OBSAH - verba.ktfke.sk

OBSAH

EDITORIAacuteL 3

The Reception of the Second Vatican Council in Light of its Prehistory and the Discernment of the Signs of the TimesThomas Benedict VIVIANO OP 5

S pancierom vieryExegetickaacute štuacutedia k πίστις terminoloacutegii v Prvom liste SoluacutenčanomJuraj FENIacuteK 21

Origenove Homiliae in Exodum IX a XIII o svaumltostaacutenkuJuraj PIGULA OSA 41

Janovo Zjeveniacute a Pastyacuteř Hermův jako prorockeacute spisy raneacute ciacuterkve Stanislav PŘIBYL 63

bdquoJaacutenov uacuteradldquo kardinaacutela Newmana John Henry Newman a jeho poslanie v cirkvi z hľadiska ekleacutezioloacutegie Hansa Ursa von BalthasaraJaacuten DOLNYacute 73

Konfl ikt interpretaacuteciiacuteNapaumltie medzi univerzaacutelnou a miestnou cirkvouVladimiacuter JUHAacuteS 85

RECENZIA 97BEINERT Wolfgang Maleacute dějiny křesťanskeacuteho myšleniacute Karmelitaacutenske nakladatelstviacute Kostelniacute Vydřiacute 2012 346 sPeter Olexaacutek

CONTENTS

EDITORIAL 3


In the Breastplate of Faith An Exegetical Study of πίστις Terminology in First ThessaloniansJuraj FENIacuteK 21

Origenrsquos Homiliae in Exodum IX and XIII and on TabernacleJuraj PIGULA OSA 41

The Revelation of John and the Shepherd of Hermas as Prophetic Writings of the Early Church Stanislav PŘIBYL 63

ldquoJohnrsquos Offi cerdquo of Cardinal Newmann John Henry Newman and his Mission in the Church in the Ecclesiology of Hans Urs von BalthasarJaacuten DOLNYacute 73

The Confl ict of InterpretationsThe Tension Between the Universal and the Local ChurchVladimiacuter JUHAacuteS 85

REVIEWS 97BEINERT Wolfgang Maleacute dějiny křesťanskeacuteho myšleniacute Karmelitaacutenske nakladatelstviacute Kostelniacute Vydřiacute 2012 346 s Peter Olexaacutek

3

EDITORIAacuteL

Druhyacute vatikaacutensky koncil ktoreacuteho 50 vyacuteročie sme si pripomenuli v uplynulom Roku viery bol a určite aj naďalej bude predmetom mnohyacutech zamysleniacute Naj-novšie čiacuteslo Verba Theologica sa naň tematicky tiež napaacuteja jednotliveacute člaacutenky priamo alebo nepriamo s Koncilom suacutevisia zvlaacutešť s jeho priacuteklonom k biblickyacutem a patristickyacutem prameňom Koncil ndash ako kairologicky nevyhnutnuacute a zaacuteroveň i problematickuacute udalosť ndash je preto možneacute chaacutepať ako jednu z optiacutek ich čiacutetania Prvyacute člaacutenok ktoreacuteho autorom je biblickyacute teoloacuteg dominikaacuten BT Viviano ponuacute-ka širšie vovedenie do teacutemy Druheacuteho vatikaacutenskeho koncilu do jeho prehistoacuterie do tajuplneacuteho konciloveacuteho vyacuterazu bdquoznamenia čiasldquo a naacutesledne i do ťažiskovyacutech dokumentov Naznačenyacute kontext naacutem predostiera kriteacuterium ktoryacutem možno na-hliadať na mieru napĺňania koncilovyacutech ideiacute a zhodnocovať ich Zaacutevislosť viery od ohlasovania (Rim 10 7) ako ju sv Pavol podčiarkuje vo veľ-kom naacuteukovom Liste Rimanom (por Rim 10 17) je pri pozornom štuacutediu možneacute rozpoznať aj v nespravodlivo marginalizovanom Prvom liste Soluacutenčanom Bib-lickyacute teoloacuteg Juraj Feniacutek v snahe prispieť k preklasifi kovaniu tohto listu z ka-tegoacuterie bdquotrpasliacutekaldquo do kategoacuterie bdquoplnohodnotneacuteho listu zasluhujuacuteceho si plnuacute vaacutežnosť zo strany exegeacutetovldquo predstavuje zmienky o viere Soluacutenčanov v poradiacute v akom sa vyskytujuacute v spise Takto sa okrem ineacuteho dozvedaacuteme že bdquoviera Soluacute-nčanov nezostala geografi cky limitovanaacute iba na Soluacuten ale vyšla aj na ineacute miesta a preto aj inde zaznievajuacute ozveny evanjelia (Pavlovho ohlasovania) Hovoriac hyperbolicky Pavol tvrdiacute že viera Soluacutenčanov prenikla na všetky miesta a tak sa daacute hovoriť o invaacutezii ich viery do všetkyacutech miestldquo Oduševnenie ranokresťanskeacuteho spisovateľa Origena pre vyacuteklad Piacutesma a kazateľ-skuacute činnosť sa jedinečnyacutem spocircsobom podarilo pribliacutežiť Jurajovi Pigulovi pričom naacutem ponuacutekol i cennyacute podnet k homiletickej praxi ktoraacute je talianskymi odbor-niacutekmi často nazyacutevanaacute bdquounavenaacute praxldquo (prassi stanca) Starozaacutekonneacute Origenom komentovaneacute texty o svaumltostaacutenku v sebe skryacutevajuacute mnoheacute podnety predovšetkyacutem pre suacutečasnuacute eklezioloacutegiu ktorej symbolickondashpatristickuacute črtu rozpoznaacutevame aj v textoch Druheacuteho vatikaacutenskeho koncilu bdquoSvaumltostaacutenok predstavuje Cirkev ktoraacute sa staacuteva spoločnou svaumltyňou Stĺpmi staacutenku suacute biskupi a kňazi Cirkvi symbo-lizovaniacute apoštolmi (Gal 29)Vrcholec stĺpov označuje Krista caput columnarum ndash caput viri Christus est (1Kor 113) Zaacuteclony ktoreacute sa rozťahujuacute na dvadsaťosem lakťov do dĺžky štyri do šiacuterky (Ex 262) znamenajuacute zvyšok veriaceho ľudu Tento sa držiacute na lanaacutech viery a nachaacutedza podporu v hierarchii CirkvildquoTeacutema proroctva ktoruacute Koncil interpretuje ako vydaacutevanie svedectva o Ježišovi (PO 2) v ostatnom obdobiacute nadobudla na docircležitosti zvlaacutešť v malyacutech kresťan-skyacutech spoločenstvaacutech tvoriacich suacutečasť vaumlčšiacutech duchovnyacutech hnutiacute ktoreacute sa zrodili uprostred pokoncilovej Cirkvi K hlbšiemu chaacutepaniu ducha proroctva

VERBA THEOLOGICA 22013

4

naacutes privaacutedza hodnotnyacute člaacutenok českeacuteho praacutevnika a teoloacutega Stanislava Přibyla v ktorom sa venuje dvom prorockyacutem spisom ranej Cirkvi Apokolypse a Her-masovmu pastierovi Ako mimoriadne cennyacute mocircžeme hodnotiť sumaacuter kriteacuteriiacute pre rozliacutešenie praveacuteho a nepraveacuteho proroctva bdquoKřesťanštiacute proroci byli přesvěd-čeni že jsou rsquouacutesty Paacuteněrsquo že totiž vyacuteroky ať vyřčeneacute nebo psaneacute jim vnukaacute saacutem vzkřiacutešenyacute a oslavenyacute Paacuten Lžiprorok se ndash na rozdiacutel od pavlovskeacuteho i janovskeacuteho epistulaacuteria ndash nerozpoznaacute ani tak podle falešneacuteho vyznaacuteniacute Krista Jeho uacuteloha od-poviacutedaacute spiacuteše kouzelniacutekovi nebo věštci Z dalšiacutech kriteacuteriiacute rozpoznaacuteniacute falešneacuteho proroka kteraacute Hermas uvaacutediacute je třeba vyzdvihnout hrabivost Pravyacute prorok je naopak podle Hermova Pastyacuteře obdařen plnostiacute DuchaldquobdquoJaacutenovskaacute dimenzialdquo cez ktoruacute na kardinaacutela Johna Henry Newmana nazrel Jaacuten Dolnyacute predstavuje tuacuteto veľkuacute postavu katoliacuteckej teoloacutegie v novom svetle Jaacutenov-skaacute dimenzia služby spočiacuteva bdquov priateľstve k Ježišovi v rsquozotrvaacutevaniacutersquo v bliacutezkosti Jeho srdcaldquo (porov Jn 1323 154-11) bdquoJaacutenovo zvlaacuteštne poslanie zostaacutevať v Ježišovej laacuteske uacutečinne napomaacuteha vytvaacuterať puto jednoty v cirkvi ktoreacute je obrazom jednoty Trojjedineacuteho Bohaldquo (porov Jn 1423) Z takto poňatej služby sa zrodili okrem ineacuteho Eseje o vyacutevine kresťanskej doktriacuteny ktoreacute mali bdquonespochybniteľnyacute vplyv na zasadaniach Druheacuteho vatikaacutenskeho konciluldquo a to i napriek tomu že bdquoNewman žil v čase keď nemal veľa možnostiacute vniacutemať ovocie svojej činnostildquo Vladimiacuter Juhaacutes uvažuje nad citlivou teacutemou koncilu a pokoncilovej reality o vzťa-hu medzi všeobecnou a miestnou Cirkvou v mysleniacute dvoch mienkotvornyacutech teoloacutegov J Ratzingera a W Kaspera bdquoRatzinger je zaacutestancom teacutezy ktoraacute hovoriacute o historickej a ontologickej prednosti všeobecnej cirkvi pred miestnou cirkvou Kasper podporuje skocircr historickuacute suacute-časnosť a ontologickuacute rovnosť oboch cirkviacuteldquo Tyacutem že autor nechaacuteva po docirckladnej analyacuteze oboch konceptov aj s ich pastoraacutelno-teologickyacutemi docircsledkami staacuteť vedľa seba univerzaacutelne i partikulaacuterne Ratzingera i Kaspera ponuacuteka zaacuteroveň kľuacuteč k pochopeniu a interpretaacutecii koncilu v jeho nezriedka si protirečiacich vyjadreniach Miliacute čitatelia priatelia a sympatizanti naacutešho časopisu želaacutem Vaacutem aby na Vaacutes cez člaacutenok B T Viviana dyacutechol pravyacute bdquokoncilovyacute duchldquo text J Feniacuteka nech obohatiacute Vaacuteš koncept a prax viery štuacutedia J Pigulu nech Vaacutem daacute poznať bdquoplameň v srdcildquo ktoryacute pri vyacuteklade starozaacutekonnyacutech predobrazov pociacutetili emauzskiacute učeniacuteci člaacutenok S Přibyla nech Vaacutem sprostredkuje ducha muacutedrosti pri rozlišovaniacute pravyacutech a ne-pravyacutech proroctiev jaacutenovskyacute postoj kardinaacutela Newmana perom J Dolneacuteho nech zas v našej teoloacutegii a praxi dopĺňa ten petrovskyacute a nakoniec nech analyacuteza V Ju-haacutesa podnecuje Vašu teologickuacute fantaacuteziu i uacutesilie zachovať jednotu zohľadňujuacutec pritom rocircznorodosť partikulaacuternych spoločenstiev ktoreacute tvoriacutete

Ľubomiacuter Hlad

VIVIANO The Reception of the Second Vatican Council

5

Benedict Thomas VIVIANO OP

The Reception of the Second Vatican Council in Light of its Prehistory and the Discernment of the Signs of the Times

AbsctractThis paper tries to present the situation in the church from 1789 to 1962 fi rst This historical survey shows the reasons why the council needed to be called Then there is a brief presentation of some of the main contributions of the council document after document including some of the buried treasures and points which are still being fought over It is not exhaustive It mentions where further work needs to be done Keywords Council Salvation Ecumenism Church History Biblical Scholarship

In Matthew 163 Jesus reproaches the Pharisees and Sadducees for being able to read the signs of the weather but not being able to interpret the signs of the times that is the signs of Godrsquos intentions and plans in history to save his people On the one hand verses 2-3 of Matthew 16 are text-critically uncertain On the other hand they appear in the majority of manuscripts and are traditionally taken as part of scripture [The parallel in Luke 1254-56 is not textcritically uncertain It contains the same idea but without the phrase ldquosigns of the timesrdquo Instead it says ldquoWhy do you not know to interpret the present time (ton kairon touton)rdquo (Luke 1256)] The phrase ldquosigns of the timesrdquo and similar phrases occur many times in scripture Ezek 1227 LXX Dan 725 927 1114 Tobit 145 besides NT usages These signs are eschatological they refer to the accomplishment of Godrsquos plans Godrsquos plans are both positive and negative to reward the righteous and to condemn the guilty The signs can be positive or mixed both positive and negative They are used like the phrases Day of the Lord and the Last Judgment In this sense they support neither optimism nor pessimism but both together [Optimism and pessimism here refer to the salvation of individuals as in the biblical question ldquoLord are there few who will be saverdquo Luke 1323] The sense of the phrase ldquosigns of the timesrdquo in modern theology and in the council is that Christians are called to pay attention to their present times and to try to interpret them in the light of biblical revelation


6

This phrase was singled out by the encyclical Pacem in Terris (1963) and then picked up by MD Chenu among others1 Then it played an important role in Gaudium et Spes 4 The Council was trying to address the problems posed by modernity and neglected or only negatively handled by magisterial teaching be-fore the Council It by no means implies an idiotic naive uncritical optimism but it did lead the Fathers to want to accent the positive in the spirit of Pope John 23

2 Steps to the Council The Council was essentially addressing the challenge provided by the French Revolution 1789 and to discern and to affi rm the Christian elements in this ma-jor event [The revolution is what the Vatican understood as modernity] There never was a question of discontinuity with the doctrinal and moral core of the faith eg the Nicene Creed or the Ten Commandments or the Gospels or the theology of Thomas Aquinas Here there was only continuity But many second-ary accretions had to be jettisoned or purged Here one may speak of a certain discontinuity Let us provide a rapid sketch of the century and a half between the Revolution and the Council This sketch is necessary to see why there needed to be a Council at all

1789-1815 The French Revolution was exported by Napoleon to most of Europe The imperial church lands and principalities were secularized in 1803 A French Concordat with the Holy See was signed in 1802 a fi rst step toward reconcilia-tion between the Vatican and the Revolution 1815-1848 was the period of Bourbon restoration and reaction guided by Met-ternich Talleyrand and Pope Gregory XVI A better way forward is shown by the Orleanist constitutional monarchy (still alive in Belgium the model Catholic state) and by Lacordairersquos refounding of the Dominican Order with its parlia-mentary democratic principles of government correct for church and state but this was resisted by Metternich 1846-1878 The long pontifi cate of Pius IX represents a negative relation to the modern world (Syllabus of 1860) The Papal States were lost to Cavour and the Savoyards JH Newman shows a better relationship to history and the develop-ment of dogma 1879-1903 Leo XIII brought the beginning of a positive magisterial relationship to modernity including support for M-J Lagrange and modern historical-critical and archaeological biblical studies Rerum Novarum legitimates labor unions Ae-

1 MD Chenu Parole de Dieu II (Paris Cerf 1964) pp10 192 678


7

terni Patris encourages a recovery of tradition especially Thomas Aquinas as a healthy model 1903-1914 The very reactionary campaign against Modernism was motivated primarily by a desire for a Bourbon restoration in France and Naples restora-tion of the papal states to their full extent (including Bologna) the condemnation of Americanism (=democracy separation of church and state) Action Francaise was founded during the Dreyfus affair It meant Bourbon restoration politics anti-Semitism and a sort of nationalistic-atheistic pseudo-Catholicism (It later worked well with the Nazis in Vichy) Could the clock be turned back again Could the French Revolution be erased Lagrange experiences unmerited suffer-ing is suspected under a cloud of suspicion until death due to his proposal of there being more than one literary genre (history) in the Bible 1915-1939 This was a period of suspended animation indecision theological stagnation The Vatican fl irted with fascism (exile of Don Luigi Sturzo concor-dats with Mussolini and Hitler) fought against dictators right and left but also against Anglo-Saxon parliamentary democracy Quadragesimo Anno contributed to the end of the Weimar Republic 1939-1958 Pius XII published three major encyclicals positive and good on eccle-siology biblical studies and liturgy 1950-1958 he inaugurates a campaign against la nouvelle theologie Jesuits (Teilhard de Lubac Danielou) and Dominicans (Con-gar and Chenu) Resistance to and progress in ecumenism both occured 1958-1963 Pope John 23 announces the Council concern for ecumenism and a fresh approach to the modern world which appeals to peoplersquos common sense and experience of evil Kurskorrektur occurred that is a correction of direction for Rome

3 The Second Vatican Council 1962-1965 John 23rsquos opening address is crucial for the documents that followed because the majority of bishops wanted to remain faithful to his intentions and presupposi-tions especially his wish to invest in the positive instincts common sense and experience of people during and after the Second World War and Stalinism his appeal to the ldquobetter angels of our naturerdquo2 He promoted optimism but not Heil-soptimismus no decision as to how many will be saved 16 documents were voted

2 This phrase comes from US President Abraham Lincolnrsquos fi rst inaugural speech on the eve of the American civil war 1861 Pessimists could claim that despite Lincolnrsquos appeal to our better angels the civil war did occur and half a million men were killed Moreover Lincoln himself was murdered Optimists would say that nevertheless the union of states was saved the slaves were freed racism has declined a black man is president of the USA today A moral philosopher Steven Pinker has used the phrase as the title of a book (2011) to express the decline of violence in the West


8

on and approved by huge majorities (Contrast the failure of the Lutheran World Federation to approve even one document on justifi cation at Helsinki in 1963) The immediate post-conciliar period was full of euphoria but also turbulence and loss Charles Davis left the priesthood This disappointed many in the English speaking world This sort of thing gave the ldquodopo conciliordquo a bad connotation But there was a necessary dying to secondary or erroneous policies Many had not been prepared for the council So not all was negative There was a positive even in the negative

4 Dei Verbum The Dogmatic Consitution on Divine Revelation 1965 The key paragraphs were 9 11 19 9 Scripture and Tradition Geiselmann not condemned therefore permitted 11 Biblical inerrancy is restricted to matters of salvation not geography chro-nology chemistry or astronomy 19 The four gospels can be analyzed with the methods of form criticism The nature of their truth is not only historical Some lesser points in the constitution 18 The pre-eminence of the four gospels = a canon within the canon A differ-ence from Luther and Kaesemann not Galatians but the gospels 10 The teaching offi ce (magisterium) of the Church is not above the word of God The Bible can judge and condemn and purify and reform the Church This is a timid Catholic reception of an emphasis of Karl Barth 12c In the last minutes of the Council a seemingly harmless pious fl ourish was added to the introduction to paragraph 12 of the Constitution ldquoSacred Scripture must be read and interpreted in the same Spirit in which it was writtenrdquo This phrase was one of those added at the suggestion of members of the Pontifi cal Biblical Institute in Rome It was accepted by the doctrinal commission without much fuss But after the council this phrase has been used to wage a campaign against historical-critical exegesis and thus to block the main achievements of the Constitution (and of earlier offi cial teaching which prepared the way for the Constitution like Divino Affl ante Spiritu of 1943) The phrase is used to imply that only a devotional interpretation is legitimate3 This implication if taken strictly or immaturely would outlaw all questionings of historicity of this or that pas-sage of scripture or any discussion of contradictions between one biblical book and another Interpretation would have to be only edifying and pious The work

3 Ignace de La Potterie ldquoThe Interpretation of Holy Scripture in the Spirit in Which It Was Writtenrdquo in Rene Latourelle ed Vatican II Assesments and Perspectives 25 After (1962-1987) (New York Paulist 1988) pp 220-266 De La Potterie returned to this theme shortly before his death ldquoLe sens spirituel de lrsquoEcriturerdquo Gregorianum 78 (1997) 627-645


9

of the great pioneers of modern biblical studies like Richard Simon or Eichhorn or JD Michaelis or Wellhausen or Bultmann or RE Brown or Joachim Gnilka would be ruled out from the beginning This would be the end of all biblical scholarship since 1775 This implication is not the intention of the Council This post-conciliar insistance on the sole legitimacy of spiritual exegesis represents a negative reaction to modern exegesis and a return to the premodern period It confuses introductory investigations (like authorship date structure back-ground sources) with some fi nal products such as a sermon or a devotional ap-plication It does not recognize the role and contribution of scholars like Morton Smith who claim to have lost their Christian faith but who in fact continue to make useful contribution (The true subjective state of such scholars is known to God alone) It is obvious that the Scriptures exist for the nourishment of faith and for the life of the believing community the Church Thus such aggressively unbelieving scholarship cannot have the last word in the Church But it can still be useful

5 The Constitution on the Liturgy (Sacrosanctum Concilium) Although the most noticed change was from saying mass always in Latin to say-ing mass in vernacular languages for pastoral reasons but never forbidding or excluding the use of Latin another important development of the council was the result of its statement ldquoThe treasures of the Bible are to be opened up more lavishly so that richer fare may be provided for the faithful at the table of Godrsquos Word In this way a more representative portion of the holy Scriptures will be read to the people over a set cycle of yearsrdquo (SC 51) This short paragraph led to the creation of new lectionaries A three year cycle was developed for Sundays linked with the three Synoptic gospels A Matthew B Mark C Luke (John is read in the special seasons of Christmas and Easter) These readings included fi rst readings from the Old Testament except during Eastertide This fact is also extremely important for Jewish Christian relations When in the restoration of the Tridentine or extraordinary rite was encouraged a further decision was to allow the uses of this rite to use the old lectionary and thereby to bypass the Old Testament This could only rejoice the hearts of anti-Semites This decision is much to be regretted Commissions for Jewish-Christian dialogue have protested this decision so far in vain For weekdays another lectionary was developed for use over two years This lectionary also selects from both testaments Only those who knew the monotony and poverty of the preconciliar weekday lectionary can appreciate the difference


10

The three year lectionary cycle for Sundays presupposes the role of redaction criticism in biblical studies That is each biblical author and especially each evangelist is to be respected as a true author and his specifi c accents are to be noted All of this has led to important ecumenical consequences First many main-stream churches (Anglican Lutheran Reformed and others) have adopted our Sunday lectionaries at least with regard to the gospel This means that the Christian people hear the same gospel read wherever they go to church This is in itself a powerful ecumenical witness as to what unites us Beyond this the wide adoption of the Sunday lectiornaries has led to common marketing strate-gies by Christian publishers and book stores The Year of Matthew The Year of Mark and so on Moreover regional meetings of church pastors and workers are convoked to which are invited biblical and theological and pastoral experts to help prepare the preachers for the use of this seasonal lectionary eg Lent This is another example of ecumenical collaboration

The liturgy constitution also insisted on the importance place of the preached word the homily the exposition of the biblical texts at least on Sundays and holy days of obligation This emphasis should be maintained even though it must be admitted that for many clergy the lectionaries pose a hard challenge which requires much work One must prepare carefully with the helps of mod-ern biblical studies to do this work of preaching well Another danger is that the faithful be drowned in too many words If a homily is well prepared it does not need to be long

7 The Constitution on the Church (Lumen Gentium)From this rich and dense document I would like to single out two points for mention as especially noteworthy but there are many others The fi rst is this This constitution in its fi rst two chapters sets out different biblical images for the Church They culminate in the theme of the Church as the (mystical) body of Christ and then in chapter II in the Church as the People of God Both of these images of the Church are biblical both have their value But they have rather different accents The fi rst image the Body of Christ is an organic image which suggests a very tight connection between the members The individual is a cell not an acting person The second image the People of God suggests the ancient Israelites on the Plain at Sinai arranged by tribes with their clan leaders but with the character of a popular assembly capable of taking collective decisions by free votes The fi rst image is most compatible with a fascist or totalitarian


11

system where the state is all the individual nothing The second image is most compatible with a parliamentary representative democratic social structure

The debate between these two ecclesiological images began in the 1930s The Bel-gian Jesuit Emile Mersch discovered the great theme of the Church as the Body of Christ in the Captivity (and other) Epistles of Paul He found this image a refreshing contrast with the previous juridical arid ecclesiology he had learned in the seminary He was right It is a great improvement But at the time the 30s fascism was on the rise in many European countries Russia was under Soviet Stalinist dictatorship A German Dominican named Mannes Dominikus Koster saw the danger and suggested the People of God image as safer and better less liable to fascist totalitarian abuse He was supported in this by the Belgian New Testament professor Lucien Cerfaux The German bishops conference appealed to the Vatican The answer came in the encyclical Mystici Corporis (1943) It sup-ported the Mersch Body of Christ model in a one-sided manner and did not wish to see the dangers The Council in 1964 corrected this imbalance by including the Koster model in a whole chapter of the Constitution Lumen Gentium (Nov 1964) on the People of God Koster lived to see this victory Cerfaux had already died but Koster gave him full recognition This teaching of the Council is supported by another contribution of the Council Gaudium et Spes paragraph 75 which deals with democracy of which we will speak later

The second contribution of this constitution to which I would like to call your attention is the section on the collegiality of the bishops In Lumen Gentium 22 the council introduces the concept of the collegiality of the bishops It was part of the original intention of this council to fi nish the work of Vatican I which in its constitution on the church stopped (was interrupted) before it could deal with the offi ce of bishops It completed only the section on the Roman pontiff and thus gave a one-sided impression of the Catholic tradition on how the Church has really been governed from the beginning The Church has always worked as a dialectical dance between two important texts of Matthewrsquos gospel Matt 1617-20 the Petrine ministry and Matt 1818-20 which speaks about decisions being made by councils or synods or assemblies The dialectic in extreme form is between papal centralism and absolutism on the one hand and conciliarism on the other The Church works best when these two constitutive elements work harmoniously together One issue that is not treated in these two councils (Vatican I and II) is confl ict between the emperor and the pope The Christian emperors of the East convoked


12

the fi rst seven ecumenical councils They later tried to interfere with papal and episcopal business For over several centuries the popes resisted imperial inter-ference (the Investiture controversy) while trying always to work constructively with the emperors granting the emperors a right to veto a candidate in a papal election (this continued until 1903 when the imperial right of exclusiva or veto was exercised for the last time) The high water mark of conciliarism was the Council of Constance (1414-1417) It concluded that supreme authority in the Church was exercised (pollet) by an ecumenical council This decision found its way even into the Code of Canon Law of 1917 otherwise quite centralist The current Code of 1983 retains this in a somewhat watered down form Experience showed that the bishops when separated from the Pope were often too weak to resist the emperor or other civil governments They needed a strong central-ized papacy to stiffen their backs one absolute power against another We have witnessed this in the great confl ict between Catholics and the Stalinist states of Eastern Europe or in Prussia where fi rst the Protestants were forced to accept a government-imposed theology and liturgy (1821) then the Catholics (the Kultur-kampf 1872-79) then the Jews (1933-45) From an Anglo-American or Swiss point of view with a long experience of the sovereignty of parliament these are two undesirable extremes absolute church or absolute state4

It is better when power is diffused when there are many points of view when no one has absolute power The Church needs extreme centralization only against such absolute power centralization in a totalitarian state but not when the state is a parliamentary democracy the case which one hopes is going to be the normal state in most civilized countries states without siloviki (thuggish enforcers) As Sir John EE Dalberg fi rst baron Acton said ldquoPower tends to corrupt and abso-lute power corrupts absolutelyrdquo5

The Constitution on the Church of Vatican II tried to hedge or limit papal abso-lutism with the addition of collegiality the doctrine that the bishops together whether nationally or internationally constitute a collegial governing body in the Church (Lumen Gentium 22-24) This was an attempted fusion between the Coun-cil of Constance and Vatican I The wording of the text is torturous because the papal curialists were and are so extremely protective of the papal prerogatives

4 Klaus Schatz Papal Primacy (Collegeville MN Liturgical Press 1996) Hans Kueng Structures of the Church (Notre Dame IN University of Notre Dame Press 1964 (orig 1962) Kuengrsquos book is very helpful on Constance but does not deal fully with the development in the next councils Ferrara-Florence and Basle 5 Lord Acton letter cited in Louise Creighton Life of Mandell Creighton (London 1904) vol 1 p 372


13

but the teaching on collegiality is still an important truth To realize this collegial-ity in union with the pope in a practical manner the Church leaders decided on a synod of representative bishops every fi ve years with around 200 bishops

This Synod every fi ve years could be a good solution But it has been developed in such a way that all freedom of decision has been lost so that the synod has become a dead letter We can regard this situation as a tragedy which has dis-couraged much good will and squandered many opportunities But the essential teaching of the council is sound and could easily be activated by a pope who was willing to do it We can say that the Constitution was strangled in the womb before the bishops had even had a chance to vote on the fi nal text when Pope Paul VI published the Motu Proprio on the Synod of 15 September 1964 (The Constitution itself was approved and voted on 21 November 1964) One biblical text which was not used and should have been is Matthew 1928 where Jesus says to his disciples ldquoTruly I say to you in the new world when the Son of man shall sit on his glorious throne you who have followed me will also sit on twelves thrones judging the twelve tribes of Israelrdquo This verse which is parallel with Luke 2230 suggests an apostolic college or group rooted in the time and words of Jesus himself

7 Gaudium et Spes the Pastoral Constitution on the Church in the Modern World This document is very long and raises so many points that we have no time to treat them all We have already dealt with the opening point on the importance of discerning the signs of the times We now select one point because it is a hid-den secret of the council of great importance It is a positive Catholic theology of democracy In the early modern period the Vatican authorities accomodated themselves to the absolute monarchy political model The Jesuit model of obedi-ence and centralized government supported this absolute approach After the French Revolution democracy was even more suspect and viewed hostilely The fi rst attempts at developing Christian democractic parties (the Sillon in France and Don Luigi Sturzorsquos Partito Populare in Italy) were condemned Sturzo went into exile until Mussolini fell As the Germans were beginning to loose and this became quite clear Pope Pius XII in his Christmas allocution of December 1944 fi nally made a breach in the wall of rejection of democracy No more was made of this opening on the level of doctrine until the Council The curial love of fascist dictatorships in Spain and Portugal continued into the Council however


14

This is what happened Paragraph 75 of Gaudium et Spes makes a very posi-tive statement about democratic consititutional government for civil society One could hardly want better than this Among the many good points are the endorse-ment of the separation of powers (legislative executive judiciary) the need for an independent judiciary the duty to pay taxes the respect for intermediate bod-ies or corporations as buffers between the individual and the state the distinction between reasonable patriotism and unhealthy nationalism the need for really distinct political parties This paragraph could have been written by Thomas Jefferson But it has the Catholic note of emphasis on the common good Now comes the horror The conservatives who detest real democracy insisted that the word democracy be removed from the conciliar text It is not found there You must know by networking that that is what the text is about So even here great progress was crippled from the outset That is why it is so important to have an informed reading of the council texts6 Yet although the conservatives won this verbal victory in the wording of the text the fact remains that the Catholic fascist regimes in Spain and Portugal soon disappeared and democratic regimes have become customary in much of Latin America (As already noted the resistance to full democracy in the Church continues to prevail despite the move to the collegiality of bishops)

8 Ecumenism Unitatis Redintergratio As soon as the Council was over the Secretariate for Christian Unity under Car-dinals Bea and then Willebrands made rapid progress in dialogue with at least ten other Christian denominations or confessions or communions These dia-logue commissions exist on the international level and sometimes on the national or regional level Mutual recognition of baptisms was quickly reached in most places Improvements in the handling of mixed marriages was also made even if the problem of intercommunion remains offi cially unresolved After the fi rst optimism there were some diffi culties and regression the Anglican decision to allow the ordination of women both to the priesthood and in some places to the episcopacy was allowed to become an obstacle at least for the present time In 2000 there was an agreement in historic Augsburg with the Lutheran World Fed-eration on the important theme of Justifi cation This agreement was then signed by the World Alliance of Reformed Churches and by the Methodist Church This positive ecclesial experience led the Lutherans to transform their Federation into a Communion which they understand as a step up into a clearer ecclesiology

6 Emile Perreau-Saucine Catholicism and Democracy (Princeton NJ Princeton University Press 2012) Oswald von Nell-Breuning in Commentary on the Documents of Vatican II vol 5 ed Herbert Vorgrimler (New York Herder amp Herder 1969) pp 320-321


15

The Secretariate for Christian Unity was extinguished and integrated into the Congregation for the Doctrine of the Faith This bureaucratic restructuring was intended to bring the ecumenists under fi rmer control of the dogmatic theolo-gians of a certain type

The Reformed Churches in the more developed countries would like to develop into a communion too but the greatest growth of their churches is in the devel-oping countries where the strong charismatic character of the churches acts as a restraint on their greater ecclesial clarity The Third Round of dialogues between the World Alliance of Reformed Churches and the Roman Catholic Church (2001-2009) undertook an innovative approach Since both ecclesial bodies had traditionally been weak in regard to a theology of the Kingdom of God it was decided that by both groups returning in humility to the Scriptures they could discover a new basis for ecclesial unity This document was then accepted by both the Vatican and by the World Alliance of Reformed Churches (I was a member of this Dialogue throughout its existence) In summary we could say that the situation is much better in 2013 than it was in 1960 especially in confessionally divided lands like Germany or Switzerland or the Czech Republic or the USA Nevertheless one can speak of an ecumenical winter The high hopes of 1965 have not yet been fully realized But there is hope of improvement

9 The Declaration on the Relationship of the Church to Non-Christian Reli-gions Nostrae AetateThis document is extremely short yet of great importance and represents great progress over the past It began with a desire of the pope John 23 to improve rela-tions with the Jewish people after the horrors of the genocide of the Jews during during the Second World War Bishops from mission lands then demanded that the document be expanded to include all the major world religions The docu-ment became controversial because bishops living in Arab lands did not want to lend support to the State of Israel but the world pressure was too great for the opponents to prevail The opponents did however achieve another verbal vic-tory Although the declaration clearly states that the Jewish people of today are not more responsible for the death of Jesus than other humans the term deicide was removed from the fi nal text

Christians who work in Jewish-Christian dialogue eventually realize that they are mainly dialoguing with Reform and Conservative Jews not with Orthodox Jews Orthodox Jews remain generally more reserved than the other Jewish groups


16

and the Orthodox Jews make life diffi cult in Israel for these more liberal Jews The Declaration does try to avoid any political statement about the State of Is-rael But the Holy See after long hesitation did establish full diplomatic relations with the State of Israel Diffi culties between Jews and Catholics since then have largely been confi ned to complaints about the change in the form of the Good Friday prayer for the Jewish people instituted by Pope Benedict 16 after it had been rewritten as part of the liturgical revision under Pope Paul VI As already mentioned the permission given to those who use the Tridentine mass form not to use the new lectionary with its abundant use of the Old Testament has aroused Jewish suspicions of a return of anti-Jewish attitudes in the Church or a greater tolerance of them Especially offensive was the removal of the excommunication of the schismatic bishop Richardson once it was discovered that he had made open denials of the Holocaust on Swedish TV As a member of the Swiss Catholic Dialogue Commission I can testify that these mistakes have had a harmful effect Some of the Jewish members of the dialogue team have resigned in protest

The paragraph on Islam is brief but wholly positive One could think that it is too positive For example bishops who work in predominantly Muslim countries thought that something should be said about the poor treatment of women in those countries The concern of these bishops would be even more endorsed by many today This is a case where the Council could be accused of overly optimis-tic decisions

On the level of high theological principal however the Council has been justifi ed in its high charity and positive attitudes by recent corresponding declarations by both Jewish and Muslim religious thinkers and leaders It must be understood that neither of these world religions has a centralized magisterial offi ce compa-rable to the Vatican or the papacy in the Roman Catholic Church It is therefore more diffi cult for them to arrive at a common decision In this vacuum the best that can be expected is a statement by a representative group of Jewish or Muslim religious scholars which could then be adhered to by other scholars so that it could eventually be regarded as normal accepted Jewish or Moslem teaching In both Judaism and then in Islam this has happened We may call it the late ripe fruit of the positive initiative of Vatican II and its investment in the ldquobetter angels of our naturerdquo To be sure this involves the virtues of faith hope and charity and confi dence in the power of Godrsquos grace7 It is not just naiumlve optimism it

7 The Jewish statement of 1012 September 2000 is called Dabru Emet (Words of Truth) and is composed of 8 short points it was originally composed by four Jewish scholars Peter Ochs Tikva Frymer-Kensky David Novak Michael Signer The Moslem statement is called A Common


17

is a shrewd calculation8 We may add that the situation between the West and Islam took a backward turn with the attack on the twin towers in New York 11 September 2001 After tragic mistakes of policy (the invasion of Iraq) and waste of energy with the election of Barack Hussein Obama as president of the United States the West does have a leader who knows Islam better than other Western leaders and who knows how to use modern technology (eg drones) to remove the specifi c agent of trouble (Osama bin Ladin) rather than laying waste whole nations and relatively innocent people in a careless manner This president does not demonize Islam or all Moslems This represents some progress

10 The Declaration on Religious Freedom Dignitatis HumanaeThis document is one of the most controversial of the Council It was resisted by conservatives before during and especially after the Council as a break with tradition It gave an excuse to Archbishop Marcel Lefebvre to break with the Council and the Pope and this led to his excommunication and the judgment that his movement is schismatic The accusation that it broke with tradition is only a half truth In reality the tradition of the Church is manifold In the case of religious toleration we may say there was a main road tradition and a side road tradition The story of the two roads and the answer to the critics of this conciliar document were given before the Council in a major work by the Belgian Jesuit Joseph Lecler 9Toleration and the Reformation In fact there many cases where the Vatican accepted against its heart public statements of religious toleration in Catholic states eg Poland and the Maryland colony of the future United States (1640) Lefebvre and his friends are prisoners of the 19th century

The preparation for this document of the Council began in the 1940s with a series of articles by the American Jesuit John Courtney Murray Because he quickly ran into trouble with the Holy Offi ce he needed and received the support of John Timothy McNicolas the Dominican archbishop of Cincinnati This story is a good example of Jesuit-Dominican collaboration Murray was a peritus at the

Word between Us and You dated 13 October 2007 It was originally signed by 138 Moslem scholars Cf Mariano Delgado and BT Viviano Le dialogue interreligieux (Fribourg Academic 2007) pp 11-20 BT Viviano ed Judaisme anti-judaisme et christianisme (Saint Maurice CH Editions saint-augustin 2000) pp 51-64 BT Viviano ldquoLe Nouveau Testament entre Charybde et Scylla Matthieu et le dialogue interreligieuxrdquo FZPT (56 (2009) 390-402 8 On the necessity of optimism and confi dence in a major military operation and the elimination of defeatism see DD Eisenhower Crusade in Europe (New York Doubleday 1948) pp 51 66bis 73 899 Lecler Toleration and the Reformation 2 vols (New York Association Press 1960 orig Paris 1955) The journal Recherches de science religieuse devoted a special issue in 1990 to the contribution of Lecler to the Council


18

Council and the American bishops strongly supported this document Ameri-can Catholics think of it as the American document at the Council When in the debates the Americans were almost defeated they were saved at the last minute by a group of Europeans which included bishops de Smedt Cardijn Pavan and theologians like Journet and Pierre Benoit

Today what is important is for us to see the reception the positive impact of this declaration after the Council It begins with the Declaration on Human Rights which was signed in Helsinki in 1982 sponsored by the United Nations The Vatican signed it immediately because of the conciliar declaration The Soviet satelllites did not sign immediately Then the young in the Communist parties argued that if the Vatican judged by Marxists as reactionary could sign it the Marxist countries must sign it too This pressure led to glasnost solidarnosc and by 1989 to the fall of Soviet domination in Eastern Europe This was a tremen-dous victory for the Council10 Of course men like Walensa Gorbachov Woytyla (Pope John Paul II) and Havel contributed as well as free media in the West not to mention the steady American policy of containment pursued since 1946 the idea of George F Kennan Lefebvre has been left in the dust On the other hand toleration of other views and freedom of non-violent religious expression should not lead to religious indifferentism the idea that all religions are equally good andor equally bad Most Christians will want to affi rm the unique and special status of Jesus Christ This document like other documents of the Council must be applied prudently

Since 1990 probably the most important developments are technological the widespread use of computers and related technologies like the Internet and electronic mail and encyclopedic search engines Militarily the development of drones has enabled war to be conducted in a more precise and limited fashion Like other such developments of progress these breakthroughs can easily be abused As a Christian I believe that the dynamic released by biblical revelation beginning with Abraham continuing with Moses and stretching from the fi rst coming of Jesus Christ to his glorious return with the Kingdom of God in its fullness this dynamic has energized and continues to inspire guide and energize the chosen people of God to move forward to prepare the way of the Lord We must be ready to receive him when he comes Let us continue to pray Thy king-dom come Amen

10 Dominique Jean Barthelemy ldquoActualite de la Bible dans le monde drsquoaujourdrsquohuirdquo in Naissance de la methode critique ed Jean-Luc Vesco (Paris Cerf 1992)


19

Prof Benedict Thomas Viviano OPBenedict Thomas Viviano sa narodil v roku 1940 v St Louis štaacutete Missouri (USA) Je emeritnyacutem profesorom Noveacuteho zaacutekona a raneacuteho judaizmu na Univerzite vo Fribourgu (Švajčiarsko) Pred priacutechodom do Fribourgu (1995) pocircsobil ako profe-sor Noveacuteho zaacutekona na Jeruzalemskej biblickej škole Je dominikaacutenom vysvaumltenyacute za kňaza bol v roku 1966 Jeho publikaacutecie sa zameriavajuacute na rabiacutensku literatuacuteru aramejskeacute targumy a Novyacute zaacutekon predovšetkyacutem na Matuacutešovo evanjelium V centre jeho akademickeacuteho zaacuteujmu suacute tiež otaacutezky sociaacutelnej spravodlivosti vy-plyacutevajuacutece z Ježišovho posolstva o Božom kraacuteľovstve Publikoval knihu s touto problematikou ktoraacute bola preloženaacute do francuacutezštiny nemčiny a aj češtiny Bol členom vatikaacutenskych komisiiacute pre ekumenickyacute dialoacuteg s protestantskyacutemi cirkvami a greacuteckou pravoslaacutevnou cirkvou Vo Švajčiarsku tiež pocircsobil v komisiaacutech pre dialoacuteg s tyacutemito cirkvami ale aj pre dialoacuteg so židovskyacutemi komunitami organi-zovanyacutemi švajčiarskou biskupskou konferenciou V suacutečasnosti pripravuje svoj druhyacute komentaacuter k Matuacutešovmu evanjeliu a k vyacuterokom prameňa Q

FENIacuteK S pancierom viery

21

Juraj FENIacuteK

S pancierom vieryExegetickaacute štuacutedia k πίστις terminoloacutegii v Prvom liste Soluacutenčanom

AbstractIn addition to its other peculiarities First Thessalonians features a relatively high number of faith terms Apart from the paraenetical section the remaining parts of the letter contain faith terminology in their various literary contexts primar-ily in the genitival expression ldquoyour faithrdquo in reference to the personal faith of the Thessalonians This article an exegetical study based on the principles of epistolary rhetorical and semantic approach offers an analysis of the faith ter-minology of First Thessalonians followed by a brief refl ection on faith in light of the exegetical results Its main conclusion suggests that good reasons exist for viewing Paulrsquos fi rst writing as a letter of faith Keywords faith Timothy Paul breastplate eschatology gospel meta-phor

Čitateľovi Pavlovyacutech listov neunikne častyacute vyacuteskyt slovniacuteka viery v tyacutechto spisoch Pohľad do konkordancie prezraacutedza že podstatneacute meno πίστις sa vyskytuje 91-kraacutet a slovaacute s koreňom πιστ- 161 kraacutet v siedmich listoch ktoryacutech Pavlovo autorstvo sa zvyčajne nespochybňuje Zaiste maacuteme dočinenia s jednyacutem z kľuacutečovyacutech termiacutenov v listoch Pavla1 V suacutevislosti s terminoloacutegiou viery je študentom Pavla znaacuteme že praacuteve debata o zmysle genitiacutevneho vyacuterazu πίστις Χριστοῦ predstavuje jedno z hlavnyacutech bitevnyacutech poliacute vo vedeckej exegeacuteze s pravidelnyacutem a neutiacutechajuacutecim priacutelivom novyacutech priacutespevkov2 Ineacute spisy Noveacuteho zaacutekona (zvlaacutešť Jaacutenovo evanjelium) samozrejme tiež zdocircrazňujuacute vieru a pre tento cieľ použiacutevajuacute slovaacute s koreňom πιστ- ale u Pavla zostaacuteva takyacuteto jazyk neprehliadnuteľnyacute a Pavlovu vyacutenimočnosť ako uvaacutedza Aletti3 potvrdzuje seacuteria zvlaacuteštnych syntagiem ktoreacute suacute vo zvyšku NZ takmer neexistujuacutece (napr absoluacutetne particiacutepium ὁ πιστεύων v singulaacuteri

1 Najnovšie sa takto vyjadruje Thomas Schumacher (Zur Entstehung christlicher Sprache Eine Untersuchung der paulinischen Idiomatik und der Verwendung des Begriffes πίστις [BBB 168 Goumlttingen V amp R Unipress 2012] 191) ktoryacute o πίστις piacuteše ldquoBei diesem Wort handelt es sich um einen zentralen Begriff in der paulinischen Literatur rdquo Pre ďalšie uacutevodneacute refl exie ohľadom jazyka viery jeho vyacuteskytu vyacuteznamu a docircležitosti v NZ a u Pavla pozri aj novuacute štuacutediu Benjamin Schliesser Was ist Glaube Paulinische Perspektiven (TS 3 Zuumlrich Theologischer Verlag 2011) 9-12 17-26 2 Uacuteplne nedaacutevno Jonathan A Linebaugh ldquoThe Christo-Centrism of Faith in Christ Martin Lutherrsquos Reading of Galatians 21619-20rdquo NTS 59 (2013) 535-544 3 Jean-Noeumll Aletti Comment Dieu est-il juste Clefs pour interpreacuteter lrsquoeacutepicirctre aux Romains (Paris Du Seuil 1991) 89


22

a pluraacuteli genitiacutevne predložkoveacute vaumlzby ἐκ πίστεωςδιὰ πίστεως) Hoci by bolo možneacute viaceryacutemi adekvaacutetnymi spocircsobmi alebo citaacuteciou rocircznych exegeacutetov opiacutesať realitu ktoruacute Pavol vystihuje termiacutenmi πίστις a πιστεύωmdashnehovoriac o rocircznych odtieňoch ktoreacute tieto termiacuteny mocircžu nadobudnuacuteť v odlišnyacutech epistolaacuternych kontextochmdashako ilustraacutecia defi niacutecie viery sa daacute prijať taacute ponuacuteknutaacute Schnellem ktoryacute tvrdiacute že horeuvedeneacute termiacuteny pre Pavla sluacutežia ako ldquocentraacutelny a vyacuteluč-nyacute opis vzťahu človeka k Bohurdquo4 Popri tejto defi niacutecii vyjadrujuacutecej teologickuacute orientaacuteciu viery by samozrejme nikto nespochybňoval kristo-centrickyacute rozmer Pavlovho chaacutepania viery prinajmenšom vzhľadom na jeho terminologickuacute oscilaacuteciu medzi vierou v Boha5 a vierou v Krista6 Viera v Krista poskytuje optiku aj na vniacutemanie identity človeka ktoreacuteho poznaacuteme pod menom Pavol Aj keď to vyznie fraacutezovito Pavol sa dezignuje ako veriaci V znaacutemom texte z Listu Galaťanom on saacutem defi nuje svoju telesnuacute pozemskuacute pominuteľnuacute existenciu ako život vo viere v Božieho Syna (220 ὃ δὲ νῦν ζῶ ἐν σαρκί ἐν πίστει ζῶ τῇ τοῦ υἱοῦ τοῦ θεοῦ) Pavlov život to je viera v Božieho SynaPri bližšom pohľade do obsahu Pavlovyacutech listov sa zistiacute že hlavnyacutemi zaacutesobaacuterňami jazyka viery suacute giganty Galaťanom a Rimanom v ktoryacutech Pavolmdashako je priemerne znaleacutemu pavlovskej problematiky znaacutememdashrozviacuteja teacutezu ospravedlnenia milosťou cez vieru mimo skutkov Zaacutekona7 Možno trochu prekvapivo koncentraacutecia jazyka viery medzi autentickyacutemi listami je potom vysokaacute v Pavlovom najstaršom liste Prvom Soluacutenčanom napiacutesanom pravdepodobne z Korintu v roku 50 v ktoreacuteho piatich kapitolaacutech sa podstatneacute meno viera vyskytuje osemkraacutet (13 8 32 5 6 7 10 58) a sloveso veriť paumlťkraacutet (17 24 10 13 414) Hoci štatistika nemusiacute byť smerodajnou pre exegeacutezu alebo teoloacutegiu predsa je použitie jazyka viery v relatiacutevne kraacutetkom Prvom liste Soluacutenčanom naacutepadneacute8

V uacutevode ku kolekcii priacutespevkov z Colloquium Biblicum Lovaniense 1988 venova-nom praacuteve Soluacutenskej korešpondencii ponuacuteka Collins kraacutetku uacutevahu ktoraacute sa daacute aj teraz považovať za vzorovuacute v priacutestupe k najstaršiemu Pavlovmu listu Prvyacute Soluacutenčanom sa už nedaacute vniacutemať iba ako Pavlov prvyacute literaacuterny pokus ktoryacute by bol iba trpasliacutekom medzi listami Rimanom Galaťanom a Korinťanom ale ako plnohodnotnyacute list zasluhujuacuteci si plnuacute vaacutežnosť zo strany exegeacutetov9 V tom

4 Udo Schnelle Apostle Paul His Life and Theology (Grand Rapids Baker Academic 2003) 521 5 Napr Rim 424 (τοῖς πιστεύουσιν ἐπὶ τὸν ἐγείραντα Ἰησοῦν τὸν κύριον ἡμῶν ἐκ νεκρῶν) 6 Napr Gal 216 (καὶ ἡμεῖς εἰς Χριστὸν Ἰησοῦν ἐπιστεύσαμεν) 7 List Galaťanom obsahuje podstatneacute meno πίστις 22-kraacutet a sloveso πιστεύω 4-kraacutet v priacutepade Listu Rimanom ide o 39-naacutesobnyacute vyacuteskyt podstatneacuteho mena a 21-naacutesobnyacute slovesa 8 Pre porovnanie korintskaacute korešpondencia ako oveľa obsažnejšiacute corpus obsahuje sloveso veriť 11-kraacutet a podstatneacute meno viera 14-kraacutet 9 Raymond F Collins ldquoIntroductionrdquo in The Thessalonian Correspondence (BETL 87 ed Raymond F Collins Leuven University Press 1990) xi-xv tu xi


23

istom zvaumlzku lamentuje Donfried nad ldquomarginalizaacuteciou Prveacuteho Soluacutenčanomrdquo10 v pavlovskyacutech štuacutediaacutech Pohľad na hruacutebku sekundaacuternej literatuacutery k tomuto listu z poslednyacutech rokov11 prezraacutedza že sa už nemocircže hovoriť o marginalizaacutecii Pavlovho najstaršieho listu Tento priacutespevok maacute zaacutemer nenaacutepadne prispieť k snahe dať Prveacutemu Soluacutenčanom zasluacuteženeacute uznanie a predstaviť jazyk viery v tomto liste12 Ako takyacute chce ponuacuteknuť v zaacutevere Roka viery exegetickuacute štuacutediu πίστις terminoloacutegie v prvom diele z pera majstra Pavla a nepriamo tak aj uacutevahu o viere jednej z najstaršiacutech kresťanskyacutech komuniacutet13 V najnovšej encyklike (Lumen Fidei 19) paacutepež František piacuteše že ldquoapoštol Pavol naacutem vo svojich spisoch zanechal opis existencie veriaceho človekardquo Horeuvedenaacute štatistika jasne ukazuje že s opisom veriaceho človeka začal Pavol už vo svojom prvom liste a to častyacutem použiacutevaniacutem terminoloacutegie viery Tento člaacutenok maacute v nasledujuacutecich riadkoch cieľ priniesť na svetlo zmienky o viere Soluacutenčanov v poradiacute v akom sa vyskytujuacute v priebehu spisu

I Dielo viery (13) vzor viery (17) invaacutezia viery (18)Epistolaacuterne vďakyvzdanie (12-5) a jeho naacuteslednyacute kontext (16-10) prinaacutešajuacute uacutevodneacute zmienky o viere adresaacutetov S prvou z nich sa čitateľ listu stretne v 13 Sloveso vyjadrujuacutece ďakovanie a naznačujuacutece začiatok epistolaacuternej sekcie vďa-kyvzdania (12 εὐχαριστοῦμεν) je modifi kovaneacute troma prechodniacutekmi (12 μνείαν ποιούμενοι 13 μνημονεύοντες 14 εἰδότες) z ktoryacutech druhyacute udaacuteva na čo si Pavol v tomto vďakyvzdaniacute pri prvom piacutesomnom kontakte so Soluacutenčanmi spomiacutena dielo vašej viery uacutesilie vašej laacutesky a vytrvalosť vašej naacutedeje14 Emfaticky postave-neacute osobneacute zaacutemeno v druhej osobe pluraacutelu (ὑμῶν) po ktorom nasledujuacute genitiacutevne 10 Karl Paul Donfried ldquo1 Thessalonians Acts and the Early Paulrdquo in The Thessalonian Correspondence (BETL 87 ed Raymond F Collins Leuven University Press 1990) 3-26 tu 4 11 Napr Sean A Adams ldquoEvaluating 1 Thessalonians An Outline to Holistic Approaches to 1 Thessalonians in the Last 25 Yearsrdquo Currents in Biblical Research 8 (2009) 51-70 12 Spomedzi horeuvedenyacutech textov bude vynechanyacute 24 Je tu siacutece použiteacute sloveso πιστεύω (aorist infi nitiacutev pasiacutev) avšak vo vyacutezname zveriť Pavol a jeho tiacutem boli Bohom otestovaniacute že im mocircže byť zvereneacute evanjelium (δεδοκιμάσμεθα ὑπὸ τοῦ θεοῦ πιστευθῆναι τὸ εὐαγγέλιον) Nejednaacute sa teda o technickyacute vyacuteznam slovesa v zmysle veriťuveriť a preto mocircže tento text zostaťv tomto priacutespevku nezohľadnenyacute 13 Na tomto mieste je potrebneacute uviesť že už spomiacutenanyacute Raymond F Collins jeden z najplodnejšiacutech vedcov na 1 Sol publikoval v roku 1978 člaacutenok na jazyk viery v tomto liste Pozri Raymond F Collins ldquoThe Faith of the Thessaloniansrdquo LS 7 (197879) 249-269 Nasledujuacutece riadky však v žiadnom priacutepade nebuduacute koacutepiou uvedeneacuteho člaacutenku ale pokusom o detailnejšiu exegeacutezu jazyka viery v 1 Sol samozrejme v priacuteležitostnom dialoacutegu s Collinsovyacutem člaacutenkom 14 Celkom zaujiacutemavo Abraham Smith (Comfort One Another Reconstructing the Rhetoric and Audience of 1 Thessalonians [Louisville Westminster John Knox 1995] 70) uvaacutedza že triaacuteda dielo viery uacutesilie laacutesky a vytrvalosť naacutedeje predstavuje ldquoPaulrsquos isocolonic structuring of the Thessaloniansrsquo characterrdquo Pre analyacutezu tejto triaacutedy a naacutevrhy ohľadom vzaacutejomneacuteho prepojenia medzi troma uvedenyacutemi elementami pozri Klaus Berger Formen und Gattungen im Neuen Testament (Tuumlbingen Francke Attempto Verlag 2005) 212-214 Pre osvetlenie identity adresaacutetov aj v suacutevislosti s ich obraacuteteniacutem a vierou (19-10) z historickeacuteho hľadiska pozri Christian Blumenthal


24

vyacuterazy dielo viery naacutemaha laacutesky a vytrvalosť naacutedeje zdocircrazňuje že Pavol si spomiacutena na vieru tyacutechto konkreacutetnych adresaacutetov V tejto syntaktickej jednotke (podstatneacute meno πίστις + zaacutemeno druhej osoby pluraacutelu v genitiacuteve vzťahujuacutece sa na Soluacutenčanov ὑμῶν) s vyacuteznamom ldquovaša vierardquo sa o viere hovoriacute aj vo zvyšku listu15 V texte tak Pavol viackraacutet spomiacutena osobnuacute vieru adresaacutetov a terminoloacutegia viery tyacutemto spocircsobom nadobuacuteda kontuacuteru konkreacutetnosti v Prvom Soluacutenčanom Pavol neponuacuteka systematickuacute uacutevahu o viere ako napr neskocircr v Rimanom ale neustaacutele sa vracia k osobnej viere Soluacutenčanov Fakt že v triaacutede v tomto verši je na prvom mieste ako objekt spomienky uvedenaacute viera vyzdvihuje jej docircležitosť pre Pavla Viera Soluacutenčanov je prvaacute vec na ktoruacute Pavol pri piacutesaniacute listu spomiacutena keď v uacutevodnom vďakyvzdaniacute ďakuje za SoluacutenčanovVyacutezvou pre interpretaacuteciu prvej zmienky o viere je zmysel genitiacutevnej konštrukcie τοῦ ἔργου τῆς πίστεως ldquodielo vieryrdquo v ktorej sa termiacuten viera nachaacutedza Pomerne rozšiacuterenyacute je naacutezor že ide o subjektiacutevny genitiacutev a zmysel vyacuterazu je ldquodielo vypro-dukovaneacute vierourdquo alebo voľnejšie ldquoaktiacutevna vierardquo16 Naacutemietku proti tejto inter-

ldquoWas sagt 1 Thess 19b-10 uumlber die Adressaten des 1 Thess Literarische und historische Erwaumlgungenrdquo NTS 51 (2005) 96-105 15 18 ἡ πίστις ὑμῶν 32 τῆς πίστεως ὑμῶν 35 τὴν πίστιν ὑμῶν 36 τὴν πίστιν ὑμῶν 37 τῆς ὑμῶν πίστεως 310 τῆς πίστεως ὑμῶν Prepojenie zaacutemen prvej a druhej osoby pluraacutelu ktoreacute je možneacute spozorovať hneď vo vďakyvzdaniacute na začiatku listu v 12-3 (περὶ πάντων ὑμῶν μνείαν ποιούμενοι ἐπὶ τῶν προσευχῶν ἡμῶν ἀδιαλείπτως μνημονεύοντες ὑμῶν τοῦ ἔργου τῆς πίστεως καὶ τοῦ κόπου τῆς ἀγάπης καὶ τῆς ὑπομονῆς τῆς ἐλπίδος τοῦ κυρίου ἡμῶν Ἰησοῦ Χριστοῦ ἔμπροσθεν τοῦ θεοῦ καὶ πατρὸς ἡμῶν) a teda oscilaacutecia myvy poukazujuacuteca na vzťah medzi Pavlom a Soluacutenčanmi je mimoriadne zaujiacutemavou črtou listu ktoraacute sa vyskytuje takmer v každom verši v kap 1minus3 Bez vstupovania do diskusie o cieli a type tohto listu je možneacute tvrdiť ako to robiacute Albert Vanhoye (ldquoLa composition de 1 Thessaloniciensrdquo in The Thessalonian Correspondence [BETL 87 ed Raymond F Collins Leuven University Press 1990] 73-86 tu 86) pri zhrnutiacute svojho člaacutenku ldquo[P]our Paul le resserrement des liens personnels est la fi naliteacute principale de sa lettrerdquo Fenomeacuten striedania osobnyacutech zaacutemen najmauml v 1 Sol 3 si všiacutema aj Christine Gerber (Paulus und seine Kinderʻ Studien zur Beziehungsmetaphorik der paulinischen Briefe [BZNW 136 Berlin De Gruyter 2005] 324) a sumarizuje ldquoDie Relation von Missionaren und Gemeinde von Adressanten und Adressierten ist Thema des Textes rdquo 16 Porov Friedrich Blass and Albert Debrunner A Greek Grammar of the New Testament and Other Early Christian Literature (Chicago The University of Chicago Press 1961) 90 Cilliers Breytenbach ldquoDer Danksagungsbericht des Paulus uumlber den Gottesglauben der Thessalonicher (1 Thess 12-10)rdquo in Not in the Word Alone The First Epistle to the Thessalonians (ed Morna D Hooker SMBen 15 Leuven Peeters 2003) 3-24 tu 8 F F Bruce 1 amp 2 Thessalonians (WBC 45 Waco Word Books 1982) 12 Karl P Donfried ldquoThe Theology of 1 Thessaloniansrdquo in The Theology of the Shorter Pauline Letters (NTT Karl P Donfried and I Howard Marshall Cambridge University Press 1993) 1-79 tu 54 Traugott Holtz Der erste Brief an die Thessalonicher (EKK Neukirchen-Vluyn Benziger und Neukirchener 1986) 43 Paolo Iovino La prima lettera ai Tessalonicesi Introduzione versione commento (Scritti delle origini cristiane 13 Bologna Dehoniane 1992) 90 Abraham J Malherbe The Letters to the Thessalonians A New Translation with Introduction and Commentary (AB 32B New York Doubleday 2000) 108 Stanley Porter Idioms of the Greek New Testament (2nd ed Sheffi eld Academic Press 1994) 95 Thomas Soumlding Das Liebesgebot bei Paulus Die Mahnung zur Agape im Rahmen der paulinischen Ethik (NA 26 Muumlnster Aschendorff 1995) 91n 110 Albert Vanhoye Esegesi della prima lettera ai Tessalonicesi (Roma Editrice Pontifi cio Istituto Biblico 1987) 33


25

pretaacutecii ponuacuteka vo svojom klasickom komentaacuteri už Rigaux a tvrdiacute že vo vyacuteraze nejde o dielo alebo skutky pochaacutedzajuacutece z viery (genitivus subjectivus) ale o ak-tivitu alebo reakciu Soluacutenčanov pri prijiacutemaniacute kresťanstva t j Pavlovho hlaacutesa-nia17 Collins navrhuje že tu maacuteme dočinenia s tzv epexegetickyacutem genitiacutevom pri ktorom druheacute podstatneacute meno v genitiacutevnej konštrukcii je iba variaacuteciou prveacuteho Pavol mysliacute na aktivitu Soluacutenčanov ktoraacute pozostaacuteva z vierymdashpod dielom maacute na mysli ich vieru18 Pri pohľade na bezprostrednyacute kontext19 študovaneacuteho vyacuterazu vysvitne že naozaj mocircže iacutesť o tento typ genitiacutevu a vyacuteraz τοῦ ἔργου τῆς πίστεως vyjadruje postoj Soluacutenčanov pri stretnutiacute s Pavlovyacutem evanjeliom sprostredkujuacute-cim Božie vyvolenie (14-5 ldquonaše evanjelium k vaacutem neprišlo iba v sloverdquo) ich pri-jiacutemanie posolstva (16 ldquoprijiacutemajuacutec slovordquo) a ich obraacutetenie sa od modiel k živeacutemu a praveacutemu Bohu (19-10 ldquoa ako ste sa obraacutetili od modiel k Bohurdquo) Uvedeneacute verše opisujuacute fundamentaacutelnu zmenu v živote Soluacutenčanov priacutechod Pavlovho evanjelia na ktoryacute oni odpovedali vierou Pavlov priacutechod do Soluacutena a jeho ohlasovanie (15 9) sa stretli s postojom viery medzi tyacutemi obyvateľmi mesta ktoryacutech teraz Pavol označuje ako ἡ ἐκκλησία Θεσσαλονικέων ἐν θεῷ πατρὶ καὶ κυρίῳ Ἰησοῦ Χριστῷ (11) a ktoryacutem sa teraz v liste prihovaacutera20 Na začiatku listu Pavol tento postoj opisuje ako ldquodielo vieryrdquo a spomiacutena si naň v uacutevodnom vďakyvzdaniacute Pri piacutesaniacute tohto listu maacute Pavol vieru Soluacutenčanov v mysli akoby vrytuacute do pamaumlti (12 μνημονεύοντες)V rovnakom epistolaacuternom kontexte sa nachaacutedza sekcia ktorej teacutemou je prijatie hlaacutesania zo strany Soluacutenčanov a verejnaacute znaacutemosť ich obraacutetenia (16-10) taacuteto tiež obsahuje zmienky o viere Konkreacutetne Pavol spomiacutena Soluacutenčanov ako vzor pre všetkyacutech veriacich v Macedoacutensku a Achaacutejsku (17 τύπον πᾶσιν τοῖς πιστεύουσιν) a ich vieru v Boha ako priacutetomnuacute na každom mieste (18 ἐν παντὶ τόπῳ ἡ πίστις

ὑμῶν ἡ πρὸς τὸν θεὸν ἐξελήλυθεν) Jazyk viery sa najprv nachaacutedza v konzekutiacutev-nej vete k 16 prijiacutemajuacutec slovo vo veľkom suacuteženiacute a s radosťou pochaacutedzajuacutecou od Ducha Svaumlteacuteho napodobňovali Soluacutenčania Pavla a Paacutena (16) docircsledkom čoho

17 Beacuteda Rigaux Saint Paul Les eacutepitres aux Thessaloniciens (EBib Paris Gabalda 1956) 362 18 Collins ldquoThe Faithrdquo 25319 Za širšiacute kontext sa daacute považovať 1 Sol 12minus212 v ktorom hlavnou teacutemou je Pavlov priacutechod do Soluacutena a jeho pocircsobeniehlaacutesanie v Soluacutene Celkom spraacutevne to vyjadruje Jane M F Heath (ldquoAbsent Presences of Paul and Christ Enargeia in 1 Thessalonians 1minus3rdquo JSNT 321 [2009] 3-38 tu 23) keď piacuteše že v tejto časti listu ldquoPaulrsquos previous visit has been made vividly present to the Thessalonian audience through memories evoked rdquo20 Seyoon Kim (ldquoPaulrsquos Entry [εἴσοδος] and the Thessaloniansrsquo Faith [1 Thessalonians 1minus3]rdquo NTS 51 [2005] 519-42 tu 519-20) navrhuje že v 1 Sol 1minus3 Pavol na piatich miestach opakuje prepojenie medzi jeho priacutechodom do Soluacutena a odpoveďou viery zo strany Soluacutenčanov (15 19-10 21 213 36) Taacuteto teacutema (Pavlov priacutechod a vyacuteslednaacute viera Soluacutenčanov) by tak predstavovala fi l rouge tyacutechto kapitol Naacutevrh maacute svoju priacuteťažlivosť a textovuacute oporu Pri detailnejšom pohľade do textu však vyplyacuteva že minimaacutelne v posledne citovanom verši (36) sa v skutočnosti nedaacute hovoriť o jasnom prepojeniacute medzi Pavlovyacutem priacutechodom a vierou Soluacutenčanov


26

(ὥστε) sa stali vzorom inyacutech veriacich (17) Jazyk viery v priacutetomnom particiacutepiu πιστεύουσιν vyjadruje identitu tyacutech v provincii Macedoacutensko a Achaacutejsko pre kto-ryacutech sa Soluacutenčania stali vzorom Predchaacutedzajuacuteca participiaacutelna veta (16 δεξάμενοι

τὸν λόγον) naznačuje že praacuteve prijiacutemaniacutem slova (Pavlovho posolstva) sa Soluacutenča-nia stali vzorom alebo paradigmou všetkyacutech veriacich v Macedoacutensku a Achaacutejsku Pavol maacute na mysli exemplaacuterny charakter soluacutenskej komunity21 Docircvod pre takyacuteto modelovyacute charakter udaacuteva nasledujuacuteci verš 18 pretože (γάρ) od nich zaznieva slovo Paacutena nielen v Macedoacutensku a Achaacutejsku ale aj do každeacuteho miesta vyšla ich viera v Boha Koncentrickeacute usporiadanie tohto verša ukazuje korešpondenciu vyacuterazov ldquoslovo Paacutenardquo a ldquovaša viera v Bohardquo22 a dovoľuje vniacutemať vieru v Boha ako odpoveď na slovo Paacutena23 Použiacutevajuacutec reacutetorickuacute fi guacuteru prosopopoiea (neživaacute vec alebo objekt je subjektom slovesa a vystupuje ako aktiacutevne konajuacuteca osoba) Pavol uvaacutedza vieru ako subjekt slovesa ἐξέρχομαι v perfektnom aktiacutevnom tvare a hovoriacute o nej ako o tej ktoraacute už vyšla na každeacute miesto (a preto je verejne znaacutema) Viera Soluacutenčanov nezostala geografi cky limitovanaacute iba na Soluacuten ale vyšla aj na ineacute miesta a tak aj inde zaznievajuacute ozveny evanjelia (Pavlovho ohlasovania) Ho-voriac hyperbolicky Pavol tvrdiacute že viera Soluacutenčanov prenikla na všetky miesta a tak sa daacute hovoriť o invaacutezii ich viery do všetkyacutech miest ako naznačuje nadpis tejto sekcie24 Naacutesledne Pavol už ohľadom Soluacutenčanov nemusiacute nič hovoriť (18b) pretože iniacute hovoria o jeho priacutechode do Soluacutena (19a) a o obraacuteteniacute Soluacutenčanov od modiel k živeacutemu Bohu t j o ich viere (19b) Na miestach do ktoryacutech sa Pavol

21 Ceslas Spicq (Theological Lexicon of the New Testament Volume 3 [Peabody Hendrickson 1994] 387) uvaacutedza že termiacuten τύπος maacute v etickyacutech kontextoch vyacuteznam ldquomodelrdquo alebo ldquovzorrdquo V tomto vyacutezname sa u Pavla nachaacutedza v Flp 317 1 Sol 17 2 Sol 39 1 Tim 412 Tiacutet 27 Vyacutenimočnosť analyzovaneacuteho textu vyvstane keď sa pozoruje že na tomto mieste Pavol predstavuje Soluacutenčanov ako tyacutech ktoriacute sa už stali vzorom pre ineacute komunity veriacich Nejednaacute sa o imperatiacutev ale o indikatiacutev 22 a ἐξήχηται b ὁ λόγος τοῦ κυρίου c οὐ μόνον ἐν τῇ Μακεδονίᾳ καὶ ἐν τῇ Ἀχαΐᾳ crsquo ἀλλ᾽ ἐν παντὶ τόπῳ brsquo ἡ πίστις ὑμῶν ἡ πρὸς τὸν θεόν arsquo ἐξελήλυθεν23 Nechyacutebajuacute však naacutevrhy ktoreacute interpretujuacute prvuacute časť 18 (ἀφ᾽ ὑμῶν γὰρ ἐξήχηται ὁ λόγος τοῦ κυρίου) v nezaacutevislosti od druhej ako vyjadrujuacutecu misijnuacute aktivitu samotnyacutech Soluacutenčanov Medzi inyacutemi Bartholomaumlus Henneken (Verkuumlndigung und Prophetie im 1 Thessalonicherbrief Ein Beitrag zur Theologie des Wortes Gottes [SBS 29 Stuttgart Katholisches Bibelwerk 1969] 63) ldquoEs ist hier an eine aktive Verkuumlndigung durch die Thessalonicher zu denkenrdquo Holtz (Thessalonicher 52) ktoryacute možno prehnane považuje subjekt v oboch častiach verša za identickyacute (slovo Paacutena = viera v Boha) predsa len piacuteše pomerne presne vyjadrujuacutec praacuteve teacutematickuacute korešpondenciu medzi dvoma časťami verša ldquoIndem der Glaube der Thessalonicher bekannt wird ertoumlnt zugleich das Evangeliumrdquo 24 V neskoršom Liste Rimanom použiacuteva Pavol obdobnyacute jazyk pri vyzdvihnutiacute Rimanov v uacutevodnom vďakyvzdaniacute kde hovoriacute o ich viere ako o tej ktoraacute sa ohlasuje po celom svete (Rim 18 ὅτι ἡ πίστις ὑμῶν καταγγέλλεται ἐν ὅλῳ τῷ κόσμῳ)


27

dostaacuteva sa už hovoriacute o viere Soluacutenčanov V tyacutechto textoch zo začiatku listu (13 7 8) Pavol zdocircrazňuje verejne znaacutemu dimenziu viery Soluacutenčanov ako aj ich pre-pojenie s inyacutemi veriacimi pre ktoryacutech suacute Soluacutenčania modelom Zmienky o viere adresaacutetov sluacutežia ako prostriedok chvaacutely na ich adresu a tak celkovo ako captatio benevolentiae ktoryacutem sa Pavol snažiacute uchovať si ich naacuteklonnosť

II Pavol medzi veriacimi (210)V kontexte Pavlovho opisu jeho pocircsobenia v Soluacutene ponuacuteka stať 21-12 dve sekcie z ktoryacutech prvaacute (21-8) opisuje Pavlov spocircsob hlaacutesania v Soluacutene a druhaacute (29-12) evokuje viac bezuacutehonneacute spraacutevanie Pavlovho misionaacuterskeho tiacutemu k Soluacutenčanom25 Na tomto mieste suacute Soluacutenčania označeniacute ako veriaci (210) Tak Boh ako aj Soluacutenčania osobne mocircžu dosvedčiť že pre nich veriacich (τοῖς πιστεύουσιν) konali misionaacuteri v uacuteplnej integrite čo je v texte vyjadreneacute troma priacuteslovkami svaumlto spravodlivo a bezuacutehonne Datiacutevny tvar τοῖς πιστεύουσιν opisujuacuteci adresaacutetov je dativus commodi pre benefi t veriacich konal Pavol a jeho tiacutem v Soluacutene bezchybne Veriaci v Soluacutene boli motivaacuteciou pre jeho priacutekladneacute konanie Priacutetomnyacutem particiacutepiom πιστεύουσιν označil už skocircr Pavol tyacutech pre ktoryacutech sa Soluacutenčania stali vzorom (17) Tento epitet teraz sluacuteži na označenie Soluacutenčanov a tak Pavol v liste implikuje existenciu isteacuteho network veriacich do ktoreacuteho patria aj Soluacutenčania K epitetaacutem milovaniacute (14 28) tu Pavol pridaacuteva explicitne ďalšiacute ktoryacutem defi nuje ich identitu Soluacutenčania suacute veriaci Aj keď tematicky a lingvisticky odlišnaacute v liste sa daacute pozorovať korešpondencia medzi 16-7 a 210 V prvom texte sa Soluacutenčania stali vzorom pre inyacutech veriacich v druhom texte Pavol vyzdvihuje svoje vzoroveacute spraacutevanie voči Soluacutenčanom veriacim

III Slovo medzi veriacimi (213)Dezignaacutecia Soluacutenčanov ako veriacich vyjadrenaacute priacutetomnyacutem aktiacutevnym spod-statnenyacutem particiacutepiom od slovesa πιστεύω sa nachaacutedza aj vo verši 213 ktoryacute maacute charakteristiky vďakyvzdania a podľa uacutesudku Bentoglia tvoriacute cez jasneacute terminologickeacute prepojenia inkluacuteziu k prveacutemu vďakyvzdaniu zo začiatku listu (12213 εὐχαριστοῦμεν τῷ θεῷ ἀδιαλείπτως) ktoraacute tak ohraničuje celuacute sekciu s teacutemou Pavlovej priacutetomnosti v Soluacutene26 Po slovese vďakyvzdania vedľajšia veta uvedenaacute cez ὅτι špecifi kuje docircvod pre Pavlovu vďačnosť prijiacutemanie slova zo strany Soluacutenčanov (ldquolebo prijiacutemajuacutec slovo hlaacutesania od naacutesrdquo) Tematicky toto vďakyvzdanie korešponduje s uacutevodnyacutem v ktorom Pavol ďakoval za vieru Soluacute-nčanov (13) a v širšom kontexte spomenul ich prijiacutemanie slova (16 δεξάμενοι τὸν

25 Porov Claude Coulot ldquoPaul agrave Thessalonique (1 Thess 21-12)rdquo NTS 52 (2006) 377-393 tu 380 26 Gabriele Bentoglio Apertura e disponibilitagrave Lrsquoaccoglienza nellrsquoepistolario paolino (TG 2 Roma Editrice Pontifi cia Universitagrave Gregoriana 1995) 29


28

λόγον)27 Prijatie slova je v druhom vďakyvzdaniacute podčiarknuteacute dvoma termiacutenmi pre prijiacutemanie prechodniacutekom aktiacutevneho aoristu παραλαβόντες a indikatiacutevom mediaacutelneho aoristu ἐδέξασθε takže sa daacute hovoriť o ldquonadšenom prijatiacuterdquo28 Pavlov-ho hlaacutesania a Božieho slova obsiahnuteacuteho v ňom zo strany Soluacutenčanov Praacuteve rozliacutešenie medzi slovom ľudiacute a slovom Boha maacute kľuacutečovyacute vyacuteznam v tomto verši Soluacutenčania prijiacutemali slovo hlaacutesania (λόγον ἀκοῆς) od misionaacuterov (παρ᾽ ἡμῶν) prijali však nie slovo ľudiacute (ἐδέξασθε οὐ λόγον ἀνθρώπων) ale akeacute reaacutelne je ako slovo Boha (ἀλλὰ καθώς ἐστιν ἀληθῶς λόγον θεοῦ) Slovo misionaacuterov nebolo v skutočnosti slovo ľudiacute ale slovo Boha Pavol a jeho tiacutem iba sprostredkovali Soluacutenčanom slovo ktoreacuteho pocircvodcom alebo vlastniacutekom je Boh29 Toto slovo So-luacutenčania prijaliVzťažnaacute veta ktoraacute zakončuje 213 (ὃς καὶ ἐνεργεῖται ἐν ὑμῖν τοῖς πιστεύουσιν) modifi kujuacutec konštrukciu λόγον θεοῦ zrazu do textu vsuacuteva ideu uacutečinnosti tohto slova a tyacutem odlišuje toto druheacute vďakyvzdanie od prveacuteho kde podobnaacute myšlien-ka nebola vyjadrenaacute Zaacuteroveň opisuje premostenie medzi minulou a priacutetomnou situaacuteciou v živote soluacutenskej komunity poukaacutezaniacutem na minuleacute hlaacutesanie Pavla a jeho priacutetomnou efektiacutevnosťou Božie slovo priacutetomneacute v slove hlaacutesania je aktiacutevne (ἐνεργεῖται) medzi (ἐν) veriacimi (ὑμῖν τοῖς πιστεύουσιν) Priacutetomnyacute čas v slovese ἐνεργεῖται poukazuje na fakt že slovo Boha je naďalej aktiacutevne medzi veriacimi v Soluacutene aj keď je Pavlovo hlaacutesanie a ich prijatie slova zaacuteležitosťou minulosti (ἐδέξασθε) Docircsledky Pavlovho hlaacutesania suacute naďalej živeacute medzi tyacutemi ktoryacutech Pa-vol označuje veriaci Veriaci v Soluacutene suacute pre Pavla priestorom v ktorom sa jeho posolstvo stelesňujuacutece slovo Boha nevyparilo ale maacute naďalej svoju efektivitu Aj oni ktoriacute slovo prijali a uverili mocircžu byť naďalej dezignovaniacute ako veriaci Preto maacute Pavol docircvod na vďakyvzdaacutevanie

IV Starosť o vieru (32 5) Najvyššia koncentraacutecia terminoloacutegie viery sa nachaacutedza v sekcii 217minus310 kto-raacute sa od predchaacutedzajuacuteceho bloku listu odlišuje tematicky opisom udalostiacute po Pavlovom odchode zo Soluacutena skladajuacutec sa z troch častiacute (I) Pavlove neuacutespešneacute pokusy o naacutevrat (217-20) (II) vyslanie Timoteja (31-5) a (III) Timotejov naacutevrat k Pavlovi so spraacutevami o komunite (36-10) ktoryacute je bezprostrednyacutem podnetom

27 Ako piacuteše Jan Lambrecht (ldquoConnection or Disjunction A Note on 1 Thessalonians 213 Within 12minus313rdquo in Collected Studies on Pauline Literature and on the Book of Revelation [AnBib 147 Roma Editrice Pontifi cio Istituto Biblico 2001] 267-277 tu 274) ldquo[h]e comes back to thanksgiving and to praising the Thessalonians for their strong faithrdquo 28 Bentoglio Apertura e disponibilitagrave 36 29 Holtz (Thessalonicher 98) to vyjadruje nasledovne ldquoDas Predigtwort ergeht durch den Apostel aber es ist Gottes wortrdquo Tuacute istuacute realitu vyjadruje opačnyacutem myšlienkovyacutem pochodom Henneken (Verkuumlndigung und Prophetie 50) ldquoGottes Wort kommt zu uns als Menschenwortrdquo


29

pre Pavlovo piacutesanie tohto listu Druhaacute a tretia časť suacute terminologicky naacutepadneacute vďaka paumlťnaacutesobneacutemu opakovaniu podstatneacuteho mena viera (32 5 6 7 10) čo poukazuje na docircležitosť viery Soluacutenčanov v tyacutechto perikopaacutech listu Timotej bol do Soluacutena poslanyacute kvocircli ich viere a vraacutetil sa k Pavlovi so spraacutevami o ich viere ktoraacute sa naacutesledne stala zdrojom uacutetechy pre Pavla a docircvodom pre jeho zamyacutešľanuacute cestu spaumlť do SoluacutenaUsporiadanie perikopy o poslaniacute Timoteja (31-5) za pomoci inkluacutezie daacuteva do popredia Pavlovu starosť o vieru Soluacutenčanov ako primaacuterny docircvod pre vyslanie Timoteja a v širšom poniacutemaniacute mocircže byť viera Soluacutenčanov považovanaacute za teacutemu textu ktoryacute opisuje prekonanie separaacutecie Pavla od Soluacutenčanov cez poslanie Ti-moteja Začiatok a koniec perikopy si korešponduje v tom že v nich Pavol udaacuteva okolnosti v ktoryacutech Timoteja vyslal do Soluacutena (už nemohol viac odluacutečenie vy-držať [zaacutepor od slovesa στέγω]) spomiacutena akciu poslania (sloveso πέμπω v ak-tiacutevnom aoriste) a najmauml cieľ poslania v suacutevislosti s vierou Soluacutenčanov (upevniť a povzbudiť vo viere [ὑπὲρ τῆς πίστεως ὑμῶν]dozvedieť sa o stave ich viery [τὴν πίστιν ὑμῶν])30 Paralela medzi začiatkom a koncom perikopy je tak nepre-hliadnuteľnaacute 31-2 μηκέτι στέγοντες ἐπέμψαμεν Τιμόθεον εἰς τὸ στηρίξαι ὑμᾶς καὶ παρακαλέσαι ὑπὲρ τῆς πίστεως ὑμῶν 35 μηκέτι στέγων ἔπεμψα εἰς τὸ γνῶναι τὴν πίστιν ὑμῶν Timotej je označenyacute ako Pavlov brat a spolupracovniacutek Boha v evanjeliu Krista (32)31 a v tejto kapacite ho Pavol poslal do Soluacutena Cieľ posla-nia na začiatku perikopy vyjadrujuacute tri neurčitky v predložkovej vaumlzbe (εἰς τό + infi nitiacutev) upevniť a povzbudiť vo viere (εἰς τὸ στηρίξαι ὑμᾶς καὶ παρακαλέσαι ὑπὲρ τῆς πίστεως ὑμῶν) aby nikto nebol otrasenyacute v priacutetomnyacutech suacuteženiach (τὸ μηδένα σαίνεσθαι ἐν ταῖς θλίψεσιν ταύταις) Prveacute dva infi nitiacutevy vyjadrujuacute že Timotejova misia spočiacutevala v upevneniacute a povzbudeniacute ohľadom viery po tom čo Soluacutenčania už k viere prišli vďaka Pavlovmu hlaacutesaniu Tretiacute infi nitiacutev udaacuteva docircvod pre potrebu povzbudenia aby nikto zo Soluacutenčanov nebol v priacutetomnyacutech suacuteženiach otrasenyacute Suacuteženia ktoreacute Soluacutenčania zakusovali predstavovali ne-bezpečenstvo pre ich vieru a naopak viera v ktorej potrebovali byť upevneniacute predstavovala oporu alebo pevnyacute bod v suacuteženiach32 Upevnenie vo viere bolo

30 Ako piacuteše Collins (ldquoThe Faithrdquo 259) ldquoTimothyrsquos visit directly relates to the faith of the Thessaloniansrdquo 31 Označenie Timoteja τὸν ἀδελφὸν ἡμῶν καὶ συνεργὸν τοῦ θεοῦ poukazuje na jeho vzťah k Pavlovi a Bohu Tak je evidentneacute že Timotej nebol do Soluacutena poslanyacute iba ako brat a zaacutestupca Pavla ale aj ako spolupracovniacutek a teda zaacutestupca Boha Ilustraacuteciou tohto Timotejovho postavenia mocircže byť pekneacute teacutematickeacute prepojenie medzi Timotejom a Bohom vytvoreneacute cez použitie slovesa στηρίζω v tejto kapitole V 32 Pavol udaacuteva cieľ poslania Timoteja ako upevnenie komunity (εἰς τὸ στηρίξαι ὑμᾶς) Tuacuteto terminoloacutegiu aplikuje v 313 na Boha kde prosiacute aby Boh upevnil srdcia adresaacutetov (εἰς τὸ στηρίξαι ὑμῶν τὰς καρδίας) Timotej ako spolupracovniacutek Boha bol do Soluacutena poslanyacute robiť to čo robiacute Boh posilňovať komunitu 32 Pod suacuteženiami (ἐν ταῖς θλίψεσιν ταύταις) ktoryacutem boli Soluacutenčania vystaveniacute sa podľa naacutezoru exegeacutetov rozumejuacute prenasledovania a uacutetlak zo strany miestnych židov Pre kompaktnyacute sumaacuter


30

hlavnyacutem motiacutevom pre poslanie Timoteja33 a tak centraacutelnym bodom zaacuteujmu pri Pavlovej neuskutočnenej tuacutežbe vraacutetiť sa do Soluacutena Rovnakaacute perspektiacuteva je priacute-tomnaacute na konci perikopy kde je cieľ poslania opiacutesanyacute v rovnakej syntaktickej jednotke ako na začiatku (εἰς τό + infi nitiacutev) poznať vašu vieru (εἰς τὸ γνῶναι

τὴν πίστιν ὑμῶν) Podľa tohto vyacuterazu Pavol Timoteja poslal aby sa dozvedel v akom stave je ich viera amdashako dodaacuteva druhaacute časť veršamdashči ich pokušiteľ ne-pokuacutešal a naacutemaha mi sio naacuterov nevyšla napraacutezdno V oboch priacutepadoch zmienky o viere si je Pavol vedomyacute nebezpečenstva ktoreacute mohlo spocircsobiť nestaacutelosť (33 suacuteženie) alebo odchododpad od viery (35 pokušiteľ) Celaacute perikopa o poslaniacute Timoteja prezraacutedza Pavlovo reaacutelne vniacutemanie krehkosti vierymdashich viera mohla byť ohrozenaacute suacuteženiami (32-3) a mohla byť dokonca atakovanaacute pokušiteľom (35) Z textu zaacuteroveň vyplyacuteva že viera nebola prostriedkom pre odstraacutenenie suacuteženiacute a vyhnutie sa testom veriaci Soluacutenčania mohli podliehať obom Perikopa odraacuteža skutočnuacute starostlivosť apoštola o vieru Soluacutenčanov Po emociaacutelnom opiacute-saniacute odluacutečenia od Soluacutenčanov (217-20) v 31-5 sa Pavol ukazuje vo svojej funkcii apoštola ktoreacutemu ležal na srdci stav viery jeho komunity aj po jeho odchode zo Soluacutena

V Radosť z viery (36 7 10)Teacutemou nasledujuacutecej perikopy (36-10) je naacutevrat Timoteja zo Soluacutena a Pavlove reakcie na jeho spraacutevy o situaacutecii v Soluacutene Akcia Timoteja pri naacutevrate je vyjad-renaacute slovesom εὐαγγελίζω v 36 ktoreacute korešponduje ku γινώσκω v 35 Pavlovi ktoryacute sa chcel dozvedieť v akom stave je viera Soluacutenčanov a pre tento cieľ tam vyslal Timoteja (35) Timotej pri naacutevrate oznamuje dobruacute zvesť o ich viere (36) Použiteacute sloveso daacuteva celej pasaacuteži radostneacute podfarbenie a pomaacuteha kreovať kon-trast tejto perikopy k predchaacutedzajuacutecej v ktorej dominovalo vyjadrenie Pavlovej ustarostenosti Termiacuten viera (spolu s laacuteskou a dobrou spomienkou na misionaacute-rov) je priamy objekt slovesa εὐαγγελίζω (presne ako v 35 pri slovese γινώσκω) a jeho poziacutecia na prvom mieste podčiarkuje jeho docircležitosť34 podobne ako pri vďakyvzdani na začiatku listu (13) Spraacuteva o viere Soluacutenčanov v ušiach Pavla prinesenaacute Timotejom zo Soluacutena ukazuje že sa skutočne napĺňa čo Pavol spo-menul v 18 ich viera vyšla na každeacute miesto a teraz sa dostala aj k Pavlovi ktoryacute

spomenutej situaacutecie pozri Pieter G R de Villiers ldquoSafe in the Family of God Soteriological Perspectives in 1 Thessaloniansrdquo in Salvation in the New Testament Perspectives on Soteriology (ed Jan G van der Watt NovTSup 121 Leiden Brill 2005) 305-330 tu 308-309 33 Upevnenie vo viere interpretuje Regina Boumlrschel (Die Konstruktion einer christlichen Identitaumlt Paulus und die Gemeinde von Thessalonich in ihrer hellenistisch-roumlmischen Umwelt [BBB 128 Berlin Philo 2001] 202) jednoducho a vyacutestižne ako ldquoeine Staumlrkung ihrer Identitaumlt als Christenrdquo 34 Vanhoye (Tessalonicesi 110) pozoruje ldquoQuesta notizia portata da Timoteo egrave la cosa piugrave essenziale per Paolo perciograve ne parla in primo luogo e ne riparleragrave nel v7rdquo


31

(v Korinte) netrpezlivo čakal na naacutevrat Timoteja Keďže sa Pavol cez Timoteja dozvedel radostnuacute zvesť o ich viere pri piacutesaniacute listu ktoryacutem reaguje aj na tieto dobreacute spraacutevy mocircže pokojne označiť Soluacutenčanov ako veriacich (210 13) hoci v perioacutede po odchode zo Soluacutena a pred kompoziacuteciou listu prevlaacutedala starosť o ich vieru Viera Soluacutenčanov zastihla Pavla na mieste z ktoreacuteho im piacuteše list a o docircsledkoch jej priacutechodu pre neho hovoriacute nasledujuacuteci verš (37 διὰ τοῦτο)Pavol vyznaacuteva že vďaka Timotejovyacutem spraacutevam bol potešenyacute (παρεκλήθημεν) čo sa tyacuteka Soluacutenčanov (ἐφ᾽ ὑμῖν) pri svojom suacuteženiacute a uacutezkosti (ἐπὶ πάσῃ τῇ ἀνάγκῃ καὶ θλίψει ἡμῶν) skrze ich vieru (διὰ τῆς ὑμῶν πίστεως) Posledne menovanyacute vyacuteraz vyjadruje inštrumentalitu viery pri prineseniacute uacuteľavy Pavlovi cez ich vieru prišlo Pavlovi povzbudenie V texte je naacutepadneacute použitie slovesa παρακαλέω ktoreacute vyjadruje vplyv viery Soluacutenčanov na Pavla a vytvaacutera zaacutemerneacute prepojenie k opisu misie Timoteja Najprv bol Timotej poslanyacute povzbudiť Soluacutenčanov vo viere (32 παρακαλέσαι ὑπὲρ τῆς πίστεως ὑμῶν) pri jeho naacutevrate je dynamika vzťahu misionaacuteri-komunita opačnaacute viera Soluacutenčanov prinaacuteša povzbudenie Pavlovi (37 παρεκλήθημεν διὰ τῆς ὑμῶν πίστεως) Zdrojom potešenia pre Pavla suacute Soluacutenčania a ich viera Nasledujuacuteci verš (38) spontaacutenne vyjadruje tuacute istuacute myšlienku čo prezraacutedza tematickaacute paralela s 37 Slovesu παρεκλήθημεν korešponduje ζῶμεν a vyacuterazu διὰ τῆς ὑμῶν πίστεως veta ἐὰν ὑμεῖς στήκετε ἐν κυρίῳ Teraz Pavol žijebol potešenyacute keď sa dozvedel že stoja pevne v Paacutenoviveria35 Viera Soluacutenčanov takpovediac priniesla Pavlovi novyacute životPo spomenutiacute uacutetechy z viery Soluacutenčanov Pavol voľne prechaacutedza do vďakyvzda-nia (39) ktoreacute vystrieda spraacuteva o modlitbe v ktorej je poslednyacutekraacutet v tejto sekcii spomenutaacute viera Soluacutenčanov (310) Obsahom tejto modlitby je viacutezia buduacuteceho vzťahu so Soluacutenčanmi Jeho prosba je formulovanaacute v dvoch paralelnyacutech vetaacutechmdashprvaacute vyjadruje ľudskyacute aspekt vzťahu medzi Pavlom a Soluacutenčanmi a druhaacute apoš-tolskyacutemdashnasledujuacutecich po konštrukcii vyjadrujuacutecej cieľ prosby (εἰς τό + infi nitiacutev) vidieť ich tvaacuter (ἰδεῖν ὑμῶν τὸ πρόσωπον) a napraviť veci chyacutebajuacutece v ich viere (καταρτίσαι τὰ ὑστερήματα τῆς πίστεως ὑμῶν) Zmienka o naacuteprave nedostatkov v ich viere sa zdaacute byť prvou negatiacutevnou vyacutepoveďou o viere Soluacutenčanov v liste Aj keď spojenyacute zvlaacuteštne so slovesom καταρτίζω (opraviť zreštaurovať) termiacuten ὑστέρημα nemusiacute mať nevyhnutne negatiacutevnu konotaacuteciu napr v zmysle chyby alebo nepodarku ale vyjadruje to čo ešte nie je uacuteplne naplneneacute alebo skončeneacute36

35 Teacutematickaacute korešpondencia medzi ὑμῶν πίστεως (37) a στήκετε ἐν κυρίῳ (38) predstavuje vieru ako spocircsobujuacutecu vzťah s Paacutenom vyjadrenyacute cez obraz staacutetia v Paacutenovi Už na začiatku listu v epistolaacuternom preskripte (11) bola vyjadrenaacute idea vzťahu soluacutenskej cirkvi k Ježišovi analogickyacutem jazykom existencie v Ježišovi Kristovi List je adresovanyacute τῇ ἐκκλησίᾳ Θεσσαλονικέων ἐν θεῷ πατρὶ καὶ κυρίῳ Ἰησοῦ Χριστῷ 36 Porov Spicq Theological Lexicon 431 Celkom zaujiacutemavyacute obraz použiacuteva Hermann Binder (ldquoPaulus und die Thessalonicherbrieferdquo in The Thessalonian Correspondence [BETL 87 ed


32

Text predovšetkyacutem vyacuteslovne spomiacutena že Pavol neprestajne prosiacute Boha aby raz mohol vidieť tvaacuter Soluacutenčanov a tak osobne opraviť nedostatky ich viery Aj keď bol Timotej už poslanyacute do Soluacutena upevniť ich vo viere a hoci aj samotnyacute list ob-sahuje pasaacuteže určeneacute ako inštrukcie pre soluacutensku komunitu (kap 4minus5) Pavlova misia ešte nie je skončenaacute a Pavol im oznamuje že aj po odoslaniacute listu tuacuteži osob-ne priacutesť do Soluacutena a doplniť ich vieru Text nedovoľuje usuacutediť o akeacute konkreacutetne neuacuteplnosti v priacutepade viery Soluacutenčanov išlo Vzhľadom na Pavlovu chvaacutelu viery Soluacutenčanov vo zvyšku listu a na možnosť doplniť chyacutebajuacutece informaacutecie o viere cez samotnyacute list Pavlova vyjadrenaacute tuacutežba osobne sa vraacutetiť do Soluacutenu podporuje veľmi peknyacute naacutevrh Schmidta ktoryacute hovoriacute ldquoNemysliacute tak Pavol v 310 skocircr na pokračovanie svojej roly priacutekladu praktickej viery ako na svoje kaacutezanierdquo37 Tuacutežba priacutesť do Soluacutena napovedaacute že osobnyacute priacuteklad Pavla maacute byť prostriedkom k do-plneniu viery Soluacutenčanov V celej tejto sekcii (31-10) sa daacute vypozorovať že viera Soluacutenčanov je neustaacutelym objektom Pavlovej starostlivosti Taacuteto starostlivosť sa prejavila v minulosti poslaniacutem Timoteja s cieľom posilniť ich vo viere prejavuje sa v priacutetomnosti piacutesaniacutem listu a maacute sa prejaviť aj v buduacutecnosti plaacutenovanou naacutev-števou so zaacutemerom doplniť ich vieru

VI Nevyhnutnosť viery (414)Jazyk viery maacute svoje miesto aj v dvoch centraacutelnych eschatologickyacutech textoch listu (413-18 a 51-11) ktoreacute patria medzi najznaacutemejšie pasaacuteže soluacutenskej koreš-pondencie V prvej z nich sa do centra pozornosti dostaacutevajuacute tiacute ktoryacutech Pavol nazyacuteva eufemizmom ldquospiacirdquo a začiatok pasaacuteže jasne nastoľuje tuacuteto teacutemu (413 περὶ τῶν κοιμωμένων) Viac ako komplikovanaacute syntax a obraznosť celej pasaacuteže skutočnyacutem probleacutemommdashto je uznaneacute ešte aj v jednej z nedaacutevnych štuacutediiacute Luc-kensmeyerom38mdashje identifi kaacutecia presnej životnej situaacutecie a probleacutemu v soluacutenskej komunite o ktoryacutech sa Pavol cez Timoteja dozvedel a na ktoreacute v tejto perikope ide odpovedať (οὐ θέλομεν δὲ ὑμᾶς ἀγνοεῖν ἀδελφοί περὶ τῶν κοιμωμένων) Ako reprezentant všeobecne ponuacutekaneacuteho exegetickeacuteho uacutesudku sa daacute uviesť Ascough ktoryacute tvrdiacute že vo vniacutemaniacute Soluacutenčanov ich mŕtvi t j zomreliacute pred priacutechodom Krista nemali naacutedej participovať na spaacutese pri Kristovom naacutevrate39 V hrubyacutech rysoch povedaneacute paacutelčivou otaacutezkou pre Soluacutenčanov bol status a naacuteslednyacute osud

Raymond F Collins Leuven University Press 1990] 87-93 tu 89) keď piacuteše ldquo[D]ie πίστις als ein Lehrgebaumlude vorgestellt ist das Luumlcken aufweisen kann rdquo Tieto praacutezdne miesta chce Pavol svojou buduacutecou naacutevštevou zaplniť 37 Eckart David Schmidt Heilig ins Eschaton Heiligung und Heiligkeit als eschatologische Konzeption im 1 Thessalonicherbrief (BZNW 167 Berlin De Gruyter 2010) 19138 David Luckensmeyer The Eschatology of First Thessalonians (NTOA 71 Goumlttingen Vandenhoeck amp Ruprecht 2009) 173 39 Richard S Ascough ldquoA Question of Death Paulrsquos Community-Building Language in 1 Thessalonians 413-18rdquo JBL 1233 (2004) 509-530 tu 525


33

mŕtvych ich vyluacutečenie z udalosti Kristovho naacutevratu Jadro Pavlovej odpovede v tejto pasaacuteži ktorou sa snažiacute upokojiť zneistenyacutech Soluacutenčanov formuluje Schrei-ber opaumlť v reprezentatiacutevnom zmysle takto ldquoKeďže zomreliacute buduacute pred vlastnou udalosťou Paacutenovho priacutechodu vzkrieseniacute buduacute mať na nej plnuacute uacutečasťrdquo40 V pasaacuteži sa Pavol usiluje ukaacutezať že zomreliacute nebuduacute znevyacutehodneniacute oproti živyacutem ale obe skupiny buduacute plne benefi tovať zo života s Kristom pri jeho naacutevrateV prvom verši perikopy okrem nastolenia teacutemy Pavol hneď poukazuje na fi nalitu (ἵνα) svojej inštrukcie aby Soluacutenčania neboli zarmuacuteteniacute vzhľadom na zomrelyacutech ako ostatniacute ktoriacute nemajuacute naacutedej (413b) Vlastnaacute odpoveď na otaacutezku o osude zomrelyacutech sa začiacutena podmieňovacou vetou protasis ktoraacute vsuacuteva do argumentaacutecie tradičnyacute jazyk viery v Ježišovu smrť a vzkriesenie (414a εἰ γὰρ πιστεύομεν ὅτι Ἰησοῦς ἀπέθανεν καὶ ἀνέστη) Hneď nato v apodosis Pavol ne-preberaacute element vzkriesenia ako by bolo logickeacute očakaacutevať ale cez porovnanie41 medzi situaacuteciou Ježiša a situaacuteciou zomrelyacutech skrze neho prenaacuteša docircsledok jeho vzkriesenia pre zomrelyacutech Boh ich privedie skrze Krista s niacutem (414b οὕτως καὶ

ὁ θεὸς τοὺς κοιμηθέντας διὰ τοῦ Ἰησοῦ ἄξει σὺν αὐτῷ) Scenaacuter tejto jednoducho formulovanej vyacutepovede je potom detailnejšie vykreslenyacute v 415-17 pred exhorta-tiacutevnym koncom perikopy v 4181 Sol 414 predstavuje ldquocentraacutelnu vyacutepoveď vieryrdquo42 ktoraacute sluacuteži ako zaacuteklad pre Pavlovu odpoveď Viera v smrť a vzkriesenie Ježiša musiacute zahŕňať vieru vo vzkriesenie zomrelyacutechmdashaj keď tento element Pavol explicitne nespomiacutena43mdasha ich privedenie s Ježišom Vieru v Ježišovo vzkriesenie udaacuteva Pavol ako podmienku pre odstraacutenenie smuacutetku ohľadom zomrelyacutech ak Soluacutenčania veria že Ježiš bol vzkriesenyacute musia veriť že Boh vykonaacute podobneacute aj na ich zomrelyacutech44 a privedie ich s Kristom―toto je os Pavlovho argumentu V doterajšom priebehu listu sa siacutece čitateľ už stretaacuteval s terminoloacutegiou viery avšak až v 414 Pavol najexplicitnejšie udaacuteva obsah viery ide o vieru vo vzkriesenie Ježiša Podmieňovacia veta v 414

40 Stefan Schreiber ldquoEine neue Jenseitshoffnung in Thessaloniki und ihre Problemerdquo Bib 88 (2007) 326-350 tu 349-350 41 Pre nejasnuacute syntax tohto verša a funkciu adverbia οὕτως pozri Joseph Plevnik ldquoThe Destination of the Apostle and of the Faithful Second Corinthians 413b-14 and First Thessalonians 414rdquo CBQ 62 (2000) 83-95 tu 86 Schmidt Heilig ins Eschaton 186-187 Peter Siber Mit Christus leben Eine Studie zur paulinischen Auferstehungshoffnung (ATANT 61 Zuumlrich Theologischer Verlag 1971) 25-26 Sebastian Schneider Vollendung des Auferstehens Eine exegetische Untersuchung von 1 Kor 1551-52 und 1 Thess 413-18 (FzB 97 Wuumlrzburg Echter 2000) 258-259 42 Schreiber ldquoEine neue Jenseitshoffnungrdquo 327 43 Slovami Iovina (Tessalonicesi 220) ldquola risurrezione eacute data per implicitamente acquisita rdquo 44 Pavol stavia svoj argument na predpoklade pretrvaacutevajuacuteceho vzťahu medzi Ježišom a zomrelyacutemi čo Reneacute Kieffer (ldquoLrsquoeschatologie en 1 Thessaloniciens dans une perspective rheacutetoriquerdquo in The Thessalonian Correspondence [BETL 87 ed Raymond F Collins Leuven University Press 1990] 206-219 tu 213) komentuje nasledovne ldquoLe lien qui existe entre les deacuteceacutedeacutes et Jeacutesus qui est mort est une garantie suffi sante pour que Dieu les amegravene avec Jeacutesus ressusciteacuterdquo


34

daacuteva tušiť že Kristovo vzkriesenie bolo časťou Pavlovho ohlasovania v Soluacute-ne Pavol teraz pripomiacutena Soluacutenčanom vieru vo vzkriesenie Krista ktoraacute maacute zahŕňať vieru v zjednotenie zomrelyacutech s Kristom (a ich predchaacutedzajuacutece vzkriese-nie tiež) V bezprostrednom kontexte je nakoniec možneacute pozorovať protikladnuacute korelaacuteciu viery a naacutedeje Od tyacutech ktoriacute nemajuacute naacutedej (413b οἱ μὴ ἔχοντες ἐλπίδα) sa Soluacutenčania liacutešia začleneniacutem k tyacutem ktoriacute veria (414a πιστεύομεν) Ich viera je rozlišovaciacutem znameniacutem od ostatnyacutech ktoriacute suacute bez naacutedeje Prepojenie viery a naacutedeje je potom priacutetomneacute aj v nasledujuacutecej pasaacuteži listu Soluacutenčania majuacute nosiť pancier viery a laacutesky a rovnako prilbu naacutedeje na spaacutesu

VII Pancier viery (58)Po odpovedi na ustarostenosť Soluacutenčanov o osud tyacutech ktoriacute zomreli pred naacute-vratom Paacutena (413-18 περὶ τῶν κοιμωμένων) sa Pavol obracia k problematike ich uacutezkosti o čase Paacutenovho priacutechodu (51-11 περὶ δὲ τῶν χρόνων καὶ τῶν καιρῶν) V tejto pasaacuteži sa čitateľ ešte raz v raacutemci listu stretne s jazykom viery konkreacutetne vo vyacuteraze ἐνδυσάμενοι θώρακα πίστεως καὶ ἀγάπης (58) Pavlovyacutem skutočnyacutem zaacuteujmom v tejto pasaacuteži však nie je odpovedať na otaacutezku o čase Paacutenovho priacutecho-dumdashSoluacutenčania totiž presne vedia (52 αὐτοὶ γὰρ ἀκριβῶς οἴδατε) že Paacutenov deň priacutede nečakane ako zlodej v noci (52 ὡς κλέπτης ἐν νυκτί) a ako pocircrodneacute bolesti na tehotnuacute ženu (53 ὥσπερ ἡ ὠδὶν τῇ ἐν γαστρὶ ἐχούσῃ) Ako pekne ukazuje Focant na začiatku state použiacuteva Pavol reacutetorickuacute fi guacuteru praeteritio aby Soluacute-nčanov nenaacutepadne rozptyacutelil od ustarostenosti o buduacuteci priacutechod Paacutena a obraacutetil ich pozornosť k ich priacutetomneacutemu statusu a požiadavkaacutem konania v priacutetomnos-ti45 Seacuteria určityacutech slovies a prechodniacutekov v preacutezente potvrdzuje takyacuteto naacutevrh Soluacutenčania nie suacute vo tme (54 οὐκ ἐστὲ ἐν σκότει) a suacute synmi svetla a synmi dňa (55a υἱοὶ φωτός ἐστε καὶ υἱοὶ ἡμέρας) Kresťania nepatria noci ani temnote (55 οὐκ ἐσμὲν νυκτὸς οὐδὲ σκότους) ale dňu (58 ἡμεῖς δὲ ἡμέρας ὄντες) Všetky tieto vyacuterazy v priacutetomnom čase poukazujuacute na priacutetomnuacute identitu Soluacutenčanov a praacuteve taacuteto je v texte v poprediacute Text však obsahuje aj viacereacute hortatiacutevne konjunktiacutevy preacutezenta ktoryacutemi Pavol vyjadruje priacutetomneacute požiadavky konania vyplyacutevajuacutece z priacutetomnej identity Soluacutenčanov Seacuteria troch takyacutechto konjunktiacutevov je obsiahnutaacute v 56 Kresťania nemajuacute driemať (μὴ καθεύδωμεν) ale majuacute bdieť (γρηγορῶμεν)

45 Camille Focant ldquoLes fi ls du jour (1 Thes 55)rdquo in The Thessalonian Correspondence (BETL 87 ed Raymond F Collins Leuven University Press 1990) 348-355 tu 349-350 Reacutetorickaacute fi guacutera praeteritio patriacute medzi tzv fi gurae per detractionem a predstavuje reacutetorickyacute proces ktoryacutem autor priťahuje pozornosť k určiteacutemu subjektu hovoriac že o ňom nebude hovoriť Pozri Heinrich Lausberg Handbuch der literarischen Rhetorik Eine Grundlegung der Literaturwissenschaft (Muumlnchen Max Hueber 1960) 880-889 V analyzovanom texte Pavol hovoriacute že nebude piacutesať o časoch aby sa skocircr koncentroval na spocircsob priacutechodu Paacutenovho dňa V skutočnosti ako uvaacutedza Focant chce Pavol obraacutetiť pozornosť Soluacutenčanov k ich priacutetomnej situaacutecii


35

a byť triezvi (νήφωμεν) Ďalšiacute konjunktiacutev sa nachaacutedza v 58 Ako tiacute ktoriacute suacute zo dňa kresťania majuacute byť triezvi (νήφωμεν) oblečeniacute do naacuteprsneacuteho brnenia viery a laacutesky s prilbou naacutedeje na spaacutesu46 Prijatyacute mocircže byť naacutevrh Kima podľa ktoreacute-ho exhortaacutecia byť triezvy a oblečenyacute v pancieri viery a laacutesky zakončuje Pavlov argument rozvinutyacute v 51-7 a naacutesledneacute verše 59-10a poskytujuacute docircvod pre tuacuteto exhortaacuteciu lebo Boh naacutes určil pre ziacuteskanie spaacutesy skrze Ježiša Krista47 Vzhľadom na hore dokumentovanuacute priacutetomnosť preacutezentov v texte sa rovnako daacute prijať naacute-zor Heila ktoryacute tvrdiacute že exhortaacutecia bdieť a byť triezvy v 56-8 je hlavnyacutem cieľom celej pasaacuteže48 Jazyk viery sa teda vyskytuje v Pavlovej exhortaacutecii pre priacutetomnyacute život Soluacutenča-nov pred priacutechodom Paacutenovho dňa Soluacutenčania majuacute byť triezvi oblečeniacute do pan-ciera viery a laacutesky49 Termiacuten viera sa nachaacutedza v genitiacutevnej konštrukcii θώρακα πίστεως ktoraacute mocircže mať zmysel epexegetickeacuteho genitiacutevu Soluacutenčania majuacute byť oblečeniacute do brnenia ktoryacutem je viera50 Samotnyacute vyacuteraz je metaforou spojeniacutem dvoch zvyčajne nespojiteľnyacutech termiacutenov (pancier = viera) pričom zdrojom ob-razu je vojenskaacute domeacutena θώραξ označuje naacuteprsneacute brnenie pancier chraacuteniace vojakovu hruď a teda životne docircležiteacute orgaacuteny ako srdce a pľuacuteca Taacuteto funkcia podčiarkuje docircležitosť panciera Tento termiacuten sa vyskytuje v LXX tak v reaacutelnom ako aj metaforickom zmysle a rovnakeacute pozorovanie platiacute pre NZ Pavol teda ne-bol prvyacute kto použil termiacuten v metaforickom zmysle a praacuteve metaforickeacute použitie panciera v SZ pravdepodobne inšpirovalo Pavla 51

46 Aspekt konania v priacutetomnosti je vyzdvihnutyacute aj cez slovesaacute v preacutezente v 510-11 47 Seyoon Kim ldquoThe Jesus Tradition in 1 Thess 413minus511rdquo NTS 42 (2002) 225-242 tu 227 48 John Paul Heil ldquoThose Now ʻAsleepʼ (not dead) Must be ʻAwakenedrsquo for the Day of the Lord in 1 Thess 59-10rdquo NTS 46 (2000) 464-471 tu 467 49 Zmienka o viere a laacuteske mocircže evokovať dvojdielny pancier chraacuteniaci vojakovu hruď a chrbaacutet 50 Porov Bernd Kuschnerus Die Gemeinde als Brief Christi Die kommunikative Funktion der Metapher bei Paulus am Beispiel von 2 Kor 2minus5 (FRLANT 197 Goumlttingen Vandenhoeck amp Ruprecht 2002) 32 Malherbe Thessalonians 298 Rigaux Thessaloniciens 568 51 Podľa 1 Sam 175 je pancier suacutečasťou vyacutezbroje Goliaacuteša (θώρακα ἁλυσιδωτὸν αὐτὸς ἐνδεδυκώς) Azzan Yadin (ldquoGoliathrsquos Armor and Israelite Collective Memoryrdquo VT 54 [2004] 373-395 tu 392) uvaacutedza že praacuteve v tejto perikope (1 Sam 17) ldquothe minute details of Goliathrsquos armor are exceptionalrdquo a to markantne odlišuje tento text od inyacutech biblickyacutech perikop opisujuacutecich vojenskuacute vyacutezbroj Do panciera je zaodenyacute kraacuteľ Achab pri svojej smrti zasiahnutyacute syacuterskym lukostrelcom cez pľuacuteca a pancier (1 Kr 22342 Krn 1833 ἀνὰ μέσον τοῦ θώρακος) Pozri aj 2 Krn 2614 Neh 410 Jer 264 Ez 384 Udatnosť Juacutedu Machabejskeacuteho je zdocircraznenaacute opisom jeho vyacutezbroje v ktorej sa nachaacutedza aj pancier (1 Mach 33 ἐνεδύσατο θώρακα) Pozri ďalej 1 Mach 62 V Biblii naacutejdeme texty spomiacutenajuacutece opancierovaneacute zvierataacute (1 Mach 643 Zjv 99 17) Kniha Joacuteb prirovnaacuteva kožu krokodiacutela ku pancieru spomiacutenajuacutec nemožnosť vniknuacuteť do zaacutehybu jeho panciera (415 εἰς δὲ πτύξιν θώρακος αὐτοῦ τίς ἂν εἰσέλθοι) S metaforickyacutem použitiacutem (a občas aj s aplikaacuteciou panciera ako Božej vyacutezbroje) sa stretaacutevame v Muacuted 518 (ἐνδύσεται θώρακα δικαιοσύνην) Sir 4320 (ὡς θώρακα ἐνδύσεται τὸ ὕδωρ) Iz 5917 (καὶ ἐνεδύσατο δικαιοσύνην ὡς θώρακα) V NZ sa termiacuten použiacuteva v reaacutelnom zmysle v Zjv 99 17 (opancierovaneacute kone) a v metaforickom zmysle v 1 Sol 58 a Ef 614 Pre detaily ohľadom panciera pozri John Pairman Brown ldquoPeace Symbolism in Ancient Military Vocabularyrdquo VT 21 (1971) 1-23 Kurt Galling ldquoGoliath und seine Ruumlstungrdquo in Volume Du Congregraves Genegraveve 1965 (Leiden Brill 1966) 150-169 tu 161-163


36

Hlavnou exegetickou otaacutezkou zostaacuteva taacute o konkreacutetnom aspekte panciera ktoryacute maacute Pavol na mysli v 1 Sol 51-1152 Vzhľadom na samotneacute použitie obrazu z vo-jenskej domeacuteny sa vyacutezva byť oblečenyacute do panciera viery a laacutesky s prilbou naacutedeje často interpretuje ako povzbudenie k pripravenosti do boja53 V analyzovanej perikope by obraz človeka oblečeneacuteho do panciera snaacuteď staacutel v harmoacutenii s pred-stavou priacutechodu Paacutenovho dňa ako zničenia (53) priacutechod deštrukcie by neubliacutežil tyacutem ktoriacute buduacute v obrannej vyacutezbroji viery laacutesky a naacutedeje54 Kvocircli presnosti však treba poukaacutezať na fakt že obraz (duchovneacuteho) boja znaacutemy z neskoršieho listu Efezanom (610-20) ktoryacute takisto použiacuteva metaforu panciera nefi guruje v kon-texte listu Soluacutenčanom55 Pavol v skutočnosti nedefi nuje a ani nenaznačuje proti komu a do akeacuteho boja majuacute byť Soluacutenčania obrneniacute Je preto možneacute navrhnuacuteť že pri metaforickom jazyku panciera viery maacute Pavol na mysli viac ineacute aspekty panciera ako obrannyacute Nič nebraacuteni hypoteacuteze že Pavol mocircže naznačovať vidi-teľnosť panciera ako vonkajšieho kusu vyacutezbroje Tak ako je pancier viditeľnyacute na postave vojaka tak maacute byť viera viditeľnaacute na živote Soluacutenčanov Tento element viditeľnosti je okrem toho markantne priacutetomnyacute v kontexte pretože v tejto pa-saacuteži ako už bolo spomenuteacute Pavol viackraacutet zdocircrazňuje existenciu Soluacutenčanov vo svetle tak vyjadreniami s negatiacutevnou formulaacuteciou (54 οὐκ ἐστὲ ἐν σκότει 55 οὐκ ἐσμὲν νυκτὸς οὐδὲ σκότους) ako aj s pozitiacutevnou (55a υἱοὶ φωτός ἐστε καὶ υἱοὶ ἡμέρας 58 ἡμεῖς δὲ ἡμέρας ὄντες) Tieto tvrdenia implikujuacute že Soluacutenčania nie suacute v tme a preto pri priacutechode Paacutenovho dňa buduacute mocirccť byť ľahko identifi -

52 Aj v tomto priacutepade exegeacutezy metaforickeacuteho jazyka platiacute metodologickyacute princiacutep ktoryacute stanovuje David H Wenkel (ldquoThe ʻBreastplate of Righteousnessʼ in Ephesians 614 Imputation or Virtuerdquo TynBul 58 [2007] 275-287 tu 280) ldquo the fact that Paul is willing to attribute different characteristics to the breastplate is evidence that the context of each usage should be given primary consideration for understanding the specifi c part of the metaphorrdquo 53 Porov Raymond F Collins The Power of Images in Paul (Collegeville Liturgical Press 2008) 236 Karl Paul Donfried Paul Thessalonica and Early Christianity (London T amp T Clark 2002) 228-229 Holtz Thessalonicher 227 Iovino Tessalonicesi 252 Rigaux Thessaloniciens 567-568 František Trstenskyacute Prvyacute a druhyacute list Soluacutenčanom Exegeticko-teologickaacute analyacuteza (Ružomberok KBD 2013) 101 54 Trefnuacute formulaacuteciu ponuacuteka L Joseph Kreitzer (Jesus and God in Paulrsquos Eschatology [JSNTSup 19 Sheffi eld JSOT Press 1987] 127) ldquoIn 1 Thess 58 the armor seems to have more of a protective role in that it preserves and safeguards the Christian in the Day of the Lord describedrdquo 55 V jednej z najnovšiacutech štuacutediiacute k Listu Efezanom Roman Mazur (La retorica della lettera agli Efesini [Analecta 75 Milano Edizioni Terra Santa 2010] 367-390) ukazuje že Ef 610-20 predstavuje peroratio (zaacuteverečneacute zhrnutie) listu ktoreacute po obsahovej straacutenke detailne opisuje charakter spirituaacutelneho boja adresaacutetov najmauml jasnou špecifi kaacuteciou protivniacutekov (611-12 16) detailnyacutem opisom zbraniacute (611 13 14 15 16 17) a naraacutežkami na taktiky a spocircsob boja protivniacutekov (611 16) V zozname vojenskej vyacutebavy kresťanov nechyacuteba zmienka o pancieri (614 ἐνδυσάμενοι τὸν θώρακα τῆς δικαιοσύνης) Elementy boja a protivniacutekov absentujuacute v priacutepade Prveacuteho Soluacutenčanom Ešte je možneacute ponuacuteknuť pozorovanie že priacutechod Paacutenovho dňa je siacutece v pasaacuteži opiacutesanyacute cez obraz zničenia avšak taacuteto zaacutehuba sa nebude dotyacutekať kresťanovSoluacutenčanov ale inej skupiny ľudiacute ktoruacute Pavol diferencuje od kresťanov (aj v priebehu celej pasaacuteže) 1 Sol 53 ponuacuteka toto rozliacutešenie pomerne jasne ὅταν λέγωσιν εἰρήνη καὶ ἀσφάλεια τότε αἰφνίδιος αὐτοῖς ἐφίσταται ὄλεθρος ὥσπερ ἡ ὠδὶν τῇ ἐν γαστρὶ ἐχούσῃ καὶ οὐ μὴ ἐκφύγωσιν


37

kovateľniacute praacuteve rozoznaacutevaciacutem viditeľnyacutem znameniacutem panciera viery Ešte prav-depodobnejšiacute mocircže byť naacutevrh že pri jazyku panciera sugeruje Pavol pripuacutetanie doslova priviazanie panciera k osobe Podporou pre stabilitu tohto argumentu je pozorovanie že o pancieri sa vo vaumlčšine priacutepadov hovoriacute ako o nosenom ob-lečenom pancieri termiacuten θώραξ funguje ako priamy objekt slovesa ἐνδύω ako je tomu aj v priacutepade študovaneacuteho textu (ἐνδυσάμενοι θώρακα) Tak by Pavol naznačoval že maacute na mysli pripuacutetanosť viery k osobe a vieru vniacutema doslova ako suacutečasť osoby ako pancier ktoryacute maacute človek priviazanyacute na sebe Celaacute exhortaacutecia v 58 tak vyzyacuteva Soluacutenčanov aby v perioacutede ktoraacute ich deliacute od priacutechodu Paacutenovho dňa boli oblečeniacute do viery ako do panciera56 Terminoloacutegia viery funguje ako vaumlzba ktoraacute spaacuteja dve centraacutelne eschatologickeacute pasaacuteže v liste (413-18 a 51-11) V priacutepade prvej viera je predpoklad pre prijatie tvrdenia že mŕtvi v Kristovi buduacute privedeniacute s Kristom V priacutepade druhej viera predstavuje podmienku pre obstaacutetie pri priacutechode Paacutenovho dňa a postoj ktoryacute maacute byť charakteristickyacute pre So-luacutenčanov v priacutetomnosti Myšlienkovo sa taacuteto eschatologickaacute pasaacutež vracia k prvej zmienke o Kristovej paruacutezii v liste a to určitou korelaacuteciou buduacutecej a priacutetomnej perspektiacutevy Podľa 110 priacutechodu Božieho Syna z neba predchaacutedza očakaacutevanie zo strany komunity (καὶ ἀναμένειν τὸν υἱὸν αὐτοῦ ἐκ τῶν οὐρανῶν) Toto oča-kaacutevanie v premosteniacute k 58 maacute byť charakterizovaneacute noseniacutem panciera viery Na priacutechod Paacutenovho dňa majuacute Soluacutenčania čakať oblečeniacute do panciera viery57

VIII Viera Soluacutenčanov a naša vieraTento člaacutenok bol stvaacuternenyacute ako exegetickaacute snaha predstaviť jazyk viery v Pavlo-vom najstaršom liste S vyacutenimkou dvoch parakletickyacutech perikop (41-12 a 512-22) je terminoloacutegia viery roztruacutesenaacute takmer vo všetkyacutech častiach listu v uacutevodnom vďakyvzdaniacute a jeho kontexte (12-10) v opise Pavlovho pocircsobenia v Soluacutene (21-13) v opise udalostiacute po odchode zo Soluacutena (31-10) a v dvoch hlavnyacutech eschato-logickyacutech sekciaacutech (413-1851-11) Viera Soluacutenčanov akoby s metronomickou pravidelnosťou vystupovala pred oči čitateľa Z Pavlovho uhla pohľadu Pavol vniacutema vieru Soluacutenčanov ako veľkuacute hodnotu aj pre seba osobne a nesnažiacute sa skryacute-vať svoj vzťah k nej ďakuje za ňu a pamaumltaacute na ňu (12-3 213) kvocircli nej posiela

56 Presne tento aspekt komentuje Joseph Plevnik (ldquo1 Thess 51-11 Its Authenticity Intention and Messagerdquo Bib 60 [1979] 71-90 tu 90) ldquoThe Day of the Lord can only be meaningfully anticipated by an authentic Christian existence characterized by faith love and hoperdquo 57 Je možneacute jemne navrhnuacuteť prepojenosť panciera v 58 k obrazu venca alebo koruny v 219 V oboch priacutepadoch ide o metaforu vonkajškovej dekoraacutecie externeacuteho znaku (klenotvojenskaacute vyacutezbroj) v kontexte Paacutenovej paruacutezie Vyacuteznam soluacutenskej komunity pre Pavla pri priacutechode Ježiša je vyjadrenyacute metaforou venca oni buduacute jeho vencom chvaacutely (στέφανος καυχήσεως) V 58 suacute však Soluacutenčania vykresleniacute ako odetiacute do panciera (ἐνδυσάμενοι θώρακα) Voľnyacutem spojeniacutem tyacutechto textov vyvstane obraz predstavujuacuteci Pavla ako ovenčeneacuteho Soluacutenčanmi ktoriacute sami suacute pri Kristovej paruacutezii okraacutešleniacute pancierom viery ktoruacute v nich vzbudilo Pavlovo ohlasovanie


38

Timoteja (32) a pre ňu chce absolvovať ďalšiu naacutevštevu Soluacutena (310) Viera Soluacutenčanov mu dala život (38) a viera v Ježišovo vzkriesenie ho s nimi spaacuteja (414) Viera Soluacutenčanov neustaacutele priťahuje Pavlovu pozornosť Jazyk viery vykresľuje mimoriadne sympatickyacute obraz ľudiacute ktoriacute suacute od naacutes chro-nologicky vzdialeniacute 2000 rokov a preto neznaacutemi a s ktoryacutemi naacutes Pavol predsa zoznamuje prostredniacutectvom tohto listu a približuje naacutem ich Vďaka Pavlovmu hlaacutesaniu sa obraacutetili od modiel k živeacutemu Bohu (19-10) Adresaacuteti tohto listu suacute veriaci (210 13) oblečeniacute do panciera viery (58) Hoci ich viera ešte musela byť doplnenaacute (310) už predtyacutem vyšla na každeacute miesto (18) Dokonca pocircsobila ako životodarnaacute sila pre Pavla (38) Bola to ich viera Pavol ju opakovane vyzdvihuje slovami ldquovaša vierardquo Prvyacute list Soluacutenčanom je objektom vyacuteskumu hlavne ako Pavlov prvyacute pokus formulovať jeho eschatoloacutegiu a etiku Vedcov priťahuje aj literaacuterna straacutenka listu t j začiatky Pavlovej epistolografi e a rodinneacute metafory vyjadrujuacutece jeho vzťah so Soluacutenčanmi Tento člaacutenok sa pokuacutesil predstaviť vyacute-skyt jazyka viery v 1 Sol a končiacute pozorovaniacutem že aj tento listmdashaj keď by taacuteto nomenklatuacutera bola snaacuteď ľahšie prisuacutedenaacute Rimanom alebo Galaťanommdashmocircže byť pomenovanyacute ako ldquolist vieryrdquo Jednou z charakteristiacutek jazyka viery u Pavla je jeho univerzaacutelna dimenzia každyacute mocircže veriť Snaacuteď najjasnejšie ju formuluje propositio Listu Rimanom (116-17) evanjelium je na spaacutesu každeacutemu kto veriacute (παντὶ τῷ πιστεύοντι) Aj naacutem ktoriacute ve-riacuteme dve tisiacutecročia neskocircr Ako všetkyacutem v Macedoacutensku a Achaacutejsku Soluacutenčania mocircžu byť aj našiacutem predobrazom a viera Soluacutenčanov mocircže byť aj naša viera Čas-to potrebuje upevnenie a povzbudenie ktoreacute Boh poskytne poslaniacutem nejakeacuteho Timoteja jeho spolupracovniacuteka naacutešho brata Hoci sa naacutem občas zdaacute že my sme určeniacute povzbudzovať inyacutech vo viere zrazu sa ocitneme v Pavlovyacutech topaacutenkach uacutezkosti a osamotenosti a iniacute povzbudia skrze svoju vieru naacutes Aj k naacutem by Pavol určite osobne raacuted prišiel doplniť veci chyacutebajuacutece našej viere Neprekaacutežalo by mu ak by naacutes našiel vystrojenyacutech v pancieri viery Ak by mu Timotej zvestoval dobruacute zvesť o našej viere určite by vzdaacuteval vďaky Bohu Viera v Ježišovo vzkriesenie poskytuje aj naacutem zaacuteruku že Boh naacutes privedie s Kristom ak zomrieme v ňom Naša viera sa možno nedostane na každeacute miesto aby sa o naacutes všade hovorilo ale zostaacuteva na tomto svete kyacutem v ňom zostaacutevame my Na mieste kde sme my Ako naša viera A ako takaacute slovami katoliacuteckeho teoloacutega Bleichnera ldquoprodukuje seacuteriu šokov systeacutemu tradičnyacutech predpokladov o naacutes a o svete v ktorom žijemerdquo58

58 Howard P Bleichner In the Circle of Mysteries The Coherence of Catholic Belief (New York Crossroad 2008) 292


39

Juraj Feniacutek STDJuraj Feniacutek narodenyacute 7 novembra 1976 v Levoči je od roku 2003 kňazom arci-dieceacutezy Košice V rokoch 2000-2007 absolvoval štuacutediaacute teoloacutegie a biblickyacutech vied na The Catholic University of America (Washington DC) V suacutečasnosti pocircsobiacute ako vyacutepomocnyacute duchovnyacute vo farnosti Drienov a ako odbornyacute asistent na Teologickej fakulte KU v Košiciach kde vyučuje novozaacutekonnuacute greacutečtinu a exegeacutezu

PIGULA Origenove Homiliae in Exodum IX a XIII o svaumltostaacutenku

41

Juraj PIGULA OSA

Origenove Homiliae in Exodum IX a XIII o svaumltostaacutenku

AbstractThis article presents fi rst a short summary of the person of Origen as preacher and outlines his homiletic activity This creates a prerequisite for entry into specifi c homilies on the book of Exodus (homily IX and XIII) which shows his exegetical skills allegorical method and different approaches to the art of updating the biblical text to the audience The Homilies on Exodus IX and XIII about the tab-ernacle were popular among the Fathers of the Church the Jewish authors and the rabbis This article provides a basic orientation necessary for understanding Origenrsquos preaching activities and points to the undoubtedly original view in the patristic exegesis on the Mosaic tabernacle It also shows the interpretative dif-ferences between the two homilies and points up the caution of the Alexandrian with respect to the audience when he is opening deeper theological themesKeywords Origen patristic exegesis Exodus Mosaic tabernacle

UacutevodV tomto člaacutenku predstaviacuteme v prvom rade Origenovu homiletickuacute činnosť Vy-tvoriacute to predpoklad pre vstup do konkreacutetnych homiacuteliiacute ku knihe Exodus IX a XIII kde budeme sledovať jeho exegetickuacute obratnosť alegorickuacute metoacutedu a rocirczne priacutestupy aktualizaacutecie biblickeacuteho textu Homiacutelie k Exodu IX a XIII o svaumltostaacutenku sa tyacutekajuacute teacutemy veľmi populaacuternej medzi patristickyacutemi ale aj židovskyacutemi autormi prvyacutech storočiacute Chceme teda poskytnuacuteť zaacutekladnuacute orientaacuteciu vzhľadom na Ori-genovu kazateľskuacute činnosť a poukaacutezať na nepochybne veľmi zaujiacutemavyacute pohľad patristickej exegeacutezy na Mojžišov svaumltostaacutenok ktoryacute ponuacutekol Origenes vo svojich homiacuteliaacutech k Exodu V poslednom rade poukaacutežeme na rozdiely medzi homiacuteliami a na istuacute opatrnosť interpretaacutecie Alexandrijčana v suacutevislosti s publikom

Homiletickaacute činnosť OrigenaCharakteristiky homiletickeacuteho žaacutenru u Origena veľmi dobre predstavil Nautin1 v uacutevode k homiacuteliaacutem k prorokovi Jeremiaacutešovi ktoreacute sa naacutem zachovali v greacutec-kom originaacuteli Origenes bol v prvom rade učiteľom v škole Až oveľa neskocircr

1 Porov P Nautin bdquoIntroductionrdquo in Homeacutelies sur Jeacutereacutemie SC 232 Paris 1976 str 100-191


42

začiacutena pravidelne kaacutezať počas liturgickyacutech zhromaždeniacute2 a zbierka jeho homiacuteliiacute pochaacutedza zo sklonku jeho života Origenes po dosiahnutiacute šesťdesiateho roku života autorizoval ryacutechlopiscov aby prepisovali homiacutelie ktoreacute improvizoval počas liturgickeacuteho zhromaždenia3 Taacuteto spraacuteva od Euzeacutebia naacutem dovoľuje pred-pokladať že zachovaneacute homiacutelie pochaacutedzajuacute z obdobia medzi rokmi 245-250 Ako je znaacuteme veľkyacute znalec Origena Nautin spochybnil Euzeacutebiovo datovanie homiacuteliiacute Podľa Nautinovej hypoteacutezy Origenes kaacutezal pravidelne v liturgickom zhromaždeniacute počas tyacuteždňa nadvaumlzujuacutec na pravidelnyacute cyklus biblickyacutech čiacutetaniacute ktoreacute by počas troch rokov pokryli celyacute Staryacute zaacutekon Preto podľa neho origenov-skeacute homiacutelie boli pravidelne prednaacutešaneacute v perioacutede troch rokov od roku 239 až po rok 2424 Seacuteria zaacutevažnyacutech kritiacutek a recenziiacute hlavne od talianskych autorov celkom vyvraacutetila tuacuteto hypoteacutezu5 Grappone vo svojich nedaacutevnych člaacutenkoch venovanyacutech chronoloacutegii a liturgickeacutemu kontextu Origenovyacutech homiacuteliiacute znova analyzoval Na-utinove uzaacutevery6 Intuiacutecia Nautina sa zdaacute byť veľmi užitočnaacute a pravdivaacute v tom že našiel pravdepodobneacute pozadie cirkevnej štruktuacutery v ktorej centraacutelne miesto predstavovalo vyučovanie Božieho slova Taacuteto situaacutecia sa nemohla vytvoriť ex novo s priacutechodom Origena do Ceacutezarey aj keď jeho aktivita kazateľa dala docircle-žityacute impulz na konsolidovanuacute prax Vyacutesledky tohto snaženia sa mocircžu vyvodiť zo sameacuteho znenia a spocircsobu prednesenia homiacuteliiacute7 Samotnyacute obsah homiacuteliiacute je striedmy a opatrnyacute vzhľadom na komentaacutere8 Z mnohyacutech polemickyacutech tvrdeniacute Origena mocircžeme konštatovať rozsiahly zaacuteujem posluchaacutečov o probleacutemy ktoreacute sa tyacutekajuacute interpretaacutecie Piacutesma Origenes požiacuteva metoacutedy jasne zameraneacute na pod-poru duchovneacuteho rastu kresťanov v Ceacutezarei Kritizuje aj judaizujuacutece praktiky spoločneacute pre palestiacutenske prostredie alebo na druhej strane odmietanie Stareacuteho zaacutekona vyuacutesťujuacutece k myšlienkam gnostickeacuteho typu Mnoheacute okolnosti ukazujuacute ako zaacutesahy publika často ovplyvnili kaacutezanie Takto sa vlastne potvrdzoval veľkyacute zaacuteujem o vysvetľovanie textov Piacutesma napriek sťažnostiam Origena na posluchaacute-čov ktoryacutech defi nuje ako roztržityacutech či nepriacutetomnyacutech Liturgickaacute organizaacutecia v ceacutezarejskej cirkvi ponuacutekla Origenovi štruktuacuteru partikulaacuterne vhodnuacute na pod-poru spirituality založenej na Božom Slove v celej komunite9

2 Prveacute svedectvo by bolo z roku 216 v Ceacutezarey v Palestiacutene Porov H Crouzel Origene Borla Roma 1986 str 36-413 Porov Euzeacutebius Historia Ecclesiastica VI 3614 Porov P Nautin Origegravene Sa vie et son oeuvre Paris 1977 str 389 a nasl5 Porov A Monaci Castagno Origene predicatore e il suo pubblico Milano 1987 50 a nasl6 Porov A Grappone bdquoAnnotazioni sulla cronologia delle omelie di Origenerdquo Augustinianum 41 (2001) str 27-58 bdquoAnnotazioni sul contesto liturgico delle omelie di Origenerdquo Augustinianum 41 (2001) str 329-3627 Porov A Grappone bdquoAnnotazioni sul contesto liturgico delle omelie di Origenerdquo str 3618 Porov E Prinzivalli bdquoIntroduzionerdquo in Origene Omelie sui Salmi Biblioteca Patristica Firenze 1991 str 119 Porov A Grappone bdquoAnnotazioni sul contesto liturgico delle omelie di Origenerdquo str 362


43

Mocircžeme povedať že jednoznačne exegetickaacute prax komentaacuterov v škole mala rozhodnyacute vplyv na jeho homiletickuacute činnosť Vieme že Origenes po svojom priacute-chode do Ceacutezarey kaacutezaval okrem nedele10 zvyčajne aj v ineacute dni v tyacuteždni niekedy ako naacutem to potvrdzuje Sokrates aj každyacute deň11 Zhromaždenia sa konali zraacutena aby potom dovolili posluchaacutečom odiacutesť za svojou praacutecou Boli zasvaumlteneacute hlavne lektuacutere a vysvetľovaniu posvaumltneacuteho textu Po liturgii sa Origenes venoval svoj-mu obvykleacutemu vyučovaniu pre uacutezky kruh žiakov12

Pravidelneacute kaacutezanie dovolilo Origenovi vysvetľovať systematickyacutem spocircsobom celeacute knihy Piacutesma prostredniacutectvom organickyacutech homiletickyacutech seacuteriiacute Ako mocircžeme pochopiť z druhej homiacutelie ku knihe Kraacuteľov počas zhromaždeniacute v tyacuteždni sa čiacutetalo aj viac biblickyacutech textov z nich bol vysvetlenyacute len jeden homiacuteliou ktoraacute mohla trvať od pol hodiny po jednu hodinu13 To istyacutem spocircsobom vysvetľuje fakt že zbierky homiacuteliiacute ktoreacute sa naacutem zachovali nepokryacutevajuacute celuacute šiacuterku kniacuteh Sv piacutesma ale ilustrujuacute z nich len tie najvyacuteznamnejšie časti14 Napriacuteklad pred druhou ho-miacuteliou ku svaumltostaacutenku15 sa čiacuteta Ex 351-29 ale Origenes koncentruje vysvetlenie na verše 4-10 Ako v homiacuteliaacutech k Exodu zvyčajne sa aj ostatneacute homiacutelie skladajuacute všeobecne z proloacutegu uvaacutedzajuacuteceho hlavnuacute teacutemu po ktorom nasleduje samotnaacute centraacutelna časť obsahujuacuteca vyacuteklad biblickeacuteho textu a na konci sa nachaacutedza doxo-logickyacute zaacutever

Cieľom homiacutelie je pre Origena ponuacuteknuť posluchaacutečom kompletneacute vysvetlenie časti textu ktoryacute bol čiacutetanyacute predtyacutem a ktoryacute si vlastne aj rečniacutek saacutem vybral Ori-genes chce vyučovať a oboznaacutemiť posluchaacutečov s obsahom a vyacuteznamom Piacutesma s textami ktoreacute suacute podľa neho zaacutekladom učenia a života Cirkvi Uvedomoval si že praacuteve mnohiacute veriaci nepoznajuacute dostatočne Piacutesmo Predovšetkyacutem bol ťažkyacutem na pochopenie kresťanskyacute vyacuteznam Stareacuteho zaacutekona negovanyacute gnostikmi či mar-kionitmi a zvyčajne doslovne chaacutepanyacute židmi Stabilne si Origenes rozdeľuje text na verše vaumlčšinou menšej dĺžky a interpretuje ich systematickyacutem spocircsobom ako to robiacute v škole Scheacutematicky to vyzeraacute asi takto lektuacutera verša interpretaacutecia opakovanie verša aby s niacutem posluchaacuteči stotožnili prechod na ďalšiacute verš Ako uvidiacuteme v IX homiacutelii ku knihe Exodus maacuteme priacuteklad veľmi dlheacuteho textu ktoryacute

10 Porov A Olivar Predicacioacuten cristiana antigua Barcellona 1991 str 641 11 Porov Sokrates Historia Ecclesiastica V 2212 Porov A Grappone bdquoAnnotazioni sul contesto liturgico delle omelie di Origenerdquo str 352-35413 Porov Homilia in librum Regum (gr) II14 Porov M Simonetti bdquoOmelie e commentari patristicildquo in Origene esegeta e maestro di una tradizione Morcelliana Brescia 2004 str 7915 Homiliae in Exodum (Hom Ex) XIII


44

bol predtyacutem čiacutetanyacute a Origenes preto istuacute časť textu prerozpraacuteva a venuje sa len istyacutem veršom ktoreacute sa snažiacute docirckladne vysvetliť Spocircsob interpretaacutecie je staacutele ten istyacute Doslovneacutemu vyacuteznamu daacuteva propedeutickyacute charakter a prechaacutedza sa na duchovnyacute vyacuteznam ktoryacute predstavuje prostredniacutectvom alegoacuterie Vzhľadom na jeho školskeacute vyučovanie teda mysliacuteme na komentaacutere ktoreacute z neho vychaacutedzajuacute v homiacutelii je všetko kvantitatiacutevne zredukovaneacute z časovyacutech priacutečin Interpretaacutecia textu sa zdaacute menej prehĺbenaacute a nezaoberaacute sa všetkyacutemi detailami16 Origenes musiacute daacutevať pozor na rozdielnosť uacuterovne u posluchaacutečov nie tak ako v škole kde roz-praacuteva pre homogeacutennu skupinu žiakov Určite mocircžeme v homiacuteliaacutech pozorovať menšiacute docircraz na fi lologickuacute straacutenku exegeacutezy Maacuteme však aj vyacutenimky Napriacuteklad v homiacuteliaacutech na proroka Jeremiaacuteša si Origenes dovoliacute prezentovať alternatiacutevne preklady na text LXX čiacutetanyacute pri zhromaždeniacute17

Čo sa tyacuteka obsahu homiletickyacute žaacutener nuacuteti Origena k opatrnosti v prejavovaniacute mienok a presvedčeniacute o ľudskej bytosti a o poslednyacutech veciach Tieto pravdy suacute podľa kazateľa na objavenie v stave zrelšej viery18 Z druhej strany maacuteme oveľa viac rozvinuteacute teacutemy spaacutejaneacute s rolou kazateľa Napriacuteklad v homiacuteliaacutech k Exodu Origenes vychvaľuje Piacutesmo v jeho hĺbkach a nevyčerpateľnom bohatstve ku ktoreacutemu sa približuje s uacutectou a baacutezňou

1 Homiacutelie k ExoduOrigenes predniesol svoje homiacutelie k Exodu v Ceacutezarei pravdepodobne okolo roku 25019 Zachovalo sa naacutem trinaacutesť homiacuteliiacute len v latinskom preklade Rufiacutena20 Podľa Rizziho je možneacute vidieť v trinaacutestich Origenovyacutech homiacuteliaacutech presnyacute docircslednyacute a jednotnyacute plaacuten so zvyčajnou duchovnou scheacutemou Odvolaacuteva sa na refl exiu metodologicko-exegetickuacute na začiatku homiacuteliiacute I-V-IX ktoreacute teda tvoria začiatok ďalšieho celku21 Podľa neho Origenova exegeacuteza a celkovyacute komentaacuter k Exodu predstavuje jasnuacute štruktuacuterovanuacute jednotnuacute a kompaktnuacute duchovnuacute puacuteť Taacuteto puacuteť tento exodus sa maacute totiž splniť non loco sed animo non itineresed fi de22 Tieto posledneacute slovaacute Rizziho považujeme skocircr za interpretačnyacute kľuacuteč ktoryacutem Origenes vysvetľuje knihu Exodus Na druhej strane Borret hodnotiacute Origenov komentaacuter

16 Napriacuteklad pri XIII homiacutelii k Exodu uvidiacuteme ako prechaacutedza z exegeacutezy 356 na verš 2217 Porov P Nautin bdquoIntroductionldquo str 11718 Porov E Prinzivalli bdquoIntroduzioneldquo str 1219 Porov M Simonetti bdquoIntroduzione generalerdquo in Origene Omelie sullacuteEsodo Cittaacute Nuova Roma 2005 str 1320 Ohľadom prekladu a tradiacutecii manuskriptov viac uvaacutedza M Borret bdquoNote complementaire Ildquo in Origeacutene Homeacutelies sur lacuteExode SC 321 Paris 1985 str 404 a nasl21 Porov M Rizzi bdquoNon loco sed animo non itineresed fi deldquo in M Maritano E Dal Covolo (ed) Omelie sullrsquoEsodo Lettura origeniana BSR 174 Las-Roma Roma 2002 str 14-1522 Porov M Rizzi bdquoNon loco sed animo non itineresed fi deldquo str 16


45

k Exodu ako kraacutetky a nepravidelnyacute Podľa neho červenou niťou celeacuteho komen-taacutera je puacuteť izraelitov po puacutešti ktoraacute začiacutena pochmuacuternym otroctvom v Egypte a priacutede až po naacutedheru svaumltostaacutenku23 Borret rozdeľuje homiacutelie k Exodu do troch skupiacuten24 (I-IV) (V-VIII) (IX-XIII)

Ak pozorne sledujeme refl exiu Origena ktoraacute ide od prvej po deviatu homiacuteliu nachaacutedzame isteacute pokračovanie teacutem odchod z Egypta a zanechanie tela (I-IV) cesta puacutešťou a pokrok v čnosti (V-VIII) až po prijatie praecepta libertatis (VIII 1) ktoreacute dovolia vyacutestavbu homo interior ndash chraacutemu vnuacutetorneacuteho alebo spoločneacuteho (IX) Od X ndash XIII sa teacutemy menia a homiacutelie na seba nenadvaumlzujuacute okrem XIII homiacutelie kde sa explicitne Origenes odvolaacuteva na IX

V homiacuteliaacutech k Exodu nemaacuteme vysvetlenie prečo Origenes neinterpretuje všetky docircležiteacute texty knihy Exodus Zjavnaacute je napriacuteklad absencia homiacutelie s vysvetleniacutem priacutebehu o zlatom teľati Predpokladaacuteme že Origenes interpretoval v homiacuteliaacutech v slede veršov celuacute knihu Exodus avšak k Rufiacutenovi sa už nedostali všetky ho-miacutelie teda vlastnil už len ich vyacuteber podobne ako pri homiacuteliaacutech ku Genezis Keď berieme do uacutevahy že už paacuter rokov po smrti Origena sa začiacutenajuacute tratiť jeho spisy bude zrejmeacute že sa to mohlo stať a to by vysvetlilo isteacute probleacutemy v štruktuacutere a obsahu homiacuteliiacute ako ich maacuteme dnes25

2 Homiacutelie o svaumltostaacutenkuMojžišov svaumltostaacutenok tak ako ho vykresľuje kniha Exodus 25-31 a 35-40 mal v kresťanskom prostrediacute veľkyacute uacutespech Kresťanskiacute komentaacutetori sa mohli sa opierať v prvom rade o dve veľkeacute židovskeacute autority z prveacuteho storočia o Filoacutena z Alexandrie26 a Jozefa Flaacutevia27 Kresťanskuacute orientaacuteciu načrtol predovšetkyacutem novozaacutekonnyacute spis List Hebrejom (8-10) Prvyacute kresťanskyacute autor ktoryacute sa venoval exegeacuteze staacutenku bol Klement Alexandrijskyacute28 Jeho interpretaacutecia zaacutevisiacute veľmi od Filoacutenovho diela de vita Mosis ale je zrejmeacute že mal poznatky aj o inyacutech židovskyacutech pojednaniach staacutenku29

23 Porov M Borret bdquoIntroductionrdquo in SC 321 str 1024 Porov M Borret bdquoIntroductionrdquo str 925 Podobne M Simonetti bdquoIntroduzione generalerdquo str 8-1226 Porov Filoacuten Alexandrijskyacute De vita Mosis II 71-135 Quaestiones in Exodum II 50-12427 Porov Jozef Flaacutevius Antiquitates Iudaicae III 102-18728 Porov Klement Alexandrijskyacute Stromata V 637-4029 Porov A G Holder bdquoThe Mosaic tabernacle in early christian exegesisldquo in Studia Patristica XXV E A Livingstone (ed) Leuven 1993 str 103


46

Z Origenovej homiletickej produkcie naacutem zostali dve homiacutelie o staacutenku IX a XIII30 IX homiacutelia sa celkovo zaoberaacute exegeacutezou staacutenku ktoryacute Boh prikazuje vystavať Mojžišovi podľa presnyacutech a detailnyacutech indikaacuteciiacute ktoreacute čiacutetame v Ex 25-30 Neskocircr v XIII a poslednej homiacutelii k Exodu sa venuje špecifi ckej teacuteme obety materiaacutelov pre vyacutestavbu toho isteacuteho staacutenku v Ex 35

21 IX homiacutelia V zaacuteklade Origenes vysvetľuje Ex 25-26 kde Paacuten prikazuje Mojžišovi postaviť staacutenok a opisuje mu akyacute maacute byť Z toho čo čiacutetame v homiacutelii je pre naacutes takmer nemožneacute určiť akeacute rozsiahle bolo čiacutetanie ktoreacute jej predchaacutedzalo Simonetti uvaacute-dza hypoteacutezu čiacutetania 25-27 kapitoly31 ale čiacutetanie mohlo byť aj rozsiahlejšie Na začiatku homiacutelie Origenes cituje slovaacute o staacutenku z listu Hebrejom 9 2-4 a potom poukaacuteže na tvar veľkosť ozdoby staacutenku a na to čo obsahoval podľa opisu z Exo-du bez presnyacutech citaacuteciiacute Niekedy preberaacute detaily z inyacutech kontextov knihy Ex aj z 35 kapitoly Hneď od začiatku homiacutelie Origenes predstavuje v hrubyacutech liacuteniaacutech teacutemu duchovnej puacutete Pred svojich posluchaacutečov predkladaacute zhrnutie argumentov z predchaacutedzajuacutecich homiacuteliiacute

Ak niekto pochopiacute spraacutevne odchod Izraelitov z Egypta aj prechod cez Červeneacute more a celuacute puacuteť ktoraacute sa udeje po puacutešti a jednotliveacute etapy taacuteborenia ak bude schopnyacute prijať Božiacute zaacutekon ako napiacutesanyacute nie atramentom ale Duchom Boha živeacuteho (2 Kor 33) ak niekto hovoriacutem priacutede takyacutemto spocircsobom podľa stupňov pokroku k tomu že naplniacute v duchu jed-notliveacute etapy a dosiahne aj vzrast v čnostiach ktoryacute je v nich ukaacutezanyacute ten mocircže pristuacutepiť k videniu a poznaniu staacutenku (ad visionem et intelligentiam tabernaculi)32

Putovanie Mojžiša a Izraelitov z Egypta cez puacutešť sa staacuteva vzorom pre život kresťana v neustaacutelom pokroku k čnosti aby bol schopnyacute kontemplovať Boha Zanechanie Egypta ktoryacute pre Origena symbolizuje hriech a ducha tela kresťan musiacute robiť pokroky na priacutekrej ceste cnosti symbolizovanej cestou po puacutešti Tieto prveacute riadky homiacutelie obsahujuacute teda v sebe podstatneacute elementy a jadro Origenovej doktriacuteny duchovnyacutech stupňov33 Samotnaacute IX homiacutelia predstavuje teda videnie staacutenku ako docircležityacute moment alebo korunovanie celej duchovnej cesty kresťana

30 Nebudeme sa zaoberať inyacutemi interpretaacuteciami staacutenku a jeho materiaacutelov Medzi zaujiacutemaveacute Origenove texty z hľadiska exegeacutezy patria aj De principiis IV 22 a Epistula ad Gregorium31 Porov M Simonetti bdquoOmelia IX Introduzioneldquo in Origene Omelie sullacuteEsodo Cittaacute Nuova Roma 2005 str 27332 Homiliae in Exodum IX 1 (SC 312 278)33 Porov C Noce bdquoOmelia IXldquo in M Maritano E Dal Covolo (ed) Omelie sullrsquoEsodo Lettura origeniana str 60


47

a Iustifi catio duchovnej exegeacutezy staacutenku34

Od začiatku IX homiacutelie sa staacuteva Origenovou autoritou sv Pavol ktoreacuteho list Hebrejom35 mu dovoľuje interpretovať duchovne čo v tomto priacutepade znamenaacute alegoricky celyacute veľmi detailnyacute opis z Exodu36

Origenes si pomaacuteha dvoma citovanyacutemi veršami (Hebr 924 1020) a spaacuteja ich Z tyacutechto textov Origenovi vychaacutedza interpretaacutecia vnuacutetornej opony staacutenku ako Kristovho tela Svaumltyne ako neba ndash alebo nebies a Krista ako veľkňaza ktoryacute bdquovstuacutepil raz navždy do svaumltyne a tak ziacuteskal večneacute vykuacutepenieldquo (Hebr 920) Pod-ľa Origena z tyacutechto kraacutetkych citaacuteciiacute možno vniacutemať ako naacutem sv Pavol podaacuteva hojnosť poznania (pelagus intellegentiae)37 na pochopenie staacutenku Z listu Hebre-jom Origenes vyvodzuje prechodnyacute vyacuteznam zaacutekona jeho symbolickuacute hodnotu a jeho prekonanie vďaka vteleniu Kristologickaacute interpretaacutecia listu Hebrejom nachaacutedza však svojich protivniacutekov bdquoAle tiacute ktoriacute milujuacute priacuteliš literu Mojžišovho zaacutekona a utekajuacute od jeho ducha suacute nedocircverčiviacute voči podobnyacutem vysvetleniam vyslovenyacutem apoštolom Pavlomrdquo38

Origenes vie dobre že niektoriacute veriaci jeho zvyčajniacute kritici s protipavliacutenskou tendenciou neprijiacutemajuacute jeho alegorickuacute a aktualizačnuacute metoacutedu Pravdepodobne nešlo o ebionitov alebo ineacute skupiny židokresťanov39 ale skocircr o kresťanov po-chaacutedzajuacutecich zo židovstva formovanyacutech a ovplyvnenyacutech doslovnou exegeacutezou40 Taacuteto je bližšia rabiacutenskej interpretaacutecii a možno zodpovedala aj formaacutecii kňazov z okolia ovplyvnenyacutech skocircr antiochijskou školou Keďže Origenes je pozornyacute aj na tyacutechto posluchaacutečov na obranu svojej duchovnej interpretaacutecie pridaacuteva nie-ktoreacute state zo žalmov Z nich vychaacutedza že sa nezmieňujuacute o pozemskom staacutenku postavenom Mojžišom (Ž 414-5 141-2) ale o jeho nebeskom archetype Teda prvyacute staacutenok podľa Origena nebolo možneacute identifi kovať s druhyacutem dokonalyacutem v ktorom nebude byacutevať nik kto nie je čisteacuteho srdca Nasledovne Origenes hľadaacute docirckazy aj v Novom zaacutekone Najsilnejšiacute argument nachaacutedza v slovaacutech samotneacuteho Spasiteľa (Lk 169) bdquoRobte si priateľov z mamony aby vaacutes až sa pominie prijali

34 Hom Ex IX 1-2 (SC 321 278-288)35 Inuacute mienku ohľadom autora listu Hebrejom vyslovuje Origenes v pasaacuteži ktoruacute prinaacuteša Euzeacutebius Historia ecclesiastica VI 2512-1436 Porov M Simonetti bdquoOmelia IX Introduzioneldquo str 27337 Hom Ex IX 1 (SC 321 280)38 Hom Ex IX 1 (SC 321 280)39 Origenes sa o niektoryacutech skupinaacutech ktoreacute zavrhujuacute listy sv Pavla vyslovil v Contra Celsum V 6540 Pozri pre terminoloacutegiu H Panczovaacute bdquoUacutevodldquo in Sv Gregor z Nyssy Život Mojžiša alebo o ceste k dokonalosti v cnosti TFTU Trnava 2012 str 54-55 a pozn192


48

do večnyacutech staacutenkovldquo Pomaacuteha si aj apoštolom Pavlom bdquoTuacutežime si naň obliecť naacuteš staacutenok ktoryacute je z nebaldquo (2Kor 52)41

Po naacutečrte kristologickej exegeacutezy staacutenku vďaka listu Hebrejom naacutes ďalšie novo-zaacutekonneacute citaacutecie odkazujuacute na zmŕtvychvstanie tela Partikulaacuterne text z listu Korin-ťanom Origenes detailne vysvetľuje v Contra Celsum kde porovnaacuteva pozemskyacute priacutebytok so staacutenkom Jeden predstavuje symbol pozemskeacuteho tela ktoryacute prijal človek po hriechu ten druhyacute pripisuje telu ktoreacute vstane z mŕtvych a oblečie sa do neporušiteľnosti a nesmrteľnosti42 Len naacuteznakmi v homiacutelii mocircžeme vidieť hĺbku tajomstiev ktoreacute skryacuteva pre Origena symboloacutegia staacutenku

Origenes otvaacutera cestu k duchovneacutemu vyacuteznamu staacutenku nasledujuacutec interpretaacutecie prorokov (žalmistov) apoštola Pavla a Krista Odtiaľ vyacutezva na vyacutestup duše k nebu pozdvihnutie mysle a ducha k staacutenku večneacutemu podľa slov Boha Moj-žišovi bdquoUrobiacuteš všetko podľa obrazu ktoryacute som ti ukaacutezalrdquo (Ex 2540) Origenes chce priviesť posluchaacuteča k tomu že samotnaacute konštrukcia a inštrukcie ktoreacute daacuteva Boh veduacute k nemateriaacutelnemu staacutenku Je to teda obraz nie dobier pozemskyacutech ale duchovnyacutech43 Komentovanyacute verš Ex 2540 predstavuje kľuacuteč nielen pre inter-pretaacuteciu Origena ale aj pre list Hebrejom pre Filoacutena a Klementa V tomto verši sa totiž nachaacutedza vyjadrenyacute pojem nebeskeacuteho vzoru staacutenku Taacuteto partikularita staacutele zaujiacutemala exegeacutetov ktoriacute vychaacutedzajuacutec z toho pojmu vypracovali kozmo-logickuacute kristologickuacute alebo ekleziologickuacute symboloacutegiu staacutenku44 Origenovskaacute interpretaacutecia vďaka listu Hebrejom si držiacute kristocentrickyacute plaacuten lebo kresťan mocircže vystuacutepiť do neba a hľadať tam veľkoleposť večneacuteho staacutenku iba ak nasle-duje slovo Slova (Logos) Origenes hovoriacute bdquoAby si mohol nasledujuacutec zaacutemery prorokov a apoštolov a ndash toho ktoryacute je najvaumlčšiacute ndash nasledujuacutec slovo Krista celou mysľou a celyacutem duchom vystuacutepiť do nebardquo45

Potom ako Origenes poukaacutezal na to že rozpraacutevanie Exodu sa vzťahuje nie na pozemskeacute skutočnosti ale na nebeskeacute sa naacuteš kazateľ ldquopozbaviacuterdquo ďalšieho prehĺ-benia duchovnej interpretaacutecie Preferuje koncentrovať sa na vysvetlenia a obsah moraacutelneho charakteru46 Musiacuteme sa pozastaviť nad tyacutemto ldquostrachomrdquo Origena vydať sa na prehĺbeneacute duchovneacute vysvetľovanie pretože sa v našich homiacuteliaacutech

41 Hom Ex IX 2 (SC 321 284)42 Porov Contra Cels V 1943 Porov Hom Ex IX 244 Porov A Le Boulluec a P Sandevoir (ed) La Bible drsquoAlexandrie LXX Lrsquoexode Paris 1989 str 25045 Hom Ex IX 2 (SC 321 284)46 Porov Hom Ex IX 2


49

neustaacutele opakuje V prvom rade si mysliacuteme že je potrebneacute brať do uacutevahy Hie-ronymovo svedectvo Opisy svaumltostaacutenku boli židovskyacutemi učencami považovaneacute za jedno z najtajomnejšiacutech miest Biblie spolu s opisom cherubiacutenov u Ezechie-la začiatkom knihy Genezis a Piesňou Piesniacute47 Origenes si je vedomyacute že stojiacute pred textom nanajvyacuteš tajomnyacutem Hneď na začiatku IX homiacutelie vraviacute že Piacutesmo sa zmieňuje na mnohyacutech miestach o staacutenku ale bdquosotva to mocircže pochopiť kto o tom počuje rozpraacutevaťrdquo (quorum vix capax esse possit humanus auditus)48 Dokonca vraviacute aj o Pavlovi ktoryacute uzavrie svoje vysvetľovanie hneď ako ho začne (claudit quodammodo ipsa quae pandit)49 Druhyacutekraacutet spomiacutena že nie je schopnyacute vysvetliť veci a posluchaacuteči pochopiť to lebo si je vedomyacute ako mu unikajuacute všetky detailneacute suacutevislosti a ako historickeacute rozpraacutevanie patriace do sveta materiaacutelneho korešpon-duje so skutočnosťami duchovneacuteho sveta50 V ďalšej vsuvke o ťažkosti chaacutepania textu sa Origenes sťažuje akeacute je ťažkeacute mať akyacute-takyacute obraz o predmetoch opiacute-sanyacutech v rozpraacutevaniacute51 Praacuteve tento probleacutem neuľahčoval prechod na duchovneacute vysvetľovanie Totiž v tomto priacutepade sa pre Origena vysvetľovanie staacutenku musiacute zakladať na dobrom poznaniacute historickeacuteho priacutebehu52 Nemysliacuteme si že Origenov strach pred vyššiacutem duchovnyacutem vysvetľovaniacutem je založenyacute len na posluchaacutečoch zvyknutyacutech na doslovnuacute interpretaacuteciu53 Tento argument je adekvaacutetnejšiacute na XIII homiacuteliu kde sa Origenes jasne sťažuje na posluchaacutečov a preto nemaacute v uacutemysle vydať sa na cestu vyššieho duchovneacuteho vysvetľovania54

Prekvapuje porovnanie Origenovej vaacutehavosti či strachu z duchovneacuteho vysvetľo-vania v našej homiacutelii so XVII homiacuteliou ku knihe Numeri kde vysvetľuje symbo-lickyacute vyacuteznam staacutenkov Izraela (Num 264) Tieto posledneacute pripodobňuje staacutenku ktoryacute Boh prikazuje vystavať Mojžišovi večnyacute vzor duchovneacuteho a nebeskeacuteho poznania ktoreacute uvidiacute duša mimo tohto sveta55 V tej istej homiacutelii tvrdiacute že kľuacutečom k postaveniu staacutenkov je štuacutedium Piacutesma identifi kovanyacutem ako cesta muacutedrosti ktoraacute vedie k pokoju Nakoniec predstavuje symboloacutegiu večnyacutech staacutenkov obraz oslaacutevenej Cirkvi Zdaacute sa že Origenes tentokraacutet pred rovnakyacutemi posluchaacutečmi nevaacuteha vstuacutepiť do duchovneacuteho vysvetľovania a poukazuje na nebeskeacute a buduacutece skutočnosti No ako vieme od Rufiacutena z proloacutegu texty homiacuteliiacute k Numeri suacute vyacute-

47 Porov Hieronym In Hiezechihelem prol (CCL 753-4)48 Hom Ex IX 1 (SC 321 278)49 Hom Ex IX 1 (SC 321 280)50 Porov Hom Ex IX 2 51 Porov Hom Ex IX 3 52 Porov Princ IV 29 IV 3453 Reagujeme na mienku C Noce bdquoOmelia IXldquo str 6654 Porov Hom Ex XIII 13 55 Porov Homiliae in Numeros XVII 4


50

sledkom homiacuteliiacute a schoacuteliiacute teda vlastnia aj charakter komentaacutera pre selektovanuacute skupinu žiakov To mocircže vysvetľovať rozdiely

Ešte raz však naliehame na problematickosť textov z Exodu tyacutekajuacutecich sa staacutenku56 Filoacuten videl v staacutenku vesmiacuter a spaacutejal štyri farby posvaumltneacuteho naacuteradia so štyrmi zaacutekladnyacutemi prvkami vesmiacuteru svietnik pripodobnil k siedmim planeacutetam dvanaacutesť chlebov a dvanaacutesť znakov zverokruhu ku kňazom kňazskyacute odev pre priacutetomnosť štyroch laacutetok znova k vesmiacuteru57 Interpretaacutecie Jozefa Flaacutevia58 a Kle-menta59 nasledovali viac-menej verne koncepciu Filoacutena aj keď Klement urobil reviacutezie v kresťanskom zmysle Origenova exegeacuteza sa však vydaacuteva inyacutem sme-rom predovšetkyacutem zanechaacuteva kozmologickuacute interpretaacuteciu ktoraacute ho predchaacute-dza a použiacuteva hlavne naacutemety antropologicko-psychologickeacuteho charakteru Čiacuteta staacutenok v zmysle ekleziologickom a individuaacutelnom pozastaviac sa nad teacutemami posvaumltenia a videnia Boha a s cieľom budovať Cirkev60

Po uacutevode teda Origenes začiacutena interpretovať text Sv piacutesma V prvom rade vyz-dvihuje priacutekaz danyacute pre všetkyacutech na stavbu staacutenku (Ex 251) Prispenie každeacuteho podľa Origena vyzdvihuje jednotu a slobodu prispieť čo tvoriacute zaacuteklad v Origeno-vej koncepcii Boha a človeka ndash sloboda Božia a sloboda stvoreniacute61

Skocircr ako Origenes prejde na analyacutezu tvaru veľkosti a zariadenia staacutenku predsta-vuje kraacutetky opis čiacutetaneacuteho textu ktoryacute v istom zmysle sleduje zvyčajnuacute suacuteslednosť veršov62

Naacutesledne Origenes interpretuje Ex 258 bdquoUrobiacuteš mi svaumltyňu a tam sa vaacutem ukaacutežemrdquo (Facies mihi sanctifi cationem et inde videbor vobis)63 Podľa Origena v tomto verši sa ukryacuteva docircvod pre ktoryacute Boh chce aby bol staacutenok postavenyacute Na označenie svauml-tyne sa v LXX vyskytuje slovo a`giasma- v Rufiacutenovom lat preklade sanctifi catio Origenova interpretaacutecia približuje texty Ex 258 a Hebr 1214 bdquoHľadajte pokoj a posvaumltenie bez ktoryacutech nikto neuvidiacute Bohardquo (Pacem sequimini et sanctifi cationem

56 Porov D W Gooding The account of the tabernacle translation and textual problems of the Greek Exodus Cambridge 1959 J W Wevers Text history of the Greek Exodus Goumlttingen 1992 str 117-14657 Mos II 88 a nasl58 Ant Iud III 151-18759 Strom V 37-4060 Porov C Noce bdquoOmelia IXldquo str 6861 Porov M Navraacutetil bdquoUacutevodniacute studieldquo in Oacuterigeneacutes O svobodě volby Olomouc 2007 str 87 a nasl62 Porov Hom Ex IX 3 63 Hom Ex IX 3 (SC 321 288)


51

((ton a`giasmon)) sine qua nemo videbit Deum)64 kde kontemplaacutecia Boha je spojenaacute s posvaumlteniacutem a čistyacutem srdcom (Mt 58) Deje sa tak aplikaacutecia hermeneutickeacuteho kriteacuteria Biblia vysvetľuje Bibliu V prvom rade pribliacuteženie dvoch textov v greacutečti-ne je podporeneacute bliacutezkosťou medzi agiasma (svaumltyňa) a a`giasmoj (posvaumltenie) kde lat slovo sanctifi catio približuje oba vyacuteznamy Okrem ineacuteho v oboch textoch sa hovoriacute o videniacute Boha Z toho Origenes vyvodzuje že svaumltyňa ktorej Boh nariadil vyacutestavbu je celkom duchovnaacute

Posun v interpretaacutecii začiacutena slovami bdquoUrobme aj my staacutenok pre Paacutena jeden spolu a jeden individuaacutelne každyacute z naacutesldquo65 Uvaacutedza tak dvojituacute duchovnuacute inter-pretaacuteciu Jedna sa tyacuteka spoločenstva v ktorej svaumltyňou je Cirkev druhaacute sa tyacuteka indiviacutedua teda duše Tieto dve interpretaacutecie nie suacute zvyacuterazneneacute žiadnou špecifi c-kou terminoloacutegiou Vzhľadom na Cirkev zmienka Origena sa netyacuteka tak Cirkvi pozemskej ako skocircr Cirkvi protologickej a eschatologickej lebo ju opisuje ako bez škvrny a bez vraacutesky66

b Ekleziologickaacute exegeacuteza67

Svaumltostaacutenok predstavuje Cirkev ktoraacute sa staacuteva spoločnou svaumltyňou Origenes in-terpretuje prostredniacutectvom tohto symbolizmu seacuteriu charakteristiacutek staacutenku Stĺpy staacutenku suacute biskupi a kňazi Cirkvi symbolizovaniacute apoštolmi (Gal 29) Ich pod-stavcami suacute proroci Zaacuteklad na ktorom je postavenyacute staacutenok (Cirkev) predstavuje celeacute Sv piacutesmo (apoštoli a proroci) tak ako je interpretovaneacute učiteľmi v katoliacuteckej Cirkvi Vrcholec stĺpov označuje Krista caput columnarum ndash caput viri Christus est (1Kor 113)68 Zaacuteclony ktoreacute sa rozťahujuacute na dvadsaťosem lakťov do dĺžky štyri do šiacuterky (Ex 262) znamenajuacute zvyšok veriaceho ľudu Tento sa držiacute na lanaacutech viery a nachaacutedza podporu v hierarchii Cirkvi Lano s trojityacutem koncom ktoreacute sa nezlomiacute symbolizuje vieru v Trojicu od ktorej zaacutevisiacute a ktorou je podopretaacute celaacute Cirkev Dimenzie jedneacuteho naacutedvoria dvadsaťosem lakťov dĺžky a štyri lakte šiacuterky podľa Origena sa vzťahujuacute na zaacutekon obsiahnutyacute v evanjeliaacutech Čiacuteslo sedem zvyčajne predstavuje zaacutekon a štyri kraacutet sedem mu daacuteva suacutečet dvadsaťosem69

Pre starokresťanskyacutech autorov normy numerickej symboliky povoľovali vy-hľadaacutevať symbolickyacute vyacuteznam čiacutesel aj ich rozloženiacutem Origenes požiacuteva čiacutesla

64 Hom Ex IX 3 (SC 321 288)65 Hom Ex IX 3 (SC 321 288)66 Porov M Simonetti in Origene Omelie sullacuteEsodo str 286 pozn 2367 Hom Ex IX 3 (SC 321 290-294)68 Hom Ex IX 3 (SC 321 290)69 Porov Hom Ex IX 3


52

s rovnakyacutem vyacuteznamom aj v inyacutech dielach Čiacuteslo štyri sa zvyčajne vzťahuje na evanje liaacute70 Čiacuteslo sedem bolo v symbolike často podmieneneacute stvoreniacutem sveta za sedem dniacute71 nachaacutedza sa však aj v symbolizme eschatologickeacuteho odpočinku72 a predstavuje aj zaacutekon73 Čiacuteslo desať čiacuteslo dokonalosti74 predstavuje desatoro75 Numerologickyacute symbolizmus na staacutenok aplikoval oveľa komplikovanejšie už Filoacuten v De vita Mosis76 neskocircr Klement Alexandrijskyacute77 Origenes sa nachaacutedza v daacutevno kolaudovanej tradiacutecii

Naacutesledne Origenes vysvetľuje materiaacutely na stavbu spoločneacuteho staacutenku Zlato prirovnaacuteva k viere striebro k ohlasovaniu a bronz k trpezlivosti78 Drevaacute ktoreacute nepraacutechnivejuacute vyjadrujuacute muacutedrosť ktoraacute pochaacutedza z dreva kriacuteža alebo označujuacute priezračnosť čistoty ktoraacute nestaacuterne

Origenes ukončuje ekleziologickuacute exegeacutezu s vedomiacutem že ešte mnoho veciacute nevysvetlil

aby sme sa nepozastavovali priacuteliš dlho mocircžeme povedať v kraacutetkosti že prostredniacutectvom tyacutechto materiaacutelov suacute naznačeneacute cnosti ktoryacutemi je ozdobenaacute Cirkev (hellip) Biela mocircže byť prirovnanaacute k panenstvu karmiacutenovaacute k slaacuteve vyznania purpurovaacute k žiare laacutesky modraacute k naacutedeji Božieho kraacuteľovstva79

Toto suacute podľa kazateľa materiaacutely ndash cnosti ktoryacutemi sa maacute vystavať celyacute staacutenok Origenes ešte prechaacutedza na kraacutetky excursus venovanyacute kňazskeacutemu odevu Ob-liecť si tento odev znamenaacute obliecť si Krista (Rim 1314) lebo len tak sa postuacutepi od zachovaacutevania Mojžišovho zaacutekona k duchovneacutemu zaacutekonu V tomto priacutepade to znamenaacute viac ako obliecť si hlbokeacute milosrdenstvo (Kol 312) 80 Obliecť si Krista značiacute obliecť si muacutedrosť posvaumltenie spravodlivosť pravdu a všetky cnosti spo-lu81 Takyacutemto spocircsobom a takyacuteto odev podľa naacutešho kazateľa maacute zdobiť Cirkev

70 Porov Homiliae in Genesim V 571 Porov Hom Num VII 472 Porov Commentarii in evangelium Ioannis XIII 181408 Commentarii in Romanos VIII 773 Porov Homiliae in Iosue X 374 Porov Hom Ios IV 475 Porov Hom Gen XVI 6 76 Porov Filoacuten Mos II 78 77 Porov Klement Strom V 6382-578 LXX a MT uvaacutedzajuacute meď namiesto bronzu Pozri preklad do slovenčiny MT a LXX v publikaacutecii J Tiňo (ed) Exodus Komentaacutere k Stareacutemu zaacutekonu zv 3 Dobraacute kniha Trnava 2013 str 647 a 66179 Hom Ex IX 3 (SC 321 292)80 Porov Homiliae in Psalmos XXXVI 64 kde považuje dve vety Kol 312 a Rim 1314 za equivalentneacute81 Porov Com Rom IX 34


53

c Individualizovanaacute exegeacuteza82

Po ekleziaacutelnej interpretaacutecii nasleduje individulizovanaacute Origenes vraviacute ldquoKaždyacute z naacutes si mocircže postaviť vo svojom vnuacutetri svojej duše staacutenok pre Paacutenardquo83 Taacuteto interpretaacutecia je obšiacuternejšia a detailnejšia ako predchaacutedzajuacuteca čo potvrdzuje že naša zbierka homiacuteliiacute je priacutekladom pre interpretaacuteciu cielenuacute na momentaacutelny uacutežitok posluchaacutečov Origenes uplatňuje aktualizačnuacute exegeacutezu ktoraacute napomaacuteha vyacutechodisku pre parenetickyacute toacuten Ospravedlňuje dovolenosť tejto interpretaacutecie na zaacuteklade vysvetleniacute Filoacutena84 a Jozefa Flaacutevia85 (nemenuje ich len vraviacute ante nos dixerunt)86 ktoriacute v staacutenku videli symbol celeacuteho sveta Origenes teda navrhuje kanonickuacute korešpondenciu vlastnuacute heleacutenskemu svetu makrokozmos-svet a mik-rokozmos-človek pre ktoruacute sa mohlo aplikovať aj na človeka to čo sa vravelo o svete Staacutenok je teda obrazom sveta a každyacute človek mocircže realizovať v sebe obraz staacutenku Podľa tejto novej interpretaacutecie stĺpy staacutenku sa stanuacute čnosťami Napriacuteklad stĺpy pokryteacute striebrom zobrazujuacute racionaacutelnu trpezlivosť alebo stabi-litu na Božom slove zlato vieru v Krista oltaacuter pre obety označuje obetu modli-tieb alebo tiež zrieknutie sa nerestiacute a hriechov svietnik zo zlata bdeleacute očakaacutevanie Paacutenovho priacutechodu a podobne87

V predošlej komunitnej exegeacuteze Origenes nevysvetlil vyacuteznam naacutedvoriacute Teraz na individuaacutelnej uacuterovni vyacuteznam naacutedvoria vyvodzuje zo slov sv Pavla bdquorozšiacuterte aj vy (vaše srdcia)rdquo (1Kor 613)88 Naacutedvoria znamenajuacute ochotu duše prijať do svojho vnuacutetra Boha Ako to spomiacutena aj na inyacutech miestach taacuteto ochota je o to vaumlčšia o koľko viac duša pokročila na duchovnej ceste89 Origenes potom prirovnaacute roz-šiacuterenie srdca k prijatiu všetkyacutech desiatich naacutedvoriacute ndash teda k dekaloacutegu alebo k de-siatim cnostiam ktoreacute vymenuvaacuteva sv Pavol v liste Galaťanom (Gal 522-23) Tu mocircžeme pozorovať istuacute zvlaacuteštnosť lebo Pavol vyratuacuteva devaumlť cnostiacute kyacutem Origenes vraviacute o desiatich90 Pomyacutelenie naacutešho kazateľa sa deje pravdepodobne schvaacutelne lebo desiatka je čiacuteslom dokonalosti a vyacuteznamovo bohatšia ako čiacuteslo devaumlť

82 Hom Ex IX 4 (SC 321 294-302) K individualizovaneacutemu vyacutekladu pozri H Panczovaacute bdquoUacutevodldquo str 80-8183 Hom Ex IX 4 (SC 321 294)84 Porov Mos III 4 a nasl85 Porov Ant Iud III 64 III 12386 Hom Ex IX 4 (SC 321 294)87 Porov Hom Ex IX 488 Hom Ex IX 4 (SC 321 294)89 Porov Fragmenta in Psalmos (PG 12 1137) Com Rom II 690 Porov podobne v Hom Gen XVI 6


54

Ešte zopaacuter partikulaacuternych interpretaacuteciiacute Oltaacuter s kadidlom by mala mať duša na hlbokom mieste srdca odkiaľ maacute šiacuteriť dobruacute vocircňu Krista (2Kor 215) Archa zmluvy s tabuľami zaacutekona označujuacute neprestajneacute rozjiacutemanie nad Božiacutem zaacutekonom a pamaumlť duše sa maacute stať knižnicou Božiacutech kniacuteh Origenes pokračuje bdquoV duši nech je aj naacutedoba s mannou teda jemneacute a sladkeacute chaacutepanie Božieho slova Nech je tam vnuacutetri aj palica Aacuterona teda kňazskeacute učenie a kvitnuacuteca priacutesnosť discipliacutenyrdquo91

V ďalšej časti homiacutelie Origenes v synteacuteze ponuacuteka vysvetlenie odevu veľkňaza locus classicus alegorickej alexandrijskej exegeacutezy po Filoacutenovi Jozefovi Faacuteviovi a Klementovi Filoacuten v odeve a jeho ozdobaacutech nachaacutedzal predstavenie celeacuteho ves-miacuteru92 Jozef Flaacutevius taktiež dal veľmi detailnuacute alegorickuacute interpretaacuteciu odevu ktoryacute predstavuje celyacute vesmiacuter ale v detailoch sa veľmi liacuteši od Filoacutena93 Klement ovplyvnenyacute Filoacutenom ukazuje originaacutelnosť v porovnaniacute s prameňom tiež čo sa tyacuteka detailov jeho kristologickej interpretaacutecie kde predovšetkyacutem vidiacute vo veľ-kňazovi Krista94

Origenes prichaacutedza so svojou identifi kaacuteciou človeka a staacutenku (2Kor 54) kde člo-veka označuje jeho duša Na baacuteze tejto exegeacutezy veľkňazom sa stane časť duše ktoraacute ju riadi (principale cordis) a robiacute schopnyacutem človeka byť capax Dei (per quam capaces esse possumus Dei)95 Je to praacuteve taacute časť človeka ktoraacute sa maacute ozdobiť veľko-lepyacutem odevom veľkňaza a každaacute časť odevu maacute svoj symbolickyacute vyacuteznam96 Taacuteto interpretaacutecia je moraacutelneho typu a šaty i ozdoby znamenajuacute cvičenie sa v čnosti

Nech sa ozdobiacute takyacutemto spocircsobom naacuteš vnuacutetornyacute človek ako keby bol najvyššiacute kňaz aby mohol vstuacutepiť nielen do svaumltyne ale aj do Svaumltyne svaumltyacutech aby mohol mať priacutestup k zľu-tovnici kde suacute cherubiacuteni takže tam sa mu zjaviacute Boh Svaumltyacute mocircže znamenať svaumltyacute spocircsob života v tomto priacutetomnom čase Svaumltyňa svaumltyacutech kde sa vstupuje len raz ročne znamenaacute prechod do neba kde suacute zľutovnica a cherubiacuteni kde sa zjaviacute Boh tyacutem ktoriacute suacute čisteacuteho srdca lebo ako hovoriacute Paacuten Hľa kraacuteľovstvo Božie je vo vašom vnuacutetri (Lk 1721)97

91 Hom Ex IX 4 (SC 321 298-300)92 Porov De specialibus legibus I 82 a nasl93 Porov Ant Iud III 15 a nasl94 Porov Strom V 637 a nasl srv J Kovacs bdquoConcealment and Gnostic Exegesis Clement of Alexandriarsquos interpretation of the Tabernaclerdquo in Studia Patristica XXXI E A Livingstone (ed) Leuven 1997 423-43095 Hom Ex IX 4 (SC 321 300)96 Podobne aj v Hom Num X 397 Hom Ex IX 4 (SC 321 301)


55

Taacuteto interpretaacutecia na zaacutever dostala už mystickyacute charakter Origenovi sa však zdaacute že priacuteliš neprehĺbil text (quantum ad praesens et in transcursu)98 Mocircžeme povedať že naozaj prostredie Ceacutezarey v porovnaniacute s Alexandriou bolo menej pripraveneacute prijať inovatiacutevnu exegeacutezu Origena ako aj jeho eschatologickeacute učenie Azda praacute-ve preto si je Origenes vedomyacute že mohol len naznačiť hlbšie teologickeacute teacutemy Na začiatku homiacutelie naznačil teacutemu o zmŕtvychvstaniacute Na konci homiacutelie pri opise okraja kňazskeacuteho ruacutecha ktoryacute mal na sebe zvončeky vraviacute bdquoTieto zvončeky kto-reacute musia staacutele zvoniť suacute položeneacute na okraj ruacutecha Veriacutem že suacute tam preto aby si nikdy nebol ticho o poslednyacutech časoch a konci sveta ale aby si naň zvoneniacutem staacutele upozorňovalrdquo99 Origenes sa napriek tyacutemto slovaacutem zriekol prehĺbenia es-chatologickej teacutemy a slaacutevnostnou doxoloacutegiou uzavrel homiacuteliu

22 XIII homiacuteliaXIII homiacutelia a poslednaacute ktoruacute k Exodu maacuteme od Origena interpretuje opis staacuten-ku a zariadeniacute ktoreacute obsahoval Origenes sa na začiatku zmieňuje o predošlej IX homiacutelii k svaumltostaacutenku Keďže kniha Ex viackraacutet rozpraacuteva o staacutenku kazateľ sa podujiacutema aby vysvetlil ďalšie texty V našom priacutepade vysvetľuje Ex 351-28

Origenes je hneď od začiatku pesimistom vzhľadom na chaacutepavosť svojich po-sluchaacutečov Je si vedomyacute že interpretaacutecia staacutenku vzbudzuje zaacuteujem ale napriek tomu sa opakovane sťažuje na posluchaacutečov s malyacutem zaacuteujmom o Božie slovo100 Takeacuteto interakcie medzi Origenom a publikom sa v IX homiacutelii nenachaacutedzajuacute Štruktuacutera XIII homiacutelie je jednoduchšia ukazuje sa ako odpoveď na horšiu dis-poziacuteciu posluchaacutečov101

V tejto homiacutelii suacute dve interpretaacutecie ktoreacute sme videli v IX homiacutelii (ekleziologickaacute a individuaacutelna) spojeneacute do jednej Kazateľ povzbudzuje svoje publikum aby každyacute priniesol svoj osobnyacute priacutespevok na vyacutestavbu staacutenku Božieho okrem ineacuteho defi novaneacuteho ako staacutenku Krista

a Ako každyacute počal v srdci102

Origenes pozyacuteva posluchaacutečov aby ponuacutekli na vyacutestavbu staacutenku materiaacutely podľa toho bdquoako každyacute počal v srdcirdquo (Ex 355 LXX) Vymenuje rozličneacute dary ktoreacute mocircžu byť obetovaneacute podľa proporciiacute a kontribučnyacutech schopnostiacute každeacuteho Vy-

98 Hom Ex IX 4 (SC 321 302-304)99 Hom Ex IX 4 (SC 321 302)100 Porov Hom Ex XIII 3101 Porov M Simonetti bdquoOmelia XIII Introduzioneldquo in Origene Omelie sullacuteEsodo str 383102 Hom Ex XIII 1-3 (SC 321 372-386)


56

medzenie že každyacute maacute priniesť bdquoako počal v srdcildquo nasmeruje celuacute homiacuteliu lebo interiorizuje a spiritualizuje vyacuteznam obety Podľa Origena každyacute maacute zo svojho vnuacutetra vytiahnuť nejakyacute dar pre staacutenok Materiaacutely spomiacutenaneacute v Ex 355 suacute zlato striebro bronz103 Duchovnyacute zaacutekon si vyžaduje materiaacutely ktoreacute suacute vnuacutetri človeka a tak Origenes stavia svoju exegeacutezu tyacutechto troch materiaacutelov na Rim 108-9 bdquoBliacutez-ko teba je slovo v tvojich uacutestach a v tvojom srdci totiž slovo viery ktoreacute hlaacutesame Lebo ak svojimi uacutestami vyznaacutevaš Ježiš je Paacuten a vo svojom srdci uveriacuteš že Boh ho vzkriesil z mŕtvych budeš spasenyacuterdquo Vnuacutetornyacutem zlatom sa tak staacuteva viera srdca A ak človek tuacuteto vieru vyznaacute slovom ponuacutekne striebro t j slovo vyzna-nia Ale aby sa dosiahlo zlato a striebro najprv sa musia počať v srdci slovaacute Sv piacutesma Znamenaacute to byť pozornyacute a počuacutevať pozorne lebo zlato a striebro musia byť skuacutešaneacute Bronz maacute u Origena dvojituacute interpretaacuteciu Chaacutepe ho ako vytrvalosť a silu ktoreacute mocircžu poukazovať na prax vyznania viery až po mučeniacutectvo Druheacute vysvetlenie bronzu vychaacutedza z 1Kor 131 Bronz označuje hlas Od kresťana sa čakaacute že ponuacutekne svoj vlastnyacute hlas na ohlasovanie Takto sa Bohu ponuacuteka zlato striebro a bronz ako viera slovo a hlas

Origenes pokračuje vo vyacutezve ponuacuteknuť Bohu prvotiny prvotiny myslenia pr-votiny intelektu ktoryacute spoznaacute Boha Docircležitou teacutemou sa preto staacuteva počuacutevanie Božieho slova Kresťan sa musiacute aplikovať pri štuacutediu Piacutesma aby ho pochopil a ono sa stalo jeho suacutečasťou104 Origenes zdocircrazňuje docircležitosť pozorneacuteho počuacutevania lebo kaacutezanie a čiacutetanie slova napomaacuteha počatiu Božieho slova v srdci

Človek nemocircže počať v srdci ak nie je vypraacutezdneneacute ak jeho duša nie je slobodnaacute a pozornaacute Ak jeho srdce nebedliacute nemocircže počať a obetovať dary Paacutenovi A ak až do tohto momentu sme boli ľahkovaacutežni (nedbaliacute) aspoň odteraz buďme pozornejšiacute a snažme sa so suacuternou starostlivosťou aby sme mohli počať v duši105 Origenes sa sťažuje na nepozornosť posluchaacutečov a hlavne na ženy na ich ldquotaacute-ranierdquo aj počas jeho homiacutelie Nedbalosť nepomaacuteha ldquopočatiu v srdcirdquo naopak napomaacuteha ldquopotraturdquo Božieho slova a tak sa počuacutevaneacute slovo zo srdca vytratiacute106

Ako majuacute kresťania uchovaacutevať v srdci Božie slovo podaacuteva Origenes na priacuteklade uacutecty k Eucharistii Kresťania v Ceacutezarey boli veľmi pozorniacute aby ani odrobinka

103 Na rozdiel od Hom Ex IX 3 tu Origenes rozviacuteja viac symboliku troch vzaacutecnych kovov Hom Ex XIII 2 (SC 321 376-380)104 Porov podobnyacute text Fr Ps (PG 12 1201)105 Hom Ex XIII 3 (SC 321 382)106 Porov E Prinzivalli bdquoOmelia XIIIldquo in M Maritano E Dal Covolo (ed) Omelie sullrsquoEsodo Lettura origeniana str 106


57

z Kristovho Tela nepadla na zem107 Pre Origena ešte vaumlčšiu docircležitosť je potreb-neacute prikladať Božiemu slovu ktoreacute je praveacute telo Kristovo duchovnaacute komunikaacutecia a charizmatickeacute zjavenie vo Sv piacutesme Božie slovo vlastniacute totiž božskuacute dimenziu kyacutem Eucharistia maacute pre Origena dimenziu vtelenia108 b Symbolika laacutetok svaumltostaacutenku109

Interpretaacutecia zariadenia staacutenku sa ponuacuteka v parenetickej optike Origenes nemaacute uacutemysel opakovať interpretaacutecie z predošlej IX homiacutelie snažiacute sa preto o variatio Pri farbaacutech laacutetok pripomiacutena že boli niektoryacutemi jeho predchodcami (dixerunt ante nos) spaacutejaneacute so štyrmi zaacutekladnyacutemi prvkami sveta110 Origenes sa však pozastavu-je nad tyacutem že karmiacuten musiacute byť dvojityacute a ľan stočenyacute Interpretuje dvojituacute kar-miacutenovuacute niť111 ako dvojakyacute oheň Jeden je symbolom ohňa ktoryacute prišiel priniesť Ježiš na tuacuteto zem (Lk 1249) Tento oheň prinaacuteša svetlo pre svet aby osvietilo každeacuteho človeka (Jn 19) Druhyacute oheň na konci časov bude paacuteliť hriešnikov lebo Paacuten ich pošle do večneacuteho ohňa ako paacutechateľov nepraacutevosti (Mt 2541)112 Origenes však uvaacutedza aj priacuteklad Emauzskyacutech učeniacutekov ktoryacutech oheň paacutelil a osvetľoval zaacuteroveň Im sa otvorili oči a spomenuli si na to ako im horelo srdce pri Ježišovom vysvetľovaniacute Potom sa Origenova reč s kritikou obraacuteti na kňazov (učiteľov) Ak len napomiacutenajuacute no neodhaľujuacute hĺbku Božiacutech tajomstiev alebo ak len poučujuacute ale nenapomiacutenajuacute ponuacutekajuacute staacutele len obyčajnyacute karmiacuten nie dvojityacute113 bdquoStočenyacute ľanldquo maacuteme v Rufiacutenovom preklade ako byssum tortum114 Samotnyacute ľan predstavu-je medzi štyrmi prvkami sveta zem teda telo Spojenie bdquostočenyacute ľanldquo znamenaacute že človek obetuje Bohu svoje telo abstinenciou pocircstami modlitbami a naacutemahou rozjiacutemania (1Kor 927) nie v prepychu a rozkošiach V podobnom duchu Ori-

107 Porov Hom Ex XIII 3 (SC 321 384-386)108 Porov J Pigula bdquoOrigenes a Eucharistiardquo in Eucharistia Štuacutedie z patristiky J Pigula ndash A Obyšovskaacute (eds) Equilibria Košice 2011 22 ndash 29 P A Gramaglia bdquoEucarestialdquo in Origene Dizionario A Monaci Castagno (ed) Cittaacute Nuova Roma 2000 str 153109 Hom Ex XIII 4-5 (SC 321 386-392)110 Filoacuten MosII 88 Jozef Flaacutevius Bellum Iudaicum V 212 a nasl Klement Stromata V 6323111 Hom Ex IX 4 (SC 321 388) Cocco addidit duplicatum112 Oheň ako trest popisuje Origenes aj v Hom Ex VI 3113 Textuaacutelne verzie LXX a jeho latinskeacute preklady majuacute u cirkevnyacutech otcov pri karmiacutenovyacutech nitiach vyacuteraz bdquodvojitaacuteldquo diploun Ide o vsuvku ktoraacute maacute zaznačiť veľmi dobruacute kvalitu laacutetky V jednej synteacuteze patristickyacutech komentaacuterov textu neskoršiacute latinskyacute otec Gregor Veľkyacute vysvetľuje že v Starom zaacutekone sa na ozdobu svaumltostaacutenku použiacutevala karmiacutenovaacute laacutetka dvakraacutet farbenaacute To označuje Paacutenov dvojityacute priacutekaz laacutesky Teda karmiacuten je dvakraacutet farbenyacute ak duch horiacute laacuteskou k sebe a k bliacutežnemu kvocircli laacuteske k Pravde (Gregor Veľkyacute Homiliarum in evangelia I 1711 PL 761144) Porov mocircj patristickyacute komentaacuter in J Tiňo (ed) Exodus Komentaacutere k Stareacutemu zaacutekonu zv 3 662114 Hom Ex IX 5 (SC 321 392) LXX uvaacutedza keklwsmevvvnhn z klwqein priasť V tomto priacutepade však Rufiacutenovo tortum lepšie vystihuje Origenovu interpretaacuteciu Buď Origenes použil ineacute greacutecke slovo ako LXX alebo klwqein dovoľovalo Rufiacutenovi chaacutepať kvalitu ľanu ako tortum Pozri M Simonetti in Origene Omelie sullacuteEsodo str 404 pozn 45 J Tiňo (ed) Exodus Komentaacutere k Stareacutemu zaacutekonu zv 3 str 662


58

genes vysvetľuje koziu srsť Znamenaacute to že chuť hrešiť je už mŕtva u toho kto priniesol obetnyacute dar Zaacutekon prikazuje obetovať toto zviera za hriechy Srsť je mŕtva bez duše Ten kto obetuje koziu srsť ukaacuteže že hriech v ňom zomrel a už nekraľuje v jeho uacutedoch115

c Materiaacutely a remeselniacuteci vnuacutetornej konštrukcie116

Pozornosť exegeacutetu sa prenesie z Ex 356 až na 3521 a pokračuje v interpretaacutecii prinaacutešania darov (Ex 3521) Kto počne v srdci a maacute myseľ pozornuacute a odovzdanuacute Slovu prinaacuteša dary Počať mocircže duša len vďaka aktivite Božieho slova117 Najprv počne a neskocircr porodiacute teda preložiacute do dobryacutech skutkov kresťanskeacute posolstvo118 Ktoriacute počali v srdci teda prinaacutešajuacute dary a od žien beruacute a prinaacutešajuacute šperky ndash naacute-ušnice a naacuteramky (Ex 3522) Origenes tu alegoricky interpretuje ženu ako telo a muža ako duchovnyacute zmysel (rationabilis sensus)119 Dobreacute ženy posluacutechajuacute mu-žov teda dobreacute je telo ktoreacute sa nebuacuteri proti duchu ale je mu podrobeneacute a žije s niacutem v harmoacutenii120 Naacuteušnice označujuacute sluch a naacuteramky suacute dobreacute skutky tela ktoreacute duchovnyacute zmysel (muž) ponuacutekne Bohu Sponu do vlasov obetuje ten kto vie dobre rozlišovať Božiu vocircľu Muacutedre ženy ponuacutekli naacuteušnice na odev veľkňaza (Ex 3525 a nasl) hluacutepe ženy (Ex 322-4) na vyrobenie zlateacuteho teľaťa Suacute blaženeacute ženy teda blaženeacute telo ktoreacute ponuacutekne Paacutenovi naacuteušnice (sluch) a naacuteramky (dobreacute skutky) všetko podľa Paacutenovyacutech prikaacutezaniacute

Na rozdiel od predošlej homiacutelie Origenes sa ešte raz pozastavuje nad vzaacutecnymi predmetmi obetovanyacutemi na stavbu staacutenku Chaacutepe ich ako pocity a cnosti duše V tomto priacutepade muacutedrosť remeselniacutekov pozostaacuteva v poznaniacute zloženia a miešania rocircznych kovov čo v duchovnom vyacutezname znamenaacute že každyacute kresťan by mal praktizovať každodenneacute cvičenia cnosti a harmonizovať ich racionaacutelne teda kaž-duacute v svoj čas a na svojom mieste121

Ex 35 24 uvaacutedza ako ďalšiacute z materiaacutelov nepraacutechnivejuacutece (nehnijuacutece) drevo122 Origenes v tyacutechto slovaacutech nachaacutedza alegoacuteriu na milosť neporušiteľnosti a panen-stva Tieto charakteristiky sa nenachaacutedzajuacute u všetkyacutech ľudiacute preto v Piacutesme maacuteme podľa Origena špecifi kaacuteciu ldquou koho sa nachaacutedzali tie drevaacuterdquo To sa nešpecifi kuje

115 Porov aj Hom Lev VIII 11116 Hom Ex XIII 5-7 (SC 321 392-400)117 Podobne aj v Hom Ex X 3118 Porov aj Homiliae in Leviticum XII 7119 Porov Hom Ex XIII 5 (SC 321 394) srv aj Hom Ex II 1120 Porov aj Hom Gen IV 4121 Porov M Simonetti bdquoOmelia XIII Introduzioneldquo str 384122 Origenes v tomto priacutepade sleduje text odlišnyacute od LXX a MT Hom Ex XIII 6 (SC 321 396) Apud quem inventa sunt ligna imputribilia


59

ani pri zlate a striebre ani pri štyroch farbaacutech lebo tie vlastnia všetci Panenstvo a neporušiteľnosť tela sa nachaacutedzajuacute len zriedkavo a nie všetci to mocircžu aj pocho-piť (Mt 1911)

V detailoch interpretaacutecie pektoraacutelu kazateľ uacutemyselne odlišuje priacutetomnuacute interpre-taacuteciu od tej predošlej kde sa koncentroval na predmety bdquoveritasldquo a bdquomanifestatioldquo123 V pektoraacuteli veľkňaza boli uloženeacute dokonaleacute kamene a na nich boli napiacutesaneacute menaacute kmeňov Izraela Pektoraacutel položenyacute na prsiach veľkňaza je obrazom duchovneacuteho zmyslu ktoryacute je v človeku Efoacuted bol položenyacute na ramenaacutech Kamene efoacutedu boli spojeneacute s pektoraacutelom označuje to spojenie medzi myšlienkou a slovom Efoacuted a jeho ozdoby boli na ramene symbolizujuacute dobreacute skutky ktoreacute sa zjednocujuacute s rozumom a rozum so skutkami124 Ukazuje sa tak harmoacutenia medzi konaniacutem a učeniacutem Mocircže učiť s presvedčeniacutem len ten kto prispocircsobuje svojmu učeniu spraacutevny spocircsob života Takto by sa mali vyznačovať ldquoprincipesrdquo ktoriacute suacute vo vedeniacute ľudu Origenes maacute pravdepodobne na mysli biskupov Tiacuteto obetujuacute olej lebo majuacute byť ako lampy položeneacute na svietniku (Mt 515)125 Podobne biskupi ponuacutekajuacute voňajuacutece kadidlo takže mocircžu povedať o sebe že suacute dobrou vocircňou Krista (2Kor 215)126

Na konci homiacutelie Origenes vysvetľuje prečo Mojžiš zvolaacuteva muacutedrych remesel-niacutekov a muacutedre ženy k stavbe staacutenku (Ex 3525 LXX) Uacutemyselne vysvetľuje sofi a v duchovnom zmysle127 lebo nestačiacute obetovať je docircležiteacute konať s muacutedrosťou Podľa Origena je potrebneacute rozumne harmonizovať cnosti každuacute vykonaacutevať v určityacute čas Opakovanie že muži a ženy zavolaniacute Mojžišom boli takyacutemto spocircso-bom muacutedri dovoliacute Origenovi zakončiť tuacuteto homiacuteliu takto bdquoPozri sa že všetko čo sa udialo sa udialo muacutedrym muacutedre suacute nazyacutevaneacute ženy muacutedri muži všetky diela Paacutena suacute vykonaneacute v muacutedrostildquo128

Podľa Simonettiho koniec tejto XIII homiacutelie nenaznačuje že by sa mal končiť istyacute cyklus homiacuteliiacute129 V porovnaniacute s IX je takmer provizoacuterne ukončenaacute kraacutetkou doxoloacutegiou preto len veľmi ťažko ukončovala celyacute cyklus homiacuteliiacute o Exode

123 Porov Hom Ex IX 4 (SC 321 300) M Simonetti in Origene Omelie sullacuteEsodo str 408-409 pozn 62124 Origenes nazyacuteva pektoraacutel loghion alebo rationale preto predstavuje v jeho interpretaacutecii rozum125 Aj v Hom Ios V 2 použiacuteva Origenes Mt 515 ako upozornenie pre kňazov (biskupov) Pozri aj Hom Ps XXXVIII 17126 Porov aj Hom Ex III 3127 V biblickom texte skocircr označuje praktickuacute muacutedrosť obratnosť128 Hom Ex XIII 7 (SC 321 400)129 Porov M Simonetti bdquoOmelia XIII Introduzioneldquo str 385


60

ZaacuteverOrigenes sa v homiacutelii IX pridržiaval dosť striktne interpretačnej cesty naznače-nej v liste Hebrejom ktoraacute otvaacutera a zatvaacutera isteacute škaacutery na pochopenie tajomstva staacutenku V oboch homiacuteliaacutech (IX A XIII) Origenes ciacuteti a vyslovuje svoju zaacutevislosť v interpretaacutecii od Filoacutena Jozefa Flaacutevia a Klementa130 Tieto interpretaacutecie saacutem Origenes čiacutetal poznal a neupiera im hodnotu avšak saacutem sa hneď vyberaacute inyacutem interpretačnyacutem smerom

Napriek vyjadrenej skromnosti začiatok IX homiacutelie bol v prvom rade prenik-nutyacute naacutedejou priacutechodu ad visionem et intelegentiam tabernaculi Keď pristupujeme k XIII homiacutelii čakali by sme ďalšie prehĺbenie duchovnyacutech vyacuteznamov biblickeacuteho textu Nachaacutedzame tam však opak Origenes naacutes prekvapuje lebo je skeptickyacute vzhľadom na chaacutepanie posluchaacutečov a robiacute regressio oproti IX homiacutelii Jeho exe-geacuteza v XIII homiacutelii sa štyacutelom podobaacute viac na introduktiacutevnu prispocircsobenuacute pre začiatočniacutekov131 Všeobecne tu pozyacuteva svojich posluchaacutečov aby priniesli osobnyacute priacutespevok na budovanie Božieho staacutenku Nezdaacute sa však že v tomto priacutepade ide o vnuacutetornyacute staacutenok a ak ho mocircžeme identifi kovať s Cirkvou tak skocircr s Cirkvou duchovneacuteho charakteru nie ako viditeľnuacute štruktuacuteru132

Ak Origenes v IX homiacutelii rozpraacuteval o dvojitom staacutenku kolektiacutevnom (Cirkev) a individuaacutelnom (duša) v XIII homiacutelii centraacutelnou teacutemou boli skocircr podmienky pre stavbu staacutenku alebo pozorneacute a duchovneacute počuacutevanie Piacutesma Rytmus či spaacuted IX homiacutelie bol ryacutechly a hutnyacute v tom istom čase pre mnohorakosť teacutem ktoreacute boli ovlaacutedaneacute dvojityacutem interpretačnyacutem registrom staacutenku Pri lektuacutere XIII homiacutelie maacuteme pocit že maacute oveľa pomalšiacute rytmus Určite to zaacuteležiacute aj od rozdielnej štruk-tuacutery homiacuteliiacute V IX homiacutelii dal Origenes komplexnuacute interpretaacuteciu časti Ex 25-27 ale chcel sa dotknuacuteť všetkyacutech kapitoliek opisujuacutecich staacutenok v knihe Exodus V XIII homiacutelii liturgickeacute čiacutetanie je ľahšie rozpoznateľneacute (351-28) a ukazuje sa naacutem predovšetkyacutem detailnejšia interpretaacutecia veršov 4-721-25

Pri našich homiacuteliaacutech boli docircležityacutem faktorom reakcie posluchaacutečov Podľa Prin-zivalli po IX homiacutelii Origenovo publikum reagovalo pobuacuterene a nechaacutepavo133 Origenes sa preto pri ďalšom texte o staacutenku nevydaacuteva do vysvetleniacute mystickeacuteho charakteru ale naopak vďaka pesimizmu k chaacutepavosti posluchaacutečov zostaacuteva na rovine moraacutelnej Origenova rezervovanosť rozoberať hlbšie teologickeacute alebo

130 Porov Hom Ex IX 4 a XIII 3131 Porov E Prinzivalli bdquoOmelia XIIIldquo str 100132 Porov M Simonetti Origene Omelie sullacuteEsodo str 396-397 pozn 27133 Porov E Prinzivalli bdquoOmelia XIIIldquo str 109


61

fi lozofi ckeacute teacutemy naznačeneacute jeho predchodcami je však zjavnaacute už v prvej homiacutelii Homiacutelie o staacutenku predstavujuacute Origenovu duchovnuacute (alegorickuacute) exegeacutezu pare-neticko-moraacutelneho charakteru s naznačeniacutem teologickej problematiky z kristo-loacutegie a eschatoloacutegie nevhodneacute prehĺbenia pre posluchaacutečov ktoriacute by im nepo-rozumeli Homiacutelia a liturgickyacute kontext sa tak nestaacuteva priestorom vhodnyacutem pre teologickeacute skuacutemanie ktoreacute Origenes rezervuje prostrediu svojej školy v uacutezkom kruhu posluchaacutečov

ThDr Juraj Pigula PhD OSAJuraj Pigula sa narodil v roku 1976 v Prešove V roku 1995 vstuacutepil do Rehole sv Augustiacutena Po ukončeniacute zaacutekladnej teoloacutegie v Riacuteme absolvoval licenciaacutetne a doktorandskeacute štuacutediaacute na Patristickom Inštituacutete ldquoAugustinianumrdquo (2002-2007) Licenciaacutetnu praacutecu na teacutemu Christus iustus e la giustizia dei ministri nella polemica antidonatista di Agostino obhaacutejil v Riacuteme v roku 2005 Na Katoliacuteckej Univerzite v Ružomberku v roku 2009 obhaacutejil dokoraacutet na teacutemu Donatizmus a teoloacutegia zmiere-nia sv Augustiacutena Od roku 2005 vyučuje patroloacutegiu na teologickej fakulte (KU) v Košiciach a od roku 2009 aj na Inštituacutete sv Tomaacuteša Aquinskeacuteho (CMBF UK) v Žiline Je členom Slovenskej e Euroacutepskej spoločnosti pre katoliacutecku teoloacutegiu Českej patristickej společnosti International Association of Patristic Studies Pat-riacute k tiacutemu autorov slovenskyacutech komentaacuterov k Svaumlteacutemu piacutesmu pre Novyacute a Staryacute zaacutekon Je editorom zborniacutekov z patristickyacutech konferenciiacute v Košiciach a autorom viaceryacutech vedeckyacutech člaacutenkov v domaacutecich a zahraničnyacutech periodikaacutech

PŘIBYL Janovo Zjeveniacute a Pastyacuteř Hermův jako prorockeacute spisy raneacute ciacuterkve

63

Stanislav PŘIBYL

Janovo Zjeveniacute a Pastyacuteř Hermův jako prorockeacute spisy raneacute ciacuterkve

AbstractThe article presents two early Christian prophetic writings the Revelation of John and the Shepherd of Hermas The books were written at a time when the Church has failed the original prophetic ministry which we know especially from Paullsquos letters and the Didache document John as the author of Revelation presents him-self as a prophetic fi gure and his work is also devoted to prophecy Johannine literature by itself knows the sayings attributed to Jesus Christ himself which were in fact uttered by Christian prophets The work written by Hermas was not admitted to the New Testament canon It was written in the fi rst half of the second century and represents the last major witness of Christian orthodox divi-nation It displays the structure of the Church of Rome with branched services and charismata Of particular interest are its characteristics of false prophets Later montanist movement sought to revive the old prophetic practice however a tendency to ecstasy and excessive austerity obscured its original meaningKeywords prophecy prophets charisma Revelation Pastor of Hermas Church

Raně křesťanskaacute profeacutetie je specifi ckyacutem jevem dokumentovanyacutem novozaacutekonniacute-mi a raně patristickyacutemi texty nejpodrobněji v prvniacutem Pavlově listu Korinťanům a mimokanonickeacutem spisu Didacheacute Noviacute křesťanštiacute proroci ve sveacutem prožiacutevaacuteniacute rozmanityacutech duchovniacutech zkušenostiacute vzhliacuteželi k tomu co četli v Piacutesmu a sami na sobě rozpoznaacutevali nejrozmanitějšiacute projevy Ducha jež skrze ně působily1 Vyacuteznamnyacutemi svědky tohoto způsobu profeacutetickeacute inspirace jsou takeacute dva spisy apokalyptickeacuteho žaacutenru ktereacute požiacutevaly v ciacuterkvi prvniacutech staletiacute značnou autoritu totiž Zjeveniacute a Hermův Pastyacuteř

1 bdquoPoužiacutevaacuteniacute slova profhthj v raneacutem křesťanstvu je projevem sebeinterpretace Křesťaneacute již na sameacutem počaacutetku pohliacuteželi ve světle biblickeacute tradice na sveacute rozmaniteacute zkušenosti božskeacute přiacutetomnosti hlasů viziacute nebo vnuknutyacutech vyacuteroků jako na prorockeacute zkušenosti tj jako na veřejně pronaacutešeneacute řeči zplnomocněneacute Božiacutem přiacutekazem Sebe sama chaacutepali biblickylsquo totiž v kontinuitě s biblickyacutemi proroky nebo jako jejich oživeniacuteldquo ndash LUZ Ulrich Stages of Early Christian Prophetism in VERHEYDEN Joseph ZAMFIR Korinna NICKLAS Tobias Prophets and Prophecy in Jewish and Early Christian Literature Tuumlbingen Mohr Siebeck 2010 s 57ndash75 s 60


64

1 Prorockyacute charakter ZjeveniacuteVe Zjeveniacute lze naleacutezt obdobně jako v listu Efesanům (Ef 220) pevně spjatou dvo-jici apoštolů a proroků bdquoRadujte se nebe a svatiacute apoštoloveacute i proroci (oi` a[gioi kai oi` avpostoloi kai oi` profhtai) protože Bůh vynesl nad tiacutem městem rozsu-dek jakyacute ono vyneslo nad vaacutemildquo (Zj 1820) Jaacutesot nad paacutedem hřiacutešneacuteho a utlačova-telskeacuteho Babyloacutenu tu sdiacutelejiacute dozajista ti kteřiacute se v ciacuterkvi nejviacutece zasloužili a majiacute v paměti křesťanů již sveacute trvaleacute miacutesto Jestliže jsou v prvniacutem listu Korinťanům k teacuteto dvojici přiřazeni takeacute učiteleacute (1Kor 1228) zde jiacute jsou naopak předřazeni bdquosvatiacuteldquo2 Proroci jsou obdarovaacuteni božskyacutem charismatem bdquoA řekl mi Tato slova jsou věrnaacute a pravaacute Paacuten Bůh daacutevajiacuteciacute Ducha prorokům (twn pneumatwn twn profhtwn) poslal sveacuteho anděla aby oznaacutemil svyacutem služebniacutekům co se maacute brzy staacutet Hle přijdu brzo Blaze tomu kdo se držiacute slov proroctviacute (touj logouj thj profhteiaj) teacuteto knihyldquo (Zj 226-7) Tato charakteristickaacute netrpělivost prozrazuje v Janovi ndash autorovi vyacutezev bdquosedmi ciacuterkviacutem v Asiildquo (Zj 14a) ndash apokalyptika od-halujiacuteciacuteho tajemneacute děniacute konce věků ktereacute se maacute zaacutehy uskutečnit Zaacuteroveň se zde ovšem zračiacute takeacute Janova prorockaacute uacuteloha jiacutež se vzhledem ke sveacute osobě nebo přinejmenšiacutem pro obsah sveacuteho spisu dovolaacutevaacuteNa rozdiacutel od pozdějšiacute tradice identifi kujiacuteciacute tohoto Jana s apoštolem Janem je-muž se již v raneacute patristickeacute době připisovalo autorstviacute čtvrteacuteho evangelia po-daacutevaacute ciacuterkevniacute historik Eusebius z Cesareje jinak nedochovaneacute svědectviacute Papiaacuteše z Hierapole3 kteryacute autora Zjeveniacute neřadiacute do sboru Dvanaacutecti a označuje jej za jednoho z presbyterů staršiacutech ciacuterkve bdquoZde je třeba poznamenat že Papias uvaacutediacute jmeacuteno Jana dvakraacutet Prvniacuteho jmenuje v souvislosti s Petrem Jakubem Matoušem a ostatniacutemi apoštoly Tiacutem jasně označuje evangelistu Jana Druheacuteho Jana však uvaacutediacute mezi těmi kteřiacute nejsou apoštoly [] a nazyacutevaacute jej presbyterem (auvton presbuteron ovnomazei) [hellip] Vždyť je pravděpodobneacute že pod tiacutemto jmeacutenem je ten kteryacute napsal Zjeveniacuteldquo4 Papiaacuteš tak zařazuje autora Apokalypsy do kontextu ciacuterkevniacutech služeb avšak ponechaacutevaacute stranou prorockyacute raacutez Janovy sebeprezen-tace Apokalyptik Jan psal ostatně v době kdy se působeniacute proroků postupně

2 bdquoPřesnaacute identifi kace třiacute vyjmenovanyacutech skupin (svatiacute apoštoloveacute proroci) neniacute uacuteplně jednoznačnaacute Apoštoloveacute zřejmě odkazujiacute na Dvanaacutect apoštolů respektive na apoštolskou (zakladatelskou) generaci křesťanů Proroci mohou představovat starozaacutekonniacute svědky (v analogii k apoštolům jako novozaacutekonniacutem) nebo prvokřesťanskeacute proroky (za takoveacuteho se zřejmě považuje i autor saacutem) Svatiacute je pak zřejmě souhrnnyacute naacutezev pro všechny ostatniacute křesťany nebo křesťany a židy Zaacutevěr verše by mohl ukazovat na mučedniacuteky z těchto řad ndash ty nad nimiž Město kdysi vyneslo soudldquo ndash MRAacuteZEK Jiřiacute Zjeveniacute Janovo Praha Centrum biblickyacutech studiiacute AVČR a UK v Praze 2009 s 2013 bdquoO tom zda byl Papiaacuteš ještě žaacutekem apoštola Jana se rozchaacutezejiacute naacutezory již mezi Irenaeem a Eusebiem To sameacute platiacute pro dataci jeho děl kteraacute se pohybuje mezi r 90ndash140 Novějšiacute komentaacutetoři se kloniacute k pozdějšiacute dataci asi mezi r 130140ldquo ndash DROBNER Hubertus R Patrologie Uacutevod do studia starokřesťanskeacute literatury Praha OIKOYMENH 2011 s 81ndash824 Ecclesiastica historia 340 ndash in Patrologia graeca 20 s 297ndash298


65

oslabovalo ve prospěch ustaacutelenyacutech uacuteřadů a proto je prorockeacute vědomiacute s niacutemž piacuteše svůj spis spiacuteše neobvykleacute Saacutem se však nechce prezentovat jako zcela osa-mocenyacute prorok bdquoAle on (anděl) mi řekl Jsem jen služebniacutek jako ty a tvoji bratři proroci (avdelfwn sou twn profhtwn) a ti kdo se držiacute slov teacuteto knihyldquo (Zj 229a) Přibližně čtyři desiacutetky let později než bylo sepsaacuteno Zjeveniacute se prorockeacuteho charismatu bude ještě dovolaacutevat Papiaacutešův současniacutek Hermas5

Profeacutetickyacute raacutez knihy Zjeveniacute danyacute jeho celkovyacutem poselstviacutem6 podtrhuje takeacute Janovo přesvědčeniacute o tom že tlumočiacute vyacuteroky samotneacuteho Paacutena Každyacute ze sedmi listů sedmi ciacuterkviacutem v Maleacute Asii je uvozen Paacutenovyacutem přiacutekazem Janovi Nejzře-telnějšiacute christologickyacute titul lze naleacutezt ve čtvrteacutem z nich bdquoAndělu ciacuterkve v Thy-atirech piš Toto praviacute Syn Božiacute (o` ui`oj tou qeou) jenž maacute oči jako planouciacute oheň a nohy jako zaacuteřivyacute kovldquo (Zj 218) Pověřeniacute Jana samotnyacutem Božiacutem Synem legitimizuje teacutež jeho vyacuterok proti falešneacutemu prorokovaacuteniacute ktereacute se do thyatirskeacute ciacuterkve vloudilo bdquoAle to maacutem proti tobě že trpiacuteš ženu Jezaacutebel kteraacute se vydaacutevaacute za prorokyni (h` legousa e`authn profhtin) a svyacutem učeniacutem svaacutediacute moje slu-žebniacuteky ke smilstvu a k uacutečasti na modlaacuteřskyacutech hostinaacutechldquo (Zj 220) Smilstvo (porneia) představuje v biblickeacute tradici často takřka synonymum modlaacuteřstviacute a v praxi mnoha pohanskyacutech kultů se takeacute oboje propojovalo7 Různiacute agitaacutetoři se v ciacuterkevniacutech obciacutech nezřiacutedka projevovali nevaacutezanyacutem smyslnyacutem způsobem života jak o tom svědčiacute takeacute vyostřenaacute polemika v listu Judově bdquoPodobně i tito blouznivci (evnupniazomenoi) poskvrňujiacute sveacute tělo žaacutednou autoritu neuznaacutevajiacute nadpozemskyacutem mocnostem se rouhajiacute [hellip] Jsou pudoviacute a nemajiacute Ducha Božiacuteholdquo (Ju 819b)8 Mravně pochybnyacute způsob života se připisoval takeacute ve Zjeveniacute zmiacuteně-nyacutem nikolaitům (mikulaacutešencům) bdquoTo však maacuteš k dobru že nenaacutevidiacuteš skutky

5 bdquoProrockeacute sebeporozuměniacute lze naleacutezt pouze v jednotlivyacutech přiacutepadech totiž v Janově Apokalypse a Hermově Pastyacuteři což jistě souvisiacute s obsahem jejich zjeveniacute Jinak byl již prorockyacute naacuterok považovaacuten spiacuteše za znameniacute heretickeacuteho učeniacuteldquo ndash HECKEL Ulrich Hirtenamt und Herrschaftskritik Die urchristlichen Aumlmter aus johanneischer Sicht Neukirchen-Vluyn Neukirchener Verlag 2004 s 73ndash746 bdquoJe zde nadpřirozeneacute zjeveniacute překračujiacuteciacute lidskeacute chaacutepaacuteniacute Jeho odhaleniacute osvětluje pravdu o přiacutetomnosti protože na přiacutetomnost pohliacutežiacute z perspektivy budoucnosti Pravda je takovaacute Lideacute kteřiacute vykonaacutevajiacute moc v současnosti jsou obětiacute sebeklamu o možnostech kontroly sveacute historickeacute role Jsou to však Božiacute ciacutele nikoli jejich jichž bude nakonec dosaženoldquo ndash BLOUNT Brian Revelation A Commentary Louisville Westminster John Knox Press 2009 s 177 bdquoDomněnka že šlo dokonce o ženu thyatirskeacuteho biskupa je naprosto nepodloženaacute Ale šlo tu spiacuteše o propagaci uacutečasti na pohanskyacutech kultech jejichž součaacutestiacute byly kultickeacute hostiny a orgie ktereacute měly sloužit duchovniacutemlsquo uacutečelůmldquo ndash ŽAacuteK Vladislav A Apokalypsa Vyacuteklad knihy Zjeveniacute Janova Praha Evangelickaacute ciacuterkev metodistickaacute 2005 s 328 bdquoTiacutemto způsobem Juda připomiacutenaacute na adresu raacutedoby intelektuaacutelskyacutech posměvačů jejich pravou podobu Je to praacutevě pudovaacute nevaacutezanost jejich životniacuteho projevu kteraacute dokazuje že nesou schopni se povzneacutest k praveacutemu duchovniacutemu životu že jejich řeči o poznaacuteniacute (gnoacutezi) rajskeacute duchovniacute svobody jsou jen marnivyacute sebeklam obyčejnyacutech přiacutezemniacutech hřiacutešniacutekůldquo ndash OTTER Jiřiacute Josef Dva okrajoveacute biblickeacute spisy v noveacutem aktuaacutelniacutem promyacutešleniacute (List Židům List Judův) Praha Kalich 2009 s 64


66

Nikolaitů stejně jako jaacuteldquo (Zj 26) Ireneus posleacuteze identifi kuje zde uvedeneacute Niko-laity s konkreacutetniacute schizmatickou skupinou bdquoNikolaiteacute považujiacute za sveacuteho učitele jisteacuteho Nikolaa jednoho z oněch Sedmi ktereacute apoštoloveacute ustavili k diakonaacutetu Ti žijiacute nezřiacutezeně (indiscrete)ldquo9

2 Prorockeacute vyacuteroky a jejich interpretaceV kontextu celeacuteho janovskeacuteho piacutesemnictviacute se nastoluje ještě otaacutezka profeacutetickeacuteho raacutezu Ježiacutešovyacutech vyacuteroků počiacutenajiacuteciacutech uvozujiacuteciacute formuliacute bdquoJaacute jsemldquo (Ich-bin-Worte) obsaženyacutech ve čtvrteacutem evangeliu v počtu sedmi od bdquoJaacute jsem chleacuteb životaldquo (J 635) po bdquoJaacute jsem vzkřiacutešeniacute a životldquo (J 1125)10 Jak je zřejmeacute i ze způsobu jakyacutem se vyjadřuje autor Zjeveniacute křesťanštiacute proroci byli přesvědčeni že jsou bdquouacutesty Paacuteněldquo že totiž vyacuteroky ať vyřčeneacute nebo psaneacute jim vnukaacute saacutem vzkřiacutešenyacute a oslavenyacute Paacuten Naacuteležitou zdrženlivost ovšem vyžaduje sama interpretace prorockyacutech vyacuteroků Vzkřiacutešeneacuteho bdquoMezi bratřiacutemi se to slovo rozšiacuteřilo a řiacutekalo se že onen učedniacutek nezemře Ježiacuteš však neřekl že nezemře nyacutebrž Jestliže chci aby tu zůstal dokud nepřijdu neniacute to tvaacute věclsquoldquo (J 2123)Předpověď Petrovy mučednickeacute smrti je naopak doložena jako praveacute proroctviacute ktereacute došlo naplněniacute bdquoKdyž jsi byl mladšiacute saacutem ses přepaacutesaacuteval a chodil jsi kam jsi chtěl ale až zestaacuterneš vztaacutehneš ruce a jinyacute tě přepaacuteše a povede kam nechcešlsquo To řekl aby mu naznačil jakou smrtiacute oslaviacute Bohaldquo (J 2118b-19a) Ukřižovaacuteniacute jako podoba Petrovy mučednickeacute smrti je znaacutemo až z pozdějšiacute apokryfniacute literatury

konkreacutetně z Martyria Petrova11 avšak již v evangeliu naznačuje samo vztaženiacute rukou a přepaacutesaacuteniacute budouciacute potupnou popravu ukřižovaacuteniacutem12 Tuto skutečnost potvrzuje i starokřesťanskaacute historiografi e reprezentovanaacute na prvniacutem miacutestě Eusebiem bdquoTento Nero běsnil i proti apoštolům a stal se prvniacutem z nepřaacutetel Boha Je totiž sděleno že za něho byl v Řiacutemě sťat Pavel a Petr ukřižovaacutenldquo13

Někdy se může paradoxně staacutet že i slovo odpůrců nabude prorockeacuteho raacutezu bdquoJe-den z nich jejich vlastniacute prorok (auvtwn profhthj) řekl Kreacuteťaneacute jsou samiacute lhaacuteři zlaacute zviacuteřata lenivaacute břichalsquo A je to pravdiveacute svědectviacuteldquo (Tt 112-13a) V samotneacutem

9 Adversus haereses 126 ndash in PG 7 s 68710 bdquoVyacuteroky evgw eivmi Ježiacuteš nejprve odpoviacutedaacute na to kyacutem je z čehož pak takeacute vyplyacutevaacute co pro věřiacuteciacute znamenaacute Oba aspekty se navzaacutejem podmiňujiacute a doplňujiacute Chlebemlsquo světlemlsquo vzkřiacutešeniacutemlsquo atd může byacutet Ježiacuteš pro věřiacuteciacute pouze proto že je Synem Božiacutemldquo ndash SCHNELLE Udo Theologie des Neuen Testaments Goumlttingen Vanderhoeck amp Ruprecht 2007 s 64611 bdquoŽaacutedaacutem katy ukřižujte mne hlavou dolů ne jinakldquo ndash in DUS Jan (uspořaacutedal) Přiacuteběhy apoštolů Novozaacutekonniacute apokryfy II Praha Vyšehrad 2003 s 15712 bdquoPředpověď Petrovy smrti na křiacuteži se rozviacutejiacute protikladně oproti osudu milovaneacuteho učedniacuteka Přepaacutesaacuteniacute a vedeniacute tam kam nechcešlsquo ktereacute si nepřivaacutediacute saacutem Petr nyacutebrž někdo jinyacute jenž mu to způsobiacutelsquo znamenaacute v obou přiacutepadech osud otroka Vždyť Petr takeacute jako otrok zemře ndash bude ukřižovaacutenldquo ndash BERGER Klaus Kommentar zum Neuen Testament Guumltersloh Guumltersloher Verlagshaus 2011 s 41213 Ecclesiastica historia 228 ndash in Patrologia graeca 20 s 207ndash208


67

čtvrteacutem evangeliu prorokuje velekněz bdquoJeden z nich Kaifaacuteš velekněz toho roku jim řekl Vy ničemu nerozumiacutete nechaacutepete že je pro vaacutes leacutepe aby jeden člověk zemřel za lid než aby zahynul celyacute naacuterodlsquo To však neřekl saacutem ze sebe ale jako velekněz toho roku vyřkl proroctviacute (evprofhteusen) že Ježiacuteš maacute zemřiacutet za naacuterod a nejenom za naacuterod ale takeacute proto aby rozptyacuteleneacute děti Božiacute shromaacuteždil v jednoldquo (J 1149-52)14

Sedmero vyacuteroků samotneacuteho Ježiacuteše počiacutenajiacuteciacutech slovy bdquoJaacute jsemldquo jimiž v alego-riiacutech vyjevuje podstatu sveacute osoby a sveacuteho poslaacuteniacute neniacute však explicitně označeno za řeči prorockeacute nebo vysloveneacute některyacutem z křesťanskyacutech proroků vnuknutiacutem Ducha Vykazujiacute jistě určitou podobnost s vyacuteroky obsaženyacutemi ve Zjeveniacute avšak apokalyptik Jan se s Paacutenem bezprostředně neidentifi kuje nyacutebrž u vědomiacute sveacute prorockeacute autority zaznamenaacutevaacute Paacutenova slova V přiacutepadě Ježiacutešovyacutech sebezjevujiacute-ciacutech vyacuteroků z evangelia by však prorok musel hovořit zcela bezprostředně saacutem osobně by se vydaacuteval za Paacutena15 Vůči tendenci sebeidentifi kace se samotnyacutem Paacutenem se braacuteniacute již autor epištoly Jakubovy kteryacute zasazuje zejmeacutena etickeacute prvky Ježiacutešova učeniacute do kontextu židovskeacute mudroslovneacute tradice jak ji reprezentuje napřiacuteklad kniha Sirachovcova16

3 Ciacuterkev v Hermově PastyacuteřiJanovo Zjeveniacute je nejproslulejšiacutem nikoli však jedinyacutem starokřesťanskyacutem spisem apokalyptickeacuteho žaacutenru Kromě četnyacutech apokryfniacutech apokalyps je to takeacute Her-mův Pastyacuteř jehož autor na zaacutekladě prorockeacuteho ducha odhaluje tajemneacute Božiacute zaacuteměry Jeronyacutem (Hieronymus+420) hodnotu tohoto spisu ceniacute pozitivně bdquoJe to dosti užitečnaacute kniha a mnoziacute ze staryacutech spisovatelů z niacute citujiacute U latinskyacutech ciacuterkviacute je však teacuteměř neznaacutemaacuteldquo17 Ohledně hodnoty nebo přiacutepadneacute kanonicity Pastyacuteře nepanoval v ciacuterkvi prvniacutech staletiacute všeobecnyacute konsensus bdquoTento spis někteřiacute ne-uznaacutevajiacute Proto nesměl byacutet počiacutetaacuten mezi všeobecně jako praveacute uznaacutevaneacute spisy

14 bdquoRedakčniacute poznaacutemka vysvětluje že Kaifaacuteš člen velerady jenž takto hovořiacute nedaacuteval pouze osobniacute radu nyacutebrž z plneacute moci sveacuteho uacuteřadu vyřkl viacutece než saacutem mohl vědět Neniacute pochyb o jeho přesvědčeniacute že pro veleradu je smrt Paacutena žaacutedouciacute maacute-li přežiacutet židovskyacute naacuterod jako vyvolenyacute lid Ve skutečnosti se však vyvolenyacutem lidem maacute staacutet univerzaacutelniacute ciacuterkev a celyacute naacuterod se pak sjednotiacute s lidstvemldquo ndash LIGTFOOT R H St Johnrsquos Gospel A Commentary Oxford University Press 1960 s 227ndash22815 bdquoTo neniacute přiacuteliš pevnyacute zaacuteklad pro hypoteacutezu že by raniacute křesťanštiacute proroci identifi kovali sveacute vlastniacute jaacutelsquo s Jaacutelsquo vzkřiacutešeneacuteho Ježiacuteše Naacuterok na takovou přiacutemou identifi kaci nabyl později na vyacuteznamu pro vytyčeniacute hranic vůči montanismuldquo ndash LUZ Ulrich Stages of Early Christian Prophetismhellip s 64 16 bdquoEvidentně považuje literaacuterniacute žaacutenr zjevujiacuteciacutech logiiacute za nebezpečnyacute Miacutesto toho cituje Ježiacutešovo učeniacute programově jako moudrost kterou přijal z tradice Zdůrazněniacute slov pozemskeacuteho Ježiacuteše a paruacutesie vzkřiacutešeneacuteho Paacutena (57n) tvořilo v ciacuterkevniacutech dějinaacutech vždy protipoacutel k entuziasmu kteryacute počiacutetal s aktuaacutelniacutem vnuknutiacutem od Paacutenaldquo ndash POKORNYacute Petr HECKEL Ulrich Uacutevod do Noveacuteho zaacutekona Přehled literatury a teologie Praha Vyšehrad 2013 s 75917 De viris illustribus 110 ndash in Patrologia latina 23 s 657ndash658


68

Jiniacute zvlaacuteště ti kteřiacute jsou vyučovaacuteni počaacutetkům našeho naacuteboženstviacute považujiacute jej za nepostradatelnyacute Proto jak viacuteme je v ciacuterkviacutech veřejně použiacutevaacuten a jaacute jsem sh-ledal že i někteřiacute z nejstaršiacutech ciacuterkevniacutech spisovatelů jej použiacutevalildquo18 Spis vznikl přibližně ve třetině 2 stoletiacute a miacutestem sepsaacuteniacute je s největšiacute pravděpodobnostiacute Řiacutem Sestaacutevaacute z pěti viděniacute (Vis) dvanaacutecti přiacutekazů (Mand) a deseti podobenstviacute (Sim)19 Činnost samotnyacutech apoštolů a jejich spolupracovniacuteků naacuteležela již v době jeho sepsaacuteniacute k uacutectyhodneacute minulosti bdquoZ osmeacute hory [hellip] jsou tito věřiacuteciacute apoštoloveacute (avpostoloi) a učiteleacute (didaskaloi) zvěstujiacuteciacute celeacutemu světu a ti kteřiacute šlechetně a čistě učiacute slovo Paacuteně a vůbec nic si neschovali na ukojeniacute svyacutech žaacutedostiacute nyacutebrž staacutele chodili ve spravedlnosti a pravdě jakž i přijali Ducha svateacuteho Ti přijdou se svatyacutemi andělyldquo (Sim IX 251)V době sepsaacuteniacute listu však působiacute v ciacuterkvi nositeleacute dalšiacutech uacuteřadů kteřiacute jsou zaacutek-lady stavby ciacuterkve a navazujiacute na diacutelo apoštolů bdquoTy kameny čtyřuacutehleacute a biacuteleacute ktereacute k sobě přileacutehajiacute to jsou apoštoloveacute (avpostoloi) a episkopoveacute (evpiskopoi) uči-teleacute (didaskaloi) a diakoni (diakonoi) kteřiacute chodili podle šlechetnosti Božiacute čistě a řaacutedně vedli vyvoleneacute Božiacute učili je a prorokovali jim a to jak zesnuliacute tak dosud žijiacuteciacute [hellip]ldquo (Vis III 51) Autor saacutem pravděpodobně neměl žaacutednou vedouciacute funkci v ciacuterkvi jeho autoritu zaklaacutedaly praacutevě prorockeacute vize ktereacute se posleacuteze použiacutevaly v některyacutech ciacuterkviacutech i při čteniacute v liturgii pravidelněji však sloužily předevšiacutem pro katechumenaacutetniacute vyacuteuku20 Zjevovatelem zde již neniacute Kristus jednaacute se zprvu o stařenu kteraacute se postupně omlazuje a představuje zosobněniacute ciacuterkve Uacutectyhodneacute staacuteři ciacuterkve je daacuteno tiacutem že sama je již součaacutestiacute stvořeniacute kosmu bdquoHle Bůh mociacute kteryacute neviditelnou mociacute a svou mocnou a velikou rozumnostiacute stvořil svět slav-nyacutem uacuteradkem obleacutekl sveacute stvořeniacute v kraacutesu silnyacutem slovem upevnil nebesa založil zemi na vodaacutech a vlastniacute moudrostiacute stvořil svou svatou ciacuterkev ktereacute i požehnal [hellip]ldquo (Vis I 3-4)

4 Falešniacute a praviacute prorociV druheacutem přiacutekazu uvaacutediacute Hermas kriteacuteria rozlišovaacuteniacute pravyacutech a falešnyacutech pro-roků Lžiprorok se ndash na rozdiacutel od pavlovskeacuteho i janovskeacuteho epistulaacuteria ndash ne-rozpoznaacute ani tak podle falešneacuteho vyznaacuteniacute Krista Jeho uacuteloha odpoviacutedaacute spiacuteše

18 Ecclesiastica historia 33 ndash in Patrologia graeca 20 s 217ndash22019 bdquoAutorem teacuteto apokalypsy kteraacute vznikala postupně v několika čaacutestech v Řiacutemě během delšiacuteho časoveacuteho obdobiacute asi v letech 130ndash140 byl propuštěnyacute otrok a drobnyacute obchodniacutek jmeacutenem Hermas Označeniacute Pastyacuteřlsquo obdržel spis od druheacute zjevovatelskeacute osoby kteraacute v něm vystupujeldquo ndash DROBNER Patrologiehellip s 6420 bdquoVšeobecně se dnes předpoklaacutedaacute že Pastyacuteř představuje alespoň v určiteacute podobě zjeveniacute někoho z prostřediacute řiacutemskeacute ciacuterkve jehož vliv však nepramenil z liturgickeacute nebo kolektivniacute autority ve společenstviacute věřiacuteciacutech Jeho siacutela působila povyacutetce v rozměru duchovniacute autorityldquo ndash JEFFORD Clayton N Prophecy and Prophetism in the Apostolic Fathers in VERHEYDEN Joseph ZAMFIR Korinna NICKLAS Tobias Prophets and Prophecyhellip s 309


69

kouzelniacutekovi nebo věštci bdquoTaacutežiacute se ho co s nimi bude a ten lžiprorok kteryacute v sobě nemaacute žaacutednou moc božskeacuteho Ducha s nimi rozmlouvaacute podle jejich dotazů a podle jejich špatnyacutech žaacutedostiacute a naplňuje jejich duše jak oni chtějiacuteldquo (Mand 112) Jeho skutečnou činnostiacute je proto spiacuteše v heleacutenistickeacute době obliacutebenaacute mantika než autentickeacute prorokovaacuteniacute avšak mezi křesťanskeacute proroky se mu i tak podařilo se svyacutem šarlataacutenstviacutem vloudit21

Z dalšiacutech kriteacuteriiacute rozpoznaacuteniacute falešneacuteho proroka kteraacute Hermas uvaacutediacute je třeba vy-zdvihnout hrabivost odmiacutetanou nezaacutevisle na Hermovi již dřiacuteve předevšiacutem v Di-dacheacute Z toho je patrneacute že šlo o velmi zaacutevažnyacute probleacutem kteryacute takeacute vyacuteznamně přispěl k postupneacutemu vyhasiacutenaacuteniacute raně křesťanskeacute profeacutetie bdquoPředevšiacutem takovyacute člověk kteryacute se zdaacute miacutet ducha se povyšuje a chce předsedat hned je opovaacutežlivyacute nestydatyacute a mnohomluvnyacute pohybuje se v mnoheacute naacutedheře a v mnoha jinyacutech po-těšeniacutech a přijiacutemaacute odměnu za sveacute proroctviacute A nedostane-li neprorokuje Může božskyacute duch přijiacutemat mzdu a prorokovat Je nepřiacutepustneacute aby toto činil Božiacute prorok ale duch takovyacutechto proroků je pozemskyacuteldquo (Mand 1112) Obdobně se vyjadřuje rovněž druhaacute Petrova epištola o lživyacutech učiteliacutech bdquoVe sveacute hrabivosti budou vaacutem předklaacutedat sveacute vyacutemysly aby z vaacutes těžilildquo (2Pt 23) A takoviacute se po-koušeli etablovat takeacute v pavlovskyacutech obciacutech bdquoJe mnoho těch kteřiacute se nepodřizu-jiacute vedou praacutezdneacute řeči a svaacutedějiacute lidi jsou to hlavně ti kteřiacute lpiacute na obřiacutezce Těm je třeba zavřiacutet uacutesta Pro hanebnyacute zisk učiacute tomu co se nepatřiacute a rozvracejiacute tiacutem celeacute rodinyldquo (Tt 110-11)22

Pravyacute prorok je naopak podle Hermova Pastyacuteře obdařen plnostiacute Ducha bdquoKaždyacute duch danyacute od Boha se nedotazuje ale protože maacute božskou moc saacutem od sebe všechno řiacutekaacute neboť jest shůry (anwqen)ldquo (Mand 115) Autor Pastyacuteře je tak fakticky posledniacutem vyacuteznamnyacutem piacutešiacuteciacutem svědkem původniacute prorockeacute tradice raneacute ciacuterkve jež zprostředkovala autentickou viacuteru a působila v raacutemci discipliacuteny miacutestniacutech ciacuterkviacute takeacute jako korektiv vztahů mezi křesťany23 Nechybiacute zde proto

21 bdquoJe velmi zajiacutemaveacute že tento lžiprorok je označen jako mantij tedy jako zaacutestupce inspirovaneacuteho věštectviacute jež bylo velmi rozšiacuteřeneacute v antickeacutem pohanstviacute [hellip] Řeč tohoto falešneacuteho proroka je naacutezorně popisovaacutena jako inspirovaneacute odpoviacutedaacuteniacute na poklaacutedaneacute otaacutezky jak to bylo běžneacute v antickeacute mantice To že je praacutezdnyacutelsquo (kenoj) čili nic neřiacutekajiacuteciacute ještě neznamenaacute že by mu prorockyacute dar zcela schaacutezelldquo ndash HAHN Ferdinand KLEIN Hans Die fruumlhchristliche Prophetie Ihre Voraussetzungen ihre Anfaumlnge und ihre Entwicklung bis zum Montanismus Eine Einfuumlhrung Neukirchen-Vluyn Neukirchener Verlagsgesellschaft 1977 s 147ndash148 22 bdquoKřesťanskaacute komunita na Kreacutetě se neprojevuje jednoznačně spiacuteše sestaacutevaacute z nestejnorodyacutech skupin Zodpovědnaacute autorita tomu musiacute čelit Poteacute co byly popsaacuteny projevy ktereacute pomaacutehajiacute zůstat v pravdě a šiacuteřit ji se načrtaacutevaacute identikitlsquo těch kteřiacute daacutevajiacute přednost lži před pravdou Zřejmaacute je naraacutežka na skupinu pochaacutezejiacuteciacute z judaismu (v 1014) kteraacute je pro peniacuteze schopna klamat lidi a protivit se Bohuldquo ndash MANES Rosalba Lettera a Tito Lettera a Filemone Introduzione traduzione e commento Cinisello Balsamo (Milano) Edizioni San Paolo 2011 s 3323 bdquoLze řiacuteci že prorockeacute slovo Pastyacuteře se nabiacuteziacute jako zaacutekladniacute ukazatel ryziacute viacutery na němž se musiacute rozviacutejet hodnotnaacute tradice v křesťanskeacute perspektivě Z tohoto ohledu představujiacute vize Pastyacuteře autentickyacute prorockyacute hlas o němž je autor přesvědčen že působiacute jako duchovniacute směřovaacuteniacute


70

ani ostraacute kritika ciacuterkevniacutech představenyacutech bdquoTeď mluviacutem k vaacutem představeniacute ciacuterkve (prohgoumenoi thj evkklhsiaj) a předsedajiacuteciacute (prwtokaqedritai) ne-buďte podobniacute travičům Traviči nosiacute sveacute jedy v krabičkaacutech vy (nosiacutete) sveacute jedy a travidla v srdcildquo (Vis III 97)24 Zde se zračiacute diferenciace mezi nositeli ciacuterkevniacutech uacuteřadů z nichž prvniacute jsou pravděpodobně episkopoveacute druziacute pak spiacuteše presby-teři25 Nikdo z nositelů uacuteřadu ani žaacutednaacute skupina proroků však nehrajiacute konkreacutetniacute hmatatelnou uacutelohu v praxi jedneacute (a jedineacute) možnosti pokaacuteniacute po křtu kteraacute je nejpozoruhodnějšiacute doktriacutenou Hermova Pastyacuteře bdquoAle jaacute praviacutem ti diacute že bude-li po onom velkeacutem a šlechetneacutem povolaacuteniacute někdo ďaacuteblem pokoušen a zhřešiacute maacute jednu (možnost) obraacuteceniacute bude-li nadaacutele hřešit a obracet se neniacute to takoveacutemu člověku nic platneacute ndash těžko bude žiacutetldquo (Mand IV 36)26

5 Montanistickaacute krizeV Hermově době je již prorockaacute praxe v ciacuterkvi ndash zejmeacutena oproti svědectviacute Didacheacute ndash oslabena27 avšak teprve montanistickaacute krize prorokovaacuteniacute zpochybniacute a posleacuteze zdiskredituje obdobně jako různeacute heterodoxniacute gnostickeacute proudy Montanisteacute byli přesvědčeni že Kristus saacutem zasliacutebil noveacute vylitiacute Ducha a že jsou to praacutevě oni na nichž se tento přiacuteslib uskutečňuje Epifanius jako zaniacutecenyacute bojovniacutek proti hereziacutem sice v zaacutesadě uznaacutevaacute pravověrnost montanistů avšak o to viacutece zdůraz-ňuje rozdiacutel mezi jejich způsobem prorokovaacuteniacute a řečiacute proroků nejranějšiacute ciacuterkve bdquoU každeacuteho proroka jak ve Stareacutem tak v Noveacutem zaacutekoně to co řiacutekaacute se dosa-huje pochopeniacutem Tak i Jan ve Zjeveniacute řiacutekaacute Toto zjevil Paacuten svyacutem služebniacutekům prostřednictviacutem sveacuteho služebniacuteka Janalsquo Toto praviacute Paacutenlsquo [hellip] Avšak Montanus kteryacute se holedbal že je prorokem a vysmiacuteval se svyacutem naacutesledovniacutekům řiacutekaacute to

prověřujiacuteciacute rozvoj institucionaacutelniacute ciacuterkveldquo ndash JEFFORD Clayton N Prophecy and Prophetismhellip s 31224 bdquoTito představeniacute ciacuterkve jsou zde srovnaacutevaacuteni s kouzelniacuteky nebo čaroději kteřiacute miacutechajiacute čarodějnickeacute přiacutesady popisovaneacute v magickyacutech papyrech a nosiacute sveacute naacutepoje v doacutezaacutech zatiacutemco ciacuterkevniacute představeniacute nosiacute jedovateacute lektvary uvnitř sebe samyacutechldquo ndash OSIEK Carolyn The Shepherd of Hermas Minneapolis Augsburg Fortress 1999 s 81ndash8225 bdquoPředpoklaacutedalo se že presbyter a episkop byli podle Herma jedniacutem a tiacutem samyacutem uacuteřadem Tak by v Řiacutemě vlaacutedl polyepiskopaacutet Skutečnost že Hermas hovořiacute o biskupech v pluraacutelu však nemaacute rozhodujiacuteciacute důležitost Vždyť takeacute apoštoly uvaacutediacute v pluraacutelu a jistě nemaacute na mysli jen apoštoly v Řiacutemě nyacutebrž apoštoly ciacuterkve kteřiacute kaacutezali po celeacutem světěldquo ndash PERNVEDEN Lage The Concept of the Church in the Shepherd of Hermas Lund CWK Gleerup 1966 s 15426 bdquoZatiacutemco odpuštěniacute hřiacutechů ve křtu představuje samozřejmou jistotu učeniacute o možnosti pokaacuteniacute pro hřiacutešniacuteky po křtu je tak senzačniacutelsquo že se ohlašuje formou spektakulaacuterniacute nebeskeacute zvěsti [hellip] Praxe staacutele znovu opakovaneacuteho pokaacuteniacute je však jako neuacutečinnaacute zavrženaldquo ndash BROX Norbert Der Hirt des Hermas Goumlttingen Vandenhoeck amp Ruprecht 1991 s 21327 bdquoI když je Pastyacuteř Hermův oproti ostatniacute křesťanskeacute literatuře zvlaacuteštniacute svou bliacutezkostiacute paganistickeacute divinaci vymezuje se proti paganistickyacutem věštbaacutem a jejich vyhledaacutevaacuteniacute jako modloslužbě (114) Protože však proroky nezmiňuje mezi zastaacutenci ciacuterkevniacutech uacuteřadů vykazuje tu profeacutetie ve srovnaacuteniacute s Didacheacute menšiacute důležitost a zřejmě i odlišnost kontextu řiacutemskeacute křesťanskeacute obceldquo ndash DUS Jan A (uspořaacutedal) Proroctviacute a apokalypsy Novozaacutekonniacute apokryfy III s 63ndash64


71

co zjevně nikterak neniacute v souladu s posvaacutetnyacutemi Piacutesmyldquo28 Pro většinovou ciacuterkev a jejiacute představitele byla extravagance montanistickeacuteho způsobu prorokovaacuteniacute a je-jich křečoviteacute extaacuteze kamenem uacuterazu ačkoli dosavadniacute zkušenost autentickeacuteho prorokovaacuteniacute uvnitř ciacuterkve nedovolovala aby byla profeacutetie zavržena jako tako-vaacute29 Rovněž způsob života montanistů byl podle Jeronyacutemova svědectviacute předmě-tem snad až přiacuteliš nevybiacuteraveacute kritiky bdquoApollonius velevyacutemluvnyacute muž napsal vynikajiacuteciacute a dlouhou knihu Proti Montanovi Prisce a Maximillelsquo V niacute vypraacutevěl že Montanos a jeho blaacutezniveacute věštkyně (insanas vates) zemřeli oběšeniacutem a mnoheacute jineacute věcildquo30 Tertuliaacutena však Apolloniova kritika tak rozhořčila že opět nešetřil svyacutem talentem psaacutet břitkeacute polemiky bdquoTertullianus přidal k šesti knihaacutem proti ciacuterkvi ktereacute nazval O extaacutezilsquo sedmyacute svazek namiacuteřenyacute přiacutemo proti Apolloniovi V něm se pokusil braacutenit vše na co Apollonius zauacutetočilldquo31

6 ZaacutevěremZatiacutemco tedy Hermas byl ještě piacutešiacuteciacutem svědkem ciacuterkevniacute profeacutetie Tertuliaacuten ob-hajoval v dnes ztraceneacutem spisu pouze jeden element naacuteležejiacuteciacute k prorockeacute praxi totiž extaacutezi a to naviacutec až v raacutemci schizmatickeacuteho montanistickeacuteho hnutiacute Nejzaacute-važnějšiacute vadou montanismu byl ovšem naacuterok jeho bdquonoveacuteho proroctviacuteldquo na defi -nitivniacute platnost na exkluzivniacute uacutelohu před konečnyacutem naplněniacutem eschatologickeacute-ho očekaacutevaacuteniacute křesťanů32 Později však samotnyacute montanismus utvořil svoji vlast-niacute hierarchickou strukturu o niacutež zpravuje Jeronyacutem bdquoU naacutes zaujiacutemajiacute miacutesto apoš-tolů biskupoveacute u nich je biskup na třetiacutem miacutestě Majiacute totiž patriarchu ve fryžskeacute Pepuse naacutesledujiacute cenoneslsquo a teprve posledniacute třetiacute miacutesto je postoupeno bisku-půmldquo33 Je zřejmeacute že nejen většinovaacute ciacuterkev nyacutebrž i odštěpeneckeacute extatickeacute hnu-tiacute v průběhu času nabylo pevneacute institucionaacutelniacute podoby Ciacuterkev ovšem přijala do kaacutenonu svyacutech posvaacutetnyacutech spisů prorockeacute svědectviacute Janova Zjeveniacute a takeacute Her-28 Panarion II 148 ndash in Patrologia graeca 41 s 869ndash87029 bdquoNesrozumitelnyacute charakter jejich zjeveniacute fanatickyacute rigorismus a předevšiacutem zuřivaacute nespoutanost jejich extaacuteziacute budily nedůvěru v pravost jejich Ducha Dochaacutezelo k disputaciacutem a vyacuteslechům k ciacuterkevniacutem shromaacutežděniacutem a prohlaacutešeniacutem na nichž se jistě nevyacuteznamnějšiacute měrou podiacuteleli klerici Prosteacute odmiacutetnutiacute profeacutetie nepřichaacutezelo pro ciacuterkev již vzhledem k jejiacutem počaacutetkům v uacutevahu neboť ačkoli ve druheacutem stoletiacute byly již zaacutezračneacute dary Ducha vzaacutecnějšiacute staacutele ještě bylo možneacute se s nimi opakovaně setkaacutevat Bylo proto zapotřebiacute nastolit přesvědčivaacute kriteacuteria podle nichž by bylo možno rozsoudit praveacute prorokovaacuteniacute od deacutemonickeacute posedlosti což pro tehdejšiacute ciacuterkve jistě nebylo snadneacuteldquo ndash CAMPENHAUSEN Hans von Kirchliches Amt und geistliche Vollmacht in den ersten drei Jahrhunderten Tuumlbingen Mohr Siebeck 1953 s 200 30 De viris illustribus 40 ndash in Patrologia latina 23 s 689ndash69031 De viris illustribus 40 ndash in ibid32 bdquoSebepochopeniacute jako noveacuteho proroctviacutelsquo však svědčiacute o pevneacutem naacuteroku vlastniacute autority překračujiacuteciacute obvykleacute naacuteroky raně křesťanskyacutech proroků To takeacute odpoviacutedaacute skutečnosti že noveacute proroctviacutelsquo mělo velmi sveacutebytnou představu o inspiraci a extaacutezi a rovněž skutečnosti že Maximilla byla přesvědčena o sveacute uacuteloze posledniacuteho proroka před konečnyacutem završeniacutemldquo ndash LUZ Ulrich Stages of Early Christian Prophetismhellip s 69ndash7033 Epistula 413 ndash in Patrologia latina 22 s 476


72

mas se těšil značneacute popularitě Profeacutetie se tak ciacuterkev nezřekla a piacutesemnaacute svědec-tviacute raně křesťanskyacutech proroků patřiacute k samotnyacutem jejiacutem zaacutekladům

Doc JUDr Stanislav Přibyl PhD JCD je knězem arcidieceacuteze pražskeacute Vystudoval Praacutevnickou fakultu Univerzity Kar-lovy v Praze a Fakultu kanonickeacuteho praacuteva při Papežskeacute Lateraacutenskeacute univerzitě v Řiacutemě Habilitoval se na Praacutevnickeacute fakultě Trnavskeacute univerzity v Trnavě Je soudcem Metropolitniacuteho ciacuterkevniacuteho soudu v Praze vyučujiacuteciacutem ciacuterkevniacuteho praacuteva na Teologickeacute fakultě Jihočeskeacute univerzity v Českyacutech Budějoviciacutech a rektorem kostela sv Gabriela v Praze na Smiacutechově

DOLNYacute bdquoJaacutenov uacuteradldquo kardinaacutela Newmana

73

Jaacuten DOLNYacute

bdquoJaacutenov uacuteradldquo kardinaacutela NewmanaJohn Henry Newman a jeho poslanie v cirkvi z hľadiska ekleacutezioloacutegie

Hansa Ursa von Balthasara

AbstractBlessed John Henry Newman (1801-1890) one of the great intellectual fi gures of the Catholic Church in the modern period underwent in his life an arduous journey of faith marked by conversion from Anglicanism to Roman Catholicism He is an author of an extensive literary work comprising sermons spiritual litera-ture vast correspondence and various writings in theology philosophy history and education This essay is devoted to the legacy of the English Cardinal In ad-dition to a biographical text it strives to present a wholesome understanding of Newmanrsquos life and work refl ecting on his peculiar mission within the Church In the light of Hans Urs von Balthasarrsquos ecclesiological thinking Newmanrsquos distinct place in ldquoChristological constellationrdquo is seen in conjuction with the mission of St John the Apostle or ldquoJohannine offi cerdquo in the ChurchKeywords John Henry Newman (1801-1890) biography mission ecclesiology Hans Urs von Balthasar (1905-1988) John the Apostle

Cirkev je živaacute skutočnosť Je bdquospoločenstvom svaumltyacutechldquo mdash osocircb ktoreacute dosiahli svaumltosť v spojeniacute s Bohom v nebi aj takyacutech ktoriacute k tomuto cieľu smerujuacute na jed-nom či druhom brehu života Kolektiacutevnu pamaumlť cirkvi tvoriacute nespočetneacute množ-stvo osobnyacutech ľudskyacutech priacutebehov zahrnutyacutech do tajomstva Božieho diela spaacutesy Uvažovanie o tajomstve cirkvi vo svetle Božieho slova odkryacuteva pohľad na jednot-liveacute nitky v ohromnej sieti ľudskyacutech vzťahov veduacutecich ku Kristovi bdquoUž nie ste cudzinci ani prišelci ale ste spoluobčania svaumltyacutech a patriacutete do Božej rodiny Ste postaveniacute na zaacuteklade apoštolov a prorokov hlavnyacutem uholnyacutem kameňom je saacutem Ježiš Kristus V ňom celaacute stavba pevne pospaacutejanaacute rastie v svaumltyacute chraacutem v Paacutenovi v ňom ste aj vy vbudovaniacute do Božieho priacutebytku v Duchuldquo (Ef 219-22) Zaacutekladom ekleacutezioloacutegie suacute reaacutelne vzťahy členov spoločenstva svaumltyacutech k Bohočlovekovi Ak sa taacuteto teologickaacute discipliacutena prestane zaujiacutemať o konkreacutetne draacutemy osobnyacutech priacute-behov spaacutesy a svaumltosti stratiacute kontakt so životom a stane sa z nej suchaacute teoacuteria Ako upozorňuje Hans Urs von Balthasar1 pomyacutelenyacutem uacutenikom z bdquobeznaacutedejne abs-

1 Hans Urs von Balthasar (1905-1988) mdash švajčiarsky riacutemsko-katoliacutecky kňaz a teoloacuteg považovanyacute za jedneacuteho z najvyacuteznamnejšiacutech kresťanskyacutech mysliteľov 20 storočia Zaacuteklad jeho monumentaacutelneho teologickeacuteho diela tvoriacute paumltnaacutesť zvaumlzkov trojdielnej teologickej estetiky s naacutezvom Herrlichkeit


74

traktnejldquo ekleacutezioloacutegie je dnes rozšiacuterenaacute sociologickaacute kritika cirkvi ktoraacute redukuje dynamizmus života Kristovho mystickeacuteho tela na ideologickyacute boj pod zaacutestavami konzervativizmu a progresivizmu2 Tento člaacutenok predstavuje život a dielo blahoslaveneacuteho Johna Henryho kardi-naacutela Newmana vyacuteznamnej osobnosti Katoliacuteckej cirkvi v novodobyacutech dejinaacutech zaacutepadneacuteho sveta Nezastavuje sa však iba pri životopisnom naacutečrte predkladaacute pokus o celistvyacute pohľad na Newmanov životnyacute priacutebeh hľadaniacutem jednotiaceho princiacutepu mdash Newmanovho osobiteacuteho poslania alebo povolania v cirkvi Vyacutechodis-kom tejto uacutevahy je Balthasarov personalistickyacute model cirkvi ako bdquokristologickej konštelaacutecieldquo vzťahov v spoločenstve Ježišovyacutech učeniacutekov3 Tento ekleacuteziologickyacute priacutestup prinaacuteša zaujiacutemaveacute chaacutepanie celkoveacuteho zmyslu života a diela anglickeacuteho kardinaacutela ako docircležitej nitky v tkanive spoločenstva svaumltyacutech Text tak zaacuteroveň ponuacuteka možnosť vstuacutepiť do rozjiacutemania o tajomstve cirkvi ndash jej štruktuacutere a posla-niacute ndash z originaacutelnej perspektiacutevy Balthasarovho teologickeacuteho myslenia

Kardinaacutel Newman život a dieloJohn Henry Newman sa narodil 21 februaacutera 1801 v Londyacutene v rodine bankaacutera vy-znaacutevajuacuteceho anglikaacutenske naacuteboženstvo Od svojho detstva prejavoval vyacutenimočnyacute cit pre kraacutesu a talent pre štuacutedium V paumltnaacutestich rokov prežil docircležituacute skuacutesenosť ktoruacute nazval bdquomilosťou vnuacutetorneacuteho obraacutetenialdquo Vo svojej autobiografi i napiacutesal že taacuteto milosť mu na celyacute život sprostredkovala vedomie živej priacutetomnosti Boha4 O rok neskocircr po tejto udalosti Newman začal študovať na univerzite v Oxforde kde si ako študent s vynikajuacutecim nadaniacutem časom ziacuteskal miesto staacuteleho učenca v Oriel College v centre fi lozofi ckeacuteho vzdelania so spoločnyacutem byacutevaniacutem študen-tov a pedagoacutegov Taacuteto bdquofakultaldquo sa stala jeho domovom na viac než 20 rokov V Oriel College sa v tom obdobiacute združilo niekoľko vyacutenimočnyacutech intelektuaacutelnych osobnostiacute Anglicka medzi inyacutemi fi lozof Richard Whately (1787-1863) literaacuter-

2 Porov Hans Urs von Balthasar Offi ce of Peter and the Structure of the Church (San Francisco Ignatius Press 1986) 903 Tamtiež 1364 Newman sa o tejto skuacutesenosti zmienil vo svojich memoaacuteroch niekoľkokraacutet ale nikdy neuviedol jej podrobnyacute opis Podľa všetkeacuteho mal ťažkuacute chorobu o ktorej pocircvode nevieme zaacuteroveň to bolo zložiteacute obdobie pre rodinu mdash otec v tom čase zbankrotoval a rodina stratila vlastniacutectvo domu na predmestiacute Londyacutena V knihe Apologia pro vita sua Newman napiacutesal že o skutočnosti tejto milosti vnuacutetorneacuteho obraacutetenia bol aj po mnohyacutech rokoch presvedčenyacute s rovnakou istotou ako že maacute ruky a nohy Podľa jeho ďalšiacutech slov sa zdaacute že tuacuteto skuacutesenosť nesprevaacutedzala nejakaacute citovaacute eufoacuteria alebo ak aacuteno nebol to jej hlavnyacute sprievodnyacute jav Zdaacute sa skocircr že mladeacuteho Newmana ohromilo intenziacutevne vedomie Božej priacutetomnosti s pocitom veľkej ndash v životopise dokonca použiacuteva slovo bdquostrašnejldquo ndash baacutezne pred Bohom Na zaacuteklade tejto skuacutesenosti Newmana po celyacute život sprevaacutedzalo vedomie bdquodvoch a jedine dvoch absoluacutetne jasne evidentnyacutech bytostiacute ja a mocircj Stvoriteľldquo Apologia Pro Vita Sua 4 (všetky citaacutety z Newmanovyacutech diel ak v poznaacutemkach nie je uvedeneacute inak suacute z typickeacuteho vydania Newmanovyacutech zobranyacutech spisov vo vydavateľstve London Longmans Green 1903-1913 Všetky diela tohto vydania suacute uverejneneacute na wwwnewmanreaderorg


75

ny kritik Edward Copleston (1776-1849) teoloacuteg mdash orientalista Edward Pusey (1800-1882) baacutesnik John Keble (1792-1866) a talentovanyacute fi lozof Hurrel Froude (1803-1836)5 Život a praacuteca v tomto spoločenstve akcelerovali Newmanov osobnyacute intelektuaacutelny rast Všetci tiacuteto muži vraacutetane Newmana boli anglikaacutenskymi kňaz-mi citlivo reagujuacutecimi na vyacutevin modernej britskej spoločnosti v ktorej sa menilo tradičneacute chaacutepanie viery a štaacutetom podporovaneacute postavenie Anglikaacutenskej cirkvi Newman sa navyše rozhodol zasvaumltiť životu v celibaacutete čo v tom čase v prostrediacute Anglikaacutenskej cirkvi bolo už zriedkavyacute jav Ziacuteskal miesto oxfordskeacuteho profesora resp tuacutetora a v roku 1828 bol menovanyacute za duchovneacuteho spraacutevcu univerzitneacuteho kostola Panny Maacuterie a jedneacuteho zo staacutelych univerzitnyacutech kazateľovSkveleacute klasickeacute vzdelanie a znalosť anglickej histoacuterie teoloacutegie fi lozofi e a litera-tuacutery nadobudnuteacute v Oxforde sa rozhodol využiť pre štuacutedium patristickej teoloacute-gie v ktorej ho možno radiť medzi najvaumlčšiacutech odborniacutekov svojich čias Popritom sa v jeho učiteľskej činnosti rozvinulo zvlaacuteštne pedagogickeacute nadanie Zaacutekladom Newmanovej pedagogickej viacutezie bol personalistickyacute rozmer vyacutechovno-vzde-laacutevacieho procesu alebo osobnyacute vplyv učiteľa na študenta Jeho reformaacutetorskeacute pokusy vzdelaacutevania v Oxforde však vyvolali nedorozumenie s vedeniacutem školy ktoreacute mu prakticky odobralo vykonaacutevanie tuacutetorskej činnosti Newman naacutesledne upriamil svoje pedagogicko-pastoračneacute uacutesilie na kazateľskuacute činnosť v univerzit-nom kostole Panny Maacuterie Jeho slaacutevne oxfordskeacute kaacutezne priťahovali študentov ako magnet a časom ho urobili znaacutemym v celej anglikaacutenskej verejnosti Niektoriacute odborniacuteci považujuacute Newmanove oxfordskeacute kaacutezne za vrchol jeho celeacuteho dielaV tridsiatych rokoch devaumltnaacutesteho storočia sa medzi niekoľkyacutemi pedagoacutegmi a absolventmi oxfordskej univerzity s uacutečasťou Newmana sformovalo Oxfordskeacute hnutie zameraneacute na duchovnuacute a liturgickuacute obnovu Anglikaacutenskej cirkvi Toto hnutie združujuacutece viacero skvelyacutech osobnostiacute naacuteboženskeacuteho života v Angli-kaacutenskej cirkvi možno považovať za predchodcu Nouvelle theologie a liturgickeacute-ho hnutia v zaacutepadnej Euroacutepe v dvadsiatom storočiacute6 Oxfordskeacute hnutie si našlo

5 Porov Apologia Pro Vita Sua 10-266 Pojmom Nouvelle theologie sa označuje pruacuted katoliacuteckej teoloacutegie 20 storočia ktoryacute predstavuje istuacute alternatiacutevu dominantneacutemu smeru tomistickej teoloacutegie Zaraacutetavajuacute sa k nemu vyacuteznamniacute teoloacutegovia s vlastnyacutem teologickyacutem štyacutelom ako Reginald Garrigou-Lagrange (1877-1864) Teilhard de Chardin (1881-1955) Henri de Lubac (1896-1991) Yves Congar (1904-1995) Jean Danielou (1905-1974) a ďalšiacute Porov Gabriel Flynn a Paul D Murray (eds) Ressourcement A Movement for Renewal in Twentieth-Century Catholic Theology (New York Oxford University Press 2012) Liturgickeacute hnutie mdash naacuteboženskeacute hnutie obnovy v Katoliacuteckej cirkvi vychaacutedzajuacutece z uacutesilia o hlbšie prežiacutevanie liturgie predovšetkyacutem eucharistickej sviatosti malo zaacutesadnyacute vplyv na Druhyacute vatikaacutensky koncil (1962-1965) Hlavniacute predstavitelia suacute Prosper Gueacuteranger (1805-1875) Lambert Beauduin (1873-1960) Pius Parsch (1884-1954) a Romano Guardini (1885-1968) Porov Alcuin Reid The Organic Development of the Liturgy The principles of Liturgical Reform and Their Relation to the Twentieth-Century Liturgical Movement Prior to the Second Vatican Council (San Francisco Ignatius Press 2005)


76

svojich pokračovateľov v Anglikaacutenskej cirkvi aj po Newmanovej konverzii na katoliacutecku vieru a masiacutevnom exode ďalšiacutech priacutevržencov hnutia do Katoliacuteckej cir-kvi K jeho dedičstvu sa hlaacutesia členovia tzv anglo-katoliacuteckej platformy dnešneacuteho anglikanizmu Podrobnyacute opis procesu Newmanovho obraacutetenia na katoliacutecku vieru je obsia-hnutyacute v jeho duchovnej autobiografi i s naacutezvom Apologia pro vita sua Newman ako anglikaacutensky teoloacuteg rozviacutejal teologickuacute činnosť s cieľom upevňovať zaacuteklady anglikaacutenskej viery o ktorej bol dlho uacuteprimne presvedčenyacute že napriek všetkyacutem svojim chybaacutem sa najviac približovala k viere cirkevnyacutech otcov Ako predstavi-teľ Oxfordskeacuteho hnutia viedol s Katoliacuteckou cirkvou vyčerpaacutevajuacutecu polemiku v ktorej najviac uacutetočil na katoliacutecke učenie o neomylnosti cirkvi Rozhodujuacuteci obrat v ňom nastal vo chviacuteli keď sa ako expert na patristickeacute obdobie zaoberal štuacutediom dejiacuten monofyzitskej hereacutezy V postupe Katoliacuteckej cirkvi proti heretikom v piatom storočiacute videl oxfordskyacute teoloacuteg zhmotnenie idey neomylnosti cirkvi voči ktorej vo svojej anglikaacutenskej liacutenii saacutem vystupoval (ako proti neautentickej a nehistorickej naacuteuke) Mojou silnou zbraňou bol [kresťanskyacute] starovek a zrazu uprostred piateho sto-ročia som našiel akoby odraz šestnaacutesteho a devaumltnaacutesteho storočia V tom zrkadle som uvidel svoju tvaacuter a bol som monofyzita Bolo zložiteacute určiť v čom spočiacuteva hereacuteza eutychianistov a monofyzitov aby to neznamenalo že heretici suacute aj protes-tanti a anglikaacuteni7 Od tohto momentu Newman prežiacuteval duchovnuacute kriacutezu v podobe vnuacutetorneacuteho zaacute-pasu so svedomiacutem aj s pretrvaacutevajuacutecimi vyacutehradami voči Riacutemskokatoliacuteckej cirkvi Na jar v roku 1845 sa rozhodol že napiacuteše knihu v ktorej sa pokuacutesi vyriešiť svoje zostaacutevajuacutece ťažkosti čo sa tyacuteka problematickyacutech katoliacuteckych doktriacuten najmauml v otaacutezkach katoliacuteckeho chaacutepania tradiacutecie postavenia paacutepežskeacuteho uacuteradu a ma-riaacutenskej uacutecty Vyacutesledok tejto praacutece predstavuje Newmanova slaacutevna Esej o vyacutevine kresťanskej doktriacuteny Ako napiacutesal v jej uacutevode v procese piacutesania dospel k vnuacutetornej istote o pravdivosti katoliacuteckej viery Rozhodol sa vstuacutepiť do Katoliacuteckej cirkvi pri

7 Apologia Pro Vita Sua 115-116 Monofyzitizmus mdash kristologickeacute učenie zastaacutevajuacutece naacutezor že osobe Ježiša Krista bola vlastnaacute len jedna božskaacute prirodzenosť odsuacutedeneacute ako hereacuteza na štvrtom všeobecnom koncile v Chalcedoacutene v roku 451 Eutychiaacutenimdashstuacutepenci kristologickeacuteho učenia kňaza Eutycha (cca 380-456) ktoreacute zdocircrazňovalo jednotu božskej a ľudskej prirodzenosti v Kristovi v miere spochybňujuacutecej uacuteplnosť samotnej ľudskej prirodzenosti Porov John Norman D Kelly Early Christian Doctrines 5th revised edition (San Francisco HarperCollins 1978) 331-334 341-342 Treba podotknuacuteť že paralela ktoruacute Newman postrehol medzi heretikmi 5 storočia a anglikaacutenmi sa netyacutekala v prvom rade obsahu kristologickeacuteho učenia ale takpovediac procesneacuteho vyacutevinu sporu teda ekleacuteziologickeacuteho rozmeru stretu katoliacuteckej doktriacuteny s mylnyacutemi učeniami bdquoŠokovanyacute Newman zistil že Eutyches ktoryacute sa takisto [ako anglikaacuteni] odvolaacuteval na predošluacute tradiacuteciu z normatiacutevnych čias bol považovanyacute za heretika na Chalcedoacutenskom koncile mdash formulaacutecia z Efezu bola na koncile zmenenaacute aby sa zachovalo ortodoxneacute učenie a to pod jednoznačnyacutem vedeniacutem Riacutemaldquo Hans Urs von Balthasar The Offi ce of Peter and the Structure of the Church 274


77

prvej priacuteležitosti stalo sa to 9 oktoacutebra 1845 paacuter dniacute pred publikovaniacutem kni-hy Vzhľadom na vtedajšie spoločenskeacute podmienky diskriminujuacutece katoliacutekov v Britaacutenii automaticky stratil možnosť ďalšieho pocircsobenia na univerzite i svojho vplyvneacuteho postavenia v Oxfordskom hnutiacutePri vstupe do Katoliacuteckej cirkvi bol Newman uprostred svojho života mal 44 ro-kov Rok sa pripravoval v Riacuteme na kňazskuacute vysviacku v Katoliacuteckej cirkvi Po naacutevrate do Anglicka založil v Birminghame kongregaacuteciu sv Filipa Neriho za-meranuacute na komunitnyacute život kňazov a vyacutechovu mlaacutedeže V roku 1851 Newman prijal ponuku ujať sa funkcie rektora vznikajuacutecej katoliacuteckej univerzity v Iacutersku V projekte videl priacutesľub kontinuity so svojou pedagogickou praacutecou v Oxforde Ani tentoraz sa mu však nepodarilo ziacuteskať si dostatočnuacute podporu pre svoju pe-dagogickuacute viacuteziu a po siedmich rokoch intenziacutevnej praacutece sa s pocitom ďalšieho osobneacuteho neuacutespechu funkcie vzdal Trvalyacutem plodom tohto obdobia zostala kniha Idea univerzity obsahujuacuteca prednaacutešky o charaktere univerzitneacuteho vzdelania Ne-wman neskocircr tuacuteto knihu označil za jedno z trojice svojich nosnyacutech spisov tyacutemi ďalšiacutemi suacute spomiacutenanaacute Esej o vyacutevine kresťanskej doktriacuteny z roku 1845 a fi lozofi ckaacute analyacuteza vzťahu viery a rozumu s naacutezvom Esej k pomoci pravidiel suacutehlasu z roku 1870 K tyacutemto praacutecam treba priraacutetať knihu Apologia pro vita sua z roku 1865 ktoraacute je osobitnou kategoacuteriou Newmanovho diela v žaacutenri duchovnej autobiografi e si zasluacuteži porovnanie s Augustiacutenovyacutemi Vyznaniami a z pohľadu dejiacuten literatuacutery patriacute k vrcholom anglickej proacutezyNewman zostal po zvyšok života v prostrediacute birminghamskeacuteho oratoacuteria Veno-val sa bohatej korešpondencii v ktorej poskytoval duchovneacute vedenie ľuďom de-zorientovanyacutem vo viere piacutesal rozličneacute texty na obhajobu Katoliacuteckej cirkvi a uče-nia pred rozličnyacutemi uacutetokmi mdash vraacutetane obrany dogmy I Vatikaacutenskeho koncilu o neomylnosti paacutepežskeacuteho učiteľskeacuteho uacuterad mdash tvoril texty pre osobnuacute zbožnosť veriacich ako modlitby litaacutenie kriacutežoveacute cesty V roku 1879 ho paacutepež Lev XIII menoval kardinaacutelom Zomrel v povesti svaumltosti vo veku 89 rokov

Poslanie ako defi niacutecia činnosti Otaacutezka Newmanovho poslania sa vynaacutera suacutevisle s uacutesiliacutem v kraacutetkosti charakteri-zovať jeho život a dielo Vhodnyacutech pojmov je viac ale akoby žiaden nedokaacutezal vystihnuacuteť podstatu Newmanovej činnosti uacuteplne Na prvyacute pohľad by sa azda ako najpriliehavejšie mohlo zdať označenie bdquoteoloacutegldquo mdash Newman štuacutediu teoloacute-gie zvlaacutešť v dielach cirkevnyacutech otcov zasvaumltil veľkuacute časť svojej praacutece a napiacutesal niekoľko slaacutevnych teologickyacutech diel On saacutem mal však k tejto kategoacuterii určiteacute vyacutehrady S vyacutenimkou praacutec na teacutemu vzťahu rozumu a viery Newman nepiacutesal


78

systematickeacute traktaacutety jeho teologickeacute praacutece boli spravidla uacutevahami na aktuaacutelne naacuteboženskeacute otaacutezky a reakciami na uacutetoky proti viere Ian Ker charakterizuje Newmanovu činnosť vyacutepočtom viaceryacutech povolaniacute pe-dagoacuteg fi lozof kazateľ teoloacuteg a spisovateľ8 Všetky tieto kategoacuterie suacute vyacutestižneacute Pe-dagogickaacute činnosť sa vinie Newmanovyacutem životom a dielom ako červenaacute niť Podobne sa však žiada aby bola podčiarknutaacute jeho kazateľskaacute činnosť ktorou sa azda najviac zapiacutesal do povedomia svojich suacutečasniacutekov Vhodneacute označenie je bdquospisovateľldquo ktoryacutem možno zhrnuacuteť Newmanovu bohatuacute spisovateľskuacute činnosť Zdaacute sa že celkovaacute charakteristika Newmanovho života a diela sa daacute dosiahnuť iba spoločnyacutem prienikom viaceryacutech tyacutechto povolaniacute navyše je možneacute pridať aj ďalšie vyacutestižneacute kategoacuterie rehoľnyacute kňaz cirkevnyacute historik prekladateľ autor duchovnej poeacutezie a literatuacutery autor bohatej korešpondencie9 spoločenskyacute kritik alebo apologeacuteta kresťanskej viery Docircležityacute priacutenos pre pochopenie Newmanovho životneacuteho poslania maacute otaacutezka ako prežiacuteval zmysel svojej činnosti on saacutem Viacereacute miesta v memoaacuteroch a koreš-pondencii prezraacutedzajuacute vedomie naacuteročneacuteho poslania od Boha často spojeneacuteho so stavom vnuacutetorneacuteho nepokoja a zaacuteťaže V liste svojej sestre Jemime napiacutesal ako dvadsaťpaumlťročnyacute o bližšie neurčenom diele ktoreacute ho malo zamestnať aspoň na ďalšiacutech dvadsať rokov slovaacute suacute diktovaneacute obavou o dostatočnuacute dĺžku života na jeho uskutočnenie10 Newman podľa všetkeacuteho považoval za napĺňanie svojho osobneacuteho poslania praacutecu na oxfordskej univerzite a uacutečinkovanie v Oxfordskom hnutiacute11 Keď sa jeho život začal uberať nečakanyacutem spocircsobom a vstup do Katoliacutec-kej cirkvi znamenal koniec jeho teologicko mdash pedagogickej činnosti v anglikaacuten-skom prostrediacute často prepadal pocitom neužitočnosti nepochopenia až osob-neacuteho zlyhania Zdaacute sa že napriek intenziacutevnemu prežiacutevaniu osobneacuteho poslania Newman nemal jasne zadefi novanyacute jeho obsah z čoho pramenila skuacuteška jeho viery V tomto duchu vyznievajuacute slovaacute jeho modlitby ktoraacute sa často uvaacutedza pod naacutezvom Maacutem poslanieBoh ma stvoril aby som pre Neho konal určituacute službu zveril mi dielo ktoreacute ne-zveril nikomu ineacutemu Maacutem poslanie mdash možno sa ho nikdy nedozviem v tomto živote ale spoznaacutem ho v živote buduacutecom V istom zmysle som nevyhnutnyacute

8 Ian Ker The Achievement of John Henry Newman (Notre Dame IN University of Notre Dame Press 1990) Uvedeneacute vyacuterazy suacute naacutezvy jednotlivyacutech kapitol knihy Ian Ker je autorom knihy John Henry Newman A Biography (New York Oxford University Press 2009) ktoraacute sa považuje za defi nitiacutevne životopisneacute dielo anglickeacuteho kardinaacutela9 Členovia Oratoacuteria sv Filipa Neriho v Birminghame publikovali kritickeacute vydanie Newmanovej korešpondencie v tridsiatich dvoch zvaumlzkoch Charles Stephen Dessain et al (eds) Letters and Diaries of John Henry Newman vols I-XXXII (London T Nelson 1961-2008) dostupneacute na wwwnewmanreaderorg 10 Newman to his sister Jemima (1 May 1826) Letters and Diaries of John Henry Newman 128511 Porov Apologia Pro Vita Sua 35


79

v Jeho plaacutenoch tak nevyhnutnyacute na svojom osobitom mieste ako je na svojom osobitom mieste nevyhnutnyacute archanjel Som ohnivkom v reťazi spojivom medzi ľuďmi Nestvoril ma nadarmo Budem konať dobro budem uskutočňovať Jeho dielo budem poslom pokoja ohlasovateľom pravdy na svojom mieste aj keď si to nebudem uvedomovať iba ak zachovaacutem Jeho priacutekazy a budem mu sluacutežiť vo svojom povolaniacute12

K určiteacutemu vyjadreniu cieľa svojej činnosti dospel Newman pri spaumltnom po-hľade na svoje dielo v priacutehovore ktoryacute predniesol pri priacuteležitosti preberania hodnosti kardinaacutela v Riacuteme V ňom označil za zaacuteklad svojho celoživotneacuteho uacutesilia zaacutepas s bdquoduchom liberalizmu v naacuteboženstveldquo mdash predstavou že bdquov naacuteboženstve sa nenachaacutedza objektiacutevna pravda ale že všetky vierovyznania suacute rovnako dob-reacuteldquo predstavou ktoraacute bdquorušiacute možnosť uznať niektoreacute naacuteboženstvo za pravdiveacuteldquo13 V praxi mal spravidla tento zaacutepas podobu Newmanovej obrany viditeľnej cirkvi ako depozitu dogmatickeacuteho učenia a sviatosti spaacutesyŽivot a dielo kardinaacutela Newmana je nedeliteľne spojeneacute s cirkvou Jeho duchov-nyacute a teologickyacute vyacutevin bol neodmysliteľne spojenyacute s hľadaniacutem pravej cirkvi vstupom do Katoliacuteckej cirkvi o nej vydal silneacute osobneacute svedectvo privaacutedzal k nej ľudiacute neuacutenavne sa zasadzoval za obranu jej viery a učenia cirkvi zasvaumltil svoju praacutecu a podriadil osobneacute ambiacutecie Bol mužom oddanyacutem cirkvi a tak je možneacute že žiadny titul nevystihuje Newmana tak dobre ako ten ktoryacute mu udelila sama cirkev titul kardinaacutel mdash skvelyacute muž cirkvi Tento pohľad dopĺňajuacute slovaacute paacutepeža Benedikta XVI v rozhovore s novinaacutermi pred začatiacutem apoštolskej naacutevštevy brit-skyacutech ostrovov v septembri roku 2010 počas trvania ktorej vyhlaacutesil kardinaacutela Newmana za blahoslaveneacutehoModernaacute doba v Newmanovom živote s tyacutemi istyacutemi pochybnosťami a probleacute-mami akeacute prežiacutevame dnes jeho veľkaacute vzdelanosť jeho znalosť pokladov kultuacutery ľudskeacuteho ducha jeho otvorenosť pre suacutestavneacute hľadanie suacutestavnuacute obnovu a du-chovnyacute rozmer duchovnyacute život život s Bohom všetky tieto vlastnosti daacutevajuacute tomuto mužovi vyacutenimočneacute postavenie v našej dobe Kardinaacutel Newman je akoby učiteľom cirkvi 14

bdquoUčiteľ cirkvi pre dnešnyacute svetldquo sa zdaacute byť najcharakteristickejšiacutem vyjadreniacutem Newmanovho života a diela Daacute sa predviacutedať že titul bdquoučiteľ cirkvildquo bude Ne-wmanovi časom aj ofi ciaacutelne udelenyacute ako v priacutepade svaumltcov mdash spisovateľov ktoriacute

12 Meditations and Devotions 300-302 13 Biglietto Speech Rome httpwwwnewmanreaderorgworksaddressesindexhtml (dostupneacute 12 november 2013)14 Benedict XVI Interview with the Journalists during the Flight to the United Kingdom (16 September 2010) httpwwwvaticanvaholy_fatherbenedict_xvispeeches2010septemberdocumentshf_ben-xvi_spe_20100916_interv-regno-unito_enhtml (dostupneacute 12 november 2013)


80

vyacuterazne obohatili duchovnuacute tradiacuteciu cirkvi a zasluacutežili sa o rozvoj teologickeacuteho chaacutepania viery15

bdquoJaacutenovskeacuteldquo poslanie kardinaacutela Newmana Ak prijmeme pohľad na život a dielo kardinaacutela Newmana ako na činnosť v cirkvi a pre cirkev potom tajomstvo cirkvi mdash jej vnuacutetornaacute štruktuacutera a poslanie mdash musiacute mať zaacutesadnyacute vplyv pre pochopenie Newmanovho poslania Otaacutezka osobneacuteho poslania alebo povolania kresťana vo všeobecnosti maacute zmysel jedine v kontexte tajomstva cirkvi ktoreacuteho cieľom je uskutočňovanie Božieho diela spaacutesy Osobnyacute suacutehlas viery a všeobecneacute poslanie cirkvi staacutevajuacute sa opornyacutemi bodmi pre chaacute-panie individuaacutelneho poslania ako uacutečasti na duchovnom putovaniacute cirkvi sme-rom k eschatologickeacutemu zavŕšeniu v Novom Jeruzaleme Cirkev možno chaacutepať ako dynamickuacute skutočnosť ako vyviacutejajuacuteci sa organizmus vzťahov ukotvenyacutech v zmŕtvychvstalom Ježišovi Každeacute osobneacute poslanie sa tak musiacute odviacutejať od spo-ločneacuteho uacutesilia na bdquobudovaniacute Kristovho telaldquo bdquokyacutem nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna k zrelosti muža k miere plneacuteho Kristovho vekuldquo (porov Ef 412-13) Kresťanskyacute život viery predpokladaacute osobnuacute angažovanosť ktorou sa veriaci v Krista nechaacuteva bdquovbudovaťldquo do spoločenstva laacutesky do siete vzťahov v Kristovom tajomnom tele Švajčiarsky teoloacuteg Hans Urs von Balthasar vidiacute prototyp alebo architektonickyacute plaacuten spoločenstva cirkvi na zaacuteklade reaacutelnych vzťahov Ježiša s učeniacutekmi opiacutesa-nyacutech v Novom zaacutekone Panna Maacuteria Sv Jaacuten Krstiteľ sv Jozef Dvanaacutesti Apoš-toli sv Maacuteria Magdaleacutena a naacutebožneacute ženy mdash Ježiš vytvaacutera so všetkyacutemi tyacutemito osobami určituacute konštelaacuteciu vzťahov každyacute z tyacutechto vzťahov je podľa Balthasara v suacutelade s Božiacutem plaacutenom spaacutesy a plaacutenom cirkvi16 V tomto plaacutene maacute zvlaacuteštne miesto sv Apoštol Peter ktoreacutemu je zverenaacute autorita v cirkvi mdash najvyššiacute pastier-sky uacuterad Petrovo poslanie tak nadobuacuteda v Cirkvi charakter paacutepežskeacuteho uacuteradu Vaumlzby medzi Ježišom a ostatnyacutemi učeniacutekmi pokladaacute Balthasar za obdobne živeacute či životodarneacute ako puto medzi Božiacutem Synom a Petrom na ktorom sa zakladaacute bdquoPetrova službaldquo V cirkvi bezpochyby existuje reaacutelna priacutetomnosť Dvanaacutestich (s Jaacutenom) a Pavla v tom čo sa musiacute nazyacutevať apoštolskou postupnosťou celeacuteho koleacutegia apoštolov A vzťah primaacutetu a kolegiality tak ťažko vysvetliteľnyacute praacutevnickyacutem jazykom je najlepšiacutem docirckazom že v katoliacuteckej jednote nemožno chaacutepať Petrov uacuterad izolovane17

15 Porov Drew Morgan ldquoJohn Henry NewmanmdashDoctor of Conscience Doctor of the Churchrdquo Newman Studies Journal 41 (Spring 2007) 5-23 16 Hans Urs von Balthasar The Offi ce of Peter and the Structure of the Church 13717 Tamtiež 159


81

Vyacutechodiskom Balthasarovyacutech uacutevah o tajomstve cirkvi je skutočnosť obsiahnutaacute v slovaacutech bdquoTak ako saacutem Kristus Maacuteria Peter Pavol a Jaacuten nie suacute v prvom rade lsquomoraacutelne priacutekladyrsquo ale prototypy ktoreacute formujuacute cirkev v priebehu histoacuterieldquo18 Na zaacuteklade tejto ekleziologickej viacutezie Balthasar hovoriacute o určityacutech bazaacutelnych po-slaniach Panny Maacuterie apoštolov a ďalšiacutech učeniacutekoch v cirkvi ktoreacute sa zakladajuacute na historickom uacutečinkovaniacute a zaacuteroveň transcendujuacute ohraničenyacute vyacutesek ľudskeacuteho života tyacutechto postaacutev Inyacutemi slovami poslanie Panny Maacuterie sv Pavla alebo sv Jaacutena Apoštola maacute pokračovanie v mariaacutenskom pavlovskom či jaacutenovskom roz-mere cirkvi Hoci iba Apoštol Peter je zastuacutepenyacute v osobnej postupnosti paacutepežov analogicky mdash či metaforicky mdash by azda bolo možneacute hovoriť napriacuteklad aj o bdquoJaacute-novom uacuteradeldquo či bdquoPavlovskej službeldquo a to na zaacuteklade pretrvaacutevajuacuteceho vplyvu tyacutechto apoštolov v cirkvi ktoraacute je živyacutem spoločenstvom svaumltyacutech Priacutetomnosť Apoštola Jaacutena vidiacute švajčiarsky teoloacuteg v uacutelohe bdquozostaacutevať v Ježišovej laacuteskeldquo Posla-niacutem Jaacutena je podľa Balthasara upozorňovať na Kristovu priacutetomnosť v cirkvi pri-pomiacutenať že cieľom každeacuteho uacuteradu v cirkvi je služba laacutesky a napomaacutehať jednote jednotlivyacutech rozmerov cirkvi ako ten komu pod kriacutežom bola zverenaacute Ježišova Matka (porov Jn 1925-27) a zaacuteroveň sprevaacutedza Petra v jeho apoštolskej činnosti (porov Sk 3)19

V živote a diele kardinaacutela Newmana je možneacute pozorovať tento bdquoJaacutenovskyacute rozmerldquo služby Zaacutekladom Newmanovej Eseje o vyacutevine kresťanskej doktriacuteny je teologickaacute synteacuteza opodstatňujuacuteca priacutetomnosť neomylneacuteho učiteľskeacuteho uacuteradu v cirkvi ak sa chaacutepanie kresťanskej vierouky vyviacuteja na zaacuteklade toho že sme rozumoveacute bytos-ti ktoreacute žijuacute v čase je veľmi pravdepodobneacute že cirkev poverenaacute odovzdaacutevaniacutem praacutevd Božieho zjavenia bude mať naacutestroj na rozlišovanie autentickeacuteho vyacutevinu dogmatickeacuteho učenia od deformaacutecie čiže hereacutezy tyacutemto naacutestrojom je magisteacuterium mdash učiteľskyacute uacuterad v cirkvi ktoreacute v otaacutezkach viery a mravov rozhoduje neomylne Esej tak ponuacuteka synteacutezu viery ako živej tradiacutecie cirkvi ktoruacute predstavuje Maacuteria ako taacute ktoraacute zachovaacuteva všetky Ježišove slovaacute vo svojom srdci a premyacutešľa o nich (porov Lk 219 51) a učiteľskeacuteho uacuteradu cirkvi ktoryacute predstavuje apoštol Peter (porov Mt 1618-19 Jn 21 15-19 Sk 157) Ďalšia skutočnosť ktoraacute pokazuje na Jaacutenovo poslanie v živote a diele kardinaacutela Newmana bol jeho zaacuteujem o osobnyacute rozmer bytia mdash jedinečnosť a neopako-vateľnosť každej osoby20 Hovoriť možno o Newmanovom personalizme o jeho schopnosti pristupovať ku každeacutemu človekovi s maximaacutelnou vniacutemavosťou a citlivosťou k jeho jedinečnyacutem črtaacutem Z tohto zaacuteujmu o osobnosť a osobitosť druhyacutech Newman vyvodil svoj zvlaacuteštny pastoračnyacute program založenyacute na osob-

18 Tamtiež 148 19 Tamtiež 145 159-16020 Porov Apologia Pro Vita Sua 28-29


82

nom priacutestupe k ľuďom Najuacutečinnejšie ho vyjadril v anglikaacutenskej kaacutezni s naacutez-vom Osobnyacute vplyv ako prostriedok šiacuterenia evanjelia ktoraacute je niekedy považovanaacute za manifest ducha a metoacutedy celeacuteho Oxfordskeacuteho hnutia21 Zaacutekladom tohto pasto-račneacuteho štyacutelu bolo Newmanovo prežiacutevanie osobneacuteho vplyvu resp priateľstva ako uacutečinneacuteho prejavu Ježišovej laacutesky a cieľom privaacutedzať druhyacutech k osobneacutemu vzťahu s Niacutem Slovaacute ktoreacute si Newman zvolil za svoje motto ako kardinaacutel Cor ad cor loquitur mdash srdce hovoriacute srdcu svedčia praacuteve o tejto spiritualite priateľstva resp akoby sviatostnom prežiacutevaniacute osobnyacutech vzťahov V priateľstve k Ježišovi v bdquozostaacutevaniacuteldquo v bliacutezkosti Jeho srdca tkvie podstata poslania Ježišovho milovaneacuteho učeniacuteka ktoryacute sa pri Poslednej večeri naklaacuteňal k Ježišovej hrudi (porov Jn 1323 154-11) 22 Jaacutenovo zvlaacuteštne poslanie bdquozostaacutevať v Ježišovej laacuteskeldquo uacutečinne napomaacute-ha vytvaacuterať puto jednoty v cirkvi ktoreacute je obrazom jednoty Trojjedineacuteho Boha (porov Jn 1423) Pozoruhodnaacute symfoacutenia princiacutepov Newmanovho duchovneacuteho života a pastorač-no-teologickeacuteho programu s bdquoJaacutenovskyacutem rozmeromldquo v bdquokristologickej konšte-laacuteciildquo cirkvi podľa Balthasara odocircvodňuje pohľad na Newmanovo poslanie ako vstup mdash či zastuacutepenie mdash v bdquouacuteradeldquo Apoštola Jaacutena Toto poslanie pomaacuteha objaviť hlbšiu jednotu v živote a diele anglickeacuteho kardinaacutela ktoryacute saacutem tak často zaacutepasil s pochybnosťami o zmysle svojho uacutesilia pre cirkev Newman žil v čase v ktorom nemal veľa možnosti vniacutemať ovocie svojej činnosti Plody jeho praacutece sa však ukaacutezali neskocircr azda najpodstatnejšie v podobe nespochybniteľneacuteho vplyvu na zasadaniach II vatikaacutenskeho koncilu23

21 bdquoPersonal Infl uence the Means of Propagating the Truthldquo Oxford University Sermons 75-98 porov Paul Vaiss (ed) From Oxford to People Reconsidering Newman and the Oxford Movement edited (Gracewing Leominster Herefordshire 1996) 21122 Za uacutevahu stojiacute možnaacute spojitosť medzi Jaacutenovskyacutem rozmerom cirkvi a uacutectou k reaacutelnej priacutetomnosti Krista v Eucharistickej sviatosti mdash adoraacutecii i rozšiacuterenej ľudovej pobožnosti k Božskeacutemu Srdcu Podľa uacutedajov v životopise sv Margity Maacuterie Alacoque (1647-1690) ktorej mystickeacute zjavenia Ježišovej laacutesky podnietili rozšiacuterenie uacutecty k Božskeacutemu Srdcu sa jej zjavenia začali na sviatok sv Jaacutena Apoštola pri eucharistickej poklone bdquoPočula Paacutena Ježiša ako ju pozyacuteva aby zaujala miesto sv Jaacutena pri Poslednej večerildquo mdash Herbert J Thurston and Donald Attwater (eds) Butlerrsquos Lives of the Saints Vol IV (Westminster MD Christian Classics 1990) 135 23 Paacutepež Pavol VI v jednom priacutehovore povedal bdquoMnoheacute z probleacutemov ktoryacutem sa [Newman] venoval s muacutedrosťou mdash hoci saacutem bol často nepochopenyacute a vo svojej dobe i zle interpretovanyacute mdash boli predmetom diskusie a štuacutedia otcov na II Vatikaacutenskom koncile napr otaacutezka ekumenizmu vzťah medzi kresťanstvom a svetom docircraz na uacutelohu laikov v cirkvi a vzťah cirkvi k nekresťanskyacutem naacuteboženstvaacutem Nielen tento koncil ale aj tuacuteto dobu možno označiť vo zvlaacuteštnom zmysle ako Newmanovu hodinu ldquo Address to the Members of the lsquoCardinal Newman Academic Symposiumrsquo (7 April 1975) httpwwwnewmanreaderorgcanonizationpopesor17apr75html (dostupneacute 12 november 2013) Porov tiež Andrew Meszaros ldquolsquoHaec Traditio profi citrsquo Congarrsquos Reception of Newman in Dei Verbum Section 8ldquo New Blackfriars Review 921038 (March 2011) 247-254


83

ThLic Jaacuten DolnyacuteNarodil sa v roku 1981 Študoval v seminaacuteri Sv Karola Boromejskeacuteho v Koši-ciach a na The Catholic University of America vo Washigtone DC kde je dokto-random v odbore systematickaacute teoloacutegia Jeho dizertačnaacute praacuteca sa zaoberaacute teacutemou teologickeacuteho porozumenia vzťahu dogmatickeacuteho vyacutevinu a paacutepežskeacuteho uacuteradu v Cirkvi v mysleniacute Johna Henryho Newmana (1801-1890) a Vladimiacutera Sergejevi-ča Solovjova (1853-1900) Momentaacutelne pocircsobiacute ako kaplaacuten vo farnosti Sv Gorazda a spoločniacutekov v Košiciach

JUHAacuteS Konfl ikt interpretaacuteciiacute

85

Vladimiacuter JUHAacuteS

Konfl ikt interpretaacuteciiacuteNapaumltie medzi univerzaacutelnou a miestnou cirkvou

AbstractThis article presents the relationship between the universal and the local church on the basis of the classical tension of two thinking worlds ndash Platonic and Ar-istotelian which in this theme are represented by Ratzinger and Kasper The fi rst author demonstrates the ontological preference of the universal church in comparison with to the local church The second debater rather seeks to promote their equal signifi cance Both of these views however are present in the whole history of the theology from the beginning Therefore in this article I am not trying to favour one of them but to preserve both in the right dialectical tension where they can complement and correct each other Keywords universal church local church communion bishop pope

Konfl ikt ako zaacutepas interpretaacuteciiacutePonuacutekanaacute štuacutedia nie je podporou negatiacutevnych emoacuteciiacute alebo zvaumlčšovania odstupu medzi dvoma naacutezorovyacutemi skupinami Je skocircr vyjadreniacutem tradičnej katolicity kde rozdielne myšlienkove priacutestupy a postoje v celej tradiacutecii cirkvi a teoloacutegie staacuteli často vedľa seba dopĺňali sa a boli si vzaacutejomnou korektuacuterou a tak praacuteve vďaka stretu dvoch rozdielnych interpretaacuteciiacute sa vytvoril priestor pre vznik novej a živ-šej vyacutepovede viery bdquoKonfl iktldquo preto v tomto kontexte vniacutemam predovšetkyacutem ako zaacutepas o jasnejšie a zmysluplnejšie vyjadrenie otaacutezky ktoraacute v plynuacutecej ľud-skej dejinnosti nebude mať tak či tak nikdy jednoznačnuacute odpoveď A chcem ešte pripomenuacuteť že vytvaacuteranie živej teologickej tradiacutecie v celyacutech dejinaacutech katoliacuteckej cirkvi malo často podobu zaacutepasu o jej interpretaacuteciu1

Dvaja debateacuteriTeacutema vzťahu všeobecnej a partikulaacuternej (miestnej) cirkvi je otaacutezkou praxe i te-oloacutegie Zosilnela v pokoncilovom obdobiacute a svoje konkreacutetnejšie vyjadrenie mala aj v naacutezorovo rozdielnej ale moderovanej akademickej debate medzi (vtedy ešte) Kardinaacutelom Josefom Ratzingerom a Kardinaacutelom Walterom Kasperom Keďže obidve osobnosti suacute si vekovo relatiacutevne bliacutezke2 vychaacutedzajuacute z podobnyacutech

1 Porov T PETRAacuteČEK Bible a moderniacute kritika Praha Vyšehrad 2011 3122 Josef Ratzinger (1927) Walter Kasper (1933)


86

prostrediacute a majuacute za sebou podobnuacute akademickuacute a karieacuternu skuacutesenosť3 dalo by sa predpokladať že ich percepcia v teologickyacutech otaacutezkach bude veľmi zhodnaacute Aj keď praacuteve opak je pravdou obidva pohľady suacute rovnako legitiacutemne a svojou odliš-nosťou a originalitou prispievajuacute k bohatosti teacutemy Tak Ratzinger ako aj Kasper sa už v 90-tych rokoch venovali vzťahu primaacutetu a episkopaacutetu ktoraacute uacutezko suacutevisiacute s teacutemou riacutemskej univerzaacutelnej a partikulaacuternej cirkvi Keby som to mal zjednodušiť začal by som zaacutekladovou vyacutepoveďou Ratzinger je zaacutestancom teacutezy ktoraacute hovoriacute o historickej a ontologickej prednosti všeobecnej cirkvi pred miestnou cirkvou Kasper podporuje skocircr historickuacute suacute-časnosť a ontologickuacute rovnosť oboch cirkviacute Predtyacutem ako sa začneme konkreacutetnejšie venovať predkladanej problematike po-važujem za prospešneacute spomenuacuteť naacutezorovyacute vyacutevoj oboch debateacuterov ako naacutem ho ponuacuteka francuacutezsky hovoriaca kanadskaacute teologička Solange Lefebrve4 V zakladajuacutecom čiacutesle medzinaacuterodneacuteho teologickeacuteho časopisu Concilium (1965) uverejňuje mladyacute teoloacuteg Ratzinger člaacutenok o pastoraacutelnych aplikaacuteciaacutech kolegia-lity biskupov5 Svoju štuacutediu začiacutena komentaacuterom lukaacutešovskej teoloacutegie ktoruacute si osobne veľmi vaacuteži Vyacutechodiskovyacute bod jednej cirkvi spočiacuteva podľa nej v komuacuteniu mnohyacutech miestnych cirkviacute V princiacutepe je to znaacuteme pravidlo v praxi sa však už rešpektuje menej Preto Ratzinger na tuacuteto situaacuteciu reaguje kriticky a pre svoje zdocircvodnenie použiacuteva nie maacutelo ostreacute vyjadrenie jedneacuteho zo svojich protestant-skyacutech kolegov Jednotnaacute cirkev braacuteni jednote cirkviacute6 V texte je samozrejme ciacutetiť ducha prelomu 60-tych rokov Jeho vtedajšiacute pohľad na mnohosť a jednotu čerpa-juacutec praacuteve zo spomiacutenanej lukaacutešovskej teoloacutegie sa však v neskoršiacutech rokoch začne vyacuterazne meniť Čo sa tyacuteka Kaspera7 ten sa snažiacute postaviť medzi fundamentalis-tov na jednej strane a radikaacutelnych zaacutestancov noveacuteho pokonciloveacuteho smerovania na strane druhej Druhyacute vatikaacutensky koncil interpretuje ako obnovu katolicity

3 Obidvaja zakuacutesili univerzitneacute prostredie v dobre znaacutemych teologickyacutech školaacutech Muumlnster a Tuumlbingen Ratzinger sa po akademickej draacutehe staacuteva arcibiskupom v Mniacutechove a v roku 1981 odchaacutedza do Riacutema na miesto prefekta Kongregaacutecie pre vieru Podobne Kasper je po spravovaniacute dieceacutezy Rottenburg-Stuttgart povolanyacute v roku 1999 do Riacutema kde sa staacuteva predsedom Paacutepežskej rady pre jednotu kresťanov 4 Tento člaacutenok je inšpirovanyacute štuacutediou Solange Lefebrve Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper ktoryacute uverejnila v časopise Concilium v roku 2006 Aj keď tento časopis zdaacute sa nie je myšlienkovyacutem priestorom pre ratzingerovskuacute teoloacutegiu (ale skocircr pre kasperovskuacute) a v člaacutenku autorky je to zjavne ciacutetiť budem sa snažiť dať obom naacutezorovyacutem stranaacutem aspoň približne rovnakuacute možnosť obhajoby 5 Porov J RATZINGER Die pastoralen Implikationen der Lehre von der Kollegialitaumlt der Bischoumlfe in Concilium 1 (1965) 16-296 Porov J RATZINGER Die pastoralen Implikationen der Lehre von der Kollegialitaumlt der Bischoumlfe in Concilium 1 (1965) 257 K tomu porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 795-804


87

a zaacuteroveň zastaacuteva jej všeobecnuacute Tradiacuteciu Otaacutezku vzťahu Tradiacutecie a moderneacuteho sveta považuje Kasper za veľmi nejasnuacute a preto podporuje otvorenuacute diskusiu8

Ratzinger a ontologickaacute prednosť univerzaacutelnej cirkviDebatu oboch kardinaacutelov vyvolal text Kongregaacutecie pre vieru v roku 1992 Rat-zinger v ňom rozviacuteja teologickuacute dimenziu univerzaacutelnej cirkvi ako spoločenstva partikulaacuternych cirkviacute ale tak aby nebola oslabenaacute jednota na inštitucionaacutelnej uacuterovni Ratzinger už ako paacutepež vo viaceryacutech textoch často pripomiacutena ontolo-gickuacute prednosť Petra Takeacuteto tvrdenie jednoducho znamenaacute že katoliacuteckej cirkvi pripisuje preexistenciu v Božej skutočnosti V kontexte tohto biblickeacuteho vyjadre-nia sa tej istej prednosti dostaacuteva aj Petrovmu uacuteradu V tejto suacutevislosti podčiarkuje docircležitosť konštitutiacutevnej jednoty Eucharistie a episkopaacutetu s Petrom a pod Petrom (Communionis notio Nr 14) Skuacutema vyacuteznam spoločenstva a tvrdiacute že jedna svaumltaacute katoliacutecka a apoštolskaacute univerzaacutelna cirkev nie je len akousi federaacuteciou či sumou partikulaacuternych cirkviacute ale predstavuje zoči-voči miestnym cirkvaacutem ontologicky a časovo prvšiu skutočnosť (Communionis notio Nr 9)9 Pre potvrdenie historic-keacuteho primaacutetu univerzaacutelnej cirkvi použiacuteva Ratzinger interpretaacuteciu udalosti zo-slania Ducha Svaumlteacuteho v deň Turiacutec (Sk 112 ndash 211) Obraz opaumlť zhromaždenyacutech apoštolov v bdquohornej sienildquo (pripomiacutenajuacutecej večeradlo) s Ježišovou matkou a ďal-šiacutemi 120-timi bratmi predstavuje autentickeacute spoločenstvo (qahal) noveacuteho Božieho ľudu10 V spomiacutenanyacutech obrazoch rozoznaacuteva Ratzinger znaky univerzaacutelnej cirkvi Niektoriacute exegeacuteti sa však podľa Kaspera domnievajuacute že v udalosti zoslania Du-cha Svaumlteacuteho zo Skutkov apoštolov ide skocircr o konkreacutetne zhromaždenie židovskej diaspoacutery11 čo by znamenalo že zaacutemerom autora nie je predstaviť akuacutesi všeobec-nuacute udalosť univerzaacutelnej cirkvi ale konkreacutetnu udalosť jednotliveacuteho spoločenstva V mysleniacute Ratzingera sa objavuje aj istaacute bdquokorektuacuteraldquo koncilu na ktoruacute upozorňu-je Lefebvre Pri komentovaniacute citaacutetu z textu Lumen gentium (23) bdquoEcclesia in et ex Ecclesiisldquo pripaacuteja totiž vyacutepoveď vtedajšieho paacutepeža Jaacutena Pavla II bdquoEcclesiae in et ex Ecclesialdquo z priacutehovoru ku riacutemskej kuacuterii ktoryacute odznel 2012199012 Už v spo-miacutenanej časti listu Communionis notio (Nr 9) určuje Ratzinger teologickyacute vzťah medzi univerzaacutelnou a miestnou cirkvou slovnyacutem spojeniacutem bdquomatka ndash dceacuteraldquo aby potvrdil ontologickuacute prednosť univerzaacutelnej cirkvi pričom obraz matky prevzatyacute

8 Porov S LEFEBRVE Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper in Concilium 42 (2006) 87-88 9 Porov S LEFEBRVE Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper in Concilium 42 (2006) 8810 Porov J RATZINGER Called to Communion Ignatius Press San Francisco 1996 40-45 tu 40-4111 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 80112 Porov JAacuteN PAVOL II Priacutehovor k Riacutemskej kuacuterii 20121990 Nr 9


88

z pavlovskyacutech listov predstavuje nebeskyacute Jeruzalem Rocircznorodosť a rozdielnosť tohto obrazu nestojiacute proti jednote a neumenšuje ju Vzťahuje sa na rozdielnosť uacuteradov chariziem foriem života a apoštolaacutetu v raacutemci každej jednotlivej miestnej cirkvi ako aj na rozdiely v liturgickyacutech a kultuacuternych tradiacuteciaacutech ktoreacute však ne-stoja proti všeobecnyacutem pravidlaacutem cirkvi Svoj text zakončuje Ratzinger uacutevahou o spoločenstve s nekatoliacuteckymi cirkvami pričom na prveacute miesto daacuteva ortodoxneacute cirkvi Vyacutechodu (Nr 17)13

Kasper a rovnovaacuteha medzi univerzaacutelnou a miestnou cirkvou Kardinaacutel Kasper je skocircr za jasnejšiu rovnovaacutehu medzi miestnou cirkvou a biskup-mi na jednej strane a Petrovom primaacutete na strane druhej Vyacutechodisko jeho uacutevah o vzťahu univerzaacutelnej a miestnej cirkvi v texte z roku 1999 je skocircr prirodzeneacuteho než ontologickeacuteho charakteru Kladie si otaacutezku prečo nejestvuje žiadne rozliacutešenie medzi zhromaždeniacutem biskupskeacuteho koleacutegia s paacutepežom a paacutepežom samotnyacutem Je presvedčenyacute že plnaacute moc biskupskeacuteho koleacutegia je iba fi kciou ak jej paacutepež (samos-tatne) mocircže kedykoľvek protirečiť Aj keď ide zdanlivo iba o vlastnyacute probleacutem vo vnuacutetri katoliacuteckej cirkvi predsa svojiacutem vyacuteznamom vyacuterazne zasahuje ekumenickeacute vzťahy Kasper komentuje spocircsob akyacutem Ratzinger interpretuje Lumen gentium (23) Je presvedčenyacute že vyššie spomenutyacute priacutedavok pochaacutedzajuacuteci od Jaacutena Pavla II (Ecclesiae in et ex Ecclesia) ktoryacute si Ratzinger osvojuje a použiacuteva v značnej miere meniacute koncilovuacute vyacutepoveď14 Na druhej strane však Kasper chaacutepe snahu Kongregaacutecie pre vieru vyvaacutežiť tyacutemto priacutedavkom jednostrannuacute vyacutepoveď ekle-zioloacutegie o miestnych cirkvaacutech ktoraacute viedla k umenšeniu vyacuteznamu univerzaacutelnej cirkvi15 Kasper zaacuteroveň neakceptuje snahu daacutevať riacutemsku cirkev paacutepeža a kuacuteriu na uacuteroveň univerzaacutelnej cirkvi Takaacuteto percepcia koncilu predstavuje na ekle-ziologickej uacuterovni teologicky neospravedlniteľnyacute centralizmus (Ako priacuteklad rešpektu zoči-voči vnuacutetornej dynamike miestnej cirkvi spomiacutena Kasper postup pri biskupskom menovaniacute) Jeho ekleziologickeacute uacutevahy vychaacutedzajuacute predovšet-kyacutem z vlastnej pastoračnej skuacutesenosti v dieceacuteze Preto vtedajšiemu Kardinaacutelovi Ratzingerovi vyčiacuteta priacuteliš teoretickyacute postup16 plnyacute platonizmov Pre potvrdenie svojej kritiky cituje Kasper francuacutezskeho jezuitu H de Lubaca ktoryacute univerzaacutel-nu cirkev stojacu mimo všetkyacutech miestnych cirkviacute vniacutema skocircr ako abstraktnuacute

13 Porov S LEFEBRVE Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper in Concilium 42 (2006) 8814 Takto interpretuje rozdiel v chaacutepaniacute priacutedavku Jaacutena Pavla II medzi Ratzingerom a Kasperom Solange Lefebrve v použiacutevanom člaacutenku Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper in Concilium 42 (2006) 89 15 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 79916 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 797


89

skutočnosť Boh však nemiluje neživeacute abstrakcie ale konkreacutetnych ľudiacute z maumlsa a kostiacute Božia spaacutesna vocircľa sa uskutočňuje prostredniacutectvom vtelenia Logosa a je upriamenaacute na konkreacutetnu cirkev17 V logike vzťahu univerzaacutelnej a miestnej cirkvi pozorujeme aj vzťah paacutepeža (riacutemskeho biskupa) a ostatnyacutech biskupov Moc paacutepeža nesmie obmedzovať bis-kupskuacute moc a zodpovednosť jednotlivyacutech dieceacuteznych biskupov Primaacutet paacutepeža maacute podporovať jednotu a zaacuteroveň vlastnuacute životnosť a svojpraacutevnosť miestnej cirkvi (Lumen gentium 23) Uacuterad paacutepeža je služba univerzaacutelnej jednoty Akeacutekoľ-vek prejavy absolutizmu a centralizmu by len protirečili charakteru Kristovej cirkvi ktoraacute je communio18 Paacutepež by nemal byť producentom jednej všeobecnej teoloacutegie pre miestne cirkvi ale naopak Jednotliveacute teoloacutegie by mali pochaacutedzať z miestnych cirkviacute a paacutepež by ich mal zjednocovať a harmonizovať On je totiž tou inštituacuteciou ktoraacute maacute pomerne malyacute kontakt s konkreacutetnym prostrediacutem Uacuterad paacutepeža nesie v sebe skocircr otvorenosť pre univerzaacutelnosť ale nie schopnosť kon-kreacutetne reagovať Je garantom všeobecnej jednoty ale nie tvorcom špecifi ckyacutech rozhodnutiacute Preto silnyacute uacuterad paacutepeža a jeho možnostiacute rozhodovať nesie v sebe nebezpečenstvo zovšeobecňovania19 Ak bude oslabovanaacute poziacutecia miestnej cirkvi a jej biskupa naacutesledne aj teoloacutegia nebude mať svoje konkreacutetne vyjadrenie Bude siacutece v sebe platnyacutem ale neživyacutem uzavretyacutem všeobecnyacutem ideovyacutem systeacutemomKasper zaacuteroveň chaacutepe snahu niektoryacutech kruhov v cirkvi o recentralizaacuteciu ktoraacute začiacutena silnieť bezprostredne už po koncile Priznaacuteva že mnoheacute miestne cirkvi zabudli na princiacutep jednoty a v atmosfeacutere excesiacutevneho pluralizmu začali daacutevať prednosť naacuteboženskeacutemu nacionalizmu Napriek tomu spomiacutenanaacute extreacutemna centralistickaacute reakcia zničila podľa jeho presvedčenia rovnovaacutehu medzi univer-zaacutelnou a miestnou cirkvou V roku 2000 mu Ratzinger vyčiacuteta priacutelišnyacute empiriz-mus v jeho ekleziologickyacutech uacutevahaacutech Kasper sa však braacuteni a saacutem sa vniacutema ako bojovniacutek proti prehnanyacutem sociologickyacutem tendenciaacutem20 ktoreacute redukujuacute cirkev na spoločenskeacute zhromaždenia ľudiacute Ponuacuteka zaacuteroveň historickyacute exkurz kde pouka-zuje na vyacuteznam jednotlivyacutech miestnych cirkviacute v prvotnyacutech časoch kresťanstva Pripomiacutena tvrdenie Ratzingera z roku 1975 v suacutevislosti so vzťahom medzi orien-taacutelnymi a latinskyacutemi cirkvami v ktorom kardinaacutel vyjadruje svoje presvedčenie že od vyacutechodnyacutech cirkviacute nemocircžeme očakaacutevať teologickeacute uznanie Petrovho

17 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 80218 Porov P NEUNER Glaubenszugaumlnge Lehrbuch der katholischen Dogmatik Bd II Paderborn 1995 56719 Je potrebneacute zaacuteroveň pripustiť že priacuteliš rozdielne rozhodnutia jednotlivyacutech miestnych biskupov v tej istej veci mocircže viesť k strate identity cirkvi Veriaci človek sa v dnešnom globaacutelnom priestore pri rozdielnej praxi etickyacutech alebo liturgickyacutech noriem mocircže ciacutetiť dezorientovanyacute 20 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 797


90

primaacutetu pretože tento naacuterok by presahoval prax prvyacutech storočiacute21 V tomto obdobiacute stojiacute Ratzinger ešte na strane kritikov historickeacuteho a exegetickeacuteho odocircvodnenia ontoloacutegie primaacutetu Je toho naacutezoru že rozdielne priacutestupy v tejto otaacutezke nie suacute tak vieroučneacuteho ako skocircr fi lozofi ckeacuteho charakteru22

Historickaacute perspektiacutevaCirkev je dejinnou skutočnosťou To čiacutem je pochaacutedza z pocircsobenia Božieho Ducha v ľudskyacutech udalostiach Každaacute otaacutezka či odpoveď tyacutekajuacuteca sa cirkvi musiacute preto vychaacutedzať z jej konkreacutetnych dejiacuten Kasper vo svojom kraacutetkom biblickom exkur-ze pripomiacutena že pre Pavla je praacuteve lokaacutelna (miestna) cirkev stredobodom jeho ekleziologickyacutech uacutevah V protopavlovskyacutech (autentickyacutech) listoch bdquoekklesialdquo znamenaacute predovšetkyacutem konkreacutetne spoločenstvo veriacich Preto apoštol hovoriacute o miestnych cirkvaacutech v pluraacuteli V každom miestnom spoločenstve je podľa tejto logiky vždy priacutetomnaacute Božia cirkev Tak mocircže Pavol hovoriť napriacuteklad o Božej cirkvi ktoraacute je v Korinte (1 Kor 12 2 Kor 11) Božia cirkev je všade tam kde je miestna cirkev V listoch z vaumlzenia (predovšetkyacutem Kol a Ef) ktoryacutech autentic-kosť je uznaacutevanaacute skocircr v širšom zmysle sa už cirkev vniacutema viac z univerzaacutelnej perspektiacutevy U Lukaacuteša je zase bdquoekklesialdquo chaacutepanaacute najprv ako domaacutece či miestne spoločenstvo ale aj tam sa objavuje univerzaacutelna koncepcia cirkvi23 Stredobodom pre sebadefi niacuteciu akejkoľvek miestnej cirkvi bol vždy jej vlastnyacute biskup Jednotliveacute miestne spoločenstvaacute reprezentujuacute zaacuteroveň tuacute istuacute Božiu cirkev vtedy keď vytvaacuterajuacute jedno bdquocommunioldquo s ostatnyacutemi cirkvami nie však v izolovanom bytiacute pre seba Toto komuacutenio je viditeľneacute predovšetkyacutem pri biskup-skej vysviacke prostredniacutectvom minimaacutelne ďalšiacutech troch biskupov Podobne je to pri synodaacutech kde sa už od 3 storočia schaacutedzali biskupi susednyacutech miestnych cirkviacute Po Nicejskom koncile (325) začiacutenajuacute jednotliveacute miestne cirkvi so svojimi biskupmi vytvaacuterať provincie a neskocircr patriarchaacutety Podľa Kaspera mocircžeme preto tvrdiť že napriek komplexnosti originaacutelnosti a snahe zachovať si vlastneacute špecifi -kaacute žiadna miestna cirkev nevystupovala autonoacutemne nezaacutevisle a sebestačne ale vždy bola suacutečasťou spoločenstva metropoacuteliiacute patriarchaacutetov a konečne patrila do Božej cirkvi V raacutemci tohto komuacutenia Božej cirkvi mal Riacutem už od počiatku vzneše-neacute postavenie24 a prirodzenuacute autoritu (nie však jurisdikčnuacute) Aj podľa vyjadreniacute

21 Porov J RATZINGER Theologische Prinzipienlehre Bausteine zur Fundamentaltheologie Muumlnchen 1982 20922 Porov S LEFEBRVE Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper in Concilium 42 (2006) 9023 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 79724 V prvotnej cirkvi bola apoštolskosť a pravovernosť ktoreacutehokoľvek spoločenstva garantovanaacute vtedy ak ono bolo straacutežcom apoštolskeacuteho hrobu Miestna cirkev v Riacuteme bola straacutežcom hrobu


91

niektoryacutech cirkevnyacutech otcov (Ignaacutec z Antiochie) a koncilov v Konštantiacutenopole (381) a Chalcedoacutene (451) maacute biskup Riacutema bdquoprimaacutet v laacuteskeldquo Tak je v eklezioloacute-gii prvyacutech storočiacute ťažkeacute hovoriť o akejkoľvek jednostrannej prevahe miestnej či univerzaacutelnej cirkvi Až v jedenaacutestom storočiacute (po rozdeleniacute vyacutechodnyacutech cirkviacute a zaacutepadnej riacutemskej cirkvi) začala silnieť teologickaacute koncepcia univerzaacutelnej cirkvi ktoraacute nakoniec viedla k tomu že sa všetka moc a autorita odvodzovala od paacutepeža Aj v tom čase však jestvovali teoloacutegovia25 ktoryacutem bolo takeacuteto chaacutepanie paacutepežskej moci cudzie Medzi nich patril napriacuteklad aj Tomaacuteš Akvinskyacute Neskocircr sa objavili snahy konciliarizmu a galikanizmu26 o zvyacuteraznenie biskupskej moci (a koncilu) zoči-voči paacutepežovi ale Prvyacute vatikaacutensky koncil vo svojom učeniacute o jurisdikčnom primaacutete paacutepeža v Codex Iuris Canonici (1917) jednoznačne ukončil akeacutekoľvek diskusie a dogmou o jeho neomylnosti jasne zvyacuteraznil paacutepežskuacute autoritu a moc (DH 3053-3075) Druhyacute vatikaacutensky koncil sa však opaumlť pokuacutesil posilniť prvotnuacute teologickuacute koncepciu vzťahu miestnej a univerzaacutelnej cirkvi a dať ju do možneacuteho interpretačneacuteho suacuteladu s vyjadreniacutem predchaacutedzajuacuteceho koncilu To sa naplnilo prostredniacutectvom učenia o partikulaacuternych cirkvaacutech o sviatostnosti biskupskej vy-sviacky a o kolegialite episkopaacutetu Pokoncilovaacute bdquokomuacutenio-eklezioloacutegialdquo27 začala klaacutesť silnejšiacute docircraz na tuacuteto myšlienkovuacute liacuteniu

Pokonciloveacute napaumltie dvoch svetov Priacutečinu konfrontaacutecie medzi Ratzingerom a Kasperom vidiacute Lefebrve v komplex-nosti napaumlteacuteho vzťahu kontinuity a zmeny (tradiacutecie a moderny) aj keď obaja sa snažia o ich harmonizovanie28 V pokoncilovej atmosfeacutere sa vytvorili v cirkvi dve zaacutekladneacute skupiny Jedna vniacutema Druhyacute vatikaacutensky koncil ako obnovu a možnosť taacute druhaacute zase ako poraacutežku tradiacutecie degradaacuteciu sakraacutelneho a banalizovanie teoloacute-gie Pocity a vyjadrenia jednej i druhej skupiny nie suacute však v žiadnom priacutepade nelegaacutelne Na jednyacutech totiž mocircže bdquoľudovyacuteldquo oltaacuter pocircsobiť ako symbol otvorenosti spoločenstva a jednoty v druhyacutech však taacute istaacute skutočnosť mocircže vyvolaacutevať dojem

apoštolskyacutech velikaacutenov Petra a Pavla a preto mala prirodzenuacute autoritu medzi všetkyacutemi miestnymi cirkvami Porov K SCHATZ Dějiny paacutepežskeacuteho primaacutetu Brno 2002 34 25 V použiacutevanom prameni Kasper k tejto teacuteme ponuacuteka svoju vlastnuacute štuacutediu (W KASPER Steuermann im Sturm Das Bischofsamt nach Thomas von Aquin in Theologie und Kirche Bd 2 Mainz 1999 103-127) 26 Porov P NEUNER Glaubenszugaumlnge Lehrbuch der katholischen Dogmatik Bd II Paderborn 1995 56627 Pojem communio bol uacutestrednou myšlienkou koncilu Ku komuacutenio-eklezioloacutegii prispeli predovšetkyacutem teoloacutegovia ako Y Congar J Ratzinger a W Kasper K tejto teacuteme porov Y CONGAR Heilige Kirche Stuttgart 1966 (Paris 1963) J RATZINGER Das neue Volk Gottes Duumlsseldorf 1969 tenže bdquoDie Ekklesiologie des Zweiten Vatikanumldquo in Communio 15 (1986) 41-52 tenže Zur Gemeinschaft gerufen Freiburg 1992 W KASPER Theologie und Kirche Mainz 1987 28 Porov S LEFEBRVE Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper in Concilium 42 (2006) 92


92

bdquoodsakralizovanialdquo a lacneacuteho spopulaacuternenia posvaumltneacuteho Obidve spomiacutenaneacute myšlienkoveacute smerovania neboli žiaľ v poslednyacutech desaťročiach maacutelo radikaacutel-ne Jedna sklamanaacute zo zrady Tradiacutecie sa utieka k fundamentalizmu Avšak vo vaumlčšine priacutepadov sama lipne iba na jednej perioacutede Tradiacutecie a tak zraacutedza Tradiacuteciu ako celok V postmodernom oslabovaniacute objektiacutevneho chce zachraacuteniť objektiacutevne potlačeniacutem subjektu chce vyzdvihnuacuteť univerzaacutelne potlačeniacutem jednotliveacuteho chce zvyacuterazniť jednoznačneacute odsuacutedeniacutem mnohoznačneacuteho Druhaacute skupina posilnenaacute koncilovou vyacutezvou k otvorenosti straacuteca niekedy vo svojom nadšeniacute pre subjekt zmysel pre komplexnosť a jasnejšiu identitu Odmieta platnosť objektiacutevneho a podčiarkuje vyacuteznam osobneacuteho odmieta statickeacute a podčiarkuje dynamickeacute (in-terpretujuacutece sa29) odmieta nadčasoveacute a podčiarkuje momentaacutelne Taacuteto atmosfeacutera sa odzrkadľuje samozrejme aj v jednotlivyacutech teologickyacutech teacutemach Charakteris-tikou Ratzingerovyacutech uacutevah poslednyacutech troch desaťročiacute (a predovšetkyacutem v čase jeho pontifi kaacutetu) je jeho kritickaacute analyacuteza niektoryacutech pokoncilovyacutech teoloacutegiiacute kde je priacutetomnyacute silnyacute sociologickyacute element Negatiacutevne vniacutema desakralizaacuteciu teoloacute-gie a rozbiacutejanie jednoty viery Na zaacuteklade tyacutechto skutočnostiacute sa cirkev chaacutepe už len ako organizaacutecia30 a liturgia ako emocionaacutelna udalosť31 K ďalšiacutem okruhom Ratzingerovej kritiky pripaacuteja Lefebvre teacutemu poslušnosti ktoraacute je v cirkvi reduko-vanaacute už iba na rešpektujuacuteci postoj Podobne odstraacutenenie klasickeacuteho katechizmu prispelo podľa Ratzingera k prehĺbeniu kriacutezy katecheacutezy ako takej Nie menej nespokojnosti vyjadril Ratzinger už aj ako paacutepež na poli teoloacutegie kde dogma-tika a biblickaacute exegeacuteza kooperujuacute len veľmi maacutelo Kriticky komentuje vplyv neomarxistickyacutech a pozitivistickyacutech fi lozofi iacute v teoloacutegii a už vyššie spomiacutenanyacutech sociologickyacutech vied ktoreacute suacute často vyacutechodiskom pre interpretaacuteciu praacutevd viery32

29 Suacutečasnyacute taliansky fi lozof Gianni Vattimo hovoriacute o postmoderne ako o post-metafyzickom čase Post-metafyzickaacute fi lozofi a by mala podľa neho refl ektovať oslabenie bytia Takyacuteto postoj chaacutepe ako ontoloacutegiu dnešnyacutech čias Svojiacutem anti-absoluacutetnym charakterom maacute byť vyvaacuteženiacutem absoluacutetneho Bytie už nie je metafyzickou kategoacuteriou pretože vstuacutepilo do dejiacuten (svoju vyacutepoveď potvrdzuje inkarnaacuteciou božskeacuteho Logosa) Bytie už nie je absoluacutetnou nemennou kategoacuteriou ale hermeneutickou udalosťou Každaacute skutočnosť podľa Vattima podlieha interpretaacutecii lebo všetko je suacutečasťou dejiacuten a nejestvuje nič mimo nich Porov G VATTIMO Dopo la cristianitagrave Milano 2002 63-97 tenže Credere di credere Milano 1998 40-67 30 K tomu porov J RATZINGER Zur Gemeinschaft gerufen Kirche heute verstehen Herder Verlag Freiburg 200531 Stačiacute si preštudovať jeho knihu Der Geist der Liturgie Eine Einfuumlhrung (2000) ktoraacute chce byť aktuaacutelnym vovedeniacutem do guardiniovskej teacutemy ducha liturgie (a jeho rovnomennej knihy Vom Geist der Liturgie 1918) Kardinal Ratzinger v nej kritizuje fundamentaacutelne nepochopenie ducha koncilu zo strany niektoryacutech teoloacutegov predovšetkyacutem v teacutemach obnovy liturgie Porov J RATZINGER Der Geist der Liturgie Eine Einfuumlhrung Herder Verlag Freiburg 2000 32 Porov S LEFEBRVE Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper in Concilium 42 (2006) 90-91


93

Probleacutem praxePokonciloveacute napaumltie medzi všeobecnyacutem a jednotlivyacutem (medzi objektiacutevnym a sub-jektiacutevnym) sa vo svojej logike prenaacuteša aj do teacutemy vzťahu univerzaacutelnej a miestnej cirkvi Tak ako mnoho inyacutech biskupov aj Kasper zdieľa naacutezor že odstup medzi ofi ciaacutelnym katolicizmom a miestnou praxou kresťanov je priveľkyacute33 To vedie k tomu že niektoriacute katoliacuteci (kňazi i laici) v etickyacutech sviatostnyacutech a ekumenickyacutech otaacutezkach majuacute tendenciu nebrať do uacutevahy normy prichaacutedzajuacutece z Riacutema Kasper poukazuje na konkreacutetny priacuteklad možnosti pristupovania k Eucharistii pre roz-vedenyacutech a naacutesledne znovu zosobaacutešenyacutech ľudiacute Približuje rozpoltenosť ktoruacute zažiacuteval počas svojej biskupskej služby pri striktnom naliehaniacute na použiacutevanie moraacutelnych noriem sa vyacutesledok ukaacutezal ako kontraproduktiacutevny Naopak keď bol jeho postoj indiferentnejšiacute bola mu vyčiacutetanaacute neposlušnosť Navrhuje preto aby jednotliviacute biskupi miestnych cirkviacute mali vaumlčšiacute maneacutevrovaciacute priestor ktoryacute by im umožňoval robiť zodpovedneacute rozhodnutia vo vlastnom prostrediacute rešpektujuacutec pritom všeobecneacute normy34Samozrejme každaacute miestna cirkev aj keď maacute svoje vlastneacute kultuacuterne a sociologic-keacute špecifi kaacute ciacuteti potrebu opory jednotnej tradiacutecie Avšak niektoreacute jej všeobecneacute princiacutepy suacute len ťažko udržateľneacute v konkreacutetnom priestore miestnej cirkvi Die-ceacutezny biskup ndash nositeľ uacuteradu jednoty ndash sa často nachaacutedza v nezaacutevideniahod-nej situaacutecii Na jednej strane ako člen episkopaacutetu maacute byť solidaacuterny s paacutepežom a ostatnyacutemi biskupmi na strane druhej však ako pastier vlastnej miestnej cirkvi musiacute byť solidaacuterny so svojimi veriacimi ktoriacute mu docircverujuacute A koncil vyacuteslovne zavaumlzuje biskupov aby boli citliviacute na potreby svojich veriacich (Lumen gentium 27 37) Ako to však majuacute dosiahnuť Biskup nemocircže byť človekom ľahkyacutech kompromisov pretože tie vo veciach viery neexistujuacute Integraacutelni tradicionalisti apelujuacute na jednotu (rešpektovanie všeobecnyacutech objektiacutevnych princiacutepov) vo viere moraacutelke a naacuteboženskej praxi Takže spomenutyacute priacuteklad rozhodnutia nechať pri-stupovať k Eucharistii rozvedenyacutech a znovu zosobaacutešenyacutech ľudiacute by v konečnom docircsledku podľa nich mohol viesť k rozkladu teologickyacutech zaacutekladov Zaacuteroveň je však potrebneacute pripomenuacuteť že popri nemeniteľnom učeniacute jestvuje pole cirkevnej discipliacuteny uacutezko siacutece suacutevisiace s pravdami viery ale vo svojej podstate je fl exi-bilneacute V poslednyacutech desaťročiach boli veriaci svedkami viaceryacutech zmien ktoreacute by iba pol storočia predtyacutem neboli vocircbec mysliteľneacute Tradiacutecia cirkvi maacute celyacute rad

33 Ofi ciaacutelne etickeacute normy katoliacuteckej cirkvi často nedodržiavajuacute ani najbližšiacute spolupracovniacuteci kňaza miestnej alebo personaacutelnej farnosti Mnohokraacutet sa staacuteva že ľudia ktoriacute stoja na poacutediu a spoluorganizujuacute (alebo priamo organizujuacute) verejnyacute protest či zhromaždenie podporovaneacute katoliacuteckou cirkvou žijuacute vo voľnom zvaumlzku alebo v neusporiadanom partnerstve Je to fakt ktoryacute sa nedaacute ignorovať a na ktoryacute je potrebneacute hľadať primeraneacute riešenia 34 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 795-797


94

všeobecnyacutech princiacutepov a reguacutel pre zodpovedneacute konkreacutetne použitie V tomto kontexte pripomiacutena Kasper kardinaacutelnu čnosť muacutedrosti čnosť epikie ako bdquovyššej spravodlivostildquo kaacutenonickeacute opraacutevnenie možnosť dišpenzu či odročenia ktoreacute mocircže použiacutevať biskup zoči-voči svojim veriacim (pre dobro svojich veriacich) Z vyacutechodnej tradiacutecie spomiacutena tzv princiacutep ekonoacutemie čiže situačnuacute muacutedrosť rozumneacute a predovšetkyacutem milosrdneacute použitie zaacutekona v jednotlivyacutech priacutepadoch Platnosť a legitiacutemnosť takyacutechto princiacutepov a pastoračnyacutech postupov ekleziologic-ky dokazuje učenie koncilu že miestna cirkev nie je provinciou univerzaacutelnej cir-kvi ale je cirkvou na danom mieste (Lumen gentium 26) Podobne biskup nie je dele-gaacutetom paacutepeža ale povereniacutek Ježiša Krista prisluacutecha mu sviatostne odocircvodnenaacute vlastnaacute moc a zodpovednosť (potestas propria ordinaria et immediata Lumen gentium 27) Maacute každuacute plnuacute moc ktoruacute potrebuje pre vedenie svojej dieceacutezy35 Vychaacutedzajuacutec z Kaspera každaacute miestna cirkev by si mala zachovať schopnosť zodpovedne sa postaviť k niektoryacutem pastoraacutelnym otaacutezkam Jej veriaci preto oča-kaacutevajuacute vaumlčšiu dominanciu racionaacutelnej autority (nie autoritaacuterskej moci) ktoraacute by otvorene prehodnotila vzťah všeobecneacuteho princiacutepu a konkreacutetneho prostredia36 Na druhej strane si každaacute autorita miestnej cirkvi musiacute uvedomiť docircsledky ktoreacute by mohla priniesť rozdielnosť v naacuteboženskej praxi Je potrebneacute priznať že silnejuacutece centralistickeacute tendencie zoči-voči dieceacuteznym biskupom neboli len vyacutesledkom mocenskyacutech kuriaacutelnych zaacutesahov ale vo veľkej miere to bola starosť o niektoreacute miestne cirkvi kde neprimeraneacute chaacutepanie vlastnej partikulaacuternosti uacuteplne vytlači-lo novozaacutekonnuacute vyacutezvu na jednotu a spocircsobilo tyacutem množstvo probleacutemov37Suacute však aj takeacute miestne cirkvi ktoryacutem silnejuacuteci centralizmus vyhovuje Globali-zovanaacute spoločnosť a komunikatiacutevne možnosti ponuacutekajuacute dieceacuteze ryacutechly kontakt s bdquocentraacutelouldquo a tak každaacute ťažkosť či probleacutem mocircže automaticky smerovať do Riacutema odkiaľ sa očakaacuteva priacuteslušnaacute odpoveď38 Docircvodom pre takeacute konanie kon-kreacutetnej miestnej cirkvi však nie je iba technickyacute pokrok Často suacute to dieceacutezy kra-jiacuten vyacutechodnej a strednej Euroacutepy ktoreacute v minulosti zažili komunistickuacute totalitu V ťažkom a nerovnom boji s režimom nachaacutedzali vtedajšiacute biskupi veľkuacute moraacutel-nu pomoc a skutočnuacute ľudskuacute podporu praacuteve v paacutepežovi39 Taacuteto solidaacuternosť zo

35 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 795-79636 Porov S LEFEBRVE Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper in Concilium 42 (2006) 9437 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 79638 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 79639 Na tomto mieste chcem spomenuacuteť predovšetkyacutem paacutepeža Jaacutena Pavla II ktoreacuteho pontifi kaacutet siahal do rokov komunizmu vo vyacutechodnej a strednej Euroacutepe Praacuteve on bol jednou z veľkyacutech osobnostiacute daacutevajuacutecich vtedajšiacutem veriacim i cirkevnyacutem predstavenyacutem naacutedej na slobodu v neslobode a silu prekonaacutevať fyzickyacute i psychickyacute uacutetlak režimu


95

strany Riacutema vytvorila v zodpovednyacutech za vtedajšie miestne cirkvi veľkuacute docircveru v inštituacutet paacutepeža a potrebu prejavy vďaky Po paacutede režimu a naacutesledne po veľkyacutech spoločenskyacutech zmenaacutech v tyacutechto krajinaacutech prechovaacutevajuacute predstaveniacute tamojšiacutech dieceacutez prax silneacuteho vzaacutejomneacuteho prepojenia miestnej cirkvi s paacutepežom a často aj pri partikulaacuternych rozhodnutiach volia radšej spoločnyacute postup s Riacutemom ako vytvorenie vlastnej koncepcie riešenia Takaacuteto prax je siacutece na jednej strane istou zaacuterukou jednoty ale na druhej strane mocircže spocircsobiť že všeobecneacute rozhodnutie Riacutema nemusiacute byť vždy dostatočnou odpoveďou na konkreacutetnu potrebu miestnej cirkvi

Otaacutezka bez odpovedeV 90-tych rokoch pomenoval paacutepež Jaacuten Pavol II ortodoxneacute cirkvi vo vzťahu k riacutemskej cirkvi ako bdquosesterskeacuteldquo Taacuteto otvorenosť vzbudila naacutedej na noveacute prehod-notenie vzťahu Petrovho primaacutetu a episkopaacutetu Nakoniec však Kongregaacutecia pre vieru ešte v roku 2000 zrejme z obavy pred ekleziologickou nediferenciaacute ciou vynechaacuteva pojem bdquosesterskeacuteldquo cirkvi a opaumlť sa vracia k pomenovaniu riacutemskej cirkvi ako bdquomatkyldquo všetkyacutech ostatnyacutech miestnych cirkviacute Na začiatku pontifi kaacute-tu Benedikta XVI sa zdalo že taacuteto otaacutezka bude jednou z rozhodujuacutecich Paacutepež podčiarkol vyacuteznam znovunastolenia plneacuteho spoločenstva ortodoxnyacutech cirkviacute s katoliacuteckou cirkvou To je bez pochyacuteb cesta k prehĺbeniu jednoty v rocircznosti ktoraacute predstavuje naplnenie konečneacuteho biblickeacuteho priacutesľubu Nastal teda čas aby sesterskyacute vzťah skutočne nahradil doterajšiacute vzťah matky a dceacuter Pomenovanie bdquosesterskeacute cirkvildquo maacute svoj veľkyacute historickyacute vyacuteznam a vyhyacuteba sa akeacutemukoľvek nerovneacutemu pseudovzťahu v logike fuacutezie či absorpcie Smerovanie k jednote maacute byť tuacutežbou po spoločenstve stretnutia v pravde a laacuteske Ako sa teda postaviť (v raacutemci riacutemskokatoliacuteckej cirkvi a vo vzťahu riacutemskej cirkvi k ortodoxnyacutem cir-kvaacutem) k otaacutezke napaumltia univerzaacutelnej a partikulaacuternej (miestnej) cirkvi40 Kontroverzia dvoch svetov v otaacutezke napaumltia univerzaacutelnej a miestnej cirkvi nie je však len vecou doktriacuteny ale predovšetkyacutem rozdielnych fi lozofi ckyacutech priacutestu-pov jeden vychaacutedza z platoacutenskeho primaacutetu idey (všeobecneacuteho objektiacutevneho) a ten druhyacute zase prameniacute v aristotelovskej logike kde je všeobecneacute uskutočneneacute v konkreacutetnom Taacute druhaacute cesta samozrejme nie je zjednodušeniacutem skutočnosti na holuacute empiacuteriu Klasickaacute stredovekaacute konfrontaacutecia medzi viac platoacutensky či viac aristotelovsko-tomisticky mysliacimi teoloacutegmi je staacutele priacutetomnyacutem napaumltiacutem v raacutemci utvaacuterania spoločneacuteho (a toho isteacuteho) vyznania viery cirkvi A tak sa pyacutetame Vš eobecneacute či konkreacutetne Platoacuten či Aristoteles Bonaventuacutera či Tomaacuteš Takto postavenaacute otaacutezka však nie je spraacutevna Bonaventuacutera a Tomaacuteš mali v otaacutezke 40 Porov S LEFEBRVE Konfl ikt der Konzilsinterpretationen Die Debatte zwischen Ratzinger und Kasper in Concilium 42 (2006) 94


96

univerzaacutelnej autority paacutepeža rozdielne naacutezory a predsa suacute obidvaja rovnako uznaacutevaniacute učitelia cirkvi Podobne nespraacutevne by bola postavenaacute otaacutezka Uni-verzaacutelne či partikulaacuterne Ratzinger či Kasper Ak v stredoveku bola priacutepustnaacute rocircznosť prečo by nebola možnaacute aj dnes41

Dr Vladimiacuter Juhaacutes PhDNarodil sa v roku 1974 v Košiciach Absolvoval štuacutedium fi lozofi e a teoloacutegie na Univerzite Komenskeacuteho (Mgr 1998) Svoju dizertačnuacute praacutecu obhaacutejil na Pontifi cia Universitas Gregoriana v Riacuteme (PhD 2008) Od roku 2008 prednaacuteša dogmatiku na Teologickej fakulte Katoliacuteckej univerzity a je redaktorom tohto časopisu

41 Porov W KASPER Das Verhaumlltnis von Universal Kirche und Ortskirche in Stimmen der Zeit 218 (2000) 802

RECENZIE

97

RECENZIE

BEINERT Wolfgang Maleacute dějiny křesťanskeacuteho myšleniacute Karmelitaacutenske naklada-telstviacute Kostelniacute Vydřiacute 2012 346 s

Obnovenyacute zaacuteujem o suacutehrnneacute praacutece z oblasti kresťanstva je dobryacutem signaacutelom Wolfgang Beinert (1933) na Slovensku nepatriacute k uacuteplne neznaacutemym autorom teologickej literatuacutery V devaumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia Matice cyri-lometodějskaacute vydala dve jeho praacutece (Slovniacutek katolickeacute dogmatiky ndash 1994 a Učeniacute o Maacuterii ndash 1996) Na autorskom konte tohto profesora teoloacutegie ktoryacute prednaacutešal na viaceryacutech univerzitaacutech ale naposledy od roku 1978 do roku 1998 na univerzite v Regensburgu je takmer tucet titulov heslaacute v teologickyacutech slovniacutekoch a vyso-koškolskeacute skriptaacute preloženeacute do taliančiny maďarčiny a češtinyV minulom roku sa v kniacutehkupectvaacutech objavil novyacute preklad jednej z jeho posled-nyacutech kniacuteh Das Christentum Eine Gesamtdarstellung Kniha mala v Nemecku tri vydania (posledneacute v roku 2007) a jej českyacute preklad s titulom Maleacute dějiny křesťan-skeacuteho myšleniacute ktoryacute vyšiel v minulom roku v Kostleniacutem Vydřiacute ju prezentuje ako ABC kresťanstva Motiacutev knihy je jasnyacute Kniha maacute sprostredkovať čitateľovi bdquoinformaacuteciu o tele cir-kvi Ježiša Kristaldquo a tento symbol Cirkvi ktoryacute autor prezentuje už v jej uacutevode je principiaacutelne dobre znaacutemy a pochopiteľnyacute Otaacutezne je ako v zaacuteplave sumarizu-juacutecich priacuteručiek nenosiť vodu do mora encyklopeacutediiacute a modernyacutech lexikoacutenov Z presvedčenia že nejde o zovšeobecňujuacutece dielo encyklopedickeacuteho charakteru naacutes vyvedie tvrdenie autora že bdquodaacuteva len čiastočneacute odpovedeldquo (str 310) Origi-nalita teda spočiacuteva v tzv Beinertovej liacutenii ako on saacutem uvažuje o kresťanstve Beinert sa rozhodol pre pedagogickyacute vyacuteber teacutem ktoryacutem sa chce venovať a ineacute obchaacutedza S detailmi sa veľmi netraacutepi pretože ku každeacutemu probleacutemu ako piacuteše bdquodnes už existujuacute celeacute knižnice kritickyacutech komentaacuterov i kontroverznyacutech naacutezo-rovldquo Pochopiteľne že žiaden text nemocircže obsiahnuť uacuteplnosť čo je napokon daneacute limitmi poznania Beinertova percepcia kresťanstva je osobnaacute a na ineacute si ani nerobiacute naacuterok Nevedno či si to uvedomili aj prekladatelia a nezveličili pocircvodnyacute zaacutemer autora keď dielu Das Christentum Eine Gesamtdarstellung dali naacutezov Maleacute dějiny křesťanskeacuteho myšleniacute Takaacuteto amplifi kaacutecia nerobiacute dobruacute službu knihe pre-tože logicky sa bude od nej očakaacutevať maleacute syntetickeacute a skoncentrovaneacute dielo suacutestredeneacute na podstatneacute Keďže maleacute samozrejme neznamenaacute neuacuteplneacute itateľ bude hľadať uceleneacute a v istom zmysle aj vyčerpaacutevajuacutece informaacutecie pri-naacutešajuacutece všeobecnuacute satisfakciu z poznania dejiacuten kresťanskeacuteho myslenia v kocke Probleacutem je však v tom že samotnyacute Beinert sa nesnažiacute venovať dejinaacutem myslenia


98

Aj podľa nemeckeacuteho titulu sa venuje kresťanstvu ako priacutebehu jeho dejinaacutem naacuteuke a dosiahnutyacutem uacutespechom Okrem toho všetko čo predstavuje mohutne a netajene refl ektuje cez prizmu Druheacuteho vatikaacutenskeho koncilu vlastnuacute skuacutese-nosť a spirituaacutelno-dejinnuacute situaacuteciu Nemecka dvadsiateho storočia Beinert je až priacuteliš zainteresovanyacute a ponorenyacute do toho čo prežil Je nadšenyacute koncilom V čase jeho zvolania bol dokonca na študijnom pobyte v Riacuteme kde predtyacutem v roku 1959 aj promoval Po rokoch pre bavorskyacute rozhlas uviedol bdquoPamaumltaacutem si atmosfeacuteru nedele keď Jaacuten XXIII pozval do Riacutema všetkyacutech biskupovldquo A taacuteto atmosfeacutera je evidentnaacute aj v jeho knihe Čitateľa pravdepodobne prekvapiacute koincidencia medzi pojmami kresťanstvo a cirkev Tieto termiacuteny sa v knihe zamieňajuacute a nerozlišujuacute Preto na niektoryacutech miestach nie je jasneacute na čo autor praacuteve mysliacute V skutočnosti sa Beinert kresťan-stvom v zmysle jeho defi niacutecie zaoberaacute iba v prvej časti knihy V ostatnyacutech dvoch predstavuje vierouku etiku a liturgiu prevažne iba Katoliacuteckej cirkvi V prvej časti venovanej dejinaacutem sa W Beinert držiacute staršieho tripartitneacuteho delenia (antika stredovek novovek) Tu sa objavuje niekoľko trhliacuten ktoreacute suacute netypickeacute pre encyklopedickuacute spisbu hoci by prekladatelia chceli tuacuteto knihu takto prezen-tovať Autor komentuje dejiny cez skuacutesenosť dvadsiateho storočia pričom na niektoryacutech miestach bdquospestrujeldquo text priacutekladmi prebratyacutemi z modernyacutech dejiacuten ktoreacute použiacuteva pri hodnoteniach staroveku a opačne Na inyacutech miestach v tejto časti sa zasa možno stretnuacuteť so sebaidentifi kaacuteciou autora s niektoryacutemi teacutemami či subjektiacutevnou a neraz emočnou kritikou niektoryacutech historickyacutech obdobiacute či idea-lizovaniacutem inyacutech Zaacutekladnyacutem atribuacutetom by podľa nadpisu mala byť prehľadnosť a nadhľad Knihe ktoraacute maacute ambiacuteciu byť priacuteručkou či malyacutemi dejinami však prehľadnosť chyacuteba a nepomaacuteha jej v tom ani obsah V druhej časti knihy je roza-nalyzovanaacute katoliacutecka doktriacutena Jej pocircdorys tvoriacute scheacutema veriť ndash konať ndash slaacuteviť Tretiu a zaacuteroveň poslednuacute časť knihy tvoria tri podnetneacute refl exie ktoreacute predsta-vujuacute autorovu viacuteziu o CirkviNazdaacutevame sa že kniha je zbierkou prednaacutešok emeritneacuteho prof Beinerta z dejiacuten teoloacutegie eklezioloacutegie posvaumltnej liturgie a vierouky ktoreacute po rokoch upravil do knižnej podoby a pri treťom vydaniacute doplnil tabuľkami (v českom preklade s pochopiteľnyacutem českyacutem upgradingom) a odporuacutečanou literatuacuterou pre ďalšiu lektuacuteru Inak absencia citačneacuteho aparaacutetu (a to aj pri dlhšiacutech citaacuteciaacutech v texte) nie-len tu ale v akejkoľvek odbornej spisbe predstavuje značnyacute dlh voči čitateľovi

Peter Olexaacutek

CONTENTS

EDITORIAL 3


In the Breastplate of Faith An Exegetical Study of πίστις Terminology in First ThessaloniansJuraj FENIacuteK 21

Origenrsquos Homiliae in Exodum IX and XIII and on TabernacleJuraj PIGULA OSA 41

The Revelation of John and the Shepherd of Hermas as Prophetic Writings of the Early Church Stanislav PŘIBYL 63

ldquoJohnrsquos Offi cerdquo of Cardinal Newmann John Henry Newman and his Mission in the Church in the Ecclesiology of Hans Urs von BalthasarJaacuten DOLNYacute 73

The Confl ict of InterpretationsThe Tension Between the Universal and the Local ChurchVladimiacuter JUHAacuteS 85

REVIEWS 97BEINERT Wolfgang Maleacute dějiny křesťanskeacuteho myšleniacute Karmelitaacutenske nakladatelstviacute Kostelniacute Vydřiacute 2012 346 s Peter Olexaacutek

3

EDITORIAacuteL



4


Ľubomiacuter Hlad


5






6






7





8





9




10





11





12






13





14





15






16






17






18






19



21

Juraj FENIacuteK






22





23




24




25





26





27






28





29




30






31




32





33





34





35




36




37





38




39



41

Juraj PIGULA OSA







42




43






44






45







46







47







48







49





50








51








52








53






54







55









56







57





58








59







60







61




63

Stanislav PŘIBYL






64




65





66







67






68





69






70





71




72




73

Jaacuten DOLNYacute







74





75




76




77




78




79






80





81





82




83



85








86




87





88





89




90





91





92




93




94




95




96




RECENZIE

97

RECENZIE




98


Peter Olexaacutek

3

EDITORIAacuteL



4


Ľubomiacuter Hlad


5






6






7





8





9




10





11





12






13





14





15






16






17






18






19



21

Juraj FENIacuteK






22





23




24




25





26





27






28





29




30






31




32





33





34





35




36




37





38




39



41

Juraj PIGULA OSA







42




43






44






45







46







47







48







49





50








51








52








53






54







55









56







57





58








59







60







61




63

Stanislav PŘIBYL






64




65





66







67






68





69






70





71




72




73

Jaacuten DOLNYacute







74





75




76




77




78




79






80





81





82




83



85








86




87





88





89




90





91





92




93




94




95




96




RECENZIE

97

RECENZIE




98


Peter Olexaacutek


4


Ľubomiacuter Hlad


5






6






7





8





9




10





11





12






13





14





15






16






17






18






19



21

Juraj FENIacuteK






22





23




24




25





26





27






28





29




30






31




32





33





34





35




36




37





38




39



41

Juraj PIGULA OSA







42




43






44






45







46







47







48







49





50








51








52








53






54







55









56







57





58








59







60







61




63

Stanislav PŘIBYL






64




65





66







67






68





69






70





71




72




73

Jaacuten DOLNYacute







74





75




76




77




78




79






80





81





82




83



85








86




87





88





89




90





91





92




93




94




95




96




RECENZIE

97

RECENZIE




98


Peter Olexaacutek


5






6






7





8





9




10





11





12






13





14





15






16






17






18






19



21

Juraj FENIacuteK






22





23




24




25





26





27






28





29




30






31




32





33





34





35




36




37





38




39



41

Juraj PIGULA OSA







42




43






44






45







46







47







48







49





50








51








52








53






54







55









56







57





58








59







60







61




63

Stanislav PŘIBYL






64




65





66







67






68





69






70





71




72




73

Jaacuten DOLNYacute







74





75




76




77




78




79






80





81





82




83



85








86




87





88





89




90





91





92




93




94




95




96




RECENZIE

97

RECENZIE




98


Peter Olexaacutek


6






7





8





9




10





11





12






13





14





15






16






17






18






19



21

Juraj FENIacuteK






22





23




24




25





26





27






28





29




30






31




32





33





34





35




36




37





38




39



41

Juraj PIGULA OSA







42




43






44






45







46







47







48







49





50








51








52








53






54







55









56







57





58








59







60







61




63

Stanislav PŘIBYL






64




65





66







67






68





69






70





71




72




73

Jaacuten DOLNYacute







74





75




76




77




78




79






80





81





82




83



85








86




87





88





89




90





91





92




93




94




95




96




RECENZIE

97

RECENZIE




98


Peter Olexaacutek


7





8





9




10





11





12






13





14





15






16






17






18






19



21

Juraj FENIacuteK






22





23




24




25





26





27






28





29




30






31




32





33





34





35




36




37





38




39



41

Juraj PIGULA OSA







42




43






44






45







46







47







48







49





50








51








52








53






54







55









56







57





58








59







60







61




63

Stanislav PŘIBYL






64




65





66







67






68





69






70





71




72




73

Jaacuten DOLNYacute







74





75




76




77




78




79






80





81





82




83



85








86




87





88





89




90





91





92




93




94




95




96




RECENZIE

97

RECENZIE




98


Peter Olexaacutek