PHONE: 234

BIHAR SCHOOL OF YOGA THE FIRST SCHOOL. IMPARTING PRACTICAL TRAINING OF ALL SYSTEMS OF YOGA IN FIFTEEN DAYS. FOUNDED BY H. H, YOGASHAKTI

WITH THE PATRONAGE OF MAGNIRAM BAUNATH GOENKA CHARITABLE TRUST AND DEDICATED TO SWAMI SATYANANDA SARASWATI

M O N G H Y R (BIHAR) INDIA

COURSES

HATHA YOGA panacea for bodily ills

RAJA YOGA mind making scheme

YOGA NIDRA psychosomatic yoga

BHAKTl YOGA emotional adjustment

and sublimation

KARMA YOGA normal exhaustion of abnormal complexes

GYANA YOGA know what you are

SPECIAL FEATURES literature, movie-films,

tours, toperecorded lessons, journals, etc.

This i s to ce r t i f y that

Miss Zdena Bronislav.ska

res ident Prague, Czechoslovakia, has

attended ana completed s a t i s f a c t o r i l y a

Course in Kriya Yoga, Hatha Yoga and other

Yogi c Techniques, at the Bihar School of

Yoga, Monghyr.

We are hereby cer t i fy ing her as a qualif ied

teacher of Hatha Yoga.

(Swami Satyananda)

Bihar School of Yoga, Monghyr,

Ma Yogashakti has toured widely all over India and is leaving for world tour in 1966. Those who want to invite her for a short visit may write to the Secretary of the School direct.

ZDENA BRONISLAWSKA

JOGA SVETLO POZNANIA

VYDAVATE!STVO ALFA BRATISLAVA

Vá!enej SVÁMI ATMANANDE SARASVATI I

"akujem za intui#nú pomoc a in$piráciu, ktorú mi poskytovala napriek zemepisnej vzdialenosti.

Pani Ing. ANNE FWCHOVEJ srde#ne "akujem za citlivé pretlmo#enie knihy do sloven#iny a hlboké porozumenie pri na$ej spolupráci.

Z. Bronislawská, 1991 Illustrations V. Mertová, 1991 Translat ion A. Flochová, 1991

Epiloque A. Flochová, 1991

Túto knihu s oddanos%ou a úctou venujem vá!enému PARAMAHAMSOVI SvÁMIMU SATYANANDOVI SARASVATIMU.

Joga je dedi#stvom minulosti a kultúrou budúcnosti. Aj najjemnej$& vánok trávu ohne, no tráva sa vzápät& znova

narovná, ako by sa vôbec ni# nestalo. V&chrica v$ak zni#& a vyrve z kore'ov i najsilnej$ie stromy.

Pru!nos% tela a pru!nos% mysle mô!e vzdorova% fyzick(m aj mentálnym vzruchom. Fyzická a mentálna pru!nos% #loveka úzko spolu súvisia.

)akujeme dávnovek(m mudrcom a jog&nom, ktor& svoj&m duchovn(m rozh*adom a poznan&m dosiahnut(m mentálnou a fyzickou discipl&nou zachovali *udstvu toto dedi#stvo indickej kultúry — jogu.

V tomto dynamickom storo#& hektického a namáhavého +ivota, v ktorom *udia !ijú, je ve*k(m $%ast&m, !e ve*a pou!&vate*ov jogy a jej propagátorov za#alo roz$irova% túto vedu, ktorá priná$a #loveku zdravie, mier a poznanie.

Zdena Bronislawská vykonala publikovan&m tejto knihy ve*ké dielo. Nav$t&vila Indiu, kde pri nohách svojho guma Paramahansu Satyanandu Sarasvatiho prijala poznatky o joge. Zdena je známa tane#nica a ako tane#nica mala v sebe vrodenú telesnú pru!nos%. V(cvikom jogy sa rozvinula aj jej mentálna pru!nos%.

Nech túto knihu $tudujú mnoh&, aby sa jej praktiky kone#ne stali sú#as%ou ich ka!dodenn(ch pobo!nost& k V$emohúcemu.

Monghyr, India (Bihár), 1967

Svámi Satyananda Sarasvati

SVÁMI SATYANANDA O JOGE

Ezoterické u"enie o joge rozoznáva v podstate tri hlavné telá: hrubé, kauzálne (pr#"inné) a astrálne. Tieto tri telá sa e$te rozde%ujú na desa& 'al$#ch. Preto je filozofick(m omylom, pova)ova& na$e telo za definit#vne . V priebehu pä&desiatich alebo osemde-siatich rokov %udského )ivota by sme sa mali pokú$a& pozna& vä"$ie, hlb$ie a jemnej$ie telá. Aby sme to dokázali, je dôle)ité ma&, ako hovor#me, správny stav mysle.

Mo!no za#a% s meditáciou, alebo mus&me za#a% so základn(mi stup'ami?

Ak ste schopn# sedie& desa& minút v absolútnom pokoji bez akéhoko%vek fyzického "i psychického problému, mô)ete a doká)ete za"a& priamo medi-tova&.

Mô!e joga zlep$i% stav nevylie#ite*ne chorého? Existuje ve%a psychosomatick(ch chorôb, ktoré

mô)e joga vylie"i&, no pravdu povediac, niektoré choroby nemô)e v ist(ch pr#padoch ovplyvni& ani joga.

Znamená slovo joga v sanskrte jednotu s Bohom? Slovo joga neznamená jednotu s Bohom. Starovek(

mudrc Pata*d)al # vo svojich ver$och o krá%ovskej joge definuje jogu takto: „Ovláda& funkcie mysle — to je joga." Doslova joga znamená rovnováhu, vyrovna-nos&, súlad, harmóniu; ak sa v$ak ovláda myse%, dosiahne sa napokon harmónia a vzniká jednota medzi ni)$ou a vy$$ou mys%ou — du$ou.

Defin#ci a jogy vyjadruje discipl#nu tela, mysle, emóci# a rozumu; je v nej zahrnutá aj nevyhnutnos& správneho v(cviku.

Ak( je rozdiel medzi cvi#en&m jogy a in(mi fyzick(mi cvikmi?

Predov$etk( m si mus#me uvedomi&, )e z tohto h%adisk a nie je joga správny v(raz. Cvi"enie jogy sa tradi"n e ozna"uje ako poz#cie jogy a medzi poz#ciami jogy a in(mi fyzick(mi cvikmi sú ve%ké rozdiely. Nemienime ostatné cvi"enia kritizova&, lebo sú ve%mi potrebné pri rozv#jan# tela a svalov, ale na existujúce rozdiely treba upozorni&:

1. pri cvi"en# poz#ci# jogy je spotreba kysl#ka minimálna, no pri fyzick(ch cvikoch je maximálna,

2. pri zotrvávan# v poz#ciách jogy sa d(chanie spoma%uje , pri inom fyzickom cvi"en# sa v$ak ve%mi zr(ch%uje ,

3. teplota organizmu v poz#ciách jogy klesá, k(m pri in(ch fyzick(ch cvikoch sa podstatne zvy$uje,

4. pri zotrvávan# v poz#ciách jogy sa látková v(men a spoma%uje, k(m pri absolvovan# in(ch fyzic-k(ch cvikov sa v(razne zr(ch%uje,

5. poz#cie jogy zastavujú katabolizmus (biologické

$tiepeni e a okysli"ovanie látok )ivej hmoty, pri ktorom sa uvo%*uje energia), iné fyzické cviky ho podnecujú,

6. pri be)nom fyzickom cvi"en# preberajú svaly najviac )iv#n — na úkor ostatn(ch orgánov, svaly organizmu v poz#ciách jogy dostávajú v porovnan# s ostatn(mi orgánmi minimálne mno)stvo kysl#ka,

7. pri cvi"en# jogy sa srdce za&a)uje postupne, no pri in(ch fyzick(ch cvikoch stúpa krvn( tlak a r(chlo sa aj uvo%*uje,

8. pri cvi"en# jogy potrebujeme minimálne mno)-stvo jedla, no pri inom fyzickom cvi"en# sa spotreba jedla podstatne zvä"$uje.

To sú teda niektoré rozdiely, no poz#cie jogy priná$aj ú aj 'al$ie osobitosti. Jednou z nich je hormonálna "innos& v priebehu cvi"enia jogy, ktorú nemo)n o pozorova& pri nijakom inom fyzickom cvi"en# . Ako 'al$iu osobitos& mo)no ozna"i& mimo-riadne elektrické impulzy generované autonómnym nervov(m systémom. A je tu e$te 'al$ia dôle)itá vec, ktorú nedosiahneme in(m cvi"en#m: iba joga toti) mô)e navodi& vedomie vnútorného )ivota. Ak sa má dosiahnu&, aby %udia obracali svoje vedomie dovnút-ra, ni" nemô)e jogu nahradi&.

Exoterická (vonkaj!ia) a ezoterická (vnútorná) joga

Na u"enie o joge sú rôzne, pozit#vne aj negat#vne názory. V posledn(ch rokoch sa v$ak m(ty o joge, t. j. otázky, "i mo)no psychické a somatické choroby ovplyv*ova & pomocou ur"it(ch prakt#k jogy, skúmali vedecky a závery ukázali, )e je to mo)né.

V podstate existujú dve formy jogy — ezoterická a exoterická. Ur"ité praktiky jogy sú priamo spojené s telom, mys%ou, citmi a rozumom. Via)u sa na vonkaj$iu stránku "loveka — teda ide o exoterickú jogu. Exoterická joga je v sú"asnosti ve%mi populár-na, preto)e tis#ce u"ite%ov vo v$etk(ch kútoch sveta objas*uj e tento exoterick( systém s cie%om zlep$i& %udstvo . Tento systém jogy je ve%mi pr#stupn( a nemá nijak( duchovn( "i okultn( (mystick() v(znam. Milióny %ud# na svete nezauj#ma mystick( )ivot, mystická skúsenos& resp. duchovn( )ivot. Potrebujú iba zdravé telo a myse%, ktorá odoláva stresu.

Vieme, )e stres je najvä"$#m nepriate%om sú"asnej civilizácie. Najprv vzniká napätie, potom sa objav# strach a po *om prichádza stres. Na jeho odstra*ova-nie sa vyskú$alo ve%a spôsobov. Niekedy je stres iba povrchn( a dá sa zvládnu&, "asto sa v$ak stáva na$ou prirodzenos&o u a ve%mi &a)ko sa z neho dostávame. Ur"it e ste stretli mnoh(ch %ud#, ktor# sú ustavi"ne v stresov(ch podmienkach a u) si ani nevedia in( )ivot predstavi&. Pod%a jogy aj pod%a modernej vedy zapr#"i*uj e táto skuto"nos& vä"$inu chorôb sú"asnos-ti. Nie iba vysok( tlak "i kardiovaskulárne choroby,

8

ale aj )alúdo"né vredy, cukrovka a migréna mô)u by& dôsledkom stresu.

T(mit o problémami sa zaoberá exoterická joga. Druhá forma jogy — ezoterická joga "i)e joga

duchovného )ivota — je ur"ená iba niektor(m %u'om, skuto"n e spôsobil(m pre duchovnú cestu. Preto túto jogu neroz$irujú u"itelia, ale vyu"uje ju sám guru v systéme guru — )iak.

Pod%a tradi"ného systému jogy je exoterická joga úvodnou — pr#pravnou cestou a ezoterické formy jogy sú vy$$ou cestou. Obidve cesty sú vzájomne pospája-né a od seba závislé. Filozofia ezoterickej — vnútornej jogy hovor#, )e "lovek je viac ako telo a myse%. Telo nie je "lovek a myse% — du$a nie je "lovek; skuto"ná osoba, skuto"né Ja stoj# nad nimi. Preto je nevyhnut-né, aby ka)d( "lovek na$iel svoje vlastné Ja.

Prvou zásadou jogy je, )e "lovek nepozná sám seba. +o poznáme, to je na$e telo a na$e meno. Ve%a %ud# dokonca nevie, ani "o sa nachádza v ich mysli; preto sú mnoh# v stave ignorancie. Táto ignorancia, nevedomos& je nie"o ako slepota. Slepec nemô)e vidie& slnko, vie v$ak, )e slnko existuje. Vysvetl#te mu to a on azda aj teoreticky pochop#, no slnko neuvid#. Rovnako ak poviem, )e je vo vás nie"o viac, vlastné Ja alebo svetlo, "i nie"o podobné, mô)ete súhlasi&, nemô)et e to v$ak vidie&.

Pred mnoh(mi tis#cro"iami povedali múdri mu)o,via, svätci, proroci a mudrci v Indii, )e by sme mali vedie&, kto sme. Ich v(roky v upani$ádach (starove-k(ch spisoch) znejú: „Ty nie si toto telo, ani zmysly, "i táto myse%, ani hmotná existencia, ale )iarivé a nekone"né a homogénne nie"o."

Budha naz(val tento stav poznania nirvánou. Hlásal, )e ak prekro"#me my$lienku na telo a iné materiálne my$lienky, dosiahneme skúsenos&, ktorá sa naz(va nirvána. Grécky filozof Sokrates pripom#-nal svojim priaznivcom, obdivovate%om a priate%om jedinú vetu: „Poznaj sám seba." Vyslovil ve%a múdrost#, no ústrednou témou jeho u"enia boli tieto tri slová: „Poznaj sám seba."

V Indii sa tradovalo u"enie véd a upani$ád. Zah-*al o u"enie Budhovo aj u"enie Sokratovo. Ak povie$, „poznaj sám seba", v skuto"nosti to znamená, )e mus#$ spozna& svoje Ja. Vlastné Ja poznávame postupne, krok za krokom.

Mus#$ pozna& svoju myse%, no predt(m, ne) ju spozná$, mus#$ vedie&, aké sily pôsobia v tvojom tele. Svoje telo pozná$, o tom nemo)no pochybova&. Skladá sa z kost#, krvi, svalov, nervov, drene at'., vynára sa v$ak otázka: „Nie je tu e$te nie"o iné?"

.ivo t nám umo)*ujú krv, kosti, svaly, nervy a dre*? Nie, v na$om fyzickom tele sú sily, ktoré v joge ozna"ujem e ako slne"né a mesa"né sily. Tieto dve vo%né sily v na$om fyzickom tele kontrolujú ná$ )ivot a na$e mentálne funkcie. Tieto dve sily mo)no spozna& pomocou cvi"enia hatha,jogy. Okrem nich sú v$ak v na$om tele e$te iné sily, napr#klad emocio-

nálna sila: milujeme, nenávid#me, máme pocity a dojmy, zachvacuje nás )iarlivos& a hnev. Takto sa prejavujú emócie. Kto nemá v sebe túto silu, nemô)e milova&, nemô)e nenávidie&.

Mo)n o to ilustrova& na ve%mi hrubom pr#klade: elektrické svetlo dokazuje, )e tu existuje energia, preto)e bez energie sa )iarovka nerozsvieti; za svetlom je teda sila. Rovnako je to aj s nenávis&ou, láskou, )iarlivos&ou, )iadostivos&ou a hnevom. Naz(-vame ich manifestáciou alebo vyjadren#m ur"itej sily. Túto silu mus#me pozna& a spoznáme ju pomocou cvi"eni a bhakti,jogy (joga lásky a uctievania). Za t(mit o fyzick(mi, materiálnymi a charakterov(mi silami je e$te nie"o viac.

Ako sa o tom presved"i&? Mo)no sa o tom presved"i& len myslen#m? Mo)no to overi& iba v mysli, alebo treba prekro"i& myse%, aby sme sa o tom presved"ili ?

Je to ne%ahká situácia. V joge sa jasne hovor#: Zastav myse% a z#ska$ skúsenos&, preto)e myse% je kone"ná , zrodená z hmoty, myse% funguje v priestore a "ase. Myse% má limitované rozmery, kategóriami mysle sú "as, priestor a predmet.

Skúsenos&, ktorú Budha nazval nirvánou, nie je subjekt#vno u zále)itos&ou mysle. T#, ktor# sa usilujú odhali& tento stav skúsenosti, ur"ite dospejú k pozna-niu, )e myse% treba nevyhnutne prekro"i&, preto)e ke' meditujeme alebo rozj#mame, pohybujeme sa v oblastiach na$ej mysle, a nie nad *ou.

Dokonca aj v modernej vede existuje ur"it( spôsob správania sa, ktor( nemo)no definova& nijak(m zákonom mysle. Ve%k( vedec Eddington hovor# o záko-noch nepodmieneného konania (indeterminácie). Pozoruje podivné, nelogické a nematematické sprá-vanie sa elektrónov. Ak je v hmote pohyb, je vedecky a matematicky predv#date%n(, no ak sa hmota správa excentrick(, ak( bude záver? Spom#nan( vedec hovor#, )e táto indeterminácia správania sa elektró-nov je pochopite%ná iba vtedy, ke' myse% doká)e presko"i& cez myse%.

Z uvedeného vypl(va, )e myse% sa správa pod%a ur"enéh o zákona. Aby sa dosiahla spom #naná hlb$ia skúsenos&, mus# myse% presko"i& sama seba, no ako to dosiahnu&? Myse% je toti) bariérou medzi mnou a touto skúsenos&ou. A tu nastupujú metódy ezoteric-kej jogy, aby nám pomohli.

Bhagavadg#t a

Pätnásty spev

Vzne$en( povedal: 1. Hovor& sa o trvácnom figovn&ku, ktor( má korene nahor

a vetvy nadol a ktorého listy tvoria chválospevy. Kto ho pozná, je znalcom véd.

2. Jeho vetvy !ivené kvalitami sa rozbiehajú nahor i nadol, ich v(honkami sú zmyslové predmety a dole vo svete *ud& sa rozprestierajú korene, ktoré pútajú k #inom.

3. Tu na svete nemo!no postrehnú% jeho podobu, ani jeho koniec, ani za#iatok, ani základ. A! pádnou zbra'ou neutkvievania tento pevne zakorenen( figovn&k padne.

4. Treba vyh*ada% cestu, z ktorej sa u! nevracajú t&, #o k nej dospeli, so slovami: Utiekam sa teraz k onej osobe, z ktorej vyviera pradávna #inorodos%.

5. T&, ktor& nepoznajú p(chu a klam, ktor& premohli zlo utkvievania, zotrvávajú vo svojej podstate, ut&$ili svoje +iadosti a vyslobodili sa z protikladov naz(van(ch blaho a stras%, krá#ajú nepoblúznen& onou ve#nou cestou.

6. Slnko, mesiac, ani ohe' neo!arujú môj zvrchovan( pr&bytok, odkia* sa nevracajú t&, ktor& k nemu dospeli.

7. Zlomok m'a samého sa vo svete !iv(ch stal ve#nou !ivou du$ou a pri%ahuje pä% zmyslov a $iestu myse*, ktorá tkvie v pr&rode.

8. Pán ich uná$a, ke" vstupuje do tela aj ke" ich opú$%a a putuje "alej, podobne ako vietor uná$a vône z ich pr&bytkov.

9. Preb(va v sluchu, zraku, hmate, chuti, #uchu aj v mysli a oddáva sa zmyslov(m predmetom.

10. ,i odchádza, #i ostáva, alebo #i ich v spojen& s kvalitami vn&ma, blúdiaci ho nevidia, vidia ho v$ak t&, ktor(ch okom je poznanie.

10

ÚVOD DO JOGY

Korene jogy siahajú do dávneho staroveku Indie, ve%mi pravdepodobne do obdobia proto,indickej kultúry. Pod%a staroindickej mytológie dosahuje po-"et poz#ci# jogy 8 400 000. Toto "#slo sa nám zdá by& mo)n o neuverite%né. No ak si v$imneme pohyby celého tvorstva a konkrétne pohyby %udského tela, od pohybov doj"a&a a) po pohyby starca, zist#me, )e majú ur"itú súvislos& s poz#ciami jogy.

Doj"a sa pohybuje zvä"$a v polohách, ktoré sa podobajú poz#ciám hatha,jogy, ako napr. poz#cia matsjásana, mandukásana, bhud)angásana, siddhá,sana a pod. V jednej z tak(chto poz#ci# )ije "lovek e$te pred naroden#m, k(m uzrie svetlo sveta; je to poz#cia garbhásana. Ke' sledujeme pohyby zvierat, vtákov, r(b, plazov a in(ch )ivo"#chov a porovnávame ich s poz#ciami jogy, ktoré sa naz(vajú pod%a t(chto )ivo"#cho v (poz#cia kobry — bhud)angásana, poz#cia ryby — matsjásana), zdá sa nám, )e v$etky pohyby tvorstva sú vlastne poz#ciami jogy.

Po"et poz#ci# jogy súvis# s indickou mytológiou; dozvedáme sa z nej, )e boh Sivá, ktor( je symbolom vzniku a zániku v$etk(ch foriem existencie, odovzdal tieto poz#cie %udstvu. Poz#cie jogy sa teda vraj vz&ahuj ú na pohybov( v(voj celého tvorstva. V kla-sickej hatha,joge sa uvádza osemdesiat$tyri vybra-n(ch a vypracovan(ch poz#ci#. Indick( u"ite% jogy — guru Svámi Sivánanda vybral z nich najdôle)itej$ie a u"il svojich )iakov ovláda& tieto poz#cie (v Indii aj v niektor(ch in(ch krajinách).

Svámi Sivánanda je zakladate%om védaistickej $koly v Ri$iké$i, spolo"nosti Divine Life Society, ktorá má pobo"ky nielen v Indii, ale aj v Európe, Amerike, Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.

Poz#ci e jogy posil*ujú telo, rozv#jajú silu svalstva a upokojujú myse%. Zlep$ujú funkciu )liaz v organiz-me, peristaltiku "riev, za)#vame, vylu"ovanie a d(-chanie. Umo)*ujú zlep$ovanie "innosti mozgu. De-presie ustupujú a smer )ivotnej cesty sa pomaly obracia k sebazdokona%ovaniu. Ke' sa myse% upoko-j#, vyvinie sa silná vô%a, in$pirácia; "lovek sa zbavuje slabost#. Pomaly si uvedomuje úsudok, charakter a sebadôveru. V modernom chápan # nie je joga nábo)enstvom , ale vedou prepracovanou dávnymi mudrcmi s ve%k(mi du$evn(mi kvalitami, ktor# spo-znali najvy$$ie zákonitosti pr#rody a %udskej prirodze-nosti.

V nasledujúcich statiach sa opierame nielen o kla-sické diela o joge, ale aj o diela niektor(ch sú"asn(ch teoretikov a praktikov jogy, ako aj o vlastnú skúse-nos&, ktorej v(sledkom je úsilie poskytnú& záujemcom o jogu dostato"n( preh%ad o tomto u"en#, ale predo,

v$etk( m da& im k dispoz#cii pomôcku, pod%a ktorej by mohli samostatne postupova&. Cie%om jogistick(ch cvi"en # op#san(ch v tejto knihe nie je iba dosiahnu& fyzickú a du$evnú zdatnos&, o)ivenie "innosti "loveka, pred/)eni e mladosti a aktivizáciu staroby, ale aj morálny a duchovn( rast.

Najnápadnej$# m vonkaj$#m znakom systému jogy sú rôzne polohy "i poz#cie tela, ktoré sme u) spomenuli a ktoré sa v sanskrte naz(vajú ásany, 'alej sústava dychov(ch cvikov — pránájáma a napokon cviky, ktoré majú s&ahovan#m svalov ovplyvni& pra,nickú energiu, — bandhy a mudry.

D(chaci e cviky naz(vame súhrnn(m názvom prá-nájáma. Pránájáma a rôzne poz#cie tela spolu súvisia. Pránájáma predstavuje rad rôznych druhov d(cha-c#ch cvi"en#, ktoré majú vo vz&ahu k %udskému organizmu odli$né úlohy. Je to viac ne) dôkladne prepracovaná technika d(chania. Predov$etk(m je to spôsob na r(chle okysli"enie krvi; pránájáma umo)-*uje privádza& dostato"né mno)stvo kysl#ka, ktor( je energiou pre )ivotné procesy buniek. .ivotodarná sila, ktorá sa naz(va prána, prúdi cel(m telom sú"asn e s kysl#kom, ktor( sa stáva sprievodcom tejto )ivotne j sily.

Jogisti zastávajú názor, )e d/)ka )ivota je podmie-nená po"tom dychov a ich trvan#m. .ivot sa teda nepo"#t a na roky, ale na dychy. Jogistické d(chacie cvi"eni a tvoria dômyseln( systém, ktor( rozv#ja p%úca a regeneruje cel( organizmus. Zakladá sa na uvedo-melom nádychu, zadr)an# dychu a v(dychu (na za"iatk u s opatrn(m zadr)an #m). T ( m sa vytvor# základ na okysli"enie krvi a zlep$enie jej zlo)enia. Tak sa, samozrejme, zabráni vzniku mnoh(ch cho-robn(c h procesov v %udskom organizme, z ktorého sa pri takomto d(chan# odstra*ujú nepotrebné látky. Vytvára sa celkom nezvy"ajná energia, nie taká, aká vzniká z prij#manej potravy, no mo)no *ou potravu "iasto"n e nahrádza&. Preto je v praxi jogy potrebná diéta.

Pri d(chac#ch cvi"eniach pránájámy treba dodr-)iava & tieto podmienky. Posad#me sa do pohodlnej sústre'ovace j poz#cie na ko)u$inu alebo vlnenú prikr(vku , smerom k v(chodu, pr #padne severu, pokia% mo)no v pokojnom prostred#. Neza"#name cvi"i& bezprostredne po jedle, ke' máme pln( )alú-dok; po"káme asi hodinu. V$eobecne uprednost*uje-me %ahkú stravu pred &a)k(mi jedlami. Ka)dé z op#san(ch d(chac#ch cvi"en# pôsob# odli$ne na telo i na myse%.

Aj bandhy a mudry sú dôle)itou sú"as&ou jogy. Spolu s ásanami a pránájámou vytvárajú harmonick( celok hatha,jogy. Takto prospievajú "loveku jednak du$evn e a jednak fyzicky. Obrazne povedané, riadia, rozde%ujú , brzdia, a tak usmer*ujú prúdy prány, kontrolujú funkciu svalov a nervov s mimovo%n(mi pohybmi. Dôsledné cvi"enie t(chto sú"ast# jogy priná$a "loveku pevnos& a neochvejnú silu tela,

"istot u mysle, trpezlivos&, priame a citlivé vn#manie, nepripútavanie sa a vy)arujúcu silu. Sp#nanie t(chto siedmich po)iadaviek jogy upev*uje osobné bytie a dokonalos& na vrcholov(ch stup*och jogy. Najdôle-)itej$i e je zachováva& "istotu mysle.

Fyzickú a du$evnú silu dosahujeme precvi"ovan#m ásan. Pranické priechody o"is&ujeme pránájámou, ktorou sú"asne z#skavame pocit %ahkosti. Ve%kú trpezlivos&, ktorá je nevyhnutná pri sústre'ovan# sa a d(chac#ch cvi"eniach, z#skavame obráten#m mysle dovnútra, pratjáhárou. Priame vn#manie a schopnos& rozli$ova & pravdu si vypestujeme sústre'ovan#m my$lieno k a pozornosti, samjamou (zlú"enie dhárany, dhjány a samádhi). Po odpútan # sa od v$etkého, "o nám kládlo preká)ky, z#skavame neovplyvnite%nos&, v$e-strannú stabilitu a vyrovnanos& a s nimi prichádza vysok( stupe* jogy — samádhi.

V na$om vnútri sú nepriatelia, ktor# úto"ia na u$%achtil é vlastnosti charakteru, ohrozujú na$e vedo-mie a chcú ovládnu& na$u osobnos&. Hnev, násilie, )iadostivos & a náru)ivos& na nás úto"ia a vy)adujú splnenie svojich )elan#. Aby sme mohli t(chto nepria-te%ov spozna& a nad nimi zv#&azi&, mus#me sa vedie& ú"inn e bráni& a usilova& sa oslobodi& od nich lep$iu a zdrav$iu "as& na$ej mysle.

Metódy jogy nám ukazujú spôsob, ako máme zaobchádza& s nepriate%mi v na$om vlastnom vnútri a ako ich máme zne$kodni&. Ke' sa tak stane, a) potom sa otvor# cesta k vy$$iemu poznaniu zmyslu )ivota .

Ka)d ( z nás má rôzne povahové vlastnosti, ktor(ch vzájomn( pomer nie je v)dy kladn(. Naopak, tieto povahové vlastnosti pôsobia ve%mi protichodne a vy-volávajú jednak psychick( nepokoj a jednak trie$tia my$lienky ; dôsledkom toho mô)e by& niekedy aj du$evn á rozvrátenos&.

+lovek , ktor( nedoká)e sústredi& svoju silu, nemá ani dostatok vôle na to, aby vykonal v )ivote nie"o záva)n é a prospe$né. Preto mus#me by& dobr(mi velite%mi zlo)itého nástroja svojho organizmu, lebo iba uvedomelé a harmonické zladenie bytosti a v$et-k(ch jej zlo)iek vedie k rozvinutiu vnútornej osobnos-ti a individuálnych talentov.

Talenty driemu v ka)dom "loveku, no ve%ká vä"$in a z nich sa neaktivizuje, ostáva v latentnom stave. Jogou v$ak mo)no naplno rozvinú& aj mal( talent. Na tieto otázky v$ak nájde odpove' u) ka)d( "itate % sám, po ur"it(ch skúsenostiach z#skan(ch na základe osobn(ch poznatkov. Osobné zá)itky sú v)dy. najvierohodnej$i e a najsmerodajnej$ie.

Vzh%ado m na rôzne sklony a povahu "loveka vyvinulo sa postupne nieko%ko smerov jogistickej praxe, z ktor(ch najznámej$ie sú: rád!a-joga (krá%ov-ská joga), d!'ána-joga (joga múdrosti a poznania), karma-joga (joga "inu), bhakti-joga (joga oddanosti a lásky), hatha-joga (joga ovládania tela a mysle). Uvádzajú sa aj 'al$ie smery jogy. Ich názov zvy"ajne

11

nazna"uje , ktor( prvok sa v jednotliv(ch smeroch jogy zdôraz*uje.

V$etk y druhy jogy majú vies& k vnútornej prestav-be celej %udskej bytosti, no ak má táto u$%achtilá náuka ma& úspech, je nevyhnutné, aby sme neustáva-li vo svojom úsil# a verili, )e dosiahneme vyt("en( cie%. +iasto"n(m úsil#m dosiahneme iba nedokonalé "iasto"n é v(sledky. Jednotlivé smery jogy nemo)no v praxi od seba oddeli&. Zapadajú toti) jeden do druhého a ich súhrou sa dosiahne )iadúci v(sledok — integrácia v$etk(ch smerov jogy.

Ka)d ( z nás sa mô)e venova& v$etk(m smerom jogy sú"asne , predpokladom v$ak je, )e bude uprednos-t*ova & jeden smer — cestu, ktorá patr # k podstate jeho osobnosti. Toto hovor# Paramahamsa Svámi Satyananda, pri"o m sa odvoláva na svojho u"ite%a Paramahamsu Sivánandu, ktor( hlboko veril spom#nanej súhre jed-notliv(ch smerov jogy, ktorú nazval „integrovanou jogou". Pripom#nal, )e integrovaná joga spája rôzne polohy osobnosti, tak ako sa spájajú rieky na súto-koch a ústia do oceána. Jeho heslom bolo: „Slú)i&, milova&, meditova&, realizova&".

+lenit ú $truktúru jogy mo)no symbolicky prirov-na& k rozvinutému stromu, pr #padne k toku nespo"#-tate%néh o mno)stva riek, ktoré sa vlievajú do oceána. Paramahamsa Svámi Satyananda vysvet%uje $truktúru jogy takto: Existuje ve%a rozdielnych metód jogy. Mo)n o ich je viac ako sto. Vä"$ina z nich v$ak nemá ve%k( v(znam.

Niekedy mô)eme ma& dojem, )e si rôzne druhy jogy dokonca odporujú, no ich rozdielnos& postupne mizne. U) sme spomenuli niektoré základné smery jogy. Okrem nich medzi známej$ie patria e$te napr#-klad mantra-joga, kundalin&-joga, svara-joga, krijá-joga, Pata'd!aliho joga, ktorá sa naz(va aj a$tánga-joga, a ve%a 'al$#ch.

Najznámej$i e metódy jogy sa rozde%ujú na pä& základn(c h skup#n, pod%a osobitn(ch znakov.

Bhakti-joga je vhodná pre %ud# so zlo)it(m citov(m )ivotom . Je to cesta lásky a nezi$tného súcitu so v$etk(m i tvormi a s celou pr#rodou, cesta trpezlivosti, pokory a odovzdania sa láske a vôli bo)ej.

Karma-joga je vhodná pre %ud# preva)ne nepokoj-n(ch , ktor# sú ustavi"ne v "innosti. Karma, joga je cestou nezi$tnej aktivity, ktorá nie je motivovaná tú)bo u po odmene. Vychádza zo základov jamy a nijamy. V nesebeckej práci prameniacej z tú)by pomáha& v$etk(m bez vlastného prospechu sa dosa-huje vnútorn( prerod.

Rád!a-joga je cestou %ud#, ktor# sú schopn# vn#ma& hlboké zá)itky, skúma& sami seba a doká)u sa sústredi&. Je to cesta ovládania vôle. Ukazuje, ako mo)n o nepokojnú myse% sústredi& dovnútra, na tzv. jednobodovú pozornos&. Sú"asne s cvi"en#m vnútor-ného sústredenia mô)eme si pomocou rád)a,jogy osvoji& mravné po)iadavky, ktoré potom svojvo%ne neprekra"ujeme . Tieto po)iadavky sa vysvet%ujú

12

spolu s ostatn(mi smermi jogy v ôsmich stup*och rád)a,jogy :

1. jama (zákazy), 2. nijama (pr#kazy), 3. ásany (poz#ci e tela), 4. pránájáma (riadenie d(chania), 5. pratjáhára (vn#manie zmyslov), 6. dháraná (koncentrá-cia), 7. dhjána (meditácia), 8. samádhi (osvietenie — nadvedomie).

Hatha-joga vyús&uje do rád)a,jogy. !udia silnej$ie spútan # telesn(mi potrebami mô)u pomocou hatha,,jogy naladi& energiu svojej mysle i tela na dosiahnu-tie "o najlep$ieho zdravia a pokoja du$e. Hatha,joga je sústavou telesn(ch a d(chac#ch cvikov, Ktoré pomáhajú r(chlej$ie dosiahnu& dobré v(sledky v ostatn(ch druhoch jogy. Zo za"iatku mo)no pesto-va& hatha,jogu ako samostatn( smer.

D!'ána-joga je vhodná pre %ud#, ktor(ch zauj#majú informácie o podstate )ivota, vytrvalo h%adajú odpo-ve' na otázky súvisiace s existenciou aj mimo svojich osobn(c h zá)itkov, h%adajú pravú podstatu ná$ho bytia a na$ej úlohy na zemi aj vo vesm#re a usilujú sa o hlboké sebapoznanie. D)*ána,joga je joga "istého poznania.

Mô)em e teda poveda&, )e pre %ud# s rôznymi povahov(m i vlastnos&ami je vhodn( zodpovedajúci smer jogy. Rád)a,joga je vhodná pre %ud# s hlbok(mi du$evn(m i a filozofick(mi sklonmi, d)*ána,joga zase pre %ud# racionálne mysliacich s vyspel(mi filozofic,ko,intelektuálnym i sklonmi, bhakti,jogu by mali pestova& %udia, ktor# majú emocionálny temperament a karma,jogu %udia so sklonmi k charitat#vnej "innos-ti. Pre e$te u)$ie okruhy %ud# s osobitn(m zameran #m a v(nimo"n(mi povahov(mi vlastnos&ami sú ur"ené $peciáln e smery jogy, ako napr. krijá-joga, náda-joga, mantra-joga, tantra-joga, kundalin&-joga a iné.

Z hlavn(ch piatich smerov jogy, ktoré sme v pred-chádzajúcich statiach charakterizovali, si povieme trocha viac o základnej hatha,joge. Pripravuje cestu ostatn(m smerom jogy. V$etky smery jogy pova)ujú za podstatné fyzické a du$evné zdravie, "o je zákla-dom aj hatha,jogy.

Hatha,jog a sa vz&ahuje k prvej "asti rád)a,jogy ako pr #pravn á praktická "as&. Samotná rád)a,joga v "asti samjamy, t. j. v posledn(ch troch stup*och, je mimoriadne &a)ká.

Hindské slovo hatha znamená tvrdo$ijn(, neústup-n(. V sanskrte vyjadruje násilie, moc, urputnos&. Mnoh # pripisujú tak(to v(znam aj v(razu hatha,jo-ga, "o nie je správne. V diele o hatha,joge Svámi Satyananda hovor#: Slovo hatha sa skladá z dvoch slab#k — ha a tha. Ha znamená mesiac, tha slnko a joga vyjadruje spojenie. Hatha, joga ozna"uje teda súlad medzi mesa"n(m a slne"n(m aspektom. Na$a prvá nosná dierka patr # slnku, %avá mesiacu. Mesiac zasahuje do du$evnej hladiny, k(m slnko ovláda fyzické a )ivotné procesy. Obidve nosné dierky majú hlbok( vz&ah k symbolom slnko — mesiac aj k pranic,k(m prúdom.

Prána, modern(m jazykom charakterizovaná ako bioplazmatická energia, sa spája s dychom, existuje v$ak aj mimo d(chania.

V klasickom texte Ghéranda-samhita (1. kapitola, strofa 8) sa hatha,joga ozna"uje pojmom ghatastha-jo-ga. Ghata je konvica, d)bán "i)e nádoba a ozna"uje vlastne podobu tela. Slovo stha ozna"uje obsah, umiestnenie. Ghatastha teda vyjadruje obsah fyzic-kého tela. Fyzické telo je ako nevypálen( d)bán; ak sa do neho naleje voda, rozmo"# sa. Ke' je v$ak vypálen(, je dostato"ne pevn(, aby sa v *om voda udr)ala . Tak isto telo zosilnie, ke' sa vytvrd# oh*om jogy (hatha,jogy). Táto symbolika dokonale vyjadru-je základn( cie% a filozofiu hatha,jogy.

Joga ako prostriedok na dosiahnutie vy!!"ch cie#o v — poznania a oslobodenia

Na túto tému prebieha dialóg medz# jogistom a predstavite%om védaistickej filozofie (Svámi Satya-nanda: Yoga discussed in relation to other thoughts. A dialog on practical Yoga).

Védanta je najvy$$# filozofick( smer, ktor( vôbec %udsk é myslenie dosiahlo. Je komplexn(. Pod%a u"eni a védanty je "lovek vo ve"nosti vo%n(, slobodn( a ve"ne spojen( s brahmom. Toto spojenie si v$ak mus# uvedomi& pomocou svojho vnútorného vedomia a sebaspytovania.

Otázka: Treba sa teda vôbec podrobova% discipl&nám jogy? Odpove': Jogistu nezauj#majú závery védanty,

uvedomuje si v$ak intelektuálne a fyzické obmedze-nia. Aby z#skal stav vnútorného vedomia na realizá-ciu záverov védanty, nevyhnutne potrebuje telesn(, du$evn ( a duchovn( v(cvik.

Védanta je dôsledok, k(m joga je prostriedok na dosiahnutie dôsledku.

+love k sa nemô)e jednoducho oslobodi& a odpúta& od otroctva tela a od avidje (nevedomosti). Najprv mus# pripravi& svoje telo a myse%, a to pomocou ásan, pránájámy a koncentrácie. Prostredn#ctvom t(chto discipl#n jogy vytvor# zo svojho tela najjemnej$# nástroj. Veda a anta znamená vrchol poznania; v(sledn( m cie%om je mók$a — oslobodenie.

Hoci by sa zem i #lovek pominuli a slnko a vesm&r prestali by% a Ty by si ostal sám, ka!dá existencia by existovala v Tebe.

E. Bronteová

Niektor# filozofi, medzi nimi aj S. Rádhakri$nan, sa zmie*uj ú o tom, )e %udská myse% má aj iné vn#macie schopnosti okrem t(ch, ktoré sprostredkúva pä& zmyslov. Vyslovili dokonca názor, )e mozog nie je vôbec nevyhnutn( pre uvedomelú "innos& a )e okrem rozumov(c h a pamä&ov(ch schopnost# podmiene-n(ch mozgom sú v nás aj iné mentálne sily. Star# indick# myslitelia poznali to, "o by sme v sú"asnosti

nazvali metapsychickou vedou. Vo svojich dielach uvádzajú, )e bez pomoci vonkaj$#ch zmyslov mô)eme z#ska& vnútorné videnie a poznávanie a )e sa mô)eme sta& nezávisl(mi od "innosti, ktorú vykonávame fyzick(mi zmyslami a mozgom. Predpokladajú, )e okolo nás je $ir$# svet, ne) sme normálne schopn# vn#ma& . A) sa na$e o"i jedného d*a lep$ie otvoria a za"nú vidie& aj tento $ir$# svet, zvä"$# sa na$e vn#mani e tak prekvapujúco ako vn#manie slepca, ktor( po prv( raz uzrie veci okolo seba. Existujú zákony z#skavania tohto $ir$ieho vn#mania a prejavov skryt(ch s#l. Pestovan#m jogy, ktorá n á m pomô)e zlep$i& koncentráciu, fixáciu mysle a pozornosti na najhlb$ie pramene sily, mô)eme spozna& podstatu svojej du$e.

Joga nám pomáha dosiahnu& vy$$iu úrove* vedo-mia premenou psychickej sústavy, "o nám umo)n# prekro"i& hranice vytvorené v$ednou %udskou skúse-nos&ou . !udia, ktor# poznajú jogu, pripú$&ajú, )e joga predstavuje nevyhnutnú korekciu na$ej sú"asnej mentality, ktorá je pre&a)ená vonkaj$#mi vecami a odcudzená pravému du$evnému )ivotu pr#li$nou "innos&ou , úsil#m z#skava& hmotné statky a vyh%adá-van#m zmyslov(ch pô)itkov. T(ch, ktor# pachten#m sa za neu$%achtil(mi zmyslov(mi pô)itkami plytvajú svojou drahocennou )ivotnou energiou, ani joga nepri&ahuje . No aj tak#to %udia sa mô)u pestovan#m jogy zmeni& a "asto aj zachráni& pred beznádejnos&ou svojho bytia. Joga dáva )ivotu jasn( zmysel, otvára "ist é srdcia a dodáva chu& aj energiu na vykonávanie ka)dodenn(c h v$edn(ch povinnost#.

Po tvrd(ch skú$kach a odriekan# sa jogista ocitne "ast o osamoten(, je v$ak naplnen( mierom a porozu-men#m pre v$etky typy )ivotn(ch omylov. Stáva sa pevn(m pilierom, o ktor( sa mô)u oprie& aj in# (a "ast o to tak robia) a po"et t(ch, ktor(m pomáha, závis# od ve%kosti jeho du$evnej i duchovnej sily. Guru mô)e poskytova& svetlo poznania $irokému okruhu )iakov, pr #padne úzkemu kruhu jednej rodi-ny. Umiernenos& a láskavá múdros& jogistu sa preja-vuje aj v jeho správan# sa, re"i a celom vzh%ade.

Je nesmierne &a)ké zasieva& ve"ne pravdivé idey do mysle %ud# )ijúcich v r(chlom tempe sú"asnej civilizá-cie. Joga v$ak $#ri tieto idey nenásilne; umo)*uje nám osvoji& si ich bez toho, )eby sme museli "oko%vek meni& na spôsobe ná$ho )ivota. U"enie jogy a jej prax sa stáva majákom trvanlivosti a opory vo v$etk(ch )ivotn(c h situáciách, aj v t(ch naj&a)$#ch. +lovek potom poci&uje mimoriadnu zodpovednos& za svoje "iny a v'aka zvä"$enej citlivosti aj vypestovanej intu#ci i ich doká)e usmer*ova& tak, aby ne$kodili ani jemu, ani jeho okoliu a spolo"nosti, v ktorej )ije.

Praktické pokyny

Návody na praktické pestovanie cvikov jogy sú zhrnuté do $trnástich kapitol. Ka)dá z nich je

13

upravená tak, aby sa dala $tudova& ako uzavret( celok. Obsahuje opis poz#ci#, d(chac#ch cvi"en#, ktoré patria k poz#ciám, ako aj pr#pravnú gymnastiku jogy.

Jednotlivé kapitoly tvoria stupne schodiska s na-rastajúcou náro"nos&ou. Nemo)no ich preskakova&, vraca& sa, pr #padne niektorú vynecha&. Ni" nez#ska-me, ak ich budeme $tudova& pas#vne. S knihou v ruke treba za"a& ihne' aj cvi"i&. Vlastn(mi zá)itkami si over#m e pôsobenie opisovan(ch poz#ci# a d(chania. Ak nás tieto skúsenosti podnietia k 'al$iemu $túdiu a zaujme nás, ak( podrobne vypracovan( základ má táto prastará náuka a ak( v(znamn( ú)itok by mohla prinies& ná$mu psychickému poznaniu, potom sa postupne ponor#me do jogistickej praxe.

Pomô)e nám pritom, ak budeme dodr)iava& nie-ko%ko pravidiel:

1. Poz#cie a d(chanie cvi"#me, pokia% mo)no, ráno pred ra*ajkami, nala"no, po vyprázdnen#.

2. Spánok, odpo"inok a diétu prispôsobujeme programu cvikov, ktoré cvi"#me. Cvi"enie zara'uje-me do svojho denného programu tak isto ako iné povinnosti.

3. Miestnos&, v ktorej cvi"#me, má by& dobre vyvetraná a máme v nej ma& dostato"n( priestor, aby nám pri cvi"en# nepreká)ali predmety nachádzajúce sa okolo nás. Inak si mô)eme zapr#"ini& úraz. Prikr(vku , na ktorej si zvykneme cvi"i&, nevymie*aj,me; má by& rovná a nie prive%mi mäkká.

4. Pri cvi"en# sa neponáh%ame, ale sledujeme "as, aby sme mali po skon"en# cvi"enia dostato"nú mo)nos & pokojne si uvo%ni& svaly aj myse%. Toto uvo%neni e má by& úmerné námahe a energii vynalo)e-nej na cvi"enie gymnastiky jogy a zaraden(ch poz#ci#. Ak sa unav#me, relaxujeme aj medzi jednotliv(mi cvikmi.

5. Po cvi"en# sa nikdy nesprchujeme. Naopak, v praxi jogy prevláda zvyk sprchova& sa asi desa& minút pred cvi"en#m poz#ci#, pránájámy alebo kon-centrácie mysle. Po cvi"en# sa u) netreba osvie)ova& kúpe%om , lebo samotné cvi"enie jogy mus# poskytnú& dokonalé osvie)enie. Predpokladá sa, samozrejme, )e prostredie, v ktorom sa cvi"#, je "isté.

6. Ra*ajkujeme a) po skon"en# cvi"enia. Ra*ajky majú by& %ahké: ovocie, ovocná $&ava, mlieko, syr a "aj alebo káva. Ich kvalitu aj kvantitu prispôsob#me na$i m celodenn(m povinnostiam, charakteru práce v zamestnan# a pod. Ak chceme cvi"i& po v(datnej$om jedle, obede alebo ve"eri, po"káme najmenej tri hodiny.

7. Jednotlivé cviky gymnastiky jogy sa majú cvi"i& plynulé a v súlade s d(chan#m. V poz#ciách ur"it( "as pokojne vydr)#me. Za"iato"n#kom sa neodporú"a vybera& si cviky z vy$$#ch kapitol, mali by zachováva& metodiku postupu. V(nimkou mô)u by& jednotlivci, ktor# majú vrodené dispoz#cie na ur"ité cviky. Pokro-"il# adepti jogy, ktor# u) nemajú &a)kosti v obráten(ch polohách, t. j. dole hlavou, mô)u zauja& poz#ciu

$ir$ásan a hne' na za"iatku cvi"enia. Vyu)ijú tak túto poz#ci u na osvie)enie pred 'al$#mi cvikmi a dosiahnu tak lep$ie v(sledky.

8. Po dlh$ej prestávke zapr#"inenej napr#klad cho-robou, cestovan#m alebo nevhodn(m prostred#m, v ktorom nemo)no pravidelne cvi"i&, za"#name opä& cvi"i& postupne, pomaly, a nie hne' naplno, ako sme boli predt(m zvyknut#. Ak máme ve%mi málo "asu, cvi"#m e iba poz#cie súrja,namaskara alebo $ir$ásana.

V jednotliv(ch kapitolách sú poz#cie zostavené postupne, metodicky a uvádzajú sa pri nich presne zostavené cviky gymnastiky jogy. Preto mô)eme cvi"i& sami, v int #mnom prostred#. Pri $túdiu a reali-zácii niektor(ch poz#ci# a cvikov sú toti) samota a pokoj nevyhnutné.

Dôle)it( m faktorom je pravidelnos&. Aj v takom pr#pade , ke' nemáme dos& "asu na dlh$ie cvi"enie, zacvi"#m e denne aspo* jednu poz#ciu. Poru$ovanie pravidelnosti je ve%kou preká)kou na ceste k úspechu.

9. Po dosiahnut# ur"itej poz#cie treba v nej ur"it( "as vydr)a&. T ( m sa vytvoria podmienky ozdravujú-ceho pôsobenia cvi"enia na funkciu celého organiz-mu. R(chle ukon"enie polohy, ako to b(va pri be)n(c h gymnastick(ch cvikoch, nemá tak(to ú"inok .

10. Z cvi"enia jogy nemo)no vytvori& $ablónu ani uniformitu. Ka)d( si pod%a stup*a svojho poznania vyberie pre seba najvhodnej$# spôsob cvi"enia.

Poz#ci e a koncentrácia by sa pre nás mali sta& schod#km i k jednotliv(m z ôsmich stup*ov rád)a,jo,gy. Ak si osvoj#me jeden z cvikov, nemali by sme sa pri *om zastavi&, ale pokú$a& sa o zvládnutie 'al$#ch. Joga by sa mala sta& sú"as&ou ná$ho )ivota a nás sam(ch ; mali by sme sa prebúdza& pomocou joga,,nidr y a po takomto pomalom prebuden# si precvi"i& nieko%ko poz#ci# a pránájámu. Pri krátkom poobed-*aj$o m odpo"inku by sme mali vyu)i& polohu $avása-na na uvo%nenie. Ve"er by sme mohli zaradi& vybrané cvi"eni a mantry, ktorú spievame alebo mentálne opakujeme v medita"nej poz#cii padmásana, pr#pad-ne siddhásana. Pomaly by sme sa mali dosta& k sústre'ovaciemu cvi"eniu antar,mauna a ponára& sa do hlb$ej meditácie, a) napokon zaspáva& v poz#cii $avásana , pri dokonalom uvo%nen# tela i mysle. Tak sa joga nenásilne zarad# medzi na$e zvyky ako harmonick( zákon.

14

OSEM STUP$OV RÁD%A&JOG Y

O v(zname slova joga sme sa u) zmienili, no pripome*m e si e$te, )e pod%a upani$ád, staroindic,k(ch filozofick(ch a nábo)ensk(ch dialógov, slovo joga ozna"uje vedomé zjednotenie na$ej vnútornej prirodzenosti s nekone"nos&ou vesm#ru. Pod%a Pata'-d!aliho (pôsobil pravdepodobne v polovici druhého storo"ia pred n. 1.) znamená joga usilovnú snahu o dokonalos&, a to ovládnut#m rôznych zlo)iek fyzickej a psychickej prirodzenosti "loveka. V jeho spise Jogasátra sa zdôraz*ujú niektoré cviky, ktoré lie"ia nepokoj tela i mysle a pomocou ktor(ch sa napokon dosahuje v#&azstvo nad ni)$ou prirodzenos-&ou. Jogasútra ako najpresnej$# vedeck( text, ktor( existuje o joge, obsahuje okrem filozofického poh%adu aj praktick( návod na dosiahnutie dokonalosti cie%a-vedom(m cvi"en#m.

V starom texte Hatha-joga prad&pika jeho autor Svátmaráma hovor#: „Hlboká v'aka Sivovi, ktor( u"il hatha,jog u ako jeden zo stupienkov rebr#ka na dosiahnutie rád)a,jogy a jej vrcholu." Kvôli zmät-kom a nesprávnym predstavám vä"$ina %ud# nie je schopná cvi"i& rád)a,jogu; aby im pomohol, opisuje Svátmaráma hatha,jogu ako fak%u na odstránenie nevedomosti. Na inom mieste tento mudrc pripom#-na: ,,Hatha,joga ako forma ásan, pránájámy a in(ch cvikov by sa mala ovláda& nato%ko majstrovsky, aby sa "lovek pripravil na rád)a, jogu."

Niet rád!a-jogy bez hatha-jogy, hatha-joga je opä% korunovaná, ke" vyústi do rád!a-jogy — krá*ovskej jogy.

Preto pova)ujeme za nevyhnutné oboznámi& sa so stup*ami , ktoré súvisia s hatha,jogou.

Pata'd!ali, ktorému sa prisudzuje autorstvo jogy, vy)aduj e od )iakov najmä cnos& a "istotu srdca.

Z ôsmich stup*ov tohto geniálne vypracovaného systému sa zdôraz*ujú prvé dva stupne ako základné piliere. Naz(vajú sa jama a nijama. Ich obsahom sú pravidlá mravného konania. Potom nasledujú tret& a $tvrt( stupe', do ktor(ch sa zara'ujú ásany — poz#cie tela — hatha,jogy a ovládanie d(chania — pránájá,ma. Sú vhodné na vytvorenie discipl#ny a o"istenie tela i zmyslov. Piaty stupe', pratjáhára — je ur"it(m rozhran#m pred posledn(mi tromi stup*ami. Pratjá-hára znamená ovládnutie a s&ahovanie zmyslov dovnútra. Posledné tri stupne, dháraná — koncentrácia, dhjána — meditácia a samádhi — nadvedomie predsta-vujú u) v(sledné ovládnutie mysle. Charakterizujú sa ako nádherná ru)a — vedomost#, moci a poznania. Sú vzne$ené , a preto sa naz(vajú rád)a,joga — krá%ovská joga.

Svámi Sivánanda odporú"al )iakom, aby sa obozná-mili aj s in(mi smermi jogy, a to s karma,jogou, bhakti,jogou , d)*ána,jogou, mantra,jogou a 'al$#mi. Zo za"iatku sa v$ak majú zamera& iba na jeden smer ako na hlavnú l#niu a ostatné smery majú pou)#va& ako pomocné. Jedného d*a zistia, )e $tudované smery jogy sa integrujú — obrazne povedané, vyústia do ve%kej rieky.

Z toho vypl(va, )e jednotlivé stupne jogy sa mô)u aj prel#na&. Vrá&me sa v$ak k obsahu jednotliv(ch stup*ov . Uviedli sme, )e prvé dva stupne sú základ-n(m i piliermi, no mo)no ich prirovna& aj ku karyat#,dam, lebo podopierajú v$etky metódy prepracované-ho jogistického systému. Obsahujú po)iadavky, ktoré by sme mali v )ivote dodr)iava&. Jednotlivé zákazy a pr#kazy obracajú na$e konanie ur"it(m smerom.

Prv( stupe*, jama, obsahuje tieto pokyny:

ahimsá — znamená nezab#ja& a neubli)ova& )iv(m tvorom skutkom ani my$lienkami (nenásilie);

satja a $auca: znamená vonkaj$iu aj vnútornú pravdovravnos& (vo vlastnom svedom#); predpokladá vnútornú aj vonkaj$iu "istotu;

brahmacarja — znamená pohlavnú zdr)anlivos&, cie%om ktorej je uchovanie energie. Táto energia sa potom má sublimova& na vy$$iu úrove* (na jemnej$iu energiu). Nenásilná brahmacarja sa z#skava samo-vo%ne , ur"it(mi technikami z hatha,jogy alebo z krijá,,jogy;

dajá — je nepredstieran( súcit, láskavé "iny a my$-lienky;

árd!ava — znamená zachováva& si v ka)dej situácii vyrovnanú myse%, z#ska& schopnos& neosobne posu-dzova& )ivot, upevnenie trpezlivosti a schopnos& zná$a& rôznorodos& )ivotn(ch názorov, strát a pod., upevnenie sebaovládania, priamosti a poctivosti;

mitáhára — je striedmos& v jedle a pit#, t. j. neprejeda& sa, aby "as& )alúdka ostala vo%ná;

astéja a aparigraha — znamená nedot(ka& sa cudzie-ho majetku, ni" si neprivlast*ova& násil#m a dary prij#ma & iba v najnevyhnutnej$#ch pr#padoch.

Druh( stupe*, nijama, zahr*uje tieto po)iadavky: tapas — je pr#snos& vo"i sebe, sebaovládanie, ktoré

vedie k pocitu radosti a v#&azstva nad sebou (sebadis-cipl#na) ;

santó$a — znamená pokojne sa vyrovnáva& s osob-n(m )ivotom (by& spokojn( s n#m);

ástikja — je viera v spravodlivos& a re&az pr#"in a následkov;

dana — znamená ochotu pomáha& komuko%vek z okolia v$etk(mi mo)n(mi prostriedkami (dobro"in-nos&);

&svarapúd!ana — znamená tú)bu povzná$a& sa vlastn(m úsil#m k najvy$$ej pravde;

siddhártha-$ravana — je $túdium a "#tanie odborn(ch kn#h a spisov o joge a filozofii, ktoré pomáhajú pri vy$$ie uvedenom úsil#;

15

hr& — je cudnos& a re$pektovanie zákonov ktoré hlása joga;

d!apa — je odriekanie, a to hlasno, $eptom alebo v mysli ur"it(ch opakovan(ch slab#k, slov alebo viet (mantier);

vráta — znamená dodr)iavanie pravidelnosti v cvi-"en# jogy a dodr)iavanie predsavzat#; pomáha z#ska& silnú vô%u a plni& s%uby.

Mnoh(m sa po)iadavky jama a nijama budú zda& %ahk o splnite%né, lebo sa u) dávno pod%a nich správajú. No vyskytnú sa aj opa"né pr#pady a pre niektor(c h %ud# budú tieto po)iadavky ve%mi náro"-né. !udia sú predsa rôzni a posudzujú veci z rôznych h%ad#sk . Dôle)ité je, aby sa ka)d( usiloval pozorova& a spozna& svoje vlastnosti, aby vedome neprekro"il hranice uveden(ch po)iadaviek. Mus#me h%ada& cestu, ako z ni)$#ch vlastnost# vytvori& vy$$ie vlastnos-ti. Niektoré negat#vne vlastnosti sa nám tak podar # celkom odstráni&, iné zo$%acht#me a 'al$ie rozpust#me my$lienkovo u relaxáciou.

Po)iadavko u tretieho stup*a, ako sme u) uviedli, je cvi#enie ásan, ktoré preberáme v osobitn(ch kapito-lách.

0tvrt ( stupe* predstavuje zase d(chacie cvi#enia, pomocou ktor(ch ovládame svoj dych.

Piaty stupe* pratjáhara, je podrobenie zmyslov, ktoré pôsobia navonok a prichádzajú do styku s vonkaj$#mi predmetmi, na$ej vôli, teda u"# nás sústre'ova & sa na vlastné vnútro.

Ghéranda-samhita o tom p#$e:

Prat jáhara je kontrola "innosti mysle st iahnut #m zmyslov(ch orgánov dovnútra. To znamená, )e myse% sa kontroluje bez zmyslov(c h orgánov (po ich vylú"en#).

Komentár : Pratjáhárou sa za"#na odli$n( druh jogistickej praxe. A) doteraz sa vysvet%ovali cviky jogy, ktoré majú fyzick( základ. Tu u) vstupujeme do h/bky psychiky.

Strofa 2 Kdeko%ve k myse% zablúdi, pokúste sa ovládnu& ju a vráti&

naspä&. Komentár : Na$e zmyslové orgány uspokojuje videnie, po"úva-

nie, o"uchávanie, ohmatávame, ochutnávanie. Pocit uspokoje-nia, radosti zapr#"i*uje, )e si ho chceme uchova&, l ipneme na *om . Ak sa myse% pr ipúta zmyslov(mi orgánmi, vzniká pocit radosti alebo bolesti. Ak sa silou vôle odpúta (%ahostajnos&ou alebo vypestovan#m nezáujmu), nevzniká u) nijak( podobn( fyzick(, ani v mysli vytvoren( pocit. V(cvikom pratjáháry sa myse% odvracia od predmetu pô)itku (alebo sa silou od neho od&ahuje) .

Strofa 4 Vrá& svoju myse% naspä&, ak na *u pôsob# pr# jemná vô*a alebo

nepr#jemn ( zápach. Pokús sa udr)a& ju pod vlastnou kontrolou.

0iest y stupe*, dháraná, predstavuje upevnenie my$-lienkov(ch v#n, t. j. sústredenie — koncentráciu.

Siedmy stupe*, dhjána, zahr*uje meditáciu. Ak sústred#m e na$u myse% na jeden bod (napr#klad symbol, predstava viery a pod.), vznikajú osobitné my$lienkov é vlny, ktoré z#skavajú prednos& pred

ostatn(m i my$lienkami, potlá"ajú ich a napokon ich aj odstránia. My$lienkové vlny vznikajúce pri kon-centrácii sa postupne zjednocujú, a) z nich ostane iba jedna.

Osmy stupe*, samádhi (nadvedomie) u) nevy)adu-je na sústredenie nijak( základ. Podstatu my$lienok tvor# jediná vlna. Na podstatu my$lienok nepôsob# u) iné miesto okrem centra a nerozpty%uje ju.

Svámi Vivékánanda definuje posledné tri stupne jogy takto:

My$lienkov ú podstatu mo)no dvanás& sekúnd usmer*ova& , potom vzniká dháraná, dvanás& dhárán tvor# dhjánu a dvanás& dhján tvor# samádhi.

Iná charakteristika samjamy — posledn(ch troch stup*o v jogy znie:

dháraná predstavuje preru$ovanú koncentráciu, ktorá postupuje s vedom#m;

dhjána je meditácia bez preru$ovania (nepretr)it( prúd vedomia),

samádhi znamená osvietenie (nadvedomie); myse% spl(va s predmetom koncentrácie a meditácie.

V mysli )iari len samotn( predmet koncentrácie, zabúdame sami na seba a na svoje okolie (ni", okrem predmetu meditácie).

Ostatné cvi"enie, okrem samjamy, patr # do hrub-$ieho , vonkaj$ieho sveta v oblasti rozumu, charakte-ru, zvykov, správania sa, myslenia, zmyslov(ch orgánov a prány — )ivotnej sily. Tri prvky samjamy patria do vnútorn(ch a hlb$#ch vrstiev vedomia a zavádzajú vnútorné ezoterické discipl#ny.

Takto vysvet%uje v(cvik hatha,jogy Svámi Vivéká-nanda, )iak Rámakri$nu, jeden z prv(ch roz$irovate%ov jogy mimo Indie.

16

O ZÁKLADNEJ VIBRÁCII ZVUKU ÓM

O v(zname zvuku ÓM sa zmie*uje Pata'd!ali vo svojom diele Jogasútra. Upozor*uje tu na jeho ustavi"-né opakovanie v mysli alebo jeho polohlasné odrieka-vanie "i spievanie. Aj védanta,sádhana ozna"uje zvuk Ó M dokonca za alfu — za"iatok v$etk(ch slov a ich za"iato"nú vibráciu. Hovor# sa, )e zvuk ÓM je symbolom "istého vedomia, v *om je zakotvená myse%, tu sa upokojuje a upev*uje. Sústredenie sa na tento zvuk nás dovedie k vy$$iemu du$evnému stavu, ktor( sa prejav# a) potom, ke' sa myse% na tento zvuk nalad#. Tak sa mo)no udr)iava& na vy$$ej mentálnej úrovni aj pri ka)dodennej práci. Odstra*uje sa tak náchylnos& na negat#vne my$lienky.

Tento obdivuhodn( zvuk, slabika naz(vaná premá-va, sa skladá z p#smen A U M , no vyslovuje sa Ó M , lebo pod%a pravidiel sanskrtu sa spojenie p#smen A a U vyslovuje ako Ô. Uvedené tri p#smená sú symbolmi — A je symbolom o"# a patr # bdelému stavu )ivota , U je symbolom krku a patr # do psychickej sféry, M symbolizuje srdce a patr # spánku.

Ak sa chceme bli)$ie oboznámi& so zvukom Ó M , mus#m e si ho najprv hlasito prespieva&. Po hlbokom nádychu za"neme, pokia% mo)no, pln(m tónom v strednej polohe hlasu, s d(chan#m podopret(m bránicou, spieva& hlbok( tón, ktor( vyslovujeme s nepredl)ovan(m O, ako by sme chceli napodobni& %ahk ( úder na gong (p#smeno U sa nevyslovuje). Po krátkom nasaden# hlásky O, r(chlo zatvor#me ústa a pery z%ahka pritla"#me. Vibráciu hlásky M udr)uje-me tak dlho, k(m vysta"#me s dychom. Po opätovnom nad(chnut # opakujeme tento zvuk nieko%kokrát za sebou.

Spievan#m zvuku ÔM sa upokojujeme pred niekto-r(m i mentálnymi cvi"eniami — pred pránájámou, náda,jogo u a cvi"en#m ad)apád)apa. Tieto cvi"enia spievan#m zvuku ÓM aj zakon"#me. Pomô)e nám to myse% sústredenú pri cvi"en# dovnútra r(chlo privies& do stavu pozornosti k vonkaj$ku.

Ak si po ur"itom "ase na spievan( zvuk ÓM zvykneme, budeme ho po"u& ustavi"ne znie& v na$om vnútri. Usad # sa nám v mysli nepretr)ite pulzujúci ako mantra. Jeho ustavi"n(m opakovan#m v mysli vzniká d)apa. Pri cvi"en# d)apy pou)#vame okrem zvuku ÓM aj iné, presne zostavené slová — mantry. Nie je mo)né pou)#va& pritom be)né, v$edné v(razy. Mantry vznikli v dávnej minulosti; v Indii sú to napr#kla d mantry Ó M , SÓ,HAM, ÓM,0ÁNTI. Pozdravmi guruovi (u"ite%ovi) sú napr#klad mantry Á D I ,GURU , ADVAITA,GURU, ANANDA,GU,R U ,ÓM , + I D , G U R U , + I D G H A N A , G U R U , + I N ,MAJA,GURU,ÓM .

Jednotlivé staré kultúry pou)#vali ako mantry svoje $peciáln e v(razy; vä"$inu z nich u) v sú"asnosti nepoznáme. V)ité a mentálne pulzujúce mantry nám prenikajú a) do $piku kost# a ich rytmus sa napokon zlieva do jedného &ahavého tónu zvuku Ó M , ako sme si u) vysvetlili.

Prvé skúsenosti so zvukom Ó M z#skavame pri realizácii niektorého stup*a jogy, v ktorom nastupuje funkcia orgánu vnútorného sluchu. Takto mo)no po"u& (teda nie vonkaj$#m orgánom sluchu, ale iba v mysli) ve%mi jasn(, nepreru$ovan(, dlh( tón v priestore, ktor( znie podobne ako uzavreté Ó. Je to zvuk bez za"iatku a konca, jednotn( a jednoliaty. Jogista sa má celkom a tesne spoji& s t(mto zvukom ÓM a jeho osobné vedomie má absorbova& tento kozmick( princ#p.

Realizácia prebieha od spievania zvuku Ó M, cez náda,jogu , cvi"enie d)apa a skon"# sa za oblas&ou foriem v najvy$$ej realite. Ka)d(, kto sa upevn# v tomto zvuku Ó M , z#ska du$evnú rovnováhu. Ako uvádzajú diela o joge, stoj# tak(to jedinec nad dimenziami "asu, nad minulos&ou, pr#tomnos&ou i budúcnos&ou a pozná najvy$$iu pravdu o podstate )ivota . K(m jogista nez#ska vlastné zá)itky so zvu-kom O M , má myse% zviazanú vonkaj$#mi zmyslov(-mi vnemami. Od t(chto vnemov sa oslobodzuje a) po prec#ten # op#sanej vibrácie, ktorá preteká priestorom ako nekone"ná rieka oleja.

Paramahamsa Jogananda vo svojej knihe Jogista v !ivo-te a smrti uvádza:

„Pata*d)al i hovor# o Bohu ako o skuto"nom kozmickom zvuku A U M , ktor( mo)no po"u& pri meditácii. A U M je tvorivé slovo, zvuk vibrujúceho motora. Svedok pr#tomnosti Boha. Aj za"iato"n#k mô)e skoro vnútorne po"u& obdivuhodn( zvuk O M . Toto radostné duchovné povzbudenie ho ubezpe"uje o spojen# s najvy$$#m vedom #m."

V tejto knihe nájdeme aj odvolanie sa na Evanjelium pod*a svätého Jána (1. kap.): „Na po#iatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. To Slovo bolo na po#iatku u Boha.

V$etko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo ani jedno Z toho, #o povstalo."

Ako dôkaz ve"ného v$emohúceho zvuku uvádza autor pr#klady. Slovo ÓM má rovnak( v(znam aj vo védach. V Tibete sa pou)#va slovo H U M , mohame-dáni pou)#vajú slovo A M I N a Egyp&ania, rovnako ako antick# Gréci, Rimania, Zidia aj sú"asn# kres&ania vyslovovali a vyslovujú slovo A M E N . V hebrej"ine znamená toto slovo ist(, vern(.

17

DIE'A ODPORÚ(ANÁ PRI CVI(ENÍ JOGY

Nie v$etky druhy potrav#n sú vhodné pre %ud#, ktor# sa rozhodli venova& joge, ceste na zo$%achtenie svojej osobnosti. Be)n( jedálny l#stok treba presunú& sme-rom k jednoduchej strave, bylinkovému "aju, $&avna-t(m surov(m a varen(m druhom zeleniny, ovocia a $&avám z nich. +asto do* budeme zara'ova& zemiaky a ry)u, orechy, med, mlieko, syry, tvaroh, jogurt. Pi& budeme preva)ne minerálne vody. Mierne korenenie je pr#pustné, no prestaneme jes& jedlá, ktoré nemô)eme dlho strávi& a nahrad #me ich %ahko strávite%n(m i jedlami. Nebudeme pou)#va& ve%a cuk-ru, aby sme nepriberali a na minimum obmedz#me mú"n e jedlá, brav"ovinu a iné druhy tu"ného mäsa, údeniny, kávu, siln( "aj, alkohol, v#no, konzervy a vyprá)ané jedlá. Neodporú"a sa ani brav"ová mas& a loj.

0alát y z nakrájanej surovej zeleniny so strúhan(m syrom sú chutné a s(te a s celozrnn(m chlebom mô)e tvori& hlavnú "as& na$ej potravy. Varené jedlá nepri-pravujeme ve%mi komplikovane, uprednost*ujeme jednoduché varenie vo vode. Ak si ob%úbime vegeta-riánsku stravu, vytvor#me si tak vhodnú diétu pre pokro"ilej$i u prax jogy. Pod%a mo)nost# sa majú jes& "erstvé , neohrievané jedlá, chutne upravené a vkusne serv#rované .

V súvislosti s diétou pri cvi"en# jogy nie je nezauj#mav é pripomenú& si indické názory na jednot-livé druhy potrav#n, ktoré dokumentujú súvislos& zlo)eni a potravy s charakterom jednotlivcov i cel(ch národov.

Pod%a toho, "o %udia jedia, aj konajú a sú alebo zdrav#, alebo chor#. Ich v()iva zapr#"i*uje aj prejavy celkom odli$n(ch charakterov(ch vlastnost#, ktoré mo)n o rozdeli& na tri skupiny:

1. tamas, 2. rad!as, 3. sattva. Do skupiny tamas patria tupos& a lenivos& a zapr#"i-

*uje ich potrava, ktorá podnecuje temnotu a nehyb-nos& my$lienok, ako napr#klad &a)ké jedlá, tu"né mäso, surové mäso, ohrievané, konzervované alebo údené jedlá.

Charakterové vlastnosti zo skupiny rad!as, t.j. dynamickos&, vá$ne, hnev, strach, sebectvo, násilie, zapr#"i*uj ú najmä "erstvé v(datné, s(te a korenené jedlá, "erstvé mäso, káva, v#no, "aj a koncentrované alkoholické nápoje.

Sattva je dôsledkom potravy priná$ajúcej "istotu a silu ovládanú mys%ou bez násilia a chtivosti. Takouto potravou sú v)dy "erstvé jedlá bez mäsa,

vajec, zo surovej i varenej zeleniny, múky, zemiakov, ry)e, mlieka, ovocia a medu, bez alkoholu.

Zásadne plat# poznatok, )e )alúdok nám sám oznámi, "o zná$a %ahko a "o je pre* &a)ké . Nebudeme sa u) nato%ko riadi& svojou chu&ou, vyhneme sa mnoh(m chorobám a v dôsledku jogistického cvi"e-nia i diéty sa budeme c#ti& zdrav#, pru)n# a spokojn#.

No ani pri ur"ovan# diéty nesmieme uplat*ova& náhle zmeny. Ako sa postupne cvi"en#m jogy bude meni& na$e telo, zmen# sa aj na$a chu& na ur"ité jedlá a postupom "asu zist#me, )e jedlo, ktoré sme predne-dávnom mali ve%mi radi, nám prestalo chuti&, a do-konca mô)e v nás vzbudzova& odpor.

Jeden de* v t()dni, ke' budeme oddychova& po namáhavej práci a povinnostiach, si ur"#me ako pôstny de*. To znamená, )e cel( de* budeme pi& iba ovocné $&avy alebo vhodnú minerálnu vodu. To ve%mi pomô)e vy"isti& na$e za)#vacie orgány. Mô)e-me dodr)iava& aj viac pôstnych dn# v t()dni, no neodporú"a sa prive%mi oslabova& organizmus nedo-statkom potravy pri celodennom pracovnom za&a-)en# .

Jogisti v$eobecne odporú"ajú miernu diétu s pr#-jemnou a mierne sladkou stravou. Jedna tretina )alúdk a sa má zaplni& tuh$ou potravou, druhá tretina tekutinou a tretia má osta& vo%ná na prechod prány.

Odporú"a sa prispôsobi& správnu jogistickú diétu pomerom v ktor(ch )ijeme. Preto v nasledujúcej stati uvádzame zásady v()ivy pri cvi"en# jogy spracované pod%a AÍUDr. A. Wolf a. CSc; vychádzajú zo spôsobu )ivot a u nás.

VY.ÍVA P R I C V I + E N Í JOGY

Joga nie je iba jednoduché cvi"enie ur"it(ch svalov(ch parti#. Je to stav celkového uvo%nenia, uvedenie do istého stavu pokoja, dosiahnutie stavu upokojenia a vyrovnania. Ak si uvedom#me, )e základn(m fyziologick(m úkonom je prij#manie po-travy a metabolizmus, %ahko pochop#me, )e v()ivou mô)em e podstatne ovplyvni& celkové ladenie orga-nizmu.

Indick# jogisti zlep$ujú svoje v(kony pomocou vegetariánskej diéty obsahujúcej iba surové potravi-ny, ktorá vychádza z miestnych rituálnych zvykov. V na$ich stredoeurópskych podmienkach je indická strava nezvy"ajná a &a)ko dostupná. Preto sme sa pokúsili bli)$ie preskúma& vedecké základy jogistickej diéty a aplikova& jej základné princ#py na na$e pomery a stravovacie zvyklosti.

Vegetariánska strava je ve%mi zásadotvorná. A skuto"ne sa zdá, )e zasadotvornou diétou mo)no zlep$i& vytrvalos& organizmu a oddiali& prejavy svalo-vej únavy. N. K. Verescagin zistil, )e tréningom sa $portovco m zvä"$uje alkalická rezerva. Preto za"al experimentova& s potkanmi. Jednu skupinu z nich

l"

mesiac k-mil zásadotvornou potravou, in(m dával be)n ú kyselinotvornú potravu. Potom ich podrobil svalovému testu. V(sledok bol jednozna"n(; potka-ny, ktoré konzumovali zásadotvorné potraviny, boli v(razn e vytrvalej$ie (a) dvojnásobne) v porovnan# s potkanmi k-men(mi be)nou kyselinotvomou po-travou.

V tejto súvislosti treba pripomenú& aj v$eobecne známu skuto"nos&, )e himalájske kmene, ako Chun,zovia a 0erpovia, sa udr)iavajú v dobrej kond#cii a udivujú vytrvalos&ou pri namáhavej práci práve v'ak a takejto strave. Nemus #me v$ak chodi& pre pr#klad y tak 'aleko. Aj $vaj"iarski horali v'a"ia za svoju mimoriadnu zdatnos& a vytrvalos& známej ka$i músli (s ovoc#m a orechmi).

Za novodobého autora zásady podáva& zásado,tvornú vegetariánsku stravu mo)no pova)ova& Ragna-ra Berga, ktor( sa usiloval dokáza&, )e takáto diéta dlho udr)iava organizmus mlad( a svie)i a pri jej dodr)iavan # potrebuje organizmus menej bielkov#n, najmä )ivo"#$nych, ktoré pova)oval za $kodlivé. U nás ur"ité vlastné úpravy tejto diéty propagovali doc. Filipa a dr. Viskup, najmä pre chor(ch s po$kode-nou látkovou premenou.

Pôvodná Bergova diéta pr#sne obmedzuje potravi-ny )ivo"#$neho pôvodu (mäso, vajcia, syry), pri"om mlieko obmedzuje na 0,25 litra denne. Hlavnou zlo)ko u takejto v()ivy sú zemiaky, zelenina a ovocie. Zemiakov sa podáva pä&násobné a) sedemnásobné mno)stv o v porovnan# so v$etk(mi ostatn(mi potravi-nami, dokonca aj s chlebom. Stupe* ú"inku podáva-n(ch potrav#n sa sleduje pod%a alkality mo"u. Aby sme mali predstavu, aké potraviny sa pri tejto diéte preva)n e konzumujú, uvádzame preh%ad rozdelenia potrav#n na zásadotvorné a kyselinotvorné pod%a Krejsu:

Zásadotvorné (alkalogénne) potraviny

silné mlieko krv cukor "aj raj"in y zeler cvikla $pená t mrkva hlávkov( $alát figy hrozienka pomaran"e marhule

slabé zemiaky biela re'kovka uhorky "erven á re'kovka $parg% a kapusta kel karfiol jablká hru$k y "ere$n e banány chren mak

Kyselinotvorné (acidogénne) potraviny

silné "erstv é mäso vnútornosti morské ryby údeniny mäsov( v(var obilniny ry)a krupica cestoviny chlieb mú"nik y tvaroh syry orechy ara$id y mandle v#no

slabé $unk a vajcia maslo $kro b proso strukoviny brav"ov á mas& sladkovodné ryby parmezán "okolád a ru)i"kov ( kel arti"ok y zelen( hrá$ok brusnice slivky

pivo

Z opisovan(ch stravovac#ch re)imov sa doteraz udr)al i dva systémy, a to Gersonova diéta a Perbem,tonova diéta, ktoré sa pou)#vajú v lie"ebnej v()ive.

Gersonova diéta je v podstate vegetariánska. Mlieka mo)no pri nej konzumova& iba 0,25 litra denne. Podstatne obmedzuje )ivo"#$ne bielkoviny, najmä vaje"n( bielok a mäso, zmen$uje pr#vod glycidov a na druhej strane zvä"$uje pr#vod masla, olejov, rybacieho tuku a minerálnych látok. Kúra tejto diéty sa za"#na jednod*ovou a) dvojd*ovou hladovkou s ovoc#m a zeleninovou $&avou, z "oho sa organizmus zásobuje drasl#kom. Prechodom na zá-kladnú stravu sú potom ovocné a zeleninové dni a dni s ovsenou ka$ou. Základná strava obsahuje ovsené vlo"ky, ra)n( chlieb v dávke 100 g, dve ly)i"ky medu alebo 20 g kandizovaného cukru (organizmus ho nemô)e vyu)i&), mú"niky z ra)nej múky, ovsenej múky, sójovej múky, z prosa a zemiakov a $&avu zo surovej zeleniny v dávke jeden liter denne. Po jednom a) dvoch t()d*och sa pridávajú surové )#tky.

Trvalá Gersonova diéta na jeden de* obsahuje:

surové mlieko tvaroh smotanu neslané maslo nesolen( celozrnn( chlieb zemiaky ovsené vlo"ky zeleninu ovocie $&avu zo zeleniny a ovocia rastlinn( olej surové )#tky

250 g 20 g 10 g

100 g 60 g

300g 40 g

500 g 500 g

1 400 g 25 g

4 kusy

19

Z koren#n sa mô)e pou)#va& majorán, kôpor, cibu%a $arlotka , pa)#tka, estragón (palina dra"ia), rasca, an#z , petr)len, cesnak, zeler, $korica, vanilka, zázvor a pór.

T()denn é pr#davky: 150 g smotany, 1 vajce, 20 g cukru, 50 g medu, 50 g krupice, 10 g mäsa, 70 g r(b, 25 g p$eni"nej múky, 50 g ry)e, 100 g mandl#, 100 g orechov alebo kokosovej mú"ky, 200 g sliviek.

Zakázané sú káva, "aj, kakao, alkohol, sóda, limonády, minerálky, polievky, ocot, "ierne korenie, hor"ica , konzervované jedlá, údeniny, polievkové korenie, sardinky, mäso z lososa, kaviár, $%aha"ka, syry, "okoláda a so%.

Pri trvalom pou)#van# tejto stravy sa pravidelne po dvoch t()d*och vsúvajú dni so surovou stravou. Táto diéta obsahuje 60 g bielkov#n, 170 g tukov, 235 g glycidov a 2 g kuchynskej soli — spolu 2 800 kj .

Perbemtonova diéta sa pou)#va na prela'ovanie organizmu najmä pri chronickej reume. Ralf P erb em-ton ju charakterizuje ako celkové obmedzenie dodáva-nia energie v potravinách, zmen$enie dávky bielkov#n a náhradu "asti glycidov tukmi. Perbemtonovej diéte predchádza trojd*ová polohladovka, pri ktorej sa podáva iba $&ava z pomaran"ov, jab/k, raj"iakov, pr #padn e iného ovocia "i zeleniny, káva a ve%a vody. Na $tvrt( de* sa podáva 250 g zeleninovej polievky a od desiateho d*a potom jeden mesiac strava s hodnotou 1 500 kj .

Pr#kla d Perbemtonovho jedálneho l#stka: Ra*ajk y — káva

30 g celozrnného chleba 20 g masla 1 vajce 1 jablko

Obed , 200 ml bujónu 30 g $alátu 2 ly)ice majonézy 50 g kapusty (kelu alebo cvikly) 10 g masla suchár z otrúb alebo chlebov( suchár 1 vajce nesladená "ierna káva

Ve"er a — 200 ml zeleninovej polievky 30 g celozrnného chleba 1 vajce 20 g masla 30 g $alátu 2 ly)ice majonézy 1 a) 2 jablká

U nás modifikoval Perbemtonovu diétu Teisinger takto:

Ra*ajk y — "aj alebo káva s mliekom, bez cukru 1 suchár 15 g masla 100 g ovocia

Obed — zeleninová polievka bez zápra)ky 100 g zeleniny 10 g masti 100 g karfiolu s 15 g masla zeleninov( dezert $álk a smotany

Olovrant — "aj s mliekom suchár s maslom alebo ovocie

Ve"er a — 50 g tvarohu 20 g masla 30 g celozrnného chleba alebo smotany nesladen( "aj s mliekom

1al$# m záva)n(m problémom je zmen$ovanie mno)stv a bielkov#n, najmä )ivo"#$nych v podávanej strave. Mnoh # autori vo svojich dielach dokázali, )e podrá)denos & nervového systému sa zvä"$uje pr#vo-dom bielkov#n, najmä )ivo"#$nych. T. C. Ruch. Maire a Patton experimentálne dokázali, )e emocionálne stavy (roz"úlenie, podrá)denie, vzru$enie) súvisia s "innos&ou tej "asti mozgu, ktorá sa naz(va hypotala,mus. Súvisia v$ak aj s neuvedomovan(m potravino-v(m centrom, ktoré je umiestnené v zadnej "asti hypotalamu a je zrejmé, )e obidve centrá na seba navzájom pôsobia. Jednoducho povedané, prudké citové vzru$enie (emócia) ovplyv*uje chu& do jedla, a naopak. Z toho vypl(va upokojujúci, tlmiaci ú"inok zmen$enéh o pr#vodu bielkov#n, ktoré pôsobia ako silné drá)didlo metabolick(ch procesov aj v centrál-nom nervovom systéme. Hock priamo tvrd#, )e krátkotrvajúce zmen$enie pr#vodu )ivo"#$nych biel-kov#n zapr#"in# oslabenie aktivity a podrá)denosti. Prejav# sa upokojenie a) apatia a objekt#vne sa spomal# látková premena. Hock a Keys pozorovali v priebehu vojny a po vojne u %ud# s nedostato"n(m pr#vodo m )ivo"#$nych bielkov#n vä"$iu ospalos&, men$i u podrá)denos& a sklon ku kontemplat#vnej introspekcii.

Nothdurf a Eisenbeisser pokusne dokázali útlm pod-rá)denost i a aktivity potkanov po zmen$en# obsahu bielkov#n v ich potrave. Podobne aj Persner pozoroval po podávan# v(hradne surovej potravy po prechodnej reakcii trvalé zlep$enie stavu po dlhotrvajúcom podrá)den # s boles&ami.

Venujme teraz pozornos& vegetariánskej stránke potravy jogistov. T #to %udia oddávna dodr)iavajú diétu, ktorá sa skladá v(hradne z rastlinnej potravy Ortodoxn# vegetariáni usudzovali, )e "lovek má jes& iba rastlinnú potravu, a to iba surovú. Vylú"ili teda z diéty nielen mäso a ryby, ale aj vajcia, ikry, mlieko, syry a vôbec v$etky mlie"ne v(robky. Sú"asná vegetariánska strava je $ir$ia, s miernej$#mi zákazmi a umiernen# vegetariáni pripú$&ajú, )e pri tejto diéte mo)n o pridáva& aj mlieko, mlie"ne v(robky a vajcia. Okrem toho dovo%ujú jes& aj varené jedlá. Opodstat-nenos& svojej teórie dokazujú tvorcovia vegetarián,

20

skej diéty tvrden#m, )e "lovek má rovnak( tvar chrupu ako antropoidné opice a preto)e tieto opice sa )ivia rastlinn(mi plodmi, mali by tieto plody by& aj hlavnou potravou pre %ud#. Okrem toho sa dokázalo, )e %udia, ktor# sa )ivia rastlinnou potravou, majú rovnakú látkovú premenu ako %udia, ktor# jedia aj potravu )ivo"#$neho pôvodu.

Takisto sa zistilo, )e pri ur"itej kombinácii rastlin-n(ch potrav#n sa zachováva aj rovnováha dus#ka a )e "isto vegetariánska diéta mô)e kry& aj potrebu bielkov#n v organizme. Niektoré potraviny rastlinné-ho pôvodu, napr#klad chlieb z hrubomletej p$enice alebo strukoviny, obsahujú a) 25 % bielkov#n. Treba v$ak zdôrazni&, )e na to, aby organizmus z#skal potrebné mno)stvo energie (joulov) a bielkov#n, treba mu doda& ove%a viac rastlinnej potravy ako )ivo"#$nej.

Vzh%ado m na to, "o sme u) uviedli o vplyve )ivo"#$nyc h bielkov#n na aktivitu organizmu, nie je teda "isto vegetariánska diéta vhodná pre be)n( )ivot a s úspechom ju mo)no pou)i& len v t(ch pr#padoch, ke' sa usilujeme dosiahnu& ur"it( útlm a upokojenie.

Inak je tomu s vegetariánskou diétou, ktorá sa uplat*uj e aj u nás a zahr*uje v podstate mlie"no,rast,linnú potravu s pridávan#m vajec; je to teda v podsta-te bezmäsitá strava. Pri dostato"nom v(bere mlie"-nych, vaje"n(ch a rastlinn(ch produktov a pokrmov mo)n o zostavi& dos& rozmanit( jedálny l#stok a takúto stravu mô)eme bez po$kodenia organizmu podáva& dlh( "as. Prednos&ou takejto potravy je, )e s rastlin-n(mi látkami sa dostáva do organizmu ve%a enz(mov, vitam#no v a minerálnych látok, ktoré majú pre* ve%k( v(znam. Treba e$te doda&, )e ich takto dostávame vo ve%mi hodnotnej kombinácii. Táto diéta obsahuje vä"$inou ve%a rastlinnej buni"iny, vná$a do organizmu ve%a nestrávite%n(ch zvy$kov, pentóz a pekt#nov, a tak reguluje funkciu tráviacich orgánov.

Aké sú pravidlá prechodu na takúto diétu, vhodnú práve na u%ah"enie cvi"enia jogy?

1. pravidlo: Na vegetariánsku stravu sa mus# prejs& postupne,

"o sa t(ka najmä %ud# zvyknut(ch na mäsitú potravu. Pri r(chlom prechode by sa mohli objavi& stavy dyspepsie, pocit &a)oby po jedle, grganie a pálenie záhy. Mnoh # %udia, ak prestanú naraz jes& mäso, mô)u poci&ova& depresie. Tráviaci trakt "loveka, ktor( sa doteraz )ivil mäsitou potravou, sa mus# najprv prispôsobi& mlie"no,vegetariánskej potrave, inak sa u neho za"ne zvy$ova& plynatos&, k-"e v bruchu a niekedy sa dostavia aj koliky a hna"ky.

2. pravidlo: Pri prechode na mlie"no,vegetariánsku diétu sa

vy)aduj e rôznorodos& potravy, a to najmä preto, aby "lovek celkom nestratil chu& do jedla. Neslobodno zabúda& na to, )e rastlinné a mlie"ne produkty sú ove%a "astej$#mi alergénmi ako )ivo"#$ne produkty. Niektor# %udia napr#klad nezná$ajú karfiol alebo

mrkvu, bôb, pr #padne $o$ovicu. Aj po)itie mal(ch dávok t(chto potrav#n mô)e u nich vyvola& zvracanie, hna"ky , bolesti brucha alebo koprivku.

Vhodn(m i po)#vatinami pri mlie"no,vegetarián-skej diéte sú:

1. Nápoje — "aj, káva, kakao, smotana, mlieko, kokosov( alebo mand%ov( cmar, jogurt, kef#r, srvát-ka, ovocné $&avy, minerálne vody, pivo, $&avy zo surového ovocia a zeleniny.

2. Polievky a ka$e — ka$a z p$eni"n(ch otrúb, ovsen(ch vlo"iek alebo krúp, ry)e, p$enice, pohánko,v(ch , ja"menn(ch alebo p$eni"n(ch krúp a krupice, polievky zo zeleniny a ovocia (studené aj teplé).

3. Mlieko a mlie"ne v(robky — mlieko, tvaroh, smotana (najmä kyslá), jogurt, v$etky druhy kvase-n(c h mlie"nych v(robkov a syry.

4. Mú"niky — pudingy zo )elat#ny a $krobu, cestoviny, celozrnn( chlieb, mú"niky so zeleninou a ovoc#m, vajcami, peny, rôsoly a krémy.

5. Jedlá z vajec. 6. V$etky druhy zeleniny — hrach, bôb, $o$ovica,

fazu%a, $penát, $alát, kel, karfiol, kapusta, tekvica, raj"iaky , repa, re'kovka, uhorky, mrkva, biela re'-kovka, $parg%a, zemiaky, topinambury, zeler.

7. V$etky druhy ovocia, vrátane orechov.

Pr#klad y jedálneho l#stka: Ra*ajk y — 1. ry)ová ka$a s jablkami

2. nesladen( "aj, suchár s maslom 3. "aj, 1 vajce na mäkko 4. ry)ov( nákyp s tvarohom 5. pohánková ka$a 6. ovsená ka$a (poridge) 7. músli 8. "aj s mliekom, celozrnn( chlieb 9. "aj, volské oko

10. ry)ová ka$a s kompótom 11. "aj, jablko, celozrnn( chlieb 12. $#pkov( "aj s cukrom, suchár

s maslom 13. "aj s citrónom, plátok chleba, $alát

so smotanou 14. biela káva, suchár s maslom 15. pe"ené zemiaky v $upke 16. "aj s mliekom, vajce na mäkko alebo

smotana 17. pohár mlieka alebo smotany 18. mrkvové pyré, sladená ovocná $&ava 19. olúpané pe"ené jablko, chlieb 20. r#bez%ové )elé, chlieb 21. "aj, chlieb s maslom 22. mrkvov( $alát s jablkami, kyslá

smotana 23. vajce na tvrdo, ovocná $&ava 24. chlieb s maslom, surová strúhaná

mrkva

21

Obed — polievky

—

Ve"er a —

1. 2. 3.

4. 5. 6. 7. 8. 9.

v(va r z kost# s ry)ou v(va r z ovsen(ch vlo"iek ovocná polievka z jahôd, jab/k alebo "u"oriedo k polievka z ja"menn(ch otrúb zeleninov( krém bor$" jarná polievka (julienne) kapustová polievka polievka z kyslej kapusty

hlavné jedlo 1. 2.

3. 4. 5. 6. 1. 2. 3.

4.

5.

6.

7.

mrkvové pyré zeleninové fa$#rky, ovocné )elé (so sachar#nom ) zemiakov( $alát, pohár smotany )em%ovka , pohár mlieka tvarohov( krém, jablkov( kompót jogurt, ovocná $&ava ry)ov á ka$a, jablkové pyré varené zemiaky, jablkové pyré ry)ov á alebo krupicová ka$a, mrkvo-vé pyré s jablkami mrkvov( $alát s jablkami, kyslá smotana "ist( bujón, $alát zo surovej zeleniny a ovocia plnená kapusta alebo paprika, ovoc-ná $&ava dusená fazu%ka alebo tekvica so smotanou

VPLYV JOGY NA RODINN) %IVOT

Mnoh # si nepochybne polo)ia otázku, "i je joga a jej prax v súlade s man)elsk(m spolu)it#m. +i azda cvi"eni e poz#ci# (po)iadavka brahma"arja) nezapr#"i-*uje obmedzovanie sexuálneho )ivota.

Jednozna"n e treba poveda&, )e cvi"enie poz#ci# hatha,jog y nemô)e narú$a& man)elské spolu)itie. Na-opak, poz#cie vipar#ta,karan# napr#klad podnecujú silu a energiu z tohto h%adiska. Zlep$ujú krvn( obeh v oblasti panvy a pohlavn(ch orgánov. Zabra*uje sa tak pr#li$nému prekrvovaniu v tejto "asti organizmu a odstra*uje sa slabos&, ktorá je dôsledkom ve%kého napätia.

Siddhásana, múla,bandha a podobné poz#cie po-sil*uj ú a regulujú "innos& pohlavn(ch orgánov, tak)e ani v spánku, ani v bdelom stave nedochádza k ne)iadúcej sekrécii, ktorá je v(razom slabosti.

Cvi"eni e ur"it(ch poz#ci# pomáha dosiahnu& a ucho-va& si zdr)anlivos&.

Hlavn( problém sa objav#, ak porovnáme sú"asné „uvo%nené " názory na tieto otázky s názormi jogis,tov. V ka)dodennom )ivote sa stretávame s nekone"-n(m mno)stvom javov burcujúcich zmyselnú pred-stavivos&, "i u) ide o literatúru s rôznymi fotografia-mi, telev#ziu, filmy, divadelné predstavenia, stript#z v no"n(ch podnikoch, zá%ubu v h(ren#, dobr(ch jedlách, alkohole a pod. K podobn(m priestupkom proti du$evnej hygiene kultúrneho "loveka a k jeho vz'a%ovani u sa od normálneho spôsobu )ivota pristu-puje e$te ve%a drá)div(ch predstáv a nezdrav(ch návykov. Dôsledkom toho je ubúdanie )ivotnej ener-gie, vy"erpanos& a v niektor(ch pr#padoch aj upadnu-tie do bezv(chodiskovosti. Akoby charakteristickou "rto u moderného )ivota bola morálna slabos&, "o sa prejavuje zneu)#van#m sexuálnej energie, ktorú treba udr)iava & a $etri&.

Prive%mi podlieha& zmyslov(m vzruchom, zname-ná vkro"i& do slepej uli"ky. Drá)diace predstavy roz$iruj ú ve%ké mno)stvo vláso"n#c, ustavi"ne prekr,vujú pr#slu$né oblasti, ktoré sa potom oslabujú, lebo nemajú zdrav(, pokojn( a vyrovnan( krvn( obeh. Funkcia t(chto orgánov prestane by& harmonická a najmen$# náznak podrá)denia zapr#"in# r(chlu stratu )ivotnej energie. Dôsledkom nevyvá)eného a nevyrovnaného )ivota je psychosexuálna rozvráte,nos& a rozruch nervového systému, "o sa odrá)a v psychickom stave "loveka, ktor( mô)e na tomto poli celkom stroskota&.

V(chodisko m z takéhoto stavu je jogistick( systém a jeho za"lenenie do ka)dodenného )ivota. Cvi"enie jogy posil*uje vnútorné orgány, upravuje za)#vanie, systém d(chania, funkciu )liaz, zlep$uje okysli"ova-nie krvi, a teda uzdravuje telo. Ako lie"ba predimen-zovaného )ivota sa osved"uje cvi"enie poz#ci# vipar#-ta,karan# , $#r$ásana, sarvángásana, joga,mudrá, kúr,másana, hasta,padmásana, á*d)anéjásana, údd#já,na,naul# . Tieto poz#cie spájame s pránájámou, vhod-nou diétou, vhodnou spolo"nos&ou a "ist(mi my$lien -kami.

Sú"asn ( r(chly spôsob )ivota nepriaznivo zasiahol do spolu)itia mu)a a )eny, existencia %ud# je nepokoj-ná. Umelé povzbudzovanie sexuálneho )ivota priná-$a vzápät# neprirodzené návyky.

Sú"asnos & symbolizuje náhlenie sa a napätie, zabúda sa na pokoj a mier. Horú"kovitá "innos& pusto$# %udstvo, mu)i aj )eny klesajú "asto na úrove* mechanizmov, no na druhej strane sa ve%mi zdôraz-*uje zmyselnos&. Int #mne vz&ahy medzi mu)om a )enou sa riadia vä"$inou iba náhodne.

Jogistická prax nevy)aduje od nás mimoriadne schopnosti, predpokladá iba dôveru v ú"inok jogistic-k(ch cvikov a v na$u vnútornú du$evnú silu. Hlav-n(m nástrojom jogy je myse% "loveka a jeho telo, medzi ktor(mi sa joga usiluje vytvori& harmóniu.

22

LIE(IV É A *KODLIVÉ POZÍCIE

U) sme nieko%kokrát pripomenuli potrebu udr)ia-va& telo v dokonalom zdrav#. Iba tak sa z#ska aj du$evn á rovnováha, preto)e telesná a du$evná rovno-váha sa vzájomne podmie*ujú. Súlad medzi nimi sa dosahuje cvi"en#m hatha,jogy. Sú to dokonale zvlád-nuté poz#cie — ásany, ktoré zbavujú telo chorôb, predchádzajú ochoreniu a navy$e spru)*ujú jednotli-vé "asti tela.

Hoci by sme sa o svoje telo mali stara& ako o drahocenn( majetok, zvä"$a si ho, práve naopak, ustavi"n e ni"#me. Za&a)ujeme ho mentálne aj fyzicky, $kod#m e si prejedan#m sa, nevhodnou stravou a ne-)iadúcim i my$lienkami. Potom sa e$te "udujeme, )e na$a postava sa pomaly deformuje, priberáme na hmotnosti a men# sa aj v(raz na$ej tváre. Stáva sa ustaran(m , nepokojn(m, objavujú sa vrásky, "rty sklamania, zlosti a in(ch zl(ch vlastnost#. Tieto znaky nám potom z tváre neodstráni ani najlep$# kozmetic-k( prostriedok.

Ve%a tak(chto z#skan(ch nevyvá)enost# pri cvi"en# jogy zmizne. Vhodné poz#cie hatha,jogy sú vhodn(m prostriedkom na fyzické ozdravenie. Poz#cie, ktoré pomáhajú pri správnom sústre'ovan# mysle, mo)no nazva& prostriedkami psychického ozdravenia. Sú,stred'ovacie poz#cie, ako sú siddhásana, podmásana a svastikásana sa charakterizujú ako vhodné poz#cie na upevnenie chrbtice pri koncentrácii. Bhund)angá,sana, $alabhásana, pa$"imóttánasana, sarvangásana a $#r$ásana zlep$ujú a upravujú "innos& jednotliv(ch orgánov s vnútornou sekréciou.

Zdravé nervy sú základom zdravého organizmu; choroby ve%mi preká)ajú du$evnému v(voju "loveka. Medzi be)né a chronické choroby zara'ujeme aj zápchu, trval( pocit hladu, zlé trávenie a pod. Zapr#"i*uj ú ve%a in(ch vá)nych ochoren# a najmä star$# m %u'om robia ve%ké &a)kosti.

V pokro"ilej$#ch fázach cvi"enia jogy sa ku koncen-tra"n( m a medita"n(m ásanám pridáva koncentrácia a meditácia, ktoré, ak majú by& úspe$né, nesmie ru$i& nijaká fyzická indispoz#cia.

U"iteli a jogy preto ustavi"ne pripom#najú, )e treba pravidelne denne cvi"i& ásany, a to najmenej pol hodiny. Poz#cie — ásany pomáhajú tonizova& sústavu )liaz s vnútornou sekréciou, zvä"$ujú kapacitu d(-chania, zosúla'ujú nervovú sústavu a obnovujú aj )ivotn ú energiu. Toto v$etko a okrem toho e$te udr)iavani e "i zlep$ovanie ohybnosti tela, rozv#janie my$lienkove j "innosti a upevnenie vôle sa prisudzuje jednotliv(m poz#ciám jogy. Ich cvi"en#m sa má dosiahnu& vyvá)enos& osobnosti v praktickom )ivote. Hovor# sa, )e poz#cie jogy sú dôkladne prepracovanou

fyzicko,psychicko u metódou. +lovek, ktor( uvedo,melo vyu)#va v$etko, "o obsahuje joga vo svojom $irok o rozvinutom u"en#, nepoc#ti slabos& a únavu.

Z ve%kého mno)stva predpisov o lie"en# jogou uvádzame tie ásany a ich lie"ivé ú"inky, na ktoré upozor*uj e u"ite% jogy .árangdhar.

Du$evn ( rozvoj podporujú udd# jána,bandha, d)a,landhára,bandha , padmásana, siddhásana, svastiká-sana.

Cvi"eni e na upokojenie mysle: koncentrácia na koniec nosa — násikágra dri$ti a koncentrácia na priestor medzi obo"#m — bhrúmadhja dri$ti.

Poz#ci e tonizujúce oblas& brucha: udd#jána,ban,dha, halásana, bhud)angásana, dhanurásana, pa$"i-móttánasana, supta,vad)rásana.

Poz#ci e odstra*ujúce zápchu: udd# jána,bandha, naul# (kombinuje sa s vypit#m nieko%k(ch pohárov vody alebo minerálky), sarvangásana, halásana, matsjásana, pa$" imóttánasana, majúrásana, $#r$ása-na, vakrásana.

Poz#ci e usmer*ujúce "innos& "riev a za)#vania: udd#jana,bandha , $#r$ásana, matsjásana, halásana, joga,mudrá .

Poz#ci e zlep$ujúce funkciu pe"ene: uddjána,ban,dha, $#r$ásana (pri prekrven#), halásana (pri zvä"$e-n#) , sarvangásana, matsjásana, vakrásana.

Poz#ci e regulujúce oblas& panvy: padmásana, sidd-hásana, savangásana, $alabhásana, supta,vad)rása-na, pa$"imóttánasana.

Poz#cie , ktoré sa vyu)#vajú pri lie"en# nervov(ch chorôb: $#r$ásana, sarvangásana, matsjásana, halá-sana.

Poz#ci e pomáhajúce pri lie"en# zápalov k/bov: pa$"imóttánasana , pavana,muktásana (28 cvikov gymnastiky jogy).

Poz#ci e pomáhajúce pri spru)*ovan# chrbtice: ardha,matsjendrásana , pa$"imóttánasana, matsjá-sana.

Poz#ci e zni)ujúce krvn( tlak: $avásana, d)alandhá,ra,bandha .

Zvä"$en é mandle pomáha lie"i& d)alandhára,,bandha .

Poz#ci e na lie"enie slabého zraku: $#r$ásana, sar-vangásana a o"né cviky.

Poz#ci e na zlep$enie "innosti )liaz s vnútornou sekréciou: $#r$ásana, sarvangásana, matsjásana, ha-lásana, pa$" imóttánasana.

Poz#cie , ktoré pomáhajú odstra*ova& v$eobecnú slabos&: $#r$ásana, sarvangásana, matsjásana, pa$"i-móttánasana.

Poz#ci e lie"iace astmu: matsjásana, $#r$ásana, sar-vangásana a niektoré d(chacie cvi"enia.

Poz#ci e pomáhajúce pri indispoz#cii hrdla: $#r$ása-na a v$etky cviky na uvo%nenie krka, bhramar #,práná,jáma a vjutkrama.

Poz#ci e pre diabetikov: halásana, pa$"imóttána-sana.

23

Poz#ci a stimulujúca funkciu obli"iek: ardha,mats,jéndrásana.

Poz#ci e odstra*ujúce únavu a vy"erpanos&: $avása,na, vakrásana.

Omladzujúce poz#cie: bhud)angásana, $#r$ásana, dhanurásana.

Poz#ci e naprávajúce vybo"enie kolenného klbu: bhud)angásana , supta,vad)rásana, pas"imottáná,sana.

Poz#cia , ktorá vracia maternicu do normálnej polohy: ardha,matsjéndrásana.

Poz#cie na zmen$enie objemného brucha: supta,,vad)rásana , pa$" imóttánásana.

V 'al$#ch odsekoch uvádzame jednotlivé poz#cie, ktoré sa neodporú"a cvi"i& pri ur"it(ch ochoreniach.

0#r$ásan a sa neodporú"a pri akútnych zápaloch u$#, zápaloch a bolestiach o"#, pri cievnych choro-bách, srdcovej slabosti, katare nosa, po &a)kej telesnej námahe a svalovom vy"erpan#.

Rovnako sa neodporú"a de&om do 14 rokov ostáva& dlho v tejto poz#cii.

Vipar#ta,karan # a sarvangásana sa neodporú"ajú pri nádche a pri zápale d(chac#ch ciest.

Bhud)angásan a a $alabhásana sa neodporú"ajú pri indispoz#cii za)#vac#ch orgánov (najmä "revn(ch &a)kostiach ) a pri zvä"$en# sleziny.

V poz#ciách joga,mudrá a pa$" imóttánásana sa ne-odporú"a dlho ostáva& %u'om, trpiacim zápchou.

Uddijána,bandh a a naul#,krijá sa neodporú"a %u'om so slab(m srdcom a de&om do 12 rokov.

Bhastriká, kapála,bhati, vatkrama a ud)d)aj#,prá,nájáma sú poz#cie, pri ktor(ch musia by& opatrn # %udi a trpiaci p%úcnymi chorobami.

!udia , ktor(m rob# problémy vysok( tlak, majú cvi"i& opatrne vôbec v$etky poz#cie a telesne slab$# jedinci ich majú cvi"i& pod dozorom odborn#ka.

Ani po jednej poz#cii by sme nemali poci&ova& ochabnutos& alebo nevo%nos&. V(sledkom správneho cvi"eni a má by& osvie)enie a upokojenie nervov. Neprep #nam e pri *om svaly, ani $%achy a dodr)iava-me pokyny o d(chan# a relaxácii. Na prekrvenie ur"it(c h "ast# tela mô)eme pou)i& aj lokálne kúpele.

Niektoré cviky, ako sú kapála,bháti, bhastriká a ud)d)aj#,pránájáma, mô)eme cvi"i& iba nala"no a po vyprázdnen# "riev.

Napokon e$te nieko%ko upozornen#. Vad)rásan a a supta,vad)rásana sú základom v$et-

k(ch poz#ci#. Odporú"ajú sa najmä )enám pri men-$truácii . Tieto poz#cie mo)no cvi"i& pred jedlom aj po jedle. Podporujú trávenie, zmier*ujú )alúdo"né &a)-kosti a dobre pôsobia aj pri lie"en# prietr)e. Poz#cii vad)rásan a sa podobá poz#cia $a$ánkásana, v ktorej je cel( t rup predklonen( a "elo sa opiera o zem. Táto

24

poz#ci a podporuje "innos& )alúdka a osved"uje sa )ená m v tehotenstve.

Protipoz#ci e sú cviky, ktoré vyva)ujú polohu tela po niektor(ch náro"n(ch poz#ciách. Napr#klad mat,sjásana po sarvangásane, u$trásana po $#r$ásane a pod.

Zdrav# %udia mô)u cvi"i& jednotlivé poz#cie v tomto porad#:

vad)rásana , $a$ánkásana, bhud)angásana, $alab-hásana, supta,vad)rásana, "akrásana, pa$"imóttáná-sana, sarvangásana, matsjásana, andha,matsjéndrá,sana, majúrásana, $#r$ásana.

Po dôkladnom zvládnut# uveden(ch poz#ci# pripo-j#me k nim mudry a bandhy. Pritom ve%mi zále)# na tom, akú pozornos& venujeme d(chaniu (nádychu a v(dychu), alebo in(mi slovami — pri cvi"en# poz#ci# celkom uvedomelé riadime d(chanie. T(m sa uvo%-*ujú svaly a mo)no ich ovláda&.

Spolupôsobenie dychu a pohybu je prirodzen(m v(sledko m cvi"enia jogy. Pohyby tela sa stávajú plynul(m i a pomal$#mi; nepravidelné d(chanie a po-hyby sa pova)ujú za chybu.

Pred zaujat#m poz#cie sa rozcvi"#me cvikmi uvede-n(m i v gymnastike jogy, potom dokon"#me poz#ciu a ostaneme v nej pod%a potreby a mo)nost#. Neprep#-name svoje sily a ak nemô)eme niektorú z poz#ci# zauja& hne', trpezlivo cvi"#me ur"it( "as pr#pravné cviky. V joge plat#, )e nijak( cvik sa nesmie robi& násilne.

Na lie"enie astmy a ang#ny pectoris odporú"a u"ite % jogy Sacharov d(chacie cvi"enia v poz#cii matsjásana:

!ahnem e si na chrbát, prekr#)im e nohy, ruky dáme za hlavu a le)#me celkom uvo%nene. V tejto poz#cii sa uvo%*uj e aorta a v$etky ostatné tepny aj )ily, ktoré privádzajú krv k srdcu a odvádzajú ju od neho. Aj priedu$k y sa $ir$ie rozlo)ia, tak)e pri d(chan# sa lep$ie zachytáva vzduch. D(chame tak, )e sa r(chlo nad(chnem e a pomal$ie vydychujeme nosom. Pri &a)$#c h pr#padoch za"#name desiatimi nádychmi a v(dychmi, bez zadr)ania dychu. Potom d(chame vo%ne , upokojujúco. Desa& nádychov a v(dychov precvi"#m e trikrát denne — ráno, na obed a ve"er. V priebehu nieko%k(ch mesiacov sa má po"et nády-chov a v(dychov zvä"$ova& a dosiahnu& a) "#slo 60.

Takto mo)no vylie"i& aj astmu, ktorá dlhé roky trápi niektor(ch %ud#, no treba presne postupova& pod%a uvedeného návodu a po"et nádychov a v(dy-chov zvä"$ova& v nazna"enom tempe. Indick# lekári predpisujú k tomuto cvi"eniu e$te pitie $&avy z rastli-ny Adusa Athatoda Vasica, ktorá sa mie$a s medom.

Ú"ink y lie"enia astmy kombináciou op#saného cvi"eni a a rastlinnej $&avy sú vraj pozoruhodné.

II. +AS2

HATHA&JOGA A GYMNASTIKA JOGY

Uplynulo iba nie"o vy$e dvadsa& rokov, "o u nás vy$li prvé komplexnej$ie literárne diela o joge. Odvtedy sa s jogou oboznamoval "oraz vä"$# okruh %ud# , ktor(ch záujem sa obracal najmä na hatha,jogu ako prostriedok dosahovania dobrého zdravia a spo-%ahliv ú rehabilita"nú metódu. +asom preniklo aj k nám, )e táto hatha,joga, preslávená u) na celom svete, existuje vo viacer(ch smeroch. Vzh%adom na situáciu v uplynulom obdob# nemohli sa u nás v plnej miere rozv#ja& rôzne smery jogy. Hoci joga nie je nábo)enstvo , je to predsa len metóda pôsobiaca na vnútorn( rozvoj osobnosti, du$evnú koncentráciu a prehlbovanie duchovného )ivota. Napriek v$etk(m problémom mala hatha,joga predsa "oraz viac zá-ujemcov a napokon obohatila pohybovú v(chovu v pomerne ve%kom rozsahu (napr#klad v sú"asnosti populárny stre"ing). Treba v$ak zdôrazni&, )e v$etci jej roz$irovatelia sledovali ako základn( cie% zlep$o-vanie zdravia, telesnej i du$evnej v(konnosti jednot-livcov, ktor# by spätne pomáhali vytvára& dobrú pohodu aj vo svojom okol#.

V knihe ,,Joga — slne"ná cesta ku kráse a zdraviu", ktorá vy$la takmer pred dvadsiatimi rokmi, bola gymnastika jogy uvedená ako samostatná "as&. Opi-sovali sa v nej cviky pavana-muktásana. Sú to cviky, ktoré sa cvi"ia najmä v bihárskej $kole jogy v Indii. Rozvádzajú sa tu do 'al$#ch rozcvi"ovac#ch variáci#, ktoré obsahujú kompoz#cie poz#ci# — ásan hatha,jo,gy. Tieto variácie vznikali dávno pred uverejnen#m spom#nane j knihy.

V súvislosti s t(m som nútená prejs& trocha do osobného tónu. Ke' som sa za"ala zaobera& jogou, dalo by sa predpoklada&, )e ako tane"nica mám prirodzenú pr#pravu na cvi"enie rôznych poz#ci# hatha,jogy . V skuto"nosti to tak nebolo a musela som si h%ada& a vym($%a& rôzne rozcvi"ovacie cviky ako pr#prav u na ob&a)né poz#cie. Vznikali rôzne variácie prekomponovan(c h poz#ci# a vyús&ujúce do t(chto poz#ci# . S t(mito variáciami som pri$la aj do bihárskej $koly jogy a ke' som ich tu predvádzala, prekvapilo to dokonca aj indick(ch u"ite%ov jogy. Preto ma potom posielali do rôznych pobo"iek svojej $koly v Indii, aby som tam demon$trovala svoje variácie

jogy,K(m som sa v$ak sama dopracovala k náro"nej$#m

poz#ciám , bola pre m*a &a)ká aj padmásana, nehovo-riac u) o $#r$ásane. Mus #m sa prizna&, )e mi trvalo vy$e roka, k(m som dokázala dokonale zacvi"i& padmásanu a $#r$ásanu.

Niektoré ásany som v$ak e$te ani potom nedokáza-la zauja&, preto)e môj baletn( tréning bol skôr brzdou

ako pr#pravou na ne. A) po dlhotrvajúcom úsil# som sa dopracovala k ur"it(m v(sledkom, a to zásluhou prekomponovan(ch , dynamick(ch pohybov.

Ke' som v$ak u) dokázala zauja& základné ásany, nesta"il o mi ich iba predvádza&. Nebolo toti) ú"elom stá& na hlave, alebo iba sedie& v padmásane. Cie%om je realizova& tieto ásany tak, aby sa "lovek v nich c#til dobre a pohodlne. A po ich dokonalom zvládnut# (niekedy to trvá roky) je cie%om zotrváva& v t(chto poz#ciác h "o najdlh$ie a cvi"i& v nich jednak dychové cvi"eni a — pránajámu a jednak mudry, krijá,jogu "i iné metódy. Úsilie dôkladne zacvi"i& jednotlivé ásany má teda ove%a hlb$# v(znam. Treba si uvedomi&, )e sú sú"as&o u najmä cvi"enia ad)ápad)apa, kapálábhati, bhastriká a in(ch cvi"en# so zameran#m do vnútra "loveka .

To sú teda pr#"iny vzniku gymnastiky jogy. Je to vlastne pr#prava na pohodlnú realizáciu najmä medi-ta"n(c h poz#ci#. Preto jej vo v$etk(ch kapitolách "asti o hatha,joge venujeme nále)itú pozornos&.

V $eobecn é pokyny ku gymnas t ike jog}7

Prvú "as& gymnastiky jogy tvor# dvadsa&osem cvikov na uvo%nenie k/bov, upevnenie bru$n(ch svalov, redukciu tuku v oblasti brucha a zlep$enie peristaltiky "riev. Sú to uvo%*ovacie cviky a prv(ch dvadsa&ose m z nich sa cvi"# v bihárskej $kole jogy pod názvom pavana,muktásana (pavana — vzduch, muk,ta — uvo%nenie). Odporú"ajú sa najmä t(m za"iato"-n#kom , ktor# e$te nikdy necvi"ili. Pri cvi"en# uvo%*o-vac#ch cvikov pavana,muktásana vek nie je vôbec rozhodujúci.

Potom nasleduje dvadsa&jeden pr#pravn(ch cvikov rozpracovan(c h ako gymnastika jog},; je to pr#prava na ob&a)nej$ie poz#cie. U%ah"ujú najmä cvi"enie t(ch poz#ci# , ktoré sú pre Európanov pomerne nezvy"ajné.

Nesmú nás odradi& ani poz#cie, ktoré sa zdajú by& ve%mi komplikované. Predpokladom dôkladnej reali-zácie v$etk(ch poz#ci# je správne d(chanie "i)e pln( jogistick( dych. Nacvi"ujeme ho v poz#cii $avásana, pri úplnom uvo%nen# celého tela. Le)#me pritom na chrbte, nohy sú vo%ne natiahnuté na zemi, ruky máme polo)ené pozd/) tela. D(chame nieko%kokrát bránicov(m dychom, potom v hrudn#ku a napokon p%úcnym i hrotmi. Nádych je krat$# ne) v(dych, v pomere 1 : 2, t.j. nad(chneme sa na $tyri takty a vyd(chneme na osem taktov. Správnos& tohto trojitého jogistického d(chania si prever#me prilo)e-n#m ruky na bránicu, hrudn#k a zátylok.

Pln( jogistick( dych pou)#vame jednak na dokona-lé zosúladenie v$etk(ch pohybov tela s d(chan#m pri gymnastike jogy a jednak na dosiahnutie "o najlep$ie-ho uvo%nenia po namáhavej$om cvi"en#. V takom pr #pad e cvi"#me pln( jogistick( dych v poz#cii $avása-na. Pripom #name to tu preto, lebo pri jednotliv(ch

26

cvikoch uveden(ch v kapitolách o hatha,joge neupo-zor*ujem e na uvo%*ovanie, ktor(m sa v$ak mus# zakon"i& ka)dé cvi"enie.

Do sústavy gymnastiky jogy s cvikmi pavana,muk,tásana patr # spolu $tyridsa&devä& cvikov. Ka)d( z nich má svoje "#slo a niektoré sú rozpracované do viacer(ch variáci#. Preto)e v$etky tieto cviky sú, ako sme u) uviedli, predbe)nou pr#pravou na poz#cie hatha,jogy , op#sané sú pri jednotliv(ch poz#ciách.

Gymnastiku jogy mô)eme vyu)i& aj ako samostat-n( celok bez toho, )e by sme sa chceli bli)$ie zaobera& jogou. Jej precvi"ovan#m dosiahneme pru)nos& sva-lov aj $liach v celom tele. Gymnastiku jogy zásadne cvi"#m e na zlo)enej prikr(vke, ktorá by nemala by& zo syntetického materiálu. Táto podlo)ka nesmie by& ve%mi mäkká, ani ve%mi tvrdá.

O cvikoch gymnastiky jogy plat#, )e zo$t#h%ujú celé telo. Niektor# u"itelia jogy zanedbávajú alebo ne-uznávajú cviky, ktoré pripravujú na dosiahnutie jednotliv(ch poz#ci#. Treba si v$ak uvedomi&, )e Indovia sú u) od útleho detstva zvyknut# sedie& na zemi v tak(ch poz#ciách, ktoré sa nám zdajú by& &a)ké . Pre nich sú prirodzené, lebo v t(chto poz#ciách jedia, pracujú, odpo"#vajú, $tudujú a pod. No ak by sme sa my chceli dosta& do ur"itej poz#cie násilne, mô)em e si po$kodi& niektoré svaly alebo $%achy.

Prv(ch sedem kapitol "asti o hatha,joge v tejto knihe sa zameriava na jednoduch$ie poz#cie tela — ásany, no viac zdôraz*uje vnútorné sústredenie sa. Psychické cvi"enia v nich úzko súvisia s poz#ciami a ich zvládnutie sú"asne so zvládnut#m jednotliv(ch poz#ci # je dôle)it(m predpokladom 'al$ieho postupo-vania v joge. Pri obidvoch sa viac zdôraz*uje uvo%*ovac # charakter. Mo)no poveda&, )e tvorivé napätie sa graduje a) v cvikoch od ôsmej kapitoly.

Treba si ustavi"ne pripom#na&, )e bez fyzického a mentálneho uvo%nenia nemô)eme v joge dosiahnu& nijaké pozit#vne v(sledky. Sú"as&ou ná$ho ka)doden-ného )ivota je nepretr)ité napätie vo v$etk(ch sme-roch. Nap #nanie a uvo%*ovanie mysle mo)no prirov-na& k pr#livu a odlivu mora; máme si nimi pomáha& dosiahnu& stred, to znamená du$evn( pokoj. Tak(to v(sledo k je vlastne úspechom jogy. No do pokojného stredu sa dostaneme iba vtedy, ke' u) nebudeme venova& pozornos& ani jednému z pólov — pólu napätia "i pólu uvo%*ovania.

Hoci poz#cie a jednotlivé cvi"enia uvedené v prv(ch siedmich kapitolách "asti o hatha,joge sú o nie"o jednoduch$ie ako tie, ktoré nasledujú po nich, ich správna aplikácia priná$a ve%mi )iadúci v(sledok.

Cvi"eni a op#sané v ôsmej kapitole a po nej nasledu-júcich kapitolách vy)adujú vä"$ie telesné aj du$evné vypätie, sú náro"nej$ie na kapacitu dychu v pránajá,me, obsahujú ob&a)nej$ie bandhy a mudry aj poz#cie. Mo)n o poveda&, )e cvi"enia od ôsmej kapitoly sú nadstavbou cvi"en# z predchádzajúcich kapitol.

Osma kapitola sa za"#na nieko%k(mi náro"n(mi

poz#ciami . Ak v$ak na ne nesta"#me, pr #padne máme s nimi z ur"it(ch dôvodov problémy, nemus#me ich v$etk y $tudova&. Vyberieme si len poz#cie, ktoré nám vyhovujú a pridáme k nim bandhy, mudry a pránájá,mu. Vrcholné ú"inky jogy mô)eme dosiahnu& aj bez toho, )e by sme sa nútili cvi"i& poz#cie, ktoré presahujú na$e fyzické mo)nosti. Takéto pre nás mimoriadne náro"né cviky nahrad #me %ah$#mi a v(-sledok nemus# by& vôbec hor$#, je v$ak individuálny a závis# od na$ich schopnost# a vlastnost#.

Takto postupne pochop#me aj rozdiel medzi gym-nastikou jogy a samotnou jogou. K(m v gymnastike sú zaradené postupne "oraz náro"nej$ie telesné cvi"enia , v praxi jogy zase rastú najmä nároky na du$evn ú stabilitu "loveka. V$etky poz#cie, pránájáma a ostatné cvi"enia sú iba prostriedkami na dosiahnu-tie základného cie%a jogy — vyrovnanosti a pokoja. Ak sme pomocou nále)it(ch prostriedkov u) dosiahli cie%, nemus#me ich viac pou)#va&, lebo u) nie sú pre nás dôle)ité.

Ke' úspe$ne zvládneme niektor( cvik alebo poz#-ciu, neostávame pri nich, ale pokú$ame sa prenika& ,k 'al$#m, nov(m poznatkom o joge. To samozrejme neznamená, )e sa nemus#me dôkladne oboznámi& s ka)d(m jednotliv(m cvi"en#m. Naopak, je to iba

' potvrdenie skúsenosti, )e kto sa za"ne venova& joge so skuto"n( m zaujat#m, usiluje sa odha%ova& jej 'al$ie a 'al$ie zákonitosti a z#skava& tak poznatky, ktoré mu priná$aj ú "asto a) neo"akávané skúsenosti.

27

1. kapitola

ANTAR MAUNA &JASKY$A TICHA

K o n c e n t r a "n é poz #cie

Vad+rásan a (sed na pätách) Sukhásana (skr"+ené nohy) Obidve poz#cie sú ur"ené na zakotvenie pozornosti

do ná$ho vnútra a dosiahnutie jednobodovej koncen-trácie. Dôle)ité je nau"i& sa v nich sedie& bez &a)kost#. V t(chto poz#ciách cvi"#me aj o"né cviky a niektoré druhy pránajámy.

Antar&maun a — jasky,a ticha (koncentrácia na vnútorné ticho)

Oboznamujeme sa s prv(mi poznatkami na ceste k ovládnutiu my$lienok a u"#me sa rozli$ova& dobré a zlé, kladné a záporné.

O "n é cvi"enie

Precvi"ujem e o"né svaly a upierame poh%ad na bod medzi obo"#m alebo na koniec nosa. Toto cvi"enie má lie"ebn é ú"inky. Uskuto"*ujeme ho v poz#cii vad)rá-sana.

Pln( jogistick( d y c h

Pozorne sledujeme funkciu trojitého d(chania: 1. dolného — bránicového, 2. stredného — hrudn#kového, 3. horného — vytiahnutie dychu do p%úcnych

hrotov. Tieto tri fázy spolu vytvárajú pln( jogistick( dych.

Nád"&!ódhan a (pránájáma)

D(chaci e cvi"enie, pri ktorom dych prebieha « striedavo cez %avú a pravú nosnú dierku a otvára

priechody pre tok pranickej energie. Pomer a d/)ku jednotliv(ch d(chac#ch stup*ov (1. a) 9. stupe*) vysvet%ujem e v tejto kapitole. Pri tomto cvi"en# sa usilujeme "o najdôkladnej$ie zvládnu& uvedené tri stupne d(chania. Za"iato"n#kom sa odporú"a precvi-"i& iba 1. a) 3. stupe*. 1al$ie stupne sú uvedené v nasledujúcich kapitolách.

P a v a n a ,muktásan a

G y m n a s t i k a jogy " . 1 a+ 15 Prv(ch pätnás& cvikov gymnastiky jogy, ktoré

budeme cvi"i& pod%a nákresov, nám uvo%n# $%achy,

Sukhásana

29

k#by nato%ko, )e poz#cie z prvej kapitoly, ba aj niektoré z 'al$#ch kapitol zvládneme bez &a)kost# (ardhapavana,muktásana , pranámásana, vjaghrá,sana).

Vátájanásana (uvo#nenie vzduchu z oblasti bru!ne j dutiny)

Ide o %ahkú poz#ciu na zlep$enie funkcie tráviacich orgánov, ktorá je vhodná aj pre star$#ch %ud#.

Savásana (poz"cia m-tveho)

V(hodn á poz#cia na relaxáciu. Dostato"ne si v nej uvo%n#m e nielen v$etky vnútorné orgány ná$ho tela, ale aj svaly, $%achy a napokon aj myse%.

P r á n a () ivotná energia)

Vnikáme do zlo)itého rozvodu pranickej energie v %udskom tele a pozorujeme ú"inky tejto energie prostredn#ctvo m pranick(ch centier (lotosov). U"#me sa uvo%*ova& a nasáva& do seba pránu zo slnka — s postupom nás oboznamuje pránájáma (d(chacie cvi"enie) .

V a d )rásan a (obr. str. 28)

sed na pätách

Gymnastika jogy ". 15. V(chodiskov á poloha: sed na pätách. Sed#m e na prikr(vke, ktorá má by& zlo)ená tak, aby

vytvorila nie ve%mi mäkkú, ani ve%mi tvrdú podlo)ku. Zvyknime si cvi"i& na tej istej prikr(vke a nevymie*aj,me ju za iné podlo)ky.

Najprv si k%akneme na kolená a potom dosadneme na päty. Chrbticu dr)#me rovno a ruky si oprieme tak, )e dlane polo)#me na stehná. V tejto poz#cii by sme mali vydr)a& pol hodiny, ba aj dlh$ie.

Túto %ahkú poz#ciu mô)eme zauja& aj bezprostred-ne po jedle; zlep$uje sa v nej funkcia tráviacich orgánov. Okrem toho sa v nej precvi"uje vnútorné sústredenie a je aj základnou polohou pri mnoh(ch in(ch poz#ciách.

Seden#m na pätách, ke' prestane by& pre nás nepr#jemn(m , si uvo%n#me k#by kolien a priehlavkov. Ak si zvykneme dlh$ie sedie& v tejto poz#cii, budeme ju s ob%ubou pou)#va& aj doma pri práci. Zo$t#hlejú nám t(m nohy a zmen# sa ich l#nia. Pri tomto cvi"en# nie je vek rozhodujúci. Vad)rásana je be)ná poz#cia japonsk(c h )ien, budhistov a mohamedánov.

30

S u k h á s a n a pohodlná poz&cia so skr&!en(mi nohami

Gymnastika jogy ". 12. V(chodiskov á poloha: sed#me na zemi, nohy máme

skr"en é a kolená pritla"ené k hrudn#ku. Odtiahnut #m kolien od seba vznikne poloha, turec-

k( sed. Sed#me jednoducho a pohodlne na prikr(vke, s prekr#)en(mi nohami, krk, hlava a trup sú v jednej rovnej l#nii. Kolená sa nemusia dot(ka& zeme. V tejto poz#ci i by sme mali vydr)a& pol hodiny, ba aj dlh$ie. Cvi"#m e v nej sústredenú pozornos&. H%adajme mo)nost i vyu)#va& sedenie so skr#)en(mi nohami vo svojom ka)dodennom programe.

A n t a r ,maun a koncentrácia na vnútorné ticho

V(chodiskov á poloha: sukhásana. Hlavnou zásadou tohto cvi"enia je nenásilne po-

u)#va & vô%u na upokojenie rozru$enej mysle. Najprv mus#m e vytvori& my$lienkovú prázdnotu.

1. Zatvor#me o"i, neprotire"#me svojim my$lien-kam a ut#$ime myse%.

Ak sa na'alej objavujú my$lienky, necháme ich vo%ne plynú&, no pozorne ich sledujeme. Pozorujeme ich ako vlak, ktor( prechádza okolo nás. Uvedom #me si, )e rozm($%ame, so svojimi my$lienkami sa v$ak nestoto)*ujeme . Ak nám prichádzajú na um nevhod-né my$lienky, nezaoberáme sa nimi, nepripust#me, aby nás zaujali, ale odsúvame ich pre" od seba. Napokon sa dostaneme do stavu, v ktorom zmiznú z na$ej mysle v$etky podnety a v tomto stave sa usilujeme upevni& na$e vedomie v oblasti lotosa ád)*á , t. j. medzi obo"#m. Pevne a pozorne sa na* sústred#me . Zo za"iatku vn #mame iba tmu, no potom sa nám mô)u objavi& svetlo, farby, jasné ornamenty alebo hviezdi"ky. V$etky tieto javy pozorujeme ako divák, ktor( sa pozerá na obrazy be)iace na plátne. Ke' obrazy zmiznú, udr)iavame na'alej vnútorné ticho.

Op#san ( postup si mô)eme v niektor(ch detailoch individuálne prispôsobi&. Vytvor#me si v podstate svoju vlastnú jasky*u ticha.

2. Vytvor#me si my$lienku a potom ju vlastnou vô%ou odstránime. Za"neme najni)$#mi témami, ako sú )iarlivos&, hnev, zlos&, lakomstvo, )iadostivos&, p(ch a a strach. My$lienky o t(chto témach sa ukr(vaj ú v na$om podvedom#, vytiahneme ich von, prezrieme si ich a odlo)#me. Pozoruhodné je, )e my$lienk y o t(chto kategóriách sú nám ove%a bli)$ie ako my$lienky o láske, súcite, odpú$&an# a pokoji. Vä"$ino u si ani nechceme prizna&, )e sú v nás. T(mto cvi"en# m uskuto"*ujeme sami na sebe psychoanal(-zu. Je to ur"itá forma osobnej spovede.

Základné zásady: 1. Relaxujte svoju myse% (uskuto"*ujte jamu

a nijamu). 2. Sta*te sa nezú"astnen(m pozorovate%om svo-

jich my$lienok. 3. Ke' sa objavia my$lienky vo forme obrazov,

svetiel, farieb alebo iskier, nechajte ich prejavi& sa. Zotrvajte pri vnútornom tichu, bez ak(chko%vek my$lienok .

Toto cvi"enie je v(bornou pr#pravou na koncentrá-ciu mysle.

Presné sústre'ovanie pozornosti, ktoré t(mto cvi-"en# m z#skavame, nám bude "oskoro u)ito"né. Z#ska-me pokoj a rozvahu v ka)dodennom )ivote, a to nie iba vonkaj$ie, ale aj vnútorné. Tak(to pokoj nie je toto)n ( s flegmatickos&ou, pov($enos&ou alebo apa-tiou. Je to ur"itá miera vnútornej izolácie, ktorá nás obklop# a umo)n# nám bez hnevu a bez unáhleného roz"úleni a reagova& na nepr#jemnosti, s ktor(mi sa stretávame. Ak nám to na$a práca, rodinn( a spolo-"ensk ( )ivot dovol#, mô)eme v niektor(ch d*och cvi"i& aj ml"anie , ,maunu'"

O "n é cvi"enie

Zaujmeme poz#ciu vad)rásana. Cvi"#m e s otvoren(mi o"ami, pohybujeme nimi od

bodu medzi obo"#m (bhrúmadhja) k bodu na konci nosa (násikágra). Pohyb o"# nahor a nadol opakuje-me $tyrikrát, doprava a do%ava tak isto $tyrikrát. Potom vedieme zrak diagonálne, kr#)om z pravej strany na %avú a z %avej strany na pravú. Aj tento pohyb opakujeme $tyrikrát. Krú) ime o"ami do%ava nahor a doprava nadol, potom naopak. Pohybom o"# vytvárame p#smená A, U a M. Tieto p#smená vykres%ujem e do priestoru, nie v$ak na plochu tesne pred na$ou tvárou. Takto by sme toti) mohli za"a& $kúli& .

Celé cvi"enie potom opakujeme so zatvoren(mi o"ami .

O hodnote pevného, jasného a otvoreného poh%adu nebude iste nik pochybova&. Jedno z pr#slov# hovor#, )e oko je zrkadlom du$e. A) ke' sa cvi"en#m jogy nau"#m e pozorne sledova& funkciu zraku a ovláda& ho, pochop#me, ko%ko je v tomto pr#slov# pravdy. Sila poh%adu , ak je dostato"ne vyvinutá, má ve%kú úlohu v du$evnej "innosti "loveka. Ak bude ná$ zrak "asom vy)arova & láskavú múdros&, mô)eme na "loveka trpiaceho depresiou a &a)ivou melanchóliou pôsobi& nato%ko , )e sa jeho stav zlep$#. S o"ami mô)eme takto cvi"i& aj vo vo%nom "ase, napr#klad pri prechádzkach v pr#rode.

Pln( jogistick( dych

Prv(m predpokladom realizácie v$etk(ch cvikov hatha,jog y je, )e sa nau"#me správne d(cha&. Dosiah,

31

nemé to zvládnut#m plného jogistického dychu. Ako sme u) uviedli, je to spojenie dolného, stredného a horného dychu do plynulého nad(chnutia a vy,d(chnutia .

Zaujmeme medita"nú poz#ciu vad)rásana. 1. Pri dolnom — bránicovom d(chan# pracuje iba

bránica. Sed#me na pätách, chrbticu, krk a hlavu dr)#m e vo vzpriamenej l#nii. Uvo%n#me bru$né svaly. Zodvihneme hrudn#k a nad(chneme sa tak, )e necháme bránicu klesnú& a mierne vystr"#me brucho. Ke' budeme pritom pozorova& pohyby brucha, %ahk o si osvoj#me tento spôsob vdychovania.

2. Pri strednom — hrudn#kovom d(chan# sa hrud-n#k roz$iruje na boky a dopredu. Sed#me stále v poz#cii vad)rásana. Bránica je pritom v pokoji, "o dosiahneme stiahnut#m bru$n(ch svalov. Vzduch vdychujeme tak, )e roz$irujeme hrudnú dutinu a me,dzirebrové svaly.

3. Pri hornom d(chan# vdychujeme vzduch do horn(c h hrotov p%úc. Ostávame v poz#cii vad)rásana. Stiahneme brucho ako pri predchádzajúcom cvi"en#, no pri tomto d(chan# necháme stiahnut( aj hrudn#k. Posunut#m ramien dozadu, pri úplnom pokoji bráni-ce aj hrudn#ka, vd(chneme vzduch do p%úcnych hrotov. Pohybom ramien dozadu a mierne dohora dosiahneme )iadúci ú"inok.

Po"#tajm e na sekundy trvanie dolného, stredného a horného nádychu a porovnávajme, ktor(m spôso-bom vd(chneme viac vzduchu do p%úc. Zist#me pritom, )e horné d(chanie je pomerne namáhavé a vd(chneme n#m menej vzduchu ako pri ostatn(ch dvoch spôsoboch. Stredné d(chanie je %ah$ie, zane-dbáva v$ak hornú "as& p%úc, tak isto ako aj dolné d(chanie . Preto treba nevyhnutne spoji& v$etky tri spôsoby d(chania. Ako zauj#mavos& si v$imnime, )e vä"$in a )ien d(cha stredn(m — hrudn#kov(m dy-chom, k(m mu)i d(chajú zvä"$a doln(m — bránico,v(m dychom.

Spojenie v!etk.ch troch spôsobov d.chania

Za"nem e t(m, )e hlava je sklonená na hrudn#ku. Vyd(chneme . Vysunut#m brucha mierne dopredu prinútime bránicu zostúpi& a nasávame vzduch do dolnej "asti p%úc. Potom vdychujeme vzduch do strednej "asti hrudn #ka, "#m sa horná "as& trupu pohybuje zdola nahor a na boky. Sklonenú hlavu narovnáme a sklesnuté ramená posúvame dozadu. K%ú"n e kosti sa pritom mierne dv#hajú. Zaklon#me hlavu dozadu a trocha stiahneme brucho. T(m umo)n#m e vzduchu vniknú& do p%úcnych hrotov a dokon"#me spojen( trojit( nádych.

V(dyc h za"neme v dolnej "asti p%úc. E$te viac stiahneme bru$né svaly, "#m sa zodvihne bránica. Vlnovit(m pohybom vyd(chneme vzduch z hrudn#ka a spusten#m ramien ho vytla"#me z p%úcnych hrotov. Hlavu zo záklonu prenesieme dopredu a sklon#me ju

k hrudn#ku, t. j. do tej polohy, v ktorej bola na za"iatk u cvi"enia. Pri opakovanom d(chan# sa hlava teda ustavi"ne k(ve dopredu a dozadu. Zo za"iatku vedieme tento vlnovit( pohyb uvedomelé, neskôr ho vykonávame mimovo%ne. Cel( trup aj s hlavou kresl# pri nádychu a v(dychu vlnovku.

Pln( jogistick( dych cvi"#me ka)d( de*, pri nády-chu po"#tame do $tyroch, pri v(dychu do ôsmich. To znamená, )e nádych trvá pribli)ne $tyri sekundy a v(dych osem sekúnd. Pln( jogistick( dych pou)#va-me "asto pri cvikoch hatha,jogy.

N á d #,$ódhan a striedavé d(chacie cvi#enia

Cez %avú nosnú dierku prechádza idá (mesa"n( dych), pranick( prúd, ktor( sa naz(va prána,váju. Pingalá (slne"n( dych), in( pranick( prúd, prechá-dza cez pravú nosnú dierku. Pod%a u"enia jogy je v na$om organizme 72 000 nád#, "i)e priechodov prány. Nádi,$ódhana je o"is&ovacie cvi"enie, ktor(m sa tieto dôle)ité pranické priechody uvo%*ujú. Desa& z t(chto priechodov je sú"as&ou dôle)itej siete rozvo-du pranickej energie v %udskom tele. Najdôle)itej$#m z nich je su$umná nád#, cez ktor( prechádza ve%mi dôle)it á )ivotná sila kundalin#,$akti.

Skôr, ne) za"neme $tudova& pránájámu (d(chacie cvi"enia) , mus#me si objasni& podstatu pranickej energie.

Najprv mus#me pozorova& cesty dychu v na$om tele, aby sme sa s nimi oboznámili a potom ich ovládli. Z#skame t(m )iariv( lesk v o"iach. .iariaci zrak zna"#, )e v$etky pranické priechody (nád#) v na$om tele sú o"istené.

Prána

Prána nezávis# od samotného dychu. Je to energia, ktorá prúdi zo slnka a vytvára najjemnej$iu podstatu "loveka . Prána je samotn( )ivot; táto sila riadi a ovláda celé telo. Nachádza sa vo v$etk(ch formách hmoty. Je to energia alebo sila, ktorá o)ivuje hmotu a "o najint#mnej$ie ju prestupuje.

Riaden#m dychu mys%ou a vô%ou sa dosiahne zharmonizovaná a ustálená myse%. Harmonická my-se%, zase naopak, ovláda pránu. Pri pránájáme sa uplat*uj ú v$etky fázy d(chania: púraka ozna"uje nádych, kumbhaka zadr)anie dychu a ré"aka v(dych .

Nád#,$ódhan a patr# medzi najlep$ie cviky pránájá,my a treba ju cvi"i& ako základ v$etk(ch d(chac#ch cvi"en# . Najskôr po dvojmesa"nom zdokona%ovan# sa v tomto d(chacom cvi"en# by sme mali za"a& nacvi"o-va& 'al$ie druhy pránájámy.

Tak isto ako sa $#r$ásana (stoj na hlave) ozna"uje

32

za krá%a v$etk(ch poz#ci#, naz(va sa nád#,$ódhana zase krá%ovnou d(chac#ch cvi"en#.

Pred za"at#m cvi"enia tejto pránájámy zaujmeme poz#ci u vad)rásana alebo sukhásana, neskôr padmá,sana, pr #padne siddhásana. Ústa máme pritom zavreté, d(chame iba nosom. Na toto cvi"enie mus#m e sústredi& v$etku svoju pozornos&.

1. Dva prsty pravej ruky, ukazovák a prostredn#k zohneme do dlane. Palec, prstenn#k a mal#"ek ostanú natiahnuté. T(mito tromi natiahnut(mi prstami striedavo stlá"ame nosné dierky.

2. Ke' je pravá nosná dierka (pingalá) uzavretá prav(m palcom, naberieme dych %avou nosnou dierkou (idou).

3. Prstenn#kom a mal#"kom uzavrieme %avú nosnú dierku, ktorou sme práve nabrali dych. T(m, )e palec stlá"a pravú nosnú dierku a dva prsty uzatvárajú %avú nosnú dierku, zadr)# sa nakrátko dych (kumbha,ka). V 'al$#ch stup*och pránájámy sa zadr)anie dychu predl)uje.

Potom uvo%n#me palec, ktor( doteraz uzatváral pravú nosnú dierku a dlho vydychujeme. V(dych (ré"aka ) má by& dlh$# ako nádych (púraka). Trvanie nádychu a v(dychu je rozdelené na stupne, ktoré opisujeme v 'al$#ch statiach. V priebehu celého d(chani a vedome pozorujeme dych a sledujeme ho v mysli. Pri cvi"en# máme zavreté o"i.

4. Nad(chneme sa cez pravú nosnú dierku, uzav-rieme ju prav(m palcom, uvo%n#me prstenn#k a mal#-"ek na %avej nosnej dierke a cez *u vydychujeme. Takto sme absolvovali jeden okruh, ktor( tvoria dva nádychy a v(dychy. Lake& pravej ruky má by& pritla"en ( k hrudn#ku, chrbticu dr)#me vzpriamenú a na prstoch %avej ruky po"#tame okruhy d(chania.

Celé op#sané cvi"enie, v priebehu ktorého pred(,chavame striedavo pravú a %avú nosnú dierku, •vy)aduje pomerne hlboké sústredenie. K(m sa dosta-to"ne neoboznámime s praxou pránájámy, mô)e nám toto sústredenie robi& &a)kosti. Preto sa odporú"a za"a& %ah$#m d(chac#m cvi"en#m, ktoré op#$eme v nasledujúcich odsekoch. Zdôraz*uje správnu po-lohu predlaktia aj prstov.

Upozornenie: Pránájáma by sa mala vyu"ova& pod veden#m

skúseného u"ite%a jogy. Iba niektoré jednoduché druhy pránájámy sa mô)u cvi"i& aj za"#na& bez dozoru u"ite%a.

Necvi"te toto cvi"enie na brehu rieky, jazera, ani na morskom brehu. Pránájáma by sa nemala cvi"i& ani na prudkom slnku alebo na vo%nom priestranstve, kde fúka vietor.

Zadr)iavani e dychu treba predl)ova& pomaly a po-stupne.

/. stupe': Sadneme si do poz#cie vad)rásana alebo sukhása-

na. Nieko%kokrát sa zhlboka nad(chneme a vyd(ch-

neme obidvoma nosn(mi dierkami, pln(m jogistic-k(m dychom. T(m si pred(chame p%úca. Potom zapcháme palcom pravú nosnú dierku a cez %avú nosnú dierku sa zhlboka nad(chneme; ihne' vyd(ch-neme. Nádych opakujeme pä&krát za sebou, pri"om stále d(chame cez %avú nosnú dierku. Pravá ostáva uzavretá palcom pravej ruky. D(chame bez námahy a napätia, nádych a v(dych trvajú %ubovo%ne dlho.

2. stupe' — ned(chame pln(m jogistick(m dychom Po piatich d*och pridáme k piatim opakovan(m

nádychom a v(dychom e$te pä& tak(chto úkonov a po 'al$#c h piatich d*och opä& pridáme pä& nádychov a v(dychov. Po uplynut# pätnástich dn # teda cvi"#me pätnás& nádychov a v(dychov cez pravú nosnú dierku. Ke' zist#me, )e sa nám dostato"ne uvo%nili obidve nosné dierky, za"neme ihne' precvi"ova& d(chani e striedavo pravou a %avou nosnou dierkou tak, ako sme to op#sali pri cvi"en# nád#,$ódhana.

3. stupe' (2. kap.) Pri d(chac#ch cvi"eniach si zvykáme po"#ta& takty

(sekundy) alebo údery srdca a zachovávame pritom takéto rozdelenie:

nádych cez %avú nosnú dierku — 4 takty v(dyc h cez pravú nosnú dierku — 8 taktov

nádych cez pravú nosnú dierku , 4 takty v(dyc h cez %avú nosnú dierku , 8 taktov

Toto $tvorstup*ové d(chanie tvor# jeden okruh. Po ka)d(c h troch d*och pridávame 'al$#ch pä& okruhov, a) po pätnástich d*och dosiahneme dvadsa&pä& okruhov.

4. stupe' (4. kap.) Ako základn( cvik opakujeme cvik z predchádzajú-

ceho 3. stup*a a pridávame k nemu zadr)anie dychu (kumbhaka):

pomer 1 : 2

nádych cez %avú nosnú dierku — 4 takty zadr)ani e dychu — obidve nosné dierky sú uzavreté — 8 taktov v(dyc h cez pravú nosnú dierku , 8 taktov

pomer 1 : 2 : 2 nádych cez pravú nosnú dierku

— 4 takty zadr)ani e dychu — obidve nosné dierky sú uzavreté — 8 taktov v(dyc h cez %avú nosnú dierku — 8 taktov

Toto $tvorstup*ové d(chanie tvor# jeden okruh.

33

pomer 1 : 4 : 2

5. stupe' (6. kap.) Nádych cez %avú nosnú dierku , 4 takty zadr)ani e dychu — obidve nosné dierky sú uzavreté — 16 taktov v(dyc h cez pravú nosnú dierku , 8 taktov

nádych cez pravú nosnú dierku , 4 takty zadr)ani e dychu — obidve nosné dierky sú uzavreté — 16 taktov v(dyc h cez %avú nosnú dierku , 8 taktov

Toto $tvorstup*ové d(chanie so zadr)an(m dy-chom tvor# jeden okruh.

6. stupe' (8. kap.) V tomto stupni pridávame zadr)anie dychu po

nádychu a v(dychu:

nádych cez %avú nosnú dierku — 4 takty zadr)ani e dychu — 8 taktov v(dyc h cez pravú nosnú dierku , 8 taktov zadr)ani e dychu — 8 taktov

8. stupe' (14. kap. — %ubovo%ne) Tento stupe* je u) ve%mi náro"n( a je ur"en( pre

pokro"il(c h )iakov jogy:

nádych cez %avú nosnú dierku — 4 takty zadr)ani e dychu — 24 taktov v(dyc h cez pravú nosnú dierku — 16 taktov zadr)ani e dychu — 16 taktov

nádych cez pravú nosnú dierku , 4 takty zadr)ani e dychu — 8 taktov v(dyc h cez %avú nosnú dierku , 8 taktov zadr)ani e dychu — 8 taktov

pomer 1 : 2 : 2 : 2

Toto $tvorstup*ové d(chanie s dvojit(m zadr)a-n#m dychu tvor# jeden okruh.

Zadr)ani e dychu po nádychu sa naz(va antara,,kumbhaka , po v(dychu báhja,kumbhaka.

7. stupe' (10. kap.) Zadr)iavam e dych po nádychu aj v(dychu:

nádych cez %avú nosnú dierku — 4 takty zadr)ani e dychu — 16 taktov v(dyc h cez pravú nosnú dierku , 8 taktov zadr)ani e dychu — 8 taktov

nádych cez pravú nosnú dierku , 4 takty zadr)ani e dychu — 16 taktov v(dyc h cez %avú nosnú dierku , 8 taktov zadr)ani e dychu — 8 taktov

Toto $tvorstup*ové d(chanie s dvojit(m zadr)a-n#m dychu tvor# jeden okruh.

pomer 1 : 4 : 2 : 2

pomer 1 : 6 : 4 : 4 nádych cez pravú nosnú dierku

, 4 takty zadr)ani e dychu — 24 taktov v(dyc h cez %avú nosnú dierku — 16 taktov zadr)ani e dychu — 16 taktov

Toto $tvorstup*ové d(chanie s dvojit(m zadr)a-n#m dychu tvor# jeden okruh.

9. stupe' (%ubovo%ne) Ve%mi náro"né d(chanie, ur"ené iba pre ve%mi

pokro"il(c h )iakov jogy:

nádych cez %avú nosnú dierku — 4 takty zadr)ani e dychu — 32 taktov v(dyc h cez pravú nosnú dierku — 24 taktov zadr)ani e dychu — 24 taktov

nádych cez pravú nosnú dierku , 4 takty zadr)ani e dychu — 32 taktov v(dyc h cez %avú nosnú dierku — 24 taktov zadr)ani e dychu — 24 taktov

pomer 1 : 8 : 6 : 6

Toto $tvorstup*ové d(chanie s dvojit(m zadr)a-n#m dychu tvor# jeden okruh.

D(chaci e cvi"enia sa nesmú preexponova&, preto bu'm e opatrn # a za"nime rad$ej s men$ou kapacitou dychu, ktorá nás e$te nenamáha. Zo za"iatku ka)dé-ho láka, pokúsi& sa precvi"ova& viac dychov, ne) uvádzajú za"iato"né stupne pránájámy; zdajú sa by& prive%mi %ahké. No pri pokra"ovan# v jednotliv(ch stup*oc h pránájámy mus#me ma& trval( pocit %ah-kosti, najmä pri zadr)iavan# dychu. A) ke' dosiahne-me tak(to pocit, za"neme cvi"i& d(chanie s náro"nej-$#mi pomermi, s dlh(mi "asov(mi intervalmi. Mô)e sa nám sta&, )e budeme musie& pokro"ilej$ie cviky e$te na"a s odsunú& a nieko%ko t()d*ov osta& pri jedno-duch$#c h stup*och pránájámy. V)dy treba cvi"i& rozumne, "o plat# najmä pre %ud#, ktor# nemajú celkom zdravé srdce. Dlhotrvajúce zadr)iavanie dy-chu by im mohlo viac po$kodi& ako prospie&.

Pri v$etk(ch cvikoch pránájámy je najdôle)itej$ou podmienkou ovládnutie v(dychu. Mus# by& ve%mi pomal(, priemerne dvakrát pomal$# ako nádych.

Lie"ebn é a osvie)ujúce ú"inky op#saného d(chacie,

34

ho cvi"enia sú v tom, )e toto cvi"enie zvä"$uje kapacitu p%úc, pomáha odstra*ova& du$evné depre-sie, ospalos&, malátnos& a únavu. Tvor# základ cie%avedoméh o sústre'ovania sa dovnútra, preto)e upokojuje prúdy my$lienok. Ak po dosiahnut# ur"ité-ho pokroku nahrádzame neskôr d/)ku jedného tepu srdca (taktu) vysloven#m slabiky O M , dostaneme sa do praxe mantra,jogy a mô)eme dosiahnu& aj dhára,nu, jeden z vy$$#ch stup*ov jednobodovej koncen-trácie.

V$etk y cviky pránájámy cvi"#me vo vyvetranej miestnosti alebo v pr#rode, v "istom a teplom ovzdu$#, osamote, nikdy nie v mraze, dyme alebo pra$nom prostred#. Ka)d( cvik pránájámy za"#name jedn(m hlbok(m nádychom a v(dychom, aby sme si pre"istili p%úca . A) potom absolvujeme samotné cvi"enie. Po skon"en # cvi"enia pránájámy si chv#%ku odd(chneme a znova sa zhlboka nad(chneme a vyd(chneme.

Nikdy necvi"#me s pln(m )alúdkom! Napriek tomu, )e joga zakazuje pi& alkohol, mô)e

sa nám sta&, )e sa pri ur"itej pr#le)itosti nevyhneme jeho konzumácii a potom budeme potrebova& zbavi& sa v "o najkrat$om "ase jeho ú"inkov, t. j. opätovne z#ska& úplnú du$evnú svie)os&. Pokúsme sa potom na to vyu)i& op#sané jednoduché cvi"enie pránájámy.

Y á t á j a n á s a n a

Gymnastika jogy ". 10, 11a 12. V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte. Nad(chnem e sa pln(m jogistick(m dychom a zadr-

)#me dych. Pri zadr)an# dychu zohneme pravú nohu v kolene a stehno aj koleno pritla"#me k hrudn#ku. Obidvoma rukami chyt#me koleno, aby tlak na brucho bol "o najvä"$#. !avá noha ostáva natiahnutá. Potom opakujeme toto cvi"enie so zohnutou %avou nohou.

Túto poz#ciu precvi"#me trikrát s pravou nohou a trikrát s %avou nohou. V)dy v nej ostaneme desa& a) dvadsa& sekúnd. Nakoniec zohneme obidve nohy v kolenách a obidvoma rukami ich pritla"#me k hrud-n#ku . Potom kolená pomaly vystierame a nohy vyrovnávame, a) opä& le)#me rovno na chrbte.

Cvik opakujeme $tyrikrát za sebou s pln(m jogis-tick(m nádychom a v(dychom a zaka)d(m zachová-me v tejto poz#cii desa& a) dvadsa& sekúnd úpln( pokoj.

Poz#ci a vátájanásana zlep$uje krvn( obeh v oblasti brucha, "riev a )alúdka. Odstra*uje prebyto"n( tuk z brucha a spev*uje bru$né svaly. Zlep$uje funkciu tráviacich orgánov, odstra*uje plynatos&, podporuje peristaltiku "riev a aj "innos& pohlavn(ch orgánov.

Je to pomerne %ahko zvládnute%ná poz#cia a mô)u ju cvi"i& aj %udia v pokro"ilej$om veku.

0 avásan a poz&cia m/tveho — relaxácia

V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, o"i máme zavreté.

Pod hlavou nemáme nijakú podlo)ku (okrem . zlo)ene j prikr(vky, na ktorej cvi"#me), nohy mierne odtiahneme od seba a ruky polo)#me pozd/) tela dla*am i nahor. Ostaneme v úplnom pokoji. Relaxá-ciu za"#name pocitom uvo%*ovania palcov na no-hách. Tento pocit necháme prechádza& cez svalstvo jednotliv(ch "ast# tela smerom nahor, a) po "e%uste, u$i a temeno hlavy.

Potom vo svojej predstave upokoj#me postupne v$etk y vnútorné orgány, srdce, obli"ky, pe"e*, )alú-dok, "revá a pokra"ujeme smerom nadol, k nohám, a) po chodidlá. Po fyzickom uvo%nen# sa zbav#me napätia v mysli; odstránime z nej v$etky starosti, strach a vôbec nepr#jemné my$lienky, " iasto"ne pritom vyu)ijeme poznatky z uvo%*ovacieho cvi"enia antar,maun a (koncentrácia na vnútorné ticho). Vy-tvor#m e si my$lienkovú prázdnotu a podvol#me sa pôsobeniu pokoja. Sústred#me sa na &archu tela.

V hlbokom uvo%nen# tela sa pri tejto poz#cii zbavujeme &a)iv(ch psychick(ch stavov, odkladáme únavu a vy"erpanos& a z#skavame svie)e prúdy upokojujúcich my$lienok a predstáv. Nau"#me sa tak uvo%*ova & si nielen svaly a nervy, ale aj myse%.

Gymnastika jogy

1. Precvi/enie prstov na nohách V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, chodidlá

sú rovno na zemi, priehlavok je uvo%nen(. Dlane máme polo)ené na stehnách alebo opreté o zem.

Pohybujeme prstami na nohách nahor a nadol. Opakujeme desa&krát.

2. Precvi/ovanie priehlavku V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, nohy sú

mierne rozno)ené, chodidlá polo)ené rovno na zemi. Dlane máme polo)ené na stehnách alebo opreté o zem.

Najprv krútime priehlavok pravej nohy do%ava a %avej doprava, potom obidva naraz jedn(m smerom — doprava i do%ava. Kolená pritom neoh(bame.

3. Precvi/ovanie kolien V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, nohy sú

mierne rozno)ené, natiahnuté rovno na zemi. Ohneme koleno %avej nohy a rukami si ho pritlá"a-

me k trupu. Vyrovnáme chrbticu a nohy natiahneme do pôvodnej polohy. To isté opakujeme s pravou nohou. Takto precvi"#me kolená ka)dej nohy trikrát. D(cham e %ubovo%ne.

4. Precvi/ovanie kolien sú/asne s trupom V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, nohy sú

mierne rozno)ené, natiahnuté rovno na zemi.

35

36

Zhlboka sa nad(chneme a pri v(dychu ohneme %avú nohu v kolene, predklon#me trup a pritla"#me ho ku kolenu pravej natiahnutej nohy. !avé koleno vybo"# k %avému uchu, rukami chyt#me palec pravej nohy. To isté cvi"#me s pravou ohnutou nohou.

5. Precvi/ovanie prstov na rukách V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi. Predpa)#me , prsty sú napnuté a potom ich silno

zatvárame do päste. Precvi"#me desa&krát. 6. Precvi/ovanie zápästia V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi. Prsty zatneme do päste a potom krú)ime rukami

v zápäst# do%ava a doprava sú"asne, aj proti sebe. Opakujeme desa&krát.

7. Precvi/ovanie lak0ov V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi. Predpa)#me , prsty sú napnuté, dlane máme obrá-

tené nahor. Zat #name prsty do päste a sú"asne oh(bam e ruky v lak&och tak, aby sme sa päs&ami dotkli plecného klbu. Potom opä& predpa)#me a otvo-r#m e päste. Rovnak( cvik cvi"#me vo vzpa)en# aj upa)en# .

8. Základná gymnastika pre poz "ciu pa!/imót&tanásana

V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, nohy sú rovno natiahnuté na zemi.

a) Vzpa)#me a dlane zovrieme do päste. Potom zohneme ruky v lak&och a &aháme ich pozd/) trupu, stehien a l(tok a) k vonkaj$ej strane priehlavkov. Trup polo)#me na kolená, kolená v$ak neoh(bame. Potom sa vzpriamime do sedu a vzpa)#me. Toto cvi"eni e opakujeme pä&krát. Pri v(dychu sa predklá,*am e a pri nádychu sa vzpriamime.

b) Cvi"#me to isté opa"ne. Vychádzame z predklo-nu, s "elom na kolenách a ruky &aháme od priehlav-kov a "lenkov pozd/) l(tok a stehien do vzpa)enia; trup vzpriamime. Potom sa predklon#me a napnuté ruky prilo)#me opä& päs&ami ku "lenkom. Toto cvi"eni e opakujeme pä&krát. Pri v(dychu sa predklá,*am e a pri nádychu sa vpriamujeme.

c) V(chodisková poloha: le)#me na chrbte ($avá,sana), ruky máme vzpa)ené. Posad#me sa a cvi"#me v$etk y cviky ako vo variácii a a b, aj v rovnakom porad#. Pomáhame si pritom zapojen#m bru$n(ch svalov. D(chame rovnako ako pri predchádzajúcich variáciách. Opakujeme pä&krát.

9. Precvi/enie krku relaxácia (uvo%nenie) V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi, ruky zohnuté v lak&och, $pi"kam i prstov na rukách sa dot(kame súhlasn(ch ramenn(c h k/bov, ktoré ostávajú v pokoji.

a) Nad(chneme sa. Pri vydychovan# zaklá*ame hlavu dozadu a pomaly ju otá"ame o $tvr& kruhu

37

do%ava . Potom sa vraciame naspä& a hlavu zo záklonu vzt("ime . To isté opakujeme na pravú stranu.

b) Pri druhom cviku oto"#me hlavu o polovicu kruhu a vrátime sa, potom o cel( kruh a napokon krú)im e *ou do%ava aj doprava. Za"#name v)dy so zaklonenou hlavou.

10. Pr "pravné cvi/enie na poz "ciu vátájaná-sana

(pomalá jazda na bicykli) V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi. a) Nad(chneme sa. Ohneme pravé koleno a ruka-

mi ho pevne pritla"#me k hrudn#ku. !avá noha je napnutá. Vyd(chneme. Potom vrátime pravú nohu do v(chodiskovej polohy. To isté opakujeme s %avou nohou.

b) Cvi"#me rovnak( cvik s t(m rozdielom, )e "elo pritla"#m e na pravé ohnuté koleno a %avú nohu zodvihneme asi 30 cm od zeme. To isté zacvi"#me s pravou nohou.

Cvik a aj b opakujeme $tyrikrát. 11. Zdv "hanie trupu V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi ($avásana). a) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. T r u p zdv#ha-

me do sedu, koleno pravej nohy zodvihneme a pritla-"#me k hrudn#ku. Vyrovnáme chrbticu a vyd(chne-me. Opä& sa nad(chneme a pri v(dychu si l#hame na chrbát. Sú"asne polo)#me na zem pravú zohnutú nohu.

b) Ten ist( cvik cvi"#me aj v predklone, pri"om pritla"#m e "elo k %avému kolenu (cvi"enie ". 4).

Cvi"eni e a aj b opakujeme $tyrikrát. 12. Krú+enie nohami (pr#prav a na poz#ciu halásana) V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi. a) Pravú nohu zohneme v kolene a pritla"#me

k hrudn#ku (vátájanásana). Napnutú %avú nohu zodvihneme kolmo dohora a rob#me *ou ve%ké kruhy — v obidvoch smeroch $tyrikrát. Potom nohy vystrie-dame.

b) Obidvoma nohami kresl#me ve%ké kruhy v obi-dvoch smeroch tak 'aleko, aby sa $pi"ky nôh za hlavou dotkli zeme. Krú)enie v obidvoch smeroch opakujeme $tyrikrát.

13. Vykrúcanie bedier (pr#prav a na poz#cie siddhásana a padmásana) V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi. a) Napnutú nohu zdvihneme kolmo nahor a po-

tom ju polo)#me bokom na zem. Obidve nohy sú stále vystreté.

b) Pravé koleno "o najviac zohneme a priehlavok nohy oprieme o %avé stehno. Potom &aháme pravú nohu po %avej nohe do v(chodiskovej polohy. Vystrie-dame nohy a cvi"enie opakujeme pä&krát.

38

c) Cvi"#me tie isté cviky v opa"nom slede. Najprv vedieme nohu z v(chodiskovej polohy nabok, potom ju zodvihneme kolmo nahor, ohneme ju v kolene a priehlavkom polo)#me "o naj'alej na %avé stehno. Pravé koleno tla"#me k zemi a priehlavok pravej nohy posúvame po %avej nohe do v(chodiskovej polohy. D(cham e vo%ne pod%a potreby a cvi"enie opakujeme pä&krát .

14. Uvo#,ovanie ramenn.ch k1bov V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, ruky

máme rozpa)ené. a) Obrátime sa na %av( bok, %avú ruku predpa)#-

me, pravú zapa)#me. !avá ruka sa posúva po zemi okolo hlavy smerom dozadu, k(m sa obidve ruky za hlavou nespoja. Potom chyt#me %avou rukou pravé zápästie. Chrbtica sa prehne dozadu; v priebehu celého cvi"enia le)#me na %avom boku. Potom posú-vame %avú ruku spä& okolo hlavy dopredu, do predpa)enia . Pravú ruku predpa)#me, obrátime sa na brucho, spoj#me dlane a pravé l#ce polo)#me na zem. To isté opakujeme na opa"nú stranu, t.j. %ahneme si na prav( bok.

D(cham e %ubovo%ne a celé cvi"enie opakujeme trikrát.

15. Vá#anie sudov V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi, ruky rozpa)ené $ikmo dohora.

a) Panvu a trup obraciame do%ava, pravá ruka a plece ostávajú pritom "o najdlh$ie na zemi. Potom telo uvo%n#me a z%ahka sa preval#me na brucho. Ruky ostávajú vzpa)ené nad hlavou.

Opä& sa prevrátime na chrbát a cel( cvik opakuje-me doprava. Celé cvi"enie precvi"#me na ka)dom boku dvakrát.

b) Pri pr#prave na poz#ciu vad)rásana opakujeme predchádzajúce cvi"enie s ohnut(m prav(m kolenom (v poz#cii vátájanásana, ktorá sa naz(va aj ardhapa,vana,muktásana) . Koleno máme ohnuté aj pri obra-can# sa na brucho a na chrbát. V polohe na bruchu máme ruky vzpa)ené a "elo na zemi.

c) Pri pr#prave na poz#ciu vad)rásana opakujeme op#san é cvi"enie s obidvoma kolenami ohnut(mi.

D(cham e %ubovo%ne a celé cvi"enie opakujeme dvakrát na obidve strany.

39

2. kapitola

IDÁ A PINGALÁ &GANGA A JAMUNA

P r á n á j á m a

Nád "&!ódhan a (pránájáma)

*ital " (ochladzujúca pránájáma)

Sital# je d(chacie cvi"enie, ktoré pr#jemne ochla-dzuje, a preto ho cvi"#me, ke' nám je horúco. Jeho uskuto"*ovani e sa podobá sypeniu hada, rovnako aj 'al$i e cvi"enie pránájámy s#tkari.

S"tkar i (ochladzujúca pránájáma)

G y m n a s t i k a jogy / . 8, 12, 16, 17, 18, 19 a 20 (supta&kónásana )

Poz #ci e

Halásana (pluh) Gymnastika jogy ". 8 a 12 (1. kap.). Halásana je poz#cia, ktorá sa uvádza v literatúre

o joge v súvislosti s lie"bou cukrovky. Redukuje tuk na bruchu. C#time sa v nej dobre a pohodlne, mô)eme sa celkove uvo%ni& a upokoji& myse%.

Karna&p"dásan a (kolená pri u! iach)

Táto poz#cia spolu s halásanou prekrvuje hlavu, krk a $iju. Obidve poz#cie správne oh(bajú chrbticu a bez ve%kého napätia uvo%*ujú stavce. Odporú"ajú sa aj pre star$#ch %ud#. Poz#ciu karna,p#dásana mô)u star$# %udia za"a& iba s jednou nohou, ktorú posúvajú za hlavu a potom ju vystriedajú druhou nohou. Obidve nohy mô)u osta& kúsok nad zemou a kolená sú mierne zohnuté.

Pa!/imóttánásan a (hlava pri kolenách) Nirálamba pa!/ imóttánásana (poz"cia rovno-

váhy)

Tieto poz#cie podporujú lie"enie cukrovky a uvo%-*ujú chrbticu.

Relaxácia

Savásana (poz"cia m-tveho) Táto poz#cia sa vyu)#va pri viacer(ch uvo%*ovac#ch

a sústre'ovac#ch cvi"eniach a na z#skavanie prúdov )ivotne j energie.

Halásana

41

Balan"ná nirálamba,pa$"imóttánásana U"#m e sa správne relaxova& svoju myse%, aby sme zabránili plytvaniu )ivotnej energie, s ktorou mus#me vedie& zaobchádza&. Pozorne strá)ime svoje pocity a usilujeme sa ich ovládnu&, najmä ak zist#me, )e napr#kla d hnevom a strachom strat#me v priebehu nieko%k(c h minút ove%a viac energie, ne) jej spotrebu-jeme &a)kou prácou za cel( de*.

GANGA A JAMUNA

Co sú idá a pingalá? Idá je %avá nosná dierka a pingalá je pravá nosná dierka. Takto sa ozna"ujú dva prietoky vzduchu do ná$ho organizmu. Nád # ozna"uj e prietok subt#lnej kozmickej energie — prány.

Ganga je symbolick( názov prietoku dychu idá "andranád # — mesiac (%avá nosná dierka).

Jamuna je symbolick( názov prietoku dychu pin-galá súrjanád# — slnko (pravá nosná dierka).

Ako vieme, Ganga a Jamuna sú dve posvätné rieky v Indii.

Imaginárna rieka Sarasvat# sa prirovnáva k Mlie"-nej ceste na oblohe. Symbolizuje tret# priechod (su$umná,nád#) . Idá a pingalá sú symbolmi "asu, k(m su$umná symbolizuje bez"asovos& — ve"nos&.

N á d # $ ó d h a n a pre#istenie

Cvi"#m e 3. stupe*, pomer nádvchu a v(dychu 1 : 2 (L kap.).

Vd(chnem e vzduch cez idu ("andru) a vyd(chne-me cez pingalu (súrju). Druh( raz sa nad(chneme cez pingalu a vyd(chneme cez idu.

S#tal # ochladzované d(chacie cvi#enie

V(chodiskov á poloha: vad)rásana alebo sukhá,sana.

Po d/)ke jazyka vytvor#me mal( )liabok a koniec jazyka prestr"#me pomedzi pery. Cez takto vzniknutú $trbin u vdychujeme so sy"an#m vzduch a na moment zadr)#m e dych. Potom "o najdlh$ie vydychujeme nosom a opä& sa so sy"an#m nad(chneme. Vzduch vdychujeme ve%mi pomaly. Toto cvi"enie vo vo%nom tempe nieko%kokrát opakujeme.

Pránájáma $#tal# pomáha uhasi& smäd a ochladzuje "ast i hltana vo ve%mi horúcom prostred#. Zni)uje vysok( krvn( tlak a dosiahne sa *ou mentálne upokojenie. Ur(ch%uje okysli"ovanie krvi a odstra*u-je z krvi ne)iadúce látky a rôzne priemyselné jedy.

42

Táto pránájáma sa spolu s in(mi vylu"ovac#mi procesmi zara'uje do o"is&ovacieho systému, ktor( sa naz(va "istenie krvi.

S#tkar # ochladzované d(chacie cvi#enie

V(chodiskov á poloha: vád)rásana alebo sukhá,sana.

Pootvor#m e ústa a koniec jazyka polo)#me na horné podnebie, kde ho oprieme. Zuby pritla"#me k sebe a cez pootvorené ústa sa nad(chneme. Vzduch so sy"an# m prúdi do p%úc. Na nieko%ko sekúnd zadr)#me dych, zatvor#me ústa a pomaly nosom vydychujeme.

Obidve cvi"enia pránájámy, $#tal# a s#tkar#, napo-dob*uj ú sy"anie hada. Aj ú"inky obidvoch sú rovnaké.

S#tkar # sa pou)#va ka)d( de* na ochladzovanie hltana a odstra*ovanie pocitu smädu. Je ve%mi vhodná najmä preto, )e mierne zni)uje krvn( tlak a, nasávan( prúd vzduchu vytvára pocit chladu v "asti hrtana i hltana. Celé cvi"enie pribli)ne napodob*uje prud$i e a hlb$ie d(chame niektor(ch zvierat v horú-com po"as#. Jeho v(znam mo)no pochopi& a overi& si a) praxou v be)nom )ivote.

H a l á s a n a pluh

Gymnastika jogy ". 12, 16a 18 (1. kap.). V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, ruky

máme polo)ené vo%ne pozd/) tela. Natiahnuté nohy dv #hame pomaly nahor, k(m sa

v oblúku nedotknú zeme za hlavou. Nohy pritom ostávajú stále napnuté, brada je po dokon"en# poz#cie pritla"en á k hrudn#ku. D(chame pomaly nosom a v tejto poz#cii ostaneme jednu aj viac sekúnd. Poz#ci u opakujeme $es&krát. Ak v$ak doká)eme v nej osta& aj nieko%ko minút, nemus#me ju u) opakova&.

Poz#ci u halásana zakon"#me tak, )e ukladáme postupne na zem stavce chrbtice jeden po druhom, a) po kr#)ovú kos&. Potom pomaly pribli)ujeme k zemi vystreté nohy. Po skon"en# poz#cie le)#me rovno na chrbte a relaxujeme.

Halásana prekrvuje chrbticu, $iju a mozog, pôsob# proti ospalosti a únave a vyu)#va sa aj pri lie"en# cukrovky. Je sú"as&ou rehabilita"ného telocviku.

43

Karna,p#dásan a kolená pri u$iach

Gymnastika jogy ". 20. V(chodiskov á poloha: halásana. Po vytvoren# poz#cie halásana zohneme kolená tak,

)e sa dotknú zeme za hlavou pri u$iach. V tejto poz#cii mo)n o osta& ove%a dlh$ie ako v poz#cii halásana. Jej lie"ebn é ú"inky sú v podstate rovnaké ako ú"inky halásany, iba tlak na $iju je v tomto pr#pade dôraznej$# . Aj brada sa viac pritlá"a k hrudn#ku a chrbtica je maximálne ohnutá smerom dozadu. Zadná "as& hlavy je spolu s ramenami a zátylkom silne pritla"ená k zemi. Vzniknut(m tlakom sa odstra*uj e tuk z uveden(ch "ast# tela, pre&ahuje $iju a zo$t#h%uje krk. Upev*uje svalstvo chrbta a ramien.

Karna,p#dásan a je rovnako ako predchádzajúce poz#ci e sú"as&ou rehabilita"ného telocviku.

Variácie poz#cie karna,p#dásana: 1. Obidve ohnuté kolená polo)#me a) za temeno

hlavy. 2. Ohnuté kolená prikladáme striedavo k pravému

a %avému uchu. 3. Vytvor#me poz#ciu karna,p#dásana a ruky pre,

tiahneme pod ohnut(mi kolenami tak, aby sme nimi mohli chyti& "lenky obidvoch nôh.

P a $"imóttánásan a hlava pri kolenách

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 20. V(chodiskov á poloha: sed#me na zemi, chrbtica je

vzpriamená, nohy máme natiahnuté rovno pred sebou.

Nad(chnem e sa a pri nasledujúcom v(dychu sa predklá*am e dovtedy, k(m sa hlavou nedotkneme kolien. Rukami si chyt#me palce na nohách. V pred-klone ostaneme pä& sekúnd; d(chame pritom %ubo-vo%ne . Brucho, hrudn#k aj hlava sú polo)ené na doln(c h kon"atinách, svaly chrbta sa pre&ahujú. 0%ach y pod kolenami sa maximálne nap#najú t(m, )e kolená sa neoh(bajú. V tejto poz#cii mô)eme cvi"i& aj ud)d)aj # pránajámu.

Poz#ci u pa$" imóttánásana opakujeme pä&krát a) '$es&krát .

Pa$"imóttánásan u mô)eme vytvori& aj z %ahu na chrbte. V tomto pr #pade máme ruky polo)ené vo%ne za hlavou a nohy sú napnuté. Pred zaujat#m poz#cie sa nad(chneme pln(m jogistick(m dychom. Potom zadr)#m e dych, zdvihneme sa do sedu, vyrovnáme chrbticu a pri v(dychu sa predklá*ame. V predklone ostaneme pä& sekúnd, pr #padne aj dlh$ie a d(chame %ubovo%ne . Mô)eme pritom vyu)i& aj ud)d)aj#,práná,jámu.

Poz#ci u dokon"#me tak, )e sa e$te viac predklon#,

44

me, hlavu vtla"#me medzi kolená, ruky zopneme a na&ahujeme ich "o najviac dopredu. Tak sa dostaneme do maximálneho predklonu. Napnuté ramená a predlaktie opierame o ohnuté prsty na nohách. Takto ostaneme pä& sekúnd, potom zdv#ha-me trup s nádychom do sedu a pri v(dychu si opä& l#ham e na chrbát. Tento cvik opakujeme pä&krát a) $es&krát .

Pa$"imóttánásan a je ve%mi ú"inná poz#cia na brucho. Zlep$uje "innos& pe"ene, obli"iek, slinivky bru$ne j a podporuje lie"enie cukrovky. Redukuje prebyto"n ( tuk na bruchu. .enám sa po poz#cii pa$"imóttánásan a odporú"a absolvova& niektorú z t(chto poz#ci#: u$trásana, bhud)angásana, matsjá,sana, dhanurásana a iné, ktoré oh(bajú chrbticu dozadu a nap#najú bru$né svaly.

N i r á l a m b a p a $ " i m ó t t á n á s a n a (obr. str. 40) balan#ná poz&cia

Gymnastika jogy ". 17, 18, a 19. V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy

máme natiahnuté, ruky sú polo)ené vo%ne pozd/) tela.

Nad(chnem e sa zadr)#me dych. Sú"asne zdv#hame zo zeme trup a nohy tak, aby sme za hlavou dotkli kolien. Rukami chyt#me l(tka a pri&ahujeme nohy k trupu. Rovnováhu udr)ujeme na kr#)ovej kosti a d(chame %ubovo%ne.

Balan"n á pa$" imóttánásana (poz#cia na udr)ova-nie rovnováhy) ve%mi nap #na svalstvo brucha. Pre&a-huje $%achy a svaly na nohách a vy)aduje koordináciu pohybu trupu i nôh pri ich sú"asnom zdv#han# zo zeme tak isto, ako pri ich ukladan# na zem. Aby sa táto poz#cia dala urobi& plynulé a presne, mus#me ve%mi nap#na& a ovláda& bru$né svalstvo. T(m sa poz#ci a stáva ve%mi náro"nou, hoci vyzerá pomerne nenáro"ne .

Po skon"en# poz#cie, ke' u) opä& le)#me na chrbte, oprieme sa dla*ami rúk a pätami o zem a zodvihneme trup. Takto napneme a pretiahneme chrbticu opa"-n(m smerom, ne) sa nap#nala pri cvi"enej poz#cii. Vydr)#m e tak nieko%ko sekúnd. T(mto „proticvi"e,n #m " vytvor#me poz#ciu matsjásana (1. variácia ryby , 14. kap.).

Relaxácia

Relaxujeme v poz#cii $avásana. Poz#ciu $avásana, ktorou sa kon"# 1. kapitola "asti o hatha,joge, mo)no e$te zdokonali& a roz$#ri& o 'al$ie dva stupne. No skôr ne) op#$eme tieto 'al$ie dva stupne relaxácie, mus#-me sa dôkladnej$ie oboznámi& s pôsoben#m )ivoto-darnej sily, ktorá sa naz(va prána a ktorej vplyv na na$e telo sa treba nau"i& sledova& aj vyu)#va&.

Prispieva k tomu relaxácia v$etk(ch svalov, $liach, k/bov , nervov a napokon aj mysle. Treba sa nau"i& uvedomelé ovláda& uvo%*ovanie tela v dennom )ivote aj v hlbokom spánku, t. j. dosta& sa do stavu, )e si budeme vedie& vlastn(m pr#kazom vytvori& pokojnú myse%.

Preto)e takmer denne )ijeme v ustavi"nom my$-lienkovom napät#, "asto sa stáva, )e sa ani po odpo"ink u nec#time osvie)en#, ba ani hlbok(m spán-kom si niekedy neodd(chneme. Pocit dlhotrvajúcej vy"erpanost i v$ak mô)eme úspe$ne odstráni& uvo%*o-van#m tela aj mysle, "o je vlastne základom psychic-k(ch cvi"en# jogy. Medzi takéto cvi"enia patr # uvedo-mel( jogistick( spánok, ktor( sa naz(va joga,nidrá.

Ka)d ( ná$ uvedomel( alebo neuvedomel( "in spotrebuje ur"ité mno)stvo pranickej energie. Ak sa jej spotrebuje viac, ne) má organizmus v zásobe, c#ti sa tento organizmus oslaben(. Takto sa prejavuje jeden zo spôsobov plytvania telesnej energie, a to zbyto"n(m i pohybmi svalov "i)e telesnou "innos&ou. Druh(m spôsobom plytvania pranickej energie je psychické vy"erpávanie. Jeho v(razmi sú pocity starost#, sklamania, hnevu a pod., ktoré by sme vlastne v ka)dej situácii mali zvládnu&. Neovládané pocity tohto druhu spotrebujú ve%mi ve%a pranickej energie. 1al$#m nepriazniv(m javom, pri ktorom sa vo ve%kej miere spotrebúva pranická energia, je únava mysle, vy"erpanie alebo du$evné vypätie. Odstra*ovani e t(chto negat#vnych javov nezávis# len od na$ej vôle, ale aj od schopnosti dokonale uvo%ni& telo a myse%.

V priebehu relaxácie, pri ktorej le)#me v poz#cii $avásana , neplytváme zbyto"ne energiu ani na ná-hodne pricházajúce my$lienky, ale sústred#me pozor-nos& na svoj krvn( obeh nato%ko, )e po ur"itom zdokonalen# sa v tomto cvi"en#, budeme c#ti& jemné vlnenie pranickej energie. Toto vlnenie mo)no zhru-ba prirovna& k prechádzaniu ve%mi slabého elektric-kého prúdu cez na$e telo. Prána sa usklad*uje v slne"nej spleti (plexus Solaris); do tohto miesta ju v priebehu relaxácie vedome ukladáme.

Relaxáciu nemo)no stoto)*ova& so sugesciou, ani s otupenou malátnos&ou alebo ospalou lenivos&ou. Naopak, uvedomelá relaxácia, pri ktorej si dôkladne uvo%n#m e telo aj myse%, patr # medzi majstrovské stavy jogy. Vy)aduje s#ce absolútne uvo%nenie, ktoré sa v$ak spája s úpln(m vnútorn(m sústreden#m sa na vlastné vnútro.

Relaxácia v poz "cii !avásana

/. stupe': Napätie mysle, ktoré podnecuje nepr#jem-né my$lienky, mô)eme uvo%ni& sústreden(m pozoro-van#m dychu. Zhlboka sa nad(chneme a pozorne vydychujeme. V$#mame si pritom pôsobenie dychu v na$om organizme. O"i máme stále zavreté.

II. stupe': Pozorne sa sústred#me na hlbok( nádych

45

a nasledujúci v(dych; vytvor#me si pocit pokoja a mieru a pritom nepretr)ite obraciame svoju pozor-nos& na slne"nú sple& (plexus Solaris). O"i máme stále zavreté a usilujeme sa zabudnú& na v$etko okolo nás; uvedomujeme si sami seba s ve%kou bdelos&ou. Predstavujeme si, )e sme ponoren# do jasného slne"-ného svetla a )e toto svetlo prestupuje celú na$u bytos& a koncentruje sa v slne"nej spleti.

Realizácia tohto druhého stup*a a z neho vypl(va-júceho stavu závis# od h/bky a sily na$ej imaginácie. 1al$i e (vy$$ie) stupne relaxácie opisujeme v statiach o cvi"en# joga,nidrá.

Relaxácia v polohe $avásana bude pre nás najpros,pe$nej$i a vtedy, ke' pochop#me jej odtiene; k t(m v$ak mô)eme preniknú& iba praktick(m cvi"en#m. Predpokladom úspechu je, aby sme si zvykli vyu)#va& relaxáciu v ka)dodennom )ivote. Ve%mi dôle)ité je, nau"i& sa r(chlej — bleskovej relaxácii.

Relaxáciou sa dosahuje aj harmónia osobnosti. +love k potom pôsob# pokojnou istotou, bez trémy a strachu a nepotrebuje nijakú spolo"enskú masku.

G y m n a s t i k a jogy

16. Kol "sanie tela na chrbtici V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy

máme pritla"ené k hrudn#ku a ohnuté v kolenách; ruky obj#majú kolená.

a) Nad(chneme sa. Prudko sa vzpriamime do sedu a opä& si pri v(dychu %ahneme na chrbát. Cvi"eni e nieko%kokrát opakujeme a v priebehu kol#sa-nia si kolená rukami pritlá"ame pevne k hrudn#ku.

b) Uvo%n#me kolená, napneme ich a sú"asne ukladáme trup do %ahu na chrbát. Vzápät# trup zdvihneme a sú"asne ohneme kolená do v(chodisko-vej polohy.

Tento cvik, rovnako ako predchádzajúci, opakuje-me desa&krát.

17. Pomalé dv "hanie trupu V(chodiskov á poloha: Le)#me na chrbte, nohy sú

natiahnuté rovno na zemi. Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Pomaly dv#hame

trup a hlavu do polosedu. Pri v(dychu sa opä& ukladáme pomaly na chrbát. Pri l#han# pritlá"ame k zemi postupne jeden stavec chrbtice za druh(m. Nohy dv#hame zo zeme, pri"om intenz#vne zapájame bru$n é svaly.

Cvik opakujeme desa&krát.

18. Pomalé dv "hanie nôh V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi. a) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Nohy zdvih-

neme asi 30 cm od zeme a sú"asne zdvihneme aj t rup do polosedu. Pri v(dychu polo)#me trup opä& na chrbát a nohy na zem.

46

b) Tento cvik opakujeme tak, )e pritla"#me "elo ku kolenám.

Obidva cviky precvi"#me trikrát. 19. Sú/asné zdv "hanie trupu a nôh (pr#prav a na poz#ciu balan"ná pa$"imóttánásana) V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi. a) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Nohy zodvih-

neme asi 30 cm od zeme a sú"asne zodvihneme trup do polosedu. Pri v(dychu polo)#me trup opä& na chrbát a nohy na zem.

b) Ten ist( cvik opakujeme tak, )e pritla"#me "elo ku kolenám.

Obidva cviky opakujeme trikrát. 20. Pretiahnutie svalov a ! l iach kolien (pr#prav a na poz#cie pa$" imóttánásana a halá,

sana) V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi a ruky sú upa)ené. a) Obidve nohy naraz zohneme v kolenách tak,

aby sa dotkli "ela (kolenami). b) Nohy nap #name &ahom smerom dozadu za

hlavu dovtedy, k(m sa palce nôh nedotknú zeme za hlavou. Vytvor#me tak poz#ciu halásana.

c) Vzápät# zohneme kolená, hne' ich v$ak zase napneme a sú"asne si %ahneme na prav( bok. !avá ruka je pripa)ená na %avom boku. Pravou rukou ohnutou v lakti sa opierame o zem. Hlavu obrátime cez pravé plece dozadu. Le)#me na pravom boku, udr)ujem e rovnováhu a telo je pritom vzpriamené.

d) V$etky tri cviky (a, b, c) opakujeme na %avom boku. Cvi"i& mô)eme pomerne r(chlo. Zo za"iatku opakujeme v$etky cviky osemkrát, neskôr a) $est-nás&krát .

Toto cvi"enie odstra*uje prebyto"n( tuk z bokov a upev*uje bru$né svaly. 0%achy nôh pod kolenami sa uvo%*uj ú a pre&ahujú. T(m sa u%ah"uje cvi"enie poz#ci e halásana a pa$" imóttánásana.

3. kapitola

LOTOSY & SPÚTANIE A OSLOBODENIE

G y m n a s t i k a jogy

Ako pr#pravu na cvi"enie tejto "asti pou)#vame gymnastiku jogy ". 21, 22 a 23. Tejto gymnastike v'a"#m e za pomalé a nenásilné vniknutie do techniky hatha,jogy . Priprav# nás vopred na úskalia, ktoré sa v niektor(ch poz#ciách skr(vajú a cez ktoré by sme sa bez pomoci gymnastiky nedostali.

Poz #ci e

Tadásana (správny stoj spätn.)

Táto poz#cia upev*uje estetické dr)anie tela.

Trikónásana — paravrtta&trikónásana (troj-uholn"k )

Je to jediná poz#cia hatha,jogy, ktorá naklá*a telo na obidve strany rovnako. Napriek tomu, )e sa zdá by& %ahká, vy)aduje ve%kú ohybnos& trupu. A) po dlh$ie trvajúcom pravidelnom cvi"en# ocen#me jej v(zna m pri zlep$ovan# formy pása, bokov a pre&aho-van# medzirebrov(ch svalov.

•

Siróngu!thásan a (hlava pri palci nohy)

0iróngu$thásan a vychádza z poz#cie trikónásana. Rozdiel medzi nimi je iba v tom, )e pri $iróngu$thása,ne sú ruky zalo)ené za chrbtom. V t(chto poz#ciách sa nap#naj ú svaly stehien a chrbta, intenz#vne sa stlá"a bru$n á dutina a zvy$uje sa krvn( tlak. Postupne sa stráca tuk z brucha a bokov.

Garudásana (orol)

Táto poz#cia je náro"ná na udr)anie rovnováhy. Zo$t#h%uj e stehná a l(tka — upev*uje ich svaly a uvo%*uje klby ramien a lak&ov. Preto)e je pomerne nenáro"ná , odporú"a sa aj %u'om v pokro"ilej$om veku.

K o n c e n t r á c i a

Cakránusádhana I — sústre2ovanie mysle na centrá vedomia — lotosy

V tejto prvej "asti sa oboznámime s lotosmi ("akrami ) manipúra $uddhi, anaháta $uddhi, vi$udd,ha $uddhi a trikuti sáddhana.

48

Ide v istom zmysle slova o osobitné cvi"enie, pomocou ktorého sa u"#me ovláda& introspekciu (pozorovanie vlastn(ch vnútorn(ch psychick(ch ja-vov — sebapozorovanie) a z#skavame n#m celkom nové poznatky o na$ej vnútornej podstate. Objas*uje nám "innos& )ivotodarn(ch centier v %udskom orga-nizme vo sfére du$evného )ivota. Popri t(chto cen-trách — lotosoch sa oboznamujeme aj s psychick(mi bodmi v %udskom organizme, ktoré pôsobia ako regulátory vôle.

Ak poci&ujeme funkciu pranick(ch centier, doká)e-me ovplyv*ova& svoj charakter tak, aby smeroval k pozit#vnej "innosti.

Treba si uvedomi&, )e je to psychicky ve%mi náro"n é cvi"enie, no vytrval(m priná$a prekvapujúce \ysledky. V$etky kladné "rty %udskej povahy sa n#m mô)u preh/bi& a "lovek mô)e dosiahnu& vnútornú dokonalos&.

T a d á s a n a správny stoj spätn(

V(chodiskov á poloha: stoj spätn(, nohy sú pri sebe, ruky spustené pozd/) tela.

Stiahnut#m sedac#ch svalov mierne vysunieme panvu dopredu, "#m vyrovnáme prehnutie chrbtice, ktorej dolná "as& sa sna)# preh(ba& dozadu. D(chame pln(m jogistick(m dychom, s pocitom vtiahnutia prúdu vzduchu a) do temena hlavy. Správne zaujme,me túto poz#ciu vtedy, ak sa postav#me k stene a pritla"#me k nej oblas& kr#)ovej kosti. Boky sa pritom s&ahujú dopredu, bru$né svaly sa vy&ahujú nahor. Lopatky a chrbtové svaly tla"# protitlak smerom nadol.

Mali by sme si zvyknú&, pohybova& sa s tak(mto dr)an# m tela po cel( de*. Po dlh$om cvi"en# sa pre nás táto poz#cia stane celkom prirodzenou a samo-zrejmou. Treba zdôrazni& dôle)itos& tohto cvi"enia najmä pre )eny; ve%mi prospieva ich pôvabu. Odstra-*uje sa n#m návykom z#skaná lordóza, t. j. prive%ké, neestetické prehnutie dolnej "asti chrbtice. Ramená sú v prirodzenej, zdravej polohe, chrbát ostáva vzpriamen(, no nie st-pnut(. 0ija a hlava sa dv#hajú pekne nahor. Po dlh$om cvi"en# tejto poz#cie prejavu-je celá postava pri chôdzi aj stát# harmonickú vyrovnanos& pohybu.

Tadásana je v(chodiskovou polohou pre v$etky poz#cie , ktoré sa za"#najú v stoji spätnom a aj pre niektoré cviky gymnastiky jogy.

Ak chceme dosiahnu& mäkkú chôdzu a esteticky vyvá)en ú postavu, mus#me aj pri stát# v)dy zauja& poz#ci u tadásana. V)dy si pritom treba uvedomi&, )e panva sa neprená$a dozadu, ale skôr dopredu a treba dáva& pozor na vzpriamenú chrbticu. Ve%k( v(znam tejto poz#cie, v ktorej, ako sme u) pripomenuli, by sme sa mali pohybova& cel( de*, ocen#me najmä v takom

49

povolan#, v ktorom je dobr( zjav podmienkou. Ak k tejto poz#cii pridáme e$te rovné dr)anie $ije i hlavy, podpor# ná$ vzh%ad v nás pocit sebaistoty a pru)nosti.

T r i k ó n á s a n a — p a r a v r t t a , t r i k ó n á s a n a

V(chodiskov á poloha: stoj spätn(, nohy sú mierne rozkro"ené .

1. variácia Nad(chnem e sa pln(m jogistick(m dychom. Pravú

nohu ohneme v kolene a trup naklon#me na pravú stranu nato%ko, aby sa pravá ruka dotkla palca pravej nohy. Pomaly vyd(chneme. !avú ruku vytiahneme oblúkom hore do vzpa)enia a zastav#me ju v rovnej l#nii s trupom naklonen(m na pravú stranu. V záve-re"ne j poz#cii je %avá ruka pritla"ená k %avému uchu. Takto ostaneme pä& sekúnd a potom zopakujeme celé cvi"eni e na opa"nú stranu. Celú poz#ciu do%ava aj doprava precvi"#me trikrát a) $es&krát.

2. variácia V(chodiskovo u polohou je opä& tadásana. Na-

d(chnem e sa pln(m jogistick(m dychom, vzpa)#me a pomaly sa naklon#me na %avú stranu, a) sa %avá ruka dotkne %avého "lenka. Pravú ruku pritlá"ame k pravému uchu. Kolená ani ruky nesmieme ohnú&. Pomaly sa vraciame do v(chodiskovej polohy a to isté precvi"#m e na opa"nú stranu. Celé cvi"enie opakuje-me trikrát a) $es&krát; po cel( "as d(chame pln(m jogistick(m dychom (nádych a v(dych).

3. variácia Aj pri tejto variácii je v(chodiskovou polohou

tadásana. Obidve nohy ostávajú napnuté, trup oh(-banie dopredu v hlbokom predklone, obrátime ho doprava a %avou rukou sa dotkneme palca na pravej nohe. Pravá ruka ostáva vzpa)ená nad hlavou. Pomaly sa vrátime spä& do v(chodiskovej polohy a zopakujeme túto variáciu poz#cie na druhú stranu. Na obidve strany ho zacvi"#me trikrát a) $es&krát.

Toto cvi"enie dôkladne pre&ahuje svaly chrbta, medz#rebrov é svaly, ramená a predlaktie. Tlakom na bru$n é svaly sa zlep$uje funkcia za)#vac#ch orgánov. Postupne sa redukuje tuk na bruchu a na bokoch.

V poz#cii trikónásana "i paravrtta,trikónásana vydr)#m e v)dy pä& a) desa& sekúnd. Ak chceme ma& $t#hl e boky, mus#me si pre&ahova& chrbticu nielen dopredu a dozadu, ale aj na obidve strany.

S i r ó n g u $thásan a hlava pri palci nohy

Aj túto poz#ciu mô)eme e$te zaradi& medzi variácie trikónásany.

V(chodiskov á poloha: stoj spätn( (tadásana), nohy sú rozkro"ené.

Zapa)#m e za chrbtom a pravou rukou uchop#me

zápästie %avej ruky. T r u p zohneme do hlbokého predklonu, doprava. Pravú nohu zohneme v kolene. Vo v(slednej poz#cii sa "elom dot(kame palca na pravej nohe; vydr)#me v nej pä& a) desa& sekúnd a cvi"enie opakujeme na ka)dú stranu $tyrikrát. Táto poz#ci a nap #na a vy&ahuje svaly stehien a l(tok a tak isto aj svaly chrbta a $ije. Je ve%mi náro"ná na udr)ani e rovnováhy. Tlak na bru$nú dutinu, ktor( vzniká pri tejto poz#cii, podporuje trávenie a odstra-*uje tuk z bokov a pása. Sú"asne sa z chrbtice odstra*uj e ur"itá stuhnutos&. Mus#me sa vedie& %ahko oh(ba & vo v$etk(ch smeroch bez toho, )e by sme strácali rovnováhu a kymácali sa.

V tejto poz#cii si vyskú$ame aj presnos& a jasnos& orientácie ná$ho vedomia v hlbokom predklone, s hlavou nadol. Nesmieme sa pritom potáca&, ani sa nám nesmie krúti& hlava. Poz#cia siróngu$thásana nie je vhodná pre %ud#, ktor# majú vysok( krvn( tlak.

G a r u d á s a n a — ú r d h v a , g a r u d á s a n a orol (bájny vták)

V(chodiskov á poloha: stoj spätn( (tadásana). Zodvihneme pravú nohu a ovinieme ju okolo %avej

nohy. Stoj#me na %avej nohe a udr)ujeme ronováhu. Pomô)e nám pritom, ak sa sústred#me na jeden bod (trátaka). Lakte rúk prelo)#me cez seba tak, )e %av( lake& je navrchu a obidva lakte pritlá"ame k hrudn#-ku. V tejto poz#cii na %avej nohe udr)ujeme rovnová-hu desa& a) pätnás& sekúnd. Potom sa postav#me na pravú nohu a ruky prelo)#me opa"ne, t.j. navrchu bude prav( lake&. Na ka)dej nohe opakujeme cvi"enie $tyrikrát .

Touto poz#ciou sa odstra*uje tuk zo stehien a zlep$uje sa funkcia svalov predkolenia. Klby ramien spru)nejú , a t(m, )e lakte sa vytlá"ajú nabok, pre&ahuj e sa aj svalstvo na chrbte.

Garudásana je jednou z poz#ci#, ktoré nám pomá-hajú zachova& si pru)nos& chrbtice a chrbtového svalstva do vysokého veku. Tvor# dobrú kombináciu s poz#ciou $#r$ásana. Táto kombinácia sa cvi"# tak, )e v poz#cii $ir$ásana prelo)#me nohy cez seba. Vytvor# sa tak dolná "as& poz#cie garudásana — úrdhva,garu-dásana, pr #padne aj garuda,mudrá, ak sa k tomu pridá mahá,mudrá.

Toto v(nimo"né spojenie dvoch poz#ci# si v$ak mô)u dovoli& iba pokro"il# adepti jogy a jeho mimo-riadne pôsobenie sa prejavuje najmä v kombinácii s mahá,mudrou (10. kap.).

Hmotnos& celého tela mus#me vedie& rozdeli& pri chôdzi aj vo%nom postoji rovnomerne na celé chodid-lá nôh. Op#sanou poz#ciou sa chodidlo aj priehlavok stávajú dostato"ne citliv(mi a "lenky spevnejú. Pri poz#ci i sa zdôraz*uje udr)iavanie zvislej rovnováhy tela, ktorá sa kontroluje sústredenou pozornos&ou na kolmú os chrbtice, v ktorej má by& na$e telo pri

50

ka)do m pohybe a nikdy sa nemá od nej odchy%ova&. Preto mus#me stále c#ti&, )e táto os existuje — treba na *u trvalé myslie&.

C a k r á n u s á d h a n a sústre"ovanie mysle na centrá vedomia — lotosy

Úvod do cvi/enia

Staré spisy zaoberajúce sa jogou sa zmie*ujú o siedmich hlavn(ch pranick(ch centrách, ktoré naz(vam e lotosmi — "akrami. Cakra je psychické centrum, ktoré zachytáva a koncentruje pranickú energiu v organizme. Pod%a star(ch prame*ov sú tieto centrá osobitn(mi ohrani"en(mi oblas&ami ve-domia, do ktor(ch sa prená$a sila prány pomocou rôznych sústre'ovac#ch cvikov a poz#ci# hatha,jogy. Dozvedáme sa tu, )e oblas& kozmického vedomia je vn#mate%ná . Na tejto úrovni v$ak za"neme vn#ma& a) potom, ke' si uvedom#me jednotlivé spom#nané centrá, t.j. a) ich za"neme poci&ova&. T(m sa tieto centrá v nás prebudia a my zaznamenanie ich spojenie s vy$$#m vedom#m.

Najdôle)itej$#m i centrami, o ktoré sa pri cvi"en# opierame a na ktoré sa predov$etk(m sústre'ujeme, sú:

prv( lotos — múládhára — s#dlo sily nachádzajúce sa pod zakon"en#m chrbtice;

$tvrt ( lotos — anáhata — s#dlo vedomia a indivi-duálnej sily nachádzajúce sa v strede hrudn#ka, za hrudn#kovo u kos&ou (oblas& srdca);

$iest y lotos — ád)*á — s#dlo vedomia na vn#manie univerzálneho bytia nachádzajúce sa medzi obo"#m, vnútri lebky.

Ideálne je, ak sa nám podar# sústredi& sa pri cvi"en# na v$etky tri tieto centrá — lotosy sú"asne. Stred vedomia je potom zakotven( v lotose anáhata a ostat-né dva lotosy sa pripájajú. Pri tomto cvi"en# pripra-vuje jogista svoje vnútro na prebudenie sa zostreného vy$$ieh o vedomia. Toto vedomie sa má v závere"nej fáze jogistického v(voja upevni& a zakotvi& v $tyroch koncentra"n(c h bodoch a vo v$etk(ch siedmich lotosoch.

0tyr i body na sústredenie mysle sú: násikágra, bhrúmadhja, bindu a ,idáká$a (oblas& vedomia).

Oblasti siedmich lotosov (za"#najúc od dolného zakon"eni a chrbtice) sú: 1. múládhára, 2. svádhi$thána, 3. manipúra, 4. anáhata, 5. vi$uddha, 6. ád!'á a 7. sahasrára.

Funkcia jednotliv(ch lotosov a koncentra"n(ch bodov

Pri oboznamovan# sa s v(znamom a ulo)en#m t(cht o osobitn(ch psychick(ch centier postupujeme od dolného zakon"enia chrbtice a) po temeno hlavy. Tak(t o postup zachovávame preto, )e najni)$ie

ulo)en ( lotos — múládhára je základom sily; táto sila je v *om ulo)ená a po prebuden # stúpa chrbticou nahor do lotosov ulo)en(ch vy$$ie.

Prv( lotos — múládhára je teda ve%mi dôle)it(. U) vieme, )e je umiestnen( pod doln(m zakon"en#m chrbtice a je v *om ulo)ená sila. Táto sila je zakrútená do $pirály a ke' sa rozvinie, stúpa nahor. Je to hadia sila — kundalin#,$akti. O charaktere tejto sily sa e$te zmienime pri opise 'al$#ch lotosov.

Lotos múládhára sa podobá kvetu so $tyrmi l#stkami . Ovláda oblas& zmyslového vn#mania "uchu a sú v *om ulo)ené pocity hrdinstva a v#&azstva, no aj niektoré negat#vne pocity. Sústreden#m pozornosti na tento lotos si zachovávame )ivotnú energiu.

Lotos múládhára je spojen( so )ivlom zeme, lotos svádhi$thán a so )ivlom vody, lotos manipúra so. )ivlo m oh*a, lotos anáhata so )ivlom vzduchu, lotos vi$uddh a s éterickou oblas&ou, lotos ád)*á so zvukom a najvy$$# lotos sahasrára je spojen( so svetlom najvy$$ieh o vedomia. Bez ovládania charakteristiky v$etk(c h lotosov sa nezaob#deme, preto)e ich funkcie sú nato%ko sk/bené, )e jeden nadväzuje na druh( a ani jeden nemô)e existova& bez ostatn(ch. Pravú podsta-tu ich skrytej a nezvy"ajnej "innosti v %udskom tele a vo vnútornom du$evnom )ivote "loveka si ujasn#me iba hlbok(m záujmom o tieto psychické centrá a prec#ten(mi zá)itkami v nich.

Druh( lotos — svádhi$thána je umiestnen( v oblasti pohlavn(c h orgánov a podobá sa kvetu so $iestimi l#stkami . Ovláda zmyslové vn#manie chuti, ktorého nástrojom je koniec jazyka. Upretá sústredenos& na tento lotos priná$a trpezlivos& a tvorivú silu v umen# a vo vede. S#dlia v *om aj negat#vne vlastnosti, a to podozrievavos&, nedôver"ivos&, odpor a lenivos&. Tieto vlastnosti treba zmeni& a o"isti& tak, aby z nich vznikli pozit#vne vlastnosti (vlastnosti opa"ného zmyslu). Zmenu podnieti prebudenie sa hadej sily (kundalin#,$akti) , ktorá, ako vieme, je v lotose múládhára zakrútená do $pirály s tri a pol zá-vitmi.

Túto silu treba jogistick(mi cvikmi a pránájámou so zadr)an(m dychom prebúdza& tak intenz#vne, aby sa rozvinula a za"ala stúpa&. Po rozvinut# prúdi kundalin#,$akt i nahor ako elektrická energia (ak mo)n o toto prirovnanie vôbec pou)i&) a obracia dohora kvety lotosov, k(m nedosiahne najvy$$# lotos sahasráru na vrchole hlavy a neosvieti ho. Tento stav je kone"n(m cie%om v$etk(ch smerov jogy.

V$etc i )ijeme a d(chame pod vplyvom pranick(ch prúdov idá a pingalá, ktoré prechádzajú pozd/) chrbtice. Dôle)it(m cie%om jogy je, sústredenou vô%ou uvies& do "innosti e$te jeden priechod nachá-dzajúci sa medzi priechodmi uveden(ch pranick(ch prúdov. Tento priechod sa naz(va su$umná,nád#. Prebudená hadia sila, ktorá stúpa cez tento stredn( priechod, rozsvecuje a rozv#ja svoj#m dotykom jed-notlivé lotosy umiestnené takmer v strede tela.

52

+akránusádhan a

Postupuje stup*ovito od jedného lotosa k 'al$iemu a zvládnutie vzdialenosti od jedného stup*a po druh( mô)e trva& aj nieko%ko rokov a vy)aduje ve%ké úsilie. Toto úsilie mus#me zamera& na tieto metódy jogy: pránájámu, bandhy a mudry, poz#cie hatha,jogy a cvi"enia na sústre'ovanie mysle. Iba tak sa nám podar# skráti& "as na dosiahnutie a rozvinutie v$et-k(ch druhov poznania a sily, ktoré sú ulo)ené v lotosoch. Roky sa mô)u skráti& na mesiace. Skúse-nosti v tejto oblasti sú v$ak ve%mi individuálne.

Tret # lotos — manipúra je umiestnen( v oblasti slne"ne j spleti (plexus Solaris). Podobá sa kvetu s desiatimi l#stkami. Ovláda oblas& zmyslového vn#mani a zraku a ukr(va neo"istené negat#vne vlast-nosti: )iadostivos&, strach, nevô%u a )iarlivos&. Tieto vlastnosti treba, podobne ako v predchádzajúcich lotosoch, o"isti& a zmeni& na pozit#vne.

Sústredená pozornos& na tento lotos nám umo)*uje spozna& na$e du$evné vlastnosti a ovláda& ich.

0tvrt ( lotos — anáhata je umiestnen( v oblasti srdca, mierne posunut( do stredu hrudn#ka, za hrudn#kov ú kos&. Podobá sa kvetu s dvanástimi l#stkami . Ovláda oblas& zmyslového vn#mania hma-tu. Sústredenou pozornos&ou na tento lotos dosiahne-me kontrolu zmyslov, rôznych stup*ov citov(ch vnemov a mo)nos& po"u& vnútorn( zvuk ( Ô M ) . V tomto lotose majú miesto láska, ne)nos&, milosr-denstvo, súcit a nádej, no aj starostlivos&. Silné city ulo)en é v tomto lotose sa majú pomocou jogy zhrnú& do jedného celku a ovládnu& jedin(m v(sledn(m pocitom, t. j. súcitnou láskou ku v$etkému tvorstvu spojenou s univerzálnou láskou.

Ak sa vlastnosti ulo)ené v lotose anáhata takto nepremenia a neo"istia, podlieha "lovek siln(m citov(m vzruchom a vá$*am. Ak sa tieto citové vzruchy neusmernia, zapr#"i*ujú v(buchy fanatiz-mu, nenávisti proti ur"it(m ideálom, egoizmu a de-presie, ktorá sa "asto kon"# tú)bou uniknú& zo )ivota.

Premena negat#vnych vlastnost#, ktoré sú ulo)ené v lotose anáhata, prebieha pomaly a zú"ast*uje sa na nej aj lotos ád)*á. Medzi t(mito lotosmi treba pomocou jogistick(ch cvi"en# dosiahnu& "o naju)$ie spojenie. Iba tak sa dostaneme do stavu múdrosti a citovej stability a negat#vne vlastnosti sa zmenia na pozit#vne .

Piaty lotos — vi$uddha]e ulo)en( v krku a podobá sa kvetu so $estnástimi l#stkami. Ovláda oblas& zmyslo-vého vn#mania sluchu. Sústreden#m pozornosti na tento lotos ovládneme svoju re" a hlas, hovorené aj spievané slovo v$eobecne. Upriamen #m prúdenia pranickej energie pomocou jogistick(ch cvi"en# do lotosu vi$uddha, ktoré riadime na$ou vô%ou, prebudia sa v nás umelecké schopnosti súvisiace s hovoren(m slovom, re"n#ctvom, literárnym nadan #m, t. j. vyjad-rovacou schopnos&ou. Lep$ie pochop#me silu hovore-ného slova a tónov. Nau"#me sa pou)#va& svoj hlas tak, aby bol melodick(, pr#jemne sa po"úval, dokázal

vyjadri& najjemnej$ie citové pohnutie. Sú"asne ho prinútime k takej zdr)anlivosti, )e nebudeme hovori& ani prive%a, ani primálo a pri vyjadrovan# budeme uva)ova & nad ka)d(m slovom. Stalo sa u), )e pri cvi"en # ur"it(ch hlasov(ch a d(chac#ch cvikov jogy sa drsn( a nepr#jemn( hlas zo$%achtil na lahodn( a znesite%n(.

0iest y lotos — ád!'á]e umiestnen( medzi obo"#m, vnútri hlavy a podobá sa kvetu s dvoma l#stkami. Pozorné sústredenie sa na tento lotos, spojené s prú-dom pranickej energie, vytvor# takú psychickú situ-áciu, ktorá umo)n# pohrú)i& sa do mentálneho stavu naz(vanéh o samprad)*áta samádhi. Je to stav mysle nad vedom#m, s pocitom e$te pretrvávajúceho uvedo-movania si svojho Ja (ktoré nie je e$te celkom rozpustené). To odli$uje tento stav od stavu naz(va-ného asamprad)*áta samádhi, ktor( sa dosahuje iba v najvy$$om lotose sahasrára a pri ktorom sa na$e Ja celkom rozplynie.

V $iestom lotose pulzuje aj nepretr)ite znejúci tón prvotného kozmického tvorivého princ#pu, tón O M . Cvi"en# m mantra,jogy a náda,jogy prebúdzame v svojom tele znenie tónu OM ako v ladi"ke.

V lotose ád)*á sa stretávajú tri prúdy pranickej energie, t. j. %av( prúd idá, prav( prúd pingalá a stredn( prúd su$umná. Tieto prúdy vychádzajú z lotosu múládhára na dolnom zakon"en# chrbtice, v lotose ád)*á sa spájajú a medzi obo"#m idá a pingalá spl(vajú so su$umnou. Toto miesto spoje-nia sa naz(va mukta,trivén# a malo dôle)itú úlohu v mytológii star(ch kultúr. Ozna"ovalo sa vidite%n(m symbolom na hlavách krá%ov, k*azov a bohov. Niekedy bol t(mto symbolom diadém, v in(ch pr#padoc h hlava zlatého hada, "ervená bodka medzi obo"# m alebo drahokam a pod. 2a)ko by sme mohli uvies& v$etky pou)#vané symboly, no ich v(znam bol v)dy rovnak(: ozna"i& umiestnenie lotosa ád)*á, s#dl a múdrosti a osvietenia.

Ako sme u) uviedli, pranické prúdy spl(vajúce v lotose ád)*á vychádzajú z lotosu múládhára. Miesto, kde sa pranick( prúd rozde%uje na tri "asti a spletie sa vo forme copu, sa naz(va jukta,trivén#. Z neho postupujú tri oddelené prúdy nahor a dot(ka-jú sa v$etk(ch lotosov, a) sa v lotose ád)*á opä& spoja.

Siedmy lotos — sahasrára je umiestnen( v mozgu ako s#dlo naj"istej$ieho kozmického vedomia. Pod%a u"eni a jogy sú v *om umiestnené vlastnosti a sila v$etk(c h ni)$#ch lotosov spolu. Dlho upretá pozor-nos& na lotos sahasrára vedie k dosiahnutiu stavu nad vedom#m a k rozplynutiu telesného aj psychického vn#mani a svojho Ja, t. j. k u) spom#nanému stavu asamprad)*át a samádhi.

Najvy$$# lotos sa pod%a po"tu svojich l#stkov naz(v a tis#cl#stkov(. Nachádza sa v *om, ako vo v(sledno m centre jogistického úsilia, svetelná )ivotná energia. U mahatmu, ktor( dosiahne svoj cie%, zodvihne sa kundalin#,$akti z lotosu múládhára,

53

prejde cez v$etky lotosy a ulo)# sa v lotose sahasrára, kde sa naz(va mahá,$akti.

Opisom najvy$$ieho lotosu sahasrára, ktor( sa naz(va aj korunou )ivota, sme uzavreli charakteristi-ku siedmich lotosov, najdôle)itej$#ch pranick(ch centier v %udskom tele. O 'al$#ch dôle)it(ch bodoch ná$h o organizmu, ktoré súvisia s metódami jogy, sa e$te zmienime.

Násikágra]t dôle)it( bod alebo pocitové centrum na konci nosa, ktoré je sú"asne aj psychick(m oporn(m bodom na vnútorné sústredenie. Vieme u), )e s pra-vou nosnou dierkou súvis# slne"n(, pozit#vny prúd prány — pingalá a s %avou nosnou dierkou zase mesa"n( , negat#vny prúd prány — idá. Obidva pranické prúdy prechádzajú cez nos a sústre'ova& sa za"#nam e u"i& práve tu, pri zaostrenej pozornosti na koniec nosa. No e$te predt(m sa pozeráme cez kore* nosa do priestoru. T(mto cvi"en#m sa stávajú "ucho-vé orgány citlivej$#mi, a) dospejú k tomu, )e doká)u vn#ma & rôzne vône ako v(sledok jemn(ch psychic-k(ch prúdov, ktoré zachytáva vnútorn( "uch.

Bhrúmadhja sa naz(va bod umiestnen( medzi obo-"#m. V *om sa kon"# cesta troch hlavn(ch pranick(ch prúdov (nádi), ktoré sa dv#hajú z lotosu múládhara a prúdia nahor po chrbtici do lotosu ád)*á. T a m spl(vaj ú so su$umnou, symbolickou hviezdnou riekou.

Bindu je bod na temene hlavy. Je to vlastne priechod, cez ktor( do nás zostupuje univerzálne vedomie; cez tento bod z nás opä& vystupuje. +lovek tak mô)e rozprestrie& svoju vnútornú anténu do kozmického priestoru a prenies& sa do inej roviny myslenia, v ktorej by sa rozplynula minulos& aj budúcnos& a ostala by len nad"asová pr#tomnos&. Archeologické pamiatky potvrdzujú, )e v mytológii star(c h kultúr sa tento bod v)dy ozna"oval v(razn(m symbolom. Tento symbol súvisel s dôle)itos&ou bodu bindu a lotosov ád)*á a sahasrára. Z toho dôvodu vznikla nielen tonzúra k*azov, ale aj rôzne typy vladárskych korún, lú"ov hviezdnych symbolov a pri-kr(vo k hlavy (solideo).

Cidáká$a je priestor v hlave za "elom, v ktorom sa nachádza mozog, s#dlo na$ej inteligencie a vedomia. Cel( tento priestor musia prestupova& prúdy pranic,kej energie, "#m sa okrem iného o"ist# adoká)e potom vn#ma & na mimozemskej úrovni. Tento proces spro-stredkuje cvi"enie ad)apád)apa, ku ktorému sa pridáva vnútorná koncentrácia — "idáká$a,dháraná.

Pri dlhotrvajúcom cvi"en# mô)eme v priestore za "elo m pozorova&, ako sa nám pri trvalé sa upev*ujú-cej mysli z pôvodnej tmy za"#na vynára& iskrenie, najprv matné a neskôr jasnej$ie, potom svetelné vlo"ky, zmie$ané farebné svetlá, rôzne tvary vytvore-né svetlom a nakoniec sa vynor# "#re biele svetlo ako )iareni e univerzálneho vedomia vnútri na$ej bytosti. Cvi"eni e vnútorného pozorovacieho priestoru cidá-ká$a podnecuje telepatické schopnosti a jasnozrivos&. +akránusádhan a

54

(akránusádhan a — I. /as0

Aby sme mohli postupne za"a& vnika& do zlo)itého cvi"eni a joga,nidrá, uvádzame u) v tejto kapitole prvú "as& cvi"enia "akránusádhana.

Zaujmeme poz#ciu $avásana a r(chlo si uvo%n#me celé telo spôsobom, s ktor(m sme sa oboznámili u) v prvej a druhej kapitole.

Sústred#m e pozornos& do lotosu manipúra v oblasti slne"ne j spleti a krátky "as takto vydr)#me. Potom s nádychom posúvame pozornos& po vonkaj$ej strane chrbtice do lotosu vi$uddha v oblasti krku. V priebe-hu v(dychu prejdeme cez stred tela do lotosu anáhata v oblasti srdca. T a m sa nakrátko zastav#me a potom zostupujeme cez stred tela nadol, do lotosu manipú-ra, kde svoju pozornos& zintenz#vnime. Potom opä& postupujeme nahor. Toto obiehanie pozornosti opa-kujeme dvanás&krát.

V lotose manipúra zastavujeme pozornos& preto, )e tento lotos sa nachádza v oblasti slne"nej spleti. Pre telo je to dôle)it( akumulátor svetelnej prány, ktorú si máme na tomto mieste zámerne usklad*ova& ako zásobáre* )ivotodarnej energie. Dôkladn(m sústre-den#m sa na lotos manipúra dosiahneme nadvládu nad v$etk(mi fyzick(mi pocitmi, ovládneme negat#v-ne vlastnosti svojho charakteru a zmen#me ich na pozit#vne .

Pôsobenie na lotos manipúra mô)eme obohati& cvi"en#m , ktoré sa naz(va manipúra,$uddhi (o"iste-nie). Ostaneme pritom v poz#cii $avásana, alebo zmen#m e polohu a vyberieme si niektorú z medita"-n(ch poz#ci#. V zaujatej poz#cii potom sústred#me pozornos& na d(chanie; dych preci&ujeme spolu s vnútorn(m opakovan#m zvuku Ó M . S ka)d(m nádychom a v(dychom rytmicky opakujeme slabiku O M . D(chame %ubovo%nou r(chlos&ou, ale dodr)ia-vame pravideln( rytmus. Toto isté cvi"enie mô)eme cvi"i& aj pri sústreden# pozornosti na lotosy anáhata a vi$uddha. Najdôle)itej$ie v$ak je toto cvi"enie pri pôsoben# na $iesty lotos ád)*á; ozna"ujeme ho aj osobitn(m názvom trikuti,sádhana (h%adanie, sna-ha). V pravidelnom rytme opakujeme vnútorn( zvuk OM nezávisle od d(chania, s pozornos&ou sústrede-nou na bod bhrúmadhja v strede "ela. Cvi"enie v oblasti bodu bhrúmadhja mo)no realizova& kedy-ko%vek, nezávisle od "asu a aj bez toho, )e by sme museli zauja& medita"nú poz#ciu. Dá sa teda uplatni& aj pri niektor(ch na$ich ka)dodenn(ch povinno-stiach.

Ke' prenikneme hlb$ie do poznatkov o lotosoch, zist#me , ako v$eobecne málo o sebe vieme a akému jednostrannému poh%adu podliehame pri posudzova-n# "loveka pod%a jeho telesn(ch a du$evn(ch preja-vov. A) ke' sa joga so svojimi nepredpokladate%n(mi ú"inkam i dostane do ná$ho ka)dodenného progra-mu, budeme môc& zaznamena& prospe$nú zmenu. Mo)n o poveda&, )e nám ch(ba zlatá stredná cesta

medzi náru)ivos&ou tú)iacou po plnom zmyslovom vy)it # nachádzajúcou sa na jednom póle ná$ho charakteru a nev$#mavos&ou na druhom póle; niekedy sa tu celkom zbyto"ne usilujeme udr)a& rovnováhu rozumom. Táto zlatá stredná cesta, t. j . stav trvalej pr#tomnost i nemenite%ného stredu, stability a harmó,ne, v$ak v nás existuje. Nedá sa dosiahnu& iba funkciou samotného rozumu, mus#me k nemu pripo-ji& cvi"enia jogy, ktoré prebúdzajú vy$$ie mentálne úrovne. Potom sta"# vynalo)i& ur"ité úsilie, ur"itú námahu na uplat*ovanie zákonov jogy v ka)doden-nom )ivote a zlatá stredná cesta, univerzálny základ sveta, ako hovor# Kung Tsé*\ je nájdená. Medzi dvoma nepokojn(mi pólmi ná$ho charakteru vznikne stred ako pevná kotva alebo stabilná, statická a ne-otrasite%n á kozmická os. Je to pevn( st/p, o ktor( sa mô)em e kedyko%vek, v ka)dej situácii oprie&, pri"om nezále)# na tom, v akom prostred# )ijeme. Opret # o tento st/p svojej vnútornej podstaty staneme sa iba pozorovate%m i toku "asu a )ivota, ktoré pobe)ia okolo nás. .ivot sa ustavi"ne men#, no ná$ du$evn( stred je kozmick(, nepodlieha ni"omu a od nikoho a ni"oho nezávis#. Je toto)n( s univerzálnym byt#m a istota o kozmickej podstate na$ej najvnútornej$ej existencie nám dáva pocit pokoja a mieru. Sami sa rad#me iba s vlastnou vnútornou intu#ciou vypestovanou metó-dami jogy.

Opisované du$evné stavy sa v$ak t(kajú iba %ud#, ktor# prostredn#ctvom jogy dosiahli vy$$ie stupne dokonalosti.

G y m n a s t i k a jogy

2 1 . Uvo#nenie k1bov pl iec a bedier

V(chodiskov á poloha: stoj vzpriamen(, nohy sú tesne pri sebe (tadásana).

a) T r u p mierne predklon#me a pravou rukou zovretou do päste krú)ime dopredu a dozadu. Potom zovrieme do päste %avú ruku a krú)ime *ou dopredu a dozadu. V závere cvi"enia krú)ime naraz obidvoma rukami.

Pri cvi"en# zadr)#me dych a cvi"enie opakujeme desa&krá t v r(chlom tempe.

b) Stoj#me vzpriamene (tadásana), l(tka a päty sú pri sebe, kolená a prsty nôh smerujú von. Pravou nohou krú)ime dopredu a dozadu tak, )e chodidlo nohy sa pritom k#)e po zemi. To isté cvi"#me aj

*' Kung Tse (Konfuáus) )il v C #ne pribli)ne 700 rokov pred n. 1. a predpovedal napr #kla d aj pr#chod Budhu.

55

21

22

56

23

pravou nohou a cvi"enie jednou i druhou nohou opakujeme desa&krát.

c) Stoj#me vzpriamene (tadásana), l(tka a päty sú pri sebe, kolená a prsty nôh smerujú von. Pravou nohou za"neme $viha& dopredu a dozadu, potom to isté cvi"#me aj 2avou nohou. Pri cvi"en# cvikov b a c sa mô)em e jednou rukou pridr)iava& steny.

d) V(chodisková poloha: stoj#me vzpriamene, no-hy máme rozno)ené, $pi"ky smerujú k sebe dovnútra. Ruky máme vzadu a pravou rukou si chyt#me zápästie %avej ruky. T r u p oto"#me doprava a "elom sa dotkneme pravého kolena. To isté opakujeme na pravú stranu. Na obidve strany cvi"#me trikrát (v stoji vzpriamenom vdychujeme a pri úklone vydy-chujeme).

22. Pretiahnutie svalov chrbta, cvi/enie rov-nováhy na jednej nohe

(pr#prav a na poz#ciu natarád)ásana) V(chodiskov á poloha: stoj vzpriamen(, ruky má-

me pripa)ené (tadásana). Pravé koleno ohneme, chyt#me ho obidvoma ruka-

mi a pritla"#me si ho k hrudn#ku. Pravou rukou chyt#m e nohu v priehlavku a zohnutú ju vedieme spodom dozadu za telo a napokon ju &aháme pre" od tela. Sú"asne oh(bame chrbticu dozadu. To isté opakujeme %avou nohou.

S obidvoma nohami precvi"#me trikrát. 23. Oh.banie chrbtice dopredu a dozadu (pr#prav a na cvi"enie súrja,namaskára) V(chodiskov á poloha: stoj vzpriamen( (tadása-

na), ruky máme zopnuté pod hrudn #kom (a*d)ali,mudrá), predlaktie dr)#me vodorovne.

a) Nad(chneme sa. Zopnuté ruky dv#hame hore do vzpa)enia, potom sa prehneme dozadu a ruky necháme za hlavou. Zo záklonu sa vrátime do stoja vzpriameného, s rukami nad hlavou. Chrbticu s ruka-mi pretiahneme dohora, tak)e telo má tvar p#smena I.

b) Ruky roztiahneme do upa)enia, zápästie ohne-me smerom nahor, tak)e horná "as& tela má tvar le)atéh o E.

c) Predpa)#me, ruky dr)#me vo v($ke hrudn #ka a zopneme dlane (a*d)ali,mudrá). Dr)#me ich ohnu-té tak, )e tvoria p#smeno O.

d) Vyd(chneme a predklá*ame sa dovtedy, k(m sa "elom nedotkneme kolien. Ruky visia zvisle a dla*ami sa dot(kame $pi"iek nôh. Pri tomto cvi"en# vytvárajú ruky p#smeno U. Zadr)ujeme dych.

e) Pri nádychu sa vzty"ujeme a napnuté ruky vedieme bokom v rozpa)en# a) nad hlavu, kde opä& spoj#me dlane. Ruky tak vytvoria p#smeno A a potom prehneme trup do hlbokého záklonu. Vrátime sa do stoja vzpriameného a vyd(chneme. Ruky pripa)#me a necháme ich visie& vo%ne pozd/) tela.

f) Uvo%nenie krku (relaxácia). Nieko%kokrát za,krú)im e hlavou doprava a do%ava. Uvo%*ujeme si tak svaly $ije (pozri cvik 9, 1. kap.). Celé cvi"enie opakujeme dvanás&krát.

57

4. kapitola

*ANKHA&PRAK*ÁLAN A &PRE%IAREN Á MU*3A

P r á n á j á m a

Ako pránájámu zara'ujeme do tejto kapitoly cvi"eni e nad#,$ódhana (4. stupe*), ktor( vyberáme z 1. kapitoly. Je to d(chacie cvi"enie so zadr)an(m dychom v pomere 1 : 2 : 2 . Celé cvi"enie nad#,$ódha,na v$ak mus#me od za"iatku dôkladne prepracúva&, lebo dlh( v(dych rob# zo za"iatku ka)dému &a)-kosti.

Nad#,$ódhan a realizujeme tak, )e pri jednom seden# precvi"#me $es& okruhov bez zadr)ania dychu a $es& okruhov so zadr)an(m dychom. Takto mô)eme kombinova& rôzne stupne pránájámy a nepoc#time pritom únavu, ani napätie.

G y m n a s t i k a jogy

V tejto kapitole vyu)ijeme gymnastiku jogy ". 24, 25, 26, 27 a 28.

Poz #ci e

Siddhásana (dokonalá jogistická poz"cia)

Ozna"uj e sa ako dokonalá jogistická poz#cia na sústre'ovani e mysle. Vy)aduje dos& ve%ké uvo%nenie klbov a mus#me sa do nej dostáva& ve%mi pomaly, s pou)it#m pomocn(ch cvikov. Cvi"#me v nej aj d(chaci e cvi"enie. Cie%om je vydr)a& v tejto poz#cii pokojne, bez napätia a pocitov bolesti hodinu, aj dlh$ie . Od správneho zaujatia tejto poz#cie závis# úspe$n á realizácia viacer(ch druhov pránájámy.

A,d+anéjásan a — I. "as&

Táto poz#cia je ob&a)nej$ia, a preto tu uvádzame iba jej prvú "as&. Postupne si pri nej opatrne a pomaly pre&ahujem e svaly a $%achy stehien.

Kapótásana (holub)

Je to pomerne náro"ná poz#cia na uvo%nenie k/bov. Rob# chrbticu pru)nej$ou a zlep$uje funkciu chrbto-vého svalstva. Ak sa cvi"# dokonale, vytvor# ladn( a pôvabn( celok a vyzerá takmer ako tane"ná kreácia.

59

O"is&ovaci e cvi"enie

*ankha&prak!álan a (preplachovanie za+"vacie-ho organizmu pit "m vody)

0tyr i poz#cie, ktoré tu uvádzame, patria medzi pomocné cviky o"is&ovacieho cvi"enia. Sú ve%mi dôle)it é z h%adiska pohybu dolnej "asti chrbtice a za)#vac#ch orgánov. Pri osvojovan# si op#san(ch cvikov, cvi"#me jednotlivé poz#cie bez toho, )e by sme pritom pili vodu.

Jednotlivé poz#cie o"is&ovacieho cvi"enia sa naz(-vajú:

1. tirjak-tadásana, 2. tirjag-bhud!angásana, 3. kati-#akrásana, 4. udara-kar$ásana.

(akránusádhan a — II., III., a IV. /as0

T(mt o cvi"en#m si vytvárame predpoklady hlb$ie-ho pochopenia zlo)itej$#ch koncentra"n(ch cvi"en#, t. j. pomôcku na poh%ad do vlastného vnútra, na introspekciu.

Cidáká!a&dháran á

Pozorujeme relaxáciu mysle na my$lienkovom poli. Pozornos& sústre'ujeme na priestor v hlave za "elom a vnútorn(m zrakom vn #mame rôzne formy. Prebúdzame v sebe jasnozrivos& a citlivé vn#manie my$lienok .

S i d d h á s a n a dokonalá jogistická poz&cia

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 18 a 19 a 36a, 36d, 34 (9. kap.).

Túto poz#ciu "asto vyh%adávajú v$etci jogisti, preto)e vedie k dokonalému sústredeniu sa.

V(chodiskov á poloha: sed#me na prikr(vke alebo ko)u$ine , %avú nohu ohneme v kolene a pätu tejto nohy ulo)#me v rozkroku. Potom ohneme pravú nohu a jej pätu umiestnime naproti Iónovej kosti. T r u p dr)#m e vzpriamen( a ruky máme ulo)ené na kole-nách. Dlane obidvoch rúk obrátime nahor a na ka)dej ruke spoj#me ukazovák s palcom. Ostatné prsty sú narovnané (d)*áná,mudra).

Á *d)anéjásan a — I. "as& rozno!ená poz&cia — hanumánásana

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 27. V tejto kapitole uvádzame iba prvú "as& poz#cie.

Druhá "as& je ve%mi náro"ná, a preto ju uvádzame a) v 13. kapitole.

60

V(chodiskov á poloha: k%a"#me na pravej nohe, %avá noha je zohnutá v kolene a chodidlo je polo)ené na zemi. Potom prenesieme hmotnos& tela dopredu na zohnutú nohu. Sú"asne sa trup v tejto polohe pomaly zaklá*a, ruky sú vzpa)ené a dlane zopnuté nad hlavou. Zadr)#me dych a zaklá*ame trup tak hlboko, a) hlava a ruky spolu so zalo)enou nohou vytvoria l#niu polkruhu.

Táto poz#cia pre&ahuje $%achy %avej aj pravej nohy sú"asne . T r u p je maximálne prehnut( dozadu, ruky sú spojené za hlavou. Zo záklonu sa vzpriamime a vyd(chneme. Potom nohy vystriedame. V poz#cii vydr)#m e v)dy pä& sekúnd.

And)anéjásan a vyzerá takmer ako tane"n( prvok a "asto sa vyu)#va v $portovej gymnastike aj pri tanci, no pôvod má v jogistick(ch poz#ciách.

K a p ó t á s a n a ,púrna,kapótásan a (obr. str. 58) holub

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 28. V(chodiskov á poloha: sed na pätách (vad)rá,

sana). Zo sedu na pätách sa vzpriamime do k%aku na

obidvoch kolenách a pravú nohu vysunieme dozadu. Potom opä& dosadneme na %avú pätu.

Pokra"ujem e t(m, )e pravú nohu zohneme v kole-ne. Ruky vedieme cez hlavu a obidvoma rukami chyt#m e priehlavok pravej nohy. Chrbticu prehneme smerom dozadu. Tak vytvor#me poz#ciu kapótásana. No ruky mô)eme pri dv#han# vies& aj bokom, a nie cez hlavu. Prehneme sa dozadu ako predt(m. Vznikne tak iba polovica poz#cie, ardha,kapótásana, ktorá je trocha menej náro"ná ne) celá poz#cia.

Ak zaujmeme poz#ciu dokonale, dot(ka sa $pi"ka pravej nohy temena hlavy. V tejto poz#cii ostaneme pä& sekúnd a potom vystriedame nohy.

Kapótásana pre&ahuje a zosil*uje stehenné aj chrbtové svalstvo, chrbtica sa stáva pru)nej$ou a sú"asne sa pre&ahujú aj svaly $ije a ramien.

S a n k h a ,prak$álan a preplachovanie #riev a !alúdka pit&m vody

Do praxe hatha,jogy patria aj rôzne druhy tele-sn(ch o"is&ovac#ch cvikov, ktoré sa uvádzajú pod rôznymi názvami (dhauti, krijá a iné). Tieto cviky o"is&uj ú telo zvonku aj znútra a "istia aj pranické priechody. Neodporú"a sa cvi"i& ich bez dozoru skúseného odborn#ka, ktor( toto cvi"enie dobre ovláda, pr #padne bez dozoru lekára. S celou procedú-rou súvisia $tyri poz#cie.

Sankha,prak$álan a sa cvi"# tak, )e sa medzi zaujat#m poz#ci# vypije ur"ité mno)stvo vody (uvádza sa v opise tejto procedúry), "o sa nieko%kokrát opakuje.

61

Jednotlivé poz#cie $ankha,prak$álany odstra*ujú &a)kost i za)#vac#ch orgánov, podporujú peristaltiku "riev , vylu"ovanie, vyprázd*ovanie, zo$t#h%ujú telo a zlep$ujú ohybnos& dolnej "asti chrbtice.

T i r j a k ,tadásan a stoj spätn( s úklonmi do*ava a doprava

V(chodiskov á poloha: stoj vzpriamen( (tadá,sana).

Ruky vzpa)#me nad hlavu a potom cel( trup naklá*am e do%ava a doprava a sú"asne aj do mierneho záklonu. Na obidve strany opakujeme osemkrát. Cvi"#me v r(chlej$om tempe, naklá*ame sa pomerne hlboko.

T i r j a g ,bhud)angásan a poz&cia kobry s obracan&m trupu

V(chodiskov á poloha: %ah na bruchu (bhud)angá,sana).

Le)#m e na zemi, dlane obidvoch rúk opierame o zem pri hrudn#ku. Potom nadvihneme kolená od zeme a prstami nôh sa oprieme o zem. Hlavu obraciame do%ava nato%ko, aby sme sa poh%adom dotkli pravej päty. Potom obraciame hlavu doprava a dotkneme sa poh%adom %avej päty. Cvi"enie opaku-jeme na obidve strany osemkrát. Cvi"#me plynulé a v r(chlej$om tempe.

K a t i ,"akrásan a krútenie trupom v stoji spätnom

V(chodiskov á poloha: stoj spätn( (tadásana), nohy sú rozkro"ené.

Ruky upa)#me do vzdialenosti 30 cm od tela. Cel( t rup obraciame doprava a do%ava; nohy pritom stoja stále pevne na zemi, neh(bu sa. Cvi"#me pomerne r(chl o a plynulé. T r u p vy krútime nato%ko, ko%ko len vládzeme. Celé cvi"enie opakujeme osemkrát.

U d a r a ,kar$ásan a krútenie trupom v podrepe

V(chodiskov á poloha: drep, obidve dlane máme polo)en é na kolenách, chodidlá sú od seba vzdialené asi 30 cm.

Obrátime trup doprava a dotkneme sa %av(m kolenom $pi"ky pravej nohy. Poh%ad nasmerujeme dozadu a na pravú stranu. Potom obrátime trup do%av a a kolenom pravej nohy sa dotkneme $pi"ky %avej nohy. Poh%ad pritom smeruje dozadu, na %avú stranu. Cvi"enie vyzerá tak, ako keby sme si striedavo

k%akal i kolenami na $pi"ky nôh. Usilujeme sa udr)ia-va& rovnováhu.

Celé cvi"enie opakujeme osemkrát. Cvi"#me po-merne r(chlo a plynulé.

S a n k h a ,prak$álan a pre#is%ovanie za!&vac&ch orgánov vodou

Op#$em e tu prax, ktorá sa realizuje v $kole jogy v Monghyre (India) pod dozorom u"ite%ov. +itate% mô)e z#ska& aspo* predstavu o tom, aké silné prostriedky pou)#va jogistická prax na dôkladné vy"isteni e "riev. Opätovne v$ak pripom #name, )e túto kúru nemo)no uskuto"*ova& bez dozoru u"ite%a jogy alebo skúseného lekára, preto)e pri neopatrnom postupe by nám mohla viac u$kodi& ako oso)i&.

Postupuje sa takto: 1. priprav#me si asi 5 litrov vla)nej, trocha prisole,

nej vody (teplota vody má by& rovnaká ako teplota tela).

2. Vypijeme dva poháre vody (2 del) a osemkrát opakujeme ka)dú z t(chto poz#ci#:

a) tirjak,tadásana, b) tirjag,bhud)angásana, c) kati,"akrásana, d) udara,kar$ásana. 3. Vypijeme 'al$# pohár vody a opä& osemkrát

precvi"#m e v$etky uvedené poz#cie. Potom postupne vypijeme e$te pä& pohárov vody a po ka)dom pohári po osemkrát zacvi"#me tie isté poz#cie. Usilujeme sa udr)a & v$etku vodu v sebe bez vyprázdnenia; vypráz-dni& sa máme a) po vypit# v$etk(ch ôsmich pohárov vody.

4. Ak sa po tomto cvi"en# nevyprázdnime, pijeme 'al$i e poháre vody a cvi"#me poz#cie padahastásana, kati,"akrásan a a vátájanásana.

5. Ak sa ani potom nevyprázdnime, vypijeme e$te viac vody a 'alej cvi"#me.

6. +revá sú dôkladne vyprázdnené, ke' zist#me, )e pri vyprázd*ovan# vyteká u) iba )ltá a neskôr dokonca "istá voda. Spolu treba na dôkladné vypráz-dnenie vypi& 12 a) 16 pohárov vody, niekedy aj viac.

7. Potom nasleduje vy"istenie )alúdka. Vypijeme 6 a) 8 pohárov vody, trocha chladnej$ej, ne) je teplota tela. !avou rukou si stla"#me dolnú "as& hrdla a pravou rukou )alúdok, aby sme vyvolali vracanie a vypitú vodu vyvrátime. Hne' potom si vy"ist#me nosné dierky cvi"en#m vjut,krama a nieko%kokrát zopakujeme pránájámu bhastriká.

8. Pohodlne si %ahneme, uvo%n#me celé telo a hodi-nu odpo"#vame. Cel( organizmus sa t(m upokoj#.

9. Po tomto odpo"inku mô)eme zjes& trocha vare-nej ry)e so zelenou fazu%kou, pokroponej nieko%k(mi kvapkami roztopeného masla. T(m za)enieme pocit

62

hladu. Nepijeme nijakú tekutinu, ani nejeme surové ovocie, zeleninu, ba ani mlieko. Jedlo nekoren#me.

10. Cel( zvy$ok d*a le)#me a odpo"#vame. Ve"er opä& zjeme trocha varenej ry)e so zelenou fazu%kou.

V priebehu o"is&ovania mus#me dba& na tieto pr#kazy :

1. Pre"is&ovanie nesmieme realizova& vo ve%mi chladnom, ani vo ve%mi horúcom po"as#.

2. Telo pri tomto cvi"en# nevystavujeme ve%kému vetru.

3. Varenú ry)u so zelenou fazu%kou nebudeme jes& skôr ne) jednu hodinu po cvi"en#, po"as ktorej odpo"#vame .

4. 1al$ie jedlo, t. j. opä& varenú ry)u so zelenou fazu%kou , jeme a) ve"er (medzit(m nejeme ni"), no "as ve"ere neod'a%ujeme.

5. Ak c#time v tele e$te nejakú tekutinu, odpo"inok pred/)im e o 'al$#ch 15 minút.

6. Ak sme ve%mi smädn#, napijeme sa trocha vla)ného , nesladeného "aju, no tak isto a) po jednej hodine odpo"inku. Inak nepijeme ni". O 'al$iu hodinu mô)eme opä& vypi& trocha "aju, no iba to%ko, aby sme uhasili najvä"$# smäd.

7. Po ve"ernom jedle oddychujeme asi dve hodiny, v priebehu ktor(ch by sme nemali zaspa&.

8. V nasledujúcich d*och dr)#me pr#snu diétu a nejeme tieto jedlá: mlieko, jogurt, syry, ovocie, "erstv ú ani nakladanú zeleninu, koreniny, papriku, nefaj"#me a nepijeme liehoviny. Mäso, samozrejme, celkom vynecháme. Túto diétu dodr)iavame jeden t()de* .

9. Po t()dni za"neme s bezmäsitou diétou, ktorú dodr)iavam e 40 dn#.

10. Celú kúru absolvujeme v skupine, pod dozo-rom u"ite%a jogy alebo lekára, s veselou mys%ou a v dobrej nálade.

11. !udia trpiaci nejakou chorobou sa mô)u podrobi& tejto kúre iba so súhlasom lekára.

12. O"is&ovac# proces za"neme ráno na lacno, odporú"a sa, u) ve"er predt(m sa posti&.

13. Kúru nesmú robi& %udia trpiaci na )alúdo"né vredy, s chorobami pe"ene a obli"iek a %udia s vyso-k(m krvn(m tlakom.

14. Cvi"enie mo)no prispôsobi& aj individuálne pre %ud# trpiacich ur"itou chorobou, napr#klad pre diabetikov. Individuálny postup ur"# odborn#k.

15. Kúru mo)no robi& najviac dvakrát v roku, nikdy nie "astej$ie!

Ú/ink y kúry Prepláchnu sa za)#vacie orgány za"#najúc ústami

a hltanom, a) po )alúdok a "revá. Máme pocit, )e v$etk o je akoby vyprané a premyté prúdom "istej vody. C#time sa obdivuhodne %ahk#, "o nás nap /*a rados&ou . C#time sa svie)i, ohybn# a zdrav#.

Odstránia sa zastarané usadeniny z "riev, "#m sa zlep$# funkcia za)#vac#ch orgánov.

V spise Ghéranda-samhita sa hovor#, )e telo sa po takomto o"isten# stáva aj psychicky citlivej$#m na vn#mani e jemn(ch psychick(ch prúdov.

Odstránia sa z tela $kodlivé parazity. Je to pomocná lie"ba pri poruchách trávenia,

ur(chleni e reproduk"ného procesu.

C a k r á n u s á d h a n a — I I . "as& s opakovan#m mantry ÔM v ka)dom lotose — tzv.

"akra,$uddh i

V(chodiskov á poloha: $avásana; mo)no cvi"i& aj v poz#cii siddhásana.

Dôkladne uvo%n#me telo aj myse%. O"i máme zavreté. Vedome sa sústred#me na nádych a v(dych. Dvanás&krá t sa nad(chneme a vyd(chneme pln(m jogistick(m dychom. Potom d(chanie upokoj#me. Pozornos& zameriame na lotos múládhára, t. j . na dolné zakon"enie chrbtice a trikrát mentálne opaku-jeme mantru Ó M . Takto vydr)#me tri sekundy. Potom pomaly presúvame pozornos& do lotosu svád,hi$thána , ktor( sa nachádza asi 4 cm nad lotosom múládhára. Zastav#me sa tu tak isto na tri sekundy a trikrát zopakujeme vnútorn( zvuk O M . Pokra"uje-me 'alej smerom nahor a dostávame sa do lotosov manipúra v oblasti slne"nej spleti, anáhata v oblasti srdca, vi$uddha v oblasti krka, ád)*á vnútri hlavy medzi obo"#m a sahasrara na temene hlavy. Vo v$etk(c h mentálne opakujeme trikrát slabiku Ó M .

Rovnako potom vedieme svoju pozornos& po loto-soch smerom nadol. D(chame pokojne. V)dy sa na tri sekundy, pr#p. dlh$ie sústred#me na oblas& lotosov sahasrara, ád)*á, vi$uddha, anáhata, manipúra, svádhi$thán a a múládhára. Vzostup a zostup pozor-nosti zopakujeme devä&krát. Vnútorne si uvedomuje-me oblas& jednotliv(ch lotosov.

C a k r á n u s á d h a n a — III . "as& #akra-$uddhi s opakovan&m mantry OM

K predchádzajúcemu vzostupu a zostupu pozor-nosti cez sedem lotosov pridáme sústredenú pozor-nos& na upev*ovacie body, ktor(mi sú násikágra (koniec nosa), bhrúmadhja (stred medzi obo"#m), "idáká$ a (priestor za "elom v strede hlavy) a bindu (najvy$$# bod na temene hlavy).

O"i máme ustavi"ne zavreté. D(chame pokojne. Pribli)n e tri sekundy upierame pozornos& na bod násikágra, odtia% prenesieme pozornos& na bod bhrú-madhja, potom do priestoru "idáká$a za "elom, prejdeme cez okruh lotosu sahasrara a vzostup pozornosti zakon"#me v bode bindu, vzadu na temene hlavy. Tu sa obrátime smerom nadol a za"neme zostupova&. Opä& zastav#me pozornos& v lotose ád),

63

*á, potom v lotose vi$uddha, anáhata, manipúra, svádhi$thán a a múládhára. V ka)dom sa tri alebo viac sekúnd zdr)#me, pri"om mentálne opakujeme mantru Ó M . Znova obrátime postup pozornosti smerom nahor a prejdeme cez v$etky lotosy, ako za sebou nasledujú: múládhára, svádhi$thána, manipú-ra, anáhata, vi$uddha, a potom prejdeme do bodu bindu, lotosu sahasrára, priestoru "idáká$a, bhrú,madhja a násikágra. Vzostup a zostup pozornosti opakujeme devä&krát.

•

C a k r á n u s á d h a n a — I V . "as&

K cvi"eniu op#sanému v I I I . "asti "akránusádhany pridáme e$te riaden( nádych a v(dych, "#m sa skráti "as sústredenia sa na lotosy. V oblasti jednotliv(ch lotosov u) nezastavujeme pozornos& na tri sekundy, iba sa v$etk(ch lotosov a bodov sústredene na okamih dotkneme; neopakujeme ani mantru O M . D(chame v %ubovo%nom tempe, no presne riadime nádych a v(dych. Postupujeme pritom takto:

V priebehu nádychu postupne zameriame pozor-nos& na body násikágra, bhrúmadhja a oblas& "idáká-$a, 'alej na lotos sahasrára a bod bindu. Potom zakon"#m e nádych a za"neme vydychova&. V priebe-hu v(dychu zostupujeme cez oblasti $iestich lotosov, t . j . lotosu ád)*á, vi$uddha, manipúra, svádhi$thána a múládhára. Po skon"en# v(dychu sa na$a pozornos& upiera na dolné zakon"enie chrbtice, t. j . na lotos múládhára. Vzápät# sa s nádychom sústred#me opä& na vzostup pozornosti. Prejdeme cez okruhy v$etk(ch lotosov a pri skon"en# nádychu sa na$a pozornos& upiera na bod bindu. Za"neme vydychova& a v prie-behu v(dychu posúvame pozornos& cez lotos sahasrá-ra a oblasti "idáká$a, bhrúmahdja, násikágra. Tu v(dyc h skon"#me. Pri vzostupe aj zostupe udr)#me v ka)dom lotose a oblasti pozornos& na jednu sekundu. Vzostup pozornosti pri sú"asnom nádychu a zostup pozornosti v priebehu v(dychu zopakujeme devä&krát . Po poslednom vzostupe zadr)#me sústre-denú pozornos& v priestore za "elom — "idáká$a a na doteraj$ie cvi"enie nadvia)eme nasledujúci cvik "idá,ká$a,dháraná .

Cvi"eni e cakránusádhana rozv#ja du$evné schop-nosti a vytrvalos& v práci. Jeho ú"inky podnecujú v "loveku umelecké a iné schopnosti "i nadanie. Koordinuje my$lienky s uvedomel(m pohybom, re-"ou, intonáciou a celkov(m konan#m. Ak pomocou metódy cakránusádhana ovládneme svoju re", ovlád,neme aj myslenie. Unáhlené konanie a vyjadrovanie sa rozumne usmer*uje a dosiahneme to, )e budeme kona& a rozpráva& iba tak, ako to budeme pova)ova& za vhodné. Nebudeme sa teda podria'ova& svojmu konaniu a vyjadrovaniu sa, ale naopak. Na$e pohyby budú disciplinované a zbav#me sa roztr)itosti v mys-len#.

C i d á k á $a,dháran á

Cidáká$a,dháran á bezprostredne nadväzuje na predchádzajúce cvi"enia. Sadneme si do poz#cie sukhásana, siddhásana alebo padmásana. Zatvor#me o"i a sústred#me pozornos& do priestoru "idáká$a (nachádza sa v hlave za "elom, kde je ulo)ené jemnej$ie vedomie). Pri sústre'ovan# pozornosti do tejto oblasti sa nám mô)u objavova& pohybujúce sa svetelné tvary, iskry a farebná )iara, ako odraz na ploche zrkadla. Ide vlastne o odraz sféry makrokoz,mu v mikrokozme — v priestore "idáká$a.

V(sledko m I. a I I . "asti cvi"enia cakránusádhana má by& uvedomenie si pocitu )iarenia univerzálnej existencie v na$om vnútri.

Cidáká$a,dháran á je metóda, ktorá sprostredkúva toto uvedomenie pomocou piatich stup*ov:

1. Sed#me v poz#cii siddhásana, sukhásana alebo padmásana. O"i máme zavreté a introspekt#vne sa pozeráme do priestoru "idáká$a. Zo za"iatku ho vn #mam e ako tmav(. Nesmieme sa s n#m v mysli stoto)ni & a ni" vlastné si v *om predstavova&.

2. Ak zameriame svoj vnútorn( poh%ad hlb$ie dovnútra, za"neme pozorova& ur"ité svetelné tvary, zlaté, alebo farebné svetielka a iskry. O t(chto obrazoch neuva)ujeme , nestoto)*ujeme sa s nimi, ani na ne nereagujeme. Ostávame v pokojnom postoji pozorovate%a .

3. Ponárame sa do "oraz hlb$ieho a ostrej$ieho vnútorného sústredenia. Prenikáme do nekone"ného priestoru. Zdá sa nám, ako by sme tento priestor mentálne rozde%ovali na jemnej$ie oblasti.

4. V priestore "idáká$a, ktor( sa teraz nekone"ne roz$#ril , obraciame svoj vnútorn( zrak rôznymi smer-mi. Pritom si ustavi"ne uvedomujeme, "o rob#me. K vznikajúcim obrazom sa staviame do úlohy nezú-"astnenéh o pozorovate%a. S ni"#m sa nestoto)*ujeme, pozornos& trvalé sústre'ujeme do priestoru "idáká$a a vedomie pritom spl(va s nekone"nom.

5. Svoje vedomie e$te viac roz$irujeme do priesto-ru. Potom prenikanie zastav#me. Zakotv#me sami seba v nekone"ne a usilujeme sa na$e individuálne vedomie rozpusti& v kozmickom vedom#, s ktor(m splynieme.

O chv#%u odstránime z mysle v$etky my$lienky, ponor#m e sa do vnútorného ticha a pokoja a ostávame vnútri svojej vlastnej bytosti zbavenej v$etk(ch hmot-n(ch predstáv. Tento priestor naz(vame premiestne-n#m vedomia do vy$$#ch kozmick(ch úrovn#.

Op #san( m cvi"en#m sa odstráni napätie vo v$et-k(ch sférach vedomia, dosiahne sa hlboká relaxácia a odpo"inok vo fyzickej, psychickej i mentálnej oblasti, du$evná svie)os&, rozvinie sa jasnozrakos&, scitlivie zachytávanie my$lienkov(ch prúdov a otvor# sa pr#lev "ist(ch my$lienok, nápadov u %ud# pracujú-cich v oblasti vedy, umenia, ale aj in(ch odborov "innosti .

64

G y m n a s t i k a jogy

24. R.chla jazda na bicykli V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

kolmo vzt("ené, ruky le)ia vo%ne pozd/) tela na zemi.

Obidvoma nohami striedavo v r(chlom tempe $liapem e ako na bicykli. Opakujeme desa&krát.

25. Vykrúcame bedier (základná pr#prava na poz#cie padmásana a sidd,

hásana) V(chodisková poloha: le)#me na chrbte, pravé koleno je ohnuté (vátájanásana).

Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Rukami si chyt#m e priehlavok pravej nohy a koleno aj stehno vytlá"am e doprava a pritlá"ame k zemi. Priehlavok polo)#m e "o najvy$$ie na %avé stehno. Potom sú"asne s v(dychom &aháme priehlavok pravej nohy po napnutej %avej nohe a skon"#me v %ahu na chrbte. Obidve nohy sú natiahnuté. Potom nohy vystrieda-me. Cvi"enie opakujeme desa&krát.

26. Vykrúcanie bedier (pr#prav a na poz#cie padmásana s d)ánu,$irásana)

V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, pravé koleno je ohnuté (vátájanásana).

Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Rukami si chyt#m e priehlavok pravej nohy a koleno aj stehno vytlá"am e doprava a pritlá"ame k zemi. Pomaly zdv#ham e trup do sedu a vyrovnáme chrbticu. Vyd(chneme . Prav( "lenok je na %avom stehne. Nad(chnem e sa. Pri v(dychu predklá*ame trup, chyt#m e rukami palec %avej nohy a "elo pritla"#me k %avému kolenu.

Nad(chnem e sa a vzpriamime do sedu. Pri v(dy-chu si l#hame na chrbát a potom opä& &aháme pravú nohu nadol pozd/) %avej nohy. Skon"#me v %ahu na chrbte, obidve ruky sú natiahnuté.

Vystriedame nohy a cvi"enie opakujeme $ty-rikrát.

27. Oh.banie trupu dopredu a dozadu (pr#prav a na poz#ciu á*d)anéjásana) V(chodiskov á poloha: k%a"#me na pravom kolene. a) Hmotnos& tela prenesieme na %avú nohu, naklo-

n#m e sa dopredu. Dla*ami sa opierame o zem popri chodidle %avej nohy a pravá k%a"iaca noha je na zemi bez pohybu. Potom posunieme vpred %avú nohu a pokúsime sa ju napnú&. Dla*ami sa opierame o zem a pra)#me.

b) Nad(chneme sa. T r u p zaklon#me dozadu, ruky zdvihneme nad hlavu. Dlane spoj#me a hmotnos& tela prenesieme dozadu na k%a"iacu nohu.

c) Vyd(chneme. T r u p opä& predklon#me dopredu tak, )e dosadneme na pätu pravej nohy, pri"om %avá noha je napnutá a palec tejto nohy dr)#me obidvoma rukami. Celo sa dot(ka %avého kolena a lakte zeme. Potom nohy vymen#me. S ka)dou nohou opakujeme cvik trikrát. Je to pr#prava na mahá,mudru a poz#ciu d)anu,$irásana .

65

24

25

26

27

28. Vykrúcanie bedier (pr#prav a na poz#cie kapótásana a siddhásana) V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, nohy sú

natiahnuté rovno na zemi. a) Pravú nohu vystrieme nabok, ohneme koleno

a pritla"#me ho k zemi; pätu tla"#me k Iónovej kosti. b) Na pätu vykrútenej pravej nohy si sadneme,

a t(m na *u prenesieme hmotnos& tela. !avá noha je "o najviac vysunutá do%ava a napnutá.

c) Telo vyvá)ime do stredu medzi nohy — pravú ohnutú a %avú napnutú a trup obraciame pomaly doprava, a) do profilu. Chrbát ostáva vzpriamen( a obidve ruky sú vo%ne spustené.

d) !avú napnutú nohu ohneme v kolene, telo preh(bam e dozadu a obidvoma rukami chyt#me za chrbtom priehlavok %avej nohy. Stále sa "o najviac preh(bam e dozadu.

e) V tejto polohe nieko%kokrát obrátime hlavu vo%ne doprava a do%ava (cvi"enie 9 — relaxácia krku). Cvi"eni e opakujeme e$te s druhou nohou. D(chame vo%ne . Na obidve strany zacvi"#me trikrát.

27

28

27

66

5 . k a p i t o l a Majúrásana (páv)

KÉVALA KUBHAKA &ZABUDNUTIE NA DYCH

D+ihvá&bandh a

Khé/ar"&mudr á

D)ihvá,bandh a je $peciálne cvi"enie, pri ktorom mus#m e ohnú& jazyk hlboko za horné podnebie. Tak(mt o obráten#m jazyka sa má uzavrie& otvor do nosohltana. Ú"inok cvi"enia je skuto"ne mimoriad-ny. Mô)eme n#m zmierni& pocit hladu, aj únavy. Pou)#v a sa v$ak aj v kombinácii s rôznymi d(chac#mi cvikmi.

Pránájáma ud+d+áj" — I. /as0

Je to cvi"enie pránájámy, ktoré vyu)#va funkciu hlasiviek t(m, )e uzatvára hlasivkovú $trbinu (rima glottidis). U"# nás koncentrova& sa na jednotlivé lotosy, pri sú"asnom pozorovan# vnútorného dychu prúdiaceho pozd/) chrbtice hore a dole. Toto cvi"enie pomáha lie"i& choroby hltana, hrtana, nosohltana a mandl#.

G y m n a s t i k a jogy

Ako pr#prava na cvi"enia uvedené v tejto kapitole sa pou)#va gymnastika jogy ". 29 — I. a I I . variácia a ". 30.

Poz #ci e

Bhud+angásan a (kobra)

Táto poz#cia preh(ba chrbticu dozadu, zlep$uje #unkci u )ensk(ch orgánov, zmier*uje bolesti v kr#-)och a odstra*uje tuk z brucha. Má dve variácie — pri prvej sú nohy rovno natiahnuté, pri druhej sú zohnuté. Je to nenáro"ná poz#cia a mô)u ju cvi"i& aj %udi a v pokro"ilej$om veku.

Padahastásana (poz"cia s rukami na zemi v predklone)

Táto poz#cia preh(ba chrbticu dopredu; predklá,*am e sa nato%ko, )e sa "elom dot(kame kolien. Odstra*uj e sa pritom tuk z brucha a pre&ahujú sa svaly aj $%achy na nohách.

Pomerne náro"ná poz#cia, ktorá vy)aduje silné ramená, zápästie a predlaktie. Ve%mi sa pri nej stlá"a oblas& brucha a )alúdka, "#m sa u%ah"uje pr#lev okysli"ene j krvi do t(chto orgánov.

K o n c e n t r a "n é cvi"enie

Ad+apád+ap a (sústre2ovacie a d.chacie cvi/enie )

T(mt o cvi"en#m sa o"is&ujú pranické priechody. Je to zlo)ité cvi"enie, náro"né na vnútornú koncentráciu a mô)e by& aj pomocn(m lie"ebn(m prostriedkom proti niektor(m nervov(m chorobám. Ad)apád)apa je nato%ko prospe$né cvi"enie, )e by sa malo sta& na$# m ka)dodenn(m návykom.

Kévala&kumbhak a (zadr+anie dychu — zabudnutie na dych)

Toto koncentra"né cvi"enie má dôle)it( kulmina",n( bod. Je to zadr)anie dychu, ktoré prichádza celkom mimovo%ne, bez spolupôsobenia na$ej vôle. Prichádza nato%ko nenápadne, )e si to ani neuvedo-mujeme, av$ak a) po dlh$ie trvajúcej koncentrácii ur"itéh o vy$$ieho stup*a. Nadväzuje na cvi"enie ad)apád)apa .

K h é "ar#,mudr á

Ve%mi náro"né cvi"enie, ktoré sa mô)e realizova& iba vo ve%mi dôvernom a priamom kontakte medzi u"ite%o m jogy (guruom) a jeho )iakom ($i$jom). V knihe Svámiho Satyanandu A dialogue practical yoga sa názov tohto cvi"enia prepisuje ako khé"ar#,mudrá (khe — na nebi, "ar# — ktor( sa pohybuje), "o vystihuje obsah tohto cvi"enia. Vyvoláva toti) tak( stav mysle, v ktorom sa astrálne telo odpútava od fyzického tela. Potom sa vedomie rozde%uje (rozdvo-juje) do priestoru áká$a, na úrove* medzi astrálnym a fyzick(m telom.

V tejto knihe uvádzame iba %ah$ie zvládnute%né cvi"eni e d)ihvá bandha. Má tak isto mimoriadne ú"ink y a mô)e by& náhradou za ve%mi zlo)itú techniku ke"ar#,mudry.

D )ihvá,bandh a

T(mt o cvi"en#m ovládneme myse% a funkciu t(ch telesn(ch orgánov, ktoré sa vymykajú na$ej vôli. Ak ho cvi"#me dlh$# "as, zmier*uje hlad, smäd a únavu, dáva nám silu nepodlieha& t(mto pocitom.

68

Pri cvi"en# zaujmeme medita"nú poz#ciu a jazyk zakrútime dozadu na horné podnebie, a to "o naj'alej , a) ku kore*u jazyka. Podar# sa nám to urobi&, ak si predstav#me, )e chceme jazyk zhltnú&. Ke' pritom sústred#me zrak medzi obo"ie a zatvor#-me o"i, dosiahneme stav, ktor( je pr#pravou na cvi"eni e áká$a,mudrá (8. kapitola).

D)ihvá,bandh a je dôle)itou sú"as&ou cvi"enia pránájámy ud)d)áj#, ktor( opisujeme v nasledujúcich statiach. Uvádza jazyk do takej polohy, ktorá sa pova)uj e v joge za ve%mi dôle)itú. Naj"astej$ie na *u nadväzuje pránájáma, v tejto kapitole ud)d)áj#, ktorá pôsob# proti únave a ospalosti. Hrtan sa pri nej toti) dostáva do polohy, v akej je pri z#van#. Ako prostrie-dok na zaspanie ju v$ak mus#me cvi"i& v polohe $avásana . Mierne uvo%*uje svaly hrtana a hltana, "o má ve%k( v(znam pre spevákov a re"n#kov. Hovor# sa, )e jogisti majú nezvy"ajne krásne zafarben( hlas.

U d )d)áj#,pránájám a — I. "as&

Toto d(chacie cvi"enie je pr#pravou na zvládnutie techniky cviku ad)apád)apa. Zaujmeme poz#ciu sukhásana, siddhásana alebo vad)rásana a vytvor#-me d)ihvá,bandhu. Pozornos& sústred#me na lotos múládhára, kde ju zadr)#me tri sekundy. Potom sa pomaly nad(chneme cez obidve nosné dierky. V prie-behu vdychovania postupne uzatvárame hlasivkovú $trbinu , "#m za"neme vydáva& zvuk podobn( slabé-mu chrapotu tvrdo spiaceho "loveka.

Pri vdychovan# si predstavujeme, )e dych stúpa nahor po chrbtici, a) sa zastav# v lotose sahasrára na temene hlavy a v bode bindu. Na tieto oblasti sa sústred#m e a na tri sekundy zadr)#me dych. Potom vydychujeme a sústre'ujeme sa na predstavu, )e dych klesá po chrbtici nadol, a) do lotosu múládhára, kde sa opä& na tri sekundy zastav#me. Toto cvi"enie s nádychom a v(dychom mô)eme cvi"i& 15 minút.

Ud)d)áj#,pránájám a je s#ce d(chacie cvi"enie, no pou)#vam e ho aj pri sústre'ovan#. Zlep$uje funkciu svalov hrtana a hltana aj hlasiviek. Okysli"uje tieto oblasti a pomáha lie"i& choroby mandl#. Ve%mi intenz#vn e upokojuje nervov( systém, odstra*uje únavu a nespavos&. Nespavosti sa zbavujeme tak, )e sa polo)#me do poz#cie $avásana a 15 minút precvi"u-jeme ud)d)áj#,pránájámu vy$$ie op#san(m postu-pom, bez vytvorenia d)ihvá,bandhy.

B h u d )angásan a poz&cia kobry

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 29 a 30 — 1. variáciu.

V(chodiskov á poloha: le)#me na bruchu, "elo máme polo)ené na zemi a dlane opierame o zem pri hrudn#ku , vo v($ke pliec.

69

Sú"asn e s nádychom dv #hame pomaly hlavu a hor-nú "as& trupu. Opierame sa stále rukami, ktoré zo za"iatk u nemus#me celkom napnú&. T r u p nedv#hame r(chlo , ale plynulé, bez prudk(ch pohybov. V pre-hnut # ostaneme tri sekundy, pri"om sa stále podopie-rame rukami. Pri v(dychu zase ukladáme trup "o najpomal$i e na zem. Poci&ujeme pritom tlak na chrbtici, ktor( smeruje nadol od $ije ku kr#)ovej kosti. Brucho a panvu máme polo)ené na zemi, nedv#hajú sa. Aj palce nôh sa opierajú o zem. Zapamätajme si: pri zdv#han# trupu vdychujeme, pri ukladan# trupu na zem vydychujeme. Po skon"en# poz#cie na chv#%u zadr)#m e dych. V poz#cii ostaneme desa& sedúnd a opakujeme ju $es&krát.

Existuje viacero variáci# tejto poz#cie, pomocou ktor(ch sa dosahuje maximálne prehnutie chrbtice. Zmier*uj ú sa t(m bolesti v chrbte, kr#)och a svaly na chrbte sa uvo%*ujú. Bru$né svaly sa s&ahujú, preby-to"n ( tuk sa stráca. V$etky stavce a $%achy chrbtice sa tla"i a dozadu, )enám sa upev*ujú niektoré $pecifické orgány a zlep$uje sa ich funkcia. Bhud)angásana má nadväzova& na poz#cie, pri ktor(ch sa chrbtica oh(ba dozadu.

Uvedieme e$te dve 'al$ie variácie poz#cie bhu-d)angásana :

1. variácia Z poz#cie bhud)angásana dv#hame trup sú"asne

s nádychom tak vysoko, a) sa ruky, o ktoré sa opierame, celkom napnú. Boky nám v$ak musia le)a& na zemi, chrbtica je maximálne prehnutá. Pri v(dy-chu ukladáme trup pomaly na zem. Opakujeme trikrát.

2. variácia Z predchádzajúcej polohy prehneme sú"asne

s nádychom chrbticu e$te viac dozadu a pritom ohneme aj nohy v kolenách. Poz#ciu zakon"#me úpln(m prehnut #m chrbtice tak, )e sa palce nôh dotknú temena hlavy. Pri v(dychu ukladáme trup spä& "o najpomal$ie. Poz#ciu opakujeme trikrát.

Cvi"en# m poz#cie bhud)angásana z#skame ohybnú chrbticu. Táto poz#cia patr # spolu s poz#ciou $alabhá,sana medzi cviky, pomocou ktor(ch mo)no lie"i& úsad.

P a d a h a s t á s a n a poz&cia s rukami na zemi, v predklone

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 23 (3. kap.).

V(chodiskov á poloha: tadásana. Za"#nam e v stoji spätnom a precvi"ujeme oh(banie

chrbtice dopredu. Svaly a $%achy nôh sa pre&ahujú a stávajú sa elastickej$#mi. Táto poz#cia redukuje tuk na bruchu a upev*uje bru$né svaly.

Postav#m e sa do stoja spätného a vzpa)#me ruky nad hlavu. Zhlboka sa nad(chneme a pri v(dychu

70

pomaly oh(banie trup do predklonu, k(m sa nedo-tkneme dla*ami zeme. Celom sa oprieme o kolená. Vzpa)en é ruky jemne pritlá"ame na u$i v stoji aj v predklone. V predklone ostaneme pä& sekúnd a potom pomaly dv #hame trup opä& do stoja spätné-ho. Celé cvi"enie opakujeme $tyrikrát.

M a j ú r á s a n a , h a m s á s a n a , p a d m a , m a j ú r á s a n a (str. 67) poz&cie páva a labute

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 29 — I I I . variáciu.

V(chodiskov á poloha: sed na pätách (vad)rásana, mandukásana — )aba), kolená sú mierne odtiahnuté od seba.

Ruky spolu vsunieme medzi kolená dla*ami na zem tak, aby zápästie smerovalo dopredu a prsty dozadu. Prsty mô)eme trocha ohnú&, pomô)e nám to udr)iava & rovnováhu. Pomaly spú$&ame brucho a )a-lúdok na ohnuté lakte, a) celé telo oprieme o lakte. Potom pomaly nap #name nohy dovtedy, k(m nie sú rovnako ako hlava a trup v rovnobe)nej l#nii so zemou. Usilujeme sa udr)a& v tejto poz#cii pä& sekúnd, potom ukladáme telo na zem tak, )e sa najprv dotkneme zeme koncami prstov nôh a "elom, uvo%n#-me ruky z podopretia a naraz s cel(m telom ich polo)#m e na zem. Celkom uvo%nen# le)#me na bruchu a odpo"#vame jednu minútu.

Pred vytvoren#m poz#cie sa nad(chneme, v priebe-hu cvi"enia zadr)#me dych a po skon"en# poz#cie vyd(chneme , pri"om uvo%n#me celé telo. Celú poz#ciu precvi"#m e trikrát po sebe a potom relaxujeme nieko%ko minút.

Poz#ci a majúrásana ve%mi pozit#vne ovplyv*uje niektoré vnútorné orgány, "o jogisti nále)ité oce*ujú. V dôsledku ve%kého tlaku, ktor( vzniká v oblasti )alúdka , zlep$uje sa funkcia slinivky bru$nej, p%úc, )alúdk a a obli"iek.

Preto)e poz#cia je skuto"ne &a)ká, na to aby sme ju dokonale zacvi"ili, je potrebn( dlh$# tréning. Najprv si mus#me podstatne zosilni& predlaktie a zápästie, lebo hmotnos& celého tela pri tejto poz#cii le)# na lak&och a dlaniach. Treba dáva& pozor aj na to, aby sme nepadli na "elo a neudreli sa. Preto sa odporú"a polo)i& mal( vankú$ik na zem tam, kde je hlava nad zemou.

Aj poz#cia majúrásana sa mô)e cvi"i& v dvoch variáciách, ktoré sa odli$ujú niektor(mi pohybmi.

1. variácia a) Zaujmeme poz#ciu majúrásana a z nej ako

z v(chodiskovej poz#cie pokra"ujeme v cvi"en# tak, )e sa "elom oprieme o zem a nohy zdvihneme "o najvy$$ie . Oporn(mi bodmi sú v tomto pr #pade dlane a "elo.

b) Postupujeme opa"ne: trup a hlavu dv#hame dohora a $pi"ky nôh opierame o zem. Tak vznikne poz#ci a hamsásana (labu&).

2. variácia V(chodiskovo u poz#ciou je padmásana. Predklon#,

me sa a ruky polo)#me dla*ami na zem tak, ako sme to op#sal i pri cvi"en# poz#cie majúrásana. Ke' sa oprieme dla*ami o zem, "elo sklon#me tak isto a) k zemi, nohy zlo)ené do poz#cie padmásana zdvihne-me dohora a celé telo — hlavu, $iju, trup i nohy zarovnáme do l#nie rovnobe)nej so zemou (vytvor#me poz#ci u padma,majúrásana — 14. kap.).

Túto poz#ciu mô)u cvi"i& iba %udia, ktor(m nerob# &a)kost i sedie& v poz#cii padmásana. Pre nich je táto variácia %ah$ia ne) zdanlivo jednoduch$ia poz#cia majúrásana. Variáciu padma majúrásana uvádzame aj medzi viacer(mi variáciami poz#cie padmásana (14. kap.).

Ad)apád)ap a

Toto cvi"enie sa zakladá na systéme ná$ho normál-neho d(chania, ktoré bez uvedomenia si vykonávame ka)d ( de* — cel(ch 24 hod#n, po cel( )ivot. Je to be)n é vdychovanie a vydychovanie. Ak k tomuto prostému d(chaniu pridáme presne ur"ené slovo v sanskrte naz(vané mantra, ktoré pozorne opakuje-me a vyslovujeme, vznikne cvik, ktor( sa naz(va d)apa . Ustavi"n(m opakovan#m ur"eného slova (mantry), ktoré sa nevyslovuje nahlas, ani $eptom, ale zaznieva iba v na$ej predstave, mysli alebo srdci, vzniká samo"inná vibrácia tohto slova. Neskôr tomu nemus#m e venova& u) vôbec pozornos&. Ke' sa u) nepreru$ovan é opakovanie uvedeného slova stane pre nás zvykom, vznikne cvik, ktor( sa naz(va ad)apá . To slovo potom prestupuje celé na$e vnútro, zachvieva sa vo v$etk(ch "astiach ná$ho tela, v sva-loch, nervoch i kostiach a preniká celou na$ou bytos&ou .

Cvi"eni e ad)apád)apa sa charakterizuje ako samo-vo%né pulzovanie vedomia, ku ktorému patr # krú)iv( pohyb v nás. Tento pohyb prechádza v %udskom tele cez pranické priechody, ktoré v na$ich predstavách vedú pozd/) chrbtice, po jednom na ka)dej strane (%av( prúd — idá a prav( prúd — pingalá). Úspech cvi"eni a závis# od sily na$ej predstavivosti a na$ej mentálnej pozornosti. Dobre nám pri tom pomáha ud)d)áj#,pránájáma , ktorá je vlastne základom cvi"e-nia ad)apád)apa.

Aby sme toto cvi"enie %ah$ie zvládli a zapamätali si ho, rozdel#me ho na nieko%ko "ast#. Nie je toti) také %ahké , ako by sa pri pre$tudovan# postupu zdalo. Ako pomôcku pou)ijeme pri *om nejak( predmet, ktor( prevezme úlohu po"#ta"a, preto)e myse% mus#me sústredi& na cvi"enie a nesmieme sa po"#tan#m rozpty%ova& . Napr#klad si kvôli tomu navle"ieme na pevnú ni& 54 rovnak(ch gu%ô"ok, za nimi navle"ieme jednu vä"$iu, odli$nú gu%ô"ku a ni& zavia)eme.

71

Mô)em e v$ak pou)i& aj ru)enec. Indovia nosia ako pomôcku na toto cvi"enie náhrdeln#k, ktor( sa naz(va rudrák$a,málá . Je to $núrka, na ktorej je navle"en(ch 54 alebo 108 gu%ô"ok. No v Indii — pravlasti jogy nájdeme viac druhov tak(chto malá s rôznym po"tom gu%ô"ok . Pri posúvan# jednotliv(ch gu%ô"ok pou)#va-jú jogisti iba dva prsty pravej ruky, prostredn#k a palec. Ostatné prsty sa gu%ô"ok nedot(kajú.

Pri cvi"en# postupujeme tak, )e poslednú vä"$iu gu%ô"ku , ktorá sa naz(va suméru, neprekro"#me, ale vrátime sa naspä&. Precvi"#me 54 dychov a po skon"en # ka)dého dychu posunieme jednu gu%ô"ku. Potom sa za"neme vraca& a opä& precvi"#me 54 dychov. Mô)eme si na $núrku navliec& aj 108 gu%ô"ok a potom sa nemus#me vraca&.

Pou)#vani e takéhoto prispôsobeného ru)enca pri cvi"en # ad)apád)apa má ve%k( v(znam a celé cvi"enie podstatne u%ah"uje. Rovnako ve%k( v(znam má aj vyslovovanie slova „sóham". Pri nádychu sa mentál-ne vyslovuje slabika ,,só" z pôvodného sanskrtského sah (on) a pri v(dychu „ h a m " z pôvodného sanskrt-ského aham (ja). Obidve slová splynú do jedného zvuku, ktor( nám umo)*uje dôkladne nasáva& vzduch s obsahom pranickej energie s jej vibráciou. Jednotlivci, ktor# chcú pestova& mantra,jogu, mô)u dlhotrvajúce precvi"ovanie vyslovovania zvuku „só-h a m " spoji& s d(chan#m, pri ktorom mô)u vyslovova& iné slovo — mantru, ktoré im ur"# guru.

Prvú "as& cvi"enia ad)apád)apa uskuto"*ujeme v medita"n(ch poz#ciách vad)rásana, sukhásana, siddhásana alebo svastikásana. V zaujat(ch poz#-ciách sa mus#me c#ti& pohodlne, aby sme v tej, ktorú si vyberieme, vydr)ali dlh$# "as. V takejto poz#cii precvi"ujem e ud)d)áj#,pránájámu sú"asne s d)ihvá,bandhou. Po ur"itom (krátkom) "ase toto cvi"enie skon"#m e a za"neme cvi"i& takto:

V priebehu nádychu sústred#me pozornos& na bod medzi obo"#m (bhrúmadhja) a pri v(dychu zase na bod na konci nosa (násikágra). Pri intenz#vnom vdychovan# a vydychovan# sa hlava z%ahka, samovo%-ne pohybuje nahor a nadol. Chrbtica pri tom ostáva vzpriamená. O"i máme otvorené a pri sústreden# sa na bod bhrúmadhja ich obraciame dohora a pri sústreden# sa na bod násikágra obraciame poh%ad cez $pi"k u nosa do priestoru.

V druhej "asti cvi"enia spájame s nádychom myslen( zvuk pranavy ÓM a pri v(dychu tento zvuk nahlas spievame. Pri nádychu sústre'ujeme pozor-nos& do lotosu vi$uddha v oblasti hrdla a pri v(dychu do lotosu manipúra v oblasti slne"nej spleté. Opaku-jeme trinás&krát. O základnej vibrácii zvuku ÓM podrobnej$i e hovor#me v prvej "asti knihy.

Pri tretej "asti cvi"enia ostávame e$te v pôvodnej poz#ci i a znovu vytvor#me d)ihvá,bandhu. Pri nády-chu si predstavujeme, )e vedieme prúd pranickej energie bez zvuku, iba s vnútorn(m uvedomen#m si slabiky „ s ó " z lotosu manipúra do lotosu vi$uddha.

72

Tu na tri sekundy zadr)#me dych. Pri v(dychu potom vedieme prúd pranickej energie, opä& bez zvuku, iba s vnútorn(m uvedomen#m si slabiky „ h a m " , z lotosu vi$uddh a do lotosu manipúra. Túto "as& cvi"enia opakujeme plynulé tridsa&krát. Vznikne tak súvisl( prúd vnútorného zvuku „sóham". Pri v(dychu zadr-)#me na tri sekundy dych aj v lotose manipúra.

0tvrt ú "as& cvi"enia cvi"#me rovnako ako tretiu "as&. Rozdiel je iba v tom, )e za"#name v(dychom so slabikou „ h a m " a tento v(dych vedieme v predstave z lotosu ád)*á cez stred tela dole do lotosu múládhá,ra. Potom pokra"ujeme nádychom so slabikou „ s ó " po chrbtici nahor do lotosu ád)*á. Vznikne tak súvisl( prúd vnútorného zvuku „hamsó" . Túto "as& cvi"eni a opakujeme tridsa&krát. O"i máme otvorené, no mô)eme ich striedavo zatvára&, "o nám pomô)e udr)a& stav bdelosti.

V piatej "asti cvi"enia vychádzame pri v(dychu so slabikou „ h a m " z bodu bindu na temene hlavy a pokra"ujeme postupne po lotosoch nadol a) do lotosu múládhára. Na oblas& tohto lotosu sa potom sústred#m e a zadr)#me dych na tri sekundy. Potom s nádychom a so slabikou „ s ó " postupujeme po jednotliv(ch lotosoch nahor, ako po stup*och scho-diska opä& a) do bodu bindu. V tomto bode sa zastav#m e a na tri sekundy zadr)#me dych. Vznikne tak súvisl( prúd zvuku „sóham" so zadr)an#m dychu v dvoch centrách — v lotose múládhára a v bode bindu. Aj túto "as& cvi"enia opakujeme tridsa&krát.

Dychov( prúd (nádych a v(dych) kombinujeme e$te s pranick(m prúdom veden(m v predstave. S nádychom vedieme mentálne zvuk slabiky „ s ó " z lotosu sahasrára do lotosu múládhára a sú"asne v predstave vedieme psychick( prúd prány so zvu-kom „ h a m " z lotosu múládhára do lotosu sahasrára. Potom pri v(dychu vedieme zvuk „ h a m " z lotosu múládhára do lotosu sahasrása a v predstave nám prechádza psychick( prúd prány so zvukom „ s ó " z lotosu sahasrára do lotosu múládhára. Tento dvojit( pohyb mô)eme prirovna& k dvojitému &ahu $núr y na záclone. Jedn(m koncom $núry &aháme dychov( prúd a druh( koniec nám dv#ha pranick( prúd. Potom sa to obráti; dychov( prúd sa dv#ha a pranick( prúd klesá.

0iest a "as& cvi"enia. Po precvi"en# v$etk(ch op#sa-n(ch piatich "ast# uvo%n#me jazyk zakrúten( dozadu (d)ihvá,bandha) , prestaneme myslie& na d(chanie a zatvor#me o"i. Usilujeme sa dosiahnu& stav bez my$lienok , dosta& sa do v$adepr#tomného neobme-dzeného vedomia. Vnútorn(m zrakom pozorujeme priestor za "elom, "idáká$a. Pozeráme sa do svojho vnútra ako do prázdnej nádoby. Po zdokonalen# sa v tomto cvi"en# mô)eme vo svojom vnútri vidie& rôzne svetelné tvary a neskôr "isté )iarenie na$ej vnútornej bytosti. Vtedy je na$e vnútro zbavené my$lienok a ponorené do vy$$ej sféry vedomia. To sú ciele, ktoré mo)n o dosiahnu& pomocou cvi"enia ad)apád)apa.

Ak dôsledne zvládneme nazna"ené vnútorné prú-dy, mô)eme sa nau"i& rozvádza& ich do ur"it(ch "ast# tela a pomáha& si tak pri lie"en# rôznych chorôb (prána vidjá). Celé cvi"enie nám má pomôc& pozna& a vedie& rozli$ova& dva prúdy, ktoré rozvádzame po celom tele, prúd dychu a prúd prány. Po dlh$om pestovan# cvi"enia ad)apád)apa objav#me prekvapu-júcu skuto"nos&, )e prúd prány prebieha v tele nezávisle od prúdu vzduchu. Pranickú energiu mô)e-me teda pomocou vôle rozvádza& do jednotliv(ch "ast # tela a dokonca ju mô)eme vedome vysiela& zo svojho tela von a priaznivo *ou pôsobi& na in(ch %ud#. Takto vy"erpanú pranickú energiu si potom dopln#-me cvi"en#m ad)apád)apa.

Cvi"en# m ad)apád)apa v$ak vytvárame v na$om tele okruh, preto)e vä"$inou si ne)eláme, aby nám pranická energia unikala von z tela. T(mto cvi"en#m sa pranická energia v na$om tele udr)iava a ucho-váva.

Cvi"eni e jednotliv(ch op#san(ch "ast# sa rozkladá do obdobia nieko%k(ch mesiacov s pravideln(m ka)dodenn( m opakovan#m. Na jednotlivé "asti cvi"e-nia ad)apád)apa mus#me prechádza& plynulé, s osob-ne pre)it(mi skúsenos&ami. Iba tak vznikne z jednot-liv(ch "ast# súvislé cvi"enie. Treba tu e$te pripome-nú&, )e mus#me dôkladne zvládnu& ka)dú "as& cvi"e-nia osobitne, inak nemô)eme postúpi& k 'al$ej "asti. Jednotlivé "asti cvi"enia mus#me teda opakova& dovtedy, k(m ich dokonale neovládneme, bez oh%adu na predp#san( po"et opakovan#.

Po ur"itom "ase teda zlo)#me z jednotliv(ch "ast# jedno cvi"enie, pri ktorom si u) pomáhame $núrou s 54 alebo 108 gu%ô"kami. Pomocou t(chto gu%ô"ok zakon"ujem e posledné dva stupne cvi"enia ad)apá-d)ap a celkom plynulo; pri jednom nádychu a v(dy-chu posunieme jednu gu%ô"ku.

V priebehu celého cvi"enia máme, pokia% mo)no, osta& v medita"nej poz#cii. Ak by sme v zaujatej medita"ne j poz#cii za"ali poci&ova& bolesti alebo tuhnutie svalov, mô)eme aj v priebehu cvi"enia zmeni& túto poz#ciu za inú. No poslednú "as& cvi"enia, do ktorej patr # 108 nádychov a v(dychov, mus#me absolvova& bez preru$enia.

Ad)apád)ap a udr)iava trvalú rovnováhu pokoja. Pomocou tohto cvi"enia mô)eme aj bez osobného u"ite% a jogy dosiahnu& stav dhárany. Ke' si osvoj#me celé cvi"enie ad)apád)apa, z#skame ako vzácny dar pocit spolunále)itosti ná$ho vnútorného bytia s exis-tenciou kozmu.

Ad)apád)ap a zmen$uje potrebu jedla a spánku, organizmus sa menej za&a)uje spracúvan#m potravy, látková v(mena sa zmen$uje a organizmus sa teda menej opotrebúva. Ako sa uvádza v literatúre o joge, nasleduje postupné omladzovanie tela. Cvi"enie ad)apád)ap a vyrovnáva záporné v(kyvy v "rtách ná$h o charakteru. Upev*uje du$evnú rovnováhu, a pomáha prekona& mnohé &a)kosti v )ivote.

K é v a l a k u m b h a k a Zabudnutie na dych

Ghéranda-Samhita — strofa 90 K(m "lovek )ije, mal by opakova& mantru ad)apa s po"#tan#m.

+love k by sa mal dr)a& opakovania mantry s po"#tan #m. Ak u) myse% "loveka nedoká)e sú"asne s opakovan #m mantry po"#ta& a oddel# sa od po"#tania, treba cvi"i& len kévalu a v nej zakotvi&.

Strofa 91 Preto by mal ka)d( dosiahnu& kévalu,kumbhaku. Prax kévaly

a ad)apy zdvojnásobuje rados& mysle. Komentár Ak sa kévala,pránájáma cvi"# dlh$# "as s koncentráciou, prána

sa stáva postupne stále %ah$ou. V dôsledku toho dych ve%mi zjemnie. Za"iato"n#ci majú dych "asto ve%mi hrub( . Prána sa postupne z%ah"uje a zjem*uje. Nádych a v(dych si vyspelej$# adepti jogy prestanú uvedomova& a dospejú k pocitu, ako by sa dych v hodinách meditácie zastavil. Prax kévaly vrchol# v tom, )e sa dych s#ce v skuto"nosti nezastav#, no ako by sa na* zabudlo, z "oho je odvoden( názov kévala,kumbhaka.

Zdanlivé zastavenie dychu

Stav, ktor( sa naz(va kévala,kumbhaka sa dosahu-je prepracovan#m cvi"enia ad)apád)apa. Pritom sa podnieti k "innosti stredn( pranick( priechod su$um,ná, ktor( podstatne ovplyv*uje dosahovanie stavu kévala,kumbhaka . Na prebudenie "innosti tohto pranického priechodu je vhodn( "as asi hodinu pred v(chodo m slnka a tento vhodn( interval trvá ve%mi krátko. V niektor(ch jogistick(ch $kolách sa odporú-"a cvi"i& ad)apád)apu práve v uvedenom "ase. V priebehu celého d*a sa toti) striedajú vo funkcii %av( pranick( priechod idá a prav( pranick( priechod pingalá a medzi toto striedanie sa vsúva krátky interval "innosti su$umny. Cvi"en#m ad)apád)apa sa majú %av( a prav( prúd vypnú& z "innosti a spoji& sa do jedného stredného priechodu. A) potom sa dosiahne stav kévala,kumbhaka — zabudnutie na dych.

Treba e$te pripomenú&, )e hoci je "as hodinu pred v(chodo m slnka najvhodnej$# na ovplyv*ovanie "in-nosti stredného pranického priechodu su$umná, mo)n o sa o to pokúsi& aj v inom dennom obdob#.

G y m n a s t i k a jogy

29. Vykrúcanie bedier do bokov (pr#prav a na poz#cie bhud)angásana, mandukása,

na, bhadrásana, majurásana a d)anu,$irásana) Tento cvik má tri variácie: 1. variácia V(chodiskov á poloha: le)#me na bruchu, nohy sú

roztiahnuté, dla*ami sa opierame pri pleciach o zem.

a) Nad(chneme sa. T r u p zodvihneme nahor a sú-"asn e "o najviac zohneme kolená, pri"om ich roz&a,

73

hujeme do bokov. Palce nôh prilo)#me na zemi k sebe. T r u p vzpriamime, dosadneme na päty obidvoch nôh do sedu vzpriameného a dlane rúk polo)#me na kolená. Vyd(chneme. Kolená sú odtiahnuté od seba, no palce nôh sa vzadu dot(kajú. Vytvorili sme poz#ci u mandukásana.

b) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Obidvoma rukami sa oprieme o zem za chrbtom a trup zaklon#m e dozadu. Panvu a bedrá dv #hame pritom "o najvy$$ie .

c) Vrátime sa spä& do sedu vzpriameného (man-dukásana). Vyd(chneme. Z tej polohy sa predklá*a,me nato%ko, aby sa hrudn#k dotkol zeme. Kolená sú stále odtiahnuté, dla*ami sa pri pleciach opierame o zem. Vzápät # sa opä& vzpriamime, trup zdv#hame dohora a sú"asne nap #name ohnuté nohy, ktoré polo)#m e natiahnuté pri sebe. Sme v poz#cii bhun,d)angásana . Cel( cvik, ktor( sa podobá pohybu nôh pri plávan#, opakujeme $tyrikrát.

2. variácia V(chodiskov á poloha: sed#me na zemi, nohy v ko-

lenách ohneme a rukami si ich pritlá"ame k hrudn#-ku. Chrbtica je vzpriamená.

a) Obidve kolená vykrútime nabok, stla"#me ich k zemi a chodidlá nôh spoj#me. Vznikne poz#cia bhadrásana.

b) !avú nohu vystrieme a vysunieme nabok. Dosadneme na pätu pravej ohnutej nohy. Hmotnos& tela prenesieme do stredu medzi pravú ohnutú nohu a %avú vystretú nohu.

c) Predklon#me sa, dlane oprieme o zem, vystretú nohu zohneme pod seba a po vzpriamen# dosadneme na päty obidvoch nôh. Palce nôh sú pritom pri sebe a kolená odtiahnuté od seba. Vznikne poz#cia mandu-kásana.

d) Predklá*ame trup, k(m nedosiahneme hrudn#-kom zem. Dlane opierame pri pleciach o zem a hrudn#k, posúvame dopredu. Vzápät # za"neme dv#ha & hlavu, nadvihneme trup a opä& sa presunieme do sedu na päty. Trup v$ak ostáva stále v predklone. Dlane sú v priebehu celého cvi"enia na zemi. Toto posúvanie trupu v poz#cii mandukásana dopredu a dozadu opakujeme desa&krát a) tridsa&krát.

Pri zdv#han# sa dohora vdychujeme a pri predklá,*an # vydychujeme. D(chame pod%a ud)d)áj#,práná,jámy tak isto ako pri v$etk(ch ostatn(ch 'al$#ch cvikoch.

e) Po skon"en# posledného posunu sa opä& vzt("i-me do sedu vzpriameného. Sed#me na cel(ch chodid,lách, palce nôh sú pri sebe (mandukásana). Z tejto polohy natiahneme pravú nohu doprava a presadne-me si cez pätu ohnutej %avej nohy do sedu na zem. Pravú nohu zohneme v kolene a chodidlá nôh prilo)#m e k sebe. Kolená smerujú nabok k zemi. Vznikne poz#cia bhadrásana.

f) Osvojen#m si techniky poz#ci# bhadrásana a mandukásana a pridan #m op#saného striedania nôh

29

74

pri ich vystieran# i presadávania cez päty dopredu a dozadu, vytvor#me bez predklá*ama trupu plynulé a esteticky pôsobiace cvi"enie, ktoré nám ú"inne uvo%*uj e bedrá, "o je nevyhnutne potrebné nielen pri obidvoch uveden(ch poz#ciách, ale napr#klad aj pri poz#ciác h siddhásana, padmásana a pod.

K predchádzajúcemu plynulému cvi"eniu, t. j. kombinácii poz#ci# bhadrásana a mandukásana, pri-dáme úklony trupu do%ava a doprava. Pravou rukou pritom chyt#me cez hlavu palec pravej nohy a pravé ucho sa dotkne pravého kolena. To isté zacvi"#me na druhú stranu. Tak vznikne poz#cia d)ánu,$irásana nabok.

Opakujeme $tyrikrát. 3. variácia (pr#prava na poz#ciu majúrásana) V(chodiskov á poloha: sed na pätách, kolená sú

odtiahnuté od seba v k%aku (mandukásana). Ruky spojené dla*ami umiestnime medzi kolena-

mi. Potom sa dla*ami oprieme o zem tak, )e konce prstov smerujú k telu a zápästie od tela. Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Ruky zohneme v lak&och, trup predklon#me , nohy máme ved%a seba a kolená nap#-name. .alúdok oprieme o lakte, "elom a prstami nôh sa opierame o zem. V tejto polohe vydr)#me nieko%ko sekúnd. Pokúsime sa striedavo dv#ha& zo zeme hlavu a $pi"ky nôh. Potom sa uvo%n#me a polo)#me sa na bruchu. V priebehu v(dychu relaxujeme.

Celé cvi"enie opakujeme trikrát, pr #padne viac-krát.

30. Preh.banie chrbtice, precvi/enie pliec a svalov chrbta (pr#prava na poz#ciu mandukása-na a precvi"enie poz#ci# pas"imottánásana, bhu,d)angásan a a dhanurásana) V(chodiskovo u poz#ciou je bhud)angásana. Aj

tento cvik má tri variácie. /. variácia Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. !avú nohu

zohneme v kolene a za chrbtom chyt#me pravou rukou palec %avej nohy. T r u p zaklon#me dozadu. !avo u rukou sa opierame vpredu o zem a usilujeme sa temenom hlavy dotknú& chodidla %avej nohy. Lake& sa vykrúca smerom k telu a hore nad hlavu.

Vyd(chnem e a relaxujeme; le)#me pritom na bruchu. Cvik opakujeme s %avou i pravou nohou.

2. variácia a) V(chodisková poloha: bhud)angásana. Nad(chnem e sa. Pri v(dychu sklá*ame trup k zemi

a sú"asne dv#hame vystretú pravú nohu dohora. Bok pritlá"am e na zem. Dla*ami sa pri pleciach opierame o zem. Pravé l#ce polo)#me na zem a pravá noha klesá oblúkom doprava, a) sa polo)# na zem tak, )e vytvor# s %avou nohou prav( uhol.

b) V predchádzajúcej polohe zohneme pravú no-hu na zemi "o najviac, palec pravej nohy sa pritom dotkne vnútornej strany %avého stehna.

c) Nad(chneme sa. Le)#me na bruchu. Pomaly zdv#ham e trup zo zeme, hlavu zdvihneme dohora

30

75

a oprieme sa o dlane. Bedrá pritlá"ame k zemi. Pri v(dych u sú"asne vystierame pravú nohu tak, )e palec pravej nohy posúvame po %avej nohe smerom nadol, k(m nemáme nohy zase ved%a seba. Le)#me so vzt("en( m trupom v poz#cii bhud)angásana. Zakon-"#me nádychom a v(dychom. Cvi"enie opakujeme $tyrikrát .

3. variácia V(chodiskov á poloha: bhud)angásana. Nadvia)em e na predchádzajúci cvik a postupuje-

me takto: Nad(chneme sa a zohneme pravú nohu. Jej prsty oprieme o vnútornú stranu pravého stehna. T r u p vyrovnáme do sedu cez pravú zohnutú nohu, za ktorou dosadneme na zem. Pravá noha ostáva zohnutá pred trupom. !avá noha je vystretá do%ava. Pravú nohu vystrieme a posúvame ju pozd/) %avej nohy nadol. Obidve nohy vystrieme a pri v(dychu predklon#m e trup tak, aby sa hlava dotkla kolien a rukami chyt#me palce na nohách. Tak vznikne poz#ci a pas" imottánásana.

Rovnak(m i pohybmi, no v opa"nom slede sa potom vraciame do v(chodiskovej polohy.

b) Nad(chneme sa. Z poz#cie pas"imottánásana zdv#ham e trup do sedu, sú"asne oh(bame pravú nohu v kolene a koleno pritlá"ame na zem. Pooto"#me sa o $tvr& kruhu doprava. Nohu v kolene zohneme tak, )e sa pravá päta tesne dotkne pravej slabiny. Presadneme si na pravé koleno a pravú pätu; %avá noha je vystretá nabok. Zodvihnut(, mierne predklo-nen( trup sa opiera o nohy. Pooto"#me sa o $tvr& kruhu doprava, %avá noha ostáva vystretá, pravé ohnuté koleno mus#me vysunú& doprava tak, aby sme sa palcom pravej nohy dotkli vnútornej strany %avého stehna. Vyd(chneme. Potom posúvame pravú nohu pozd/) %avej smerom nkdol. Obidve nohy vystrieme ved%a seba. Opä& vytvor#me poz#ciu bhud)angásana. Nad(chnem e sa.

V poz#cii bhud)angásana pri v(dychu ukladáme trup na zem a zdv#hame %avú nohu. Potom cvi"#me cviky 2. a 3. variácie za sebou s druhou nohou a na opa"n ú stranu. Vykonávame tak súvisl( pohyb, pri ktorom si zdokona%ujeme tri poz#cie: mandukásana, bhud)angásan a a pas"imottánásana.

Opakujeme $es&krát.

76

6. kapitola

BRAHMA&RANDHR A & CHRÁM DU*E

M e d i t a "n é poz #cie

Svastikásana

Ozna"uj e sa ako ve%mi u)ito"ná poz#cia pri v$et-k(ch druhoch koncentra"n(ch cvi"en#. Treba sa v nej nau"i& sedie& pevne, bez pohnutia, no aj bez napätia. Vyu)#vam e ju pri striedan# s ostatn(mi medita"n(mi poz#ciami , ako sú vad)rásana, sukhásana, siddhása,na a padmásana a aj pri cvi"en# pránájámy.

P r á n á j á m a

Bhrámar" a nad"&!ódhana 1 : 4 : 2 (5. stupe*, 1. kap.)

Bhrámar # je ú"inné d(chacie cvi"enie, ktoré zlep-$uje funkciu hlasiviek. Ovplyv*uje aj zafarbenie a tón hlasu a sleduje funkciu dychu v lotose vi$uddha.

G y m n a s t i k a jogy

Ako pr#prava na poz#cie op#sané v tejto kapitole sa pou)#v a gymnastika jogy ". 23 (3. kap.).

Súrja&namaskár a (pozdrav slnku)

Toto cvi"enie obsahuje dvanás& poz#ci# tela estetic-ky stmelen(ch do súvislého celku, ktor( naz(vame pozdrav slnku alebo slne"né cvi"enie. T(chto dvanás& poz#ci # by sme si mali osvoji& ako dennú dávku telesného pohybu a vyu)#va& ich a) do vysokého veku, lebo sta"ia na udr)anie pru)nosti chrbtice a celého tela.

Kapála&randhra&dhaut i (o/ istenie lebe/nej !trbiny )

Toto cvi"enie osvie)uje a pomáha predchádza& miernej$iem u prechladnutiu. Pomáha aj pri ob"as-nom lie"en# %ah$#ch ochoren# hrtana, nosohltana a d(chac#ch ciest. Osved"uje sa i po prekonan(ch chr#pkov(c h chorobách. Odstra*uje ospalos& a priná-$a pocit svie)osti. Ak máme unavené o"i, u%av# sa nám po malom osvie)ujúcom kúpeli tohto delikátneho bodu na temene hlavy.

78

Joga&nidr á (jogistick. spánok)

Joga,nidr á je psychick( tréning, ktor( sa stane oporou ná$ho du$evného zdravia. Jeho pomocou dosahujeme pokojn( spánok, "istú myse% a du$evn( pokoj, ktor(m si lie"ime nervy. Odstra*uje na$e zlé zvyky a u"# nás, ako mame uplat*ova& svoje prospe$-nej$ie zvyky.

Svast ikásana

V(chodiskov á poloha: sed#me na zemi so vzpria-menou chrbticou, nohy máme rozlo)ené.

Pravú nohu zohneme v kolene a jej chodidlo polo)#m e na %avé stehno tak, aby sa noha a stehno mierne opierala priehlavkom. Potom dopln#me do poz#ci e %avú nohu, a to tak, )e ju zohneme v kolene a chodidlo zasunieme do priestoru medzi %(tkom a stehnom zohnutej pravej nohy. Ruky máme polo)e-né na kolenách dla*ami nahor a palce s ukazovákom sú na obidvoch rukách spojené. Ostatné tri prsty dr)#m e narovnané (d)*ána,mudrá).

Svastikásana sa pou)#va pri v$etk(ch druhoch sústre'ovac#c h cvi"en# na striedanie s ostatn(mi medita"n(m i poz#ciami a aj pri d(chac#ch cvi"eniach. Podobá sa poz#cii siddhásana.

B h r á m a r # pránájáma — d(chacie cvi#enie so zvukom

Bhrámar # je ú"inné cvi"enie pránájámy. V)dy by sme ho mali cvi"i& na tichom mieste, kde sme sami. Zlep$uj e okysli"ovanie krvi v orgánoch ulo)en(ch v hrdle, hrtane, ako aj vo svaloch okolo hlasiviek. Preto pozit#vne ovplyv*uje zvu"nos& hlasu, jeho melodickos& i zafarbenie sa n#m podstatne zlep$uje, ak pritom sústred#me pozornos& na zvuky pri nády-chu a v(dychu. Sú"asne sa tak zdokona%ujeme v zameriavan# mysle na tieto zvuky, "o vytvára predpoklady lep$ieho pochopenia jogistickej náuky o zvuku, t. j. náda,jogy, ktorá je sú"as&ou tejto kapitoly.

Pri cvi"en# bhrámar # zaujmeme niektorú z medi-ta"n(c h poz#ci#, v ktorej sa dobre c#time a zavrieme o"i:

a) Po dôkladnom vyd(chnut# vd(chneme vzduch obidvoma nosn(mi dierkami.

b) Zadr)#me dych. c) Vytvor#me d)alandhára,bandhu a múla,band,

hu — vydr)#me pä& sekúnd. d) Uvo%n#me bandhy a zakryjeme si o"i ukazo-

vákmi. e) Pomaly vydychujeme a napodob*ujeme bzu"a,

nie "meliaka.

79

Táto pránájáma zni)uje vysok( krvn( tlak a pri-spieva k spr#jemneniu hlasu, najmä ak sa obmie*a v nasledujúcich variáciách.

Pri vytváran# zvuku sa sústre'ujeme na kr"nú jamku a na kore* jazyka, do oblasti lotosu vi$uddha. Potom prenesieme pozornos& na lotos ád)*á. T(m napodobn #m e bzu"anie v"ely.

Po dôkladnom vyd(chnut# vdychujeme vzduch a sústred#me sa "o najvy$$ie , do lotosu ád)*á a a) na temeno hlavy. T(m dosiahneme vysok( tón bzu"ania v"ely .

Pri v(dychu prenesieme pozornos& zase "o najni)-$ie — do lotosu múládhára, "#m sa vytvor# hlbok( tón bzu"ani a "meliaka.

Úspe$n é cvi"enie bhrámar #,pránájámy má ve%k( v(zna m pre %ud# s rôznym povolan#m, kde je dôle)ité pou)#vani e hlasu, slov aj intonácie, teda najmä pre spevákov, hercov, re"n#kov, u"ite%ov a pod. Zdá sa, akoby celé tajomstvo tvorby t(ch najkraj$#ch tónov slávnych spevákov tkvelo práve v ovládan# ur"it(ch jogistick(ch discipl#n, t.j. správneho d(chania a tvor-by zvuku a tónov. Ve%a spevákov a hercov tvor# slová a tóny správnym jogistick(m spôsobom doslova in$tinkt#vne ; neuvedomujú si, )e postupujú pod%a zásad jogy.

Lie"ebn é ú"inky tohto cvi"enia pránájámy sú tak isto ve%mi pozoruhodné. Predov$etk(m uvo%*uje kr"n é svaly a zni)uje krvn( tlak. Uvo%*uje aj drobné svaly hlasiviek a navy$e priná$a mentálne uspokoje-nie a schopnos& dôkladne sa sústredi& na tón a v(raz. Je pr #pravn(m $tádiom na cvi"enie náda,jogy.

Pôsobenie cvi"enia bhrámar # mo)no zhrnú& tak, )e sa n#m dosahuje pekné zafarbenie hlasu, vytvára zvu"n ( hlas, pomocou ktorého mo)no dosahova& pôsobivé re"n#cke prejavy a "isté tóny pri speve.

S ú r j a ,namaskár a pozdrav slnku

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 28 (3. kap.).

Slne"né cvi"enie by sme mali za"a& cvi"i& v"as ráno, tvárou obráten# proti slnku. Slnko sa od dávnych "ias pova)oval o za darcu zdravia a dlhého )ivota a jogisti ho uctievali osobitn(m cvi"en#m, ktoré sa skladá z dvanástich poz#ci# zostaven(ch do jedného celku. Objavujú sa v *om aj niektoré poz#cie, s ktor(mi sme sa stretli u) v predchádzajúcich kapitolách. Zara'ujú sa do tohto cvi"enia celé alebo len ich +asti.

V priebehu celého cvi"enia ostávame na jednom mieste. Uvedomujeme si to tak, )e dlane, ktoré polo)#m e pri predklone na zem, ostávajú trvalé pri chodidlách nôh, neposúvajú sa. Jednotlivé poz#cie spájame plynulé, jednu za druhou, pri"om nezabúda-me na pln( jogistick( dych. D(chanie koordinujeme s pohybom v jednotliv(ch poz#ciách.

80

Cvi"eni e súrja,namaskára redukuje tuk na bruchu, rob# chrbticu pru)nej$ou a kon"atiny ohybnej$#mi; zvä"$uj e vitálnu kapacitu p%úc. Pripravuje telo na to, aby %ah$ie zvládlo zlo)itej$ie poz#cie a nepru)nému telu vracia svie)os&. Ka)dá z dvanástich poz#ci# zlep$uj e funkciu iného druhu svalstva a chrbtica sa pri nich preh(ba dopredu aj dozadu. Pri oh(ban# chrbtice dopredu vytlá"a bránica dych. Pri záklone sa hrudn#k roz$iruje a p%úca sa nap/*ajú hlbok(m nádychom. T(m sa zlep$uje krvn( obeh, okysli"uje krv a odstra*uje sa únava organizmu. Ak nemáme dos& "asu na cvi"enie in(ch poz#ci#, sta"# denne cvi"i& súrja,namaskár u na to, aby sme si udr)ali ohybné a pru)né telo do vysokého veku.

V nasledujúcich statiach op#$eme postup pri prak-tickom cvi"en# jednotliv(ch "ast# súrja,namaskára.

/. #as% V(chodiskov á poloha: stoj#me vzpriamene, ruky

máme zopnuté pred hrudn#kom, predlaktie dr)#me vodorovne, nohy máme pri sebe.

2. #as% Nádych. Zopnuté ruky dv#hame hore nad hlavu, do vzpa)e,

nia. T r u p pomaly preh(bame do záklonu. Nohy ostávajú pri sebe.

3. #as% Vrátime sa do stoja vzpriameného a od hlavy

za"nem e oh(ba& trup do predklonu. Zopnuté ruky rozpoj#me a dla*ami sa dotkneme zeme pri chodid,lách, kde ostanú v priebehu celého 'al$ieho cvi"enia a nebudú sa posúva&. Hlavu máme pri kolenách. Vyd(chneme .

4. #as% Nádych. !av ú nohu posunieme dozadu a pravú nohu

zohneme v kolene. Dlane ostávajú opreté ako v pred-chádzajúcej poz#cii, hlavu dv#hame nahor. Chrbticu vyrovnáme, pri"om dávame pozor, aby sme pätu pravej nohy nezodvihli zo zeme. !avá noha je vystretá a od kolena po priehlavok le)# na zemi.

5. #as% Zadr)ani e dychu. Túto "as& mo)no cvi"i& dvoma

spôsobmi. a) Pravú nohu prilo)#me k %avej, obidve nohy

oprieme o ohnuté $pi"ky nôh, dlane ostávajú stále na pôvodnom mieste.

b) Pravú nohu prilo)#me k %avej a boky dv#hame dohora nato%ko, )e na$e telo vytvor# trojuholn#k. Chodidlá sú ved%a seba a dlane sa na nezmenenom mieste opierajú o zem. (Je to rovnaká poz#cia ako v 8. "asti. )

6. #as% V(dych . Oh(bam e ruky v lak&och a pomaly ukladáme telo

na zem — na brucho. Opierame sa o $pi"ky nôh. Do%ahnem e telom na zem a vtiahnut#m brucha trocha nadvihneme panvu od zeme. Na zemi ostane

81

osem "ast# ná$ho tela: brada, obidve dlane, hrudn#k, kolená a palce nôh.

7. #as% Nádych. Le)#m e na bruchu. Panvu a nohy pritla"#me pevne

k zemi, dla*ami sa stále opierame na pôvodne zaujatom mieste. Od hlavy za"neme dv#ha& telo zo zeme, a) sa dostaneme do poz#cie bhud)angásana. Nohy máme ved%a seba.

8. #as% V(dych . Boky dv#hame nahor, telo vytvor# trojuholn#k (ako

v 5. "asti cvi"enia). Dlane a chodidlá sa opierajú o zem. Päty sa nemajú zodvihnú& zo zeme.

9. #as% Nádych. Pravú nohu vysunieme dopredu, %avú zohneme

v kolene, hlavu zodvihneme dohora. Chrbticu vyrov-náme; pätu %avej nohy pritom nedv#hame zo zeme. Pravá noha je vystretá a od kolena po priehlavok le)# na zemi. Je to rovnaká poz#cia ako vo 4. "asti cvi"enia, iba nohy sú vymenené.

10. #as% V(dych . Pravú nohu prisunieme k %avej; ostávame v pred-

klone. Dlane sa stále na rovnakom mieste opierajú o zem. Hlava sa dotkne kolien ako v poz#cii padahas,tásana (podobne ako v 3. "asti cvi"enia).

11. #as% Nádych. Vzpriamime sa, ruky vzpa)#me a dlane zopneme

nad hlavou. Pomaly preh(bame trup a) do záklonu (podobne ako v 2. "asti cvi"enia).

12. #as% V(dych . Zo záklonu prejdeme do stoja vzpriameného a zo,

pnuté ruky vedieme nadol do pripa)enia. Celé cvi"enie súrja,namaskára opakujeme dva-

nás&krát , a to $es&krát v pomalom tempe a $es&krát r(chlej$ie .

Súrja —namaskára sa skladá z dvanástich poz#ci# tela. Po zapamätan # si v$etk(ch poz#ci# a ich zvládnut# sa cvi"enie stane jednoduch(m a telesn( pohyb pri *om nebude namáhav( . Ako sme u) pripomenuli, v$etk(c h dvanás& poz#ci# sa má cvi"i& s tvárou obrátenou k slnku, teda ráno k v(chodu, a ak sa cvi"# ve"er , k západu. K jednotliv(m poz#ciám sa via)u ur"it é mantrické vety, a to:

prvá poz#cia — stoj#me: 0M Hrám Mitrájanamah, druhá poz#cia — záklon: Ó M Hr&m Ravajénamah, tretia poz#cia — predklon: OM Hrúm Súrjájanamah, $tvrt á poz#cia — %avá noha je vzadu: OM Hraim

bhanavénamah, piata poz#cia — trojuholn#k: OM Hraum Khagája-

namah, $iest a poz#cia — le)#me na bruchu: OM Hramh

Pu$nénamak,

siedma poz#cia — poz#cia kobry: O M Hrám Hiranja-gagarbájanamah,

ôsma poz#cia — trojuholn#k: Ó Hr&m Ma'#ajénamah, deviata poz#cia — pravá noha je vzadu: OM Hrúm

A ditjájanamah, desiata poz#cia — predklon: Ó M Hraim Savitre-

namah, jedenásta poz#cia — záklon: OM Hraum Arkája-

namah, dvanásta poz#cia — stoj#me: 0M Hramh Bháskarája-

namah. V$etk y tieto mantry znamenajú pozdrav slnku;

OM — klaniam sa slnku. Ka)dé tretie slovo mantry je in(m menom boha Slnka — Súrju.

V priebehu cvi"enia si v mysli rytmicky opakujeme uvedené vety. +asom sa tieto zvuky stávajú sú"as&ou pohybov aj d(chania a udávajú celému cvi"eniu pravideln( rytmus. Okrem toho povy$ujú toto cvi"e-nie do istej miery na obrad.

Pred za"iatkom cvi"enia súrja,namaskára sa mô)e trikrát a) dvanás&krát opakova& aj Gájatr#,mantra. Symbolizmus a obrad sa dopln# e$te t(m, )e si* pred opakovan#m mantry naberieme vodu do dlan#.

Gájatr#,mantra : OM Bhur Bhuvah Svah Tat Savitur Varénjan Bhargó Dévasja Dh&mahi Dhijó Jó N ah Prá#ó-dajat.

Kapála,randhra,dhaut i

Ghémnda-samhita — strofa 34 Na pravej ruke pritla"te palcom k sebe prstenn#k a mal#"ek.

Ukazovákom a prostredn#kom um(vajte kapala,randhru. T á t o prax vylu"uje choroby, ako ka$e%, prechladnutie a nádchu.

Komentár Kapala ozna"uje lebku, presnej$ie jej hornú "as&, miesto, ktoré

je pomerne v(razné na hlavách novorodencov. Kapála,randhra,dhaut i sa niekedy ozna"uje aj názvom kapá,

la,randhra,$ódha n ($ódhan znamená "isti& — um(va&). Vyjadru-je sa t(m um(vanie hornej "asti lebky.

Pri tomto obrade sa pou)#va studená voda; v Indii ho %udia robia pri riekach. Ak sa uskuto"*uje doma, odporú"a sa pou)#va& nádobku s vodou, pr #padne nabra& vodu do dlane sformovanej ako miska. Vodu si vylejeme na temeno hlavy (kapála,randhru), "o nieko%kokrá t opakujeme.

Kapála,randhr a je najdôle)itej$#m miestom na tele, z ktorého sa ovláda celé telo. Nachádzajú sa v *om nervy ve%kého mozgu a je s#dlom sily jogistov. Z tohto miesta sa riadi du$evn( aj fyzick( organiz-mus. +asto sa táto oblas& spom#na aj pod názvom Brahma,randhr a a uvádza sa, )e je s#dlom brahmy — bo)skej du$e (chrám du$e).

Dôle)itos & lotosu sahasrára a mozgu iste netreba osobitne zdôraz*ova&, ani pochybova& o tom, )e im treba venova& "o najvä"$iu starostlivos&. Tento jemn(

82

a citliv( organizmus treba chráni& pred ak(mko%vek poranen #m . Na$&astie je dobre ulo)en( v kostiach lebky. Kapála,randhra by sa mala raz denne pri kúpan# alebo sprchovan# umy&. Osvie)uje sa t(m myse% a psychické prúdy. Myse% sa stáva vyrovnanou a pokojnou.

Strofa 35 Pre"isti a sa nervy, z#ska sa duchovn( poh%ad. Kapála,randh,

ra,dhaut i by sa mala uskuto"*ova& po spánku, jedle a na sklonku ve"era .

Komentár Touto krijou sa zharmonizujú nervy a zlep$# sa zrak. Je ve%mi

dobré, osvoji& si túto prax ako ka)dodenn( zvyk. Pri ka)doden-nom kúpan # alebo sprchovan # by sme si nikdy nemali lia& na hlavu teplú vodu.

Postup pri cvi"en#: Pritla" na svoj chrám palce. Pomal(mi krú)iv(m i pohybmi stále viac spájaj palec alebo ukazovák a prostredn#k s t(mto bodom.

Tu treba pripomenú&, )e sa hovor# o bode na temene hlavy, v mieste bindu, o ktorom podrobnej$ie p#$em e v 3. kapitole. Op #sanú masá) mo)no robi& jednoducho ako ka)dodennú kozmetiku. Odporú"a sa pou)#va& pritom mali"kú $álo"ku alebo likérov( pohárik (aby sa vä"$#m mno)stvom pou)itej kvapali-ny pr #padne nepo$kodil ú"es). Do tejto nádobky mô)em e nalia& alpu, kol#nsku vodu alebo iba studenú vodu, ktoré si potom ako pr#jemnú chladivú kvapali-nu nalejeme na temeno hlavy. Krú)iv(m pohybom ukazováka s prostredn#kom alebo palca potom mas#-rujeme jemne temeno hlavy (chrám du$e).

J o g a ,nidr á jogistick( spánok

Len ve%mi málo %ud# vie dokonale spa&, dobre zaspáva& a správne sa zobúdza&. Ve%a )ivotn(ch neúspechov zapr#"i*uje zl( spánok a pri mnoh(ch úspechoch zase asistuje dobr( spánok. Spánok ovplyv*uj e na$e nálady, citov( )ivot, ako aj v(kyvy na$ej psychickej sily a odolnosti. Telo a myse% nás poslúchajú iba vtedy, ak sme osvie)en# dobr(m spánkom; iba tak ich mô)eme ovláda&. Ak zaspávame s roz"u%ujúcou knihou, "i nap#navou detekt#vkou, alebo si pred span#m rie$ime osobné starosti, podlie-hame úzkostiam, rozru$ujeme si myse% a zapr#"i*uje-me si nepokojn(, $kodliv( spánok, ktor( nás "asto namiesto osvie)enia vy"erpáva. Jedine hlboké a úpl-né ponorenie sa do spánku mô)e kladne ovplyvni& "innos & na$ej mysle, a t(m aj celej na$ej inteli-gencie.

Spánok má by& vlastne ni)$#m $tádiom stavu samádhi, ktor( dosahujú vyspel# jogisti a v ktorom je "lovek spojen( s najvy$$#m byt#m. Na$e vnútro sa má pred zaspávan#m o"isti& od hrub(ch zmyslov(ch predstáv, aby sa z mysle odstránili preká)ky vstupu

83

"ist(c h mentálnych vnemov a in$piráci#. Tieto vnemy potom riadia na$u "innos& v ka)dodennom )ivote a stávajú sa základom )ivotnej múdrosti. +ist( prame* in$pirácie treba v$ak najprv otvori& v na$om vlastnom vnútri a a) potom ho vyu)#va& v praxi.

Medzi prospe$n(m spánkom, o ktorom hovor#me, a na$#m zvy"ajn(m spánkom, pln(m strachu a staros-t# z problémov, ktoré máme vyrie$i& na budúci de*, je ve%k( rozdiel. Mnoh # z nás, ak chcú vôbec zaspa&, uchy%uj ú sa k liekom, niekedy aj k alkoholu a in(m uspávac#m prostriedkom, len aby utlmili vedomie a aspo* trocha zaspali. Tak(to spánok s#ce pomô)e odd(chnu & si telesne a niekedy aj du$evne, nepriná$a v$ak psychick( prospech z h%adiska jogistickej praxe.

Niekedy spánok vyvoláva aj lenivos& tela a mysle a "as, ktor( venujeme neuvedomelému a zbyto"ne dlhotrvajúcemu spánku, by sme mohli ove%a lep$ie vyu)i& na jogistické cvi"enia. Tieto cvi"enia by nás osvie)il i a pripravili na$u myse% na u)ito"nú a pros-pe$n ú prácu.

K sústre'ovaniu mysle a my$lienok pred span#m patr# nemenej dôle)it( zvyk sústre'ova& sa pri zobúdzan#. Rovnako ako pri zaspávan# nesmieme v mysli zotrváva& pri my$lienkach o strachu, utrpen#, nedôvere a pochybnostiach, nesmieme sa k tak(mto my$lienka m upútava& ani pri prebúdzan# . Inak by sme potom cel( de* vliekli so sebou prúdy záporn(ch a pochybn(ch my$lienok, ktoré by sa nám lepili na päty ako smola. Mali by sme si zvyknú& vstáva& aspo* o polhodinu skôr, ne) nevyhnutne potrebujeme a z#skan( "as venova& psychickému tréningu — cvi"e-niu joga,nidrá. Mô)eme sa n#m r(chle zbavi& ospalos-ti a pocitu únavy, pr#p. omámenia zo spánku. Pri prebúdzan # sa zvy"ajne potácame medzi polospán-kom a polobden#m a nemô)eme sa jednozna"ne prebra&. Joga,nidrá nám pozvo%na upevn# vô%u, sústred# myse% aj my$lienky pri vynáran# sa zo spánku a a) po zisten# rozsahu na$ej osobnej sily budeme pripraven# zvládnu& úlohy nastávajúceho d*a. T(m do istej miery zmiernime aj svoju zlú náladu pri prebúdzan # sa, ktorá nás nebude v priebehu d*a nepriaznivo ovplyv*ova&.

Joga,nidr á sa teda stáva na$#m lekárom a priate-%om, okrem toho, )e v nás prebúdza mimoriadne schopnosti a nadanie, o ktor(ch sme "asto nemali ani tu$enie . V pokojnej hladine na$ej du$e upokojenej cvi"en# m joga,nidrá mô)u tieto vlastnosti vypláva& na povrch. Cvi"enie joga,nidrá uplat*ujeme teda pred span#m aj pri prebúdzan#, preto)e v obidvoch pr#pa-doch pôsob# blahodarne na nervov( systém.

Ak budeme dlh$ie postupova& pod%a metódy joga,,nidr á a budeme pritom cvi"i& ur"ité základné jogistické poz#cie i pránájámu, zist#me, )e potrebuje-me "oraz menej spánku, )e spánok nahradzujeme jogistick(mi cvi"eniami a prestávame poci&ova& ma-látnos& a únavu. Neskôr, ke' sa nám podar# dosiah,

23

84

nu& vysok( stav samádhi, ná$ spánok prejde do tohto stavu a splynie s n#m. Potom si mô)eme dovoli& aj to, )e sa na ur"it( krátky "as ponor#me do tohto stavu a nahrad #me n#m spánok. O jogistoch, ktor# dosiahli takúto úrove*, sa hovor#, )e v skuto"nosti ani nespia. Cez de* sú úplne "ul# a v noci sa namiesto spánku pohrú)i a na tri alebo $tyri hodiny do samádhi. Dokonca sa tvrd#, )e jogistovi spánok, ktor( trvá viac ne) $tyri hodiny, $kod#. Vraj vy"erpáva jeho myse% a unavuje telo.

Celé cvi"enie sa zakladá na jedinej jogistickej poz#cii , na poz#cii $avásana. Le)#me v nej na chrbte, nohy máme mierne odtiahnuté od seba, ruky le)ia pozd/) tela dla*ami nahor. O"i máme zavreté. Vlastnou vô%ou si prikazujeme, "o máme robi& a na "o máme myslie&. Ak máme u"ite%a, ktor( nás vedie, podrobujeme sa jeho pokynom. V takom pr #pade prechádzame cez celé cvi"enie ove%a %ah$ie.

Ak cvi"#me sami, postupujeme takto: Le)#m e v poz#cii $avásana a usilujeme sa da& si

podnet na odstránenie ch(b, ktor(ch sa chceme zbavi&. Rozm($%ame tak, ako by sme tieto chyby u) odstránili. Ulo)#me si predsavzatie — san kalpu — nemám z ni"oho strach, mám odvahu, nemám chu& na cigaretu, alkohol mi je odporn(, chcem ma& jasnú myse%, som v%údny k %u'om, viem s nimi pracova&, nikomu ni" nezávid#m, v$etk(m )elám v$etko dobré, nedám sa vyprovokova& k hnevu alebo násiliu, m á m silu aj inteligenciu na plnenie svojich úloh, ostávam v)dy pokojn(, súcitn( a láskav(, alebo si v stru"nej forme ulo)#me do vedomia ná$ )ivotn( cie%. Pri takomto cvi"en# vôle zabudneme na v$etku "innos& zmyslov a svoju uvedomelú pozornos& umiest*ujeme postupne do v$etk(ch "ast# tela spôsobom, ktor( op#$em e v nasledujúcich statiach.

1. Najprv si uvedom#me palec na pravej nohe, potom ostatné prsty jeden po druhom, chodidlo, priehlavok, pätu, "lenok, predkolenie, koleno, stehno, prav( bok, pravú "as& hrudn#ka.

2. Svoje vedomie premiestnime do prstov na pravej ruke, od jedného po druh(, od palca a) po mal#"ek , potom do dlane, chrbta ruky, zápästia a lak&a, hornej "asti ramena, podpazu$ia a do pravého pleca.

3. Rovnako postupujeme od palca %avej nohy, cez jednotlivé prsty, priehlavok, predkolenie, koleno, stehno do %avého boku a %avej "asti hrudn #ka.

4. Od jednotliv(ch prstov %avej ruky postupujeme do dlane a lak&a, ramena, podpazu$ia a %avého pleca.

5. Pokra"ujeme v premiest*ovan# vedomia a po-zornosti na krk, obidve "e%uste, obidve pery, pravé aj %avé l#ce, pravé aj %avé ucho, koniec nosa, pravé aj %avé oko, kore* nosa, pravé aj %avé vie"ko a obo"ie, na "elo, prednú "as& lebky a na temene hlavy.

6. Vyvoláme v celom tele "o najvä"$# pocit %ah-kosti.

7. Potom premiest*ujeme vedomie do vnútorn(ch orgánov. Najprv dovnútra hlavy, do krku, obidvoch ramien, hrudn#ka, p%úc, srdca, )alúdka, obli"iek, pe"ene , vnútorn(ch orgánov brucha a "ast# nôh a) po chodidlo a prsty. Cez vnútorné orgány prechádzame s ve%kou pozornos&ou a uvedomujeme si aj ich detaily.

8. Ve%mi r(chlo preskakujeme v mysli z jednotli-v(c h "ast# tela na iné, napr#klad v rytme tikania hod#n , a v duchu si hovor#me: %avá noha, pravá noha, %avá ruka, pravá ruka, hlava at'. Potom si odrazu uvedom#m e celé telo a v$etky jeho "asti naraz uvo%n#me .

Celé cvi"enie opakujeme sedemkrát. 9. V jednotliv(ch "astiach tela si vyvoláme pocit

chladu a opa"ne, pocit tepla, slne"ného )iarenia. 10. Potom cvi"#me d(chacie cviky. Tridsa&dvakrát

vedieme dych nahor po chrbtici, z lotosu múládhára do lotosu ád)*á, do bodu (bindu) na temene hlavy a spä&. Pri po"#tan# si pomáhame pou)#van#m prstov na rukách. Prstami v$ak neh(beme, po"#tame iba v duchu.

11. Pri t(chto d(chac#ch cvikoch zvy"ajne zasp#,me, ak sa spánok nedostav# u) pri predchádzajúcich "astiac h cvi"enia. Nie je to chyba, preto)e u) aj cvi"eni e pred d(chac#m stup*om ve%mi dobre pôsob# na ná$ nervov( systém. Priná$a hlboké upokojenie, ktoré prechádza do dokonalého spánku.

12. Ak nezasp#me, premiest*ujeme pozornos& do jednotliv(ch lotosov, pri"om postupujeme od najni)-$ieh o lotosu nahor, k vy$$#m lotosom. Postupne si teda uvedomujeme lotosy múládhára, svádhi$thána, manipúra, anáhata, vi$uddha a sahasrára. Potom zostupujeme po jednotliv(ch lotosoch nadol. Vzostup a zostup pozornosti opakujeme devä&krát.

13. Vyvoláme si predstavu krásnej pr#rody a pre-nesieme sa do prostredia, ktoré na nás pôsob# pokojne, pr#jemne a veselo. Pred vnútorn(m zrakom si predstav#me modrú oblohu s bielymi oblakmi. Vyvoláme si obraz "istej horskej bystriny, skalnat( breh, pokojnú hladinu jazera s leknami a plávajúcimi labu&ami , zelenú lúku s rozkvitnut(mi margarétami, mesa"n ú noc s oblohou plnou hviezd a vzápät# v(cho d slnka nad horami.

14. Rozostrieme vedomie naraz do v$etk(ch "ast# organizmu a potom ho opä& stiahneme do jedného bodu, do lotosu ád)*á, v ktorom ostaneme. Zopaku-jeme si predsavzatie, ktoré sme si vlo)ili do vedomia na za"iatku cvi"enia joga,nidry — san,kalpu.

15. Predstavujeme si sami seba ako cudziu le)iacu osobu a pozorujeme sa. Zis&ujeme, "o máme na sebe, v akej polohe le)#me, ako vyzeráme, kde sa v priestore nachádza na$e telo a kde je umiestnená na$a existen-cia, ktorá toto telo pozoruje.

16. Po tomto "iasto"nom oddelen# ná$ho bytia sústred#m e myse% do priestoru za "elom, t. j. do priestoru "idáká$a a pozorujeme tento priestor vnú,

85

torn(m nehybn(m poh%adom. O"i máme zavreté. Potom nadvia)eme na cvi"enie "idáká$a,dharáná, pri ktorom sa dostávame na úrove* kozmického vedo-mia. V takomto stave u) nepochybne pokojne za,sp#me .

Ak cvi"#me toto cvi"enie vo dne, pomaly sa zdv#ham e do sedu (po precvi"en# "asti z bodu 15) a prená$ame vedomie do vonkaj$ieho bdelého stavu.

Celé cvi"enie mô)eme realizova& aj ako popolud-*aj$ # oddych.

Postup celého cvi"enia je pomerne zlo)it( a zvlád-neme ho a) po dlh$om úsil#. Skúsenosti v tomto smere sú v$ak ve%mi individuálne. Do istej miery sú pritom rozhodujúce vrodené psychické dispoz#cie.

Cvi"eni e joga,nidrá má dvojak( v(znam. Pôsob# upokojujúco na v$etky orgány a zni)uje krvn( tlak. Je aj du$evn(m liekom na z#skavanie )ivotnej energie, primeranej a pokojnej sebaistoty a ozdravujúco vpl(va na na$u pracovnú spôsobilos&.

Ak spoj#me metódu joga,nidrá do jedného celku, nau"# nás dokonale ovláda& na$e telo. Táto skuto"-nos& má ve%k( v(znam v pohybovom umen#, pre tane"n#kov , hercov, no mo)no poveda&, )e pre ka)dé-ho "loveka. Na$e pohyby budú uvedomelé, discipli-nované a ladné, teda v$eobecne harmonické. Prvé prekvapujúce v(sledky, ktoré zist#me u) po krátkom cvi"en # tejto metódy jogy, prebudia v nás 'al$# záujem a chu& prepracova& dôkladne celú metódu.

Ke' postupujeme po "astiach, preberáme iba to%ko, ko%ko si sta"#me zapamäta&. Objav#me, )e cvi"eni e je ve%mi zauj#mavé a jeho v(sledky sú "asto skuto"ne prekvapujúce.

Joga,nidr á podporuje r(chle zaspávanie, hlbok( spánok a svie)e prebúdzanie. Ráno budeme bez problémov vstáva& a v priebehu d*a budeme dostáva& impulzy na uskuto"*ovanie prospe$n(ch predsavza-t#. Pocity úzkosti a strachu sa od nás budú vz'a%ova& a zlé zvyky nás opustia. Srdce a nervy sa postupne upokoja, vedom#m ovládneme jednotlivé "asti tela a zist#me, )e %udské telo ako zlo)it( nástroj treba udr)iava & v harmónii, ak chceme osta& zdrav#. Mus#m e si ho v$#ma& nato%ko, aby sme poci&ovali, kde sú jeho jednotlivé "asti. Ak potom ochorieme, doká)e-me rozvádza& prúdy prány do jednotliv(ch orgánov tela a ur(chli& tak svoje lie"enie. Nepretr)ite teda dozeráme na orgány svojho tela a strá)ime ich dobr( stav.

Pri ur"it(ch nevyhnutn(ch okolnostiach, ke' ne-máme mo)nos& dostato"ne sa vyspa&, mô)eme "ias-to"ne nahradi& spánok cvi"en#m joga,nidrá.

Ve%a %ud# pou)#va správnu relaxáciu pri ka)doden-nej "innosti. Vôbec si neuvedomujú, )e vlastne realizujú jogu, hoci iba jej malú "as&. Zvyknú si na ur"it ( "as vyp#na& jednotlivé "asti mozgu a dosiahnu& tak, aby odpo"#vali. T ( m sa otvoria stavidlá pr#livu "erstve j energie do odd(chnut(ch nervov. S "erstvou

energiou prichádzajú potom aj nové my$lienky, nové nápady a "asto aj rozrie$enie vedeck(ch, umeleck(ch "i in(ch )ivotn(ch problémov.

S cvi"en#m joga,nidrá sa stretneme e$te raz v tretej "ast i tejto knihy, a to vo forme priamych pokynov, ktoré si pr #padne mô)eme sami nahra& na magnetofó-novú pásku (s vhodn(m hudobn(m podfarben#m, "o v$ak nie je podmienka). Potom posta"# %ahnú& si do poz#ci e $avásana a pusti& si pásku. Predt(m by sme v$ak mali pre$tudova& op#san( postup cvi"enia ako pr#pravu .

86

7. kapitola

NADA,JOG A , VE+N3 T Ó N VESMÍR U

G y m n a s t i k a jogy ". 21, 22 (3. kap.) a 30 (5. kap.) 31,32

Poz #ci e

Gr"vásan a (tlak na !iju)

V tejto poz#cii udr)iavame rovnováhu na hlave a na $pi"kách nôh. Pomaly si pritom zvykáme na pocit silného tlaku na temeno hlavy a na návaly krvi do hlavy. Vytvárame si tak dispoz#ciu na cvi"enie poz#ci e $#r$ásana — stoj na hlave.

Vrk!ásan a (strom)

Je to poz#cia na udr)iavanie rovnováhy. Uvedomu-jeme si v nej v$ak aj záva)nos& koncentrácie na jeden bod, naj"astej$ie sveteln(, ktor( nám pri úplnom sústreden# pomáha udr)a& rovnováhu takmer bez pohnutia.

V"rásan a (poz"cia hrdinu)

Táto poz#cia vyrovnáva a pre&ahuje chrbticu, sú"asn e roz$iruje hrudn#k — hrudn( kô$. Podobne ako poz#cia garudásana stlá"a svaly stehien, a t(m ich mierne zo$t#h%uje.

Gómukhásana (poz"cia kravy)

Vyrovnáva chrbticu, pre&ahuje ju a roz$iruje hrudn#k . Pou)#vame ju ako osvie)enie po sedavom zamestnan#. Uvo%*uje klby "lenkov a kolien, ktoré sa v tejto poz#cii vytlá"ajú nabok.

Náda&jog a (joga zvuku, tónov a sluchu)

Cvi"eni e sa zakladá na najjemnej$om vn#man# zo za"iatk u iba pr#rodn(ch a neskôr aj kozmick(ch zvukov a tónov. Tieto zvuky mô)eme vn#ma& pro-stredn#ctvo m celkom presn(ch vibráci#. Cvi"enie je ve%mi citlivé na vonkaj$ie vplyvy, jeho ú"innos& závis# od diéty a skúsenost# s pránájámou i presn(m sústre'ovan# m mysle. Náda,joga priná$a aj hlboké upokojenie my$lienok a subt#lnos& sluchu, t. j. vn#ma-nie nielen be)ne nezachytite%n(ch zvukov pr#rody, ale aj zvukov z vy$$#ch sfér, ktoré inak na$e ucho nedoká)e zachyti&.

G r #vásan a tlak na $iju, udr!iavanie rovnováhy

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 32. V(chodiskov á poloha: sed na pätách (vad)rá,

sana). Z poz#cie vad)rásana predklon#me trup dopredu

a hlavou (temenom) sa oprieme o zem. Z tejto polohy dv#ham e boky a cel( t rup nahor, pri"om vystierame kolená. Ruky máme zalo)ené za chrbtom. Rovnová-hu udr)iavame opret# o temeno hlavy a $pi"ky nôh. V tejto poz#cii ostaneme nieko%ko sekúnd a v uvede-n(ch dvoch oporn(ch bodoch upev*ujeme rovno-váhu.

Túto poz#ciu mo)no cvi"i& aj opa"ne, t. j. v záklone. I v tejto opa"nej poz#cii udr)iavame rovnováhu na dvoch bodoch — na temene hlavy a $pi"kách nôh. V(chodiskovo u polohou tejto variácie poz#cie gr#vá-sana s chrbticou prehnutou dozadu je "akrásana.

Poz#ci a gr#vásana sa neodporú"a %u'om s vysok(m krvn(m tlakom.

V poz#cii gr#vásana vydr)#me tri a) pä& sekúnd a opakujeme ju dvakrát.

V r k $ásan a (obr. str. 87) poz&cia stromu

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 21, 22 (3. kap.).

V(chodiskov á poloha: stoj spätn( (tadásana). Zohneme %avú nohu v kolene a pritla"#me si ju

k hrudn#ku. Koleno potom vykrútime doprava. Priehlavok tejto nohy opierame o %avú slabinu.

Pri inej variácii tejto poz#cie mô)eme chodidlo pravej nohy oprie& o vnútornú stranu %avého stehna. Ruky vzpa)#me nad hlavu a dlane pritla"#me k sebe.

Poz#ci u potom opakujeme s %avou nohou. V poz#cii vrk$ásana ostaneme nieko%ko sekúnd

a rovnováhu udr)iavame t(m, )e pozornos& sústre'u-jeme na jeden bod pred sebou, ktor( si %ubovo%ne vyberieme. Najvhodnej$# na to je nejak( sveteln( bod.

Vrk$ásan a zna"# strom, strom"ek. Tento názov poz#ci e nie je bez v(znamu. Poz#cia nám pripom#na, )e pri chôdzi aj v stoji sa máme dr)a& rovno ako strom, máme by& telesne aj du$evne vzpriamen#. Máme ovláda& i rovnováhu osi svojho tela, aby sa na$e telo zbyto"n e neklátilo a aby sme pri chôdzi nemávali rukami. Hmotnos& tela má by& rozdelená rovnomer-ne. Chrbticu treba dr)a& vo%ne, av$ak vzpriamene. Pri udr)iavan# rovnováhy pou)#vame trátaku a sú-stre'ujem e sa na temeno hlavy.

89

V#rásan a poz&cia hrdinu

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 21 a 30.

V(chodiskov á poz#cia: k%a"#me na %avom kolene. Dosadneme na %avú pätu a pravú, dovtedy vystretú

nohu ohneme v kolene. Potom ju prelo)#me cez %avé stehno. Kolená sú tak polo)ené nad sebou. Vzpa)#me %avú ruku, zohneme ju v lakti a hornou stranou ju zalo)#m e za chrbát. To isté urob#me s %avou rukou, ktorú v$ak vedieme odspodu. Prsty rúk za chrbtom zakliesnime do seba. Svaly ramien sa pritom nap#na-jú, stehenné svaly sa stlá"ajú, "#m sa odstra*uje prebyto"n ( tuk. V tejto poz#cii ostaneme celú minútu, potom vystriedame ruky aj nohy. Ruky tu symbolizu-jú hadiu silu.

Celé cvi"enie precvi"#me $tyrikrát.

G o m u k h á s a n a poz&cia kravy

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 31 a 30 (5. kap.).

V(chodiskov á poz#cia: sed na pätách (vad)rá,sana).

V tejto poz#cii sú mimoriadne vykrútené "lenky. L(tk a odtiahneme mierne od seba, sadneme si na zem medzi ne a chodidlá vykrútime tak, )e prsty nôh smerujú nabok a päty sú pritla"ené k zemi. Nesmieme to robi& násilne, aby sme si nepo$kodili klby a $%achy kolien alebo "lenkov. Pri dosadan# na zem je lep$ie oprie& sa najprv rukami o zem. Rovnako to urob#me aj pri vykrúcam "lenkov. Asi po troch t()d*och cvi"enia v tejto poz#cii sa nám uvo%nia klby a s poz#ciou nebudeme ma& nijaké &a)kosti.

Cvi"eni e mô)eme zdokonali& e$te tak, )e pravú ruku povedieme cez hlavu a zalo)#me ju za chrbtom spolu s %avou rukou, ktorú vedieme odspodu. Prsty rúk zakliesnime do seba ako v poz#cii v#rásana.

Zo za"iatku ostávame v poz#cii gomukhásana desa& sekúnd, neskôr aj dlh$ie a opakujeme dvakrát.

Náda,joga joga zvuku, tónov a sluchu

Základom náda,jogy je predpoklad, )e podstata celého sveta, celého vesm#ru je v chven# v#n najrozma-nitej$#c h d/)ok. Univerzum je teda chven#m tónov, silou a svetlom. V na$om tele sa chven#m vytvára nekone"n é mno)stvo zvukov, ktoré zasahujú do rôznych stavov ná$ho vedomia. Sústre'ovan#m mys-le na tieto zvuky dosiahneme zjemnenie my$lienko-v(ch prúdov, a t(m o"istenie mysle od hrub(ch a hmotn(ch predstáv. Potom sa pozvo%na vyvinie

funkcia tzv. vnútorného slova, ktoré stru"ne a jasne ukladá do na$ej mysle, odpovedá na najzlo)itej$ie otázky, ktoré by sme jednoduch(m prem($%an#m nevedeli vyrie$i&. Pravdivos& tohto vnútorného slova ve%mi závis# od "istoty na$ej mysle a citu. Myse%, v ktorej je ve%a hmotn(ch predstáv, produkuje iba klamlivé odpovede na nezmyselné otázky.

V praxi cvi"#me náda,jogu takto: Sadneme si rozkro"m o na ve%k( vankú$ polo)en( na zemi (nie je to jogistická poz#cia). Zatvor#me o"i a lakte oprieme o zohnuté kolená. Ukazovákmi si zapcháme obidve u$i . Zapo"úvame sa do vlastného vnútra a sústred#me pozornos& na bod (bindu) na temene hlavy. Najprv za"ujem e hrmotn( zvuk, ktor( sa podobá zvuku be)iacic h strojov v továrni. Ak sa pozorne sústred#me na tento hluk, objav# sa 'al$#, jemnej$# zvuk a pred-chádzajúci zvuk akoby sa vz'a%oval. Ke' sa zapo"ú-vame do nového zvuku, za"ujeme za n#m opä& in( zvuk. Tak mô)eme postupne za"u& $um vody, rytmus bubnov, zvuk zvonov, cvr"ka, $umenie v mu$li, zvuk flauty a spev vtákov. Skúsenosti z tohto h%adiska sú v$ak ve%mi individuálne. Preto neo"akávajte, )e aj vy budete po"u& zvuky v uvedenom porad#. Sami mô)ete zachyti& celkom iné zvuky, dokonca aj jemné, sladké melódie, ktoré mo)no zap#sa&, ak si ich zapamätáte. Ak sa nám podar # zachyti& jemn( zvuk bubnov, odhal# sa nám v *om rytmus ná$ho tepu srdca.

Pri praktickom cvi"en# náda,jogy nám v(datne pomô)e cvi"enie bhrámar #,pránájáma (6. kap.). Zvuk bzu"iacej v"ely, ktor( pri tomto cvi"en# vzniká, podobá sa kozmickému zvuku Ó M , ktor(m má znie& celé na$e telo. Tento kozmick( tón znejúci v rôznych v($kac h nachádzame za v$etk(mi zvukmi, ktoré po"ujem e pri cvi"en# náda,jogy, preto)e v$etky sú v *om ulo)ené. Zvuk ÓM mus#me v sebe vytrvalo h%ada& , nau"i& sa ho po"úva& a usilova& sa jeho znenie v sebe trvalo udr)iava&.

V(sledno u fázou cvi"enia náda,jogy sú zá)itky v $tyroch stup*och, ktoré prekra"ujú zvuky pr#rody.

Sú to: /. stupe' Ve%mi jemné rytmické údery, ktoré znejú ako

pravidelné údery na zvony. 2. stupe' Sotva po"ute%n( súvisl( $epot znejúci ako jednolia-

ty, melodick( a vibrujúci tón. 3. stupe' Mentálny pocit ve%mi sladkého zvuku bez toho, )e

by sme skuto"ne po"uli správny tón. Mô)eme ho poci&ova& iba v lotose anáhata.

4. stupe' Mentálny pocit nekone"ného znenia zvuku s neob-

medzenou vlnovou d/)kou, bez zvukovej vibrácie. Nie je to skuto"n( zvuk, ale iba jeho poci&ovanie, "o mo)n o dosiahnu& len v hlbokom samádhi v spojen# s náda,jogou a ponoren#m sa do nej.

Ú"elo m cvi"enia je vypestova& si vnútorn( sluch

90

a upokoji& rozpt(lenú "innos& mozgu. Sú"asne sa n#m z#ska pocit vnútorného mieru a bla)enosti.

Náda,jog a sa má cvi"i& bez svedkov, na celkom tichom mieste, najlep$ie v noci. Náda,joga mô)e postupne zharmonizova& na$e telo znútra aj zvonku. Mô)u sa n#m zmeni& aj formy ná$ho tela, lebo zvuk mô)e formova& aj hmotu.

Náda,jog a otvor# úrove*, ktorá bola dovtedy na$im zmyslom uzavretá, a to úrove* najjemnej$#ch zvukov a "istého vnútorného svetla.

Pri podrobnej$om preskúmavan# náda,jogy zist#-me, )e je to skuto"ne v(nimo"né cvi"enie. Zapo"úva,n#m sa do vlastného vnútra sa u"#me by& pokojn(mi. Vstup do sveta náda,jogy si otvor#me dôkladn(m ponoren#m sa do stavu vnútorného ticha — antar mauny. A) potom sa du$evne upokoj#mé.

Náda,jog a je in$pira"nou metódou pre hudobn(ch skladate%ov , hudobn#kov hrajúcich na rôzne hudobné nástroje a spevákov. Vnútorné zvuky si mo)no uvedomova&, sú v$ak %udia, ktor# to be)ne nedo-ká)u .

V stavoch dosiahnut(ch náda,jogou ve%mi scitlivie sluch, vzniká pocit radosti a subt#lne vn#manie bezpe"ne j istoty a ochrany spojené s pocitom neko-ne"néh o milosrdenstva. K tak(mto pocitom sa dospe-je vtedy, ke' pranická energia prenikne do lotosu anáhata. Neuvedomel( pr#jem vnútorn(ch zvukov sa mô)e prejavova& ako hudobn( talent, ktor( je schop-n( obohati& %udskú kultúru. No ak jedinec, ktor( má schopnos& prij#ma& tieto vnútorné zvuky, nemá dosta-tok du$evnej sily na to, aby ich spoznal, vstrebal a ulo)il v sebe, hroz# mu nebezpe"enstvo, )e mu dokonca u$kodia a negat#vne ovplyvnia jeho zdravie (napr#kla d ohluchne).

G y m n a s t i k a jogy

31 . Maximálne uvo#nenie bedier a ! l iach (pr#prav a na poz#ciu and)anéjásana) V(chodiskov á poloha: sed#me vzpriamene, obidve

nohy máme natiahnuté rovno na zemi. !av ú nohu zohneme v kolene a necháme ju pred

sebou polo)enú na zemi (polovica poz#cie bhadrása,na). Aj pravú nohu ohneme v kolene a polo)#me ju dozadu za telo na zem. Kolená odtiahneme "o najd'alej od seba, &a)isko tela je v strede. Ruky upa)#me .

a) Obraciame trup doprava a do%ava, pri"om •predpa)#me %avú ruku. Opakujeme $tyrikrát.

o) Vystrieme %avú nohu, pravú necháme zohnutú na iemi. T r u p predklon#me dopredu nato%ko, aby sa hlava dotkla %avého kolena. Pravou rukou si chyt#me palec %avej nohy, %avú ruku zalo)#me za chrbát, # 'oto m zaklon#me trup dozadu, obrátime ho aj s hlavou doprava, %avú ruku vzpa)#me nad hlavu a pravou si chyt#me priehlavok pravej nohy. Opaku-jeme $tyrikrát.

91

30

32

31

92

Celé predchádzajúce cvi"enie opakujeme s tou obmenou, )e si na pravé koleno k%akneme. Opakuje-me $tyrikrát na obidve strany.

c) Potom roztiahneme nohy a dosadneme na zem. Vytvor#m e poz#ciu á*d)anéjäsana , I I . "as& (hanu,mánásana).

d) Z v(chodiskovej polohy, v ktorej máme pravú nohu zohnutú pred sebou a %avú zohnutú za sebou, preval#m e sa doprava cez brucho s podopret(mi rukami a vzt("en(m trupom ako v poz#cii bhud)an,gásana do opa"nej v(chodiskovej polohy, v ktorej budeme ma& vymenené nohy. To isté zopakujeme na %avú stranu, obraciame teda cel( t rup raz do%ava a raz doprava.

Opakujeme desa&krát. D(chame vo%ne. e) Opakujeme celé predchádzajúce cvi"enie s tou

obmenou, )e k preva%ovaniu pridáme cvik z bodu c, ktor( po prevráten# sa precvi"#me na %avej aj na pravej strane.

Opakujeme desa&krát. D(chame vo%ne. Po uvo%nen# bedrov(ch k/bov pri tomto cvi"en#

mô)em e úpln(m napnut #m obidvoch kolien vytvori& náro"n ú poz#ciu ánd)anejásana.

32. Udr+ iavanie rovnováhy a spev,ovanie bru!n.c h svalov a !ije

(pr#prav a na poz#ciu $#r$ásana) V(chodiskov á poloha: sed na pätách. T r u p predklon#me a predlaktie polo)#me na zem.

Dlane zovrieme do päste a prav(m predlakt#m odmeriame vzdialenos& medzi lak&ami. Potom si prepletieme prsty na rukách a hlavu polo)#me medzi lakte, akoby sme chceli vytvori& poz#ciu $#r$ásana. Pomaly dv#hame boky, k(m sa nohy celkom nevystrú. Vystreté nohy rozno)#me do $#rky pliec a rozpätia lak&ov. Potom drobn(mi krô"ikmi pribli)ujeme nohy "o najbli)$ie k trupu. Sú"asne nap #name bru$né svaly a pokúsime sa odlepi& $pi"ky nôh nenásilne od zeme. Kolená zoh(bame tak, aby sa stehná dotkli trupu. Ak sa nám to podar#, zohneme obidve nohy e$te viac a usilujeme sa udr)iava& rovnováhu aspo* chv#%u na lak&och a na hlave. Potom $pi"ky nôh polo)#me opä& na zem; prejdeme do sedu na pätách. Trup necháme chv#%u v hlbokom predklone a odd(chneme si (v $a$ankásane) .

Toto cvi"enie opakujeme nieko%kokrát za sebou. Cvi"#m e ho so zadr)an(m dychom a po jeho skon"en# vyd(chneme .

Bezpe"nej$i e je, ak sa toto cvi"enie cvi"# pri stene.

93

8. kapitola

MÚR(HÁ , TRÁTAKA

V n #mani e pr ies toru a b o d u

K o n t r a s t n é sús t redenie

P r á n á j á m a Nád"&!ódhan a 1 : 2 : 2 : 2 (6. stupe* — 1. kap.)

Múr/h á (rozpl.vajúce sa vedomie)

D(chaci e cvi"enie spojené so zadr)an#m dychu a vnútornou koncentráciou. Vyvoláva pocit, ktor( sa pribli)uj e poci&ovaniu priestoru univerza.

G y m n a s t i k a jogy ". 29 a 30 (5. kap.)

Poz #ci e

Mandúkásana (+aba)

Pri tejto poz#cii sa precvi"ujú a uvo%*ujú klby bedier, priehlavkov, "lenkov a kolien.'

Uttána&mandúkásan a (poz"cia +aby so zá-klonom)

Pomocou tejto poz#cie sa zvy$uje krvn( tlak, chrbtica sa stáva pru)nej$ou a svaly nôh zo$t#hlejú. Ak v tejto poz#cii ostaneme dlh$ie, zbav#me sa aj pr#padne j telesnej únavy.

Bhadrásana (poz"cia vnútornej bla+enosti)

Je to dôle)itá poz#cia na uvo%*ovanie bedier, kolien a stehenn(ch svalov. Spolu s poz#ciou mandúkásana vytvára dispoz#cie na umeleck( tanec (priná$a %ah-kos& pohybu).

K o n c e n t r á c i a

Sámbhav"&mudr á (zrak upret. na bod medzi obo/" m a myse# sústredená dovnútra)

Podstatou tohto cvi"enia je uvedomenie si sústre-denej pozornosti do lotosu ád)*á. Toto sústre'ovanie zvy"ajn e spájame s cvi"en#m trátaka.

Trátaka (sústredenie poh#adu do jedného bodu)

Pri tomto cvi"en# sa u"#me udr)a& poh%ad na jednom bode, najlep$ie svetelnom, a vydr)a& v sústre,

95

den# bez pohybu. Upokojuje sa n#m nervov( systém, zlep$uj e citlivos& zraku a prebúdza sa jasnozrivos&.

M ú r "h á rozpl(vajúce sa vedomie

V(chodiskov á poloha: siddhásana alebo padmá,sana.

Sed#m e rovno so vzpriamenou chrbticou, %avá ruka sa opiera o %avé koleno, pravá ruka je vo%ná; zapchávame si *ou pri cvi"en# nosné dierky.

Najprv sa pomaly pln(m jogistick(m dychom cez obdive nosné dierky nad(chneme a "o najviac zapln#-me p%úca vzduchom. Zadr)#me dych, pravou rukou si zapcháme obidve nosné dierky a hlavu zaklon#me hlboko dozadu. O"i máme zavreté, vnútorn( poh%ad zameriame do svojho vnútra a pozornos& sústred#me do lotosu ád)*á, medzi obo"ie. Tak vznikne $ámbhá,v#,mudrá .

Dych zadr)#me "o najdlh$ie. Potom vyd(chneme a v priebehu v(dychu sa hlava vracia do pôvodnej polohy. Ak sa nau"#me ovláda& zadr)anie dychu tak dobre, )e si nebudeme musie& zapcháva& nosné dierky, mô)eme v poz#cii siddhásana ruky polo)i& na kolená a dlane obráti& nahor. Palec s ukazovákom sú spojené, ostatné tri prsty na ruke sú vystreté (d)*ána,mudrá) .

V tejto pránájáme, podstatou ktorej je zadr)anie dychu, sa zvä"$uje mno)stvo oxidu uhli"itého v p%ú-cach a vytvárajú sa podmienky na nehybnos&. Táto nehybnos& vyús&uje takmer do pocitu mdloby, slabé-ho omámenia a zdanlivo sa rozpl(vajúceho vedomia. Vedie a) k introverzii a je ve%mi ú"inn(m prostried-kom na odstránenie nepr#jemn(ch my$lienok. To nám pomáha úspe$ne realizova& meditáciu.

M a n d ú k á s a n a poz&cia !aby

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 29 a 30 (7. kap.).

V(chodiskov á poloha: sed na pätách (vad)rá,sana).

Kolená odtiahneme "o naj'alej od seba a palce na nohách spoj#me tak, aby sa dot(kali. Ruky polo)#me na kolená. V poz#cii vydr)#me tri minúty, pri"om sa usilujeme tla"i& kolená od seba. Uvo%*ujú sa tak svaly a klby bedier, kolien a "lenkov.

V gymnastike jogy existuje viacero variáci# pr#pra-vy na túto poz#ciu, ktoré pomáhajú dosiahnu& "o najvä"$i e rozpätie kolien. Na schopnosti odtiahnu& kolená "o naj'alej od seba sa toti) zakladá ve%a 'al$#c h poz#ci#.

Pri klasickom tanci je maximálne rozpätie bedier jednou zo základn(ch po)iadaviek. Iba tak mo)no vytvára& esteticky vyvá)ené pohyby.

96

U t t á n a ,mandúkásan a poz&cia !aby so záklonom

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 30 (5. kap.).

V(chodiskov á poloha: mandúkásana. Hlavu a trup zaklon#me dozadu. Pomáhame si

pritom rukami; lak&ami sa opierame o zem. Aj temeno hlavy oprieme o zem a pomaly ukladáme cel( trup i hlavu na zem. Ruky zalo)#me za hlavu. V poz#cii ostaneme pol minúty.

Poz#ci a uttána,mandúkásana sa podobá poz#cii suptavad)rásana . Rozdiel je iba v tom, )e pri poz#cii uttána,mandúkásan a sú kolená a stehná odtiahnuté od seba".

Mandúkásana pre&ahuje svaly a $%achy kolien a osvie)uje telo. Je pr#pravou na poz#ciu supta,vad),rásana.

B h a d r á s a n a poz&cia vnútornej bla!enosti

Vájú,ni$kásan a uvo*nenie

M é r u d a n d á s a n a hora

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 29 a 30 (5. a 7. kap.).

V(chodiskov á poloha: sed vzpriamen(, kolená sú ohnuté a pritla"ené k hrudn#ku.

Kolená vykrútime nabok a sú"asne ich pritla"#me k zemi. Chodidlá oprieme o seba. Trup ostáva vzpriamen(, ruky polo)#me na kolená a tla"#me nimi kolená k zemi. V tejto poz#cii ostaneme tri a) pä& minút, to sa nám v$ak podar# a) po úplnom roztvore-n# kolien. V gymnastike jogy je ve%a variáci# na u%ah"eni e tejto poz#cie, pomocou ktor(ch dosiahne-me schopnos& "o najviac odtiahnu& kolená.

S á m b h a v #,mudr á (obr. str. 94) zrak upret( medzi obo#ie

V(chodiskovo u polohou mô)e by& siddhásana, svastikásana, pr #padne iná medita"ná poz#cia; ruky sú v polohe d)*ána,mudry.

O"i máme otvorené a v$etku pozornos& sústre'uje-me do lotosu ád)*á. Poh%ad mus# by& celkom pokojn(, vie"kami nemrkáme. O chv#%u o"i zavrieme, rukami vytvor#me and)al#,mudru a myse% sústred#me do lotosu anáhata. Po chv#li o"i opä& otvor#me a vytvárame $ambhav#,mudru s pozornos&ou zame-ranou do lotosu ád)*á. Potom opä& prenesieme pozornos& do lotosu anáhata a o"i zatvor#me. Takto

97

29

29

opakujeme celé cvi"enie nieko%kokrát. Pri sústre'o-van# pozornosti do lotosu ád)*á a na bod bhrúmadh,ja obrátime otvorené o"i dohora a vnútorn(m poh%a-dom sa pozeráme do bodu bhrúmadhja (poci&ujeme bindu).

Pri prená$an # pozornosti z jedného lotosu do druhého striedame aj polohu rúk. Ke' máme o"i obrátené dohora, ruky sú na kolenách, dla*ami nahor (d)*ána,mudrá) . Po prenesen# pozornosti do lotosu anáhata sú ruky na hrudn#ku (vytvoria a*d)al#,mudru).

Sámbhav#,mudr á nie je úplná, ak ju nespoj#me s cvi"en#m trátaka — koncentráciou poh%adu na jeden bod.

T r á t a k a — v n # m a n i e b o d u koncentrácia poh*adu na jeden bod

Rozdiel medzi cvi"en#m trátaka a $ámbhav#,mud,rá pochop#me z 'al$ieho opisu.

Pri cvi"en# trátaka sústre'ujeme poh%ad na vonkaj-$# koncentra"n( bod, naj"astej$ie sveteln( — malá )iarovk a alebo plame* svie"ky. Pozeráme sa na* otvoren(m i o"ami, bez mrkania. Poh%ad vedieme do priestoru cez bod na konci nosa. Hlavu máme pritom zaklonenú mierne dozadu. Po ur"itom "ase zatvor#me o"i a predstavujeme si, )e pozorovan( sveteln( bod alebo plame* svie"ky )iari v lotose ád)*á — medzi obo"#m .

Pri cvi"en# $ámbhav#,mudrá si tak isto predstavu-jeme sveteln( bod alebo plame* svie"ky, av$ak so zavret(m i o"ami, a na$a predstava je iba vnútorná, pocitová.

1. variácia cvi#enia trátaka Do vzdialenosti jedného a) troch metrov si pred

seba postav#me zapálenú svie"ku. Polo)#me ju do úrovne o"#. Sadneme si vzpriamene do niektorej z medita"n(ch poz#ci# (vad)rásana, padmásana, siddhásana). Asi jednu minútu upierame poh%ad na túto svie"ku (bez mihnutia). Potom zatvor#me o"i, uvo%n#m e o"né svaly a predstav#me si tento plame* v lotose ád)ná. Tu ho pozorujeme opä& asi jednu minútu.

Cvi"eni e opakujeme pä&krát za sebou a postupne predl)ujem e sústredenie poh%adu na svie"ku. Rovna-ko predl)ujeme trvanie predstavy svietiaceho plame-*a v lotose ád)*á.

Cvi"eni e trátaka upokojuje nervov( systém, zlep-$uje citlivos& zraku, upev*uje poh%ad o"# na jednotlivé pozorované predmety, prebúdza jasnozrivos& a po-máha dosiahnu& dokonalú vnútornú koncentráciu.

2. variácia cvi#enia trátaka Ke' dosiahneme v predchádzajúcom cvi"en# ur"i-

tú dokonalos&, pokúsime sa sústredi& na plame* svie"ky tak, )e relaxujeme o"né vie"ka; o"i máme napoly privreté. V predstave v&ahujeme plame* do seba, akoby sme ho nasávali do bodu medzi obo"#m (do bodu bhrúmadhja). Za"ne vznika& predstava, )e sa otvára doteraz neznámy vnútorn( zrak, akoby lotos ád)*á o)#val.

Plame* svie"ky mô)eme poci&ova& aj v lotose anáhata.

3. variácia cvi#enia trátaka Sústred#m e pozornos& na koniec nosa a cez bod

násikágra sa pozeráme na plame* svie"ky jednu a) dve minúty. O"i nesmieme pritom ve%mi namáha&. Ak poc#time únavu alebo napätie, uvo%n#me svaly a o"i zatvor#me. Na bod násikágra sa pozeráme vo%ne, nenásilne, pri uvedomovan# si dokonalej koncen-trácie.

S cvi"en#m trátaka mô)eme spája& ur"ité slová — mantry, "#m sa ú"inok tohto cvi"enia zvä"$uje a odstra*uje sa nebezpe"enstvo, )e pri cvi"en# po-d%ahnem e únave alebo ospalosti. Ako mantru pou)i-jeme pri cvi"en# trátaka zvuk O M , ktor( ustavi"ne opakujeme v lotose anáhata.

Trátaka upev*uje ná$ poh%ad dovnútra, aj na vonkaj$ie veci a dodáva mu ur"itú silu. Je obdobou vnútorného sluchu a poci&ovania behu my$lienok. Pri niektor(c h poz#ciách, napr#klad vrk$ásane, natara,d)ásane , garudásane sa sústred#me na vonkaj$# bod; pomáha to udr)a& rovnováhu.

Pri cvi"en# trátaka mô)eme dobre vyu)i& aj slne"né )iarenie , ak budeme cvi"i& pri v(chode alebo západe slnka. Striedavo si pritom na chv#%u zakryjeme jedno oko. Mô)eme sa v$ak pozera& do slnka aj obidvoma o"am i naraz, no nie do jeho plnaj )iary cez de*. Cvi"eni e pri slnku lie"ivo ovplyv*uje najmä krátko,zrakos&.

Na vyu)itie v$etk(ch pr#le)itost#, ktoré poskytuje po"asi e v letn(ch mesiacoch, na za"atie cvi"enia jogy potrebujeme ve%a pokoja a osamel(ch chv#%. Ide $peciáln e o d(chacie cvi"enia, ktoré by sme mali za"#na & v teplom ovzdu$#.

Pri cvi"en# trátaka mô)eme pozorova& aj sveteln( odraz slnka vo vode, pr #padne v noci odraz mesiaca. To nám tak isto pomáha sústre'ova& pozornos& do ná$h o vnútra.

G y m n a s t i k a jogy

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 29 — 2. variáciu (5. kap.).

98

9. kapitola

*ÍTKRAMA&KÁMADÉV A & VNÚTORN)M PRE(ISTENÍ M KU KRÁSE

P r á n á j á m a

Kapála&bhát i (+iariaca lebka) — vátakrama, vjutkrama, !"tkrama

S&ahovani e bru$n(ch svalov pri jogistickom d(cha-n#, ktoré zlep$uje funkciu bránice a nap/*a pranickou energiou lotos manipúra v oblasti slne"nej spleti. Asi po dvadsiatich r(chlej$#ch pohyboch bránice poc#ti-me jemnú vibráciu v prednej "asti lebky ako pr#lev osvie)ujúce j vitálnej energie.

G y m n a s t i k a jogy

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 26 (4. kap.), 29 (5. kap.), 30 (5. kap.) a 33.

Poz #ci e

Ardha&!alabhásan a (polovica poz "cie kobylky)

Vynikajúce cvi"enie na narovnanie a uvo%*ovanie chrbtice a jednotliv(ch stavcov. Vôbec to nie je &a)ká poz#ci a a pomáha lie"i& napr#klad ischias a poruchy platni"iek .

Salabhásana (kobylka)

Pôsob# podobne ako predchádzajúca poz#cia a naj-vä"$ # dôraz sa pri nej kladie na dokonalú pru)nos& chrbtice, zvä"$uje silu rúk, predlaktia a zlep$uje krvn( obeh.

Makarásana (krokod"l)

Túto poz#ciu pou)#vame ako relaxáciu po poz#cii salabhásana. Odd(chneme si v nej a uvo%n#me svaly chrbta a $ije, ak k nej pridáme e$te krú)enie hlavou doprava a do%ava.

D+ánu&!irásan a (úklony nabok)

Poz#ci a je rozpracovaná v $tyroch variáciách a vy-tvára predpoklady na zvládnutie poz#cie padmásana. Uvo%*uj e klby bedier, zo$t#h%uje pás a spru)*uje chrbticu.

100

Dhanurásana (luk)

Pri tejto poz#cii sa chrbtica preh(ba dozadu. Zlep$uj e sa *ou funkcia bru$n(ch orgánov, za)#vame a pre&ahujú sa svaly stehien.

Púrna&dhanurásan a (úpln. luk)

Poz#ci a pôsob# podobne ako predchádzajúce. Re-dukuje tuk na bruchu a pri najvä"$om vypät# mimoriadne preh(ba chrbticu, ak, pravda, máme dispoz#ci e na to, aby sme túto poz#ciu dobre zacvi-"ili.

V o d n á joga

Ve%a poz#ci# jogy mo)no zacvi"i& vo vode. S vod-n(m prostred#m súvisia aj dôle)ité d(chacie cvi-"enia .

Plavin " (te/úce d.chacie cvi/enie)

Toto cvi"enie má lie"ivé ú"inky na )alúdok.

K a p a l a b h á t i +iariaca lebka

Ghéranda-samhita — strofa 56 Kapála,bhat i — bhála,bhati zahr*uje tri rôzne spôsoby, ktoré

sa naz(vajú vátakrama, vjutkrama a $#tkrama. Lie"i ka$e%. Úryvok z komentára Bhála,bhat i je druh( názov kapála,bhati. Bhála alebo kapala

znamená "elo, bháti sú mechy a vata je vzduch.

/. Vátakrama Toto cvi"enie vyvoláva pocity pre)iarenia lebky,

zjas*uj e my$lienkové pochody a logickú úvahu. Okrem toho zmen$uje únavu.

Cvi"#m e v poz#cii padmásana alebo siddhásana, v ktor(ch závora nohou upevn# chrbticu a zabráni jej pohybu. Hlavn( dôraz sa kladie na krátky v(dych. Nádych je v porovnan# s v(dychom pomal(, mierny a pas#vnej$#. Vo v$etk(ch d(chac#ch cvi"eniach okrem bhastriká,pránájámy a kapála,bháti,vátakra,my je v(dych dlh$# ne) nádych.

Pri cvi"en# vátakrama sa má v(dych tvori& prudko, s&ahovan# m bru$n(ch a bránicov(ch svalov smerom dovnútra. Tieto náhle s&ahy tla"ia na bránicu, ktorá energick(m tlakom pôsob# na p%úca a vytlá"a z nich vzduch. Po vytla"en# vzduchu sa bru$né svaly opä& uvo%*ujú , a t(m sa vzduch znova pas#vne nasáva do p%úc .

Cvi"eni e mô)eme teda zhrnú& takto: V(dyc h je ve%mi krátky, siln( a r(chly. Nádych je

pomal(, pas#vny a dlh(. Pätnás& a) dvadsa& v(dychov tvor# jeden okruh. Ka)d( okruh sa kon"# v(dychom,

101

pri ktorom mo)no zadr)a& dych (kumbhaka). Patr # medzi o"is&ovacie cvi"enia krijá,jogy, no sú"asne patr # aj medzi cvi"enia pránájámy.

Z tejto nezvy"ajnej pránájámy cvi"#me najprv tri okruhy; jeden okruh sa skladá z pätnástich v(dychov a nádychov. Po poslednom v(dychu uvo%n#me bráni-cu aj p%úca a %ubovo%ne ich pred(chame. Na za"iatku cvi"eni a neza"#name ve%mi prudko, aby sme nemali pocit )alúdo"nej nevo%nosti. A) ke' si bránica zvykne na r(chlej$# pohyb, zvä"$ujeme po"et nádychov a v(dychov z dvadsiatich a) na pä&desiat, k(m nestrat#m e silu. Zále)# na osobnej kond#cii jednotliv-ca, ko%ko okruhov resp. ko%ko v(dychov dosiahne.

V(sledo k cvi"enia by sme mali poci&ova& v lotose manipúra, v oblasti slne"nej spleté. Do tejto oblasti sústre'ujem e pri d(chan# aj svoju pozornos& a usklad*ujeme tu aj svoju pranickú silu ako v zásob-nej batérii. Skuto"nos&, )e sa táto oblas& nap/*a energiou, zist#me pod%a cite%ného chvenia vo v$et-k(ch pranick(ch centrách — lotosoch.

Vátakrama "ist# obidve nosné dutiny od prachu a hlienov, "o z nej rob# prevenciu proti prechladnutiu, nádche a ka$%u. Ur(ch%uje a zlep$uje okysli"ovanie krvi v organizme a úspe$né b(va jej pou)itie ako sú"ast i lie"by niektor(ch pr#padov bronchiálnej ast-my. Zmen$uje únavu a vyjas*uje my$lienkové pocho-dy aj logické uva)ovanie. Preto ju niekedy pou)#vame na ur(chlené obnovovanie psychickej sily. Niektor# jogisti uvádzajú, )e táto pránájáma odstra*uje vrás-ky, $edivé vlasy a iné znaky staroby, narovnáva zohnutú chrbticu a omladzuje celé telo.

Pred cvi"en#m kapála,bháti sa odporú"a d(chacie cvi"eni e z 1. kapitoly, nád#,$ódhana v pomere 1 : 2. Pre"is&uj e obidve nosné dierky.

Cvi"eni e kapála,bháti — vátakrama mo)no kombi-nova& s ud)d)aj#,pránájámou, pri ktorej je zatvorená hlasivková $trbina (5. kap.). Obidve techniky mus#-me zvládnu& dokonale.

Vátakrama uvo%*uje nosné dierky a rob# ich priechodn(mi , tak)e ak pou)ijeme túto pránájámu spolu s "isten#m nosn(ch dierok vodou, vylie"ime si nádchu, %ah$ie formy prechladnutia a ka$e%. Pri únave nám toto cvi"enie pomô)e prekrvi& hlavu a osvie)i nás. Má dokonca aj kozmetické ú"inky, preto)e prekrvuje poko)ku, o)ivuje vädnúcu ple& a regeneruje celé telo.

Vjutkrama

Ghéranda-samhita — strofa 59 Vsiaknite vodu cez nosné dierky a potom ju vypus&te cez ústa.

Cvi"en# m vjutkrama si odstra*ujeme hlien), z kr"nej oblasti.

Úryvok z komentára T á t o krijá, ktorá sa naz(va vjutkrama, sa podobá na techniku

známu pod ozna"en #m d)ala,néti,krijá. Kapála,bháti je krijá aj pránájáma, preto)e jej prvá "as& — vátakrama je presnou kontrolou dychu. V$etky spôsoby kontroly a regulácie dychu zara'ujem e medzi pránájámu.

//. Vjutkrama — preplachovanie nosn(ch dut&n vodou Cvi"eni e pripom#na pitie vody, no vodu pri *om

nepijeme ústami, ale nosom. Zo za"iatku postupuje-me pri tomto cvi"en# ve%mi pomaly. V priebehu nieko%k(c h dn # sa v$ak dostato"ne zdokonal#me a ak budeme cvi"i& ka)d( de*, "oskoro z#skame potrebnú rutinu na to, aby cvi"enie bolo pre nás prospe$né.

Pravú nosnú dierku uzavrieme palcom a cez %avú dierku nasávame z malej misky vla)nú, prevarenú, slabo osolenú vodu. Vsiaknutú vodu potom prudk(m vyfúknut#m vzduchu z %avej nosnej dierky odstráni-me. Nasávanie a vyfukovanie vody nieko%kokrát opakujeme, pri"om striedame nosné dierky.

Po dôkladnom vypláchnut# obidvoch nosn(ch dierok za"neme 'al$iu fázu cvi"enia, v ktorej "ist#me obidve nosné dierky naraz. Vodu nasávame cez obidve nosné dierky a cez obidve ju aj vyfukujeme. Voda z nosa prechádza do hrtanového podnebia za nosn(m i priechodmi do úst, a potom ju vyka$liava-me. Tak(to spôsob "istenia nosa, pri ktorom sa pou)#v a miska (alebo $álka), je v na$ich pomeroch naj%ah$# , najprijate%nej$#. Mô)eme ho aplikova& sami na sebe bez cudzej pomoci.

Cvi"eni e vjutkrama pomáha lie"i& niektoré choro-by hrdla, u$#, o"#, ka$e%, nádchu, ba aj chr#pku. Je aj prevenciou proti t(mto chorobám a proti boleniu hlavy. +ist# nosovú priehradku, odstra*uje z nej usadené hlieny a prach, ktor( najmä vo ve%k(ch mestách ustavi"ne vdychujeme. Tak isto pomáha lie"i& choroby nosohltana.

Vjutkramou sa vyjas*uje hlas. Osvie)uje aj o"né nervy a umo)*uje lep$# pr#vod kysl#ka do p%úc, lebo obidve nosné dierky sa po *om stanú priechodnej$#,mi. Na dôle)itos& priechodnosti treba upozorni& z viacer(ch pr#"in. Ako sme u) nieko%kokrát spome-nuli, joga rozoznáva dva pranické prúdy: pozit#vny slne"n( prúd súrja,nád#, ktor( prechádza cez pravú nosnú dierku a negat#vny mesa"n( prúd — "andra,,nád# , ktor( prechádza cez %avú nosnú dierku. Od t(cht o prúdov závis# na$a telesná aj du$evná harmó-nia. Ak nie sú tieto prúdy v súlade a vzájomne vyvá)ené , vznikajú v(kyvy, ktoré narú$ajú zdravie organizmu. Pôsoben#m nevhodného prostredia alebo teploty vzniká indispoz#cia, ktorá zapr#"in# dlh$ietr,vajúce prúdenie negat#vneho prúdu cez %avú nosnú dierku. T(m sa zvä"$uje mno)stvo $kodliv(ch látok v organizme a "lovek ochorie. Proti chorobe sa telo bráni zv($enou teplotou alebo horú"kou a zintenz#vni "innos & pozit#vneho prúdu. Tak sa opä& dosiahne súlad medzi obidvoma prúdmi. Cie%om op#saného cvi"eni a je z#ska& schopnos& presne riadi& uvedené dva prúdy a dôkladne ich ovláda&.

Najjednoduch$i e mo)no uvies& obidva pranické prúdy do "innosti zaujat#m ur"itej poz#cie tela. Negat#vn y prúd sa uvádza do "innosti poz#ciou tela zameranou na prav( bok, pozit#vny prúd zase poz#-ciou zameranou na %av( bok. Odporú"a sa v noci

102

uvádza& do "innosti pozit#vny prúd a vo dne negat#v-ny prúd. Tak doká)e aj za"iato"n#k ovláda& obidva prúdy a dokonca zabráni& pr #padnému ochoreniu. V prvom rade sa v$ak mus#me stara& o dobrú priechodnos& obidvoch nosn(ch dierok.

S&tkrama — kámadéva Ghéranda-samhita — strofa 60 Nasajte vodu ústami tak, aby vznikol charakteristick( zvuk

a vytla"te ju nosom. Touto praxou sa bude va$e telo podoba& Kámadévovi (bohu lásky).

Úryvok z komentára Tento postup je ve%mi náro"n( . Vypustenie vody cez nos

vy)aduj e mimoriadnu silu a ve%kú trpezlivos&. Krijá zahr*uje o"is&ovaci e metódy. Ke' je telo zdravé, udr)iava vnútornú a vonkaj$iu "istotu a je samozrejmé, )e aj celkov( zjav je atrakt#vn y a )iariv(.

III. S&tkrama Ide o ve%mi náro"nú techniku, "o napokon vypl(va

z op#saného postupu. S%ubuje v$ak krásu. Pri nádychu nasajte z malej $álo"ky vodu ústami

(so zvukom). Zaklo*te hlavu, pr #padne pod%a potre-by celé telo áko pri kloktan#. V záklone vyd(chnite. Potom pri nádychu prudko a energicky predklo*te hlavu i trup. Voda má vytiec& cez nos.

A r d h a ,$alabhásan a polovica poz&cie kobylky

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 33. V(chodiskov á poloha: le)#me na bruchu. Ruky

polo)#m e vo%ne pozd/) tela, dlane obrátime nahor a prsty zovrieme do päste.

Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Celo alebo bradu oprieme o zem a ruky zasúvame pod bedrá. Pomaly dv#ham e raz pravú a raz %avú nohu tak vysoko, ako len doká)eme. Ke' sa zdokonal#me v plynulom striedan# nôh, mô)eme sa pokúsi& prejs& do úplnej poz#ci e $alabhásana (do poz#cie kobylky).

0 alabhásan a (obr. str . 99) poz&cia kobylky

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 30 (5. kap.) a 33

V(chodiskov á poloha: ardha,$alabhásana. Le)#m e na zemi na bruchu, bradu alebo "elo

opierame o zem, ruky máme polo)ené vo%ne pozd/) tela. Nad(chneme sa a naraz dv #hame obidve nohy vysoko nad zem, k(m nám sila sta"#. Táto poz#cia, ak ju vytvor#me dôkladne a pru)ne, zodpovedá obráte-nej poz#cii sarvangásana.

Pri zdv#han# nôh mus#me telo ve%mi napnú&. S pohybom nôh nap #name sú"asne kolená a dv#hame panvu. Hmotnos& nôh a celej dolnej "asti tela sa

prenesie na hrudn#k a na ruky. Zodvihnuté nohy dr)#m e napnuté, rovno ved%a seba (neroznozené). Ak sa chceme s vypät(m úsil#m v tejto poz#cii udr)a&, mus#m e vyvinú& ve%kú fyzickú silu a intenzitu dychu. Mali by sme tak vydr)a& dvadsa& sekúnd.

Potom pomaly ukladáme nohy na zem, ostaneme le)a& na bruchu a relaxujeme celé telo. Pri relaxácii d(cham e vo%ne.

Poz#ci u opakujeme dvakrát a) trikrát pod%a fyzic-kej dispoz#cie. 0alabhásana zlep$uje silu svalov ramien a pliec, nap #na a uvo%*uje jednotlivé "asti chrbtice, lie"i ischias a poruchy platni"iek, upev*uje svaly v oblasti panvy a kr#)ovej kosti. Lie"i aj niektoré za)#vaci e &a)kosti a upravuje peristaltiku "riev.

7!

Makarásana poz&cia krokod&la

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 33. V(chodiskov á poloha: le)#me na bruchu, nohy sú

polo)en é rovno ved%a seba na zemi a ruky oblúkom obop#naj ú hlavu.

V tejto poz#cii, mô)eme osta& pä& a) desa& minút a nau"i& sa v nej odpo"#va&, lebo je %ahko dosiahnute%-ná a celé telo sa v nej uvo%n#. Relaxuje svaly chrbta a rúk, pliec a $ije a vyrovnáva chrbticu. Ak v tejto poz#ci i krú)ime hlavou, uvo%*ujú sa nám kr"né stavce. Vyvoláva pocit zvä"$enia fyzickej energie, pôsob# proti telesnej únave a sú"asne upokojuje nervov( systém.

D )ánu,$irásan a hlava pri kolenách

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 26 a 29 (5. kap.).

/. variácia V(chodiskov á poloha: sed#me vzpriamene na ze-

mi, nohy máme natiahnuté pred sebou. Zohneme %avú nohu v kolene, päta sa dot(ka

Iónovej kosti. Pravá noha ostáva vystretá. Nad(chne-me sa, rukami chyt#me palec pravej nohy. Sú"asne k tejto nohe sklon#me trup a pokúsime sa dotknú& "elo m pravého kolena. Vyd(chneme. V tejto poz#cii ostaneme zo za"iatku pä& a) desa& sekúnd, neskôr "as v(dr) e pomaly predl)ujeme.

Vystriedame nohy a poz#ciu zopakujeme. Celé cvi"eni e opakujeme trikrát a) $es&krát.

2. variácia V(chodiskov á poloha je rovnaká ako pri 1. variácii.

Chodidlo %avej nohy polo)#me na pravé stehno, pravá noha ostane vystretá na zemi. T r u p predklon#me a usilujeme sa dotknú& "elom pravého kolena. V tejto poz#ci i ostaneme pä& a) desa& sekúnd. Vystriedame nohy a poz#ciu zopakujeme.

103

Celé cvi"enie opakujeme trikrát a) $es&krát. 3. variácia V(chodiskov á poloha je rovnaká ako pri 1. va-

riácii. !av ú ruku vedieme za chrbtom a chyt#me *ou

palec na %avej nohe, ktorej chodidlo je polo)ené na pravom stehne. T r u p sklon#me k pravej nohe, "elom sa dotkneme pravého kolena a pravou rukou chyt#me palec pravej nohy.

V tejto poz#cii ostaneme pä& a) desa& sekúnd a opakujeme ju trikrát a) $es&krát.

4. variácia V(chodiskov á poloha je rovnaká ako pri 1. variácii.

!av ú nohu zohneme v kolene, päta sa dot(ka Iónovej kosti. Pravá noha ostane vystretá a posunieme ju doprava. T r u p sklon#me k pravej nohe tak hlboko, aby sme sa dotkli uchom pravého kolena. Obidvoma rukami si chyt#me palec pravej nohy; %avú ruku vedieme nad hlavou, pravú pod nohou. !avá noha, ktorá je zohnutá v kolene, nemá sa zdv#ha& pri úklone k pravej nohe. Pred úklonom nabok sa nad(chneme, pri oh(ban# trupu vyd(chneme. Potom nohy vystrie-dame.

V tejto poz#cii ostaneme pä& a) desa& sekúnd a opakujeme ju $es&krát.

5. variácia V(chodiskov á poloha je rovnaká ako pri 1. va-

riácii. !av ú nohu zohneme v kolene, päta sa dot(ka

Iónovej kosti. Pravú nohu zodvihneme zo zeme, obidvoma rukami chyt#me chodidlo pravej nohy a vystretú pravú nohu pritiahneme k trupu; "elom sa dotkneme pravého kolena. To isté opakujeme s dru-hou nohou.

V poz#cii ostaneme pä& a) desa& sekúnd a opakuje-me ju pä&krát a) $es&krát.

Táto poz#cia nap #na svaly l(tok a stehien a zo$t#h-%uje celé nohy. Odstra*uje stuhnutos& dolnej "asti chrbtice a vytvára dispoz#ciu na zvládnutie poz#ci# padmásana a joga,mudrá.

S a n t ó l a n á s a n a balancná poz&cia

Dhanurásana poz&cia luku

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 29a a 29b (5. kap.).

V(chodiskov á poloha: le)#me na bruchu (makará,sana).

Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Zohneme obidve nohy v kolenách, pravou rukou si chyt#me prav( "leno k a %avou rukou %av( "lenok. Chrbticu preh(ba,me dozadu a sú"asne pomaly zdv#hame zo zeme

hlavu, trup a obidve nohy. Chrbticu preh(bame nato%ko , aby sme sa $pi"kami nôh dotkli temena hlavy. Celé telo je natiahnuté ako luk.

V poz#cii vydr)#me tri a) pä& sekúnd, potom uvo%n#m e ruky a nohy, vyd(chneme a relaxujeme celé telo, pri"om le)#me na bruchu. Opakujeme trikrát.

Poz#ci a dhanurásana odstra*uje strnulos& $ije, chrbta a chrbtice. Zlep$uje funkciu chrbtového sval-stva, ktoré sa v nej na&ahuje. Redukuje tuk na bruchu; odporú"a sa najmä )enám. Zlep$uje funkciu )alúdka a "riev a dobre vpl(va i na bránicu a medzirebrové svalstvo.

P ú r n a ,dhanurásan a úpln( luk

i

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 29a a 29b (5. kap.).

/. variácia V(chodiskov á poloha: le)#me na bruchu (makará,

sana). V tejto poz#cii sa chrbtica preh(ba e$te viac ako pri

predchádzajúcom cvi"en#. Ruky rozpa)#me a za chrbtom nimi chyt#me palce obidvoch zohnut(ch nôh. Klby pliec a lopatiek pru)ne uvo%*ujeme. Pritom nenásilne preh(bame chrbticu (chrbát a $iju). Nohy pri&ahujeme stále bli)$ie k hlave, a) sa ich $pi"k y dotknú temena hlavy. V dokon"enej poz#cii sú ruky zohnuté cez hlavu a v spojen# so zohnut(mi nohami tvoria l#niu napnutého luku.

V poz#cii ostaneme tri a) pä& sekúnd a opakujeme ju dvakrát.

Estetickos& a %ahkos& poz#cie v$ak dosiahneme iba vtedy, ak máme ve%mi pru)nú chrbticu aj svaly lopatiek a nále)ité uvo%nené klby pliec. Okrem toho, )e táto poz#cia vyzerá ve%mi efektne, má aj hlboké jogistické ú"inky. K(m toti) nemáme celkom pru)nú $iju, nemô)e pranická energia dostato"ne vo%ne stúpa& do vy$$#ch centier, lotosov. Tuhos& $ije je zábranou na tejto ceste energie. Táto tuhos& sa objavuje v ur"itom veku ako pr#znak starnutia; $ija sa za"n e oh(ba&, hlava sa krúti "oraz &a)$ie a celá chrbtica sa zakrivuje a naklá*a k zemi. Niektor(mi jogistick(mi cvikmi mô)eme tomuto stavu predchá-dza& a zabráni&.

2. variácia V(chodiskov á poloha: le)#me na bruchu (makará,

sana). Táto poz#cia je ve%mi náro"ná na skrútenie k/bov

kolien. Treba s *ou za"#na& ve%mi opatrne, aby sme si nepo$kodil i nielen klby, ale ani meniskus a okolité väzivo.

Poz#ci u za"neme cvi"i& so zdvihnutou hlavou. Nohy zohneme v kolenách a predkolenie vysunieme nabok. Predkolenie a priehlavky smerujú k bokom,

104

ale päty sú na zemi. Ruky zohneme za chrbtom a chyt#me nimi $pi"ky nôh.

V poz#cii ostaneme pä& sekúnd a u) ju neopakur jeme.

Plávin # te#úce d(chacie cvi#enie

Podstatou tohto cvi"enia je hltanie vzduchu v ma-l(ch dávkach; ak mo)no pou)i& ur"ité prirovnanie, pijeme vzduch ako vodu.

Táto pránájáma má aj lie"ivé ú"inky. Uvádza sa ako cvi"enie, ktoré elasticky zmäk"uje )alúdo"né steny a odstra*uje prebyto"n( vzduch zo )alúdka.

G y m n a s t i k a jogy

33. Precvi/enie bru!n.ch svalov a vnútorného napätia

(pr#prav a na poz#ciu $alabhásana) V(chodiskov á poloha: le)#me na bruchu (makará,

sana). a) Ruky polo)#me pozd/) tela dla*ami nahor.

!av é l#ce le)# na zemi, telo je uvo%nené. Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Ruky zatneme do päst# a vsunie-me ich pod rebrá, "elom sa oprieme o zem. Celé telo "o najviac nap #name, v$etky svaly od prstov na nohách aj na rukách, a) po chrbát a $iju. Napätie mus# by& také silné, )e sa nám bude celé telo chvie&. Toto napätie udr)ujeme pä& sekúnd, potom telo uvo%n#m e a %ubovo%ne d(chame v poz#cii makará,sana.

Poz#ci u opakujeme trikrát. Pridáme pohyby nôh.

b) V(chodisková poloha: makarásana. Nad(chnem e sa zadr)#me dych. Ruky polo)#me za

chrbát a pravou rukou chyt#me zápästie %avej ruky. Hlavu, trup a nohy sú"asne zdv#hame zo zeme a preh(bame chrbticu. Potom telo opä& uvo%n#me a vydychujeme. Opakujeme trikrát.

Pri opakovan# pridáme pohyby nôh. c) V(chodisková poloha: makarásana. Nad(chnem e sa zadr)#me dych. Ruky vzpa)#me

nad hlavu a sú"asne s nohami ich zdv#hame zo zeme. Chodidlá sú pri sebe. Vyd(chneme a uvo%n#me celé telo.

Tento cvik pripom#na "ln. Opakujeme ho trikrát. Pridáme e$te pohyby nôh, akoby sme strihali no)ni-cami.

26

29

30

33

105

10. kapitola

ÁKÁ*A&MUDR Á

Nektar,sóm a

Pránájáma

Nád"&!ódhan a

Pou)#vam e cvi"enie nád#,$ódhana z 1. kapitoly v pomere 1 : 4 : 2 : 2 (7. stupe*).

Ud+d+áj " — I I . "as&

Osobitná discipl#na, ktorá vyu)#va funkciu hlasi-viek. Spája sa s cvi"en#m d)alandhára,bandha a mú,la,bandha . Pomáha lie"i& choroby mandl#, hltana a hrtana. Zlep$uje hudobn( sluch.

B a n d h y

D+alandhára&bandh a

Múla&bandh a

Bandhy a mudry sa pova)ujú v joge za dôle)itej$ie ako poz#cie a pránájáma. Nadra'ujú sa nad tieto druhy cvi"en#, hoci priamo závisia od dokonalého zacvi"eni a poz#ci# a pránájámy. Podobajú sa strá)-com telesn(ch orgánov, ktoré sa nepodria'ujú na$ej vôli a ktor(ch funkcia súvis# s pranick(mi prie-chodmi.

mudry

A!vin"&mudr á

Aká!a&mudr á

Mahá&mudr á

Niektoré mudry mus#me vedie& tvori& sú"asne s bandhami ako jedno cvi"enie. Ú"inkami sa toti) navzájom podporujú. Správne vytvorená bandha zdokonalená mudrou nám pomô)e ovplyvni& myse% a vô%u, aby sme mohli dosiahnu& ú"innú koncen-tráciu.

G y m n a s t i k a jogy ". 34, 35, 36 a 39 (11., 12. a 13. kap.)

Poz #ci e

Ardha&matsjéndrásan a (krútenie chrbticou)

Poz#ci a je známa vykrúcan#m chrbtice na obidve strany, pri"om nohy sú pevne na zemi. Prekrvuje oblas& dolnej "asti chrbtice a nap #na medzistavcové svalstvo. Pomáha pri lie"en# vysunutia platni"iek.

Padángu!thásan a (na !pi/kách nôh)

Odstra*uj e únavu priehlavkov a chodidiel po dlhej chôdzi alebo dlhom stát# a k-"e i stuhnutos& z t(chto "ast # nôh. Je to vynikajúce cvi"enie na udr)iavanie rovnováhy a na jednobodovú koncentráciu.

Ud)d)áj#,pránájám a — I I . "as&

Sadneme si do poz#cie siddhásana a zatvor#me o"i. Pomaly vdychujeme vzduch obidvoma nosn(mi dier-kami. Pri nádychu vytvor#me múla,bandhu. Po skon"en # nádychu pritla"#me bradu k hrudn#ku, "#m vznikne d)alandhára,bandha. !ubovo%ne dlho zadr-)#me dych a potom pomaly zdv#hame hlavu; t(m uvo%n#m e d)alandhára,bandhu. Pravú nosnú dierku uzavrieme palcom pravej ruky, pomaly vydychujeme cez %avú nosnú dierku a v priebehu v(dychu uvo%n#-me múla,bandhu.

Pri nádychu uzatvárame hlasivkovú $trbinu tak, ako je op#sané v 5. kapitole. Vznikne pritom zvuk, ktor( pripom#na &a)ké d(chanie v hlbokom spánku. Nádych cez obidve nosné dierky a v(dych cez %avú nosnú dierku tvoria jeden okruh. Zo za"iatku sa pokú$am e precvi"ova& iba pä& okruhov, postupne potom pridávame 'al$ie okruhy, a) do dvadsa&. Po dôkladnom zvládnut# tejto pránájámy mô)eme po"et okruhov roz$#ri& a) na $tyridsa&, no s t(mto cvi"en#m nespájame nijaké iné druhy pránájámy.

Ud)d)áj#,pránájám a pomáha lie"i& ka$e%, niektoré formy prechladnutia a "iasto"ne aj ochorenie mandl#. Zlep$uj e citlivos& sluchu (rozoznávanie tónov) a ovplyv*uje aj jeho o)ivenie. Odstra*uje nervozitu a podrá)denos&. V niektor(ch dielach sa spom#na aj ur"it ( vplyv tejto pránájámy na lie"enie p%úcnej tuberkulózy a niektor(ch "revn(ch chorôb. Okrem toho ud)d)áj#,pránájáma osvie)uje a vyvoláva v nás pocit mladistvosti. Odstra*uje z hrdla hlieny a prach a odporú"a sa ako upokojujúce cvi"enie pri stavoch úzkosti a strachu.

Druhá "as& ud)d)áj#,pránájámy nadväzuje na prvú "as& tohto cvi"enia op#sanú v 5. kapitole, ktorá sa spája najmä s cvi"en#m ad)apád)apa; je pr#pravou

na toto cvi"enie. Prvá "as& ud)d)áj#,pránájámy spolu s d)ihvá,bandhou a $ámbháv#,mudrou tvor# áká$a,mudru (v$etky opisujeme v tejto kapitole). Ke' spoj#me áká$a,mudru a múla,bandhu, dostaneme mahá,mudru . Druhú "as& ud)d)áj#,pránájámy tu uvádzame ako samostatné cvi"enie, celkom nezávislé od prvej "asti.

D )alandhára,bandh a uzáver hrdla

Zaujmeme niektorú z medita"n(ch poz#ci#; naj-vhodnej$i a je siddhásana alebo svastikásana. Nad(,chneme sa a zadr)#me dych. Potom pritla"#me bradu "o najviac k hrudn#ku, do kr"nej jamky. Ohnut #m $ije dopredu pritla"#me na kr"né svaly a tlak sa prená$a na ur"ité mozgové centrá. Pod%a niektor(ch jogistov reguluje d)alandhára,bandha "innos& $t#tnej )%azy, od ktorej závis# celkové zdravie organizmu. Túto reguláciu ovplyv*uje tlak na kr"nú jamku a na hornú "as& hrudn#ka. Táto bandha sa zara'uje aj medzi mudry a upev*uje du$evnú silu.

D)alandhára,bandh u zakon"#me zodvihnut#m hlavy a vo%n(m v(dychom.

M ú l a ,bandh a uzáver, stiahnutie sedac&ch svalov

Sadneme si do medita"nej poz#cie, najlep$ie do poz#ci e siddhásana. Nad(chneme sa pln(m jogistic-k(m dychom a zadr)#me dych. Múla,bandhu v$ak mô)em e urobi& aj so zadr)an(m dychom po v(dychu. Potom pevne stiahneme sedacie svaly, "iasto"ne aj svaly brucha a vtiahneme anus. O"i máme zatvorené a toto dostato"ne silné stiahnutie udr)#me ur"it( "as. Vzniknut(m napät #m &aháme apánu nahor, k(m sa nespoj# s prúdom prány pomocou d)alandhára,band,hy pri trvalé zadr)anom dychu.

Spojen#m d)alandhára,bandhy a múla,bandhy vzniká 'al$ia +as& cvi"enia, pri ktorom sa opä& spájajú dva prúdy )ivotnej energie: negat#vny prúd — apána a pozit#vny prúd — prána. Obidva prúdy, ich vlastnosti a pôsobnos&, opisujeme v 12. kapitole. Múla,bandh a spolu s d)alandhára,bandhou odstra-*ujú únavu, ospalos& a r(chlo nás osvie)ia.

A $vin#,mudr á spojenie !ivotn(ch energi&

Mudrá je cvi"enie, ktoré spája prúdy )ivotnej energie a v ur"itej ohrani"enej oblasti ich zosil*uje.

Táto ohrani"ená oblas& sa stáva akousi pe"a&ou pranickej energie.

Pri cvi"en# a$vin#,mudry si sadneme do niektorej

108

z medita"n(ch poz#ci# a %ubovo%ne d(chame. Pozor-nos& sústred#me na lotos múládhára. Silno stiahneme anus a sedacie svaly, vzápät# ich zase uvo%n#me. Toto s&ahovani e a uvo%*ovanie sedac#ch svalov opakujeme dvadsa&krát . V priebehu jedného mesiaca sa pravi-deln(m cvi"en#m nau"#me s&ahova& a uvo%*ova& svaly osem a) pä&krát za minútu.

A$vin#,mudr á je z h%adiska postupu v joge ve%mi dôle)itá . Je aj sú"as&ou mudry, ktorá sa naz(va $akti,"álin#,mudrá . A$vin#,mudru uvádzajú diela o joge ako pomocnú lie"bu pri niektor(ch ochore-niach "riev, anusu a )ensk(ch orgánov. Pomáha lie"i& aj hemoroidy.

A k á $a,dháran á

Ghéranda-samhita — strofa 75 Farba áká$a je farba neba a vôd oceánu. Pán Sadá$iva je jeho

bo)stvo m a HA,KAR je semenná slabika. Vdychujte pránu a na chv#%k u ju bez napätia zadr)te. Táto mudrá otvára adeptom jogy dvere k oslobodeniu. Z n á m a je aj pod menom nabhó,dháraná.

Komentár Aká$a,dháran á aj nabhó,dháraná je vlastne to isté. Aká$a,

,inabh ó ozna"uje oblohu. Strofa 76 Kto pozná áká$a,mudru, pozná aj jogu. Nezomrie, ani keby

svet postihla ve%ká katastrofa, nebude zni"en(.

R$i Ghéranda opisuje áká$a,mudru vzletne, no trocha nejasne. Ani komentár to podrobnej$ie neroz-vádza.

Technika áká$a,mudry, ktorú uvádza Paramahamsa svámi Satyananda, zdôraz*uje najmä khé"ar#,mudru. Mo)n o ju nahradi& d)ihvá,bandhou. Khé"ari,mudrá sa nemô)e realizova& bez vedenia gurua. +iasto"ne je uvedená v 5. kapitole.

Á k á $a,mudr á spojenie s priestorom

Sadneme si do niektorej z medita"n(ch poz#ci# a spoj#me tri cvi"enia.

1. d)ihvá,bandha (khé"ar#,mudrá) — zakrútenie jazyka dohora a jeho opretie o horné podnebie,

2. ud)d)áj#,pránájáma — uvedomelé pozorovan( dych,

3. $ámbhav#,mudrá — poh%ad obráten( dohora, do priestoru medzi obo"#m.

Pred cvi"en#m tejto mudry treba dokonale upokoji& myse%. Cvi"enie má podobné ú"inky ako khé"ar#,mudrá, je v$ak zdôraznené vä"$ou subt#lnos&ou. Zavla)uj e hrdlo, lebo vytvára nadbytok sl#n. Ovplyv-*uje )%azy, ktoré prechádzajú cez hrdlo a diela o joge spom#naj ú aj orgány vylu"ujúce nektár (IV. "as& o lotosoch — vi$uddha "akra). Jogisti pou)#vajú túto

mudru na dosiahnutie extatick(ch stavov, pri ktor(ch sa dostavujú pocity odhmotnenia.

M a h á ,mudr á ve*ké vnútorné spojenie

Pri tomto cvi"en# spoj#me dve techniky: 1. áká$a,mudrá (d)ihvá,bandha, ud)d)áj#,práná-

jáma a $ámbhav#,mudrá), 2. múla,bandha (s&ah sedac#ch svalov). Mahá,mudr u mô)eme vytvori& v t(chto troch

polohách: a) K%a"#me a sadneme si na päty ako v poz#cii

vad)rásana . Pravú nohu natiahneme dopredu a na %avej ostaneme sedie&. T r u p sklon#me k pravej natiahnutej nohe a obidvoma rukami chyt#me palec tejto nohy. Sú"asne so zaujat#m tejto polohy vytvor#-me mahá,mudru. V tejto poz#cii chv#%u vydr)#me a vystriedame nohy. Potom natiahneme obidve nohy rovno pred seba, zaujememe poz#ciu pa$"imóttánása,na a nieko%kokrát zopakujeme mahá,mudru e$te v tejto poz#cii. Mô)eme ju robi& aj v siddhásane.

b) Mahá,mudru mo)no cvi"i& aj v poz#cii d)ánu,$irásana , s nohou natiahnutou dopredu. Mudru opä& vytvárame sú"asne s poz#ciou. V zaujatej poz#cii v)dy chv#%u ostaneme a vystriedame nohy.

Mahá,mudr u urob#me pä&krát s úklonom k %avej nohe alebo k pravej nohe. Potom ju cvi"#me e$te pä&krá t v poz#cii pa$"imóttánásana.

Diela o joge uvádzajú, )e mahá,mudrá priaznivo ovplyv*uj e lie"enie mnoh(ch chorôb. Pomáha pri lie"en # rôznych be)n(ch ochoren#, ako sú ka$e% alebo migréna, ale hovor# sa aj o jej vplyvoch na niektoré nervové a p%úcne choroby a na stavy du$evnej depresie. Prednos&ou tohto cvi"enia je to, )e pacient sa lie"i celkom sám, dynamickou silou, ktorú vyvinie vlastn(m úsil#m.

.ivotn á sila, ktorá sa vyvinie cvi"en#m mahá,mud,ry, mô)e niektor(m star$#m alebo chor(m %u'om nahradi& ob&a)nej$ie poz#cie jogy, ktoré by nedokázali zacvi"i& . V takomto pr #pade mo)no cvi"enie prispôso-bi& mo)nostiam jednotlivca menej dôsledn(m ohnu-t#m chrbtice.

Aby sme dosiahli v$etky ú"inky mahá,mudry, mus#m e samozrejme zvládnu& jej jednotlivé "asti, mudry a bandhy, z ktor(ch sa mahá,mudrá skladá.

Bandhy a mudry majú ve%a pocitov(ch odtie*ov, ktoré sa dajú len &a)ko op#sa& a ktoré treba osobne vyskú$a& . Sú to cvi"enia, ktoré v(razne modelujú %udsk ú povahu. Áká$a,mudrá a $ámbhav#,mudrá nám mô)u prospie& pri akomko%vek sústre'ovan#. !udi a s dobrou pamä&ou sústre'ujú takto svoje myslenie bez toho, )e by si to uvedomovali. Joga nám, naopak, dáva návod na to, ako mo)no rozv#ja& pamä& celkom cie%avedomo. S poznatkami o pôsoben# t(chto jednotliv(ch cvi"en# na psychickú "as& na$ej bytosti

109

súvis# zbavovanie sa pocitov strachu, depresie, úzkos-ti a trémy.

Bandhy a mudry

Po pre"is&ovac#ch d(chac#ch cvi"eniach, po práná,jáme, si jogista osvoj# tri základné bandhy: d)aland,hára,bandhu , udd# jána,bandhu a múla,bandhu, kto-ré sa uskuto"*ujú v oblasti krku, brucha a anusu.

Bandhy sú uzávery, v ktor(ch jogista v priebehu cvi"eni a spája pránu s apánou. Pou)#vajú sa sú"asne s mudrami, ktoré spájajú prúdy )ivotnej energie, zosil*uj ú jej ú"inok; naz(vajú sa pe"a&ami pranickej energie. K(m jednotlivé poz#cie upev*ujú telo, prá,nájáma pripravuje pranické priechody — nád#, aby prána mohla cez ne hladko prenika&. Takto je vedenie prány vhodne rozprestreté po celom tele. Bandhy ohradzujú ur"ité oblasti, aby z nich neunikala prána a mudry zvä"$ujú pranickú energiu v t(chto oblas-tiach.

D)alandhára,bandh a uzatvára, pr#p. upev*uje tok prány a vedomia v priestore hlavy.

Spolupôsobenie medzi bandhami a mudrami, pri sú"innost i pránájámy a jogistick(ch poz#ci#, vytvára obdivuhodnú hru s#l, ktorá nahrad # alebo aj predstih-ne niektoré náro"nej$ie poz#cie tela.

A r d h a ,matsjéndrásan a krútenie chrbticou

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 34. V(chodiskov á poloha: sed#me vzpriamene na ze-

mi, ohnuté kolená pritla"ené k hrudn#ku, chodidlami sa opierame o zem.

!av ú nohu vykrútime do%ava a koleno pritla"#me k zemi. Päta sa nesmie pohnú& z pôvodného miesta. Zohnutú pravú nohu zodvihneme a prelo)#me cez %avé koleno. Chodidlo pravej nohy potom oprieme o zem na vonkaj$ej strane %avého stehna. !avú ruku polo)#m e na pravé koleno a prav( "lenok chyt#me %avou rukou. Pravé koleno je potom pod %avou rukou, aby sa chrbtica "o najviac skrútila. Predlaktie %avej ruky je na pravom l(tku, pravá ruka je zalo)ená za chrbtom a dot(ka sa prstami %avého boku. Pomaly skrúcame chrbticu doprava a e$te viac dozadu. Aby sa nám chrbtica "o najviac zakrútila, obrátime e$te hlavu cez pravé plece dozadu.

V takejto poz#cii ostaneme pä& sekúnd, aj dlh$ie, potom uvo%n#me ruky a nohy a opakujeme celú poz#ci u na opa"nú stranu. Obrátime sa trikrát na obidve strany.

Poz#ci a matsjéndrásana udr)iava pru)nos& chrbti-ce a pozit#vne pôsob# na funkcie bru$n(ch orgánov. Svaly chrbta sa pri nej pre&ahujú a dolná "as& chrbtice sa $pirálovit(m zakrúcan#m prekrvuje. 0%achy, ktoré

súvisia so stavcami chrbtice, sa stávajú pru)nej$#mi. Matsjéndrásana je vhodná na lie"enie vysunut(ch platni"iek .

Ardha,matsjéndrásan a vyzerá ako poz#cia na pr#-jemn( oddych, pri ktorom sa k%a"# na jednom kolene a druhé koleno sa opiera zohnuté o zem. Ak chceme v tejto poz#cii sedie&, necháme ruky vo%né a neskladá-me ich do predp#sanej polohy.

Obdivuhodn( súlad tela v tejto poz#cii poznali u) v starom Egypte a tam ho aj prakticky a v(tvarne zhodnotili.

P a d á n g u $thasan a (obr. str. 106) udr!iavanie rovnováhy na $pi#kách nôh

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 35 a 36.

V(chodiskov á poloha: sed na pätách (vad)rá,sana).

Zohneme chodidlá obidvoch nôh a prsty oprieme o zem. Na obidvoch nohách sa zodvihneme do drepu a pravú nohu prelo)#me zohnutú cez %avé stehno.. Ostaneme v drepe na %avej nohe a udr)iavame rovnováhu. Ruky máme opreté vbok, alebo ich dr)#m e pred hrudn#kom spojené dla*ami (a*d)al#,mudrá) . Zo za"iatku sa doká)eme udr)a& v rovnová-he na jednej nohe iba nieko%ko sekúnd, neskôr dve minúty, aj viac. Poz#ciu zacvi"#me celú $tyrikrát; nohy v drepe striedame.

T(mt o cvi"en#m osvie)ujeme svaly l(tok a kolien po dlhej chôdzi. Poz#cia je prospe$ná aj pre %ud#, ktor# majú ploché nohy, preto)e upev*uje väzivo a svaly chodidiel aj priehlavkov. Ak sa nám niekedy stane, )e máme nohy cel( de* ve%mi stla"ené v obuvi a potom c#tim e boles& v prstoch aj chodidlách, poz#cia padán-gu$thasan a tieto nepr#jemnosti "iasto"ne odstráni.

Ak chceme ma& ohybné klby prstov na nohách a pru)né priehlavky pri chôdzi a tanci, zvyknime si na poz#ci u padángu$thasana, ktorá odstra*uje bolesti z t(chto "ast# nôh. Sta"# nau"i& sa udr)iava& rovnová-hu v drepe na $pi"kách.

G y m n a s t i k a jogy

34. Upevnenie bru!n.ch svalov a vykrúcanie chrbtice i !ije (pr#prav a na poz#ciu ardha,matsjéndrásana) V(chodiskov á poloha: makarásana. Le)#me na

bruchu, ruky sú vzpa)ené nad hlavou, polo)ené na zemi.

a) Nad(chneme sa. Pravú nohu zdv#hame dohora a bok tla"#me k zemi. Obrát ime sa na %av( bok, noha ostáva vystretá kolmo nabok. Ruka je vzpa)ená súbe)n e s kolmo ulo)enou nohou. Potom zohneme pravú nohu a pravou rukou chyt#me jej priehlavok,

110

ktor( si pritla"#me na %avú slabinu. Vyd(chneme. (Ke' le)#me na boku, vytvor#me poz#ciu vrk$á,sana.)

b) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Pravú nohu vystrieme opä& kolmo do v($ky a prevrátime sa do %ahu na chrbát. Noha je kolmo vzt("ená a ruky máme polo)en é za hlavou. Zohneme túto nohu v kolene a rukami si ju pritla"#me k hrudn#ku. Vznikne poz#cia vátájanásana.

c) Potom prekr#)ime zohnutú pravú nohu cez %av( bok a chodidlo oprieme o zem. !avou rukou chyt#me priehlavok pravej nohy a sú"asne sa vzty"ujeme do sedu. Narovnáme chrbticu a vydychujeme.

d) Nad(chneme sa a pokra"ujeme v cvi"en# tak, )e %avú ruku vsunieme medzi pravé a %avé koleno a chyt#me si *ou priehlavok pravej nohy. Vyd(chne-me. Pravá ruka sa opiera vzadu o zem a hlava sa krúti doprava i do%ava. Opakujeme $tyrikrát. D(chame pritom %ubovo%ne.

!av ú nohu zohneme tak, )e prav( bok dosadne na pätu tejto nohy a pravú ruku, dovtedy opretú o zem, zalo)#m e za chrbát, aby sa jej prsty dotkli %avého boku. Vytvor#me tak poz#ciu ardha,matsjéndrásana. Ostaneme v nej nieko%ko sekúnd. D(chame %ubo-vo%ne .

e) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. !avú nohu vystrieme a obidvoma rukami sa oprieme popri bokoch o zem. Pravá noha sa dv#ha nahor, trup sa ukladá na chrbát a %avá ruka sa na zemi dv#ha za hlavu. Prevrátime sa na %av( bok a pravú ruku vedieme dohora za hlavu. Potom sa obrátime na brucho. Pravá noha je stále vystretá a pomaly ju ukladáme ved%a %avej nohy na zem. Vyd(chneme. Le)#m e na bruchu, ruky máme vzpa)ené nad hlavou v poz#cii makarásana.

Celé cvi"enie precvi"#me plynulé vpravo a v%avo. Opakujeme trikrát.

35. Udr+ iavanie rovnováhy, precvi/ovanie prstov na nohách (pr#prav a na poz#ciu padángu$thásana) V(chodiskov á poloha: sed na pätách; chodidlá sa

iba prstami opierajú o zem, inak sú zdvihnuté. Ruky máme zalo)ené vbok.

a) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Kolená odlep#m e od zeme a zdv#hame sa do drepu, v ktorom udr)iavam e rovnováhu. Chrbtica je rovná a ruky máme zalo)ené vbok. Poh%ad a pozornos& sústre'uje-me do jedného ur"itého bodu.

Potom prejdeme opä& do k%aku, sadneme si na päty a vyd(chneme. Striedame drep so $edom na pätách a celé cvi"enie opakujeme pä&krát.

b) Nad(chneme sa zadr)#me dych. Zo sedu na pätách v predchádzajúcom cviku sa cez drep plynulé zdv#ham e a) do stoja a ruky vzpa)#me nad hlavu. Stoj#me na $pi"kách a pozeráme sa dohora. Potom sa opä& postav#me na celé chodidlá, zohneme nohy

34

111

v kolenách a plynulé dosadáme na päty. Pritom vydychujeme.

c) Predklá*ame trup dopredu a "elom sa dotkne-me zeme. Ruky zalo)#me za chrbát. Vyd(chneme.

Dôle)it é je, aby sme medzi vzpriamen#m trupu do stoja a dosadnut #m na päty tla"ili päty v)dy k zemi. Precvi"#m e tak Achillovu $%achu, klby prstov, prie-hlavky a chodidlá. Toto cvi"enie je ve%mi estetické, ak sa cvi"# plynulé. Opakujeme ho $es&krát.

36. Udr+ iavanie rovnováhy (pr#prav a na poz#ciu padángu$thásana) V(chodiskov á poloha: tadásana (stoj#me vzpria-

mene, ruky spustené pozd/) tela). Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Pravú nohu

zohneme v kolene a priehlavok pritla"#me na %avú slabinu. Vytvor#me poz#ciu vrk$ásana.

Ruky zopneme nad hlavou. Potom ich spust#me k zemi a zohneme trup nato%ko, aby sme sa dla*ami dotkli zeme (ardha,baddha,padmóttánásana). !avú nohu, na ktorej stoj#me, oh(bame v kolene a) do drepu. Pravou nohou sa stále opierame o %avú slabinu a pravé koleno máme vykrútené doprava. Ruky oprieme vbok a chv#%u udr)iavame rovnováhu (pad-ángu$thásana) . Poh%ad sústred#me do jedného bodu.

Rovnováhu udr)iavame pri zadr)anom dychu. Po skon"en # cvi"enia vyd(chneme a relaxujeme le)iac na prikr(vke . Opakujeme $tyrikrát.

35

36

112

11. kapitola

MAHÁBHÉDA&MUDR Á & PE(A' VNÚTORNEJ RADOSTI

Pránájáma

Bhastriká (pohyb ková/skych mechov)

Ú"inn é d(chacie cvi"enie, ktoré sa podobá na cvi"eni e kapála,bháti. Podstatou bhastrikv je v$ak zadr)ani e dychu. Bhastriká intenz#vne zasahuje do pranick(c h priechodov v chrbtici a ovplyv*uje stúpa-nie hadej sily do vy$$#ch lotosov.

Udd"jana&bandh a (v0ahovanie bru!n.ch svalov)

Podnecuje trávenie, u%ah"uje vyprázd*ovanie a prekrvuje bru$né a bránicové svalstvo. Dôsledne vytlá"a vzduch z p%úc.

Mahá&bandh a (ve#k. uzáver)

Ide o spojenie troch bándh, múla,bandhy, udd#ja,na,bandh y a d)alandhára,bandhy. Uvádza do "in-nosti dva )ivotné prúdy v tele: pránu a apánu.

Mahábhéda&mudr á (ve#ké vnútorné preni-kanie)

Tak isto ako v predchádzajúcom cvi"en#, aj v tomto sa spájajú tri bandhy, no mahábhéda,mudrá sa dop/* a e$te sústredenou pozornos&ou dovnútra, na lotosy. Realizuje sa zadr)an #m dychu po v(dychu. Prána a apána sa pritom spájajú a prenikajú do stredného priechodu — su$umny.

G y m n a s t i k a jogy ". 12 a 1 4 , 1. kap., 37,38, 39a, 39b, 40a, 40b, 41 a 42

Poz#ci e

U!trásan a (0ava)

Narovnáva chrbticu a pre&ahuje svaly $ije a ste-hien. Ur"ená je najmä na upev*ovanie )ensk(ch orgánov'a je vhodná aj pre star$#ch %ud#. Pre nich sa u%ah"uj e tak, )e si oprú ruky o boky. Je to pr#jemná poz#ci a na pretiahnutie tela po dlhom seden#.

114

Supta&vad+rásan a (poz"cia v k#aku) — diaman-tov. spánok Púrna&supta&vad+rásana

Táto poz#cia má dve variácie. V prvej sa zdôraz*u-je napnutie svalov stehien a v druhej zase vyrovnáva-nie $ije a hrudn#ka. Aj toto cvi"enie je dôle)ité najmä pre )enské orgány.

Cakrásana (koleso)

Táto poz#cia je be)ne známa pod názvom most a zara'uje sa do gymnastiky. Bez ve%k(ch &a)kost# ju zacvi"ia v$etci, ktor# majú na takúto poz#ciu dispoz#-cie, t. j. poddajnú chrbticu a ohybné klby pliec. No v neskor$om veku, ke' chrbtica je u) trocha stuhnutá, stáva sa táto poz#cia &a)$ou. V(znam v$ak má aj vtedy, ak ju nezacvi"#me celkom dokonale.

Pri "astej$om cvi"en# poz#cie cakrásana sa odporú-"a hne' po nej zacvi"i& poz#cie, ktoré oh(bajú chrbticu dopredu, ako sú pa$" imóttánásana a pa,dahastásana. Odstra*uje sa tak nebezpe"enstvo jed-nosmerného stuhnutia chrbtice, aby sme neskôr nec#til i bolesti v chrbtici a nedostali sa do takej situácie, )e nedo"iahneme hlavou ku kolenám a dla-*am i na zem. Preto sa chrbtica mus# oh(ba& v obi-dvoch smeroch pri cvi"en#, dopredu aj dozadu, ak sa má zachova& jej zdravá pru)nos&, od ktorej závis# zdravotn( stav celého tela.

B h a s t r i k á ,kumbhak a

Ghéranda-samhita — strofa 74 Podobne ako ková"ske mechy vdychujte vzduch v presn(ch

intervaloch. Tak(m ist(m spôsobom, opakovane, vypú$&ajte vzduch nosom.

Strofa 75, 76 Dvadsa&krá t sa zhlboka nad(chnite a vytvorte kumbhaku,

potom vy$$ie op #san(m spôsobom vyd(chnite. Múdry "lovek praktizuje bhastriku trikrát denne, a preto nikdy neochorie. Ka)d( m d*om sa ozdravuje.

Komentár Dvadsa& dychov v bhastrike tvor# jeden okruh a cvi"ia sa

maximálne tri okruhy denne (v zime trikrát a v lete jedenkrát).

Bhastriká pohyb ková#skych mechov

V(chodiskov á poz#cia: sed#me v poz#ciách padmá,sana (14. kap.), siddhásana (4. kap.) alebo sukhásana ( l . k a p . ) .

Táto pránájáma sa podobá cvi"eniu kapála,bhát#, preto ju zacvi"#me %ah$ie, ak sme sa u) oboznámili s postupom pri cvi"en# kapála,bháti. Rozdiel medzi obidvoma cvi"eniami je v tom, )e pri kapála,bháti sa pohybuje iba bránica, no pri bhastrike sa pohybuje cel( d(chac# systém; bránica tu v$ak napriek tomu má v(znamnú úlohu.

115

V(sledn ( efekt obidvoch cvi"en# je v$ak podobn( . K bhastrike sa pridáva e$te zadr)anie dychu, kumb,haka a tri bandhy: múla,bandha, udd# jána,bandha a d)alandhára,bandha. Prvá a tretia bandha sú op#san é v 10. kapitole, udd# jana,bandhu nájdete v tejto kapitole. V$etky tri bandhy zvä"$ujú ú"inok bhastriky, to v$ak neznamená, )e by sa bhastriká nemohla cvi"i& bez nich.

Uvedené tri bandhy tvoria spolu mahá,bandhu, ktorá má v spojen# s bhastrikou uvo%ni& silu mahá,$akt i ulo)enú v lotose múládhára (dosahuje sa to spojen#m prány a apány, pozit#vneho a negat#vneho pranického prúdu).

Postup pri cvi"en# bhastriky: Vytvor#me poz#ciu padmásana alebo siddhásana. Mus #me si uvedomi&, )e pri vdychovan# a vydychovan# vzduchu napodob-*ujem e pohyb ková"skych mechov.

V predp#sanej poz#cii polo)#me dlane na kolená a zatvor#me o"i aj ústa. V dielach o joge sa odporú"a obráti& tvár na v(chod alebo na sever, a to pri v$etk(c h cvi"eniach pránájámy.

Pravú nosnú dierku uzavrieme palcom a cez %avú nosnú dierku vd(chneme vzduch. Potom energicky vyd(chneme . Opakujeme dvadsa&krát. Zo za"iatku nie je nádych ani v(dych ve%mi r(chly, no po piatom a $iestorr- v(dychu sa tempo postupne zr(ch%uje. Potom u) d(chame r(chlo za sebou, aby sme uviedli bránicu aj cel( d(chac# systém do dôkladného pohybu. Pri takomto d(chan# vzniká v hrdle jemné chr"anie .

Celé cvi"enie opakujeme e$te dvadsa&krát, pri"om v$ak d(chame cez pravú nosnú dierku; %avú nosnú dierku uzavrieme palcom. Napokon opakujeme cvi-"eni e e$te raz dvadsa&krát tak, )e d(chame cez obidve nosné dierky sú"asne. Pred zakon"en#m posledného dvadsiateho v(dychu asi na jednu minútu zadr)#me dych (kumbhaka); p%úca pritom udr)iavame vo v(dychu . V priebehu tohto zadr)ania dychu vytvor#-me v$etky tri uvedené bandhy (mahá,bandhu). Pozornos& pritom sústred#me na lotos múlád-hára.

Po uplynut# jednej minúty sa zhlboka nad(chneme a nieko%kokrát vo%ne pred(chame p%úca. Po ka)dej fáze tohto cvi"enia, ktorú tvor# dvadsa& nádychov a dvadsa& v(dychov, asi jednu minútu oddychu-jeme.

Dych mô)eme zadr)a& aj ke' sú p%úca v poz#cii po nádychu. V takom pr#pade v$ak vynecháme udd#ja-na,bandhu ; vytvor#me iba múla,bandhu a d)aland,hára,bandhu . Pri zadr)an # dychu sústre'ujeme po-zornos& na lotos múládhára. Potom ve%mi pomaly vydychujeme cez pravú nosnú dierku, pr #padne cez obidve nosné dierky.

Táto pránájáma dáva pranick(m priechodom schopnos& rozvádza& )ivotnú energiu do celého tela. Po precvi"en# nieko%k(ch okruhov bhastriky si uvedo-m#me , )e sa celé telo skuto"ne zap/*a touto energiou.

116

Bhastriká ur(ch%uje okysli"ovanie krvi, "#m mierne zvy$uje telesnú teplotu.

U d d #jána,bandh a v%ahovanie bru$n(ch svalov

V(chodiskov á poloha: stoj spätn( alebo siddhá,sana.

Ak stoj#me, nohy máme mierne rozno)ené, potom trocha zohneme kolená, trup mierne predklon#me a ruky oprieme dla*ami o stehná. Zhlboka sa nad(chnem e a vyd(chneme. Po v(dychu energicky stiahneme bru$né svaly. !ubovo%ne dlho zadr)#me dych a bru$né svaly dr)#me stiahnuté. Po uvo%nen# bru$n(c h svalov nieko%kokrát vo%ne pred(chame p%úca .

Toto cvi"enie mô)eme opakova& aj trikrát za sebou a bru$né svaly dr)#me pritom stiahnuté "o najdlh$ie. Ak urob#me túto bandhu správne, vytvor# sa nám na bruchu taká priehlbina, )e to vyzerá, akoby jej dno dosahovalo a) na chrbticu. Vplyv tohto vtiahnutia bru$néh o svalstva na pohyb "riev, )alúdka a in(ch vnútorn(c h orgánov je ve%mi v(znamn(. Zlep$uje funkciu t(chto orgánov, podporuje trávenie a u%ah"u-je vyprázd*ovanie.

Udd #jána,bandh u mô)eme robi& aj v poz#cii sidd,hásana. V tomto pr #pade si oprieme ruky o kolená a hlavu pritla"#me k hrudn#ku. Zhlboka sa nad(chne-me a vyd(chneme, trup nach(lime mierne dopredu a bru$né svaly stiahneme dovnútra. !ubovo%ne dlho zadr)#m e dych aj vtiahnuté svaly. Potom brucho uvo%n#me , sklonenú hlavu zodvihneme a zhlboka sa nad(chneme . Odd(chneme si a nieko%kokrát vo%ne pred(cham e p%úca.

Udd #jána,bandh u opakujeme trikrát za sebou a ostaneme v nej pri úplnom stiahnut# svalov "o najdlh$ie . Ak ju spoj#me s pit#m oby"ajnej vody alebo vhodnej minerálnej vody (2 del, pr #padne aj viac nala"no) , uprav# sa nám trávenie aj vylu"ovanie, preto)e táto bandha napomáha pohyb "riev a zavá-dza rovnováhu do za)#vania.

M a h á ,bandh a ve*k( uzáver

Bandha je cvi"enie, ktoré patr # medzi pokro"ilej$ie skúsenosti v joge a tvor# sa stiahnut#m ur"it(ch orgánov a )liaz v tele. Stiahnut#m sa vytvor# akoby uzáver na ur"itom mieste, a preto sa bandhy naz(va-jú aj uzávermi alebo s&ahmi.

Spojen#m troch tak(chto uzáverov, a to múla,,bandhy , udd# jána,bandhy a d)alandhára,bandhy, vznikne mahá,bandha. Postupujeme pritom takto:

Sadneme si do niektorej z medita"n(ch poz#ci#, zhlboka sa nad(chneme a vyd(chneme. Potom nená-

silne zadr)#me dych, p%úca ostávajú v polohe v(dy-chu. Sklon#me hlavu a pritla"#me ju k hrudn#ku, "#m vznikne d)alandhára,bandha. Potom vtiahneme anus; vznikne múla,bandha. Nakoniec vtiahneme brucho, "#m vznikne udd# jána,bandha. Pritom tla"#-me dla*ami kolená k zemi a plecia vytiahneme mierne dohora.

V priebehu tohto cvi"enia sústre'ujeme pozornos& na lotosy múládhára, manipúra a vi$uddha. V$etky tri bandhy postupne uvo%n#me.

Mahá,bandh a nám umo)n# r(chlej$ie postupova& v joge. Regeneruje a omladzuje celé telo.

Trad#cia , vzh%adom na po)iadavku zrelosti adep-tov, spája v(stup na vy$$ie stupne jogy s ur"itou iniciáciou osobného u"ite%a, a to sa v styku u"ite%a a )iaka doteraz zachováva napriek niektor(m odpo-rujúcim modern(m názorom.

Dobre je za"a& s praxou jogy u) v mladosti. Ak sa mladá generácia bude venova& joge, stane sa pr#kla-dom pre ostatn(ch.

Bandhám a mudrám sa pripisuje ve%k( rozsah lie"iv(c h ú"inkov pri telesn(ch aj du$evn(ch choro-bách. Okrem toho priná$ajú bandhy a mudry, ktor(ch sa v literatúre o joge opisuje spolu dvadsa&-pä&, dokonalos& v joge a du$evnú silu.

M a h á ,bhéda,mudr á ve*ké vnútorné prenikanie pe#a% vnútornej radosti

Mahá znamená ve%ké, bhéda je prenikanie a mud-ra ozna"uje du$evn( postoj, osobnú reakciu — schop-nos& spoji& samého seba s vnútorn(m byt#m.

Zaujmeme poz#ciu padmásana alebo vad)rásana. Chv#%u vo%ne d(chame. Ve%mi citliv(m sústre'ova-n#m sa usilujeme zisti&, ktor( pranick( prúd je v akcii silnej$#; "i je to %av( prúd, "andra,nád# alebo prav( prúd, súrja,nád#. Ak zist#me, )e silnej$# je napr#klad prav( prúd, usilujeme sa vdychovan( a vydychovan( prúd vzduchu sústre'ova& do pravej nosnej dierky, a naopak. Co najpozornej$ie sa potom sústred#me na stredn( priechod, su$umnu. Ke' u) máme upevnené vedomie prány a dychu, jemne vdychujeme %avou nosnou dierkou a vydychujeme ústami. Dych zadr)#-me vtedy, ke' sú p%úca v poz#cii v(dychu.

Potom vytvor#me tri bandhy: múla,bandhu, udd#,jána,bandh u a d)alandhára,bandhu. V priebehu zadr)ani a dychu mentálne prechádzame cez lotosy múládhára, manipúra a vi$uddha. Tento prechod opakujeme to%kokrát, ko%kokrát vydr)#me zadr)iava& dych.

Cvi"eni e mahá,bhéda,mudrá zakon"#me tak, )e najprv uvo%n#me múla,bandhu, potom udd#jána,bandhu a nakoniec d)alandhára,bandhu. A) potom vyd(chnem e cez obidve nosné dierky a relaxujeme myse%.

117

Cvi"eni e mahá,bhéda,mudrá pova)ujú jogisti za ve%mi dôle)ité. Zhodnocuje v(sledky a poznatky jogistického systému a vy)aduje ve%mi citlivé vnútor-né vn#manie. Regeneruje a omladzuje %udské telo, a t(m od'a%uje proces starnutia.

V tejto kapitole sa nám otvára 'al$ia "as& jogy, no k(m sa k bandhám a mudrám prepracujeme, mus#me prejs& cez ur"ité základné cvi"enia.

Rozsah tejto knihy nedovo%uje uvies& v$etky band,hy a mudry, ktoré v joge existujú, no z t(ch, ktoré tu nájdete, ka)dú mo)no pou)i& ako osobitnú discipl#nu, pr #padn e ju cvi"i& spolu s in(mi cvi"eniami.

Mahá,bandh a a mahá,bhéda,mudrá priná$ajú hlbok( du$evn( pokoj a neochvejnos&. Z#skavame nimi pocit radosti a svie)osti.

Úspech v$ak nedosiahneme, ak z netrpezlivosti nebudeme venova& dos& "asu prirodzenému ovládnu-tiu jogy a jej jednotlivé stupne nesystematick( popreskakujeme.

.iaci , ktor# zanedbávajú jamu a nijamu, nepre$li cez poz#cie a nepoznajú pránájámu, nie sú zrel# na to, aby pre$li k vy$$#m stup*om, k bandhám a mudrám.

Bandhy a mudry mo)no za"a& cvi"i& a) po zvládnu-t# predchádzajúcich stup*ov jogy, aby vytvorili ur"it ú pe"a& du$evnej dokonalosti a stability.

U$trásan a poz&cia %avy

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 41. V(chodiskov á poloha: sed na pätách (vad)rá,

sana). Zodvihneme sa na kolená a zaklon#me sa dozadu.

Vzpa)#m e a rukami si chyt#me "lenky nôh. Panvu a boky tla"#me dopredu. Pritom sa nap#najú svaly stehien, chrbtica a $ija sa narovnávajú do jednej l#nie so svalmi stehien a potom sa preh(bajú do mierneho záklonu. Napnuté ruky dr)ia "lenky, ktoré podopie-rajú trup.

Ak si star$# z nás u) nedosiahnu na "lenky a nemô)u sa tak podoprie&, mô)u si zalo)i& ruky vbok a pritlá"a& sa chrbtom k sebe. T(m sa vypne hrudn#k. Potom sa pokra"uje do mierneho záklonu a chrbtica sa vyrovná do jednej l#nie so svalmi stehien.

V poz#cii u$trásana ostaneme pä& a) desa& sekúnd a opakujeme ju $tyrikrát. Táto poz#cia sa zara'uje medzi poz#cie prospe$né pre )enské orgány a jej v(zna m ohodnot#me po dlh$om seden#. Vyrovnáva toti) chrbticu a svaly $ije.

S u p t a ,vad)rásan a poz&cia v k*aku diamantov( spánok

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 42.

118

V(chodiskov á poloha: sed na pätách (vad)rá,sana).

Oprieme sa najprv o prav( lake&, potom o %av( lake& a pomaly sa ukladáme na chrbát. Ruky vytiahneme "o najvy$$ie do vzpa)enia a potom ich zalo)#m e za hlavu. 0iju pritla"#me k zemi, kolená ostávajú pri sebe. Poz#cia sa odporú"a najmä )enám, ako v$etky poz#cie, ktoré preh(bajú chrbticu dozadu. Zdôraz*uj e sa pri nej nap#nanie svalov stehien a panvy. Nohy v$ak musia osta& pri sebe, kolená sa nesmú zdv#ha& zo zeme.

Ak nedoká)eme poz#ciu zauja& tak, ako je op#saná, mô)em e pre&ahova& a nap#na& jednu nohu po druhej (za"nem e %avou) a a) potom obidve sú"asne.

Ako dlho ostaneme v tejto poz#cii, závis# od na$ej kond#cie . Kto má na *u dispoz#cie a c#ti sa v nej dobre, mô)e v nej osta& %ubovo%ne dlho. Ostatn # sa uspokoja s piatimi a) desiatimi sekundárni a budú ma& z nej tak isto ú)itok.

Supta&vad+rásan a (variácia)

V(chodiskov á poloha: sed na pätách (vad)rá,sana).

Najprv sa oprieme o prav( lake&, potom o %av(, ne%ahnem e si v$ak na chrbát, ale prehneme chrbticu a oprieme sa temenom hlavy o zem. Usilujeme sa prehnú& "o najviac chrbát a $iju. Ruky polo)#me na stehná, hrudn#k "o najviac vypneme. Sú"asne zhlbo-ka pred(chame p%úca a celkom sa sústred#me na nádych.

Poz#ci u opakujeme asi trikrát (závis# to od na$ej kond#cie ) a ostaneme v nej %ubovo%ne dlho — od jednej do desa& sekúnd, aj dlh$ie. Supta,vad)rásana je V(born(m cvi"en#m na chrbticu, $iju, kr"né stavce a stehenné svaly.

C a k r á s a n a (obr. str. 113) koleso

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 14b (1. kap.), 37, 38 a 40.

V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy máme mierne rozno)ené, ruky le)ia pozd/) tela ($avásana) .

Ruky vzpa)#me, zohneme ich a oprieme sa dla*ami o zem pri pleciach. Sú"asne zohneme nohy v kole-nách, oprieme sa chodidlami o zem a zdv#hame boky a trup dohora. Pritom preh(bame chrbticu. Táto poz#ci a sa naz(va aj most. Ostaneme v nej pä& a) desa& sekúnd a opakujeme ju trikrát.

Ú"ino k v$etk(ch poz#ci#, ktoré preh(bajú chrbticu dozadu, je v tom, )e uvo%*ujú vnútornosti a roz$irujú hrudn#k . Zvä"$uje sa tak kapacita dychu a p%úca sa lep$ie okysli"ujú. Zlep$uje sa funkcia orgánov v ob-lasti brucha, podporuje sa peristaltika "riev a celé telo

sa osvie)uje pr#levom "erstvej energie. V$etky poz#-cie, ktoré oh(bajú trup dopredu, stlá"ajú vnútorné orgány. Preto sa neodporú"ajú %u'om, ktor# majú spomalenú "innos& "riev. T(mto %u'om prospejú poz#cie , ktoré oh(bajú chrbticu dozadu, lebo v nich sa uvo%*uj ú vnútorné orgány a podporuje sa "innos& "riev .

Funkcia dychu sa pri opisovan(ch poz#ciách upra-vuje tak, )e pred zaujat#m poz#cie zhlboka vyd(chne-me, zadr)#me dych a v priebehu trvania poz#cie vo%ne pred(cham e p%úca. Dobre je cvi"i& v t(chto poz#ciách aj ud)d)aj#,pránájámu.

Treba e$te pripomenú&, )e aj poz#cie s chrbticou ohnutou dopredu sú ve%mi dôle)ité a odporú"ajú sa na vyvá)enie v$etk(ch poz#ci# spojen(ch so záklonom.

G y m n a s t i k a jogy

37. Rovnováha na #avom boku V(chodiskov á poloha: le)#me na %avom boku,

%avou rukou si dr)#me zápästie pravej ruky. Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Sú"asne zdv#ha-

me zo zeme hlavu, trup a nohy. Rovnováhu udr)iava-me na %avom boku. Telo má tvar "lna. Vyd(chneme a prechádzame do v(chodiskovej polohy. Poz#ciu opakujeme na pravom boku.

Na obidvoch bokoch opakujeme $tyrikrát.

12

37

38. Uvo#nenie ramenn.ch k1bov V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte (vátájaná,

sana). Pravú nohu zohnutú v kolene zalo)#me za %avé

stehno, "o najvy$$ie, chodidlo oprieme o zem a potom sa prevrátime na %av( bok. Chrbát v$ak dr)#me rovno na zemi. Pravé koleno pritla"#me k zemi, ruky sú rozpa)ené , pravá ruka kresl# za hlavou polkruhy dopredu a dozadu a %avá ruka tla"# k zemi pravé koleno. To isté zopakujeme na pravom boku.

38

39. Pru+né vlnenie chrbtice a horn.ch /ast" nôh (pr#prav a na poz#cie sétu,bandhásana, múla,bandha a udd# jana,bandha) V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

natiahnuté na zemi a ruky polo)ené pozd/) tela. a) Najprv precvi"#me $tyrikrát za sebou pln(

jogistick( dych. Nohy zohneme, kolená smerujú dohora a chodidlá le)ia na zemi. Silno stiahneme sedacie svaly a vytvor#me múla,bandhu. Sú"asne s nádychom dv#hame trup dohora (za"neme od dolnej "asti chrbtice), pri"om pozorne odlepujeme od zeme jeden stavec po druhom, a) po $iju. 0ija ostáva le)a& na zemi ako oporn( bod spolu s chodidlami nôh. Pomaly dokon"#me nádych. Potom za"neme vydy-chova& a pomaly ukladáme trup na zem, tak ako sme ho dv#hali, stavec za stavcom. Ke' opä& le)#me na

119

chrbte, uvo%n#me stiahnuté sedacie svaly a dokon"#-me v(dych. Kolená sú stále zohnuté. Pri cvi"en# poci&ujem e nap#nanie stehenn(ch svalov.

Opakujeme $tyrikrát. b) V(chodiskovou polohou je sarvángásana. Nohy

sú zdvihnuté dohora, chrbát podopierame rukami. Pravú nohu zohneme v kolene a ulo)#me na zem.

!av á vystretá noha smeruje dohora. Potom ju zohneme a polo)#me ved%a pravej nohy. Ke' sú obidve chodidlá na zemi, uvo%n#me ruky z podopre,tia. Opierame sa iba o $iju a chodidlá. Cel( t rup je nadvihnut( nad zemou. Potom zohnuté nohy vystrie-me a oprieme sa o päty, tak)e celé telo tvor# jeden oblúk. Pri v(dychu ukladáme trup, jeden stavec za druh(m , na zem a opä& sa polo)#me do %ahu na chrbát. Opakujeme trikrát.

40. Oh.banie chrbtice dozadu (pr#prav a na poz#ciu "akrásana) V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, nohy sú

rovno natiahnuté na zemi, ruky sú za hlavou. a) Nohy rozno)#me a mierne zohneme. Chodidlá

oprieme o zem, aj dlane polo)#me na zem ved%a hlavy. Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. T r u p a boky zdv#ham e dohora, dla*ami a chodidlami sa opierame o zem a celú chrbticu napneme do oblúka. Vytvor#me most — poz#ciu "akrásana.

Potom sa oprieme o $iju a opä& ukladáme trup na zem, stavec za stavcom. Opakujeme trikrát.

b) Ten ist( cvik cvi"#me chrbtom k stene. V(chodiskov á poloha: stoj#me vzpriamene, nohy

sú trocha rozkro"ené. Vzpa)#me a hlavu s trupom zaklá*ame . Ruky posúvame po stene nadol. T r u p preh(bam e tak hlboko dozadu, a) sa dlane dotknú zeme. Potom sa oprieme o zem aj hlavou. Ruky uvo%n#m e z podopretia a polo)#me ich na stehná (pod hlavu si mô)eme pripravi& vankú$ik). D(chame %ubovo%ne .

Opä& sa oprieme dla*ami o zem a ruky posúvame po stene nahor. Vzt("ime celé telo, nad(chneme sa a pri v(dychu predklá*ame trup do poz#cie padahas,tásana. Opä& sa pri nádychu vzt("ime, ruky máme pozd/) tela a precvi"#me relaxáciu krku. Opakujeme trikrát.

4 1 . Pretiahnutie svalov !ije, chrbta a stehien (pr#prav a na poz#ciu u$trásana) V(chodiskov á poloha: k%a"#me, dosadneme na

päty, ruky máme zopnuté v strede hrudn#ka, lakte odtiahnuté od tela (vad)rásana).

Nad(chnem e sa. Vzty"ujeme sa pomaly do k%aku a zopnuté ruky zdv#hame nad hlavu. Potom pri v(dych u predklá*ame trup k zemi, dosadáme na päty a dlane i "elo ukladáme na zem. Pri nádychu sa opä& zdv#ham e do k%aku a vzpa)ujeme. Zadr)#me dych, trup zaklon#me a oblúkom vedieme ruky dozadu, kde si nimi chyt#me päty. Palce na rukách pritom smerujú

120

39

von. Vytvor#me poz#ciu u$trásana. Ostaneme v nej desa& sekúnd; pri"om neotvárame ústa. Pri zadr)a-nom dychu vedieme ruky opä& oblúkom do vzpa)e,nia. Pokra"ujeme do predklonu, dosadneme na päty, "elo m sa dotkneme zeme a ruky polo)#me rovno dopredu. Tak vznikne poz#cia $a$ánkásana. Opaku-jeme $tyrikrát.

42. Pru+né oh.banie chrbtice dozadu a pretiah-nutie stehenn.ch svalov (precvi"ovani e poz#ci# supta,vad)rásana a cakrá-sana) V(chodiskov á poloha: sed na pätách. Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Pomocou podop,

ret(c h lak&ov zaklá*ame trup dozadu, a) sa temeno hlavy dotkne zeme. Potom polo)#me na zem $iju a ruky dáme za hlavu. Dávame pozor na to, aby sa kolená nedv#hali zo zeme a ostávali pri sebe. Vyd(ch-neme a pred(chame p%úca.

Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Potom oprieme dlane pri hlave o zem a vysunieme jednu nohu za druhou zo sedu na pätách. Chodidlá oprieme o zem a celé telo prehneme, zdvihneme ho do oblúka. Vznikne tak poz#cia cakrásana. Z tejto poz#cie opä& polo)#m e $iju na zem a uvo%n#me ruky. Nohy zohnuté v kolenách narovnáme, polo)#me ved%a seba a telo opä& vytvor# oblúk (most). O zem sa opierame iba chodidlami a $ijou. Potom pri v(dychu ukladáme na zem stavec za stavcom a %ahneme si na chrbát ako pri cviku 40a. Opakujeme trikrát. Potom relaxujeme.

40

41

42

121

12. kapitola

GU&R U &Z TMY DO SVETLA

P r á n á j á m a

Súrja&bhéd a (slne/né d.chacie cvi/enie)

Cvi"eni e skúma silu prány a jej vplyv na %udské telo, ktor( b(va niekedy ve%mi radikálny. Súrja,bhé-da odha%uje, ko%ko je ciest v tele, cez ktoré prána vteká, a ako tieto priechody pôsobia na na$u du$evnú "innos& . Guru (duchovn( u"ite%), skúsen( odborn#k v joge, n á m dáva pokyny o praxi jogy a my mu rozprávame o svojich skúsenostiach. Na ich základe vedie na$e vnútorné poznávanie.

G y m n a s t i k a jogy ". 39c (11. kap.), 43, 44 a 45

Poz#ci e

Sarvángásana (stoj na pleciach)

Táto v(nimo"ná poz#cia sa odporú"a cvi"i& aspo* dvakrát denne. Jej ú"inok sa zvä"$uje, ak po nej nasleduje matsjásana. Odstra*uje prekrvenie )#l na nohách, lie"i ich k-"ovitos& a uvo%*uje medzistavcové platni"ky . Reguluje "innos& )liaz s vnútornou sekré,ciou.

Kákásana (poz"cia vrany)

V tejto nezvy"ajnej poz#cii, ktorá nie je &a)ká, sa usilujeme udr)iava& rovnováhu. Upev*uje svaly bru-cha a pliec a zvä"$uje silu rúk.

Pár!va&kákásan a (bo/ná poz "cia vrany)

Má podobné ú"inky ako predchádzajúca poz#cia.

Vakrasana (skrútená)

Podobá sa predchádzajúcim poz#ciám. Aby sme ju dokázali vytvori&, mus#me vyvinú& ve%kú silu. Sú"as-ne sa tak zbav#me telesnej únavy a malátnosti.

V$etk y tri uvedené poz#cie (kákásana, pár$va,ká-kásana a vakrasana) sa zakladajú na sile rúk a najmä zápästia. Vyburcovan#m prúdu )ivotnej energie osvie)ujú telo aj myse%. Najmä poz#cia vakrasana sa odporú"a v$etk(m, ktor# u) zanechali telesné cvi"enia a chceli by "iasto"ne obnovi& svoju kond#ciu. Mô)u v nej dobre vyu)i& silu pliec, lak&ov, zápästia a prstov.

Éka&páda&!irásan a (noha za hlavou)

Poz#ci a uvo%*uje klby bedier a narovnáva chrbticu.

123

124

Súr ja,bhéd a p r e n i k a n i e s lnkom

Ghéranda-samhita — strofa 57 a 58 Teraz vám vysvetl#m súrja,bhédu s kumbhakou. Po"úvajte.

Nad(chnit e sa súrja,nádi, ako najviac mô)ete (s "o najvä"$ou kapacitou). Dych zadr)te "o najdlh$ie. Vytvorte d)alandhára,bandhu (10. kap.). Pokra"ujte v kumbhake tak dlho, ako vydr)#te , t. j. k(m nepoc#tite pot pri korienkoch vlasov a na konci prstov (preniknutie a) do kost#).

Komentár

Vzduch vdychujeme pravou nosnou dierkou. Potom ho zadr)#m e "o najdlh$ie.

Táto pránájáma vy)aduje dozor gurua, preto)e je prospe$n á iba vtedy, ak sa správne realizuje. Ak sa cvi"# nesprávne, mô)e zapr#"ini& ve%a chorôb.

Ghéranda-samhifa — strofa 65 a 66 Pri cvi"en# súrja,bhéda sa v priebehu nádychu poci&uje, )e

nadychovanic má za"iatok v oblasti brucha. V(dych je jemn(, pomal(, trpezliv(. Vydychuje sa %avou nosnou dierkou. Potom sa opä& nad(chnite „s lne"n(m" priechodom „súrjou", t . j . pravou nosnou dierkou. K u m b h a ku (zadr)anie dychu) tvor#te ve%mi pozorne. Vydychujte pomaly %avou nosnou dierkou. Cel( proces stále opakujte.

Strofa 67

Súrja,bhéd a od'aluje starnutie a smr&, prebúdza silu kundali,n# a stimuluje ,,ohe*", otep%uje telo.

Prána je )ivotná energia — u) sme sa nieko%kokrát o nej zmienili. Je pevn(m a najdôle)itej$#m základom jogy. Nachádza sa vo vzduchu a v ustavi"nom pohybe viac "i menej preniká do hmoty. Prisudzuje sa jej pôsobenie na najzákladnej$ie funkcie v %udskom tele a vo vesm#re vôbec.

Mô)em e teda poveda&, )e prána ovláda a riadi "innos & orgánov ná$ho tela, na$u rozumovú aj du$evn ú "innos&. V nás sa prejavuje desiatimi prúd-mi; pä& z nich je hlavn(ch a pä& ved%aj$#ch.

Pä& hlavn(ch prúdov pranickej energie: \.Prána-váju je ulo)ená v oblasti srdca. Odtia%

prechádza cez hrdlo, ovláda hlasivky, hlas, pohyby hltana a d(chanie.

2. Apána-váju ovláda obli"ky, mo"ov( mechúr, pohlavné orgány, prechádza "as&ou hrubého "reva a oblas&ou kr#)ovej kosti (anus).

3. Samána-váju sa nachádza v oblasti brucha, kontroluje )alúdok, pe"e*, slinivku bru$nú, "revá a prechádza "as&ou hrudn#ka.

4. Udána-váju sa nachádza v hrdle a v hrudi. Kontroluje v()ivu a riadi hltanie, "as& hrdla nad hltanom, a hlavu. Je to vnútorná sila, ktorá vo chv#li smrti odde%uje jemné telo od hrubého.

5. Vjána-váju má osobitn( v(znam pre telo, preto)e ho udr)uje vo vzpriamenej — kolmej polohe. Napr#k-lad po páde nás dv#ha práve táto sila. Prúdi toti) nahor chrbticou.

Pä& ved%aj$#ch prúdov pranickej energie: 1. Nága-váju dozerá na "innos& vedomia a chápania.

Okrem toho ovláda "kanie. 2. Kúrma-váju riadi pohyby o"n(ch vie"ok a ovláda

zaspávanie. 3. Krkata-váju zapr#"i*uje hlad a smäd a spolupôso-

b# pri k(chan#. 4. Dévadatta-náju ovláda z#vanie a ka$e%. 5. Dhana'd!aja-váju ovláda celé na$e telo a pôsob#

na re" (táto sila ostáva v "loveku e$te aj ist( "as po jeho smrti).

Oboznámili sme sa s charakteristikou desiatich dôle)it(c h psychick(ch "inite%ov, ktor(ch prostred-n#ctvo m na nás pôsob# )ivotná energia — prána. Skôr ne) za"neme cvi"i& súrja,bhédu, ktorá kladie na cvi"iaceh o pomerne ve%ké nároky, mus#me bli)$ie spozna& funkciu pranickej energie a porozumie& jej. To je dôle)ité preto, )e súrja,bhéda ako psychické cvi"eni e prebúdza mimoriadne dôle)itú )ivotnú ener-giu, hadiu silu, ktorá priamo závis# od jednotliv(ch pranick(c h prúdov.

Pri v$etk(ch pranick(ch prúdoch ozna"ujeme túto silu prány názvom váju. Váju znamená prúd vzdu-chu, no aj impulz. Tak(to impulz vzniká prostredn#c-tvom prány v jednotliv(ch lotosoch. Oblasti lotosov tvoria pranické centrá, ktoré sú schopné tieto impulzy samy tvori&, alebo ich prij#ma& a rozvádza& 'alej.

Ke' cvi"#me pránájámu, ka)d(m dychom na"er,pávame do seba prána,váju a ka)d(m v(dychom vylu"ujem e apána,váju. Prána,váju predstavuje po-zit#vn y — prij#mac# impulz, ktor( pr#levom prány ovplyv*uj e mozog. Apána,váju je opa"n( — negat#v-ny impulz, ktor( zapr#"i*uje odliv z oblasti mozgu.

Zadr)an# m dychu pri pránájáme dosiahneme kri-)ovan# m a spájan#m t(chto obidvoch pranick(ch prúdov v istom momente situáciu, v ktorej vznikne popud na rozvinutie hadej sily. Táto sila dovtedy odpo"#v a skrútená v najni)$om lotose. Pri zadr)an# dychu sa za"ne r(chlo, vlnovito pohybova& nahor, cez priechod su$umná. V(sledné zadr)anie dychu pri pránájáme sa stáva v tomto pr #pade iniciátorom na prebudenie hadej sily a jej privedenie do su$umny.

Su$umná , ako ústredná cesta tejto sily, sa mus# rôznymi cvi"eniami pránájámy o"isti&. Z nich je dôle)it é napr#klad cvi"enie nád#,$ódhana, striedavé d(chani e cez %avú a pravú nosnú dierku. A) po o"isten # je su$umná schopná prija& pránu ako vodiv( prúd elektrinu a previes& ju cez v$etk(ch sedem lotosov, ktoré má jeden po druhom rozsvieti&, za"#na-júc od dolného konca chrbtice a) po temeno hlavy. Ak sa su$umná neo"ist# dostato"ne dôkladne a intenz#v-ne, mô)e vzostup hadej sily zapr#"ini& niektoré nepr#jemn é reakcie. Objavia sa napr#klad mierne tepelné záchvevy v chrbtici, hrdle a hlave, pocit trocha zv($enej teploty, nechu& do jedla a smäd. Ak v$ak nieko%ko dn# toto cvi"enie vynecháme, &a)kosti zmiznú a mô)eme opä& za"a& s pránájámou.

125

Vzostup a najmä udr)anie hadej sily vo vy$$#ch lotosoch je ne%ahk(m v(sledkom a cie%om praxe jogy. Dospievame k nemu prostredn#ctvom rôznych disci-pl#n jogy, cez poz#cie, pránájámy, bandhy a mudry, a) po dôkladné vnútorné sústre'ovanie sa na jeden bod. Poz#cie — ásany ostávajú pri celom $túdiu jogy len technickou pr#pravou na ostatné discipl#ny. Sú predpokladom presného uskuto"*ovania ostatn(ch cvi"en# . Preto nám nesmú robi& &a)kosti a mus#me sa v nich c#ti& dobre.

Postup pri cvi"en# pránájámy súrja,bhéda: Zaujmeme niektorú z medita"n(ch poz#ci#, zatvor#-

me o"i a nieko%kokrát si v mysli opakujeme slabiku O M. Prstenn#kom a mal#"kom pravej ruky uzavrieme %avú nosnú dierku a cez pravú nosnú dierku vdychu-jeme. Potom palcom pravej ruky uzavrieme aj pravú nosnú dierku a %ubovo%ne dlho zadr)#me dych. Bradu pritom pritla"#me na hrudn #k a vytvor#me d)alan,dhára,bandhu . Po ur"itom "ase zadr)ania dychu uvo%n#m e hlavu, zdvihneme ju a pomaly cez %avú nosnú dierku vydychujeme. Potom opä& naberieme dych cez pravú nosnú dierku, sklon#me hlavu a rov-nako ako predt(m vytvor#me d)alandhára,bandhu. O chv#%u opä& uvo%n#me hlavu a vypust#me; dych cez %avú nosnú dierku. Nádych v(dych opakujeme pä&-krát aj s d)alandhára,bandhou.

Treba pripomenú&, )e pri tomto cvi"en# nestrieda-me nosné dierky pri nádychu a v(dychu, ale stále vdychujeme cez pravú nosnú dierku a vydychujeme cez %avú nosnú dierku.

Postupne predl)ujeme zadr)anie dychu nato%ko, ko%ko vydr)#me. Nádych, zadr)anie dychu a v(dych tvoria jeden okruh. Na za"iatku cvi"#me $tyri okruhy, postupne zvä"$ujeme po"et okruhov a) na $tyridsa&. Ak zacvi"#me viac okruhov, necvi"#me u) potom nijakú inú praná jamu.

Ke' pri tomto cvi"en# dosiahneme ur"itú istotu a stabilitu, c#time, ako by nám ve%mi %ahk( prúd prány vystupoval z brucha nahor. Sú"asne mô)eme pozorova& zlep$enie funkcie za)#vac#ch orgánov. C#ti-me aj zv($enie teploty tela a, ako uvádzajú diela o joge, na$e tkanivá sa regenerujú, omladzujú. Pri zadr)an # dychu prána silno tla"# na pranickú sie& ná$h o organizmu a tento tlak je akt#vnym impulzom na prebudenie hadej sily. Túto silu mo)no toti) do istej miery prirovna& k ve%mi citlivému nervu, ktor( podlieha psychick(m aj fyzick(m sugest#vnym pod-netom.

Pocit zvy$ovania telesnej teploty mo)no vysvetli& t(m , )e to priamo závis# od vdychovania iba cez jednu nosnú dierku, a to cez pravú. Takto ustavi"ne naberáme slne"n( — pozit#vny dych. To nato%ko zvä"$# citlivos& ná$ho vn#mania, )e za"neme na koncoch prstov a pri korienkoch vlasov poci&ova& mierne otep%ovanie. Jogisti hovoria, )e táto pránájá,ma pozit#vne ovplyv*uje metabolizmus látok v orga-nizme aj "innos& )liaz s vnútornou sekréciou.

126

Ak chceme toto cvi"enie cie%avedome vyu)#va& na prebudenie hadej sily, jej vedomé ovládanie a zavede-nie do horn(ch lotosov, lep$ie je za"a& s n#m pod veden#m osobného u"ite%a, ktor( túto prax pozná a sám ju ovláda. V Indii sú tak#to u"itelia ve%mi vá)en# ; naz(vajú sa guru. Gu znamená tmu a ru znamená svetlo. Tento u"ite% teda symbolicky vedie )iak a z tmy do svetla. Na tejto ceste v$ak vedie guru )iak a nielen radou a pomocou, ale pôsob# na neho aj svojou osobnou vô%ou. No pritom sú ve%mi dôle)ité odhodlanie a tú)ba )iaka #s& za kone"n(m cie%om jogy. Guru mus# "asto zná$a& aj zodpovednos& za súkromn( )ivot svojho )iaka a stáva sa jeho radcom i ochrancom. Dáva mu pokyny na uplat*ovanie jogy v ka)dodennom )ivote a sú"asne sleduje, "i ju jeho )iak aplikuje správne a "i dosahuje predpokladan( ú"inok .

.ia k si zase mus # svojho u"ite%a vá)i& a ma& ho rád. Mus# prejavova& úprimnú tú)bu po poznan# pravdy. Za v$etk(ch okolnost# mu mus # dôverova& a má sa usilova& o to, aby si ho u"ite% ob%úbil. U"ite% mô)e vybudova& nov( vnútorn( )ivot svojho )iaka iba vtedy, ak ho )iak zaujme a zaslú)i si jeho sympatie.

Súrja,bhéd a znamená vo vo%nom preklade preni-kanie slnkom. Slne"ná energia, ktorá sa o)ivuje v lotose manipúra, vytlá"a sa touto pránájámou nahor, a) do lotosu sahasrára.

Súrja,bhéd a je do istej miery v(nimo"ná pránájá,ma. Je to toti) silné cvi"enie, ktoré patr# do osobitnej "ast i jogy (laja,jogy), ktorá sa mô)e cvi"i& iba pod veden#m osobného u"ite%a (gurua). Uvádza sa, )e toto cvi"enie produkuje ur"ité teplo, preto)e aktivizu-je k vä"$ej "innosti slne"nú pránu v priechode súrja,nád# . Vytvorené teplo sa vyu)#va v osobitnej praxi kundalin#,jogy. Toto d(chacie cvi"enie v$ak nemo)n o pou)i& na okam)ité zahriatie organizmu v chladnom po"as#. Pri dlh$om zadr)an# dychu po nad(chnut # prebiehajú zmeny v ur"it(ch )%azách, udr)iav a sa v rovnováhe teplota tela a vyrovnávajú sa v(kyv y vzniknuté prehriat#m alebo prechladen#m organizmu. Rovnováha telesnej teploty je zase pod-mienkou celkového zdravia.

V star(ch spisoch (napr#klad Ghéranda-samhita) sa uvádza, )e táto pránájáma sa kedysi pou)#vala aj na lie"eni e malomocenstva, pohlavn(ch chorôb a zlého za)#vania . Ak sa cvi"# pravidelne pod dozorom u"ite% a jogy, regeneruje tkanivá, ktor(ch odumiera-nie sa tak spoma%uje.

U"ite% a jogy nemo)no stoto)*ova& s be)n(m chá-pan #m tohto povolania. Guru je pre )iaka ideálom otca, matky, súrodenca a najlep$ieho priate%a. Má by& pre neho najbli)$ou a najdôle)itej$ou osobou, v jeho )ivote, bli)$ou ne) ktoko%vek z jeho rodiny. .iak je zato povinn( nále)ité si ho cti&.

S a r v á n g á s a n a p a d m a , s a r v á n g á s a n a stoj na pleciach

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 43 a 39 (11. kap.),

V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, ruky máme polo)ené vo%ne pozd/) tela, nohy natiahnuté ved%a seba.

Pomaly zdv#hame nohy, boky a trup. Ke' sa takto dostaneme do kolmej polohy, prenesie sa hmotnos& tela na plecia. Rukami si potom pevne podoprieme chrbát pod lopatkami, aby sme sa nekymácali. Bedrá a boky udr)iavame v priamej l#nii s nohami. Bradu tla"#m e proti hrudn#ku, "#m vznikne kr"n( uzáver — d)alandhára,bandha. Celé telo tla"# na plecia, $iju a na zadnú "as& hlavy. D(chame %ubovo%ne, pomaly a dávame pozor na to, aby sa trup a nohy neh(bali.

Zo za"iatku ostaneme v tejto poz#cii jednu a) dve minúty, postupne tento "as predl)ujeme na pä& minút. Cvi"enie zakon"#me tak, )e najprv polo)#me na zem trup, potom boky a nohy, a) sa opä& celkom polo)#m e na chrbát a ruky polo)#me pozd/) tela, nohy natiahneme spolu — nerozno)ené.

Sarvángásana, ako nazna"uje jej názov, ovplyv*u-je takmer v$etky "asti tela. Ak nám má prospieva&, odporú"a sa cvi"i& túto poz#ciu dvakrát denne, ráno aj ve"er . Jej ú"inok sa e$te zvä"$#, ak po nej zarad#me matsjásanu — poz#ciu ryby, a to na vyrovnanie ohnutej $ije. Sarvángásana oh(ba $iju dopredu, matsjásana zase dozadu. Matsjásana odstra*uje pocity bolesti, ktoré mô)u pr #padne vzniknú& ulo)e-n#m hmotnosti celého tela na plecia a krk.

Sarvángásana odstra*uje prekrvenie )#l na nohách a pomáha lie"i& k-"ové )ily. Svaly chrbta sa jej cvi"en# m stanú pru)nej$#mi, uvo%*ujú sa kr"né stavce aj medzistavcové platni"ky. Odstra*uje sa prebyto"-n( tuk zo $ije, chrbta i pliec, $ija sa pre&ahuje a zo$t#h%uje. Tlakom brady na hrudn#k sa stlá"a $t#tn a )%aza a pri$t#tne teliesko, "#m sa normalizuje "innos & t(chto orgánov. Sarvángásana pôsob# lie"ivo aj na lymfatické )%azy ulo)ené na obidvoch stranách hrdla a pomáha lie"i& i zápal mandl#.

N i r á l a m b a ,sarvángásan a balan#ná poz&cia

V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte ako pri predchádzajúcej poz#cii. Zmen# sa iba to, )e ruky, ktoré pri predchádzajúcej poz#cii podopierali trup, máme prilo)ené k bokom kolmo vzt("eného tela. Celá hmotnos& tela sa bez podpory rúk prená$a na svaly pliec a krku, tak)e telo sa nach(li do mierne $ikmej polohy. Nohy sa potom naklá*ajú viac dozadu.

Táto poz#cia ve%mi v(razne zvä"$uje tlak na $t#tnu )%azu so v$etk(mi z toho vypl(vajúcimi dôsledkami, ktoré sme uviedli pri opise predchádzajúcej poz#cie. Relaxujeme v poz#cii $avásana.

K á k á s a n a poz&cia vrany

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 45. V(chodiskov á poloha: drep, kolená sú mierne

odtiahnuté od seba. Dlane rúk polo)#me pomaly na zem, oprieme sa

o ne a sú"asne oprieme aj kolená o ruky. Boky a nohy dv#ham e pomaly zo zeme, a ke' sa od nej odlep#me, dr)#m e telo v rovnováhe na rukách nad zemou. Poz#ci u vytvárame so zadr)an(m dychom a ostaneme v nej nieko%ko sekúnd. Opakujeme ju dvakrát.

Táto poz#cia zvä"$uje silu svalov pliec a ramien a upev*uje orgány ulo)ené v bruchu. Jej osobitos& je v tom, )e v nej vzniká pocit celkom nezvy"ajného nad%ah"eni a tela; poz#cia napokon aj pripom#na letiacu vranu.

Relaxujeme v poz#cii $avásana.

P á r $va,kákásan a bo#ná poz&cia vrany

V(chodiskov á poloha je rovnaká ako pri predchá-dzajúcej poz#cii, obidve zohnuté kolená v$ak v nej skrátime na pravú stranu a oprieme ich o pravú ruku. Pritom sa obidvoma rukami opierame o zem a usilu-jeme sa udr)a& celé telo v rovnováhe. Boky a zohnuté nohy na pravej strane udr)iavame nad zemou ako pri poz#ci i kákásana.

V zaujatej poz#cii ostaneme nieko%ko sekúnd a opa-kujeme ju dvakrát. Jej ú"inky sú rovnaké ako ú"inky poz#ci e kákásana.

V a k r á s a n a skrútená poz&cia

V(chodiskov á poloha: drep, kolená sú mierne odtiahnuté od seba.

Najprv vytvor#me poz#ciu pár$va,kákásana a po-tom zohnuté nohy, ktoré sú nad zemou, natiah-neme.

V poz#cii ostaneme nieko%ko sekúnd a opakujeme ju dvakrát.

Iná variácia poz "cie vakrásana

V(chodiskov á poloha: sed#me na zemi, nohy máme polo)en é vpravo.

Pravú ruku vsunieme pod %avé stehno, priehlavok pravej nohy okrútime okolo priehlavku %avej nohy a silne sa vzoprieme na rukách. Telo nadvihneme zo zeme tak, )e celá jeho hmotnos& le)# na rukách, najmä na predlakt# a zápäst#. Nohy majú osta& natiahnuté, iba kolená sú mierne zohnuté. V poz#cii ostaneme nieko%ko sekúnd a opakujeme ju trikrát.

Relaxujeme v poz#cii $avásana.

127

Poz#ci u vakrásana doká)u vytvori& iba %udia so siln(mi rukami; odporú"a sa mlad$#m aj star$#m. Jej ú"ino k je v tom, )e burcuje )ivotnú silu a zahá*a únavu (ako sme u) spomenuli na za"iatku tejto kapitoly). Okrem toho, )e pri nej treba vyvinú& ve%kú silu rúk, ovplyv*uje táto poz#cia aj normalizáciu funkcie za)#vac#ch orgánov.

Vakrásana patr# medzi poz#cie, ktoré ak sa spoja s vypit#m dvoch a) troch pohárov (po 2 del) vla)nej oby"ajne j alebo minerálnej vody nala"no, vy"istia "revá .

É k a ,páda,$irásan a (obr. str. 122) noha za hlavou

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 44. 1. variácia V(chodiskov á poloha: vytvor#me poz#ciu siddhá,

sana. Obidvoma rukami si chyt#me "lenok pravej nohy

a pomaly dv#hame túto nohu cez pravé plece, okolo "ela a hlavy, za krk. Nohu za hlavou oprieme o $iju a ihne' spoj#me ruky na hrudi (a*d)ali,mudrá). V tejto poz#cii ostaneme nieko%ko sekúnd a opakuje-me ju trikrát.

Relaxujeme v poz#cii $avásana. 2. variácia V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte (vátájaná,

sana). Pravú nohu zohneme v kolene a jej chodidlo

oprieme o slabinu na %avej strane. Potom obidvoma rukami chyt#me chodidlo pravej nohy a &aháme túto nohu cez hlavu popred "elo za krk. Tu ju zachyt#me. V poz#cii ostaneme nieko%ko sekúnd a opakujeme ju trikrát.

Relaxujeme v poz#cii $avásana. Obidve variácie poz#cie éka,páda,$irásana uvo%*u-

jú klby bedier a vy&ahujú $%achy a svaly kolien.

G y m n a s t i k a jogy

43. Nenási lné pas "vne vykrúcame bedier a pru+né preh.banie chrbtice (pr#prav a na poz#cie sarvángásana, sarvángásana, padma,sarvángásana , matsjásana a tulangulá,sana) V(chodiskov á poloha: le)#me na chrbte, ruky

máme polo)ené pozd/) tela. a) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Zdv#hame

obidve nohy, panvu a trup dohora a rukami si podoprieme chrbát pod lopatkami. 2a)isko je na pleciach a $iji. Vznikne poz#cia sarvángásana, v kto-rej ostaneme desa& sekúnd, pri"om vo%ne d(chame. Dych necháme poctivo prúdi& po chrbtici podobne ako pri ud)d)aj#,pránájáme.

43

128

b) Po stabilizácii tela v poz#cii sarvángásana ukladáme striedavo %avú a pravú nohu za hlavu tak, aby sme sa $pi"kami dot(kali zeme. Potom vraciame nohy spä&. Opakujeme $tyrikrát.

c) V poz#cii sarvángásana zohneme obidve kolená, spoj#me chodidlá a kolená vykrútime nabok. V tejto polohe potom nohy "o najviac zohneme a opä& narovnáme. Opakujeme $es&krát.

Táto poz#cia sa podobá na poz#ciu bhadrásana v stoji na pleciach. D(chame pri nej %ubovo%ne.

Pokra"ujem e tak, )e rozno)#me a vystret(mi noha-mi vykres%ujeme oblúk. Striedavo vedieme jednu nohu dopredu a druhú dozadu. Neskôr sa mô)eme $pi"ko u nohy dot(ka& zeme za hlavou. Opakujeme $tyrikrát .

Obmenou tohto cviku je striedavé zoh(banie pravej a %avej nohy v kolene tak, )e zohnuté koleno smeruje v)dy bokom a palec jednej nohy sa dot(ka vnútornej "asti stehna druhej, vystretej nohy. Opaku-jeme $tyrikrát.

d) V poz#cii sarvángásana zoh(banie obidve nohy striedavo v kolenách. Kolená, stehná, boky a trup a) po plecia dr)#me v jednej l#nii. Ka)dú nohu zohneme $tyrikrá t a potom zoh(bame obidve nohy naraz a opä& ich vystierame. V priebehu celého cvi"enia d(cham e %ubovo%ne.

e) V(chodiskovou polohou je sarvángásana. Zo-hneme koleno pravej nohy, %avú ruku uvo%n#me z podopretia, chyt#me *ou priehlavok pravej nohy a pri&ahujeme ho k slabine na %avej strane. Pravé koleno smeruje nabok. !avú vystretú nohu polo)#me za hlavu a $pi"kou sa dotkneme zeme. Potom %avú nohu vrátime spä& do kolmej polohy a pravú nohu posúvame po nej nahor, do poz#cie sarvángásana. Vystriedame nohy a opakujeme $tyrikrát. D(chame vo%ne .

f) V(chodiskovou polohou je opä& sarvángásana. Pravú nohu necháme pritla"enú k %avej slabine a potom pritla"#me priehlavok %avej nohy k pravej slabine. Nohy vytvoria poz#ciu padmásana (padma,sarvángásana). Ruky uvo%n#me z podopretia chrbta a oprieme ich lak&ami o zem. T r u p a dolnú "as& chrbtice ukladáme pomaly na zem. Stehná a kolená smerujú dohora, horná "as& trupu je zodvihnutá. Opierame sa o lakte. Hmotnos& tela le)# na dolnom zakon"en # chrbtice—vznikne poz#cia tulángulásana.

Potom za"neme pomaly uklada& na zem stehná a kolená, sú"asne preh(bame chrbticu a $iju dozadu, a) sa dotkneme temenom hlavy zeme. Vznikne poz#ci a matsjásana.

Nad(chnem e sa. Obidve poz#cie, tulángulásana s v(dychom a matsjásana s nádychom opakujeme $tyrikrá t za sebou. Dosiahneme tak pru)né oh(banie chrbtice dopredu a dozadu. Po skon"en# cvi"enia vydychujeme a relaxujeme v poz#cii $avásana.

g) V plynulom tempe spoj#me $tyri uvedené poz#cie do pru)ne a esteticky vyzerajúceho celku.

44

39

129

2

3

Dopli "o k k variácii 43

V(chodiskovo u polohou je $avásana. Le)#me na chrbte, nohy sú rovno natiahnuté ved%a seba a ruky máme polo)ené pozd/) tela. Nad(chneme sa a zadr)#-me dych. Obidve vystreté nohy zdv#hame dohora, chrbát podoprieme rukami — vznikne poz#cia sarván,gásana. Potom pomaly ukladáme vystreté nohy za hlavu do poz#cie halásana. V tejto poz#cii obidve nohy zohneme a kolená pritla"#me k u$iam. Vznikne poz#ci a karna,p#dásana.

Opä& napneme kolená, trup ukladáme na zem a vystreté nohy vedieme a) do v(chodiskovej polohy — do %ahu na chrbte. Zdvihneme ruky za hlavu a potom zdv#hame trup do sedu vzpriameného a ruky do vzpa)enia. Vedieme ich pritom pozd/) tela a obi-dvoch nôh.

Sú"asn e predklon#me trup do hlbokého predklonu, hlavou sa dotkneme kolien a rukami chyt#me palce na nohách. Vznikne poz#cia pa$"imóttánásana.

Vyd(chneme . V$etky poz#cie cvi"#me toti) so zadr)an( m dychom po nádychu. Cvi"#me ich v r(ch-lej$om tempe plynulé dvanás&krát za sebou a potom relaxujeme.

Toto cvi"enie nato%ko pre&ahuje svaly a $%achy celého tela, )e nám potom umo)n# %ah$ie dosahova& jednotlivé poz#cie a vydr)a& v nich dlh$ie bez vä"$ej námahy.

44. Vykrúcame bedier a pretiahnutie ! l iach pod kolenami (pr#prav a na poz#cie padmásana a éka,páda,$irá,sana) V(chodiskov á poloha: le)#me na bruchu (makará,

sana). a) Pravú nohu dv#hame dohora a prav( bok pri

nádychu pritlá"ame na zem. Obrátime sa na %av( bok, noha ostáva vystretá bokom a ruka je súbe)ne vzpa)ená . Potom zohneme pravú ruku a chyt#me si *ou priehlavok pravej nohy, ktor( pritla"#me na %avú slabinu. V %ahu na boku vytvor#me poz#ciu vrk$á,sana.

b) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Pravú nohu opä& vystrieme dohora a obrátime sa do %ahu na chrbát. Pravá noha je kolmo vzt("ená, ruky máme polo)en é za hlavou. Pravú nohu zohneme v kolene a obidvoma rukami si ju pritla"#me na hru'. Vytvor#-me poz#ciu vátájanásana. Vyd(chneme.

c) Nad(chneme sa. Chyt#me priehlavok pravej nohy, koleno aj stehno vykrúcame doprava a pritlá"a-me k zemi. T r u p dv#hame pomaly do sedu a vyrovná-vame chrbticu. Vyd(chneme. Prav( priehlavok le)# na pravom stehne. Nad(chneme sa. Pri nasledujú-com v(dychu predklá*ame trup, rukami chyt#me palec na %avej nohe a "elo pritla"#me k %avému kolenu. Opä& sa narovnávame do sedu. Nad(chneme sa. Poloha nôh sa nemen# a pri v(dychu sa ukladáme na

130

45

39

chrbát. Rukami chyt#me priehlavok pravej nohy a &aháme ju dohora tak, aby sa palec nohy dotkol %avéh o ucha a "ela. Koleno ostáva zohnuté. 1al$#m presunom cez pravé plece umiestnime chodidlo nohy za hlavu. Vznikne poz#cia éka,páda,$irásana. D(cha-me %ubovo%ne.

d) Nad(chneme sa a zadr)#me dych. Pravú nohu opä& vystrieme a kolmo vzt("ime. !avú ruku zo zeme zdv#ham e za hlavu, obrátime sa na %av( bok a pravú ruku vedieme dohora za hlavu. Potom sa obrátime na brucho. Pravá noha ostáva stále vystretá a pri v(dych u sa napokon ukladá na zem. Le)#me na bruchu a ruky máme nad hlavou — vytvorili sme poz#ci u makarásana. Potom precvi"#me cel( cvik na opa"n ú stranu. Opakujeme trikrát.

e) Na záver precvi"#me iba polovicu z cviku op#sanéh o v odseku c a 'alej nepokra"ujeme. Po nádychu sed#me vzpriamene, päta a priehlavok pravej nohy le)# na %avej slabine. Zohnutú %avú nohu v kolene a %av( priehlavok umiestnime na pravej slabine. Vznikne poz#cia padmásana. D(chame %ubo-vo%ne .

45. Upevnenie svalov rúk a pretiahnutie !ije (pr#prav a na poz#cie kákásana, vr$"ikásana a $#r$á,sana) V(chodiskov á poloha: stoj vzpriamen(, "elom ku

stene. Predklon#m e sa, dlane opierame o zem, jednu nohu

za druhou pru)ne a %ahko odraz#me od zeme. Obidve nohy zdvihneme dohora a chodidlami sa dotkneme steny. V tejto polohe chv#%u vydr)#me, nieko%kokrát vd(chnem e a vyd(chneme. Pritom vzty"ujeme hlavu dohora a prehneme chrbticu. Potom hlavu opä& spust#m e k zemi medzi ruky a chrbticu vyrovnáme. To opakujeme nieko%kokrát za sebou. D(chame pritom %ubovo%ne. Nakoniec spust#me nohy na zem a trup narovnáme do stoja vzpriameného.

131

13. kapitola

NATARÁD%A &KRÁ3 TANCA

P r á n á j á m a

Caturtha (!tvortaktové d.chacie cvi/enie)

Uvo%nená , nenásilná pránájáma, skôr mentálneho charakteru. Otvor# nám vstup do vy$$#ch oblast# jogy. Zlu"uj e dva pranické prúdy a ve%mi jemn(m pôsobe-n#m ich mie$a. Dá sa uskuto"*ova& nato%ko nenápad-ne, )e ju mô)eme cvi"i& v akomko%vek prostred#. D(cham e v nej be)ne a bez námahy, cez obidve nosné dierky. Táto pránájáma prichádza niekedy aj celkom samovo%ne ako vy$$ie pokra"ovanie inej pránájámy, ktorú cvi"#me u) dlh$# "as.

G y m n a s t i k a jogy ". 22 (3. kap.), 39 (11. kap.), 43, 45 (12. kap.) a 46 a) 49

Poz#ci e

Natarád+ásan a (poz"cia tane/n"ka)

Pôvabná, takmer tane"ná poz#cia, ktorá vyzerá ve%mi esteticky, je v$ak dos& náro"ná. Vy)aduje úplnú vo%nos& klbov pliec. Nezvy"ajne sa pri nej nap#najú plecia a svaly chrbta. Pre&ahuje celé telo.

Sétu&bandhásan a (most"k)

Ako pokra"ovanie poz#cie sarvángásana nezvy"aj-né preh(ba chrbticu a zvä"$uje tak jej citlivos& a pru)nos&.

Hasta&padásan a (poz"cia s rozno+en.mi noha-mi a rozpa+en.mi rukami)

Pri tejto poz#cii treba maximálne rozno)i& nohy, "o mo)n o dosiahnu& sústredenou vô%ou. Ke' túto ob&a)-nú, no nezvy"ajnú poz#ciu zvládneme, odstránime si preká)k y na ceste k dosiahnutiu mnoh(ch 'al$#ch poz#ci# , najmä medita"n(ch.

Kúrmásana (poz"cia korytna/ky)

Poz#cia , ktorú doká)eme zacvi"i& a) po úplnom uvo%nen # bedern(ch svalov v predklone.

133

134

Ä,d+anéjásan a — II. /as0 — hanumänásana (rozno+en á poz"cia)

Druhá "as& poz#cie uvedenej v 4. kapitole. Vy)adu-je opatrnos& a pomal( postup pri jej zdolávan#, preto)e pri jej násilnom cvi"en# hroz# nebezpe"enstvo po$kodeni a $liach doln(ch kon"at#n a k/bov(ch puzdier.

S"r!ásan a (stoj na hlave)

Pova)uj e sa za vrcholnú poz#ciu a naz(va sa aj krá%ovsko u poz#ciou. Jej ú"inok je mnohostrann(.

Simhásana (poz"cia leva)

Trocha nezvy"ajná, ba mo)no poveda&, a) nepekná poz#cia ; je v$ak ve%mi ú"inná. Jej základom je poz#cia vad)rásan a alebo gupta,padmásana dopredu. Sim-hásana uvo%*uje kr"nú dutinu a vo ve%kej miere nap #n a svaly tváre a celého tela. Nasledujúca relaxá-cia potom tieto svaly okam)ite prekrvuje.

C a t u r t h a $tvortaktové d(chacie cvi#enie

Toto d(chacie cvi"enie v plnej miere uvo%*uje dych. Je %ahké a pr#jemné. Vy)aduje úplnú fyzickú aj du$evn ú relaxáciu, no na druhej strane pri *om treba intenz#vn e sústredi& myse%. Mô)eme ho prirovna& k pocitu pevného vnútorného pokoja.

Cvi"eni e má v podstate $tyri fázy: nádych, v(dych a dvakrát zadr)an( dych. Prel#najú a mie$ajú sa pri *om dva prúdy prány:

1. prána,váju vdychovaného prúdu a 2. apána,váju vydychovaného prúdu. Prel#na & sa mô)u tromi spôsobmi: a) prána do apány, b) apána do prány a c) prána do prány. T(mt o mie$an#m a prestupovan#m vzniká ve%mi

jemn( prúd prány, ktor( je nato%ko subt#lny, )e ho mus#m e ma& trvalé pod kontrolou — uvedomova& si ho.

V praxi cvi"#me túto pránájámu takto: Sadneme si do pohodlnej medita"nej poz#cie a rela-

xujeme. Myse% ponor#me do vnútorného ticha a upev-n#m e vnútorné vedomie. D(chame pokojne. Dych starostlivo sledujeme a v mysli zachytávame predsta-vu dvoch bodov. Jeden bod je na konci nádychu; p%úc a sú e$te v polohe nádychu. V tomto bode zastav#m e dych a obrátime pozornos& na v(dych. Na konci v(dychu, ke' sú p%úca e$te v polohe v(dychu, je druh( bod, v ktorom opä& zastav#me dych. Medzi t(mit o dvoma bodmi sa pohybuje na$a myse% a sú-stredene ovláda prúd nádychu a v(dychu, aby medzi

135

nimi bola "asová zhoda. Nádych, v(dych a obidve zadr)ani a dychu tvoria $tyri takty. Pránájáma "atur,tha sa po ur"itom "ase zmen# na samovo%né prel#na-nie a mie$ame pranickej energie.

Caturtha je nadstavbou nad ur"it(m radom d(cha-c#ch cvi"en#, ktoré prevy$uje svojou prirodzenos&ou. T(m , )e prebieha takmer samovo%ne, bez násilného vynucovania, otvára najvnútornej$ie "asti ná$ho zmyslového a mysliaceho orgánu, aby sme dokázali vn#ma & aj najsubt#lnej$ie oblasti.

Caturtha sa skladá z nádychov a v(dychov riade-n(ch v $tvortaktovom rytme. Preto)e je ve%mi nená-padná, mô)eme ju cvi"i& pri akejko%vek pr#le)itosti, lebo nám umo)*uje okam)ite kontrolova& my$lienky, ovláda& re", myslenie a konanie.

Patr # medzi ezotérne pránájámy a pôsob# mimo-riadne. Jej ú"inok mô)eme zvä"$i&, ak k nej pridáme nejakú vhodnú mantru rozlo)enú na $tyri takty (napr#kla d gájatri,mantra, 6. kap.).

Caturtha nám v priebehu celého d*a umo)*uje vedome ovláda& d(chanie, a t(m aj uvedomova& si ustavi"n ú pr#tomnos& )ivotnej energie v obidvoch krajn(ch lotosoch, odkia% by sa táto energia nemala nikdy vytrati&. Toto pulzovanie )ivotnej energie je akési perpetum mobile, ktoré udr)iava na$u vitalitu na ur"itej úrovni. Tak(to stav by sme mali zachová-va& v priebehu na$ej celodennej "innosti, potom pred zaspan#m a opä& pred prebuden #m. Treba zdôrazni&, )e takto sa )ivotná energia zbyto"ne nestráca, ale sa v plnej miere vyu)#va.

N a t a r á d )ásan a (obr. str. 132) poz&cia tane#n&ka

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 22 (3. kap.).

V(chodiskov á poloha: stoj spätn( (tadásana). Pravú nohu zohneme v kolene, pravou rukou

chyt#m e palec tejto nohy, chodidlo vykrútime a zo-hnutou rukou ho dv#hame dohora. Chrbticu pritom preh(bam e dozadu a %avú ruku predpa)#me alebo vzpa)#me . Potom e$te viac prehneme chrbticu, hlavu zaklon#m e a t(m poz#ciu zakon"#me. Chodidlo má by& pritla"en é k temenu hlavy.

V inej obmene tejto poz#cie mô)eme pripoji& k pravej ruke aj %avú; potom sú obidve ruky zohnuté.

Poz#ci a natarád)ásana pre&ahuje svaly celého tela, je náro"ná a vy)aduje pru)nú chrbticu aj vo%né klby ramien. Vydr)#me v nej tri sekundy a opakujeme ju dvakrát na ka)dú stranu.

136

S é t u ,bandhásan a most&k

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 39 (11. kap.) a 43 (12. kap.).

V(chodiskov á poloha: sarvángásana. Rukami pevne podopierame trup pod lopatkami

tak, aby bol v kolmej polohe vzh%adom na nohy. Potom zohneme obidve nohy v kolenách a pomaly ich ukladáme na zem, a) sa oprieme o chodidlá. Chrbticu preh(bam e "o najviac, $ija je stále na zemi a rukami si podopierame lopatky. Hrudn #k, panva a boky ostáva-jú prehnuté.

Táto poz#cia vy)aduje ve%mi pru)nú chrbticu a uvádza sa ako jedna z pro ti poz#ci# po poz#cii sarvángásana.

V poz#cii sétu,bandhásana vydr)#me tridsa& se-kúnd a zakon"#me ju %ahom na chrbte. Relaxujeme a potom opakujeme poz#ciu e$te dvakrát.

H a s t a ,padásan a poz&cia s rozno!en(mi nohami

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 46 V(chodiskov á poloha: sed#me vzpriamene, nohy

máme rozno)ené a ruky upa)ené. Predklon#m e sa tak 'aleko dopredu, aby sme sa

bradou dotkli zeme. Rukami sa dot(kame palcov na nohách. Kolená aj ruky ostávajú napnuté. V takejto poz#ci i ostaneme dvadsa& sekúnd a opakujeme ju trikrát. Pou)#vame ud)d)aj#,pránájámu.

K ú r m á s a n a poz&cia korytna#ky

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 47. V(chodiskov á poloha: sed#me vzpriamene, nohy

sú rozno)ené. Predklon#m e sa dopredu tak, aby sme sa bradou

dotkli zeme. Ruky vsunieme pod nohy a pritlá"ame ich na zem. Nohy ostávajú rozno)ené. V tejto poz#cii ostaneme dvadsa& sekúnd a opakujeme ju dvakrát.

Poz#ci e hasta,padásana a kúrmásana uvo%*ujú $%achy a klby panvy, bedier a cel(ch nôh. Pou)#vame ud)d)aj#,pránájámu .

Sa i tha l jásana

A n d )anéjásana,II . "as& — h a n u m á n á s a n a poz&cia s rozno!en(mi nohami

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 49. V(chodiskov á poloha: k%a"#me na %avom kolene,

pravá noha je zohnutá a chodidlom sa opiera o zem.

2a)isk o tela prenesieme dopredu, do predklonu, obidvoma dla*ami sa oprieme o zem pri chodidle pravej nohy. Potom pravú nohu vystrieme dopredu, %avú nohu dozadu a dosadneme na zem. Pomaly vzty"ujem e trup. Dlane rúk spoj#me pod hrudn#kom alebo nad hlavou (a*d)ali,mudrá). V dokon"enej poz#ci i sú obidve nohy napnuté. Ostaneme v nej desa& sekúnd a opakujeme ju trikrát.

Pred úpln(m dokon"en#m poz#ci# hasta,padásana, kúrmásana a á*d)anéjásana,II. "as& cvi"#me ud)d)a-j#,pránájámu . Odreagujeme tak pr #padn( pocit pri-ve%kéh o &ahu svalov a $liach v slabinách a bedrách. Uvedené poz#cie vytvárame ve%mi pomaly a opatrne, najmä pomaly dosadáme na zem.

0# r$ásan a stoj na hlave

Svámi Satyananda (Krijá-joga. 1975): Úvaha o krá#ovskej ásane — !"r!ásane V sanskrte slovo $#r$a ozna"uje hlavu; $#r$ásana je teda stoj na

hlave. O $#r$ásane sa nezmie*uje ani jeden z najznámej$#ch star(ch

klasick(ch spisov o joge. Pravdepodobne ju v minulosti vyu"ovali osobne guruovia. Neskôr sa vytvárala nesprávne a zapr#"i*ovala &a)kosti . V sú"asnosti sa u) "asto opisuje a stala sa be)ne známou. Jej ú"inky sú prekvapujúce.

Gh&randa-samhita — strofa 28. 29, 30 Slne"n á oblas& — manipúra "akra — je umiestnená v priestore

brucha (pupok) a mesa"ná oblas& na mäkkom podneb # (v ústach). Nektár steká z mesa"nej oblasti do slne"nej tam sa pohlcuje (tak %udia zomierajú).

Podr)t e bru$nú (slne"nú) oblas& hore a mesa"nú dole. Toto sa naz(v a vipar #ta,karan #,mudrá (tajomstvo tantier).

Hlava by sa mala umiestni& na zem a okolo nej predlaktia. K(m hlavu dr)#te pevne na zemi, vzt("te nohy do v($ky. Toto je vipar#ta,karan# , mudrá.

Taká istá citácia sa vyskytuje aj v diele Hatha-joga pred&piká. Uvádza sa tu ako mudrá pod názvom vipar#ta,karan#,mudrá , ktorá je dôle)itou sú"as&ou krijá,jogy .

No ove%a dôle)itej$ie ako uva)ova& o star(ch, pomerne nejasn(ch citátoch, je v praxi cvi"i& poz#cie, ktoré priná$ajú dobré v(sledky ($#r$ásana, sarvángá-sana, vipar#ta,karan#).

Pripome*m e si e$te, )e $#r$ásana mo)no bola známa pod in(m názvom; v$etky obrátené poz#cie sa toti) kolekt#vne naz(vali vipar#ta,karan#,mudrá (mudrá je to v pr#pade, )e sa vedome sústred#me fyzicky aj psychicky; sta"# uplatni& ud)d)aj#,pránájá-mu so sústreden#m pozornosti na bod bhrúmadhja a lotos manipúra).

0#r$ásan a je nov$# názov poz#cie, ktorej praktické dôsledky a v$estrann( ú)itok sa v$eobecne uzná-vajú.

Pod%a názorov jogistov sú v oblastiach spom#na-n(c h v citáte z diela Ghéranda-samhita (slne"nej

137

a mesa"nej) ve%mi dôle)ité )%azy: $t#tna (thyroid) a nadobli"ková (adrenal). V(lu"ok $t#tnej )%azy na hornom podneb# steká nadol, nasáva a vysu$uje ho nadobli"kov á )%aza v oblasti slne"nej spleté. Ak sa obráten#m tela v poz#cii $#r$ásana (hlava dole, nohy hore) vylu"ovanie hornej )%azy zastav#, spomal# sa odumieranie tkan#v organizmu. Ka)dodenné cvi"e-nie tejto poz#cie uchováva mladistv( vzh%ad tela, zabra*uj e ochoreniam a ru$iv(m vplyvom pr#rody. Upev*uj e sa du$evná sila a vzniká pocit, )e *ou ni" nemô)e otrias&. Telo aj duch sú zdravé, starosti sa nás takmer nedot(kajú. Na$a bytos& sa nedá vyvráti& z kore*ov, ba mo)no poveda&, )e sa stane oporou aj pre in(ch.

Z praktick(ch dôsledkov krá%ovskej poz#cie $#r$ása-na mo)no e$te uvies&, )e preto)e je v nej celé telo obrátené proti zemskej pr#&a)livosti, mozog sa záso-buje "erstvo okysli"enou krvou. Zmen$uje sa tlak krvi v )ilách na nohách, "o podporuje lie"enie k-"ov(ch )#l. Zmen$# sa v nej trvalé prekrvovanie orgánov dolnej "asti tela, "#m sa celé telo regeneruje, z#skava svie)os& a mladistv( v(zor. Preto sa o tejto poz#cii hovor#, )e omladzuje. Zlep$uje "innos& $t#tnej )%azy, a t(m udr)iava v rovnováhe aj "innos& hypof(zy a ostatn(ch )liaz.

0#r$ásan a pôsob# dobre aj pri únave z dlhej chôdze alebo státia. Vo zvy"ajnej polohe ná$ho tela sa hlava, mozog a srdce &a)ko zásobujú okysli"enou krvou, a preto viac "i menej podliehajú únave a vy"erpaniu. Poz#ci a $#r$ásana tento nedostatok odstra*uje. Preja-vuje sa to v udr)iavan# pamäti na ur"itej úrovni a schopnosti celého intelektu pri $túdiu, správnom rozm($%an# , úsudku, sústre'ovan# a trvalom rozv#ja-n# du$evn(ch schopnost#.

Zistilo sa, )e táto obrátená poloha, pri ktorej sa horná "as& trupu, krk a hlava nap/*ajú okysli"enou krvou, ovplyv*uje odstra*ovanie nikot#nu z krvi. Preto by mo)no táto poz#cia mohla by& lie"ebnou pomôckou proti pr#li$nému faj"eniu. Podmienkou úspechu je v$ak dôkladné ovládanie tejto poz#cie a udr)anie sa v nej najmenej pä& a) pätnás& minút. 0#r$ásan a sa má cvi"i& aspo* dvakrát denne. Ak chceme túto poz#ciu vytvori& dokonale, mus#me si uvedomi& tieto zásady:

1. hmotnos& celého tela le)# na lak&och, 2. na hlavu tla"# telo "o najmenej, 3. pri dv#han# trupu dohora s&ahujeme a ve%mi

nap #nam e bru$né svaly a pre&ahujeme chrbticu, 4. nesmieme pripusti& v(kyvy tela, 5. svaly na nohách sa musia pri zotrvávan# v poz#cii

uvo%ni& , no a) potom, ke' sú nohy vzt("ené, 6. v správne zaujatej poz#cii ostáva telo vzpriamené

na lak&och a temeno hlavy je v úplnom pokoji polo)en é na zemi.

V poz#cii nesmieme poci&ova& fyzickú námahu a svaly tela relaxujeme nato%ko, aby sme sa v nej mohli ponori& do vnútornej koncentrácie. Len tak

bude pre nás táto poz#cia fyzicky aj psychicky prospe$ná .

V $#r$ásane mô)eme vyu)i& ud)d)áj#,pránájámu s mantrou O M . V takom pr#pade ju potom mô)eme nazva& vipar#ta,karan#,mudrá.

Postup pri cvi/en " poz "cie

V i p a r #ta,karan#,mudr á

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 48. V(chodiskov á poloha: sed na pätách. T r u p predklon#me dopredu a obidve predlaktia

polo)#m e na zem. !avú ruku zohneme a %avou päs&ou sa dotkneme pravého lak&a. Tak odmeriame vzdiale-nos& obidvoch lak&ov od seba, ktorá je u jednotlivcov rozdielna. Potom &aháme päs& %avej ruky po pravom predklakt# tak, aby sa nám prsty rúk spojili a prepliet-li. Lakte pritom musia osta& na zemi v pôvodnej polohe. Tak sa z predlakt# vytvor# pevn( uholn#k, ako podstavec, ktor( bezpe"ne udr)# telo v kolmej polohe. Do spojen(ch prstov rúk vlo)#me temeno hlavy; mal#"k y sa opierajú o zem. Dlane obop#najú zadnú "as& hlavy a spodné hrany dlan# tvoria malú plochu, ktorá nad%ah"uje hlavu tak, aby na nej nebola polo)en á hmotnos& celého tela.

Ke' máme hlavu upevnenú medzi lak&ami na zemi, pomaly zdv#hame trup, napneme kolená a nohy oprieme prstami o zem. Potom nohy rozno)#me do $#rky pliec. Takto rozno)ené nohy posúvame drobn(-mi krô"ikmi smerom k trupu a sú"asne zoh(bame kolená. Ke' u) máme stehná tesne pri trupe, prenesieme hmotnos& tela na lakte a "iasto"ne na temeno hlavy. Nohy pomaly odlepujeme od zeme, v&ahujem e brucho a silne nap #name bru$né svaly, ktoré nám pomáhajú dv#ha& telo dohora. Kolená máme zatia% zohnuté. Vtiahnut #m bru$n(ch svalov sa nám podar# vynies& dohora boky a stiahnut#m seda-c#ch svalov napokon vytiahneme hore l(tka, priehlav-ky a celé nohy do jednej l#nie.

V poz#cii ostaneme bez v(kyvov, pozornos& sústre-'ujem e dovnútra.

Nesprávne sa postupuje pri poz#cii vtedy, ak odlepenie od zeme nie je plynulé, ale prebieha dynamicky, prudko alebo trhnut #m. Mô)e sa nám pritom sta&, )e prepadneme na chrbát. Zo za"iatku cvi"me túto poz#ciu rad$ej pri stene, ktorá zadr)# pr #padn e prevá)ené nohy a zabráni prevráteniu.

Ako sme u) uviedli, v poz#cii ostaneme tak dlho, ako nám to dovol# na$a fyzická kond#cia; jednu minútu a) pätnás& minút.

Spä& z poz#cie sa vraciame tak, )e najprv ukladáme na zem jednu vystretú nohu a potom aj druhú. Mô)em e sa v$ak pribli)ova& k zemi aj s nohami zohnut(m i v kolenách alebo s obidvoma vystret(mi nohami sú"asne.

138

Po skon"en# poz#cie si odd(chneme v sede na pätách, so sklonenou hlavou a "elom pritla"en(m k zemi (poz#cia $a$a*kásana). Ostaneme tak jednu minútu. Potom sa oprieme lak&ami o zem a hlavu vlo)#m e do dlan#. Bradu tla"#me dohora a rukami krútime hlavou doprava a do%ava, aby sme sa dôkladne uvo%nili. Potom sa zdvihneme do k%aku a vytvor#me poz#ciu u$trásana a supta,vad)rásana. V t(chto protipoz#ciách sa vyrovnáva ve%k( tlak na chrbticu a $iju, ktor( pôsobil na tieto "asti tela v poz#cii $#r$ásana.

S i m h á s a n a poz&cia leva

Táto poz#cia pripom#na leva, ktor( nap #na v$etky svaly a pripravuje sa na skok.

V(chodiskov á poloha: vad)rásana alebo gupta,padmásana. Poz#cia gupta,padmásana sa tu uvádza v mimoriadnom spojen# s poz#ciou simhásana, je v$ak trocha upravená.

K%a"#m e v poz#cii vad)rásana, dlane máme polo)e-né na kolenách. Zhlboka vdychujeme a prudk(m v(dycho m otvor#me ústa, pri"om "o naj'alej vysunie-me jazyk. O"i obrátime dohora. Pri v(dychu napne-me prsty, ruky, krk a celé telo. Jazyk sa vysúva "o naj'ale j preto, aby sa ur(chlila cirkulácia krvi v t(chto oblastiach. Ú"inok tohto cvi"enia poc#time ihne' po uvo%nen# napätia. Ak ho pou)ijeme na r(chl e odka$%anie, "iasto"ne sa n#m zbav#me chra-potu.

V poz#cii gupta,padmásana s dopredu zdvihnut(m trupom, zaklonenou $ijou a zdvihnutou hlavou mo)-no pod%a niektor(ch autorov diel o joge odstráni& aj zajakavos&.

Poz#ci u simhásana opakujeme $tyrikrát a) $es&krát.

G y m n a s t i k a jogy

46. Vykrúcame bedier, pre0ahovanie svalov a ! l iach na nohách

(precvi"ovani e poz#ci# padmásana, parvatásana, gupta,padmásana , dhanu-ásana a hasta,padá,sana) V(chodiskov á poloha: padmásana. Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. a) V poz#cii padmásana zdvihneme trup a zdvihne-

me sa na obidve kolená. Vznikne tak poz#cia parvatá-sana, v ktorej ostaneme nieko%ko sekúnd a udr)ujeme rovnováhu. Potom prenesieme &a)isko tela dopredu a oprieme sa dla*ami o zem. T r u p je vzt("en( ako v poz#cii bhud)angásana. Potom v priebehu v(dychu ukladáme pomaly na zem bedrá, brucho, hrudn#k a napokon hlavu. V tejto poz#cii, "o je vlastne

139

22

46

47 matsjásana dopredu (gupta,padmásana), chv#%u vy-dr)#me . D(chame %ubovo%ne. Nad(chneme sa a zadr-)#me dych.

b) Uvo%n#me nohy z poz#cie padmásana, zohneme ich v kolenách, prehneme chrbticu dozadu a rukami chyt#m e "lenky obidvoch nôh. Vytvor#me poz#ciu dhanurásana a ostaneme v nej nieko%ko sekúnd. Pri v(dych u "o najviac rozno)#me nohy, sú"asne pred,klá*am e trup a dlane oprieme o zem ved%a pliec. Pomocou rúk a rozno)en(ch nôh prenesieme &a)isko tela dozadu v sede. Nohy ostávajú rozno)ené a trup je v predklone. Ruky máme predpa)ené, prsty na rukách sa dot(kajú palcov na nohách. Vznikne poz#ci a hasta,padásana, v ktorej ostaneme desa& sekúnd.

Potom opä& vytvor#me v(chodiskovú poz#ciu pad-másana, ktorú opakujeme $tyrikrát.

47. Krú+enie trupom, vykrúcanie bedier a pre-0ahovani e ! l iach na nohách (pr#prav a na poz#ciu kúrmásana) V(chodiskov á poloha: hasta,padásana.) a) Pri nádychu sa narovnáme do sedu a vyrovnáme

chrbticu. Nasleduje úklon trupu nabok, k pravej nohe sú"asn e s v(dychom. Hlava sa dotkne kolena a ruka chyt# palec na pravej nohe. Pri nádychu sa opä& vzt("im e do sedu a opakujeme úklon do%ava, k %avej nohe, opä& v priebehu v(dychu. Opakujeme trikrát na obidve strany.

b) Krú)enie. V(chodiskovou polohou je hasta,pa-dásana. Pri v(dychu sklon#me trup k pravej nohe a kruhovito n#m pohybujeme. Za"#name od pravej nohy a prechádzame cez %ah na chrbte. Pri nádychu pokra"ujem e v úklone k %avej nohe, a) zakon"#me kruh opä& v(dychom v predklone. Pokra"ujeme na opa"n ú stranu, cez %avú nohu a %ah na chrbte do úklonu k pravej nohe. Skon"#me v hlbokom predklo-ne. T r u p a brada le)ia na zemi, ruky sú rozpa)ené a vo%ne polo)ené na zemi. Opakujeme trikrát.

Ostaneme v "o najhlb$om predklone a obidve ruky vsunieme pod mierne zohnuté kolená. Brada sa dot(k a zeme. Vznikne poz#cia kúrmásana, v ktorej ostaneme dvadsa& sekúnd a d(chame pln(m jogistic-k(m dychom s pozornos&ou sústredenou na dych. Dych pod%a na$ej predstavy prúdi po chrbtici. Okrem toho aplikujeme e$te ud)d)aj#,pránájámu. Túto tech-niku d(chania mô)eme pou)#va& vo v$etk(ch &a)$#ch poz#ciách . Okrem toho ju mô)eme vyu)#va& pri poz#ciách , v ktor(ch ostávame dlh$ie ako jednu minútu.

Poz#ci u zakon"#me tak, )e sa polo)#me na chrbát a celé telo uvo%n#me.

48. Udr+ iavanie rovnováhy — stoj na hlave (pr#prav a na poz#ciu úrdhva,padmásana) V(chodiskovo u polohou je $#r$ásana. D(chame

%ubovo%ne .

140

48

141

49

a) V stoji na hlave rozno)#me a v tejto polohe chv#%u ostaneme.

b) Potom v oblúku vykrúcame bedrá a obidve vystreté nohy tak, )e máme najprv pravú nohu vpredu a %avú vzadu. Potom nohy vymen#me (krú)i-me nimi).

c) Obkrútime jednu nohu okolo druhej a v kole-nách ich zohneme. Nohy máme teda v takej polohe ako v poz#cii garudásana (úrdhva,garudásana).

d) Striedavo spú$&ame^ohy k zemi, a) sa $pi"ky dotknú zeme.

e) Zohneme pravú nohu v kolene a s vykrúten(m bedrom i kolenom do boku polo)#me priehlavok pravej nohy na %avú slabinu. Vznikne poz#cia vrk$á,sana v stoji na hlave. !avú nohu potom spust#me smerom dopredu do vodorovnej polohy a opä& ju vrátime do kolmej polohy. Pravú zohnutú nohu posúvame po %avej nohe dohora, k(m nie sú obidve nohy opä& vystreté. To isté opakujeme s druhou nohou.

f) Po predchádzajúcom cvi"en# zohneme pravú nohu a polo)#me ju na %avú slabinu. Vznikne poz#cia padmásana v stoji na hlave, t. j. úrdhva,padmá,sana.

D(cham e %ubovo%ne a pou)#vame hlbok( dych ud)d)aj#,pránájámy . Celé cvi"enie vy)aduje dôklad-né uvo%nenie bedier.

V tejto poz#cii uvo%n#me nohy a vzt("ime ich do poz#ci e $#r$ásana. Potom obidve nohy zohneme v kolenách a ve%mi plynulé ich spust#me na zem. Skon"#m e v sede na pätách, s "elom pritla"en(m k zemi ($a$ánkásana). Nieko%ko sekúnd oddychu-jeme.

Po odd(chnut# vytvor#me poz#ciu u$trásana a po nej poz#ciu supta,vad)rásana. Relaxujeme le)iac na chrbte v poz#cii $avásana.

Ve%mi pritom pomáha precvi"enie parvatásany s podopret#m sa o stenu (14. kap.).

49. Maximálne roztiahnutie nôh s dosadnut "m na zem (á*d)anejásan a — I I . "as&) V(chodiskov á poloha: k%a"#me na %avom kolene,

pravá noha je zohnutá, chodidlo polo)ené na zemi. Nad(chnem e sa. Koleno pravej nohy zohneme viac

smerom dopredu a s v(dychom predklon#me trup. Dlane opierame o zem. Potom s nádychom zaklá*a,me trup pomaly dozadu, ruky zdv#hame nad hlavu, dlane máme zopnuté. Chrbticu prehneme do hlboké-ho záklonu. Pri v(dychu sa opä& predklon#me, dlane oprieme o zem, pravú zohnutú nohu sa pokúsime vystrie& dopredu. Nad(chneme sa a relaxujeme v $aithalásane. Cvi"enie potom opakujeme s druhou nohou.

142

14. kapitola

v "

SAKTI&(ALIN I &SPIACA HADIA BOHY$A A JEJ PREBUDENIE

P r á n á j á m a

Nád"&!ódhan a 1 : 6 : 4 : 4 (8. stupe* , 1. kap.) a 1 : 8 : 6 : 6 (9. stupe*)

Sakti&/álin " (usmernenie pohybu pranickej sily)

Toto cvi"enie nás oboznamuje so )ivotnou ener-giou prúdiacou medzi dvoma lotosmi. Táto energia zbystruje vn#manie a zaostruje pamä&.

0akt i znamená silu a "álin# riaden( pohyb. Celé cvi"eni e nás teda u"#, ako podriadi& siln( prúd prány na$ej vôli.

Gymnastika jogy ". 32 (7. kap.), 43e, f, g, 44,45 (12. kap.) a 48 (13. kap.)

Agni&sára&krij á (s0ahy bru!n.ch svalov)

Cvi"eni e v pravidelnom tempe s&ahuje a uvo%*uje bru$n é svaly a prekrven#m zlep$uje "innos& orgánov ulo)en(c h v bru$nej dutine. Celá oblas& brucha sa prepracúva, scitlivie, a tak sa priprav# na nasledujúce cvi"eni e naul#.

Naul " (krú+enie bru!n.mi svalmi)

Toto cvi"enie je ve%mi dôle)itou sú"as&ou ozdravu-júcich a o"is&ujúcich procesov, ktoré patria do skupiny krijá.

Poz #ci e

Padmásana (lotos)

Charakterizuje sa ako vynikajúca sústre'ovacia poz#cia . Cvi"#me v nej rôzne druhy pránájámy a v$etky cvi"enia na sústre'ovanie mysle. Pri tejto poz#ci i sú nohy zlo)ené a dolná "as& tela je upevnená, tak)e mys%ou a vô%ou ovládame celú túto oblas& ako jeden celok, v ktorom je lotos múládhára dôle)it(m centrom na koncentráciu.

144

145

Baddha&padmásan a (uzavret. lotos)

Táto poz#cia sa vyu)#va pri osobitn(ch sústre'ova,c#ch cvi"eniach. Jej ú"inok sa zvä"$uje prekr#)en#m rúk a stla"en#m brady na hrudn#k.

Joga&mudr á (poz"cia lotosu v predklone)

Cvi"eni e je sú"asne poz#ciou aj mudrou. Ako poz#ci a stlá"a a prekrvuje orgány bru$nej dutiny a ako mudrá sa mô)e pou)i& v spojen# s in(mi cvikmi.

Matsjásana (poz"cia ryby)

Najvhodnej$i a poz#cia pre )eny na prekrvenie )ensk(c h orgánov. Vyrovnáva $iju a dolnú "as& chrbtice. Pôsob# lie"ivo na astmu a $t#tnu )%azu.

Tulángulásana (balan/ná poz"cia)

Obmena predchádzajúcej poz#cie. Uvo%*uje napä-tie svalov a bedier.

Parvatásana (hora)

Vyzerá ako vzt("ená poz#cia padmásana, no ove%a ú"innej$i e uvo%*uje klby bedier. Je pomerne náro"ná na udr)anie rovnováhy.

Padma&majúrásan a (spojenie poz "cie páva a lotosu)

Náro"n á poz#cia, ktorá vy)aduje silu rúk, zápästia a celého tela.

Urdhva&padmásan a (stoj na hlave s lotosovou poz "ciou )

Ide v podstate o zlo)itej$iu poz#ciu $#r$ásana, ktorá prekrvuje a uvo%*uje dolné kon"atiny, ak dlh$ie stoj#me na hlave.

Vr!/ikásan a (!korpión)

Obmena poz#cie $#r$ásana, ktorá vy)aduje ve%kú silu rúk. Náro"ná je aj na ohybnos& chrbtice. Pôsob# ve%mi esteticky.

0akti,"álin # usmernenie pohybu pranickej a du$evnej sily

Sadneme si do niektorej z medita"n(ch poz#ci#, napr#kla d siddhásany. Najvhodnej$ou poz#ciou pri tomto cvi"en# je v$ak bhadrásana. Zhlboka sa nad(chnem e a zadr)#me dych. Vytvor#me d)aland,hára,bandh u a múla,bandhu. Sústred#me sa na

146

147

lotosy ád)*á a múládhára a v mysli krú)ime s prú-dom prány medzi t(mito dvoma lotosmi. Prúd prány pritom starostlivo pozorujeme. S pranickou energiou obehneme v mysli tieto lotosy $tyrikrát a) desa&krát, pr #padn e aj viackrát, k(m vládzeme zadr)iava& dych (v priebehu kumbhaky — zadr)ania dychu). Dávame pozor, aby sme pritom neuvo%nili d)alandhára,band,hu, ani múla,bandhu. Obidve bandhy uvo%n#me a) po v(dychu, "#m cvi"enie zakon"#me.

Sakti,"álin # sublimuje sexuálnu silu a premenenú ju pou)#va na dosiahnutie vysok(ch stavov jogy. Tento cie% sa dosahuje sústavou cvikov, medzi ktoré patria poz#cie, bandhy, mudry a pránájáma.

Diela o joge upozor*ujú, )e táto sexuálna sila sa má $etri & a pov($i& na pranickú energiu, ktorá sa potom v lotose ád)*á zmen# na du$evnú silu ód)as. Cel( proces sublimácie prebieha medzi lotosmi ád)*á a múládhára. Cvi"en#m sa má sexuálna sila ovládnu& nato%ko , )e ju podriadime svojej vôli. 0akti,"álin# v$ak treba cvi"i& s o"istenou mys%ou. Vopred sa, samozrejme, mus#me oboznámi& s funkciou lotosov. Od)a s sa pova)uje za dôle)itú silu z h%adiska umeleck(c h a vedeck(ch schopnost#.

Svámi Satyananda Sarasvat& v diele Krijá-joga hovor#:

Slovo $akti alebo kundalin# ozna"uje energiu (pra-nú). Cálin# znamená pohybova& sa alebo riadi&.

Táto krijá sa teda mô)e naz(va& riadenie prány. Staré texty o joge sa "asto zmie*ujú o $akti,"álin#.

Zauj#mav o je op#saná v diele Joga-#udámani upani$áda, strofy 107 a 108 a v diele Ghéranda-samhita strofy 44, 45, 46, 55 a 52.

Ghéranda-samhita strofa 44 a 45 Du$evn á sila s#dli vo forme kundalin# (hadia sila) v lotose

múládhára. Má tvar hada zakrúteného do tri a pol závitu. K(m táto hadia sila v %udskom tele drieme, "loveka ovládajú pud)'. Ani tis#ce jogistick(ch cvikov mu nepomô)e, aby dospel k po-znaniu.

Strofa 46 Okrú& si plátenú stuhu okolo pása. Necvi" vonku. Zatvor sa do

miestnosti a osamote cvi" $akti,"álin#. Komentár Joga je veda o du$i a má svoju vlastnú teóriu o fyziológii. Sila

á tman (duch) je v najni)$ej "asti tela, v strede lotosu múládhára. Telo je schránkou alebo krytom. Mimoriadne schopnosti du$ev-nej sily sú uzavreté vo forme hadej sily v lotose múládhára. Mo)n o ju porovna& s hadom v latentnom stave. K(m táto sila drieme, "lovek nikdy nemô)e spozna& sám seba. Preto je nevyhnutné prebudi& túto silu. Tomu pomáhajú cviky jogy. Ak ich "lovek úspe$ne zvládne, stane sa majstrom v ovládan # mimoriadnych du$evn(ch s#l.

Strofa 55 Kto cvi"# denne túto mudru, z#ska v$etky druhy mimoriad-

nych s#l. Dosiahne stav vigraha. Odstráni v$etky choroby. Úryvok z komentára Vigraha znamená nadprirodzenú schopnos& vn #mania. Prebu-

d# sa du$evná sila.

Strofa 52 A$vini,mudr á (10. kap.) nie je úspe$ná bez mudry $akti,"álin#.

0akti,"álin # zase treba praktizova& pred za"iatkom v(cviku jóni,mudry .

Komentár R$i Ghéranda sa domnieva, )e jóni,mudru nemo)no praktizova&

samotnú. 0akti,"álin# je jej pr #pravnou a dop/*ajúcou mudrou.

Jóni,mudr á

Ghéranda,samhit a — strofa 32 Sed#t e v siddhásane. Palcom, ukazová"ikom, prostredn #kom

a prstenn #kom si uzavrite u$i, nosné dierky a ústa. Nad(chnit e pránu (kaki,mudrou) tak, )e ústa zo$púlite do

rúro"k y a spoj#te ju s apánou v dolnej "asti. Meditujete o v$etk(ch $iestic h lotosoch ("akránusádhaná — 4. kap., ad)apád)apa — 5. kap.). Vyd(chnite so zvukom hum (ham) a hamsa. Toto je spôsob, ak(m meditujú u"en# a múdri muniovia (askéti).

T a k sa prebúdza spiaca hadia bohy*a k vedomému prejavu. Spolu s vedom #m ega vstúpi do lotosu sahasrára a umiestni tam d)#v u (individuálnu du$u) a $akti.

Predstavte si, )e ste $akti a )e spoj#te svoje vedomie so Sivom. Meditujete o nesmiernej radosti dosiahnutej spojen#m so Sivom. Osamote meditujte o spojen# 0iva — $akti.

Úryvok z komentára Jóni,mudr á je tajná prax — patr # medzi najdôle)itej$ie. Ak

"love k pozná pravdu o sebe a pravdu o svete, idú svetsk( aj du$evn ( )ivot paralelne.

Jóni,mudr á je dominanta. Vrá&me sa v$ak k $akti,"álin# .

0akti,"álin # treba cvi"i& s o"istenou mys%ou a ako sme u) uviedli, vopred sa treba oboznámi& s funkciou lotosov. S "istotou myslenia a s poznan#m sa dostav# aj samovo%ná zdr)anlivos& — brahma"arja.

Sakti,"álin # pomáha pri sexuálnej zdr)anlivosti. Dôvody tejto zdr)anlivosti uvádza Svámi Vivékánanda vo svojom diele o rád)a,joge, v ktorom upozor*uje na to, )e hlavn( prúd prány sa v priechode su$umná otvára iba jogistom. Ke' sa su$umná otvor#, za"ne v nej stúpa& prúd pranickej sily a dostávame sa od zmyslového vn#mania k nadzmyslovému vn#-maniu.

Hlavn(m cie%om jogistu je teda otvorenie su$um,ny. Pozd/) nej sú toti) rozlo)ené lotosy, ktor(mi sa podrobnej$i e zaoberá IV. "as& knihy.

U) sme spomenuli, )e tá "as& %udskej sily, ktorá sa prejavuje ako sexuálna sila, men# sa po ovládnut# a spútan # na silu ód)as. Preto)e táto sila je sústredená v lotose múládhára a tento lotos ju aj riadi, sústre'ujú jogisti svoju pozornos& na tento lotos. Pokú$ajú sa energiu v lotose múládhára sublimova& a necha& ju vystúpi& a) do lotosu sahasrára. Zdr)anlivos& sa v joge v)dy pova)ovala za jednu z najvä"$#ch cnost#. V celej histórii %udstva bola vo v$etk(ch in$titúciách, v ktor(ch vyrastali osobnosti ve%kého formátu, po)ia-davka zdr)anlivosti na prvom mieste.

V joge je teda potrebná "istota my$lienok, slov aj "inov . Cvi"i& jogu bez sp#nania tejto po)iadavky je do

148

istej miery nebezpe"né. Namiesto z#skania du$evnej sily sa mô)e dostavi& opak.

Agni,sára,krij á s%ahy bru$n(ch svalov

V(chodiskov á poloha: tadásana, neskôr padmá,sana.

Stoj#me na mierne zohnut(ch a rozkro"en(ch nohách, trocha sa naklá*ame dopredu a dla*ami sa opierame nad kolenami. Vytvor#me udd#jana,band,hu. Najprv sa zhlboka nad(chneme a hne' zase vyd(chneme . Po vyd(chnut# zadr)#me dych a vtiah,neme bru$né svaly tak, )e sa na bruchu vytvor# hlboká priehlbina. Potom bru$né svaly uvo%n#me a vrátime do pôvodnej polohy. Vzápät # opä& stiahne-me bru$né svaly a znova ich uvo%n#me. Toto opakuje-me r(chlo nieko%kokrát za sebou, k(m vládzeme zadr)a& dych. Chv#%u si odd(chneme a celé cvi"enie opakujeme. Po"et s&ahovac#ch a uvo%*ovac#ch pohy-bov, ktoré sta"#me urobi& pri zadr)anom dychu, tvor# jeden okruh. Zo za"iatku sta"# cvi"i& iba tri okruhy, neskôr mô)eme ich po"et %ubovo%ne zvä"$i&. Odporú-"a sa v$ak toto cvi"enie neprehá*a&, "o plat# najmä pre )eny, lebo by si mohli zapr#"ini& nevo%nos&.

Agni,sára,krij á podporuje súmernos& postavy a zo-búdza pranickú energiu v lotose manipúra. Zlep$uje trávenie, "innos& "riev, pe"ene a obli"iek. Prekrvuje svaly brucha a )alúdka a rob# ich pru)nej$#mi. Je to dôle)it é cvi"enie pre %ud# s nedostatkom telesného pohybu, ktor# trpia pomal(m tráven#m a za)#vac#mi poruchami, lebo o)ivuje za)#vacie orgány pr#levom okysli"ene j krvi, podporuje peristaltiku "riev a od-stra*uj e tuk z brucha. Agni,sára,krijá sa neodporú"a pri akútnom ochoren# orgánov ulo)en(ch v bru$nej dutine.

Naul #,krij á krú!enie bru$n(mi svalmi

V(chodiskov á poloha: tadásana, nohy sú mierne rozno)ené .

Nad(chnem e sa a potom energick(m pohybom vyprázdnime p%úca ako pri cvi"en# udd# jana,bandha. Len "o sú p%úca prázdne, v&ahujeme brucho a )alú-dok dovnútra, mierne sa predklon#me a dlane opiera-me o nohy nad kolenami. Svaly brucha a )alúdka necháme stiahnuté tak dlho, k(m vládzeme bez námahy zadr)a& dych. V cvi"en# naul#,krijá pokra"u-jeme tak, )e stlá"ame bru$né svaly do stredu brucha, kde z t(chto svalov vytvor#me zvisl( zväzok, ktor( vy"niev a von a podobá sa kme*u stromu. Tento zväzok svalov sa naz(va madhjámá,naul#. Svaly stlá"am e pri zadr)anom dychu.

Po ovládnut# tohto svalstva sa budeme usilova& posúva& stredn( zväzok svalov striedavo do%ava a doprava. !av( zväzok svalov sa naz(va váma,naul# a prav( dak$iná,naul#. Napokon zmen#me toto posú-vanie svalov na súvislé krú)enie stredného zväzku svalstva sprava do%ava a opa"ne. Tak zasiahneme krú)en# m v$etky "asti brucha striedavo a prekrvuje,me vnútorné orgány brucha, ako keby sme ich mas#rovali .

S&ahovani e svalov doprava a do%ava u%ah"#me, ak si oprieme ruky o stehná nad kolenami. Pritom sú"asn e pevne s&ahujeme sedacie svaly a anus (múla,bandha) a prená$ame hmotnos& tela z nohy na nohu. Po"e t krú)iv(ch pohybov ur"uje d/)ka zadr)ania dychu, teda aj trvanie jedného okruhu. Zo za"iatku cvi"#m e tri okruhy, neskôr ich mô)eme cvi"i& aj viac. Odporú"a sa v$ak neprehá*a& toto cvi"enie.

Toto cvi"enie pôsob# mnohostranne. Zlep$uje funkciu za)#vacieho traktu; no opä& upozor*ujeme, )e pri akútnych ochoreniach orgánov ulo)en(ch v bru-chu sa toto cvi"enie neodporú"a. Ani )enám sa neodporú"a prudko a "asto s&ahova& bru$né svaly. Ak v$ak za"neme cvi"i& pomaly, dosiahneme prekrvenie a upevnenie )ensk(ch orgánov a odstránime zbyto"-n( tuk z brucha. Okrem toho sa toto cvi"enie neodporú"a de&om do dvanástich rokov a dospel(m so slab(m srdcom.

Plexus Solaris (slne"ná sple&) v oblasti brucha je zásobár*o u pranickej energie a v joge sa naz(va mozgom brucha. Vykonáva aj dôle)itú funkciu uve-domelého ovládania pohybov %udského tela. Preto sa mus# ustavi"ne vy)ivova& pranickou energiou. Tento ,,dom pln( sily" alebo ,,dom pln( o h * a " sa nachádza v epigastrickej oblasti za )alúdo"nou jamkou na obidvoch stranách chrbtice. Ak nie je dostato"ne napájan( pranou, sú )alúdok, brucho a ostatné orgány akoby ponechané samy na seba, bez dostato"-ného dozoru.

Toto centrum vy)aruje silu do v$etk(ch ostatn(ch "ast # ná$ho tela, nepretr)ite pôsob# na na$e pohyby, city, my$lienky a vô%u. +#m viac je v *om prány, t(m viac vzrastá na$a )ivotná sila. Novou energiou napája toto centrum práve cvi"enie pránájámy. Ak pou)ije-me pránu na lie"enie seba alebo in(ch %ud#, nestráca-me energiu, preto)e ju mô)eme opä& z#ska& a usklad-ni& v oblasti slne"nej spleté.

Ak c#time, )e túto energiu máme v sebe a v dosta-to"no m mno)stve na to, aby sme mohli *ou pr #padne lie"ivo pôsobi& na in(ch, iba z%ahka prilo)#me ruky na choré miesto a predstavujeme si, )e prána prúdi ako voda z vy$$ej nádoby do nádoby ni)$ie polo)enej. Mentálne ju jemn(m tlakom posielame do chorého orgánu. Sú"asne sme v kontakte s kozmick(m prame-*om tejto sily univerza a usilujeme sa, aby cez nás prúdila vo%ne do tela chorého. Chor( potom poc#ti mierne oteplenie, uvo%nenie a posilnenie. Sú"asne s pranou mô)eme vnúti& ozdravujúce my$lienky

149

ur"it( m orgánom v tom zmysle, aby ich funkcie boli správne, normálne a zdravé. Niekedy trvá dlh$ie, k(m sa zdravie zlep$#, inokedy sa v(sledok objav# ve%mi r(chlo.

Ur"it # %udia doká)u takto lie"i& niektoré choroby priam zázra"ne; tak to aspo* na prv( poh%ad vyzerá. Nijak( zázrak v tom v$ak nie je. Tak#to jedinci iba doká)u skoncentrova& viac pranickej energie, ktorú napokon nos#me v$etci v sebe a ktorá je iba dôkazom ve%kej lie"ivej sily samotnej pr#rody.

V dobre vytvorenej poz#cii padmásana sú chodidlá umiestnené trocha vy$$ie nad zemou, pribli)ne na úrovni lotosu svádhi$thána. V$imnime si potom, )e lotos múládhára je pod úrov*ou zlo)en(ch nôh. Takto mo)no lep$ie mys%ou a vô%ou kontrolova& jednotlivé miesta v organizme, t. j. miesta, ktoré sú osobitn(m i bodmi z h%adiska funkcie na$ej du$evnej "innosti . T(chto bodov je spolu $trnás& a ich nosite%-mi sú: palce na nohách, anus, genitálie, su$umná, stred brucha a oblas& brucha, srdce, krk, mandle, kore* jazyka, $pi"ka jazyka, podnebie, koniec nosa, stred medzi obo"#m. V$etky tieto miesta majú bl#zky vz&ah k jednotliv(m lotosom, k bodu (bindu) na temene hlavy a k priestoru "idáká$a.

Zohnut #m nôh v poz#cii padmásana alebo v inej medita"ne j poz#cii sa skracuje vzdialenos& medzi spom#nan(m i záchytn(mi bodmi, lebo celé telo sa v t(chto poz#ciách akosi zaob%uje. Takto pomáha poz#ci a padmásana dosiahnu& %ah$iu kontrolu )ivot-nej energie, telesn(ch pocitov a prány. Naopak, v poz#cii $avásana rozprestierame pránu prostredn#c-tvom mnoh(ch centier od prstov na nohách a) do hlavy — po celom tele. My$lienkami obsiahneme teda nielen hornú "as& tela, od pása nahor, ale neskôr aj dolnú "as& tela, od pása nadol.

P a d m á s a n a poz&cia lotosu

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 44 (12. kap.).

V(chodiskov á poloha: sed#me na zemi so vzpria-menou chrbticou, nohy máme natiahnuté rovno pred sebou.

Pravú nohu zohneme v kolene, obidvoma rukami si chyt#m e "lenok a celé chodidlo polo)#me "o najvy$$ie na %avú slabinu. To isté urob#me s %avou nohou; jej chodidlo polo)#me priehlavkom na pravú slabinu. Predpokladá sa pritom, )e gymnastikou jogy sme si nato%ko uvo%nili klby a vykrútili bedrá, aby sme túto poz#ci u správne zacvi"ili. Ani kolená, ani stehná sa pritom toti) nesmú zdv#ha& zo zeme. Prekr#)en#m nôh vytvor#m e ak(si pevn( uzáver, tak)e %ahko udr)#me vzpriamenú chrbticu a trup. To nám pomáha dobre cvi"i& pránájámy, koncentra"né cvi"enie ad)apád)a,

150

pa, cvi"enie antar,mauna a iné cviky, ktoré závisia od poz#ci e padmásana.

Ruky polo)#me dla*ami nahor alebo nadol na obidve kolená a na obidvoch rukách spoj#me palec s ukazovákom (d)*ána,mudrá). Ostatné prsty sú vystreté.

Padmásana je dôle)itá koncentra"ná alebo medi-ta"n á poz#cia, ktorá podporuje, pr #padne u%ah"uje sústre'ovaci e cvi"enie. Mus #me ju v$ak ovláda& dokonale, aby sme v nej vydr)ali najmenej hodinu bez poci&ovania bolesti.

B a d d h a ,padmásan a (obr. str. 143) uzavret( lotos

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 44 (12. kap.).

V(chodiskov á poloha: padmásana. Zalo)#m e %avú ruku za chrbát a chyt#me *ou palec

%avej nohy. Potom zalo)#me za chrbát pravú ruku a chyt#me *ou palec pravej nohy. Dosiahneme tak pevné prekr#)enie nielen nôh, ale aj rúk. Je to s#ce ne%ahk á poz#cia, no hovor# sa o nej, )e je nato%ko ú"inná , )e mô)e nahradi& ve%a in(ch poz#ci# hatha,jo,gy. Nap #na svaly hrudn#ka, pliec a medzirebrové svaly. D(chame pri nej %ubovo%ne.

J o g a ,mudr á poz&cia lotosu v predklone

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 44 (12. kap.).

V(chodiskov á poloha: padmásana. Ruky prekr#)ime za chrbtom ako v poz#cii badha,

padmásana. T r u p predklon#me a "elom sa dotkneme zeme.

Ak nám prekr#)enie rúk za chrbtom rob# &a)kosti, zalo)#m e ich za chrbát a iba vzájomne zakliesnime prsty. T r u p predklon#me a "elom sa dotkneme zeme. Vystreté ruky za chrbtom zdv#hame "o najvy$$ie.

Pr #padn e mô)eme obidve ruky zovrie& do päste a polo)i& ich medzi brucho a päty prekr#)en(ch nôh.

Pri zaujat# poz#cie padmásana sa nad(chneme, pri predklone pomaly vydychujeme. Ostaneme v pred-klone a relaxujeme. Pritom vo%ne a jemne d(-chame.

V poz#cii ostaneme pol minúty, pr #padne dlh$ie a asi trikrát ju opakujeme. Stlá"ajú sa v nej svaly brucha a vnútorné orgány. .enám sa neodporú"a cvi"i& túto poz#ciu ve%mi "asto.

Matsjásana — gupta,padmásana poz&cia ryby

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 44 (12. kap.).

V(chodiskov á poloha: padmásana. Pomaly sa ukladáme na chrbát, pri"om si pomáha-

me podopret#m najprv jedn(m a potom druh(m lak&om . Prehneme hrudn#k, zaklon#me $iju a oprieme sa o temeno hlavy. Pritom chyt#me rukami palce obidvoch nôh a lakte stla"#me k zemi. V poz#cii ostaneme asi dve minúty a d(chame vo%ne, s pocitom, )e dych nám prúdi po chrbtici. V tejto poz#cii mô)em e cvi"i& aj ud)d)aj#,pránájámu, "#m vznikne cvi"eni e s lie"iv(mi ú"inkami ha bronchiálnu astmu.

1. variácia Ak máme &a)kosti s poz#ciou padmásana, vyberie-

me si ako v(chodiskovú poz#ciu sukhásanu. Aj z nej sa ukladáme na chrbát, podopierame sa lak&ami a teme-nom hlavy o zem a obidvoma rukami si chyt#me palce na nohách. Dokon"#me teda celú poz#ciu matsjásana tak, ako sme ju op#sali v predchádzajúcich statiach.

2. variácia Druhou variáciou poz#cie matsjásana je nasledujú-

ca poz#cia tulángulásana.

sedavé zamestnanie. Odporú"a sa v$ak najmä astma-tikom.

Poz#ci u matsjásana pou)#vame aj ako protipoz#ciu po cvi"en# sarvángásany, preto)e oh(ba chrbticu a $iju opa"n(m smerom.

P a r v a t á s a n a hora

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 44 (12. kap.).

V(chodiskov á poloha: padmásana. Nad(chnem e sa a zadr)#me dych. Prud$#m pohy-

bom vynesieme dohora boky a trup, tak)e sa opiera-me iba o kolená. Ruky máme vzpa)ené nad hlavou. Dlane mô)eme ma& zopnuté, no ruky nemusia by& vôbec spojené. V poz#cii ostaneme tak dlho, ko%ko vydr)#m e a udr)iavame v nej rovnováhu.

Ak zvládneme poz#ciu parvatásana, podar# sa nám aj lep$ie zacvi"i& poz#ciu úrdhva,padmásana, ktorá sa skladá z poz#cie $#r$ásana a dohora obrátenej poz#cie parvatásana. Ke' sa v poz#cii parvatásana podopie-rame dla*ami vpredu o zem a pomaly sa polo)#me na brucho, vznikne $tvrtá variácia poz#cie matsjásana — gupta,padmásana.

T u l á n g u l á s a n a balancná poz&cia

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 38 (11. kap.).

V(chodiskov á poloha: matsjásana; boky si podo-pierame rukami.

Prekr#)en é nohy zdv#hame dohora. Sú"asne zdv#-hame aj trup, krk a hlavu a bradu pritlá"ame na hrudn#k .

V poz#cii matsjásana sa nad(chneme, pri zdv#han# tela zadr)#me dych a po dosiahnut# poz#cie tulángulá-sana d(chame %ubovo%ne.

V poz#cii ostaneme desa& sekúnd, pr #padne dlh$ie, nieko%kokrá t ju opakujeme a striedame s poz#ciou matsjásana.

3. variácia V(chodiskov á poloha: zaujmeme poz#ciu matsjá-

sana, chrbticu na zemi vyrovnáme, ruky zalo)#me v zátylku a oblas& kr#)ovej kosti mierne nadvihneme zo zeme. V tejto poz#cii ostaneme dve a) tri minúty a u) ju neopakujeme. Ak v nej cvi"#me e$te pránájá,mu bhastriku, no v pomal$om tempe, mô)eme toto cvi"eni e vyu)i& ako pomocnú lie"bu bronchiálnej astmy.

Matsjásana pomáha lie"i& bolesti v kr#)och, stuh,nutos& dolnej "asti chrbtice a svalov pliec a zlep$uje funkciu $t#tnej )%azy. Mô)eme v nej zhlboka pred(,cha& p%úca a pretiahnu& svaly chrbta, ak máme

P a d m a ,majúrásan a spojená poz&cia páva a lotosu

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 31 (7. kap.) a 44 (12. kap.).

V(chodiskovo u polohou je parvatásana. Lakte obidvoch rúk prilo)#me k sebe a dla*ami sa oprieme o zem, pri"om prsty smerujú k telu. Trup a boky dv#ham e dohora, nohy ostávajú zlo)ené ako v poz#cii padmásana. Rovnováhu udr)iavame na rukách rov-nako ako pri poz#cii majúrásana (5. kap.). V poz#cii ostaneme tak dlho, k(m vládzeme zadr)iava& dych a opakujeme ju trikrát.

Ak dobre ovládame poz#ciu padmásana, je pre nás poz#ci a majúrásana %ah$ia. Nohy sa toti) v poz#cii padmásana skracujú zohnut#m a telo sa %ah$ie odpútava od zeme. Lie"ebn( v(znam tejto poz#cie je tak( ist( ako pri poz#cii majúrásana.

Ú r d h v a ,padmásan a stoj na hlave s lotosovou poz&ciou

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 48 (13. kap.).

V(chodiskov á poloha: $#r$ásana. Po dôkladnej stabilizácii tela v poz#cii $#r$ásana

mô)em e túto poz#ciu zlep$i& t(m, )e nohy zlo)#me do lotosovej poz#cie padmásana. Pravú nohu polo)#me

151

na %avú slabinu a lavú nohu na pravú slabinu. Ú"inok tejto poz#cie je tak( ist( ako pri poz#cii $#r$ásana, no navy$e nám dôkladne uvo%*uje bedrové klby.

/. variácia V zaujatej poz#cii mô)eme e$te vykrúca& bedrá

doprava a do%ava. Pri krúten# bedier na obidve strany sa stavce a $%achy chrbtice maximálne nap#najú. T(m sa uvo%*uje chrbtica a stáva sa pru)nej$ou.

2. variácia V poz#cii úrdhva,padmásana spú$&ame nohy tak,

aby sa kolená dotkli pliec.

V r $"ikásan a poz&cia $korpióna

Ako pr#pravu pou)#vame gymnastiku jogy ". 46 (12. kap.).

V(chodiskov á poloha: $#r$ásana. Spojené ruky uvo%n#me a dlane polo)#me na zem.

Predlaktie pritla"#me pevne k zemi. Celá hmotnos& tela le)# na lak&och a dlaniach. Zdv #hame hlavu, sú"asn e preh(bame chrbticu a pomaly zoh(bame kolená smerom k hlave. Túto poz#ciu poznali aj v starom Egypte. Vyzerá ve%mi pôvabne a esteticky a dokon"ená je vtedy, ke' sa $pi"ky nôh dotknú hlavy.

Vr$"ikásan a nám dodáva novú )ivotnú silu, omla-dzuje a regeneruje celé telo. Zlep$uje funkciu )liaz s vnútornou sekréciou, zvä"$uje silu svalov rúk a poskytuje du$evnú rovnováhu i pevnos&. Ak sa cvi"# ka)d ( de* a dostato"ne dlho sa v nej vydr)#, uchováva a sublimuje sexuálnu silu. Nap /*a pranickou ener-giou v$etky lotosy, podobne ako $#r$ásana a navy$e je aj protipolohou poz#cie $#r$ásana.

O)ivovani e lotosov p o m o c o u m e t ó d jogy

V tejto stati nájdete preh%ad poz#ci#, pránájámy, pr#slu$n é bandhy a mudry, pomocou ktor(ch mo)no o)ivi& jednotlivé lotosy, sú"asne s odkazmi na kapito-ly, pr #p. state knihy, v ktor(ch sa podrobnej$ie opisujú.

1. Lotos múládhára Poz#cie : d)ánu,$irásana (9. kap.), pa$"imottánása,

na (2. kap.), ardha,padma,pa$" imóttánásana. Pránájáma: nád#,$ódhana, pomer 1 : 6 : 8 : 1 s ud,

d#jana,bandho u po v(dychu (udd# jana,bandha — 1 1 . kap.).

Múla,bandh a (10. kap.), mahá,bandha (11. kap.).

Náda,jog a (7. kap.). 2. Lotos svádhi$thána Poz#cie : matsjásana (14. kap.), ardha,matsjásana

supta,vad)rásan a (11. kap.). Ad)apád)ap a — I. "as& (5. kap.). A$vin#,mudr á (10. kap.). 3. Lotos manipúra Poz#cie : $#r$ásana (13. kap.), vipar#ta,karan#,mud,

rá (13. kap.). Pránájáma: bhrámar # (8. kap.). O)iveni e bru$nej oblasti: manipúra,$uddhi (o"is-

tenie) . Horizontálna predstava — pred(chanie lotosu manipúra s vnútorn(m zvukom pranavy Ô M (v me-dita"ne j poz#cii — 3. a 4. kap.).

Udd #jana,bandh a (11. kap.). 4. Lotos anáhata Poz#cie : $ir$ásana (13. kap.) v spojen# s medita"nou

technikou. Pránájáma: nád#,$ódhana, pomer 1 : 8 : 6 : 1,

s mahá,bandhou po v(dychu (11. kap.). Udd #jana,bandh a (11. kap.), ad)apád)apa — I I I .

"as& (5. kap.). O)iveni e srdcovej oblasti: anáhata,$uddhi (o"iste-

nie). Horizontálna predstava: pred(chanie lotosu anáhata s vnútorn(m zvukom pranavy Ó M (v me-dita"ne j poz#cii — 3. a 4. kap.).

Náda,jog a (7. kap.). 5. Lotos vi$uddha Poz#cie : sarvangásana (12. kap.). Pránájáma: nád#,$ódhána v %ubovo%nom pomere

(1. kap.), ad)apád)apa — IV. "as& (5. kap.), "idáká,$a,dháran á (4. kap.), "akránusádhaná — I. "as& (3. kap.).

O)iveni e kr"nej oblasti: vi$uddha,$uddhi (o"iste-nie). Horizontálna predstava: pred(chanie lotosu vi$uddh a s vnútorn(m zvukom pranavy OM (v me-dita"ne j poz#cii — 3. a 4. kap.).

6. Lotos ádz'á Poz#cie : halásana, karna,p#dásana (2. kap.). Pránájáma: nád#,$ódhana, pomer 1 : 8 : 6 : 1,

s mahá,bandhou (11. kap.), trátaka (8. kap.), ad)a-pád)ap a — V. "as& (5. kap.).

O)iveni e $iesteho lotosu: trikuti,sadhana (úsilie, h%adani e — 3. kap.). Horizontálna predstava: pulzá,cie vedomia vnútorného zvuku pranavy OM v oblasti bodu bhrúmadhja alebo v medita"nej poz#cii, alebo v $avásane; mo)no v$ak realizova& pri akejko%vek práci alebo oddychu.

Sámbhav#,mudr á (8. kap.), "akránusádhaná — I I . "as&, "akra,$uddhi (4. kap.).

7. Lotos sahasrára V$etk o nad v$etk(m, parat,param, nirvikalpasa,

mádhi.

PREBUDENIE

U) som nedúfala, )e pr#de "as a táto kniha uzrie svetlo sveta v úplnom pôvodnom znen#. Prostá reed#ci a diela Joga — slne"ná cesta ku kráse a zdraviu z roku 1972, ke' som bola nútená urobi& v nej ur"ité zmeny, by nebola vhodná a prepracovan#m vznikla fakticky celkom nová kniha, ktorej obsah aj lep$ie vystihuje nov( názov. Teraz trocha z minulosti . . . Vrátim sa spä& do rokov 1966 a) 1968; boli to pre m*a osudovo dramatické roky v pozit#vnom a negat#vnom zmysle. Bola to cesta do Indie a ihne' po návrate z Indie umelecké turné po Sic#lii. Na 23. augusta 1968 sa organizovala náv$teva Svámiho Satyanandu do +eskoslovensk a — jednej zo zástaviek jeho prvej cesty po Európe. V osudov( de*, 21. augusta 1968 som sa vracala zo Sic#lie cez Viede*, kde "akal na m*a svámid)i , aby sme potom pokra"ovali v ceste do Bratislavy; tu mal za"a& predná$ky aj bohat( prog-ram praktickej v(u"by jogy a potom pokra"ova& vo svojom misijnom úsil# v 'al$#ch na$ich mestách. V$etk o dopadlo inak. 21. augusta, ke' nás obsadili vojská Var$avského paktu, som prechádzala cez Benátky. Potom som nieko%ko dn# musela osta& vo Viedni. Môj )iak, ktor( je na fotografiách prvej aj tejto knihy, pricestoval za mnou, no domov sa u) nevrátil — odi$iel do Austrálie.

Po rozhovore so svámid)im, na základe jeho naliehania, aby som nap#sala knihu o joge a svojej zodpovednosti vo"i rodi"om, som sa vrátila domov. Moja prvá kniha potom vy$la v sloven"ine v roku 1972 (Joga — slne"ná cesta ku kráse a zdraviu) a mala vyjs& aj v "e$tine. Av$ak v Prahe a) v roku 1977 ako „lastovi"ka " vy$iel kalendár „Joga na ka)d( d e * " — ako v(ber z pripravovanej knihy, "eské vydanie knihy v$ak na základe nejakého tajomného zákazu u) nevy$lo . .ivot be)al 'alej. V osemdesiatych rokoch som sa od verejnej "innosti v oblasti jogy di$tancovala najmä kvôli zv($enému záujmu „pozorovate%ov", ktor(m sa zdali joga a jej cie% krajne ideologicky podozrivé. Napriek tomu sa hatha,joga cvi"ila v mno-h(c h kurzoch. U) vtedy bolo dos& u"ite%ov a )iakov (cvi"encov ) jogy. V niektor(ch kurzoch sa viedla

206

v(u"b a hatha,jogy pod názvom „gymnastika jogy" (takto bola uvedená v samostatnej "asti prvej knihy). Cvi"il a sa tak, aby duchovn( náboj jogy nebol nato%ko zrete%n(. Proste, kvôli fyzickému zdraviu. Svámi Satyananda nap#sal úvahu o tajomstve zdra-via, v ktorej hovor#: „Bu'te najprv duchovne zdrav#, telesné zdravie sa potom dostav# zákonite samo. Duchovn(m )ivotom ku zdraviu, kráse a mladosti. Potom mô)ete cvi"i& dos(ta, pr #padne aj nie, v$etko je individuálne, ka)d( ide svojou cestou a ni" netreba znásil*ova& , uniformova& — "as má svoju múdros&. Vy, Európania, v$ak rob#te v$etko naopak."

Svámi Satyananda je )iakom v(zna"ného gurua Svámiho Sivanandu, ktor( bol známy ako odborn#k na lie"enie cukrovky pomocou metód jogy. V priebe-hu môjho pobytu — vo vtedy e$te malom a$rame v Monghyre — bolo nieko%ko pacientov (diabetikov, epileptikov a schizofrenikov). V sú"asnosti je a$ram v Monghyre svetoznámy. Tvor# ho areál v(stavn(ch budov a vládne tu u"enie Svámiho Satyanandu. Svámi Satyananda, zakladate% tejto Bihárskej $koly, má bohaté skúsenosti s rôznymi druhmi jogy, je ve%mi vzdelan( a v(born( psychológ. Ver#, )e joga je „kultúrou zajtraj$ka" a netaj# sa názorom, )e sú"asná civilizácia sa bez jogy nezaob#de. Vhodne vybraté jogistické cvi"enia mô)u by& pre %udstvo „zdrojom" a pomôc& mu z#ska& trvalú du$evnú rovnováhu. Je presved"en( , )e práve teraz svet jogu ve%mi potre-buje.

Narodil sa v roku 1923 v Almore, indickom $táte Uttarpradé$ — v Himalájach. V dvadsiatich rokoch sa stal )iakom svojho gurua Svámiho Sivanandu v Ri$iké$i. Po trinástich rokoch skon"il so súhlasom svojho gurua pobyt v Ri$iké$i a za"al putova& po Indii. V roku 1962 zalo)il jogistickú organizáciu „International Yoga Fellowship Movement" (Hnu-tie medzinárodného spolo"enstva jogy). Aj m*a poctili udelen#m "lenstva v tejto organizácii roku 1976 (faksimile listiny na predsádke).

V roku 1964 zalo)il Bihársku $kolu jogy — BSY. Obidve n#m zalo)ené organizácie sa roz$#rili a vznikli ich pobo"ky v Indii, Austrálii, Amerike (v sú"asnosti u) aj v +SFR). Svámi Satyananda na svojich cestách nav$t#vi l aj vä"$inu kraj#n západnej Európy, predná-$al, publikoval. Dosiahol uznanie v Indii aj v zahrani-"#. V novembri 1982 oznámil svojim )iakom, )e sa rozhodol, od#s& do bezdomovia — oslobodi& sa od organiza"n(c h povinnost#. Tak ako pred 25 rokmi odi$ie l plni& svoje poslanie — $#ri& jogu „od dver# k dverám — od brehu k brehu", odi$iel teraz ako parivra d)aka — osamoten(, telesne aj du$evne odpútan(, slobodn( — realizova& vysok( stupe* duchovnej sádhany v trad#cii Paramahamsa.

Veden#m Bihárskej $koly jogy poveril Svámiho Nirand)anih o Sarasvatiho. Ako pri$iel, aj odi$iel — roznietil v$ak dielo svojej intu#cie, v#zie a ideálov. Svámi Nirand)ani o *om nap#sal: „Svámid)i bol

)ivotno u energiou, pranou a in$piráciou pre v$etky doteraz zalo)ené pobo"ky Bihárskej $koly jogy. Ani jednu z nich si nemo)no predstavi& oddelene od Svámid)iho. "

E$t e pred svoj#m odchodom do bezdomovia v roku 1984, zalo)il organizáciu zameranú na vedeck( v(sku m jogy „Yoga Research Foundation". V tomto jeho )ivotnom obdob# sa s n#m mô)u ob"as stretnú& iba niektor# z jeho )iakov na rôznych miestach.

Chcem po"akova% Za veta, #o beh !ivota daroval. Dnes u! spomienka +ivá ako slnko, ako zima, jarná búrka a leto. Spomienka na á$ram, na ve#n( ohe', kde svámid!i pevne obetoval. Obetoval v prospech in(ch, #as v"aky pre$iel do #asu oslavy. T(mto chcem ja v!dy v"a#ná, prejavi% úctu a lásku Paramahamsovi Satyanandovi. Za dielo jeho !ivota, ktor( dal in(m, t(m, ktor& poznali jeho láskavos% a nepopreli striebornú nitku spojenia vzdialenej pomoci. Je to majstrovstvo a tajomstvo uvo*nenia v pokoji prázdnoty v$etkého, v ktorom on je mandalou vesm&ru a svoje jadro vlieva prúdom nekone#nej lásky z poznania v #inoch svojej vôle.

Z. Bronislawská

207

SLOVNÍK SANSKRTSK)C H V)RAZO V

211

abhaja,mudr á

adhi,mudr á

ádi,gur u advaita,gur u

ad)ap a

ad)apád)ap a

ád)* á ahamkára ahétuka ahimsá

Airávata áká$a

áká$a,mudr á

ak$amál a amrta

a n á h a ta á n a n da ánanda,guru , O M ánanda,kand a

ánandamaja

a*d)ali,mudr á

anku$a antara,kumbhak a aparigraha

ápas aralam,mudr á ardha,"andr a

ardha,halásan a ardha,matsjéndrásan a ardha,$alabhásan a Ardhanár #$var a ardha,pavana ,,muktásan a asamprad)*áta ,,samádh i

ásana

gesto rúk bohov a boh(*, aj gesto v indickom tanci; vyjadruje odhá*a-nie strachu povznesenie mysle; mudrá, ktorá sa pou)#v a pri koncentrácii a d(chac#ch cvi"eniac h nebesk( guru, prau"ite% u"ite % v jednote s kozmom, u"ite% nedvojakosti ur"it é slovo alebo veta opakovaná v mysli samovo%n é opakovanie ur"it(ch slov v mysli $iest y lotos osobnos&, ja, ego bez pr#"iny, prapôvodn( tón jogistická po)iadavka nezab#ja&, ne,násilie slon krá%a bohov Indru éter, vo%n( priestor, tattva tmavej farby mudrá priestoru, cvi"enie zosil*ujúce pranické priechody ru)ene c z rudrák$ov(ch semien nápoj nesmrte%nosti (podobne ako v gréckej mytológii ambrózia, nektár, nápoj bohov) $tvrt ( lotos ("akra) v oblasti srdca bla)enos & bla)enos & duchovnému u"ite%ovi mal( oseml#stkov( lotos ("akra) )ela-n# a bla)enosti pod oblas&ou srdca odraz stavu ánanda, sféra bla)enosti, kozmická bla)enos&, prejav á t m a n a gesto rúk, vzdanie úcty v indickom tanci hák na slonov, bodec zadr)ani e dychu po nádychu jogistická po)iadavka neprij#ma& da-ry, neby& chamtiv( vodná tattva bielej farby gesto ruky v indickom tanci kosá"ik mesiaca, gesto v indickom tanci polovica poz#cie pluhu polovica poz#cie matsjéndrásana polovica poz#cie kobylky spojenie Sivú s jeho man)elkou

variácia poz#cie vátájanásana

stav najvy$$ieho vedomia a splynutia s predmetom meditácie a rozplynu-t#m svojho ja jogistická poz#cia

asteja •

ástikja a$tánga,jog a

a$vin#,mudr á Atharvavéd

á tman

AUM (ÓM)

baddha,padmásan a báhja,kumbhak a bána bandh a

bhadrásana ,bhagavá n bhairava,mudr á bhakti,jog a bhastriká

bhrúmadhjá bhú,lók a bhud)angásan a bhúta

bhúvah,lók a

b #d)a,mantr a bindu

Brahma

brahma,dand a brahma,granth i

brahma,nád #

b rahma,randhr a

brahma,randhra,dhaut i brahma"arj á

b u d d ha Budha

buddhi

"akr a "akránusádhan á

"andr a "andra,kála,mudr á

jogistická po)iadavka neprivlast*o,va& si cudzie veci jogistická po)iadavka viery joga skladajúca sa z ôsmich stup*ov; in( názov rád)a,jogy cvi"eni e zosil*ujúce pranické prúdy jeden z najstar$#ch súborov staroin,dick(c h hymnov a zakl#nadiel vy$$i e ja, univerzálny duch, nesmrte%-ná zlo)ka jednotlivca za"iato k )ivota, kozmická vibrácia, mantra, zvukov( symbol absolútna

uzavret( lotos zadr)ani e dychu po v(dychu $#p uzáver (poz#cia zatvárajúca niektor( z telesn(ch otvorov, stiahnutie ur"itej "ast i tela) poz#ci a bla)enosti velebn(, bla)en(, vzne$en( Pán gesto rúk v joge a v indickom tanci joga lásky a oddanosti pránájáma pripom #najúca funkciu ková"skyc h mechov bod medzi obo"#m zemská oblas& (fyzická úrove*) poz#ci a kobry pä& prvkov — elementov (zem, voda, ohe*, vzduch, éter) oblas& vedomia, vzdu$ná atmosféra (astrálna úrove*) semenná mantra (zvuk) bod na temene hlavy, miesto v(stupu a zostupu kozmického vedomia prv( boh indickej trojice — boh stvorite% (v hinduistickej trojici s Vi$,nuom udr)ovate%om a so Sivom ni"i,te%om — trimúrti) Brahmova palica preká)k a (uzol), psychická bariéra vnútri chrbtice, ktorá blokuje pre-chod pranickej energie psychick( priechod (cesta k abso-lútnu) $trbin a v lebke, otvor na v(stup du$e k oslobodeniu sa vo chv#li smrti o"is&ovani e $trbiny v lebke jogistická po)iadavka sexuálnej zdr-)anlivost i osvieten(, bdel(, prebuden( zakladate% budhizmu (vlastn(m me-nom G a u t a m a , známy aj ako s#dd,hártha, t. j . ten, ktor( dosiahol svoj cie%); zomrel okolo roku 480 pred n. 1. intu#cia , vy$$# intelekt, poznanie

lotos, koleso sústre'ovani e mysle na energetické centrá ("akry — lotosy) mesiac gesto v indickom tanci (polmesiac)

"andra,nád # "aturtha,pránájám a

"id,gur u

"idáká$ a

"idghana,gur u

" in,mudr á

. " inmaja,guru,OM

" inmaja,mudr á

" intáman i "itta$uddh i

dahana

dajá Dákin #

dak$ina,naul #

dak$inávart a d a m a ra

dana danda dévadatta,váj u

dhana*d)aja,váj u

dhanurásana dhara,b#d) a

d h á r a n á

d h a r m a

dhjána

d)aländhára,bandh a

d)ana,lók a

d)ánu,$irásan a d)ap a

d)ihvábandh a

d)#v a d)#vamukt a

d)#vátma n

d)*án a

%av( pranick( priechod, mesa"n(, idá cvi"eni e $tvortaktovej pránájámy (d(chaci e cvi"enie) vesm#rn a inteligencia duchovného u"ite% a kozmické vedomia v priestore za "elo m najvy$$i e vedomie duchovného u"ite% a gesto ruky v joge, ktoré sa pou)#va pri pránájáme a koncentrácii duchovn( u"ite% naplnen( najvy$$#m vedom#m gesto rúk v joge, ktoré sa pou)#va pri koncentrácii a d(chacom cvi"en# drahokam myslenia, "istá myse% o"is&ovani e srdca a mysle

ohnivá hviezda (stravujúci ohe*); dr)# ho v jednej zo svojich desiatich rúk Sadá$iva jogistická po)iadavka súcitu $tvorruk á bohy*a v prvom lotose múladhára (energia $akti) prav( st/pec svalstva (v bru$nej oblasti) krú)iv ( pohyb sprava do%ava bubienok v podobe pres(pac#ch hod #n jogistická po)iadavka dobro"innosti pútnická palica (moc, sila) pranick( prúd, jedna z piatich ni)$#ch funkci# prány pranick( prúd, jedna z piatich ni)$#ch funkci# prány poz#ci a luku semenná slabika L A M (zvuk v prvom lotose múladhára) $iest y stupe* jogy, sústredenie mysle do jedného bodu, koncentrácia vesm#rn y poriadok, ktorému v$etko podlieha siedmy stupe* jogy, plynulos& jedno-bodového sústredenia, rozj#manie pritla"eni e brady na kr"nú jamku, kr"n ( uzáver dosiahnutie úrovne nesebectva, pre-konanie ega (svet %ud#) poz#ci a s hlavou pri kolenách opakovanie posvätného slova alebo vety ($epot, modlitba) zakrútenie jazyka ku kore*u (na hor-né podnebie) individuálna du$a "lovek , ktor( u) v priebehu )ivota vy$$# m duchovn(m poznan #m do-siahne úplné oslobodenie alebo fyzic-kú nezávislos& (t. j. nezávislos& od 'al$#c h znovuzroden# — v hinduizme) individuálna du$a usilujúca sa pozna& sama seba vnútorné poznanie

d)*ána,jog a d)*ána,mudr á

d)*ána,$akt i Durgá

Durgá,jantr a

•

éka,páda,$#r$ásan a

gadá Gané$a

Ganga

garbhásana Garuda Garuda,mudr á garudásana Girid)á

gomukhásana grivásana

gu guna

guru

hadia sila Hákin #

halásana H A M

hamsa hamsásana

hamsad)a,mudr á ham'só

has ta hasta,padásan a

hasta,asam j ukta hasta,samjukt a hatha,jog a

hiranjagarbha hr#

idá

joga poznania gesto rúk a poloha prstov, ktoré sa v joge pou)#va pri koncentrácii sila, energia — poznanie iná podoba bohyne Párvati, dcéry krá%a hôr a Sivovej man)elky grafické znázornenie bo)stva a perso-nifikácia bohyne Durgá

poz#ci a s nohami za hlavou

kyjak indické bo)stvo s hlavou slona, Sivov syn, odstra*ovate% preká)ok posvätná rieka v Indii (symbol idy — %avého pranického priechodu) poz#ci a embrya bájny vták boha Vi$nu (orol) gesto rúk v indickom tanci poz#ci a bájneho vtáka — orla „zrodená z h ô r " ; dcéra krá%a hôr H #m á vantu, vznikajúca forma spoje-nia Siva,0akti; jedna z podôb bohyne Párvati poz#ci a kravy poz#cia , ktorá tla"# na $iju a temeno hlavy tma, tia) tri základné zlo)ky kozmickej energie (prakrti), tamas — temnota, rad)as — aktivita, sattva — svetlo, pokoj, "istot a duchovn( u"ite%, poradca

kundalin#; kozmick( princ #p sila, energia $akti, ktorá sa prejavuje v $iestom lotose ád)*á ($tvorruká bohy*a ) poz#ci a pluhu zvuková vibrácia v piatom lotose vi$uddh a (kr"ná oblas&), semenná slabika b #d)a,mantra labu&, du$a poz#ci a labute, variácia poz#cie páva — majúrásany gesto ruky v indickom tanci „Ja som O n " — neuvedomele opako-vaná modlitba, ktorú ka)dá bytos& vydychuje (vesm#rny duch); cirkulá-cia vnútorného dychu a prány ruka poz#ci a s rozno)en(mi nohami a roz-pa)en(m i rukami gesto jednej ruky v indickom tanci gesto dvoch rúk v indickom tanci joga ovládania tela a mysle

zlaté vajce (lono), symbol stvorenia jogistická po)iadavka cudnosti

%av( pranick( priechod, mesa"n( prúd

212

i""h á i""há,$akt i Indr a indra,mudr á I$a I$a,Siv a i$ta,devat á

I$var a

#$vara,púd)an a

itara,linga m

jama

J a m u n a

j antra

joga joga,mudr á

joga,nidr á

Joga,sútr a jóni jóni,mudr á

jukta,trivén #

kákásana Kákin #

Kámadéva kapala kapála,bhát i karma,jog a karna,p#dásan a Ka$jap a kati,"akrásan a kapótásana kévala kévala,kumbhak a

krijá,jog a

krijá,$akt i krkata,váj u

kumbhaka kundalin#

kundalin#,jog a kúrma,váj u

)elanie , vô%a sila, energia vôle krá% bohov, boh blesku gesto rúk v indickom tanci mocn( vládca, pán v$etkého vládca, najvy$$ie bytie, existencia bo)sk á podstata, vládca, bo)stvo; symbol uctievania najvy$$i a existencia, bytie; Boh, pán vesm#r u (osobn( boh) jogistická po)iadavka a schopnos& povznies& sa k pravde falick( symbol boha Sivú (umiestne-n( v lotose ád)*á — itara = in(, druh()

prv( stupe* jogy, etické jogistické po)iadavk y (zákazy, negujúce rady) posvätná rieka v Indii, symbol pravé-ho pranického priechodu súrja,nád# (slne"ného ) grafické vyjadrenie bo)stva pomocou trojuholn#ko v a kruhov zjednotenie mysle s vesm#rom; úsilie lotosová poz#cia s predklonen(m trupom prax psychického spánku (dynamic-k( spánok) Pata*d)alih o klasické dielo o joge lono lono, zdroj, pe"a&, postoj, pri ktorom sú telesné otvory v hlave uzavreté; prame* sebapoznania spojenie pranick(ch prúdov; symbol spletenia trojprame*ového vrko"a

poz#ci a vrany $tvorruk á bohy*a, ktorá s#dli vo $tvrto m lotose anáhata (oblas& srdca), energia $akti boh lásky a vá$ne %udsk á lebka d r u h pránájámy — )iariaca lebka joga nesebeck(ch "inov poz#ci a s kolenami pri u$iach mocn( r$i uvo%*ovaci a poz#cia poz#ci a holuba samojedin(, cel(, úpln( meditácia s pránájámou, zdanlivé zastavenie dychu joga sebao"is&ovania (krijá fyzická a krijá psychická) sila, energia "inu pranick( prúd, jedna z piatich ni)$#ch funkci# prány zadr)ani e dychu hadia sila ulo)ená v lotose múládhára (kozmick( princ#p) usmer*ovani e hadej sily pranick( prúd, jedna z piatich ni)$#ch funkci# prány

kúrmásana

laja,jog a

Lákin#

lalana,"akr a

LAM

lingam

madhjamá,naul #

mahá,bandh a

mahá,lók a

mahá,mudr á mahá,$akt i mahábhéda,mudr á m a h á n á d a mája

majúrásana makara makarásana malá

mandala mandúkásana manipúra

manómaj a,kó$a mantr a

márd)árjásan a Mátang #,jantr a

matsjásana mérudandásana

mók$a

mudrá mudrákhjam mukta,trivén #

mukti

múla,bandh a múládhára

múr"h á

náda nádánusádhan á

poz#ci a korytna"ky

joga tónov a zvuko — spojenie mno-h(c h metód jogy; zjednotenie s naj-vy$$o u univerzálnou du$ou, uctieva-nie s modlitbou $tvorruk á bohy*a, energia $akti v tre-&om lotose manipúra (bru$ná oblas&) lotos umiestnen( na hornom podneb # (integrácia vi$uddha, lálana) semenná slabika v prvom lotose mú-ládhára (b #d)a,mantra) falick( symbol boha Sivú

stredn( st/pec svalstva (bru$ná oblas&) ve%k( uzáver, usmer*ovanie pranic-kého prúdu vzdu$n á úrove* lotosu anáhata (ob-las& srdca) cvi"eni e zosil*ujúce pranické prúdy ve%ká sila, princ#p kozmickej matky ve%ké prenikanie prány ve%k( vnútorn( mystick( tón klam, ilúzia, závoje prekr(vajúce sku-to"nos& ; prelud sveta poz#ci a páva krokod#l poz#ci a krokod#la gu%ô"k y na $núre, pomocou ktor(ch sa po"#tajú slová ur"ené na cvi"enie mantier kruh, ktor( pomáh a pri sústre'ovan# poz#ci a )aby tret# lotos, „záplava drahokamov" (bru$n á oblas&) jemnohmotné telo, odraz mysle posvätná slabika, slovo alebo veta, ktorá sa nepretr)ite opakuje (cvi"enie opakovania ur"it(ch slov) poz#ci a ma"ky grafické znázornenie bo)stva a perso-

nifikácia bohyne Mátang # poz#ci a ryby poz#ci a s nohami nahor a vzt("enou chrbticou (Méru — rozprávková zlatá hora, d a n d a — palica) oslobodenie; kone"né oslobodenie du-$e od znovuzrodenia peôa&, ur"it( postoj mysle, tela a rúk gesto ruky v indickom tanci splynutie troch symbolick(ch riek, pranick(c h prúdov, oslobodenie oslobodenie, kone"né vymanenie sa z pút (re&az#) zrodenia a smrti stiahnutie anusu (rektum) prv( lotos ("akra) v kaudálnej oblasti (na spodku trupu) druh pránájámy

vnútorn( mystick( tón dosiahnutie vnútornej vibrácie mys-tického tónu

213

214

nád # nád #,$ódhan a

nága nága,váj u

nágéndra namaskára násikágra natarad)ásan a Natarád)a naul#,krij á nijama nirákára

nirálamba,pa$"imót ,tánásana

nirálamba,sarváng ,ásana

nirvána

ni$kásan a

nivrtti

ód)a s

Ó M

Ó M H r á m

Ó M Hr #m Ó M H r ú m Ó M H r a i m Ó M H r a u m Ó M H r a m h

páda,hastásan a pádángu$thásan a

padm a padma,mudr á padma,sarvángásan a

padmakó$a,mudr á padmásana páduká,pa*"ak a

para para,linga m

Para,brahm a

psychick( prúd, priechod prány cvi"eni e pránájámy, vy"istenie pra,nick(c h priechodov had pranick( prúd, jedna z piatich ni)$#ch funkci# prány krá% hadov, ve%k( had 0ivov gesto rúk, pozdrav bod na konci nosa (na $pi"ke nosa) poz#ci a tane"n#ka krá% tanca S#va cvi"eni e bru$ného svalstva krú)en#m druh( stupe* jogy svetlo bez formy (a zmyslov(ch orgánov)

balan"n á poz#cia s hlavou pri kolenách

balan"n á poz#cia svie"ky, stoj na pleciach vyvanutie, rozplynutie, kone"n( cie% budhizmu uvo%nenie , uvo%*ovac# sed na pr #pra-vu poz#cie bhadrásana introvertné konanie a myslenie; od-vrátenie sa od vonkaj$ieho )ivota, vykúpenie, $&astie

sila du$evnej a svetelnej energie vyvi-nutá sexuálnou zdr)anlivos&ou; subli,movaná energia zameraná na dosiah-nutie mukti najposvätnej$i a slabika, zvukov( tón absolútna, mantra; znejúca kozmická vibrácia semenná mantr a na uctievanie slnka, rytmizujúca (spolu s nasledujúcimi mantrami) cvi"enie súrja,namaskára (pozdrav slnku) semenná mantr a semenná mantr a semenná mantr a semenná mantra semenná mantra

poz#ci a s rukami na zemi v predklone poz#ci a udr)iavania rovnováhy na prstoch nôh lotos rozvinut( lotos, mudra rúk poz#ci a svie"ky kombinovaná s poz#-ciou p a d m á s a n a gesto v indickom tanci lotosová poz#cia „pä&krá t zlo)ená podlo)ka", klasick( indick( chválospev, chválospevné hymny najvy$$# falick( symbol boha Sivú umiestnen( v najvy$$om lotose sahasrára najvy$$ # Brahma

paramát,para m Parama,sad,$iv a P a r a m a h a m s a

para$u pár$va,kákásan a pár$vóttánásan a parvatásana Párvat # parivrád)ak a pa$a pa$"imóttánásan a patáká,mudr á pavana,b#d) a ,

pavana,muktásan a

pingalá

plávin# Prajága

prakrti

prána prána,váj u

prána,vidj á pránájáma

pránamaja,kó$ a

pranámásana pranava prat jáhára

pravrtti

prthiv# púd)a

p u r a púra púraka púrna,dhanurásan a púrna,supta,vad)rásan a puru$a

Í

rád)a,jog a

v$etk o nad v$etk(m najvy$$ # ve"n( Sivá najvy$$i a labu&, symbol ducha, titul ve%k(c h guruov sekera bo"n á poz#cia vrany úklon ku kolenu nabok a dopredu poz#ci a hory 0ivov a bo)ská man)elka askéta, potuln( mn #ch slu"k a poz#ci a s hlavou pri kolenách gesto rúk v indickom tanci semenná slabika, vzdu$ná znejúca mantr a J A M vo $tvrtom lotose aná,hata (oblas& srdca) uvo%neni e vzduchu, súhra dynamic-k(c h cvi"en# prav( priechod, slne"n( prúd prány, súrja,nád # druh pránájámy sútok riek Jamuny a Gangy a nevidi-te%nej (podzemnej, symbolicky naz(-vanej hviezdna) rieky Sarasvat#; pri sú"asno m meste Alláhábáde (kedysi sa tu nachádzalo prastaré mesto Pra-jága) sa do posvätnej rieky Gangy vlieva rieka J a m u n a neprejavená pr #roda, substancia, ma-teria pr #ma; spája sa s tromi vlastnos-&ami : sattva, rad)as a tamas )ivotn ( dych, kozmická energia pranick( prúd, jedna z piatich funkci# prány veda o kozmickej energii rytmická kontrola dychu, d(chacie cvi"eni e na z#skame )ivotnej energie spojenej s rozj#man#m; $tvrt( stupe* rád)a,jog y (Pata*d)aliho) jemnohmotné pranické telo, odraz kozmickej prány (energie) variácia vad)rásany (úklony) posvätná slabika ÓM piaty stupe* rád)a,jogy, obrátenie mysle dovnútra; "innos& , pôsobenie vo vonkaj$ej akti-vite )ivota (vznik, pôvod, za"iatok, "innos&) , extrovertné konanie a myslenie )ive l zeme, tattva )ltej farby nekrvavá obe&, obrad, uctievanie boha opevnené mesto záplava, nap /*anie nádych úplná poz#cia luku úplná diamantová poz#cia duch, pozorovate%, svedok "innosti a vn #mania

krá%ovsk á joga (niekedy sa naz(va aj Pata*d)alih o jogou)

rad)a s

Rákin #

R A M

ré"ak a Rgvéd

r$i

ru Rudra rudrák$a

Sat,"it,ánand a Sadá$iv a

sádhaná

sahasrára samádhi

samakónásana

samána,váj u

samjama /

samprad)*áta,samádh i

samskára

samsára san,kalp a satjasjasatjam santólanásana santó$a Sarasvat#

sarpásana sarvángásana sarva,ánandamaj a satja

satja,lók a sattva sattva,gun a

sétu,bandhásan a siddhártha,$ravan a

nepokoj, náru)ivos&, energia, vá$e*: jedna z "ast# kozmickej energie, ktorá vyvoláva ustavi"nú "innos&, nepokoj a vyh%adáva zmyslové pô)itky $tvorruk á bohy*a v druhom lotose svádhi$thán a (energia $akti) semenná slabika tretieho lotosu ma,nipúra (bru$ná oblas&) v(dyc h najstar$# súbor staroindick(ch hym-nick(c h piesn# védsky ve$tec, interpret hymnick(ch piesn#, svätec s nad%udsk(mi schop-nos&am i svetlo, druhá slabika slova guru jedna z podôb boha Sivú jadrá plodov indického posvätného stromu bytie, poznanie, bla)enos& indické bo)stvo — ve"n(; Sivá v sply-nut # so svojou bo)skou man)elkou Girid)o u (Párvat#), dcérou boha H#,mavanta, boha Himaláj# vlastné úsilie, du$evné cvi"enie, dis-cipl#n a tis#cl#stkov ( lotos na temene hlavy najvy$$i e vedomie, stav mysle, sply-nutie s predmetom meditácie; extáza úplné "elné rozno)enie so vzt("en(m trupom pranick( prúd, jedna z piatich funkci# prány; podporuje trávenie a za)#vame (energia), schopnos& asimilácie názov $iesteho, siedmeho a ôsmeho stup*a rád)a,jogy — dháraná, dhjá,na, samádhi stav mysle, splynutie s predmetom meditácie, s vedom #m a pocitom vlastného ja (prad)*á, osvietenie, oslobodenie ducha od nadvlády pr#rody ) stopy my$lienok z minulosti; podve-domie tvorivej sily kolobeh )ivota, blúdenie du$e predsavzatie, )elanie pravda právd balan"n á poz#cia na zosilnenie rúk jogistická po)iadavka spokojnosti indická bohy*a múdrosti a umenia; man)elk a boha Brahmu (aj symbolic-ké pomenovanie imaginárnej rieky) poz#ci a hada poz#ci a svie"ky, stoj na pleciach úplná bla)enos& jogistická po)iadavka pravdovrav-nosti úrove* vedomia (oblas& pravdy) u$%achtilos& , vlastnos& osvietenia vlastnos& dobra a "istoty, najvy$$ia guna poz#ci a most#ka jogistická po)iadavka $túdia

s iddhásana siddhi

s imhásana s#tkar # só 'ham

sóma

sukha sukhásana suméru

supta supta,kónásan a supta,vad)rásan a

súra súrja,bhéd a

súrja,nád #

súrja,namaskár a su$umn á

sva svádhi$thán a

svah,lók a svajambhú,linga m Svámi

svastika svastikásana Svátmáráma

$abdabrahm a $abdabrahmamaj a $aithaljásan a Sákin#

$akt i

$akti,"álin # Sákti,Dákin # 0akti,Hákin # 0akti,Kákin #

Sakti,Lákin # 0akti,Rákin #

dokonalá poz#cia nadprirodzená fyzická a psychická sila poz#ci a leva pránájáma, ktorá ochladzuje cirkulácia vnútorného dychu a prány; „ O n je J a " — opakovanie modlitby s ka)d(m nádychom; ja sám — zdô-raznenie Ja obetn( nápoj a jeho bo)ská personifi-kácia; semenná kvapka padajúca z bindu — boh mesiaca (podobne ako v gréckej mytológii ambrózia — nek-tár — nápoj bohov) rados&, bla)enos&, $&astie medita"n á poz#cia pripomienka; posledná gu%ô"ka na ru)enc i z rudrák$ov(ch semien (báj-na hora, stred sveta) spiaci rozno)eni e v poz#cii halásana zaklonená poz#cia diamantov( spánok boh prax pránájámy slne"ného dychu (nádych iba cez pravú nosnú dierku — súrja,nád#) prav( pranick( priechod, slne"n( pingalá pozdrav slnku, slne"né cvi"enie stredn( pranick( priechod (v strede chrbtice); najdôle)itej$ia nád#, cez ktorú stúpa kundalin # z lotosu múlád,hára do lotosu sahasrára vlastn(, svoj druh( lotos — „moja vlastná podsta-t a " (v oblasti kr#)ovej kosti) oblas& oh*a a svetla &alick ( symbol (samotn( vznik sveta) Pán, vládca (titul duchovného u"ite%a ) lomen( kr#) (symbol )ivota) medita"n á poz#cia autor klasického textu o hatha,joge Hatha-joga-prad&pika

vesm #rn a vibrácia tónov prapôvodn( mystick( tón poz#ci a uvo%neného zviera&a $tvorruk á bohy*a vládnuca v piatom lotose vi$uddha (kr"ná oblas&), ener-gia $akti tvorivá sila, )ensk( princ #p "asto vy-jadrovan( formou bo)skej personifi-kácie bohyne (kozmickej matky) usmernen( prúd pranickej energie

sila, energia ($akti) vyjadrená perso-nifikáciou boh(* v $iestich lotosoch

215

0akti,0ákin # $alabhásan a $ámbhav#,mudr á

0ambh u $ankh a $ankha,mudr á

$ankha,prak$álan a

$ánt i $a$ánkásan a $au" a

$avásan a $ ikha,mudr á $#róngu$thásan a $#r$ a $#r$ásan a $i$ja $#tal # $#t,kram a

Sivá

$uddh i $úl a $únja,mudr á $únj a

tadásana tamas

tándava

tantry tapas

tapas,lók a tattva

téd)a s tirj ag,bhud)angásana

tirjak,tadásan a trátaka

trikóna trikónásana trikuti,sádhan á

trimúrti

tr #pur a

Tr ipurasundar # tulángulásana

udána,váj u

poz#ci a kobylky sústredenie pozornosti do bodu medzi obo"# m s upret #m poh%adu dovnútra jedno z mien boha 0ivu mu$%a , ulita gesto rúk v indickom tanci (vyjadruje mu$%u ) komplexné preplachovanie za)#va-c#ch orgánov vodou mier poz#ci a mesiaca jogistická po)iadavka vonkaj$ej aj vnútornej "istoty poz#ci a m-tveho (relaxa"ná poz#cia) gesto rúk v indickom tanci hlava pri palci nohy hlava poz#ci a v stoji na hlave )iak ochladzujúca pránájáma o"is&ovanie , preplachovanie vodou (sú"as & kapála,bháti) milosrdn( boh (ni"ite%) hinduistickej trojice (Brahma, Vi$nu, Sivá) o"istenie , "istota kopija gesto rúk v joge a v indickom tanci neop#sate%n ( stav nirvány, prázdny, osamel(

poz#ci a v stoji temnota, nevedomos&, nehybnos&, tretia guna div( tanec boha 0ivu, ktor( symboli-zuje zni"enie vesm#ru posvätné $aktistické texty jogistická po)iadavka sebadiscipl#ny, askéza úrove* vedomia, oblas& tepla prv( princ #p skuto"nosti, prasub,stancia vnútorn( ohe* a )iarenie, energia uvo%*ovac # cvik v poz#cii bhud)ang,ásana uvo%*ovac # cvik v stoji sústreden( a nehybn( poh%ad na je-den bod (plame*) trojuholn#k poz#ci a trojuholn#ka o)ivovani e $iesteho lotosu ád)*á vnú-tornou (zvukovou) vibráciou pranavy ÓM tri bo)ské podoby hinduistickej tro-jice (Brahma, Vi$nu, Sivá) trojitá energia kundalin#,$akti; i""há,$akt i — vô%a, d)*ána,$akti — pozna-nie, krijá,$akti — "in stelesnenie bohyne, 0r#,jantry balan"n á lotosová poz#cia

jeden z piatich pranick(ch prúdov

216

udara,kar$ásan a udd #jána,bandh a ud)d)aj#,pránájám a úrdhva,garudásan a úrdhva,padmásan a úrdhva,réta s

u$trásan a ut tána,mandúkásan a utthita,hast a

vad)rásan a váhana

váju vakrásana váma,naul # vána,linga m

van # vara,mudr á

Varuna

vág,kram a

vátájanásana védánta

vid)*ánama j a,kó$a

vigraha

vipar#ta,karan # v #rásan a visarga

Vi$n u

* vi$uddh a vivéka vjána,váj u

vjut,kram a

vráta vrk$ásan a vr$"ikásan a

v tele (v oblasti hrdla a hrude); )ivotn ( dych, ktor( preniká cez telo a posil*uje ho; kontroluje pr#jem vzduchu a v()ivu uvo%*ovaci a poz#cia v podrepe stiahnutie bru$n(ch svalov cvi"eni e jogistického d(chania poz#ci a orla v stoji na hlave lotosová poz#cia v stoji na hlave sublimácia zmyslov(ch po)iadaviek, cudnos& (v(stup toku energie) poz#ci a &avy poz#ci a )aby so záklonom zdvihnutá noha pomocou ruky

diamantová poz#cia v k%aku nosite%, naj"astej$ie je to zviera, na ktorom sa nesie niektoré z bo)stiev hinduistickej mytológie dych, vzduch ()ivotn( dych) skrútená poz#cia %av( st/pec svalstva v bru$nej oblasti falick( symbol boha 0ivu v podobe $#pa slovo bohyne Sarasvat # gesto rúk bohov a boh(* (láskavos&, priaze*) v indickom tanci indické bo)stvo vôd a vesm#rneho poriadku druh pránájámy (sú"as& kapála,bhá-ti), bránicov( dych poz#ci a na uvo%*ovanie vzduchu jedna zo $iestich klasick(ch $kôl sta,roindickej filozofie (doslovne koniec véd, t . j . u"enie upani$ád) jemnohmotné telo, odraz kozmickej inteligencie (par excellence); obal, vrstva intelektu nadprirodzená sila

obrátená poz#cia poz#ci a hrdinu oslobodenie, prepustenie, uvo%nenie, v(dyc h jeden z hlavn(ch bohov (udr)ovate% — druh( z trojice bohov — trimúrti), ochranca piaty lotos (kr"ná oblas&) rozli$ovani e pranick( prúd, jedna z piatich zá-kladn(c h funkci#, ktorá preniká cel(m telom o"is&ovaci e nosné cvi"enie — sú"as& pránájámy kapála,bhati jogistická po)iadavka plnenia s%ubov poz#ci a stromu poz#ci a $korpióna