16
Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14 WORKERS’ FRIEND Goa’s only Konkani Weekly since 1933 Vol 80, No. 34 | August 24, 2013 | 16 Pages | ` 5/- “Tum dhinvastai, titlench tujem magnnem puro” -Meister Eckhart If the only prayer you said was thank You, that would be enough. P14 Bosco de Sousa Eremita ‘T he South Asian Apostleship of the Sea’ he songhottnnechea eka padrin sanglolea pormannem 5% sokoil tarvotti aplea ghorkarnnik visvaxi ravpacho mandament moddchenant. Porvorchea Redemp- torist Sonvsthecho Fr. Xavier Pinto Apostleship of the Sea - Stella Maris hacho nimontrok (co-or- dinator) mhonn 2002 vor- sa nemnuk zal’li ti 2017 meren urtoli. Bondrant yetolea bottincher, AIDS sarki bhirankull pidda ani ixtt- ghorcheam kodde dovorlole soirigoticher adarun kel’lea obheasa uprant Fr. Pinton aplem mot ugtailam. Adlea kallar bott bondrant laglea uprant kitlech dis thoinch urtali. Punn atam kall bodol’la ani bondrantli bott rokddich dusrea thikannar vochunk bhair sorta. Bott bondrant pavtoch tarvotteank denvunk chodd vell mellonam. Vatikan: Avoychea kusveant thavn tem soimbachem morn ye poryan mon’xachea jivitak man diunk ani tachi rakhonn korunk avoi bapain nhoich chodd utramni bogor aplea dekhin bhurgeank xikounk zai mhonn Francis Pap Saiban avoi bapaink sanglem. Bhurgim lhanuch astana jivitacho samball korpa- chi zagrutai haddunk Pap Saiban avoi bapaink zababdari asa mhonn Francis Pap Saiban Brazilantlea Katolk Igorjechea kuttumbanchea satollechea somarombhnnek dhad- dlolea sondexant boroilam. Pap Saiban “bhair uddovpachi sonskrutay” khorayen nakarli, oslem ulovop tannem sanglelem. Adhunik kallacheo sonskrutayeo uprasleat, teo mon’xachem jivit legun kochrea paxtt kortat, lok, somaz ani sorkar poryan tornatteank ani zantteank legun kochro koso lekhunk lagleat mhonn sanglem. Tannem kuttumbank dhad- dlolea sondexant, jivit nakarpache sonskrutaye add zhuzunk tan- chea bhurgeank kusveant thavn mon’xacho jivit Devachem dennem mhonn xikoupachi avoybapaink zababdari asa mhonn tannem dak- houn dilem. CNS Teach your children to respect, defend human life ‘Jivitak man diunk bhurgeank xikoyat’ Kherit Batmidar |VIP Ponnje: Sorkaran porjek sovay molan vikhunk diloli bhaji hottelank ani heram dukonank vikop, tech porim hea sovay molache bhajiyechea molatui adol-bodol korop, hea karannam khala ‘Goa State Horticulture Development Corporation’ odhikareamni 102 bhaji vikhpachea kendrank ‘notices’ pattoileat. Tech porim segit don tem tin pavtti ‘notices’ phattoun poryan aple vagnnukent bodol ghoddun haddunk na mhonn, don bhajiyechim kendram bond korpache adex GSHDC-in dila. Bazarantlea mola poros hea kendrancher sovay molan bhaji mell’lolean, sadea lokak tacho khupuch faido zata. Punn he bhaji vikhri kendranche dhoni he yevzonnecho khupuch goir-faido kaddtat ani sorkarak lakhamni rupiyanchem luskonn kortat mhonnpachem nodrek ailolean, sorkaran atam tancher koddok karvay korpak yevjilam. Puray Gõyant GSHDC- ichim 750 bhaji vikhpachim kendram asat. Tujea nanvan hotel-ak bhaji-pallo viktat Bhaji hotelank ani heram dukonank viktat. 102 bhaji vikhpachea kendrank ‘notices’ Bosco de Sousa Eremita T uje zanntte pirayer tuje tizorentle duddu unne zatole mhonn bhiyetay? Apsvarthi aplim svotachim bhurgim toxench sunô- zanvoym zanntteancho samball korinastana tankam poisaitat. Punn atam zanntteank oslea trasantli suttka mellpachi toxench obhimanan jiyevpachi axa asa. Zanttea avoi-bapaynk duddvancho adar nam zalo zalear, tankam sukhachem ani huskea mekllem jivit sarunk ‘reverse mortgage loan’ osli yevzonn dhirachem kirnn dakhoita. ‘Reverse mortgage loan’ yevzonnechea adaran tanchean manachem jivit jiyevnk zata. Ghorabe lhan zait gel’lean zanntteank kuxin dovortat. Tankam aploch samball korcho poddta. Tea xivay mhargay vaddlea ani zanntteanche tras anikui vaddun geleat. Zannttea nagrikank adar divpak Bharot sorkaran 2008 vorsa ‘reverse mortgage’ yevzonn chalik lailea. Jea zanttea nagrikam lagim aplem svotachem ghor asa punn tem tankam vikunk naka zalear tanchean he yevzonnecho faido gheun urlolem jivit sukhan sarunk zata. Hache udexim nagrikamni aplea gharacho valor asa titlem rinn kaddum yeta ani teach barabor tea ghorantui ravunk zata. REVERSE MORTGAGE Rinn kaddun farik korinaka Tum chinta toxem nhoi Most seafares are true to their wives Tarvotti aplea bailank visvaxi ravta Avoi nit magta Xikop nastana jivitant yesvont zaum yeta Bhurgeak Messiah nanv diunk zaina Xanti kednach neutral nhoi: Pap Saib Ekvottan khellpachem denvta P3 P9 P9 P15 P16 P14 P14

22 08 2013

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Goa News, Konkani News, Local Goa News, Konkani.

Citation preview

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14

WORKERS’ FRIENDGoa’s only Konkani Weekly since 1933 Vol 80, No. 34 | August 24, 2013 | 16 Pages | ` 5/-

“Tum dhinvastai, titlench tujem

magnnem puro”

-Meister Eckhart

If the only prayer you said was thank You, that would be

enough.

P14�

Bosco de Sousa Eremita

‘The South Asian A p o s t l e s h i p of the Sea’

he songhottnnechea eka padrin sanglolea pormannem 5% sokoil tarvotti aplea ghorkarnnik visvaxi ravpacho mandament moddchenant.

Porvorchea Redemp-torist Sonvsthecho Fr. Xavier Pinto Apostleship of the Sea - Stella Maris hacho nimontrok (co-or-dinator) mhonn 2002 vor-sa nemnuk zal’li ti 2017

meren urtoli. Bondrant yetolea bottincher, AIDS sarki bhirankull pidda ani ixtt- ghorcheam kodde dovorlole soirigoticher adarun kel’lea obheasa uprant Fr. Pinton aplem mot ugtailam.

Adlea kallar bott bondrant laglea uprant kitlech dis thoinch urtali. Punn atam kall bodol’la ani bondrantli bott rokddich dusrea thikannar vochunk bhair sorta. Bott bondrant pavtoch tarvotteank denvunk chodd vell mellonam.

Vatikan: Avoychea kusveant thavn tem soimbachem morn ye poryan mon’xachea jivitak man diunk ani tachi rakhonn korunk avoi bapain nhoich chodd utramni bogor aplea dekhin bhurgeank xikounk zai mhonn Francis Pap Saiban avoi bapaink sanglem. Bhurgim lhanuch astana jivitacho samball korpa-chi zagrutai haddunk Pap Saiban avoi bapaink zababdari asa mhonn Francis Pap Saiban Brazilantlea Katolk Igorjechea kuttumbanchea satollechea somarombhnnek dhad-dlolea sondexant boroilam.

Pap Saiban “bhair uddovpachi

sonskrutay” khorayen nakarli, oslem ulovop tannem sanglelem. Adhunik kallacheo sonskrutayeo uprasleat, teo mon’xachem jivit legun kochrea paxtt kortat, lok, somaz ani sorkar poryan tornatteank ani zantteank legun kochro koso lekhunk lagleat mhonn sanglem.

Tannem kuttumbank dhad-dlolea sondexant, jivit nakarpache sonskrutaye add zhuzunk tan-chea bhurgeank kusveant thavn mon’xacho jivit Devachem dennem mhonn xikoupachi avoybapaink zababdari asa mhonn tannem dak-houn dilem. CNS

Teach your children to respect, defend human life

‘Jivitak man diunk bhurgeank xikoyat’

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: Sorkaran porjek sovay molan vikhunk diloli bhaji hottelank ani heram dukonank vikop, tech porim hea sovay molache bhajiyechea molatui adol-bodol korop, hea karannam khala ‘Goa State Horticulture Development Corporation’ odhikareamni 102 bhaji vikhpachea kendrank ‘notices’ pattoileat. Tech porim segit don tem tin pavtti ‘notices’ phattoun poryan aple vagnnukent bodol ghoddun haddunk na mhonn, don bhajiyechim kendram bond korpache adex GSHDC-in dila.

Bazarantlea mola poros hea kendrancher sovay molan bhaji mell’lolean, sadea lokak tacho khupuch

faido zata. Punn he bhaji vikhri kendranche dhoni he yevzonnecho khupuch goir-faido kaddtat ani sorkarak lakhamni rupiyanchem luskonn kortat mhonnpachem nodrek ailolean, sorkaran atam tancher koddok karvay korpak yevjilam.

Puray Gõyant GSHDC-ichim 750 bhaji vikhpachim kendram asat.

Tujea nanvan hotel-ak bhaji-pallo viktat

Bhaji hotelank ani heram dukonank viktat.102 bhaji vikhpachea kendrank ‘notices’

Bosco de Sousa Eremita

Tuje zanntte pirayer tuje tizorentle duddu unne

zatole mhonn bhiyetay? Apsvarthi aplim svotachim bhurgim toxench sunô-zanvoym zanntteancho samball korinastana tankam poisaitat. Punn atam zanntteank oslea trasantli suttka mellpachi toxench obhimanan jiyevpachi axa asa.

Zanttea avoi-bapaynk duddvancho adar nam zalo zalear, tankam sukhachem ani huskea mekllem jivit sarunk ‘reverse mortgage loan’ osli yevzonn dhirachem kirnn dakhoita. ‘Reverse mortgage loan’ yevzonnechea adaran

tanchean manachem jivit jiyevnk zata. Ghorabe lhan zait gel’lean zanntteank kuxin dovortat. Tankam aploch samball korcho poddta. Tea xivay mhargay vaddlea ani zanntteanche tras anikui vaddun geleat.

Zannttea nagrikank adar divpak Bharot sorkaran 2008 vorsa ‘reverse mortgage’ yevzonn chalik lailea. Jea zanttea nagrikam lagim aplem svotachem ghor asa punn tem tankam vikunk naka zalear tanchean he yevzonnecho faido gheun urlolem jivit sukhan sarunk zata. Hache udexim nagrikamni aplea gharacho valor asa titlem rinn kaddum yeta ani teach barabor tea ghorantui ravunk zata.

REVERSE MORTGAGE

Rinn kaddun farik korinaka

Tum chinta toxem nhoi

Most seafares are true to their wives

Tarvotti aplea bailank visvaxi ravta

Avoi nit magtaXikop nastana jivitant yesvont zaum yeta

Bhurgeak Messiah nanv diunk zainaXanti kednach neutral nhoi: Pap SaibEkvottan khellpachem denvta

P3�

P9�

P9�

P15�

P16�P14�

P14�

2 August 24, 2013 | Vauraddeancho IxttAmchem Dhoronn Tumche VicharAmchem Dhoronn Tumche Vichar

V A C H P I B O R O Y TAT

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

ULOILEAR PATOK

Feroz F | VIP

Rostea deger purvilo khuris vo kopel asa zalear tanche fuddarache dis mezlole asat. Kiteak Gõycho sorkar, osle khuris ani kopelam jim rostea kuxik vo lagim asat, ani tim raxttrik daizant nond zaunk nant, tim moddunk sodta. Zaite osle khuris ani kopelam,

lokachea suvatancher asat; tanchi titli bhirant na.

Dekhun tumchea ganvant rostea deger vo ugtea zageancher khuris ani kopelam asat tim panchayatimni nond korchi odik goroz asa. Ho ganvamni duspot zaupacho vell. Hi zababdari ganvche panchayatiche odhikari apnnacher gheunche

nant. Kristanv lok aplea purvozamni bandloleo Kristanvponnacheo khunnam sorkar moddta tem polleunkuch urtolo. Tumchea panchayatimni osleo banddavolleo vegim nond korina zalear, sorkar kaido lavun teo modun uddoitolo. Uprant tumchean kainch korunk zaunchem nam.

Ganvant adle khuris asat? Sorkar te moddunk ravta

Borovpeak sodanch zaitem asta. Punn thoddeo vostu porot-porot borouncheo poddtat. Mininga add koxem mhonn boroupachem bond korchem? Mining bond zatolem mhonn bhorvonso dilo, to atam nirfoll zavpache dharer asa.

Tujea ghora ponddachi mati kaddtoch, buniad koxi urtoli tem tujean chintunk zaina. Punn ami azun amchea ghorachem ani ghora bhonvtonichem chintanv. Ani vhodd proxn chintunk sorkarak ani dhondekaranchea hatamni sodtanv. Dekhun amchea dolleam add kednam kitem zata tem amkam kollona.

Gõychea minachi mati kaddtoch, Gõyche buniadichem kednam tumi chintlam? He min kaddpi ani vikpi Gõyant ravona. Tem vhodd xaramni ani desamni ravtat. Haka lagun tuji buniad pokrinastana ravunk tankam kalliz na zata. Sorkar ani kaido tankam adar dita dekhun tujean kaim korunk zaina oxem nagrikank dista. Punn halinch Orissa rajeantlea panchayatinchea lokan aplea ganvant min kaddchem nhoi mhonn nirnnoy ghetlo. Ho nirnnoy eke fanki mining komponecher add aslo. Hea sadhea lokachi ami tokhnnai kortanv.

Amchea monant rokddech duddu korpachi pod’dot chodd vaddlea. Punn heo pod’doti, amchea bhonvtonichea vatavoronn ibadd korun uddoita. Oxem ibadd kortat tem portun sudravunk zaina. Mininga vorvim Gõyant oslo porinnam zatolo ani zannim pollelam tim khatren tuka sangtolim, oslea zageancher anik upay nam.

Sorkarak duddu melltole, benkachem rinn bhortolem mhonn ami mining porot suru korunk toyar zatanv oxem dista. Punn mining korun amchea poryavoronnacher

zatolea vaitt porinnamacher chodd lokx ghalinanv. Min vhorunk kherit vattô toyar zatat. Punn min kaddi nastana dhondo korunk chodd yukt disona.

Vegim duddu korpachi khuxi amkam asa. Hakach lagun amcher maldisanv poddlam. Nhoi amcher Gõykarancher punn akhea Bharotant hacho porinnam ami polletanv. Rupiacho dor dollar valor denvot asa. Rupiacho valor samballunk, amchem lokx marco economics hacher novean vochunk zai oxem Prodan Montri Manmohan Singh hannem aplea ulovpant kolloilam.

Hem marco economics mhollear kitem? Kherit bhaxen jeo vostu amche kodde asat teo utpadon korit ravtat toslea vostuncher bhor ghalunk magnni asa. Punn chodd-xeo amchea osleo vostu ani bandavolleo (infrastructure ‘non productive’ koxeo urtat. Amchem lokx ‘productive assest’ hacher vochunk zai.

Punn amchi sonvoym mhollear bandlem ani soddlem. Bandlam tacho boro faido kaddunk amche lagim kheirt plan nam. Haka lagun hem ‘asset non-productive’ zata vo yevzil’lem tem utpadon korina; mhonntoch valor denvunk lagta. Osli pod’dot amchea sorkari nirnnoyamni ani manddavollin dista.

Amchea ganvamni moidanam bandleant, iskolam asat tancho boro faido kaddunk Bharotant azun zagrutay yeunk nam. Moidanam fokot 5 tem 6 voram zalear iskolachi imarot 8-10 voram vapurtat. Punn osleo vostu odik vell vaprum yeta. Oxem korinastana, dusreo banddavolleo (infrastructure ) bandunk toyar zatanv. Ani tanchi khobor ani pod’dot ‘non-productive’ asa. Kednam bodlop zatolem, ani fuddaracher nodor dovrun somaz bandunk xiktoleanv?

Borem utpon’n korpachem mon, ek sonskrutay koxi samballunk ani vistarunk amkam vhoddlem avhan asa. Itihas amchean bollunk zaina. Punn amcho fuddar amchea hatamni asa. Iskolamni thavn oslem mon rochunk ani nhoi fokot MBA kelear zaina.

Vegim duddu korpachi khuxi amkam asa. Hakach lagun amcher maldisanv poddlam.

Imarotincho purn faido, vegim duddu korcheo sovoyom ani rupiachem molFuddaracher nodor dovrunChodd utpon’n korum-ia

Yetea Novembrant Gõyant Lusofonia khell zatolet, tachi toyari cholta mhonn sogott zannot. Poile svater bhailea desanche khellgoddi amchea Gõyant yetole, tanche surokxe khatir koddok surokxa asunk zai.

Karonn amche modem sogllech borea monache nant mhonn soglleank khobor asa. Sonvsarant noxttachem boll odik nettan cholta. Mon’xachea jivak man dina zaunk zaiteo vankddeo ghoddnneo zait asat. Odik korun zoim chodd lok zoma zatat thoinsor akantvadachim kortubamvaddot vetat.

Akantvadi oslea soegancho faido gheunk fattim soronant mhonn amchea sorkari odhikareamni

chotray dhorchi. Sonvsarantlea kaim desamni zaiteo akantvadacheo ghoddnneo zaun niropradhi lokacho jiv sonkottant poddla tem ami potrancher vachlam ani TV-icher pollelam.

Adle porim sogllem borem zatolem mhonn sust ravunk zainam. Vimanantollancher, relgaddyanchea ixttixinacher ani bosincher toxench bosimanddancher ani sogllea nakeancher fi kir ghevpache upay ani zagruttay aslear borem zatolem. Hem sogllea odhikareamni fi kir ani zotnay ghevpachi chodduch goroz asa mhonn hea disamni Gõykaranchea ulovpantlean aikum yeta. Rocanli Braganza Chinchinim

Lusofonia khellak surokxona khatir pulisanchi goroz

Bharot Sorkarachi giraykam karbhara montrilaya jevnnachem bhovxik vanttop korpachi yevzonn nettan choloita.

Sogllea durbollank toxem girestank eksarkhea mapan sovay doren jevnna orov mellcho mhonn potrancher porgott’ta; ponn khoreponnim hem vevharant yeta zalear polleunk konnachench lokx vochona tem kiteak, ho ek motto proxn dor nagrikacho odik korun durboll ani konixttayen jiyetolea nagrikacho.

Bharotache loksonkheche don tisre vantte (two-thirds) lokak sovay doren jevnnacho orov kaidea khal mellunk zai. Toxench 14 vorsam sokoile pirayechea bhurgeank ani gorbest avoyank pustik jevonn mellunk kaido asa. Ponn hem sogllem fokot

kaideacheruch urta, vevharant yevnche vellar tem sogllem odhikar asloleanchea hatamni xirkota.

Desant aslole sorkari kaide khorench porjechea boreponnam khatir nitin choltale zalear itlo lok durbollkayen jiyevncho naslo, Gõyam bhair kruttamni lok bhuken ani piddent vollvollta tem distti poddta.

Kitlo lok kochrechea dobeamni ani raximni jevonn mellot kai mhonn axen sodtat. Osli poristhiti polletoleachem kalliz churchurlea bogor ravunch nozo. Bharotant pik khup asa tori tachem vanttop sarkhem zaina. Hacher amchea sorkaran lokx ghalchem. Sebastiao Vaz, Kuddtore

Bhuke mukt Bharot, jevonn mellunk soglleank hok’k

Rostea degek khuris vo kapelam asat tim sorkar kaddunk sodta mhonn ami aikolam. Zaitea zageancher bhov adle khuris ani lhan kapelam bandlolim aslim, tea kallar he roster und asle mhollear kainch fott zaunchinam.

Kiteak tea kallar amchea rosteancher atam yeradari, mottoram ani her vahanam choltat toxim cholonaslim; sogllo lok cholun bhonvtalo. Dekhunuch he roste amkam oxir disonasle mhonn monant dhorchem. Hanv

ekuch suchoitam, khorench rosteak addkholl zata zalear lokanunch xanti somadanan rostea degek aslolo khuris kaddun dusrea zagear vhelear odikuch Khursak man melltolo. Zoxem kaim vorsam fattim Kormolle ganvant rostear adlo khuris aslo to kaddun rostea pelean bandlo; kitlem borem zalem.

Dhormik vostu kizilanchem karonn korchem nhoi, kitem borem, moniskullachea faideak poddta tacher amchem mon dovorlear chodd borem. Oxem

mhaka dista. Dusrem mhollear, kaim

rosteanchea degancher lok bhokticho khunnam bandta tednach panchayatichea vhoddilamni teo addavunk zai. Kaim lok ratianuch dhormik vostu bandun kaddtat, haka dhormvadacho ramp lail’lo asta. Dekhun chotray dhorpachi goroz asa. Adim asat tem asa punn atam anik bandunk diunchem nhoi mhonn mhojem mot. D. Crasto,

Porvorim

Rosteam degek aslole khuris, kopelam moddtolim?

August 17, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 3Lekh

.

Collect any 30 different cuttings of “Know your cross”, present at the Big Foot, Loutolim to

collect your prize.

Gõycheo komunidadi ani kheddeanchem planningJednam novo kaido

korpachi suchovnni yeta tednam, adlea kaideacher kholayen novean vichar zatat. Jem gorjechem asa tem samballun dovorpak kaido ghaltat ani jem kitem goroz naslolem asa tem kaddun uddoitat.

Dezembrache 19ver, 1961 vorsa uprant kel’le kaideancho Gõyche arthik poristhitich-er ani Gõykarancher boroch porinnam zala. Hantuntlo poilo kaido mhollear Goa, Daman and Diu Village Pan-chayat Regulation, 1962, taka Raxttrpotin ma-neotay dili.

Gõyant ail’lea sork-ari odhikareamni dil’lo sol’lo gheun kendr sorkaran ho kaido kelo mhonn sangpachi goroz nam. Te adim Gõyant ‘Civil Administration Code’ choltalo. Ho kai-do taluka patllicher no-gorpalikechem karbhar choloitalo. Ganvchea

karbharank ‘Code of Communidades’ kai-do lagu zatalo. Nogo-rpalikechea kaidean ‘Civil Administration Code’ hantunt bodol haddlo.

Nove kaide chalik lavun hem voznadik kelem. Punn hem zalem fokot xaramni aslolea nogorpalikeche vixim. Punn Panchayat Reg-ulation-ant mat toso bodol korunknam. Tan-tunt kosloch bodol za-unknam; velean odhikar dobradan zale. Ganvche zomnicher panchayat-icho toxench komunida-dicho odhikar cholunk laglo.

The Agricultural Tenancy kaido mund-dkarank zomnichem dhoniponnacho hok’k dita. Haka lagun ko-munidache zomnicher xetam roitale tankam dhoniponnacho hok’k mell’lolean komunida-dem dhoniponnacho odhikar pois zalo. Hi poristhiti anikui ibadd zali; jednam ‘Land Rev-enue Records’ novean toyar kele tantunt ko-munidade zominichi dhoni mhonn dakhoita ani nho ‘Local Self-Gov-erning bodies’

Uprant ‘Town Plan-ning Act’ kaido ailo. Hea kaideacho proxn. Ko-

munidadi khal tea vat-tharant vevsay choltale tancho karbhar kommu-nidadi polletaleo.

He vevsai mhol-lear mitthacho dhondo, sungttam marop, xe-tam rovop, udkachem ximpnnem adi. Punn ‘Town and Country Planning Act’ kaidea khal desbhor zomnicho vapor bore bhaxen ko-rpak kaido korunk suchovnni zali tednam komunidadi khal aslolea zomnicher choltole lhan vevsayancher lokx ghalem nam.

Urfattem novea kai-deant favo toso boro bodol zalonam. Komun-idadiche adle bore kaide asle te atam Town and Country Planning Act, kaideant bhitor kaddunk nant. He vhoddle chukik atam Gõyank luskonna-chi zap divnchi poddta.

Th e author is a Project Consultant and former Deputy Director of Accounts

C S Radhakrishnan

KamdarachemKismisanv

Tehran: Iranacho ek mus-lim Kristanv zala ani to desant Bibliacheo kopi lo-kak vantt’talo mhonn pu-lisen dhorun tacher dha vorsanche bondkhonniche kheastichem formonn marlam. Tachem mull nanv Mohammad-Hadi Bordbar, Mostafa nan-van vollkhotat, to ganvan Rasht xarantlo, to gan-vant kranti korta mhonn arop ghalun kheastichem formonn marlam mhonn Fides khobram sonvsthen sanglam. Nitisobhechea dakllea pormannem tan-nem Islam dhorm soddla ani apunn Kristanv zalam ani aplem karya Xubh-vortoman vistarpachem mhonn Mustafan ugte-ponnim sanglam.

Tannem bolsant ghal-pachim Bibliachim sumar 12 hozar pustokam lokak vanttleant. Baptizm ghet-lea uprant tannem ‘gho-rant igorz’ sthaplea ani ghorantuch magnnean-cheo zomati kortalo. Ponn tea desant bekaideachem asa. Fattlea 2012 vorsa-chea Dezebrache 17ver taka pulisen ghoracher dadd ghalun taka dhorlo. Th oim sumar 50 Iranian Kristanvam aslim tanche kodde pulisen sodpus keli. Tachea ghorant pulisek Krist dhormachim pusto-kam CDs. Ani 6 hozar bib-lia pustokam sampoddlim. 2009 vorsa to Kristanv zala mhonn taka dhorlolo ponn zaminicher souttka dil’li.

Halinch anikui ek Ebrahim Firouzi nan-vachea tornatto Irani Kristanvak dhorla ani taka

Augusto Rodrigues

Monant opangull aslolea bhurgeam khatir Porvore kherit xikxonnik Sanjay

iskol asa tem atam khasgi sonvstha choloita. Tedna thavn thoim aslolea mendvachi pidda (spastic) zal’lea cheddvak Sanjay iskolant chodduch tras vaddot geleat.Man’xik toxench kuddiche tras zalolean hea nirbhagi cheddvak tache avoyk poryan mellunk dinant, oslea bejesanvan tannem atmghat korpacho poryan proitn kelo. Hea iskolan tachi itli durdoxea zalea. Hea ‘spastic’ zal’lea cheddvachi avoi Piedade Araujo ganvan Santa Cruzchi. Tinnem atam apli tokrar ‘Human Rights Commission’ aiyoga mukhar manddlea.

Piedadiche tras 2010 vorsachea Junhan thavn suru zaleat. Jednam “SECRET” oxem boroilolea kagdacher Sanjay iskol hea fuddem Gõychea sorkarachea xikxonnik khatea khal cholchem nam punn eke khasgi sonvstha choloitoli mhonn boroil’lem aslem. Gõychea vhoddlea rajki kuttumbache sonvsthen hem iskol aplea tabeant ghetlea uprant aplea spastic cheddvachi seva korpi Piedadichi seva iskolan bond keli.

Tika aple dhuvek mellunk dina zale. Haka lagun hea cheddvak borech tras zaunk lagle. Cheddvachean svota cholunk zainaslolean tache

jevnnache, sonddasant vochpache ani her gorzo bhagovpache tras vaddot gele. Dekhun hacho vaitt porinnam tea cheddvachea haddancher, kidneycher toxench tache kuddichea khasgi sandheancher zalo.

Piedade sangta. “Anysia Viegas hea iskolachi principal asli tednam mhojea cheddvak mendvachi pidda aslolean jeo sovloteo mellunk zai titlei melltaleot. Haka lagun taka koslech tras zainasle.

Hanv tache borabor ravun tachi seva kortalim. Punn hem iskol dusreanchea hatant poddtoch tannim mhaka iskolant yevpachi bond kelem. Hea khatir mhaka

mhoje dhuvek ekuch ‘pamper’ bandcho poddtalem. Sokall tem sanz meren tem ekuch pamperacher urtalem. Dekhun mhojea cheddvache kuddichea khasgi sandheank pulliyo yevn tem anik duent zalem. GMC-intlea voizamni dilolea kuddichea ani rogtachea vakea udexim mhoje dhuvechem mutpachem sarkem zainam mhonn tache kidneyk mar bosla mhollem.”

Ek dis hanv randtanam mhaka dhuvechi killonch aikoli. Taka polleunk gelear tem dupatt’ta gheun atamghat korunk sodtalem. Iskolant ditat te tras sosunk zainam mhonn tannem oxem korunk chintlem mhonn mhoji dhuv sangta”. DGP Aryacho sol’lo gheun Piedadin bezababdari xikxokam vixim tokrar pulisent manddlea.

Hi tokrar fattim gheunk tannim mhojer zaito dobhav haddlo. Punn hanv fattim sorunknam.Mukhel Montri Parrikarak melltoch tannem apunn tacher lokx ghaltam mhonn sanglem. Piedae somzota nit mellpachem tichem zhuz atanch suru zalam. Punn ticho bhavart Devacher asa. Mhaka Dev adar dita dekhun mhaka konnachich bhirant nam. Devacher visvas aslear koslinch kamam zainastanam uronant. Fokot Devacher dovorlolo bhavart hem jivit mukhar vhorunk mhaka adar dita, oxem Piedade kallzantlea visvasan sangta.

Mother seeks justice after spastic is

traumatized

Bhurgeak sotaita mhonn avoi khontin bhorun nit magta

eka vorsachi bondkhonn favo kelea. To-i Bibliachim pustokam vantt’ta mhonn taka guneanvkari kela. To aplea ghorant magnnean-cheo zomati korta mhonn nitisobhen “khuni gune-anv” ghala ani Islamik totvancher add mhonn sanglam. Hea tornatteak heach vorsachea Mar-sant koidi kela. Halinchea vorsamni Iranian tornatte Kristanvponn apnnavunk ani Kristanv zaunk sodtat mhonn Iran desachea odhi-kareank mottoch proxn uprasla. Tehran xarantleo ani herui ganvancheo Far-si bhaxecheo zaiteo Igorzo bond keleat, Islam dhorm soddun Kristanv zal’lea lokak atam oddchon-neo uprasleat. Iranachea novea Raxttrpoti Hassan Rouhani hannem nagrik hok’kanche novsorn-necher uloila ani Islamik dhormachea dhormik fud-dareank lokachea khasgi jivitant ‘state interference’ korpachem bond korchem mhonn maglam. FIDES

A Christian sentenced to ten

years in prison for spreading copies

of the Gospel

Povitr Pustokam vantt’ta mhonn Kristanvak bondkhonn

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 4 Gõycheõ Khôbrô

GiftVauraddeancho Ixtt

to yourfamily and friends

ReadKonkani, WriteKonkaniandLearnKonkani

Ponnje: Ponnjechea xarant sudarop korpak CSIDC hannim ‘master plan’ toyar kel’lo.Ponn somajik Niti ani xanti Mondollan virod kela. Hea plana vorvim Ponnje xarachea m h a n m o d o l l a c h e a lokxahechea hokkancho bhong kortat mhonn sanglam. Sudaropacjea plancho mosudo

nargikant ugto dovrun, nagrikancheo suchovnneo ghevnk zai asleot.

Somajik Niti ani Xanti Mondollan mukehl Mon-tru Xri. Manohar Parri-karak chitt dahddlea ani ganchem vo omkea vat-tharachem sudarop kor-

pachem aslear ghottnechea 74vea kolam pormannem ganvhcea sudaropachea yevzonnechei zababdari lokxahik hok’k pallunk zai, Ponnje xarachea mha nogorpalikeche koslei yev-zonneo astat tedna nagri-kant poielo gomunk zai . Goa State Infras Structure Development Corporation (GSIDC) nhoi mhonn

CSJO-in sanglem.CCP xarachea

sudaropacho plan korpak tontrik yeogtay na, dekhun tnakam adar diunk ani gorjecheo plan toyar koruk adar divpak Xar ani Nogor yevzonn Khateachi nemnnuk korunk sorkaracho kaido mhonn CSJP mondollan sanglem.

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: Gelea tin vorsanchea kallant Gõyant sorkari kamdarancho ankddo sumar 11.5% vaddlea. Sod’deache sthitint sorkari proxasonant sorkari kamdarancho ankddo 55 hozar asa. 2007 vorsa uprant atam poilech pavtt sorkaran Gõychea sorkari kamdaram sombondim aslolo avhal jahir kela.

Gõychea sorkarachim lhan-vhodd 76 khatim asat. Hea sogllea khateamni Mars 31ver, 2010 meren 53,069 sorkari kamdar asle. Hantunt 35,585 dadle ani 17,484 ostoreancho aspav aslo. 2007 tem atam meren ho ankddo sor kelear 11.5% vaddlea mhonn gomlam.

2010 vorsa uprantlea tin vorsank sumar don hozar novea kamdaranchi bhorti zalea. Sod’deak sorkari proxasonant magas zatinchea vorgantle 3.84%, magas somazantle 5.16% ani OBC vorgantle 10% lok sorkari proxasonant nokreo kortat. 2007 vorsa OBC vorgantlea lokacho ankddo 9.58% aslo mhonn ‘Planning and Statistics’ khateantlean gomlam.

He vixim odik mahiti ditana hea khateantlea eka unchlea odhikarean sanglem, hea 76 khateam modlea Xikxonn, Bholaiki, Pulis, Bizli, PWD, Irrigation, GMC, Health Centres hea vibhagamni soglleam poros chodd mhonnge,

67.14% kamdar asat. Toxech 1.56% kamdar sorkari khateamni kontradan kam’ kortat. ‘C’ xrennintlea (grade) kamdarancho ankddo

soglleam poros chodd mhonnge 78.02% asa.

Sorkarachea sabar mhamondollam modlea Kadamba Yeradari Mhamondollant soglleam poros chodd, mhonnge 1,935 kamdar vavurtat. ‘Planning and Statistics’ khateacho sonchalok Vijay B. Saxena-n hea potrkarak sanglem, sorkarachea veg-vegllea khateamni 37,707 kamdar asat. Sorkari onudhanacher cholpi mhamondollamni 3,585 kamdar asat.

Hi ankddevari 2010 vorsachi, tea uprant bhorti kel’lea 2 hozar kamdarancho ankddo ekttaim kelear, sod’deak 2013 vorsa sogllea kamdarancho ankddo 55 hozar zata.

Sod’deak sorkari kamdarancho ankddo asa, tantunt 43,938 sorkari kamdar kazari asat. Sogllea sorkari kamdaram modem 1,706 kamdar xikop naslole (illiterate) asat mhonn gomlam.

Sorkari kamdar sod’deak 55 hozar

Goa church objects to development plan of Panaji

Ponnjechea vikasacho plan Igorz nakarta

2007 vorsa uprant atam poilech pavtt sorkaran Gõychea sorkari kamdaram sombondim aslolo avhal jahir kela.

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: ‘Out dated’ zalolim kallim follim zaka iskol-amni ‘black board’ mhonn pachartat, ani tancher udkant bizoilolo khoddu (chalk) gheun boroitat, te dis atam somp’pachea margar asat. Gõyant aslolea sogllea sorkari is-kolam ani kolejimni ‘ce-ramic green chalk board’ divpa khatir ek prokriya (process) suru kelea.

Hea fuddarak sorkari iskolamni xikovpi xikov-peank oxe torechea trasank fuddo korunk poddcho na, oxi khatri Gõychea xikx-onn khateacho sonchalok Anil Pawar hannem hea potrkara kodde uloitana dili.

“Prot’tek iskolant ‘black board’ ho astach, punn atam fuddarak to iskolantlean sasnnank nopoit zatolo. Tacho zago atam ‘ceramic green chalk

board’ ghetolo. Sumar 1 krutt rupiya khorch korun mukhel montri Manohar Parrikar-an zache kodde xikxonn khateachoy tabo asa, tannem sorkari is-kolam ani kolejimni him novim ‘ceramic green chalk board’ bosoupak yevjilam,” oxem soncha-lok Pawar hannem hea vixim odhik mahiti ditana sanglem.

Tech porim fattlim sa-bar vorsam Gõyant aslolea

bhovtek sorkari iskol-amni ani kolejimni xikpi bhurgeam khatir aslole bank (benches), kodelam, mezam ani her mod-eracheo vostu bodlunk naslolean tanchi doxea khupuch vaitt zalea. Jea-jea iskolamni heo pird-dear zaloleo moderacheo vostu asat teo thoincheo kaddun tea zagear noveo vostu divpachoi nirnnoi Gõychea xikxonn khatean ghetla.

Iskolamni black nhoi, green board

Pune: Acharanchea kortubam ( superstition) add vavurtolea somajik vavurpi Narendra Dabholkarak dogam onvollkhi mon’xamni faran marlo.Sokallim 7.20 vaztam to pasoyek vetalo, taka Cosmos Benki lagim Omkarweshwar pulacher ghatmareamni faran marlo. Acharancheo kornneom ani ghaddponnam (black magic) bond korpak novo kaiydo vevharant haddunk Maharaxtttrachea sorkara lagim ulovpam kortalo. Dhabolkar ‘Maharashtrant ‘Andhashraddha Nirmoolan Samiti’ hacho mukheli ani odheokx aslo. Ti somiti achar ani

ghaddponnam pois korpak somazak xikovnn ditalo. Hea tachea vavrak lagun ‘Right Wing’ pongodd ani ‘Warkari’ pongodd tacher add asle.

Maharaxttracho mukhel montri Prithviraj Chavan-an Dhabolkaracho

khun korpeanchi mahiti divpeak vo taka sampddavunk adar ditoleak 10 lakh rupyancho inam dovorla. Achar ani ghaddponnam add Vidhan Sobhent bill bhitor kaddunk Maharaxttrachea sorkaran bhasailam dekhun ghatmareamni Dhabolkaracho khun kelo.Voizuki podvi zoddlolo Dhabolkar 1983 vorsa thavn loka modle achar pois korunk vavurtalo. Tachea sarkhea ekmotachea mon’xank sangata gheun 1989 vorsa tannem ‘Maharashtra Andhashraddha Nirmoolan Samiti’ ghoddun haddli. ZEE NEWS

Acharam add vavurpi Dabholkarak marlo

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 5Gõycheõ Khôbrô

Pilar : Pilarchea Animation Centre Agostache 31ver 10 vaztam tem Setembrache 1 ler sanje 4 vaztam In-glezin retir astolo. Khobor ghevnk 2218694/ 2218553 mobile : 9922622782.

Ponnje: Sorkarachea ghor karbharache Montrilayechea margdorxonna mormannem Goychea sorkaram Dhormik zageachi toxench her mhotvachea zageachi pollevnni korunk ek somiti nemlea. Halinchea kallar oslea zageanche surokxonna vixim zagrutay vaddunk laglea. Ghor karbhara mOntrilayen dil’lea margdorxonam pormannem sorkaran somiti nemunk upay ghetleat.

Hi somiti Pulisechea Sorv Sonchalokachea fuddariponn vo Inspektttor General ani Superintendent of Pulis toxench

dogui zil’lea Superintendent hankam dogui zil’lea somitichi vangddi keleat.

Hi somiti sod’dea asloli surokxa koxi asa, tachi pollevnnii kortoli, toxench central system, bizlechi mandavoll, uzo pallovpachibondabost hacher lokx ghalta. Somiticho hetu mhollear dhormik zageanchi surokxa korpacho plan akarunk oxem HGor khateachea odhikarean sanglam.Pulisecho odhikai dor ek

mondiracho ani her mhotvachea yadgirincho vako toyar kortole ani GHor Karbharachea Montrilayak ditole.

Halinch Biharantlea BodhGaya mondiracher hol’lo zalea uprant Kendran ho hukum dila.

Surokxit dovorpachea igorzanchi sorkaran azun surokxonnachi bondabost korunk na mhonn Borsa Jezuchea Bajilikecho Reitor Fr. Savio Barreto sangta. Kitlench pavtti pulisechea odhikarenak saglear poryan favo tosle surokxechi bondabost korinant mhonn tannem khontin sanglem.

Kherit Batmidar |VIP

Ponnje: Aguadche Central Jail ani Vasku Sadachi Sub-Jail hea donui bondk-honnimni vochun, sumar 2 hozar koideanchim Adhar Card-am khatir nondnni korun Gõychea sorkarachea ‘Planning and Statistics’ khatean thara-ilam. Yeta tea 15 disam bhitor koideanchim Adhar Cardam korpachea vavrak survat zatoli, oxem hea khateacho sonchalok Vijay B Saxena-n sanglem.

He vixim tannem ani-kui mahiti ditana sanglem ki hea koideanchea Adhar Card-am khatir nondnni kortana koddok bonda-bost astoli. Tech porim

hachi soglli zababdari hea bondkhonninchea ‘jail suprietendents’ hankam dilea. He vixim ek odhi-krut potr sonchalok Vijay Saxenan Ut’tor ani Dokx-inn Gõychea donui jil’lea

odhikareank patthoilam.Gõyant sod’deak so-

gllo 14,57,674 loka modlea 14,43,555 lokachi Adhar Card-a khatir nondnni zalea. Hi nondnni zal’lea modem lhan bhurgeancho

chodd aspav asa. Non-dnni zal’lea loka modem 12,91,669 lokachim Adhar Cardam toyar korun puray zaleant. Gõyant 99.3% lokachi Adhar Cardam khatir nondnni korun tantlea 89.47% lokachim Adhar Cardam toyarui zaleant mhonn Saxena-an hea potrkarak sanglam.

Ut’tor Gõyant 99.65% nagrikanchim nanvam Adhar Cardam khatir nondnni korun tantlea 90.64% lokachim Adhar Cardam toyar zaleant. Dokxinn Gõyant 98.23% lokachi nondnni korun 87.96% nagrikanchim Ad-har Cardam toyar zaleant, oxem Saxenan mhollam.

Vaura Vixim Kaido

tuka hokasa

Daniel Albuquerque

Zago Za

Workmen’s Compensation Act, 1923 kaideant mukhi nirnnoy

Workmen’s Com-pensation Act, 1923, kaido

vevharant ghal’leak zaiteo addkholli ubheo zaleat. Kaideachea 3rea vibhaga pormannem kam’ kor-tana ghayal zalo zalear bhorpay mellunk magta. Atam proxn ubho zata to ho: To-to vavraddi kedna thaun nokrek laglolo? Tum vavrak vochpache vatter aslo zalear, tum vavrant asa, oxem mhon-num ieta? Tum vavrak thaun porot ietana, tum vavrantuch astana, oxem mhonnum ieta?

Mukhi Nirnnoy: Th e Regional Director, ESI Corporation and Others versus Francis De Costa and Others (11.09.1996 SC) he kesint, Sorv Unchle Nitisobhen oso nirnnoy dilo. Orz ghal’lo Francis de Costa aple saikolir bosun aplea vavrak vetalo. Karkhannea-xim pavunk ek kilometr asa mhollear taka obsoeg zalo. Hi ghoddnni Junache 26-ver 1971 vorsa 4.15 vaztam

zali. Karkhanneant tachi ‘shift ’ 4.30 vaztam suru zatoli asli. Khorem mhollear, M/S J and P Coats (P) Ltd teach karkhanneachea ttrok-an taka dhopko dilo. Taka gollea kodde mar laglo (collar bone fracture) ani bara dis taka hospitalant ravchem poddlem.

Employees’ State In-surance Nitisobhe por-mannem opangull zal’lea karonnak lagun Francis de Costa-k bhorpay (com-pensation) mell’li. Punn tea karkhanneachea dho-nian Sorv unchle Nitisob-

hen ‘special leave’ orz gh-ali ani ‘Employees’ State Insurance’-an de Costa-k bhorpay diunchi mhonn maglem.

Jedna nitisobhen vokilam modem aikop suru zalem, tedna vokilam modem zaito goir-somoz upraslo ani anink vokilank bhitor kaddche poddle. ‘Section 3 of the Workmen’s Compensation Act, 1923’ hachea khal “arising out of and in the course of their employment” hache vixim bhasabhas zali ani tea uprant ‘Employees’ State Insurance Act, 1948’ hea kaidea khal ‘vavracher ghayal zavop, hacher chorcha suru zali.

Utrancho orth sodun kaddop ani te kesik lagu korop gorjechem. Vavrad-di kedna ghayall zalo ani vavracher to ghayall zalo vo na, tem pollevop gor-jechem zalem. To vavrach-er astana, to ghayall zalo mhonn sidh zalem. Punn vavr suru zaunche adinch vo vavr sompche adinch to ghayall zalo zalear kitem korpachem? Kaidea por-mannem to ghayall zavop vavra sombondhi asunk zai.

Mhonnttoch, vavracher astana apnnak obsoeg zalo mhonn tea vavraddea thaim purave nant mhonn nitisobhen nirnnoy dilo. Kesichem lisanv: Zori obsoegacheo soglleo kesi ani ghayall zal’leacho somajik vixoy ani vavraddeak khontin ghalta, tori astana purave vo karonnam nant zalear, te kesicho kosloch nirnnoy diunk zaina.

Th e author is an acclaimed scholar with experience across academic, corporate, political, and cultural fi elds both in India and abroad.

Bondkhonnint aslolea koideank ‘Adhar Card’-amBondkhonnimni vochun thoinchea koideanchim nanvam Adhar Card korpak nondnni korchi, oso kendr sorkaran hukum dila. Hea hukuma pormannem desantlea sogllea bondkhonnimni vochun koideanchi Adhar Carda khatir nondnni korunk sthanik proxasonan upay ghetleat. CCTV bosoilolea kuddant Adhar Cardache nondnnichi prokriya (process) korcho, ani nondnni korunk yeupi sorkari kamdaranchi ani tea kuddant aslolea vostunchi zababdari ‘jail superintendent’ hea odhikareacher astoli. Koideam kodde tanchim Adhar Cardam korpak tanchim koslinch kagod-potram magun ghenvche nant. Adhar Carda khatir nondnni korpi koidi ho Bharat desacho nagrik asunk zai. Hea koideachem nanv, ling (sex), zolmachi tarikh bondkhonnint aslolea daklleachea adaran odhikari ghetole. Bondkhonnint asloli eka koideachi mahiti thoinchea ‘jail superintendant’-an topasun polleupak kendr sorkarachea ghor khatean (home dept.) suchoilam, mhonn Saxenan spoxtt kelem.

Aguada Central Jail ani Sada Sub-Jail-intlea koideanchi nondnni

Goa govt. forms committee to review security of religious places

Dhormik svatanche surokxe khatir sorkarachi somiti

Pilar Retir

Ponnje: Zaitim vorsam zalim Bharotachea 166 diosezim modem Gõy ani Daman Arkidiosezin Pontifi kal Misionari Songhottnank chodd dudd-vancho adar dhaddla. Dor vorsa he duddu Romak vetat. Misanvanchea Aitara, Povitr Ballponnachea Disa ani St Pedruchi Dhomddi (Peter’s Pence) hi nidhi St Pedruche porbe disa ektthaim kortat.

2012 vorsa Misanvanchea Aitara Bharotachea diosezinche 13 krutt, 39 lakh, 54 hozar ani 492 (13,39,54,492) rupia dan kelem; tantle 1 krutt, 18 lakh, 27 hozar ani 959 rupia Gõyche Arkidiosezin dhaddlole. Povitr Ballponnachea ani St Pedruchi Dhomddi haka Bharotan 2,26,21,894 ani 1,20,46,944 rupia dhaddle, tantle Gõy ani Daman Arkidioseziche 7% and 15% asle. Gõyam uprant Bengllur dusrea zagear urta.

Vatican Gõykaranchi thoknai korta

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 6 Dekh

Pio Esteves

Xitak na tandull, pollio kiteak korta randdul, oslich got aiz Goykaranchi zalea. Ami jevunk khavunk koxttoutat, pun somarombh manoupache soddinant.

Nevel Vell’lekar

Voparinchea Bhanddarantlem Xitak na tandull

Pollio kiteak korta randdul Nevel Vell’lekar

Adlea kallar amche purvoz xetam roitale. Hea xetamni zaitem bhat piktalem. Ani amche kodde bhatan bhoron ot’tale. Ami jenvchem jevun amche purvoz bhat dusreank viktale. Ghorant jevunk-khavunk zaitench astalem. Tandllanchem jevonn jevunui, amche purvoz zaiteo dusreo vostu-i toyar kortale. Tandlleancheo bakreo, pollio ami ruchin khatale. Teo khaun ami bholaiken poryan okhondd zait vetale.

Atam xetam konn roinam. Tim thoim padd zait asat. Vavraddeanchi dor vaddot asa. Sarem mharog zalam. Te xet rovun faideak poddtolem zalear sangunk avgodd zata. Th oddim xetam puroun tancher atam imaroti bandtat.

Atam ami xetam roinant ani amkam tandull mellonant. Ami tandul vikte gheunche poddtat. Bazarant amkam torekvar doreche tandull melltat. Th oddeank vikhall vokhdacho ani sareacho vas marta. Kitem kortole? Gõykaranche avddichi xit-koddi, ti ami jeunkuch zai. Haddlole tandull pavonant. Pollio ani bakreo konn kortole? Ani atanche pillgek, teo korunk kolltat zalearui khobor nam.

Xitak na tandull, pollio kiteak korta randdul, oslich got aiz Gõykaranchi zalea. Ami jevunk khavunk koxttoutat, punn dobaje gonngonn korpachem soddinant. Festam-porbo fuloitat. Amche lagim kitem asa vo nam, tem anik polleupachem nant, dusro korta mhonn ami-i kortat. Th odddea lagim

Povitr Snan, vadd’dis, logn, festam-porbo korunk ghoddona. Toripunn apnna lagim kaim nam mhonn konn dakhounk sodinam. Rinn tori kaddun he gonngonn kortole. Sadheponnan korche nant, vhodda gonngonnan kortat. Th oddeank he gonngonn korunk khuxi nasta. Ani tanchim ghorchim-i tankam somzonant. Ghorcheank khuxal korunk, te he gonngonn kortat. Uprant rinn farik korchea vellar mat xinko kaddtat.

Aiz amchea ghoramni amche gonngonn vaddot asat. Bhurgem

zalem, Povitr Snana somoyar vhoddlo gonngonn kortat. Atam bhurgeacho poilo vadd’dis monoitat. Th oddeanche sogllech vadd’disanche somarombh zatat. Bhurgeanchea poilea komunhanvam somoyar vhoddli ‘party’ kortat. Atam Th iravnne Sonvskara somoyar vhoddleo partyo korunk lagleat. He somarombh atam ghoramni zainant. Itlea sogott lokak apoilear, itto lok ghorant zata? Atam vosre ‘book’ korun, heo partyo kortat.

Jevpacho ani khaupacho anik hixeobuch nam. Bexttim sadhim jevnnam nhoi. Vhoddli ‘buff et’ kha, piye, mouz mar! Oslea lhan dobajeank poryan vhoddlem ‘music system’ vo ‘one man band’ asta.

Ani thoddea zageancher M.C. dista. Lhan bhurgeam pasot he dobaje kortat. Punn tim nhestat tea pormannem, novre ani hoklo distat. Ani ekleacho dobazo vhodda gonngonnan kelo zalear, magir dusrea ani tisrea bhurgeachoi dobazo vhodda gonngonnan korcho poddta.

Logna somoyar kitem ghoddta tem anik sangukuch naka. Bhikareanchem jevonn, mel’leanchem jevonn, rosa somoyar jevonn, lognachea disachem jevonn, portonneanchem jevonn. Sogllinch jevnnam ani kitlo mhonn khorch.

Bexttim sadhim jevnnam nhoi. Ani jevnnant kitem-i unnem aslear, ulounk lagtat. Ani lojen poddcho nhoi mhonn, soglleank borem jevonn ani pivon diun dhadoxi kortat.

Ami amkanch vichar korum-ia. Ami itlea duddvancho ibadd kortat tem sarkem asa? Aiz amchea Gõyant ani Bharotant kitleank ek sadhem poryan jevonn mellonam.

Ami him vhoddlim-vhoddlim jevnnam kortat tannim tancho ugddas korunk zainaslo? Amchim jevnnam vhorun azilamni, zantteanchea ghoramni, onathanchea ashramamni diunk zai naslim? Him jevnnam unnim kor, ani jevnnacho ibadd zanvche adim, gorjevontancho ugddas kor!

UK: UK desantlea dadlean 11 dis upas korun diabetik ilaz ghetlo. 59 vorsancho Richard Doughty 10st 7 pound voznacho ani 5 futt 7 inchi unchayecho bore bholaiken asun-ui taka Type 2 diabet zalea mhonn aikun to ojeaplo. Hi khobor Daily Express potran dilea. Richardachea familint konnakuch diabet na. Bholaikechem pustik jevonn jevtalo. To kednach sigrett oddina ani kitench godd khaina mhonn sangta.

Apnnak diabet asa mhonn kolltoch tannem internetar diabetichi barik khobor ghetli. Tednam ‘Newcastle University’-chea zannaramni diabetichea mon’xamni thoddem punn pustik jevonn gheunchem mhonn taka mahiti mell’li. Zannkaram pormannem tannim suchoilam titlench jevonn piddevontan ghetlear 8 sumanam modem goddea-mutachi pidda pois zata ani monis samko boro zata. Mhonn gomlem. Tea jevnnachem ‘diet’ mhollear sodanchea jevnna bodlek 600 calories mellta tosle ‘shakes’ ani sop khavop ani hirvea pananche bhaji khavn 200 calories ghevop. Toxench dor disa 3 litr udok pivop, hem gorjechem.Oslea jevnnachem ‘diet’ korunk taka khub tras zale punn tannem tem jevpachem soddlem nam. 11 disam modem tachea rogtantli sakor unni zali ani to porot adle porim diabetintlo suttun boro zalo mhonn Doughty sangta. Tachem vozonui unnem zalem ani rogtachi topasnni kortoch tachea rogtant chodd sakor nam mhonn gomlem. THE INDIAN EXPRESS

Beijing: Chinachea sorkarache ‘familint ekuch bhur-gem’ he yevzonnek lagun desantlea somazacher vaitt porinnam zala mhonntat. Desant zatolea zolmachi, mornnanchi ani kazaranchi ankdde pollelear China-cho sorkar loka add yevzonneo korta tacho ho porin-nam mhonntat. Chinant kuttumb yevzonne khal familint ekuch bhurgem zolmak haddchem mhonn formailem tednam thavn cheddeancho ankddo vad-dla. Karonn cheddvancho gorbhpat kortat, toxench cheddvancho samball korinant. Dekhun Chinant kazar zavpak nhovre-ank cheddvam mellonant mhonn sangtat. Chini xetkari Ut’tor Koreantleo hôklô chorun haddtat mhonn sangtat? Hoklanchem itlem vaddlolem mol Chini noureak mharog poddta? Hem monant dho-run ji kanni Reuters khobram sonvsthen uzvadailea ti vachun ojapuch dista. Chinachea ostoreank noure mellop borench kotthinn zalam. Kiteak? zor tum “A” dorjeachi ostori zalear tuje poros boro nouro ( Chi-nese porompore pormannem gorjechem) mellunk borench kotthinn. 30 vorsam meren ji kam’ kortoli ostori kazar zainam zalear tika ‘shengnu’ mhonnge novro mellonasli ostori mhunntat. Chinacho lok hokle poros nouro sodanch sogllea vattamni voir asunk zai

mhonn somzota. Pirayen, unchayen , xikxonnan ani pogaran hokle poros nouro voir aslolo zai. Dekhun “A” dorjeache noure “B” dorjeache hokle lagim kazar zatat ani “B” dorjeache noure “C” dorjeache hokle lagim ani “C” dorjeache noure “D” dorjeache hokle lagim kazar zatat. Punn “A” dorjeachea hoklank toxench “D” dor-jeachea noureank kazar zaunk sangati mellonam. Bei-jing xarant 30 vorsanche pirayechim lakhamni ched-dvam noure sodtat. Hea xarant sumar 5 lakh voiruch ostoreo ankvaruch urleant mhonn thoinchea khobram vorvim gomta. UCAN

Novi Delhi: Biharantlea Buddhist mondirak atak kel’leacho arop aslolea Arup Brahmachari nanvachea Hindu guruk pulisen dhorla. Bodh Gayachea Ma-habodhi mondirant bomb ghalo dekhun taka Bha-rotache ‘National Investigation Agency-n dhorun bondkhonnint ghala. Ho guru atak kelea uprant lip-choryam bhonvtalo. Akantvadeank dhorpacho vavr korpi he raxttrik sonvsthen mondirachea odhikaream ani her loka lagim chovkoxi kele uprant hea hol’leant Arup gurucho hat asa mhonn gomlem.Julayche 7ver Bodh Gaya-chea Buddhist mondirachea sankullant sumar 9 bomb futt-let. Ho Bodhi rukhacho zago; Buddhistanche poramp-ore pormannem thoim Siddhartha Gautaman Bud-dhacho avtar apnnailo. Th oinchea motthant bomb fut-tun dog Buddhist motthvaxi zokhmi zale, tantlo eklo Myanmar ganvcho. Survatek ho atak muslimani kela mhonn Bharoti odhikari somzotale. Karonn Myanmar musolman ani Buddhistam modem uchambollay chol-ta. Sod’deak Burmache 500 Buddhist Bharotant xiktat, tantuntle Bodh Gaya sumar 200 asat. ASIA NEWS

New evidence shows disaster of one-child China

Chinanche ‘ekuch bhurgem yevzonnea’ vaitt porinnaman dolle ugoddle

How UK man starved self to cure diabetes in 11 days

Diabetik ilaz gheunk UK-chea mon’xacho 11 dis upas

Bodh Gayak atak kel’lea Hindu guruk dhorlo

Hindu guru arrested for Bodh Gaya attack

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 7

Dexter Valles

Emotional Intelligence is a journey of learning to be smart with our emotions; to be able to recognize

and manage the energy and information delivered to us by our emotions. Along this journey we are bound to have many experiences which, if put into context with structured models of Emotional Intelligence (EQ), can become both interesting and useful to us in harnessing the power of positive change in our lives, our relationships, the decisions we make, and the reality we manifest for ourselves and others we engage with.

Here are refl ections suggested for each day of the week or even each entire week. It simply gives us an EQ agenda for the day and each day of each week, and ultimately for each moment we live. Th ere is so much radiance that awaits our lives as we journey into this golden vista of emotional sensibility.

MONDAY: Meet yourself – know yourself

Emotions play a signifi cant role in our lives. Th ey direct our focus and attention to the issues we face, and depending on how we manage our emotions, we make eff ective or ineff ective decisions which impact our lives and those of others too. It is therefore important to understand the seat of our emotions – the neuroplastic brain, which transforms with every thought we process. Th e Emotional brain is where we can manage and coach our emotions to be more eff ective, but we need to be emotionally literate

– to recognize, label and understand our emotions and the information they contain. When we can ‘meet ourselves’ we can get to “know ourselves’. Th is is the very fi rst step towards developing emotional intelligence.

TUESDAY: Understanding Yourself – Measure your strengths and competencies against the demands of the day.

Emotional intelligence is oft en thought of as a description of our capability to manage our emotions eff ectively. However, Emotional Quotient for EQ is a measurement of how emotionally intelligence we are. Th is is measured across emotional competencies which indicate what is being measured. It is important that we work towards developing a wholesome development of emotional competence across all the EQ competencies. Understanding the imbalances and shortcomings in our emotional competence make-up can give us great insight as to why we fall into emotional traps and why we make some decisions we regret later. Our areas of strength in our bag of emotional competencies can help us develop our overall EQ savviness by leveraging these strengths of our emotional character.

WEDNESDAY: Learn to navigate Life Patterns; Predict Possibilities.

Life is oft en like choppy, churning sea, hurling waves against the rocks, or a foaming whitewater river rushing over the edge into the chasm. We are all in that emotional water, learning as we go, how to manage the swirl, heaves

and pulls of the raging currents of our emotions. Navigating through our emotions to make the best sense of our lives, makes it imperative for us to have a blueprint of ourselves, a kind of mind-map of our emotional patterns, habits and compulsions. We can then chart our course through these waters to the safety of our desired destination and achieve the results we seek. Otherwise, we risk battering ourselves against the rocks of our hijacked emotions or drowning in the churn of an emotionally overwhelmed life.

THURSDAY: Choose Yourself; Consequential Thinking and Caring

Look before you leap; Th ink before you Act! Th ese are the ‘pause’ buttons we need to hit when we engage our emotions in our decision making. Life is full of decisions – little ones, big ones, huge ones and even the decision not to make a decision! When we ‘know ourselves’ more, we understand our emotions, recognize their patterns, navigate ourselves through them to reach our objectives and keep ‘choosing our ourselves’, the tools we need to begin as learners at the wheel of life and graduate to mature drivers of chance and change, thinking ahead of the traffi c of others expectations. We are negotiating, planning our route to success almost unconsciously, watching the rear-view mirror as carefully as we peer ahead through the windscreen, oft en fl ogged by the heat of our own and others emotions. Consequential thinking helps clear the mists and fog and teaches us how to use our emotional competency to steer clear

of trouble and navigate to success.FRIDAY: Lead with the Heart; the

Roots of Empathy Dr Dan Siegel says that “Empathy

comes in many colours.” Oft en, we think of our ability to see from another’s perspective as the essence of social savviness. Empathy is the competence of making others ‘feel felt by us’ sensing that their feelings are in tune with us, and that we resonate with their own inner life. Th is emotional empathy enables us to feel close and comforted, to sense that others are connected to us beneath and beyond the logic of rational thinking, and that we are concerned about one another, have compassion for each other’s pain and take joy in each other’s triumphs.” Th is makes empathy the vibrant rainbow in the emotional sky of our connected lives.

SATURDAY: Give Yourself; Live and Transform Life Everyday

“Success in life does not necessarily mean acquisition of wealth. Success in life is said to be a state of being when one can come home at the end of the day satisfi ed with what one has done, being able to put your head on your pillow and have a sound sleep and … wake up the next day, realizing that you are a happy individual, not only because you have found happiness for yourself, but in the process of one day’s work, you have given happiness to your spouse, to your children, to your family, to your neighbours and to the world at large.” Can we make this our mission too – to live and transform everyday life, everyday?

What does Pope Francis mean when he speaks critically about the “self-referential” church?

Th e Pope has warned repeatedly against thinking of the Church as a club, a benevolent group, or a non-profi t organization. He has insisted that the Church cannot be understood solely in terms of beliefs or rules or patterns of behavior. He has reminded Catholics that the Church is not something that we own or control. Th e Church belongs to Christ; we are only stewards—and fairly inept stewards, at that.

Th e “self-referential” church loses sight of these essential truths, and pays more attention to the human, material needs of the institution than to the divine mission....

....How do you—or how does your parish, your diocese, your parochial school, or your religious order--respond to someone who shows an interest in entering the Catholic Church? Th e response might be a good way to judge whether or not you have been trapped by the “self-referential” church.

Th e fi rst question, of course, is whether you are ever approached by friends and acquaintances who are interested in Catholicism. If you aren’t, maybe you’re hiding our lamp under a bushel basket. Many of your neighbors are probably searching for the truth, longing for spiritual support, aching for redemption. Fr C. John McCloskey has a number of useful suggestions on how it can be done. If an entire parish is failing to spark interest in the faith, something is defi nitely wrong.

Th e parish may be focusing its energies inward, forsaking its missionary duties. CATHOLIC CULTURE

Vatican :“Jesus is our peace, He is our reconciliation! But this peace is not neutrality, it is not compromise at all costs. Following Jesus means renouncing evil, selfi shness and choosing good, truth, justice, even when it requires sacrifi ce and the renunciation of one’s own interests”. Th ese were the words of Pope Francis. Th e pontiff ’s took his cue from a statement by Jesus in the Sunday Gospel (XX during year, C, Luke 12, 49-57) in which he says: “Do you think that I have come to establish peace on the earth? No, I tell you, but rather division”(Luke 12:51). And Francis points out that this word “troubles us, and ... has to be explained, otherwise it can lead to misunderstanding.”

He explains: “Jesus says to his disciples:” Do you think I came to bring peace on earth? No, I tell you,

but division “(Luke 12:51). What does this mean? It means that faith is not a decorative, ornamental thing, you do not decorate your life with a little bit of religion”.

“Faith - he adds in an unscripted refelction - is not a decoration, as if it were simply the icing on

the cake!”“No Faith involves

choosing God as a basic criterion for life, and God is not empty, it is not neutral, God is love! Aft er Jesus came into the world, we can no longer act as if we do not know God. God has a face, He has a name: God is mercy, He

is faithfulness, He is life-giving.

Th is is why Jesus says: I have come to bring division, not that Jesus wants to divide people from each other, on the contrary, Jesus is our peace, He is reconciliation!

But this peace is not neutrality, it is not compromise at any cost. Th is peace is not the peace of the grave! Following Jesus means renouncing evil, selfi shness and choosing good, truth, justice, even when it requires sacrifi ce and renunciation of one’s own interests.

And this divide, we know, also divides the closest bonds. But beware: it is not Jesus who divides! He places the criterion: live for yourself, or live for God and for others; be served, or serve; obey the self, or obey God. Th is is how Jesus is a “sign of contradiction” (Lk 2:34). ASIANEWS

Six 6- Second EQ Refl ections for the Week Harness the power of positive change in your life

Pope: Peace is never neutral Does your church truly welcome potential converts?

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 8

Pio Esteves | VIP

A Durga Prasad-an prokaxit kel’lem ani Dinesh P Bhonsle-n digdorxit kel’lem Hindi cholchitr ‘Calapor’ bondkhonnint asloleam koideancher lokx ghalta ani tanchem rupantor koxem korum ieta tem dakholl korta.

Hem cholchitr ‘If crime is a disease, there should be a hospital-like environment in jails’ heam utramni suru zata. Kola udexim opradheanchem rupantor korum ieta ani vaitt rosteavhele umttaun, tankam borea rostear haddunk zata mhonn ‘Calapor’ spoxtt korta. Somazache bore nagrik zaunk tankam sondhi asa mhonn dakholl zata.

Pulis odhikari (Harsh Chhaya) bondkhonnint kola bhitor kaddun, aplea koideanchea jivitachem sudarop korum ieta mhonn somzota. Bondkhonnint asloleam koideanchi volleri polletana, te koidi vaitt monis nhoi, poristhitin tankam toxe keleat, oxem to mhonnta. Bondkhonnint asloleank zon’varam nhoi, punn monis koxe lekhunk goroz asa mhonn sidh zata.

To pulis odhikari ‘classical’

nach korpi xikxok Jyotsna (Rituparna Sengupta) ani Ragini (Binni Sharma)-ak vinchun kaddta ani apleam koideank tea nach-a sombondhi proxikxonn diunk amontronn korta. Survek, tim toyar zainant, punn uprant soglleam koideank proxikxonn mellta.

Proxikxonn ditana, koidi koso Jyotsna-k konn bhett’ta? Aplem proxikxonn chalu dovrunk ti nachpinn toyar zata kai? Jyotsna ani koideamchea jivitant fuddem kitem ghoddta? Tem sogllem tea cholchitrant polleunk mellta.

Cholchitrant vinchun kaddlole dekhave chodd-xe Goyche asat ani te-te poristhiti pormonnem te

vinchun kaddlole asat. Kolakaramni ap-apli bhumika bhes bori kelea. Punn soglleam modhem Jyotsna khandd marun apli bhumika korta ani pollenaranchim kallzam jikhun gheta.

Az amchea Goyant ‘prison ministry’ nettan cholta. To vaur dor eka ganvant bhitor kaddlolo zalear ani dor eke fi rgojentlea bhav-bhoinnink bondkhonnint asloleank bhett diunk ek sondhi mell’loli zalear, zaitem boreponn, nhoinch koideank, punn griosti bhav-bhoinnank-ui melltolem aslem. Koideam sovem amchem kalliz-mon doyallponnachem zatolem aslem.

‘Calapor’ koideanchem rupantor polleta

Cholchitr Vimorso

P. Agxekar | VIP

Pal Soares-an boroilolo ani Tony D’Costa-n sador kel’lo tiatr ‘Munisponnachem Ghor’ aplea ghorkara sovem eke ostorechea ovisvaxiponnacher lokx ghalta ani toslea kuttumbant koso duspott zata tem dakholl zata.

Godwin (Godwin Afonso) aple unnie Pearl (Roma)-a sangata jieta. Tacho vhoddlo bhav tarvar vavurtana sompta ani Pearl randd zata. Godwin aplea somplolea bhavachea panvlamni cholun, aplo fuddar korunk chinta. Punn Pearl-ak naka aplea kuniad-an toslem panvl marun, aplo-i jiv sonkoxttant ghatlolo.

Dusre vatten, Jesus (Pascoal

Rodrigues) aple vhoddle bhoinni Lourdes (Jessica Gomes)-ak ek boro novro mellta kai mhonn vatt pollet asta karann tachi piray vaddot veta. Sorv-xevttim, Lourdes-achea noxiban Godwin favo zata.

Potinn koxi Godwin-achea jivitant bhitor sortoch, tea kuttumbant kitem ghoddta? Ek ghorkar koso, Godwin aple potinnicheo gorzo xarti pavoita? Pearl tea zoddpea modhem poddun, Godwin ani Lourdes-acho ekvott vo duspott zatolo? Aplea ghorkarak soddun vetoch, Lourdes-acho fuddar kitem? Godwin aple potinnink bhogsun, porot aple vengent ghetolo kai? Tem sogllem tiatrachea dusrea

bhagant polleunk mellta.Ghov-bail koxim, Godwin

and Jessica Gomes-an ap-apli bhumika bhes bori kelea. Tanche modhem gorje bhair uzot suru zata tedna tankam pollepachem.

Vinodhi bhumikent, Sheikh Amir, Seby ani Jane-an eka-mekak boro sangat dila ani lokak bhorpur hansoitat.

Connie M, Cielo, Pascoal Rodrigues, Saby de Divar, Godwin Afonso, Reginald de Panchwadi/Roma gailolim kantaram borim asat ani boro sondex ditat. Punn Saby/Jessica-n gailolo duet ‘Sasupaicho Fat’ ani Reginald/Cielo/Filipe hancho trio ‘Dhirio’ loka koddlean boro ievkar mellta.

‘Munisponnachem Ghor’ ovisvaxiponnacher bhor ghalta

Ponnje: Bharot sork-aran 60 vorsam uprant Gõyche Mary D’Souza Sequeira he khellgoddin ostorecho atam bhou-man korunk tharailam. Tinnem 60 vorsam adim Olympic khellamni vant-to ghetlolo. Bharot sork-aran khella mollar tichea jivitbhor yogdana khatir ‘ Dhyan Chand “ puroskar diun ticho bhouman ko-runk atam tharailam.

Mary D’Souza 81 vorsanche pirayechi ganvan Quitula- Aldonchi. Tinnem 1952 Helsinki Olympics khellamni vantto ghetlolo. Tednam Bharot desan ostoreank poilech pavtt Olympic khellamni vantto gheunk dhaddloli. Tednam tika rupeachi medal (4x100m relay) favo

zal’li. Tea uprant Novi Delhint 1951 vorsa zal’lea Asian Khellamni tika kanxachi medal ( 200m) favo zal’li. Uprant Manila xarant 1954 vorsa Asian khellamni tika Christine Brown, Stephie D’Souza ani Violet Peters hanche vangdda (4x100m relay) hantunt bhangarachi medal mell’loli.

Marychea zoitachem khaxeleponn mhollear ti

hockey khellui huxarkayen khelltali. 1953 vorsa London xarant Vixv Hockey Kopachea khellant, 1956 vorsa Australiachea Vixv Hockey Kopachea khellantui tinnem vantto ghetlolo. Sorkaran tichea khellachea vhoddponnacho 60 vorsam uprant ugddas kela mhonn soglleank ani odik korun Quitlikarank khuxalkayechi khobor.

Day of reckoning for a forgotten Goan

Visor poddlole Gõrkarnnicho ugddas ailo

Pio Esteves | VIP

Niz Gõykar Neil Rodriguesachem chitram ani fottu

kaddpak tachem khaxel-ponn. Punn tannem 20 vorsam odik ‘architect’ koso Arabi desamni aplea kuttumba sangata sar-leant. Mekllo vell melltalo tedna, veg-vegllea zag-eancher vochun, tannem aplea kemran nazuk chit-ram ektthaim keleant.

Halinch ‘Faces & Places’ hea mathallea khal tannem Kala Akademichea ‘art gal-lery’-nt aplea chitranchem poilench prodorxonn Gõykaram mukhar dov-orlem. Tea prodorxonnant tannem nhoich Gõy ani Gõykarancher aplem lokx ghalem, punn pordesant toxench Bharotant aslolea nazuk zageancher aplem dhan-mon laun, orthab-horit chitram chitrailim. Eka chitracheo don bazu, mhonnge ek vatthar ani tea vattharant jiyetolo mo-nis koso asa, tem tannem aplea chitramni spoxtt kelem.

“Somazant hanga-thoim cholta-bhonvta, amkam kitlench pol-leunk mellta. Punn tea-tea dekhaveachem khaxel-ponn (speciality) ani so-bitai polleunk ani onnbh-ovunk ami zaite pavtti vi-

sortanv,” oxem Rodrigues mhonntta.

Nhoich aplea chi-tranchem prodorxonn korun, tannem apli ol-lokh dusreank dili; punn vangddach tannem anink ek mhotvachem panvl fud-dem marlem. Tachea chi-tranche vikrecho sogllo fai-do Aldona ganvant aslolea ‘Bom Jesus Home for the Aged’ hea Zantteanchea Ghorak diunk tharailam. Tem zantteanchem ghor nhoich Kristanvank punn soglleam dhormanchea ani desachea mon’xank asro dita. Toslem panvl tannem kiteak ubharlem, oso ek proxn taka kelo ted-na, to umalleamni bhoron oxem mhonnunk laglo: “Devan mhaka sogllem dilam. Hanv mhojea jivi-tant dhadoxi asam. Mhaka mell’lam tem somazak porot diunk mhojea mo-nant yevzolem. Ani tench korunk hanv fuddem sor-lam.”

Chear disanchem tachea chitranchem prodorxonn Kala Akademin Agostache 20-ver somplem khorem, punn konnakui tachim na-zuk chitram viktim gheun, zantteam bhav-bhoinnink adar diunk sodta zalear, tanchean hea pot’tear Neil Rodrigues-ak sompork ko-rum ieta. [email protected].

Chitram vikun zantteanchi seva

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 9

Augusto Rodrigues Mhapsa: Tum zonelachi khilli sodunk zannoi zalear tujean zonel ugoddum yeta. Dev tuka zaite roste dakhoita. Rudy Diasak jivitachi survat kotthinn poristhitintlean korchi poddli. Dha zannanchea kuttumbant to zolmolo. Taka xikunk upay naslo. Tannem xikchea ani khellchea vellar to nokrek laglo. Mhapxenchea Casa Bela hotelant to 20 vorsanche pirayer nokrek ravlo. Survatek taka khub tras zale. Lokachi koxi seva korunk zai tem hanv rokddench xiklom. Punn videxi giraikank lagun hanv chodd duddu zoddtalom mhonn Rudy sangta. Aplea b h a v - b h o i n n i n c h e m udarposonn korpa-chem tacheruch poddlolean taka vavr korit ravchem poddlem. Casa Bela khannavollintli nokri soddun to uprant ‘barman’ koso ‘Ronnil’s Resorts’ hotelant nokrek laglo. Thoim nokrek astanam hanvem soreacho dhondo bore toren somzun ghetlo. Hanvem zaiti ixttagot zoddli, Ronny sangta. Hea

Resorta kuxik tannem ‘Rudy Wines ani Bar and Restaurant’ aplo dhondo suru kelo. Ronnilsantli nokri soddun 23 vorsam uprant aiz Rudychea tonddar khuxalkayecho hanso khellta.

Rudy ani tacho bhav atam svotacho dhondo choloitat. Tancheo potinneo jevonn randpachem kam’ samballtat. “Hanv ekach borabor chodd vostu gheun dovortam dekhun jevnnacheo ani soreacheo vostu sovay dovrunk mhaka sompem zata. Dekhun chodd

giraik zata”. Ojeapanchi gozal polleunk gelear duddvaninch sogllem asonam. Jednam tum trasantlean voir sorta tednanch tuka duddvanchem mol somzota. Rudy ani tacho bhav dhondo fulounk ekamekak adar ditat. Gorddi asunui giraykak chodd vell ravchem poddta koxem disunk dinant.

Rudy aplea jivitant tras kaddun voir sorla. Lhan bhurgo astanam to xetant vavurtalo. Khannavollint waiterachi nokri kortanam 8 vorancher tacho vavr suru zatalo to ratche modianir somptalo. Taka sutti vo somajik jivitachem sukh naslem. Mhaka fokot “Dev” aslo oxem Rudy sangta. Mhojea kuttumbacho samball korun tankam voir kaddpacho mhozo hetu aslo. Hantunt hanv kitlo yesesvi zalam tem fokot Devuch zanno. Toripunn mhoje proitn chalu asat, oxem Rudy hanstea tonddan sangta. Hea mon’xak tachi khilli khoim asa tachi khobor asa.

Bhurgeak ‘Messiah’ mhonn nanv dil’lean nitisobhe

pormannem Tennesse somazantlo lok dukhovleat mhonn bhurgeak khobor nam. Tachi avoy sangta to bhurgo sonvsarant soglleam von khuxal asa.Tachi avoy Jaleesa Martin ani bapuy Jawaan McCullough azun kazar zaunk nant. Tankam ho bhurgo zolmolear 7 mhoine zale. Tachea nanvak lagun vad upraslolean bhurgeank adar divpi Lu Ann Ballew hiche nitisobhent vechem poddlem.

Punn nitidaran bhurgeachea nimannea nanva poros poilea nanvancher chodd lokx ghalem ani tem nanv bodolchem poddttolem mhonn sanglem. Ti soroll bhair aili ani “hanv tea bhurgeachem poilem nanv bodoltam” karann tika tem nanv avoddnam mhonn avoy Martinan CNN-chea Chris

Cuomo haka sanglem.Nitidar Ballew hinnem

aplea adexant boroilam, “Messiah hem nanv fokot Jezu Kristachem asunk xok-ta ani konnachench nhoi”. Ani toxem tea bhurgeak nanv dovorlem zalear ta-chean samballunk zainam toslem vozon tacher poddt-tolem. Tea xivay Tennessee rajeant chodd kristanv lok asat je tem nanv mandun ghevchenant mhonn Niti-daran sanglem.

Nitidar Ballew hinnem CNN-chea WBIR he dusre khobram sonvsthek sanglam poilech pavtt tika

Being sucessful without matriculation

Xikop nastana jivitant yesvont zaum yeta

Bhurgeak Messiah nanv diunk zaina

Judge rules that child can not be named ‘Messiah’

Augusto Rodrigues

Maina-Kuddtore: Mainache fi rgojent Agostache 20ver Handi Khursachi porob zali he porbek hozaramni lok ailo. Tea disa fantear tem ratichea modianir porian urponjimni lok ailo. Pausachea kupanmni suryan aplem rup dakhoilem. Maina ganvant ‘Handi’ utsov rongamni ani bhavnamni monoilo. Veg-vegllea Kristanv toxech her lok thoim distalo, vhodde umedin vantto ghetlo.

Handi mhollear matiechea bud-dkuleantlean bhair sorta tem: mog,

doyallay ani yesesponn; ekach utran promannikponn. Toxem nhoi aslem za-lear, ek bebddo ghorkar aple ghorkarn-nik oxem kednanch mhonncho naslo, “Tum magnnem korta, mhoji seva korta ani atam mhoje thaim zogoddta? Tujea devosanvak koslo orth asa?”

Ganvchea zantteanchea sangnnea pormannem, dor vorsa to dis xetkamteank band bandun voros-bhor xetank udok samballun dovortale. Khursa-xim ek magnnem kortale ani tea uprant thoimsor gayonam gavun porob monoitale.

Poromporik handi khursachi porob

lhan bhurgeachem nanv bodlunk hokum divcho poddlo. Bhurgeachi avoy Martinan mhollam aplea bhurgeak Messiah nanv dovorpak kosloch dhormik hetu naslo.

Ti svota Baptist Igorjechi vangddin. Tea

xivay tika tem nanv khub avoddlem. Tika tichea tisrea bhurgeachem nanv “ M” okxoran suru zalolem zai aslem karann tichea her don bhurgeanchim nanvam Mason ani Micah oxim asat.

NEW YORK TIMES

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 10

Starting problemStarting Problem - this appears most oft en in Konknni English Mix Bhaji. Th ere is a common tease, haka starting problem asa. Some persons fumble to start a conversation, but once they do, they can continue for a long time. Some call it a sickness or some other note it as fear. But it happens.

Th ere are some who fi nd it diffi cult to start doing a task. But once they do, the completion is near perfect. Th erefore, taka start korunk sang, to bore bhaxem sopoitolo. Sometimes people need a little push to start doing the right things. But there are also times; starting something can off er funny solutions.

Recently, I was reminded of an old Sardarji Joke. Great scientists were launching a rocket into space. All was set for the launch but the rocket refused to move. Aft er all eff orts were exhausted, a Sardarji suggested bending the rocket a bit and try starting again. Th e suggested was implemented and there the rocket started to move its normal course. Amazed, the scientists met Sardarji and said, ‘how did you know it would work? ‘Back home in India, we bend our scooter; if it does not start and it works’ stated the Sardarji.

With due respect to Sardarji, sometimes stupid things work. I do not advise you to try stupid stuff in the bargain. People have problems to start big projects and some to fi nish them. Th ere are some who have ideas which suff er from the starting syndrome- they fail to take off .

With a right mix, even you can take off a big idea which you have harbored for a long time. Are you suff ering from starting problem too? If no, then why the wait? Just do it, don’t keep the big and great things at the back of your mind, and just start doing it.

In our simple conversation, “wait wait, i’ ll show you, starting problem?! the immediate response, you know it, “let me see” this pattern has lasted for eternity and it will continue.

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

¨ÌÌsÌÌâ FòÌâ¡ôÌâDFò `ÌÌsÌhõÌâ ¨ÌÖ¥Ì +̡̲ôÌâ. tÌÌFòÌ ²ÌzùÌÉZÌ QÌÌsÌÕ ˜ÌÌœútÌÌŸ™ÌÌâ. zâùLÌÜ�Ì tÌÌFòÌ QÌœúÌÉtÌŸ™ÌÌ�ÌÌ —Ì̙̜ú QÌÌ¢ôÌâ. ·þÕ OÌ`ÌÌ¡ô tÌÌsÌâ +Ì�ÌŸ™ÌÌ <¨hõÌ ¡ôÌOÌÖ Í¥ÌZÌÌœú¡ôÖ.+Ì�ÌÜsÌ –ÌÙœú²ÌÌâ ˜·ÜþsÌ ²ÌÌÉOÌtÌFÜòZÌ ¨ÌÖ¥ÌÌÜ�Ì œúÌOÌÌÜ�Ì OÌÌqø¥Ì, ·þœúsÌ, ²ÌÌâ²ÌÌâ ·þÌÉFòÌ Í`Ì¥Ìâ¨ÌÕ ˜ÌÌœú¡ôÕ. ÍÜ�̘ÌÌsÌã tÌÌsÌã FòÌ⟙ÌÌFò +Ì�ÌÌâ¥ÌÜ�Ì Í¥ÌZÌÌœú¡ãô ˜·þ`™ÌÌ FÙòn÷ÕFò QÌÌsÌÕ ˜ÌÌœútÌÌtÌ ¥·þ™Ì. FòÌ⟙ÌÌ�Ì ¨ÌÌÉtÌ �ÌsÌÌ�Ì Í¥ÌZÌÌœú Fòœ û�Ì ̃ ·þsÌ¡ãô- ²Ì̙̖ÌÌ, +Ì™Ì`Ì ̃ ·þÌFòÌ LÌÜ–Ì yÌÉn÷Õ `ÌÌŸ™ÌÌ. tÌâ�Ì�ÌÌ ˜·þÌFòÌ Fò²ÌŸ™ÌÌâZÌ QÌÌsÌÕ- ¥ÌÌ²Ì ™Ìâ�ÌÌ. FòÌ⟙ÌÌZÌÕ `ÌÌ�Ì +Ì™ÌFÜò�Ì ¨ÌÖ¥Ì LÌÌâ¨ÌÕ `ÌÌ¡ôÌâ. zâùLÌ-- ²ÌÉFòhõÌ ¥Ìâ¤ýÌœú •òhõ ˜ÌÌœú�Ì Í·þtÌÌZÌã +̲ÌtÌÌ.

Suduko - 020

Zap 14�

Ritea zageamni ankdde bhorat zache vorvim dor eke vollerint ani 3x3 boxamni 1 tem 9 ankdde melltat. (Enter numbers into the blank spaces so that each row, column and 3x3 box contains the numbers 1 to 9.)

U r a ‘ CAT’ Naraz ho?Cat means...C-cutea-and t-talented personnw u r smiling?U naughty…Ekuch pautti mio kor

English Konknni Mix Bhaji

A blind boy sat on the steps of a building with a hat by his feet. He held up a sign, which

said: “I am blind, please help.” Th ere were only a few coins in the hat.

A man was walking by. He took a few coins from his pocket and dropped them into the hat. He then took the sign, turned it around, and wrote some words. He put the sign back so that everyone who walked by would see the new words.

Soon the hat began to fi ll up. A lot more people were giving money to the blind boy. Th at aft ernoon the man who had changed the sign came to see how things were. Th e boy recognized his footsteps and asked, “Were you the one who changed my sign this morning? What did you write?”

Th e man said, “I only wrote the truth. I said what you said but in a diff erent way.” I wrote: “Today is a beautiful day but I cannot see it.”

Both signs told people that the boy was blind. But the fi rst sign simply said the boy was blind. Th e second sign told people that they were so lucky that they were not

blind. Should we be surprised that the second sign was more eff ective?

Moral of the Story: Be thankful for what you have. Be creative. Be innovative.. Th ink diff erently and positively.

When life gives you a 100 reasons to cry, show life that you have 1000 reasons to smile.

Face your past without regret. Handle your present with confi dence. Prepare for the future without fear. Keep the faith and drop the fear.

Just think God is Near! God Bless you and your family. From a friend to a friend.

Th e most beautiful thing is to see a person smiling¦ And even more beautiful is, knowing that you are the reason behind it!!!

The way you see it

Feroz F

One day a c o n s t r u c t i o n supervisor from

6th fl oor of building was calling worker working on the ground fl oor. Because of construction notice, the worker on ground fl oor did not hear his supervisor calling. Th en, to draw the attention of worker, the supervisor threw a 10 rupee note from up which fell right around in front of the worker.

Th e worker picked up the 10 rupee note, put it in his pocket and continued with his work. Again to draw the attention of worker, the supervisor now threw 500 rupee note & the worker did the same, picked 500 rupee note, put

it in his pocket and started doing his job.

Now to draw attention of the worker, the supervisor picked a small stone and threw on worker. Th e stone hit exactly the

worker head. Th is time the worker looked up and the supervisor communicated with the worker.

Th is story is same as of our life. Lord from up wants to communicate

with us, but we are busy doing our worldly jobs. Th en God gives us small gift s and we just keep it without seeing form where we got it.

Th en God gives us amounts (gift s) and we are the same . Just keep the gift s without seeing from where it came and without thanking God. We just say we are Lucky.

Th en when we are hit with a small stone, which we call problems, then we look up and we communicate with God.

So every time we get gift s, we should thank God immediately, and not wait till we hit by a small stone, an then communicate with God.

Thank God, Immediately

QaakTulyaaSyaa GaraMt

ravatat AamaI

haMva iddI

pPpa AanaI mammaI

pPPaa krta

naaokrI

mammaI Gar raKpI

iddI vata SaaLok

haMva iSaktaM ko jaI

pPpa krta baajaar

mammaI jalayata

saMvasaar

pUSTIk jaovaNa KaNa

GaTmaUT sagaLo jaaNa

haMva #aUba #aUba

iSaktlaaoM

pPpa BaSaona vhD

jaatlaao

vhDlaoM Gar baaMdUna

sau#aana barao

ravatlaaoM.

Í—ÌFòÌ`ÌÕ QÌÌsÌâFòÌœú

“Life gives answers in three ways. It says yes and gives whatever you want it says no and gives you something better it says wait and gives you the best”

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 11YETLEM MHONN TUM,

HANV RAVLOMYetlem mhonn tum, hanv ravlom

Sobitay polleunk axel’lom

Avoichea kusveant tum rochtanam

Cheddum mhonn gorbpat kel’lo tuzo.

Yetlem mhonn tum, hanv ravlom

Pormoll gheunk tuzo

Bon’goch astana

Ot’teacharachea bhonvreant pisddun

udoilem tuka.

Yetlem mhonn tum, hanv ravlom

Gunn polleun sangatin korunk tuka mhoji

Fulancho pormoll sutt’chech adim

Kuddichi ast bagoun bolatkar kelo tuzo.

Atam ravtam hanv

Bailam-cheddvancher hinvsa sopounk

Moga-xanti, nitichea somazant

Bongeantlem fulun, pormollit ful koxem polleunk.

Stanley Cardozo

PADRI ZAVNK

Ubaldo

Hindu dhormik porom-pore pormannem Bharo-tant chear zati asat. Punn kaim lok tea zatim bhair urta. Unchle zatiche monis tankam afddunk legun fattim sortat. Hea lokak dalit mhonntat. Gandhijin t a n k a m - “ h a r i j a n ” Devachim bhurgim mhonn nanv dilam.

Sumar 180 milhanv dalit lok amchea desant asa. Vhoddle zatinchea lokan tankam khub dukh dilam anek torechem unneponon tankam bogunk poddlam.Punn atam tannim motti kranti suru kelea.

U.P. prantant tan-chech eke ostoren vhodd podvi zoddlea. Tika Bahenji Mayawati mhonn pachartat. Ti aplem ekuch nanv dakhoita.Ti ankvar ravlea, dalit loka khatir vavurchea khatir apunn kednanch logn zavchinam mhonn tinnem sanglam. Aplem B.A.B.Ed. xikop kortoch ti xikxok zali. Punn Kanshi Ram, Bahujan Samaj Poksachea ghoddnaran

tika rajkoronant bhitor kaddli.

Khorench ti motte pott’tidken vavurli, dalit lokancho ukol korunk ti zhuzli, aste-aste vhoir sorun U.P. prantachi ti Mukhel Montri zali. Hoi, xennatli kidd xennant uronam. Punn ek kirkoll veokti unch pavta tedna onek pavtt apli fattli itihas visrunk xokta. Oxench he Mayawatik zalam.Ekdomunch bollvont ti zali, podven bhoron samkich dongrache tengxer ti boslea. Ispa bhair

apleaponnan ti bhorli.Apunn khoinchi ailea tem ti visorli. Duddvanche pottle tinnem zoma kele.Itleanuch sompunk nam. Veta thoim aplech puttle (statues) tinnem ubharle. Unchle zaticheam mon’xank ti fattim ghalunk axel’li zait. Atam konnem Lucknow xarant eke bagint eka tichea puttleachi gomtti moddli.

Tanchem sangnnem. “He bailen aplea hatant podvi astana zaite guddmell keleat, lokak luttaileat”, teach khatir he puttle tika favo nhoi, oxem dista ek dis ti sokla poddteli ani konn nam konn ticheam puttleancho churo korun uddoito le t . K r ut t a m n i duddu moddleat he puttle ghalunk, taka kosloch orth nam. Odik faideachem aslem te svater xallo ani

h o s p i t a l a m b a n d l e l i m zalear gorib lokank ho ek

axirvad zavpcho.Punn aikolaim vach-

pea onek puttleachi gozal? Argentinachea desant Francis Pap Saibache

fi rgojent Francis itle vhoddle manache svater pavlo mhonn ganvchea lokan tachi ek nazuk murti ubharli. Fernando Pergliese nanvachea kola-karan zobor ikmotin ti kanttoil’li. Dha disam modem hi gozal Francis Pap Saibachea kanar poddli. Tedna tannem kitem korchem? Tabortop aplo telefon ukol’lo ani Buenos Aires xarantlea Katedralachea vhoddilak fon kelo ani “matui vell lainastana ti murti thoinchi kaddun uddoyat” mhonn formailem. Khorench lok ojaplo. Vhodd manachea mon’xak ek murti favoch. Punn Francis Pap Saiban chodd sadheponnan cholunk ani bhailo dobazo zata titlo unno korunk tharav ghetla. Khorench amcho Papa ek jivo nomunno somestank. Brazilak Rio de Janeiro xarant Vixv Tornatteancho Dis somarombhtana tannem oxem sanglem “aichea somazant apli jinn durbollam khatir khorchitole bhagivont amkam zai.

Tinnem aplech puttle ubharle... faideache te?

Liplolim/sanddlelim mannkam motiam

Ponnje: Fattlea dha disank bhirankul ghoddnneo za-leat tantun Gõychea lokak mottoch husko zala ani jivitachem mol kiteak pois veta tem chintunk poddla. Eke tornne avoyn aplo jiv ani aplea supurlea dogam bhurgeanche jiv som-poile. Toxench eka ankvar dadlean jiv dilo ani tor-nattea zoddean kizil upra-sun dogaim zannamni at-mghat kelo. Oxem anikui kaim zannam atmghat te pormannem ghorant vo familint kizilam uprasun atmghtat korpachem mo-nant yeta. 25% atmghat ghorcheanch kizilank la-gun zaleat. Ghoc bailek nakarta, bail ghovak visavasghat kortat, lhan goirsomozank lagunk

motte proxn uprastat, do-tik lagun piddapidd vo gh-orantuch lingi goirvapor zata. Somaz vavurpeamni pollelam tea pormannem ghorabeamni ani kaza-ream modem futti vaddot vetat. Loka modem sosn-nikai unni zalea, tankam zai tem mellona zatoch anik tanchean ravunk zaina.

St. Mary’s Counselling Kendrachi sthapnnarin Sister Mariola, a.c mhonnta vaddloleam modem bhitorli xokti sompot ailea. Dekhun tanche mukhar upraslolea avhanank fuddo korunk zaina.

Vevsayecha vavracho bhar ani somazacho tann hem sogllem amchi sosnnikay nopoit korta. Lokui atam sarko bejear zala ani kosleaim lhan kizil vo avhan ubhem zalear tem tollunk kotthinn lagta. Dekhun lhan proxn poryan atmghat korunk oddtat mhonn Sr. Mariola sangta. Xikpacho bhar, avoybapaichi tapsann mogachi banngodd hem sogllem aichea tornatteank tollunk zaina mhonnlem.

Onek vost mhollear atmghat zatoch potrkar tachi bariksannen khobor ditat, tachoi porinnam zaum yeta tosle atmghat korpache tallnnen poddunk. Jedna tornatte tosleo khobrô ruchin

vachtat, tedna tankaim tinch kortubam yevzotat, ani avghodd poristhintintle bhair sorunk kotthinn zata oxem SCAN Indiacho director Emidio Pinto sangta. Iskolamni ani kolejimni avoybapain ticherink mellun avgodd poristhiti suttavi korunk upay ghevnk boska ghevnk zai mhonn Sr. Mariola suchoita. Iskolamni ani kolejimni tornatteam khatir Cousellors network suru korunk Bailancho Sad-achi Sabina Martins magta. Counsellors moipaxi zaunk zai, tanche sorxim yetoleank apurbayen vagovnk zai ani tannim regular avoy bapainchi boska gheunk zai. TOI

Sosnnikay na zavn atmghat korunk pavtat

Novi Delhi: Chalu Rajya Sobhechea odhivexonnan ek ‘bill’ pas korun ka-zaranchi nondnni korop (marriage registration) gorjechem kelam. Ka-zar odhikrutponnim nond korunk dhorm lagonam. Hi khobor ndtv.com khobramn uzvaddailea. ‘Th e Registration of Births and Deaths (Amendment) Bill’ pas kelam tem adim kazaram nond zaunknant tim bekaidexir tharauche nant mhonn Kaidea ani Niti Montri Kapil Sibal-an sanglam. Kazaram nond korpa-

chi goroz mhonn sogllea desant pa-vunk zai. Punn nond zaunk naslolea kazarank ho kaido bekadexir kor-cho nam mhonn Sibalan sanglam. Kazaram zatolim ani khub lok tim nond korchonam. Zor ghov bail ekt-thaim ravtat ani aplem kazar nond korunk sodinant zalear tacho vaitt porinnam tankam bhogcho poddt-tolo. Tankam kazar nond korunk

amcheamni boll korunk zainam.Th e Registration of Births and

Deaths Act, 1969 ho kaido zolm mornn nond korpachem kam’ choloita; tantunt atam kazarui nond korpak thoddoso bodol kela. Hea ‘bill’-a pormannem sogllim kazaram nond korunk zaich, taka dhorm lagonam. Bodol kel’lea novea kaidea pormannem ‘the Anand Marriage Act, 1909’ vo tea rajeantlo kaido lagu korun sogllim kazaram nond korop gorjechem kelam. DECCAN HERALD

Declining tolerance levels leading to

suicides

Bill makes marriage registration compulsory

Kazaram nond korpachem ‘compulsary’ korunk bill

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 12 Bhavartacho Onnbhov

Agassaim: Mhojea natvak zor ieta mhonn G.M.C.-int 4 dis dovorlo. Zor vetoch ghora dhaddlo. Don disamni portun zor ailo, zaitea voizank dakhoilo punn gunn poddlo na. Novean G.M.C vhelo, ani sumar 10 dis dovorlo, soglle toreche test kele ani report boro ailo punn G.M.C-in sanglem. Hea vellar hanvem bhavartan ani roddun Man. Agnelak fud-dem ghalun maglem mhojea natvak boro kor mhonn. Bom-bay Hinduja hospitalan vhelo 4 dis dovorlo ani sogllem toreche test kele. Report boro ailo, kai-nch mellunk na. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani mhozo natu boro zait gelo. Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Pricilla GraciasPorvorim: Mhozo natu Kuwait xiktalo, ani zaite pautti to exam-ink napas zatalo. Hanv Pilar ail-im ani bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun Jezu lagim maglem, to fi nal exam pas zalear puro mhonn ani hanv tacho fottu ghalun angounn porgott korte-lim mhonn. Man. Agnelan mho-jem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Purifi cacao FernandesPilar: Maglole zaite upkar Man.

Agnelache mozotin mhaka favo zale mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Ek BhoktiCandolim: Mhozo ghorkar boro naslo, tallo dukhtalo, tedna hanvem ani mhojea ghorkaran maglem report boro ailear puro mhonn. Man. Agnelache mo-zotin report boro ailo Man. Agnelak dhin’vastam ani veg-inch Santacho man favo zaunk magtam.

Cristine BraganzaBenaulim: Mhozo zanvuim bekar aslo, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka borem kam favo kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani to Gul-fant gelo ani taka bori nokri favo zali. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Maria P. MascarenhasCanacona:Man. Agnelache mozo-tin maglole zaite upkar mhaka ani mhojea bhurgeank favo zale. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Bibiana D’SouzaSattara: Mhojea putachi tokli ani dant usotali, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun

maglem ani atam boro asa, magtam sarko boro korunk ani Man. Agnelak adinch fuddem dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Custodio RodriguesNuvem: Mhojea puta add courtan case asli, tedna han-vem Man. Agnelak fuddem gh-alun maglem ani sogllem borea bhaxen zalem. Toxench mhojem nak dhovem zalem, hanvem relik mati laili ani borem zalem. Tox-ench mhozo natu 1½ vorsacho astana boro naslo, tacheo kuxi bhorleo ani toxench mhojea dhu-vek boro jivitacho sangati favo zalo mhonn. Toxench anikui zaite upkar mhaka Man. Agnela-chea mozotin favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Laureninha Fernandes Verna: Mhozo ghorkar ghaddi choloitalo, ami sogllim gaddi-ent asleanv, Pilar sokol pautoch amchea fuddlean ttrok ailo ani ami mornnantlim vattouleanv amkam visvas asa ami Man. Agnelache mozotin salvar za-lim mhonn. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Sybil FernandesMapusa: Mhojea putager poilim dogam cheddvam zolmolim. Tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem tankam ek bab favo kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem ai-kolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Anastasia FernandesTaleigao: Maglolo upkar mha-ka Man. Agnela mozotin mell’lo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Maria Ahmad Rivona: Mhojea dollean kitem poddlolem, zaite dis mhaka tras zaunk lagle, dollo tambddo zaun dukham ietalim ani mho-jean sosunk zaina aslem. Zaitea

voizank mell’lim punn kainch borem disona zalem. Tedna hanvem Man. Agnelak bhavar-tan ulo marlo mhaka borem kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani toxrnch mhojea ghorkarache donui dolle tambdde zaun taka-i sarkem disti poddonaslem, tedna-i ami Man. Agnelak ulo marlo ani tachea mozotin to boro zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo za-unk magtam.

Rosy Maria Fernandes Cansaulim: Mhoji diabet chodd zatali, hanvem nnov Brestar noven kelem ani Man. Agnela lagim khot-khotean maglem. Atam mhoji diabet normal zalea. Tosench Man. Agnelache mozo-tin mhaka anik zaite upkar favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam.

Nevile Barreto

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultra-sound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar ofi sant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas

PRAYER TO OBTAIN THEGLORIFICATION OF VEN. AGNELO

Almighty God, our heavenly Father, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for giving us your faithful servant, Ven. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Ven. AgneloO God of infi nite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we

beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Ven. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen.

Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to:

Th e Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo,Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460

E-mail: vpagnel@rediff mail.com vpagnel@rediff mail.com

UPKAR MELLUNK MAGNNEMSorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche

soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani tech khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man. Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnemOgonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea

payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Agnelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, jahir porgottnne udexim. Ami magtanv amchea Somia

Jezu Kristache nanvim. AmenPILAR MISACHI

MANDAVOLLPilarchea Motthant

vavr cholta. Dekhun Misam

Pilar Siminarichea kopelant zatat.

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 13Katolk Khõbrõ

Ek Sfurthi: Beethoven ek sonvsarak famad zalolo songitkar. Tachea mornna uprant tacheo songit vazoupachim hatyaram ani her vostu prodorxona khatir ghorant dovorloleo. Zaito lok tachea ghora polleunk yetalo. Ek pavtt ek modandh (arrogant) Amerikan songitkar Beethoven hachea ghora bhett diunk bhitor sorlo. Fattim-fuddem pollenastana soroll piano-cher boslo ani sogllea gorvan ‘Moonlight Sonata’ vazounk laglo.vazoun sompoitoch ghoracho samball kortoleak tannem mhollem, ‘hangasor zaite vhoddle-vhoddle songitkar yetat astole nhoi?’ Tannem ‘hoi yetat, gelea satolleant Paderewski ho vhoddlo songitkar ailolo’ mhonnun zap dili. Tea Amerikanan vicharun mhollem, ‘Paderewsi-n pasun Beethoven-hacho Piano vazoila astolo?’ Ghoracho samball kortolean oxi zap dili, ‘Na, Paderewski mestre-n apunn tacher boson vazounk favo toslo nhoi mhonn sanglem’. Paderewski songit ghoddpi, ulovpi, borovpi, somajik vavurpi ani totvgineani aslo zo uprant Polandacho Prodhan Montri zalo.

To amkam lhanvikayecho nomuno ani aichea vachpamni lhanvikayevhi khobor asa.

Devachem Utor: Aichim sevadhormik vachpam amkam lhanvikayechem jivit apnnaunk boro adesh ditat. Lhanvikayecho xegunn apnnaun , ami zor khaltikayen vhoir sorot zalear amchem jivit Devak mandtolem mhonn Sirakachea Pustokacho boroinnar amkam budh dita. Gorvixtt monis nhoi bogor lhanvik monis Devak mandta tosleak Dev kurpen bhorta. Lhanvik mon’xachem kalliz Dev Aple yevzonne pormannem akarun haddta. Hebrevank boroylole chittint, Sion ani Sinai dongrar kelolea Korarancho ul’lek kela. Sion dongor mhollear Sorginchem Jerusalem zalear Sinai dongrar Devan Izrael porje lagim Korar kelolo. Sorginchea Jerusaleant pavtolim zalear Devacho Korar ami lhanvikayen pallunk zai. He toren bhavarthi apleak visorta ani Devachea svadin apnnak ghalta. Sant Lukas aplea Xubhvortomanant, manache zage sodina zaunk punn lhanvikayentlean soglleanche sevek amchem jivit khorchunk gorjechem mhonn sangta. Kiteak vhoddponn gheun choltoleank ani gorvixtt mon’xank Dev khala apttita. Teach pasot Jezu Dev asun porian mon’xache gotint jiyelo; fokot patok mat soddun.

Amchea Jivitak: Soglleamni amkam man-respet diuncho, xabaski diunchi mhonn ami chint’tanv. Hi gorvachi khunna. Gorv amcheant asa dekhun ami zaite pavtti dusream fuddeant lhan zaunk sodinanv. Portench zalear ami bobke porian marun amchi boddai dakhoytanv. Gorvak ani Devak poddona. Amche lagim duddu-girestkay zali mhonntoch dusreank kikont korpachi tallnni vattaum-ia. Amchea ghorabeant somaromb zatat tednam hispa bhair khorch korun dusreank kikont amchi vhoddvik gazounchi nhoi. Portench zalear dusream sovem mogachi chal apnnaun amchi lhanvikay porgott korum-ia. Jezun aplea akhea jivitant lhanvikay apnnaili. Tache porim ami-i lhanvikayechem jivit jiyeunk vavrum-ya. Vhodd-vhodd monis jivitant lhan koxe jiyetat. Kiteak mhollear tannim aplea jivitant Devachi khol zagrutay apnnailea...Dev konn ani apunn konn hachi tankam bhes bori vollok asa. lhan zaunk ami Jezu koddlean xikunk zai, ‘Hanv dulob ani lhanvik kallzacho’(Mt 11, 29).

Ave Maria Afonso

Voros C (01/09/13)1lem Vachop: Sir 3, 19-21.30-31; 2rem Vachop: Heb,12,18-19.22-24a; Xubh: Lk 14, 1.7-14

SADO KALL – BAVISAVO AITAR

Aitar 25vi:Is 66, 18-21; Hebr 12, 5-7.11-13. Lk 13,22-30

Somar26vi:1Thes 1, 2-5. 8b-10; Mt 23, 13-22Monglar 27vi:1Thes 2, 1-8; Mt 23, 23-26Budhvar28vi: 1Thes 2, 9-13; Mt 23, 27-32Brestar 29vi: Jer 1, 17-19; Mk 6, 17-29Sukrar 30vi: 1Thes 4, 1-8; Mt 25, 1-13Sonvar 31vi:1 Thes 4, 9-11; Mt 25, 14-30

Lhanvikayen jiyeunk avhan!

Mumbai:Zoxem Dalit Hin-du, Sikh ani Buddhist lo-kak vagoitat toxench Dalit Kristanvank vagounk zai. Zatim vixinchea kai-dean dil’le soglle hok’k Kristanvankui mellunk zai, oxem Tamil Naduchi Mukhel Montri J. Jayala-lithan spoxtt kelem. Tin-nem Agostache 9ver Prod-han Montri Dr. Manmo-han Singh-ak chitt boroun hea vixoyacher Sonso-dent bhasabhas korunk maglam. Ti Hindu unclea Bamon somazantli.

Novi Delhint Kristanv ani Muslim somazamni mhonn Delhi Arkidiosezi-chea Katedrala mukhar ‘Kallo Dis’ pall’lo. 1950

vorsa Julhache 10vecho ugddas korun, Magas Zatinchea Ghottnnank maniatai dili. Te Ghottn-nechea 3rea kolma khal fo-kot Dalit Hindunk arthik, xikxonnik, ani somajik boreponnam mellchim ani nagrik sevamni nokreo

mellcheo mhonn sanglem. Uprant 1956 ani 1990 vors-amni hoch dorzo Dalit Buddhistank ani Sikhank dilo ponn Kristanvank ani muslimank bhairail-im. Dekhun Kristanvam ani Dalit Hindu modem vegllocharachem somajik

‘tensions’ suru zal’leacho tinnem ugddas kela. ar poddla ani olpsonkhechea somazank pois kel’lea porim kortat mhollam. 4,500 vorsam adim Bha-rotache ut’tore ani dokx-innicho lok misoll zatalo, punn 2000 vorsam adim lokachem ekamekant mi-soll zavop bond zalem. Zatincho vegllochar ailo. 1947 vorsa Bharot svotontr zatoch Bharoti Ghottnnan-cho mosudo toyar kortoch purvilo orthuch bigoddlo. ASIA NEWS

Cairo: Fattlea disamni Egiptant borich bhirankull maramari zali ani muslimani Igorzancher atak keleat. Hea maramarimni 800 odik lok mela ani hozarmni zokhmi zaleat mhonn Koptik Igorjechea potrkaran sanglam. Surokxon seven adlea Raxttrpoti Morsi-chea vavurpeank duspottaile tednam uchambollai vaddot geli. Sumar 52 igorzank atak kelo. Hi khobor diun Agostache 15ver Christian Solidarity Worldwide hannim potrok uzvaddailam. Muslim Brotherhood songhottnnechea vangdeamni Koptik Somudayak zaito marfar kelo. Zaito

igorzo ani Kristanvanchim shopam uzo ghalun lasoilim. Egiptantlea Bible Societychem ghor sarkem padd kelam.

Koptik potran dil’le khobrentlean Sohag ganvantli igorz, dokxinn Cairontli igorz, Dalga ganvantleo 3 igorzo ani 6 ghoram toxench 5vea xekddeantlo motth, iskolam, klinik padd kelam, bispachea ghorak uzo ghala.

He uchambollayen 43 pulis meleat mhonn Egiptachea ghor montrilayan sanglam. Anglikan

igorjek atak kela. Muslim Brotherhood hache

vangddi adlea raxttrpoti Morsik portun sodrer haddchea bogor uchambollay thambovnk kobul nam mhonn sangtat. Virodh korpi 17 milhanv lok rostear ailo.

Lokachi kranti zavn raxttrpoti Morsik kaddla mhonn bhirankull maramari suru zaleot.

Raxttrpoti Morsin rajinamo diuncho mhonn magun 22 milhanv lokan soyeo keleot. Dekhun he krantin Kristanvacho aspav asa mhonn muslimamni Kristanvancher arop ghaleat. CHRISTIAN TODAY

Egiptantlea Igorzanchem nisontonn kelam, 800 lok melaChurches attacked in Egypt

Dalit Hindu ani Dalit Kristanvam eksarkhimTamil Nadu chief

minister states Dalit Christians are equal to

Dalit Hindu

Vatikan: Rio De Janeiro xarant Ju-layche 23ver tem 28 ver zal’lea Vixv Tornatteanchea Mellaveachea so-marombhnnent, zaitim bhokti lok khuxalkayen hat voir kaddit,tonddar hanso khelloit dixtti poddttalim. Osle dekhave Latin Amerikechea Povitr Sobhecher Katolk Novsorn-nechea zomeacho probhav zal’lo polleunk mell’lo. Hea vattharant Povitr Sobheche vangddi unne zait vetat, osle poristhitint Novsorn-neche zome bhorvonso nirmann korun bhavarteanchea monachi dhittay vaddoitat.

Khorem mhollear hea novsornne-chea zomeak pon’nas vorsam poryan zaunk nant, punn 238 desamni 120 milhanv Katolkamni Povitr Atmeachem Povitr Snan ghetlam. Oxem Ontor’raxttrik Katolk Karizmatik Novsornnecheo Seva hannim 2012 vorsa uzvaddail’lea daklleant sanglam.

Ho zomo Amerikek ghoddun haddlo. Aiz Azient ani Afrikechea desamni vaddot gela. Hea zomean aplo bhor Latin Amerikechea desancher ghala. Th oinche 16% Katolk Karizmatik zomeache vangddi asat.

Hea zomeacho ek khoddegant khambo mhollear Fr. Edward Dougherty. To Brazilant ravunk gelo tednam Latin Amerikek apovnnim

ani Misak yetolea lokacho ankddo denvot veta. Punn somajik Nit vistarpachea vavracho foll koso bhov thoddeamni sonvsari mulyank fatt kelea. Dusre vatten Pentekostal Protestant mat aplo sondex nettan vistartat. Te bhavartianchea atmik gorje vixim uloitat mhonn Fr. Dougherty sangta.

Tanchio igorzo Katolkam poros choddxeo ugteo astat ani tanche Vigar vo Pastor ghorabeank bhett apkhuxen kortat. Pentekostala porim novsornneche zome Povitr Atmeacher lokx ghaltat. Bhavartachi pekovnni, attvio bhaso

ulovop, ani ghoram ghoramni Xubhvortomanachi porgottnni hem sogllem novsornneche zome kortat. Hea zomeank Katolk rup mellunk Saibinn Maink toxench Misache bhettek vorto zago thoim asta.

Somajik seva hea novsornnechea zomeacho hetu, oxem Fr. Dougherty sangta. Hem kortana hea zomean Povitr Sobhechea sthapnnechea ghodditantlean prernna ghetlea.

1970 vorsachea xevottak ani 1980 vorsache survatek mhaka hea zomeank vell naslo ponn aiz hea zomeachem mhotv kollun ailem. Ho zomo Povitr Sobhek zaitem borem korta, oxem Pap Saiban spoxtt kelem. CNS

Novsornneche Zome Povitr Sobhek Dennem

Pope discovers charismatic movement as gift to the whole church

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 14 Kollounneo

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 , 2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates.c om”. C a l l : 9 4 2 0 1 6 0 5 2 8 / 9422449797 (010)

BUSINESS OFFERS

Sudoku - 020 (ZAP)

Ponda: Ami kazar zalea up-rant 9 vorsam poryan amkam bhurgem naslem. Zaitea do-toranchim ami vokhdam kelim punn kainch gunn poddonaslo. Dusrem mhollear 9 vorsam modem hanv tin pavtti gorbest zalim punn dusreach mhoineant mhojea kusveantlea bhurgeache kallzache ‘beat ‘bond zatale dekhun amkam ‘abort’ korchem poddtalem. Ami zaitim niraxi zataleanv. Toxench 2012 vorsa choute pavtti hanv gorbest za-lim. Dotoran mhaka samkem ‘bed rest’ dilem. Ami bhavartan Man. Agnelak ani Bhokt.Juze Vazak fuddem ghalun Menin Jezu lagim maglem he pautt tori mhojea kusveantlea bhurgeak salvar kor mhonn ani hanvem Man. Agnelachea fonddachi mati udkan firoun pielim. sogl-lem bore bhaxen zalem. Devan amkam sobit baba dilo, taka ami nanv dilam Maxwell Im-manuel, to atam eka vorsacho zala, Man Agnelak kallzan thavn dhin’vastam ani veginch santa-cho man favo zaunk magtam. Angovnn porgottunk vell zalo mhonn mafi magtam.

Catherine&Menino Gomes

ANGOVNN

Sokallim bott bondrak lagli zalear teach disa sanje dusrea zagear vochpak bhair sorta, oxem Fr. Xavier Pinton sanglem. Atam mixinam vaprun bottintlem samonn bhair kaddunk chodd vell lagonam. Adlea kallar hem samonn denvovpak zalliecho upeog kortale. Toripunn tarvotteank AIDS sarki bhirankull pidda zavpachi chodd bhirant asta mhonn padrin sanglem. Adlea kallar tarvotti fonacho vo chittincho vapor korun aplea ghorcheam lagim ulounk khub dis kaddtale. Punn atam mobail, internet, skyp sarkeo vostu vaprun tanchean dor disa aplea ghorcheam lagim ulounk zata. Ho bodol lokak boreak poddla. Aple ghorkarnni sorxilo chodd kall pois urlea uprant ghov tichea sangatak asunk axeta. Punn kaim tarvotteank tem noxib asonam dekhun kednaim tanchem panvl nisorta mhonn padrin sanglem.

Atanchea kallar cheddvam

tarvotteam lagim kazar zaunk choddxim fuddem soronant. Karonn tankam ghov sodanch aple sangata aslolo zai, zor duddvam vatten titlem sukh mellonam, oxem Fr. Pinton sanglem . “ Zor cheddum kazar zal’lem ghorant eklem ravunk bhiyeta karann kazara uprant ghov tarvar vochunk bhair sorta . To porot ghara yevnk anik 6 te 9 mhoine vetat. Haka lagun tanche soirigotint futt poddunk xokta. Dekhun kazara uprant tarvotteanchea bailamni rokddench aplea mainchea ghora vochun ravop chodd borem. Bhurgem zolmank yenvchem asa tednanch aple avoychea ghora vochpachi porompora ami moddunk zai. Atanchea kallar soirigoticher chodd bhar ghalunk goroz asa, oxem padrin sanglam.

Adaracho sol’lo diun Fr. Pinto sangta, “Tumcho vell boro asa tednam sukhan jiyeyat. Punn tumcho vell boro nam zalear mhaka ulo korat”.

‘Reverse mortage’ yevzonn benkichi ‘Home Loan’ yevzonn asa tache urfatti vevharant yeta..

Home loan yevzonne pormannem nagrikak aplea ghora voir survatekuch ekach borabor zaitea duddvanchem rinn mellta tem tannem fuddarak vellar bhorunk zai. Punn ‘mortage loan’ yevzonne udexim taka gannak dovorlolea ghorache duddu vellar vo dor mhoineak melltat te khub kalla uprant fuddarak ekach borabor bhorunk zata.

Hi yevzonn azun Gõy-ant fanki zaunk nam. Hachim karonnam mhol-lear he duddu porot mel-lunk benkik khub kall ravchem poddta. Ani dusrem mhollear chodd duddvancho proxnn asa. Oslem rinn kaddunk ben-kivale nagrikank ut’tejon dinant. Toripunn sumar 15 lakh meren oslem rinn mel-

lounk zata. Oslea rinnache duddu ghetolean fokot aplea mhotvachea gorzankuch khorchunk zata. Heo gorzo mhollear dotor ani vokh-dam khatir khorchum yeta, dor disacho jevnna-khan-nak ani ghor sarkem ko-runk khorchum yeta. Bhett koxi dil’lea bhattacher vo varos mhonn favo zal’lea bhattacher oslem rinn mel-lonam. Jem ghor vo bhatt dusreak bhaddeak dilam tacho tum dhoni aslear poryan tacher oslem rinn kaddunk mellonam. Oslea rinnacho kall 20 vorsam meren asta. Hea kalla mo-dem ghorachea dhoniak vellar duddu melltat. Punn zor rinnacho kall somplear ani rinn kaddpi jivo urlear to moro poryan tachean tea mortage kelolea gho-rant ravunk zata.To melea uprant tache ghorkarnni tea ghorant ravunk zata ani tika rinn farik korpacho kosloch husko asonam. Os-

Rinn kaddun farik korinaka

Tum chinta toxem nhoi

Hotel-ak bhaji-pallo viktatHea sogllea bhaji vikhpi

kendrancher sorkara koddlean dispottim 200 tton bhajiyecho purvotto zata. Punn kaim bhaji vikhpi kendranche dhoni hi bhaji lokak vikhrek dovrinastana ti soroll hottelank chodd mol akarun phattoitat. Mhotvachem mhonnlear, kandeanchem (onions) mol khupuch vaddlam. He gozalicho faido gheun kaim bhaji vikhri kendranche dhoni ho kando ugttea bazarant vikhtat. Taka lagon, prot’tek kendracher 50 kilo voznache fokt

chear kandeanche sak phattoitat. Hea bhaji vikhpi kendrancher nodor dovorpa khatir GSHDC-in prot’tek talukeant ek ‘Inspector’ nemlolo asa.

Gelea kaim disank hea ‘Inspectors’-amni hea kendranchi kelole topasnne udexim GSHDC-ichea bhaji vikhpi kendrancher vaddoilolea molan bhaji vikhtat mhonnpachem tannim aplea chovkoxi avhalant nomud kelam. Tech porim GSHDC-in tharavn dilolea mola pormonnem khupxim

kendram bhaji vikhinant. Kaim kendrancher ‘price list’ lailolem nasta. Aplea monank marta tea molan hea bhaji vikhpi kendranche dhoni lokak bhaji vikhtat. Eka giraikak don kilo poros odhik bhaji vikhchi nhoy, oso nem ason poryan te lokak potiyancheo-potiyeo bhorun bhaji vikhtat mhonnpachem hea ‘Inspectors’-anche nodrek ailam. He soglle goir-karbhar thamboupa khatir GSHDC-an koddok panvlam ubharpak yevjilam.

lea rinnacho interest benk tharayta tea pormannem veg-vegllo asunk zata.

Zankam varos mhonn mortgage kel’lem ghor vo bhatt mellta tannim tea gho-racho dhoni zaunk tacher aslolem rinn poilim farik korchem poddta. Sorkaran chalik lail’lem reverse mort-gage loan’ yevzonn zannt-tea nagrikanchea hatant ek adarachi ani bhangarachi boddi koxi.

P1 (Poilea panar thaun)�

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 15Katolk Khõbrõ

Georgia: Georgia desachea xilpkar vo murti-korpi Zurab Tsereteli hannem 33 metram unch Jezuchi imaj toyar korta. Oslea kamant Zurab-ak “Lenin Puroskar” ani Somazvadi Vavracho Vir Puroskar favo zaleat. Sod’dea to kanxachi Jezuchi Imaj kanttovpacho vavr korta. Hi imaj sonvsarant sogllea poros unch astoli.

Hi Jezuchi 33 metram unch imaj 50 metram unchayechea peddar dovortolo. He yadgirichi

soglli unchay 83 metram zatoli. Ti yadgiri St. Petersburg xarant korta. 33 metram Jezuchea sonvsari jivitachim 33 vorsam khunnaita. Lisboa xarant aslole unchayeche Jezuche imaji poros hi imaj 5 metram odik unch astoli mhonn Zurab Tsereteli sangta. He yadgirik Russient favo toslo zago melltolo mhonn Zurab axen ravta. KURIOSITAS

Tallest Jesus’ Statue

33 metram unch Jezuchi Imaz kanttoita

Vatikan: Lokak aplea anvddeam ani moga vorvim aplio addkholli poisavunk ani fuddli vatt dhorunk boreak poddtta. PunnKristanvamni aplea kallzachi ich’cha kitem tem zanna zaunk zai mhonn Pap Saiban sanglem.

Amkam soglleank anvddo asa.”Pap Saiban mhollem. Anvddo naslolea mon’xachi kaklut korunk zai mhonn sangunk laglo. Anvddea vorvim ami fuddli vattchal dhortat ani amkam Kristanvank hi vatt mhollear amchem jivit, amcho sontos ani amchi khuxalkay mhonn ami vangoitolea Jezulagim sombondh mhollem.

Jezun aplea xisank vicharlolim utram : Zoim tuzo tthevo asa thoim tujem kalliz astolem, hacher niyall korunk Pap Saiban ulo kelo.

Amchem kalliz koslem?

Anvddetolem kalliz vo allsayen ravtolem kalliz? Pap Saiban vicharlem. Ani hea

kallzak magneti porim kitem mhotvachem chittkota?

“Zaitea zonnank ghoddiye tanchem kuttumb mhotvachem distolem. Tem borem asa, punn tumchem kuttumb ektthaim dovorpi konn? Mog! Ho mog amchea kallzamni ghalpi fokt Dev. oxem Pap Saiban spoxtt kelem.

Devacho mog amchea dispott’ttea jivitantlea ghodditank orth dita ani he vorvim tras-addkholli pois zaunk adar zata. Devuch amcho niz tthevo oxem Pap Saiban xevottak sanglem. CNA

Veg-vegllea son-skrutayank man diunk ani ostitv

tigounk xallam khatir Vatikanan Francis Pap Saibachea axirvadan Scholas Occurrentes

ontor’raxttrik zallem suru kelam. He vorvim poryavoronnachi rak-honn korun ani spord-hechem mon poisaun sohokarachem mon ap-nnaunk boreak poddt-

tolem. Argentinacho National Soccer Team hancho mukheli Lionel Messi futtbola vorvim hem sogllem xarti pa-vounk chinta.

Futtbolan mhaka

akhea sonvsarak pavoila. Ami khellttana bori dekh diunk zai, kiteak futtbol sonvsarachea sogllea konnxamni pavunk xokta ti ek bori gozal.” Oxem Lionel Messi sangta.Hi karyavoll Pontifi cal Academy for the Sciences hachea margdorxona khal choltoli, ti Lionel Messi ani Buff on khell-goddiamni soglleak pavovpak adar dila. Hi novi karyavoll sogllea iskolank ugti asa. Tanchea ontorzallacher nanv nond korum yeta. ROME REPORTS

Texas: Halinch zal’lea Knight of Columbus hantunt dusrea desantleank ani konn nasloleank kuxik dovorlolean New Yorkacho Kardial Timothy M. Dolan ani her Igorjechea fuddariamni xittkavnni dilea. Pap Saib ‘Globalisation of Indifference ‘he vixim uloit asa. Hem kortub bhairavpachi sonvskrutay mhonn Kardial Dolan hannem sanglam.

CNA hea khobram sonsthe lagim uloun, ami kusveantlem bhurgem tem zantteank toxench

nirvaxitank, piddestank,goribank ani bekar asloleank nakartat mhonn sanglam. Hi bhairavpachi sonskrutay (disposable culture) mhollam.

‘Dusreanchem poddunkuch naslole porim vagop’ he vixim Katolk bhavartachea eka daklleant sanglam ani tem mhollear mon’xachea jivitachea povitrponn ani vhoddponn toxench

ekatmikoronn (integrity) manun ghevop gorjechem mhollam.

Th ollavea lokan dusrea pordexank bore toren vagoun aplinch koxim mandun gheunk zai mhonn tannem ugddas kela.

Amcho Francis Pap Saib Latin Amerikecho zalolean hea sogllea bhagachem rup bodoltolem mhonn sangun Katolk ani katolk nhoi tim Katolk bhavartak ugtim zatolim ani he vorvim Somiacho mog korun tachich seva korunk pavtolim mhonn Kardial Timothy Dolan sanglem. CNA

Bhairavpache Sonskrutayecher Kardialachi XittkavnniCardinal warns of rampant ‘disposable culture’

Pap Saibachea Boreponnan Sonskrutayank Man Diunk Nove Yotn

Messi and Buffon launch new school network promoted by Pope Francis

Pope asks people to consider what they desire most

Tumchea anvddeacher bhor diyat: Pap Saib FrancisVatikan: Jezu amchi xanti,

To amkam ektthaim korta. Punn xanti kednach konnachich bazu ghena, ti neutral nhoi. Tantunt koslich toddzodd (compromise) zaunk xokonam. Jezucho pattlau korop mhollear vaittaponn ani apsvarthiponn soddun divop ani boreponnak, sotak ani nitik vengovop; oxem korunk teag korche poddlear vo apli khuxi domavchi poddlear porvach na, oxem Francis Pap Saiban sanglem.

A i t a r a c h e a X u b hv o r t o m a n a c h e r (Lk. 12/49-57) aplo niyall korun Jezuchea utrancho ugddas kelo. Jezun mhollam, “Tumkam hea sonvsarant hanv xanti haddunk ailamso dista? Nam! Hanv ailam futt ghalunk”. Hea utranchi

amkam somzonni mellunk zainam zalear goirsomoz zaunk xokta mhonn Pap Saiban sanglem.

Jednam Jezun apunn xanti haddunk yevnk nam punn futt

ghalunk ailam mhonn sanglem, tacho orth oso zata; bhavart mhollear nettoupa sarki vo daginea sarki vost nhoi. Tujean thoddem bhou dhormik jivit gheun aplem jivit nettounk zainam. Kek ‘icing’ ghalun nettoitat toxem bhavart nettounk

zainam.“ jivitacho nem’

somzun Devak vinchun kaddunk khoinchoch bhavart sangonam. Ani Dev rikamo asonam. To neutral nhoi. Dev mhollear mog. Jezu hea sonvsarant ailea uprant ami Devak vollkhonant mhonnunk zainam. Devak mukhamoll asa. Taka nanv asa. Dev doyall, jivit divpi. Heach khatir Jezu mhonnta hanv futt ghalunk ailam. Jezu loka bhitor futt ghalunk yevnknam. Jezu amchi xanti. Punn hi

xanti neutral nhoi, nam mhonn tantunt toddzodd korunk zaina. Hi xanti fonddantli nhoi.

Jezucho pattlau korop mhollear vaittaponn ani apsvarthiponn soddun divop. Ani hi futt ji ami zannant ti ixttagotintui futt ghalta. Punn chotur ravat, Jezu futt ghalinam. Jezu kaideank pallo dita. Tum tuje khatir jiye vo Deva khatir vo dusream khatir jiye. Tum seva kor vo seva korun ghe. Svotak man di vo Devak man di.

Bhavart bollan Povitr Pustokantlim utram odhikar dinant. Khorea Kristanvanchi ghottay mhollear sot ani mog, zantunt soglle torechim zhogddim soddun divchim poddta. Bhavart ani kalljidarponn eka-mekacho hat dhorun choltat, oxem Pap Saiban sanglem. ASIA NEWS

Pope: peace is never neutral

Xanti kednach neutral nhoi: Pap Saib

August 24, 2013 | Vauraddeancho Ixtt 16Jivitache Umedhir

Augusto Rodrigues

Khellam babtint koslech proxn uprasonant tem polleunk ojeap dista. Ami ek sadhem

udaharonn gheum-ia. Moddganvkar khellamni voir tengxer asle tednam badminton ani uprant penvpachea khellamni Gõy porzolltalem. jed-nam sutram Shanmaughanachea hatant aslim tednam futtbolachea khellachi got oslich asli. Kiteak chimttibhor mon’xamni khellachi vatt bodol’li? Ghoddie hem futtbol khellant zalam astolem.

Ek kall aslo jednam badminton khell titlo lokache avddicho nhoi aslo. Punn je konn ho khell khelltale te bhes bore khelltale. Moddganvkar soddle zalear ho khell Quitla-Aldonchem Haldankar kuttumb toxench Vaskucho Derrick Menezes ho-i khelltalo. Te nhoich fokot lokachi kormonnuk kortale punn desa khatir medaleo haddtale.

Tea kallar khellam mollar Gõyank borem nanv zoddunk ek coach vo proxikxok asa mhonn

lok somzotalo. Punn tem toxem nhoi. Karann badminton khellant zanchim nanvam voir ghetleant tea khellgoddiamni ho khell soddlea uprant to khell nodre bhair urlo. Moddganvkar uprant penvpachea khellant bhitor sorle.

Uprant tannim ‘Goa Swimming Association (GSA) ghoddlem. Moddganvkar bhoinnimni penvpachea khellant nhoich fokt Gõyank punn sogllea Bharotak obhiman haddlo. Punn tannim penvpachea spordheamni vantto ghevpachem soddle uprant

badminton ani penvpachea khellamni vhoddloso bodol zalonam.

Gõyank kitloch kall gelo ‘Santosh Trophy’ vostadponnachem kop jikhun gheunk. Hi xabaski poili coach Shanmaughanak diunk goroz asa; karonn hem kop fokot takach lagun Gõy jikhunk pavlem. Gõychea iskolamni pollelear aiz bhurgim veg-veglle khell khelltat

tem dista. Adlea kallar futtbol khell fokot Gõy ani Bengal rajeam modem vostadponnachea zoita khatir nettan choltalo. Kerala toxench Mumbaichea pongddankui bhair dovrunk zainam. Hockey, Basketball, Cricket, Volleyball, ani Futtbol oxe he khell sogllea zageancher khelltat. Punn eksure, pongddachea rupan zalolea khellamni ami kiteak porzollinant? Fokot chess khellant Gõyank vhoddlem nanv mellunk amkam Ivana Furtadocheruch kiteak axa dhorun ravchem poddta? Kitem khoim chukta?

Favo title spordha zainant, hantunt ho proxn ghuspol’lo asa, vo jeo songhottnnam asat teo favo tea promannan spordha ghoddun haddinant. Ek kall aslo jednam boreantleo boreo basketball ani volleyball spordha zataleo. Heo spordha ratcheo poryan zataleo. Badminton ani ‘windsurfi ng’ he-i khell lokak oddun haddtale. Toxench Table Tennis khell. Atam ho kall bodolta.

Khellachi KolaAugusto Rodrigues

Kitem,

Te zaun asle dis…Pavs mhollear vichitr. Pavs poddonam tednam

ami pavs poddlea puro mhonn ani pavs poddta tednam to thamblea puro mhonn magtat. Tori to thambonam. Karonn pavs Devache nirmiticho utsov. Pavs rongancho dobazo. Khub vattamni to futtbol khellachi ek dakhovnn zhoim mogacho sombondh asa. Tor atam pavsa vixim kitem? Futtbol khell pavsalleant fulta. Gõyant tori, huxar khellgoddi ganvchea xetamni khelltana distat. Punn scouts thodde asat. Ho ek gombhir proxn zala. Khellantle rochnnek veg-vegllem ang asa. Spordhentlea xevottachea khellamni zaite pavtti hajir zalea uprant Vagator Firgozentlea Tornatteanchea Khella Klubachea xevottachea khellak hajir ravunk vegllich khuxi bhogta. Nhoich fokot klubacho odheokx Steve D’Souza mhozo ixtt punn tachi ixttagot mhoje porosui pois pavloli asa. Ho klub vorsavollichea futtbol khellachi manddavoll sodanch bori korit aila. Spordhentle nimanne khell polleun mon pixem zata. Hea khellamni itlem jivit bhorlolem asa. Nhoich fokot futtbol kellachi spordha punn lhan toxe tornatte her kormonnukent vantto ghetat tem polleunk sobit dista. Punn hea vorsa zal’lo futtbolacho nimanno khell titli vhoddvik sangpa sarko naslo. Punn umed unchlea panvddeaveli asli. Ani futtbol khellant sodanch nettachi umed chodd molachi.

Is team spirit waning?

Hockey, Basketball, Cricket, Volleyball, ani Futtbol oxe he khell sogllea zageancher khelltat. Punn eksure, pongddachea rupan zalolea khellamni ami kiteak porzollinant?