Table des matières - European Commissionec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/... · obyvateľov sú najrozšírenejšími rodnými jazykmi v EÚ, pričom nemčina je najrozšírenejším

Špeciálny EUROBAROMETER 243 „EURÓPANIA A ICH JAZYKY“ ZHRNUTIE

- 1 -

ÚVOD Európska únia je dnes domovom 450 miliónov ľudí z rôzneho etnického, kultúrneho a jazykového zázemia. Jazyková situácia európskych krajín je komplexná – formovaná históriou, geografickými faktormi a mobilitou ľudí. V súčasnosti Európska únia uznáva 20 úradných jazykov1 a približne 60 ďalších pôvodných a nepôvodných jazykov, ktoré sa používajú v tejto geografickej oblasti. Termín viacjazyčnosť sa vzťahuje na situáciu, v ktorej sa používajú viaceré jazyky v určitej geografickej oblasti a na schopnosť nejakej osoby ovládať viacero jazykov. Viacjazyčnosť ako taká je kľúčovým charakteristickým znakom Európy v oboch zmysloch. Výhody vyplývajúce zo znalosti cudzích jazykov sú nepopierateľné. Jazyk je cestou k porozumeniu iných spôsobov života, čo zas otvára priestor pre medzikultúrnu toleranciu. Jazykové znalosti navyše uľahčujú prácu, štúdium a cestovanie po celej Európe a umožňujú medzikultúrnu komunikáciu. Európska únia je skutočne viacjazyčná inštitúcia, ktorá podporuje ideál jednotného Spoločenstva s rôznorodosťou kultúr a jazykov. S cieľom zabezpečiť to prijala Európska komisia v novembri 20052 prvé oznámenie Komisie, ktoré skúma oblasť viacjazyčnosti. Tri hlavné ciele politiky Komisie v oblasti viacjazyčnosti sú podporovanie učenia jazykov, presadzovanie zdravého viacjazyčného hospodárstva a poskytnutie všetkým občanom Európskej únie prístupu k legislatíve Únie, postupom a informáciám v ich vlastnom jazyku. Medzi 5. novembrom a 7. decembrom bolo 28 694 občanov3 v 25 krajinách Európskej únie, ako aj v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku a Turecku opýtaných na ich skúsenosti a vnímanie viacjazyčnosti ako súčasti vlny Eurobarometra 64.3. V tomto zhrnutí sa analýza zameriava na tri témy ako determinujúce faktory vo viacjazyčnej spoločnosti:

• dlhodobým cieľom všetkých občanov EÚ je hovoriť dvoma jazykmi okrem svojho materinského jazyka4

• celoživotné jazykové vzdelávanie, ktoré začína v rannom veku5

1 Úradnými jazykmi Európskej únie sú angličtina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, slovenčina, slovinčina, španielčina švédčina a taliančina. Írčina sa stane 21. úradným jazykom 1. januára 2007. Po pristúpení Bulharska a Rumunska bude Únia pracovať v 23 úradných jazykoch. 2 KOM(2005) 596: Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť http://europa.eu.int/languages/en/document/74 3 V každej krajine pokrýva prieskum obyvateľov vo veku od 15 rokov, ktorí sú občanmi jedného z členských štátov. V pristupujúcich a kandidátskych krajinách pokrýva prieskum štátnych príslušníkov týchto krajín, ako aj občanov členských štátov EÚ s bydliskom v týchto krajínách, ktorí dostatočne ovládajú jeden z príslušných národných jazykov, aby mohli odpovedať na dotazník. 4 KOM(2003) 449: Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti: Akčný plán 2004–2006 http://europa.eu.int/comm/education/doc/official/keydoc/actlang/act_lang_en.pdf 5 Závery zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone v marci 2002: http://ue.eu.int/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/ec/71025.pdf


- 2 -

• dôležitosť vzdelávania


- 3 -

VÝCHODISKOVÝ BOD Dnes je Európska únia viacjazyčná v dvojakom zmysle: v tejto geografickej oblasti sa hovorí mnohými rodnými jazykmi a primeraný podiel občanov má znalosť viacerých jazykov. Napriek tomu jazykové znalosti nie sú rovnomerne rozšírené v Európe a zdá sa, že jej občania potrebujú povzbudenie, aby sa učili cudzie jazyky.

D48a Aký je váš materinský jazyk? MATERINSKÝ JAZYK - % ODPOVEDÍ (SPONTÁNNE-MOŽNOSŤ VIACERÝCH ODPOVEDÍ)6

Štátny jazyk/štátne jazyky, úradné jazyky, ktoré majú

štatút úradného jazyka v EÚ7

Ostatné úradné jazyky EÚ8

Ostatné jazyky9

BE Holandčina 56 %, francúzština 38 %, nemčina 0,4 % 5% 3%

CZ 98% 2% 0.7%

DK 97% 2% 2%

DE 90% 3% 8%

EE 82% 1% 18%

EL 99% 0,2% 0,7%

ES Španielčina 89 %, katalánčina10 9 %, galicijčina11 5 %,

baskičtina12 1 %

1% 2%

FR 93% 6% 3%

IE Angličtina 94 %, írčina 11 % 2% 0,2%

IT 95% 5% 1%

CY 98% 2% 1%

LV 73% 1% 27%

LT 88% 5% 7%

LU Luxemburčina 77%, francúzština 6%, nemčina 4% 14% 0,8%

HU 100% 0,8% 0,6%

MT Maltčina 97 %, angličtina 2 % 0,6% -

NL 96% 3% 3%

AT 96% 3% 2%

PL 98% 1% 1%

PT 100% 0,6% 0,1%

SI 95% 1% 5%

SK 88% 12% 2%

FI Fínčina 94 %, švédčina 5 % 0,8% 0,4%

6 Otázka umožňuje viacero odpovedí, napr. respondenti môžu uviesť viaceré jazyky ako svoj materinský jazyk. Alternatíva „neviem“ je takisto možná. Preto percento jazykov, ktorými sa hovorí v danej krajine môže presiahnuť alebo nedosiahnuť 100 %. Odpovede sú spontánne a zaznamenávajú sa do pripraveného zoznamu. 7 Štátne jazyky majú štatút úradného jazyka v celej krajine. Úradné jazyky majú štatút úradného jazyka v určitom regióne krajiny alebo v celom štáte. Regionálne jazyky, ktoré majú štatút úradného jazyka v EÚ sú katalánčina, galicijčina a baskičtina. 8 Kategória „Ostatné úradné jazyky EÚ“ zahŕňa úradné jazyky EÚ, ktorými sa hovorí v krajine, v ktorej nie sú štátnymi jazykmi. 9 Kategória „Ostatné jazyky“ zahŕňa nepôvodné jazyky a regionálne/menšinové jazyky, ktoré nemajú štatút úradného jazyka EÚ. 10 Katalánčinu chráni Štatút autonómie Katalánska (4/1979), v ktorom sa uvádza, že katalánčina a kastílčina sú úradnými jazykmi v Katalánsku. Zákon 7/1983 o jazykovej štandardizácii v Katalánsku bol nahradený Zákonom o jazykovej politike (Zákon č. 1, 7. január 1998). 11 Galicijčina je chránená Štatútom autonómie Galície (1982), v ktorom sa upresňuje, že galicijčina aj kastílčina sú úradnými jazykmi. Zákon o galicijskej jazykovej štandardizácii (1983) presadzuje galicijčinu vo všetkých oblastiach spoločnosti. 12 Baskičtina je chránená Štatútom autonómie Baskicka (1979), v ktorom sa uvádza, že baskičtina aj kastílčina (španielčina) sú úradnými jazykmi v Baskicku.


- 4 -

SE 95% 5% 2% UK 92% 3% 5%

BG 90% 0,4% 11% HR 98% 1% 0,8% RO 95% 6% 0,7% TR 93% 0,5% 7%

Nie je prekvapením, že materinský jazyk väčšiny Európanov je jedným zo štátnych jazykov ich krajiny. 100 % Maďarov a Portugalcov označuje príslušný štátny jazyk za svoj rodný jazyk. Napriek tomu možno zaznamenať v každej krajine, kde bol robený výskum, menšinu, ktorej materinským jazykom je buď jeden úradný jazyk EÚ okrem štátneho jazyka alebo neeurópsky jazyk. 14 % respondentov v Luxembursku uvádza, že hovoria ďalším jazykom EÚ mimo troch štátnych jazykov. Možno to pripísať rozsiahlej portugalskej menšine, ktorá má trvalé bydlisko v krajine (je materinským jazykom 9 %) a prítomnosti medzinárodných inštitúcií. V prípade Slovenska je maďarčina materinským jazykom 10 % opýtaných13. Čo sa týka jazykov, ktoré nie sú úradnými jazykmi EÚ, v Lotyšsku a Estónsku je ruština materinským jazykom značnej časti občanov (26 % v Lotyšsku a 17 % v Estónsku), čo je pochopiteľné z historických a geografických dôvodov. Tento jav sa vyskytuje aj v kandidátskej krajine Bulharsko, kde 8 % respondentov uvádza turečtinu ako svoj materinský jazyk. Pre niektorých občanov EÚ je materinským jazykom jazyk ich krajiny pôvodu mimo EÚ. Môžeme to pozorovať v krajinách, ktoré majú tradične početnú populáciu imigrantov, ako je Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Konverzáciu v inom jazyku než materinskom je schopných viesť 56 % občanov členských štátov EÚ. Je to o 9 percent viac ako to bolo v roku 2001 v rámci 15 členských štátov14. Znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka uvádza 99 % Luxemburčanov, 97 % Slovákov a 95 % Lotyšov.

D48b-d D48d Koľkými jazykmi okrem materinského hovoríte tak dobre, aby ste v nich mohli viesť

konverzáciu?

44%

11%

28%

56%

0% 60%

Žiadnym

Aspoň tromi jazykmi

Aspoň dvomi jazykmi

Aspoň jedným jazykom

13 Zákon o používaní jazykov národnostných menšín bol prijatý na Slovensku 10. júla 1999. Dovoľuje používať menšinové jazyky vo verejnej správe na miestnej úrovni, ak najmenej 20 % komunity patrí do menšinovej skupiny. 14 Standard EB 55.1 na http://www.europa.eu.int/comm/public_opinion/archives/eb/eb55/eb55_en.pdf


- 5 -

Pokiaľ ide o cieľ, aby každý občan EÚ ovládal dva ďalšie jazyky okrem svojho materinského, 28 % respondentov uvádza, že hovoria dvoma cudzími jazykmi dostatočne dobre na to, aby mohli viesť konverzáciu. Je to tak najmä v prípade Luxemburska (92 %), Holandska (75 %) a Slovinska (71 %). 11 % respondentov uvádza, že ovláda najmenej tri jazyky okrem svojho materinského. Stále však takmer polovica opýtaných, t. j. 44 %, priznáva, že neovláda žiadny iný jazyk okrem svojho materinského. V šiestich členských štátoch patrí väčšina obyvateľov do tejto skupiny, a to v Írsku (66 %), Spojenom kráľovstve (62 %), Taliansku (59 %), Maďarsku (58 %), Portugalsku (58 %) a Španielsku (56 %). Angličtina zostáva najrozšírenejším cudzím jazykom používaným v Európe. 38 % občanov EÚ uvádza, že ovládajú anglický jazyk tak dobre, že sú v ňom schopní viesť konverzáciu. V 19 z 29 krajín, v ktorých sa robil výskum, je angličtina najrozšírenejším jazykom okrem materinského jazyka, a to najmä v prípade Švédska (89 %), Malty (88 %) a Holandska (87 %). 14 % Európanov uvádza, že ovláda buď francúzštinu alebo nemčinu okrem svojho materinského jazyka. Francúzština je najrožšírenejším cudzím jazykom v Spojenom kráľovstve (23 %) a Írsku (20 %), zatiaľ čo je veľmi pravdepodobné, že občania Českej republiky (28 %) a Maďarska (25 %) ovládajú nemčinu. Španielčina a ruština uzatvárajú skupinu piatich najrozšírenejších jazykov okrem materinského jazyka, so 6 % európskych občanov, ktorí ovládajú španielčinu a 6 %, ktorí ovládajú ruštinu.

Na záver nie je prekvapením, že štátne jazyky členských štátov s najvyšším počtom obyvateľov sú najrozšírenejšími rodnými jazykmi v EÚ, pričom nemčina je najrozšírenejším materinským jazykom (18 %). Keď tieto výsledky skombinujeme so znalosťami cudzích jazykov, môžeme angličtinu považovať za jednoznačne najpoužívanejší jazyk v EÚ s vyše polovicou respondentov (51 %), ktorí ňou hovoria buď ako materinským alebo cudzím jazykom.

Najpoužívanejšie jazyky v EÚ - %

9%

13%

12%

18%

13%

14%

14%

38%

9%

6%

1%

6%

3%

Ruština

Poľština

Španielčina

Taliančina

Francúzština

Nemčina

Angličtina

Materinský jazyk Cudzí jazyk CELKOM

51%

32%

26%

16%

15%

10%

7%


- 6 -

Zároveň treba poukázať na to, že jazykové znalosti sú nerovnomerne rozložené v rámci geografickej oblasti Európy ako aj v rámci sociodemografických skupín. Celkom dobré jazykové znalosti možno zaznamenať v relatívne malých členských štátoch s viacerými štátnymi jazykmi, menej používanými rodnými jazykmi alebo „jazykovou výmenou“ so susednými štátmi. Toto je prípad napríklad Luxemburska, kde 92 % občanov hovorí aspoň dvomi jazykmi. Zdá sa, že tí, ktorí žijú v krajinách južnej Európy alebo v krajinách, kde je jeden z hlavných európskych jazykov štátnym jazykom, majú skromnejšie jazykové znalosti. Iba 5 % Turkov, 13 % Írov a 16 % Talianov ovláda aspoň dva jazyky okrem svojho materinského. „Viacjazyčný“ Európan je s najväčšou pravdepodobnosťou mladý, vzdelaný alebo ešte študujúci, ktorý sa narodil v inej krajine než v krajine bydliska, ktorý využíva cudzie jazyky na profesijné účely a je motivovaný učiť sa. V dôsledku toho sa zdá, že veľká časť európskej spoločnosti nevyužíva výhody viacjazyčnosti. Úroveň motivácie občanov EÚ k štúdiu jazykov je pomerne malá. 18 % občanov EÚ uvádza, že sa za posledné dva roky učili cudzí jazyk alebo zlepšili svoje znalosti cudzieho jazyka a 21 % udáva, že tak majú v úmysle urobiť v priebehu budúceho roka. Na základe týchto výsledkov možno označiť približne 1 z 5 Európanov ako aktívneho študenta jazykov15, ktorý si nedávno zlepšil svoje jazykové znalosti alebo tak má v úmysle urobiť v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Iba 12 % respondentov si v minulosti zlepšilo svoje jazykové schopnosti a takisto tak mieni urobiť v najbližšom roku a tým získať status veľmi aktívneho študenta jazykov. Najčastejšie uvádzané faktory, ktoré odrádzajú od štúdia jazyka sú: nedostatok času (34 %), motivácia (30 %) a výdavky na jazykové kurzy (22 %) Stimuly, ktoré sa chápu ako faktory, ktoré by mohli zlepšiť jazykové znalosti odrážajú tieto zistenia: bezplatné jazykové kurzy uvádza 26 % respondentov a s 18 % podielom nasledujú flexibilné kurzy, ktoré by vyhovovali časovému harmonogramu jednotlivca. Vo všeobecnosti dôvody na učenie sa jazykov sú čoraz prepojenejšie s praktickými výhodami, ako sú možnosti využitia znalostí v práci (32 %) alebo práca v zahraničí (27 %) v porovnaní s výsledkami spred štyroch rokov. Napriek tomu sa stále uvádzajú „mäkkšie“ motívy ako použitie cudzích jazykov počas dovolenky (35 %) alebo osobné uspokojenie (27 %).

15 Veľmi aktívny študent jazykov = učil sa cudzí jazyk/zlepšoval si jazykové znalosti počas posledných dvoch rokov a má v úmysle tak urobiť počas nasledujúcich 12 mesiacov. Aktívny študent jazykov = buď sa učil cudzí jazyk/zlepšoval si jazykové schopnosti počas posledných dvoch rokov alebo má v úmysle tak urobiť počas nasledujúcich 12 mesiacov. Neaktívny študent jazykov = neučil sa cudzí jazyk/nezlepšoval si jazykové znalosti počas posledných dvoch rokov ani nemá v úmysle tak urobiť počas nasledujúcich 12 mesiacov.


- 7 -

QA5 Čo by vás viedlo k tomu, aby ste sa učili nový jazyk?

6%

21%

20%

24%

22%

18%

37%

26%

47%

14%

17%

17%

21%

23%

27%

27%

32%

35%

0% 50%

Aby som bol schopný(á) študovať v inej krajine

Aby som sa stretol (stretla) s ľuďmi z iných krajín

Aby som ovládal(a) jazyk, ktorý je rozšírený po celomsvete

Aby som rozumel(a) ľuďom z iného kultúrneho prostredia

Aby som získal(a) lepšiu prácu (VO SVOJEJ KRAJINE)

Aby som bol(a) schopný(á) pracovať v zahraničí

Pre osobné uspokojenie

Aby som to využil(a) v práci (vrátane služobnej cesty vzahraničí)

Aby som to využil(a) na dovolenke v zahraničí

EB54.1/2001 EB 64.3/2005


- 8 -

NÁROČNÉ ÚLOHY Súčasná situácia predkladá náročné úlohy do budúcnosti v spojitosti s cieľmi stanovenými pre európsku viacjazyčnú spoločnosť. Medzi nimi sú náročné úlohy ako odpovedať občanom na ochotu učiť sa jazyky, ako dosiahnuť ciele na politickej úrovni a ako dosiahnuť cieľ „materinský jazyk + ďalšie dva“. Po prvé, medzi Európanmi prevláda všeobecný súhlas pokiaľ ide o výhody znalosti viacerých jazykov. 83 % občanov členských štátov sa domnieva, že ovládanie cudzích jazykov je alebo by mohlo byť užitočné pre nich osobne, vyše polovica (53 %) považuje jazykové znalosti za veľmi užitočné. Iba 16 % respondentov si neuvedomuje výhody viacjazyčnosti.

Prakticky každý vo Švédsku (99 %), na Cypre (98 %) a v Luxemburgu (97 %) výhody uznáva a dokonca aj v štátoch s najnižšou podporou, v Portugalsku a v Grécku, 3 zo 4 občanov považujú jazykové znalosti za užitočné.

QA1 Myslíte si, že ovládanie ďalších jazykov okrem vášho materinského je, alebo by mohlo byť veľmi užitočné, celkom

užitočné, neveľmi užitočné alebo celkom neužitočné?

53% 30% 8% 8%

0% 50% 100%

Veľmi užitočné Celkom užitočné Nie veľmi užitočné Úplne neužitočné Neviem

Táto podpora zasahuje politickú úroveň, keďže 67 % respondentov súhlasí s názorom, že vyučovanie jazykov by malo byť politickou prioritou, pričom 29 % úplne súhlasí s týmto názorom. V 26 z 29 krajín, v ktorých sa robil prieskum, má drvivá väčšina občanov ten istý názor. Zdá sa, že je to tak najmä v prípade krajín južnej Európy, ktoré sú vnímané ako krajiny s nízkou úrovňou jazykových znalostí. 87 % Cypriotov a 82 % Grékov považuje vyučovanie jazykov za politickú prioritu, zatiaľ čo v kandidátskej krajine Chorvátsko (55 % nesúhlasí) a vo Fínsku (53 %) väčšina občanov s týmto názorom nesúhlasí.

QA12.1 Odpovedzte, do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledovným tvrdením: Výučba jazykov by mala byť politickou

prioritou - % EÚ

29% 38% 19% 9% 6%

0% 50% 100%

Úplne súhlasím Skôr súhlasím Skôr nesúhlasím Úplne nesúhlasím Neviem


- 9 -

Cieľ „materinský jazyk + ďalšie dva“ je opatrne podporovaný Európanmi, keďže 50 % Európanov súhlasí s názorom, že každý v EÚ by mal byť schopný dohovoriť sa dvoma jazykmi okrem svojho materinského. Proti tejto alternatíve je 44 % respondentov. V súčasnosti 28 % Európanov uvádza, že sú schopní viesť konverzáciu v dvoch cudzích jazykoch. Na úrovni krajiny sa vyskytujú značné odchýlky. Zdá sa, že krajiny južnej a východnej Európy skôr podporujú toto tvrdenie. Je to najmä prípad Poľska (75 %), Grécka (74 %) a Litvy (69 %). Švédsko (27 %) a pristupujúca krajina Bulharsko (27 %) majú najnižší podiel občanov, ktorí prijímajú predstavu, podľa ktorej má každý hovoriť najmenej dvoma cudzími jazykmi okrem svojho materinského jazyka. Tento cieľ bol prvýkrát zdôraznený v Barcelone v marci 2002 predstaviteľmi štátov a vlád16, ktorí vyzývali, aby sa od ranného veku vyučovali aspoň dva cudzie jazyky. Tento cieľ je postavený na dlhodobom základe, preto práca, ktorá sa už začala, musí pokračovať. Táto podpora má svoje opodstatnenie, keďže 84 % Európanov súhlasí s názorom, že každý v Európskej únii by sa mal dohovoriť ďalším jazykom okrem svojho materinského.

16 Závery zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone v marci 2002: http://ue.eu.int/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/ec/71025.pdf


- 10 -


- 11 -

VZDELÁVANIE JE KĽÚČOM Vzdelávacie systémy v každej krajine a budúce generácie sa zdajú byť rozhodujúce pri plnení náročných úloh viacjazyčnosti. Komisár Ján Figeľ (zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť) verí, že „dnešná mladá generácia plne prispeje k obohateniu európskej viacjazyčnej spoločnosti“17.

QA7a Vymenujem vám viacero spôsobov, akými sa dá učiť cudzí jazyk. Odpovedzte, ktoré spôsoby ste už niekedy vyskúšali - % EÚ

15%

16%

18%

22%

65%

13%

12%

10%

10%

0% 70%

Samoštúdium prostredníctvom audiovizuálnehomateriálu (audionahrávka, audio CD, video, atď.)

Sledovaním filmov v pôvodnom znení (kino/TV)(NOVÉ)

Konverzačná výmena s osobou, ktorej daný jazykje jej materinským jazykom (hodina vášho

jazyka, hodina jeho/jej, atď.)

Samoštúdium prostredníctvom čítania kníh

Dlhodobé alebo časté návštevy krajiny, kde satýmto jazykom hovorí

Neformálny rozhovor s osobou, ktorej daný jazykje jej materinským jazykom

Žiadne z uvedených (SPONTÁNNE)

Skupinová výučba jazyka s učiteľom

Hodiny jazyka v škole (NOVÉ)

Európania sa učia jazyky v škole a najmä na strednej škole. Veľká väčšina, t. j. 65 %, uvádza, že hodiny jazyka vyučovaného v škole je spôsobom, ktorým sa zvykli učiť cudzie jazyky. Na otázku, kde si zlepšili svoje jazykové znalosti, 59 % respondentov uvádza strednú školu a 24 % základnú školu. V skutočnosti sa pre mnohých Európanov zdá byť škola jediným miestom, kde sa vôbec niekedy učili jazyky. Všeobecná zhoda prevláda medzi Európanmi pokiaľ ide o dôležitosť mladých ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky. 73 % občanov EÚ uvádza lepšie pracovné príležitosti ako hlavný dôvod mladých ľudí pre učenie sa ďalších jazykov okrem svojho materinského a 38 % respondentov uvádza celkový status jazyka ako hlavný motív mladých ľudí pre štúdium jazykov. Prakticky nikto (0,4 %) si nemyslí, že by pre mladých ľudí nebolo dôležité získať jazykové znalosti.

17 Tlačová správa z Európskeho dňa jazykov 26. septembra 2005 http://europa.eu.int/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/05/1179&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=fr


- 12 -

Väčsina Európanov si myslí, že pre deti je najlepšie začať s výučbou prvého aj druhého cudzieho jazyka v šiestich rokoch (55 % a 64 %), inými slovami na základnej škole.

Pokiaľ ide o úlohu začať sa skoro učiť dva cudzie jazyky, 39 % občanov EÚ by prijalo, keby sa deti začali učiť prvý cudzí jazyk pred šiestym rokom. Avšak iba 17 % respondentov má ten istý názor pokiaľ ide o druhý cudzí jazyk.

77 % občanov EÚ si myslí, že deti by sa mali učiť angličtinu ako svoj prvý cudzí jazyk. Angličtina je prvým cudzím jazykom vo všetkých krajinách, v ktorých sa robil prieskum, okrem Spojeného kráľovstva, Írska a Luxemburska. Ďalej nasleduje francúzština s 33 % opýtaných a nemčinu podporilo 28 % respondentov.

QA2b Ktoré dva jazyky, okrem vášho materinského, si myslíte, že by sa deti mali učiť?

Angličtina Francúzština Nemčina Španielčina Ruština Taliančina Švédčina

EÚ25 77% 33% 28% 19% 3% 2% 0%

BE 88% 50% 7% 9% 0% 1% -

CZ 89% 9% 66% 4% 9% 0% -

DK 94% 13% 62% 13% 0% 0% 0%

DE 89% 45% 3% 16% 6% 2% -

EE 94% 6% 22% 1% 47% 0% 1%

EL 96% 34% 50% 3% 0% 6% -

ES 85% 44% 14% 4% 0% 1% -

FR 91% 2% 24% 45% 0% 6% -

IE 3% 64% 42% 35% 1% 4% 0%

IT 84% 34% 17% 17% 0% 0% -

CY 98% 49% 19% 2% 4% 4% 0%

LV 94% 6% 28% 1% 42% 0% 0%

LT 93% 6% 34% 2% 43% 0% 0%

LU 59% 83% 43% 2% 0% 1% -

HU 85% 4% 73% 3% 2% 2% -

MT 90% 24% 13% 2% - 61% -

NL 90% 22% 40% 21% 0% 0% -

AT 84% 29% 2% 10% 4% 11% -

PL 90% 7% 69% 1% 10% 1% -

PT 90% 60% 8% 7% - 0% -

SI 96% 6% 69% 3% 0% 12% 0%

SK 87% 7% 75% 3% 6% 1% 0%

FI 85% 10% 24% 3% 10% 0% 38%

SE 99% 17% 35% 31% 1% 0% 1%

UK 5% 71% 34% 39% 1% 3% -

BG 87% 13% 49% 5% 14% 1% -

HR 82% 5% 69% 2% 0% 14% -

RO 64% 34% 17% 7% 2% 8% -

TR 72% 12% 52% 1% 2% 1% -

Prvý jazyk Druhý jazyk Popri vyučovaniu v škole existuje veľa iných spôsobov učenia sa jazykov a rôzne učebné prostredia. Napríklad výskumy ukazujú, že používanie titulkov môže podporovať a uľahčiť učenie sa jazyka. V krajinách, kde sa bežne používajú titulky, je podpora sledovania cudzích filmov a programov v pôvodnom jazyku značne vysoká. Je to tak v prípade 94 % švédskych a dánskych a 93 % fínskych respondentov. Možno poznamenať, že tieto krajiny sú medzi členskými štátmi, ktorých občania sú zdatní vo viacerých jazykoch.


- 13 -

V priemere 10 % občanov EÚ uvádza, že používa sledovanie filmov v pôvodnom znení ako spôsob učenia sa jazykov. Väčšina Európanov, t. j. 56 %, však uprednostňuje sledovanie dabovaných zahraničných filmov a programov pred počúvaním pôvodného jazyka s titulkami. Toto je prípad najmä Maďarska (84 %) a Českej republiky (78 %).

QA11.8 Odpovedzte, či skôr súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledovným tvrdením. Radšej pozerám zahraničné filmy a

programy s titulkami ako dabované - % EÚ

37% 6%56%

0% 50% 100%

1

Skôr súhlasím Skôr nesúhlasím Neviem

v

ZÁVER Vzhľadom na ciele stanovené pre viacjazyčnú Európu možno hodnotiť situáciu ako sľubnú. V porovnaní s výsledkami prieskumov Eurobarometra, ktoré sa robili v roku 200118, je vývoj za štyri roky priaznivý:

• Počet občanov EÚ, ktorí ovládajú aspoň jeden cudzí jazyk, sa lineárne zvýšil zo 47 % v roku 2001 na 56 % v roku 2005.

• Na základe sebahodnotenia Európanov sa úroveň jazykových znalostí zlepšuje. V porovnaní s výsledkami v roku 2001 sa podiel tých, ktorí ovládajú angličtinu a španielčinu zvýšil o 4 percentá, podiel tých, ktorí veľmi dobre rozprávajú francúzsky sa zvýšil o 3 %, a tých, ktorí veľmi dobre hovoria nemecky o 2 %19.

• Viac Európanov si dnes v porovnaní spred štyroch rokov myslí, že ovládať cudzie jazyky je užitočné (83 % v roku 2005 v porovnaní so 72 % v roku 2001).

18 EB54.1 Európania a jazyky na http://www.europa.eu.int/comm/public_opinion/archives/ebs/ebs_147_summ_en.pdf a Standard EB 55.1 na http://www.europa.eu.int/comm/public_opinion/archives/eb/eb55/eb55_en.pdf 19 Úroveň ruštiny nebola zahrnutá v EB54.1.

Documents

Table des matières - European Commissionec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/... · obyvateľov sú najrozšírenejšími rodnými jazykmi v EÚ, pričom nemčina je najrozšírenejším