03

/20

09

inb

ar &

rest

aura

nt

CENA

2

,50

EUR

75,

30 S

k

DRINKING, DINING AND LIVING ČÍSLO 03/2009

PIVO A NEALKO V SLOVENSKOM PLENÉRI

ROZHOVOR:BEÁTA DUBASOVÁNáladu mi ovplyvňuje počasie

VIVAT KOFOLA LIBRE

HAPPINESS JE REKORDMAN!

WORLD COCTAIL DAY

+NEWS Z DOMOVA A ZO SVETA

o b s a h

e d i t o r i a l

„Mám chuť na niečo chladené, na niečo mám chuť, čo smäd mi zaženie“, kto by nepoznal pes-ničku Elánu, absolútne výstižne opisujúcu spar-no letného dňa, keď človeku visí okolo krku dlhá kravata z jazyka. Teraz ju aktuálne „redizajno-vala“ mladá speváčka s „čiernym“ hlasom Tina a takto melodicky pripomína z éteru pitný režim.Výsostne aktuálna téma na nadchádzajúce letné sparné dni. Každoročne sa nemôžeme dočkať leta. Príjemné slnečné dni, dovolenky, kúpalis-ká, prázdniny. Leto, to je aj posedenie s kama-rátmi v chládku pod slnečníkom, pri vode, pri pive, ľahkom vínku alebo pri kofole. Najnovší svetový trend je voda, obyčajná čistá voda v ka-rafe, ktorá sa vrátila do reštaurácií, ale to v našej gastronómii ešte nie je bežné. Naopak, stalo sa mi, že keď si moje na vodu naučené deti pýtali čistú vodu, ponúkli im všetko iné a vodu nám na-koniec doniesli len tak rozpačito.Pravda je, že sa nedá pozývať „poď na jednu vodu“, tak ako zvyčajne pozývame „poď na jed-no pivo či na dve deci“. Preto sme venovali toto číslo takým nápojom, ktoré uhasia smäd, takže, poďte si niečo vypiť.

Patricia Madajovášéfredaktorka

in bar & restaurant dvojmesačník | Vydavateľ IN2, s. r. o., Dunajská 2, 811 08 Bratislava | Riaditeľka vydavateľstva Zuzana Zelenková—Kubová, tel.: +421 902 547 267,

e-mail: zuzana.kubova@inbar.sk | Šéfredaktorka Patricia Madajová, e-mail: patricia.madajova@inbar.sk | Poradca Joseph B. Benian – Shake the World | Redakcia - spolupracovníci na čísle

Jana Majorová (Jamajka), Gabriel Bača, Róbert Hruška, Patricia Madajová, Nikoleta Kováčová, Joseph B. Benian - Shake the World, Dana Závadová,

Soňa Hudecová-Podhorná, Marcel Letko, Jozef Kalina. Ďakujeme za možnosť kreovať nápoje v barmanskej akadémii Art of the Bar. | Foto AVON, Gabriel Bača,

Patricia Madajová, Nikoleta Kováčová, Jamajka, ISIFA, Red Bull, archív Julius Meinl, Tomáš Vana, N2media | Foto titulka isifa.com | Inzercia

Zuzana Zelenková—Kubová, tel.: +421 902 547 267, e-mail: zuzana.kubova@inbar.sk | Grafi cká úprava mail.mo.des@gmail.com | Jazyková úprava Renáta Ivanová

Distribúcia ITALMARKET SLOVAKIA, a. s., Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a. s. Registračné číslo MK SR 3820/2007 | ISSN 1337-5822 | Predplatné Mediaprint--Kapa Pressegrosso, a. s.,

odd. inej formy predaja, P. O. Box 183, 830 00 Bratislava 3, tel.: 0800 188 826, +421 244 442 773, fax: +421 244 458 819, e-mail: predplatne@abompkapa.sk, | Cena 75,30 Sk / 2,50 EUR

04 NOVINKY, ktoré sme priniesli zo sveta

10 ROZHOVOR S Beátou Dubasovou O speve, ale i podpore dobrej veci /Nikoleta Kováčová

12 TVORBA TEKUTÉHO CHLEBA Pivo uvarené s chuťou /Patricia Madajová

16 LE MONDE ZNAMENÁ SVET Michal Vaňa, kuchár v Japonsku /Jamajka

18 LAHODNÉ VÍNO, NEHYNÚCA VÁŠEŇ Dana Aykroyda

20 FOTOGRAFIA NIE JE STLAČENIE SPÚŠTE Tomáš Vana – dizajnér /Dana Závadová

22 V ÚSTRETY ŠTÝLU JÄGERMEISTER Párty šitá úplne na mieru

24 RANDE S IDOLOM Tentoraz Taktici testovali kaviár/Nikoleta Kováčová

26 KARLOFF Receptár

28 SO SAPPÉ ALOE VERA v THAJSKU Raj na zemi pre výhercov súťaže vyhlásenej IMS, a. s.

30 DUŠU PIVU DÁVAJÚ ĽUDIA S Dr. Ing. Jánom Pírym sme debatovali o pive /Patricia Madajová

32 POPRADSKÁ KÁVA S prívlastkom naša /Dana Závadová

34 WORLD COCTAIL DAY – Svetový deň kokteilu Na Slovensku sa oslavoval s rekordom /Nikoleta Kováčová

36 ČO SI NOSÍTE VO FĽAŠI? Vyberáte si najzdravšie pitie?

38 TRENDY HOEGAARDEN

40 TASTE EVOLUTION part: VII Pozvánka na neobvyklé chute /Joseph Benji Benian

42 SPRACOVANIE A PRAŽENIE KÁVY Julius Meinl – Coffe Academy /Patricia Madajová

48 IBA NA SKOK DO ŠKÓTSKA „Trip“ po pivárňach a baroch /Patricia Madajová

56 Z PLENÉRU Zaujímavosti pripravila Soňa Hudecová-Podhorná

60 AUTOTEST BMW Testovanie štvorkolesových koní /Róbert Hruška, Gabriel Bača

62 SVET PENY (A PRÍBEHOV) Pripravila Soňa Hudecová-Podhorná

04 NEWS

Zlatý Bažant v oblakoch

Najväčší letný festival Bažant Pohoda je už predo dvermi! Milovníci hudby a svetového slovenského piva sa zídu v čase od 16. - 18. júla na letisku v Trenčíne a aj tento rok budú môcť vychutnať pivo Zlatý Bažant a pohľad na festival z vtáčej perspektívy. Na Bažant Pohode bude opäť atrakcia Beer in the Sky.

Beer in the Sky je stôl vo výške 50 metrov pre 22 ľudí, pripevnený k stabilnej konštrukcii, ktorá sa jemne sa otáča a klesá, aby výhľad nebol jednotvárny. Atrakcia premáva približne v polhodinových intervaloch po celý čas trvania festivalu. Vlani čapované pivo Zlatý Bažant v oblakoch vychutnalo až 1300 odvážlivcov. Ak sa teda chystáte na Bažant Pohodu, určite nepremeškajte Beer in the Sky.

Meno OROYA má víno k suši

S úctou a rešpektom k rozdielnosti kultúr vzniklo nové víno s názvom Oroya. Dve úplne odlišné kultúry dali meno tomuto vínu, ako symbolu posolstva kultúr, nositeľovi tradícií, poznatkov o pôvode a folklóre. Oroya je fúzia kultúry z dvoch kontinentov. Je zmes japonskej a španielskej kulinárskej kultúry a gastronómie. Biele víno z oblasti Thierra de Castilla vzniklo spojením troch odrôd airén, macabeo a muškát.

Suši je rafi nované jedlo výrazných chutí a variácií, len ťažko nájsť niečo, čo by s nimi harmonizovalo. Oroya je vyrobené, aby vyvažovalo chuť všetkých týchto chutí od jemnej, surovej ryby, sladko-kyslej ryže, slanej sójovej omáčky, štipľavej wasabi a pikantného zázvoru.

- kyselinky z vína sa dostávajú cez prirodzené rybacie oleje;- ovocná chuť jablka a broskýň stupňuje pikantnosť sóje a zázvoru;- čerstvé kvetinové arómy vyvažujú silnú arómou riasy Nori;- jemná sladkosť muškátu dopĺňa štipľavosť wasabi k pozitívnej zhode.

Oroya je ideálne víno so zmyslom pre delikátnu chuť suši, kreované s japonskou dôkladnosťou a dôslednosťou zo španielskeho hrozna.

FERNET Škorica

Nedávny krst nového fernetu s netradičnou škoricovou príchuťou v priestoroch luxusného hotela Radisson SAS Carlton bol presne podľa motta fi rmy, ktorá tento druh fernetu vyrába: „Výnimočné pre výnimočných.“ Na akcii sa objavilo mnoho osobností kultúrneho, politického a spoločenského života, nabitý celebritami bol aj sprievodný umelecký program. Mo-derovania sa zhostila charizmatická Adela Banášová, zaspievali speváci z Fragilu, muzikálová hviezda Vladimír Volečko, Nela Pocisková, rocková speváčka LeRa, skupina V.I.P. a slovenská spevácka diva Sisa Sklovská. Vrcholom programu bola módna celebrity show Andreja Baraníka, kde sa v role modelky predstavili známe dámy šoubiznisu: Kristína Farka-šová, Mirka Almassy, Sisa Petöová, Ivana Polačková, Denisa Mendrejová, Petra Lenártová, ktorá sa predviedla v net-radičnej úlohe modelky s bodypaintingom. V úlohe modelov sa zaskveli aj psy Bastiánko a Carat, najzlatší reprezentant krstiacej fi rmy. Krstní rodičia LeRa a Andrej Baraník pokrstili škoricový fernet tým najlepším, čo fi rma Carat Distillery vyrába Vodkou Premium vyrobenou podľa starej ruskej receptúry. Ostáva už len veriť, že po takej vydarenej promo akcii bude mať škoricový fernet úspech aj u ďalších konzumentov bylinkových likérov.

05NEWS

www.lavazzacoffee.skwww.elavazza.sk

Filmové šampanské chutí intenzívnejšie

Prednedávnom sa skončil najprestížnejší fi lmový festival vo francúzskom Cannes. Okrem fi lmových hviezd a osobností šoubiznisu, nablýskaných limuzín či akcií na červenom koberci si obľubu vyslúžilo aj skvelé šampanské.

Moet obľubuje fi lm a celebrity zas milujú šampanské. Je dokonalým pro-striedkom na to, aby dokázalo patrične vyzdvihnúť emócie osobností, ale tiež pomohlo zabudnúť na prípadný fi lmový neúspech. V každom prípade sa na scéne fi lmového festivalu v Cannes už dlho objavuje značka Moet & Chandon.

Šampanské v Cannes však ponúkalo aj iné hodnoty než len bublinky. Naj-väčšie hviezdy festivalu pozvala spoločnosť Moet na zaujímavé podujatie. Podpisovali 15-litrové fľaše Nebuchadnezzar určené na charitatívne účely.Na rôznych doplnkových šou fi gurovalo toto známe šampanské ako ofi ciál-ny nápoj. Dôležité je spomenúť aj podujatie Cinema Against AIDS. Tento rok sa na ňom zúčastnili Sharon Stone, Harvey Weinstein a ako špeciálny hosť Bill Clinton.

V zákulisí, v štúdiách, na exkluzívnych večierkoch a v nočných kluboch v Cannes, tam všade dominoval Moet, ktorý tak možno bez okolkov nazvať šampanským celebrít. Možno mu festivalová atmosféra zvyšuje intenzitu.

Tony Parker a Eva Longoria

06 NEWS

Ochutnajte nadýchané čokolády Milka Amavel s ovocím

Skvelá čokoláda, ktorá sa jemne rozplýva na jazyku a v ktorej sa zároveň ukrýva nezameniteľná chuť sviežeho ovocia, to je nová ovocná Milka Amavel. Rafi nova-ná kombinácia výnimočnej čokolády a osviežujúcej príchuti ovocia z radu Milka Amavel Hruška/mandle, Amavel Pomaranč a Amavel Višňa dokonale opantá všetky zmysly milovníkov sladkého pokušenia a prináša skutočne neopakovateľný chuťový pôžitok. Už pri samotnom rozbalení objavíte výnimočnosť tejto prémiovej lahôdky – elegantnú tabuľkovú čokoládu z pravého alpského mlieka a s originálnym tvarom tvoria trojuholníkové čokoládové kúsky plnené neodolateľ-ným čokoládovo-ovocným krémom. Prémiové čokolády Milka Amavel sú navyše v luxusnom darčekovom balení s príťažlivým dizajnom reliéfneho zlatého písma a elegantnej vlny vo farbe príchute. Sú naozaj tým pravým sladkým potešením pre všetkých milovníkov čokolády. Nová sladká radosť za skvelú cenu. Odporúčaná maloobchodná cena noviniek Milka Amavel (160 g): 2,39/72,00 Sk.

www.milka.sk

Nový tmavý Topvar v nových pohároch „Žochár“

Je tu nový tmavý Topvar s bohatou penou a príjemne zaokrúhlenou, typicky slad-kastou chuťou s karamelovým podtónom, ktorú vyvažuje jemná horkosť chmeľu. Nový tmavý Topvar je ideálny na rezanie a v spojení s osviežujúcim svetlým Topvarom prináša kvalitu a chuť, za ktorú ručí majster pivovarník Ján Píry.Pred dvomi rokmi sa spoločnosť Pivovary Topvar rozhodla odstrániť z výrobného procesu pôvodného tmavého Topvaru enzýmy. Dôvodom bol zámer používať pri výrobe piva najlepšie pivovarnícke praktiky a uprednostňovať prírodné ingredien-cie. Napriek tomu, že sa chuť piva ani jeho kvalita nijako nezmenili, po odstránení enzýmov už nebolo možné tmavý Topvar rezať nahor. „Som veľmi rád, že sa nám podarilo túto situáciu vyriešiť a spotrebitelia si môžu opäť dopriať rezaný Topvar v podobe, v akej ho majú radi. Ako jediné tmavé pivo možno nový tmavý Topvar pre jeho ľahkosť rezať nahor. Okrem vynikajúcej chuti tak prináša rezaný Topvar aj atraktívnu vizuálnu kombináciu tmavého a svetlého piva,“ uviedol Ján Píry, obchodný sládok spoločnosti Pivovary Topvar, a. s. Obľúbený Topvar teraz môžu spotrebitelia vychutnať v nových pohároch – na ich dizajne sa podieľali samotní pivári. Nový pohár dostal meno „Žochár“, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou histórie topoľčianskeho regiónu rovnako ako pivo Topvar. Pohár pre svoj tvar vynikajúco padne do ruky, hrubšie sklo udržiava opti-málnu teplotu piva a zvyšuje odolnosť proti nárazu. Rozšírené dno zasa zaručuje väčšiu stabilitu nového pohára.

Exkluzívny champagne bar Taittinger v concept store SIMPLE

V nedávno otvorenom concept store SIMPLE v Prahe si môžete vybrať z oblečenia, doplnkov a vôní svetoznámych značiek (Lanvin, Givenchy, Balenciaga, Chloé, YSL, Diptyque, Costes), ale aj príjemne si posedieť a schladiť nákupnú horúčku pohárikom prvotriedneho šampanské-ho. Súčasťou obchodu je totiž exkluzívny champagne bar Taittinger v rovnako čistom a jednoduchom dizajne ako celý obchod. Vysoko kvalitný servis zaisťuje personál kokteilového baru Bugsy’s, ponúkajúci popri nealko-holických nápojoch aj šampanské vychýrenej značky TAITTINGER, ktorého cena vás isto milo prekvapí. Vybrať si môžete brut réserve (10 cl, 250 Kč) alebo rosé prestige (10 cl, 300 Kč). A prečo práve Taittinger? Jednoducho preto, lebo táto značka, vo výhradnom vlastníctve rodiny Taittinger, si nesmierne zakladá na kvalite svojich produktov. Čo iné by mohlo concept store zameraný na najnáročnejšiu klientelu lepšie doplniť… Champagne bar Taittinger má dvere otvorené nielen pre zákazníka obchodu. Na pohárik sa tu môže zastaviť každý milovník vycibreného módneho štýlu.

www.carollinum.cz www.simpleconcept.cz

07NEWS

Ako chutí americký sen

Americký sen do slova a do písmena. Stačilo 15 rokov, aby sa vodka SKYY stala fenoménom Spojených štátov amerických. Začala od nuly a kde je teraz? Vodka číslo 1 v USA a jedna s najrýchlejšie rastúcou spotrebou na celom svete!

Už viete, ako chutí americký sen? Tak neváhajte! Vodka SKYY totiž predstavuje unikátnu kombináciu štýlu a chuti. Jemná, lahodná, krištáľovo čistá. Obľúbite si ju od prvého okamihu tak, ako ju milujú hviezdy Hollywoodu.

Vodka SKYY a fi lmový priemysel totiž tvoria nerozlučnú dvo-jicu. Mohli sme ju vidieť v mimoriadne úspešnom fi lme Sex v meste na čele s hlavnou hrdinkou Sarah Jessicou Parker či v ďalších snímkach, napríklad Ako prísť o muža za desať dní, kde žiarili Kate Hudson a Matthew McConaughey, v americ-kom seriáli Zúfalé manželky a v mnohých ďalších.

Vodka SKYY je jednoducho sen a stojí za to zažiť ho.

Mätové osvieženie v čaji „Mäta, citrónová tráva a čierna ríbezľa“

Viac ako tritisíc rokov využíva čínska medicína liečivý účinok éterických olejov nachádzajúcich sa v mäte. Omamná vôňa mentolu spojená s liečivými účinkami podporuje koncentráciu a osviežuje dych. Mäta má protizápalový a antiseptický úči-nok, pomáha pri trávení, je vhodná aj na konzumáciu počas redukčnej diéty. Čajoví experti vytvorili na mätovom základe atraktívnu variáciu zmesi bylín a ovocia v novej príchuti z radu Mistral Herbal Balance pod názvom „Mäta, citrónová tráva a čierna ríbezľa“. Dokonalá harmónia chuti osviežujúceho ovocia a ručne zbieraných bylín osvieži vaše telo aj myseľ.

08 NEWS

Ó, to je fajn!

Áno, výzva to je skvelá vec. Sú okamihy, keď stojíte pred novou výzvou. V prípade spoločnosti KARLOFF bola jasná výzva — ešte vyššia kvalita. Ide o premenu, ktorá sa jej dokonale vydari-la, a to na viacerých frontoch. Zrodili sa nové balenia aj nové produkty a spoločnosti sa otvorili nové trhy. Predstavujeme vám prvé novinky, rezané ochutené ovocné destiláty a vodky, v stup-ňovitosti 38 %, uvedené pod značkou TATRA RAD 2009, kde je 7 nasledovných produktov:TATRA SLIVKA – jemná slivková aróma, svieža chuť modrých sliviek a ringlôtTATRA HRUŠKA – jemná hruškovo-maslová vôňa, plná chuť hrušiek Williams so skvelou dochuťouTATRA DULA – svieža jablkovo-hrušková aróma, plná vyvážená chuť dule, so sviežim záveromTATRA VIETOR – jemná, svieža citrónovo-pepermintová aróma a chuť vám pripomenie „staré dobré hašlerky“...TATRA VODKA UNISEX – úplná NOVINKA v názve a chuti – UNISEX označuje, že je vhodná aj pre mužov, aj pre ženy. Z etického hľadiska nemôžeme tvrdiť, že táto vodka pomáha, pretože stále je to alkohol. Je však vytvorená zo šiestich nasledovných ingrediencií – extraktov hrozna, granátového jablka, šafranu, ženšenu, muškátu a maku – a tie majú afrodiziakálne účinky. Nemôžeme nič garantovať, treba to v primeranom množstve vyskúšať, možno vás prekvapí;TATRA VODKA ALOE VERA – opäť absolútna novinka v chuti – vodka s energetickým drinkom,s extraktmi a kúskami zdravej aloy TATRA VODKA VINI – jemná a svieža vodka s extraktmi a kúskami zeleného hroznaNuž, na zdravie, priatelia, a nezabudnite na príslovie: „Menej je niekedy viac“.

U nás je Rémy Cointreau Czech & Slovakia

V apríli 2009 francúzska skupina Rémy Cointreau prevzala kontrolu nad spoločnosťou Maxxium Czech & Slovakia, ktorá tu úspešne pôsobila od roku 2001 a prinášala na náš spoločný trh známe značky ako Metaxa, Jägermeister, Cointreau, Jim Beam, Rémy Martin, Bols a mnohé iné, ktoré sú synonymom kvalitného pitia.

Do Rémy Cointreau Czech & Slovakia prechádza kompletný tím z Maxxia Czech & Slovakia a všetky ich doterajšie produkty. „Prechod vlastníctva spoločnosti Maxxium Czech & Slovakia na skupinu Rémy Cointreau pre nás znamená posilnenie pozície veľmi dobre etablovanej distribuč-nej spoločnosti na českom a slovenskom trhu. Za nami totiž bude stáť celosvetovo známy výrobca destilátov, staneme sa súčasťou veľmi silnej skupiny. V budúcnosti plánujeme ďalšie rozšírenie port-fólia a výraznejšie posilnenie na trhu v oblasti distribúcie prémiových destilátov,“ vraví Jiří Štětina, generálny riaditeľ Rémy Cointreau Czech & Slovakia .

Spoločnosť Rémy Cointreau patrí do desiatky najväčších výrobcov destilátov na svete. Vznik fi rmy sa datuje takmer pred 300 rokov, až do roku 1724.Jej značky sa predávajú v 150 krajinách sveta. Najsilnejší trh predstavuje Amerika a Európa, ktoré dohromady tvoria až 80 % z obratu, zvyšných 20 % pripadá na Áziu a ostatný svet. Znalci a milovníci kvality siahajú po jej produktoch už veľmi dávno, čo je dôkaz pretrvávajúceho úspechu tejto fi rmy.

Vína z Moravy, vína z Čiech alebo To najlepšie z „pivnice“

U našich západných susedov v Česku je 377 vinárskych obcí. Celková výmera registrovaných viníc je 18 554 hektárov. Prvými pestovateľmi viniča tu boli pravdepodobne už Kelti a na Morave pod Pálavou vojaci X. rímskej légie, takže tradícia pestovania viniča v Čechách a na Morave má dlhú históriu.Vinársky fond ČR dnes prišiel s novým projektom „ Dni moravských a českých vín na Slovensku“, ktorého cieľom je podporiť export vína so značkou „Vína z Moravy“ a „Vína z Čech“, spolupracovať obchodne so Slovenskom v oblasti vinárstva. Premiérové stretnutie českých a moravských vinárov na báze kontraktačnej výstavy sa uskutočnilo 18. júna za účasti Vladimíra Galušku, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Českej republiky na Slovensku, a Ing. Jaroslava Machovca, riaditeľa Vinárskeho fondu ČR, pod záštitou Štefana Valoviča, preziden-ta Asociácie someliérov Slovenskej republiky.Podľa slov Ing. Jaroslava Machovca,riaditeľa Vinárskeho fondu ČR, tradícia pestovania, kvalitné spracovanie a výborná chuť sú už pevne spojené s moravským a českým vínom. „Radi by sme s týmito vlastnosťami oboznámili aj slovenských spotrebiteľov vína, pretože kultúrna a geografi cká blízkosť je ten najlepší predpoklad preferovania podobného názoru pri výbere vína.“Značka „Vína z Moravy“ a „Vína z Čech“ je registrovaná ochranná známka, ktorú vlastní Národní vinařské centrum, o. p. s. (držiteľom výhradnej licencie je Vinársky fond).V tomto roku sa v Česku premiérovo konala prezentácia projektu Růžové.cz. Tohoročný prvý máj odštartoval prvý ročník „Sviatka ružových vín“, ktorý sa bude v tomto termíne opakovať každoročne a je predzvesťou kampane „Leto s ružovými vínami“. Načo veľa slov, nechajme hovoriť víno.

www.vinarskyfond.czIng. Jaroslav Machovec

www.karloff.sk

07NEWS

10

Beáta Dubasová: Náladu mi ovplyvňuje počasie

Hoci v máji oslávila 46. narodeniny, táto speváčka stále pôsobí dojmom mladej dievčiny. A takmer vždy ju môžete stretnúť usmiatu. Zlé správy si nepripúšťa

a svojimi pesničkami dáva nádej. Najnovšie ženám, ktoré trpia rakovinou prsníka.

11

Autorka: Nikoleta Kováčová

Ako vyzerá leto speváčky? Je pracovné alebo sa v ňom nájde čas aj na dovolenku? Ako budete tráviť toto leto? Už sú nejaké plány?V lete prevažne oddychujem, ale občas tiež pracujem. Chystáme sa aj k moru, ale ešte presne nevieme kam. Časť leta strávime na východe Slovenska, u mojej mamy a u rodiny, plánujeme poznávacie výlety po južnej Morave.

Keď ste niekde v zahraničí, využijete príležitosť vyskúšať miestnu kuchy-ňu? Kde vám najviac chutilo a čo?To je pravda. Rada ochutnávam miestnu kuchyňu, obzvlášť mi chutia grécke a talianske špeciality, ktoré si prenášam aj domov.

Veľa cestujete aj po Slovensku. Hoci bývate v Bratislave, pochádzate z vý-chodného Slovenska. Zaujímalo by ma, aká kuchyňa a možno zvyky (tra-dície) prevládajú u vás doma...Varím oveľa viac zeleninových a cestovinových jedál ako pred rokmi. Robím však aj vý-chodniarsku klasiku. Máčanku – to je hubová omáčka na kyslo, kyslú kapustovú polievku s hubami a rezancami, veľkonočnú hrudku – syr z vajíčok a mlieka, pirohy sladké aj slané.

Keďže cestujete aj do zahraničia, môžete porovnávať kvalitu gastrono-mických služieb u nás a vonku. Je u nás ešte čo zlepšovať?Vždy je čo zlepšovať, ale môžem povedať, že je to z roka na rok lepšie. Pamätám si na časy, keď sme si po koncerte mohli objednať už iba šunkový a syrový nárez. Stál 30 korún, čo bolo v tých časoch dosť. Čerstvý šalát nebol azda ani v lete. Iba sterilizovaný kapustový. A všade rovnaký.

Ste speváčka a tak sa často pohybujete na rôznych večierkoch, s ktorými sú spojené dobré jedlá a nápoje. Čo vždy ochutnáte?Priznám sa, že na recepciách veľmi nejem, sú neskoro večer a ja už o takom čase veľmi nejedávam. Často však neodolám takým malinkým úžasným koláčikom. A z nápojov si rada dám pohárik bieleho suchého vína.

Hoci už máte 13-ročného syna, stále vyzeráte ako dievčatko. Máte nejaký recept na to, ako zostať dlho mladá a štíhla?Jéj! Ďakujem za kompliment, ktorý vždy poteší. Ja na to nemám žiaden recept. Jednodu-cho sa neprejedám. Jem často, v malých množstvách a naozaj všetko. Aj sladkosti. Snažím sa dostatočne piť, ale iba čaj a vodu. Do žiadneho fi tnescentra nechodím. Mám doma sta-cionárny bicykel, fi t loptu a dve malé činky. Len keby chuť cvičiť bola častejšie...

V máji ste oslávili narodeniny. Ako u vás doma prebiehajú rodinné oslavy? Nechýba torta a veľa darčekov? Ten od manžela ste si vraj vyberali sama. Vždy je to tak?V podstate áno. Aby sme boli obaja spokojní, odbremením ho od chodenia po obchodoch, čo bytostne neznáša. Takže si predtým niečo vyhliadnem, doma nadhodím, usmerním a potom hrám prekvapenú. (Smiech.) Výberom kytice ma vždy milo prekvapí. Čo sa týka osláv, mám rada oslavy skôr v menšom rodinnom kruhu, samozrejme, s tortou a rôznymi špecialitami.

Keď sa s vami človek stretne, vždy máte dobrú náladu... Ani na to nemáte recept? Čo vám dokáže pokaziť náladu a čo vám ju, naopak, zdvihne?Fakt? Som rada, že to tak je. Mám jednu zásadu: nesťažovať sa a neklásť na druhých svoje problémy. Snažím sa nepripúšťať si negatívne správy a dívať sa na svet pozitívne. Nebolo to tak vždy, ale naučila som sa to. Mne náladu často zdvihne, ale aj pokazí, napríklad po-časie.

Vaše meno, tvár a hlas sa spájajú aj s charitou. Aktuálne ste boli v sed-mičke speváčok, ktoré naspievali takpovediac hymnu k slovenskému Po-chodu na boj proti rakovine prsníka. Čím vás toto podujatie a iné aktivity Avonu oslovili?V kampani Boja proti rakovine prsníka som od roku 2001. V tom čase som vo svojom okolí poznala tri priateľky, ktoré riešili tento problém. Našťastie, pre všetky tri to dopadlo veľmi dobre. Dnes naša kampaň nabrala úžasné rozmery a je v povedomí, čo ma veľmi teší. Snažíme sa apelovať na ženy, aby nezanedbávali prevenciu. Pesničkou s názvom Všetko máme pred sebou, ktorú som nahrala spolu s ďalšími šiestimi slovenskými speváčkami, chceme podporiť všetky choré ženy. Dať im pocit spolupatričnosti a upozorniť na fakt, že táto zákerná choroba sa môže týkať každej z nás.

Nedávno mladá speváčka Kristína prespievala vašu skladbu Vráť mi tie hviezdy. Čo hovoríte na novú verziu? Ste za takéto omladzovanie starých hitov?Coververzie tu vždy boli a budú. Mňa teší fakt, že pesnička žije ďalej a po šestnástich rokoch ju objavila ďalšia generácia. O takom úspechu sníva každý spevák a nie každému sa to podarí. Mám to šťastie, že moje pesničky aj po štvrťstoročí ľudia poznajú a spievajú ich so mnou.

12

Autorka: Patrícia Madajová

V tomto prípade ide o najrozšírenejší a najkonzumovanejší alkoholický nápoj v našej krajine. V skutočnosti totiž neexistuje na uhasenie smädu nič zdravšie ako pivo. Už v dávnej minulosti bolo oveľa zdravšie piť pivo než obyčajnú vodu, lebo na varenie piva sa používa prevarená voda, teda zbavená nebezpečných mikróbov, ktoré by mohli byť v obyčajnej, neprevarenej vode. Hoci pivo sa pije, až na malé výnimky v moslimských krajinách, všade na svete, najrozšírenejšie je v krajinách strednej Euró-py a na Britských ostrovoch, všade tam má jeho výroba a konzumácia stáročnú tradíciu.

Aj keď je pivo nápoj alkoholický (radí sa medzi nápoje s relatívne nízkym obsahom alkoholu, 15 – 50 g na jeden liter), okrem alkoholu obsahuje ešte približne 2 000 ďalších látok. Podstatný je tiež obsah významného množstva veľmi kvalitnej vody, takže pri konzumácii piva sa organizmus aj výdatne zavodní. Pivo nemá nijaké tuky, ale vďaka prítomným sacha-ridom je nielen zdroj energie, ale aj ľahko stráviteľné, volajú ho aj tekutý chlieb. Bielkoviny, horké chmeľové látky, polyfenolické zlúčeniny, oxid uhličitý, vitamíny a minerálne látky. Kombinácia týchto zložiek dáva fy-ziologicky veľmi vyrovnaný roztok, ktorý je v rovnováhe s osmotickým tlakom krvi. Významné v pive je optimálne zastúpenie viacerých zdraviu prospešných minerálov, kde sa okrem draslíka nachádzajú aj chloridy, vápnik, fosfor, horčík a kremík. Pivo obsahuje relatívne málo sodíka. Z obsiahnutých vitamínov sú najvýznamnejšie práve vitamíny skupiny B – thiamín, ribofl avín, pyridoxín, niacín, kyselina listová, kyselina pan-thoténová a biotín. Vitamíny skupiny B sú dôležité pre rad metabolic-kých procesov, funkciu nervového systému, pre zdravý vývoj, rast kože a vlasov. Jeden liter piva obsahuje približne 1 300 až 1 900 kilojoulov, t. j. menej, než má napríklad jablkový džús alebo hroznové vína, a pritom má až 200 mg biologicky aktívnych látok. Takže pivo je nielen skvelý prostriedok na utíšenie smädu, ale má aj určitú nutričnú hodnotu, vhodnú vyváženosť iónov a minerálnych látok, vitamínov a polyfenolov (fl avonoidov), a zároveň pôsobí ako antioxidant.

TVORBATEKUTÉHOCHLEBAV náučnom slovníku stoji pri pive iba strohá

defi nícia: „Pivo je kvasený nízko alkoholický nápoj vyrábaný z obilného sladu, vody

a chmeľu pomocou pivovarských kvasiniek“. Pivo je staroslovanské slovo, ktoré označovalo „nápoj najobyčajnejší a najrozšírenejší“. Jeho výroba je

tvorivý proces, je to druh umenia, experiment, ktoré-ho výsledkom je zdravá tekutina − liek. S liekmi, keď

majú liečiť, však opatrne, inak uškodia.

13

Všetko s mierouPriaznivé účinky piva na organizmus sa však prejavujú iba pri rozumnom požívaní tejto pochutiny. Pivo obsahuje horké chmeľové látky s blahodarným účinkom na vylučova-nie žlči, priamo podporujúcej trávenie. Chmeľ, ktorý dodáva pivu príjemne horkastú chuť a typickú pivnú arómu, je príbuzný konope. Upokojuje a priaznivo pôsobí na trávenie, čím sa zvyšuje aj chuť do jedla. Vzbudzuje silnú potrebu niečo zajedať alebo pozobkávať. Zo samotného piva sa totiž nepriberá. Zdôrazňujeme však jeho liečeb-ný a preventívny antioxidačný účinok. Obsah fl avonoidov v pive sa zvyšuje pomocou dlhšej a intenzívnejšej extrakcie sladu, väčšieho množstva sladu, prípadne výťažkov z ďalších obilnín, pri bylinných a ovocných pivách pomocou výťažkov z bylín a ovocia. Odporúča sa vypiť 2 pollitre piva denne pre mužov a 2 tretinkové pre ženy, v závislosti od hmotnosti. Toto množstvo vplýva pozitívne na zvýšenie hladiny vysoko denzitného, teda dobrého cholesterolu v krvi, ktorý pôsobí proti kôrnateniu tepien, podporuje krv-ný obeh a znižuje riziko srdcových ochorení.

Hlavné suroviny výrobyVoda Najdôležitejšia základná surovina pri samotnej výrobe nápoja, ako aj v procesoch sú-visiacich s výrobou, je voda. Na výrobu piva treba veľké množstvo vody. Veď na 1 liter vystaveného piva sa spotrebuje štvor- až osemnásobne viac vody. Samotná priamo ovplyvňuje kvalitu výsledného produktu. Pivovary boli spravidla budované na miestach so zdrojom kvalitnej vody.

ChmeľChmeľ je jedna zo základných surovín na výrobu piva a dodáva mu charakteristic-kú horkastú chuť. Na varenie piva sa používajú samčie chmeľové hlávky, spracované dnes modernou technológiou na granuly. U nás sa používa česká odroda chmeľu, tzv. „žatecký poloraný červeňák“, údajne najkvalitnejší chmeľ na celom svete. Chmeľ na území Česka pestujú už od 8. storočia, v troch hlavných oblastiach Žateckej, Ústec-kej a Tršickej.

SladSlad sa vyrába zo špeciálne šľachtených druhov obilia, najčastejšie z jačmeňa, oje-dinele z pšenice. Má výrazný podiel na výslednej chuti piva, na jeho farbe a aróme. Rozlišuje sa svetlý a tmavý slad. Pri príprave sladu sa sleduje najmä klíčivosť zrna. Príprava sladu prebieha v sladovniach, kde sa obilie v prípade svetlého sladu najskôr 3 dni máča v mäkkej vode, aby jej zrno vstrebalo v množstve asi 45 % svojej váhy.

Následne ho roztrúsia na podložie a nechajú naklíčiť. Počas klíčenia treba zrno nie-koľkokrát obrátiť. Klíčenie zrna sa končí v čase, keď klíček dosahuje približne 3/4 dĺžky zrna. Vzniká tak zelený slad, ktorý prechádza niekoľkými fázami sušenia pri rôznej teplote. Záverečná fáza sušenia prebieha za stáleho vetrania, keď sa teplota pohybuje medzi 75 až 80 °C. Kvalitný sladovnícky jačmeň po vysušení obsahuje 62 až 65 % škrobu v sušine.Najnižšou teplotou sušený svetlý slad, vyrábaný najmä u nás a v Česku, sa používa pri výrobe piva plzenského typu. Za vyššej teploty sa získava slad vhodný na výrobu piva Pale Ale Malt, resp. viedenského typu. Ak je teplota ešte vyššia, vzniká tak slad pre bavorský typ piva. Pri ďalšom stúpaní teploty nasleduje tmavý slad hnedej až ka-ramelovej farby, ktorý sa využíva na výrobu tmavých pív. Malá časť sladu sa praží v špeciálnych pražiacich bubnoch a následne slúži na dochutenie tmavých pív.

KvasniceKvasnice v pive predstavujú člena fermentácie tvoreného kvasinkami, ktoré naoko vyzerajú ako mazľavá hmota pripomínajúca tvaroh. Takmer všetky kvasnice používané na výrobu piva patria do triedy saccharomyces. Predtým sa delili na dve základné sku-piny, a to kvasnice používané pri spodnej fermentácii nazvané na počesť ich objavite-ľa Emila Hansena z dánskeho pivovaru Carsleberg, saccharomyces carlsbergensis, a na kvasnice používané pri vrchnom kvasení. Po novom boli obe skupiny skupiny zjednotené do podoby saccharomyces cerevisiae.

Kategórie pívV minulosti sa pivá delili na základe koncentrácie pôvodnej mladiny založenej na vý-počte koncentrácie alkoholu a skutočného extraktu. Výsledná hodnota sa uvádzala v hmotnostných percentách. Na základe toho sa členilo na výčapné (do 10 % hm., ležiaky v rozmedzí 11 až 12,5 % hm. a špeciálne nad 12,5 % hm.). Typickými druhmi svetlého piva u nás sú výčapné. Teda pivo z jačmenného sladu s extraktom pôvod-nej mladiny 10 % hmotnostných percent a pivo ležiak, teda pivo z jačmenného sladu s extraktom pôvodnej mladiny 12 − 13 % hmotnostných percent. To však nie sú jediné druhy piva. V súčasnosti sa prešlo na nové členenie, ktoré lepšie vyhovuje požiadav-kám Európskej únie. Základné skupiny sú svetlá, polotmavá, tmavá (z farebného alebo karamelového sladu) a rezané pivá. Do podskupiny patrí pivo výčapné, ležiaky, špe-ciálne, portery, so zníženým obsahom alkoholu, so zníženým obsahom cukru, pšenič-né, kvasinkové, nealkoholické, radlery a ľahké.

14

Druhy pív podľa spôsobu kvaseniaSpontánne kvasené pivá sú historicky najstarším spôsobom vyrábané pivá, kvasia sa tým, čo zostalo po predošlej várke a vo vzduchu. Naša pivárska obec je mimoriadne konzervatívna, tento druh u nás ani nenájdete, v súčasnos-ti je najvyhľadávanejšie konzumentmi v Belgicku či v niektorých častiach Francúzska a Holandska. Sú to tieto pivá

• Lambik – pivo pôvodom z Belgicka, chuťou pripomína Chardonay alebo suchý Vermut. Varí sa najmä od jesene do jari, pretože cez leto by získalo mnoho nežiaducich chutí. Ide o pivo, ktoré je veľmi málo nasýtené oxidom uhličitým. Výroba trvá niekoľko týždňov až mesiacov v závislosti od množstva vo várke a kvasniciach• Gueuze rezaný lambik – vzniknutý zmiešaním mladých a starých pív spomínaného typu. Popisuje sa ako pivo iskrivé, ostrosťou pripomínajúci víno, môže obsahovať stopy rebarborovej príchuti• Kriek čerešňový lambik – s mandľovou príchuťou• Frambozen malinový lambik – servíruje sa v pohároch na šampanské• Faro sladká verzia lambiku – podáva sa chladené na pivničnú teplotu

Vrchne kvasené piváVrchne kvasené pivá vznikajú pri teplote okolo 15 až 20 °C s využitím kvasiniek z rodu Saccharomyces cerevisiae subsp. cerevisiae či za pomoci spontánneho kvasenia vplyvom mikrofl óry mliečnych či octových baktérií. Tento proces sa vy-užíva pri výrobe pšeničných pív. Samotné kvasenie trvá najviac tri až štyri dni. Vznikajúce kvasnice sa zberajú z povrchu tekutiny a zakvasená mladina následne dozrieva v sudoch alebo v tankoch za prirodzenej či pivničnej teploty niekoľkých dní až mesiacov. K obvyklému problému vrchného kvasenia patrí spájanie kvasiniek s baktériami z okolitého ovzdušia, čo v minulosti znemožňovalo používať túto metódu v lete.

V súčasnosti je však technicky možné umelo kontrolovať teplotu a okolitú atmosféru, t. j. využívať horné kvasenie po celý rok, čo výrazne prispelo k oživeniu tejto metódy. Ale vrchne kvasené pivo, má výraznú ovocnú arómu, pochádzajúcu z relatívne rýchleho kvasenia za tepla pri postupnom dodávaní rôznych druhov kvasníc, pôvodne bez chmelenia. Existuje mnoho druhov tohto piva.

• Pšeničné – pšeničné pivo, varia ho najmä v Bavorsku a Belgicku, je vyrobené zo zmesi pšeničného a jačmenného sladu. Je výrazne málo chmelené, môže byť tmavé aj svetlé, aj všelijako ochutené• Stout – hutné pivo čiernej farby, vyrábajú ho najmä vo Veľkej Británii. Často sa podáva nechladené• Porter – tmavé pivo s farbou až dočierna, pochádza pôvodne z Londýna. Chuťovo ide o vyzreté pivo, ktoré sa podáva chladené na teplotu 13 °C• Trappist – silné kvasnicové pivo pôvodom z Belgicka a Holandska, kde ho varili trapistickí mnísi. Zaujímavosťou je, že sa neskladuje chladené

Spodne kvasené piva vznikajú pri kvasení, ktoré prebieha pri nižších teplotách pohybujúcich sa v rozmedzí 8 až 14 °C. Na kvasení sa podieľajú kvasinky Saccharomyces cerevisiae subsp. uvarum.

• Pils – prvotriedny svetlý ležiak s chmeľovou chuťou, podáva sa vychladený na teplotu 7 až 9 °C• Bock – silný ležiak, podáva sa na zahriatie v kameninových pollitroch. Servíruje sa pri teplote 9 °C• Märzen – stredne silný ležiak so sladovou vôňou. Servíruje sa pri teplote 9 °C. Je veľmi rozšírený na pivných slávnostiach počas Oktoberfestu• Pivo bavorského typu – tmavý Mníchovský ležiak

Foto

: isi

fa.c

om

28

16

Autorka: Jamajka

Le Monde znamená svet

Bratislavčanovi, ktorý začínal v reštaurácii s týmto názvom, sa neotvorili dvere len do kuchyne sveta, ale aj do sveta samotného. Zo Slovenska sa vybral do Austrálie

a odtiaľ do Japonska, kde pôsobí v japonsko-talianskej reštaurácii ako šéfkuchár. Michal Vaňa je majster svojho remesla a v krajine vychádzajúceho slnka ho Japonci úslužne zdravia: Sajonara, šéfko! Po tom, čo sa zosobášil s Japonkou, začína byť jed-

ným z nich. Michal je však aj jeden z úspešných Slovákov v zahraničí.

Snapper

Michal s neterami

17

Kedy sa začal váš vzťah k jedlu?Vždy som rád jedol. Keď som povyrástol, zistil som, že ma baví dobroty nielen konzumo-vať, ale najmä pripravovať. Tak som šiel na strednú odbornú školu. Do Le Monde som sa dostal cez brata Tomáša, dopočul sa, že hľadajú ľudí do kuchyne. Keď som šiel na pohovor, mal som 19 rokov. Vtedy tam viedol kuchyňu šéfkuchár z Prahy. Zaúčal si svo-jich ľudí. Najlepšia škola pre každého začínajúceho kuchára je variť vo veľkej reštaurácii pod pracovným stresom.

Ako sa do vášho života dostala Austrália? Bola to túžba po zmene alebo nespokojnosť s prácou?Chcel som sa naučiť po anglicky a tiež lepšie spoznať svetovú kuchyňu. Na austrálsku gastronómiu má veľký vplyv ázijská kuchyňa, ale obľubujú aj maďarskú či španielsku.

Reštaurácia, kde ste pracovali, patrila v Sydney k top 1O. Dokonca u vás jedla aj Paris Hilton a manželia Beckhamovci. Aký to je pocit ve-dieť, že jedlo, ktoré navarím, putuje na stôl nejakej osobnosti?Nik z nich nemal špeciálne požiadavky na jedlo. Denne sme varili pre 250 ľudí a keďže sme patrili k tomu najlepšiemu, čo Sydney ponúkalo, známych ľudí tam prichádzalo viac. Ja som sa s nimi osobne nestretol, ale vždy sme vedeli, keď sme mali takýchto hostí. Na objednávke bolo napísané ich meno. Variť pre osobnosti považujem za svoj najväčší úspech v živote.

Aj sa vám stalo, že si vás spokojný hosť dal osobne zavolať k stolu a poďakoval vám za príjemný zážitok z jedla?Takéto veci sa v zahraničí nestávajú. Znie to skôr ako scéna z fi lmu. Zažil som, že kole-govi na základe chutného jedla ponúkli prácu. Lenže zavolať si šéfkuchára k stolu? To som naozaj nevidel.

Momentálne rok a pol žijete v Japonsku. Oženili ste sa s Japonkou a pracujete ako šéfkuchár v reštaurácii. Ako prijali medzi seba šéfku-chára cudzinca? Vyzerajú ako veľmi zomknutý národ. V Japonsku nežije veľa cudzincov, preto im je vzácne, ak sa nejaký Nejaponec pokúša začleniť do ich spoločnosti. Aj pre samotných hostí našej reštaurácie je veľká rarita vidieť v kuchyni cudzinca. Niektorí tam možno prídu len preto, aby ma nenápadne otes-tovali. Japonci ako národ sú veľmi slušní. K úslužnosti sú vedení odmalička. Všade je čistota, obklopuje ich najvyvinutejšia technológia. Klimatizácia je úplne všade. Zdajú sa mi však trochu labilní. Môže to spôsobovať aj obrovský stres, ktorý zažívajú v práci. Chcú byť v nej stále perfektní. Pre zákazníkov a klientov spravia naozaj úplne všetko. Nevyhovárajú sa, proste vychádzajú v ústrety. Veľa pracujú, nie preto, lebo ich do toho nútia, ale preto, že chcú. Sú úžasní detailisti. Každé jedlo, čo vychádza spod rúk japon-ského šéfkuchára, je dokonale upravené.

Chcete tvrdiť, že vás Japonci pustia k výrobe suši, na ktorého prípravu sú veľmi citliví?V našej reštaurácii nepodávame suši. Ani nič z ryže. Podávame sašimi - teda plátky surového mäsa bez ryže a varíme s japonskými ingredienciami.

Japonská slušnosť je povestná. Je naozaj pravda, že v japončine ne-existujú nadávky?Nehrešia. Keď spravia chybu, ostávajú pokojní. Nepotrebujú nadávať.

Sú Japonci gurmáni? Dokážu hodiny posedieť pri jedle alebo zhltnú suši a bežia naspäť do práce ako sa ozajstných workaholikov patrí? Samozrejme, dokážu vychutnávať kaiseki. Je to zostava jedál podávaných v miskách. Pripravujú sa zo sezónnej ponuky surovín a sú krásne naaranžované. Súčasťou sú čas-to dekorácie ako listy, kvety atď. Kaiseki ako menu sa pôvodne skladalo z polievky miso a troch ďalších jedál. Dnes už nie je ničím výnimočným ponúknuť klientovi kaiseki až v 14 mištičkách. Obsahujú predjedlo, sašimi, grilovanú rybu, jedlo na pare, ryžu so sezónnymi bylinkami, nakladanú zeleninu. V zostave kaiseki sa zvyčajne podáva su-zakana, teda niečo malé na vyčistenie mištičky. Väčšinou to býva zelenina v octe. Ako dezert zvyčajne ovocie, zmrzlina alebo koláčik.

Všimli ste si nejakú zmenu v slovenských gastronomických službách za tých desať rokov, čo sem chodíte už len ako turista?Zmena je viditeľná. A, našťastie, k lepšiemu. Začali sa viac používať kvalitnejšie suroviny a človek si pomaly zvyká aj na morské plody. Stále je však ich zastúpenie na jedálnom lístku malé. Akoby sa Slováci báli konzumovať chobotnice, sépie, mušle. Dnes už nie je problém kúpiť tieto „potvorky“ kvalitné aj v mrazenej podobe. V Japonsku sa veľmi dbá na kvalitu surovín, z ktorých sa jedlo pripravuje. Neváhajú doviezť, ak treba, dobré bravčové z Maďarska či kvalitné teľacie z Argentíny, ak je kvalitnejšie ako ich domáce. V Japonsku sa teraz začína vo veľkom konzumovať kravské mäso zvané wagyu. Ne-viem, či na Slovensku o niečom takom viete. Je to špeciálne vypiplané hovädzie mäso. Prívlastok špeciálne sa vzťahuje na spôsob, akým sa o tie kravy starajú. Sú doslova rozmaznávané, starostlivosť o ne je naozaj špičková. Mäso z nich je úžasne šťavnaté a málo šľachovité.

Neustále sa pohybujete medzi najlepšími surovinami a precízne a chutne naservírovaným jedlom. Neprepadne vás niekedy chuť na niečo naozaj nezdravé ba až nechutné?Občas zhreším v McDonald s. Rýchle občerstvenie je však presne určená kategória. Je to jedlo na zasýtenie, nie na vychutnávanie. Jeho ambíciou nie je získať ocenenie Michelin. A tak ho aj treba brať.

A vaše ambície? Zúčastňujete sa na kulinárskych súťažiach?Nemám takú potrebu. Varím, lebo ma to baví. Nepotrebujem si takýmto spôsobom nič dokazovať. Skôr ma láka robiť degustátora a písať recenzie na jedlo. Možno raz, keď sa v gastronómii budem chcieť posunúť zas o krôčik ďalej, vydám sa na takúto dráhu. Vo voľnom čase sa venujem fotografovaniu a úprave jedla. Robím to však len pre vlastné potešenie, nemám v pláne sa tým živiť.

Cnie sa vám za nejakou slovenskou chuťou? Chýbajú mi bryndza a kefír. Dobrá správa však je, že najnovšie beží v televízii reklama na kefír. Prvý slovenský výrobok dobyl Japonsko, už len nájsť ho!

Entree Fileta zo sviečkovej

18

Autor: Marcel Letko

Dan Aykroyd je nielen vynikajúci komik a úspešný herec, ale zároveň všestranná osobnosť obdarená výnimočnými schop-nosťami. Kanadská legenda v sebe nezaprie skvelé hudobné cítenie ani chute znamenité-ho gurmána. Aj pre nanajvýš pozitívny vzťah k vínu si táto žiarivá stálica Hollywoodu za-sluhuje našu pozornosť.

Slávny „krotiteľ duchov“ zahorel láskou k obľúbenému nápoju pred viac ako tridsiatimi rokmi, v čase, keď prijal možnosť účin-kovať v sledovanej americkej šou Saturday Nights Live. Danova vášeň sa zintenzívnila počas nakrúcania prvého z dvojice fi lmov o Blues Brothers, čo spôsobili ochutnávky skvelých vín v spoloč-nosti kamaráta hudobníka Steva Croppera.

V decembri roku 2005 Dan oznámil, že ofi ciálne vstupuje do „biznisu“ s vínom. Rozhodol sa uzavrieť partnerskú dohodu s Diamond Estates Wines & Spirits Ltd., spoločnosťou sídliacou v Toronte, preslávenou produkciou a distribúciou mnohých pôso-bivých značkových alkoholických nápojov. Spolupráca okorene-ná množstvom úspechov trvá až dodnes a za jej najvýznamnejší medzník môžeme považovať prezentáciu unikátnej kolekcie kva-litných vín nesúcich meno Dana Aykroyda. Odmenou za úsilie oboch strán bolo nielen uznanie milovníkov vín, ale aj ocenenie odbornej kritiky.

Dan rád využíva možnosť cestovať po svete, spoznávať nové kra-je, kultúry. Či už zavítal do Ázie, Európy, Afriky alebo do Austrálie, nikdy nevynechal príležitosť spoznať miestne vinice, kde venoval niekoľko srdečných slov tamojším ľuďom. Z toho, čo videl, čerpal inšpiráciu, ktorá sa odrazila v jeho výnimočnej kolekcii lahodných vín.

Dan priznal, že chcel vytvoriť unikátnu sériu vín, takú, ktorá by reprezentovala to najlepšie z vybraných svetových regiónov. Pri realizácii tejto myšlienky sa spoľahol aj na pomoc a rady obľúbe-ných výrobcov a niekoľkých odborníkov. Dosiahnuté výsledky boli skvelé, veď kvalitné vína z kolekcie Dan Aykroyd Discovery Series Wines (Chardonnay 2006, Cabernet Merlot, Sauvignon Blanc, Cabernet Shiraz) a Dan Aykroyd Signature Reserve Wines (VQA Vidal Icewine 2005) sa stali skutočne obľúbené a vyhľadávané.

Mimochodom sériu Dan Aykroyd Signature Reserve Wines 2005 označujú odborníci a kritici vín za mimoriadne vydarenú. Ročník 2005 je celkovo považovaný za jeden z najkvalitnejších v histórii produkcii vína, vášniví gurmáni a zberatelia si radi nechávajú vo svojich pivničkách miesto práve na produkty z tohto obdobia. Eti-kety na limitovanom počte fl iaš vín z edície Dan Aykroyd Reserve Wines budú doplnené aj o Danov vlastnoručný podpis.

V júni 2007 spoločnosť Diamond Estates Wines & Spirits Ltd. oznámila, že v svetoznámom kanadskom vinárskom regióne Nia-gara vyrastie továreň na víno nesúca meno Dana Aykroyda. Viac-podlažná budova v srdci provincie Ontario, oblasti, kde sa skvele darí hroznu, má byť zároveň poctou Danovi Aykroydovi, skvelému komikovi, hudobníkovi a hercovi, ktorého si obľúbili ľudia na ce-lom svete. Po budove budú rozmiestnené mnohé spomienkové predmety, pripomínajúce Danovu už 30 rokov trvajúcu úspešnú kariéru v televízii a fi lme.

Foto

: Dan

Ayk

royd

Win

es P

ress

Lahodné víno, nehynúca vášeň Dana Aykroydawww.danaykroydwines.com

28

Tri srdciaotvorené tomuVášmu

20

Autorka: Dana Závadová

Tomáš Vana: Fotografi a nie je stlačenie spúšte

Nájsť si primeranú prácu v Austrálii je pre Slováka takmer nemožné. Jemu sa to však podarilo. Na cudzincov v tejto krajine platí: It doesn t matter what do you know, but who do you know (nezáleží na tom, čo vieš, ale koho poznáš).

Foto

: T. V

ana,

ww

w.to

nicc

onne

ctiv

e.co

m

21

Tomáš Vana prišiel do Austrálie pred deviatimi rokmi a ako všetci ostatní aj on začínal štúdiom na college. Po rozhodnutí nevrátiť sa domov išiel na univerzitu, vyštudoval účtovníctvo a marke-ting. „Rozhodil siete“ a jedného dňa mu prišla pracovná ponuka z fi rmy TONIC.

„Nešlo mi o peniaze,“ hovorí Tomáš a dodáva: „Išlo o vstup do fachu. Doteraz to neľutujem.“ Dizajnové a reklamné štúdio, pre ktoré pracuje, robí takmer všetko. Od veľkých kampaní cez reklamy do časopisov, tvorbu webových stránok po tlač katalógov. „Jedným z našich najlepších klientov je herec Russell Crowe, ktorý kúpil rugbyový klub NRL. Je to človek s veľkým srdcom. Zvláštne, on, s takým portfóliom, a dokáže sa baviť s obyčajnými ľuďmi, ako sme my alebo ľudia na ulici.“

Post: studio managerJe v triangli medzi klientom, dizajnérskym štúdiom a personálom. Má na starosti fi nančné plánovanie tendrov, zodpovedá za rentabilitu agentúry. S dizajnérmi je v úzkom kontakte, ale priznáva, že dizajnérstvo ako profesiu by nerád vykonával. „Vďaka štúdiu som zistil hodnotu peňazí. Do projektu niečo s rozumom investuješ a niečo sa ti vráti.“

Dizajn a fotografi a sú len hobbyK dizajnu, ktorý považuje len za svoje hobby a dizajnérov len za svojich kolegov, má nadštan-dardný vzťah. „Keď sledujem našich špičkových dizajnérov pri práci, je samozrejmé, že sa na mňa čosi nalepí. Robím to však len ako koníčka.“ Podľa jeho slov ľudia dizajn potrebujú. Veď dizajn je už to, ako sa oblečieme. (Ak berieme seba ako produkt.) „Dizajn je vzhľad produktu. Bez ohľadu na to, či je malý alebo veľký. Hoci jednoduchý, ale dobre urobený. Zladenosť či ne-zladenosť oblečenia je vaša prezentácia.“ Nie je to zdanie, ale fakt: Na tom, ako produkt vyzerá, ľuďom skutočne záleží. Aj na tom, akú má reklamu. Veď komunikuje za produkt... „Podľa loga a obalov ľahko zistím, či fi rma investovala do kvalitného dizajnu. Ľahko sa z nich dozvieš, akú námahu vynaložil dizajnér na ich tvorbu, aby produkt proste dobre vyzeral.“ A čo Slovensko a dizajn? „Je to tu už celkom zaujímavé, veľa produktov vyzerá dobre, ale stále je čo zlepšovať,“ myslí si.

Fotografi a nie je stlačenie spúšteTomáš Vana je presvedčený, že fotografi a, ktorej sa amatérsky venuje, je umenie. „Nie je to len stlačenie spúšte. Musíš nájsť správny uhol, čas a svetlo a všetko správne zladiť. Áno, je to všetko technika, urobíš tisíc záberov, ale len jeden z nich považuješ za ten správny. Ide tu o po-strehnutie bežného momentu, ktorý možno vidieť nepretržite, ale ostatní nad ním nepremýšľajú alebo ho jednoducho nevidia. Ty ho vidíš. Prejde ti mysľou a je úžasné, keď sa ti podarí zachytiť ho. Vám sa nepáči mesto v tme alebo mesiac zapadajúci za mrakodrapy?“

Po dizajne a fotografi i k obrazom„Rád by som s populárnymi ľuďmi, ktorých osobne poznám, vytvoril obraz. Každý na ňom do-stane priestor, môže nakresliť čokoľvek, hoci aj odtlačok dlane. Výťažok z tohto obrazu popu-tuje na charitu,“ vyznáva Tomáš Vana.

Potrebuje umelec titul?Diplom je formalita, ako tvrdí Tomáš. „Máš dve možnosti. Buď ťa život naučí, alebo sa naučíš teóriu a potvrdíš ju životom. Ja si umelcov, ktorí vyštudujú na umeleckej škole, cením. Ak chcú namaľovať obraz olejovými farbami, musia poznať teóriu, ako zmiešať farby Ak chcú vo fi lharmó-nii hrať na hudobnom nástroji, musia vedieť čítať z notovej predlohy. Je však pravda, že nájdeš, medzi maliarmi aj medzi hudobníkmi, takých, čo sa to všetko naučili sami.“

Drinky a reštaurácieAk je Tomáš Vana na Slovensku, rád zavíta do bratislavského Summerclubu Incheba pod holým nebom. Osobne si ho zaradil medzi najlepšie podniky v Bratislave. „Priniesli sem pláž, cítim sa tu ako v Austrálii,“ skonštatoval. Ak porovná svoju rodnú krajinu s krajinou protinožcov, prekáža mu, že tu si nemôže dovoliť každý deň stravovať sa v reštaurácii. Ako je to tam? „Jedlá sú ceno-vo dostupné, do sedem eur, sú rýchlo pripravené, chutné a ľahké – japonská, thajská, indická kuchyňa alebo steaky v typických austrálskych puboch. Keď chcem ešte čosi lepšie, zájdem do gurmánskej francúzskej reštaurácie. Medzi Austrálčanmi je pomerne obľúbený spôsob stra-vovania „take-away“. V reštaurácii im jedlo pripravia, oni si ho vezmú domov. Tento trend je na Slovensku stále cudzí.“

Príď do reštaurácie a dones si, čo chceš piť...Na Slovensku je táto pračudesná veta možná iba v teoretickej rovine. V Austrálii je možná reál-ne. Existujú tu reštaurácie s prívlastkom „bring your own“, práve pre licencie, ktoré sa v Austrálii nedajú ľahko zohnať a sú prísne kontrolované. Symbolický poplatok je za pohár.

„Rád pijem – úplne všetko, ale najradšej mám biele vína Cloudy Bay Marlborough Sauvignon Blanc z Nového Zélandu. Na Slovensku som si obľúbil „typický slovenský drink“ pina coladu (smiech), ale aj rulandské šedé víno. Čo sa týka austrálskych pív, sú studenšie ako tu a nemajú penu. Ak by ich načapovali na Slovensku Slovákovi, pýtal by sa, či sa nezbláznili – a kde je pena? Austrálčan by zasa krútil hlavou nad pivom s penou...“ Typickí Austrálčania pijú najmä bourbon a Coca-Colu, dievčatá rady siahnu po nápojoch ako Bacardi Breezers alebo Smirnoff Ice, intelektuáli a staršia generácia veľa, veľa vína...

Tomášovi sa prežiť v Austrálii podarilo aj vďaka mottu „Life is too beautiful“ – život je krásny

22

Po úspechu s akciami zameranými na veľkoobchodný predaj nasmerovala spo-ločnosť Remy Cointreau začiatkom roku 2009 svoje aktivity u nás na Slovensku k barmanom, ktorí s produktom priamo zaobchádzajú a ponúkajú ho svojmu hos-ťovi.

Neobvyklé podujatie vo veľkom štýle, kde by bolo veľmi ťažké nudiť sa, pripravila spoločnosť Rémy Cointreau na prezentáciu značky Jägermeister. Zahľaďte sa na obrázky, aby ste si moh-li kúsok tohto „žúru“ odpiť očami a vychutnať aspoň v našej reportáži.

Všetko sa začalo pred hotelom Zobor v Nitre, kde všetkým účastníkom servírovali namrazený Jägermeistershot zo špe-ciálnych batohov a nič netušiaci pozvaní hostia nastúpili do autobusovej extra linky Jägermeister s neznámou trasou. Konečná autobusov bola v areáli bývalých mraziarní v Nitre. Krásne hostesky v oranžovom postupne uvádzali hostí do špeciálne upravených priestorov, kde sa celá akcia konala. V strede stálo dominantné pódium Jägermeister, po jeho ob-vode boli umiestnené namrazené kvádre so záplavou zamra-zených miniatúrnych fľaštičiek Jägermeister a k dispozícii bolo 12 špeciálnych strojov Tap Machine, ktoré servírujú Jägerme-ister dokonale namrazený na teplotu -18 °C.

Z celkového počtu 200 pozvaných barmanov sa ich prišlo zabaviť 149, ďalších 40 hostí prišlo nasať nefalšovanú zába-vu. Priamo na mieste činu sa do barmanského klubu Jäger-meister, ktorý je svojím založením unikátny, zapísalo zhruba 100 nových členov.

Podujatie nemalo charakter akadémie, nezazneli mentorujúce prednášky pre barmanov, bolo to niečo iné, išlo iba o neza-meniteľnú chuť „shotov“ Jägermeister. V priebehu večera sa vypilo okolo 100 litrov Jägermeistra.

O hladký priebeh večera sa staral virtuálny moderátor jeleň Rudy a skutočný moderátor Peter Gecík. Celý večer spestrila hudba DJ AQUA na striedačku so skupinou Polemic, ktorá hrala nákazlivo veselé „SKA“.

Atmosféra bola neuveriteľná, uvoľnená, skvelá. Výrazne pri-pomínala spontánnosť a dobrú náladu, aká vládne v horských strediskách v „Apreski“ baroch, hoci sa začína leto. Určite poznáte oslobodzujúci, priam slastný pocit, keď dojazdíte a idete sa odmeniť vychladeným „panákom“ Jagermeistra s Red Bullom, nijaký komplikovaný drink. Dnu vás vtiahne ná-kazlivá muzika a dáte si pohárik alebo rovno tri, tancujete, kon-verzujete, nadväzujete kontakty, pri ktorých nejde o nič, leno toho „panáka“. A nitrianske podujatie sa nieslo presne v takom opojnom duchu.

V ústrety štýlu

Inzerce_In_Bar_230x300_FINAL.indd 1 22.6.2009 15:11:10

24

>> Známy hit skupiny Taktici, kde sa v refréne spieva: „To sú blázni, myslíte si o nás, blázni, blázni...“, by sa pokoj-ne mohol pretextovať. Na vlastné oči sme totiž videli, že členovia kapely sú veľkí džentlmeni a v prítomnosti dámy sa vedia správať skutočne na jed-notku. Zuzana sa v ruskej reštaurácii Metropol cítila ako kráľovná. Nielenže ju obskakovali hneď traja chlapi, ale konečne si oddýchla od všetkých fotoaparátov a bleskov, ktorými býva bežne ovešaná.

Foto

: aut

orka

Na úvod sa patrí pripiť si. Hoci sme boli v ruskej reštaurácii, basgitarista Andrej Je-riga (vľavo), hráč na sólovú gitaru Milan Kaliňák (druhý zľava), randiaca fotografka Zuzana a spevák Dan Miženko si štrngli pohárom ľahkého bieleho vína.

Naši hostia zažili v ruskej reštaurácii hneď dve premiéry. Po prvýkrát takto spo-ločne obedovali a po prvýkrát mali možnosť ochutnať pravý ruský kaviár na Slo-vensku. Mňam!

Kaviár chutil aj Danovi, ktorý je v kapele známy zabávač. Táto grimasa však nie je grimasa, Zuzana. Dan je proste gurmán.

Po predjedle prišiel rad na ďalšiu ruskú špecialitu – boršč. A naši páni sa začali predháňať, kto bude k Zuzane pozornejší. Smotanu do taniera jej ochotne naložil Andrej.

To sú džentlmeni!

1 2

3 4

Autorka: Nikoleta Kováčová

25

Pri hlavnom chode, ktorým boli tradičné ruské pelmene alebo losos, Milan takto ponúkal Zuzane na malú koštovku ďalší ruský originál – horčicu. Verte, chutí inak ako tá naša.

O odlišnej chuti ruskej a slovenskej horčice už vie svoje aj Zuzana. Nečudo, že bol potrebný dúšok čistej vody. Našťastie, džentlmenmi sa to v reštaurácii Metropol len tak hemžilo. Toto bol Danov čas.

Dano je gurmán, nielen čo sa týka jedla. Ako vidieť, on si to jedlo vie skutočne užiť. Alebo žeby Zuzana len oplácala chlapcom ich pozornosť voči nej?

Milan perfektne pozná ruskú kuchyňu. Rusko zažil na vlastnej koži a tak nám nielen presne popisoval zloženie toho, čo sme jedli. Keď nám majiteľ reštaurácie Slávo po-núkal tradičný ruský koňak, Milan si spomenul, že pre jeho pozitívny vzťah ku koňaku mu ruskí priatelia dali prezývku Kaňák.

My chceme kaviár! My chceme kaviár! Za týmito mrežami na prízemí ruskej reštau-rácie Metropol na Mickiewiczovej ulici v Bratislave bude už čoskoro otvorená pre-dajňa, kde kúpite aj túto pravú ruskú dobrotu. Lenže Dan, Andrej a Zuzana nechceli čakať. Čo viac dodať? To sú blázni, myslíte si o nás, blázni, blázni...

(RANDE)

5 6

7

9

8

27

magnetická prí ažlivosJe nám c ou, že naše produkty inšpirujú profesionálov. Napríklad Mareka Ortha, Chef de Cuisine hotela Albrecht v Bratislave pri príprave tohto jelenieho chrbáta s jalovcovou redukciou so ZIPSER borovi ky. Charakteristickú vô ua orientálny tón rozozvu í netypická kombinácia s neskorým zberom Papilion Svätovavrinecké 2007. Zážitok nekon í – – chceme aj na alej inšpirova profesionálov a sprevádza ich výnimo né diela.

www.karloff.sk

karloff inzerat food treti 1 6/5/09 5:08 PM

28

28

So Sappé Aloe Vera v ThajskuNie náhodou 15 výhercov prežívalo pobyt v Thajsku, cítili sa rovnako skvele ako v raji na zemi. Zabávali sa v skvelých reštauráciách a baroch, kúpali sa v priezračnej vode alebo prechádzali po snehobielych plážach Koh Samui, tretieho najväčšieho ostrova Thajska. To všetko vďaka spoločnosti Italmarket Slovakia, a. s., ktorá vyhlásila súťaž o hodnotnú cenu - pobyt v jednej z najatraktívnejších exotických dovolenkových destinácií súčasnosti.

29

>> Tí šťastní si to skutočne užili. Desať top zákazníkov spoločnosti ITALMARKET SLOVAKIA, a. s., a päť zákazníkov spoločnosti IMKON DISTRIBUTION, a. s., smerovalo do Thajska. Podmienkou bol odber nealkoholických nápojov zo sortimentu spoločnosti Sappé vo vopred stanovených objemoch.

Organizátori pripravili výhercom množstvo nezabudnuteľných zážitkov počas pobytu v tropickom raji tejto mimoriadne atraktívnej ázijskej kra-jiny. Popularitu jej bielym plážam a bujarému nočnému životu priniesol dnes už kultový fi lm Pláž či bondovka Golden Eye. Prvé tri dni výherco-via strávili v hlavnom meste krajiny – Bangkoku, kde popri prehliadke turistických atrakcií ako Grand Palace, Wat Pho alebo Vimanmek Teak Mansion navštívili spektakulárne divadlo thajského umenia v Siam Ni-ramit. Mimoriadne čaro mala aj dvojhodinová večerná plavba loďou po rieke Chao Phraya pretekajúcej Bangkokom. Všetci sa uvoľnili pri skvelej večeri a kochali sa pohľadom na vysvietený nočný Bangkok. Zážitok umocňovala živá hudba. Tretí deň v Bangkoku sa niesol v du-chu nákupov v obchodných centrách s doslova obrovskou rozlohou. Večer sa relaxovalo v thajskom štýle v Health Land, kde mohli všetci bažiaci po masáži absolvovať vychýrenú tradičnú thajskú. Z Bangkoku odleteli ráno na malebný ostrov Koh Samui, aby si tam na plážach Che-ongmon užívali dokonalý pokoj či v baroch na centrálnej pláži Chweng Beach okúsili miestny nočný život.

Počas pobytu na ostrove sa toho dalo vidieť naozaj veľa, napríklad Wat Khunaram chrám, kde je uložené mumifi kované telo budhistické-ho mnícha, alebo úžasný Wat Phra Yai, chrám veľkého Budhu s ob-rovskou 15-metrovou sochou Budhu. Farebnou pastvou pre oči bolo Aquarium, kde možno pozorovať podmorskú faunu a fl óru, a v Tiger Zoo bengálske tigre a leopardy. Kto chcel, zašiel tiež k Muang Water-fall vodopádom s výškou 79 metrov, pozrel si motýliu záhradu, ktorej súčasťou je aj múzeum hmyzu, krokodíliu či hadiu šou. Nočný život na pláži Chaweng s množstvom obchodov má neopísateľnú atmosféru. Menovať by sa dalo donekonečna, bolo to úžasné. Posledný večer na ostrove bola pre všetkých pripravená rozlúčková barbecue party v plá-žovom klube a potom už len domov, sladký domov.

Foto: Ing.Erik Danielovič

30

Autorka: Patrícia Madajová

Dušu pivu dávajú ľudiaZamysleli ste sa niekedy po prvom hlbokom dúšku z pohára čerstvo načapovaného piva, kto ho vyrobil, aby bolo také, ako má byť? Pivovarníci vytvárajú chuť piva, aby chuťovým bunkám pivárov priniesli uspokojenie a perfektný chuťový zážitok. Toto je umenie prírodnej tisícročnej chémie spojenej so skúsenosťami. Ľudia radi zotrvajú v podni-ku, kam sa chodí na dobré pivo, a sú verní baru, kde im načapujú ich obľúbený krígeľ či „štucák“, ako to obľubujú, lebo konzumenti bývajú svojej značke verní. Využívam preto svoju známosť s Dr. Ing. Jánom Pírym, obchodným sládkom Pivovarov Topvar, a. s., a dám sa trochu zasvätiť do výroby. Roky pracoval ako „Brewmaster“, či po česky „sládek“, ani neviem či máme v slovenčine vlastný názov pre človeka, čo riadi proces výroby piva.

INB

US

SIN

ESS

31

Aká cesta vás priviedla k pivu? Pivovarník musí mať, podľa predstavy verejnosti, pivné brucho a opásanú koženú zásteru, vy túto všeobecnú predstavu nespĺňate. V čom spočíva táto práca, a kde vlastne sa odohráva, v laboratóriu alebo vo varni?Máte pravdu, túto všeobecnú predstavu verejnosti, ako vyzerá pivovarník, nespĺňam. Na druhej stra-ne som živý dôkaz, že iba z piva pivné brucho nerastie. Práca obchodného sládka nemá pôsobenie ani v laboratóriu, ani vo varni piva. Hlavným poslaním obchodného sládka je pokrývať priestor, ktorý vzniká medzi pivovarom a našimi zákazníkmi a spotrebiteľmi. Som presvedčený, že každé naše pivo – Topvar, Šariš, Smädný Mních, Velkopopovický Kozel, Gambrinus, Radegast Birell a Pilsner Urquell, keď opúšťa brány našich pivovarov, je v perfektnom stave. Na to, aby konečný spotrebiteľ, čiže hosť v reštaurácii alebo ten, kto si pivo otvorí doma, ho mal úplne rovnaké, ako keď opúšťa pivovar, treba dodržať určité podmienky. Tieto podmienky stanovujú, ako sa má pivo dopravovať, ako sa má sklado-vať, a pokiaľ ide o reštaurácie, ako sa má pivo správne čapovať a servírovať. A táto oblasť je vlastne priestor pre obchodného sládka.

V princípe je známe, čo má pivo obsahovať. Je však veľa rôznych druhov piva a jeho značiek. Sú pri ich výrobe nejaké tajné recepty či ingrediencie, pre ktoré je daná značka jedinečná? Je to niečo, čo iné pivo nemá? Aj keď vo všeobecnosti môžeme povedať, že pivo sa vyrába z troch základných surovín – z vody, obil-ného sladu a chmeľu za pomoci pivovarníckych kvasiniek, na svete existujú stovky rôznych pivných značiek s jedinečnými vlastnosťami. Výber kvalitných pivovarníckych surovín, špecifi cké súčasti výrob-ného postupu a druh kvasiniek určujú individualitu každej pivnej značky. My však hovoríme, že dušu pivu dávajú ľudia. Čiže je to aj o skúsenostiach ľudí, ktorí so srdcom usmerňujú všetky biochemické a biologické procesy výroby piva a takto vytvárajú zlatistý kvasený nápoj, ktorý nazývame pivo.

Dobre uvarené pivo, to je len polovica úspechu, druhá vypovedá o ošetrovaní a správnom čapovaní piva. Je to aj viac-menej komunikácia s ľuďmi, čo pivo predá-vajú. Školíte ich alebo aj kontrolujete, aby konzument dostal to najlepšie? Myslím, že veľa výčapníkov už pochopilo, že tadiaľ vedie správna cesta k zákazníkovi.Naša spoločnosť, kde pôsobím, už roky realizuje projekt Čisté pivné potrubie s cieľom motivovať na-šich zákazníkov k pravidelnej sanitácii pivného potrubia. Nároky spotrebiteľov na kvalitu čapovaného piva z roka na rok stúpajú. Udržiavanie hygieny a čistoty výčapného zariadenia a pivného potrubia je teda nutná podmienka zabezpečenia kvality čapovaného piva. Práca obchodného sládka je jedno-duchá v tom, že vie, ako by mali správna starostlivosť o pivo a správne čapovanie piva prebiehať. Na druhej strane je však zložitá, lebo je potrebné každého, kto sa celou cestou piva z pivovaru do pohára v reštaurácii oň stará, najprv naučiť, ako sa treba o pivo správne starať, a potom ho neustále presvied-čať o správnosti tohto odporúčania. To je prínos pre reštaurácie. Ide vlastne o nekonečný proces, lebo reštaurácie vznikajú aj zanikajú a rovnako sa v nich menia aj ľudia.

Podlieha aj pivo sezónnym vlnám? Čo je práve teraz trendy v Topvare? Ja som si pri ceste na Hornú Nitru všimla bilbordovú kampaň na rezané pivo, kde je Topoľ-čianske pivo načapované opačne. Bežne býva tmavé pivo naspodku pohára, lebo je hustejšie, a svetlé nad ním. Ide o grafi cký trik či je to niečo nové?V týchto dňoch sme uviedli na trh nový tmavý Topvar, s ktorým opäť možno rezať pivo pôvodným spô-sobom – tmavé pivo hore a svetlé pivo dole. Pivo nepodlieha sezónnym vlnám, v tomto prípade vra-ciame tmavý Topvar na trh v staronovej podobe, ktorú naši zákazníci milujú a ktorá im chýbala. Pri jeho varení však naši pivovarnícki majstri nahradili v minulosti používané umelé prísady surovinami z prírodných zdrojov a zdokonalili aj celý výrobný proces. Lepšia receptúra, suroviny z čistých prírod-ných zdrojov a tradičný spôsob kvasenia robia z nášho nového tmavého Topvaru výnimočné pivo na rezanie.

Čo je na vašej práci najviac príťažlivé, že ste jej tak dlho verný?Moji rodičia chceli, aby som sa rovnako ako oni stal lekárom. Mne však učarovala chémia a tak som sa od medicíny dostal k pivovarníctvu. Stále ma fascinuje, ako sa jednoduché suroviny vďaka sile prírody, ľudskému umu a dômyselným technológiám premieňajú na chutný, zlatistý nápoj. Pivo je taký malý dar prírody. Má nielen príjemnú chuť a osviežujúci účinok, ale obsahuje aj množstvo pre človeka potreb-ných látok. A je to skutočne čistý, prírodný produkt. Mohol by som mať teda k pivu iný ako pozitívny vzťah?

Odovzdávate skúsenosti umenia varenia piva ďalej alebo sa vzdelávate vy na neja-kých stážach? Teoretické základy o kvasných procesoch, o výrobe piva človek dostane v škole. Ja som tieto procesy študoval 8 rokov. Proces vzdelávania sa však v tejto profesii prakticky nikdy nekončí. Mal som šťastie, že som mohol po škole nastúpiť do Topoľčianskeho Topvaru, postupne tam získavať potrebnú prax a teoreticky aj prakticky sa ďalej rozvíjať. V súčasnosti v rámci nadnárodnej spoločnosti SABMiller má moje vzdelávanie širší rozmer a ja si môžem vymieňať informácie z rôznych pivovarov jednej z najväč-ších pivovarníckych spoločností na svete. Odtiaľ čerpám informácie a skúsenosti, ktoré sa potom ako obchodný sládok snažím uplatniť na našom trhu.

Ako zvyknete relaxovať a s kým?Zdravie a šťastie človeka je založené na optimálnej vyváženosti zaťaženia hlavy, srdca a rúk. Pri kom-plexnom pohľade na môj pracovný a súkromný život je relax srdca predovšetkým moja rodina, relax hlavy čítanie dobrej knihy a ruky intenzívne športové alebo pracovné zaťaženie.

Obligátna otázka, ale nedá mi to, aký drink je váš obľúbený alebo vlastne čo pijete, keď pivo je dlhodobo váš pracovný produkt?Fascinujú ma fermentačné technológie, takže okrem dobrého piva rád vychutnám aj kvalitné prívlast-kové vína.

VIZITKA

Meno: Ján PíryVzdelanie: Chemickotechnologická fakulta STU Bratislava – potravinár-sko-biochemický odbor ( r. 1989); postgraduálne štúdium ChTF STU Bratislava – vedný odbor Chémia a technológia požívatín (r. 1996)Zamestnanie: Pivovary Topvar, a. s., obchodný sládokKoníčky: šport, hudba, dobrá kniha

32

K výrobkom a službám, o ktoré sa fi nančná kríza len tak obtrie, patrí po dovolenkách aj káva. Aspoň tak to tvrdia zástupcovia cestovných kancelárií a marketingoví riadi-telia pražiarní. O káve totiž skutočne platí, že tej svojej sa zriekne málokto. Podobne ako dovolenky, na ktorú sa Slovák celý rok teší. V konečnom dôsledku o tom, ako sa spoločnosti Baliarne obchodu Poprad (BOP), najväčšiemu výrobcovi a spracova-teľovi kávy a čaju na Slovensku, počas krízy darí, hovoria čísla. Za minulý rok pre-dali kávu v celkovom objeme viac ako 2 800 ton a čaj v objeme viac ako 500 ton. „Teší nás aj to, že napriek ťažšej ekonomickej situácii zostali naši spotrebitelia verní kvalitnej, tradičnej slovenskej značke a neuprednostnili cenovo výhodnejšie produkty s nižšou kvalitou,“ povedal Viliam Matušek, marketingový riaditeľ spoločnosti. Podľa prieskumu nákupného správania Consumer Tracking realizovaného GfK konzumuje Popradskú kávu takmer tretina Slovákov.

Popradská káva po novomPopradská káva je značka, ktorá ručí za tie najkvalitnejšie odrody kávy z plantáží Brazílie a Strednej Ameriky. Pýši sa starostlivým spracovaním, dôkladným, v niektorých prípa-doch až ručným triedením, pražením a mletím kávy za použitia najmodernejších techno-lógií... A prednosť? Po novom prichádza na trh v atraktívnejšom šate, navyše s tabuľkou a pečaťou kvality. To zákazníkovi povie o kvalite, z akých druhov zmesi je káva vyrobená (a v akom pomere, napríklad koľko percent arabiky, koľko percent robusty).

Arabica verzus robustaArabica je najdrahšia a najcennejšia odroda kávy. Tvorí tri štvrtiny celosvetovej produk-cie kávy. Je aj najnáročnejšia na pestovanie uprednostňuje vyššiu nadmorskú výšku a vyžaduje intenzívnejšiu kultiváciu než robusta. Rastie v tropických a rovníkových pás-mach Ameriky, Afriky a Ázie. Jej príchuť možno defi novať ako voňavú, sladkú, mierne kyslú a často čokoládovú.

Robusta lepšie odoláva tropickému teplu a parazitom, preto je vhodná na pestovanie aj v nižšej nadmorskej výške pri pomerne nízkych nákladoch. Darí sa jej aj v náročných podmienkach, napríklad v rovníkovom dažďovom pralese, kde by arabica podľahla cho-robám. Príchuť robusty je ostrá a trpká, má slabšiu vôňu a silnejšiu horkosť.

Pozrime sa na „zúbok“ jej spracovaniu v závode BOP:

1. SkladovanieVšetko sa začína správnym skladovaním. Prirodzene, vo vhodnom a čistom prostredí. Iba tak si káva aj po čase zachová vysokú kvalitu. Výrobca Popradskej kávy má vy-budovaný najmodernejší systém skladovania, spĺňajúci najvyššie normy skladovania zrnkovej kávy.

Popradská káva s prívlastkom naša

33

2. ČisteniePred spracovaním prejdú kávové zrná špeciálnym systémom čistenia. Vibračný mechanizmus selektuje nežiaduce kamienky alebo iné nečistoty. Až po takejto kontrole sa môže káva pražiť. Pri výberovej zrnkovej Popradskej káve Colombia alebo Brasil dokonca prejde každé zrno cez tzv. elektronické oko. Táto špičková technológia dokáže rozpoznať veľkosť, farbu a kvalitu zrna tak, aby sa použili iba tie najdokonalejšie zrná. Kuriozitou je, že kávu Colombia a Brasil v Poprade triedia aj ručne, protože „ľudské oko nič nenahradí“.

3. PraženieV tejto etape prebieha transformácia kávy. Vytvárajú sa charakteristická aróma a príchuť kávy. Cyklus praženia (trvanie a teplota) závisí od druhu kávy a zme-si. Praží sa v stroji s horúcim vzduchom na zohriatie kávy, ktorá doslova „pláva“ v prúde horúceho vzduchu. Zrná strácajú 16 − 22 percent svojej hmotnosti. Vý-robca Popradskej kávy používa pri rôznych zmesiach už rokmi overené postupy praženia tak, aby káva mala vždy svoju konzistentnú kvalitu a vôňu.

4. Starostlivé mletieStupeň mletia mení priechodnosť vody kávou. V závislosti od toho sa potom mení rýchlosť varenia, a teda aj senzorické vlastnosti nápoja v šálke bez ohľadu na spôsob prípravy. Pri výrobe Popradskej kávy sa používajú najmodernejšie mlyny, ktoré zabezpečia najvyššiu kvalitu zomletej kávy.

5. Vydýchanie kávyKáva sa po upražení a mletí musí nechať „vydýchať“, uvoľní sa z nej oxid uhličitý. Ak by sa táto činnosť vynechala, došlo by k nafúknutiu už zabalených kávových balíčkov.

6. BalenieAby si káva zachovala svoju kvalitu a senzorické vlastnosti, musí byť vhodne za-balená. Výber baliaceho materiálu a metóda balenia hrajú rozhodujúcu úlohu. Pri vákuových kávach sa používa dvojité balenie z materiálu s veľmi nízkou priepust-nosťou, pri káve bez vákua aj dusík na získanie ochrannej atmosféry. To zabez-pečí, že kvalita Popradskej kávy je rovnako vysoká aj po niekoľkých mesiacoch od jej vyrobenia.

Na jedného Slováka pripadá ročne viac ako pol kilogramu Popradskej kávy, každý Slovák spotrebuje ročne v priemere 2,5 škatuľky čaju z produkcie BOP. Kávu majú doma tri zo štyroch slovenských domácností. Najviac kávy v Európe vypijú Fíni. Ich ročná spotreba na obyvateľa je 11 kilogramov (u nás 3,5 kg).

34

Presne 13. mája 1806 sa v americkom časopise The Balance po prvý raz spomenulo slovo kokteil. Autori článku ho defi novali ako posilňujúci nápoj zložený z liehovín rôz-neho druhu, cukru, vody a bitters. Na počesť tohto výročia sa vo svete konajú rôzne oslavy a ani Slovensko nezaostáva. Svetový deň kokteilu sme si vďaka barmanom zo Shake The World uctili už po tretíkrát. „Už sme miešali kokteil na lanovke počas jazdy na Lomnický štít, v geografi ckom strede Európy na Krahuliach aj na hrade Devín. Vlani sme robili turné po všetkých slovenských baroch, kde sme zaujímavou formou prednášali o kokteiloch, a tento rok sme sa rozhodli zlomiť rekord,“ prezradil nám Benji, ktorý bol nielen barmanom, ale podujatie v Považskej Bystrici aj moderoval. Šanca, že barmani by mohli namiešať najväčší drink na svete, prilákala na námestie úctyhodný počet ľudí. Neodradilo ich ani chladnejšie počasie a občasné dažďové prehánky.

Dvojitá oslavaKrv v žilách divákom rozprúdil nielen adrenalín z toho, či sa podarí pripraviť najväčší miešaný nápoj na svete. O dobrú náladu sa postarali aj dievčatá z Bona Cheerleaders, tanečná skupina Sabrosura, hudobné čísla Beáty Dubasovej, Júlie Hečkovej a raperov z 2H+, či módna šou domácej návrhárky Jany Illo. Beáta Dubasová mala v deň konania akcie narodeniny, takže hoci pracovala, oslavovala aspoň Svetový deň kokteilu. „Tento rok som oslavu vymenila za robotu,“ smiala sa speváčka s miešaným nápojom v ruke. „Na rôznych akciách nás na ne lákajú fešáci, ktorí vyhadzujú fľašky do vzduchu, ale je to ošemetná vec. Viac ako dva si nemôžem dať,“ prezradila a dodala, že najradšej má mojito a cosmopolitan, „miešané drinky sú pekné, farebné a spájajú sa mi s letom a so slnkom.“ Rovnaký názor na kokteily má aj jej kolegyňa Júlia Hečková. „Hodí sa mi to ku

Špičkoví slovenskí barmani združení pod hlavičkou Shake The World sa postarali o ďalší rozruch na scéne. V Považskej Bystrici namiešali najväčší drink na Slovensku.

Happiness je rekordman!WORLDCOCTAILDAY

Autorka: Nikoleta Kováčová

Foto

: aut

orka

, Gab

o B

ača

35

Kube alebo k Jamajke. Tam boli skvelé miešané drinky. Nemôže však do nich ísť veľa alkoholu, potom je človek grogy. Ono to vyzerá veľmi nevinne, ale treba s tým veľmi opatrne,“ vystríha. Aj Júlia Hečková uprednostňuje mojito, úplne najradšej však má suché červené víno. „A s kolou ho nemiešam. To bolo kedysi,“ smiala sa nad naším prepojením s kokteilmi. Tri, dva, jedna, let s shake!Sprievodný program organizátorom poslúžil na to, aby sa v zákulisí mohlo všetko pri-praviť na prekonanie rekordu. Minimálne toho slovenského. Aj preto sme na námestí v Považskej Bystrici objavili Igor Svítoka, známeho registrátora slovenských rekor-dov. „Vlani sa barmanom v Bratislave podarilo namiešať 204-litrové mojito,“ povedal nám pred odštartovaním celej rekordovej akcie. Do Považskej Bystrice prišlo 40 barmanov, ktorí chceli tento údaj vymazať zo slovenských tabuliek. Na pódiu na nich – ako veľká výzva – čakal skutočne maxi pohár. „Má výšku 170 cm a šírku 130 cm. Váži 90 kilogramov a jeho objem je 252 litrov,“ priblížil nám miery maxi pohára Benji. A rovnako nám priblížil aj to, čo doň smerovalo. „Vymysleli sme si nápoj s názvom Happiness – šťastie. Je to letný kokteil, radi by sme takto odštartovali letnú sezónu. Veď už by bolo načase,“ povedal s pohľadom upretým na zamračenú oblohu. Nuž a keď už sme vám prezradili miery pohára, poďte sa bližšie pozrieť na ingrediencie, ktoré Happiness obsahuje, ak by ste si ho v menšej podobe chceli namiešať doma.

A je to tuRovných 27 minút trvalo štyrom desiatkam barmanov naplniť pohár 220 litrami osviežujúceho nápoja s názvom Happiness. Za necelú polhodinku spotrebovali 20 litrov vodky Finlandia Grapefruit Fusion, 20 litrov vodky Finlandia Lime Fusion, 16 litrov limetového cordialu, 16 litrov likéru Joseph Cartron z ružových grapefruitov, 100 litrov minerálnej vody Toma Natura s príchuťou grapefruitu a granátového jablka, 4 kilogramy čerstvých ružových grapefruitov, 4 kilogramy čerstvých limetiek, 4 kilo-gramy čerstvých pomarančov a 100 kilogramov ľadu. Šejkre lietali vzduchom, barmani plnili maxi pohár z rebríka či z výskokov. Po krátkej kontrole si opäť mohli poskočiť. „Vlaňajší rekord prekonal tento 220-litrový miešaný nápoj s názvom Happiness,“ zaznelo z úst Igora Svítoka. A je to aj čierne na bielom. Shake The World získalo osvedčenie o novom slovenskom rekorde. Tým sa však cesta Happinness nekončí. Zámer je dostať ho aj do Guinnessovej knihy rekordov. Či sa to podarilo, zistíme o pár týždňov. Faktom však je, že kokteil má fanúšikov už dnes. Veď v Považskej Bystrici sa ho rozdalo približne 700 porcií.COCTAIL

36

VodaNenadarmo sa hovorí, že najzdravší prostriedok na uhasenie smä-du je obyčajná voda. Je to tekutina vyvažovaná zlatom v krajinách, kde jej nedostatok, ale u nás sa nad pitnou vodou nikto veľmi ne-zamýšľa. Našťastie, Slovensko je krajina priam oplývajúca kvalit-nými prameňmi pitnej, ale aj minerálnej vody. Názorov na to, čo je zdravé a zdravšie pitie, je veľa. Najčastejšie si hasíme smäd vodou z vodovodu. Ako reakcia na obavy z kvality vody z vodovodu stúpol predaj balenej vody. Obavy sú však neopodstatnené. „Pramenis-té“ a „stolové“ vody práve môžu pochádzať z hocijakého zdroja, mať upravovanú chuť, byť umelo sýtené kysličníkom uhličitým a obsahovať veľké množstvo minerálov, ktoré organizmus zaťažia. Voda z vodovodu je oveľa lacnejšia, ale napriek tomu je veľmi zried-kavé, žeby vám ponúkli čistú obyčajnú vodu z vodovodu v bare alebo v reštaurácii, tak ako je zvykom v prímorských krajinách. Ja o ňu vždy musím požiadať, až mi ju čašník s rozpakmi donesie. Ver-te alebo nie, kvalitná a zdravotne vyhovujúca voda je tá najkontrolo-vanejšia tekutina. Nemenné hygienické parametre sú podporené štátnym zákonom. Voda významne ovplyvňuje organizmus, pre telo je neodmysliteľná. Je transportérom živín do celého organiz-mu a pomáha tiež vyplavovať škodliviny a jedy z tela. Neobsahuje nijaké kalórie.

Čerstvá šťavaŠťava z čerstvého ovocia alebo zo zeleniny má vynikajúce účinky pre ľudské telo. Patrí medzi najzdravšie alternatívy nápojov, nielen-že uhasí smäd, ale obsahuje aj niečo navyše. Surové ovocie a ze-lenina tvoria významnú súčasť jedálneho lístka, pokrývajú väčšinu nášho denného príjmu vitamínov, sú ľahko stráviteľné, obsahujú vlákninu veľmi prospešnú tráveniu. Majú vynikajúce detoxikačné a regeneračné účinky, sú aj zdrojom čistej vody, teda naše telo zavodňujú. Štúdie dokazujú, že konzumácia čerstvých sezónnych štiav každoročne stúpa. Rozširuje sa aj počet takzvaných džúso-vých barov, kde zákazníkovi odšťavia ovocie či zeleninu a namieša-jú zdravý nápoj podľa jeho vlastného výberu. Bez čerstvých plodov sa nezaobíde žiadny bar či gastroprevádzka. Kombinácií, ako namiešať rôzne druhy ovocia a zeleniny, je veľa. Každá kombinácia má svoje špecifi kum, moderní, zorientovaní barmani ich kombinujú a vytvárajú nápoje, ktoré dokážu napríklad obnoviť energiu alebo naopak uvoľniť či povzbudiť. Vysoká kyslosť ovocných štiav spolu s obsahom cukru však prispieva k zubnému kazu, navyše šťavy môžu byť z plodov ošetrených pesticídmi.Ovocná či zeleninová šťava doplnená čistou alebo bublinkovou vo-dou patrí k vítanému osvieženiu a doplneniu tekutín práve v letných mesiacoch.

Čo si nosíte vo fľaši? S blížiacim sa teplým slnečným počasím je opäť aktuálna otázka pitného režimu. Ak je horúce počasie, treba tekutiny dopĺňať viac. Dopĺňame si ich jedlom aj pitím. Dozaista ste si vybrali to, čo je podľa vás to najzdrav-šie a telu najprospešnejšie. Povedzte, čo je vlastne najzdravšie na pitie?

37

BylinkySila byliniek bola známa odpradávna. Ľudia zbierali a sušili bylinky s úctou k ich schopnosti liečiť, občerstvovať alebo povzbudiť. Robili z nich liečivé odvary, ale aj nápoje, naprí-klad kvasená bazová šťava skvelo chutí, ale aj detoxikuje or-ganizmus, lebo je močopudná. Kto by nepoznal populárnu a znova objavenú mätu? Ako sušený čaj pomáha tráveniu, čerstvé rozdrvené lístky mäty zaliate vodou osviežia a pre-voňajú dych.Dnes je všetko menej komplikované, lebo bylinky dostať čerstvé či usušené priamo v obchodoch alebo špeciali-zovaných obchodoch. Tvoria významnú súčasť každého dobrého baru a reštaurácie, kde slúžia na dochucovanie, na dekoráciu alebo na priame použitie ako čaj. Bylinkový čaj nie je čajom v pravom zmysle slova, lístky nepochádzajú z čajovníka. Bylinkový čaj je vhodná alternatíva, ak sa vyhý-bate kofeínu a tanínom. Ak im holdujete, odporúčame vám zostať pri slabých výluhoch, netreba to s ich konzumáciou preháňať, predsa len ide o liečivé látky. Bylinkové výťažky sú v súčasnosti aj obľúbený komponent osviežujúcich mi-nerálnych vôd.

Pivo Patrí k najrozšírenejším letným „hasičom smädu“. Vraj ani neexistuje nič zdravšie na uhasenie smädu než pivo, tvrdia milovníci oroseného pohára so zlatým mokom. Už v dávnej minulosti bolo oveľa zdravšie piť práve pivo než vodu, lebo voda používaná na varenie piva je prevarená, teda zbavená nebezpečných mikróbov, ktoré by mohli byť v obyčajnej vode. Pivo obsahuje množstvo prospešných látok, vitamínov, minerálnych látok. Dôležitý je obsah nezanedbateľného množstva veľmi kvalitnej vody, takže pri konzumácii piva sa organizmus i výdatne zavodní. Nemá v sebe nijaké tuky, vďaka sacharidom je aj zdrojom energie. Treba však mať na pamäti, že pivo pred-sa len obsahuje alkohol, a nech akokoľvek blahodarne pôsobí, pri jeho nadmernej konzumácii dochádza k negatívnym účinkom na telo, ostatne ako pri každom alkohole. Nuž a následky ne-bývajú príjemné.

Takže, čo je to najzdravšie? Najzdravšie je vybrať si, nie je rozhodujúce, čo preferujete. Veľa ľudí nepije dostatok vody alebo vôbec dostatok tekutín. Nezabúdajte, pitie je zdravé.

38

Originálne belgické pšeničné pivo Hoegaarden nie je na našom trhu neznáme. A hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že našinci nie sú podobným novinkám naklonení, opak je pravdou. Zhora kvasené pivo, dokvasované vo fľaši či v sude má obsah alkoholu 5 % a vďaka druhotnému dokvasovaniu si zachováva širokú škálu vitamínov, predovšetkým radu B, a provitamínov. Okrem špecifi ckej chuti s náznakom pomaranča a koriandra, ktorou sa prírodne zakalené pšeničné pivo Hoegaarden odlišuje od väčšiny pív čapovaných na Slovensku, zaujme aj sklom, do ktorého ho zruční barmani čapujú. Originálny robustný šesťhranný pohár s objemom 0,25 a 0,5 litra, ktorý sa ozdobuje čerstvou limetkou a výborne drží požadovanú teplotu nápoja, dáva navyše vyniknúť príjemnej, slamovo žltej farbe tohto moku. Osviežujúca, osobitá chuť Hoegaardenu zasa prekvapí v horúci letný deň alebo po športovaní v záhrade. Obľúbenosť tohto piva u slovenských pivárov tak vzrastá spolu s trendom aktívnejšie tráviť voľný čas.

Pri jeho zrode stáli mnísiHistóriu piva Hoegaarden začali roku 1445 písať mnísi v rovnomennej belgickej dedinke, keď ob-javili recept na to, ako uvariť biele pivo. Nevyhnutnou súčasťou receptúry vtedy ešte nebol chmeľ, používali rôzne korenia a byliny. Spočiatku varili pivo len pre vlastnú spotrebu, ale jeho predaj sa neskôr stal aj vítaným prilepšením pre kláštor. Samozrejme, onedlho ich nasledovali aj miestni farmári. Koncom 19. storočia sa tak v dedinke Hoegaarden s 2 000 obyvateľmi nachádzalo 35 pivovarov. Pod tlakom silnej konkurencie ležiakov a neľahkej situácie v období oboch svetových vojen však postupne dochádzalo k rušeniu pivovarníckej výroby, až bol v roku 1957 zatvorený aj posledný pivovar. Tradíciu varenia bieleho piva v Hoegaardene sa v roku 1966 rozhodol obnoviť Pierre Celis, mliekar, a založil malý pivovar. V priebehu 30 rokov sa značka rozšírila do celého sveta a dnes si môžu pivo Hoegaarden užívať spotrebitelia vo viac ako 30 krajinách.

Letná inšpiráciaRovnako rýchlo a dynamicky, ako sa rozvíja odbor gastronómie, vznikajú novinky, čo často príjemne podráždia naše chuťové poháriky. Barmani tak dnes miešajú nápoje, ktorých zákla-dom je práve pivo. Tohtoročným hitom je Hoegaarden mojito, ktoré možno vychutnávať v partii kamarátov aj z trojlitrového pohára za použitia dlhých slamiek, ako je to zvykom práve pri spo-mínanom kokteile.

Vyhľadávaný ženamiOproti mužom je žien pravidelne konzumujúcich pivo, relatívne menej, zhruba 60 %. Pri porov-návaní s inými alkoholickými nápojmi však stále ide o veľmi vysoké percento. Mnohé dámy si obľúbili práve Hoegaarden, oceňujúc na ňom práve osviežujúce tóny pomaranča a koriandra, ktoré tomuto pivu dodávajú špecifi cké dimenzie chuti. Hoegaarden je vďaka svojej neobvyklej chuti jedno z mála pív, ktoré spotrebitelia cielene vyhľadávajú a kvôli nemu sú ochotní zmeniť aj svoj obľúbený podnik.

Špecialita s limetkouMnohí sa domnievajú, že pridávanie limetky je zvyk pochádzajúci z Belgicka, rovnako ako pivo Hoegaarden. Vynálezcom tejto servírovacej špeciality je však istý barman, ktorý sa uprostred horúceho leta rozhodol vyskúšať, ako pomocou limetky zvýrazniť osviežujúcu chuť tohto piva. Tento rituál sa onedlho rozšíril a dnes už takto servírovaný Hoegaarden žia-dajú všetci jeho milovníci. Labužníci tiež zistili, že dobre vychladený Hoegaarden je mimo-riadne vhodný k pečeným či grilovaným pokrmom z rýb a z ostatných morských plodov.

TRENDY HOEGAARDEN V horúcich letných dňoch osvieži najlepšie

28

ST-Belgicke 230x300.indd 1 11. 6. 2009 16:55:54

40

Leto dáva o sebe vedieť aj teplotou, ktorá je v posled-ných rokoch už aj v našom pásme vysoká. Leto zna-

mená aj vyraziť si na trh osobne a vrátiť sa s množ-stvom čerstvých, lokálnych sezónnych surovín,

ktoré sú v ponuke. Jahody, čerešne, melóny, uhorky, rajčiny aj čerstvé bylinky na ochutenie

letných drinkov. Výber sezónneho ovocia plného nefalšovaných aróm a bez chemic-

kého ošetrenia je pestrý. V súčasnosti je síce pestrý celoročne, ale ruku na

srdce, sú to často suroviny bez chuti pozvážané z celého sveta.

Chceme sa zamerať na štýl kokteilov, inšpirovaných hojnosťou letnej sezóny a opojnosťou ho-rúcich letných večerov. Majú dostatok plnej chuti a vitamínov, na ľudské telo pôsobia osvie-žujúco, povzbudia myseľ. Tieto mixované nápoje obsahujú kombinácie ľahkého bieleho alkoholu ako vodka, gin, biely rum či tequila. Odporúčam takzvané „coolery“ alebo „fi z-zy“ dolievané bublinkovými limonádami typu 7UP alebo domácimi limonádami, ako je bazová či citrusová, malinová, čerešňová. Vynikajúci tip je vodový melón, v kombi-nácii s rôznymi limonádami pôsobí nielen osviežujúco, ale aj zavodňuje a v spo-jení s bielym alkoholom tiež poteší. Skvelým komponentom letného kokteilu je čerstvá rajčina, ktorá dodá drinku s názvom Bloody Mary úplne novú chuť.

MELONBEACH ICEDTEA

V pohári „vymádlujeme“ čerstvý červený melón, ktorý dodá nápoju chuť aj farbu,2 cl vodky Finlandia cranberry Fusion, 1 cl vodky Finlandia lime Fusion, 2 cl rumu

Bacardi Superior, 1 cl Curacao Triple Sec Joseph Cartron, 1 cl Sweet & Sour, 6 cl brusnicového džúsu, 1 cl brusnicový sirup Philibert Routin. Dolejeme 7UP

a ozdobíme čerstvým melónom s limetkou.

TRIENTA YTRESORIENTALES

Na pohári urobíme krustu z hnedého cukru, pridáme 2 barmanské lyžice Coco tara, 2 cl likéru Cuarenta y tres, 2 cl rumu Bacardi Superior a 6 cl

brusnicového džúsu. Do mixéra dáme drvený ľad a všetky ingrediencie vymixujeme. Nalejeme vo vysokého pohára, ozdobíme kokosovými lupienkami.

41

TEMPTATIONOF DONFACUNDO

V pohári „vymádlujeme“ kumquát a maracuju, pridáme hroznový cukor a 1 cl limetový Kordial. Prisypeme drvený ľad, na ktorý lejeme 2,5 cl vodky

Finlandia mango Fusion a 2,5 rumu Bacardi Superior, premiešeme barmanskou lyžičkou.Ozdobíme na plátky nakrájaným kumquatom.

F.F.F.FIZZY FLOWERFUSION

4 cl vodky Finlandia lime Fusion, 1,5 cl sirupu z thajskej citrónovej trávy, 2 cl Kordial limetový. Dolejeme bazovou limonádou „Organic Eldefl ower“

a ozdobíme čerstvou uhorkou, limetkou a thajskou citrónovou trávou.

Možno sa vám vidia na pohľad nenápadné, bez explózie expresívnych farieb, ale voňajú a majú nádherne svie-

žu chuť. Jednoducho letná súhra ovocno-zelenino-vých chutí, doplnená odľahčeným alkoholom.

42

Vnútrajšok kávovej čerešne obsahuje dve zrnká kávy obalené strieborným oplodím, pergamenovou šupkou, dužinou a čerešňovou šupkou. Obal treba oddeliť od zŕn, olú-pať, aby sa káva mohla pražiť.Spracovanie suchou metódou je najjednoduchšie, najtradičnejšie a najlacnejšie. Na-zberaná, umytá káva sa porozkladá na vhodný podklad na slnko a bobule sa neustále prehrabávajú, aby sa predišlo fermentácii. Presúšanie trvá asi 4 týždne, kým sa neod-delia zrná od dužiny, prípadne ich stroj „vykôstkuje“. Nezanedbateľná je ochrana pred poveternostnými vplyvmi. Takto získaná káva sa nazýva prírodná káva, v princípe však nedosahuje takú vysokú kvalitu ako pri mokrej metóde.Mokrý postup vyžaduje väčšie investície a v mnohých pestovateľských krajinách sa ani nedá použiť, pretože v oblastiach pestovania kávy je voda vzácna. Pri výrobe 1 kilo-gramu pranej kávy sa spotrebuje 150 litrov vody. Rozdiel medzi obomi metódami je v tom, že tu sa dužina od kávového zrnka odstráni takmer okamžite, ale pri suchej až po usušení. Na odstraňovanie slúži vylupovač alebo stroj s nastaviteľnými čepeľami, ná-sledne sa zrná vo vaniach premývajú dočista, oddeľujú sa od kože, zároveň sa vo vod-ných kanáloch oddeľujú nezrelé zrná od zrelých, ktoré sú ťažšie. Ďalšou fázou mokrého spracovania je fermentácia, t. j. oddelenie sliznatej kožky. Zrná sú vo fermentačných bazénoch uložené na 12 až 36 hodín v závislosti od teploty okolia, pokým sa zbavia sli-zu. Po spracovaní mokrou metódou sú zrná ešte stále obalené vlhkým oplodím. Oplodie sa musí vysušiť na optimálnu vlhkosť, aby bolo možné skladovať kávu za štandardných

podmienok. Káva sa suší roztrúsením zrna na vhodnom podloží, rovnako ako pri suchej metóde. Niekde sa zvykne sušiť mechanicky. Táto fáza spracovania trvá 12 až 15 dní a výsledný produkt sa volá pergamenová káva, ktorú možno exportovať.

Ako bolo na počiatku, tak nie je dnesKáva sa pražila doma ako súčasť kuchynskej prípravy, tak to robili naši starí rodičia. Julius Meinl z Viedne bol prvý v Európe, kto začal roku 1862 predávať kávu industriálne praženú. Gazdinky vraj poslal, nech si nájdu čas na seba, hrajú trebárs tenis, pretože kávu praží on. V roku 1891 otvoril prvú modernú pražiareň kávy.Spočiatku sa teda kávové zrná pražili doma, v panviciach, hrncoch alebo v špeciálne upravených rajniciach nad ohňom kuchynských sporákov, premiešavali sa varechou. Toto praženie bolo veľmi nedokonalé, nerovnomerné, buď zostávali zrnká nedopraže-né, alebo prihoreli. Neskôr v polovici minulého storočia sa začala káva pražiť v špeciál-ne skonštruovanej panvici na praženie, s integrovaným mechanickým miešačom, ale pražilo sa znova iba nad platňou, nuž výsledok tiež nebol bohvieako skvelý. Staršie pražiace bubny na kávu boli založené na kontakte zŕn s horúcim kovom. Dnešné moderné konvektné alebo teplovzdušné pražiče fungujú na princípe horúceho vzdu-chu, ktorý plynule veje okolo zrniečka kávy a tak je káva rovnomerne upražená. Najmo-dernejšie pražiace bubny sa obracajú rýchlo a rovnomerne, dokážu upražiť tony kávy za pár minút a dosahujú teplotu praženia od 200 °C až do 260 °C.

Spracovanie a praženie kávyExistujú dve metódy, ktorými sa kávové zrná pripravujú na následné praženie. Zvolená metóda má významný vplyv na cenu aj na kvalitu konečného produktu. Najlacnejší spôsob prípravy je známy ako suchá metóda. Ide o najstaršiu metódu spracovania kávy, ktorá sa dnes používa na spracovanie kávy podradnejšej kvality. Mokrá metóda, tzv. západoindická, je modernejšia. Väčšina zŕn arabiky sa spracúva mokrou metódou s výnimkou kávy z Brazílie a Etiópie.

Autorka: Patricia Madajová-Bombová

Praženie je kreovanie chutí kávyPraženie je najdôležitejšia fáza prípravy kávy, lebo stupeň upraženia ovplyvňuje jej cha-rakteristickú chuť, arómu a všetky ďalšie vlastnosti kávy. Praženie je obrad s presný-mi pravidlami, počas neho prechádza kávové zrno niekoľkými chemickými reakciami a mení aj svoju farbu od zelenej cez striebornú sivú až po hnedú. Zmena chemickej štruktúry vytvorí v zrne až do 1000 nových substancií cukru a proteínov, ktoré sa viažu na arómu. Približne 800 aromatických látok drieme v jednom jedinom zrniečku kávy, len cez teplo ohňa sa dokážu prebrať z letargie. Proces praženia, jeho trvanie, teplota, je jemný inštrument, ním sa riadi či reguluje chuť kávy. Majster pražiar musí mať siedmy zmysel, aby odhalil, ktoré optimálne praženie dá kávovej sorte vyniknúť a vštepí jej ne-zameniteľný charakter.

Praženia kávy sú rôznePražením káva pozvoľna nadobúda hnedastú farbu a zvyšovaním teploty postupne ešte viac tmavne. Zrno stráca vlhkosť, váha upraženej kávy klesne podľa typu praženia a vlhkosti zelenej kávy o 10 až 20 %. Postupne sa karamelizujú cukry a prebiehajú ďalšie procesy, pri ktorých káva získava neopakovateľnú arómu a chuť. Vyšším stup-ňom praženia klesá kyslosť obsiahnutá v káve. Zrná zväčšia objem až o 100 %. Keď teplota v zrne dosiahne maximum, jeho základná bunková štruktúra sa roztaví a tlakom pary z vody vo vnútri jednotlivé zrná popraskajú. Praženie sprevádzajú charakteristické procesy:• uvoľňovanie šupiek, • prvé praskanie je zviazané s uvoľňovaním vody, • krátke ticho, • druhé praskanie – tichšie a intenzívnejšie, zviazané s uvoľňovaním CO2 zo zrna.

Tieto procesy predstavujú veľmi dôležité signály pre pražiara a vypovedajú o fáze upra-ženia kávového zrna. Pre každý druh kávy musí byť určitý druh praženia. Pri pražení sa mení štruktúra kávy. Veľa CO2 vzniká priamo v zrnách počas praženia, ale uniká ešte aj po pražení. Preto je na obaloch kávy spätný ventil, aby zabránil roztrhnutiu obalu.

V káve je obsiahnutý cukor, preto káva hnedne, čím je hnedšia, tým je horkejšia. Hor-kosť je však žiadaná, patrí ku káve. Čím viac sa zrná pražia, tým viac sa odstraňujú kyseliny a tým viac očakávaných chutí a arómy vzniká. Kyslosť je tiež významná zložka kávovej arómy, bez nej by káva stratila výraz. Ku koncu procesu praženia vystupujú na povrch zrna aj oleje. Sú rovnako dôležitá súčasť, lebo sú nosič chuti, ba možno povedať základný kameň obsiahnutej arómy, takzvanej kávovej esencie, caffeol, a pre-požičiavajú kávovému zrnu nádherný lesklý povlak. Či je káva vo vnútri správne upražená, poznáme podľa toho, že v pražiči začne „spievať“. Ak začne pukať a explodovať, nebola starostlivo pražená alebo v správnom momente odstavená od tepla. Po pražení sa káva nepoužíva hneď, musí sa ochladiť, homogenizo-vať, teda ešte 36 hodín postáť, aby sa všetky chute a obsiahnuté arómy ustálili.

43

Tip na kávu

Wiener EiskaffeeDva kopčeky vanilkovej zmrzliny zalejeme trochou studeného mlieka a pridáme dvojité espresso. Ozdobíme šľahačkou a podávame so slamkou a s dlhou lyžičkou.

44

Dĺžke a teplote praženia zodpovedá určitý stupeň praženia. Existujú všeobecne plat-né pravidlá vzťahujúce sa na charakter jednotlivých sort kávy. Každá kávová kultúra uprednostňuje iný stupeň praženia. Napríklad severania ako Švédi a Fíni uprednostňujú veľmi svetlo praženú kávu. Čím ideme južnejšie, tým je praženie tmavšie. Napríklad v Nemecku sa zvykne používať stupeň oveľa svetlejšieho praženia v porovnaní s „vie-denským pražením“. Je to, samozrejme, spojené s tým, ako radi Nemci pijú kávu. Pije sa tam prevažne fi ltrovaná alebo cedená káva, zriedkavo espresso. Naopak, v Rakúsku

je uprednostňované stredné až tmavšie praženie vhodné na extrahovanie pre čiernu, hnedú kávu a typický viedenský „ melange“. Taliani a Francúzi uprednostňujú veľmi tma-vé praženie, čo súvisí so zvykom piť espresso, macchiato či cafe au lait.

Farba Povrch zrna Teplota zrna Názov praženia Chuť

Veľmi svetlohnedá suchý 205 oC Cinamon Prevláda kyslosť, tenké telo, káva má trávovú pachuť

Svetlohnedá suchý prvé praskanie Cinamon Prevláda kyslosť, začína sa vyvíjať telo, 205 oC New England používa sa v lacných zmesiach

Primerane suchý 215 oC Light Kyslosť dosahuje maximum, začína sa rozvíjať svetlohnedá telo a komplexnosť

Stredne hnedá suchý 215 − 225 oC Regular city Mierne klesá kyslosť, aróma a komplexnosť je na maxime, začína sa rozvíjať sladkosť

Stredne kvapky oleja druhé praskanie Full city, viedenské, Takmer všetky vlastnosti na maxime, vyvážená kávatmavohnedá na povrchu 225 − 230 oC kontinentálne

Primerane lesklý povrch 230 − 235 oC espresso, Nízka kyslosť, mohutné telo maximálna sladkosťtmavohnedá francúzske praženie

Tmavohnedá veľmi lesklý povrch 240 oC talianske, neapolské Začínajú sa objavovať spálené tóny, ostré chute sú na ústupe

Veľmi lesklý povrch 245 oC španielske, Prevládajú spálené tónytmavohnedá tmavé francúzske

Čierna začína horieť

STU

PN

E P

RA

ŽE

NIA

Nabudúce: Kvalita kávy, jej senzorické vlastnosti, kofeín a ostatné zložky

43

Mexičan s veľkým slameným sombrerom na hlave kupujúci si na tatranskom salaši korbáčiky by pokojne mohol byť prinajmenšom takým dobrým marketingovým ťa-hom ako jedlý červík v mexickom nápoji mezcal. José Jay Marin korbáčiky miluje, sombrero však nenosí. Páčia sa mu slovenské kroje, mexické večierky a chýba mu kalifornská pláž. Na Slovensku žije sedem rokov, a keď sem prišiel, prekvapilo ho, akí sme chladní a formálni. Postupne však zisťoval, že keď sa skamarátime, doká-žeme byť otvorení a srdeční. Milota sa však už menej vzťahuje na obsluhu v obcho-doch a v reštauráciách, kde je ignorovanie zákazníkov ešte stále bežná vec.

V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi Slovenskom a Mexikom? Dajú sa tie svety vôbec porovnať?Najrôznejšie sú povahy ľudí. Mexičania sú otvorenejší a prívetivejší. Veľmi radi sa stre-távajú pri hocijakých príležitostiach. Organizujú barbecue, oslavy, ale na to, aby sa spo-ločne zabavili, je dobrá akákoľvek zámienka. Na slovenskej oslave sa stretne 50 ľudí,v Mexiku fi esta s menej ako 250 ľuďmi nie je nijaká zábava.

A čo tequila? Asi patrí neodmysliteľne k oslavám...Áno, konzumuje sa najmä tequila, ale väčšinou tvorí súčasť miešaného nápoja, len má-lokedy sa pije samotná. Napríklad najtypickejším miešaným nápojom z tequily je je mar-garita. Tiež nie je mexický vynález piť zlatú tequilu namiesto so škoricou a pomarančom. To som v Mexiku nikdy nevidel. Zrejme je to výmysel amerických turistov. Tequila, ak sa pije čistá, tak vždy so soľou a s citrónom. Okrem tequily sa vo veľkom pije najmä pivo. Víno je typický nápoj skôr vyšších stredných tried a boháčov. Neviem, či viete, ale mez-cal a tequila je jedno a to isté, len sa vyrábajú v rôznych častiach krajiny. Ja pochádzam z kraja Jalisco, ktorý je aj rodným krajom tequily.

Mezcal poznáme aj u nás tiež s typickým červíkom na spodku fľaše. Človek, ktorému sa ujde posledný pohárik, musí červíka zjesť.To je ďalšia dezinformácia. Mexičania nič také nerobia. Tie húsenice sa dávali do fl iaš preto, aby sa tak zisťovala kvalita alkoholu. Ak sa červík zachoval, bol mezcal alebo tequila kvalitná. Ak sa rozpadol alebo inak poškodil, znamenalo to, že kvalita nápoja bola pochybná. Výrobcovia sa tým len snažili predísť nekvalitným výrobkom a niekto to využil ako báchorky pre turistov. Tie červíky sa v Mexiku nikdy nejedia.

Prečo vám tak chutí štipľavé jedlo?Neviem, prečo si všetci ľudia spájajú mexické jedlo s čili. Kórejská či maďarská kuchy-ňa používajú omnoho viac štipľavých pochutín. U nás sú pikantné len niektoré jedlá, rozhodne nie všetky. Mexická kuchyňa je predsa zmes nepikantnej španielskej a fran-cúzskej kuchyne, obohatená o prírodné produkty Mexika. Jedným z vysvetlení, prečo je dobré konzumovať štipľavé, môže byť fakt, že ostré jedlo otvára dýchacie cesty a potom sa intenzívnejšie vnímajú jednotlivé chute jedál. Neviem, prečo sa traduje, že Mexiko rovná sa štipľavé jedlo a tequila.

Aké je najtypickejšie mexické jedlo? Sú ním aj v našich končinách zná-me burritos?Burritos, to je opäť komerčná predstava sveta o Mexiku. Burritos konzumujú v Mexiku skôr turisti. Každý región Mexika má svoju tradičnú kuchyňu a vystihuje ho niečo iné. Najzákladnejšou vecou, ktorú však nájdete v každom regióne, sú kukuričné placky tor-tillas. Pre náš región Jalisco je najtypickejšie asado, teda opekané mäso. Jedlo zvané Birria sa podáva počas osláv. Na spodok hliníkového hrnca sa vložia kaktusové listy, na ne hovädzie mäso a na malom ohni sa to dusí, kým nie je mäso polomäkké. Potom sa pridá sa špeciálna omáčka z neštipľavých papričiek, vmieša sa cibuľa, oregano, celé sa to opäť prikryje kaktusovými listami a pod pokrievkou nechá dovariť. Podáva sa s ryžou a s fazuľovým pyré. Kaktus dodá jedlu špeciálnu vôňu, ale chuť neovplyvní.

Keď ste mali sedem rokov presťahovala sa vaša rodina do Kalifornie. Aké máte na tú krajinu spomienky?V Kalifornii žije mnoho Mexičanov, ich nevýhodou je to, že sú priblízko k svojej krajine, a preto majú problémy s adaptáciou. Odídu do USA s predstavou, že tam pobudnú rok, dva, zarobia si a vrátia sa domov. Kto by sa pri takejto predstave namáhal s angličtinou? pre neznalosť jazyka je mexická komunita uzavretejšia, stýkajú sa len medzi sebou. Ne-prispôsobia sa USA, ale životné nároky sa im zvýšia. Chcú lepšie šaty, väčšie autá, viac komodít. Túžba zarobiť viac peňazí ich tam však zdrží roky. Na jednej strane si hovoria, že sa každú chvíľu vrátia domov, na druhej strane ich tam drží vidina zárobku. V Kalifornii má človek pocit, že mu nič nechýba. Je tam hojnosť reštaurácií z celého sveta, zábavy aj relaxu. Najlepšie talianske jedlo som, paradoxne, nejedol v Taliansku, ale v Kalifornii. Tam akoby dávali každému jedlu jeho osobitú chuť. Nájdete tam reštaurácie celého sveta v naozaj výbornej kvalite.

Čo vám na Slovensku najviac chýba?Najviac mi chýbajú fi esty. Nehovorím o zábavách, kde ľudia míňajú peniaze na alkohol v nejakom bare. Mám na mysli žúry, aké sa robia v Mexiku. Doma, v záhrade, v parku, pri vode, v akomkoľvek prostredí, ale najmä s množstvom priateľov. V menších mexických mestách trávia ľudia všetok voľný čas prakticky na ulici. Posadajú si na stoličky pred svoje domy a nadväzujú kontakty. Aké sú služby v mexických reštauráciách?Kým sa čaká na jedlo, je úplne normálne, že vám prinesú na stôl niečo na zobkanie. Oriešky, zemiakové lupienky so salsou, skrátka, hocičo. Základ je nikdy nesedieť pri prázdnom stole. Stáva sa tiež pravidlom, že majiteľ reštaurácie chodí od stola k stolu a osobne sa zaujíma, či jeho hosťom chutilo jedlo, ako sa u neho cítia. Je stále prítomný a to dodáva podnikom hodnovernosť. Na Slovensku som si nevšimol, že by niečo také existovalo.

Ako by vyzeral kokteil s názvom Slovensko, ak by ste ho namiešali vy?Pomôžem si príhodou, ktorá sa naozaj stala. Raz som priniesol do Kalifornie slivovicu. Mojich spolubývajúcich neoslovila a ja som ju odložil do mrazničky. Neskôr mi napadlo namiešať si z nej martini. Pripravili sme poháre, vložili olivy a naliali ľadovú slivovicu. Na naše prekvapenie to bolo neuveriteľne chutné. Odvtedy odo mňa všetci žiadali to výborné slovenské martini.

46

Voyaeri

Autorka: Jamajka

SE

RIÁ

L

Koľko ľudí, toľko chutí. Na to, ako chutí Slovensko ľu-ďom iných „chutí“, zvykov a národností, sa budeme pý-tať cudzincov, ktorí žijú na Slovensku už nejaký čas. Čo ulahodilo ich chuťovým bunkám, čo očarilo či odpudilo ich nosy a čo sa konzumuje u nich doma?

03

/20

09

CENA

2

,50

EUR

75,

30 S

k

DRINKING, DINING AND LIVING

ČÍSLO 03/2009

PIVO A NEALKO V SLOVENSKOM PLENÉRI

ROZHOVOR:BEÁTA DUBASOVÁNáladu mi ovplyvňuje počasie

VIVAT KOFOLA LIBRE

HAPPINESS JE REKORDMAN!WORLD COCTAIL DAY

+NEWS Z DOMOVA A ZO SVETA

03

/20

09

inb

ar &

rest

aura

nt

CENA

2

,50

EUR

75,

30 S

k

DRINKING, DINING AND LIVING

ČÍSLO 03/2009

PIVO A NEALKO V SLOVENSKOM PLENÉRI

ROZHOVOR:BEÁTA DUBASOVÁNáladu mi ovplyvňuje počasie

VIVAT KOFOLA LIBRE

HAPPINESS JE REKORDMAN!

WORLD COCTAIL DAY

+NEWS Z DOMOVA A ZO SVETA

Nehľadajte, predplaťte si nás

Záväznú objednávku zasielajte na adresu:MEDIAPRINT-KAPA PRESSEGROSSO,a. s.

odd. inej formy predajaP. O. BOX 183

830 00 Bratislava 3

tel.: 0800 188 826+421 244 442 773

e-mail: predplatne@abomkapa.sk

cena: 1,66 Eur/50 Sk

Meno a priezvisko

_________________________________________________________________________

Ulica

_________________________________________________________________________

Mesto a PSČ

_________________________________________________________________________

03

/20

09

inb

ar &

rest

aura

nt

CENA

2

,50

EUR

75,

30 S

k

DRINKING, DINING AND LIVING

ČÍSLO 03/2009

PIVO A NEALKO

V SLOVENSKOM PLENÉRI

ROZHOVOR:

BEÁTA DUBASOVÁ

Náladu mi ovplyvňuje počasie

VIVAT KOFOLA LIBRE

HAPPINESS

JE REKORDMAN!

WORLD COCTAIL DAY

+NEWS Z DOMOVA

A ZO SVETA

DRINKINGDINING

AND LIVING

Autorka: Patrícia Madajová

48

Do Škótska som túžila ísť, odkedy som ako adolescentka videla fi lm Highlander s Chris-topherom Lambertom, bola tam úžasná príroda a kamenné hrady. Samozrejme, svoje spravil fi lm o národnom hrdinovi Wiliamovi Wallaceovi „Brave Heart“ a už spomínaný Harry Potter. Zámky v Škótsku, ktorých je veľa, symbolizujú často krvavú, romantickú minulosť, sú roztrúsené po celej krajine. Škótske kráľovstvo bolo nezávislý štát až do 1. mája 1707, keď napriek protestom po celej krajine podpísalo zákon o únii a vytvorilo tak politickú úniu s Anglickým kráľovstvom − kráľovstvo Veľkej Británie. Škótsko má podnes samostatný právny systém, nezávislý od Anglicka. Dokonca v troch bankách vydáva svoje libry, ktoré platia všade na Ostrovoch, ale banky na Slovensku ich odmietajú prijať.Pri návšteve krajiny určite nemôžete vynechať prehliadku aspoň jedného kamenného hradu. Škótsko je krajina vlny, whisky, piva, premenlivého počasia, ale aj duchárskych príbehov. Je možno atraktívnejšie pre pánov, vzhľadom na mnohé tamojšie pálenice azda najznámejšej whisky na svete. Whisky je ich národný nápoj „uisge beatha“ v ga-elčine, alebo voda života po našom. Veď len z údolia Great Glen ich je veľa, Glenlivet, Glenmorangie, Glenfi ddisch, mohla by som menovať donekonečna a zlomiť si jazyk.

GlasgowLeteli sme do Edinburghu, hlavné mesto bolo až druhé v poradí, ktoré sme spoznali. Naša cesta viedla najskôr autobusom do Glasgowa, kde náš dlhoročný kamarát štu-duje históriu na Kráľovskej univerzite. Bol nám skvelým sprievodcom po Glasgowe, po tamojších pivárňach a reštauráciách. Pivná kultúra je v Škótsku na vysokej úrovni. Škóti pivo milujú, vedia ho vychutnať. Je zvykom podávať v podniku viacero druhov piva z celého sveta. Neboja sa známych aj neznámych značiek, spravidla majú aj 10 druhov čapovaného, okolo 15 druhov fľaškového piva, k tomu si varia ešte svoje špeciálne pivo. Navštívili sme viacero pivární, občas nás tam zahnal aj dážď pri obchôdzke Glasgowa. Dojem na mňa spravila piváreň v bývalom gotickom kostole. Tamojšie kostoly dali posta-viť šľachtické rodiny, ktoré ich fi nancovali a ak usúdili, že kostol už fi nancovať nebudú, môže v ňom byť čokoľvek. Nuž tak bác ho, v hlavnej lodi je šenk, bočné lode sú rozdele-né na kóje, bočné kaplnky na separé kútiky a v podzemí diskotéka, nech sa páči.Škótske podnebie je nestále. Za jeden deň zažijete aj tri striedania počasia. Od ranné-ho slnka cez zatiahnuté doobedie s vetrom, neskoršie dážď, ktorý vystrieda silné slnko.

Výlet do Škótska je skvelý tip na predĺžený víkend, ak chcete vyraziť niekam za lenivou pohodou a potúlať sa po krčmách. Je to jedna zo štyroch krajín, ktoré tvoria Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Hlavné a druhé najväčšie mesto Škótska je Edinburgh, zároveň jedno z najvýznamnejších európskych fi nančných centier. Je rodis-kom aj Harryho Pottera, momentálne azda najslávnejšieho čarodejníka z pera spisova-teľky Elizabeth Rowlingovej. Najväčšie mesto Škótska je však Glasgow.

Iba na skok do Škótska

Andreas nás oslovil po slovensky

INTR

AVEL

49

Ak ste zo stredu Európy, máte problém, čo na sebaPrevažná väčšina škótskych dám má plnšiu postavu Venuše. Možno je to ich genetická výbava, aby dokázali obstáť práve v tvrdých podmienkach tamojšieho podnebia. My sme boli v svetroch aj bundách, mnohé ženy a muži naboso vo „fl ip-fl opkách“, s krátky-mi rukávmi, rovnako aj deti.Skladba škótskej kuchyne je rovnako svojrázna ako ich počasie. Zvláštne, čo vám do-nesú na tanieri v rámci tradičných škótskych raňajok. K nim patrí šunka, slanina, párok, omeleta alebo volské oko, pečená fazuľa v rajčinovej šťave, grilovaná rajčina, šampi-ňóny, hrianky a hagis, najslávnejšia tamojšia špecialita, okorenené ovčie vnútornosti v črievku, asi ako naša krvavnička. Videla som tento komplet jesť aj dámy, ale v kaž-dom prípade Slovenkám by asi rozširovali vchody po pravidelnej konzumácii škótskych tradičných raňajok. Po návšteve pivární sa ozval vlčí hlad, volili sme niečo ľahšie. Na odporučenie kamaráta sme sa vybrali do talianskej reštaurácie. Týmto chcem pozdraviť Andreasa, ktorý sa nám venoval v peknej slovenčine. Talian zo Sardínie v uplakanom Škótsku, a konverzuje po našom, ovisla nám sánka, a ešte k tomu to skvelé jedlo.Nakoniec sme sa vybrali na okružnú cestu cez študentské krčmičky ku univerzite, kde priateľ študuje. Zmes úchvatných budov, rovno ste mali pocit, že je to stelesnená pred-stava čarodejníckeho Hogwardtu, škoda, že som tam nemohla študovať čarodejníctvo.

EdinburghNa celé Škótsko potrebujete minimálne týždeň, my sme tam boli necelé štyri dni. Z priemyselnejšieho Glasgowa sme išli späť do Edinburghu. Toto niekoľkoúrovňové mesto s množstvom zelene vynechať nesmiete, ostatne pre oči turistov je väčšou pastvou ako Glasgow. Z každého kameňa na človeka dýcha kus histórie Keď vstúpite do majestátneho kamenného hradného areálu na kopci nad mestom, pod sebou máte Edinburgh ako na dlani. Zvláštne je, že domy majú skoro rovnakú výšku, nič mimoriadne nevkusne neprečnieva. Centrum lemuje množstvo stánkov so suvenírmi ako symbolmi krajiny, s kašmírovými šálmi, svetrami a rôznymi tartanovými kiltmi. Tartan je vlnená látka so špeciálnym károvaným vzorom, každý vzor symbolizuje niektorý zo škótskych klanov. Každý klan má svoj vlastný vzor, znázornený na pánskej sukni.

Azda naajväčší dojem na každého milovníka psov, teda aj na mňa, urobil príbeh o malom Skye-teriérovi menom Booby, ktorý 14 rokov verne strážil hrob svojho pána. Psík má aj vlastnú sochu a je pochovaný na cintoríne vo štvrti Greyfriars. Mimochodom v neďale-kom Elephant bare sa narodil aj Harry Potter. Barov, reštaurácií a obchodov je tu veľa, veď vravím, je tu viac „pascí“ na turistov.Škótsko je krásna krajina, ponúka množstvo nevýslovných krás a určite si získa každé-ho, kto ju navštívi. Ja som sa s ňou zoznámila iba letmo, ale verím, že raz budem mať príležitosť zoznamovať sa s ňou dlhšie.

Pivná kultúra v Škótsku je na úrovni

Edinburgh má viacero úrovní

Edinburský hrad

50

Krušovickému pivu môžeme jednoznačne dať prívlastok národný klenot, dlho ne-poznaný mimo spomínaného regiónu, ale pritom vysoko cenený. Pivovarníci po stá-ročia pripravovali podľa tradičného receptu z prírodných surovín lahodný, horkastý penivý mok. Pripíjali si ním na zdravie a odpíjali z neho s úctou, ktorá mu právom prináleží podnes.

Pod oponou histórieKeď nadvihneme oponu histórie, zistíme, že prvá zmienka o varení piva sa viaže so stoveža-tou Prahou už asi v 10. storočí. Pivovar v Krušoviciach existoval už roku 1517, v tamojšom kraji totiž rástol dobrý jačmeň, v oblasti Žatca zasa pestovali výnimočný, horký chmeľ, základ poctivého piva. A, samozrejme, bol tam zdroj zdravej vody, najlepšej z prameňov v hlbokých křivoklátskych lesoch. Jiří Bírka z Násilé, vtedajší majiteľ pivovaru v Krušoviciach, ponúkol roku 1581 pivovar Korune českej, teda Rudolfovi Habsburgovi II. Cisár o dva roky neskôr pivovar skutočne kúpil, dôvodom bolo scelenie křivoklátskeho panstva. Krušovické pivo si vášnivý lovec Rudolf II. pravdepodobne obľúbil počas častých poľovačiek v priľahlých křivoklátskych lesoch a dal ho dovážať aj na Pražský hrad. Rudolf II. bol v roku 1575 korunovaný za českého kráľa a o rok neskôr aj za cisára. Zaujímavosťou je, že za uhor-ského kráľa bol korunovaný v chráme sv. Martina, dnešnej katedrále v Bratislave. Krušovický pivovar bol vo vlastníctve českých kráľov viac ako sto rokov, do roku 1685, keď sa jeho ďalším majiteľom stal Arnošt Jozef z Valdštejna. Pivo sa varí v Krušoviciach viac než štyri storočia prakticky nepretržite a nič na tom nezmenili požiare ani vojny, znárodnenie či socializmus, preto v duchu prastarej tradície začal krušovický pivovar v roku 1995 používať obchodný názov Kráľovský pivovar Krušovice.

Krušovice si cenilaj cisár Rudolf II

51

Novodobá históriaPreskočíme niekoľko storočí, počas nich však pivovar neprestal variť. K jeho veľkému zveľadeniu došlo pod správou Valdštejnovcov. Neskôr za hospodárenia Fürstenberkovcov prešiel pivovar v priebehu dvoch storočí množstvom prevratných rekonštrukcií. Fürstenberkovci viac ako 200 rokov dopĺňali jeho vybavenie čoraz modernejšou technikou. Patril ich rodu až do roku 1945. V roku 1981 oslávil pivovar svoju 400-ročnicu. Okrem kva-litného piva sa hrdil aj tým, že pracovníci dokázali udržať varňu postavenú v roku 1910 v prevádzke až do modernej súčasnosti.

Cesta k eliteKrušovický pivovar bol potom až do roku 1991 súčasťou niekoľkých štát-nych podnikov a pýchou Stredočeského kraja. Výroba piva dosahovala až 4 milióny hektolitrov ročne. Samostatným podnikom sa krušovický pivovar stal v roku 1991. Po úplnej privatizácii sa začala v krušovickom pivova-re rozsiahla rekonštrukcia, po nej sa predtým regionálny pivovar zaradil k najmodernejším výrobcom značkových pív v Česku. V roku 1997 tu po prvýkrát vyrobili a predali vyše 1 milióna hektolitrov piva. V histórii českého pivovarníctva ojedinelý a neopakovateľný rozvoj regionálneho pivovaru vy-niesol kráľovský pivovar v neuveriteľne krátkom čase až na 5. miesto medzi českými výrobcami piva. Zaradil ho k českej pivovarskej elite.

Do hry vstupuje v roku 2007 koncern HeinekenDômyselná marketingová stratégia orientovaná na tradíciu a na spoje-nie s Pražským hradom a legendárnym cisárom Rudolfom II. oslovila najmä zahraničných zákazníkov natoľko, že v roku 2004 dosahoval ex-port krušovického piva 22 % z celkovej produkcie. V júni 2007 sa Krá-ľovský pivovar v Krušoviciach stal súčasťou medzinárodného koncernu Heineken. Poctivé krušovické pivo je vyrobené z vody z chránenej kra-jinnej oblasti křivoklátskych lesov, moravského jačmeňa a chmeľu zo žateckej oblasti. Tradícia overená generáciami krušovických pivovarní-kov a najmodernejšie technológie prispeli k jeho špičkovej kvalite. Kru-šovické čierne pivo je najvyvážanejšie české tmavé pivo. Na Slovensku značku od roku 2007 distribuuje spoločnosť Heineken Slovensko. Od marca 2009 spoločnosť Heineken Slovensko spustila novú marketin-govú kampaň českého piva Krušovice. Hoci na Slovensku doposiaľ táto značka nebola výraznejšie podporovaná, patrí u nás k veľmi obľúbeným českým pivám pre svoju delikátnu, pravú pivnú chuť. Značka Krušovice sa však naďalej bude vyrábať v Česku a bude tak môcť používať chrá-nené zemepisné označenie „České pivo“ pridelené Európskou úniou.

Heineken Slovensko, a.s. internetová stránka: www.krusovice.sk

52

Autor: Josef Kalina

Kedysi dávno, za hlbokého socializmu, vymyslel nejaký dôvtipný člo-vek hnedú limonádu ako reakciu na jednoznačne kapitalistickú „Kolu“. Stalo sa tak pravdepodobne s požehnaním strany a v rámci politiky do-háňania a predháňania Západu. My, vtedy mladí, sme si z toho spočiat-ku robili žarty podobne ako z iných „doháňacích“ pokusov, akými boli napríklad handrovité sivomodré texasky z Prostějova s rôznymi drsnými nápismi na vreckách (Laso, Vinetou a pod.), ale prešlo nás to pomerne rýchlo. Stalo sa totiž v danom roku, že popri známom bohatom sor-timente na vtedajšom trhu (žltá alebo červená malinovka) tá „hnedá“ rýchlo prenikla k vysmädnutým davom. Ba čo viac, nejaký génius kdesi v neznámej krčme zmiešal túto novinku s inou, výlučne českosloven-skou špecialitou, s rumom tuzemákom. Kokteil Kuba libre (pre nás štu-dentov inak úplne nedostupný) bol zrazu súčasťou všetkých večierkov (pardon, žúrov) a my Čechoslováci sme zasa mali niečo extra, čo sa bleskurýchlo rozšírilo po našich horách a dolinách (čítaj v krčmách a kempoch). Tak sa začala sláva Kofoly a jej svieža, sladkokyslá, kofe-ínová chuť nás sprevádzala po celý čas mladosti.

Po „zamatovej revolúcii“ a prílive všetkého toho pitia so slávnymi názva-mi a tým aj peňazí na jeho propagáciu to s Kofolou chvíľu vyzeralo bied-ne. Štátny podnik Nealko (názov musel vymyslieť nejaký génius) po-skytoval esenciu na výrobu každému, kto sa prihlásil, že bude niekde v garáži čapovať Kofolu. Podľa toho aj vyzerala kvalita a nebyť opavskej spoločnosti Ivax, ktovie, ako by sa to skončilo. Štandardizácia kvality a profesionálny marketing ukázali skrytú silu značky.Ibaže Ivax je farmaceutická fi rma a jej materská spoločnosť rozhodla, že sa má zbaviť všetkých vedľajších aktivít.

A tak hupneme rovno do roku 2002, keď spoločnosť gréckeho rodáka a opavského občana, pána Samarasa, kúpila od Ivaxu ochrannú znám-ku „KOFOLA“ za pekných 215 miliónov korún. Chcel by som vidieť tých „nealko laborantov“, ktorí receptúru vyvíjali „v praveku“ šesťdesiatych rokov, ako by sa tvárili pri pohľade na takú sumu. Nuž, časy sa menia!Zase časový skok a sme v roku 2008. Pôvodná s. r. o. pána Samarasa, teraz nadnárodná akciová spoločnosť Kofola-Hoop s prevahou české-ho kapitálu chrlí tisíce hektolitrov populárnych nápojov rozličného typu od pramenitej vody až po klasické džúsy. A ajhľa! Nosným programom s najväčšou produkciou je stále naša stará Kofolka. Čo všetko má za sebou? Socialistické plánovanie, rozpredaj, utajenie receptúry aj zloži-té kapitálové prevody. Vcelku bohatierska história! Až ma tie spomien-ky dojali.

A ako tak predo mnou stojí hnedá PET fľaša a padá na mňa clivota, budem sa asi musieť poobzerať po tej druhej, tiež hnedej, ingrediencii na tri písmená. A potom už vypukne „Vivat Kofola Libre“.

Vivat Kofola Libre

28

H armónia zážitkov

Nakupujte najlepšie svetové vína on-line z pohodlia domova,priamo od výhradného dovozcu a distribútora

CORNER Wine Planet.

www.Wineplanet.sk

W W W . W I N E P L A N E T . S K

Na Slovensku sa uskutočnila jedinečná ak-cia svojho druhu vínny festival „Corner Wine Fair“. Vzhľadom na bohatý program a zastú-penie významných vinárskych osobností išlo o prvú akciu takéhoto významu v dejinách sa-mostatného Slovenska. Na podujatí sa zúčast-nili klienti fi rmy Corner Wine Planet a za osob-nej účasti vinárov z celého sveta mali možnosť degustovať a priamo porovnať vína uznávané odborníkmi a milovníkmi vína z celej planéty. K dispozícii bolo viac ako 300 druhov tichých a šumivých vín dovedna od 75 výrobcov z naj-dôležitejších vinárskych krajín sveta. Za všetky spomeňme Slovensko, Česko, Maďarsko, Ta-liansko, Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Čile, Argentínu, Juhoafrickú republiku, USA, Austráliu či Nový Zéland. Corner Wine Fair priniesol účastníkom aj jedinečnú príležitosť osobného stretnutia s vinármi podnikov, ako je Marchese Antinori, Champagne Bollinger, Champagne Ayala, Bodega Norton, Planeta, Freixenet, Bodegas Muga a mnoho iných. Takéto podujatie možno usporiadať jedine v priestoroch adekvátnych a sofi stikovaných, ideálnym miestom boli práve zrekonštruované priestory Archeologického múzea na Žižko-vej ulici v Bratislave. Koncept podujatia bol postavený tak, aby v prvom rade vynikol celý sortiment prezentovaných produktov. Pozi-tívom oboch prezentačných dní boli aj rôzne pútavé a atraktívne odborné semináre na témy z oblasti vína, vínneho skla, olivových olejov a čokolády.

Bratislava ožila svetovými vínami a neskutočnou, naozaj svetovou atmosférou...

Pán Očenášek zástupca českého vinárstva Reisten

Zástupca talianskeho vinárstva Bava

Miroslav Balla, somelier (zastupoval španielske vinárstva − Bodegas Felix Callejo, Bodegas Ayuso)

54

Pravý pivár sníva o tom, aby aspoň raz v živote mohol vychutnať nepasterizované pivo pria-mo z tanku v ležiackej pivnici niektorého pivovaru. Pivní gurmáni a odborníci sa zhodujú v názore, že práve vtedy má pivo najlepšiu kvalitu a výnimočnú chuť. Väčšina pivárov však doteraz nemala šťastie ochutnať také pivo. Značka Pilsner Urquell do hlavného mesta pri-náša pre všetkých milovníkov kvalitného piva jedinečnú technológiu čapovania piva – tzv. pivné tanky.Pri tankovej technológii sa pivo nečapuje z klasických sudov, ale z moderných antikoro-vých tankov s objemom 5 alebo 10 hl. Nepasterizované pivo dovezené z pivovaru v tepel-ne izolovanej cisterne sa stáča do nepriepustného vaku v tanku (tzv. systém bag-in-box). Zlatý mok sa následne čapuje tlačením vzduchu na vak. Vďaka tomu nepasterizované pivo neprichádza do styku s kyslíkom a zabraňuje sa tak jeho zvetrávaniu. To má pozitívny vplyv na kvalitu a trvanlivosť piva, zostáva optimálne sýtené . V dôsledku toho sa uvoľňuje príjemná chmeľová aróma piva a zvýrazňuje sa jeho plnosť či väčšia bohatosť chuti. V Bratislave sa ponuka tankového piva týka značky Pilsner Urquell, a to konkrétne v dvoch bratislavských reštauráciách – v Prazdroji na Mostovej ulici v Starom Meste a v Alfe na Jiráskovej ulici v Petržalke. Tankové pivo prináša výhody nielen spotrebiteľom, ale aj prevádzkam – nepotrebujú toľko miesta ako v prípade skladovania sudov a nemusia tak často odbiehať narážať sud.

História pivných tankovReštaurácie s veľkou spotrebou piva používali v 80. rokoch 20. storočia tzv. stojaté tanky. Pivo sa čapovalo s použitím bežných vzduchových kompresorov. V dlhodobejšom kontak-te so vzduchom však rýchlo zvetrávalo a strácalo charakteristickú rezkosť. Predchodcov dnešných pivných tankov začali používať začiatkom 90. rokov. Aj tu pri nedostatočnej sanitácii a nesprávnej manipulácii s pivom alebo pri jeho dlhom čapovaní hrozilo, že dôjde k zhoršeniu chuti piva. Toto riziko sa postupne podarilo odstrániť novým riešením antiko-rových tankov, v ktorých je pivo uložené v nepriepustnom polypropylénovom vaku. Vnútor-ný sterilný vak je vyrobený z polypropylénu a predstavuje absolútne nepriedušný – systém „high barier“. Neuvoľňuje ani jednu zo zlúčenín. Každý vak sa zásadne používa len raz, po použití sa recykluje. Antikorový tank má spravidla objem 10 alebo 5 hl.

Pivo sa čapuje s použitím vzduchových kompresorov vybavených fi ltrami, von sa dostáva tlakom vzduchu na vnútorný vak. Pivo je pri čapovaní tlačené vzduchom pôsobiacim na vonkajšiu stranu plastového vaku. Dôležité je, že nedochádza ku kontaktu vzduchu s pivom.

Tanky sú spravidla umiestnené v izolovanej miestnosti, ale v niektorých reštauráciách vy-tvárajú prirodzenú dekoratívnu súčasť interiéru. Chladia sa na teplotu 5 – 8 °C. Meranie spotreby piva sa vykonáva na digitálnom prietokovom zariadení. Z tankov možno rozviesť pivo až do 4 nezávislých kohútikov.

Pilsner Urquell rovno z tanku

V Plzenskej pivnici na Mostovej ulici v Bratislave čapujú Pilsner Uquell priamo z tankov, čomu sa

potešia všetci milovníci tejto pivnej značky.

28

56

Autorka: Soňa Hudecová-Podhorná

V SLOVENSKOM PLENÉRI

Foto

: isi

fa.c

om

28

58

Starodávne báje, zlovestné chýry a pochmúrne povery, upradené okolo legendárneho miesta nazýva-ného Serpentov brloh na Aranských ostrovoch sa šíria skokanskou komunitou. Serpentov brloh je to, čo rybári volajú „blowhole“, v preklade nozdra veľryby, alebo pobrežné okno do podzemných jaskýň, ktoré za prílivu vystrekujú prúdy vody. Čo odlišuje Serpentov brloh od ostatných bublín, je jeho tvar, takmer perfektný obdĺžnik. ,,Z výšky 26 metrov sa vám tá diera zdá veľká ako špendlíková hlavička a voda je rovnako tvrdá ako betón. Najmenšia chybička a... Nie, nie, radšej na to ani nepomyslieť,“ povedal Orlando Duque, ktorý sa tam pripravoval na sériu Red Bull Cliff Diving (odštartovala 8. mája v meste La Rochelle vo Francúzsku).

Čo je Cliff Diving?Je ďalší adrenalínový nápad − skoky do vody z útesov. Muži sa odrážajú do vody z výšky od 23 do 28 metrov a ženy od 18 do 23 metrov. Skokani majú asi 3 sekundy na skoordinovanie svoj pohybu skôr, než dopadnú na vodnú hladinu rýchlosťou približne 100 km za hodinu.Sériu Red Bull Cliff Diving absolvujú najlepší svetoví skokani z útesov, letiac viac ako 26 metrov medzi odrazom a doskokom, t. j. asi 3 sekundy voľného pádu, počas ktorých skokani predvádzajú zostavu zo sált a otočiek. Skoky hodnotí 5 porotcov podľa stupňa náročnosti. Séria Red Bull Cliff Diving odštartovala svoj prvý rok.

La RochelleAndrej Ignatenko (UKR) sa stal víťazom prvej zastávky série pretekov Red Bull Cliff Diving 2009. Pred jeho majstrovskými otočkami sa sklonil aj deväťnásobný svetový šampión Kolumbijčan Or-lando Duque. Historicky prvé preteky skokov do vody z útesov vo Francúzsku sledovalo 30-tisíc divákov na jachtách, kajakoch, z mestských hradieb a striech. Skokanský mostík sa týčil z veže Saint Nicolas nad starobylým prístavom z výšky 27,5 metra a do ľadových vôd Atlantického oceánu skákalo trinásť najlepších skokanov na svete.

Bez jediného tréningového skoku sa pustil Ukajinec Andrej Ignatenko do súťaže a už v druhom kole zaujal líderskú pozíciu. Kyjevčan predviedol niekoľko excelentných skokov a dosiahol najvyššie skóre 317,3 bodu. ,,Som veľmi šťastný, že som vyhral! Na začiatku súťaže som neveril na prven-stvo, ale taktika mi vyšla. Na tréningoch sledujem súperov, ako skáču, svoje skoky si šetrím až do súťaže,” prezradil Andrej Ignatenko. Legendárny Orlando Duque a mladík Gary Hunt z Veľkej Británie skončili na druhom a na treťom mieste.

Predstavte si rýchlosť 100 km/h, výšku 26 metrov a pod nohami mrazivé atlantické vlny. Bŕr, spŕška ľadových kvapiek, úplné šialenstvo. Deväťnásobný svetový šampión v skokoch do vody Kolumbijčan Orlando Duque (33) cestoval po východnom pobreží Írska viac ako týždeň len preto, aby uskutočnil svoj projekt – skok z útesu na vrchole Aranských ostrovov z výšky 26 metrov do Atlantického oceánu.

CLIFF DIVING

Red BullNAPÍNAVÉ SÚBOJE

www.redbullcliffdiving.com

60

Veľa vplyvných ľudí dnes siaha po všelijakých mastodontných esúvéč-kach, empévéčkach, emávéčkach, mutantoch a iných typoch s pocitom výnimočnosti. Ak však chcú ukázať, že nielen modrá krv je synonymom vkusu, nadčasovosti a istoty postavenia, mali by si kúpiť práve takéto vozidlo. Pokiaľ ide o značku, netreba hovoriť veľa. Mníchovčania patria už dávno k špičke na trhu. Limuzíny im vždy šli a táto je dôkazom.

Ide o nový model radu 7, ktorého dizajn je, chvalabohu, prepracovaný (starší model veľa krásy nenabral). Predok auta je osobitý. Veľké obličky robia svoje a dojem športovej elegancie dotvárajú nádherné inteligentné xenónové svetlomety. Svalnaté boky karosérie, zadná časť so svetlomet-mi vybavenými prútovými svetlovodmi a dvomi výfukmi pôsobí fascinujúco a zároveň prezrádza niečo o výkonoch tohto krásavca. Aerodynamika a aj celkové odhlučnenie sú veľmi dobré. Do auta ani pri rýchlosti nad 200 km/h neprenikajú žiadne rušivé zvuky. V interiéri (či lepšie „v obývač-ke“) nás rozmaznávali masážne a klimatizované kožené kreslá, kde si kaž-dý nájde správnu polohu. Nehovoriac o tom, že vodičovi a spolujazdcovi na prednom sedadle je dopriaty luxus v podobe masážneho kresla, ktoré skutočne oceníte najmä pri dlhých cestách. Palubná doska v koži evokuje tú správnu športovú atmosféru, ale kožený interiér je za príplatok, čo by malo byť v tejto triede štandardom. Čalúnenie v koži je v základe až pri verzii Long. Všetky materiály sú príjemné na dotyk, ergonómia je príkladná. Systém ovládania viacerých funkcií „iDrive“ je intuitívne logický a na jeho obsluhu netreba študovať encyklopédie. V strede palubnej dosky sa vyní-ma kontrolný 7,5” displej, ktorý v prípade doobjednania navigácie alebo TV funkcie môže mať až 10”. Je tu nespočetné množstvo systémov zvyšujú-cich bezpečnosť, napríklad head-up displej premietajúci rôzne info na čel-né sklo, systém nočného videnia, rozpoznávanie dopravných značiek, sys-tém sledujúci vybočenie z jazdného pruhu, tempomat, ktorý auto zastaví a znova rozbehne, keď pred vami niekto zabrzdí, tri kamery a veľa ďalších.

Práve pred malou chvíľou sme zaparkovali nové BMW 750i. A musíme priznať, že sa nám z neho vôbec nechcelo. Po vystúpení z tohto výnimočného auta sme

museli venovať ešte zopár pohľadov jeho nádhernej žraločej siluete.

750i

ŠPORTOVÁ ELEGANCIA

61

Ako je pri bavorákoch už roky štandardom, riadenie je asi najlepšie v triede, aj keď za posledné roky vplyvom zvyšujúcej sa hmotnosti a snahou o minimálny prenos vibrácií na volant sa dosť obmedzila spätná väzba. Strmosť riadenia dokáže vyvolať dojem, že nej-de o ťažkú limuzínu, ale skôr niečo svižné do preplnených ulíc alebo na kľukaté okres-ky. S riadením vytvára podvozok dokonalú harmóniu. Dajú sa predvoliť štyri režimy. V najkomfortnejšom sa auto na veľkej nerovnosti zľahka zahojdá, ale morská choroba nehrozí. Malé nerovnosti v podstate vyžehlí. To, prirodzene, ocenia vaši hoteloví hos-tia, ba aj pri svižnej jazde na letisko v prípade, že sa odlet už blíži. V režime „sport“ sa reakcia na plynový pedál zostrí a rovnako ako riadenie aj podvozok vďaka dynamickej kontrole tuhosti trocha pritvrdí. Ak chcete ísť ešte ďalej, je tu režim „sport +“, kde vám kontrola stability dovolí zašantiť si trocha viac. Poďme konečne k jadru veci. Benzínový vidlicový osemvalec s objemom 4,4 litra je dopovaný dvojturbom (twin-turbo), čo ge-neruje mohutný záťah v akomkoľvek režime jazdy. A 407 koní zacvičí s 2020 kg ťažkou limuzínou ako prievan so záclonou. Údaj 5,2 s z 0 – 100 km/h zarmúti nejeden športiak. Na voľnobeh motor skoro nepočuť, príjemné ticho je v podstate vo väčšine jazdných situácií. Pri akcelerácii až k obmedzovaču zahrá motor nádhernú symfóniu. Boli sme zvedaví na automat, kde nebolo BMW ešte donedávna celkom na špici. Lenže šesťstup-ňová automatika s možnosťou sekvenčného radenia nás plne uspokojil. Boli sme milo prekvapení, keď sa pri dynamickej jazde počas testu pohybovala spotreba do 15 litrov. Takže do 11,4 litra udávaných výrobcom sa pri normálnej jazde dá určite zmestiť.

Toto všetko sú atribúty vzhľadom na ponúkané možnosti tohto auta výborne spojiteľné s prevádzkou hotelovej limuzíny. Spoločnosť BMW v tomto modeli skutočne zabezpe-čila pohodlie v symbióze s dynamikou pre ňu typickou. Po našom krátkom zastavení v reštaurácii hotela Patriot v Skalici sme uvažovali, ktoré z týchto funkcií môžu byť naj-lepšie využiteľné práve pri prevádzke luxusnej hotelovej limuzíny. A tu sú niektoré z nich. Príplatková výbava obsahuje naozajstné vychytávky, napríklad integrálne aktívne riade-nie (dokáže meniť prevod riadenia a natáča aj kolesá zadnej nápravy), aktívne vetranie všetkých sedadiel, čo určite poteší hotelových hostí, elektricky ovládané rolety pre oso-by sediace vzadu, štvorzónová klimatizácia s prieduchmi aj v stredových bočných pane-loch, profesionálny hi-fi systém, zábavný systém Professional s dvomi 9” obrazovkami vstavanými do operadiel predných sedadiel. Práve obrazovky sa v súčasnosti aktívne využívajú nielen na zábavu hotelových hostí cestujúcich z letiska do hotela, ale väčšinou sa v nich nachádza hotelové video s možnosťami, ktoré hotel ponúka, a mnoho ďalších. Veľká výhoda je, že cestujúci môžu tieto funkcie ovládať sami prostredníctvom joysticku umiestneného v stredovej opierke zadných sedadiel.

S verdiktom to v tomto prípade nebude zložité, pretože na vlajkovej lodi BMW sa chyby hľadajú veľmi ťažko. To, čo záujemca o reprezentačné vozidlo vyžaduje, splní 750-ka bez zaváhania. Ak sa chcete voziť vzadu a máte postavu basketbalistu, môžeme odpo-ručiť o 14 cm predĺženú verziu 750Li. Za toto všetko si v BMW vypýtajú 90 100 eur, cena modelu 740i sa začína od 79 500 eur a pri verzii 730d je to 73 400 eur. Nie je to málo, ale toto vozidlo stojí za každý cent, ktorý zaň zaplatíte.

Autori: Róbert Hruška a Gabriel Bača zo spoločnosti gastronomium.eu, s. r.o.

62

Autorka: Soňa Hudecová-Podhorná

(a príbehov)

Jednou z najväčších osobností pivovarníc-kej brandže sa stal nebohý anglický publicista Michael Jackson. Navštevoval pivovary po celom svete a uve-rejňoval svoje poznatky. Raz ho na malinkom ostrovče-ku v Severnom mori zastihla búrka. Tak tam iba sedel a dával si nedobré pivo miestneho pivovaru. Na tretí deň mu však zrazu zachutilo, objavil jeho výnimočnosť. Od tých čias tam prúdia tisícky turistov, aby zistili, čo v tom pive pán Jackson objavil v ten tretí deň… Nuž a jemu táto skúsenosť zase vnukla myšlienku vypra-covať kategorizáciu piva – európska dnes používa 50 kategórií, americká až 90.

Na medzinárodnej súťaži Finlandia Cup sa usiloval prebojovať do Laponska aj Michal Kanev z Bamboo baru v Banskej Bystrici. V kategórii long drink namiešal „bobuľovú malinovku“ z brusnicovej vodky, zázvorového sirupu, bobuľového cordialu, fíg a zázvorového piva.

Pivovarník z bamberského pivovaru nemal ani najmenšiu radosť, že tam po požiari zachránili veľ-ké množstvo sladu. Ibaže takého začmudeného, že do piva nevkladal pivovarník priveľa nádeje. Predsa ho však uvaril a... zaujímavý Rauchbier bol na svete. Od tejto chvíle – písalo sa 16. storočie – zvláštne bavor-ské pivo s chuťou po údenom či klobáskach postupne varili aj inde…

Poháre a džbány prvé stretnutie hosťa s nápojom sprostredkúvajú s nevyslovenou výzvou – Budeš mať vôbec chuť piť? A potom od nich závisia aj ďalšie vnemy – súdkovitý tvar umožňuje vychutnať vôňu, kónický tvar zdôrazňuje chuť. Čím je sklo tenšie, tým viac vyvoláva pocit čerstvosti. Keď sa, napríklad, zužuje horná časť pivového pohára, vynikne trpká chmeľová chuť, pri rovnom okraji zase sladká. Výška dna a hmotnosť pohára prispievajú k pocitu nasýte-nosti. Rôzne tvary, povrch a dizajn sa hodia na rôzne príležitosti, Do pivníc s rýchlou konzumáciou džbán-ky s uchom, na prémiové značky tzv. štuc. V salóniku sa pije pomalšie, nuž najlepšie z pohárov na stopke. Vináreň si vyžaduje menšie stopkové poháre, ktoré ladia s vínovými, ženám najviac ulahodia fl autové či iné elegantné „šampusky“.

Príbeh miešaných pivových nápojov siaha do roku 1922, keď sa v Alme neďaleko Mníchova zišlo 13 000 účastníkov cyklistických pretekov. Zásoby piva v miestnom výčape nestačili a tak ich hostinský Franz Xaver Kugler začal miešať s citrónovou malinovkou pod názvom Radlermass – cyklistický máz. K tomu pridal vymyslené vysvetlenie, že nápoj vlastne ušil na mieru športovcov, aby si pri nižšom obsahu alkoholu zachovali ľahkú hlavu aj nohy...

Hoci o slovenskom národe sa povráva ako o borovičkovom a slivovicovom,v skutočnosti sa na Slovensku vraj najviac pije pivo. Na letných recepciách sa počíta s 0,3 l na hosťa, ak však trvajú dlhšie, nesmie chýbať vyše dvojnásobok. Kultúru piva reprezentuje čapovanie z ozdobnej pipy a pitie z „brandovaných“ pohárov. V reštauráciách a baroch však čapované pivo už častejšie nahrádzajú fľašky. Je to viac ekonomické a nenáročnejšie, aj keď bez atmosféry a bez iskrivej chuti.

Foto

: isi

fa.c

om

28

Krusovice_kral_230x300_INBAR.indd 1 10.6.2009 12:35:12