Microsoft Word - Valachoviová - prispevok 2011.doc142
Kontraktaná fáza obchodu s hmotným tovarom s dôrazom na dodacie podmienky poda novej verzie – INCOTERMS® 2010
Contractual phase of the business with tangible goods with the emphasis on delivery terms according to the new version -
INCOTERMS® 2010 VIKTÓRIA VALACHOVIOVÁ
Externá doktorandka na: Katedra medzinárodného obchodu, Obchodná fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská 1, 852 35 Bratislava 5
Abstrakt. Príspevok predstaví zmluvný manament vo firmách zapojených do domáceho ako aj medzinárodného obchodu s hmotným tovarom. alej zadefinuje zmluvy, ktoré podniky pri konkrétnej obchodnej operácii štandardne uzatvárajú, t.j. predovšetkým kúpno-predajnú zmluvu, alej prepravnú, prípadne zasielateskú zmluvu, poistnú zmluvu a zmluvy s bankou. Nosná as príspevku upriami pozornos na dodacie podmienky INCOTERMS vydávané u od roku 1936 Medzinárodnou obchodnou komorou (MOK) so sídlom v Paríi a najmä ich aktualizáciu aplikovatenú od zaiatku tohto roku, t.j. INCOTERMS® 2010. Slovenský preklad poskytol v decembri 2010 národný výbor MOK pôsobiaci v rámci Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Okrem struného popisu súasnej verzie lánok ponúkne komparatívnu analýzu aktuálneho a predošlého znenia (2 nové doloky, nový bod dodania pri námorných dolokách, at.). V súvislosti so zmluvným manamentom príspevok priblíi rozhodovací proces jednak na strane predávajúceho (pri medzinárodnom obchode exportéra) ako aj kupujúceho (importéra) pri výbere vhodnej doloky INCOTERMS do kúpno-predajnej zmluvy (KZ). Kee návrhu kadej kúpno-predajnej zmluvy predchádza cenová ponuka, súasou príspevku je aj cenová kalkulácia upriamená na náklady dodania a ich výšku vo vzahu k dojednanej dodacej doloke INCOTERMS ® 2010. V tretej asti príspevku je uvedených niekoko riešených prípadových štúdií. Na základe prieskumu v špeditérskych firmám príspevok prinesie pohad na aktuálny stav pouívania novej verzie INCOTERMS® 2010 v prvých dvoch mesiacoch ich reálnej aplikácie. V závere je poskytnutý prehad zahraniných aj domácich školení o INCOTERMS® 2010. Tie najvýznamnejšie školenia prebiehajú priamo na pôde MOK. Osveta spolu s flexibilitou obchodníkov, dopravcov, špeditérov, poisovateov a alších subjektov obchodu s hmotným tovarom patria medzi najdôleitejšie faktory pri prvotnej aplikácii nových INCOTERMS. Abstract: Article presents contract management in the companies involved in domestic as well as international business with tangible goods. Further it defines the contracts, which companies usually conclude at the concrete business case that is mainly sales contract, also transport or forwarding contract, insurance contract and contracts with the banks. Main part of the article focuses on delivery terms – INCOTERMS published from 1936 onwards by International Chamber of Commerce (ICC) located in Paris and especially on their update applicable from the beginning of this year, i.e. INCOTERMS® 2010. Slovak translation was provided in December of 2010 by the ICC national committee operating within the Slovak Chamber of Commerce and Industry (SCCI). Besides of the brief description of the actual version, article provides the comparative analysis of the present and past version (2 new terms, new point of delivery at the “sea terms”, etc.) In relation to the contract management, article introduces decision-making process at the seller (i.e. exporter at the international business) side as well as the buyer (importer) side at the selection of the suitable INCOTERM to the sales contract (SC). As before the draft of every SC, there is the price bid, the part of the article is also the calculation of the price, focused on delivery costs and their amount in relation to the agreed delivery term - INCOTERMS® 2010. In the 3rd part, several case studies are solved. On the base of the research in the forwarding companies, the article presents the view on the actual status of application of the new version INCOTERMS® 2010 in first two months of their real use. In conclusion, the list of foreign and also domestic seminars for the INCOTERMS® 2010 is provided. The most significant lessons run directly at the ICC. Enlightenment together with the flexibility of businessmen, transporters, forwarders, insurance companies and other subjects of the business with tangible goods belong to the most important factors at the primary application of the new INCOTERMS.
143
Key words: Sales contract, Buyer, Seller, Forwarding contract, Forwarder, INCOTERMS, Price, Documents, Tangible goods, International Chamber of Commerce, Slovak Chamber of Commerce and Industry, Delivery, Transfer of Ownership, Costs, Risks
1 Úvod – INCOTERMS a zmluvný manament Medzinárodné obchodné podmienky (International Commercial Temrs) – INCOTERMS sú dodacie
podmienky pouívané pri (medzinárodnom) obchodovaní s hmotným tovarom. Ich výpovedná hodnota pramení z medzinárodnej akceptovatenosti a dlhoronej tradície – Medzinárodná obchodná komora ich prvýkrát publikovala u v roku 1936. V polovici septembra 2010 MOK v Paríi zverejnila nové znenie INCOTERMS® 2010. V praxi sú aplikovatené od 1. januára 2011. Kým INCOTERMS 2000 mali dodatok: Pravidlá MOK na výklad obchodných podmienok, INCOTERMS® 2010 majú dodatoný názov: „Pravidlá MOK na výklad tuzemských a medzinárodných obchodných pravidiel“. Urujú povinnosti zmluvných strán, prechod nákladov, prechod rizika a zárove bod dodania. Predkladaný lánok popisuje uvedenú 7. revíziu INCOTERMS a zdôrazuje závislos ich aplikácie na uzatvorenej kúpno-predajnej zmluve, konkrétne v jej asti „Dodacie podmienky“, „Dodanie tovaru“ a pod. Primárny vzah, ktorý dáva do pohybu celý trh s komplementárnymi slubami vrátane prepravy, je medzinárodná kúpna, resp. kúpno-predajná zmluva. Základné subjekty kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchode – exportér a importér – vstupujú do alších sekundárnych zmluvných vzahov poda charakteru obchodného prípadu. Pri obchode s hmotným tovarom je základným sekundárnym vzahom vzah so subjektom zabezpeujúcim prepravu (t.j. dopravca alebo zasielate), ie prepravná alebo zasielateská zmluva. Pri finannej operácii – platbe môe do hry vstúpi banka, ktorá so svojím klientom uzatvára bankovú zmluvu a pri poistení súvisiacom s kúpou/predajom a tie dopravou aj poisovacia spolonos. Uzatvoreniu kadej zmluvy predchádza rokovanie i u v pravom zmysle slova (osobné stretnutie) alebo jeho súasné, náklady šetriace alternatívy, akými sú telefonický rozhovor a najmä mailová komunikácia. Výber vhodnej doloky závisí od kompromisu medzi zámerom predávajúceho ím skôr získa platbu za tovar a snahou kupujúceho zabezpei si vasný príchod bezchybného tovaru. Dojednaná doloka by mala zaisti zníenie rizík medzinárodného obchodovania na strane predávajúceho aj kupujúceho. Zárove sa jedná o kompromis medzi cenou a „pohodlnosou“ nákupu pre kupujúceho, resp. predaja pre predávajúceho v tom zmysle, e ím viac povinností a rizík na seba preberá kupujúci, tým je cena nišia a ím viac nákladov, povinností a rizík doloka ukladá predávajúcemu, tým budú vyššie náklady, jeho obchodná mara a teda aj konená cena. Pri termíne INCOTERMS si na jednej strane mono predstavi podniky, ktoré doloku navrhujú do kúpnych zmlúv a následne ich reálne pri svojich obchodných operáciách aplikujú, na druhej strane podniky dopravné alebo zasielateské podriaujúce dohodnutej doloke svoj výkon ie príspevok k realizácii celej operácie vrátane prepravy, poistenia, prípadne preclenia, at. Okrem prepravy sa zmluvný manament týka aj výberu platobnej podmienky, ktorá tie súvisí s aplikovanou dolokou INCOTERMS, alej uzavretia poistnej zmluvy, skladovej zmluvy a pod.
2 Subjekty, zmluvy a doklady (medzinárodnej) obchodnej a prepravnej operácie Pri obchodovaní v rámci jednej krajiny sa obchodu priamo zúastujú spravidla kupujúci, predávajúci,
prípadne sprostredkovate, pri finannej operácii – platbe môe do hry vstúpi banka, pri preprave tovaru dopravná, prípadne špeditérska spolonos a pri poistení súvisiacom s kúpou/predajom a tie dopravou aj poisovacia spolonos.
Na medzinárodnom obchodnom prípade sa obvykle podiea viac subjektov, i ke pri fungovaní voných – bezcolných obchodných zón a vaka stále širšej ponuke komplementárnych sluieb prostredníctvom jednej firmy môe by tento poet oproti dávnejšiemu stavu mierne redukovaný. Základné dvojice, medzi ktorými sa vytvára spravidla medzinárodný zmluvný vzah, sú nasledovné:
• Predávajúci/exportér/vývozca – kupujúci/importér/dovozca • Prepravca (exportér alebo importér alebo ich zasielate) – dopravca (dopravná spolonos) • Poistník (v niektorých prípadoch zárove aj poistený – exportér, importér, zasielate, dopravca) – poisova • Zasielate – importér, exportér alebo zasielate – dopravca • Sprostredkovate/agent – importér, exportér • Klient (exportér, importér, dopravca, ...) - banka
144
Pri uzatváraní rôznych záväzkových vzahov obchodník vypluje mnostvo dokladov. Medzi základné doklady sprevádzajúce obchodovaný a prepravovaný hmotný tovar patria:
• Obchodná faktúra • Špecifikácia tovaru (dodací, baliaci a vány list) • Prepravné doklady (konosament – B/L, letecký nákladný list - AWB, cestný nákladný list - CMR, elezniný
nákladný list – CIM/SMGS, rieny nákladný list, neprevoditený námorný nákladný list, multimodálny dopravný dokument, potvrdenie špeditéra - napr. osvedenie o prevzatí tovaru k preprave – FCR alebo o odoslaní zásielky – FCT, prípadne poštový podací lístok). Prepravné dokumenty sa majú spracováva minimálne dvojmo a majú by oíslované., priom jedna kópia sprevádza tovar, druhá sa uchováva u dopravcu dva roky od dátumu prepravy a zaradí sa do registra v íselnom poradí. Za správne vyhotovenie prepravných dokumentov zodpovedá dopravca
• Osvedenie o pôvode tovaru, napr. EUR 1 • Preberací, resp. odovzdávací protokol • Certifikáty (o kvalite, zdravotný, inšpekný, fytosanitárny, ...) • Poistné doklady: poistný certifikát alebo poistná zmluva (jednorazová pre jednotlivý transport tovaru alebo
rámcová – ochrana všetkých zásielok tovaru za uritý as) • Platobné dokumenty, napr. akreditív, inkaso, šek, zmenka, pokladniný blok,.. • Colná deklarácia: JCD (jednotný colný doklad), EAD (vývozný sprievodný dokument), ENS (vyhlásenie pre
dovoz aj tranzit do/cez EÚ)   • Vývozná licencia, dovozná licencia   • Tranzitné doklady – T1, T2, karnet TIR, kartner ATA   • Hlásenie INTRASTAT o prijatí, resp. odoslaní tovaru  
Tab. 1: Subjekty, zmluvy a doklady (medzinárodného) obchodného prípadu [10] Subjekty Záväzkové vzahy Dokumenty Prepravca Predávajúci - exportér Kupujúci – importér Odosielate - príjemca
Kúpna zmluva (Zmluva o dielo) Tovar a jeho cena Platobné podmienky Dodacie podmienky a pod.
Faktúra (obchodná, colná) Špecifikácia tovaru Certifikáty Osvedenie o pôvode
Dopravca Sprostredkovate Zasielate Operátor Agent (Maklér)
Prepravná zmluva (Charter Party) Zmluva o sprostredkovaní Zasielateská zmluva Zmluva o multimodálnej preprave Agentská zmluva
Prepravné doklady + Obchodná faktúra (za sluby)
Sklad Skladová zmluva Skladový list (warrant) Poisova Poistná zmluva Poistka, poistný certifikát
Banka Banková zmluva Dokumentárne inkaso typu d/p, d/a Dokumentárny akreditív - L/C Zmluva o úvere
Colnica Colné konanie JCD, EAD, licencie
Daový úrad Daové priznanie - DP Potvrdenie o podaní DP, o príjmoch, o zaplatenom poistnom, o preddavkoch na da, o daovom bonuse, at.
2.1 Kúpna zmluva
Kúpnu zmluvu upravujú Obiansky a Obchodný zákonník SR ako aj Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru – CISG. Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje doda kupujúcemu tovar a previes na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplati kúpnu cenu a prevzia dodaný tovar v súlade so zmluvou. Medzi tri základné povinnosti predávajúceho (na základe § 411 a nasledujúcich) patrí:
• Doda tovar (v uritom mieste alebo odosla tovar, tzn. odovzda prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho), tzn. fyzicky odovzda
• Odovzda doklady vzahujúce sa na tovar na prevzatie prepravovaného tovaru alebo voné nakladanie s tovarom, preclenie tovaru,... Pri doloke EXW staí pre tento úel dodací list, pri ostatných dolokách prepravný doklad.
• Umoni nadobudnú vlastnícke právo k tovaru. o sa týka prevodu vlastníckeho práva, neexistuje medzinárodné právne zosúladenie tejto problematiky. Najrozumnejšie je naštudova si znenie zákona
145
o prevode vlastníckeho práva v krajine vývozu aj v krajine dovozu ako aj kolízne normy týkajúce sa zákonov o vlastníctve [8]
Predávaná vec musí ma poadovanú akos, mnostvo, mieru alebo hmotnos, musí by bez vád a zodpoveda záväzným technickým normám. Záruná doba je 24 mesiacov. Nebezpeenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho: [5] [6]
a) Ke prevezme tovar od predávajúceho alebo ke mu umoní predávajúci naklada s tovarom b) Pri prevzatí od „inej osoby“ (nie predávajúceho) v ase urenom na dodanie tovaru c) Odovzdaním dopravcovi v urenom mieste na prepravu tovaru kupujúcemu
Štandardná štruktúra kúpnej zmluvy je nasledovná:
- Vymedzenie zmluvných strán - Definovanie predmetu kúpy a predaja (tovaru) a jeho cenu - Záväzky zmluvných strán a prechod vlastníckeho práva ( - Dodacia lehota, prípadne presný termín a miesto dodania - Platobné podmienky - Dodacie podmienky – INCOTERMS - Dátum, miesto a podpisy zmluvných strán - Prípadne alšie náleitosti (balenie tovaru, zoznam potrebných dokladov, záruná doba, pozáruný servis,
reklamácie, riešenie sporov, obmedzenie zodpovednosti, at.) Vzorovú medzinárodnú kúpnu zmluvu pripravila aj organizácia, ktorá vlastní copyright na INCOTERMS, t.j.
Medzinárodná obchodná komora – MOK a ponúka ju na predaj vo svojej elektronickej kninici (www.iccbooks.com). Aj bez pouitia tejto vzorovej zmluvy treba zaruene pamäta na to, e okrem iných náleitostí je pred uzatvorením zmluvy s obchodným partnerom nutné prerokova aj dodaciu podmienku a samozrejme, uvies ju do zmluvy. Trojpísmenová skratka dodacej, resp. obchodnej podmienky INCOTERMS uruje, ako bolo vyššie uvedené, rozdelenie nákladov, bod dodania (a zárove prechod rizika) a rozdelenie povinností. Za trojpísmenovou skratkou zvolenej doloky INCOTERMS vdy uvádzame o najpresnejší bod dodania (najlepšie úplnú adresu) ako aj znenie INCOTERMS, ktoré chceme aplikova, napr.:
„DAP elezniný rad 24, Nová Baa, Slovensko, INCOTERMS® 2010“ alebo
Obr. 1: Urenie dodacej podmienky v rámci KZ medzi Krajským riaditestvom Policajného zboru v Bratislave a firmou FRIMAS, spol. s r.o.
2.2 alšie zmluvy
Kúpno-predajná zmluva ako aj INCOTERMS urujú vzah len medzi predávajúcim a kupujúcim, a preto vzahy k ostatným subjektom – napr. k banke, dopravcom alebo špeditérom je nutné vyrieši alšími zmluvami (k dopravcovi zmluvou o preprave, k špeditérovi zasielateskou zmluvou, k banke napr. zmluvou o otvorení dokumentárneho akreditívu a pod.).
Prepravná zmluva je právne upravená v dvoch základných predpisoch:
• V Obchodnom zákonníku, v jeho 3. asti: „Obchodno-záväzkové vzahy“, v 14. diele: „Zmluva o preprave veci“, § 610 – § 629
146
• V Obianskom zákonníku, v 12. hlave s názvom „Zmluvy o preprave“, v jej druhom oddiele: „Zmluva o preprave nákladu“, v paragrafoch: § 765 – § 771
Základnými subjektmi prepravného trhu, resp. prepravnej zmluvy sú:
• Prepravca - odosielate alebo prijímate zásielky, ktorý predstavuje stranu dopytu na prepravnom trhu • Dopravca – dopravná spolonos, ktorá predstavuje stranu ponuky. Doprava je jej hlavnou alebo vedajšou innosou.
Prepravnou zmluvou sa dopravca zaväzuje, e za odplatu (prepravné) prepraví zásielku z uritého miesta (miesto odoslania) do uritého iného miesta (miesto urenia). Dopravca je oprávnený poadova písomné potvrdenie objednávky prepravy a odosielate zas potvrdenie prevzatia zásielky, resp. prepravnú listinu – napr. náloný list. Prepravnú zmluvu môu predstavova práve uvedené potvrdenia.
Zasielateská zmluva. Vstup zasielatea na trh je urený v ivnostenskom zákone, avšak samotné pôsobenie na trhu v oblasti zasielatestva nie je upravené iadnym špeciálnym právnym predpisom. Výkonu zasielatestva sa dotýkajú nasledovné paragrafy Obchodného zákonníka
• § 577 – § 590: Komisionárska zmluva • § 601 – § 609: Zasielateská zmluva
Zasielateská zmluva je typom komisionárskej zmluvy a je základným právnym dokumentom v zasielatestve. Zasielateskou zmluvou sa zaväzuje zasielate príkazcovi, e mu vo vlastnom mene a na jeho úet obstará prepravu vecí z uritého miesta do uritého iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplati zasielateovi odplatu. Základnými subjektmi zasielateskej zmluvy sú teda príkazca a zasielate. Návrhom zmluvy je zasielateský príkaz, resp. objednávka prepravy predloená príkazcom. Ak je bezvýhradne prijatá zasielateom, povauje sa za zasielateskú zmluvu.
Práva a povinnosti strán zasielateskej zmluvy sú definované v zasielateských podmienkach. Môe ís o:
• Vlastné podmienky zasielatea • Všeobecné zasielateské podmienky. Vypracováva a vydáva ich Zväz logistiky a zasielatestva SR. Podrobne
upravujú povinnosti a práva príkazcu a zasielatea, zasielateský príkaz, zodpovednos zasielatea za škodu, fakturáciu a alšie skutonosti.
Poistná zmluva je písomný dohovor, v ktorom sa jedna strana (poistník, v mnohých prípadoch zárove aj poistený) zaväzuje plati poistné a druhá strana (poisova) plati náhradu škôd v dohodnutom rozsahu. Pri medzinárodnej preprave tovaru sa stretávame s niekokými druhmi poistenia.
• Poistenie CARGO – Poistenie prepravovaného tovaru • Poistenie CASCO – Poistenie dopravného prostriedku • Zdruené poistenie- poistenie dopravných prostriedkov a prepravovaného tovaru • Poistenie zodpovednosti dopravcu • Poistenie zodpovednosti zasielatea (Forwarding Merchant Insurance)
Prvé tri uvedené poistenia predstavujú poistenie majetku a alšie dve zas poistenie zodpovednosti za škodu. Pri poistení prepravy zásielok (tovarovom, dopravnom) je dôvodom k poistnému plneniu na základe dohodnutej poistnej zmluvy sama skutonos, e došlo ku škode na tovare. Poistenie zodpovednosti dopravcu alebo zasielatea je poistením zodpovednostným a obaja (dopravca alebo zasielate) sa môu svojej zodpovednosti vzda z dôvodu stanoveného právnym predpisom, priom prax je rozdielna pre jednotlivé krajiny EÚ [2]. Oba typy upravuje Obiansky zákonník – Zákon . 40/1964 Zb. v ôsmej asti s názvom: „Záväzkové právo“, v 15. hlave – „Poistné zmluvy“, v 6. a 8. oddiele, § 806 - § 815, resp. § 822 - § 828.
3 INCOTERMS® 2010 a cena
INCOTERMS boli vytvorené za úelom ahšieho priebehu medzinárodných obchodných transakcií, preto zmeny v medzinárodnom obchode, preprave a s ou súvisiacej logistike musia nutne vyvola (s nejakým asovým odstupom) aj aktualizáciu INCOTERMS. Od prvej verzie vydanej v roku 1936 u boli aktualizované 7- krát, od roku 1980 sa tak deje s desaronou pravidelnosou. Posledné znenie reagovalo najmä na tieto zmeny medzinárodného obchodného prostredia: [4] • Pretrvávajúce rozširovanie bezcolných zón • Bené pouívanie elektronickej komunikácie pri medzinárodnom obchodovaní • Návrh vylúenia Zasielateských a dodacích podmienok USA z Jednotného obchodného zákonníka –
Uniform Commercial Commerce (UCC) v revízii z roku 2004, (nebola však zatia prijatá)
147
• Aktualizácia poistných podmienok Institute Cargo Clause (LMA/IUA). Nové znenie INCOTERMS výraznejšie upozoruje na minimálnu úrove poistenia, ktorú je predávajúci v dolokách CIF a CIP povinný v prospech kupujúceho zabezpei a uvádza alšie monosti - klauzuly s vyšším poistným krytím (klauzuly A a B)
• Zvýšený význam bezpenosti nákladu (potvrdenie, e neohrozuje majetok, zdravie i ivoty) • Zmeny v preprave (väšina prepravy je realizovaná kontajnermi, vyuívanie technológií RO/RO, LO/LO,
RoLa, ...)
Tab. 2: Desa okruhov povinností predávajúceho a kupujúceho Povinnosti predávajúceho Povinnosti kupujúceho Všeobecné povinnosti predávajúceho Všeobecné povinnosti kupujúceho Oprávnenia, bezpenostné odbavenie a iné formality Oprávnenia, bezpenostné odbavenie a iné formality Prepravná a poistná zmluva Prepravná a poistná zmluva Dodanie tovaru Prevzatie zásielky Prechod rizík Prechod rizík Rozdelenie nákladov Rozdelenie nákladov Oznámenie kupujúcemu Oznámenie predávajúcemu Dodací doklad Dôkaz o dodaní Kontrola, balenie, znaenie Kontrola tovaru Pomoc s informáciami a s tým súvisiace náklady Pomoc s informáciami a s tým súvisiace náklady
INCOTERMS riešia výlune otázky dodania tovaru. Nezaoberajú sa napr.: [11], [12] • Prechodom vlastníckych práv k tovaru • Reklamáciami kvality tovaru • Platobnými podmienkami • Cenou • Právnymi vzahmi k bankám, poisovniam alebo prepravcom • Zrušením povinností, záväzkov pri neakávaných a nepredvídaných udalostiach • Následkami rôznych porušení zmlúv
3.1 Predstavenie INCOTERMS® 2010 a porovnanie s predošlou verziou INCOTERMS 2000
INCOTERMS 2010 sú ako aj ich predošlé verzie vlastníctvom MOK. Pripravila ich Návrhová komisia pre INCOTERMS pozostávajúca z ôsmich odborníkov a dvoch administratívnych pomocníkov. V tejto revízie nastúpil trend vyluovania námorných doloiek z INCOTERMS a podpory univerzálnych doloiek. Poda Koena Vanheusdena, riaditea Belgickej agentúry pre zahraniný obchod, medzinárodného odborníka na MOK a jedného z najskúsenejších školiteov MOK tento vývoj bude pokraova. MOK, ktorá vlastní copyright, pripravila anglické aj francúzske znenie. Príprava alších prekladov je v rukách národných výborov MOK. Na Slovensku plní úlohu výboru MOK SOPK. Preklad, resp. bilaterálna slovensko-anglická verziavyšla 8. decembra 2010 a SOPK je jej výhradným distribútorom. Publikácia prináša niekoko podstatných zmien voi predošlému zneniu, ktoré sú zhrnuté práve na tomto mieste.
Komparatívna analýza INCOTERMS® 2010 a INCOTERMS 2000 [7], [11]
• Klasifikácia doloiek do 2 samostatných skupín: Doloky pre akýkovek spôsob prepravy vrátane kombinovanej: EXW Ex Works – Zo závodu FCA Free Carrier – Vyplatené dopravcovi CPT Carriage Paid To – Preprava platená do CIP Carriage and Insurance Paid To – Preprava a poistenie platené do DAT Delivered At Terminal – S dodaním do terminálu DAP Delivered At Place – S dodaním na dohodnuté miesto DDP Delivered Duty Paid – S dodaním clo platené Doloky pre námornú a vnútrozemskú vodnú prepravu: FAS Free Alongside Ship – Vyplatené k boku lode FOB Free On Board – Vyplatené na lo
148
CFR Cost and Freight – Náklady a prepravné CIF Cost, Insurance and Freight – Náklady, poistenie a prepravné
• 2 nové doloky INCOTERMS: DAT a DAP nahradili DAF, DES, DEQ a DDU z verzie INCOTERMS 2000. K dodaniu dochádza v mieste urenia. V DAT má predávajúci povinnos vyloi tovar z vozidla (o sa zhoduje s bývalou DEQ) a pri DAP dá predávajúci kupujúcemu tovar k dispozícii nevyloený (ako v DAF, DES a DDU).
• V troch dolokách, konkrétne vo FOB, CFR a CIF sa zmenil bod dodania. U sa nejedná o dodávku „cez zábradlie lode“, ale bod dodania bol posunutý na palubu lode.
• Struný úvod k dolokám pouitý v INCOTERMS 2000 nahradilo podrobnejšie pouenie doplnené grafickým zobrazením bodu dodania.
• Pravidlá sú vhodné pre domáci aj zahraniný obchod. Mali by uspokoji aj Amerianov, ktorí budú pravdepodobne postupne aplikova INCOTERMS aj pri vnútroštátnom obchode miesto dosia pouívaných Zasielateských a dodacích podmienok UCC a preitých RAFTD (Revised American Free Trade Definitions) v minulosti pouívaných v USA, Mexiku a Kanade. Zdôraznenie „vnútroštátnej“ aplikácie priamo v názve spôsobilo pouívanie INCOTERMS pri domácom obchode a tie obchodovanie v rámci bezcolných zón.
• Elektronická komunikácia je v INCOTERMS® 2010 viazaná iba na dohodu partnerov alebo obchodnú prax. Síce to blišie nepopisuje postupy elektronickej komunikácie, ale zato umouje aplikáciu najnovších elektronických procedúr aj v alších rokoch, poas ktorých budú INCOTERMS® 2010 v platnosti.
• Reazový predaj („String sale“) – predaj komodít viackrát poas tranzitu pri námornej preprave bol ošetrený rozdelením povinnosti „doda tovar“ na 2 alternatívy: - Doda k boku lode alebo na palubu lode, resp. odosla tovar   - Zaobstara u zaslaný, resp. dodaný tovar  
Tab. 3: Porovnanie jednotlivých doloiek v INCOTERMS 2000 a 2010 [4]
Skupina INCOTERMS 2000 INCOTERMS 2010 E EXW EXW F FCA
FAS FOB
CFR CIF CPT CIP
DAP DAT DAP - // - DDP
Hoci v 3 kategóriách doloiek (a to E, F a C) nedošlo k zmene v rozsahu doloiek, došlo k vylepšeniam priamo v znení doloiek. Doloky sú vyššie zoradené ešte poda zaiatoného písmena názvov, no v novom vydaní sa preferuje zoskupovanie poda toho, pre aký druh dopravy sú doloky urené.
3.2 Konkrétne doloky INCOTERMS® 2010 [4], [11]
EXW: „Zo závodu“ znamená, e predávajúci dodá tovar, ke ho dá k dispozícii kupujúcemu vo svojom objekte. Predstavuje minimum povinností pre predávajúceho, ke dokonca ani nenakladá tovar a nevybavuje colné formality. Nedošlo k významnej zmene voi EXW poda INCOTERMS 2000.
FCA: „Vyplatené dopravcovi“. V porovnaní s EXW predávajúci navyše vybavuje colné a alšie formality. Rovnako nedošlo k podstatným zmenám voi predchádzajúcej verzii INCOTERMS. Na základe zvoleného miesta dodania, tovar je dodaný:
• Ak je miestom dodania objekt predávajúceho, ke predávajúci tovar naloí na dopravný prostriedok kupujúceho
• Pri inom mieste dodania, ke je tovar daný k dispozícii dopravcovi alebo inej osobe urenej kupujúcim nevyloený na dopravnom prostriedku predávajúceho
CPT: „Preprava platená do“ znamená, e predávajúci dodá tovar dopravcovi alebo inej osobe urenej predávajúcim na dohodnutom mieste. Predávajúci uzatvára prepravnú zmluvu a platí prepravné a do miesta urenia. Vybavuje exportné formality. Doloka zostala bez významných zmien. Rozlišujeme pri nej 2 kritické body:
• Bod dodania a zárove bod prechodu rizika
149
• Miesto urenia, po ktoré platí prepravné predávajúci CIP: „Preprava a poistenie platené do“ sa zhoduje s CPT v otázke dodania, v dvoch kritických bodoch, v
povinnosti uzavrie prepravnú zmluvu aj v exportnom odbavení tovaru. Predávajúci má však navyše povinnos uzatvori v prospech kupujúceho poistnú zmluvu s minimálnym krytím voi riziku poškodenia alebo straty tovaru poas prepravy. V porovnaní so staršou verziou, nové znenie CIP v asti A3 b) vymenúva 3 monosti poistného krytia poda Institute Cargo Clauses (LMA/IUA) – A, B alebo C, priom CIP ukladá predávajúcemu povinnos vybavi poistenie len s minimálnych krytím, t.j. poda klauzuly C.
DAT: „S dodaním do terminálu“ je novou dolokou nahradzujúcou najmä bývalú DEQ, avšak so širším záberom pouitia (nie je urená výhradne pre námornú a vnútrozemskú vodnú prepravu). Predávajúci dodá tovar k dispozícii kupujúcemu v termináli v dohodnutom prístave alebo mieste urenia. Ak by sa zmluvné strany dohodli, e predávajúci bude znáša náklady a riziká v súvislosti s prepravou a manipulovaním tovaru z terminálu na alšie miesto, mali by poui DAP alebo DDP (ak by sa naviac dohodli, e predávajúci vybaví aj dovozné formality). Predávajúci v DAT vybavuje vývozné colné a alšie formality ako aj tranzitné povolenia.
DAP: „S dodaním na miesto“ je popri DAT druhou novou dolokou v aktualizovanom znení. Nahrádza predošlé doloky DAF, DES a DDU, ke na rozdiel od DAT neukladá predávajúcemu povinnos tovar vyloi. Predávajúci dodá, ke dá tovar k dispozícii kupujúcemu na prichádzajúcom dopravnom prostriedku v mieste urenia pripravený na vykládku. Predávajúci vybavuje vývozné a tranzitné colné formality. Ak sa zmluvné strany dohodnú, e predávajúci colne prerokuje tovar aj na dovoz, treba poui doloku DDP.
DDP: „S dodaním clo zaplatené“. Doloka bola zachovaná a na malé formálne zmeny vo svojom pôvodnom znení. Reprezentuje maximum povinností pre predávajúceho, hoci tovar predávajúci rovnako ako v staršej verzii nevykladá, no vybavuje nielen vývozné a tranzitné, ale aj dovozné colné a alšie s nimi súvisiace formality vrátane dovozných daní a DPH (pokia nie je inak dohodnuté v kúpnej zmluve). Tovar je dodaný, ke je poskytnutý k dispozícii kupujúcemu colne prerokovaný na dovoz nevyloený na dopravnom prostriedku. Oakávané rozšírenie povinností aj na vykládku tovaru nebolo zrealizované, take v tomto bode zostala nezrovnalos v povinnostiach v porovnaní s „C - dolokami“. Vyloenie tovaru mono však prida medzi povinnosti predávajúceho v konkrétnej kúpnej zmluve.
FAS: „Vyplatené k boku lode“ znamená dodanie tovaru k boku lode urenej kupujúcim v dohodnutom prístave odoslania. Vývozné odbavenie zabezpeuje predávajúci, tranzitné a dovozné kupujúci. V porovnaní s INCOTERMS 2000 došlo v rámci FAS k zmene ohadne dvoch moných alternatív dodania:
• Predávajúci dodá tovar umiestnením k boku lode • Predávajúci zaobstará takto dodaný tovar. Táto druhá monos má význam pri viacnásobných, tzv.
„reazových“ predajoch pri obchode so surovinami Ak je tovar v kontajneroch, predávajúci ho obvykle odovzdá dopravcovi v termináli a nie k boku lode. V takých situáciách je FAS nevhodná a treba poui doloku FCA. To je výslovne uvedené medzi úvodnými poueniami k tejto doloke. Novinkou v FCA poda INCOTERMS® 2010 je aj poznámka ohadne prepravnej zmluvy v A3 a) Hoci predávajúci nie je povinný ju uzavrie, ak o to kupujúci poiada alebo ak je to zauívaná obchodná prax a kupujúci neoznámi v riadnom ase potrebné pokyny, predávajúci môe uzavrie prepravnú zmluvu za obvyklých podmienok na náklady a riziko kupujúceho. Predávajúci však môe odmietnu uzavrie prepravnú zmluvu. V tom prípade by to mal ím skôr oznámi kupujúcemu.
FOB: „Vyplatené na lo“. K významnej zmene došlo v tejto ako aj v nasledujúcich dvoch dolokách ohadne bodu dodania. Kým v staršej verzii sa jednalo o „zábradlie lode“, súasná verzia uruje za bod dodania a palubu lode. Predávajúci odbavuje tovar na vývoz a kupujúci na tranzit a dovoz. Doloka tie umouje „reazové predaje“ surovín a po novom aj uzavretie prepravnej zmluvy predávajúcim, hoci to nie je jeho povinnosou. Tie platí odporuenie o pouití FCA pri odovzdaní tovaru dopravcovi v termináli (napr. v kontajneri).
CFR: „Náklady a prepravné“ znamená, e predávajúci dodá tovar na palubu lode alebo obstará tovar takto dodaný. Riziko prechádza, ke je tovar na palube. Predávajúci musí zabezpei vývozné colné odbavenie, uzavrie prepravnú zmluvu a zaplati prepravné alebo zaobstara prepravnú zmluvu (pri „reazovom predaji“). Doloka je rovnako ako CPT, CIP a CIF charakteristická dvomi kritickými bodmi, ke riziko a náklady prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho v rôznych miestach.
CIF: „Náklady, poistenie a prepravné“ Doloka je ekvivalentná s CFR, avšak navyše pri nej predávajúci vybavuje poistenie v prospech kupujúceho voi riziku straty alebo poškodenia tovaru poas prepravy s minimálnym krytím, tzn. poda klauzuly C poistných podmienok Institute Cargo Clauses (LMA/IUA). Dodatoné poistenie môe po dohode kupujúcemu zabezpei predávajúci alebo si kupujúci dohodne vlastné pripoistenie.
3.3 Výber vhodnej doloky – pohad oboch zmluvných strán
Nišie uvedené schémy graficky zobrazujú štandardný myšlienkový postup predávajúceho a kupujúceho so zámerom presadi pri rokovaní s obchodným partnerom konkrétnu doloku. Závisí od toho, i si predávajúci, resp. kupujúci trúfa zabezpei nieo viac ako iba základné dodanie priamo vo svojom sklade, resp. odobratie
150
tovaru vo svojom sídle. Teda od kompromisu, ktorý z partnerov zabezpeí prepravu tovaru, colné odbavenie na vývoz, dovoz, prípadne tranzit, poistenie, manipulovanie s tovarom vrátane nakládky a vykládky na dopravný prostriedok, priom balenie, znaenie a výstupná kontrola (meranie, váenie, poítanie, kvalitatívna kontrola) sú typickými povinnosami predávajúceho. Obaja partneri sa pousilujú, aby presadili pre nich výhodnú doloku. Kúpno-predajná zmluva bude uzavretá, len ak nájdu kompromis, ktorý bude pre oboch akceptovatený.
Obrázky . 2 a 3 sú spracované na základe materiálov odborníka MOK na INCOTERMS a zárove riaditea Belgickej agentúry pre zahraniný obchod – Koena Vanheusdena.
Obr. 2: Pohad exportéra
Obr. 3: Pohad importéra:
Transakný mechanizmus vychádza z exportnej ceny pri zahraninom obchode s hmotným tovarom realizovanom na základe kúpno-predajnej zmluvy. Exportnú cenu môu tvori nasledovné poloky:
ECINCOTERMS = OC/VC + NK + ND + NF + NR + NI + NZ + NA+ Mara [13]
kde: ECINCOTERMS Exportná cena ohraniená INCOTERMS
OC(VC) Obstarávacia cena alebo výrobná cena
-------------------------------------------------------------------------------------------------
NK Náklady kontraktu – náklady na vyhadanie vhodného obchodného partnera a uzatvorenie obchodného kontraktu
ND Náklady dodania ohraniené INCOTERMS (okrem samotných nákladov na prepravu zahrujú aj náklady na obal, signo, ...)
NF Náklady finanné: priame (na finanný nástroj, napr. zmenku, akreditív a pod.) a nepriame (hodnota asu)
NR Náklady rizík vrátane poistenia voi rôznym skupinám rizík
NI Náklady na informácie o obchodnom partnerovi, o konkurencii, ...
NZ Náklady na znalosti a na výskum, vývoj a inovácie
-------------------------------------------------------------------------------------------------
Transakné náklady sú náklady, ktoré vznikajú pri ekonomickej výmene. Sú funkciou vzdialenosti ponuky a dopytu. Poda vyššie uvedeného vzorca do nich zaraujeme náklady dodania, finanné, kontraktané a administratívne náklady, náklady na informácie, znalosti ako aj náklady rizík.
152
Náklady kontraktu slúia na vyhadanie obchodného partnera, prípravu a podpísanie kúpno-predajnej, prepravnej a alších zmlúv. Stáva sa, e tieto náklady sa nevrátia hne pri plánovanom obchode, pretoe k nemu nakoniec vôbec nemusí dôjs. Ich výšku je preto vemi ako odhadnú. Jedná sa napríklad o plat obchodníka, ktorý chodí na obchodné rokovania a mono len 10 % z uskutonených rokovaní vyústi do podpisu kontraktu ako aj o platy alších zamestnancov obchodného oddelenia, ktorí administratívne alebo právnicky pripravujú kúpno-predajnú zmluvu, o as riaditea podniku, ktorý zmluvu za firmu podpisuje a pod.
Náklady dodania úzko súvisia s prepravnou cenou, ktorá je zdola ohraniená výškou nákladov (sútom fixných a variabilných nákladov) a zhora pridanou hodnotou pre zákazníkov – prepravcov, alej konkurenciou a dodacími dolokami INCOTERMS uvedenými pri medzinárodnom tovarovom obchode zvyajne priamo v kúpnej zmluve. Fixné náklady zahrujú náklady na dopravný prostriedok, na posádku, na predpísanú údrbu dopravného prostriedku a náklady súvisiace s poistením dopravného prostriedku i nákladu. Variabilné náklady sú spojené s konkrétnou prepravnou reláciou a zahrujú náklady na palivá, mazivá a alšie komplementárne náklady i u technického alebo obchodného charakteru [9]. Do nákladov dodania zahrujeme i náklady, ktoré vznikajú na logistických trhoch pri vstupnej a výstupnej logistike v rámci výrobného podniku.
Finanné náklady predstavujú cenu kapitálu a cenu finanných nástrojov. Môu by priame, napr.: náklady na finanné nástroje - zmenku, akreditív alebo úvery, alej prípadná platba úrokov, at. a nepriame ako napr. hodnota asu.
Náklady rizík zohadujú bezpenostné i komerné riziká v medzinárodnom obchode a ich prípadné poistenie. Náklady rizík sa pohybujú v rozpätí: zhoda – riziko – kríza – konflikt. Do úvahy prichádzajú nasledovné riziká: výrobné (dodávate si nesplní povinnos vyrobi a doda tovar), tovarové riziko (chybný tovar, riziko zhoršenia kvality poas dodávky,...), úverové, platobné, politické, riziko transferu, kurzové, prepravné riziko a pod.
Náklady informácii predstavujú náklady na všetky druhy informácii, ktoré sú na medzinárodných informaných trhoch k dispozícii. Týka sa môu napr. bonity potenciálneho partnera, alternatív substituných produktov a konkurenných dodávateov, na strane dodávatea napr. krajiny pôvodu odberatea a rizík súvisiacich s touto krajinou (klíma, politická situácia, obchodné prostredie, zvyky, ...).
Náklady znalostí sú náklady na vzdelávanie zamestnancov, na výskum a na vývoj nových produktov, poradenstvo, rôzne vylepšenia a inovácie.
Administratívne náklady súvisia s ohodnotením administratívnych colných alebo daových pracovníkov, platbou kolkov, s prechodom hraníc - týkajú sa platby ciel, daní a alších poplatkov súvisiacich s vývozom, dovozom alebo tranzitom. Medzi dovozné poplatky zahrujeme najmä dovozné clo, DPH, spotrebné dane, dovozné priráky a/ alebo vyrovnávacie dávky a pod., ktorých správcom je colný úrad a ktoré sú splatné pri prepustení tovaru do voného obehu. [7]
Z uvedených nákladov medzi priame náklady konkrétneho (medzinárodného) obchodu s hmotným tovarom mono zahrnú náklady dodania (najmä prepravné), náklady rizík teda poistné, alej priame finanné náklady a administratívne náklady.
o sa týka zmien v transakných nákladoch, mono ich zhrnú nasledovne:
• V súasnosti náklady dodania v oblasti zahraniných obchodných operácií dosahujú významné percento celkových nákladov (niekedy a cez 50 %). Podiel celkových nákladov na prepravu na cene závisí od druhu tovaru, od pouitého dopravného prostriedku, od podmienok na trhu, od dohodnutej obchodnej a dopravnej parity ako aj iných faktorov [7]
• V kategóriách finanné, kontraktané a administratívne náklady nedošlo k výrazným zmenám. • Riziká boli, sú a budú, napriek tomu náklady rizík stúpli z dôvodu astejšieho poisovania prepravy aj nad
povinný rámec. Príkladom nových rizík na medzinárodných trhoch sú napr. v prípade pouitia námornej prepravy novodobí piráti.
• K nárastu došlo v informaných a znalostných nákladoch. Informácie a výstupy výskumu, vývoja a inovácií, rovnako ako aj vysoko vzdelaná pracovná sila sa stávajú dôleitým obchodným artiklom. Výrobca u nemá istotu odbytu na lokálnom trhu, musí hada svojich odberateov a opane kupujúci svojich dodávateov na asto vemi vzdialených trhoch, aj medzikontinentálne. Spoahlivé informácie o krajine urenia/pôvodu ako aj o samotnom importérovi/exportérovi sú pre obchodníka vemi cenným tovarom. Dôraz sa kladie na celoivotné vzdelávanie. Firmy investujú do svojich zamestnancov, naspä od nich akajú jednak dobrý výkon, ale aj lojalitu.
Transakné náklady mono poda ich vykazovania, ktoré sa odvíja od obchodnej lokality ako aj dokladovania ich existencie zatriedi do niekokých skupín tak, ako to znázoruje nasledujúci obrázok.
153
Obr. 4: Matica transakných nákladov v exporte a importe [14]
PHansenová
Táto matica znázoruje, ako do transakných nákladov vchádzajú nielen náklady priame a formálne (tzn. zahrnuté v útovníctve danej firmy), ale aj nepriame (napr. hodnota asu) a útovne nepodchytené (napr. úplatky, otázka etiky – iernej ekonomiky, ekológie, ke dopravné externality vchádzajú do konených transakných nákladov len iastone cez dane, ...). Úplatky alebo rodinkárstvo patriace medzi neformálne náklady nezahrnuté v útovníctve sú pravdepodobne astejšie práve na menej rozvinutých trhoch, kde je len obmedzená konkurencia a kontrola zo strany štátu. Transakné náklady, ako boli predstavené vyššie, zahrujú iba priame formálne náklady, kee ostatné uvedené súasné útovné inštitúty nie sú schopné zaevidova.
Urenie obchodnej doloky INCOTERMS závisí tie od ponúkanej a akceptovanej ceny dohodnutej medzi zmluvnými stranami pri osobnom rokovaní alebo prostredníctvom e-mailov i telefonátov. Cena a doloka INCOTERMS sú závislé premenné. Vo všeobecnosti - ak je cena nišia, pouije sa doloka, ktorá stanovuje viac povinností a prideuje väšie riziká a náklady kupujúcemu. Ak je dojednaná cena pomerne vysoká, prepravné riziká a náklady ako aj iné povinnosti na svoje plecia preberá predávajúci, kee sa mu to pri vyššej cene premietne aj do vyššej obchodnej mare. To znamená, e cena je priamoúmerná rizikám, nákladom a povinnostiam, ktoré na seba preberá predávajúci ím väšie sluby kupujúcemu poskytne, tým vyššiu odmenu poaduje a nepriamo úmerná povinnostiam, nákladom a rizikám kupujúceho.
EXW znamená minimálnu cenu avšak maximálny súbor povinností a rizík pre kupujúceho a zárove minimálnu prácu aj maru pre predávajúceho. Naopak pri DDP sa predávajúci teší z vyššej obchodnej mare, avšak musí sa postara o všetky záleitosti týkajúce sa dodania tovaru a priamo do sídla kupujúceho a dokonca aj colne odbavi tovar na dovoz, kým kupujúci má síce minimálne povinnosti, ale musí zas poíta s vyššou sumou konenej importnej ceny tovaru. Závislos medzi cenou a pouitou dolokou potom znázoruje nasledujúci obrázok.
Obr. 5: Súvislos ceny za dodaný tovar a dojednanej obchodnej podmienky [3]
Dlhá
Krátka
Ods. 6 dodacích podmienok INCOTERMS pojednáva o nákladoch vznikajúcich pri medzinárodnom obchodnom prípade, ktoré mono zahrnú pod transakné náklady alej sú súasou ods. 3 „Preprava a poistenie“ a tie sa prelínajú aj alšími odsekmi (kontrola, balenie, znaenie, zabezpeenie dokumentov,..). Transakné náklady poda INCOTERMS sú potom nasledovné: • Náklady poskytnutia, resp. prevzatia tovaru a vystavenia obchodných dokumentov • Cena prepravy (vrátane zabezpeenia prepravných dokladov) • Cena poistenia (vrátane zabezpeenia poistnej zmluvy) • Náklady na naloenie, vyloenie a alšie poplatky terminálov (skladovanie) • Dane, clá, náklady na získanie rôznych licencií a alších oprávnení pri dovoze a vývoze • Tranzitné poplatky • Náklady na kontrolu, balenie a znaenie tovaru • Náklady na informácie • Dodatoné náklady (v prípade nesplnenia pôvodnej povinnosti)
Debu nákladov medzi predávajúceho a kupujúceho v závislosti od pouitej dodacej doloky uruje tab..2.
Vemi dôleité je uvedomi si, e nie so všetkými nákladmi sa dá vopred poíta, a preto je rozumné si nad rámec vypoítaných nákladov pripoíta napr. 10 % rezervu, aby neoakávané náklady neboli pokryté na úkor zisku. Vdy však treba zárove myslie na to, e hrozí, e náš konkurent (napríklad ten, o lepšie pozná trh importéra, lebo do danej krajiny vyváa opakovane a teda nepodstupuje také riziko ako nový dodávate) poskytne tovar podobnej kvality za prijatenejšiu cenu.
4 Aplikácia INCOTERMS 2010
Predchádzajúce kapitoly priniesli viac-menej teoretické predstavenie INCOTERMS® 2010 a s nimi súvisiacich pojmov (kúpna zmluva, cena, at.). V tejto kapitole prinášam 10 riešených prípadových štúdií ako aj výsledky prvotného prieskumu, ktorý bol realizovaný v 16 zasielateských a dopravných spolonostiach a v dvoch výrobných a obchodných podnikoch prostredníctvom dotazníka. Dotazník bol anonymný, pozostával z 13 tematických a 4 identifikaných otázok.
4.1 Prípadové štúdie
• Je dôleité rieši samostatne v kúpnej zmluve zodpovednos za vyloenie tovaru pri pouití doloky CFR?
Riešenie: I ke sa to nevyaduje, bolo by to rozumné, pretoe zodpovednos za vyloenie v prístave urenia závisí od toho, i sú tieto náklady zahrnuté v prepravných nákladoch v rámci prepravnej zmluvy. Ak nie sú, vykládku zabezpeuje kupujúci. No kee prepravná zmluva sa uzatvára logicky a neskôr ako kúpno-predajná zmluva a medzi inými subjektmi, kupujúci pri pouití doloky CFR na jej znenie nemá iadny vplyv. ahko by tak mohlo dôjs napríklad k vynechaniu nákladov na vykládku z prepravného, hoci pôvodným zámerom ich tam bolo zahrnú (Vi obrázok . 7). Doplatil by na to kupujúci, ktorý by musel vyloi tovar na svoje náklady, hoci si myslel, e za vykládku u zaplatil predávajúcemu v rámci sumy prepravných nákladov v celkovej predajnej cene pri pouití doloky CFR.
Obr. 6: Zmluvy pri doloke CFR so zdôraznením obmedzených moností kupujúceho
Kúpna zmluva
Prepravná zmluva ?
Ak sa nejedná o dôverného obchodného partnera, hrozí, e hoci si náklady na vykládku do kalkulovanej prepravnej ceny zapoítal, reálne neboli súasou prepravnej zmluvy alebo chybu spravil dopravca, ktorý ich do cenovej ponuky a následne do prepravnej zmluvy neuviedol alebo v ponuke aj boli a zo zmluvy sa stratili, o si predávajúci, ie prepravca, nevšimol. Preto je pre kupujúceho vemi výhodné, aby v kúpno-predajnej zmluve uzatvorenej s predávajúcim dohliadol na uvedenie faktu, e vykládka bude zabezpeená v rámci prepravy. Potom urite nedoplatí na chyby alebo aj zámerné „podvody“ bu predávajúceho alebo dopravnej i špeditérskej spolonosti. Jedná sa napríklad o nasledovné uvedenie:
„CFR landed (tovar vyloený), nákladný prístav Bratislava, Slovakia, INCOTERMS® 2010“
Hoci snahou INCOTERMS® 2010 je vyhnú sa dvojnásobnej platbe za vykládku zo strany kupujúceho (raz predávajúcemu a druhýkrát dopravcovi alebo terminálovému operátorovi), ke v odsekoch A6/B6 – Náklady sú konkrétne uvedené náklady za vykládku, prípadne prekládku alebo nábrené, avšak len s odkazom na prepravnú zmluvu. Tú nevie kupujúci pri CFR ovplyvni, lebo ju zabezpeuje predávajúci, preto ako u bolo vyššie uvedené – pre kupujúceho je viac ne rozumné, aby boli tieto náklady samostatne špecifikované v kúpno- predajnej zmluve uzatváranej medzi ním a predávajúcim.
• Ako by mohol predávajúci rieši situáciu, ke kupujúci neprijme tovar hne po príchode plavidla, ale ho vyuíva ako „plávajúci sklad“?
Riešenie: V súasnom znení INCOTERMS® 2010 môe takáto situácia nasta pri dolokách CFR a CIF (v predošlom znení bola v tomto ohade „nebezpená“ aj doloka DES). „C - doloky“ vo všeobecnosti majú dva kritické body a práve tento fakt sa javí pri vykládke ako problematický. Toti jedná sa o „zmluvy o odoslaní“ – riziko prechádza na kupujúceho v prístave odoslania, no prepravu a s ou súvisiace dohodnuté náklady platí a do prístavu urenia predávajúci. Aby sa predávajúci vyhol situácii, ke by sa kupujúci rozhodol „zdarma“ vyui lo, ktorá tovar doviezla, namiesto spoplatnených skladových priestorov v prístavnom termináli, môe vyui dve alternatívy. Prvá monos je v kúpno-predajnej zmluve uvies maximálny as, dokedy môe kupujúci ponecha tovar na lodi bez úhrady nákladov. Samozrejme, predávajúci musí dostatone dopredu oznámi kupujúcemu o najpresnejší as príchodu lode do miesta urenia. Napr.: Predávajúci oznámi v 48 hodinovom predstihu kupujúcemu presný as príchodu lode a kupujúci do 5 hodín tovar z lode prevezme. Druhá monos je istejšia a jednoznanejšia: Predávajúci a kupujúci sa dohodnú, e predávajúci do prepravných
Predávajúci Kupujúci
157
nákladov zahrnie aj vykládku. Potom je u starosou kupujúceho, aby tovar prebral naas z nábreia. ašie je dodatoné riešenie, ke sa predávajúci voi takémuto správaniu kupujúceho nepoistil. Ak zárove ešte nedošlo k platbe za tovar, mal by kupujúceho upozorni na odstúpenie od zmluvy a skúsi preda tovar inému záujemcovi. Ak si však chce predávajúci udra kupujúceho aj pre alšie obchody, mal by ho inšpirova bonusom, resp. zavou, ktoré niekedy ponúkajú majitelia lodí za skrátené odbavenie vykládky a to tak, e ho neprijme v svoj prospech, ale ho presunie na kupujúceho.
• Holandský výrobca uzatvára kúpno-predajnú zmluvu na predaj svojich výrobkov s novým ruským zákazníkom. Ten si elá, aby bol tovar dodaný na elezninú stanicu v meste Haarlem, v ktorom výrobca sídli. Ktorú doloku z nasledovných by mali uvies do zmluvy - EXW, FCA, DAP, DAT alebo DDP? Popíšte povinnosti a náklady plynúce pre obe zmluvné strany vzhadom k zvolenej doloke.
Riešenie: V tomto prípade by nebolo správne dohodnú sa na doloke EXW, kee pri jej pouití by k dodaniu došlo v priestoroch predávajúceho, i u by sa jednalo o továre alebo sklad a pod. Preto by sa mali obchodní partneri dohodnú na doloke FCA. Aj pri tejto doloke by mohlo dôjs k dodaniu v priestoroch predávajúceho, no v tejto prípadovej štúdii sa tak zjavne nestane, pretoe si kupujúci elá, aby sa dodanie uskutonilo odovzdaním tovaru v elezninej stanici. Takýto prípad nájdeme v publikácii INCOTERMS® 2010 v doloke FCA, v asti A4: Dodanie poda písmena b). Vyloenie nákladného auta, ktoré dovezie tovar na elezninú stanicu, platí kupujúci. Colné povinnosti sa delia nasledovne: predávajúci vybavuje vývoz, kupujúci tranzit a dovoz. Prepravu a s ou spojené náklady platí kupujúci. Ak by chcel vybavovanie prepravy zveri predávajúcemu, dohodli by sa na doloke CPT, v prípade poistenia straty alebo poškodenia tovaru poas prepravy v prospech kupujúceho na doloke CIP.
• Predávajúci so sídlom podnikania v ubane (Slovinsko) predáva špeciálny stavebný materiál na doloke CIP Padova, INCOTERMS® 2010 talianskemu kupujúcemu, priom zabezpeuje dopravu tovaru do miesta urenia (teda vrátane hlavnej dopravy tovaru po mori). „Predopravu“ realizuje predávajúci vlastným vozidlom do prístavu Koper v Slovinsku. V prepravnej zmluve sú zahrnuté: a) Námorná preprava b) Manipulané poplatky terminálu v prístave vykládky, t.j. prístav Benátky c) Následná cestná preprava z prístavu do vnútrozemského miesta urenia
V Prepravnej zmluve nie je re o nákladoch na vyloenie vo vnútrozemskom mieste urenia, iba v námornom prístave Benátky v rámci terminálových manipulaných poplatkov. Dopravca odmieta vyda tovar kupujúcemu bez uhradenia nákladov za vykládku zrealizovanú za cca ½ hodiny pomocou hákového vykladacieho zariadenia, ktoré je súasou nákladného automobilu dopravcu, preto nakoniec kupujúci poadovanú sumu uhradí. Môe si kupujúci nárokova úhradu týchto nákladov u predávajúceho?
Riešenie: Odpove nájdeme v asti INCOTERMS o doloke CIP, v odsekoch A6b) a B6c), z ktorých vyplýva, e pokia by náklady na vykládku v mieste urenia boli zahrnuté v prepravnej zmluve a teda medzi prepravnými nákladmi a zárove aj v celkovej predajnej cene, šli by na úet predávajúceho. Ak nie sú zahrnuté v prepravnej zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim a dopravnou i špedinou spolonosou, hradí ich kupujúci. Preto sa javí ako definitívna odpove, e kupujúci si nemôe tieto náklady necha preplati u predávajúceho. Avšak ešte by ho mohla zachráni pôvodná kúpno-predajná zmluva, v ktorej by sa eventuálne zistilo, e s predávajúcim sa dohodli, e ich do prepravných nákladov zahrnie a ukázalo by sa, e prepravná zmluva je v rozpore s kúpno-predajnou zmluvou a chybu spravil predávajúci, ktorý zabudol na kalkulovanie nákladov. Vtedy by bol kupujúci oprávnený poadova preplatenie nákladov na vykládku u predávajúceho. Znenie zmluvy nepoznáme, avšak bolo by pre obe strany prospešné, keby v tomto prípade pozmenili pôvodné znenie textu doloky (o je prípustné) a priamo pri jej aplikácii v kúpno-predajnej zmluve uviedli „CIP Padova unloaded, INCOTERMS® 2010“ poprípade kee pri „C - dolokách“ rozlišujeme dva kritické body, priom moment prechodu rizika, ktorý nastane v bode dodania, sa líši od prechodu nákladov, bolo by dobre špecifikova pri doloke aj bod dodania (a zárove prechodu rizika) nasledovne:
„CIP Padova unloaded, miesto dodania námorný prístav Koper, INCOTERMS® 2010“
• Poboka medzinárodnej firmy v USA sa sauje vedeniu v Európe kvôli opakujúcim sa prípadom, v ktorých im dopravca najatý vedením firmy na realizáciu hlavnej prepravnej trasy po mori útoval zvláš náklady za „rozvoz“ od colného prístavu Boston po vnútrozemský terminál, kde vlastníctvo tovaru získala americká poboka firmy. Po detailnom prešetrení obchodného prípadu sa zistilo, e súvisiace obchodné zmluvy boli uzatvorené na doloke CIF Boston INCOTERMS® 2010. Kde nastal problém a o treba podniknú, aby sa u viac neopakoval?
Riešenie: Kee CIF je doloka urená výlune pre námornú dopravu, do ktorej sa môu dosta aj manipulané terminálové náklady, vedenie firmy v Európe pravdepodobne predpokladalo, e terminál, v ktorom si jej zahraniná poboka tovar prevezme, je námorný terminál a kupujúci – americká poboka ohadne zvolenej
158
doloky tie ni nenamietala. Nejednalo sa však o námorný terminál, ale o niekoko kilometrov vzdialený vnútrozemský terminál, do ktorého sa tovar prepravoval cestnou prepravou. Dopravca nebol ochotný „zadopravu“ uskutoni v rámci prepravnej zmluvy, do ktorej sa z kúpno-predajnej zmluvy skopírovala doloka CIF (výlune námorná) a dopravca cestný rozvoz do kalkulácie prepravných nákladov na tejto doloke nezahrnul. Preto ju dodatone útoval kupujúcemu. Riešením do budúcna je zmeni znenie kúpno-predajnej zmluvy a miesto doloky CIF aplikova doloku „DAT vnútrozemský terminál Boston, INCOTERMS® 2010“, ktorá však posúva prechod rizika z predávajúceho na kupujúceho a na americký kontinent (avšak predávajúci aj kupujúci patria do tej istej korporácie, take riziko môe eventuálne znáša ktorýkovek z nich). Rovnako treba zmeni prepravnú zmluvu, aby dopravca poítal nielen s prepravnými nákladmi za dopravu po mori z európskeho kontinentu na americký, ale aj cestnú dopravu z prístavu do terminálu. Ak by európske vedenie spolonosti predsalen chcelo, aby riziko za poškodenie alebo stratu tovaru poas námornej prepravy niesla americká poboka, riešením by bolo pouitie doloky „CIP vnútrozemský terminál Boston INCOTERMS® 2010“.
• Pri predaji tovaru nemeckým predajcom anglickému kupujúcemu, ktoré z doloiek: DAT/DAP/DDP mono poui?
Riešenie: Kee sa jedná o krajiny EÚ, ktorá je colnou úniou, resp. zónou voného obchodu, nie je dôvod pre pouitie DDP. Mono poui doloky DAP alebo DAT poda toho, i má by tovar doruený na urité miesto – napr. priamo anglickej firme alebo do terminálu. Pri pouití DAT (dodaný do terminálu) predávajúci zabezpeí aj vyloenie dodaného tovaru, pri DAP (dodaný na miesto) je tovar dodaný v zásade nevyloený na pristavenom dopravnom prostriedku. Pokia sú v prepravnej zmluve zahrnuté náklady na vykládku, hradí ich predávajúci (kupujúci len sekundárne v celkovej predajnej cene).
• Predávajúci a kupujúci sa v kúpno-predajnej zmluve dohodnú na predaji tovaru na doloke „CFR Hamburg INCOTERMS® 2010“. Tovar je odoslaný v Singapure, ale je na základe inštrukcií predávajúceho dopravcovi vyloený v Southamptone v Anglicku. Kto nesie náklady dodatoného premiestnenia tovaru z Anglicka do nemeckého Hamburgu? Ak sa tovar v Southamptone poškodí alebo stratí, kto na to doplatí?
Riešenie: Pre námornú doloku CFR platí nasledovné: Náklady znáša predávajúci a do miesta urenia, no riziko nesie po dodaní tovaru v prístave odoslania kupujúci. V tomto prípade teda dodatoné prepravné a manipulané náklady znáša predávajúci, kým riziko poškodenia alebo straty znáša kupujúci. Je však na svedomí predávajúceho, aby si priznal chybu a v prípade, ak si chce udra obchodného partnera ako aj dobrú poves, kupujúceho odškodnil.
• Tovar predaný na doloke „FOB Antverpy, miesto urenia New York, INCOTERMS® 2010“ bol zniený pri poiari v sklade v prístave nakládky. Je kupujúci povinný uhradi faktúru?
Riešenie: Pri doloke FOB prechádza riziko z predávajúceho na kupujúceho ako aj náklady dodaním tovaru na palubu lode. Preto mono konštatova, e v okamihu poiaru bolo riziko straty alebo poškodenia tovaru ako aj náklady ešte stále na pleciach predávajúceho, preto kupujúci nie je povinný faktúru uhradi. Avšak, ak k poiaru došlo v období, ke by za normálnych okolností bol tovar dávno na lodi, ale k omeškaniu došlo preto, e kupujúci si nesplnil svoju povinnos poda B7 (oznámenie kupujúcemu ohadne názvu lode, bodu nakládky, asu nakládky) alebo lo urená kupujúcim nepriplávala naas alebo odmietla prebra tovar , riziko za tovar ako aj náklady s ním súvisiace (napr. náklady za skladovanie) znáša kupujúci. V tomto druhom popísanom prípade by faktúru predávajúcemu musel zaplati.
• Ak sa pri doloke FOB pouijú jej varianty, napr. „FOB vyváený náklad (FOB trimmed)“, dochádza iba k zmene prechodu nákladov alebo aj prechodu rizika alebo k posunu oboch bodov?
Riešenie: Vo všeobecnosti sa tým posunie iba bod prechodu nákladov, no nemení to bod prechodu rizika. Ale ako uvádza odsek „Rôzne varianty pravidiel INCOTERMS“ („Variants of INCOTERMS rules“) na strane 10 anglického a na strane 14 slovenského znenia, zámer partnerov ohadne úpravy doloky treba detailne popísa v kúpno-predajnej zmluve.
• Pri pouití doloky „CIP Nitra“ slovenský špeditér, ktorý prevzal tovar od medzinárodného špeditéra zabezpeujúceho prepravu a s ou súvisiace záleitosti z výrobného závodu v Japonsku a na Viedenské letisko, útoval kupujúcemu so sídlom v priemyselnom parku pri Nitre prepravné z Viedne do Nitry. Kupujúci nakoniec prepravu zaplatil. Urobil správne?
Riešenie: Kupujúci realizoval platbu bez právneho titulu. Nemal prepravné uhradi, pretoe pri doloke CIP s miestom urenia Nitra nemá prepravca, resp. špeditér nárok poadova akúkovek platbu od kupujúceho. V tomto prípade je vysoko pravdepodobné, e slovenský špeditér za prepravu útoval 2-krát – raz od medzinárodného špeditéra, ktorý si z dôvodu splnenia svojej povinnosti voi japonskému exportérovi od neho
159
objednal „rozvoz“ z Viedenského letiska a druhýkrát od slovenského importéra, ktorý v tomto prípade nezváil svoje práva a zakol sa prípadného sporu. alšia monos je, e medzinárodný špeditér pozabudol na potrebu zabezpeenia „rozvozu“ a útovanie príslušných nákladov v prepravnej zmluve uzatvorenej s japonským exportérom a zameral sa len na realizáciu hlavnej leteckej prepravy (prípadne zárove zvozu napr. cestnou prepravou v Japonsku ako v exportnej krajine) akoby sa jednalo o miesto urenia Viede: „CIP Viede“.
4.2 Prieskum o prvých reakciách podnikov na novú verziu INCOTERMS
Do uzávierky tohto Zborníka bol uskutonený zatia len predvýskum (pilotá) o aplikácii novej verzie INCOTERMS® 2010. Bolo zozbieraných 18 dotazníkov a to hlavne na seminári organizovanom SOPK a Zväzom zasielatestva a logistiky (ZLZ) o INCOTERMS® 2010. Boli vytvorené dva typy dotazníkov:
a) Pre dopravné, resp. zasielateské spolonosti
b) Pre výrobné a obchodné podniky
Z dôvodu nedostatku asu zatia boli zozbierané iba 2 dotazníky od výrobných, resp. obchodných firiem a tie neboli podrobené analýze. Na tomto mieste uvádzam hlavné závery prieskumu u dopravcov a zasielateov. A 90 % trieb podnikov zúastnených na prieskume plynie z medzinárodnej prepravy a súvisiacich sluieb. Všetky podniky ponúkajú cestnú dopravu, 80 % námornú aj leteckú prepravu, 73 % multimodálnu a 20 % aj elezninú alebo vnútrozemskú vodnú prepravu.
alšia otázka sa týkala nutnosti uvedenia dodacej doloky u v objednávke prepravy. Hoci dopravná alebo zasielateská spolonos, ktorej sluby si prepravca (subjekt, ktorý chce prepravi hmotný tovar; môe to by v závislosti na dohodnutej dodacej podmienke bu kupujúci alebo predávajúci) pri realizácii obchodného, resp. prepravného prípadu objednáva, primárne neuruje obchodnú podmienku INCOTERMS (i ke by ju jej klient – prepravca o radu ohadne vhodnej doloky eventuálne mohol poiada), aj tak by pri vykonávaní sluieb pre prepravcu mal pozna, na akej doloke je tovar prepravovaný. asto si to však sami zasielatelia zbytone komplikujú, ke v zasielateskom príkaze, resp. objednávke prepravy, ktorých „online“ formuláre majú v dnešnej dobe asto zavesené priamo na svojich stránkach, od klienta – objednávatea prepravy (prípadne aj alších, komplementárnych sluieb) informáciu o dohodnutej dodacej doloke INCOTERMS vôbec nepoadujú. Take okrem nutného uvedenia doloky INCOTERMS v kúpno-predajnej zmluve zo strany kupujúceho a predávajúceho je na zváení dopravných a špeditérskych spoloností poadovanie informácie o dohodnutej doloke aj v rámci zasielateského príkazu, ktorý objednávate prepravy (bu kupujúci alebo predávajúci) vypa a následne prípadne aj v prepravnej zmluve. Mono by to pomohlo eliminova mnostvo nedorozumení a problémov. Z firiem zúastnených na prieskume 60 % podnikov uvedenie doloky v objednávke prepravy od svojich (potenciálnych) klientov poaduje a 40 % nie.
Pomocou alšej otázky bolo zistené, e menej ako 1/3 klientov zasielateských spoloností teda (medzinárodných) obchodníkov s hmotným tovarom u zaala pouíva nové vydanie INCOTERMS 2010. Lepšie sú na tom samotní zasielatelia: 38,5 % z dopytovaných firiem u vo svojich informaných systémoch odkazuje výhradne na nové INCOTERMS. Tieto firmy prepisujú prípadné staré doloky aplikované ich klientmi na analogické doloky nového znenia (tzn. miesto DAF vo svojom IS uvedú pre daný prepravný prípad DAP alebo namiesto DEQ zas DAT). 46,2 % podnikov zvolilo maximálne benevolentný systém, ke sú ich systémy schopné zaznamena paralelne doloky starého aj nového znenia, z oho vyplýva, e svojich klientov do nioho netlaia. Iba 15,3 % zasielateov a prepravcov je na tom rovnako ako 2/3 obchodných firiem a teda ešte nezareagovalo na nové INCOTERMS 2010. Ak klient pouije doloku z tohto nového vydania, prekódujú ju na „starú doloku“ s relatívne rovnakými zásadami.
Dotazníkom som zisovala aj percentuálne zadelenie prepravných výkonov poda jednotlivých doloiek. Výsledky tejto otázky poskytuje obrázok na nasledujúcej strane.
Z výsledkov o aplikácii jednotlivých doloiek vyplýva niekoko zaujímavých záverov:
• V mnoine oslovených zasielateských podnikov, ktorých 90 % výkonov má medzinárodný charakter, a 25,4 % prepráv je realizovaných pod dolokou EXW, priom slovenský odborník na INCOTERMS Ing. Juraj Knopp. CSc. z SOPK odporúa vyhnú sa aplikácii EXW, priom pre medzinárodný obchod a prepravu je viac-menej nevhodná. Pri EXW sú toti problematické najmä 2 skutonosti:
a) Vývoznú licenciu má vybavi kupujúci. Má však naozaj znalosti ako aj právomoci na to, aby to dokázal?
b) Naklada tovar má na svoje náklady aj riziko kupujúci. Hoci tovar asto naloí nakoniec predávajúci bez nároku na úhradu nákladov, riziko u na seba nie je ochotný prevzia. Problém nastane, ke sa napr. pri prevoze uvoní paleta a tovar z vozidla vypadne. Vtedy u kupujúci logicky zaútoí na predávajúceho, e nesprávne naloil tovar. Nemá však na to nárok. Rozumné by bolo radšej pouíva doloku FCA alebo aspo „rozšírenú EXW“, konkrétne „EXW loaded“, resp. po slovensky tovar naloený s poznámkou, e nielen náklady sa vzahujú na naloenie tovaru ale mení sa tým aj prechod rizika.
160
Obr. 7: Percentuálna aplikácia jednotlivých doloiek INCOTERMS
• Kým DAP sa pouíva v 22,9 % prípadov, DAT iba v 3,5 %. Jedna firma v otázke ohadne nedostatkov
INCOTERMS 2010 uviedla, e DAT a DAP sú takmer identické a rozdiel je len v zodpovednosti ako aj nákladoch odosielatea za vykládku tovaru. Preo teda DAT v porovnaní s DAP má pri aplikácii takú vekú rezervu? Jednak DAP nahradila doloky DAF (táto doloka sa vemi asto pouívala pri elezniných prepravách smerom do Ruskej federácie; tovar bol doruený na hranicu, kde sa preloil z normálnej na širokorozchodnú eleznicu), DES a DDU, kým DAT nahradila len jednu doloku DEQ, ktorá však bola len vemi málo vyuívaná. Vyuitie DAT je však všeobecnejšie, nie je urené výhradne pre vodnú dopravu. Preto predpokladám, e aplikácia DAT sa zvýši hne ako sa s ou obchodníci, ktorí ešte po väšine nestihli ani reagova na publikáciu nových doloiek, stotonia. DAT je „protidoloka“ k FCA v tom zmysle, e FCA znamená dodanie do terminálu, kde príde kupujúci, resp. jeho špeditér alebo dopravca vyzdvihnú tovar v prípade potreby colne odbavený na vývoz a a následne je realizovaná hlavná preprava, kým pri DAT si kupujúci príde tovar vyzdvihnú do terminálu v prístave alebo mieste urenia, aby sa postaral o jeho rozvoz a importné formality.
• Kým námorné doloky s výnimkou FOB (jedná sa teda o FAS, CFR a CIF) tvoria 27 % doloiek INCOTERMS 2010, ich pouitie je iba v 7,7 % prepráv, priom na doloke FAS dopytované podniky vôbec neprepravujú. Preto by mohlo nieo by na predpoklade p. Vanheusdena, e „isto námorné doloky“ z INCOTERMS postupne vymiznú úplne. Naproti tomu FOB je treou najpouívanejšou dolokou pri prepravách a súvisiacich slubách dopytovaných zasielateov (ke sa pouíva v 18,4%), a preto by jej vylúenie zo zoznamu INCOTERMS bolo aké a navyše najmä neopodstatnené.
• Povinné vybavenie poistenia predávajúcim v prospech kupujúceho pre prípad straty alebo poškodenia tovaru poas dopravy v rámci doloiek CIF a CIP podniky vymedzili na 4 %.
Na základe alšej otázky 1/3 podnikov priznala nesprávne pouitie „námornej doloky“ aj pre iný druh dopravy. Odpove ohadne potenciálnej rady svojmu klientovi – prepravcovi o doloke INCOTERMS bola pribline 50/50. 60 % podnikov zúastnených na prieskume si myslí, e bol najvyšší as na publikáciu nových INCOTERMS, pribline ¼ podnikov sa k revízii postavila neutrálne, kým 1 podnik nepozn&aa