View
1
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FARMACEUTICKÁ FAKULTA
KATEDRA FARMAKOGNÓZIE A BOTANIKY
MENTHA L.
PharmDr. Silvia Fialová, PhD.
MÄTA: OBĽÚBENÝ VÝSKUMNÝ
OBJEKT PRE VEDCOV
J. Woodward použil mäty vo svojich experimentoch
s minerálnou výživou (1699)
J. Priestley pilotné experimenty s kyslíkom (1790)
Mäta ako „laboratórna myš“ na objasnenie biosyntézy terpenoidov v silici (R. Croteau a kol.
in vitro & in vivo experimenty)
*LAWRENCE, B., TUCKER, A. O., NACZI, R.F.C. Mint: The genus Mentha, CRC Press, 2007
KLASIFIKÁCIA RODU MENTHA L.
Sectio Pulegium (Mill.) Lam. & DC.
M. pulegium , M. grandiflora , M. requienii
*LAWRENCE, B., TUCKER, A. O., NACZI, R.F.C. Mint: The genus Mentha, CRC Press, 2007
KLASIFIKÁCIA RODU MENTHA L.
Sectio Tubulosae (Briq.)Tucker.
M. diemenica
M. repens
*LAWRENCE, B., TUCKER, A. O., NACZI, R.F.C. Mint: The genus Mentha, CRC Press, 2007
KLASIFIKÁCIA RODU MENTHA L.
Sectio Eriodontes Benth. In DC.
M. australis, M. cervina , M. gattefossei, M. laxiflora, M. saturoides
*LAWRENCE, B., TUCKER, A. O., NACZI, R.F.C. Mint: The genus Mentha, 2007
SECTIO MENTHA
Krížence M. arvensis M. longifolia M. spicata * M. suaveolens
M. aquatica M. × verticillata M. × dumetorum M. × piperita M. × maximilianea
M. arvensis M. × dalmatica M. × gracilis M. × carinthiaca
M. longifolia M. × villosa var.
villosa
M. × rotundifolia
M. spicata *
M. × villosa var.
allopecuroides
vysoký stupeň hybridizácie
Sectio Mentha L.
M. aquatica , M. dahurica, M. japonica, M. spicata, M. suaveolens, M. longifolia,
M. arvensis, M. canadensis
ROZŠÍRENIE DRUHOV RODU MENTHA L.
V RÁMCI SLOVENSKA*
Mentha longifolia subsp. longifolia
Mentha spicata subsp. condensata
Mentha aquatica
Mentha arvensis
Mentha × verticilata
*BERTOVÁ, L. a kol. Flóra Slovenska V/1. Slovenská Akadémia Vied. Bratislava 1993
Hlavné obsahové látky
Silica
monoterpény (mentol, karvón, linalol)
seskviterpény (germakrén D, karyofylén,
viridiflorol)
Fenolové látky
flavonoidy (eriocitrín, luteolín, apigenín)
fenolové kyseliny (kyselina rozmarínová)
CO2H
OH
O
O
OH
OH
OH
O
OH
OH
OH
Rut-O
O
kyselina rozmarínová eriocitrín
OH
mentol
O
OOH
O
OH
OH
O
OH
OH
C
H2OH
luteolin-7-O-glucosid
O
mentón
O
karvón
OH
-linalol
O
mentofurán
Farmakologická aktivita
Indikačná oblasť:
• Gastrointestinálny trakt
• Respiračný trakt
• Pohybový aparát – svaly a kĺby (lokálne)
Popísaná aktivita:
• antibakteriálna, antivírusová, antifungálna, antialergická, antitumorová,
antiflogistická, imunomodulačná
• na väčšine farmakologických účinkov sa podieľa antioxidačná aktivita
MCKAY, D. L., BLUMBERG, J. B. Phytother Res. 20 (8). 2006
OINONEN, P.P., JOKELA, J.K., HATAKKA, A.I., VUORELA, P.M. Fitoterapia 77. 2006
INÉ POUŽITIE
Potravinárstvo a kozmetika
silica – osviežujúca, chladivá, korenistá ovocné šaláty, polievky, kaše, jogurty, mliečne výrobky, nápoje
zubné pasty, ústne vody, sprchové gély, telové mlieka, parfumy
Mätová pena
200 g šľahačky
100 g ricotta
4 bielka
100 ml cukru (práškový)
20 listov čerstvej mäty (alebo extrakt)
štipka soli 100 ml cukru a listy mäty varíme v 100 ml vody do konzistencie sirupu.
Extra zmiešame ricottu s cukrom, vyšľahanými bielkami a šľahačkou.
IDENTIFIKÁCIA
IDENTIFIKÁCIA NA ZÁKLADE...
morfologických znakov:
Lawrence: Mint (The genus Mentha) (2007) –
Tucker&Naczi
Excursionsflora für Österreich , Liechtenstein, Südtirol
(2005)
Flora Helvetica (1996)
Flóra Slovenska (1993)
Hagers Handbuch der pharmazeutischen Praxis (1976)
Hoppe: Drogenkunde (1975)
Flora Europea (1972)
Hegi: Illustrierte Flora von Mittel-Europa (1928)
Anton Topitz (1913) – Menthenflora Mitteleuropa
typ súkvetia
Tvar listovej čepele, okraj listu, stopka...
Morfologické parametre
'capitatae'
M. aquatica
M. dahurica
M. japonica
'spicatae'
M. spicata
M. suaveolens
M. longifolia
'verticillatae'
M. arvensis
M. canadensis
SÚKVETIE
TVAR LISTOV
TRICHÓMY
MENTHA ×PIPERITA (L.) HUDS.
3 typy: Black mitcham (M. piper i ta var. piper i ta f . rubescens Camus)
White mitcham (M. piperi ta var. piperi ta f . pal lescens Camus) –
Falcká mäta (porýnie) - ojedinelá ( l inalol )
Bergamot mint - (M. piperi ta var. c i t rata (Ehrh.)B.Boivin – l inalol
(eau do cologne – kol ínska mäta)
listy a silica
Ph. Eur. 8 th edition min. obsah 1,2 % pre celu drogu a 0,9 % pre rezanú drogu
Silica 30 - 55 % mento l
14 - 32 % mentón
2 ,8 – 10 % mentyl ace tá t
3 ,5 – 14 % 1 ,8 c ineo l
1 – 9 % mentofu rán
1 ,5 – 10 % i zomen tón
Max. 4 % pulegón
MENTHA ×PIPERITA (L.) HUDS.
'Perpeta' (pôvodný krajový kultivar) je neskorá na začiatku vegetácie, má nízky vzrast a
pomalšiu regeneráciu.
naše domáce kultivary: cv. 'Perpeta'a cv. 'Multimentha'
MENTHA ×PIPERITA (L.) HUDS. Black Mitcham
naše domáce kultivary: cv. 'Perpeta'a cv. 'Multimentha'
'Perpeta' (pôvodný krajový kultivar)
je neskorá na začiatku vegetácie, má nízky vzrast a pomalšiu regeneráciu, je náchylná na
napadnutie hrdzou mätovou a po prvom zbere často vymŕza
vyniká vysokým obsahom i kvalitou silice
'Multimentha'
Odolná voči Puccinia menthae
20-35 % mentol v silici
ďalšie odrody:
'36A'
'BP 83'
'De Banat'
'Krasnodarskaja'
'Medicka'
'Mentola'
'Prilukskaja'...
hrdza mätová (Puccinia menthae Pers.) 5 0 % r e d u k c i a p o r a s t u
cikádočka poľná (Eupteryx atropunctata Goeze)
peniarka obyčajná (Philaenus spumarius L.)
skočka (Longitarsus waterhousei Kutch.)
štítnatec zelený (Cassida viridis L.)
chrobák a larvy liskavky mätovej (Chrysomela coerulans Scr.)
voška broskyňová (Myzus persicae Sulz.)
ŠKODCOVIA
Klimatické podmienky
teplé, vlhkejšie podnebie, mierne zatienené, pôda bohatá na živiny
Relatívne odolná voči mrazu, aj v 700 – 800 m n.m.
Pestovanie
Vegetatívne, koreňové výbežky sa vysádzajú na jeseň (september) alebo na jar
(marec - apríl), alebo zakorenené odrezky (mladé rastliny) – apríl až august
5 až 10 cm do zeme, 60-75 cm riadky a 30 cm odstupy
Porasty sa zakladajú na 3 roky
!degenerované porasty – ak sa nechajú po odkvitnutí stáť
PESTOVANIE, ZBER, SUŠENIE,
SPRACOVANIE
Zber Lis ty – suché a podmračné počas ia
dos tatočne vyv inuté a p r i rodzene s fa rbené (bez h rdze a škodcov)
Dopoludňajš ie hod iny 9 :00 -11:00
t esne pred kv i tnut ím a lebo na zač ia tku kvi tnut ia
ce lá vňať a l i s ty sa odde l ia po usušení ras t l iny
Sušenie v t enkých vrs tvách, dos ta točne roz ložený, vo vet raných mies tnos t iach , chránený pred
sve t lom a vysokou vlhkosťou
3 až 10 dní , p r i sp rávnom sušení s i ras t l ina zachováva pôvodný vzhľad i fa rbu
Skladovanie opatrne , aby s te i ch nepolámal i a lebo nepodrvi l i
sk ladovacie p r ies tory - dos tatočne suché , vzdušné ( s možnosťou ve t rania ) , bezprašné, ch ladne jš ie (5 – 15 °C) s málo ko l ísa júcou tep lotou a v lhkosťou vzduchu 65 %
chránené pred sve t lom a škodcami
PESTOVANIE, ZBER, SUŠENIE,
SPRACOVANIE
Spracovanie
Zápar
Najbežne jš ím a na j jednoduchším spôsobom už ívania l i ečivých ras t l ín je p r íprava záparu . Pr incípom je p r ienik úč inných lá tok z vysušene j ras t l iny (d rogy) do horúce j vody. Takto sa na jbežnejš ie používa jú l i s ty, vňa te , kve ty. Zápary sa p r ipravujú za l ia t ím drogy vr iacou vodou (100 °C) . Tá sa nechá lúhovať 15 min .
Odvar
Pr ipravuje sa na jčas te jš ie z kôry, koreňov, a lebo s toniek , k toré s i vyžadujú d lhš iu dobu lúhovania . V procese odvaru p rebieha d lhš ia ex t rakcia úč inných lá tok do vody. Odvar sa p r ipraví varením drogy vo vode 10 -20 min .
Tinktúra
Pr íprava t inktúry je veľmi bežná a obľúbená fo rma ex t rakcie l i ečivých ras t l ín . Najbežnejš í spôsob pr ípravy t inktúr je macerác ia d rogy v a lkohole za s tudena 1 až 2 týždne, na jčas te jš ie v pomere 1 :5 . Výhodou t inktúr je i ch s tá losť a vysoký obsah úč inných lá tok.
Sirup
Pr ipravujú sa čas to u drog obsahujúc ich úč inné l á tky s an t i tus ickým (p rot i kašľu) , resp . expektoračným (na vykaš l iavanie) úč inkom. Najbežne jš ia je p r íprava jednoduchého s i rupu (Sirupus s implex ) : Pr ipraví sa rozpustením cukru ( sacharózy) v zápare a lebo odvare za s tá leho miešan ia p r i t ep lo te 60 °C. Roztok sa k rá tko povar í a ods t ráni sa vzn iknutá pena. Následne sa roz tok doplní v lažnou vodou na pôvodný ob jem a za t ep la sa s f i l t ru je .
PESTOVANIE, ZBER, SUŠENIE,
SPRACOVANIE
FARMAKOGNOSTICKÝ PRIESKUM V
RODE MENTHA L.
PREHĽAD VÝSKUMU
RASTLINNÝ MATERIÁL
Vzorky rôznych taxónov a ich populácií:
Mentha × piperita
Mentha spicata
Mentha × villosa
Mentha × villosa
Mentha longifolia
Mentha aquatica
Mentha arvensis
Mentha × gentilis
Mentha × gracilis
Mentha × verticillata
MIKROSKOPICKÝ PRIESKUM
VYBRANÝCH DRUHOV
Mentha spicata subsp. spicata
Mentha spicata var. crispa
Mentha × villosa
Mentha × villosa cv. ´Snežná´
Mentha longifolia
Mentha longifolia var. lavanduliodora
Mentha aquatica
Mentha × piperita cv. 'Perpeta'
Veľkosť žliazok typu Lamiaceae (priemer hlavičky)
veľkosť [μm]*
Mentha spicata 65 - 75
Mentha arvensis 63 - 67
Mentha aquatica 62,5 - 67
Mentha longifolia 55 -57
Mentha × gracilis ~ 68
Mentha × gentilis 73 - 79
Mentha × piperita 64 - 79
Mentha × viilosa 71 -76
FIALOVÁ, S. a kol. , FarmObzor, 6, 2011: 164-168
ŠARIĆ-KUNDALIĆ, B. – FIALOVÁ, S. a kol. , Sci. Pharm., 77, 2009: 851-876.
1 AŽ 4-ROČNÉ PORASTY
THD
TP
Flavonoidy L-7-O-glc
Porovnanie antioxidačnej l isty vs. podzemky Mentha L.
MP - M. × piperita cv. 'Perpeta', MS - M. spicata ssp. spicata, MSC - M. spicata
var. crispa, MV- M. × villosa, MVS - M. × villosa cv. 'Snežná',
ML - M. longifolia ssp. longifolia, MLL - M. longifolia var. lavanduliodora
MENTHA
• anatomické parametre
dôležité pre identifikáciu
Záver
mikroskopická
• zameranie na
trichómové útvary pre
odlíšenie jednotlivých
druhov
• rozdielnosť taxónov na
základe obsahových látok
fytochemická
Identifikácia druhov rodu Mentha L.
Nové perspektívy
• podzemné orgány
•Ďalšie farmakologické aktivity
Morfologické parametre
OTÁZKY?
Recommended