3SLAVICA SLOVACA l RONK 34 l 1999 l SLO 1

EMIL HOR`K*

Srbsk a chorvtsky spisovn jazyk(vzahy a svislosti)

HOR`K, E.: Serbian and Croatian Standard Languages (relationships and connections). Slavica Slovaca,34, 1999, No. 1, pp. 315. (Bratislava)

In this study relationships and connections of Serbian and Croatian standard languages in the 20th centuryare researched. In the mutual relationships of these two standard languages in this period, there were alternatingconvergent and divergent tendencies, which influenced enclosing or diversing of the reputable norm of Serbianand Croatian language. During the first two decades of this century the converging tendencies prevailed, fromthe twenties many divergent tendencies alternated, which resulted to complete diversity in the fourties. Since thehalf of this century convergent tendencies have started to grow up again. At the end of the sixties they werehowever exchanged by divergent tendencies, which led to the definite separation of Serbian and Croatian languageat the begining of the nineties. Both introduced tendencies were determined not only by the relationship ofSerbian and Croatian nation in that time, but also by the different historical developement of these two nations,as well as by their mutual historical relationship.

Linguistics. Serbian and Croatian standard languages. Historical language developement.

0. Ke chorvtsky filolg Tomislav Mareti (1854 1938) vydal presne pred 100rokmi normatvnu gramatiku spisovnej chorvtiny pod nzvom Gramatika i stilistikahrvatskoga ili srpskoga knjievnog jezika (1899), naisto netuil, e sa stmto nzvomvpodobe hrvatskosrpski jezik i srpskohrvatski jezik bud musie vyrovnva al-ie tri genercie chorvtskych jazykovedcov nasledujcich devdesiat rokov, e taktonzov bude deformova chpanie pravho vzahu srbskho a chorvtskeho spisovnhojazyka nielen samm Srbom a Chorvtom, ale aj cudzincom, lebo tento nzov privdzana mylienku jednho spisovnho jazyka. T. Mareti zahmlil vzahy srbskho achorvt-skeho jazyka nielen nzvom spomenutej gramatiky, ale aj tm, e tto gramatiku napsalna zklade srbskch jazykovch prameov, a to najm na zklade jazyka Srbov VukaS.Karadia a Djura Daniia, priom chorvtski autori neboli v nej takmer zastpen.Vplyv na skreslen chpanie tohto vzahu bol o to v, e to bola dobr gramatika,vktorej sa opisovali vetky jazykov roviny, vrtane tylistiky. Navye vyla valchdvoch vydaniach (vrokoch 1931 a 1963), ba vychdzalo sa z nej i pri tvorbe chorvtskychkolskch gramatk vcelej prvej polovici tohto storoia.

Motvy, ktor viedli T. Maretia prida do nzvu chorvtskej gramatiky aj prvlastoksrpski, a e ju osnoval na srbskom jazykovom materili, chorvtska jazykoveda doterazcelkom uspokojivo nevysvetlila. Ist vak je, e na rozhran 19. a 20. storoia prevldalikonvergentn tendencie vo vzahoch srbskho a chorvtskeho nroda, a tm aj medzi

* Doc. PhDr. Emil Hork, CSc., Katedra slovanskch filolgi, Filozofick fakulta Univerzity Komenskho,Gondova 2, 818 01 Bratislava.

4srbskm a chorvtskym jazykom, o je virom slavistickom kontexte dos vnimon,najm ke mme na zreteli vzahy inch blzkych slovanskch jazykov, napr. spisovnejrutiny a spisovnej ukrajininy i bielorutiny, spisovnej etiny a spisovnej sloveniny,ba napokon aj vzahy spisovnej bulhariny a spisovnej macedniny ete vprvej polovici20. storoia.

Tieto integran tendencie vo vzahoch spisovnej srbiny a spisovnej chorvtinyvporovnan sdezintegranmi tendenciami v uvedench slovanskch jazykoch s osobitnezaujmav aj tm, e vzjomn kontakty medzi spisovnou srbinou a spisovnou chorvt-inou boli vdejinch relatvne slab, ako boli napokon slab aj kontakty srbskho achor-vtskeho nroda. Srbi a Chorvti ili od 9. storoia vo vlastnch, na sebe nezvislch tt-nych tvaroch, Srbi sa od 16. storoia dostali pod nadvldu Turkov a od zaiatku 19. storoiamali vlastn tt a do r. 1918. Chorvti ili od r. 1102 vrmci Uhorska, resp. Raksko-Uhorska a do jeho rozpadu v r. 1918. Obdobne, ako sa navzjom izolovane formovalitieto dva slovansk nrody, sa navzjom nezvisle vyvjali aj ich spisovn jazyky. Navyesrbsk spisovn jazyk sa vyvjal vo vchodnej byzantsko-pravoslvnej sfre, zatia ochorvtsky spisovn jazyk sa vyvjal vzpadnej katolckej civilizanej sfre.

0.1. K prvm jazykovm kontaktom Srbov a Chorvtov dolo a zaiatkom 19. sto-roia, ke sa Vuk S. Karadi (17871864) zoznamoval schorvtskymi gramatikamiaslovnkmi pri tvorbe svojich kodifikanch diel gramatiky a slovnka 1, potom na cestepo Chorvtsku a Dalmcii (1838), ke kompletizoval inventr hlsok vsrbskom spisovnomjazyku, ako aj inventr grafm vsrbskom pravopise. Z poznania truktrnej a lexiklnejblzkosti srbskho a chorvtskeho jazyka u Vuka S. Karadia skrsla mylienka priblinormu tchto dvoch spisovnch jazykov aspo zjednotenm ich pravopisu na zkladefonologickho princpu. Preto vypracoval zsady spolonho jazyka Srbov aChorvtov.Poda tchto zsad sa m v spolonom jazyku (1) uplatova fonetick pravopis, (2)prija ijekavsk striednica na mieste prasl. jau , (3) odstrni sprievodn vokl predslabinm r, (4) psa spoluhlsku h poda etymolgie, (5) pouva a psa genitv plurlubez koncovky -h. Uveden zsady predloil Vuk S. Kardi na stretnut vo Viedni vr.1850Chorvtom. Ilrski chorvtski predstavitelia I. Kukuljevi-Saksinski, I.Maurani,D.Demeter, V. Pacel a S. Pejakovi tieto zsady o spolonom spisovnom jazyku Srbova Chorvtov prijali a podpsali vpodobe dohody. Tto dohoda vola do dejn vzahovsrbskho a chorvtskeho jazyka ako Viedensk dohoda i Beki dogovor. Nemala vakpre alie vzahy spisovnej srbiny a chorvtiny podstatn vznam, kee ju vpraxineprijali ani Srbi, ani Chorvti, lebo Srbi neprijali ijekavsk vslovnos aChorvti neprijalifonetick pravopis, avak nevzdali sa ani sprievodnho voklu pred slabinm r, anigenitvu plurlu skoncovkou -h. Napokon tto dohoda nemala ani reprezentatvne zast-penie. Za Srbov ju podpsal Vuk S. Karadi a Djuro Danii, ale nie aj predstaviteliauhorskch Srbov okolo Matice srbskej, ktor predstavovali oficilny srbsk spisovnjazyk. Nepodpsali ju ani popredn chorvtski filolgovia, ako boli A.Tkalkevi Veber,V. Babuki, A. Maurani i B. ulek, ale nepodpsal ju ani vedci inite chorvtskeho

1 . : . ` 1914; . ` 1818.

5ilrskeho hnutia Lj. Gaj. Pre al vzah spisovnej srbiny aspisovnej chorvtiny ttodohoda nemohla ma zvanej vznam u aj preto, e bola zaloen na chybnej zsade,poda ktorej jedan narod treba jednu knjievnost da ima, teda na princpe jednhonroda. Prv pokus o zjednotenie spisovnej srbiny a spisovnej chorvtiny teda nebolspen, aj ke sa mu vdejinch spisovnej srbochorvtiny pripisoval zkladn vznam,m sa cel jedno storoie zahmlieval prav vzah spisovnej srbiny a spisovnej chor-vtiny.

0.2. Kdruhmu vznamnejiemu kontaktu srbskej a chorvtskej filolgie dolo avdruhej polovici 19. storoia, najm vaka juhoslovansky orientovanej genercii, ktorpredstavoval najm biskup J. J. Strossmayer, historik F. Raki a filolg V. Jagi, ato najmvtedy, ke si Chorvti do novozaloenej akadmie vied (1866) pozvali za vedeckho tajom-nka Dj. Daniia (1825 1882), Srba zVojvodiny, ktor vypracoval koncepciu vekhohistorickho slovnka chorvtskeho a srbskho jazyka.2 Zaal vychdza vr.1880 pod nz-vom Rjenik hrvatskoga ili srpskoga jezika a obsiahol cel lexiku chorvtskeho asrbskhojazyka, pravda, okrem chorvtskej kajkavskej lexiky. Dsledne fonologick pravopis tohtoslovnka mohol napokon ovplyvni aj Chorvtov vzda sa tradinho morfonologickhopravopisu a prija fonologick pravopis (1892).Vedeck autorita Dj. Daniia, ako ajnzov tohto slovnka s prvlastkom srpski, mohol taktie ovplyvni T.Maretia pri pre-brat prvlastku srpski v jeho gramatike. Avak o tom, e spisovn srbina a chorvtinaboli do konca minulho storoia ete celkom autonmne, od seba nezvisl jazyky, svediaaj nzvy zkladnch jazykovednch diel slovnkov a gramatk, ktor dovtedy vyli. U Srbovto boli dsledne nzvy a , uChorvtov zasa hrvatskagramatika, hrvatski rjenik. Ztroch desiatok gramatk druhej polovica 19. storoia ibadve chorvtske gramatiky 3 niesli zdvojen nzov hrvatski ili srpski jezik, resp. srpsko-hrvatski jezik.

0.3. Vtomto prspevku budeme sledova vzahy chorvtskeho a srbskho spisovnhojazyka vpriebehu 20. storoia. Vzahy spisovnej srbiny a spisovnej chorvtiny bolivak aj vtomto obdob determinovan protikladmi, ktor vznikli vpriebehu ich rozdiel-neho vvinu, kee (1) srbsk spisovn jazyk je zaloen vlune na tokavskej nreovejosnove sasn chorvtsky spisovn jazyk je zaloen na tokavskej nreovej osnove,avak historicky sa spisovn chorvtina formovala aj na akavskej a kajkavskej nreo-vej osnove; (2) v srbskom spisovnom jazyku sa tradine pouvala cyrilika (latinka sapouva iba vostatnch desaroiach) vchorvtskom spisovnom jazyku sa pouvalanajskr hlaholika, potom i cyrilika a napokon vposlednch storoiach vlune latinka;(3) vspisovnej srbine vukovskej kodifikcie bol jednoznane prtomn fonologick pra-vopis vspisovnej chorvtine mal popri fonologickom pravopise dlhiu tradciu morfo-

2 Dj. Danii (18251882) bol v rokoch 1842 a 1844 iakom udovta tra na evanjelickom lceu vBra-tislave. Rjenik hrvatskoga ili srpskoga jezika vychdzal do r. 1976, teda celch devdesiattyri rokov. Je tomonumentlne lexikografick dielo chorvtskej, slovanskej i svetovej lexikografie. Obsahuje lexiku chorvtskehoa srbskho jazyka od 12. storoia do konca 19. storoia. Vyiel v dvadsiatich troch zvzkoch a m spolu 20080strn vekho formtu.

3 Je to kolsk gramatika Vinka Pacela Slovnica jezika Hrvatskoga ili Srbskoga (vyla v Zhrebe v r. 1860)agramatika Pera Budmaniho v talianine Grammatica della lingua serbo-croata (illirica) (vyla vo Viedni vr.1867).

6nologick pravopis; (4) v lexike spisovnho srbskho jazyka (vrtane termnov) sa nachodiarusizmy a staroslovienizmy v lexike chorvtskeho spisovnho jazyka (vrtane termnov)sa nachodia prevzat slov zo zpadoslovanskch jazykov alebo novotvary; napokon (5)vjazykovej kultre spisovnej srbiny m pomerne slab tradciu purizmus vjazykovejkultre chorvtskej spisovnej tradcie m purizmus rozvinutejie korene.

Realizcia tchto protikladov podmieovala vcelom 20. storo i striedanie sa dvochprotichodnch tendenci v ich vzjomnch vzahoch. Ak boli na sklonku minulho storo-ia a zaiatku tohto storoia tieto tendencie konvergentn a naznaovali dokonca monossymbizy tchto dvoch spisovnch jazykov, od prvej tretiny tohto storoia zanaj pre-vlda vzahy divergentn, ktor napokon priviedli tieto dva spisovn jazyky po rozli-nch peripetich kdefinitvnej odluke.

1. Vintegranom procese spisovnej srbiny a spisovnej chorvtiny na rozhran 19.a20. storoia boli nepochybne aktvnej a stretovej Chorvti, o naznauje aj nzovspomenutej gramatiky. Prvlastok srpski v Maretiovej gramatike je vak o to przna-nej, e alie jazykov prruky u Chorvtov vychdzaj vtomto obdob prevane beztohto prvlastku. U vr. 1901 vyiel dvojzvzkov chorvtsky slovnk Hrvatski rjenikod autorov Ivana Broza a F. Ivekovia, ktor sa obdobne ako gramatika T. Maretia opieralpovine o pramene srbskho jazyka. Vr. 1904 vyiel chorvtsky pravopis I.BrozaaD.Borania taktie pod nzvom Hrvatski pravopis (pod tmto nzvom vyiel aj valchvydaniach 1906, 1911 a 1915). Zhadiska pozorovania vzahov spisovnej srbinyaspisovnej chorvtiny vtomto obdob je osobitne zaujmav, e jazykovou kultrou saviacej zaoberaj Chorvti ako Srbi. Me to by dkaz vej tradcie purizmu u Chorvtovne u Srbov, ale mohol by to by skr u vny signl, e Chorvtom prekal pri osvo-jovan si spisovnho jazyka, zaloenom na prsne tokavskej osnove, akavsk a kajkavsknreov zklad , ako aj pecifick lexika akavskej a kajkavskej kultrnej tradcie. Autoripuristickch prruiek sa usiluj usmerova Chorvtov na spisovn jazyk istej tokavskejosnovy. Rob tak Chorvt V. Roi, ktor vydva puristick prruku pod zdvojenmnzvom Barbarizmi u hrvatskom ili srpskom jeziku (1904), avak alie dve vydaniavychdzaj u bez tohto prvlastku. Obdobne postupuje i Chorvt N. Andri vpuristickejprruke Brani jezika hrvatskoga (1911).

Vnaznaenom konvergentnom procese zaali postupne stle viac prebera iniciatvuSrbi, a to najm srbsk spisovatelia. Erudovan srbsk literrny historik a kritik Jovan Sker-li, rozhaden po eurpskych literatrach, vyiel v r. 1913 v srbskom asopise LetopisMatice srpske skonkrtnym nvrhom na zjednotenie spisovnej srbiny aspisovnejchorvtiny vtom zmysle, aby sa Chorvti vzdali ijekavkej vslovnosti aprijali srbskekavsk vslovnos a Srbi aby sa vzdali azbuky a prijali latinku vchorvtskej podobe.Vankete o tomto nvrhu sa srbsk i chorvtski spisovatelia akultrni pracovnci vyjadrovalirozline pre i proti. Anketu vak preruila prv svetov vojna, aj ke sa omonom spolonomspisovnom jazyku pre Srbov a Chorvtov uvaovalo ete aj po vojne. Je zaujmav, e podaSkerliovho nvrhu zaali zrejme vpovojnovej eufrii psa vekavskej podobe aj takpopredn chorvtski spisovatelia, akmi boli M. Krlea, T. Ujevi, A. B. imi, G. Krkleci budci nosite nobelovej ceny Ivo Andri, ktor pri ekavici zostal cel ivot.

72. Na zklade konvergentne sa rozvjajcich vzahov medzi spisovnou srbinou aspi-sovnou chorvtinou vprvch dvoch desaroiach tohto storoia, ke Srbi aChorvtiili v rozlinch ttnych tvaroch, dalo sa oakva, e sa tieto dva spisovn jazykybud vnovom ttnom tvare troch junoslovanskch nrodov v Krovs tve Srbov,Chorv tov a S lov incov po r. 1918 ete viacej pribliova. Nestalo sa tak. Monar-chistick usporiadanie tohto ttu snevyrieenou nrodnostnou otzkou a sunitaristickmitendenciami neprispievalo knormlnemu vzahu jestvovania dvoch spisovnch jazykov,hoci takto vzahy u mohla podporova aj jazykoveda, ktor sa prve zaala budova ajintitucionlne. Srbsk jazykovedec A. Beli, ktor dal celej srbskej jazykovede vprvejpolovici nho storoia vrazn pea, zaloil vBelehrade v r. 1920 jazykovedn spolonosLingvistiko drutvo a obnovil aj vydvanie odborne vemi cennho a iroko slavistickyorientovanho asopisu Junoslovenski filolog. Zhadiska nho pozorovania vzahuspisovnej srbiny a spisovnej chorvtiny je vak zaujmav, e pravidl chorvtskehopravopisu D. Borania vr. 1921 vyli u pod zdvojenm nzvom Pravopis hrvatskoga ilisrpskoga jezika. Pod zdvojenm nzvom, aj ke vinej podobe, vyli aj pravidl srbskhopravopisu A. Belia (1923). Ztohto hadiska jezaujmav aj to, e T. Mareti vo svojej puristickej prruke Jezini savjetnik hrvatskogaili srpskoga jezika (1924) odmieta mnoh chorvtske slov oddvna zauvan vspisovnejchorvtine a kritizuje neuspokojiv dodriavanie spisovnej tokavskej normy, o po-tvrdzuje len skutonos, e akavsk a kajkavsk spisovn tradcia zanechala u Chorvtovvne stopy a e bude stlou prekkou zjednotenia tchto dvoch spisovnch jazykov. Sig-nalizovala to aj stle narastajca polarizcia proklamovanho spolonho srbocho-rvtskeho jazyka do dvoch stredsk srbskho v Belehrade a chorvtskeho v Zhrebe,priom sa zaalo i odborne hovori o dvoch tloch alebo odvoch podobch spisovnhosrbochorvtskeho jazyka. Politick moc, zaloen na unitarizme, utlmila konvergentntendencie a urchovala divergentn tendencie. Nepriaznivo sa na vzahoch spisovnejsrbiny a chorvtiny odrazilo aj nariadenie ttnej moci zostavi Pravopisn komisiu,ktor mala za lohu vypracova jednotn srbochorvtsky pravopis. A ke poda direktvtejto komisie vypracoval srbsk pravopis A. Beli achorvtsky pravopis sa mu vspracovanD. Borania celkom prispsobil, m chorvtsky pravopis stratil aj posledn pecifickosti(napr. gramatick interpunkciu), vyvolalo to u Chorvtov vek nevu, o znane prispeloaj kzhoreniu srbsko-chorvtskych vzahov. Tieto vzahy sa ete vraznejie zhorili poatentte na chorvtskych poslancov vbelehradskom parlamente (1928), ako aj po zavedenpriamej diktatry (1929). Uveden okolnosti nepochybne spsobili, e sa tieto dva jazykynamiesto pribliovania ete viac vzaovali. Nepomohli ani odborn a dobre mienenlnky jazykovedcov vasopsie , ktorvr. 1932 zaal vydva A.Beli v lingvistickej spolonosti Lingvistiko drutvo.

Divergentn tendencie medzi spisovnou srbinou a spisovnou chorvtinou nado-bdaj konkrtny vraz u vr. 1936, ke si chorvtski jazykovedci zaloili spolonosHrvatski jezik a zaali nej vvydva periodikum srovnakm nzvom Hrvatski jezik. Povyhlsen chorvtskej autonmie vr. 1939 vrmci Chorvtskej bnoviny sa ukzalo, ejeden spisovn jazyk pre Srbov a Chorvtov bol iba sen, przdna ilzia. Lebo hne nato

8vzniklo hnutie Pokret za hrvatski jezik, ktorho dvaja lenovia, lingvisti P. GuberinaaK.Krsti, vydali prruku o rozdieloch medzi spisovnou srbinou a spisovnou chorvt-inou pod nzvom Razlike izmedju srpskog i hrvatskog jezika (1940), ktor popri vodnejteoretickej asti obsahovala aj slovnk pribline s4500 heslami a rozdielnymi vrazmimedzi spisovnou srbinou a spisovnou chorvtinou. Poas dvadsaronho obdobiajestvovania Krovstva Srbov, Chorvtov a Slovincov a potom Krovstva Juhoslvie saunitaristickej politike nepodarilo vytvori nrod Srbo-Chorvtov, a preto nemohol vzniknani jednotn srbochorvtsky jazyk. Naopak, politick unifikan tlaky urchovali vza-ovanie sa tchto dvoch jazykov aj v tch prpadoch, kde by vnormlnych vvinovchpodmienkach rozdiely a kodifikan rieenia ani neboli vznikli. To sa prejavilo najm vovvine chorvtskeho spisovnho jazyka vpodmienkach vojnovho N e z v i s l h ochorv t skeho t tu v rokoch 1941 a 1945.

3. V Nezv i s lom chorv t skom t te sa spisovn chorvtina stala politickouvecou prvoradho vznamu. ttna administratva vytvorila jazykov rad Hrvatski dravniured za jezik, ktorho lohou bolo usmerova vskum spisovnej chorvtiny ajej alvvin. Osobitne mal dba o sprvnos, istotu a kultru chorvtskeho spisovnho jazyka.Jeho zameranie bolo najm puristicky protisrbsk. Ktomu mal prispie najprv pravopis.Zjavn silie m viacej oddiali chorvtsky jazyk od srbskho jazyka, sa vrazne prejavilonielen tm, e hne existujci pravopis nahradili Boraniovm pravopisom spred r.1928,ale neprijali ani vlastn pravidl pravopisu napsan na fonologickom princpe v r. 1942,le zaviedli morfonologick pravopis v prruke Koriensko pisanje (1942), ktor potomvyiel vknihe Hrvatski pravopis (1944). Jazykovedn innos vkrtkom obdobNezvislho chorvtskeho ttu sa vo vojnovch podmienkach vraznejie nemohla roz-vin. Pod redakciou S. Ivia predsa vak zaal vznika Rjenik hrvatskoga knjievnogajezika a jazykovedec Bla Jurii zaal psa prv historick gramatiku chorvtiny. Stailvak vyda iba prv diel Nacrt hrvatske slovnice Glasovi i oblici u povijesnom razvoju(1944). Druh diel Tvorba imenica u povijesnom razvoju zostal vrukopise. Vyiel avr.1992.

Krtke obdobie Nezvislho chorvtskeho ttu znamen vyvrcholenie dezinteg-ranch tendenci vo vzahoch srbskho a chorvtskeho spisovnho jazyka. Vpravopisei vzameran na vlastn chorvtske akavsk a kajkavsk nreov zzemie to bol nvratsp do 80-tych rokov minulho storoia, nvrat kzsadm Zhrebskej filologickej koly.

4. Vpovojnovej demokratickej Juhoslvii boli vzahy srbskho a chorvtskeho spi-sovnho jazyka uren stavou: ako dva samostatn rovnoprvne jazyky dvoch rovno-prvnych nrodov Srbov a Chorvtov. stava zaruovala ich nehaten vvin obdobneako aj alch dvoch spisovnch jazykov vJuhoslvii spisovnej slovininy amacedn-iny. U Srbov sa pouval pravopis A. Belia, normatvnu gramatiku srbiny suplovalakolsk M. Stevanovia, u Chorvtovplatili pravopisn pravidl D. Borania a normatvnu gramatiku suplovala kolsk Grama-tika hrvatskoga knjievnog jezika od troch autorov V. Brabeca, M. Hrasteho a S. ivkovia.Aj ke vspolonom federatvnom tte vznikli priazniv podmienky pre rozvoj obidvochspisovnch jazykov, prvky centralistickho riadenia ttu z Belehradu, ako administra-tvneho centra ttu, stle zdrazovanie princpu internacionalizmu v podobe bratstva

9a jednoty, ako aj neustle volanie politikov po zbliovan tchto dvoch spisovnch jazy-kov, vyvolvalo u Chorvtov pocit jazykovho ohrozenia, a tm aj ich nespokojnos.Scieom m viac pribli spisovn srbinu a spisovn chorvtinu vypsala Maticasrbsk vr. 1953 vo svojom asopise Letopis Matice srpske anketu o monostiach ichzblenia. A na zklade tejto ankety na sklonku r. 1954 vNovom Sade podpsali srbskachorvtski jazykovedci, spisovatelia a kultrni pracovnci dohodu, ktor vola do dejnvzahov tchto dvoch jazykov ako Novosadski dogovor. Poda nej Srbi a Chorvti majjeden spisovn jazyk, ktor sa (1) nazva srpskohrvatski alebo hrvatskosrpski , (2) realizujesa vdvoch spisovnch podobch ekavskej a ijekevskej, (3) m dve psma azbukualatinku, priom s obidve spisovn podoby i psma rovnoprvne. Tieto zvery sa malivpraxi realizova tak, e sa (1) mali zostavi spolon pravidl pravopisu, (2) mal savypracova spolon vkladov slovnk, (3) mala sa vypracova spolon jednotn odbornterminolgia.

Zuvedench zverov sa vak vpraxi realizoval iba prv zver. Vr. 1960 vyli para-leln pravidl pravopisu pod nzvom vazbuke vo vydan Matice srbskej vNovom Sade a Pravopis hrvatskosrpskog knjievnogjezika vlatinke vo vydan Matice chorvtskej vZhrebe. Druh zver sa naplnil iba ias-tone. Vr. 1967 sce vyli prv dva diely spolonho slovnka pod nzvom vMatici srbskej vNovom Sade, ako aj prv dvadiely pod nzvom Rjenik hrvatskosrpskog knjievnog jezika vMatici chorvtskej vZh-rebe. Chorvtska strana vak odmietla pokraova pri tvorbe tohto slovnka sargumen-tciou, e sa v om zmerne stieraj rozdiely medzi srbskm a chorvtskym spisovnm jazy-kom. A tak u Chorvtov z tohto slovnka zostalo dodnes iba torzo 4 prv dva dielyspsmenami AF (I.) a GK (II.). Srbi vak vo vydvan tohto slovnka pokraovali dokonca, a vr. 1976 vyiel jeho posledn VI. zvzok. Nedorozumenia pri tvorbe a vydvantohto slovnka znamenali zlom vplnovanom zbliovan spisovnch jazykov. Tento zlompoliticky speatilo aj deklaratvne vyhlsenie Deklaracija o nazivu i poloaju hrvatskogknjievnog jezika, zverejnen na jar 1967, ktor podpsalo 18 chorvtskych vedeckch,univerzitnch a kultrnych ustanovizn. iadali v om najm monos uplatnenia stav-nho prva chorvtskeho nroda na pomenovanie vlastnho jazyka vlastnm menom hrvatski jezik, ako aj rovnoprvne uplatovanie tohto jazyka vspoloenskom ivote vte-dajej Juhoslvie. Chorvti napokon odstpili od Novosadskej dohody, o zrove zna-menalo, e sa nenaplnil ani tret bod tejto dohody vypracovanie spolonej terminolgie.

Uveden udalosti boli sasou zpasu o emancipciu samostatnosti chorvtskehospisovnho jazyka. Vznamn lohu v om zohrali jazykovedci zoskupen okolo Zhreb-skho lingvistickho krku a asopisu Jezik, ktor od r. 1952 vydvala chorvtska filolo-gick spolonos Hrvatsko filoloko drutvo. Tento zpas vyvolal ohromn tvoriv aktivitu

4. Vtejto svislosti treba pripomen, e u Chorvtov vtomto obdob lexikografia zaznamenvala vznamnspechy. Vychdzali nielen vek prekladov slovnky svetovch jazykov, ale aj rozsiahle odborn encyklopedickslovnky, ako bol naprklad Veliki rjenik stranih rijei (1974) B. Klaia alebo dvojzvzkov Enciklopedijskirjenik lingvistikih naziva (1969) od R. Simeona i Etimologijski rjenik hrvatskoga ili srpskoga jezika I. IV.,(1971 1974) od P. Skoka a in.

10

chorvtskych jazykovedcov vdvoch smeroch. Po prv, zamerali sa na vskum dejn spisovnejsrbochorvtiny a po druh, sstredili sa na rozpracovanie terie spisovnch jazykovvkontakte. U vr. 1965 vyiel sbor kninch tdi Lj. Jonkeho pod nzvom Knjievnijezik u teoriji i praksi, ktor priniesli nov pohady najm na ilrsku Zhrebsk filologickkolu a na chorvtsky spisovn jazyk v19. storo. Novie vvinov obdobie spisovnejchorvtiny so zameranm na jej kontakty so spisovnou srbinou rozpracoval Lj. Jonke ajvalch dvoch knihch Hrvatski knjievni jezik 19. i 20. stolje a Hrvatski knjievnijezik danas (1971). Osobitn vznam pre poznanie kovch sekov dejn spisovnejchorvtiny mali taktie tdie Z. Vinceho, ktor neskr vyli knine v publikcii Puto-vima hrvatskoga knjievnog jezika (1978). Teriu spisovnej chorvtiny ako kontaktov-ho jazyka rozpracval vrade tdi najm D. Brozovi, ktor zhrnul do knihy Standardnijezik (1970). Vdiskusich so srbskmi jazykovedcami chorvtski lingvisti najprv dospelikuznaniu dvoch variantov srbskho (ekavskho) a chorvtskeho (ijekavskho) akorealizci jednho spisovnho jazyka. Podstatu, povahu a fungovanie spisovnch variantovchorvtski jazykovedci teoreticky rozpracovali vkolektvnej publikcii Hrvatski knjievnijezik i pitanje varijanata (1969) a D. Brozovi osobitne so zameranm na lexiku a slovnzsobu v publikcii Rjenik jezika ili jezik rjenika (1969). Svetlo do pouvania spisovnejsrbiny a spisovnej chorvtiny vzhadom na ich realizciu v podobe dvoch spisovnchvariantov priniesla praktick jazykov prruka Jezini savjetnik sa gramatikom (1978),kolektvne dielo pod vedenm Slavka Paveia.

Po stavnch zmench vJuhoslvii vr. 1974 zaali vChorvtsku vychdza jazyko-vedn diela u obsahujce v nzve hrvatski jezik. V tom istom roku vyli zkladyfonetiky afonolgie chorvtskeho jazyka Osnove fonetike, fonologije i fonostilistike hrvat-skoga knjievnog jezika J. Silia a D. Rosandia, potom Osnove morfologije imorfostilistikehrvatskog knjievnog jezika (1979) od tch istch autorov. Bez prvlastku srpski vylatoho roku aj normatvna gramatika chorvtiny Priruna gramatika hrvatskoga knjiev-nog jezika, ktor napsal kolektv autorov pod vedenm S. Paveia. Koncom 70-tychrokov sa vlastne realizovala emancipcia chorvtskeho spisovnho jazyka ako samostat-nho slovanskho spisovnho jazyka aspo v rovine teoretickej. Priinila sa o to predo-vetkm vtedajia stredn genercia chorvtskych jazykovedcov a filolgov, ktor pred-stavoval najm D. Brozovi, R. Katii, S. Babi, M. Mogu, J. Vonina, E. Hercigonjaaal jazykovedci a filolgovia z mladej genercie.

Osemdesiate roky sa vchorvtskej jazykovede odvjaj u v intencich dosiahnutchzverov a tomu zodpoved aj lingvistick produkcia zameran na ustaovanie sasnejjazykovej normy bez ohadu na spisovn srbinu, o potvrdzuj tak zkladn diela, akoje syntax Radoslava Katiia Sintaksa hrvatskoga knjievnog jezika (1986) i vekmonografia o tvoren slov vspisovnej chorvtine S. Babia Tvorba rijei u hrvatskom knji-evnom jeziku (1986). Vtomto roku vyli, aj ke ete sprvlastkom srpski, vemi dobrespracovan pravidl pravopisu Pravopisni prirunik hrvatskoga ili srpskoga jezika odautorov V. Ania a J. Silia. Vr. 1985 zaal vychdza aj vkladov slovnk Rjenikhrvatskoga knjievnog jezika od preporoda do I. G. Kovaia od autora J. Benia, ktorzanechal nedokonen vrukopise (doteraz vylo 12 zvzkov).

11

Symptomatick je, e u Srbov nepozorujeme vraznejiu reakciu na naznaen chor-vtsky emancipan jazykov pohyb. 0sobitn pozornos chorvtskemu emancipanmupohybu sa inak nevenovala ani vsrbskej sociolingvistickej literatre 5. Okrem benejjazykovej produkcie tu vychdzalo vtomto ase druh vydanie dvojdielnej normatvnejgramatiky M. Stevanovia 1.2. (1970, 1974).Stanovisko Srbov k jazykovej situcii vo vtedajej Juhoslvii najlepie vyjadruje mono-grafia Pavla Ivia (1986), vktorej o odluke spisovnej chor-vtiny od spisovnej srbiny pe vtom zmysle, e: je , - . , - (1986, 216). Srbsk pohad na spisovn varianty vlexiklnejoblasti prina praktick prruka Hrvatsko-srpski rjenik inaica/- (1989) od autora J. irilova.

5. Kvalitatvne nov vzahy medzi spisovnou srbinou a spisovnou chorvtinounastali po rozpade bvalej Juhoslvie a po vzniku samostatnho a suvernneho chorvt-skeho ttu Chorv t ske j r epub l iky, ako aj po jeho medzinrodnom uznan vr.1991,ke vznikli vetky podmienky na tak vzahy medzi spisovnou chorvtinou aspisovnousrbinou, ktor jestvuj medzi ktormikovek inmi dvoma slovanskmi jazykmi. Chorvtizakotvili chorvtsky spisovn jazyk do stavy a od samho zaiatku samostatnho ttuzaali venova mimoriadnu pozornos jeho vedeckmu vskumu. Tento rok sa stal veman-cipcii chorvtskeho spisovnho jazyka kovm arozhodujcim, hoci u rok predtmvyli kolektvne pravidl chorvtskeho pravopisu Hrvatski pravopis 6, ako aj kolektvnanormatvna gramatika spisovnej chorvtiny Gramatika hrvatskog knjievnog jezika.Vtomto roku vyiel aj normatvny slovnk spisovnej chorvtiny Rjenik hrvatskog jezikaod V. Ania7. Je to jednozvzkov slovnk vrozsahu pribline 60000 slovnkovch hesiel.Vr. 1991 vyiel aj prv diel akademickej gramatiky spisovnej chorvtiny pod nzvomPovijesni pregled. Glasovi i oblici hrvatskoga jezika od kolektvu autorov. Druh dieltejto gramatiky tvor spomenut Sintaksa hrvatskoga knjievnog jezika autora R. Katiiaa tret diel tvor Tvorba rijei hrvatskoga knjievnog jezika S. Babia. Vr.1992 vyla ajzkladn gramatika chorvtiny pre chorvtske koly Gramatika hrvatskoga jezika od autorovS. Babia a S. Teaka. Uveden kodifikan prruky napokon dobre dopaj aj syntetickdejiny spisovnej chorvtiny z pera M.Mogua Povijest hrvatskoga knjievnog jezika (1993),ako aj prrun etymologick slovnk Hrvatski etimoloki rjenik od autora A.Gluhaka.

Znaznaenho je zrejm, e Chorvti v prvch troch rokoch nezvislho asuvern-neho ttu vydali zkladn normatvne prruky sasnej spisovnej chorvtiny po prvraz bez akejkovek svislosti so spisovnou srbinou. Stalo sa tak presne sto rokov od ich

5 Porov.: RADOVANOVI, M.: Sociolingvistika. Beograd 1986.6 BABI, S. FINKA, B. MOGU, M . Hrvatski pravopis. Zagreb 1991. Autori pripravili tento pravopis

u v r. 1971. Pre nepriazniv politick pomery nemohol vak vyjs vChorvtsku, preto vyiel vr. 1971 vAnglicku.7 ANI, V.: Rjenik hrvatskoga jezika. Zagreb 1991. Je to po slovnku I. Broza a F. Ivekovia druh kompletn

vkladov slovnk chorvtiny vtomto storo. Vyiel u aj v 2. a 3. doplnenom vydan (1994; 1998).

12

odklonu od vlastnej tradcie a prklonu kspisovnej srbine. Prirodzene, vtomto obdobsa chorvtski jazykovedci usilovali vyrovna sa so zjavnmi srbizmami, ktor prenikli dospisovnej chorvtiny najm za ostatnch sedemdesiat rokov vzjomnho spolunavaniaa na ich miesto sa zaali vraca proskribovan chorvtske slov a termny, ktor sa dostalivtomto obdob do zadia. Sriu poetnch puristicky orientovanch publikci prruieka slovnkov otvoril u vr. 1991 slovnk rozdielnych slov avrazov V. Brodnjaka Razli-kovni rjenik srpskoga i hrvatskoga jezika (1991), ktor obsahuje okolo 30000 hesiel.Teria spisovnho jazyka usmeruje vvin chorvtskeho spisovnho jazyka tak, aby sanadvzovalo na niekokostoron spisovn tradciu, aby sa chorvtsky spisovn jazykobohacoval aj o lexiku zakavskch a kajkavskch nre, aby sa obnovilo pouvaniechorvtskej odbornej terminolgie vypestovanej vpredchdzajcich storoiach. Vedomesa teda nadvzuje na 19. storoie, preto sa osobitn pozornos venuje vskumu dejnspisovnej chorvtiny, najm obdobiu na sklonku 19. storoia, hadaj sa najm korenetzv. juhoslovanskho smeru vchorvtskej jazykovede, ktor priviedol spisovn chorvt-inu do symbizy so spisovnou srbinou. Vychdzaj edcie portrtov chorvtskychjazykovedcov, skma sa chorvtske filologick a gramatick jazykovedn myslenie8, avakpozornos sa venuje aj najnovm dejinm spisovnej chorvtiny, najm tabuizovanmuobdobiu Nezvislho chorvtskeho ttu9. Na potvrdenie kontinuitnho vvinu spisovnejchorvtiny sa vydvaj i faximile zkladnch gramatickch a lexikografickch diel zkonca19. storoia, ako aj takch diel, ktor nemohli medziasom zpolitickch dvodov vyjs10.

Pomerne jednostrann vyrovnvanie sa snedvnou minulosou vzahov spisovnejchorvtiny a spisovnej srbiny 11 sa postupne prekonva konfrontciou vvinu spisovnejchorvtiny s vvinom ostatnch slovanskch jazykov 12 i konfrontciou chorvtinyvirom svetovom jazykovom kontexte, o om sved aj zameranie a npl Prvhokroatistickho kongresu 13 ktor sa konal vr. 1995 vPule. Starostlivos o chorvtsky spisovnjazyk, jeho istotu a al vvin m vsasnej chorvtskej jazykovede vznamn posta-venie. Jazykov kultra sa vChorvtsku buduje aj preventvne, a to najm pomerne ve-kmi a kvalitnmi prekladovmi slovnkmi. Sstreuje sa pozornos na opisy akav-skho a kajkavskho nreia. Znaznaenho vychod, e sama emancipcia chorvtskehospisovnho jazyka vrazne zmobilizovala chorvtskych jazykovedcov na komplexn opisgramatickho a lexiklneho systmu spisovnej chorvtiny vsynchrnnom i diachrn-

8 Porov.: Portreti hrvatskih jezikoslovaca. Zagreb 1993. Publikcia predstavuje tridsatri chorvtskych filolgova jazykovedcov zpera dvadsiatich troch sasnch chorvtskych jazykovedcov. Porov. aj: PRANJKOVI, I.:Kronika hrvatskog jezikoslovlja. Zagreb l993; TAFRA, B.: Gramatika u Hrvata i Vjekoslav Babuki. Zagreb1993; Jezikoslovna razdvojba. Zagreb 1995 a in.

9 SAMARDIJA, M.: Hrvatski jezik u Nezavisnoj Dravi Hrvatskoj. Zagreb 1993; Jezini purizam u NDH.Zagreb 1993.

10 Porov.: ULEK, B.: Hrvatsko-njemako talijanski rjenik znanstvenoga nazivlja. I. I. (187475). Zagreb1990. 1372+28 s., PARI, D.: Rjenik hrvatsko-talijanski (z r. 1901). Zagreb 1995. 1239 + 39 s. a in.

11 K otzke vzahov srbskho a chorvtskeho jazyka porov.: BANAC, I.: Hrvatsko jezino pitanje. Zagreb1991 a KAI, M.: Hrvatski i srpski. Zablude i krivotvorine. Zagreb 1995. Vtejto publikcii sa nachdza zkladnliteratra ksrbsko chorvtskym jazykovm vzahom.

12 Porov.: SESAR, D.: Putovima slavenskih knjievnih jezika. Zagreb1995.13 Prvi hrvatski slavistiki kongres: zbornik radova (I. II.). Zagreb 1998.

13

nom plne. Iba vrokoch 1990 a 1995 vylo v Chorvtsku poda odbornej bibliografie148 jazykovednch publikci zameranch viac-menej na opis a upevovanie normysasnej spisovnej chorvtiny.14

Na srbskej strane ani po konenom rozpade bvalej Juhoslvie a odluke srbskhoachorvtskeho spisovnho jazyka takto vrazn rozmach jazykovedy nepozorujeme.Opis srbskho jazyka sa konal aj v tomto obdob bez osobitnho zretea na pomery vspi-sovnej chorvtine. Dokonca aj kolektvna jazykov prruka vylaete vr. 1991 aj so zreteom na zpadn variant, teda chorvtinu. Srbsk jazykovedcina zaiatku tohto obdobia pouvali povine ete termn srpskohrvatski jezik. Avr.1994 vydala Matica srbsk v Novom Sade pravidl pravopisu , ktor nahradil pvodn spolon pravopisn pravidl z r. 1960. Ale ani rok 1994, teda rok vydania osobitnho srbskho pravo-pisu, nememe u Srbov povaova za nejak medznkov rok, akm bol uChorvtov rok1991, kee sa snzvom srpskohrvatski jezik sporadicky stretme vsrbskej jazykove-de dodnes. V tomto prspevku odhliadame od deklaratvneho vyhlsenia 15 skupiny srbskch filolgov, sktorm vystpili aj na 12. slavistickom zjazdevKrakove, kee je v rozpore s nhadmi srbskej jazykovedy prinajmenom 20. storoia.Taktie v tomto prspevku nevenujeme pozornos ani bosniackemu jazyku 16, ktor vznika formuje sa vdsledku rozpadu bvalej Juhoslvie a po odluke spisovnej srbiny a spisov-nej chorvtiny.

6. Pri sledovan vzjomnch vzahov spisovnej srbiny a spisovnej chorvtinyvrozpt tohto storoia sa presvedujeme o pevnej sptosti spisovnho jazyka snrodom.Ukzalo sa, e aj spisovn jazyk od istho asu svojho jestvovania, ke nadobudne celo-nrodn platnos, sa zana sprva autonmne a zana by imnny najm proti politickmzsahom zvonka, ako aj intervencim odbornkov jazykovedcov. Zo vzahu srbskho achor-vtskeho jazyka sa meme presvedi, e ani tak dva blzke slovansk jazyky, ktormaj spolon nreov (tokavsk) osnovu, nemono vvinovo usmerova, i u pribli-ova alebo odaova. Zo vzahu srbskho a chorvtskeho spisovnho jazyka vyplva,e aj pre vzahy dvoch geneticky prbuznch spisovnch jazykov nie je natoko podstatnich vchodiskov zklada, ani blzkos ich gramatickch truktr i lexika, le najpodstat-nejou sa jav ich spisovn nadstavba, ktor sa buduje vo vvinovom historickom procesenroda, ktormu spisovn jazyk sli. Ukazuje sa, e spisovn chorvtina sa vzpieralaspolunavaniu so spisovnou srbinou, a to aj napriek stretovosti chorvtskych jazyko-vedcov na zaiatku tohto storoia. Vzpierala sa, lebo bola zaaen vlastnou nadstavbou dedistvom vlastnho vvoja, ktorm prela. Bolo to dedistvo akavskho nreovhozkladu i akavskej literatry od ias glagolaov, dedistvo kajkavskho nreovho

14 Bibliografija knjiga o hrvatskom jeziku objavljenih u Republici Hrvatskoj od god. 1990 do god.1995. In:Radovi Zavoda za slavensku filologiju. Zagreb 1996. s. 117136.

15 . In: /Serbistica I. 23, s. 4151. Beograd 1998. Porov.: IVI, P.: . Beograd 1986 a . Beograd 1990.

16 ISAKOVI, I.: Rjenik bosanskoga jezika. Karakteristina leksika. Sarajevo 1995 a HALILOVI, S.:Pravopis bosanskoga jezika. Sarajevo 1996.

14

zkladu i kajkavskej literatry, ale bolo to aj dedistvo renesannej dubrovnckej literatrya napokon i dedistvo bosniacko-slavnskej kultry aliteratry. Chorvti mali iba dvemonosti: alebo sa vzda prae vlastnho kultrneho dedistva a ma spolon jazykso Srbmi, ktor im nkala isto tokavsk nreov osnova, alebo pokraova v jestvujcejniekokostoronej tradcii do sklonku 19. storoia, a teda budova si vlastn spisovnjazyk vzhode sich vlastnou tradciou. Ukazuje sa, e sa tohto dedistva, tchto koreovnemohli vzda, objektvne to nebolo mon. Na druhej strane ani Srbi nemali potrebuprebera typick chorvtske slov, ktor sa do spisovnej chorvtiny dostali zakavskhoi kajkavskho nreia alebo novotvary i prebrat slov zo zpadoslovanskch jazykov.Vtom bolo jadro chorvtskej jazykovej otzky, ktor vpriebehu z tohto storoia rieilitri genercie jazykovedcov a my verme, e ju u definitvne aj vyrieili.

7. Zo skutonosti, e sa vposlednom desaro tohto storoia definitvne skoila umelsymbiza dvoch spisovnch jazykov, ktor sa oznaovala zloeninou srpskohrvatski/hrvatskosrpski i po slovensky srbochorvtsky, treba nm vyvodi niektor praktickzvery. Najprv sa budeme musie vrti k pvodnmu oznaovaniu tchto dvoch juno-slovanskch jazykov srbsk spisovn jazyk i spisovn srbina a chorvtsky spisovnjazyk i spisovn chorvtina. Ak sa nm tto poiadavka zd znho hadiska celkomelementrna, nie je tak jednoznan virom medzinrodnom jazykovom kontexte mimons. Vmnohch krajinch sveta sa odluka srbskho a chorvtskeho jazyka ete stle neberiena vedomie17. Ve na katedrch slavistiky i vblzkych krajinch sa ete, mono zcelkompragmatickch dvodov, stle predna die serbokroatische Sprache, the Serbo-Croatianlanguage i le serbo-croate langue. Aj u ns sa na Katedre slavistiky a indoeuropeistikya (potom na Katedre slovanskch filolgi) Filozofickej fakulty UK prednala od k.roku 1964/65 srbochorvatistika i srbochorvtska filolgia. Ale u vk. roku 1993/94sme vplnej zhode srieenm vzahu srbskho a chorvtskeho jazyka oddelili chorvtskufilolgiu od srbskej. Obidve sa dnes prednaj osobitne vkombincich sinmi tu-dijnmi predmetmi ako ktorkovek in slovansk filolgie. Obdobne budeme osobitnepsa a vydva srbsk a chorvtske gramatiky, ako aj slovensko-chorvtske a slovensko-srbsk slovnky, ba aj porovnva tieto dva spisovn jazyky ako ktorkovek in dvaslovansk jazyky. Bude to ma aj vek praktick dosah. Zvlastnej sksenosti dobrevieme, ako zloito sme museli rozlinmi grafickmi znakmi vyznaova v slovensko-srbochorvtskom slovnku18 hlskov, morfologick, lexiklne i terminologick rozdielymedzi srbskm variantom a chorvtskym variantom.

Slovci naastie vdy vemi presne od najstarch ias oznaovali Srbov a Chorv-tov, ako aj ich nrodn jazyky. Pozorujeme to v kontaktoch Slovkov so Srbmi aChorvtmiod ias renesancie, potom baroka i osvietenstva. V jazykovednch prcach A.Bernolkai v diele . tra sa presne rozliuj kultrne hodnoty Srbov a Chorvtov i srbskachorvtsky jazyk. Tto tradciu meme sledova i u S. Czambela i J. kulttyhoanapokon vemi dsledne i u slovenskch jazykovedcov vtomto storo. Termn srbo-

17 Porov.: KATII, R.: Hrvatski jezik u svijetu. Jezik, 43, 1, s. 1523; BROZOVI, D.: Stanje i zadatcijezikoslovne kroatistike. Jezik, 43, 1, s. 2334.

18 HOR`K, E.: Srbochorvtsko-slovensk a slovensko-srbochorvtsky slovnk. Bratislava 1991. 757 s.

15

chorvtina knm zaal postupne prenika a za bvalho esko-Slovenska, ale celkomsa u ns udomcnil najm v druhej polovici 50-tych rokov, ke sa stal oficilnym termnomna oznaovanie spolonho spisovnho jazyka Srbov a Chorvtov v bvalej Juhoslvii.Oznaovanie nrodnho jazyka Srbov termnom srbsk jazyk a nrodnho jazyka Chorvtovtermnom chorvtsky jazyk znamen pre ns iba nvrat k naej dvnej tradcii.

C e ( o)

Emil Hork

20 . 19 . : (1) , , ; (2) ( ), , , ; (3) , , ; (4) ( ) , ( ) aao ; (5) , . , . 9 . , . 16 . , 19 . 1918 . 1102 . , A- 1918 . , - , .

19 ., hrvatski ili srpski jezik (1882), (1892), .

20 . . , , . , . srpskohorvatski/hrvatskosrpski 90- . : .

16

SLAVICA SLOVACA l RONK 34 l 1999 l SLO 1

JLIA DUD`OV`-KRI`KOV`*

Fonologick systm spisovnej sloveninya potiny z typologickho hadiska

DUD`OV`-KRI`KOV`, J.: The Phonological System of Standard Slovak and Polish from a Typo-logical Point of View. Slavica Slovaca, 34, 1999, No. 1, pp. 1624. (Bratislava)

The subject of this study is a confrontational analysis of the phonological system of the contemporarystandard Slovak and Polish languages from a typological point of view. Polish as a language with the consonantalcorrelation of softness in which hard and soft opposites in the majority of articulation types are distinguishedconsists of the relatively rich list of consonants (31) and an ordinary system of vocals (6). The Slovak languagerepresents an intermediate type between an extreme consonantal type and an extreme vocal type for its quitebalanced proportion of vocals (14) and consonants (27). It is related to the fact that Slovak belongs to thelanguages in which prosodic (quantity) and principal, inherant distinctive features of phonemes apply while inPolish language only inherant phonological atrributes apply. Quantity in Polish perished and primal quantitativeopposites were reassesed as quality opposites (a parallel development happened also in dialects of EasternSlovakia). Neither the stress which is unchangeable and fixed to the penult stands in the Polish phonology. Thisstudy also establishes questions related to a new description of the phonological system of the Polish languagein which, in comparison with a traditional description and valuation of some contraversial cases, new solutionsare introduced.

Linguistics. Confrontational analysis. Phonological system. Slovak and Polish languages. Consonantaltype. Vocal type. Phonemes.

1. 1. Vchodiskom nho textu je typologick analza slovanskch jazykov, ktorrozpracoval A. Isaenko (1963, s. 106121), opierajc sa o mylienku R. Jakobsona, ekonsonantick mkkostn korelcia a polytnia voklov sa navzjom vyluuj. Podatejto klasifikcie sa slovansk jazyky lenia na dva typy konsonantick a vokalick,o zvis od rznej miery uplatnenia prozodickch a inherentnch fonologickch ditink-tvnych vlastnost v zvukovom systme prslunho jazyka.

Slovenina a potina s blzko prbuzn zpadoslovansk jazyky, priom sloveninaspolu s etinou tvoria jun okraj zpadoslovanskho makroarelu, km potina spolus kaubinou tvoria severovchodn as lechickej podskupiny. Spisovn slovenina,ktor bola kodifikovan na zklade kultrnej strednej sloveniny a v ktorej sa vyskytujeviacero javov nezpadoslovanskho pvodu, m v mnohch ohadoch prechodn posta-venie medzi jazykmi zpadoslovanskmi a junoslovanskmi, ale aj vchodoslovan-skmi.1 Za najvraznejie rty potiny ako jazyka lechickho typu sa poklad dispalata-lizcia samohlsok prednho radu na samohlsky zadnho radu v postaven pred tvrdmipredojazynmi, ako aj nosovky.

* Doc. PhDr. Jlia Dudov-Krikov, CSc., Katedra slavistiky, Filozofick fakulta Preovskej univerzity,Ul. 17. novembra 1, 081 78 Preov.

17

V naom texte budeme sledova, ako sa odrazili podobnosti a odlinosti sloveninya potiny, ktor s jednak geneticky dan a ktor jednak vyplvaj z ich vntornchvvinovch tendenci, vo fonologickom systme obidvoch spomnanch jazykov. Tentokonfrontan pohad je aktulny aj preto, e fonologick systm spisovnej potiny sav poslednch rokoch vrazne zmenil. Preto vo fonologickom systme sasnej spisovnejpotiny na rozdiel od tradinho opisu (napr. Z. Stieber, 1966) nenachdzame niektorfonmy (nosovky, mkk pernice) a, naopak, tatt samostatnej fonmy zskali tie hlsky,ktor sa tradine pokladali za kombinatrne varianty /y /.

1.2. Prv klasifikcia vychdza z charakteristiky vokalickch systmov a opiera sao prtomnos/neprtomnos prozodickch fonologickch ditinktvnych vlastnost. Slo-venina patr k monotonickm jazykom s tzv. vonou kvantitou, priom jej vskyt je pod-mienen platnosou rytmickho zkona. Poda tohto zkona v spisovnej slovenine(avstredoslovenskch dialektoch) nemu za sebou nasledova dve dlh slabiky. Vtchprpadoch, keby po dlhej slabike mala nasledova alia dlh slabika, nastva krtenie,napr.: biely [beli], krsny [kra:sni], iaduci, vldnuci [vla:dnuci], klkar [kolkar].O vnimkch z rytmickho krtenia v spisovnej slovenine pozri v najnovom vydanPravidiel slovenskho pravopisu (1998, s. 117120).

Platnos dlhch nositeov slabinosti maj aj diftongy, preto je vokalick systmspisovnej sloveniny pomerne bohat a obsahuje a 14, resp. 15 fonm: /a a: ia,e e: ie, o [uo], u u: iu, i i:, /.2 Okrem toho v slovenine existuj tyrislabin sonanty krtke a dlh [r], [l] , napr.: vlk vl:a, srna sr:n, slnko, vrtie sa.Kee ich vskyt je podmienen pozine (nositemi slabinosti s iba v postaven medzispoluhlskami), nemaj platnos fonmy, ale ide o kombinatrne varianty sonrnychkonsonantov /r l/.

1.3. Potina predstavuje monotonick typ jazyka bez prozodickch fonologickchditinktvnych vlastnost. Przvuk je v potine stly, nem fonologick platnos a jeviazan na penultimu. Km vo fonologickom systme poskho jazyka sa uplatuj ibazkladn, inherentn ditinktvne vlastnosti fonm, vo fonologickom systme sloven-skho jazyka sa uplatuj obidva typy: prozodick (kvantita) a inherentn ditinktvnevlastnosti fonm.

K tomuto typu patria aj niektor slovensk dialekty, menovite vchodoslovensknreia, v ktorch podobne ako v spisovnej potine a v poskch dialektoch zaniklakvantita a pvodn kvantitatvne protiklady boli prehodnoten na protiklady kvalitatvne.

1 Na toto osobitn postavenie strednej sloveniny v rodine slovanskch jazykov poukazovali u zakladateliaslavistiky (J. Dobrovsk, J. Ribay, P. J. afrik), o bolo silnou inpirciou pre kodifiktora spisovnej sloveniny. tra.

2 Tradine sa dlh /o:/ nepoklad za sas vokalickho systmu spisovnej sloveniny, lebo sa vyskytuje ibav prevzatch slovch a ich fonologick sklad sa neberie do vahy pri fonologickom opise jazyka (. Novk 1934;E. Pauliny 1979). Poda J. Sabola (1981, s. 8996), ktor zohaduje vskyt /o:/ aj v citoslovciach a onomatopojach,m inventr vokalickch fonm spisovnej sloveniny 15 lenov, priom uveden fonmu charakterizuje akovokl s najnim stupom fonologickej zaaenosti. Toti v domcich slovch dlhm protikladom krtkeho /o/ jediftong / [uo]/, napr.: /stl stoli:k, noha nka, podoba podb, osa s, osem smy [uosmi]/.

18

Podobne aj przvuk vo vchodnej slovenine je na penultime a nem fonologick plat-nos. V tom sa vchodoslovensk nreia lia od stredoslovenskch dialektov, v ktorch,ako sme uviedli, kvantita m fonologick platnos, ako aj od zpadoslovenskch dialek-tov, v ktorch je vyia funkn zaaenos kvantity, lebo tu neplat rytmick zkon.Vovyuvan kvantity je teda zpadn slovenina bliia k etine, km v neprtomnostikvantity ako fonologickho prostriedku je vchodn slovenina bliia k potine.

1.4. Vokalick systm poskho jazyka je v porovnan s vokalickm systmom spisov-nej sloveniny ovea jednoduch a pozostva zo iestich fonm /a o e i y u/. Tento novinventr vokalickch fonm na rozdiel od tradinho opisu [porov. Z. Klemensiewicz(1962), W. Doroszewski (1963), Z. Stieber (1966)] neobsahuje nosovky, lebo tie sapokladaj za bifonmick skupiny majce charakter diftongickch spojen alebo spojenvokl + nazla. Okrem toho sa v uvedenom inventri fonm posilnila pozcia voklu y,kee sa prehodnotil vzah opozcie /i/ [y] (fonma kombinatrny variant) na vzah/i/ /y/ (fonma fonma). Tto zmena svis, ako uvdza R. Laskowski (1978, s.344)a I. Sawicka (1995, s.118), s rozliovanm palatlnych a palatalizovanch konsonantova s priznvanm tattu fonmy iba palatlnym konsonantom, o om budeme hovorivasti venovanej analze konsonantickho systmu.3

Tieto navonok nepatrn pravy vokalickho systmu s vsledkom zsadnhoprehodnotenia fonologickho systmu spisovnej potiny, opierajceho sa jednako vskum (a repektovanie) jazykovej praxe, jednak o analzu distribunch, frek-vennch a kombinanch vlastnost poskch voklov a konsonantov. Preto stoutopravou vzahov vo vokalickom systme bezprostredne svis aj prehodnotenie vza-hov v konsonantickom systme, o vyvolalo ist obmedzenie konsonantickej mkkost-nej korelcie, redukciu fonm i celkov prestavbu inventra konsonantickch fonm.Tm sa men aj tradin typologick charakteristika poskho fonologickho systmu,ako je naprklad reprezentovan v spomnanej tdii A. Isaenka.

3 Opierame sa o daje publikovan v Encyklopedii wiedzy o jzyku polskim z r. 1978 (autorom hesiel z poskejfonolgie je R. Laskowski) a v akademickom vydan Gramatyki wspczesnego jzyka polskiego /Skadnia Morfologia Fonetyka i fonologia/, ktorej prv dva zvzky vyli r. 1984, a posledn r. 1995. Autorkou fonetikyje L. Dukiewiczov, autorkou fonolgie je I. Sawicka. Uveden publikcie pokladme teda za posledn oficilnestanovisko poskej jazykovedy aj v otzkach fonologickej interpretcie niektorch javov, ktor sa nastoovali akoproblematick u dvnejie, vlastne od poiatkov fonolgie ako samostatnej jazykovednej disciplny. Na ilustrciuuvedieme nzor N. Trubeckho, zakladatea fonolgie, poda ktorho v potine nie s nosovky, ale ide obifo-nmick spojenia fonm /e o/ s neuritm nazlnym /N /. W. Doroszewski, ktor s nm polemizoval, nezmenilsvoj nzor na posk nosovky ani v druhom vydan svojich Podstaw gramatyki polskiej (1963), kde vo vokalickomsystme uvdza obidve nosovky / / ako samostatn fonmy.

Informcia by nebola pln, keby sme neuviedli, e A. Isaenko (1963, s. 112113) v spomnanej tdiiotypologickej analze slovanskch jazykov, ktor bola pvodne publikovan v asopise Liguistica Slovaca (1,19391940, s. 6476), pri charakteritike poskho vokalickho systmu uvdza iba p fonm /i, e, a, o, u/apodobne ako N. Trubeckoj poklad posk nosovky , za grafmy, ktor sa realizuj ako bifonmick spojenia.

V tejto svislosti isto stoj za zmienku, e aj naalej niektor sasn autori hodnotia nosovky ako samostatnfonmy. Naprklad J. Strutyski v najnovom vydan Gramatyki polskiej z r. 1997 uvdza osem vokalickchfonm /a, o, e, u, i, y, , /.

19

Ako vidno, prehodnocuj sa aj tradin vrazn rty potiny ako jazyka lechickhotypu. A k nim nesporne patria nosovky. Preto neprtomnos nosoviek vo fonologickomsystme sasnej potiny a ich hodnotenie ako bifonmickch skupn typu vokl +nazla, resp. ako diftongickch spojen mono hodnoti ako zosladenie jazykovej teries jazykovou praxou. Mono poveda, e ide o zavenie jednej vntornej vvinovejetapy spisovnej potiny, smerujcej oddvna k rozkladu tchto nazlnych voklov(najprv len v pozcich pred zverovmi, v poslednch rokoch aj v pozcii pred inovmia na konci slova), resp. k defonologizcii nazlnosti (napr. norma spisovnej potinypripala oslaben nosovos // v pozcii na konci slova a v pozcii pred niektormikonsonantmi sa pripala aj vslovnos stnej samohlsky, napr. vslovch typu zaczli,wzili a pod.).

1.5. Vokalick systm spisovnej sloveniny je pomerne stabiln a ist vntornnaptie je badaten vo vzahu k fonmam /e:, , iu, o:/, ktor pre svoje kombinan,frekvenn a distribun osobitosti i obmedzenia mono radi k tzv. sekundrnymfonmam s nzkym stupom fonologickej zaaenosti.4 Fonmy /a a: ia, o , u u:,e ie, i i:/ maj najvy stupe fonologickej zaaenosti a predstavuj zkladn,centrlne prvky vokalickho systmu spisovnej sloveniny (porov. Ondru Sabol 1981,s.8996). V jazykovej praxi je najviac oslaben pozcia fonmy //, lebo v slade snor-mou sasnej spisovnej sloveniny sa pripa dvojak vslovnos [] a [e].

2.1. Druh typologick klasifikcia vychdza z charakteristiky konsonantickchsystmov slovanskch jazykov a opiera sa o prtomnos/neprtomnos konsonantickejmkkostnej korelcie vo fonologickom systme jazyka. Potina sa tradine zaraujeku krajnmu konsonantickmu typu, v ktorom sa systematicky rozliuj tvrd a mkkprotiklady vo vetkch alebo vo vine artikulanch radov. Poda nzorov starejposkej jazykovedy a o tie sa opieral A. Isaenko v potine sa vyskytuje 35 konso-nantov, z toho 13 dvojc tvor tvrdostno-mkkostn protiklady. Preto je pomer voklova konsonantov, i u budeme vychdza z dajov A. Isaenka (5 voklov), Z. Stiebera(6 voklov), Z. Klemensiewicza (8 voklov) alebo W. Doroszewskho (8 voklov),jednoznane v prospech konsonantov. (V dajoch o pote konsonantov sa uveden autorinerozchdzali, lebo vychdzali z predpokladu, e v potine je pln konsonantickmkkostn korelcia). Take potina sa potom spoluhlsok zaraovala hne za rutinu,ktor m najvy poet konsonantov (37).5

4 Fonma /e:/ sa vyskytuje v spisovnej slovenine v cudzch slovch a iba zriedka sa pouva v domcichslovch /dcra, dcrka, dcrkin, dcrukin/. alej sa vyuva v morfologickch pozcich pri skloovan adjektivli/dobr, dobrho, dobrmu; prv, prvho, prvmu; tak, takho, takmu/.

Fonma //, ktor je z diachrnneho hadiska striednicou za psl. krtku nosovku //, sa vyskytuje iba vpo-zcich po perniciach /pta, mso, rieb, vdn/. Jej pvodn dlh protiklad bol v procese diftongizcie v14.15. stor. prehodnoten na diftong /ia/, napr.: piatok, sviatok, oni robia.

Diftong /iu/ sa vyskytuje iba v morfologickch pozcich pri skloovan podstatnch mien poda vzoruvysvedenie a adjektv enskho rodu poda vzoru cudzia, pvia a v akuzatve substantva pani.

Napokon vokl /o:/ sa vyskytuje iba v prevzatch slovch /chrm, agronm/ a v citoslovciach /hj, h/.

20

V najnovch akademickch jazykovednch publikcich, ako je Encyklopediawiedzy o jzyku polskim (1978) a Gramatyka wsplczesnego jzyka polskiego (Fonetykai fonologia) (1995) boli pregnantne pomenovan tie miesta v poskej fonolgii, ktoru dvnejie signalizovala jazykov prax a ktor bolo treba odvodni aj teoreticky.Preto bude iste zaujmav porovnanie tradinho inventra fonm poskho jazyka,oktorom sme hovorili vyie, s novm fonologickm opisom, predloenm v uvedenchpublikcich. O ktor zmeny ide?

2.2. Prehodnotenie pozcie hlsky [y], ktor zskala tatt samostatnej fonmy /y/,spsobilo aj zmeny a ist obmedzenia v konsonantickej mkkostnej korelcii. Konkrt-ne ide o protiklady tvrdch a mkkch pernc, ktor sa v starch poskch gramatikchpokladali za samostatn fonmy. Kee v potine jestvuj viacer dvojice slov typutyk : tik, plastyk plastik, tryk trik, v takom prpade, ak by jazykovedci zotrvali pripvodnom nzore, poda ktorho je [y] kombinatrnym variantom zkladnej fonmy /i/,museli by za samostatn fonmy poklada aj mkk a mkk . Preto R.Laskowski(1978, s. 344) navrhol systmov rieenie, poda ktorho sa za samostatn fonmypokladaj iba palatlne konsonanty / fi/, km palatalizovan konsonanty sa pokladajza kombinatrne varianty.

V dsledku tohto sa zmenil inventr poskch fonm, v ktorom sa u nerozliujtvrd a mkk protiklady v artikulanom rade pernc. Ide o dos vrazn obmedzeniekonsonantickej mkkostnej korelcie, ako hlavnho atribtu konsonantickho typujazykov. Pvodnm mkkm labilam zodpovedaj teraz poda I. Sawickej spolu-hlskov skupiny /pj/, ktor vznikli v dsledku vraznej asynchrnnej artikulcie. Tentoproces rozkladu pvodne mkkch pernc na spoluhlskov skupiny je znmy aj z inchslovanskch jazykov, v ktorch prebiehal znik alebo obmedzovanie konsonantickejmkkostnej korelcie.

2.3. J. Strutyski (1997, s. 76) je v rozliovan palatlnych a palatalizovanchspoluhlsok dslednej a za palatalizovan poklad aj zadopodnebn spoluhlsky[, , ]. Preto je v jeho chpan konsonantick systm poskho jazyka ete jednoduchne predchdzajci systm, resp. ako sa traduje v starch gramatikch a obsahuje iba26 fonm. Ako z uvedenho vyplva, poda J. Strutyskho sa v potine nerozliujtvrd a mkk protiklady nielen v artikulanom rade pernc, ale aj vartikulanom radezadopodnebnch spoluhlsok.

R. Laskowski a I. Sawicka sa domnievaj, e vzhadom na fonologick opozciutypu droe : droge drog , esa : keson treba rozdiely medzi tvrdmi a mkkmivelrami poklada za fonologick. I. Sawicka k tmto dvom dvojiciam prirauje ajtretiu dvojicu /x /, resp. aj tvrt /h /, ktor sa vyskytuje v rei tch, ktor rozliujopozciu /h x/. 6

5 Tak ist poet konsonantov ako v rutine sa vyskytuje aj v bielorutine; daj o bielorutine vak A. Isaenkoneuvdza. Take aj bielorutina podobne ako rutina a ukrajinina patr ku krajnmu konsonantickmu typuslovanskch jazykov.

6 I. Sawicka poklad za osobitn fonmu aj mkk //, preto je poda nej celkov poet konsonantov vpotinevy a in 32.

21

2.4. alm javom, ktor mal svoj zaiatok v zmench vo vokalickom systmeaktor v konenom dsledku viedol k zmenm v konsonantickom systme, je hodnotenienosoviek ako bifonmickch spojen nielen v pozcii pred zverovmi, ale aj pred ino-vmi a na konci slova, teda aj v tch pozcich, kde sa ete donedvna vyadovala mono-fonmick realizcia nosoviek. Povedan s I. Sawickou (1995, s. 120) v sasnej potinehlsky oznaovan grafmami , s realizciami bifonmickch skupn (vokl + nazla)a rozliovanie typu : VN sa vyskytuje iba v pravopise. Poda R. Laskowskho (1978,s. 345) posk nosovky vo vetkch pozcich podahli rozkladu na spojenia /samohlska/+ //. V dsledku toho sa prehodnotil aj vzah hlsok /n/[] (fonma kombinatrnyvariant) na vzah /n/// (fonma fonma). Velrne // je teda nov posk fonma,ktorej vznik priamo svis s rozkladom pvodnch nosoviek na spojenia vokl + nazla.Tm sa toti posilnilo postavenie velrneho // a jeho vskyt nie je podmienen pozine.

2.5. Novou fonmou v konsonantickom systme sasnho poskho jazyka jeneslabin , ktor vzniklo po zmene > . Hoci tto zmena bola takmer ukonen ukoncom tyridsiatych a zaiatkom pdesiatych rokov nho storoia, ako to kontatujeZ. Stieber (1952, s. 78), predsa trvalo ete alch tridsa rokov (1978), km sa vsystmeposkch konsonantov namiesto predojazynho tvrdho zubnho // objavil novkonsonant neslabin //.

V starch poskch gramatikch by sme neslabin // ako osobitn fonmu mrnehadali, pretoe takto vslovnos sa pripala iba v hovorovom tle. V kultrnejpotine a v scnickej vslovnosti sa vyadovala realizcia zubnho [porov. Z.Kle-mensiewicz (1962, s. 27), W. Doroszewski (1963, s. 54, 70)].

2.6. Celkove m teda sasn posk jazyk 31 konsonantov, o je o tyri, resp.op menej ne uvdzaj starie posk gramatiky. Ide o tieto fonmy /p b t d k g f v c s z fi x m n r l j /.

V sasnej potine sa prejavuje nov vvinov tendencia obmedzovanie konso-nantickej mkkostnej korelcie, smerujca k rozkladu pvodne mkkch konsonantovna bifonmick spojenia typu [pj] . Tm sa oslabuje jeden z hlavnch znakov potinyako konsonantickho typu jazyka. Ke porovnme poet voklov (6) s potom konso-nantov, zastpenie konsonantov je vo fonologickom systme potiny ovea vyie nepodiel voklov a in 80,55 %. Kee pvodn poet konsonantov bol v potine etevy, aj percentulne vyjadrenie ich celkovho podielu vofonologickom systme bolovyie a poda A. Isaenka inilo a 87,5 %.

3.1. Slovenina patr k jazykom, v ktorch sa rozliuj tvrd a mkk konsonantyiba v skupine dentl. Preto je poet spoluhlsok (27) ni ne v potine a predstavuje66 % z celkovho potu fonm: /p b f v t d s z c k g x h m n r l j/. Vlastnos mkkosti tvrdosti nie je vak pre dently fonologicky relevantn,hoci fonetick rozdiel sa udral. Tento stav sa vyvinul v slovenine po zniku konsonan-tickej mkkostnej korelcie v 14. 15. stor., ke boli prehodnoten pvodn fonologickprotiklady a konsonanty vstpili do novch protikladov (porov. E. Pauliny 1963, s.106109). Konsonanty /t , d , n , l / maj fonologick vlastnos ostrosti (aktovosti),

22

ktor je dan artikulciou v strede stnej dutiny a ktor je charakteristick pre palatlnea alveolrne konsonanty. Z hadiska mkkosti s vak neutrlne.7

V dsledku zniku konsonantickej mkkostnej korelcie zanikla v slovenine ajopozcia i y > i a jej pozostatkom je grafma y v sasnom pravopisnom systme.

Pomer samohlskovch a spoluhlskovch fonm je v slovenine v porovnan spo-tinou vyrovnanej, pretoe slovensk vokalick systm je rozvinutej ne posk voka-lizmus a pozostva zo 14 fonm. Slovenina predstavuje prechodn typ medzi krajnmkonsonantickm typom [rutina (37), bielorutina (37), bulharina (34), doln luicksrbina (33), horn luick srbina (32), ukrajinina (31), potina (31)] a krajnm voka-lickm typom [kaubina (26), srbina a chorvtina (20) a slovinina (18)]. Poda dajov,ktor mal A. Isaenko k dispozcii, potina sa poda pvodnho potu fonm (35)zaraovala hne za rutinu a bielorutinu. Ako vidno, po zmench vo fonologickomopise potiny klesol poet konsonantov a potina je spolu sukrajininou na poslednommieste v konsonantickom type.

3.2. Rozdiely medzi fonologickm systmom sloveniny a potiny s aj vofunk-nom vyuvan sonrnych spoluhlsok. Km v slovenine sonry [r, r:, l, l:] vistchpozcich mu plni slabin funkciu (porov. 1. 2.), v potine podobne ako aj vinchjazykoch konsonantickho typu sa slabin sonry nevyskytuj.8

al rozdiel je v tom, e v slovenine sonry nepodliehaj znelostnej neutralizcii,km v potine v pozcii medzi dvoma neznelmi a po neznelej pred pauzou sa neutra-lizuj, napr.: piosnka [joska], krwawy [kfavy], ple [ple], rytm [ryt']. Sonryvslovenine nemu podlieha neutralizcii, lebo vlastnos znelosti je pri tchto spolu-hlskach vlastnosou porovnvacieho zkladu, je teda neneutralizovaten. V potinesonry podliehaj neutralizcii, lebo vlastnos znelosti je vlastnosou korelanhoprznaku. Z fonologickho hadiska nie je pre ne relevantn. Pri slovenskch sonrachje vak vlastnos znelosti fonologickou ditinktvnou vlastnosou.

truktrne je to dan tm, e fonologick systm potiny v pozcii na absoltnomkonci slova neumouje rozliovanie opozcie znel neznel. V slovenine sa sonryna absoltnom konci slova nevyskytuj (okrem neslabinho , ktor je v pozcii nakonci slabiky alebo morfmy kombinatrnym variantom pernozubnho v), pretoe tzv.pobon slabiky typu *padl, *sedm, *ps, *m, *rdz boli v priebehu historickho vvinuodstrnen vsvanm vkladnho voklu alebo predsvanm voklu alebo konsonantu,ktor sa stal nositeom slabinosti, prpadne sonra sa dostala do slabinej pozcie,napr.: padol, sedem, piese, oma, hrdza (E. Pauliny 1963, s. 129136). Vpozciiuprostred slova medzi dvoma spoluhlskami sonry [r, r:, l, l:], ako sme uviedli, plnia

7 E. Pauliny v 1. vydan Fonolgie spisovnej sloveniny z r. 1961 mal in systematiku ditinktvnych vlastnostfonm, v ktorej fonmy /t , d , n , l / maj vlastnos svetlosti temnosti. Preto aj vo Fonologickomvvine sloveniny (1963) njdeme kontatovanie, e pvodn protiklad tvrdch a mkkch dentl bol po znikukonsonantickej mkkostnej korelcie prehodnoten na protiklad svetlch a temnch (s. 106).

8 Poda A. Isaenka tvoria konsonanty v slovenine len 60% z celkovho potu fonm. Jeho daje s in, lebodo potu hlsok plniacich funkciu nositeov slabinosti zaratva aj tyri kombinatrne varianty [r, r:, l, l:] (porov.1.2.). Uveden sonry zaratva aj do celkovho potu hlsok v slovenine, ktor poda neho in a 45.

23

slabikotvorn funkciu. Km v potine sonry podliehaj znelostnej neutralizcii ajvpostaven uprostred slova (medzi dvoma neznelmi spoluhlskami), o v hovorovejpotine vedie k tomu, e sa neznel sonra vynechva, napr.: piosnka [joska],[joska], jabko [jabko], [japko].

3.3. K osobitostiam potiny patr asibilcia, t. j. zmena , na , fi. Uveden zmenasa vykonala aj vo vchodoslovenskch a zpadoslovenskch dialektoch. Asibilcia tedapatr k tm javom, ktor spjaj uveden slovensk dialekty s poskmi nreiami ispo-skm spisovnm jazykom. V spisovnej slovenine sa asibilcia nevykonala, lebo pretto zmenu tu neboli fonologick podmienky. Ale v potine a zpadnej a vchodnejslovenine boli splnen fonologick podmienky: 1. Pred asibilciou stvrdlo star c a 3,ktor sa vyvinulo z praslovanskho *tj, *dj. (Ich mkkostnm protikladom sa stalo , fipo zmene , ). 2. V danom jazyku (dialekte) bola konsonantick mkkostn korelcia.9

Asibilcia sa uskutonila aj v bielorutine, ale kee tam nebola splnen prv fono-logick podmienka, priebeh asibilcie bol poda . Novka (1980, s. 248) motivovanposko-bieloruskmi jazykovmi kontaktmi.

V dsledku asibilcie sa znil poet mkkch dentl v zpadnej a vchodnej sloven-ine. V zpadnej slovenine bol vvin diferencovan a v niektorch dialektoch zanikolrad mkkch dentl plne. Vo vchodnej slovenine stopy po konsonantickej mkkostnejkorelcii tvoria okrem dentl //, // aj sykavky //, //. Avak v sotckych nreiachvseverovchodnej oblasti vchodnho Slovenska sa zachovala konsonantick mkkostnkorelcia v plnosti, o m vek vznam pre tdium dejn slovenskho jazyka. Ako jeznme, z najstarieho obdobia vvinu slovenskho jazyka sa nezachovali iadne svislpsomn pamiatky, preto sa slovensk jazykovedci pri rekontrukcii dejn slovenskhojazyka opieraj o tdium nre.

4.1. Porovnanie fonologickho systmu sloveniny a potiny z hadiska topolo-gickej analzy ukzalo, e obidva jazyky patria k odlinm typom, v ktorch sa vnerov-nakej miere odraj vntorn vvinov tendencie zdeden z praslovaniny, ale aj vlastnvvinov tendencie. Odlinosti medzi fonologickmi systmami obidvoch jazykovvyplvaj aj z toho, e vo fonologickom opise potiny sa v poslednch rokoch udializsadn zmeny, v dsledku ktorch sa zmenila aj tradin charakteristika potiny vkon-frontcii so sloveninou. Preto takto analza je o to aktulnejia.

9 Uveden fonologick podmienky uril . Novk (1980, s. 248), zakladate modernej slovenskej jazykovedy.Po prvkrt ich vak publikoval E. Pauliny (1951, s. 148).

24

LITERATRA

BUFFA, F.: Z posko-slovenskch jazykovch vzahov. Konfrontan nrt. Preov 1998.DOROSZEWSKI, W.: Podstawy gramatyki polskiej. Cz 1. Wydanie drugie. Warszawa 1963.DUKIEWICZ, L. SAWICKA, I.: Gramatyka wspczesnego jzyka polskiego. Fonetyka i fonologia. Krakw

1995.ISAENKO, A.: Opyt tipologieskogo analiza slavianskich jazykov. In: Novoje v lingvistike. III. Moskva

1963, s. 106121.KAALA, J. et al.: Pravidl slovenskho pravopisu. Bratislava 1998.KLEMENSIEWICZ, Z.: Podstawowe wiadomoci z gramatyki jzyka polskiego. Vydanie sidme. Warszawa

1962.NOV`K, .: K najstarm dejinm slovenskho jazyka. Bratislava 1980.ONDRU, . SABOL, J.: vod do tdia jazykov. Prv vydanie. Bratislava 1981.PAULINY, E.: Fonologick vvin sloveniny. Bratislava 1963.PAULINY, E.: Slovensk fonolgia. Bratislava 1979.PAULINY, E.: Slovensk gramatika. Prv vydanie. Bratislava 1981.STIEBER, Z.: Rozwj fonologiczny jzyka polskiego. Krakw 1952.STRUTYSKI, J.: Gramatyka polska. Warszawa 1997.URBACZYK, S.: Encyklopedia wiedzy o jzyku polskim. Zakad Narodowy im. Ossoliskich. Wrocaw

Warszawa Krakw Gdask 1978.

Jlia Kr i kov-Dudov

- . , , (31), (6). , , (14) (27) . , , (), , . ( - ). , , .

, , , , .

25

SLAVICA SLOVACA l RONK 34 l 1999 l SLO 1

I *

ii `i

AUK, V.: From History of Language Culture in Belarus. Slavica Slovaca, 34, 1999, No. 1, pp. 2533.(Bratislava)

The paper deals with specific problems of Belarusian language culture. It is based on the unique officialstyle, Renaissance and Barocco translations of the Bible (by F. Skaryna, V. Ciapinski), medieval grammars andrhetoric. Modern Belarusian orthology has its roots in the folklore, common periodic publications style, creativeuse of the language and normalizing activity of Belarusian writers. National scholars deepen the theory oforthology in the sphere of language norms, problems of terminology, stylistic differentiation, Russian languageinterference, national concept of lexicography.

Linguistics. History of language culture. Belarusian language culture. Belarusian writers and scholars andculture of language. Scientific investigation of Belarusian language culture.

K i i . i-i, i- i i . i -i i i i i, i i i (XIV . XVII . ). i i i i i -. i i i i , i i , iiii .

i i i i (14901550) `ii. 23i ` iii, i i 1517 . , ii, i i i, . . i : - i () ( ) i , `i.

i . i ` (15301593) ( - ii), i ii (15401603) ( ) . i i, ii, i ii, i i

* Doc. Viktria aukov, CSc., Katedra sasnho bieloruskho jazyka, Bielorusk ttna univerzita,ul.K.Marxa 32, 220050 Minsk, Bielorusko.

26

ii ii. ii - i i , ,, ii 1596 . i ii. : .

i XVII . i i i i i i, i ii, i , i , , . i i , i . i i i ii i: -i iii - i .

i XVIII . i i- i iii i ii. i -i , i i i i , i i . , i i i ii .

. , i i i i . , ii i-ii (18071884) i iiiii, i i i, , - i. i i (1866) ii , i-i, i - .1

ii - . i-ii (1870). i i ( 1922) (I i, 18821942) , i , i i i ii .

i i i -i i , i i i. ,i . . i ii i (1826), i i(1842) , ii ii, i

1 i i i i (i) i i iii (iii).

27

ii i i. i . . , . , . . i-ii i -i ii. , i ` i (18401900), -ii, i (1891) i i i . i ii , i ii i , ii.

i i , , XX . i i i i i ii, . - i iii i , i i i .

i i i . i . `i, iiii i i ii i, i i i . iii i -i i, i i i . i i, i, . , . ii .(i (1914).2 ` (i i, 18761916) i, , . i i , , i ( !).3

i ii i- i,4 ii. ii i (19261996), i i i , i . i i XIX . i . ` i i . i.5

ii i i 1870 . I i (17881877), i

2 . i. i, 1972. . 2328.3 . . i, 1976. . 217.4 I. I. i, . . ` , . . ,

. . ii, . . , . . , . . , . . , . .`i, . i, . , . . , . I. , . . i.

5 . i . i, 1995. . 122.

28

i . i i i i i (18611931). i i ii i ii i ii, , , , i , i i i i.6

` (19031922) . .

- , . 1905 . . (19061915), . , ` , , .

(` , -(1906) (1906) , (1910) . - ( , 18821956) 1926 . , , , .

1918 . , , o , `., . , . , . . ` - ` (18921938), . ., , , , - . , . , , -.7

. 20- .XX.

6 . . // . . . . . 1926. . I. 1. . 73.

7 ` . i, 1936; -i i / . . i. i,1937; ii . i, 1940.

29

, , ,. , , .8 -, , , .9

, , , , , , . (1962), . . ... , .

- . , , , . , , - ii ( , 19001944). - - , ( ,18961991), `, .

, - . 1921 . - , 15 , . (), - , -, - . i ` - (18591934), , - (1867 1934), (18811931), , , (18881937), (18911938) . ` ( 1928 . ) ` , .

8 i . i i // . 1924. 2. . 192205; 3. .97116; 1925. 5. . 133147. ` . // . 1929. 56. . 111116. . i // . 1927. . 2. . 167181.

9 . i ii // . 1927. 4. . 8893.

30

- , 1921 . ` . : - , -. 30- . 20- . , , . - . 1933 ( 1959 . ), , , , , . , , . ` , 1992 . ` , , . . 1933 . , , , , .

60- , . - , , , .

, . ` (18911917), (18931939), ( , 19121996), (19211976), (19301984), ` (. 1924 . ), (. 1931 . ), ` (. 1935 . ). . , , , (1989) .

1996 . , , () . , ` : . : 19471995). 48

31

, -, . , , , . - , . 26 1990 , . , (4 1994 . ). : , - , , .10

- , . - , , , , -- , . , . 1963 . . , , , .11 .12 - - , , (, 1992). , .

, , `, - - . i, , , , , ,

10 ii i. . i, 1996. . 492.11 i ii. // ` : . i, 1994. . 205.12 .

32

. i : i- i , i i ii i i. i ii (. 1. i, 1962; . 2. i, 1965); ` ( 1. i, 1985; 2. i, 1986); i : 5 (i, 19771984); . . i i ii (i, 1977). . - (i, 1980). ii (i, 1994); . . i iiii (i, 1976, 2- . 1993); . . ii i (i, 1988); . . , . . i 5 (i, 19761993); - i ii i. ii, i - i , , . i (i, 1973); i i (i, 1991). i i: i . . i (i, 1961). (i, 1967, 2- 1972); (i, 1983).

i i i, i- i i, i i i 1960 . i i- i i -i i i (1 i, 1962; 2 i, 1965) . . ii. i i i (i, 1995). I. . iii. (i, 1989) i iii . . . ii(i, 1992).

` i i i i i, i -ii (. . ii, . I. i,..) i i-i.

. i i . ii i-i, ii i i i, i -i i : iii. 1996. 7. . 294304; i i iii. 1995. 2.. 178183. ii i i i. 1995. 2. . 246253 i i.

33

i i i - , i 1990 . i , i , i i . 1995 . i i i ii i ii ` . i , . ,. , . i., i i , i, . i i i ii i , `ii ` i i. i i . , , -i i i i, 1991 -i i, i . i , i e i ii, .

i i i - i , i , - i i , . i i i` , 1994 ii . . ii. ii , i, . i i .

De la historia de la cultura lingstica en Belarus

Viktoria L a u k

La cultura de la lengua de un pueblo constituye un importante factor de su desarrollo social comparado congrandes perodos del tiempo. Los belarusos, a pesar de tener una rica herencia literaria representada por variosgneros, despus de perder a finales del siglo XVII su independencia estatal tuvieron que pasar un espinosocamino hasta poder restablecer su lengua litararia y solucionar problemas especficos de la cultura de la lengua,uno de los cuales consista en desmentir la teora, inventada por razones polticas, de que la lengua belarusa eraun dialecto, por lo cual su uso literario hasta 1905 fue oficialmente prohibido.

El desarrollo de la lengua literaria y, posteriormente, los problemas particulares de la ortologa han sido elobjetivo principal de la actividad de los escritores belarusos que conjugaron su obra literaria con la normalizadora,utilizando a estos fines la prensa peridica. Esta tendencia se mantiene firme y estable.

El desarrollo cientfico de la ortologa tiene como fundamento las invstigaciones lingsticas que sirvende base para la codificacin, y est acondicionado por varios factores lingsticos y sociales.

Un problema urgente para la ortologa belarusa actual consiste en orientar la norma literaria hacia las basesoriginales del vivo lenguaje popular y ampliar la esfera de uso de la lengua belarusa en la sociedad.

34

SLAVICA SLOVACA l RONK 34 l 1999 l SLO 1

RUDOLF KUCHAR*

Zo slovinskej a slovenskej frazeolgie

KUCHAR, R.: From Slovenian and Slovak Phraseology. Slavica Slovaca, 34, 1999, No. 1, pp. 3441.(Bratislava)

Language closeness of two Slavic languages (linked closer and co-operating more in the past) is apparentin the vocabulary of both languages and especially in the phraseology.

In this study the author deals with Slovenian and Slovak phraseological units. On the basis of theircomparison many common features are located which resulted not only from common Slavic ground but alsofrom the language-historical developement of the Slovenian and Slovak languages. The aspect of mutualcloseness of both languages allowed us to devide phrasemes of these languages into several groups. Thisphraseme division comes out from the comparison of the feature which is based on the structure of comparedphrasemes and individual language-formal or lexical elements.

Linguistics. Slovenian language. Slovak language. Phraseologisms.

Slovinsk a slovensk jazyk ako slovansk jazyky juhozpadoslovanskej skupinymaj mnoho spolonho. Markantne sa to prejavuje nielen v ich lexiklnom plne, ale ajvo frazeologickej oblasti1 tchto jazykov. Upozoruje to na ich niekdajiu psychologicko-spoloensk a kultrnu blzkos, spolon jazykov hranicu a prepojenos pred a poasexistencie Vekej Moravy. Verifikova si meme uveden tzu na niektorch vybranchfrazeologickch jednotkch.2 U v vode treba pripomen, e jednotliv frazmy vuve-denom slovnku maj svoje tylistick kvalifiktory, ktor pri (postupnom, a to zdraz-ujeme) tan slovnka boli istm signlom pre nae kontatcie a alie bdanie. Vkva-lifiktoroch pog., preg. a star., resp. zastar. nachodme najviac spolonch, resp.totonch prvkov3. Z uvedenho bude preto vychdza aj ich rozdelenie, resp. ist vpoettakto vymedzench skupn frazm.4 Usilujeme sa ukza to spolon, o hovor oniek-dajej jazykovej blzkosti, ale aj jednote obidvoch skmanch jazykov vkomunikciitchto etnickch celkov uvedenm niekokch frazm z kadho pre ns zaujmavhotypu. Pretoe typov a frazm, ktor by sme mohli porovnva, je neprebern mnostvo,obmedzili sme sa najprv na frazmy (A) obsahujce slovku. V skupine tchto fra-

* PhDr. Rudolf Kuchar, CSc., Jazykovedn stav . tra, Pansk 26, 813 64 Bratislava.1 Z historickho aspektu sme na to upozornili v tdii Z histrie niektorch frazm v starej slovenine

aniektorch slovanskch jazykoch (1996).2 Ako vchodisko nm poslilo vydanie prvch tyroch zvzkov Slovara slovenskega knijnega jezyka

(1972), ktor sme s uvedenm zmerom pretudovali.3 Spolon prvky vidme v lexike a spjan slov, v ich formlno-hlskovej podobe, ale aj v celkovej truktre

istej frazmy.4 Zdrazujeme vak skutonos, e v niektorch prpadoch hodnotenie frazeologickch jednotiek vslo-

vinine a slovenine je poda stavu slovnkovej terie a slovnikrskej praxe v uvedench jazykoch odlin. Natieto skutonosti vak konkrtne osobitne neupozorujeme.

35

zeologickch jednotiek s komponentom oznaujcim slo poukeme na ich typy acha-rakteristick znaky, priom uvdzame ich podskupiny (Aa Ad). Z inch frazm (B) sasstredme iba na ist reprezentan vber vetkch typov frazm a ich zastpenie. Upo-zornme pritom na znaky, ktor z formlno-slovnho aspektu hovoria len o plnej aleboiastonej podobnosti v obidvoch jazykoch (Baa, Bab). Neobdeme ani odlinosti druhhojazyka v ekvivalentnosti, v pouit odlinej relie (Bb), resp. odlinej truktrovanostifrazmy (Bc), pretoe mu naznaova in mon susedstvo5 a vplyv inch jazykovasvislost.

A. Skupinu frazm, ktorch komponentom je niektor slovka, reprezentuj viace-r znaky. Je nm predovetkm rovnak jazykov stvrnenie s nezmenenm vznamom,resp. plne zhodn gramatick a lexiklno-smantick podoba (Aa) .6 Prznan preskupinu frazm s slovkou je alej zmena jednho lena alebo ekvivalentu (Ab ekvivalentom chpeme odlin vraz, vlastne preklad, nahradenie domcim slovom),[nie vak slovka]. Pre in skupinu frazm je typick zmena kovho slova, ktormje obyajne slovka (Ac nastala zmena v selnej/poetnej relii). V ostatnej skupine(Ad) sa ist frazma a jej obsah vyjadruje celkom inou, od sloveniny odlinou, slo-venine neznmou kontrukciou. Vcelku uveden skupiny (AbAc) meme vak cha-rakterizova ako pribline rovnak. Znan odklon bada a v skupine frazm Ad.Konkretizujme si teraz nae jednotliv skupiny frazm. Zvolili sme tak systm, euvdzame na prvom mieste slovinsk podobu frazmy (v uvedenej forme a s jej vskytom zvzok slovnka a str.). Za lomkou (/) sa uvdza jej slovensk znenie alebo za zdvo-jenou lomkou (//) existujci (doloen) variant tohto znenia.

Skupina frazeologickch jednotiek Aa.Charakteristika: rovnak gramaticko-lexiklna podoba: z vsemi tirimi se je branil

iti/brnil sa so vetkmi tyrmi (I, s. 183); daj mu eno za uho, po nosu/daj mu jednuzaucho, po nose (I, s. 338); gornjih desettiso/hornch desatisc (I , s. 379); vseh deset(prstov) si lahko oblizne/vetkch desa (prstov) si me oblza (I, s. 379); vsi do enegaso prili/vetci do jednho prili (I, s. 427); dvakrat da, kdor hitro da/dvakrt d, ktochytro d (I, s. 531); govoriti s kom med tirimi omi/hovori s niekm medzi tyrmioami (I, s. 739); pomo je prila pet minut pred dvanajsto/pomoc prila p mint preddvanstou (II, s. 785); bili so vsi ene misli z njim/boli vetci jednej mysle (II, s. 789);zeno nogo je e v grobu/jednou nohou je u v hrobe (III, s. 147); vsakemu enkrat odzvoni/kadmu raz odzvon (III, s. 333); spametovati se pet minut pred dvanajsto/spamtovasa p mint pred dvanstou (III, s. 580).

V uvedenej skupine frazm zisujeme, e slovenina m v prpade vznamu,vnajvyom ase, v tiesnivej situcii okrem frazmy p mint pred dvanstou aj va-riantn podobu v hodine dvanstej.

5 Ide tu o etinu a in jazyky. Tejto problematike sa v prspevku nevenujeme.6 Mal odchlka, ktor pokladme za zanedbaten, pramen v systme skmanho jazyka a jeho foneticko-

fonologickej truktrovanosti.

36

V inom vzname je blzko smrti, pred smrou sa doklad v slovenine popri frazmejednou nohou je u v hrobe ete aj frazma st nad hrobom, resp. stoj u nad hrobom.V nej najm prslovka u (v slovinine aj slovenine) spriehladuje a presne pecifikujeuveden vznam. Bez nej a bez irieho kontextu by ilo o zkladn vznam slovesast. Rovnako ako slovenina aj slovinina m v inej frazme s uvedenm vznamomvyuit vraz de: dni m zrtan/dnevi so mu teti (III, s. 1107).

Skupina frazeologickch jednotiek Ab.Charakteristika: zmena kovho slova, ekvivalentn vyjadrenie (asto aj slov-

nm zvratom): (pomagal ji je njen) esti ut/iesty zmysel (I, s. 323); ne da si dvakratrei/netreba dvakrt poveda (I, s. 338); vsak dinar7 trikrat obrne/kad peniaz trikrtobrti (I, s. 408; II, s. 93; III, s. 224); igrati drugo violino/hra druh husle (I, s.509);obljubiti in dati je dvoje/sbi a da je in (I, s. 537); presojati zdvojnim merilom/mera dvojakm metrom (I, s. 538; II, s. 746); ena lastovka ne naredi pomladi/jednalastovika nerob jar (I, s. 580); dela vse po enem kopitu/vetko rob na jedno kopyto (I,s. 580); manjka mu eno kolesce/chba mu jedno koliesko (I, s. 691); enkoleek vglaviima premalo, preve/m o koliesko menej, viac (II, s. 28); za pet Krievih ran/pre prn Kristovch (III, s. 580); eninov ima na vsak prst (po) pet/npadnkov m na kadprst p, piatich (III, s. 580); dri se, kot da ne zna do pet teti/vyzer, akoby nevedel dop narta (III, s. 580); vedno je hotel biti v prvem planu/by na prvom mieste, vpopred(III, s. 615); je med dvema ognjema/by medzi dvoma (mlynskmi) kamemi (IV, s. 33);sedeti na dveh stolih/sedie na dvoch stolikch (IV, s. 611); (svoje nazore je spremenil)za sto osemdeset stopinj/ostoosemdesiat stupov (IV, s.949).

Skupina frazeologickch jednotiek Ac.Zmena selnej relie: biti v devetih nebesih/by v siedmom nebi//cti sa ako vnebi

(I, s. 389; III, s. 12); nisem ga videl e celo stoletje/nevidel som ho u sto rokov (IV,s.962).

Skupina frazeologickch jednotiek Ad.Charakteristika: rozlinos kontrukcie (niekedy sa men aj vznam, nastva po-

sun vznamovej strnky frazmy): ez sedem let vse prav pride/po ase sa pravda uke(I, 296); (tako te bom), da bo devet sonc videl/a sa ti zaiskr (I, s. 389); kovati kogavdeveta nebesa/vyna, vychvaova niekoho do nebies (I, s. 389; II, s.457); kjer seprepirata dva, tretji dobiek ima/kde sa dvaja bij, tret vyhrva, vaz (s.431); prienem uesu noter, pri drugem pa ven/jednm uchom dnu, druhm von (I, s.509); (fant,kakrnih gre) dvanajst na ducat/dvans do tucta (I, s. 522); pet takih ukrotim za malojuino/koko je vs do tucta (II, s. 248); vsi mu streejo, on pa ne pet ne est/je ako tea,vl... (II, s. 580); kdor moli, desetim odgovori/mla je zlato (II, s. 828); (ubiti) dvemuhi na en mah/(zabi) dve muchy jednou ranou (II, s.666; III, s. 716); petkrat premislipreden reeno/trikrt meraj a raz strihaj (III, s.586); trikrat seliti, preseliti se, je enkrat

7 Vzhadom na in spoloensk podmienky sa tu vymenilo slovo denar za dinar.

37

pogoreti/sahova sa, akoby si (raz) vyhorel (III, s.719); pohlevnih ovic gre velikoven hlev/dobrch ud sa vea zmest (III, s.727); osel gre samo enkrat na led/iba razsa popli (IV, s. 445).

Vznam ,treba prv rozma, ako nieo povieme alebo urobme vyjadren frazmouvsak dinar trikrat obrne sa v slovinine aktualizoval a modifikoval jej variantom vsakobesedo trikrat obrne, preden spregovori.

B. Frazeologick jednotky veobecne (bez obmedzenia).Pre tto skupinu frazm s charakteristick rovnako ako v predchdzajcej skupine

odlinosti a zmeny, ktor sa prejavili najm pri ich utvran. Hoci v nich memepozorova rovnakos predovetkm v ich lexiklno-gramatickej podobe a smantickejstrnke, rozliovali by sme vak skupinu frazm s jazykovo presnou, teda neodlenoupodobou (Baa) a frazeologizmy s niektormi menmi gramatickmi alebo lexiklnymiodchlkami (Bab), ktor spovaj vo vyuit derivcie jednotlivch slov, v pouit odli-nej predloky, resp. ekvivalentu a pod.

Skupina frazeologickch jednotiek Baa.Charakteristika: rovnak gramaticko-lexiklna podoba. Podobn a presn vyja-

drenie: dokazati rno na belem/ukza ierne na bielom (I, s. 113); ne hvali dneva predveerom/nechvli de pred veerom (I, s. 334); pred takim junakom klobuk dol/predtakm junkom klobk dole (I, s. 449); palica ima dva konca/palica m dva konce (I,s.530); hodi kakor maka okrog vrele kae/chod ako maka okolo horcej, vrelej kae(I, s. 815); imeti srce iz kamna/ma srdce z kamea (II, s. 261); podarjenemu konju sene gleda na zobe/(po)darovanmu koovi sa nepozer na zuby (II, s. 405); nihe nepade uen z neba/nikto nepad uen z neba (III, s. 13); gledati, videti koga iz oblijavoblije/vidie niekoho z obliaja do obliaja, z tvre do tvre (III, s. 201); (e todobi,) si lahko vse prste oblie/prsty si oblza (III, s. 204); napad je najbolja obramba/tok je najlepia obrana (III, s. 215); delo gre od rok/prca ide od rk (III, s.253); teekkamen se mu je odvalil od srca/ak kame mu spadol zo srdca (III, s.326); vranavrani oi ne izkljuje/vrana vrane oi nevykuje, nevyzobe (III, s. 358); metati komupolena pod noge/hdza, meta, la polen niekomu pod nohy (III, s.147; III, s. 760);gori mu zemlja pod nogami/hor mu zem pod nohami (III, s. 147); la ima kratke noge/lo m krtke nohy (III, s. 147); oditi z dolgim nosom/ods zdlhm nosom (III, s. 154);igrati se z ognjem/hra sa sohom (III, s. 336); imeti koga v paci/ma niekoho v pci(III, 504); biti bolj papeki kot pape/by ppeskej ako ppe (III, s. 521); kuhanin peen je pri njih/varen, peen (III, s. 554); (ta dva sta si,) se gledata kot pes inmaka/by ako pes a maka (III, s. 573); kdor nima v glavi, ima vpetah/kto nem vhla-ve, m v ptch (III, s. 580); kdor se v petek smeje, se v nedeljo joka/kto sa v piatoksmeje, vnedeu plae (III, s. 581); plavati proti toku/plva proti prdu (III, s. 625);pogovoriti se iz oi v oi/prehovori si zoi voi (III, s. 721); vsak naj pometa predsvojim pragom/kad nech si zamet pred svojm prahom (III, s.797); e mu prst pomoli,pa roko z(a)grabi; pest ponudi, pa roko z(a)grabi/pod prst, ruku zoberie (III , s.805,818); ni ni ulo njenim pozornim oem/ni neulo jej pozornm oiam (III, s.945);

38

imeti dolge prste/ma dlh prsty (III, s. 1005); kar kdo seje, to bo tudi el/o kto seje, tobude a (IV, s. 616); siti lanemu ne verjame/sty lanmu never (IV, s. 678); ta imapa slamo v glavi/ma v hlave slamu (IV, s. 734); smola se ga dri, ima smolo/ma smolu(IV, s. 766).

Skupina frazeologickch jednotiek Bab.Charakteristika: rovnak gramaticko-lexiklna podoba. Uskutonila sa menia

gramatick a lexiklna prava. Prejavila sa v pouit inej predloky, nejakho deri-vovanho slova alebo inm gramatickm prostriedkom (upravenm ekvivalentu oznau-jceho t ist reliu): iveti bogu za hrbtom/i bohu za chrbtom (I, s. 160); bolji jevrabec v roki, kakor golob na strehi/lep je vrabec v ruke, hrsti ako holub na streche (I,s. 170); kovaeva kobila je zmeraj bosa/kovova kobyla je vinou bos (I, s. 176);jabolko ne pade dale od drevesa/jablko nepad aleko od (dreva)8, stromu (I, s. 330);igrati drugo violino/hra druh husle (I, s. 509); zadeti ebljico na glavico, v glavico/udrie klinec po hlavike (I, s. 693); imeti kaj v malem prstu/ma nieo vmalku (II,s.27); iver v oesu drugega vidi, bruna v svojem pa ne; pezdir v oesu svojega blinjegavidi, bruna v svojem pa ne/vid smietku v oku blneho a brvno vovlastnom oku nevid(II, s. 82; III, s. 587); klin se s klinom izbija-izbije/klin sa sklinom vybja (II, s. 83, 85);ugrizniti v kislo jabolko/zahryzn do kyslho jablka (II, s. 194); narediti kariero/urobikariru (II, s. 288); obesiti tudij na klin, kljuko, kol/zavesi tdi na klinec (II, s. 337,341, 363); hoditi s kokomi, kurami spat/chodi so sliepkami spa (II, s. 362, 531); bitikokoje, kratke, kurje pameti/ma krtku pam//kurac mozog (II, s. 472, 534); streljatikozle/striea capov (II, s. 459); prinesti vse na kroniku/prinies vetko na tcke (II,s.511); njegovo ivljenje visi na lasu/jeho ivot vis na vlsku (II, s. 558); kar daneslahko stori, ne odlaaj na jutri/o me urobi dnes, neodkladaj na zajtra (III, s. 280);imeti dve elezi v ognju/ma dve eliezka vohni (III, s. 336); ne meite denarja skoziokno/nehdte peniaze von oknom (III, s.356); koliko ljudi, toliko okusov/koko ud,toko chut (III, s. 371); metati, sipati komu pesek v oi/hdza, sypa niekomu piesokdo o (III, s. 573; 672); drati, tiati pesti za koga/dra pste, palce niekomu (III,s.577); vem, odkod veter piha/odkia vietor fka (III, s. 592); obraati pla po vetru/prevraca pl, kabt po vetre (III, s.621); poutiti se kot riba na suhem/cti sa akoryba na suchu (III, s. 667); kamor si hudi sam ne upa, polje babo/kde si sm ertnetrfa, pole babu (III, s. 860); biti komu vposmeh/by na posmeh (III, s. 865); boljepozno kot nikoli/radej neskr ako nikdy (III, s. 938); kdo prej pride, prej melje/kto prvprde, ten prv melie (III, s. 1033); poda se mu, kot kravi, svinji sedlo/ide, sved mu akokrave sedlo (IV, s. 612; III, s. 670); riba pri glavi smrdi/ryba od hlavy smrd (IV, s.768);delati izkomarja, muhe slona/robi z komra, muchy slona (IV, s. 751).

Skupina frazeologickch jednotiek Bb.Charakteristika: zmena jednho (kovho) lena, relie, ekvivalentn vyjadre-

nie: (govoril je nekaj),kar ni imelo ne glave ne repa/o nemalo hlavu ani ptu (I, s.691);

8 V starej slovenine mme doloen vznam strom v slove drevo i drvo (porov. nau tdiu Slovo drevov slovanskom a staroslovenskom kontexte, 1988). Je preto mon i takto podoba uvedenej frazmy.

39

jajce ve kot puta ve/vajce vie viac ako sliepka (II, s. 199); gojiti, greti, rediti kao naprsih, srcu/hria hada na prsiach (II, s. 251); tak je, kot bi na koprivah sedel/je tak,akoby na ihlch sedel (II, s. 430); (kmalu je vrgel) puko v koruzo/hodi puku do ita(II, s. 442); (imeti) na jeziku med, v srcu led/ma na jazyku med, v srdci jed (II, s.569);(dri se) kot kup nesree/je ako kpka neastia (II, s. 529); kaj se vlee kot megla/osa vleie ako smrad (II, s. 727); ni vsak dan nedelja/nie kad de je sviatok (III, s. 17);tii glavo v p