318

VEDECKÉ ŠTÚDIE A ČLÁNKY – HISTORICKÁ OBLASŤ

319

MINCOVÁ REFORMA V OBDOBÍ NESKORÉHO CISÁRSTVA ZA VLÁDY

DIOKLECIÁNA

COINAGE REFORM IN LATER ROMAN EMPIRE UNDER EMPEROR

DIOCLETIAN

Marta Sendeková – Stanislav Sendek

ABSTRACT

In the third century, the considerable economic crisis hit the Roman Empire. The political

situation in the empire stabilised in curse of the reign of Diocletian (284-305). The Caesar

guaranteed the political stability through his large reform activity. All his reform measures created

more than ever pressure to search the new financial sources. The imperial finances were one of the

areas in which the complex and precise reorganisation was performed. In the middle of the third

century, the coins were debased due to the instable political situation. Diocletian stabilized the

economic situation through his reform activity. His efforts were aimed to return the lost position

to the silver coin argenteus. He probably started to deal with the issue of new monetary

organisation in 294. The new coins aureus, argenteus and follis or nummus were introduced. The

effort of the state was to guarantee the value of the coins which thus became the goods. The

promoted monetary policy was aimed to restore and confirm the faith of the state in relation to its

inhabitants. In regard of the economic knowledge of that period, the coin reform of Diocletian was

one of the most appropriate efforts focused on inflation prevention, support of trade development

and domestic market. The coins of this period were the significant evidence of the political ideology

of the tetrarchs. Through the epigraphic inscriptions and depictions on the coins, the tetrarchs

presented the main ideas of their political aims.

KEY WORDS

Coinage reform. Roman Empire. 3rd and 4th century. Diocletian. Aureus. Argenteus. Denarius.

Follis.

320

ÚVOD

Rímska ríša bola v období 3. storočia zasiahnutá značnou hospodárskou krízou. Príčiny tejto

krízy mohli byť spôsobené nerovnováhou spolupráce medzi cisárskym dvorom a vojenskou

a vnútornou politickou silou. V tomto období je v dejinách cisárstva výrazným spôsobom prítomný

barbarský fenomén, ktorý ovplyvnil ďalší politický a aj hospodársky vývoj v krajine. Cisári

vynakladali všetko svoje úsilie nie na zväčšenie územných hraníc impéria, ale na jeho obranu pred

inváziou barbarov. Postupným vyčerpaním hospodárskych zdrojov sa oslabovala politická sila légií

ako dôležitého faktora ekonomickej moci. Nástupom vlády Diokleciána (284 – 305) a jeho

tetrarchie sa v rímskom impériu stabilizovala politická situácia. Cisár prostredníctvom svojej

rozsiahlej reformnej činnosti garantoval politickú istotu založenú na vojenskej sile. Všetky

reformné opatrenia týkajúce sa zvýšenia počtu vojenských légií, výstavby nových opevnení

a predovšetkým zvyšovania počtu úradníkov závislých od štátu, vytvárali viac ako kedykoľvek

predtým tlak na hľadanie nových finančných zdrojov. V dôsledku rozšírenia byrokratického aparátu

a zvýšenia štátnych výdavkov bolo nevyhnutné koncentrovať ekonomické zdroje štátnej správy.

Súdobý latinský autor Laktancius potvrdil, že počet úradníkov závislých od štátu bol oveľa vyšší

než počet tých, ktorí platili dane. Zdroje vlastníkov pôdy sa vyčerpávali, polia ostávali opustené

a v minulosti obývané a kultivované oblasti sa menili na púšť. V dôsledku podozrievania a strachu

vystúpila do popredia nevyhnutnosť rozdeliť provincie, takže každá časť cisárstva bola zaťažená

úradmi a výbercami daní, ktorí hľadali prostriedky na konfiškáciu majetku. Jednou z oblastí,

v ktorej vykonal Dioklecián komplexnú a precíznejšiu reorganizáciu, nehľadiac na rétorickú

výrečnosť Laktancia, bola oblasť cisárskych financií.

Znásobenie cisárskych dvorov na štyri, administratívna reorganizácia ríše (nárast provincií

a počtu miestodržiteľov) a posilnenie vojenských síl spôsobili značné zvýšenie výdavkov štátnej

pokladnice. Na hraniciach dosiahnutý pokoj a istota nepochybne prispievali k rozkvetu finančných

podmienok, a tie mali za následok zväčšené daňové zaťaženie. Dioklecián sa usiloval o zavedenie

daní pre všetkých obyvateľov v impériu. Celá štátna ekonomika spočívala za jeho vlády na systéme

platenia priamych naturálnych daní nazývaných annona, ktoré boli starostlivo určené a pravidelne

odvádzané. V skutočnosti cisár hľadal spravodlivé a z hospodárskeho hľadiska znesiteľné

rozdelenie daní tým, že dal znova vymerať pôdu a zistiť jej výnos. Každá zo zistených daňových

jednotiek nazývaná iugum a caput mala podľa cisárovho rozhodnutia odvádzať určitý stanovený

poplatok. Cisárovi sa môže právom pripísať zásluha v tom, že urobil prvý preventívny rozpočet

rímskeho cisárstva na základe iugatio – capitatio, a tým umožnil proces finančnej a ekonomickej

stabilizácie. Aj keď nie je možné s istotou stanoviť presný dátum zavedenia daňovej reformy, je

321

možné predpokladať, že sa začala pred reformou mincí, a teda pred rokom 294 alebo práve v tomto

roku.1

DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA

Mincová reforma

V období, počas ktorého sa uskutočňovala reforma daní, sa podrobila revízii aj mincová

reforma z obdobia cisára Aureliána (270 – 275). V dôsledku vojen bolo v obehu čoraz viac

strieborných mincí so stále menším obsahom striebra, čo viedlo k nestabilite meny. To malo za

následok stratu dôvery obyvateľstva v hodnotu peňazí a ťažkosti s platením daní. Ľudia sa zdráhali

prijímať znehodnotené peniaze a schovávali si staré mince. Nebezpečenstvo úplného

hospodárskeho úpadku bolo čiastočne odvrátené, vďaka tomu, že boli zastavené vonkajšie útoky na

hraniciach ríše. Prvé kroky, ktoré mali zabrániť štátnej kríze, urobil práve cisár Aurelián. Nechal

raziť väčšie a hodnotnejšie mince antoniniani.2

Dioklecián si v prvých rokoch svojej vlády predsavzal zavedenie niektorých opráv

v predchádzajúcej mincovej reformy. Po svojich veľkých víťazstvách na východe sa mu podarilo

získať veľké množstvá zlata a striebra, pomocou ktorých obnovil pravidelné razenie zlatých

a strieborných mincí.

Datovanie mincovej reformy je v súčasnosti predmetom diskusie. Podľa najnovších údajov

je jej najskoršie datovanie uvedené do roku 294.3 V roku 293 sa totiž udiali dve významné udalosti,

a to povýšenie caesares a decenalium augusti. Je možné predpokladať, že práve tieto skutočnosti

mohli podnietiť Diokleciána k tomu, aby vytvoril základ novej sústavy rímskych mincí. Na druhej

strane je treba uznať, že tetrarchovia sa snažili v čo najpríhodnejšom čase vykonať nevyhnutnú

koncentráciu štátnych zdrojov a konsolidáciu štátnych financií. 1 Bližšie pozri SENDEKOVÁ, Marta – SENDEK, Stanislav. Daňová reforma v období neskorého cisárstva koncom 3. storočia. In Zborník vedeckých prác katedry ekonómie a ekonomiky Anno 2010. Rastislav Kotulič (ed.), Prešov : Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity, s. 281 – 292. ISBN 978-80-555-0226-7. Dostupné na: http://www.pulib.sk/elpub2/FM/Kotulic12/pdf_doc/24.pdf. Porovnaj ROSTOVZEV, Michajl Ivanovič. Storia economica e sociale dell'impero romano. Tradotta sull'originale inglese da G. Sanna e riveduta ed aumentata dall'autore; prefazione di G. De Sanctis. Firenze : La Nuova Italia, 1933, s. 596 – 600. 2 Cisár Aurelián sa pokúšal pripísať stabilnú hodnotu striebornej minci antoninianus. V jeho období mala hodnotu 1/84 libry striebra a vážila 3,90 g. Pozri HUVELIN, Hélène. La moneta romana dalla morte di Alessandro Severo all´avvento di Diocleziano. In Storia della moneta. Vol. 1: La moneta greca e romana. A cura di F. Panvini Rosati e Patrizia Calabria. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2000, s. 127 – 142. 3 K roku 294 sa prikláňa talianska historička Marta Giaccherová a nemecký historik Wolfgang Kuhoff. Taliansky historik Vittorio Picozzi uvádza roky 295/296 a Mario Attilio Levi rok 296. Marta Giaccherová uvádza, že obeh mincí vstúpil do platnosti od 1. septembra 301. Pozri KUHOFF, Wolfgang. Diokletian und die Epoche der Tetrarchie: das römische Reich zwischen Krisenbewältigung und Neuaufbau (284 – 313 n. Chr.). Frankfurt am Main : Lang, 2001, s. 530; LEVI, Mario Attilio. L´impero romano: dalla battaglia di Azio alla morte di Teodosio. Padova : Piccin – Nuova Libraria, 1988, s. 536; PICOZZI, Vittorio. La monetazione imperiale romana. Roma : P. & P. Santamaria, 1966, s. 21; Edictum Diocletiani de pretiis rerum venalium : in integrum fere restitutum e Latinis Graecisque fragmentis. Edidit Marta Giacchero. I. Edictum. Genova : Istituto di Storia Antica e Scienze Ausiliarie, 1974, s. 4, s. 112.

322

V Rímskej ríši boli platným obeživom strieborné a medené mince, preto sa reformné zásahy

sústreďovali predovšetkým na ne. Staré nominálne hodnoty z menej hodnotných kovov zmizli

z produkcie a trhu práve v tom čase, patrili k nim: asses, dupondii a sestertii. Ich zrušenie

pokračovalo s vydaním denarius argenteus, pre ktorý sa udomácnilo meno argenteus. Táto minca

obsahovala výbornú zliatinu 90 – 95 % čistého striebra a vážila 1/96 libry4, čo v praxi znamenalo

štátnu garanciu každej jednej mince. Na reverze mala označenie XCVI.

Do obehu bola zavedená nová minca z bronzu, tradične nazývaná follis5, ktorá

obsahovala cca 4 – 5 % striebra a 95 % bronzu a vážila 9 – 12 g. Anglický výskum upozornil, že

označenie follis nie je správne a že je vhodnejšie používať názov nummus.6 Nummus bol nominálny

kus striebra, ktorý opotrebovávaním rýchlo strácal svoj strieborný povrch a neskôr bolo viditeľné

bronzové jadro mince.

Mincovou jednotkou z bronzu zostal denarius. Pre evidentnú podobnosť striebornej mince

argenteus s nerónskym denarius je možný predpoklad, že Dioklecián chcel prevziať model systému

cisára Neróna a znovuobnoviť vzťah 1 aureus = 25 argentei. Keďže zlatá minca aureus bola

nakoniec stabilizovaná s váhou 1/60 libry, vzťah medzi zlatom a striebrom by v podstate

zodpovedal pomeru 1 : 15, o čom svedčia egyptské papyrusy z obdobia Diokleciána.7

4 1 libra = 327 g. Porovnaj PARETI, Luigi. Storia di Roma e del mondo romano. Vol. VI. Da Decio a Costantino (251 – 337 d. Cr.). Torino : Unione Tipografico – Editrice Torinese, 1961, s. 175; Storia della moneta. Vol. 1: La moneta greca e romana, A cura di F. Panvini Rosati e Patrizia Calabria. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2000, s. 161. Podľa nemeckého autora S. Laufera vážila 1 libra italica = od 327 – 454 g. Pozri LAUFFER, Siegfried. Diokletians Preisedikt. Berlino : De Gruyter, 1971, s. 213 – 217. 5 Označenie follis (mešec) bolo v antike používané nielen na označenie mince, ale častejšie na označenie rôznych mincí. Porovnaj JONES, Arnold Hugh Martin. The origin and early history of the Follis. In The Journal of Roman Studies, v. 49, pts. 1 & 2, 1959, s. 34. 6 SUTHERLAND, Carol Humphrey Viviant. From Diocletian's reform (a.D. 294) to the death of Maximinus (a.D. 313). Volume VI. London : Spink, 1984. 727 s. 7 BOLIN, Sture. State and Currency in the Roman Empire to 300 A.D. Ristampa anastatica dell’ edizione di Uppsala, Milano : edizione di Uppsala, 1973, s. 309; DE MARTINO, Francesco. Storia economica di Roma antica. Vol. 1. Firenze : La Nuova Italia Editrice, 1979, s. 384 – 385.

323

Tabuľka 1 Charakteristika mincí Diokleciánovej reformy

Kov Typ mince Váha Priemer Označenie na

reverse

Zlato aureus 1/60 libry 5,45 g 19 – 21 mm Ξ

Striebro argenteus 1/96 libry 3,41 g 18 – 21 mm XCVI

Zliatina cca 5 % striebra a 95 % bronzu

follis/nummus

1/21 libry 15,6 g (teoreticky)

9 – 12 g (skutočnosť)

27 – 29 mm

XXI

Bronz

polovičný follis

1/42 libry 7,79 g (teoreticky)

6 – 6,5 g (skutočnosť)

25 – 26 mm

Bronz antoninianus 1/84 libry 3,89 g 20 – 21 mm

Bronz denarius 1/168 libry 1,94g 16 – 17 mm

Následná analógia o váhy vo frakciách libry by mohla byť ešte doplnená touto

interpretáciou: 1/21 libry (15, 6 g) teoretická váha týkajúca sa follis a mince z bronzu s váhou 1/84

libry sú všeobecne priznané k antoninianus.

Čo sa týka hodnoty argenteus vyjadreného v denároch, sú možné iba dva predpoklady.

Pravdepodobnejšie je, že argenteus bol ohodnotený na 25 denárov, pretože v edikte De maximis

pretiis rerum venalium z roku 301 sú mnohé ceny vyjadrené v sume 25 denárov alebo v násobkoch

25. Z týchto údajov sa odvodzuje existencia mince v hodnote práve 25 denárov. Následne aureus by

zodpovedal 625 denárom (25 x 25). V skutočnosti predpokladali pre diokleciánske obdobie

egyptské dokumenty kurz aureus okolo 600 denarii.8

Problémom je presnejšie určenie hodnoty follis. Zvyčajne sa mu pripisuje hodnota 1/5

argenteus a tiež 5 denárov. Je založený buď na konfrontácii obsahu kovového striebra a follis, alebo

na cenách z ediktu, ktoré boli často deliteľné číslom 5. Z toho vznikol predpoklad o existencii

mince v hodnote 5 denarii. Cenový edikt Edictum de pretiis rerum venalium z roku 301 však

ponúka aj hypotézu o existencii mincí v hodnote 4 alebo 8 denarii, pretože nižšie ceny ako 25

denarii sú stále – so zriedkavými výnimkami – vyjadrené v párnych číslach. Okrem toho sa na

začiatku reformy tiež razila – možno ako pokus – ďalšia nominálna bronzová minca v Cyzicus (s

8 SEGRÉ, Angelo. Metrologia e circolazione monetaria degli antichi. Bologna : Zanichelli, 1928, s. 537; Edictum Diocletiani de pretiis rerum venalium : in integrum fere restitutum e Latinis Graecisque fragmentis. Edidit Marta Giacchero. I. Edictum. Genova : Istituto di Storia Antica e Scienze Ausiliarie, 1974, s. 271 – 313; MAZZARINO, Santo. Sull´ epigrafe dioclezianea di Afrodisiade „bicharactam“: per l´interpretazione romana delle misure „infelattive“. In Scritti sul mondo antico in memoria di Fulvio Grosso. A cura di Lidio Gasperini. Roma : G. Bretschneider, 1981, s. 360 – 370.

324

tými istými typmi antoninianu, ale s váhou 6 – 6,5 g a priemerom 25 – 26 mm), ktorá môže byť

považovaná za dvojitý antoninianus alebo polovičný follis. Celkovo by teda séria bronzových mincí

predstavovala logický sled nominálnych hodnôt, v sústave ktorých by nasledujúca minca bola

dvojnásobok predchádzajúcej mince: 1 denarius, 2 denarii (antoninianus), 4 denarii (dvojitý

antoninianus alebo polovičný follis), 8 denarii (follis). Nemôžno teda vylúčiť, že follis bol

ohodnotený nie ako 5 ale 8 denarii.9 Hodnota 8 denarii bola potvrdená z nálezu follis na Sicílii

a v Alexandrii s označením na reverze XXI.

Tabuľka č. 2 predstavuje pravdepodobnú rekonštrukciu mincového systému, ak by sa pre

follis predpokladala hodnota 8 denarii:

Tabuľka 2 Charakteristika mincí Diokleciánovej reformy s hodnotou 1 follis = 8 denarii

libra zlata aurei argentei folles antoniniani denarii

libra zlata 1 60 1 500 4 687,5 18 720 37 500

aureus 1 25 78,125 312,5 625

argenteus 1 3,125 12,5 25

follis/nummus 1 4 8

antoninianus 1 2

denarius 1

Mince zavedené Diokleciánom v rokoch 295 – 296 sa razili a v podstate boli nezmenené až

do obdobia vlády tretej tetrarchie v roku 307.10 Avšak znehodnotenie antoninianu, ktoré vyplývalo

z reformy, spôsobilo silný rast cien, zhromažďovanie argentei a zvýšenie obehu zlatých mincí

aurei. Vzhľadom na to, že nové mince nezastavili narastajúcu infláciu a ceny tovarov neustále

stúpali, vydal cisár nariadenie v roku 301 Edictum de pretiis rerum venalium, v ktorom stanovil

maximálnu predajnú cenu tovarov a služieb. Podľa antického autora Laktancia malo prílišné

zvýšenie daní za následok zmiznutie tovaru z trhu, takže tento cenový edikt musel byť v krátkom

čase odvolaný.11 Cisárovým zámerom bolo stabilizovať týmto nariadením ťažkú ekonomickú krízu,

9 PICOZZI, Vittorio. L´iscrizione di Afrodisia e il valore delle monete dioclezianee. In Rivista italiana di numismatica e scienze affini, 79, 1977, s. 91 – 108; PICOZZI, Vittorio. La monetazione imperiale romana. Roma : P. & P. Santamaria, 1966, s. 22. 10 DIEGI, Roberto. Le monete della seconda, della terza e della quarta tetrarchia. s. 12. [cit. 2011.22.05.] Dostupné na internete: http://panorama-numismatico.com/wp-content/uploads/monete-SECONDA-TERZA-QUARTA-TETRARCHIA.pdf. 11 LACTANTIUS, Firmianus Lucius Caecilius. De mortibus persecutorum VII, 6 – 7. In L. Caeli Firmiani Lactanti Opera omnia: accedunt carmina eius quae feruntur et L. Caecilii qui inscriptus est De mortibus persecutorum liber. Vindobonae : F. Tempsky, Lipsiae: G. Freytag, 1893, s. 180 – 181: „Idem cum variis iniquitatibus immensam faceret caritatem, legem pretiis rerum venalium statuere conatus est. Tunc ob exigua et vilia multus sanguis effusus, nec venale

325

v ktorej sa nachádzalo Rímske impérium. Edikt stanovil cenu za 1 libru čistého zlata v prútoch

alebo v razených minciach 5 000 denarii.12

Tabuľka 3 Ceny za zlato v Edicte de pretiis rerum venalium

Zlato v čistých prútoch alebo v kove 1 libra 72 000 denarii

Zlato v prútoch 1 libra 72 000 denarii

Pracovníkom, ktorí vyrábajú zlaté prúty za 1 libru 5 000 denarii

Rezačom zlata za 1 libru 3 000 denarii

Zlatotepcom za doštičky za 1 libru 250 denarii

Pracovníkom, ktorí robia zlaté vlákna za 1 libru 2 000 denarii

Zlatníkom za jednoduchú prácu 1 uncia13 50 denarii

Zlatníkom za dôkladnejšiu prácu 80 denarii

Striebro, t. j. čistá guľôčka prvej kvality 1 libra 6 000 denarii

Pracovníkovi, ktorý pracuje so striebrom

za prácu prvej kvality za 1 libru 300 denarii

za prácu druhej kvality za 1 libru 150 denarii

za spoločnú prácu za 1 libru 75 denarii

V rámci reformy bolo stanovené, že za 5000 denarii sa mohlo výmenou získať 80 aurei, ale

o päť rokov neskôr maximálne 60 aurei. Taktiež za 100 argentei už nebolo viac možné kúpiť 4

aurei, ale iba 3 aurei. Preto je možné predpokladať, že v rokoch 295/296 až 301 všetky mince,

okrem aurei, zostávali na príslušných hodnotách v denarii.14 Analogicky z toho v porovnaní

s hodnotami mincí v tabuľke č. 2 vyplýva, devalvácia zlata o 1/3, ako to predkladá tabuľka č. 4.

quicquam metu apparebat et caritas multo deterius exarsit, donec lex necessitate ipsa post multorum exitium solveretur.“ V antickej literatúre sa nachádza ďalšie, no menej konkrétne vyjadrenie o edikte od Aurelia Victora. Autor však konkrétne nepotvrdzuje existenciu cenového ediktu. Porovnaj VICTOR, Sextus Aurelius. Liber de Caesaribus 39, 45. In VICTOR, Sextus Aurelius. Sexti Aurelii Victoris Liber de caesaribus, praecedunt De viris illustribus Urbis Romae, subsequitur Epitome de caesaribus. Recesuit Fr. Pichlmayr, Lipsiae : In Aedibus B. G. Teubneri, 1961, s. 121: „Simul annona urbis ac stipendiariorum salus anxie solliciteque habita, honestiorumque provectu et e contra suppliciis flagitiosi cuiusque virtutum studia augebantur.“ 12 Edictum Diocletiani de pretiis rerum venalium : in integrum fere restitutum e Latinis Graecisque fragmentis. Edidit Marta Giacchero. I. Edictum. Genova : Istituto di Storia Antica e Scienze Ausiliarie, 1974, s. 304. 13 1 uncia = 27,287 g. VOSS, Hans Ulrich. Fremd – nützlich – machbar. Römische Einflüsse im germanischen Feinschmiedehandwerk. In Zwischen Spätantike und Frühmittelalter. Berlin – New York : Walter de Gruyter, 2008, s. 349. 14 PICOZZI, Vittorio. La monetazione imperiale romana. Roma : P. & P. Santamaria, 1966, s. 24.

326

Tabuľka 4 Charakteristika mincí po Diokleciánovej reforme

libra zlata aurei argentei

libra zlata 1 60 1 500

aureus 1 25

argenteus 1

Pokus obmedziť infláciu iba o 1/3 bol neúspešný. Cenový edikt bol odvolaný a cena zlata

neustále stúpala. V období tretej tetrarchie sa zrušilo razenie striebra, odstránili sa tiež mince

antoninianus a denarius. V obehu ostali iba bronzové mince folles, ktorých váha bola viackrát

zredukovaná.

Vyobrazenia na minciach

Na reverze aurei sa nachádzala široká paleta vyobrazení. Aj týmto spôsobom tetrarchovia

výraznejšie hlásali svoje politické ideológie, čo je možné moderným jazykom označiť termínom

propaganda.

Pre argentei bolo celkovo vytvorených päť typov reverzu. Obsahovali nápisy „VICTORIA

SARMAT“ a „VIRTUS MILITVM“ s obrazom štyroch obetujúcich cisárov pred bránou

viacvežatého mesta nad trojnožkou. Sebaznázornenie augusti a caesares na minciach malo za cieľ

spropagovať vtedy novozriadenú tetrarchiu. Mince razené v Ticinum, Aquileia a Carthago

znázorňovali na reverze uzavretý veniec a v strede sa nachádzalo označenie XCVI. V mincovniach

v Nicomedii, Siscii, Thessalonicach, Heraclei, Cyzicus, Antiochii a Alexandrii bol okrem toho

vydaný typ, ktorý mal na reverze nápis „PROVIDENTIA AVGG“. Ďalší, v malom objeme razený

typ, obsahoval legendu „CONCORDIA MILITVM“ s vyobrazením päťvežatého tábora s otvorenou

bránou. Tento obraz bol občas používaný aj pri type s nápisom „PROVIDENTIA AVGG“ razenom

v mincovni v Nikomédii.15

Na averze argentei sa nachádzal portrét cisára vo forme busty a tiež existovali variácie

zobrazenia. Existujú dva jednotné typy. Prvý a najvýraznejší obsahuje nápis v kruhopise na reverze

15 Minca č. 2 s nápisom na reverze v kruhopise „CONCORDIA MILITVM“ a s vyobrazením Dioklecána ako prijíma Victoriu na glóbuse od nahého stojaceho Jupitera s plášťom na ramenách, ktorý sa opiera o žezlo. Minca č. 3 s nápisom v kruhopise na reverze „PROVIDENTIA AVGG“ s vyobrazením päťvežatého tábora s otvorenou bránou. Minca č. 4 s nápisom v kruhopise na reverze „VICTORIA SARMAT“ a vyobrazením štyroch obetujúcich cisárov nad trojnožkou pred bránou šesťvežatého mesta. Minca č. 5 s nápisom v kruhopise na reverze „VICTORIAE SARMATICAE“ s vyobrazením táborovej brány s otvorenými dverami a štyrmi vežičkami. Mince patria do expozície č. 21 L´età di Diocleziano v Museo Nationale Romano di Palazzo Altemps. Proveniencia mincí neurčená. Pozri v edícii prameňov zbierky mincí SUTHERLAND, Carol Humphrey Viviant. From Diocletian's reform (a.D. 294) to the death of Maximinus (a.D. 313). Volume VI. London : Spink, 1984, s. 266 – 328, s. 411 – 485, s. 501 – 686.

327

mince „GENIO POPVLI ROMANI“.16 Zobrazoval postavu Genia s krátkym kabátom, s hlavou

otočenou doľava, ktorý držal v pravej ruke pateru a v ľavej roh hojnosti. Druhý typ obsahoval nápis

v kruhopise na reverze „SACRA MONETA AVGG ET CAESS NOSTR“ a obraz stojacej bohyne,

ktorá držala v pravej ruke roh hojnosti a a v ľavej váhy.17 Tento typ nebol síce razený vo všetkých

mincovniach, ale mal za úlohu poukázať na znovuzískanú stabilitu mincí. V meste Augusta

Treverorum sa k spomínaným typom pridal ešte tretí, ktorý s vysvetlenou legendou „FORTVNAE

REDVCI AVGG ET CAESS NN“ zobrazoval stojacu bohyňu s veslom a rohom hojnosti alebo

s palicou v rukách.18 Pozornosť si zasluhuje jedna zaujímavá maličkosť: na všetkých obrazoch

reverzu bol rôznym božstvám pridaný roh hojnosti, ktorý znázorňoval šťastie diokleciánskeho

obdobia vlády. Mincovňa v Carthagu vydala pre potreby rímskej provincie Africa dva typy mincí,

ktoré boli zavedené počas vojnového ťaženia Maximiána proti tamojším národom. Prvý typ

obsahoval legendu v kruhopise na reverze „FELIX ADVENTVS AVGG NN“ a obraz stojacej

bohyne zeme Africa so skalpom slona ako ozdobou na hlave, ktorá držala v pravej ruke zástavu

a v ľavej sloní kel. Druhý typ mal nápis „SALVIS AVGG ET CAESS AVCTA“ eventuálne

„FEL(ix) KART(ago)“ so stojacou bohyňou mesta, ktorá držala plody.19 V Alexandrii sa na konci

diokleciánskej epochy razili dva špeciálne typy, ktoré zobrazovali oboch ochraňujúcich bohov

tetrarchov s legendami „IOVI CONS CAES“ a „HERCVLI VICTORI“.20

Drobné mince dupondii a asses nahradila medená minca radiatus. Označovala drobné

peniaze, ale na základe ich sporadickej prítomnosti v obehu neplnili takúto funkciu. Na averze

zobrazovala busty cisárov s lúčmi.

Oznamovanie zvláštnych úmyslov panovníkov sa teda výrazne koncentrovalo na reverse

aurei a v menšom objeme na medailách. V rámci reformy menového systému boli zriadené nové

mincovne na zásobovanie obyvateľstva peniazmi. Otvorenie mincovní mimo Ríma nebolo

novinkou v období vlády tetrarchov, už predchádzajúci cisári konali podobne. Pôvodných starých

mincovní bolo sedem, a to v Lugdunum, Roma, Ticinum, Siscia, Cyzicus, Antiochia a Alexandria.

16 Minca č. 7 v expozícii mincí č. 21 L´età di Diocleziano v Museo Nationale Romano di Palazzo Altemps. Proveniencia mince neurčená. Edícia prameňov katalógu mincí uvádza, že v mincovni v Cyzicus bol pozmenený nápis na „GENIO AVGG ET CAESARVM NN“. Porovnaj SUTHERLAND, Carol Humphrey Viviant. From Diocletian's reform (a.D. 294) to the death of Maximinus (a.D. 313). Volume VI. London : Spink, 1984, s. 570 – 585. 17 Minca č. 8 s nápisom v expozícii č. 21 L´età di Diocleziano v Museo Nationale Romano di Palazzo Altemps. Proveniencia mince neurčená. 18 SUTHERLAND, Carol Humphrey Viviant. From Diocletian's reform (a.D. 294) to the death of Maximinus (a.D. 313). Volume VI. London : Spink, 1984, s. 113 – 130. 19 Minca č. 6 v expozícii č. 21 L´età di Diocleziano v Museo Nationale Romano di Palazzo Altemps. Pozri SUTHERLAND, Carol Humphrey Viviant. From Diocletian's reform (a.D. 294) to the death of Maximinus (a.D. 313). Volume VI. London : Spink, 1984, s. 411 – 430. 20 Minca č. 9 s nápisom v kruhopise na reverze „IOVI CONSERVAT AVGG“ v expozícii č. 21 L´età di Diocleziano v Museo Nationale Romano di Palazzo Altemps. Proveniencia mince neurčená. Pozri SUTHERLAND, Carol Humphrey Viviant. From Diocletian's reform (a.D. 294) to the death of Maximinus (a.D. 313). Volume VI. London : Spink, 1984, s. 645 – 665.

328

Nových mincovní bolo zriadených osem, a to v Londinium, Treviri, Aquileia, Carthago, Serdicca,

Thessalonica, Heraclea a Nicomedia.21 Jediná mincovňa potvrdená v literárnych prameňoch

u Laktancia je tá, ktorá sa nachádzala v rezidenčnom meste Nikomédia: „Tu baziliky, tu cirkus, tu

mincovňa, tu dielňa na zbrane, tu dom pre manželku, tu pre dcéru, náhle veľká časť mesta je

zničená. Všetci sa sťahovali s manželkami a deťmi, akoby bolo mesto dobyté nepriateľmi. (...) Tak

vždy blúznil a snažil sa prirovnať Nikomédiu k mestu Rím.“22 Autor nepodáva o mincovni žiaden

konkrétny dôkaz, ale na základe tohto prameňa sa môže stanoviť začiatok jej činnosti do roku 294.

ZÁVER

V polovici 3. storočia došlo v dôsledku nestabilnej politickej situácie k znehodnoteniu mincí.

Cisár Dioklecián vďaka svojej reformnej činnosti stabilizoval politickú a ekonomickú situáciu v

rímskom impériu. Jeho snahou bolo znova priviesť na výslnie striebornú mincu argenteus. Cieľom

jeho menovej politiky bolo obnoviť a potvrdiť dôveru štátu vo vzťahu k obyvateľstvu. V

skutočnosti bolo jeho snahou, aby remeselníci a obchodníci používali argenteus. Striebro

podporovalo prosperujúci trh na miestnej úrovni. Ale inflácia v 3. storočí spôsobila neriešiteľnú

situáciu. Trhová hodnota striebra dramaticky klesala a nové mince, ktoré zaviedol Dioklecián, hoci

boli v porovnaní s predchádzajúcimi kvalitnejšie, sa postupne ukázali ako neužitočné.

Otázka nového peňažného usporiadania, s ktorým sa začalo pravdepodobne v roku 294, je

mimoriadne zložitá a vyžaduje si širší priestor. Pri výskume numizmatických prameňov bolo

zjavné, že sa do obehu zaviedli nové mince aureus, argenteus a follis alebo nummus. Snahou štátu

bolo garantovať hodnotu mincí, a tie sa tak stávali tovarom. Na základe doterajších výskumov a

cenového ediktu štúdia predložila hodnotu a charakteristiku mincí Diokleciánovej reformy.

Numizmatické pramene boli významných dokladom o politickej ideológii tetrarchie.

Prostredníctvom epigrafických nápisov a vyobrazení na minciach prezentovali tetrarchovia hlavné

myšlienky a idey svojich politických cieľov. V rámci epigrafických prameňov dominoval Edictum

de pretiis rerum venalium z roku 301, ktorý tvoril najvýznamnejší prameň z dejín hospodárstva v

období vlády Diokleciána. Cieľom tohto cenového ediktu alebo ediktu o maximálnych cenách bolo

21 ALFÖLDI, Maria Radnoti. La monetazione romana in etá tardo – antica (284/476 d.C.). In Storia della moneta. Vol. 1: La moneta greca e romana. A cura di F. Panvini Rosati e Patrizia Calabria. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2000, s. 143 – 158; PARETI, Luigi. Storia di Roma e del mondo romano. Vol. VI. Da Decio a Costantino (251 – 337 d. Cr.). Torino : Unione Tipografico – Editrice Torinese, 1961, s. 175. 22 Latinský text porovnaj LACTANTIUS, Firmianus Lucius Caecilius. De mortibus persecutorum VII, 9 – 10. In L. Caeli Firmiani Lactanti Opera omnia: accedunt carmina eius quae feruntur et L. Caecilii qui inscriptus est De mortibus persecutorum liber. Vindobonae : F. Tempsky, Lipsiae: G. Freytag, 1893, s. 181: „Hic basilicae, hic circus, hic moneta, hic armorum fabrica, hic uxori domus, hic filiae. Repente magna pars civitatis exciditur. Migrabant omnes cum coniugibus ac liberis quasi urbe ab hostibus capta. (...) Ita semper dementabat Nicomediam studens urbi Romae coaequare.“

329

chrániť usporiadanie ekonomiky štátu. Predstavuje Diokleciánov pokus o riadené hospodárstvo,

ktorý však antický autor Laktancius považoval za príčinu zhoršenia ekonomických pomerov v

Rímskej ríši. Napriek diskutabilnej kritike súdobého autora možno konštatovať, že cenový edikt

stanovil jednotnú prípustnú cenovú úroveň pre všetky tovary a služby v celom impériu a snažil sa

zabrániť prehnanému zvyšovanie cien.

Celkovo je možné právom konštatovať, že vzhľadom na vtedajšie hospodárske znalosti boli

cenový edikt a mincová reforma jedným z najvhodnejších úsilí cisára Diokleciána, vďaka ktorým

zabránil inflácii, podporil rozvoj obchodu a domáci trh.

Obr. 1 Obr. 2 Obr. 3

Obr. 4 Obr.5 Obr.6

Obr.7 Obr. 8 Obr. 9

330

Popis mincí z obdobia vlády cisára Diokleciána (284 – 305)

Obr. 1. Aureus – averz, nápis v kruhopise IMP CCVALDIOCLETIANVSPFAVG [IMP C C

VAL DIOCLETIANVS P F AVG], busta Diokleciána s vavrínovým vencom, s hlavou otočenou

doprava

Obr. 2 Antoninianus – reverz, nápis v kruhopise CONCORDIAMI-LITVM [CONCORDIA

MILITVM], stojaci Dioklecián s hlavou otočenou doprava, držiaci v ľavej ruke parazonium,

prijímajúci Victoriu na glóbuse od nahého stojaceho Jupitera s hlavou otočenou doľava, s plášťom

na ramenách, opierajúceho sa o žezlo, Γ v poli, dole XXI

Obr. 3 Aureus – reverz, nápis v kruhopise PROVIDE-NTIAAVGG [PROVIDENTIA

AVGG], táborová brána s piatimi vežičkami

Obr. 4 Argenteus – reverz, nápis v kruhopise VICTORI-ASARMAT [VICTORIA SARMAT],

štyria obetujúci cisári nad trojnožkou pred bránou šesťvežatého mesta

Obr. 5 Argenteus – reverz, nápis v kruhopise VICTORIAE-SARMATICAE [VICTORIAE

SARMATICAE], vyobrazenie táborovej brány s otvorenými dverami a štyrmi vežičkami, dole

SMNΓ

Obr. 6 Follis – reverz, nápis v kruhopise FELIXA-DV-ENTAVGGNN [FELIX ADVENT

AVGG NN], stojaca bohyňa zeme Africa s hlavou otočenou doľava, so skalpom slona ako ozdobou

na hlave, držiaca v pravej ruke zástavu a v ľavej sloní kel, na pravej strane I, dole PEP

Obr. 7 Follis – reverz, nápis v kruhopise GENIOPOPU-L-IROMANI [GENIO POPULI

ROMANI], stojaci Genio s hlavou otočenou doľava, s krátkym kabátom, držiaci v pravej ruke

pateru a v ľavej roh hojnosti, dole ANT

Obr. 8 Follis – reverz, nápis v kruhopise SACRAMONETAVGGETCAESSNOSTR [SACRA

MONET AVGG ET CAESS NOSTR], stojaca bohyňa s hlavou otočenou doľava, držiaca v pravej

ruke váhy a v ľavej roh hojnosti, na pravej strane V, dole AQP

Obr. 9 Follis – reverz, nápis v kruhopise IOVICON-S-ERVATAVGG [IOVI CONSERVAT

AVGG], stojaci Jupiter s hlavou otočenou doprava, držiaci v pravej ruke žezlo a v ľavej blesk, na

ľavej strane orol

331

LITERATÚRA

a) Pramene

Museo Nationale Romano di Palazzo Altemps. Via di S. Apollinare N° 8, Roma.

b) Publikované pramene a edície prameňov

Edictum Diocletiani de pretiis rerum venalium : in integrum fere restitutum e Latinis Graecisque

fragmentis. 1974. Edidit Marta Giacchero. I. Edictum. Genova : Istituto di Storia Antica e

Scienze Ausiliarie, 1974. 313 s.

LACTANTIUS, Firmianus Lucius Caecilius. 1893. De mortibus persecutorum. In L. Caeli Firmiani

Lactanti Opera omnia: accedunt carmina eius quae feruntur et L. Caecilii qui inscriptus est De

mortibus persecutorum liber. Vindobonae : F. Tempsky, Lipsiae: G. Freytag, 1893, s. 169 –

238.

Scrittori della storia Augusta. 1983. A cura di Paolo Soverini. Torino : UTET, 1983. 1277 s.

VICTOR, Sextus Aurelius. 1961. Liber de Caesaribus. In VICTOR, Sextus Aurelius. Sexti Aurelii

Victoris Liber de caesaribus, praecedunt De viris illustribus Urbis Romae, subsequitur

Epitome de caesaribus. Recesuit Fr. Pichlmayr, Lipsiae : In Aedibus B. G. Teubneri, 1961, s.

76 – 129.

c) Bibliografia

ALFÖLDI, Maria Radnoti. 2000. La monetazione romana in etá tardo – antica (284/476 d.C.). In

Storia della moneta. Vol. 1: La moneta greca e romana. A cura di F. Panvini Rosati e Patrizia

Calabria. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2000, s. 143 – 158. ISBN 8882650510.

BOLIN, Sture. 1973. State and Currency in the Roman Empire to 300 AD. Ristampa anastatica dell’

edizione di Uppsala, Milano : edizione di Uppsala, 1973. 357 s.

DE MARTINO, Francesco. 1979. Storia economica di Roma antica. Vol. 1. Firenze : La Nuova

Italia Editrice, 1979. 582 s.

DIEGI, Roberto. Le monete della seconda, della terza e della quarta tetrarchia. s. 11 – 21. [cit.

2011.22.05.] Dostupné na internete: http://panorama-numismatico.com/wp-

content/uploads/monete-SECONDA-TERZA-QUARTA-TETRARCHIA.pdf.

HUVELIN, Hélène. 2000. La moneta romana dalla morte di Alessandro Severo all´avvento di

Diocleziano. In Storia della moneta. Vol. 1: La moneta greca e romana. A cura di F. Panvini

Rosati e Patrizia Calabria. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2000, s. 127 – 142. ISBN

8882650510.

332

JONES, Arnold Hugh Martin. 1959. The origin and early history of the Follis. In The Journal of

Roman Studies, v. 49, pts. 1 & 2, 1959, s. 34 38.

KIENAST, Dietmar. 1996. Römische Kaisertabelle: Grundzüge einer römischen

Kaiserchronologie. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1996. 399 s. ISBN

3534132890.

KUHOFF, Wolfgang. 2001. Diokletian und die Epoche der Tetrarchie: das römische Reich

zwischen Krisenbewältigung und Neuaufbau (284-313 n. Chr.). Frankfurt am Main : Lang,

2001. 1058 s. ISBN 3631367929.

LEVI, Mario Attilio. 1963. L´impero romano: dalla battaglia di Azio alla morte di Teodosio.

Firenze : Societá Editrice Internazionale, 1963. 675 s.

MAZZARINO, Santo. 1981. Sull´ epigrafe dioclezianea di Afrodisiade „bicharactam“: per

l´interpretazione romana delle misure „infelattive“. In Scritti sul mondo antico in memoria di

Fulvio Grosso. A cura di Lidio Gasperini. Roma : G. Bretschneider, 1981, s. 333 – 370. ISBN

88-85007-69-4.

PARETI, Luigi. 1961. Storia di Roma e del mondo romano. Vol. VI. Da Decio a Costantino (251 –

337 d. Cr.). Torino : Unione Tipografico – Editrice Torinese, 1961. 648 s.

PICOZZI, Vittorio. 1966. La monetazione imperiale romana. Roma : P. & P. Santamaria, 1966. 152

s.

PICOZZI, Vittorio. 1977. L´iscrizione di Afrodisia e il valore delle monete dioclezianee. In Rivista

italiana di numismatica e scienze affini, 79, 1977, s. 91 – 108.

ROSTOVZEV, Michajl Ivanovič. 1933. Storia economica e sociale dell'impero romano. Tradotta

sull'originale inglese da G. Sanna e riveduta ed aumentata dall'autore; prefazione di G. De

Sanctis. Firenze : La Nuova Italia, 1933. 722 s.

SEGRÉ, Angelo. 1928. Metrologia e circolazione monetaria degli antichi. Bologna : Zanichelli,

1928. 546 s.

Storia della moneta. 2000. Vol. 1: La moneta greca e romana. A cura di F. Panvini Rosati e Patrizia

Calabria. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2000. 164 s. ISBN 8882650510.

SUTHERLAND, Carol Humphrey Viviant. 1984. From Diocletian's reform (a.D. 294) to the death

of Maximinus (a.D. 313). Volume VI. London : Spink, 1984. 727 s.

VOSS, Hans Ulrich. 2008. Fremd – nützlich – machbar. Römische Einflüsse im germanischen

Feinschmiedehandwerk. In Zwischen Spätantike und Frühmittelalter. Berlin – New York :

Walter de Gruyter, 2008, s. 343 – 365. ISBN 978-3-11-020049-2.

333

KONTAKTNÁ ADRESA

PaedDr. Marta Sendeková, PhD., Katedra histórie FF UPJŠ, Popradská 66, 041 32 Košice 1,

email: marta.sendekova@gmail.com

Ing. Stanislav Sendek, Prostejovská 41, 080 01 Prešov, email: stansend@gmail.com