117

Ziebani 2011.pdf · li ka non zo mi e re ba: „ke Ti li“ mniS vne lo bis Sec vla uf ro viw ro ... am gva ri war moq mna rom Se uZ le be li ar aris, amis sa i lus tra ci-

Embed Size (px)

Citation preview

arnold Ciqobavas saxelobis

enaTmecnierebis instituti

etimologiuriZiebani

VIII

gamomcemloba `dedaena~

Tbilisi

2011

eZRvneba

gelaTis akademiis akademikoss, profesor gelaTis akademiis akademikoss, profesor

mixeil qurdianismixeil qurdianis

naTel xsovnas

UDC(uak)81'373.6(051.2) e-871

ISSN 1987-9946

winamdebare kre bul Si war mod ge ni lia ga mok vle ve bi, rom leb Sic qar Tve lur

ena Ta leq si ku ri ma sa lis ana li zi sas mox mo bi lia ro gorc mo na Te sa ve, ise ara mo na-

Te sa ve ena Ta sa Ta na do ma sa la.

gamoCenili mecnieris, aw gansvenebuli profesoris, mixeil qurdianisprofesoris, mixeil qurdianis

Se moq me de ba Si etimologiur Ziebebs, rogorc enaTa istoriul-SedarebiTi Tval-

saz risiT kvlevis umniSvnelovanes aspeqts, centraluri adgili uWiravs. amitom,

bu neb rivia, rom enaTmecnierebis institutis perioduli etimologiuri krebulis

mo ri gi tomi mis xsovnas eZRvneba.

mixeil qurdianis farTo codna da mexsiereba, misi analitikuri unari, xSirad

sru li ad axleburad warmoadgenda ukve cnobil movlenebsac ki. amave dros, mis-

Tvis etimologia ar iyo mizani, aramed iyo saSualeba, romliTac SeiZleba isto-

ri is uxilavi furclebi gaiSifros. bevri aseTi furclis gamJRavneba SeZlo man

(Tun dac Tavisi monografiis saxiT), bevri ram ki ocnebad darCa...

saredaqcio kolegia:

avTandil arabuliavTandil arabuli (mTavari redaqtori)

nana maWavarianinana maWavariani

murman suxiSvilimurman suxiSvili

medea Rlontimedea Rlonti (redaqtori)

vaJa SengeliavaJa Sengelia

iza CantlaZeiza CantlaZe

merab Cuxuamerab Cuxua

aleqsi WinWaraulialeqsi WinWarauli

zurab WumburiZezurab WumburiZe

kompiuteruli uzrunvelyofa da dizaini

paata mamforiasipaata mamforiasi

© arnold Ciqobavas saxelobis enaTmecnierebis instituti

3

av Tan dil ara bu li

qve l-i si tyvis warmo mav lo bi sa Tvis

sul xan-sa ba or be li a ni qvelqvel- sit yvas, ma Tes Ta vis 6,1- ze mi Ti-Te biT, gan mar tavs ro gorc – „mow ya le gi na ke Ti li“. qve lisqve lis-saq mesaq me – mow ya le bis saq me (Cab: ke Ti li saq me da mow ya le bis qmna).

qvelqvel-i sit yvi dan re daq cia gvag zav nis jo mardjo mard- ze, sa dac we ria: jo mar di jo mar di – sxva Ta enaa, q v e l s a hqvi an.

j o m a r d z e mi Ti Te ba mig va niS nebs, rom qve lis qve lis se man ti ka

„k e T i l i s “ Si na ar siT ar un da amo i wu re bo des. jo mar di jo mar di d. Cu bi-naS vils ase aqvs gan mar te bu li: (spars.) mxne, Sem mar Te be li, храбрый, проворный. jo mar do ba jo mar do ba mxne o ba, sim xne, храбрость, проворство, ловкость.

TviT qve li qve li sit yva d. Cu bi naS vi lis leq si kon Si ase ve far To mniS-

vne lo bi Taa war mod ge ni li da is uf ro mi ax lo e bu li Cans am sit-

yvis Zvel se man ti kas Tan: ke Ti li, sa xi e ri; mxne, Sem mar Te be li; ux vi, xel-fur Ci; добродетельный, доблестный, храбрый; щедрый. qve-qve-

lo ba lo ba – ke Ti lo ba; mxne o ba, ux vo ba; доблесть; щедрость.Zvel qar Tul Si qve li qve li sak ma od xSi ri ga mo ye ne bis sit yvaa. ilia

abu la Zis „Zve li qar Tu li enis leq si ko nis“ mi xed viT:qvelqvel-i ma ma ci, gu la di, mxne; „ke Ti li“: „ q v e l i gi yos Sen“ G, –

„k e T i l i gi yos Sen“ М II Sj. 30, 5; „sxu aa ars siz ma ri q v e l T a a

da sxu aa ars Cu ken Taa“ gr. nos. kac. ageb. 174, 8; „iyo igi q v e l i da

Sem mar Te be li“ q. cx. 140, 9; „mok la far sman me fe, q v e l i “ q. cx. 59, 4. ix. g u l q v e l e b a .

am sit yvi sa gan ara er Ti sxva sit yva war moq mni la (rac ase ve mis enob riv xan daz mu lo bas mi a niS nebs):

qve lis-met yve le ba qve lis-met yve le ba me o xe ba. qve lis-moq me di qve lis-moq me di ke Til moq me di, mow ya le.

4

qve lis-moq me de ba qve lis-moq me de ba ke Til moq me de ba, mow ya le ba; wya lo ba. qve lis-saq ma ri qve lis-saq ma ri „ qve lis-saq me“, wya lo ba. qve lis-saq me qve lis-saq me „ke Ti lis saq me“, ke Til moq me de ba, mow ya le ba. qvel nab rdRu e ni qvel nab rdRu e ni mxne. ar wi vi di di, qvel nab rdRu e ni (ezek. 17, 3). qvel pi ro ba qvel pi ro ba ke Ti li rCe va. qvel yo fi li qvel yo fi li ke Ti lad na moq me da ri.„vef xis tya o sa ni“ am sit yvas, ro gorc kon teq ste bi aC ve nebs, mxo-

lod „mxne o bis, si Ca u qis“ mniS vne lo biT gvTa va zobs:„aw Se ve ba xa ta el Ta, mun ga mov Cnde lo mi q v e l a d “ (413, 4);„maT laS qar Ta gan sa mas ni kar gni moy me ni, q v e l a n i , Ta na wa-

mom yves“ (425, 1);„zRva Ta me fe mo ax se nebs: „xel mwi feo, lo mo, q v e l o ...“ (1436, 1);„kvla mo aqvs er Ti ta ba ki, mZled sa Wi ra vi xe li sa,av Tan di lis Tvis lo mi sa ZRve ni fri do nis q v e l i s a (1460, 4).„eb rZa na: „lo mo, ara gWirs Sen om Ta gam dre ke lo ba,aw ma ga Sen sa TaT bir sa hgav so Se ni ve q v e l o b a (144, 3).mun mo me won nes fri do nis s i q v e l e - s i f i c x e n i a : ib rZvis

lo mi...“ (614, 3).ro me lia qvel- qvel- fu Zis am ori mniS vne lo bi dan uf ro Zi ri Ta di

da pir van de li?mniS vne lo bis cvlas, se man ti kur ga da we vebs axa si a Tebs gar kve u-

li ka non zo mi e re ba: „ke Ti li“ mniS vne lo bis Sec vla uf ro viw ro

da kon kre tu li „Ca u qo biT“ uf ro nak leb aris mo sa lod ne li, vid re „ke Ti lis“ mniS vne lo bis gan vi Ta re ba „Zli e ris, Ca u qi sa gan“...

Tu vi fiq rebT, rom di de bu li qar Tve li me fis – far sa ma nis (II s.) – zed wo de ba ( Tu epi Te ti) odin de li war mo mav lo bi saa,1 ma Sin es yo fi la am sit yvis uad re si ga mo ye ne ba da is am Sem Txve va Si, cxa dia, „m x n e s , Z l i e r s “ aR niS navs.

1 odin de lad un da vi va ra u doT im de nad, ram de na dac Se uZ le be lia qris ti a nul

mwer lo ba Si Ses Ze no da war marT me fes aR ma te bu li wo deb ri vi sa xe li.

5

am de nad, qve li qve li Tav da pir ve lad swo red „ra in dis, Zli e ris, Zle va-

mo si lis“ aR mniS vne li un da yo fi li yo. da rad ga nac, Su a sa u ku ne eb ri-vi msof lxed viT, r a i n d i s a m a r T l i a n i da k e T i l S o -

b i l i a , mniS vne lo bis ga da we viT bu neb ri vad gan vi Tar da am sit yvis

se man ti ka – „si ke Te“, „ke Ti li“; anu mniS vne lo bis evo lu cia am gva ria: „r a i n d i “ → „k e T i l S o b i l i “ → „k e T i l i “.

rac Se e xe ba qvelqvel- fu Zis war mo mav lo bas:sa yu rad Re boa, rom Zvel qar Tul Sic da sul xan-sa bas Ta nac am

fu Ze Si das tur de ba v v da ara (u-brjgu). es ut yu a ri sa bu Tia: q q xSu lis mom dev no po zi ci a Si v v (qvqv) mxo lod ma Sin aris Se saZ le be li, ro de sac es kom pleq si me o re u lia, vTqvaT, xmov nis Ca var dniT aris mi Re bu li. Se a da reT;

yav- (hyavs) → yvan- (hyva nan);Sev- (vSev) → Svi li...sxva Sem Txve va Si iq ne bo da *qu el-i.am gva rad, es sit yva war mo mav lo biT gax mo va ne bu li Zi ri sa yo fi-

la: qVv-el-. qVv-el-. Tu sa va ra u do Se kum Sul xmo vans aR vad genT, Se iZ le ba

Zi ris war mo mav lo ba sac mi vak vli oT.Se iZ le ba or gva ri va ra u di:a) Se saZ le be lia es sit yva iyos er Tgva ri so ci a lu ri (Za la uf-

leb ri vi) ter mi ni da is ukav Sir de bo des ci xis mflo be lo bas, anu mom di na re ob des qa vi qa vi („ga la va ni, dam ca vi na ge bo ba“) sit yvi sa gan (anu – aR dge niT: *qavqav-el-i → qvelqvel-i „ci xi o ni, me o ma ri, ra in di“...).

se man ti ku ri ga da we vis Tval saz ri siT, er Tgva ri war mo mav lo bi Ti

pa ra le li Se iZ le ba ga iv los sit yvas Tan dar ba i seldar ba i sel-i (← dar ba zis-eri). xo lo struq tu rul ana lo gi ad ga mod ge ba yvyv-el- el- (yavyav- zmnu ri Zi ri sa gan) (m. Sa ni Ze 1960).

am gva ri war moq mna rom Se uZ le be li ar aris, amis sa i lus tra ci-

od Se iZ le ba mo vix moT „ ci xeci xe“ sit yvi sa gan mi Re bu li an Tro po ni me bi: ci xelci xel-i da ci xelci xel-a, fsev do ni mi ci xelci xel-i, gva re bi – war moq mni li ci-ci-

xelxel- fu Zi sa gan: ci xe li Ze, ci xe liS vi li, ci xe laS vi li, ci xe la u ri.

6

am va ra uds ax lavs er Ti dab rko le ba: sit yva qa vi qa vi wya ro eb Si ar

aris da das tu re bu li; is das tur de ba aR mo sav leT sa qar Tve los mTis

ki lo eb sa da sva nur Si. v. aba e vi am sa er To sit yvis ar se bo bas war-mo a Cens ug ro-fi nu ri da kav ka si u ri ene bis ma sa lis Se pi ris pi re biT; kav ka si ur eneb Si far Tod aris ga mov le ni li yve la jgu fis ena Si

(aba e vi 1958, 573-574). v. Sengeliam ivarauda, rom qaviqavi da Ceo Ceo Cer qe-

zul Tan qarTulis urTierTobis or etaps asaxavs (Sengelia. 2006,

150-153). ar ga mov ric xavT, rom qavqav- Zir Tan da kav Si re bu li iyos qva qva

sit yva – erT-er Ti uZ ve le si da, rac mTa va ria, ase ve [v] Tan xmov nis Sem cve li fu Ze.

b) Se iZ le ba ag reT ve am sit yvis amo sav lad war mo vid gi noT zmnu ri

Zi ri qavqav- (qa ve ba), rom lis erT-erT uZ ve les mniS vne lo bad vlin de ba

– „gam Zaf re ba, gam wva ve ba, gaZ li e re ba“: mag.:a q a v d e s da SeZ rwun des wyal ni maT ni (fs. 45, 4);SeZ rwun des uf skrul ni did Za li Ta q a v i l i T a wyli sa a Ta

(fs. 76, 18).Se sa ba mi sad, qvelqvel-i iq ne bo da zrqzrq-elel-i, grZgrZ-elel-i, yvyv-elel-i... ti pis

mim Re o ba, rom lis mniS vne lo bad vi va ra u deb diT: „g a Z l i e r e b u -

l i , Z l i e r i , m Z l a v r i “.for ma lu rad aq nak le bi dab rko le baa, mag ram, sa ma gi e rod, se man-

ti ku ri pro ce se bi Cans nak leb xel Se sa xe bi.

gamoyenebuli li te ra tu ra

il. a b u l a Z e , Zve li qar Tu li enis leq si ko ni (ma sa le bi), Tb., 1973.

В. И. А б а е в , Историко-этимологический словарь осетин-ского языка, т. I, М.-Л., 1958.

7

v . S e n g e l i a , qarTvelur da Cerqezul enobriv sistemaTa

istoriis zogadi sakiTxebi, Tb, 2006.

m. S a n i Z e , Zve li qar Tu li enis leq si ki dan. – sma xel nawer Ta

in sti tu tis mo am be, II, Tb., 1960.

Avtandil Arabuli

Towards the Origin of the Word kveli “kind”Summary

The word kveli is one of the oldest lexeme. In Old Georgian its semantics is “brave, vigorous”, also “kind”. It is attested as an epithet for the Georgian King Parsman (2nd c.) with the fi rst meaning.

I suppose, that the word is derived: kv-el- (-el must be a suffi x). For kv and not kû occurs in a root it should be connected with one of these roots:

1. kav-i “hardness, town wall”;2. kav-eb-a “intensifying, strengthening”.

8

elisabed gazdeliani

qvemosvaneTis zogi toponimis warmomavlobisaTvis

I

ØÅÄÌÏÓÅÀÍÄÈÉÓ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉ ÌÄÝÍÉÄÒÖËÉ ÈÅÀËÓÀÆÒÉÓÉÈ ÈÉÈ ØÌÉÓ ÛÄÖÓßÀÅËÄËÉÀ. ÜÅÄÍÉ ÓÔÀÔÉÀ ÀÌ áÀÒÅÄÆÉÓ ÛÄÅÓÄÁÉÓ ÝÃÀÓ ßÀÒÌÏÀÃÂÄÍÓ.

ÌÄ-XIX ÓÀÖÊÖÍÉÓ ÖÊÀÍÀÓÊÍÄËÉ ÌÄÏÈáÄÃÉÓÀ ÃÀ XX ÓÀÖÊÖÍÉÓ ÏÒÉ ÀÈÄÖËÉ ßËÉÓ ÌÀÍÞÉËÆÄ ØÀÒÈÅÄË ÓÀÆÏÂÀÃÏ ÌÏÙÅÀßÄÈÀ ÛÏÒÉÓ ÂÀÌÏÒÜÄÖËÉ ×ÉÂÖÒÉÓ, ÓÅÀÍÄÈÉÓ ÁÖÒãÉÓ, ÒÏÂÏÒÝ ÌÀÓ ÀÊÀÊÉ ÛÀÍÉÞÄÌ ÖßÏÃÀ, ÁÄÓÀÒÉÏÍ ÍÉÑÀÒÀÞÉÓ ßÄÒÉËÄÁÉ: ÓÅÀÍÄÈÉÓ ÉÓÔÏÒÉÉÓ, ÄÈÍÏÂÒÀ×ÉÉÓ, ÀÒØÄÏËÏÂÉÉÓ, ×ÏËÊËÏÒÉÓ, ÄÍÉÓÀ ÃÀ ÓÅÀÍÄÈÈÀÍ ÃÀÊÀÅÛÉÒÄÁÖË ÓáÅÀ ÌÒÀÅÀË ÓÀÊÉÈáÄÁÆÄ ÉÁÄàÃÄÁÏÃÀ ÉÌÃÒÏÉÍÃÄË ÑÖÒÍÀË-ÂÀÆÄÈÄÁÛÉ; ÂÀÍÓÀÊÖÈÒÄÁÉÈ áÛÉÒÀà `ÉÅÄÒÉÀÓÀ" ÃÀ `ÃÒÏÄÁÀÛÉ".

ÄÓ ßÄÒÉËÄÁÉ ÛÄÊÒÉÁÀ, ÅÒÝÄËÉ ÂÀÌÏÊÅËÄÅÀ ÃÀÖÒÈÏ ÃÀ ÏÒ ÔÏÌÀà ÂÀÌÏÓÝÀ ÀËÄØÓÀÍÃÒÄ ÒÏÁÀØÉÞÄÌ (Á. ÍÉÑÀÒÀÞÄ `ÉÓÔÏ-ÒÉ ÖË-ÄÈÍÏÂÒÀ×ÉÖËÉ ßÄÒÉËÄÁÉ", 1962-64 ßß.). ÜÅÄÍ ÈÅÉÓ ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ ÌÉÓÉ ßÄÒÉËÉ: `ÏÈáÉ ÃÙÄ ÌÃÉÍÀÒÄ ÄÍÂÖÒÉÓ, ÝáÄ-ÍÉÓ ßÚËÉÓ ÃÀ ÒÉÏÍÉÓ ÓÀÈÀÅÄÄÁÛÉ". ÀÅÔÏÒÉ ÀÙßÄÒÓ ÈÀÅÉÓ ÌÏÂ-ÆÀ ÖÒÏÁÀÓ ÌÃÉÍÀÒÄÄÁÉÓ _ ÚÏÒÖËÃÉÓ, ÆÄÓáÖÒÉÓÀ ÃÀ áÉÃÖ ÒÉÓ áÄÏÁÄÁÛÉ. ÌÏÂÆÀÖÒÏÁÉÓ ÀÙßÄÒÉÓ ÃÒÏÓ, ÂÀÍÌÀÒÔÀÅÓ ÖÛ ÂÖ-ËÉÓÀ ÃÀ ØÅÄÌÏÓÅÀÍÄÈÉÓ ÓÀÆÙÅÀÒÆÄ ÃÀ, ÓÀÄÒÈÏÃ, ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ áÄÏÁÀÛÉ ÌÃÄÁÀÒÄ ÆÏÂÉ ÔÏÐÏÍÉÌÉÓ ßÀÒÌÏÌÀÅËÏÁÀÓ. ÄÓ ÌÏÂ-ÆÀ ÖÒÏ ÁÀ ÃÀÉßÚÏ 1885 ßËÉÓ 24 ÉÅËÉÓÓ, ÖÛÂÖËÉÃÀÍ ÒÀàÉÓ ÌÉÌÀÒÈÖËÄÁÉÈ, ÙÄÁÉ-àÉÏÒÀÓ ÓÀÆÏÂÀÃÏÄÁÀÛÉ. ÌÏÂÆÀÖÒÉ ÀÓÀ-áÄËÄÁÓ ÙÄËÄ-ÌÃÉÍÀÒÄÓ ØÅÉÛÉÒ'Ó ÒÏÌÄËÉÝ ÖÛÂÖËÛÉ ÖÄÒ-ÈÃÄ ÁÀ ÌÃÉÍÀÒÄ ÄÍÂÖÒÓ. ØÅÉÛÉÒÉ ÌÖÃÀÌ ÛÀÅÉ ÃÀ ØÅÉÛÉÀÍÉÀ,

9

ÀÌÉÓ ÂÀÌÏ, ÌÉÖÙÉÀ ÓÀáÄËÉ ØÅÉÛÉÒ, Ä. É. `ØÅÉÛÉÀÍÉ" (ÍÉÑÀÒÀÞÄ, 11). ÀØÅÄ ÂÀÍÌÀÒÔÀÅÓ ÄÒÈ-ÄÒÈÉ ÃÉÃÉ ÓÀÞÏÅÒÉÓ ÓÀáÄËßÏÃÄÁÀÓ ËÀÍØÅÄÒ `ÓÀÂÒÉËÏÁÄËÉ". ÀÌ ÀÃÂÉËÆÄ ÌÖÃÀÌ ÂÒÉËÀ, ÒÀÃÂÀÍ ÌÆÄ ÌáÏËÏà ÛÖÀÃÙÄÓ ÀÃÂÄÁÀÏ, ÀÌÉÔÏÌÀÝ äØÅÉÀ ËÀÍØÅÄÒ (ÓÅÀÍ. ËÀÍØæëÒ) ̀ ÓÀÂÒÉËÏÁÄËÉ". ÌÀÒÈËÀÝ ÀÌ ÔÏÐÏÍÉÌÛÉ ÂÀÌÏÉÚÏ×À ÃÀÍÉÛÍÖËÄÁÉÓ ÐÒÄ×ÉØÓÉ ËÀ-, ×ÖÞÄÀ ØæëÒ (ÛÃÒ. ËÍÔ. < ØÅÄÉÒ) `ÝÉÅÉ, ÂÒÉËÉ". ÀÓÄÅÄ ÂÀÍÌÀÒÔÀÅÓ ÓÀÈÉÁÉÓÀ ÃÀ ÙÄËÄ-ÌÃÉÍÀÒÉÓ ÓÀáÄËßÏÃÄÁÀÓ ËÀÓÃÉË, `ÄÓ ÓÀáÄËÉ ÉÌÉÔÏÌ ÃÀÒØÌÄÅÉÀ, ÒÏÌ ÃÉËÉÈ ÖÛÊÖËÉÃÀÍ ÂÀÌÏÓÖËÉ ÌÏÂÆÀÖÒÉ ÓÀÃÉËÏÁÉÓÀÓ ÌÏÀßÄÅÓ ÀØ ÃÀ ÀØ ÖÓÀÈÖÏà ÉÓÀÃÉËÄÁÓÏ" (ÍÉÑÀÒÀÞÄ, 16). ÁÆ. Ëð-ÓÃÉË, ËÍÔ. Ëð-ÓÔÉË `ÓÀÓÀÃÉËÏ". ÁÀËÓÆÄÌÏÖÒ Ã'Ó ËÄÍÔÄáÖÒÛÉ -Ô- ÛÄÄÓÀÁÀÌÄÁÀ. ÂÀÌÏÉÚÏ×À ËÀ- ÃÀÍÉÛÍÖËÄÁÉÓ ÐÒÄ×ÉØÓÉ, -ÓÃÉË- ØÀÒÈ. < ÓÀÃÉË ×ÏÒÌÉÓ ÒÄÃÖÝÉÒÄÁÖËÉ ÅÀÒÉÀÍÔÉÀ. ÄÒÈ-ÄÒÈ ÝÍÏÁÉË áÄÏÁÀÓ ÃÀ ÌÃÉÍÀÒÄÓ ÚÏÒÖËÃ'Ó ÖßÏÃÄÁÓ ÃÀ ÀÒÀ ÚÏÒÖËÃðÛ'Ó, ÒÏÂÏÒÝ ÌÀÓ ÃÙÄÓ ÓÅÀÍÄÁÉ ÌÏÉáÓÄÍÄÁÄÍ. Á. ÍÉÑÀÒÀÞÄ ÀÌ ×ÏÒÌÀÓ ÀÒ ÉÝÍÏÁÓ, ÚÏÅÄË ÛÄÌÈáÅÄÅÀÛÉ ÀÌ ßÄÒÉËÛÉ ÀÒ ÀÓÀáÄËÄÁÓ. ÀÒÓÄÍ ÏÍÉÀÍÉÓ ËÀÛáÖÒÉ ÃÉÀËÄØÔÉÓ ÔÄØÓÔÄÁÛÉ ÚÏÒÖËÃÀÛ / ÚÏÒÉËÃÀÛ ×ÏÒÌÄÁÉ ÂÅáÅÃÄÁÀ, ÉÛÅÉÀÈÀà ÌÀÈ ÂÅÄÒÃÉÈ ÚÏÒÖËÃÉ'Ý ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ. ÁÆ. ÚÏÒÉËÃðÛ / ÚÏ-

ÒÖË ÃðÛ, ËÛá. ÚÏÒÉËÃÀÛ / ÚÏÒÖËÃÀÛ ÔÏÐÏÍÉÌÛÉ ÂÀ ÌÏ ÉÚÏ-×À ×ÖÞÄ ÚÏÒ `ÊÀÒÉ", - ÉËÃ, - ÖËà ÊÍÉÍÏÁÉÈÉÓ ÌÀ ßÀÒ ÌÏÄÁÄËÉ ÓÖ×ÉØÓÄÁÉÀ, -ÀÛ ÊÉ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ. ÓÅÀ ÍÄÈÛÉ, ÂÀÍÓÀÊÖÈÒÄÁÉÈ ËÀÛáÖÒÛÉ, áÛÉÒÀà ÂÅáÅÃÄÁÀ ÊÍÉÍÏÁÉÈÉÓ ÓÖ×ÉØÓÉÀÍÉ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉ. ÌÀÂ.: ÌÈÀ ÊÀËíÃÀÒ, ×ÖÞÄÀ ÊÀË `ÊÀËÏ, ÄÆÏ", -ÏËà ÊÍÉÍÏÁÉÈÉÓ ÓÖ×ÉØÓÉ, -ÀÒ ÌÒÀÅËÏÁÉÈÉ ÒÉÝáÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ. ÊÀË-íÃ-ÀÒ `ÊÀËÏÄÁÉ". ÀÓÄÈÉÅÄ ÀÂÄÁÖËÄÁÉÓ ÔÏÐÏÍÉÌÉÀ ËÀ-ÊÀÑ-íË-ÀË `ÓÀÊÀÑÏÄÁÉ", ËÀ- ÃÀÍÉÛÍÖËÄÁÉÓ ÐÒÄ×ÉØÓÉÀ, ×ÖÞÄÀ ÊÀÑ `ÊÀÑÉ", -íË ÊÍÉÍ. ÓÖ×ÉØÓÉ, -ÀË (< ÀÒ) ÌÒÀÅËÏÁÉÈÉ ÒÉÝáÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ. ÌÀáÄ ËÀáîË `ÀáÀËÉ ÌÈÀ", ÌÀáÄ `ÀáÀËÉ", ËÀá{æ} `ÌÈÀ", -îË ÊÍÉÍ. ÓÖ×ÉØÓÉ. ÌÏËìÃÀÒ `ÌÏËÄÁÉ, ÌÉÍÃÅÒÄÁÉ", ÛÃÒ. ØÀÒÈ. ÌÏËÉ, -ìà (< ÉËÃ) ÊÍÉÍ. ÓÖ×ÉØÓÉ, -ÀÒ

10

ÌÒÀÅËÏÁÉÈÉ ÒÉÝáÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ. ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ áÄÏÁÀÛÉ ÊÍÉÍÏÁÉÈÉÓ ÓÖ×ÉØÓÉÓ ÛÄÌÝÅÄËÉ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉÀ: ÍÀØÀËÀØ-íË `ÍÀØÀËÀØÄÅÉ",

ÀÛ- îËà ÚÀÍÉÓ'À, ÃÀ ÊÖÝ-ìË ÓÏ×ËÉÓ ÓÀáÄËÄÁÉÀ. Á. ÍÉÑÀÒÀÞÄ ÚÏÒÖËÃÉÓ áÄÏÁÉÓ ÛÄÌÃÄ ÀÓÀáÄËÄÁÓ ÝÀÍÉÓÀ ÃÀ ÆÄÓáÏÓ áÄÏÁÀÓ. ÝÀÍÀ ÃÀ ÆÄÓáÏ ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ ÓÀÈÀÅÄÛÉ ÌÃÄÁÀÒÄ ÓÏ×ËÄÁÉÀ. ÀÌ ÓÏ×ËÄÁÓ ÜÀÌÏÖÃÉÓ ÌÃÉÍÀÒÄÄÁÉ ÝÄÍ-ÛÖÒ ÃÀ ÆÄÓá-ÖÒÀ. ÒÏÂÏÒÝ ÝÍÏÁÉËÉÀ, äÉÃÒÏÍÉÌÄÁÛÉ áÛÉÒÀà ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ ÉÌ ÓÏ×ËÉÓ, ÈÖ áÄÏÁÉÓ ÓÀáÄËÉ, ÒÏÌËÄÁÓÀÝ ÄÓ ÌÃÉÍÀÒÄÄÁÉ ÜÀÌÏÖÃÉÈ. ÆÄÓáÏ, ÓÅÀÍ. ÆÄÓáæ ÓÀáÄËÉÓÀÈÅÉÓ É. ÜÀÍÔËÀÞÄÌ ÀÙÀÃÂÉÍÀ ÓÀÄÒÈÏ ØÀÒ-ÈÅÄ ËÖÒÉ *ÞÀÝáæ > ÆÀÓáæ+ÉÉ > ÆðÓáæ `ÝÀÝáÅÉ", ÒÏÌËÉÓÀÂÀÍ ÌÏÌÃÉÍÀÒÄÏÁÓ ÆÄÓáæ ÓÏ×ËÉÓ ÃÀ ÆÄÓáÖÒÀ ÌÃÉÍÀÒÉÓ ÓÀáÄËÉ, ÓÀÃÀÝ ßÀÒÌÏÃÂÄÍÉËÉÀ ØÀÒÈÅÄËÖÒ äÉÃÒÏÍÉÌÈÀ -ÖÒÀ ÓÖ×ÉØÓÉ (ÜÀÍÔËÀÞÄ, 1998, 249-250).

ÝÄÍ-ÛÖÒ, ÝÄÍ ÉÂÉÅÄ ÝÀÍÀÀ, ÓÏ×ËÉÓ ÓÀáÄËÉ, áÏËÏ -ÛÖÒ äÉÃÒÏÍÉÌÄÁÉÓ ÌÀßÀÒÌÏÄÁÄËÉ ÓÖ×ÉØÓÉ. ÛÄÀÃÀÒÄÈ ÀÌ ÀÒÉÀËÛÉ ÀÒÓÄÁÖËÉ ÌÝÉÒÄ ÌÃÉÍÀÒÄÄÁÉ, ÒÏÌËÄÁÉÝ ÝáÄÍÉÓßÚÀËÓ ÖÄÒÈÃÄÁÉÀÍ: ÝáÄÍ-ÛÖÒ, ÙÏÁ-ÛÖÒ (ÓÏ×ÄË ÙÏÁÓ ÜÀÌÏÖÃÉÓ), áÀÍê-ÛÖÒ, ÀÛáÀ-ÛÖÒ, ÌÄÈá-ÛÖÒ, ÓÂÉÌ-ÒÀ-ÛÖÒ/Ë (ÂÀÌÏÉÚÏ×À ×ÖÞÄ ÓÂÉÌ `ÅÄÞÀ, ÌÑÀÅÄ ßÚÀËÉ"), ËÀÌÀÍÀ-ÛÖÒ ÃÀ ÓáÅÀ. -ÛÖÒÏ ØÄÂË'ÛÉ ÀÓÄÀ ÂÀÍÌÀÒÔÄÁÖËÉ: 1. ÔÚÄÛÉ ÓÄÒÄÁÓ ÛÖÀ ÜÀÙÒÌÀÅÄÁÖËÉ ÀÃÂÉËÉ. 2. ÌÏÒÄÁÉÓ ÃÀ ÌÉÓÈÀÍÄÁÉÓ ÈÀÅØÅÄ ÓÀÝÖÒÄÁËÀÃ. ÓÅÀÍÄÈÛÉ äÉÃÒÏÍÉÌÄÁÛÉ, ÒÏÂÏÒÝ ÆÄÌÏÈ ÅÍÀáÄÈ -ÛÖÒ (< ÛÖÒÏ), ÀÂÒÄÈÅÄ -ÖÒ, -ÖÒÀ ÁÏËÏÓÀÒÈÄÁÉ áÛÉÒÀà ÂÅáÅÃÄÁÀ.

ÒÏÂÏÒÝ Á. ÍÉÑÀÒÀÞÉÓ ßÄÒÉËÉÃÀÍ ÉÒÊÅÄÅÀ, ÌÉÓÉ ÌÏÂÆÀÖÒÏÁÉÓ ÃÒÏÓ ÀÌ áÄÏÁÄÁÛÉ áÀËáÉ ÀÒ ÝáÏÅÒÏÁÃÀ. `ÀÃÒÄ ÀØ áÀËáÉ ÝáÏÅÒÏÁÃÀÏ, ÃÙÄÓÀÝ ÜÀÍÓ ÍÀÓÀáËÀÒÄÁÉ, ÒÏÌÄËÉÝ ÛÀÌÁÓ ÃÀÖ×ÀÒÀÅÓ. ÄÒÈ-ÄÒÈ ÌÉÍÃÏÒÓ ÍÀÛÀËÅÀÒÄ ËÀÒÄ `ÍÀÏÌÀÒÉ ÓÀÈÉÁÉ" ÄßÏÃÄÁÀÏ. ÄÓ ÉÂÉÅÄ ËÉÛÉÀË ÀÒÉÓÏ, ÒÀÝ ÓÅÀÍÖÒÀà áÄËÜÀÒÈÖË ÁÒÞÏËÀÓ ÍÉÛÍÀÅÓÏ. ÜáÖÁÉ (ÁÒÞÏËÀ) ÌÏÌáÃÀÒÀ ÖÛÂÖËÉÓ ÌÀáÅÛÉÓ ÁÀÂÀÛ ÒÀÔÉÀÍÉÓ ÃÀ ËÀÛáÄÈÉÓ ÁÀÔÏÍÉÓ ÁÄÑÀÍÀ, ÆÏÂÂÀÍ ÚÀÍÓÀÅ ÚÉ×ÀÍÓ ÛÏÒÉÓ. ÀÌ ÌÉÍÃÏÒÛÉ ÚÉ×ÉÀÍÉ

11

ÉÓÒÉÈ ÌÏÖÊËÀÅÓ ÒÀÔÉÀÍÓ ÃÀ ÀÌÉÔÏÌ ÃÀÒØÌÄÅÉÀ ÍÀÛÀËÅÀÒ

ËÀÒÄ `ÍÀÏÌÀÒÉ ÓÀÈÉÁÉ" (ÍÉÑÀÒÀÞÄ, 21). ËÄÍÔÄáÉÓ ÌÀáËÏÁËÀà ÄÒÈ-ÄÒÈ ÀÃÂÉËÓ ÍÀÊËðÛÉðË `ÅÀÊÄ ÓÀÏÌÀÒÉ" ÄßÏÃÄÁÀ. ÜÅÄÍÉ ÌáÒÉÃÀÍ ÃÀÅÀÌÀÔÄÁÈ, ÒÏÌ ÍÀÛÀËæÀÒ ÖÍÃÀ ÌÏÌÃÉÍÀÒÄÏÁÃÄÓ *< ÍÀ-ÛÉÀË-æ-ÀÒ ×ÏÒÌÉÃÀÍ, ÛÃÒ. ÁÆ. ËÉ-ÛÉóË, ÁØ., ËÍÔ. ËÉ-

ÛÉðË, ËÛá. ËÉ-ÛÉêË `ÏÌÉ, ÜáÖÁÉ". ÍÀ-ÛÀË-æ-ÀÒ ×ÏÒÌÀÛÉ À áÌÏÅÀÍÉ ßÄÓÉÈ ÂÒÞÄËÉ ÖÍÃÀ ÉÚÏÓ. ÍÀ- _ -ÀÒ ßÉÍÀÅÉÈÀÒÄÁÉÓ ÀÙÌÍÉÛÅÍÄËÉ ÊÏÍ×ÉØÓÉÀ. -æ- ÂÀÜÄÍÉËÉ ÏÃÄÍÏÁÀ, ÒÏÌÄËÉÝ áÛÉÒÀà ÜÍÃÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒÉ ÓÀáÄËÄÁÉÓ ÁÏËÏÊÉÃÖÒ ÐÏÆÉÝÉÀÛÉ ÃÀ ÓáÅÀÃÀÓáÅÀ ×ÖÍØÝÉÉÓ ÌØÏÍÄ -ÀÒ ÓÖ×ÉØÓÉÓ ßÉÍ.

ÒÀÝ ÛÄÄáÄÁÀ ËÀÒÄ `ÌÉÍÃÏÒÉ, ÓÀÈÉÁÉ" ×ÏÒÌÀÓ, À áÌÏÅÀÍÉ ÀØÀÝ ÂÒÞÄËÉ ÖÍÃÀ ÉÚÏÓ (Á. ÍÉÑÀÒÀÞÄ ÓÅÀÍÖÒ ÓÐÄÝÉ×ÉÊÖÒ ÁÂÄÒÄÁÓ ÂÒÀ×ÉÊÖËÀà ÀÒ ÀÙÍÉÛÍÀÅÓ), ÛÃÒ. ÂÒÞÄËáÌÏÅÍÉÀÍÉ ÃÉÀËÄØÔÄÁÉÓ ËêÒÄ. áÌÏÅÍÉÓ ÓÉÂÒÞÉÓ ÀÒÓÄÁÏÁÀ ÀÌ ËÄØÓÄÌÀÛÉ ÓÀÛÖÀËÄÁÀÓ ÂÅÀÞËÄÅÓ ÂÀÌÏÅÚÏÈ ËÀ- ÐÒÄ×ÉØÓÉ, ×ÖÞÄÀ -ÀÒÄ, ÛÃÒ. ÁÆ. äÀÒÉ `ÝÀÒÉÄËÉ"; ËÍÔ. Ëé-ÀÒÄ `ÃÀÝËÉËÉ, ÝÀÒÉÄËÉ", ÛÃÒ. ØÀÒÈÖËÉ ÀÒÄ. Â. ÌÀ àÀ ÅÀÒÉÀÍÉ ËêÒÄ ÓÀáÄËÛÉ ÀÙÀÃÂÄÍÓ à'Ó ÃÀ ÅÀÒÀÖÃÏÁÓ, ÒÏÌ ÄÓ ÓÉÔÚÅÀ ÌÉÙÄÁÖËÉÀ *ËÀàÒÄ'ÃÀÍ `ÓÀàÒÄËÉ, ÓÀÈÉÁÉ". à'Ó ÃÀÊÀÒÂÅÀÌ ÂÀÍÀÐÉÒÏÁÀ ßÉÍÀÌÀÅÀËÉ À áÌÏÅÍÉÓ ÃÀÂÒÞÄËÄÁÀ (ÌÀàÀÅÀÒÉÀÍÉ, 41). ÜÅÄÍÉ ÅÀÒÀÖÃÉÈ, ËêÒÄ < *ËÀ-ÀÒÄ < *ËÀ-äÀÒÄ ×ÏÒÌÉÃÀÍ. ËêÒÄ ÛÄÉÞËÄÁÀ ÍÉÛÍÀÅÃÄÓ áÄÄÁÉÓ, ÁÖÜØÄÁÉÓ ÃÀ ÓáÅÀÈÀÂÀÍ ÈÀÅÉÓÖ×ÀË, ÝÀÒÉÄË ÀÃÂÉËÓ.

Á. ÍÉÑÀÒÀÞÄ ÀÂÒÞÄËÄÁÓ ÈáÒÏÁÀÓ: ÌÉÅÀÙßÉÄÈ ÌÃÉÍÀÒÄ ÚÏ-

ÒÖËÃÓ, ÒÏÌÄËÉÝ ÌÃÉÍÀÒÄ ÆÄÓáÖÒÉÓ ÌÀÒãÅÄÍÀ ÛÄÍÀÊÀÃÓ ÛÄ-ÀÃÂÄÍÓ ÃÀ ÏÒÉÅÄ ÖÄÒÈÃÄÁÀ áÉÃÖÒÀÓ (ÓÅÀÍÖÒÀà âÉ ÃÖÒ,

âÉÃÒÖËÀÎ). ÀÌ ÌÃÉÍÀÒÄÄÁÉÓ ÌÉÌÃÄÁÀÒÄ ÀÃÂÉËÄÁÉ ÌÏ ÓÀá-ËÄÏÁÉÈ, ÓÀáÍÀÅ-ÓÀÈÉÁÄÁÉÈ, ÓÅÀÍÄÁÓ ÓÉÓáËÉÓ ÓÀ×ÀÓÖÒÀà ÌÉ-ÖÝÉ ÀÈ ãÀ×ÀÒÉÞÄÄÁÉÓÀÈÅÉÓ. ÀÅÔÏÒÓ áÄËÈ äØÏÍÉÀ 1868 ßËÉÓ ÑÖÒÍÀË ÝÉÓÊÒÉÓ ÏØÔÏÌÁÒÉÓ ÍÏÌÄÒÉ (ßÉÂÍÉ), ÓÀÃÀÝ ÃÀ ÁÄà-ÃÉ ËÉ ÉÚÏ: `ÓÀÓÉÓáËÄ ÓÀÁÖÈÉ ÓÅÀÍÈÀÂÀÍ ÒÀàÅÄËÉ ãÀ ×À ÒÉ ÞÄ-ÄÁÉ ÓÀà ÌÉ..." ÂÀÃÀÓÀÝÄÌ ÀÃÂÉËÄÁÓ ÛÏÒÉÓ, ÆÄÓáÖÒÉÓ áÄÏÁÀÛÉ,

12

ÃÀÓÀáÄËÄÁÖËÉÀÏ ÓÏ×ÄËÉ ÆÖÒÉÀ, ÓßÏÒÄà ÀÌ ÀÃÂÉËÄÁÛÉ ÜÀÍÓ ÓÀáËÄÁÉÓ, ÝÉáÄ-ÊÏÛÊÄÁÉÓ ÃÀ ÓÀÚÃÒÄÁÉÓ ÍÀÍÂÒÄÅÄÁÉÏ, ÍÀÓÏ×ËÀÒÓ ÃÙÄÓ ËÀÆÒÀÛ-É ÄßÏÃÄÁÀ" (ÍÉÑÀÒÀÞÄ, 44). ÈÖ ËÀÆÒÀÛ ÆÖÒÉÀ ÓÀáÄËÉÃÀÍ ÀÒÉÓ ÌÉÙÄÁÖËÉ ËÀ- ÐÒÄ×ÉØÓÉÓÀ ÃÀ -ÉÛ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÓ ÃÀÒÈÅÉÈ, ÌÀÛÉÍ ÀÌ ÓÀáÄËÛÉ ÁÏËÏ ê ÂÒÞÄËÉ ÃÀ ÖÌËÀÖÔÉÀÍÉ ÖÍÃÀ ÉÚÏÓ ËÀ-ÆÒ-óÛ, ÒÀÝ ÃÀÍÀÌÃÅÉËÄÁÉÈ ÀÒ ÅÉÝÉÈ. ÆÄÌÏÓÅÀÍÖÒÉÓ, ÊÄÒÞÏÃ, ÖÛÂÖËÖÒÉÓÀÈÅÉÓ ÃÀÌÀáÀÓÉÀÈÄÁÄËÉ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÐÒÏÝÄÓÄÁÉÓ ÛÄÃÄÂÀà ËÀ-ÆÒ-óÛ ×ÏÒÌÀ ÖÍÃÀ ÂÅØÏÍÏÃÀ. ÈÖ ÄÓ ÀÓÄÀ, ÌÀÛÉÍ ËÀ-ÆÒ-óÛ < *ËÀ- ÆÖÒÉÀ + ÎÛ (<ÉÛ) ×ÏÒÌÉÃÀÍ ÌÉÅÉÙÄÈ. ËÀ- ÐÒÄ×ÉØÓÉÓ ÃÀÒÈÅÀÌ ÆÖÒÉÀ ×ÖÞÉÃÀÍ -Ö- áÌÏÅÀÍÉ ÀÌÏÀÂÃÏ, áÏËÏ ×ÖÞÉÓ -É'ÓÀ ÃÀ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÓ É áÌÏÅÍÉÓ ÛÄÒßÚÌÀÌ À'ÓÈÀÍ À áÌÏÅÀÍÉ ÂÀÀÖÌËÀÖÔÀ ÃÀ ÃÀÀÂÒÞÄËÀ. Á. ÍÉÑÀÒÀÞÄ ÀÌ ÌÉÃÀÌÏÄÁÛÉ ÌÏÉáÓÄÍÉÄÁÓ ËÀÝËÀÅ ÃÀÁ'Ó `ÓÀÝÉËÏÁÄËÉ ÚÀÍÀ", ÉÌÉÔÏÌ ÃÀÒØÌÄÅÉÀ, ÒÏÌ ÝÄÍÄËÄÁÉ ÃÀ ÆÄÓáÏÄËÄÁÉ ÄÒÈÌÀÍÄÈÓ ÄÝÉËÄÁÏÃÍÄÍ (ÍÉÑÀÒÀÞÄ, 29). ÀÙÍÉÛÍÖË ÔÏÐÏÍÉÌÛÉ ËÀ- ÂÀÌÏÉÚÏ×À, ÞÉÒÉÀ - ÝËÀæ < ÓÅÀÍ. ÝÉËÀæ, ÛÃÒ. ØÀÒÈÖËÉ ÝÉËÀÏÁÀ.

ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ ÛÄÍÀÊÀÃÉÓ âÉÃÒÖËÀ'Ó ÓÀÈÀÅÄÛÉ ÉÚÏ ÀÃÒÄ ÌàÉÃÒÏà ÃÀ ÓÀ á ËÄÁÖËÉ, ÃÙÄÓ ÖÊÅÄ ÃÉÃÉ ÍÀÓÏ×ËÀÒÉ ÃÀ ÓÀÞÏÅÀÒÉ ËÀ×ÖÒ ̀ ÓÀ×ÖÒÄ". À. ÏÍÉÀÍÉÓ ÔÄØÓÔÄÁÛÉ ÅÊÉÈáÖËÏÁÈ: ËÀ×ÖÒÉÃÀÍ ÌÏÌÃÉÍÀÒÄ ßÚÀËÉ âÉÃÖÒ, âÉÃÒÖËÀÎ ÃÀ ÝÄÍÉÃÀÍ ÌÏÌÃÉÍÀÒÄ ÌÝÉÒÄ ÌÃÉÍÀÒÄ ÝÄÍÛÖÒ ÄÒÈÃÄÁÉÀÍ ËÀÛáÄÈÉÓ ÈÀÅÛÉ ÃÀ ÛÄÄÒÈÄÁÉÓ ÀÃÂÉËÓ ÄßÏÃÄÁÀ ËÀ-ÎÄÛáæ `ÓÀÄÒÈÏ", ÒÏÌÄËÛÉÝ ËÀ- ÃÀÍÉÛÍÖËÄÁÉÓ ÐÒÄ×ÉØÓÉÀ, {Î}ÄÛáæ/Ö `ÄÒÈÉ" ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ. Ä. É. ËÀ-ÎÄÛáæ ÍÉÛÍÀÅÓ `ÛÄÓÀÄÒÈÄÁÄË", `ÂÀÓÀÄÒÈÉÀÍÄÁÄË" ÀÃÂÉËÓ. ÓßÏÒÄà ÀØÄÃÀÍ ÖßÏÃÄÁÄÍ ÝáÄÍÉÓßÚÀËÓ ÁÀËÓÆÄÌÏÖÒÀà ËêÛáæÉÒ, ËÀÛáÖÒÀà ËêÛáÖÒ ÃÀ ËÄÍÔÄáÖÒÀà ËÀáæÉÒ, ËÀÛáÉÒ ÓÀáÄËÓ.

ÌÈÀÓ, ÓÀÉÃÀÍÀÝ ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ ÄÒÈ-ÄÒÈÉ ÛÄÍÀÊÀÃÉ ÉÙÄÁÓ ÓÀÈÀÅÄÓ ÌÀÜá×-ÀÒ `ÜÀÍÜØÄÒÄÁÉ" ÄßÏÃÄÁÀ. ÌÀÜáÀ× `ÜÀÍÜØÄÒÉ", -ÀÒ ÌÒÀÅËÏÁÉÈÉ ÒÉÝáÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ.

13

ÐÉÒÅÄËÉ ÓÀÆÏÂÀÃÏÄÁÀ, ÃÉÃÉ áÄÏÁÀ, ÒÏÌÄËÓÀÝ ÝáÄÍÉÓßÚÀËÉ ÜÀÌÏÖÃÉÓ, ËÀÛáÄÈÉÀ, ÓÅÀÍ. ËêÛá. ÒÀÃÂÀÍ áÌÏÅÍÉÓ ÓÉÂÒÞÄ ÌÏÒ×ÄÌÀÈÀ ÌÉãÍÀÆÄ ÓÅÀÍÖÒÛÉ áÛÉÒÀà ÏÒÉ áÌÏÅÍÉÓ ÛÄÒßÚÌÉÓ ÛÄÃÄÂÉÀ, ÛÄÉÞËÄÁÀ ËêÛá ÔÏÐÏÍÉÌÛÉ ÂÀÌÏÅÚÏÈ ËÀ- ÐÒÄ×ÉØÓÉ, -ÀÛá ÊÉ ×ÖÞÄÀ. ÀÌ ×ÖÞÉÓ ÌØÏÍÄ ÓáÅÀ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉÝ ÀÒÓÄÁÏÁÓ ËÀÛáÖÒÉÓ (ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ) áÄÏÁÀÛÉ. ÌÀÂ. ËÄËêÛáÀ `ÓÀËÀÛáÄÈÏ" ÌÈÉÓ ÓÀáÄËÉÀ, ÒÏÌÄËÉÝ ÛÄÉÞËÄÁÀ ÀÓÄ ÃÀÉÛÀËÏÓ *ËÄ-ËÀ-

ÀÛá-À. ÓÏ×ÄË ÜÉáÀÒÄÛÓ ÂÅÄÒÃÆÄ ÜÀÌÏÖÃÉÓ ÌÏÆÒÃÉËÉ ÌÃÉÍÀÒÄ ÀÛáÀÛÖÒ < *ÀÛá-À{Û }-ÛÖÒ, ÀØÀÝ -ÀÛá ÞÉÒÉ ÂÀÌÏÉÚÏ×À. ÀÛá- ÂÀÌÏÉÚÏ×À ÔÏÐÏÍÉÌ ÀÛá-ÀÍ-ÀÛ `ÀÛáÀÍÀÓÉ" ×ÏÒÌÀÛÉÝ. ÀÒÓÄÍ ÏÍÉÀÍÉÓ ÔÄØÓÔÉÓ ÝÍÏÁÉÈ, ÄÓ ÞÅÄËÉ ÍÀÓÏ×ËÀÒÉÀ, ÓÀÃÀÝ ÓÀÝáÏÅÒÉÓÉÓ ÍÀÍÂÒÄÅÄÁÉ ÃÙÄÓÀÝ ÜÀÍÓ.

ËêÛá < *ËÀ-ÀÛá `ËÀÛáÄÈÉ", Å×ÉØÒÏÁÈ, ÃÀÓÀÛÅÄÁÉÀ ÃÀÅÖÊÀÅÛÉÒÏÈ `ÌÀÔÉÀÍÄ ÓÅÀÍÄÈÉÓÀ ÊÒÄÁÉÓÀÎ"-ÛÉ ÍÀáÓÄÍÄÁ ÓÀáÄËÓ ÃÀ ÂÅÀÒÓ. ÌÀÔÉÀÍÄÛÉ ÏÒãÄÒÀÀ ÃÀÓÀáÄËÄÁÖËÉ ÓÀÊÖÈÀÒÉ ÓÀáÄËÉ ÀÛÀá-À. ÁÏËÏ -À'Ó Ì. ØÀËÃÀÍÉ ÊÍÉÍÏÁÉÈÉÓ ÓÀÄÒÈÏØÀÒÈÖË -À'à ÌÉÉÜÍÄÅÓ (ØÀËÃÀÍÉ, 1969, 130). ÀØÅÄ ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ ÀÌ ÓÀáÄËÉÓÀÂÀÍ ÍÀßÀÒÌÏÄÁÉ ÂÅÀÒÉÓ ÓáÅÀÃÀÓáÅÀ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÅÀÒÉÀÍÔÄÁÉ: ÀÛÄá-ÉÀÍÉ ÂÅáÅÃÄÁÀ ÛÅÉÃãÄÒ, ÀÛÀá-

ÉÀÍÉ ÄØÅÓãÄÒ, áÏËÏ ÀÛá-ÉÀÍÉ, ×ÖÞÄÛÉ áÌÏÅÍÉÓ ÂÀÒÄÛÄ, ÒÅÀãÄÒ. ÓÀÅÀÒÀÖÃÏÀ, ËêÛá ÔÏÐÏÍÉÌÉ ÖÊÀÅÛÉÒÃÄÁÏÃÄÓ ÀÌ ÂÅÀÒÓ ÈÖ ÓÀÊÖÈÀÒ ÓÀáÄËÓ. ËêÛá ÛÄÉÞËÄÁÀ ÂÀÍÅÌÀÒÔÏÈ, ÒÏÂÏÒÝ ÓÀ-ÀÛá-

ÉÀÍ-Ï ÀÃÂÉËÉ, ÓÀÃÀÝ ÀÛá-ÉÀÍÄÁÉ ÝáÏÅÒÏÁÃÍÄÍ. ÀÍ ÄÓ ÔÏÐÏÍÉÌÉ ÌÉÖÈÉÈÄÁÃÄÓ ÌÀÈ Ì×ËÏÁÄËÏÁÀÛÉ ÀÒÓÄÁÖË áÄÏÁÀÆÄ. ËêÛá'Ó ÖÍÃÀ ÖÊÀÅÛÉÒÃÄÁÏÃÄÓ ÂÅÀÒÄÁÉ ËÀÛáÉ, ÌÏËÀÛáÉÀ ÃÀ ËÀÓáÉ-

ÛÅÉËÉ.ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ Á. ÍÉÑÀÒÀÞÉÓ ÌÏÓÀÆÒÄÁÀ ËêÛáÖÒ'ÉÓ áÄÏÁÀÛÉ

ÄÒÈ-ÄÒÈÉ ÃÉÃÉ ÓÏ×ËÉÓ ÜÉáÀÒÄÛÉÓ ßÀÒÌÏÌÀÅËÏÁÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ. ÀÌ ÓÏ×ËÉÓ ÌÝáÏÅÒÄÁËÄÁÉÓ ÖÌÄÔÄÓÉ ÍÀßÉËÉ ãÀÍáÏÈËÄÁÉ ÀÒÉÀÍ. ÜÉáÀÒÄÛÉ ÉÌÉÔÏÌ ÃÀÒØÌÄÅÉÀ, ÒÏÌ ÀáËÀÍÃÄËÉ ãÀÍáÏÈÄËÉ ÀÃÒÄ ÜÉáËÀÞÄ ÚÏ×ÉËÀ ÂÅÀÒÀà (ÍÉÑÀÒÀÞÄ, 30). Ä. É. ÓÅÀÍ. ÜÉáÒëÛ <

14

*ÜÉáËÀÞÄ-ÀÒ-ÄÛ. ÓÀÚÖÒÀÃÙÄÁÏÀ, ÒÏÌ -ÄÛ ÍÀÈ. ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ ÞÉÒÉÈÀÃÀà ÌÒÀÅËÏÁÉÈÉ ÒÉÝáÅÉÓ ×ÏÒÌÄÁÓ ÄÒÈÅÉÓ. ÂÅÀÒÉÃÀÍ ÃÀÊÀÒÂÖËÉÀ -ËÀÞÄ- ÃÀ ÀÒÀ ÌÒ. ÒÉÝáÅÉÓ ÍÉÛÍÉÓÄÖËÉ -À.

ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓÀ ÃÀ ÌÉÓÉ ÛÄÍÀÊÀÃÄÁÉÓ _ ÚÏÒÖËÃÀÛÉÓ, ÆÄÓáÏÓ, âÉÃÖÒÉÓ, ËÀ×ÖÒÉÓ _ ÌÝáÏÅÒÄÁËÄÁÓ ÃÀ ËÀÛáÄËÄÁÓ ÌàÉÃÒÏ ÖÒÈÉÄÒÈÏÁÀ äØÏÍÉÀÈ ÒÀàÀ-ËÄÜáÖÌÈÀÍ ÀØ ÌÃÄÁÀÒÄ ÌÈÄÁÆÄ ÉÚÏ ÂÀÃÀÓÀÓÅËÄËÄÁÉ: ÙÄÁÈÀÍ, àÉÏÒÀÓÈÀÍ, ÓÀÃÌÄËÈÀÍ, ÏÒÁÄËÈÀÍ ÃÀ ÓáÅÀ ÓÏ×ËÄÁÈÀÍ, áÛÉÒÉ ÌÉÌÏÓÅËÀ ÃÀ ÍÀÝÍÏÁ-ÌÄÂÏÁÒÏÁÀ ÀÊÀÅÛÉÒÄÁÃÀÈ ÄÒÈÌÀÍÄÈÈÀÍ. ÂÀÃÌÏÝÄÌÉÈ, ËÀ-

×ÖÒÛÉ ÌÏÓÀáËÄÏÁÀ ØÀÒÈÖËÀà ËÀÐÀÒÀÊÏÁÃÀ, ÙÄÁÓÀ ÃÀ àÉ ÏÒÀ ÛÉ ÓÅÀÍÖÒÀÃ. ÖÍÃÀ ÀÙÉÍÉÛÍÏÓ, ÒÏÌ ÀÌ ËÄÂÉÏÍÛÉ ÓÅÀÍÖÒÉ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉÓ ÂÅÄÒÃÉÈ, áÛÉÒÀà ÂÅáÅÃÄÁÀ ØÀÒÈÖËÉ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉÝ. ÌÀÂ.: ÓÏ×. ÀáéËÛÄÍ, ÛÃÒ. ØÀÒÈ. `ÀáÀËÛÄÍÉ", ÓÀÃÀÝ ÍÄÌÓÀÞÄÄÁÉ ÃÀ ÀÁÀÛÉÞÄÄÁÉ ÓÀáËÏÁÄÍ. ÓÏ×ÄËÉ ÍÀÝîË (ÛÃÒ. ØÀÒÈ. ÍÀ-ÝÅÀË-É), ÁÀÊÖÒÀÞÄÄÁÉÈ ÀÒÉÓ ÃÀÓÀáËÄÁÖËÉ. ÓÏ×. ÙÏÁ-É (ÛÃÒ. ÙÄÁ-É), ÀØ ÂÀÂÍÉÞÄÄÁÉ ÃÀ ÊÀÍÃÄËÀÊÄÁÉ ÝáÏÅÒÏÁÃÍÄÍ. ÓÏ×. ÌÀáêÛ-ÛÉ (ÛÃÒ. ÓÅÀÍ ÌÀáÄ `ÀáÀËÉ" *ÌÀ-áÄ-ÀÛ `ÀáËÉÓ"), ÞÉÒÉÈÀÃÀÃ, àÄËÉÞÄÄÁÉ ÝáÏÅÒÏÁÄÍ. ÄÒÈ-ÄÒÈ ÌÈÀÓ ÓÀ-ÚÉ×ÉÀÍÏ äØÅÉÀ. ÝÍÏÁÉËÉÀ, ÒÏÌ ËÀÛáÄÈÉÓ ÁÀÔÏÍÄÁÀà ÚÉ×ÉÀÍÄÁÉ ÌÏÉáÓÄÍÄÁÉÀÍ. ÚÉ×ÉÀÍÄÁÉ ÛÄÌÃÄ ÂÄËÏÅÀÍÄÁÓ ÛÄÖÝÅËÉÀÈ, ÂÄËÏÅÀÍÄÁÉ ÊÉ ÃÀÃÉÀÍÓ ÃÀ ÌÈÄË ØÅÄÌÏÓÅÀÍÄÈÓ ËÀÛáÄÈÉÓ ÈÀÅÉÃÀÍ ÌÖÒÉÓ áÉÃÀÌÃÄ ÓÀÃðà ÛÅðÍ'Ó `ÓÀÃÀÃÉÀÍÏ ÓÅÀÍÄÈÓ" ÖßÏÃÄÁÃÍÄÍ. ÒÀàÉÓÀÊÄÍ ÄÒÈ ÂÀÃÀÓÀÓÅËÄËÆÄ ÅÉßÒÏ ÀÃÂÉËÓ, ÊËÃÄÄÁÓ ÛÖÀ, ÚÄËÉà äØÅÉÀ, ÛÃÒ. ØÀÒÈ. ÚÄËÉ, -Éà ÊÍÉÍÏÁÉÈÉÓ ÓÖ×ÉØÓÉÀ. ËÀ×ÖÒÉÓ ÈÀÅÆÄ ÌÃÄÁÀÒÄ ÌÈÀÓ ÂÏÒÀ, áÏËÏ ÌÉÓ ÂÀÂÒÞÄËÄÁÀÓ ÂÏÒÉÁÏËÏ ÄßÏÃÄÁÀ. ÓÏ×ÄË ÍÀÝÖËÓ ÄÓÀÆÙÅÒÄÁÀ ÌÈÀ ÓÀ-ÝÉË-Ï. ÄÓ ÀÃÂÉËÉ ÓÅÀÍÄÁÓ ÃÀ ÒÀàÅÄËÄÁÓ ÛÏÒÉÓ ÚÏ×ÉËÀ ÓÀÝÉËÏ. ÀØÅÄ ÌÈÉÓ ÊÀËÈÀÓ ÒÏÚÀË äØÅÉÀ, ÒÏÌÄËÉÝ ÃÉà ØÅÉÀÍ-ÁÀËÀáÉÀÍÉ ÀÃÂÉËÉÀ, ÛÃÒ. ÒÀàÖËÉ ÒÏÚÍÀÒÉ // ËÏÚÍÀÒÉ _ ̀ ÃÉÃÉ ËÏÃÄÁÉÓ ÜÀÌÏÍÀÆÅÀÅÉ" (ÊÏÁÀáÉÞÄ 1987). ÀÌ ÌÉÃÀÌÏÄÁÛÉ ÄÒÈ ÀÃÂÉËÓ ÂÉÏÒÂÉêÍÉ ÄßÏÃÄÁÀ, ÍÀÝÖËÄËÄÁÉÓ (ÓÏ×ÄËÉÀ) ÝÍÏÁÉÈ,

15

ÄÓ ÌÈÀ ÂÉÏÒÂÏÁÉÀÍÓ ÄÊÖÈÅÍÏÃÀ. ÛÃÒ. ØÀÒÈ. ÂÉÏÒÂÏÁÉÀÍÉ > ÓÅÀÍ. ÂÉÏÒÂÉêÍÉ. ÀØÅÄÀ ÔÏÐÏÍÉÌÉ ØÅÀÓÀÊÖÍàÄËê ÁÄÜ, ÀÌ ÓÀáÄËÛÉ ØÀÒÈÖËÉÀ ØÅÀ, áÏËÏ ÁÄÜ ÓÅÀÍ. ` ØÅÀ", ÓÀÊÖÍàÖËÀ ÛÄÉÞËÄÁÀ ÉÂÉÅÄ ÉÚÏÓ, ÒÀÝ ÒÀàÖËÉ ÓÀÊæÉÍàÉÀËÏ _ `ÌÏßÚÏÁÉËÏÁÀ, ÒÉÈÀÝ ØÀÍÀÏÁÄÍ, ÓÀØÀÍÄËÀ", ÛÃÒ. ÊÅÉÍàÉÀËÉ, ÒÀà. `ØÀÍÀÏÁÀ" ÊÅÉÍàÉÀËÏÁÓ `ØÀÍÀÏÁÓ". ÓÀØÉÀÍÏÆÄ ÊÅÉÍàÉËÏÁÃÉÈ (ÊÏÁÀáÉÞÄ, ÉØÅÄ) ØÅÀ ÓÀÊÖÍàÄËÀ _ ØÅÀ ÓÀØÀÍÄËÀÓ ( ØÅÀ, ÒÏÌÄËÉÝ ØÀÍÀÏÁÓ) ÖÍÃÀ ÍÉÛÍÀÅÃÄÓ. -æÉ ÊÏÌÐËÄØÓÉ áÛÉÒÀà ËÀÛáÖÒ ÃÉÀËÄØÔÛÉ, ÛÄÒßÚÌÉÓ ÛÄÃÄÂÀà -Ö- áÌÏÅÀÍÓ ÂÅÀÞËÄÅÓ. ÓÏ×ÄË ÌÀáÀÛ'ÛÉ ÚÀÍÄÁÓ ÛÏÒÉÓ ÌÉÌÀÅÀË ÂÆÀÓ ÏÒÙÏÁ `ÏÒÙÏÁÄ" ÄßÏÃÄÁÀ.

ËÀÛáÄÈÛÉ: ÀáÀËÛÄÍÉ, ÌÀáÀÛÉ, ÍÀÝÖËÉ, ËÀÛáÒÀÛÉ ÛÀÒÀ ÂÆÉÃÀÍ ÌÀÙËÏÁÆÄ ÃÀÓÀáËÄÁÖËÉ ÓÏ×ËÄÁÉÀ. ÂÆÀÓ, ÀÙÌÀÒÈÓ ÀÌ ÓÏ×ËÄÁÉÓÀÊÄÍ ÌÉÌÀÅÀËÓ ÊÀÜ-ÀÒ `ÀÙÌÀÒÈÄÁÓ" ÖßÏÃÄÁÄÍ. -ÀÒ ÌÒÀÅËÏÁÉÈÉ ÒÉÝáÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉÀ. ÂÀÌÏÉÚÏ×À ÊÀÜ- ̀ ÀÙÌÀÒÈÉ", ÆÌÍÓ. `ÆÄÆÄ, ×ÄáÆÄ ÆÄÆÄÖËÀÃ, ÌÀÙËÀ, ÀÙÌÀÒÈ-ÀÙÌÀÒÈ" (ÈÏ×ÖÒÉÀ, ØÀËÃÀÍÉ, 2000). ÊÀÜÌÄÒÃÄ `×ÄáÆÄ ÌÃÂÏÌÉ", ÂÀÃÀÔ. ÓÖ×ÒÉÓ ÌÏÌÓÀáÖÒÄ. ÀËðÒ ÓÂÀ áÄÂÍÉá ÔÀÁðÂÓ ÊÀÜÖÛ (ÁØ. 79) `ÄÓÄÍÉ ×ÄáÆÄ (×ÄáÉÈ) ÃÀÃÂÄÁÉÀÍ ÔÀÁËÀÓÈÀÍ". ÛÃÒ. ÊÀÜ-À (ËÄÜá., ÌÏá., ×Û., ÌÈÉÖË.) ̀ ßÅÉÅÉ, ÊÀÍàÉ, ÁÀÒÞÀÚÉ... ÓÀØÏÍËÉÓ ÀÃÀÌÉÀÍÉÓ ×ÄáÉ" (ÙËÏÍÔÉ 1984).

ÓÏ×ÄË ÍÀÝÖËÉÓ ÌáÀÒÄÓ ÍÀÓÏ×ËÀÒÓ ÀËÐÉÖÒ ÆÏÍÀÛÉ ÉßËÀÊÀÜ `ÉßÉÓ ÀÙÌÀÒÈÉ" ÄßÏÃÄÁÀ, ÒÀàÀÛÉÀ ÓÏ×ÄËÉ ÉßÉ. ÉÓ ÛÄÉÞËÄÁÀ ÃÀÅÖÊÀÅÛÉÒÏÈ ÓÅÀÍ. æÉß'Ó `ÂÏÒÀÊÉ, ÁÏÒÝÅÉ, ÌÀÙËÏÁÉ" (Éß < æÉß). æÉßÑÉ ÉÆÂÄá (ËÍÔ.) `ÂÏÒÀÊÆÄ ÝáÏÅÒÏÁÄÍ". ÛÄÉÞËÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒÛÉ -æ- ÈÀÅÊÉÃÖÒ ÐÏÆÉÝÉÀÛÉ ÂÀÜÄÍÉËÉ ÉÚÏÓ.

ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ ÔÏÐÏÍÉÌÉ ÖËÉÛ, ÒÏÌÄËÉÝ ÌÃÄÁÀÒÄÏÁÓ ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ ÌÀÒãÅÄÍÀ ÌáÀÒÄÓ ÓÏ×ÄË ÌÀáÀÛÉ'Ó ÈÀÅÆÄ. ÀØ ÃÂÀÓ ÖÞÅÄËÄÓÉ ÄÊËÄÓÉÀ ÖËÛÀ ÈêÒÉÂÆÄË `ÖËÉÛÉÓ ÌÈÀÅÀÒÀÍÂÄËÏÆÉ", ÓÀÃÀÝ ÉÌÀÒÈÄÁÀ ÒÄËÉÂÉÖÒÉ ÃÙÄÓÀÓßÀÖËÉ ÖËÉÛÏÁ `ÖËÉÛÏÁÀ". Á. ÍÉÑÀÒÀÞÄÓÈÀÍ ÀÙÍÉÛÍÖËÉÀ, ÒÏÌ äÖËÉÛ, æÉËÉÛ ÃÙÄÓÀÓßÀÖËÉ ÉÝÉÀÍ ÌÄÓÔÉÉÓ, ËÀÛáÄÈÉÓ

16

ÃÀ ËÄÍÔÄáÉÓ ÓÀÆÏÂÀÃÏÄÁÀÛÉ. ÄÓ ÃÙÄ ØÀÒÈÖËÉ ÓÀÄÊËÄÓÉÏ ÊÀËÄÍÃÒÉÈ ÄÌÈáÅÄÅÀ ÓÖËÈÀ ÛÀÁÀÈÓ, ÓÖËÈÀÏÁÀÓ. ÌÄÏÒÄ ÃÙÄÓ, ÊÅÉÒÀÓ, ÓÖËÈÌÏ×ÄÍÏÁÀÀ. ÀÌÀÓÈÀÍ ÃÀÊÀÅÛÉÒÄÁÉÈ Á. ÍÉÑÀÒÀÞÄ ÌÏÂÅÉÈáÒÏÁÓ ÞÅÄËÉ ÓÉÌÙÄÒÉÓ ÔÄØÓÔÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ. ÞÀËÉÀÍ ÀÃÒÄ ÄÍÂÖÒÉÓ ÓÀÈÀÅÄÛÉ ÌÈÀÓ ÌÏÓßÚÃÀ ÃÉÃÉ ÌÚÉÍÅÀÒÉ, ÒÏÌÄËÓÀÝ ÄÍÂÖÒÉ ÃÀÖÂÖÁÄÁÉÀ. ÓÖËÈÀ ÛÀÁÀÈÓ ÃÀÂÖÁÄÁÖË ßÚÀËÓ ÚÉÍÖËÉ ÃÀÖÞÒÀÅÓ, ÉÌÃÄÍÀà ÃÉÃÉ ÚÉÍÖËÉÀÍ-ØÅÉÀÍÉ ÌÄßÚÄÒÉ ßÀÌÏÓÖËÀ ÈÀÅØÅÄ, ÒÏÌ ÌÈÄËÉ ÆÄÌÏÓÅÀÍÄÈÉÓ ÓÏ×ËÄÁÉ ßÀÖËÄÊÀÅÓ. ÄÓ ÌÏÅËÄÍÀ ÀÙßÄÒÉËÉÀ ÌÄÒÉ ÂÖãÄãÉÀÍÉÓ, ÀÊÀÊÉ ÛÀÍÉÞÉÓ ÃÀ ÅÀÒËÀÌ ÈÏ×ÖÒÉÀÓ ÌÉÄÒ ÛÄÃÂÄÍÉË ÓÅÀÍÖÒ ÐÏÄÆÉÀÛÉ. ÀØ ÏÒÉ ÅÀÒÉÀÍÔÉÀ ÛÄÔÀÍÉËÉ, ÏÒÉÅÄÓ äØÅÉÀ äéËÛÀ ÓÀ×ÔÉÍ `ÓÖËÉÓ ÛÀÁÀÈÉ". ÀÌÀÅÄ ÃÙÄÓ ÉáÃÉÀÍ ÀÌ ÃÙÄÏÁÀÓ, ËÄÍÔÄáÛÉ ÓÏ×ÄË ËÄâæÃÀÒÄÛ'ÛÉ, ÐÀÔÀÒÀ ÄÊËÄÓÉÀÛÉ, ÒÏÌÄËÓÀÝ æÉËÉÛÉ ãÂéÒðÂÉË äØÅÉÀ `ÓÖËÉÓ ßÌÉÍÃÀ ÂÉÏÒÂÉ". ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ, ÒÏÌ ÀÌ ÄÊËÄÓÉÉÓ ÓÉÌÝÉÒÉÓ ÂÀÌÏ, ßÌÉÍÃÀ ÂÉÏÒÂÉÓ ÌÏÉáÄÍÉÄÁÄÍ ÊÍÉÍÏÁÉÈÉ ×ÏÒÌÉÈ ãÂéÒðÂ-ÉË. ÉØÍÄÁ ÓÖËÈÀ ÛÀÁÀÈÓ ÌÀÒÈËÀÝ ÌÏáÃÀ ÀØ ÀÙßÄÒÉËÉ ÓÀÛÉÍÄËÉ ÓÔÉØÉÀ, ÀÌÉÔÏÌ ÀÌ ÃÙÄÓ, ÂÀÒÃÀÝÅËÉËÈÀ ÓÖËÄÁÉÓ ÌÏáÓÄÍÉÄÁÉÓ ÂÀÒÃÀ, ÄÅÄÃÒÄÁÉÀÍ Ö×ÀËÓ, ßÌÉÍÃÀ ÂÉÏÒÂÉÓ, ÌÈÀÅÀÒÀÍÂÄËÏÆÓ, ßÚÀË ÃÉ ÃÏÁÉÓ, ÌÄßÚÄÒÉÓÀ, ÌÉßÉÓÞÅÒÉÓÀÂÀÍ ÃÀ, ÓÀÄÒÈÏÃ, ÓÔÉ-ØÉ ÉÓÀÂÀÍ ÃÀÝÅÀÓ. ÒÀÝ ÛÄÄáÄÁÀ ÁÆ. äéËÉÛ, ËÛá. ÖËÉÛ, ËÍÔ. æÉËÉÛ'Ó, ÖÊÀÅÛÉÒÃÄÁÀ ØÀÒÈÖË ÓÖËÓ, ÓÖËÉÓ ×ÏÒÌÀÓ. ØÀÒÈ. -ÉÓ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÓ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÉÀ ÓÅÀÍ. -ÉÛ. ÈÀÅÊÉÃÖÒÉ Ó- ÃÀÊÀÒÂÖËÉÀ ÌÈÄË ÓÅÀÍÖÒÛÉ. ËÀÛáÖÒ ÃÉÀËÄØÔÛÉ ÌÉÅÉÙÄÈ ÖËÉÛ, ËÄÍÔÄáÖÒÛÉ ÛÄÓÀÁÀÌÉÓÀà _ ÖÌËÀÖÔÉÀÍÉ æÉËÉÛ, áÏËÏ ÁÀËÓÆÄÌÏÖÒÛÉ _ ÒÀÌÃÄÍÀÃÌÄ ÂÀÍÓáÅÀÅÄÁÖËÉ äéËÉÛ ×ÛÅÉÍÅÉÄÒÉ ÛÄÌÀÒÈÅÉÈ ÃÀ Ö'Ó ÍÀßÉËÏÁÒÉÅÉ ÒÄÃÖØÝÉÉÈ; ÛÃÒ: ØÀÒÈ. ÖÍÀÂÉÒÉ, ÓÅÀÍ., ÆÓ. äÉÍÂÉÒ/äéÍÂÉÒ, ËÛá. ÖÍÂÉÒ. äéËÉÛ, ÖËÉÛ, æÉËÉÛ ÍÉÛÍÀÅÓ `ÓÖËÉÓ", ÄÓ ×ÏÒÌÄÁÉ ÉØÝÀ ÒÏÂÏÒÝ ÄÊËÄÓÉÉÓ, ÀÓÄÅÄ ÓÖËÈÀÏÁÉÓ, ÌÉÝÅÀËÄÁÖËÈÀ áÓÄÍÄÁÉÓ ÃÙÉÓ, ÓÖËÈÀ ÛÀÁÀÈÉÓ ÀÙÓÀÍÉÛÍÀÅ ÔÄÒÌÉÍÀÃ. áÏËÏ ÖËÛÀ ÈÀÒÉÂÆÄË ÄÔÉÌÏËÏÂÉÖÒÀà ÉØÍÄÁÀ `ÓÖËÉÓ ÌÈÀÅÀÒÀÍÂÄËÏÆÉ".

17

ÓÏ×ÄË ÓÀÓÀÓÛÉ ÓÀÖÊÄÈÄÓÏ ßÚÀÒÏà ÉÈÅËÄÁÀ ËÄÊëÓÀÒÉÄË {ËÉÝ} `ÓÀÊÄÉÓÒÏ ßÚÀËÉ". ËÄÍÔÄáÉÓ ÌÀáËÏÁËÀà ÌÃÄÁÀÒÄÏÁÓ ÌÈÀ, ÓÀÞÏÅÀÒÉ ÔæÉÁËðÊÄÓðÒ ̀ áÄÏÁÀ ÓÀÊÄÉÓÒÏ". ÌÈÀÝ ÃÀ ßÚÀÒÏÝ ÉÈÅËÄÁÀ ÓÀÖÊÄÈÄÓÏÃ, ÉÌÃÄÍÀà ÊÀÒÂÉÀ, ÒÏÌ ÊÄÉÓÒÉÓ ÓÀÊÀà ÒÉ-ÓÉÀÏ, ÀËÁÀÈ ÀÌÀÍ ÂÀÍÀÐÉÒÏÁÀ ÀÌÂÅÀÒÉ ÓÀáÄËÄÁÉÓ ÃÀÒØÌÄÅÀ.

ÃÀÁÀ ËÄÍÔÄáÓ ÜÀÌÏÖÃÉÓ ÏÒÉ ÌÏÆÒÃÉËÉ ÌÃÉÍÀÒÄ âÄËÄÃ-

ÖÒÀ ÃÀ ËÀÓÊÀÃ-ÖÒÀ, ÏÒÉÅÄ ÌÃÉÍÀÒÉÓ ÓÀáÄËÛÉ ÂÀÌÏÉÚÏ×À äÉÃÒÏÍÉÌÄÁÉÓ ÌÀßÀÒÌÏÄÁÄËÉ ÓÀÄÒÈÏ ØÀÒÈÅÄËÖÒÉ -ÖÒÀ ÓÖ×ÉØÓÉ. âÄËÃÖÒÉÓ ÆÄÌÏ ÃÉÍÄÁÀ ÜÀÌÏÖÃÉÓ ÓÏ×. âÄËÄÃ-Ó, ÀÌÉÔÏÌ ÄßÏÃÄÁÀ ÀÌ ÌÃÉÍÀÒÄÓ âÄËÄÃÖÒÀ.

ÌÃÉÍÀÒÄ ËÀÓÊÀÃ-ÖÒ-À'Ó áÄÏÁÀ ÞÀËÉÀÍ ÅÉßÒÏ ÃÀ ÝÉ ÝÀ ÁÏ-ÊËÃÉ ÀÍÉÀ. ÀØ ÓÏ×ËÄÁÉ ÀÒ ÂÅáÅÃÄÁÀ, ÈÖ ÀÒ ÜÀÅÈÅËÉÈ ËÄÍÔÄáÈÀÍ ÀáËÏÓ ÛÄÃÀÒÄÁÉÈ ×ÀÒÈÏ ÀÃÂÉËÆÄ, ÀÌÀÅÄ ÓÀáÄËßÏÃÄÁÉÓ ÓÏ×ËÉÓ ËÀÓÊÀÃÖÒÀ'Ó, ÓÅÀÍ. ËÀÓÊÀÃÀÒ'ÉÓ ÀÒÓÄÁÏÁÀÓ.

ÓÏ×ËÉÓ ÃÀ ÌÃÉÍÀÒÉÓ ÓÀáÄËßÏÃÄÁÉÓ ßÀÒÌÏÌÀÅËÏÁÉÓ ÃÀ ÓÀÃ-ÂÄÍÀà ÀÒÓÄÍ ÏÍÉÀÍÉÓ ÔÄØÓÔÄÁÛÉ, ÅÉßÒÏ, ÊËÃÏÅÀÍÉ áÄÏÁÉÓ ÀÙ ÓÀ-ÍÉÛ ÍÀÅÀÃ, ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏ ÔÄÒÌÉÍÉÀ ÃÀÃÀÓÔÖÒÄÁÖËÉ. ËÄÜáÖÌÉÓÀ ÃÀ ØÅÄÌÏÓÅÀÍÄÈÉÓ ÓÀÆÙÅÒÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ ÍÀÈØÅÀÌÉÀ: ÂÀÓÊÀà âÄÅ ËÉ

É ÎÄÒÖ ÊÏãÀ ÍëÓÂÀ ËêÛáÖÒÉ ËÉÝ, ÅÄÃÛÅ áÀÓÊÃÀ, ÄÛ ÍÀáÅßÉ

ËÉ (ÏÍÉÀÍÉ, 1979, 216) `ÅÉßÒÏ (ÞËÉÅÓ ÂÀÓÀÔÄÅÉ) áÄÅÉÀ ÃÀ ÏÒ ÊËÃÄÓ ÛÏÒÉÓ ËÀÛáÖÒÉÓ (ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ) ßÚÀËÉ, ÞËÉÅÓ ÄÔÄÅÀ ÉÓÄ ÅÉßÒÏÀ". ÀØÅÄ ÓÏ×ÄË áÏ×ÖÒÈÀÍ ÂÀÃÄÁÖËÉ áÉÃÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ ßÄÒÓ: ÌëæÀÒ ÂÀÓÊÀà ÀÂÉØÀ áêÆ ÁÏÂ, ÏÃÏ ÉÛÂÍê ÞæÉÒà ÂÀÒ ÄÌÄ

ËÉ áÏÜÀ ËÀÁÏ ËêÛáÖÒÉ ËÉÝØÀ (ÏÍÉÀÍÉ, ÉØÅÄ, 201). `ÓÀÊÌÀÏà ÅÉßÒÏ (ÂÀÓÀÔÄÅ) ÀÃÂÉËÆÄÀ ÂÀÃÄÁÖËÉ áÉÃÉ, ÈÏÒÄÌ, ÓáÅÀÂÀÍ ÉÛÅÉÀÈÀà (ÞÅÉÒÀÃ) ÀÒÉÓ áÉÃÉÓ ÂÀÓÀÃÄÁÉ ÀÃÂÉËÉ (ÓÀáÉÃÄ) ËÀÛáÖÒÉÓ (ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ) ßÚÀËÆÄ". ÜÅÄÍÈÅÉÓ ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ ÂÀ- ÓÊÀà `ÅÉßÒÏ, ÞËÉÅÓ ÂÀÓÀÔÄÅÉ ÊËÃÏÅÀÍÉ áÄÏÁÀ".

ÀÙÍÉÛÍÖËÉ ÔÄÒÌÉÍÉÓ - ÓÊÀÃ- ×ÖÞÄ ÖÍÃÀ ÖÊÀÅÛÉÒÃÄÁÏÃÄÓ ÓÅÀÍÖÒ ËÉ- ÓÊéà `ÃÀÔÄÅÀ", ËÀ- ÓÊéà `ÃÀÓÀÔÄÅÉ", á-À-ÓÊÃ-À `ÄÔÄÅÀ" ×ÏÒÌÄÁÛÉ ÀÒÓÄÁÖË ÒÄÃÖÝÉÒÄÁÖË ( ÓÊéà ¬ ÓÊÀÃ)

18

×ÖÞÄÓ. ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ ËÀÛáÄË ÌÏÍÀÃÉÒÄÄÁÈÀÍ ÃÀÃÀÓÔÖÒÄÁÖËÉ ÔÄÒÌÉÍÉ, ÓÊéÃéÒÀË (< ÓÊéÃ-éÒ-ÀË) ̀ ÅÉßÒÏ ÊËÃÏÅÀÍÉ áÄÏÁÄÁÉ". ÍÀÈáæÉÀÒÄË ÀÒÉá ÓÊéÃéÒÀËÉÓÀ (ËÛá.) `ÍÀÍÀÃÉÒÄÅÄÁÉ (ÀÒÜÅÉ, ãÉáÅÉ) ÀÒÉÀÍ ÅÉßÒÏ, ÊËÃÏÅÀÍ áÄÏÁÄÁÛÉ". ÓÀÊÉÈáÀÅÉÀ, ÒÀÔÏÌ ÀÒ ÌÏáÃÀ ÒÄÃÖØÝÉÀ äÉÃÒÏÍÉÌ ËÀ- ÓÊÀÃ-ÖÒÀ'ÓÀ ÃÀ ÓÏ×ËÉÓ ËÀ-

ÓÊÀÃ-ÀÒ ÓÀáÄËÛÉ? ÛÄÉÞËÄÁÀ ÅÉÅÀÒÀÖÃÏÈ, ÒÏÌ ÒÄÃÖØÝÉÀ ÀÌ ÐÏÆÉÝÉÀÛÉ ÀÒ áÃÄÁÏÃÀ ÌÀÛÉÍ, ÒÏÝÀ ÄÓ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉ ÛÄÉØÌÍÀ. ËÀÛáÖÒÉ ÃÉÀËÄØÔÉÓ ÂÀ- ÓÊÀà ÔÄÒÌÉÍÛÉÝ ÒÄÃÖØÝÉÀ ÀÒ ÌÏÌáÃÀÒÀ. `ÆÏÂÀà ÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÖËÉ ÃÄÁÖËÄÁÉÓ ÌÉáÄÃÅÉÈ, ÖÒÄÃÖØÝÉÏÁÀ, ÓÒÖËáÌÏÅÍÉÀÍÏÁÀ ÐÉÒÅÄËÀÃÉ ÃÀ ÀÌÏÓÀÅÀËÉ ÅÉÈÀÒÄÁÉÓ ÀÌÓÀáÅÄËÉ ÜÀÍÓ ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÄÁÛÉ, áÏËÏ ÒÄÃÖÝÉÒÄÁÖËÉ ×ÏÒÌÄÁÉ _ ÌÄÏÒÄÖËÉÓÀ" (ØÀËÃÀÍÉ, 1969, 130).

ÒÏÂÏÒÝ ÅÍÀáÄÈ, ØÅÄÌÏÓÅÀÍÖÒ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÛÉ áÛÉÒÀà ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ ËÀ-, ËÄ-, ÍÀ- ÐÒÄ×ÉØÓÄÁÉ, ÒÏÌÄËÈÀÝ ÆÏÂãÄÒ ÓÖ×ÉØÓÉÝ ÄÒÈÅÉÈ.

ËÀ- ÃÀÍÉÛÍÖËÄÁÉÓ ÌÀßÀÒÌÏÄÁÄËÉ ÐÒÄ×ÉØÓÉÀ, ÒÏÌÄËÓÀÝ ÛÄÉÞËÄÁÀ -À ÓÖ×ÉØÓÉÝ ÀáËÃÄÓ. ÌÀÂ.: ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉ ËÀ-×ÖÒ _ `ÓÀ-×ÖÒ-Ä", ËÀ-áÉË `ÓÀ-áÉË-Ä; ËÀ-ÓËÀÎ ÓÀ-ÓÉË-Ä"; ËÀ-

ÂæÉÒÊ-À ̀ ÓÀ-ÊÅÉÒÉÊ-Ï" (ÌÈÀÀ, ÓÀÃÀÝ ßÌÉÍÃÀ ÊÅÉÒÉÊÄÓ ÓÀáÄËÏÁÉÓ ÄÊËÄÓÉÀ ÃÂÀÓ); ËÀ-ÊÀ-Î `ÓÀ-×ÉØÀË-Ä" (ÀÃÂÉËÉ, ÓÀÃÀÝ ×ÉØÀËÉ ØÅÀ ÌÏÉÐÏÅÄÁÀ).

ËÀ-ÙÉÎ-ÀÒ `ÓÀÃÖÝÄ"; ËÀ- _ -ÀÒ ÃÀÍÉÛÍÖËÄÁÉÓ ÊÏÍ×ÉØÓÉ, ×ÖÞÄÀ ÙÄÉ/ÙÄÎ `ÃÖÝÉ"; ËÀ-Ô×-ÀÒ, ×ÖÞÄÀ Ô×-, ÛÃÒ. ØÀÒÈ. ÔÀ×ÏÁÉ `ÓÀÔÀ×ÏÄÁÉ, ÔÀ×ÏÁÉÀÍÉ ÌÈÀ". ËÀËÝìÒÉÀË, ×ÖÞÄÀ - ÝìÒ-, ËÄ- ÝìÒ-É `ÂÀÓÀ×ÝØÅÍÄËÉ"; ËÉ- ÝìÒ-Ä `ÂÀ×ÝØÅÍÀ". ËÄÝìÒÉ ÄÒÈÂÅÀÒÉ ÁÀËÀáÉÀ, ÒÏÌÄËÉÝ ÂÀ×ÝØÅÍÉÓ ÛÄÌÃÄ ÉàÌÄÅÀ. ÀË ÁÀËÀáÓ ÀÝìÒÄá É ÉÆÁÉá (ÏÍÉÀÍÉ, 1979, 12) `ÀÌ ÁÀËÀáÓ ×ÝØÅÍÉÀÍ ÃÀ àÀÌÄÍ".

ÓÏ×ÄË ÓÀÓÀÛÈÀÍ ÀáËÏÓ ÌÃÄÁÀÒÄÏÁÓ ÀÃÂÉËÉ ËÀ- æÚÀË-

ÉÄÒÉ, ÂÀÌÏÉÚÏ×À ËÀ- _ -ÉÄÒ ÊÏÍ×ÉØÓÉ ÃÀ - æÚÀË- ×ÖÞÄ, ÒÏÌÄËÉÝ ÉÂÉÅÄÀ, ÒÀÝ ÏÚÀË `ÀÚÀËÏ (ÌÉßÀ)". ËÀ- ÐÒÄ×ÉØÓÉÓ

19

ÃÀÒÈÅÉÈ Ï áÌÏÅÀÍÌÀ ÍÀßÉËÏÁÉÅÉ ÒÄÃÖØÝÉÀ ÂÀÍÉÝÀÃÀ Ï>æ'Ã. ËÀ- æÚÀË-ÉÄÒ ̀ ÓÀÀÚÀËÏÄ" (ÀÃÂÉËÉ). ÓÀÓÀÛËÄÁÓ ÈÏÍÄÄÁÉÓÀÈÅÉÓ ÓÀàÉÒÏ ÀÚÀËÏ ÌÉßÀ ÀØÄÃÀÍ ÌÉÀØÅÈ.

ÀÙÍÉÛÍÖËÉ ÒÄÂÉÏÍÉÓ, Ä. É. ÌÈÄËÉ ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ (ËÀÛáÖÒÉÓ) áÄÏÁÉÓ 77 ÔÏÐÏÍÉÌÉ ÀØÅÓ ÈÀÅÌÏÚÒÉËÉ ÀÒÓÄÍ ÏÍÉÀÍÓ. ÈÀÅÉÓÉ ÀÃÂÉË-ÌÃÄÁÀÒÄÏÁÉÓ ÀÙßÄÒÉÈ, ÓÀÆÙÅÒÄÁÉÈ, ÅÉÆÖÀËÖÒÉ ÃÀ áÀ-ÓÉ ÀÈÄ ÁÉÈ, ÀÌ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉÓ ÓÀáÄËßÏÃÄÁÄÁÉ ÝÀË-ÝÀËÊÄ ÛÄÅÉÃÀ ÓÅÀÍÖÒÉ ÐÒÏÆÀÖËÉ ÔÄØÓÔÄÁÉÓ (ËÀÛáÖÒÉ ÃÉÀËÄØÔÉ _ IV ÔÏÌÛÉ). ÀØ ÜÀÌÏÈÅËÉË ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÛÉ ÃÏÌÉÍÉÒÄÁÓ ÍÀÂÄÍÉÔÉÅÀÒÉ ×ÏÒÌÄÁÉ. ÂÅáÅÃÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒÉÓ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÚÅÄËÀ ÀËÏÌÏÒ×É: -ÀÛ, -ÉÛ, -ÄÛ. ÌÀÂ.: ßéÒÍ-ÀÛ `ßÉÈËÉÓÀ" ÛÃÒ. ßéÒÍÉ `ßÉÈÄËÉ"; Ãëæ-ÀÛ `ÃÄÅÉÓÀ", ÃÀÃÉ-ÀÛ `ÃÀÃÉÀÍÉÓÀ", àÅÄÃ-ÀÛ `ÊÄÃËÉÓÀ", ÛÄÉÞËÄÁÀ ÂÀÌÏÉÚÏÓ àÅÄà `ÊÄÃÄËÉ"; ËÀ-ÙÀÒæ-ÀÛ `ÓÀ-ÙÀÒÏ-ÓÉ" ÛÃÒ. ÞÉÒÉ ÙÀÒ{æ} `ÙÀÒÉ"; ËÀ-Ýæ-ÀÛ ÔÏÐÏÍÉÌÓ ÀÒÓÄÍ ÏÍÉÀÍÉ ÖÊÀÅÛÉÒÄÁÓ ËÀ-ÝÖêË-ÀÛ `ÓÀÜáÖÁÀÒÉ ÀÃÂÉËÉ". ÓÀÈÉÁÓ, ÒÏÌÄËÉÝ âÉÃÒÖËÀÎ-Ó ÌÀÒÝáÄÍÀ ÍÀÐÉÒÆÄ ÌÃÄÁÀÒÄÏÁÓ ÄßÏÃÄÁÀ ÌÄßÄÒÉ-ÀÛ, ÒÏÌËÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ ÀÒÓÄÍ ÏÍÉÀÍÉ ßÄÒÓ, ÀØ ÀÒÉÓ ßÉßÅÏÅÀÍÉ ÔÚÄ ÃÀ ÁÄÅÒÉ ÓÀÌÄßÚÒÄ ÀÃÂÉËÉÏ (ÏÍÉÀÍÉ, ÉØÅÄ, 221). ÌÄßÄÒÉ-ÀÛ ÛÄÓÀÞËÄÁÄËÉÀ ÌÏÃÉÏÃÄÓ * ÌÄßÚÄÒÉ-ÀÛ `ÌÄßÚÄÒÉÓÀ" ×ÏÒÌÉÃÀÍ.

ÓÏ×ÄË ÑÀâÖÍÃÄÒÛÉ ÄÒÈ ßÚÀÒÏÓ ßÚÀËÓ ËÀÙîËÃ-ÀÛ'Ó ÖßÏÃÄÁÄÍ. ÂÀÌÏÉÚÏ×À - ÙîË- ×ÖÞÄ, ËÀ- ÐÒÄ×ÉØÓÉÀ, -Ã

← - ÖËà ÊÍÉÍÏÁÉÈÉÓ ÓÖ×ÉØÓÉÓ ÍÀßÉËÉ, -ÀÛ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ. ÙîË ÂÒÞÄËáÌÏÅÍÉÀÍÉ ×ÖÞÄ ÖÊÀÅÛÉÒÃÄÁÀ ØÀÒÈÖË ÙÌÖÉË-Ó. Ì'Ó ÃÀÊÀÒÂÅÀÌ ÃÀ Ö+É áÌÏÅÀÍÈÀ ÛÄÒßÚÌÀÌ ÂÀÍÀÐÉÒÏÁÀ î áÌÏÅÍÉÓ ÃÀÂÒÞÄËÄÁÀ. ËÀ- ÙîË-Ã-ÀÛ `ÙÌÖÉËÀ'Ó" ÖÍÃÀ ÍÉÛÍÀÅÃÄÓ. áÛÉÒÀà ÓÅÀÍÖÒÛÉ áÌÏÅÀÍÏÁÉÓ ÂÀÃÌÏÌÝÄÌÉ ÆÌÍÄÁÉ ÓÀÄÒÈÏÀ ØÀÒÈÖËÈÀÍ. ÌÀÂ.: ÊÉÅÉËÉ > ÓÅÀÍ. ËÉ-ÊìË-É; ÁÙÀÅÉËÉ > ÓÅÀÍ. ËÉ-ÁÙîË-É; àÚÀÅÉËÉ > ÓÅÀÍ. ËÉ-àÚïË-É ÃÀ ÓáÅÀ. ÓÀÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÛÉ ÓÏ×ËÉÓ ÓÀáÄËÉ ÑÀáÖÍÃÄÒÉ, ÓÅÀÍ. ÑÀâÖÍÃÄÒ, ÓÀáÄËÛÉ ÂÀÌÏÚÏ×ÉËÉÀ ÑÀâæ `ÀÒÚÉÓ áÄ", -ÖÍÃ

20

ÊÍÉÍÏÁÉÈÉÓ ÓÖ×ÉØÓÉÀ. -ÄÒ ØÀÒÈÖËÉ -ÉÀÍ ÓÖ×ÉØÓÉÓ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÉÀ. ÑÀáÖÍÃÄÒÉ, ÓÅÀÍ. ÑÀâÖÍÃÄÒ ÍÉÛÍÀÅÓ ÍÏÒÜ (ÐÀÔÀÒÀ) ÀÒÚÍÀÒÓ" (àÖÌÁÖÒÉÞÄ, 2007, 31).

ÓÏ×ËÉÓ ÓÀáÄËÉÀ ÃïÒ-ÀÛ, ÒÏÌÄËÛÉÝ ÂÀÌÏÉÚÏ×À ×ÖÞÄ ÃïÒ- `ÃÅÒÉÔÀ, ÊÅÄÈÉ". ÀÙÓÀÍÉÛÍÀÅÉÀ, ÒÏÌ ÄÓ ÓÏ×ÄËÉ ÝÍÏÁÉËÉÀ ÍÀÚÏ×ÉÄÒÉ ÓÀáÍÀÅ-ÓÀÈÄÓÉÈ, ÂÀÌÏÉÒÜÄÅÀ ÖáÅÌÏÓÀÅËÉÀÍÏÁÉÈ ÃÀ ÊÀÒÂÉ ÓÀÈÉÁÄÁÉÈ. ÛÄÉÞËÄÁÀ ÀÌÀÍ ÂÀÍÀÐÉÒÏÁÀ ÌÉÓÉ ÓÀáÄËÉ ÃïÒ-

ÀÛ `ÃÅÒÉÔÉÓÀ". ÂæÉÌÁÒÀË-À ÀÌ ÓÀáÄËÉÈ ÉáÓÄÍÉÄÁÓ À. ÏÍÉÀÍÉ ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ ÌÀÒÝáÄÍÀ ÍÀÐÉÒÆÄ ÌÃÄÁÀÒÄ ÓÏ×ÄËÓ. ÂÀÌÏÉÚÏ×À ÂæÉÌÁÒ `ÂÅÉÌÒÀ", -ÀË ÌÒ. ÒÉÝáÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉÀ ÃÉÓÉÌÉËÀÝÉÉÈ -ÀÒ'ÉÓÀÂÀÍ ÌÉÙÄÁÖËÉ, ÃÙÄÓ ÀÌ ÓÏ×ËÉÓ ÓÀáÄËÓ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ ÜÀÌÏÝÉËÄÁÖËÉ ÀØÅÓ ÃÀ ÂæÉÌÁÒ-ðË ̀ ÂÅÉÌÁÒÄÁÉ" ×ÏÒÌÉÈ ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ. ËÀ- ßËêÍÃ-ÀÛ, ËÛá. ËÀ-ßËÀÍÃ-ðÛ, ËÍÔ. ÃÙÄÅÀÍÃÄËÉ ÌÖÒÉÓ áÉÃÉÓ ÌÉÃÀÌÏÄÁÉÓ ÞÅÄËÉ ÓÀáÄËÉÀ. ÂÀÌÏÉÚÏ×À ËÀ- ÃÀÍÉÛÍÖËÄÁÉÓ ÐÒÄ×ÉØÓÉ, -ÀÛ/-ðÛ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉÀ. ×ÖÞÄÀ - ßËêÍÃ, ÌÉÓÉ ÌÍÉÛÅÍÄËÏÁÀ ÜÅÄÍÈÅÉÓ ÁÖÍÃÏÅÀÍÉÀ.

ÒÏÂÏÒÝ ÅÍÀáÄÈ, ÂÀÌÏÒÜÄÖËÀà áÛÉÒÀà ÂÅáÅÃÄÁÀ -ÀÛ/-êÛ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÀÍÉ ÔÏÐÏÍÉÌÄÁÉ. ÆÏÂÉ ÌÀÈÂÀÍÉ ÂÆÀÃÀÂÆÀ ÂÀÍÅÉáÉËÄÈ. ÛÄÉÞËÄÁÀ ÃÀÌÀÔÄÁÉÈ ÃÀÅÀÓÀáÄËÏÈ: ØÀËêÎÃ-ÀÛ, ÂÏÒæ-ÀÛ, ËêÈêËÃ-ÀÛ, âÅÄÃÒ-êÛ, ×áÀà-ÀÛ, ÎÄÒÂ-

ÀÛ, ÌÖ-êÛ, ÁÄÚÄÍÃ-ÀÛ, ÓÀÓ-êÛ, ËÀÌ×ÀË-êÛ, ÃÀÃÉ-ÀÛ, àÖÒÉ-

ÀÛ, ËêÒ-ÀÛ, ËÀÝæ-ÀÛ... -ÉÛ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÀÍÄÁÉ: ÌÀÒÂæ-ÉÛ, ÖË-ÉÛ, ÚÀÒ-ÉÛ, âÖÃ-ÉÛ, Øæ-ÉÛ, ÃêÁ-ÉÛ, ÊêÒÊ-ìÛ,

ÓÔêÒÖÍ-ìÛ, ÍÀË-ÉÛ, ËÀÚÁÄËÃ-ÉÛ, ØÖÍ-ÉÛ... -ÄÛ ÍÀÈÄÓÀÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÀÍÉ: ÜÉáÒ-ëÛ, ËÄâæÃÀÒ-ÄÛ, ÚÅÄÃÒ-ÄÛ, ÁéË-ÄÛ,

ÖÊæË-ÄÛ, âÀÜ-ÄÛ...

21

gamoyenebuli literatura

ÍÉÑÀÒÀÞÄ Á., `ÉÓÔÏÒÉÖË ÄÈÍÏÂÒÀ×ÉÖËÉ ßÄÒÉËÄÁÉ II, ÈÁÉËÉÓÉ, 1964.

ØÀËÃÀÍÉ Ì., ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ×ÏÍÄÔÉÊÀ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1969.ÊÏÁÀáÉÞÄ À., ÒÀàÖËÉ ÃÉÀËÄØÔÉÓ ËÄØÓÉÊÏÍÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1987.ÙËÏÍÔÉ À., ØÀÒÈÖË ÊÉËÏ-ÈØÌÀÈÀ ÓÉÔÚÅÉÓ ÊÏÍÀ, ÈÁÉËÉÓÉ,

1984.ÈÏ×ÖÒÉÀ Å., ØÀËÃÀÍÉ Ì., ÓÅÀÍÖÒÉ ËÄØÓÉÊÏÍÉ, ÈÁÉËÉÓÉ,

2000.ÏÍÉÀÍÉ À., ËÀÛáÖÒÉ ÊÉËÏ IV, ÈÁÉËÉÓÉ, 1979.àÖÌÁÖÒÉÞÄ Æ., Ë. ÍÉÑÀÒÀÞÄ, Ò. ØÖÒÃÀÞÄ, ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÀ,

ÈÁÉËÉÓÉ, 2007.ÜÀÍÔËÀÞÄ É., ØÀÒÈÅÄËÏËÏÂÉÖÒÉ ÞÉÄÁÀÍÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1998.ÌÀàÀÅÀÒÉÀÍÉ Â., ÓÀÄÒÈÏ ØÀÒÈÅÄËÖÒÉ ÊÏÍÓÏÍÀÍÔÖÒÉ

ÓÉÓÔÄÌÀ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1965.

ÄËÉÓÀÁÄÃ ÂÀÆÃÄËÉÀÍÉ

ØÅÄÌÏÓÅÀÍÄÈÉÓ ÆÏÂÉ ÔÏÐÏÍÉÌÉÓ ßÀÒÌÏÌÀÅËÏÁÉÓÀÈÅÉÓ

ÓÔÀÔÉÀÛÉ ßÀÒÌÏÃÂÄÍÉËÉÀ ÖÛÂÖËÉÓÀ ÃÀ ØÅÄÌÏÓÅÀÍÄÈÉÓ ÓÀÆÙÅÀÒÆÄ ÃÀ, ÓÀÄÒÈÏÃ, ÝáÄÍÉÓßÚËÉÓ áÄÏÁÀÛÉ ÌÃÄÁÀÒÄ ÆÏÂÉ ÔÏÐÏÍÉÌÉÓ ÓÔÒÖØÔÖÒÖË-ÓÄÌÀÍÔÉÊÖÒÉ ÀÍÀËÉÆÉ.

22

Elisabed Gazdeliani

On the Subjects of the Origin of Some Toponyms in Lower Svaneti

Summary

The article deals with the structural-semantic analysis of some toponyms on the border between Ushguli and Lower Svaneti and generally, in Tskhenistskali valley.

23

zurab vaxania

mtkicebiT-gamaZlierebeli nawilakebi qarTvelur

enebSi da maTi warmomavloba

mtki ce bi Ti na wi la ki _ esaa ise Ti na wi la ki, ro me lic wi na da-

de ba Si Ca er Tve ba ra i mes ga mo sak ve Tad, da sa das tu reb lad, mtki ce bis

ga saZ li e reb lad. mTa va ria, rom es araa mi ge bi Ti na wi la ki, ese igi,

ix ma re ba ara pa su xis dros, ara med Ta vis Ta va dac.

qar Tul ki ki na wi laks ram de ni me mniS vne lo ba aqvs, ro mel Ta gan

er T-er Ti swo red mtki ce biT-ga maZ li e re be lia [4]:

I. Cve u leb ri vi mi ge biT-da das tu re bi Ti _ igi ve, rac ho = ho = di ax di ax

(gan sxva ve ba mxo lod sti lis ti ku ria), mag.: mo i ta ne? _ mo i ta ne? _ kiki.. an: mo i-mo i-

ta ne? ta ne? _ _ ki, mo vi ta neki, mo vi ta ne.

II. ma pi ris pi re be li _ da ax lo e biT igi ve, rac xo lo xo lo kav Si ri sa,

mag.: `Tag vi rZes ipa rav da, ka ta Tag vi rZes ipa rav da, ka ta ki _ Zex vsaoki _ Zex vsao.~.~ = `Tag vi rZes ipa rav-Tag vi rZes ipa rav-

da, xo lo ka ta _ Zex vsaoda, xo lo ka ta _ Zex vsao.~.~

me am dens vSro mob, is me am dens vSro mob, is ki mTel dRes kot ri a lobs.ki mTel dRes kot ri a lobs.

III. ga maZ li e re be li na wi la ki sa, -c c na wi lak Tan er Tad (ru su li

даже-s Se sat yvi sad), mag.: `mSi ers xme li pu ric mSi ers xme li pu ric ki egem ri e le baoki egem ri e le bao~~;

yva vi le bic yva vi le bic ki aRel dnen.ki aRel dnen.

IV. mtki ce biT-ga maZ li e re be li, igi ve, rac kuT xu ri qeqe,, mag.: me me ki ki

vi ci, ra to mac ad ga; rom wa su li yo, vi ci, ra to mac ad ga; rom wa su li yo, ki mi e we o da; me ki mi e we o da; me ki mo gi tan, mag-ki mo gi tan, mag-

ram ma inc ar ga mo gad ge baram ma inc ar ga mo gad ge ba; `; `me me ki vi yiv leb da Tund ga Ten des, Tund ki vi yiv leb da Tund ga Ten des, Tund

araoarao~; ~; ki giT xa ri; ar ki giT xa ri; ar ki mo u ta niaki mo u ta nia; ; er Ti er Ti ki iyo dar Ce ni li; ki iyo dar Ce ni li; ase ve:

mo i ta ne? mo i ta ne? _ _ ki mo vi ta neki mo vi ta ne.. an: mo i ta ne? mo i ta ne? _ _ me me ki mo vi ta ne, mag ram... ki mo vi ta ne, mag ram...

ma Sa sa da me, ro gorc sin taq su rad, ise se man ti ku rad, ar sobrivad,

gan sxva ve bu lia wi na da de be bi: ki, mo vi ta ne ki, mo vi ta ne da ki mo vi ta neki mo vi ta ne.

IV*. ga mok ve Ti lia am na wi la kis ki dev er Ti mniS vne lo ba _ da-

eW ve bi Ti [4]: ga a ke Tebs ga a ke Tebs kiki? Cve ni az riT, es araa cal ke mniS vne lo ba

24

mas IV mo i cavs. oRond, ro de sac mtki ce bi Ti ki ki na wi la ki kiT xviT

wi na da de ba Sia, mas Ta vis Ta vad eq ne ba da eW ve bi Ti el fe ri, rad gan

da eW ve bis ga re Se Se kiT xva xom arc da is me bo da. ese igi, wi na da de ba

ga a ke Tebs ga a ke Tebs kiki?? ise Ti vea, ro go ri caa Txro biT-mtki ce bi Ti ga a ke Tebs ga a ke Tebs ki ki

= ki ga a ke Tebski ga a ke Tebs.. mTe li wi na da de bis mo da lo baa kiT xvi Ti, xo lo ki ki na-

wi la kis mniSvneloba zus tad er Ti da i gi vea. ma Sa sa da me, mtki ce bi Ti

ki ki na wi la ki ix ma re ba kiT xviT wi na da de ba Sic, am gvar kon teq stSi ki

mas da eW ve bi Ti mniS vne lo ba aqvs, mag.: mar Tlac ueW ve lad ga a ke Tebs?

IV**. ar se bi Tad, ima ve IV sa xi saa ki ki na wi la kis ki dev er Ti, da ma-

zus te be li mniS vne lo ba. igi Tavs iCens mi mar Te biT ma kav Si reb leb-

Tan ga er Ti a ne biT, mag.: yve la fe ri ga ax sen da, rac yve la fe ri ga ax sen da, rac ki mas ze ga e go naki mas ze ga e go na.

ase ve: sa dac sa dac ki, ro me lic ki, ro me lic ki, ro de sac ki, ro de sac kiki... am gvar wi na da de beb Sic

Se iZ le bo da ki ki na wi la kis ga mo to ve ba: yve la fe ri ga ax sen da, rac mas-yve la fe ri ga ax sen da, rac mas-

ze ga e go naze ga e go na.. wi na da de bas mo ak lda mxo lod ma kav Si re bel ze das mu li

az rob riv-da ma zus te be li max vi li.

IV ma ga li Teb Si sam wer lo bo ki ki na wi la kis sru li tol fa sia

kuT xu ri qe qe (mag. raW.-imer. me me qve (qve ( qe) vi ci, ra to mac ad ga); qe) vi ci, ra to mac ad ga); gar da

ami sa, Se iZ le bo da am na wi la kis ga mo to ve bac. amiT ar ec vle ba arc

wi na da de bis sin taq su ri age bu le ba da arc kiki nawilakis Zi ri Ta di

se man ti ku ri Si na ar si _ mxo lod Ta vi se bu ri az rob ri vi max vi li,

gaZ li e re bi Ti mtki ce ba ekar ge ba Sdr.: me vi ci, ra to mac ad ga; rom me vi ci, ra to mac ad ga; rom

wa su li yo, da e we o da. mo i ta ne? wa su li yo, da e we o da. mo i ta ne? _ _ mo vi ta nemo vi ta ne.

sa yu rad Re boa, rom sxva eneb ze Tar gmni sas es az rob ri vi max vi li

TiT qmis sul ikar ge ba (mag.: rom wa su li yo, rom wa su li yo, ki (ki ( qe) da e we o daqe) da e we o da), ), es qar-

Tve lu ri ene bis Ta vi se bu re baa.

bu neb ri via, rom da das tu re ba (oRond mi ge bis gan da mo u ki de be-

li) ax lo saa mtki ce biT-gaZ li e re bas Tan. amas Tval sa Ci nod gviC ve nebs

ax.qarT. di ax di ax = saS.qarT. di aR di aR || dia dia dia bev ri [1].

mtki ce biT-da das tu re biT-ga maZ li e re be li mniS vne lo ba sa-

we so cno bi e re bis Tvis RvTa eb ri o bas Ta naa da kav Si re bu li. a. Sa ni Zis

Ta nax mad, mag., di aR di aR sa va ra u dod war mom dga ria Se sit yve bis gan dia dia

25

Rmer To Rmer To _ `mo vax se ne: `dia Rmer To, brZa ne ba vqmna me ca Tqve ni~

[rus Tve li] [14]. es bu neb ri via, rad gan ueW ve li, Wemariti si mar Tle

Tu gaZ li e re bu li mtki ce ba _ swo red RvTa eb ri vi Tvi se be bia. amas ve

gviC ve nebs, ma ga li Tad, qris ti a nul teq steb Si CarTuli sit yva _

mtki ce biT-da das tu re biT-ga maZ li e re be li ` WeS ma ri tadWeS ma ri tad~~ (spar su li

war mo So bi sa) [14], igi ve, rac eb ra u li ̀ aminamin~~ nam dvi lad, WeS ma ri tad,

ueW ve lad. da ax lo e biT ama ve mniS vne lo bi sa iyo Zvel qar Tul Si das-das-

turtur: das tu ri das tu ri WeS ma ri ti, nam dvi li, san do; das tu rad das tu rad nam dvi lad;

si das tu re si das tu re si nam dvi le, sis wo re, san do o ba... Ta nac ar gvxvde ba da-da-

das tu re ba das tu re ba [2][3]. ase ve yo fi la sul xan-sa bas xa na Sic [1]. ese igi, Zvel

qar Tul Sic da sa Su al qar Tul Sic das tur das tur fu Zes hqo nia mxo lod

mtki ce biT-ga maZ li e re be li, mag ram ara da das tu re bi Ti mniS vne lo-

ba, ro me lic mxo lod bo lo xans gan vi Tar da. sayuradReboa is, rom

am spar su li war mo So bis sit yvis pir ve la di mniS vne lo ba sa we soa:

das tu ri das tu ri zo ro as triz mis uze na e si qu ru mi [21] ( fSav-xevs. das tu ri das tu ri

sam loc ve los, jvar-xa tis msa xu ri [5].

sxva Ta So ris, Ta na med ro ve qar Tul Si da ax lo e biT ama ve da niS nu-

le biT gav rce le bu lia ar se bi Tad bar ba ris tu li sit yva ab so lu tu-ab so lu tu-

rad rad sru li ad (ro mel sac uf ro xSi rad eq spre si u lad, gaZ li e re bu-

lad war moT qva men!) _ ab so lu ti ab so lu ti xom igi ve Rmer Tia, ise ve, ro gorc

sru li ad _ sru lic mxo lod Rmer Tia. Ta nac yo vel aseT fra zas

axa si a Tebs Tan da Ta no bi Ti c ve Ta _ Cvevad qceul fra zas (mag., wa-

mo Za xi li `Rmer To Ce mo!~), ekar ge ba ga mor Ce u lo ba, eq spre si u lo ba,

`RvTi u ro ba~, ami tom mis nac vlad sxva `RvTi ur-ga maZ li e re be li~

fra zis xma re bas iw ye ben. aman Se uw yo xe li Tav da pir ve li mtki ce biT-

da das tu re biT-ga maZ li e re be li na wi la ke bis se man ti kur cvli le bas

da Zve lis ax liT Ca nac vle ba sac.

cno bi lia sa er To qar Tve lu ri mtki ce bi Ti (ga maZ li e re bel-da das-

tu re bi Ti) na wi la ki qUe: raW. xevs. qveqve; imer. qeqe; leCx. gur. qe qe || qiqi;

megr.laz. qo qo || qu qu || q q || qa qa || qeqe, svan. Cu Cu [11][4]. amas Tan, ro gorc

sva nur Si, ise za nur Si, es na wi la ke bi zog jer zmnis wi nis da niS nu-

26

le bi Taa, zmnis wi neb Ta naa Sez rdi li, iS vi a Tad ki rTu li zmnis wi nis

Se mad ge nel or mar tiv zmnis wins So ri sac kia moq ce u li [12] (sxva Ta

So ris, am uka nas knel wi na da de ba Si er Tad gamoviyeneT ki ki na wi la ki II

da III mniS vne lo be biT).

sa yu rad Re boa, rom es na wi la ke bi Zi ri Ta dad mxo lod da sav lur-

qar Tul ena-ki lo eb Si gvxvde ba, aR mo sav leT Si ki mxo lod _ in gi-

lo ur Si: qo qo [6] ( qve qve (in gi lo ur Si ka non zo mi e ria ve ve (o).

sul xan-sa ba mi u Ti Tebs: ` ki, ki, mi, mi, ye, ye, que, que, qe, qe, wen, wen, ken ken _ ese ni sit-

yva Ta ge mo Ta ar Tron ni ari an, xo lo ro mel ni me ime rel ni amaT da

nac vlad sit yva Ta Si na ata nen: qe, qe, wenwen.. cu di ars da amao~ [1]. ese igi,

sul xan-sa bas isi ni kuT xur na wi la ke bad mi aC nia.

Tum ca `vef xis tya o san Si~ gvxvde ba: `yma na vis Tav sa uSiS rad q v e q v e

dga, ar Tu re krTe bo da~ _ am wi na da de ba Si sru le biT araa sa Wi ro

zmni ze da qve / qve / qve viT / qve viT / qveSqveS..., na wi la ki q v e q v e aq mtki ce bi Tia: ̀ yma na-

vis Tav sa k i k i id ga (mi u xe da vad imi sa, rom sa Si Si iyo), ar krTe bo da~.

Ca moT vlil na wi lak Ta gan ye/ye/ yen/yen/ ken ken na wi la kebs qar Tul ki lo-

eb Si mra va li mniS vne lo ba aqvs, mag ram maT So ris ar das tur de ba

mtki co bi To ba; xo lo mi mi na wi la ki Zvel qar Tul Si sa xe lur fu Ze ebs

da er To da da aZ li e reb da mi wev ni To bas [4]. dar Ca uc no bi na wi la ki

wenwen, ro mel zec sul xan-sa ba pir da pir mi u Ti Tebs, rom mas ro me li-

Rac da sav lur ki lo Si qe qe na wi la kis pa ra le lu rad xma ro ben.

Ta vis Ta vad w w Tan xmov nis ga mo Ce na mtki ce biT na wi la keb Tan araa

Sem Txve vi Ti. saq me isaa, rom mes xur Si ix ma re ba na wi la ki wve wve || mwve mwve

Za li an, ma ga li Tad: ̀ ros tom wve gul Cqa rob da~ [5:700]. es wi na da de-

ba az rob ri va dac da sin taq su ra dac Za li an ax lo saa ra Wul wi na da-

de bas Tan `ros to mi qve qve Cqa rob da~; oRond mes xur Si ga maZ li e re bel-

mtki ce biT na wi laks mniS vne lo ba odnav Se uc vlia: ki, nam dvi lad

(Za li an, ma Sa sa da me, mes xu ri wve wve war mo So biT ise Ti ve mtki ce bi Ti

na wi la kia, ro go ri caa ra Wu li qveqve.

klar jul Si sxva mtki ce bi Ti na wi la ki caa _ zeze: `is ze ze dam wyvde-

u li dar Ca.~ [13:585]. sa yu rad Re boa, rom arc esaa Sem Txve vi Ti da

mo i Zeb ne ba am na wi la kis ka non zo mi e ri sva nu ri Se sat yvi si _ JiJi.

27

aqamde ar yo fi la Sem Cne u li, rom sva nur Si, gar da Cve u leb ri vi

ga maZ li e re bel-mtki ce bi Ti Cu Cu na wi la ki sa, ama ve da niS nu le biT ix-

ma re ba ag reT ve na wi la ki JiJi,, mag. (bal sqve mo u ri): `la nak Ji Ji meS Txe

hasŸiS la mu a raS nam x it sov ej RAY lAxnak~ ma mi si a nebs ki mok le-

bu li (mTlad mok le bu li) asu li ma mi se ul na sax lars ma inc mi ey-

rdnos; `dag ra am soldAS Ji Ji u ki da be gar li~ sik vdi li ada mi a nis ki

ga da u de be li be ga raa; `voH riS mˆrdid Ho mur nes yo vi J'es nakJ'es nakU~ ob-

lis gam zrde li uyu ro nem sis Tvi sac ki da i xa ros; `Txu mem laf S dis

Ji lAhe li xar~ Ta vis qe ba ki mo es wre ba; `lˆfke lob glexs lAhe di

e, Ji Ji ej RAi deS iH mAri~ qal ba to no ba glexs Tund mi e ces, ki ma inc

ver ga mo i ye nebs; `mAid mArem bAHs Ji xe Ti ri~ Sim Si li ka cis na bijs

ki et yo ba; `maS dmArJiS nad gar max mArJi Ji Ji dAs xog na~ sim Tvra-

le Si mok lu li sif xiz le Si ki ara vis au ye ne bia; `me Heds Ji Ji vobAS

lax ge na~ mom svlels ki mra va li wa mos dgo mia; ` Ji Ji luc qaf le isg

li~ ki aki de bu li tvir Ti wa sa Re bia; ` Ji Ji luS xvin ma ra Ji Ji xe xe li~

ki Se na xu li kacs ki dax vde ba; `uS xvar Ji Ji dAr ic Ÿem~ er Tma neTs ki

ara vin ai ki debs; `xo Ca i xo la nAlzi gal qors xeT ni JiJi~ kar gi da

avi naq na ri saxls da et yo ba ki. [17:29,49,42,50,65,72,190].

ar c erT am wi na da de ba Si Ji Ji na wi laks ara aqvs zmnis wi nis da-

niS nu le ba, Se iZ le ba mi si ga mo to ve ba. amiT wi na da de bas da e kar ge-

ba Ta vi se bu ri az rob ri vi (lo gi ku ri) max vi li, sxva ara fe ri.

zog jer ki Se iZ le ba Ji Ji na wi la kis Sec vla Cu Cu mtki ce bi Ti na wi la kiT,

ri Tac wi na da de ba arc sin taq su rad da arc se man ti ku rad od na va dac

Se ic vle ba, mag.: `uS xvar dAr ic Ÿem~ / `uS xvar Cu Cu dAr ic Ÿem~; ase-

ve: `la nak Cu meS Txe has UiS la mu a raS nam xUit sov ej RAi lAxnakU~;

`voH riS mˆrdid Ho mur nes yo vi J'es nakJ'es nakU~ ob lis gam zrde li uyu ro

nem sis Tvi sac ki da i xa ros; `Txu mem laf S dis ( Ji) Ji) ( CuCu)) lAhe li xar~

Ta vis qe ba ( ki) mo es wre ba; `lˆfke lob glexs lAhe di e, ( Ji) Ji) ( CuCu) ) ej-

RAi deS iH mAri~ qal ba to no ba glexs Tund mi e ces, ( ki) ma inc ver

ga mo i ye nebs; mAid mArem bAHs ( Ji) Ji) ( CuCu) ) xe Ti ri~ Sim Si li ka cis na bijs

28

( ki) et yo ba; `maS dmArJiS nad garU max mArJi ( Ji) Ji) ( CuCu) ) dAs xog na~ sim-

Tvra le Si mok lu li sif xiz le Si ( ki) ara vis au ye ne bia [27].

ro gorc cno bi lia, sva nu ri Ji Ji na wi la kis Zi ri Ta di mniS vne lo-

ba siv rci Tia _ qar Tu li ze ze na wi la kis ka non zo mi e ri Se sat yvi si.

ase ve, sva nu ri Cu Cu na wi la kis Zi ri Ta di mniS vne lo bac siv rci Tia _

qar Tu li qve qve na wi la kis ka non zo mi e ri Se sat yvi si [8]. Ta nac, ze mo re

gan xi lul wi na da de beb Si Ji Ji ic vle ba mi si sa pi ris pi ro Cu Cu na wi la kiT,

wi na da de bas ki ara fe ri emar Te ba. ma Sa sa da me, cxa dia, rom gan xi lul

kon teq steb Si Ji Ji _ ara siv rci Ti, ara med Cve u leb ri vi mtki ce bi Ti

na wi la kia. gar da ami sa, Cans, rom wi na da de ba Si Ji Ji mtki ce bi Ti na wi-

la kis ad gi li nebismieria: is Se iZ le ba iyos uSu a lod zmnis win, an

sxva gan, wi na da de bis bo lo Sic ki, an da su lac Se er wyas sxva sit yvas,

mag.: Ji u ki da Ji u ki da || uki da uki da ga da u de be li.

Ji Ji mtki ce bi Ti na wi la ki jerje ro biT mxo lod bal sqve mour ki-

lo Si Cans, ro mel Sic igi sak ma od xSi rad gvxvdeba. xo lo Cu Cu mtki-

ce bi Ti na wi la ki aseve Za li an xSi rad ix ma re ba sva nu ris oT xi ve ki-

lo Si.

sva nur Si, bal sqve mo ur Sive, gvxvde ba, Tum ca iS vi a Tad, ki dev er Ti

mtki ce bi Ti na wi la ki aSaS, mag.: `la marg la Com Te aS aS leg We li i mam-

WirA _ aS aS lej vi ri~ be ji Ti saq mi sa gan qe da sa ka ve be lia da zar ma ci

_ qe sa ji ka ve be li; `leT re aS aS de meg ax zUib~ sas me li qe ar dis wya-

ro sa viT; `le Seds lAxmeS du ra loU, So ma le aS aS Axxe li~ mi saS vels

mi eS ve le, odes me qe win dag xvde ba; `ra gAd Ci aS aS xo Sid~ la pa ra ki

yve las Tvis qe ne ba dar Tu lia; `qUin aS aS nAyidU dAs xar~ su li qe

na yi di ara vis aqvs; `SdˆmTe m'ov aS aS es Ude i m'ov aS oT yug ne~ yur Si

zo gi qe Ca u de vi da zo gi qe Ca u ka ku ne. [17:49,54,56,130,149,161].

ama ve na wi la ki sa gan Cans war moq mni li:

svan. aS gar yo vel Tvis < aS qe + gar mxo lod, mar to;

svan. aSoRU ne tamc < aS qe + oRU -mc.

(wyev laa: `bar bols aSoRU oT biW kUa!~ bar ba le samc ga e xeT qo!)

[18:21];

29

svan. eSi ma inc: `Reb cxu Ji xed gAri i amaxvs eSi qa xat yci~

fut ka ri isars zed ak vde ba da mters ma inc is ravs [17:115]. xo lo

Ji Ji am wi na da de ba Si aris uk ve ara mtki ce bi Ti na wi la ki, ara med

Cve u leb ri vi zmnis wi ni: xed gxed g�riri uk vde ba ( Ji Ji xed g� ri zed ak vde ba,

mi ak vde ba [27].

sva nur Si mtki ce bi To bis da niS nu le biT ki dev er Ti siv rci Ti na-

wi la ki gvxvde ba _ sgasga, , ro me lic qar Tu li SiSi- na wi la kis ka non zo mi-

e ri Se sat yvi sia [8], mag. (bal sze mo ur Si): ̀ ax fxi Wes sga sga ded bers~ sta-

ces `SiSi~ de da bers; `se mi ma re sga sga xon He rix~ sa mi ka ci `Si~ ax lavs.

k. ga bu ni as az riT, es na wi la ke bi siv rciT mi mar Te bas ga mo xa tavs.

mar Tlac, sva nur Si sga sga uf ro xSi rad swo red `ad gi lo bi Ti~ zmnis-

wi nis da niS nu le bi Taa da Si ga siv rces Se e sat yvi se ba, upi ris pir de ba

qa qa na wi laks, ro me lic ga re siv rces Se e sat yvi se ba [16:140]. mag ram

gan xi lul or wi na da de ba Si Si ga siv rce ara fer Su a Sia, ris ga moc

Tvi Ton mTar gmnel ma qar Tu li ̀ SiSi~ na wi la ki brWya leb Si Cas va. Cve ni

az riT, am wi na da de beb Si sga sga _ mtki ce bi Ti na wi la kia. mis nac vlad

Se iZ le bo da yo fi li yo Cu Cu an JiJi, anu qar Tu li ki ki an ime ru li qeqe, an

Se iZ le bo da am na wi la kis ga mo to ve bac: `se mi ma re ( sga) sga) ( CuCu) ) xon Pe-

rix~ sa mi ka ci ( ki) ax lavs [27].

am ri gad, ori sa er To qar Tve lu ri mtki ce bi Ti na wi la ki qve qve da ze ze

zus tad em Txve va Se sa ba mis siv rciT na wi la kebs da maT gan war moq-

mnil zmnis win-Tan de bu lebs. gar da ami sa, ram de ni me sxva mtki ce bi Ti

na wi la kis Zi ri Ta di mniS vne lo bac siv rci Tia (maT So ri saa ag reT ve

sul xan-sa bas mi er mox se ni e bu li kenken). ami tom eW vs aRar iwvevs, rom

es mtki ce bi Ti na wi la ke bi Se sa ba mi si siv rci Ti na wi la ke bis-

ga naa war moq mni li: war mo ud ge ne lia er Tdro u lad am de ni Sem-

Txve vi Ti dam Txve va, miT ume tes, rom mtki ce bi Ti na wi la ke bi sa da

siv rci Ti na wi la ke bis kav Si ri na xur-da Res tnur eneb Sic Cans [11].

ma sa sa da me, usa fuZ loa que que siv rci Ti na wi la kis mow yve ta mtki ce bi Ti

na wi la ki sa gan [8].

30

sam wer lo bo qar Tul ena Si mtki ce bi Ti na wi la ki qve qve ga mo i ye-

ne bo da iS vi a Tad, isic mxo lod XII-XVIII sa u ku ne eb Si [4]. Cve ni az-

riT, esec ki lo e bis gav le niT un da aix snas. xo lo axal qar Tul Si

(da qar Tlur ki lo Sic) mtki ce bi Ti na wi la kia igi ve da das tu re bi Ti

na wi la ki ki ki [ix. ze mo re]. qar Tul Sic da meg rul Sic er Tma neTs em-

Txve va mtki ce bi Ti da da das tu re bi Ti na wi la ke bi, mag.: `ma qo qo miC-

qum, mu Se ni edir Tu~ me ki vi ci, ra to mac ad ga; `mi dur Tu mut ko ni,

qe qe gi o Wi Su an du~ rom wa su li yo, ki da e we o da. ese igi, meg rul Si

mtki ce bi Ti na wi la kia xan Cve u leb ri vi da das tu re bi Ti na wi la ki qo qo

(ro gorc qar Tul Si), xan ki _ qeqe.

sam wer lo bo qar Tul Si mtki ce bi Ti na wi la ki ki ki far Tod vrcel-

de ba XVII-XVIII sa u ku ne e bi dan (`sa mar Tlis Zeg le bi~ da sxva, mag.:

`sar ge be li ki ki ai Ros~, 1800 w.) [9], ma nam de ki Za li an iS vi a Tia: ̀ Tav sa

ga dah kra maT ra xi, vna xeT sis xli sa ki ki de niT~ [`vef xis tya o sa ni~ 208];

`ixi les yo vel Ta kiki~ [`uZ ve le si iad ga ri~ 67:29], (VII-IX s) [9]. axal

sam wer lo bo qar Tul Si ki ki na wi la ki, al baT, qar Tlu ri ki los, an da

qarTl-ka xu ri ki lo e bis gav le niT gav rcel da. Zvel we ri lo biT Zeg-

leb Si ki ki na wi la ki im Ta viT ve miC ne u li iyo kuT xur, sof lur sit-

yvad da mis gamoyenebas eri de bod nen _ ga vix se noT sul xan-sa ba se u li

`cu di ars da amao~, rac ki ki na wi lak sac exe ba, ase ve yeye, , qve qve da sxva

na wi la kebs. amis mi ze zi is unda iyos, rom uZ ve les xel na we reb Si,

anu uc xo ene bi dan na Targmn qris ti a nul wig neb Si, am na wi la ke bis

sa Wi ro e ba ar arsebobda, vi na i dan wi na da de be bi age bu li iyo ber Znu-

li, si ri u li Tu sxva ene bis lo gi kur wyo ba ze, xo lo am uc xo

eneb Si am gva ri mtki ce bi Ti na wi la ke bi ar ar se bobs (ami to mac Wirs

am na wi la ke bi a ni wi na da de bis srul fa so va ni Tar gmna uc xo eneb ze,

mag.: rom wa su li yo, rom wa su li yo, ki da e we o daki da e we o da). ami tom iq na miC ne u li ara wig ni-

er sit yvad na wi la ki kiki.

sa yu rad Re boa vi Ta re ba gu rul dialeqtSi. mtki ce biT na wi la kad

TiT qmis ar ix ma re ba arc ki ki da arc qe/qe/ qveqve,, ix ma re ba mxo lod qi qi (yo-

vel Sem Txve va Si, ozur geT Si):

31

rac xa Wkvi a nu ri qi qi me i go na; qi qi vna xe, ma ra ar mo me wo na; ar du u-

je ra da qi qi me i te xa fe xi; qia qia suf Ta; xval qi qi mo valT; ad re qiaqia, , ma ra...

xo lo zog jer gak vir ve ba sac ga mo xa tavs: qi ar mo mat yuaqi ar mo mat yua?!?!

(meg rul-la zur Sic mtki ce biT na wi la ki zog jer ama ve qi qi for-

mi Taa). cxa dia, es gu ru li qi qi zed mi wev niT Se e sat yvi se ba qar Tul

na wi laks kiki.maSa sa da me, na wi la ki ki ki _ war mo So biT mtki ce bi Ti na wi-

la kia , xo lo da das tu re bi Ti na wi la kis da niS nu le ba man gvi an

(yo vel Sem Txve va Si, sul xan sa bas Sem deg) Se i Zi na da isic _ mxo lod

na wi lob riv. Zvel da sa Su a lo qar Tul Si da das tu re bi Ti na wi la kia

hoho, da axal qar Tul Sic upi ra te sad asea (an Ta va zi a ni di axdi ax).

ra ki siv rci Ti na wi la kis sa er To qar Tve lu ri for maa qUe, ami-

tom ege ve iq ne bo da Se sa ba mi si mtki ce bi Ti na wi la kis Tav da pir ve li

for mac. ma Sa sa da me:

qUe > e > qve > qve > qe > qe > qiqi.

ro gorc vna xeT, qar Tul ki lo eb Si, gar da qve qve da ze ze na wi la ke bi-

sa, Cans ki dev ori sxva das xva mtki ce bi Ti na wi la ki: er Ti k- k- Zi riT ( ki ki

da kenken), me o re ki w- w- Zi riT ( wen wen da wvewve). es ori Zi ri zus tad em Txve va

qar Tve lu ri ene bis Zi ri Ta di 6 siv rci Ti na wi la ki dan da nar Cen Ta

Zi rebs, Sdr: u-ku / ku-al u-ku / ku-al (Tav da pir ve li fu Zea kU-) -) [10:17-24][8] da

w-in w-in (Tav da pir ve li Zi ria w- w- [8]); svan. S- / S- / sga sga = qarT. Si / Si / Sin / Sin / Se Se

(Tav da pir ve li Zi ria S- S- [8]). mesx. wvewve, ro gorc Cans, mi Re bu lia aw

da kar gu li *win win / wen wen da qve qve na wi la ke bis Se re viT, kon ta mi na ci iT;

xo lo qar Tu li ki ki na wi la ki _ kU / / kUe e na wi la kis gan _ ise ve, ro-

gorc gur. qi < qi < qUe.

aR mo sav lur qar Tul ki lo eb Si mtki ce biT na wi la kad swo red ki ki

for mis dam kvid re bas xe li Se uw yo ara mar to kUe > e > ke > ke > ki ki pro-

ces ma, ara med da sav lu ri qi qi na wi la kis gav le na mac. amas bger we ru li

sa fuZ ve lic aqvs _ mtki ce bi Ti na wi la ki `mtki ced~ un da JRer des,

sa a mi sod ki fSvin vi e ri q q Se u fe re be lia, igi un da gam kveT rdes, vi na-

i dan `mqro la vi~ Tan xmo va ni mtki ce ver iq ne ba; xo lo k k Tan xmo va ni

32

qar Tul ena Si mar Tlac xSi rad ga mo xa tavs si mag res, mag.: mtki ce, mtki ce,

mkvri vi, ker ke ti, kir ki ti, ker ki, kur ka, ka ka li, ka ku ni, ke ti, ki ri, mkvri vi, ker ke ti, kir ki ti, ker ki, kur ka, ka ka li, ka ku ni, ke ti, ki ri,

ka Ji, koJ ri, kor Zi, kun Zi, kvan Zi, nas kvika Ji, koJ ri, kor Zi, kun Zi, kvan Zi, nas kvi......

laz. qo || qo || ho ho ho ho [7] svams sa kiTxs: qarT. ho || xo ho || xo na wi la ke bic xom

araa war moq mni li qo / qo / que que na wi la ki sa gan (am Ja mad ama ze ve ra fers

vit yviT).

mtki ce bi Ti kUe- na wi la kis mo na Te sa vea Zv.qarT. ukuk Ue, nu uk e, nu uk Ue, e,

ukuk Ue Tue Tu Tu ki da sxva. ka non zo mi e ria, rom yve la lo gi ku ri se-

man ti ki saa. ase ve lo gi ku ri se man ti ki saa sam wer lo bo qar Tu lis ki ki

na wi la kis II da III mniS vne lo ba ni [ix. ze mo re]. ase ve wmin dad lo gi-

ku ri kav Si ria ax. qarT. Tu ki Tu ki < Tu+Tu+ kiki, ro mel Sic mtki ce biT-ga maZ-

li e re be li ki ki na wi la ki da er To pi ro bi To bis kav Sirs TuTu, ri Tac

ga mok ve Ta da ga aZ li e ra igi, Sdr. ` Tu mox val~ / `Tu mox val~ / ` Tu ki mox valTu ki mox val~. da

ase ve lo gi ku ria mtki ce bi Ti na wi la kis er Ti da ma te bi Ti mniS vne lo-

ba la zur Si: he mu Se ni he mu Se ni imis Tvis, imi tom (he mu Se ni he mu Se ni qi qi imi tom rom [7].

Ta vis Ta vad siv rci Ti mniS vne lo bis na wi la kis gan lo gi ku ri (ker-

Zod, mtki ce bi Ti Tu pi ro bi Ti) na wi la kis se man ti ku ri gan vi Ta re ba

_ Cve u leb ri vi pro ce sia: lo gi kur na wi lak Ta um rav le so ba

war mo So biT siv rci Ti mniS vne lo bis na wi la ke bia [22:$1].

mag ram Za li an sa in te re soa wi na uk mo ba: da de bi Ti, mtki ce bi Ti Si na-

ar sis ga mom xat vel Ta ori ve ur Ti er Tsa pi ris pi ro na wi lak Ta wyvi li

_ qUe e da zeze, * wen wen da * kU. Cve ni az riT, es wi na uk mo ba uZ ve le si qar-

Tve lu ri to me bis sa we so cno bi e re bis Ta vi se bu re biT aix sne ba

(sa we so, mi To ri tu a lu ri cno bi e re bis mniS vne lo ba eti mo lo gi u ri

kvle ve bis Tvis kon kre tu li ma ga li Te bi Taa naC ve ne bi Cven mi er [24]).

cno bi lia, rom uZ ve le si da sa yo vel Ta od gav rce le bu li msof-

lxed va da sa zo ga do eb ri vi wyo bi le ba _ esaa ora du li (du a-

lu ri) wyo bi le ba, ro de sac sa zo ga do e ba iyo fa or sa pi ris pi ro

na xev rad. am na xev re bis an ma Ti mog vi a no gar Tu le bu li war mo-

naq mne bis mTa va ri da yve la ze gav rce le bu li sa we so ni San Tvi se baa

siv rciT mi mar Te ba Ta mi xed viT da pi ris pi re ba, ro de sac, mag., er Ti

33

na xe va ria `ze da~, xo lo me o re _ `qve da~; an da _ `wi na~ da `uka-

na~. pir ve li na xev ris to te mia `ze na cxo ve li~, mag., qo ri, xo lo

me o ri sa _ `qve na cxo ve li~, mag., gve li [20][15:485-491,776-786]

[21:t.1:408-409]. mi Tos Si upir ve le si da uze na e si mniS vne lo ba swo-

red siv rciT mi mar Te bebs aqvs: zes knel-qves kne li, wi nas knel-uka nas-

kne li, Si nas knel-ga res kne li da mar jve na-mar cxe na [21:t.1:233-234;

t.2:43-44]. xa tov nad amas Ze lic xo ve li ga na sa xi e rebs da igia mTe li

sam ya ros Su a gu li Rer Zi, mTe li sam ya ro Ze lic xo vel ze, anu siv-

rciT mi mar Te beb zea age bu li [21:t.1:398-406]. amiT ve aix sne ba is, rom

qar Tve lur to po ni mi ka Si Za li an gav rce le bu lia da pi ris pi re ba ze-

mo-qve mo (ze mo sva ne Ti _ qve mo sva ne Ti, ze mo maC xa a ni _ qve mo maC-

xa a ni) da wi na-uka na (wi na fSa vi _ uka na fSa vi); gvxvde ba Si ga-ga rec

(Si da qar Tli, ga re ka xe Ti). Tum ca ar gvxvde ba mar jve na-mar cxe na. am

siv rciT da pi ris pi re bebs udi de si mniS vne lo ba aqvs uZ ve les qar Tve-

lur wes- Cve u le beb sa da mi Teb Si [19].

mtki ce biT-da das tu re biT-ga maZ li e re bel, da de biT na wi la kad

swo red `ze da~ qar Tve lu ri to me bis met yve le ba Si dam kvid rde bo da

siv rci Ti na wi la ki zeze, xo lo `qve da~ to me bi sa _ qUe. ase ve, sxva gan

_ * wen wen da * kUe(n).e(n).

sa u ku ne Ta gan mav lo ba Si, ro de sac Se ir ya ora du li wyo bi le ba

da qar Tve lu ri to me bi, er Ti mxriv, da i Sa la da ga ni to ta, xo lo

me o re mxriv, zo gi er Ti maT ga ni er Tma neTs Se er wya (mag., mes xe bi sa

da za ne bis Ser wymiT wa mo iS va gu ri is to mi) _ ai ria mtki ce bi Ti

na wi la ke bis gav rce le bis su ra Tic. amas fo ne ti ku ri da se man ti ku-

ri cvli le be bic da er To, ri si Se de gi caa gav rce le bis Ta na med ro ve

vi Ta re ba.

mtki ce bi Ti na wi la ke bis Zi ri Ta di da al baT TiT qmis er Ta der Ti

da niS nu le ba _ esaa az rob riv-eq spresi u li max vi lis das ma. maT gan

war mo e bu li na wi la ke bic Zi ri Ta dad lo gi ku ri se man ti ki saa. ma Sa sa-

da me mtki ce bi Ti na wi la ke bi, ar se bi Tad, ri to ri ku li na wi la ke bia.

ami tom qar Tve lur ena-ki lo eb Si mtki ce bi Ti na wi la ke bis eso de ni

34

si War be (rac uc xo eneb Si fri ad iS vi a Tia) qar Tve lu ri ene bis metad

mniS vne lo van Ta vi se bu re bas gviC ve nebs _ mid re ki le bas Zli e ri

ri to ri ku li ga mom sax ve lo bis ken . am gva ri mid re ki le ba, gan-

sxva ve biT uc xo ene bis gan, aS ka rad et yo ba qar Tu li enis sin taq ssac,

ker Zod _ sit yvaT rigs [23:$2,3,6,8]. zo ga dad ki es, ko no ta ci e bi sa

[25] da bger we ris ga mor Ce ul si ux ves Tan er Tad [26:$7], qar Tve lu-

ri ene bis gan sa kuT re bu lad Zli er eq spre si u lo baze gviTiTebs.

gamoyenebuli li te ra tu ra:

1. sul xan-sa ba or be li a ni. sul xan-sa ba or be li a ni. leq si ko ni qar Tu li, t. I-II. Tb., me ra-

ni-1991.

2. il. abu la Ze. il. abu la Ze. Zve li qar Tu li enis leq si ko ni. Tb.-1973.

3. z. sar jve la Ze. z. sar jve la Ze. Zve li qar Tu li enis leq si ko ni. Tb.-1995.

4. b. jor be na Ze, m. ko ba i Ze, m. be ri Ze. b. jor be na Ze, m. ko ba i Ze, m. be ri Ze. qar Tu li enis mor fe me bi sa

da mo da lu ri ele men te bis leq si ko ni. Tb.-1988.

5. al. Rlon ti. al. Rlon ti. qar Tul ki lo-Tqma Ta sit yvis ko na. Tb.-1984.

6. r. Ram ba Si Ze. r. Ram ba Si Ze. in gi lo u ri ki los leq si ko ni. Tb.-1988.

7. s. JRen ti.s. JRen ti. Wa nu ri teq ste bi _ leq si ko ni. Tb.-1938.

8. z. sar jve la Ze, h. fen ri xi.z. sar jve la Ze, h. fen ri xi. qar Tve lur ena Ta eti mo lo gi u ri

leq si ko ni. Tb.-2001.

9. qar Tu li enis is to ri u li leq si ko nis ma sa le bi - S. rus Ta ve-

lis ko mi si is ar qiv Si.

10. arn. Ci qo ba va. arn. Ci qo ba va. sa xe lis fu Zis uZ ve le si age bu le ba qar Tve lur

eneb Si. Tb.-1942.

11. d. im na iS vi li.d. im na iS vi li. mtki ce bi Ti na wi la ke bi qar Tve lur eneb Si. - saq.

mecn. akad. mo am be. t. 11/6, 1950.

12. m. xu bua.m. xu bua. mtki ce bi Ti qoqo na wi la ki meg rul Si. - saq. mecn. akad.

mo am be. t. 3/6, 1942.

13. b. jor be na Ze.b. jor be na Ze. qar Tu li di a leq to lo gia. Tb.-1989.

35

14. ak. Sa ni Ze.ak. Sa ni Ze. qar Tu li gra ma ti kis sa fuZ vle bi, I. Tb.-1953.

15. Т.В. Гамкрелидзе и В.В. Иванов. Индоевропейский язык и индоевропейцы, т. 2. Тб.-1984.

16. k. ga bu nia.k. ga bu nia. zmni sar Tis war mo e ba da fun qci e bi qar Tve lur

eneb Si. Tb.-1993.

17. a. da vi Ti a ni.a. da vi Ti a ni. sva nu ri an da ze bi. Tb.-1973.

18. v. bar da ve li Ze.v. bar da ve li Ze. qar Tvel Ta uZ ve le si sar wmu no e bis is to ri i-

dan (RvTa e ba ba bar). Tb. -1941.

19. i. sur gu la Ze.i. sur gu la Ze. qar Tu li xal xu ri or na men tis sim bo li ka. Tb.-

1980.

20. А.И. Золотарев. Родовой строй и первобытная мифология. М.-1971.

21. Мифы народов мира, т. 1,2. М.-1980-1982.22. z. va xa nia. z. va xa nia. Zi ri Tad mi mar Te ba Ta ga az re bis ka non zo mi e re ba ni

_ mecn. akad. d. uz na Zis sax. fsi qo lo gi is inst. `mac ne~, 2004, # 1.

23. z. va xa nia. z. va xa nia. ga mor Ce va do ba da mi si enob ri vi ga mo xat va. _ kreb.

`fsi qo lo gia~, t. XXI, Tb.-2009.

24. z. va xa nia. z. va xa nia. sa we so cno bi e re ba da sit yve bis war mo mav lo ba.

`mac ne~, eni sa da li te ra tu ris se ria, 1993, # 2.

25. n. va xa nia. n. va xa nia. ko no ta cia da mi si eT nof si qo lo gi u ri mxa re. _

sa qar Tve los fsi qo lo gi is mac ne, 2007, # 1.

26. z. va xa nia, k. ga bu nia, T. ma xa ra Ze. z. va xa nia, k. ga bu nia, T. ma xa ra Ze. qar Tu li fi lo lo gia, t.

1. Tb.-2009.

27. eTer vib li a ni, eTer vib li a ni, Tsu kav ka si u ri ene bis ka Ted ris Ta nam Sro me-

li _ ze pi ri sa u ba ri, 1990 w. (ris Tvi sac mas mad lo bas mo vax se neb).

36

Zurab Vakhania

Affi rmative-Amplifying Particles in Kartvelian Languages and their Origin

Summary

Kartvelian languages and dialects are characterized by abundance of affi rmative-amplifying particles. Their function is a logical-expressive stress, because their removal doesn't affect not syntaxical structure, nor semantical content of the sentence. This stress is almost disappearing when translating the sentence into foreign languages. All these facts (together with our research of syntax and phonology) shows the especial tendency of Kartvelian languages towards intensive rhetorical and general expressiveness.

Affi rmative-amplifying particles, with regular correspondence, are reconstructed up to common-kartvelian level. It was known: Georgian kwe = Zanian ko || ku || ke = Svanian u. We discovered also Georgian dialectical ze = Svanian ĝi, Georgian ķi = Georgian dialectical ki and some other particles.

In general, most part of logical conjunctions and particles are descended from spatial particles. The concerned particles have the same origin - they coincide with 5 spatial particles from main 6: up-down, front-behind, in (we can't see out; the most widespread are derivatives of kwe down). Their origin is connected with the myth-ritual consciousness of ancient Kartvelian tribes, in particular, with dualistic worldview and dualistic social order.

37

medea saRliani

martiv ricxviT saxelTa fonetikuri variantebi

svanur dialeqtebSi da maTi

urTierTmimarTeba

ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉÓ ÛÄÓßÀÅËÀÓ ãÄÒ ÊÉÃÄÅ ÌÄ-20 ÓÀÖÊÖÍÉÓ ÃÀÓÀßÚÉÓÉÃÀÍ ÄÈÌÏÁÏÃÀ ÃÉÃÉ ÚÖÒÀÃÙÄÁÀ ÓÀÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÛÉ, ÒÀÝ ÛÄÌÈáÅÄÅÉÈÉ ÍÀÌÃÅÉËÀà ÀÒ ÉÚÏ, ÅÉÍÀ ÉÃÀÍ: 1. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉ ÌÉÄÊÖÈÅÍÄÁÉÀÍ ÄÍÏÁÒÉÅ ÖÍÉÅÄÒÓÀËÉÄÁÓ, Ä. É. ÛÄÀÃÂÄÍÄÍ ÍÄÁÉÓÌÉÄÒÉ ÄÍÉÓ, ÌÀÈ ÛÏÒÉÓ ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ, ËÄØÓÉÊÉÓ ÄÒÈ-ÄÒÈ ÞÉÒÉÈÀà ÍÀßÉËÓ; 2. ÉÓÄÅÄ, ÒÏÂÏÒÝ ÈÀÍÀÌÄà ÒÏÅÄ ÌÀÙÀËÂÀÍÅÉÈÀÒÄÁÖË áÀËáÈÀ ÒÉÝáÅÉÈ ÓÉÓÔÄÌÄÁÓ, ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÒÉÝáÅÉÈ ÓÀáÄËÄÁÓÀÝ ÀØÅÓ ÝÉÊ Ë-ÖÒÉ ÁÖÍÄÁÀ, ÀÍÖ ßÀÒÌÏÀÃÂÄÍÄÍ ÖÀÙÒÄÓÀà ÓÔÒÖØÔÖÒÉÒÄÁÀà ÌÀÓÀËÀÓ; 3. ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÒÉÝá ÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉ ÖÞÅÄËÄÓÉ ÄÍÏÁÒÉÅÉ ×ÏÍÃÉÓ ÊÖÈÅÍÉËÄÁÀÀ. ÀÌ ÄÍÀÈÀ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉ ÊÉ ÓÀÄÒÈÏ ØÀÒÈÅÄËÖÒÉ ÄÍÉÓ ÃÉÀËÄØÔÖÒÉ ÃÉ×ÄÒÄÍÝÉÀÝÉÉÓ ÌßÚÏÁÒ ÓÖÒÀÈÓ ÀÙÂÅÀÃÂÄÍÉÍÄÁÄÍ.

ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉ ÀÒÀÄÒÈÉ ÝÍÏÁÉËÉ ØÀÒÈÅÄËÉ ÈÖ ÖÝáÏÄËÉ ÌÄÝÍÉÄÒÉÓ (Â. ÒÏÆÄÍÉ, Í. ÌÀÒÉ, ÉÅ. ãÀÅÀáÉÛÅÉËÉ, Â. ÊËÉÌÏÅÉ, Å. ÈÏ×ÖÒÉÀ, Ì. ÊÅÄÆÄÒÄËÉ-ÊÏÐÀÞÄ, Æ. àÖÌÁÖÒÉÞ Ä, Ì. ÜÖáÖÀ...) ÍÀÛÒÏÌÄÁÛÉÀ ÂÀÍáÉËÖËÉ.

ÒÀ ÛÄÉÞËÄÁÀ ÉÈØÅÀÓ ÓÅÀÍÖÒÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉÓ ßÀÒÌÏÌÀÅËÏÁÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ?

ÓÀÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÛÉ ÂÀÌÏÈØÌÖËÉ ÌÏÓÀÆÒÄÁÉÓ ÈÀÍÀáÌÀÃ, ÂÀÍÓÀÊÖÈÒÄÁÉÈ ÌÍÉÛÅÍÄË ÏÅ ÀÍ ÉÀ ÉÓ ×ÀØÔÉ, ÒÏÌ ÓÅÀ ÍÖÒÛÉ ßÀÒÌÏÃÂÄÍÉËÉ ÚÅÄËÀ ÌÀÒÔÉÅÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉÓ ×Ö ÞÄ ÓÀÅÓÄÁÉÈ ÛÄ ÄÓÀ Ô ÚÅÉÓ ÄÁÀ ÓáÅÀ ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÛÄ-ÓÀ ÁÀ ÌÉÓ ×ÏÒÌÄÁÓ, ÓÀÉÃÀÍÀÝ ÍÀÈËÀà ÜÀÍÓ, ÒÏÌ ÀÙÍÉÛÍÖËÉ

38

ÒÉÝá ÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉ ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ËÄØÓÉÊÉÓ ÖÞÅÄËÄÓ ×ÄÍÀÓ ÂÀÍÄÊÖÈÅÍÄÁÀ (àÖÌÁÖÒÉÞÄ 2007, 111). ÒÀ ÈØÌÀ ÖÍÃÀ, ÂÀÌÏÍÀÊËÉÓÄÁÉ ÀØÀÝ ÂÅÀØÅÓ, ÌÉÖáÄÃÀÅÀà ÉÌÉÓÀ, ÒÏÌ ÈÉÈØÌÉÓ ÚÅÄËÀ ÄÍÀÛÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄË ÄÁÉ ÓßÏÒÄà ÛÄÃÀÒÄÁÉÈ ÌÚÀÒÉ ËÄØÓÉÊÉÓ ÛÄÌÀÃÂÄÍÄË ÍÀßÉËÓ ßÀÒÌÏÀÃÂÄÍÄÍ.

ßÉÍÀÌÃÄÁÀÒÄ ßÄÒÉËÛÉ ÛÄÅÄÝÃÄÁÉÈ ÓÀÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÆÄ ÃÀÚÒÃÍÏÁÉÈÀ ÃÀ ÜÅÄÍÄ ÖËÉ ÉÍÔÄÒÐÒÄÔÀÝÉÄÁÉÈ ßÀÒÌÏÅÀÃÂÉÍÏÈ ÓÅÀÍÖÒ ÒÉÝáÅÉÈ ÓÀáÄËÈÀ ÄÔÉÌÏËÏÂÉÖÒÉ ÀÍÀËÉÆÉ.

1. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÄÛáÖ/ ÄÛáÏ/ ÄÛáæÉ `ÄÒÈÉ". ÒÏÂÏÒÝ

ÝÍÏÁÉËÉÀ, ÓÅÀÍÖÒ ÌÀÒÔÉÅ ÒÉÝ áÅÉÈ ÓÀáÄËÈÀÂÀÍ ÂÀÌÏÍÀÊËÉÓÓ ßÀÒÌÏÀÃÂÄÍÓ ÄÛáÖ `ÄÒÈÉ" (ÛÃÒ. ÀÓÄÅÄ ÓÅÀÍ. Ö-Ûáæ-ðÒ/ÀÒ `ÄÒÈÌÀÍÄÈÓ", ÄÛáÖ-ÍðÎÒ1 `ÄÒÈÍÀÉÒÉ" ÃÀ ÓáÅ.), ÒÏÌÄËÉÝ ÁÂÄÒÉÈÉ ÛÄÃÂÄÍÉËÏÁÉÈ ØÀÒÈÖË ÄÒÈÓ ÃÀ ÌÄÂÒÖË-ËÀÆÖÒ ÀÒÈÓ ÅÄÒ ÃÀÖÊÀÅÛÉÒÃÄÁÀ, ÌÀÂÒÀÌ, ÌÄÝÍÉÄÒÈÀ ÅÀÒÀÖÃÉÈ, ÛÄÓÀÞËÏÀ ÖÊÀÅÛÉÒÃÄÁÏÃÄÓ Àá. ØÀÒÈ. ÓáÅÀ, ÞÅ. ØÀÒÈ. ÓáæÀ-Î `ÌÄÏÒÄ, ÓáÅÀ, ÄÒÈÉ", ÆÀÍ. (ÌÄÂÒ.) ÛáÅÀ ` ÓáÅÀ; ÖÝáÏ", ÛáÅÀ-ÛÉ `ÓáÅÉÓÉ", ÛáÅÀ-Ã-Ï `ÓáÅÀÂÀÍ", ÛáÅÀ-Í-ÄÒ-É `ÓáÅÀÂÅÀÒÉ", ËÀÆ. ÜØÅÀ ← ÛØÅÀ ← ÛáÅÀ ` ÓáÅÀ; ÃÀÍÀÒÜÄÍÉ", ÀÒ- ÜØÅÀ `ÊÉÃÄÅ ÄÒÈáÄË" ×ÖÞÄÓ (ÝÀ ÀÒ-ÄËÉ 1880, 41; ÜÉØÏÁÀÅÀ 1938, 246; ÄÒÈÄËÉÛÅÉËÉ 1950, 211-219). ÀÌ ÃÀÊÀÅÛÉÒÄÁÉÓ ÛÄÃÄÂÀà ÓÀ ÄÒÈÏ ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÀÒØÄÔÉÐÀà ÀÙÃÂÄÍÉËÉÀ ÓáæÀ- `ÄÒÈÉ; ÓáÅÀ" ÞÉÒÉ (ÜÖáÖÀ 2008, 488).

ÓÀÀÍÀËÉÆÏ ÓÅÀÍÖÒÉ ×ÖÞÉÓ ( Ä-ÛáÖ) ÈÀÅÊÉÃÖÒÉ Ä ÊÉ, ÓÀÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÛÉ ÂÀÌÏÈØ ÌÖËÉ ÌÏÓÀÆÒÄÁÉÓ ÈÀÍÀáÌÀÃ, ÛÄÉÞËÄÁÀ ÃÄÉØÔÖÒÉ áÌÏÅÀÍÉ ÉÚÏÓ, ÒÏÌÄËÓÀÝ ÉÓÄÅÄ ÄÍÀÝÅËÄÁÀ Ö, ÒÏÂÏÒÝ ØÀÒÈ ÖËÛÉ [ ÄÒÈ-ÖÒÈÉ, ÖÒÈÉ-ÄÒÈÉ;

1 ÄÛáÖ ̀ ÄÒÈÉ" ×ÖÞÉÓ ÛÄÌÝÅÄËÉÀ, ÀÂÒÄÈÅÄ, ÁÆ., ËÛá. ËÀÌëÛáæÀ, ÁØ., ËÍÔ. ËðÌÄÛáæÀ `ÝÀËÖÙÄËÀ (ÆÄÃÌÉß. _ ÓÀÌÄÄÒÈÄ)" ÃÀ ÁØ. ËÉÎÛáæÀË, ËÛá. ËìÛáæêË `ÄÒÈÏÁÀ, ÂÀÄÒÈÉÀÍÄÁÀ, ÄÒÈÀà ÚÏ×ÍÀ" ÃÀ À. Û.

39

ÛÃÒ. ÓÅÀÍ. Ö-Ûáæ-êÒ _ `ÄÒÈÌÀÍÄÈÓ" (àÖÌÁÖÒÉÞÄ 2007, 111)].ÀÙÍÉÛÍÖË ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÞÉÒÈÀ ( ÓáÅÀ| ÓáæÀ-Î, ÛáÅÀ, ÜØÅÀ,

ÄÛáÖ) ÓÔÒÖØÔÖÒÖË-ÓÄÌÀÍÔÉÊÖÒÉ ÄÒÈ ÂÅÀÒÏÁÀ ÈÅÀËÓÀÜÉÍÏÀ, ÈÖÌÝÀ ØÀÒÈÖËÉ ÄÒÈ-ÉÓ ÓÅÀÍÖÒÉ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÉ ÃÙÄÌÃÄ ÀÒ ÀÒÉÓ ÂÀÌÏÅËÄÍÉËÉ.

ÛÄÍÉÛÅÍÀ: ØÅÄÌÏÓÅÀÍÖÒ ÃÉÀËÄØÔÄÁÛÉ ÃÀ×ÉØÓÉÒÄÁÖËÉ ×ÏÒÌÄÁÉ _ (ËÛá.) ÃÀÌÏÒà ÃÀ (ËÍÔ.) ÃÀÌéÒ{È} 1. ËÛá. `ÈÀ-ÍÀÁ ÒÀÃ", 2. ËÍÔ. ̀ ÄÒÈÉÀÍÀÃ; ÄÒÈÀÃ" ÛÄÓÀÞËÏÀ ØÀÒÈÖËÉ ÄÒÈ- ×ÖÞÉÓ ÛÄÌÝÅÄË ÉÝ ÉÚÏÓ, ÈÖÌÝÀ ÀÍËÀÖÔÉÓÄÖËÉ ÃÀ-Ó ßÀÒÌÏÛÏÁÀ ÖÍÃÀ ÉØÍÄÓ ÌÏÞÉÄÁÖËÉ.

ÉØÉÃÀÍ ÂÀÌÏÌÃÉÍÀÒÄ, ÒÏÌ ÒÉÝáÅÉÈ ÓÀáÄËÄÁÀà ÈÀÅ ÃÀ-ÐÉÒ ÅÄËÀà ÀÃÀÌÉÀÍÉÓ ÓáÄÖËÉÓ ÍÀßÉËÄÁÓ ÉÚ ÄÍ ÄÁ ÃÍÄÍ, Å×ÉØ-ÒÏÁÈ, ÒÏÌ ØÀÒÈÖËÉ `ÄÒÈ"-ÉÓ ÊÅÀËÉ ÖÍÃÀ ÅÄÞÄÁÏÈ ÓÅÀ ÍÖÒ ËÄÒÈÄÍ| ÌÖÒÈæÄÍ| ÌéÒÈÄÍ (ÆÓ.), ËÄÒÈÄÍ| ËÄÒÈÀÍ (ÁØ.), ËÄÒÈÀÍ (ËÍÔ.) `ÌÀÒÝáÄÍÀ áÄËÉ" ×ÏÒÌÄÁÛÉ. ÉÂÉÅÄ ×ÖÞÄ ÌÄ-ÏÒ ÃÄÁÀ ÝÀÝÉÉÓ ÀÙÌÍÉÛÅÍÄË ×ÏÒÌÀÛÉÝ, ÌÀÂ.: ËÄÒÈÏÍðÎ (ÁÆ.), ËÄÒ ÈÍð (ÁØ.), ËÄÒÈÍÀÎ (ËÛá.), ÌéËéÒÈÄÍ (ËÍÔ.) ÃÀ, ÜÅÄÍÉ ÀÆÒÉÈ, ËÀÛáÖÒÉ ÌÀÒÈÉÍ `áÄÆÄ ÜÀÌÏÊÏÍßÉÀËÄÁÖËÉ, ÍÀáÄÅÒÀà ÌÏÔÄáÉËÉ ÔÏÔÉ", ÀÓÄÅÄ ÛÄÉÞËÄÁÀ ÃÀÖÊÀÅÛÉÒÃÄÓ ÓÀÀÍÀËÉÆÏ ÞÉÒÓ. ÓÔÒÖØÔÖÒÖË-ÓÄÌÀÍÔÉÊÖÒÉ ÉÂÉÅÄ ÏÁÀ ÀÛÊÀÒÀà ÈÅÀËÛÉ ÓÀÝÄÌÉÀ (ÛÃÒ. ØÀÒÈ. ÄÒÈÉ ÃÀ ÓÅÀÍ. ËÄÒÈÄÍ ÀÍÖ ÝÀËÉ áÄËÉ, ÄÒ ÈÀ ÃÄÒÈÉ, ÒÏÌ ÄËÉÝ ÌÀÒÔÏ ÅÄÒÀ×ÄÒÓ ÀÊÄÈÄÁÓ ÃÀ ËÛá. ÌÀÒÈÉÍ, ÒÏÌÄËÉÝ ÀÓÄÅÄ ÓÄÌÀÍÔÉÊÖÒÀà ÀÙÉØÌÄÁÀ, ÒÏÂÏÒÝ `ÌÀÒ ÔÏ ÌÚÏ×É", `ÖÞËÖÒÉ", ÀÍÖ `ÔÏÔÉ, ÒÏÌÄËÉÝ ÌÚÀÒÀà ÀÒ ÀÒÉÓ ÌÉÌÀÂÒÄÁÖËÉ áÄÆÄ"). ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ, ÀÂÒÄ ÈÅÄ, ÓÅÀÍÖÒÉ ÌÀÓ-ÃÀ ÒÉ ËÉËéÒÈÄÍÉ `ÂÀÈÅÀËÅÀ, ÃÀÌÀÒÝáÄÁÀ, ÃÀÍÀÅÓÄÁÀ...", ÃÀ ÌÉÓ ÂÀÍ ÍÀßÀÒÌÏÄÁÉ ÆÌÍÉÓ ÐÉÒÉÀÍÉ ÃÀ ÌÉÌÙÄÏÁÖÒÉ ×ÏÒÌÄÁÉ: áæÉËéÒÈÄÍÉ `ÓÀØÌÄ ÀÒ ÂÀÌÏÌÃÉÓ, ÅÉÈÀÒÓÄÁÉ, ÅÌÀÒÝáÃÄÁÉ", Ü'ÏÈËéÒÈÄÍÄÍ `ÃÀÅÌÀÒÝáÃÉ, ÂÀÅÉÈÅÀËÄ...", Ü'ÏËËéÒÈÄÍÄáæÉ `ÃÀÅÌÀÒÝáÄÁÖËÅÀÒ, ÂÀÅÈÅÀËÖËÅÀÒ, ÃÀÅ ÈÀÒ ÓÖËÅÀÒ"; ÜÖ

ËéËéÒ ÈÄÍÄ `ÃÀÈÀÒÓÖËÉ, ÂÀÈÅÀËÖËÉ", ÜÖ ËÄËéÒÈÄÍÉ

40

`ÃÀÓÀÈÀÒÓÉ, ÂÀÓÀÈ ÅÀËÉ" ÃÀ À. Û. ÜÅÄÍ ÌÉÄÒ ÓÀÀÍÀËÉÆÏà ßÀÒÌÏÃÂÄÍÉË ×ÏÒÌÄÁÛÉ ÞÉÒÀà ÚÅÄËÂÀÍ -ÒÈ- ÂÀÌÏÉÚÏ×À, ÒÏÌÄË ÉÝ ÉÂÉÅÄ ÖÍÃÀ ÉÚÏÓ, ÒÀÝ ØÀÒÈÖË ÒÀÏÃÄÍÏÁÉÈ ÒÉÝáÅÉÈ ÓÀáÄËÛÉ `ÄÒÈ"-ÛÉ ÂÀÌÏÅËÄÍÉËÉ -ÒÈ- ÞÉÒÉ.

ÓÅÀÍÖÒÉ ËÄÒÈÄÍ ßÀÒÌÏÄÁÉÓ ÈÅÀËÓÀÆÒÉÓÉÈ ØÀÒÈÖËÉ ÌÀÒãÅÄÍÀ ÃÀ ÌÀÒÝáÄÍÀ-Ó ÉÃÄÍÔÖÒÉÀ.

ÒÀÝ ÛÄÄáÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒ ÓÀÀÍÀËÉÆÏ ×ÏÒÌÄÁÛÉ ßÀÒÌÏÃÂÄÍÉË -ÄÍ ÓÖ×ÉØÓ, ÒÏÌÄËÉÝ ÀÒÓÀà ÀÒ ÉÊÀÒ ÂÄÁÀ, ÒÏÂÏÒÝ ÜÀÍÓ, ØÀÒÈÖËÉÃÀÍ ÀÒÉÓ ÂÀÃÌÏÚÏËÉËÉ (ÛÃÒ. ØÀÒÈ. ÌÀÒãÅÄÍÀ|ÌÀÒÝáÄÍÀ ×ÏÒÌÄÁÛÉ ÂÀÌÏÅ ËÄÍ ÉËÉ -ÄÍ, ÒÏÌÄËÉÝ ÓÅÀÍÖÒ ËÄÒÓÂæÄÍ-ÛÉÝ ×ÉØÓÉÒÃÄÁÀ).

ÒÀÝ ÛÄÄáÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒ, ÊÄÒÞÏÃ, ÁÀËÓØÅÄÌÏÖÒ, ÉÃÉÏÌÀÔÖÒ ÂÀÌÏÍÀÈØÅÀÌÛÉ ðÒÈæà ËÉÒÃÄ `ÝÀË ÊÄ, ÊÄÍÔÀÃ, ÈÀÅÉÓÖ×ËÀÃ, ÌÏÛÅÄÁÖËÀà ÚÏ×ÍÀ" ÃÀ×ÉØÓÉÒÄÁÖË ÐÉÒÅÄË ÊÏÌÐÏÍÄÍÔÓ ðÒÈÅ-Ó, ÉÂÉ, ÜÅÄÍÉ ÅÀÒÀ ÖÃÉÈ, ÛÄÓÀÞËÏÀ, ØÀÒÈÖËÉ ÄÒÈ-ÉÓÀ ÃÀ ÆÀÍÖÒÉ ÀÒÈ-ÉÓ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÉ ÉÚÏÓ. ÓÅÀÍÖÒÉ ðÒÈæ ← *ÄÒÈæ ÖÊÀÍÀ ÌÉÌÀÒÈÖËÄÁÉÓ (Ä + æ ÐÏÆÉÝÉÉÓÄÖËÉ) ÖÌËÀÖÔÉÓ ÓÀÛÖÀËÄÁÉÈ (ÛÃÒ. ÓÅÀÍ. ßðæðÒ < ØÀÒÈ. ÌßÄÅÀÒÉ, ÓÅÀÍ. ÞðæðË < ØÀÒÈ. ÞÄÅÀËÉ `ÝÏÌÉÓ áÀÛÉ", ÓÅÀÍ. ÔðæðÍ < ØÀÒÈ. ÌÔÄÅÀÍÉ ÃÀ À. Û. _ Éá. Ì. ØÀËÃÀÍÉ, ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ×ÏÍÄÔÉÊÀ, I, ÖÌËÀÖÔÉÓ ÓÉÓÔÄÌÀ ÓÅÀÍÖÒÛÉ, ÈÁ., 1969, ÂÅ. ). ÀØ ÛÄÉÞ ËÄÁÀ ÂÀÜÍÃÄÓ ÊÉÈáÅÀ ÀÖÓËÀÖÔÉÓÄÖËÉ æ ÓÏÍÏÒÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ. ÒÏÂÏÒÝ ÝÍÏÁÉËÉÀ, æ ÓÏÍÏÒÉ, ÒÏÌÄËÉÝ ßÉ ÍÀ ÌÀÅÀË Ä-Ó ÀÖÌËÀÖÔÄÁÓ, ÉÓÔÏÒÉÖËÀà ÛÄÉÞËÄÁÀ ÓáÅÀÃÀÓáÅÀ ßÀÒÌÏÛÏÁÉÓ ÉÚÏÓ, ÒÉÓ ÌÉáÄÃÅÉÈÀÝ, ÓÀ-ÌÄÝÍÉ ÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÛÉ, ÂÀÌÏÚÏ×ÄÍ ÒÀÌÃÄÍÉÌÄ ØÅÄÔÉÐÓ: 1. ÌÄÖÌËÀÖÔÄ æ ÓÏÍÀÍÔÉ, ÒÏÌÄËÉÝ Ï áÌÏÅ ÍÉÓ ÍÀÒÄÃÖØÝÉÀËÉÀ; 2. æ ÓÏÍÀÍÔÉ ÀÖÓËÀÖÔÉÓÄÖËÉ Ö-Ó ÍÀÒÄÃÖØÝÉÀËÉÀ; 3. æ ÓÏÍÀÍÔÉ Ö áÌÏÅÍÉÓ ÍÀ ÖÌËÀ ÖÔÀÒÉÀ; 4. æ ÓÏÍÀÍÔÉ Ï áÌÏÅÍÉÓ ÍÀÖÌËÀÖÔÀÒÉÀ; 5. æ ÓÏÍÀÍÔÉ Ö áÌÏÅÍÉÓ ÐÏÆÉÝÉÖÒ ÅÀÒÉÀÍÔÓ ßÀÒ ÌÏÀà ÂÄÍÓ. ÀØÅÄ ÀÄÒÈÉÀÍÄÁÄÍ ÀÂÒÄÈÅÄ æ-Ó, ÒÏÌÄËÉÝ À) ØÀÒÈ. -ÀË ÓÖ×ÉØÓÉÓÄÖËÉ Ë-Ó ×ÏÍÄÔÉÊÖÒ ÄÊ ÅÉ ÅÀË ÄÍÔÓ ßÀÒÌÏÀÃÂÄÍÓ

41

ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÃÀ Á) ÌÉÝÄÌÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ -æ ÓÖ×ÉØÓÉÀ ÄÒÈÉ ÔÉÐÉÓ ÓÀáÄËÄÁÈÀÍ (Éá. ÉØÅÄ, 71). ÜÅÄÍÉ ÈÅÀËÓÀÆÒÉÓÉÈ, ðÒÈæ ×ÏÒÌÉÓ ÀÖÓËÀÖÔÉÓÄÖËÉ æ ÌÉÝÄÌÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉÀ, ÒÏÌÄË ÉÝ ÓÅÀÍÖÒÉÓ ÌÄÏÒÄ ÔÉÐÉÓ ÁÒÖÍÄÁÉÓÈÅÉÓÀÀ ÃÀÌÀáÀÓÉÀÈÄÁÄËÉ (Éá. È. ÛÀÒÀÞÄÍÉÞÄ, ÏÒ×ÖÞÉÀÍÏÁÉÓ ÄÒÈÉ ÔÉÐ ÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ ÓÅÀÍÖÒ ÓÀáÄËÈÀ ÁÒÖÍÄÁÀÛÉ, ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÓÔÒÖØÔÖÒÉÓ ÓÀÊÉÈáÄÁÉ, II, 1961, 221). ×ÖÞ ÄÛÉ Ä áÌÏÅÍÉÓ ÛÄÌÝÅÄËÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉ: ÄÛáÖ, ÎÄÒÖ, ÓÄÌÉ ÓßÏÒÄà æ-ÉÀÍ ÌÉÝÄÌÉÈÓ ÉÚÄÍÄÁÄÍ ×ÖÞ Äà ÌÏÌÃÄÅÍÏ ÁÒÖÍÅÀÈÀÈÅÉÓ (ÌÀÂ.: ÓÀá. ÄÛáÖ, ÌÉÝ. ÀÛáæ, ÌÏÈáÒ. ÀÛáæ-ÄÌ, ÍÀÈ. ÀÛáæ-Ì-ÉÛ, ÌÏØ. ÀÛáæ-Ûæ, ÅÉÈ. ÀÛáæ-à ÃÀ À. Û.), ÒÀÝ ÜÅÄÍÓ ÅÀÒÀÖÃÓ ÌáÀÒÓ ÖàÄÒÓ.

2. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÎÏÒÉ/ ÎÏÒÉ/ ÎíÒÖ/ ÎÏÒÖ/ ÎÄÒÖ/ ÎëÒÖ

/ ÎÄÒÁÉ/ ÄÒÁÉ `ÏÒÉ". ÒÀÝ ÛÄ Äá ÄÁÀ ÏÒÉÓ ÀÙÌÍÉÛÅÍÄË ÒÉÝáÅÉÈ ÓÀáÄËÓ, ÉÂÉ ÓÀÌÉÅÄ ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÛÉ, ÒÏÂÏÒÝ ÅÀÒÀÖÃÏÁÄÍ, ÓÀÄÒÈÏ ×ÖÞ ÉÃÀÍ ÌÏÃÉÓ, ÌÀÂÒÀÌ ÀÌ ÓÀÄÒÈÏ ×ÖÞÉÓ ÀÙÃÂÄÍÀ ÌÄÝÍÉÄÒÄÁÀÛÉ ÒÈÖËÀà ÀÒÉÓ ÌÉÜÍÄÖËÉ (àÖÌÁÖÒÉÞÄ 2007, 111). ÀÌ ÓÉÒÈÖËÉÓ ÌÉÆÄÆÉ, ÝáÀÃÉÀ, ÌÄÂÒÖË-ËÀÆÖÒÉÓ ÀÍËÀÖÔÛÉ ÂÀÌÏÅËÄÍÉËÉ Ñ-/ã- ÖÍÃÀ ÉÚÏÓ (ÛÃÒ. ØÀÒÈ. ÏÒ-É, ÌÄÂÒ. ÑÉÒÉ| ÑéÒÉ, ËÀÆ. ÑÖÒ| ãÖÒ).

ÓßÏÒÄà ÑÖÒ ×ÏÒÌÀ ÉÅÀÒÀÖÃÄÁÀ àÀÍÖÒÉ ÃÀ ÌÄÂÒÖËÉ ÅÀÒÉÀÍÔÄÁÉÓÀÈÅÉÓ ÀÌÏÓÀÅËÀÃ, ÒÉÓÂÀÍÀÝ ÀÒ ÉÓ ÌÉÙÄÁÖËÉ ÌÄÂÒÖËÉ ÑÉÒ-É Ö-Ó É-È ÛÄÝÅËÉÈ, áÏËÏ ÀÈÉÍÖÒÓÀ ÃÀ ÀÒÈÀÛÍÖËÛÉ áÌÀÒÄÁÖËÉ ãÖÒ ÖÍÃÀ ÌÏÄÝÀ Ñ → ã. ÀÌ ×ÏÍÆÄ ÓÅÀÍÖÒ ÃÉÀËÄØÔÄÁÛÉ ÃÀÝÖËÉ ÅÀÒÉÀÍÔÄÁÉ ( ÎíÒÉ| ÎíÒÖ| ÎÄÒÖ, ÎÏÒÉ, ÎÄÒÁÉ, ÎëÒÖ, ÄÒæÉ| ÄÒÁÉ) ÀÃÒÄÖË ÓÀ×ÄáÖÒÆÄ ÎÏÒ ×ÖÞÉÓ ÀÙÃÂÄÍÉÓ ÓÀÛÖÀËÄÁÀÓ ÉÞËÄÅÀ, ÓÀÉÃÀÍÀÝ ÖÍÃÀ ÉÚÏÓ ÌÉÙÄÁÖËÉ ÌÄÂÒÖË-ËÀÆÖÒÉ * ÑÏÒ → ÑÖÒ → ÑÉÒ| ãÖÒ (ãÀÅÀáÉÛÅÉËÉ 1937, 389-404; ÜÉØÏÁ ÀÅÀ 1938, 213).

Æ. àÖÌÁÖÒÉÞÉÓ ÅÀÒÀÖÃÉÈ, ÈÖ ÂÀÅÉÆÉÀÒÄÁÈ ÉÌ ÀÆÒÓ, ÒÏÌ ÀÙÍÉÛÍÖËÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉÓ ÐÉÒ ÅÄË ÀÃÉ ×ÏÒÌÀ ØÀÒÈÅÄËÖÒ

42

ÄÍÄÁÛÉ ÀÒÉÓ ÎÏÒ-, ÌÀÛÉÍ ÉÓ ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÖÌËÀÖÔÉÓ ÂÆÉÈ ÌÏÂÅÝÄÌÃÀ ÉæÄÒ-Ó, ÛÄÌ ÃÄ ÓÀ×ÄáÖÒÆÄ ÊÉ ÌÄÔÀÈÄÆÉÓÉÈ _ ÎÄÒæ| ÎÄÒÖ ×ÏÒÌÀÓ (àÖÌÁÖÒÉÞÄ 2007, 111-112; ÛÀÒÀÞÄÍÉÞÄ 1961, 222). ÎÄÒÖ ×ÏÒÌÀ, ÒÀÌÃÄÍÀÃÀÝ ÝÍÏÁÉËÉÀ, ÃÙÄÓÀÝ ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒÉÓ ÂÒÞÄËáÌÏÅÍÉÀÍ ÃÉÀ ËÄØ ÔÄÁÛÉ ÁÀËÓÆÄÌÏÖÒÓÀ ÃÀ ËÀÛáÖÒÛÉ ÃÀ, ÀÂÒÄÈÅÄ, ÜÏËÖÒÖË ÌÄÔÚÅÄËÄÁÀÛÉ.

ÌÄÝÍÉÄÒÉÓ ÀÆÒÉÈ, ÀÒÝ ÉÓ ÀÒÉÓ ÂÀÌÏÒÉÝáÖËÉ, ÒÏÌ ÁÏËÏÊÉÃÖÒÉ Ö ( ÎÏÒÖ/ ÎÄÒÖ) ÂÀÒÊÅÄÖËÉ ×ÖÍ Ø ÝÉÉÓ ×ÏÒÌÀÍÔÉ ÉÚÏÓ (ÛÃÒ. ÄÛáÖ, æÏÛÈáæ), ÒÉÓÂÀÍÀÝ ÖÍÃÀ ÉÚÏÓ ÌÉÙÄÁÖËÉ Á ËÄÍÔÄáÖÒÛÉ ( ÄÒÁÉ), Ì ÊÉ ÒÉÂÏÁÉÈ ÒÉÝáÅÉÈ ÓÀáÄËÛÉ ÌëÒÌÄ `ÌÄÏÒÄ" (àÖÌÁÖÒÉÞÄ 2007, 112).

ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÁÂÄÒÀÈ ×ÀÒÃÏÁÉÓ ÓÀ×ÖÞÅÄËÆÄ ÓÀÄÒÈÏ-ØÀÒ ÈÅÄËÖÒ ÀÒØÄÔÉÐÀà ÀÙÃÂÄÍÉËÉÀ ** ÎÏÒ-.

ÎÏÒÉ ÒÉÝáÅÉÈ ÓÀáÄËÛÉ, ÉÓÄÅÄ ÒÏÂÏÒÝ ÓÄÌÉ-ÛÉ, ÃÀÝÖËÉÀ ÓÀáÄËÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ É, ÒÏÌ ÄËÉÝ ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÉÛÅÉÀÈÉ ÂÀÌÏÍÀÊËÉÓÉÓ ÂÀÒÃÀ ÜÅÄÖËÄÁÒÉÅ ÌÏÊÅÄÝÉËÉÀ.

ÓÅÀÍÖÒ ÓÀáÄËÄÁÓ, ÒÏÂÏÒÝ ÄÓ ÓÀÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉ ÔÄ ÒÀ ÔÖ-ÒÉÃÀÍ ÀÒÉÓ ÝÍÏÁÉËÉ (ÛÀÍÉÞÄ 1957, 364; ÈÏ×ÖÒÉÀ 1927, 285), ßÒ×ÄËÏÁÉÈÉÓÀ ÃÀ ÓÀáÄËÏÁÉÈ ÁÒÖÍÅÀÈÀ ÂÀÍÓÀÓáÅÀÅÄÁËÀà ÀÒÀÅÉÈÀÒÉ ×ÏÒ ÌÀË ÖÒÉ ÄËÄÌÄÍÔÉ ÀÒ ÂÀÀÜÍÉÀÈ, ÏÒÉÅÄ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÀÍÉ ÍÖËÉÈÀÀ ßÀÒÌÏÃÂÄÍÉËÉ (ÌÓÂÀÅÓÉ ÅÉÈÀÒÄÁÀÀ ØÀÒÈ ÖËÉ ÄÍÉÓ áÄÅÓÖÒÖËÓÀ ÃÀ ÉÍÂÉËÏÖÒ ÃÉÀËÄØÔÄÁÛÉÝ) ÃÀ, ÀÌÃÄÍÀÃ, ÓÀáÄËÈÀ ÖÌÒÀÅËÄÓÏÁÀ ÈÀÍá ÌÏÅ ÍÉÀÍÉ ×ÖÞÄÄÁÉÈ ÂÅáÅÃÄÁÀ. ÎÏÒÉ, ÓÄÌÉ, ÆðÎ... ×ÏÒÌÄÁÉÓ ÂÀÒÃÀ ÁÀËÓØÅÄÌÏÖÒÛÉ ÜÅÄÍ ÃÀ ÅÀ ×ÉØÓÉÒÄÈ ÊÉÃÄÅ ÄÒÈÉ ËÄØÓÄÌÀ ÁÖÒÈÉ ÓÀáÄËÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÈ ßÀÒÌÏÃÂÄÍÉËÉ, ÒÏÌÄËÉÝ ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ÓáÅÀ ÃÉÀ ËÄØ ÔÄÁÛÉ ÂÀÍÓáÅÀÅÄÁÖË ÓÖÒÀÈÓ ÂÅÉÜÅÄÍÄÁÓ, ÛÃÒ. ÁÆ. ÁòËÈ{æ}/ ÁÉÒÈæ, ËÛá. ÁîËÈ, ËÍÔ. ÁÖËÈ (ÓÀÙ ËÉÀÍÉ 2005, 245). ÖÍÃÀ ÉÈ ØÅÀÓ ÉÓÉÝ, ÒÏÌ ØÀÒÈÖËÉÃÀÍ ÍÀÓÄÓáÄÁÉ À áÌÏÅÀÍ×ÖÞÉÀÍÉ ÓÀ áÄ ËÄÁÉ ÁÀËÓ ÆÄÌÏÖÒÛÉ (ÉÛÅÉÀÈÀà ËÄÍÔÄáÖÒÛÉ) ÃÀÉÒÈÀÅÄÍ ÓÀ áÄ-ËÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÌÏÒ×ÄÌÀÓ -Î ÀËÏ×ÏÍÓ [ÌÀÂ.: ÁÆ. ÀÁÆÉÍÃðÎ

43

`ÀÁÆÉÍÃÀ", ÀÓÀÁÉðÎ `ÀÓÀÁÉÀ", ÁÀÌÁðÎ| ÁÀÍÁðÎ `ÁÀÌÁÀ", ÃÉáÓðÎ `ÃÉÀÓÀáËÉÓÉ", ÃÀÛÍðÎ ̀ ÃÀÛÍÀ", ÊÀÒÃÀËðÎ ̀ ÊÀÒÃÀËÀ", ÁÆ., ËÍÔ. ×ÄÒÁðÎ `ÐÉÒ×ÄÒÉ, ÐÉÒÌÏÈÍÄ, ×ÀÒÉÓÄÅÄËÉ; ÌÏÌ×ÄÒÄÁÄËÉ", ËÍÔ. ØÀËÀÊÏÃðÎ `ØÀËÀÊÏÃÀ" ÃÀ À. Û. (ÉØÅÄ, 67-69)].

3. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÓÄÌÉ/ ÓëÌÉ ` ÓÀÌÉ". ÒÀÝ ÛÄÄáÄÁÀ ÌÀÒÔÉÅ ÒÉÝáÅÉÈ ÓÀáÄËÓ ÓÄÌÉ-Ó, ÌÀÓÛÉ ÓÀáÄË ÏÁ ÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÓ ÂÀÅËÄÍÉÈ À ÂÀÖÌËÀÖÔÄÁÖËÉÀ ÃÀ Ä-à ÀÒÉÓ ØÝÄÖËÉ: ÓÀÌÉ → ÓðÌÉ → ÓÄÌÉ. ÌÄ ÒÖË-ËÀÆÖÒÛÉ À-Ó ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÀÃ, ÒÏÂÏÒÝ ÉÅÀ ÒÀÖÃÄÁÀ, Ï ÖÍÃÀ ÂÅØÏÍÏÃÀ, ÌÀÂÒÀÌ ÌÏÌÃÄÅÍÏ ÁÀÂÉÓ ÌÉÄÒÉ ÁÂÄÒÉÓ ÂÀÅËÄÍÉÈ ÉÓ Ö-à ÀÒÉÓ ØÝÄÖËÉ. ÚÖÒÀÃÙÄÁÀÓ ÉØÝÄÅÓ ÉÓÉÝ, ÒÏÌ ØÀÒÈÖËÉ Ó ÀÒÝ ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÃÀ ÀÒÝ ÊÏËáÖÒÛÉ ÀÒ ØÝÄÖËÀ Û-à (àÖÌÁÖÒÉÞÄ 2007, 112).

ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ, ÒÏÌ ÂÒÞÄËáÌÏÅÍÉÀÍÉ ÓëÌÉ ÜÏËÖÒÖËÉÓ ÂÀÒÃÀ ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ÀÒÝÄÒÈ ÃÉÀËÄØÔÓÀ ÃÀ ÊÉËÏÊÀÅÛÉ ÀÒ ÃÀÃÀÓÔÖÒÄÁÖËÀ. ÜÅÄÍ ÓÀÃÉÓÄÒÔÀÝÉÏ ÍÀÛÒÏÌÛÉ `ÍÀÓÄÓáÏÁÀÍÉ ÓÅÀÍÖÒ ÄÍÀÛÉ" (2005, 99-102), áÌÏÅÀÍÈÀ ÓÉÂÒÞÉÓ ÌÏÅËÄÍÄÁÉÓ ÂÀÍáÉËÅÉÓÀÓ, ÝÀËÊÄ ÐÀÒÀÂÒÀ×Àà ßÀÒÌÏÅÀÃÂÉÍÄÈ ÁÀËÓÆÄÌÏÖÒ ÃÀ ËÀÛáÖÒ ÃÉÀËÄØÔÄÁÛÉ ÜÅÄÍ ÌÉÄÒ ÃÀ×ÉØÓÉÒÄÁÖËÉ ØÀÒ ÈÖ-ËÉÃÀÍ ÍÀÓÄÓáÄÁÉ ÌÀÓÀËÀ, ÓÀÃÀÝ ÀÙÍÉÛÍÖË ÓÉÔÚÅÀ ÈÀ áÌÏÅÍÄÁÉÓ ÓÉÂÒÞÉÓ ÂÀÌÏÌßÅÄÅÉ ÌÉÆÄÆÉ ÀÒ ÜÀÍÓ [ÌÀÂ.: ÁÆ., ËÛá. ÀÌëÍ `ÀÌÉÍ", ÁÆ. ÂæóËÉ `ÂÅÀË ÅÀ", ÁÆ., ËÛá. ÍêàÀ `ãÀàÅÉ, ÍÀàÀ", ÁÆ., ËÛá. ÓìÒÌÀ `ÓÉÒÌÀ", ÁÆ. ×êÒÀ `×ÀÒÀ (×ÖËÉ ÓÀÄÒÈÏÃ)", ÁÆ., ËÛá. ÜëÒÉ `ÜÄÒÉ (ÈÉÈÉÓÔÀÒÉ)", ÁÆ. ÜæëÍÉ `ÓÐÉËÄÍÞÉÓ ÀÍ ÈÖãÉÓ ØÅÀÁÉ, ÃÉÃÉ ÊÀÒÃÀËÀ" (ÛÃÒ. ÒÀà. ÜÏÉÍÀ `ÈÖãÉÓ ÐÀÔÀÒÀ ØÅÀÁÉ") ÃÀ À. Û. )], ÈÖÌÝÀ ÛÄÉÞËÄÁÀ ÅÀÒÀÖÃÉÓ ÓÀáÉÈ ÃÀÅÖÛÅÀÈ, ÒÏÌ ×Ö ÞÉ ÓÄÖËÉ áÌÏÅ ÍÉÓ ÓÉÂÒÞÄÓ ÃÀÓÀáÄËÄÁÖË ×ÏÒÌÄÁÛÉ ÓßÏÒÄà ÌÏÌÃÄÅÍÏ, ÀÖÓËÀÖÔÉÓÄÖËÉ áÌÏÅÀÍÉ ÉßÅÄÅÓ, ÅÉÍÀÉÃÀÍ ÀÒÝ ÄÒÈÉ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÐÒÏÝÄÓÉ, ÜÅÄÍÉ ÀÆÒÉÈ, ÖÌÉÆÄÆÏà ÀÒ áÃÄÁÀ ÄÍÀÛÉ. ÓÀÊÉÈáÉ Ö×ÒÏ ÙÒÌÀ ÛÄÓßÀÅ ËÀÓ ÌÏÉÈáÏÅÓ.

ÛÄÅÍÉÛÍÀÅÈ: ÜÏËÖÒÖËÛÉ ÓëÌÉ-Ó ÂÀÒÃÀ ÂÒÞÄËáÌÏÅÍÉÀÍÉÀ,

44

ÀÂÒÄÈÅÄ, ÎëÒÖ ̀ ÏÒÉ" ×ÏÒÌÀÝ. ÀÒÝ ÄÒÈÉ ÌÀÈÂÀÍÉ ÜÏËÖÒÖËÉÓ ÌÏÓÀÆÙÅÒÄ ËÀÛáÖÒ ÃÉÀËÄØÔÛÉ ÀÒ ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ.

4. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ æíÛÈáæ /{æ}ÏÛÈáæ `ÏÈáÉ". æíÛÈáæ, ÒÏÂÏÒÝ ÝÍÏÁÉËÉÀ, ØÀÒÈÖËÉ ÏÈá-ÉÓ ÊÀÍÏÍÆÏÌÉÄÒ ×ÏÍÄÌÀÔÖÒ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÀà ÀÒÉÓ ÌÉÜÍÄÖËÉ: È → ÛÃ, ÌÀÂÒÀÌ ÚÒÖ ÁÂÄÒÀÈÀ ÛÏÒÉÓ ÌÏØ ÝÄÖË Ã-Ó ÀÓÉÌÉËÀÝÉÉÈ ÉÓÄÅ È ÌÏÖÝÉÀ (ÈÏ×ÖÒÉÀ 1979, 12). ÐÒÏ×. Æ. àÖÌÁÖÒÉÞÉÓ ÀÆÒÉÈ, `ÉØÌ ÍÄÁÀ ÉËÖÆÉÀ, ÈÉÈØÏÓ È-Ó ßÉÍ Û ÖÁÒÀËÏà ÉÚÏÓ ÂÀÜÄÍÉËÉ" (2007, 112).

ÒÀ ÛÄÉÞËÄÁÀ ÉÈØÅÀÓ ÓÅÀÍÖÒÉ ÒÀÏÃÄÍÏÁÉÈÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉÓ: æÏÛÈáæ, æÏáÖÛà ÃÀ æÖÓÂæÀ ÀÍËÀÖÔÛÉ ÂÀÜÄÍÉËÉ æ ÁÂÄÒÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ?

ÓÅÀÍÖÒÉ ÅÏÊÀËÉÆÌÉÓÈÅÉÓ, ÒÏÂÏÒÝ ÝÍÏÁÉËÉÀ, ÃÀ ÌÀ áÀ ÓÉ ÀÈÄ-ÁÄ ËÉÀ áÌÏÅÀÍÈÀ ÛÄÌÀÒÈÅÉÓ ÏÒÉ ÓÀáÄ _ ×ÛÅÉÍÅÉÄÒÉ ÃÀ ÞËÉÄÒÉ

ÛÄÌÀÒÈÅÀ, ÈÖÌÝÀ, ÂÀÒÃÀ ÀÌÉÓÀ, ÓÅÀÍÖÒÓ ÀáÀÓÉÀÈÄÁÓ ÉÓÄÈÉ ÛÄÌÈáÅÄÅÄÁÉÝ, ÒÏà ÄÓÀÝ Ï ÃÀ Ö áÌÏÅÍÄÁÉÓ ßÉÍ ÁÉËÀÁÉÀËÖÒÉ æ ÈÀÍáÌÏÅÀÍÉ ÅÉÈÀÒÃÄÁÀ, áÏËÏ æ'Ó ßÉÍ Ù ÈÀÍáÌÏÅÀÍÉ (ÄÓ ÖÊÀÍÀÓÊÍÄËÉ ÚÅÄËÀÆÄ ÍÀÊËÄÁÀà ÀÒÉÓ ÂÀÅÒÝÄËÄÁÖËÉ).

ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÀÒÀÄÒÈÉ ÍÀÓÄáÄÁÉ ÈÖ ÓÀÊÖÈÒÉÅ ÓÅÀÍÖÒÉ ÓÉÔÚÅÀ ×ÉØÓÉÒÃÄÁÀ, ÓÀÃÀÝ ÈÀÅÊÉÃÖÒÉ Ï'ÓÀ ÃÀ Ö'Ó ßÉÍ ÁÉËÀÁÉÀËÖÒÉ æ ÅÉÈÀÒÃÄÁÀ (ÛÃÒ. ØÀÒÈÖËÉ ÃÉÀËÄØÔÖÒÉ ×ÏÒÌÄÁÉ: æÏÒÉ, æÏÈáÉ, æÏÝÉ...), ÒÀÝ Ó. ÑÙÄÍÔÉÓ ÀÆÒÉÈ, Ï'Ó ÓÉÅÉßÒÏÅÄÆÄ ÌÉÀÍÉÛÍÄÁÓ (1949, 125). ÌÉÓÉÅÄ ÌÏÓÀÆÒÄÁÉÈ, ̀ ÀÍËÀ ÖÔÛÉ ÌÏØÝÄÖË áÌÏÅÍÄÁÓ ÆÄÌÏÓÅÀÍÖÒÛÉ (ÁÀËÓÆÄÌÏÖÒÓÀ ÃÀ ÁÀËÓØÅÄÌÏÖÒÛÉ) ÖÅÉÈÀÒÃÄÁÀ ä ÁÂÄÒÀ ×ÛÅÉÍ ÅÉÄÒÉ ÛÄÌÀÒÈÅÉÓ ÂÀÌÏ, áÏËÏ ØÅÄÌÏÓÅÀÍÖÒÛÉ (ËÀÛáÖÒÓÀ ÃÀ ËÄÍÔÄáÖÒÛÉ) ÉÏÔÉ ÃÀ Ï'Ó ßÉÍ æ

ÈÀÍ á ÌÏÅÀÍÉ" (ÉØÅÄ). ÜÅÄÍ ÈÀÅÉÓ ÃÒÏÆÄ ÂÀÌÏÅÉÊÅËÉÄÈ áÌÏÅÀÍÈÀ ÛÄÌÀÒÈÅÉÓ ÓÀáÄÄÁÉ ÓÅÀÍÖÒÉ ÍÀÓÄÓáÄÁÉ ÌÀ ÓÀË ÉÓ ÓÀ×ÖÞÅÄËÆÄ ÃÀ ÀÙÌÏÜÍÃÀ, ÒÏÌ ÒÀÌÃÄÍÉÌÄ ÛÄÌÈáÅÄÅÀÛÉ ÐÀÒÀËÄËÖÒÀà ÆÄÌÏÓÅÀÍÖÒ ÃÉÀËÄØ ÔÄÁÛÉÝ, ÂÀÍÓÀÊÖÈÒÄÁÉÈ ËÀáÀÌÖËÖÒ ÊÉ-ËÏ ÊÀÅ ÛÉ, ÓÉÔÚÅÉÓ ÀÍËÀÖÔÛÉ ×ÛÅÉÍÅÉÄÒÛÄÌÀÒÈÅÉÀÍÉ ×ÏÒÌÄÁÉÓ

45

ÂÅÄÒ ÃÉÈ ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ ÉÂÉÅÄ ÉÏÔÉÒÄÁÖËÉ áÌÏÅÍÄÁÉ (ÌÀÂ.: ÁÆ. ÎÀËÏÍ `ÀËÉÏÍÉ", ÁØ. ÎÄÛÌÀ| ÎÄÛÌð `ÂÒÞÍÄ ÖËÉ, ÄÛÌÀÊÉ, ÄÛÌÀ", ÁØ. ÎÄàæ `ÄàÅÉ", ËáÌ. ÎÄØÉÌ `ÄØÉÌÉ" ÃÀ À. Û.) ÃÀ, ÁÖÍÄÁÒÉÅÉÀ, ÛÄÂÅáÅÃÀ ÖÀÌ ÒÀÅÉ ÉÓÄÈÉ ÌÀÂÀËÉÈÉ, ÓÀÃÀÝ Ï'ÓÀ ÃÀ Ö'Ó ßÉÍ ßÚÅÉË ÁÀÂÉÓÌÉÄÒÉ ÀÍÖ ÁÉËÀÁÉÀËÖÒÉ æ ÀÒÉÓ ÂÀÍÅÉÈÀÒ ÄÁÖËÉ (ÌÀÂ.: ÆÓ., ËÍÔ. æÏÁÄË, ËÛá. æÏÁÏË `ÏÁÏËÉ", ÆÓ. æÏÒÀÂÖË `ÏÒÀ ÂÖËÉ", ÜÏË. æÏÒÙÀæÉÀÍ `ÄÛÌÀ ÊÉ, ÂÀÉÞÅÄÒÀ, ÃÀÖÍÃÏÁÄËÉ (ÛÃÒ. ØÀÒÈ. (ÒÀà.) ÏÒÙÀÅÉ)", ÆÓ. æÏáÄÒ `ÏáÄÒÉ", ÆÓ., ËÍÔ. æÏáÒðáÖÛ, ËÛá., ÜÏË. æÏáÒÀáÖÛ `ÏáÒÀáÖÛÉ"...; ÁØ. æÖÁðÃæ `ÖÁÄÃÖÒÉ (ÛÃÒ. ØÀÒÈ. ÖÁÄÃÏ)", ÆÓ. æÖÒÄÌ `ÖÒÄÌÉ", ÖÛÂ. æÖËÖ× `ÖËÖ×À", ÁØ. æÖÒãÖË `ÖÒãÖËÏ", ÆÓ. æÖáÄÛ `ÖáÄÛÉ" ÃÀ ÌÒÀÅ. ÓáÅ.) ÃÀ ÀÌ ÌÏÅËÄÍÀÓ, Ä. É. Ï'ÓÀ ÃÀ Ö'Ó ßÉÍ æ'Ó ÂÀÍÅÉÈÀÒÄÁÀÓ, ÐÉÒÏÁÉÈÀà ÅÖßÏÃÄÈ ÁÉËÀÁÉÀËÖÒÉ ÛÄÌÀÒÈÅÀ (ÓÀÙËÉÀÍÉ 2008, 196-211).

ÒÀÝ ÛÄÄáÄÁÀ ÓÀÀÍÀËÉÆÏ ÓÅÀÍÖÒÉ ËÄØÓÄÌÉÓ æíÛÈáæ-ÉÓ ÀÖÓ ËÀ ÖÔÉÓÄÖË æ'Ó, ÉÂÉ ÉÓÔÏÒÉÖËÀÃ Ï ÓÒÖËÉ áÌÏÅÍÉÓ ÒÄÃÖØÝÉÉÓ ÌÏÌÃÄÅÍÏ ÓÀ×ÄáÖÒÓ ÀÓÀáÀÅÓ ( æÏ-ÛÈáæ ← * Ï-ÛÈáÏ _ ÛÃÒ. ÆÀÍ. (ÌÄÂÒ.) Ï-Èá-É `ÏÈáÉ", ÌÀÂÒÀÌ Ï-ÈáÏ-Í-ÄÜ-É `ÏÈáÌÏÝÉ", ËÀÆ. Ï-ÈáÏ| Ï-ÍÈáÏ| Ï-ÈáÖ `ÏÈáÉ"). ÓÀÄÒÈÏ-ØÀÒ È ÅÄ Ë ÖÒÉ ÄÍÏÁÒÉÅÉ ÄÒÈÏÁÉÓÀÈÅÉÓ ÊÉ, Ì. ÜÖáÖÀÓ ÀÆÒÉÈ, ÀÙÓÀÃÂÄÍÉÀ * Ï-ÈáÏ- ÀÒØÄÔÉÐÉ (2008, 450; ÒÏÆ ÄÍÉ 1845, 11; ÜÉØÏÁÀÅÀ 1938, 215).

ÐÒÏ×. ÆÖÒÀÁ àÖÌÁÖÒÉÞÉÓ ÀÆÒÉÈ, ÀÙÍÉÛÍÖË æ'Ó ÛÄÓÀÞËÏÀ ÌÏÒ×ÏËÏÂÉÖÒÉ ×ÖÍØÝÉÀ äØÏÍ ÏÃÀ, _ ÛÃÒ. ËÀÆ. ÏÈáÏ ̀ ÏÈáÉ" (2007, 112).

5. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ æÏáæÉÛà /{æ}ÏáÖÛÃ/ æÏáæÖÛÃ/ æÏáæÉÛÔ ̀ áÖÈÉ". ÉÌ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÊÀÍÏÍ ÆÏÌÉÄÒÄÁÉÓ ÓÀ×ÖÞÅÄËÆÄ ÊÉ, ÒÏÌËÉÓ ÌÉáÄÃÅÉÈÀÝ ØÀÒÈ. È ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÛÃ-Ó ÉÞËÄÅÀ ØÀÒÈÖËÉ áÖÈ-ÉÓÀÂÀÍ ÖÍÃÀ ÌÉÂÅÄÙÏ ÓÅÀÍÖÒÉ * áÖÛÃ, ÂÀÖÌËÖÔÄÁÉÈ ÊÉ _ áæÉÛÃ. ÀÙÍÉÛÍÖËÉ ×ÖÞÉÓ ÀÍËÀÖÔÛÉ æÏÛÈáæ-ÉÓ ÀÍÀËÏÂÉÉÈ

46

æÏ ÖÍÃÀ ÂÀÍÅÉÈÀÒÄÁÖËÉÚÏ, ÒÉÓ ÛÄÃÄÂÀÃÀÝ ÓÀÁÏËÏÏà ÌÉ-ÅÉ ÙÄÈ ÁÀËÓ ÆÄÌÏÖÒÉ æÏáæÉÛà (ÈÏ×ÖÒÉÀ 1979, 202). ÓÀ-ÄÍÀÈ ÌÄÝ ÍÉ ÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÛÉ ÁÏËÏÃÒÏÉÍÃÄË ÍÀÛÒÏÌ-ÄÁÛÉ ÓÀÄÒÈÏØÀÒÈÅÄËÖÒ ÀÒØÄÔÉÐÀà ÀÙÀÃÂÄÍÄÍ * áæÉ-È ÞÉÒÓ (ÜÖáÖÀ 2008, 654), ÒÏÌËÉÓ ÁÏËÏÊÉÃÖÒÉ -È À×ÉØÓÀà ÀÃÒÄ ÌÏ ÉÀÆÒÄÁÏÃÀ, ÛÃÒ. ÄÒ-È-É : ËÀÆ. ÀÒ- `ÄÒÈÉ" (ÜÉØÏÁÀÅÀ 1938, 215-216; ×ÄÍÒÉáÉ-ÓÀÒãÅÄËÀ ÞÄ 2000, 704).

ÁÀËÓÆÄÌÏÖÒÉÓ ÂÀÒÃÀ ÖÌËÀÖÔÉÀÍÉ ×ÖÞÄ ( æÏáæÉÛÔ) ËÄÍ-ÔÄ áÖÒÓÀ ÃÀ ÜÏËÖÒÖËÛÉÝ ÃÀÓÔÖÒ ÃÄÁÀ, ÓáÅÀ ÃÉÀËÄØÔÄÁÛÉ ÊÉ (ÁÀËÓØÅÄÌÏÖÒÓÀ ÃÀ ËÀÛáÖÒÛÉ) ÖÖÌËÀÖÔÏ ×ÏÒÌÄÁÉ ( æÏáÖÛÃ) ÂÅÀØÅÓ. ÁÀËÓ ØÅÄÌÏÖÒÛÉ æÏáÖÛÃ-ÉÓ ÐÀÒÀËÄËÖÒÀà æÏáæÖÛà ×ÏÒÌÀÝ ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ, ÒÀÝ ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ÀÒÝ ÄÒÈÉ ÃÉÀËÄØÔÉÓÈÅÉÓ ÀÒ ÀÒÉÓ ÃÀÌÀáÀÓÉÀÈÄÁÄËÉ. ÜÅÄÍÉ ÀÆ ÒÉÈ, ÀÖÓËÀÖÔÛÉ ÁÀÂÉÓÌÉÄÒÉ Ö-Ó ßÉÍ ÂÀÍ ÅÉÈÀÒ ÄÁÖËÉ ßÚÅÉË ÁÀ ÂÉÓ-ÌÉÄÒÉ ÀÍÖ ÁÉËÉÁÉÀËÖÒÉ æ ÀÌ áÌÏÅÍÉÓ ÓÉÅÉßÒÏÅÄÆÄ ÌÉÖÈÉÈÄÁÓ.

6. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ æÖÓÂæÀ/ ÖÓÊæÀ/ ÄÓÊæÀ ` ÄØÅÓÉ". ÓÅÀ ÍÖÒÉ ÌÀÒÔÉÅÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÖÓÂæÀ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÌÒÀ ÅÀË ×Ä ÒÏÅ-ÍÄÁÉÈ ÀÒ ÂÀÌÏÉÒÜÄÅÀ, ÄÒÈÀÃÄÒÈÉ ÂÀÌÏÍÀÊËÉÓÉÀ ËÄÍÔÄáÖÒÉ ÖÓÊæÀ ÃÀ ÁÀËÓØÅÄÌÏÖÒÉ æÖÓÂæÀ, ÒÏÌÄËÉÝ ÖÓÂæÀ-Ó ÐÀ ÒÀ ËÄ-ËÖ ÒÀà ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ. ÒÀ ÈØÌÀ ÖÍÃÀ, ÁÀËÓØÅÄÌÏ ÖÒÉ æÖÓÂæÀ-ÛÉ ÂÀÌÏÅËÄÍÉËÉ ÈÀÅÊÉÃÖÒÉ ßÚÅÉËÁÀÂÉÓÌÉÄÒÉ æ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÃÀ-ÍÀÒ ÈÉÀ ÉÓÄÅÄ, ÒÏÂÏÒÝ æÏáæÖÛÃ-ÛÉ.

ØÀÒÈÖËÉ ÄØÅÓÉ| ÄØÖÓ-ÉÓ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÀà ÌÉÜÍÄÖËÉÀ ÓÅÀÍÖÒÉ ÖÓÊæÀ| ÖÓÂæÀ ← * ÄæÓØæ-À, ÆÀÍÖÒÉ (ÌÄÂÒ ÖËÉ) ÀÌÛÅ-É ÃÀ ËÀ-ÆÖÒÉ ÀÍÛ-É →| ÀÛ-É ` ÄØÅÓÉ". ÓÀÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÛÉ ÓÀ ÄÒ ÈÏØÀÒÈ ÅÄËÖÒÉ ÄÍÏÁÒÉÅÉ ÄÒÈÏÁÉÓÀÈÅÉÓ ÉÅÀÒÀÖÃÄÁÀ * ÄÌÓæ- ÀÒØÄÔÉÐÉÓ ÀÙÃÂÄÍÀ, ÒÏÌËÉÓ ÆÖÓÔ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÓ ßÀÒ ÌÏÀÃ-ÂÄÍÓ ÆÀÍÖÒÉ ÀÌÛæ- → | ÀÍÛ-É (ÜÉØÏÁÀÅÀ 1938, 216; ÈÏ×ÖÒÉÀ 1979, 60; ÜÖáÖÀ 2008, 322). ÆÏÂÉ ÌÄÝ ÍÉÄÒ ÉÓ ÈÅÀËÓÀÆÒÉÓÉÈ, ÓÅÀÍÖÒÉÓÀÈÅÉÓ ÀÌÏÓÀÅËÀà ÉÅÀÒÀÖÃÄÁÀ * ÖØÓæ ×ÏÒÌÀ, ÒÏÌÄËÉÝ

47

ÈÀÅÉÓÉ ÈÀÅ ÊÉà ÖÒÉ Ö áÌÏÅÍÉÈ ÛÄÓÀÞËÏÀ ÉÓÄÅÄ ÂÀÍÓáÅÀÅÃÄÁÏÃÄÓ ÄØÓæ-ÉÓÀÂÀÍ, ÒÏÂÏÒÝ ÄÛáÖ ÃÀ ÖÛáÖ (ÛÃÒ. ÓÅÀÍ. ÖÛáÖà ̀ ÄÒÈÀÃ", ÖÛáæóÒ `ÄÒÈÌÀÍÄÈÓ") ÀÍÃÀ ØÀÒÈÖËÉ ÄÒÈ-ÖÒÈÉ| ÖÒÈÉ-ÄÒÈÉ. ÌÄÏÒÄ ÛÄÓÀÞËÄÁ ËÏÁÉÓ ÌÉáÄÃÅÉÈ ÊÉ ÛÄÓÀÞËÏÀ, ÒÏÌ ÈÀÅÊÉÃÖÒÉ Ö áÌÏÅÍÉÓ ÂÀÜÄÍÀ Ä-Ó ÍÀÝÅËÀà ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÌÏÌÃÄÅÍÏ ÁÀÂÉÓ ÌÉÄÒÉ æ-Ó ÂÀÅËÄÍÉÓ ÛÄÃÄÂÉ ÉÚÏÓ (ÂÀÌÚÒÄËÉÞÄ 2000, 30-31).

È. ÂÀÌÚÒÄËÉÞÉÓ ÀÆÒÉÈ, ÀÌÏÓÀÅÀËÉ * ÖØÓæ- ×ÏÒÌÉÓÂÀÍ ÖÍÃÀ ÌÉÂÅÄÙÏ * ÖØÛæ-, áÏËÏ -ØÛ- ÊÏÌÐ ËÄØ ÓÛÉ ÌÏÌáÃÀÒÉ ÌÄÔÀÈÄÆÉÓÉÓ ÛÄÃÄÂÀà ÊÉ ÌÉÅÉÙÄÈ ÓÅÀÍÖÒÉÓÀÈÅÉÓ ÌÄÔÀà ÁÖÍÄÁÒÉÅÉ ÃÄÝÄÓÉÖÒÉ ÒÉÂÉÓ ÛØ → Û ÊÏÌÐËÄØÓÉ: * ÖØÛæ- > * ÖÛÂæ-À. -ÛÂ- ÊÏÌÐËÄØÓÉÓ ÂÀÓÉÓÉÍÄÁÉÓ ÛÄÃÄÂÀà ÌÏÌÃÄÅÍÏ ÁÀÂÉÓÌÉÄÒÉ æ-Ó ÂÀÅËÄÍÉÈ ÖÍÃÀ ÜÀÌÏÚÀËÉÁÄÁÖËÉÚÏ ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÉÓÔÏÒÉÖËÀà ÃÀÌÏßÌÄÁÖËÉ ÖÓÂæ-À ×ÏÒÌÀ (ÉØÅÄ, 31).

7. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÉÛÂæÉÃ/ ÉÛÊæÉà `ÛÅÉÃÉ". ÓÅÀÍÖÒÉ ÌÀÒÔÉÅÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÉÛÂæÉà (ÛÃÒ. ËÍÔ. ÉÛÊæÉÃ), ÌÄÂ-ÒÖ ËÉ ÛØæÉÈ-É ÃÀ àÀÍÖÒÉ ÛØæÉÈ-É| ÛØÉÈ-É ÊÀÍÏÍÆÏÌÉÄÒÉ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÛÄ ÓÀÔ Ú ÅÉÓ ÉÀ ØÀÒÈÖËÉ ÛÅÉÃ-ÉÓÀ. ÌÄÝÍÉÄÒÄÁÀÛÉ ÝÍÏÁÉËÉ ÈÅÀËÓÀÆÒÉÓÉÈ, ÓÅÀÍÖÒÉ ÛÂæ (ÆÀÍ. ÛØÅ) ÊÏÌÐ ËÄØÓÓ ÊÀÍÏÍÆÏÌÉÄÒÀà ÖÍÃÀ ÌÏÄÝÀ ÓÂæ (ÆÀÍ. ÓØÅ), ÌÀÂÒÀÌ ÛÉÛÉÍÀ ÊÏÌÐËÄØÓÉ ÀØ ÀÒ ÛÄÝÅËÉËÀ ÌÏÓÀ ËÏà ÍÄËÉ ÓÉÓÉÍÀ ÊÏÌÐËÄØÓÉÈ, ÒÀÈÀ ÄÒÈÌÀÍÄÈÓ ÀÒ ÃÀÌÓÂÀÅÓÄÁÏÃÀ `ÄØÅÓÉÓÀ" ÃÀ `ÛÅÉÃÉÓ" ÀÙ-ÌÍÉÛ ÅÍÄËÉ ÒÉÝ á ÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉ. ÒÀÝ ÛÄÄáÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒÉÓ ÀÍ ËÀ ÖÔÉ-ÓÄÖË É áÌÏÅÀÍÓ, ÉÂÉ ÐÒÏÈÄÔÖË áÌÏÅÍÀÃÀÀ ÌÉÜÍÄ ÖËÉ (ÑÙÄÍÔÉ 1949, 190), áÏËÏ ÓáÅÀÂÅÀÒÉ ÅÀÒÀÖÃÉÈ, ÛÄÉÞËÄÁÀ ÂÀÒÊÅÄÖËÉ ×ÏÒÌÀÍÔÉ ÉÚÏÓ, ÉÓÄÅÄ ÒÏ ÏÒÝ ÎÏÒ-ÉÓ É (ÜÉØÏÁÀÅÀ 1938, 217).

ÛÄÓÀÞËÏÀ, ÓÅÀÍÖÒÉÓ ÀÍËÀÖÔÛÉ ÂÀÜÄÍÉËÉ É ÌÏÌÃÄÅÍÏ É'ÓÈÀÍ ÀÓÉÌÉËÀÝÉÉÓ ÛÄÃÄÂÉÝ ÉÚÏÓ.

8. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÀÒÀ ` ÒÅÀ". ÒÏÂÏÒÝ ÝÍÏÁÉËÉÀ, ÆÏÂãÄÒ ÞÉÒÄÖËÉ ÌÀÓÀËÉÓ ÂÀÒÜÄÅÀ ÍÀ ÓÄÓ áÄÁÉ ËÄØÓÉÊÉÓÀÂÀÍ ÓÀÊÌÀÏÃ

48

ÒÈÖËÉÀ, `ÂÀÍÓÀÊÖÈÒÄÁÉÈ ÊÉ ÌÀÛÉÍ ÒÈÖËÃÄÁÀ ÞÉÒÄÖËÉ ÃÀ ÍÀ ÓÄÓáÄÁÉ ËÄØ ÓÉÊ ÉÓ ÂÀÌÉãÅÍÀ, ÒÏÃÄÓÀÝ ÄÓÀ ÈÖ ÉÓ ËÄØÓÄÌÀ ÓÀÄÒÈÏØÀÒÈÅÄËÖÒÉ ×ÖÞÄÄÍÉÓ ÃÏÍÄÆÄÀ ÍÀÓÄÓáÄÁÉ ÓáÅÀ ÄÍ -ÉÃÀÍ, ÃÉ×ÄÒÄÍÝÉÒÄÁÉÓ ÛÄÌÃÄ ÊÉ ÓÒÖËÉÀà ÁÖÍÄÁÒÉÅÉÀ, ÒÏÌ ×ÏÍÄÌÀÈÛÄÓÀÔÚÅÉÓÏÁÄÁÉ ÂÀÜÍÃÀ" (ÓÀÙ ËÉÀÍÉ 2004-2005, 130). ÓßÏÒÄà ÄÒÈ-ÄÒÈÉ ÌÀÈÂÀÍÉÀ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÒÅÀ, ÒÏÌÄËÉÝ ãÄÒ ÊÉÃÄÅ ×. ÁÏÐ ÌÀ (1846, 295) * ÀÒæÀ ÀÒØÄÔÉÐÉÓ ÓÀáÉÈ ÀÙÀÃÂÉÍÀ, áÏËÏ ÌÏÂÅÉÀÍÄÁÉÈ Â. ÊËÉÌÏÅÌÀ ÉÂÉ ×ÖÞÄÄÍÉÓ ÄÐ Ï ØÀ-ÛÉ ÅÄ ÓÄÌÉÔÖÒÉ ÀÒÁÀ `ÏÈáÉ"-ÃÀÍ ÍÀÓÄÓáÄÁÀà ÌÉÉÜÍÉÀ (1965, 308-309), ÌÉÖáÄÃÀÅÀà ÉÌÉÓÀ, ÒÏÌ ÈÉÈ Ø ÌÉÓ ÚÅÄËÀ ÄÍÀÛÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÓßÏÒÄà ÛÄÃÀÒÄÁÉÈ ÌÚÀÒÉ ËÄØÓÉÊÉÓ ÛÄÌÀÃÂÄÍÄË ÍÀßÉËÓ ßÀÒÌÏÀà ÂÄÍÓ.

ÀÊÀÃ. Í. ÌÀÒÉÓ ÅÀÒÀÖÃÉÈ, ÒÖÀ| ÒÅÀ ÐÉÒÅÄËÀÃÉ ÒÖÀÍ-ÉÓÀÂÀÍ ÀÒÉÓ ßÀÒÌÏÌÃÂÀÒÉ, ÒÏÌÄËÓÀÝ ÓÀ×ÖÞÅËÀà * ÒKÍ ÞÉÒÉ ÖÃÄÅÓ (1925, 75).

ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÌÏÍÀÝÄÌÄÁÉÓ ÛÄÃÀÒÄÁÉÓ ÓÀ×ÖÞÅÄËÆÄ ÀÙÃÂÄÍÉË ÀÒæÀ-ÓÂÀÍ ÖÌÀÒÝÅËÏ Ö-Ó ÃÀ ÊÀÒ ÂÅÉÈ ÖÍÃÀ ÌÉÂÅÄÙÏ ÓÅÀÍÖÒÉ ÀÒÀ ÃÀ ÆÀÍÖÒÛÉ À:Ï áÌÏÅÀÍÈÀ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÏÁÉÓ ÓÀ×ÖÞÅÄËÆÄ ÏÒÅÏ, ÒÏÌ ÄËÉÝ àÀÍÖÒÛÉ ÌÄÔÀÈÄÆÉÓÉÓ ÛÄÃÄÂÀà ÏÅÒÏ-Ó ×ÏÒÌÉÈÀÀ ÃÀÝÖËÉ. ÒÀÝ ÛÄÄáÄÁÀ ÌÄÂÒÖËÓ, ÉØ ÈÀÅ-ÊÉÃÖÒÉ Ï ÃÀÊÀÒÂÖËÉÀ, áÏËÏ Ö ÌÀáÅÉËÉÀÍÉÀ ÃÀ ÝÀËÊÄ ÌÀÒÝÅÀËÓ ØÌÍÉÓ _ ÒÖÏ. ÐÀÒÀËÄËÖÒÀà ÌÄÂÒ ÖËÛÉ ÁÒÖÏ ×ÏÒÌÀÝ ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ, ÓÀÃÀÝ Á ×ÏÍÄÔÉÊÖÒ ÃÀÍÀÒÈÀÃÀÀ ÌÉÜÍÄÖËÉ (ÜÉØÏÁÀÅÀ 1938, 217-218; ÂÀÌÚÒÄËÉÞÄ 1959, 52, 72; ÊËÉÌÏÅÉ 1964, 44-45).

ÈÀÅÊÉÃÖÒÉ À- ÃÀ Ï-, ÒÏÌËÄÁÉÝ ÓÀÀÍÀËÉÆÏ ×ÖÞÉÓ ÀÍ ËÀ-ÖÔ ÛÉ ÂÅáÅÃÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒÓÀ ÃÀ àÀÍÖÒÛÉ, ÐÒÏ×. Æ. àÖÌÁÖÒÉÞÉÓ ÀÆ ÒÉÈ, ÒÀÙÀÝ À×ÉØÓÉ ÖÍÃÀ ÉÚÏÓ, ÒÏÌËÉÓ ×ÖÍØÝÉÀÝ ÃÙÄÌ ÃÄ ÂÀÖÒÊÅÄÅÄËÉÀ (2007, 114). ÜÅÄÍÉ ÀÆÒÉÈ, ÈÖÊÉ ÆÄÌÏÈßÀÒÌÏÃÂÄÍÉËÉ ÅÀÒÀÖÃÉ, ÀÙÍÉÛÍÖËÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉÓ ÓÄÌÉÔ ÖÒ ÀÒÁÀ-ÓÂÀÍ ÓÄÓáÄÁÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ, ÓßÏÒÉÀ, ÌÀÛÉÍ ÖÍÃÀ

49

ÅÉÅÀÒÀÖÃÏÈ, ÒÏÌ ÓÅÀÍÖÒÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉÓ ÀÒÀ-Ó ÈÀÅ ÊÉ-ÃÖ ÒÉ À ÈÀÅÃÀÐÉÒÅÄËÉÀ ÃÀ ÀÒÀ ÒÀÙÀÝ ÂÀÖÒÊÅÄÅÄËÉ À×ÉØÓÉ, ÌÉÈÖÌÄÔÄÓ ÈÖ ÂÀÅÉÈÅÀËÉÓßÉÍÄÁÈ ÉÌ ×ÀØÔÓ, ÒÏÌ ÓÄÌÉÔÖÒ ÀÒÁÀ-ÓÈÀÍ ÚÅÄËÀÆÄ ÌÄÔ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒ ÓÉÀáËÏÅÄÓ ÓÅÀÍÖÒÉ ÀÒÀ ÀÌÑÙÀÅÍÄÁÓ.

ÌÏÂÅÉÀÍÄÁÉÈ ÊÉ ÝÍÏÁÉË ÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÈÀ ÒÄÊÏÍÓÔÒÖÉÒÄÁÖËÉ ×ÖÞÉÓ * ÀÒæÀ-Ó ÂÅÄÒÃÉÈ ÂÀÜÍÃÀ * æÀÒæÀ ÀÒØÄÔÉÐÉÓ ÒÄÊÏÍ-ÓÔÒÖØÝÉÀ (ÜÖáÖÀ 2008, 457).

ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÁÀÅÛÅÄÁÉÓ ÌÄÔÚÅÄËÄÁÀÛÉ æÒÖÀ| ÒÖÀ ` ÒÅÀ" ×ÏÒÌÀÝ ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ; ÖÊÀÍÀÓÊÍÄËÉ ÛÄÃÀÒÄÁÉÈ ÀáÀË ÍÀÓÄÓáÏÁÀà ÖÍÃÀ ÌÉÅÉÜÍÉÏÈ ØÀÒÈÖËÉ ÒÅÀ-ÃÀÍ. ÓÀÀÍÀËÉÆÏ ×ÖÞÉÓ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÔÒÀÍÓ×ÏÒÌÀÝÉÀ ÛÄÌ ÃÄÂÉ ÓÀáÉÈ ßÀÒÌÏÂÅÉÃÂÄÁÀ: ØÀÒÈ. ÒÅÀ → ÓÅÀÍ. ÒÖÀ → æÒÖÀ.

9. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÜáÀÒÀ/ ÜáêÒÀ ` ÝáÒÀ". ÓÅÀÍÖÒÉ ÌÀÒÔÉÅÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉÃÀÍ ×ÏÍÄÔÉ ÊÖÒÉ ÅÀÒÉÀÍÔÄÁÉÓ ÖØÏÍËÏÁÉÈ ÌáÏËÏà ÀÒÀ ̀ ÒÅÀ", ÜáÀÒÀ ̀ ÝáÒÀ" ÃÀ ÀÛÉÒ ̀ ÀÓÉ" ÂÀÌÏÉÒÜÄÅÀ. ÃÀ-ÍÀÒ ÜÄÍÉ ÒÉÝá ÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉ, ÒÏÂÏÒÝ ÖÊÅÄ ÅÍÀáÄÈ, ×ÏÍÄÔÉÊÖÒ ÅÀÒÉÀÍÔÈÀ ÌÒÀÅÀË×ÄÒÏÅÍÄÁÉÈ ÂÀÌÏÉÒÜÄÅÀ, ÒÀÝ ÓÀ ÄÒÈÏ-ØÀÒÈÅÄËÖÒÉ ×ÖÞÉÓ ÀÙÃÂÄÍÀÓ, ÀÓÄ ÈÖ ÉÓÄ, À×ÄÒáÄÁÓ.

ÓÅÀÍÖÒÉ ÜáÀÒÀ ` ÝáÒÀ", ÒÏÂÏÒÝ ÖÊÅÄ ÉÈØÅÀ, ×ÏÍÄÔÉÊÖÒ ÅÀ ÒÉ ÀÍ ÔÈÀ ÖØÏÍËÏÁÉÈ ÂÀÌÏÉÒÜÄÅÀ ÃÀ ØÀÒÈ ÖËÉ ÝáÒÀ-Ó ÊÀÍÏÍÆÏÌÉÄÒ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÓ ßÀÒÌÏÀÃÂÄÍÓ (Ý→Ü), ÓÀÃÀÝ Ü ÃÀÝÖËÉÀ ÃÄÆ À×ÒÉ ÊÀÔÉÆÀÝÉÉÓ ÂÀÒÄÛÄ. ØÀÒÈÖËÉÓÀÂÀÍ ÂÀÍÓáÅÀÅÄÁÉÈ, ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÛÄÍÀáÖËÉÀ ÐÉÒÅÄËÉ ÌÀÒÝÅËÉÓ áÌÏÅ ÀÍÉ ó, ÒÏÌÄËÓÀÝ ÊÏËáÖÒÛÉ Ï ÛÄÄÓÀÔÚÅÉÓÄÁÀ [ÛÃÒ. ÜáÏÒÏ|àÀÍ. ÜáÏÅÒÏ (ÜÉØÏÁÀÅÀ 1938, 218)].

ÛÄÅÍÉÛÍÀÅÈ: ÜáóÒÀ ×ÏÒÌÀ ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÃÙÄÓÃÙÄÏÁÉÈ ÅÄÒÝ ÔÄØÓÔÄÁÛÉ ÃÀ ÅÄÒÝ ÝÏÝáÀË ÌÄÔ ÚÅÄË ÄÁÀÛÉ ÅÄÒ ÃÀÅÀÃÀÓÔÖÒÄÈ. ÈÖÌÝÀ `ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ØÒÄÓÔÏÌÀÈÉÀÛÉ" (1978, 74:5) ÀÙÌÏÜÍÃÀ ÂÒÞÄË áÌÏÅÍÉÀÍÉ ÜáêÒÀ, ÒÏÌÄËÉÝ ÛÄÓÀÞËÏÀ ÊÏÒÄØÔÖÒÖËÉ ÛÄÝÃÏÌÀÝ ÉÚÏÓ.

50

10. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÎÄÛÃ/ ÄÛÃ/ ÎÄÛÔ/ ÄÛÔ ̀ ÀÈÉ". ØÀÒÈ. ÀÈ-É, ÆÀÍ. ÅÉÈ-É ÃÀ ÓÅÀÍ. ÎÄÛÃ| ÄÛÃ, ÓÀÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÛÉ, ÒÄÂÖËÀÒÖËÉ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÏÁÉÈÀÀ ÝÍÏÁÉËÉ. ØÀÒ-ÈÖË ÀÈ-Ó È: Ûà ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÏÁÉÓ ÓÀ×ÖÞÅÄËÆÄ ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÖÍÃÀ ÌÏÄÝÀ ÀÛÃ, ÖÌËÀÖÔÉÓ ÛÄÃÄÂÀà _ ðÛÃ, ÌÀÂÒÀÌ ÖÌËÀÖÔÉÓ ÐÒÏÝÄÓÉ ÁÏËÏÌÃÄ ÂÀÍÅÉÈÀÒÄÁÖËÀ ÃÀ ÛÄÃÄÂÀà ÌÉÅÉÙÄÈ ÄÛà (ÛÃÒ. ÓÀÌÉ > ÓÄÌÉ), ÄÛÃ-ÉÓ ÐÀÒÀËÄËÖÒÀà ÊÉ _ ÎÄÛà (áÌÏÅÍÉÓ ßÉÍ ÉÏÔÀÝÉÉÓ ÛÄÃÄÂÀÃ, ÉÓÄÅÄ, ÒÏÂÏÒÝ ÎÏÒÉ-ÛÉ), ÒÏÌÄ-ËÉÝ Ö×ÒÏ áÛÉÒÀà ÂÀÌÏÉÚÄÍÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒÛÉ. ËÄÍÔÄáÖÒÓÀ ÃÀ ÜÏËÖÒÖËÛÉ ÓÀÀÍÀËÉÆÏ ËÄØÓÄÌÉÓ Ûà ÉÝ Å ËÄÁÀ ÛÔ ÊÏÌÐËÄØÓÉÈ ÃÀ ÂÅÀØÅÓ ÎÄÛÔ (ÜÏËÖÒÖËÛÉ ÀÒÀÉÏÔÉÆÉÒÄÁÖËÉ ÄÛÔ2-ÉÝ ÃÀÓÔÖÒÃÄÁÀ). ÀÈÉ-Ó ÆÀÍÖÒÉ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÉ ÊÉ ÖÍÃÀ ÚÏ×ÉËÉÚÏ ÏÈÉ (À > Ï), ÌÀÂÒÀÌ Ï áÌÏÅÀÍÉ Ö-à ØÝÄÖËÀ, ÀÌ ÖÊÀÍÀÓ ÊÍÄËÓ ÊÉ æÉ ÊÏÌÐËÄØÓÉ ÌÏÖÝÉÀ ÃÀ ÓÀÁÏËÏÏà ÌÉÅÉÙÄÈ ÃÙÄÓ ÂÀÅÒÝÄËÄÁÖËÉ ÅÉÈÉ (ÜÉØÏÁÀÅÀ, ÉØÅÄ; ÈÏ× ÖÒÉÀ 1979, 135-136).

ÓÀÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÛÉ ÓÀÄÒÈÏØÀÒÈÅÄËÖÒÉÓÀÈÅÉÓ ÒÄÊÏÍÓÔÒÖÉÒÃÄÁÀ * ÀÓÈ- ÀÒØÄ ÔÉÐÉ (ÜÖáÖÀ 2008, 262).

11. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÀÛÉÒ `ÀÓÉ". ÓÅÀÍÖÒ ÀÛÉÒ-ÛÉ ØÀÒÈÖËÉ Ó-Ó ÊÀÍÏÍÆÏÌÉÄÒÉ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÛÄ ÓÀÔ Ú ÅÉÓÉÀ Û, ÉÓÄÅÄ ÒÏÂÏÒÝ ÊÏËáÖÒÛÉ: ÏÛÉ. ÓÀÄÒÈÏØÀÒÈÅÄËÖÒ ÀÒØÄÔÉÐÀà * ÀÓ- ÉÒ ÞÉÒÉÓ ÀÙÃÂÄÍÉÓ ÛÄ ÓÀÞ ËÄÁ ËÏÁÀÆÄ ÌÉÖÈÉÈÄÁÓ Ì. ÜÖáÖÀ (2008, 268). ÒÀÝ ÛÄÄáÄÁÀ ÓÅÀÍÖÒ ÀÛÉÒ-ÛÉ ÂÀÌÏÅËÄÍÉË ÁÏËÏ ÊÉÃÖÒ ÉÒ

2 Ì. ØÖÒÃÉÀÍÌÀ ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ÃÉÀËÄØÔÄÁÉÓ ÓÀÊÅÀËÉ×ÉÊÀÝÉÏà À. ÛÀÍÉÞÉÓ ÌÉ ÄÒ ÂÀÌÏÚÏ×ÉË 3 ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÀà ÒÄËÄÅÀÍÔÖÒ ÍÉÛÀÍÓ: áÌÏÅÀÍÈÀ ÓÉÂ-ÒÞÄ, ÖÌËÀÖÔÉ, ÒÄÃÖØÝÉÀ, ÃÀÀÌÀÔÀ ÌÉÓ ÌÉÄÒ ÛÄÃÂÄÍÉËÉ ÌÄÏÈáÄ ÒÄ-ËÄ ÅÀÍ ÔÖ ÒÉ ÍÉÛÀÍÉ: ×ÛÅÉÍÅÉÄÒÉ ÓÐÉÒÀÍÔÉÓÀ ÃÀ ×ÛÅÉÍÅÉÄÒÉ áÛÖ ËÉÓ ÛÄÌÝÅÄËÉ ÊÏÌÐËÄØÓÉÓ áÛÖËÉ ÛÄÌÀÃÂÄÍÄËÉ ÃÄÆÀÓÐÉÒÉÒÄÁÉÓ áÀ ÓÉ ÀÈÉ (ÂÀÌÑÙÄÒÄÁÀ, ÂÀÌÊÅÄÈÒÄÁÀ, ÌÀÂ.: ÛÃ/ ÛÔ, ÓÂ/ÓÊ ÃÀ ÛÊ), ÒÉÓ ÓÀ ×ÖÞ ÅÄË-ÆÄÝ ÓÅÀÍÖÒ ÄÍÀÛÉ ÂÀÌÏÚÏ áÖÈÉ ÃÉÀËÄØÔÉ _ ÁÀËÓÆÄÌÏÖÒÉ, ÁÀËÓ ØÅÄ-ÌÏ ÖÒÉ, ËÀÛáÖÒÉ, ËÄÍÔÄáÖÒÉ ÃÀ ÜÏËÖÒÖËÉ.

51

ÌÀÒÝÅÀËÓ, ÉÂÉ, ÆÏÂÉÄÒÈÉ ÌÄÝÍÉÄÒÉÓ ÅÀÒÀÖÃÉÈ, ×ÖÞÉÓÄÖËÉ ÖÍÃÀ ÉÚÏÓ, ÒÏÌÄËÉÝ ØÀÒÈÖË ÓÀ ÃÀ ÆÀÍÖÒÛÉ ÀÃÒÄÅÄ ÃÀÊÀÒÂÖËÀ (àÖÌÁÖÒÉÞÄ 2007, 115).

ÜÅÄÍÉ ÀÆÒÉÈ, ÉÒ ÌÀÒÝÅËÉÓ ×ÖÞÉÓÄÖËÏÁÀÆÄ ÌÄÔÚÅÄËÄÁÓ ÀÛÉÒ ×ÖÞÉÓÂÀÍ ÓÉÔÚÅÀßÀÒÌÏÄÁÉÓÀÓ ÂÀ ÌÏÅ ËÄÍ ÉËÉ ÅÀÒÉÀÍÔÄÁÉÓ ÓÉÌÒÀÅËÄÝ, ÌÀÂ.: ÌÄ- ÀÛÉÒ-Ä `ÌÄÀÓÄ", À-ÛÉÒ-éÍ| ÀÛÒ-ÉÍ `ÀÓãÄÒ, ÀÓßÉËÀÃ", ËÉ-Î-ÛÉÒ (ÖÛÂ.) `{ÂÀ}ÀÓÄÁÀ (ÛÃÒ. ÁØ. ÀÛÉÒ-à ËÉÂÍÄ)", ÓÀ-Ë-ÛÉÒ| ÀÛÉÒ-ÉÀÍ (ÖÛÂ.) `ÀÓÉÀÍÉ", ÀÛÉÒ-ÊÄÝ (ÖÛÂ.) `ÀÓÊÄÝÉ" ÃÀ À. Û.

àÀÍÖÒÛÉ, ÒÏÂÏÒÝ ÝÍÏÁÉËÉÀ, ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉÓ `ÀÈÀÓ"-ÉÓ ÀÙÓÀÍÉÛÍÀÅÀà ÂÀÌÏÚÄÍÄÁÖËÉÀ ÁÄÒÞÍÖË ÉÃÀÍ ÍÀÓÄÓáÄÁÉ ÛÉËÉÀ, ÓÀÊÖÈÀÒÉ (ÀÍÖ ØÀÒÈÅÄËÖÒÉ) ×ÖÞÄ ÊÉ ÃÀÊÀÒÂÖËÉ ÀØÅÓ (ãÀÅÀáÉÛÅÉËÉ 1937, 415). ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ, ÉÂÉÅÄ ÁÄÒÞÍÖËÉ ×ÖÞÄ áÏÌ ÀÒ ÀÒÉÓ ÓÅÀÍÖÒÛÉÝ ÛÄÌÏÓÖËÉ?

ÅÉÍÀÉÃÀÍ ÓÅÀÍÖÒ ÀÛÉÒ `ÀÓ"-É ×ÏÒÌÀÛÉ ÂÀÌÏÅËÄÍÉËÉ ÁÏ ËÏ-ÊÉ ÃÖÒÉ ÉÒ ÌÀÒÝÅËÉÓ ßÀÒÌÏÌÀÅË ÏÁÀ ÃÙÄÌÃÄ ÂÀÖÒÊÅÄÅÄËÉÀ ÃÀ ÌÀÓ ÓáÅÀ ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÄÁÛÉ ÛÄÓÀÔÚÅÉÓÉ ÀÒ ÄÞÄÁÍÄÁÀ, Å×ÉØÒÏÁÈ, ÒÏÌ ÌÉ ÓÉ ÊÅÀËÉ ÓßÏÒÄà ÓáÅÀ ÒÏÌÄËÉÌÄ ÄÍÀÛÉ ÖÍÃÀ ÅÄÞÄÁÏÈ. ÅÉÍ ÉÝÉÓ, ÉØÍÄÁ ÓÅÀÍÖÒÉ ÀÛÉÒ ËÄØÓÄÌÀÝ ÓßÏÒ Äà ÁÄÒ Þ ÍÖËÉ ÛÉËÉÀ-ÃÀÍ ÌÏÃÉÓ? ÌÉÈ ÖÌÄÔÄÓ, ÒÏÌ ÁÄÒÞÍÖËÉÃÀÍ ÍÀÓÄÓáÄÁÉ ËÄØÓÉÊÀ ÓÀÊÌÀÏà ÌÏÉÐÏÅÄÁÀ ÓÅÀÍ ÖÒÛÉ.

12. ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÉ ÌÉËÉÏÍ/ ÌÉËæÄÍ/ ÌÉËÏæðÍ/ ÌÉËæðÍ/ ÌËÄæðÍ/ ÌÉËÉÄÍ ` ÌÉËÉÏÍÉ". ØÀÒ ÈÖË ÉÃÀÍ ÍÀÓÄÓáÄÁÉ ÌÉËÉ ÏÍÉ ÓÅÀÍÖÒÉÓ ÚÅÄËÀ ÃÉÀËÄØÔÛÉ, ÁÀËÓØÅÄÌÏÖÒÉÓ ÂÀÒÃÀ, ×Ï ÍÄ ÔÉ-ÊÖ ÒÀà ÖÝ Å ËÄËÉ ÓÀáÉÈÀÀ ÛÄÓÖËÉ _ ÌÉËÉÏÍ, ÓÀáÄËÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÓ ÃÀÊÀÒÂÅÀÓ ×ÖÞÉÓÄÖËÉ áÌÏÅÍÉÓ ÖÌËÀ ÖÔÉ ÀÒ ÂÀ ÌÏ Öß ÅÄÅÉÀ. ÁÀËÓØÅÄÌÏÖÒÛÉ ÀÙÍÉÛÍÖËÉ ËÄØÓÄÌÉÓ ÒÀÌÃÄÍÉÌÄ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÅÀÒÉÀÍÔÉ ÃÀÓ ÔÖÒ ÃÄÁÀ: ÌÉËÉÏÍ| ÌÉËæÄÍ| ÌÉËÏ-

æðÍ| ÌÉËÄæðÍ| ÌÉËæðÍ| ÌÉËÉÄÍ.ÓÀÉÍÔÄÒÄÓÏÀ, ÒÀ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÐÒÏÝÄÓÄÁÉ ÂÀÍÅÉÈÀÒÃÀ ÁÀËÓ-

ØÅÄ ÌÏÖÒÛÉ ÓÄÓáÄÁÉÓ ÐÒÏÝÄÓÛÉ?

52

ØÀÒÈÖËÉÃÀÍ ÓÄÓáÄÁÉÓ ÐÒÏÝÄÓÛÉ ÓÀáÄËÏÁÉÈÉ ÁÒÖÍÅÉÓ ÍÉÛÍÉÓ ÃÀÊÀÒÂÅÀÓ, ÒÏÂÏÒÝ ßÄÓÉ, ÖÍÃÀ ÂÀ ÌÏ ÄßÅÉÀ ßÉÍÀÌÀÅÀËÉ (ÀÍÖ ×ÖÞÉÓÄÖËÉ) Ï áÌÏÅÍÉÓ ÖÌËÖÔÉ. ÒÏÂÏÒÝ ÌÏÓÀËÏÃÍÄËÉ ÉÚÏ, ÁÀËÓ ØÅÄÌÏÖÒÛÉ ÐÒÏÝÄÓÉ ÊÀÍÏÍÆÏÌÉÄÒÀà ÂÀÍÅÉÈÀÒÃÀ ÃÀ ØÀÒÈ. ÌÉËÉÏÍ-É → * ÌÉËÉæÄÍ → ÌÉËæÄÍ, ÛÄÌ ÃÂÏÌ ÊÉ ÖÌËÀÖÔÉÓ ÐÒÏÝÄÓÉÓ ÁÏËÏÌÃÄ ÂÀÔÀÒÄÁÉÓ ÛÄÃÄÂÀà ÌÉÅÉÙÄÈ ÁÀËÓØÅÄÌÏÖÒÛÉ ÃÙÄÓ ÃÀÃÀÓ ÔÖÒ ÄÁ ÖËÉ ÌÉËæðÍ ×ÏÒÌÀ. ËÀáÀÌÖËÖÒÉ ÌÉËÉÄÍ ← * ÌÉËÉæÄÍ ÃÄËÀÁÉÀËÉÆÀÝÉÉÓ ÛÄÃÄÂÀÃ. ÒÀÝ ÛÄÄá ÄÁÀ ÌÉËÄæðÍ ÃÀ ÌÉËÏæðÍ ×ÏÒÌÄÁÓ, ÌÀÈÛÉ ÂÀÍÅÉÈÀÒÄÁÖËÉ ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÉ ÐÒÏÝÄÓÄÁÉ ÀÓÀáÓÍÄËÉÀ (?).

ÀÌÒÉÂÀÃ, ßÉÍÀÌÃÄÁÀÒÄ ßÄÒÉËÛÉ ÛÄÅÄÝÀÃÄÈ, ÓÀÄÍÀÈÌÄÝÍÉÄÒÏ ËÉÔÄÒÀÔÖÒÀÆÄ ÃÀÚÒÃÍÏÁÉÈÀ ÃÀ ÜÅÄÍÄ ÖËÉ ÉÍÔÄÒÐÒÄÔÀÝÉÄÁÉÈ, ÂÀÍÂÅÄáÉËÀ ÌÀÒÔÉÅÉ ÒÀÏÃÄÍÏÁÉÈÉ ÒÉÝáÅÉÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉÓ ÄÔÉ ÌÏ-ËÏ ÂÉ ÖÒÉ ÀÍÀËÉÆÉ ÓÅÀÍÖÒÛÉ ÓáÅÀ ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÄÁ ÈÀÍ ÛÄÐÉÒ-ÉÓÐÉÒ ÄÁÉÈ. ÒÀÌÃÄÍÀÃÀÝ ÌÏÓÀËÏÃÍÄËÉ ÉÚÏ, ÂÀÌÏÍÀÊËÉÓÄÁÌÀ ÀØÀÝ ÉÜÉÍÀ ÈÀÅÉ, ÌÉÖáÄÃÀÅÀà ÉÌÉÓÀ, ÒÏÌ ÈÉÈ ØÌÉÓ ÚÅÄËÀ ÄÍÀÛÉ ÒÉÝ áÅÉ ÈÉ ÓÀáÄËÄÁÉ ÓßÏÒÄà ÛÄÃÀÒÄÁÉÈ ÌÚÀÒÉ ËÄØÓÉÊÉÓ ÛÄÌÀÃÂÄÍÄË ÍÀßÉËÓ ßÀÒ ÌÏ ÀÃÂÄÍÄÍ.

53

gamoyenebuli literatura

ÁÏÐÉ 1846 _ Fr. Bopp, Über das Georgische in sprachver-wadtscha licher Beziehung, Berlin, 1846

ÂÀÌÚÒÄËÉÞÄ 1959 _ È. ÂÀÌÚÒÄËÉÞÄ, ÓÉÁÉËÀÍÔÈÀ ÛÄ ÓÀÔ-ÚÅÉ ÓÏÁÀÍÉ ÃÀ ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÖÞÅÄËÄÓÉ ÓÔÒÖØÔÖÒÉÓ ÆÏÂÉ ÓÀÊÉÈáÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1959

ÂÀÌÚÒÄËÉÞÄ 2000 _ È. ÂÀÌÚÒÄËÉÞÄ, ÒÜÄÖËÉ ØÀÒ ÈÅÄ ËÏ ËÏ-ÂÉÖÒÉ ÍÀÛÒÏÌÄÁÉ, ÈÁÉËÉ ÓÉ, 2000

ÄÒÈÄËÉÛÅÉËÉ 1950 _ ×. ÄÒÈÄËÉÛÅÉËÉ, ̀ ÓáÅÀ" ÓÉÔÚÅÉÓ ÄÔÉ-ÌÏ ËÏ ÂÉÉÓÀÈÅÉÓ: ÈÓÖ ÓÔÖÃÄÍÔÈÀ ÛÒÏÌÄÁÉ, V, ÈÁÉËÉÓÉ, 1950

ÈÏ×ÖÒÉÀ 1927 _ Å. ÈÏ×ÖÒÉÀ, ÓÀáÄËÈÀ ÃÀÁÏËÏÄÁÉÓ ÉÓ-ÔÏ ÒÉÉÓÀÈÅÉÓ ÓÅÀÍÖÒÛÉ, ÈÁÉËÉÓÉÓ ÖÍÉÅÄÒÓÉÔÄÔÉÓ ÌÏÀÌÁÄ, VII, ÈÁÉËÉÓÉ, 1927

ÈÏ×ÖÒÉÀ 1979 _ Å. ÈÏ×ÖÒÉÀ, ÛÒÏÌÄÁÉ, III, ÈÁÉËÉÓÉ, 1979ÊËÉÌÏÅÉ 1964 _ Г. А. Климов, Этимологический словарь

Картвельских языков, Москва, 1964ÊËÉÌÏÅÉ 1965 _ Г. А. Климов, Заимствованные числительние

в общекартвельском, Этимология, Москва, 1965ÌÀÒÉ 1925 _ Н. Я. Марр, Грамматика древнелитературного

грузинского языка. _ Л.: Изд. Российской Академии Наук, 1925ÑÙÄÍÔÉ 1949 _ Ó. ÑÙÄÍÔÉ, ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ×ÏÍÄÔÉÊÉÓ ÞÉ ÒÉ ÈÀ-

ÃÉ ÓÀÊÉÈáÄÁÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1949ÒÏÆÄÍÉ 1845 _ G. Rozen, Über die Sprache der Lasen. _

Philologishe und historishe Abhandlungen, Berlin, 1845ÓÀÙËÉÀÍÉ 2004-2005 _ Ì. ÓÀÙËÉÀÍÉ, ØÀÒÈÖËÉÓ ÂÆÉÈ

ÍÀÓÄÓáÄÁÉ ËÄØÓÉÊÀ ÓÅÀÍÖÒ ÄÍÀÛÉ, ÉÅÄÒÉÀ, XII-XIII, ÐÀÒÉÆÉ, 2004-2005

ÓÀÙËÉÀÍÉ 2005 _ Ì. ÓÀÙËÉÀÍÉ, ×ÏÍÄÔÉÊÖÒÀà ÖÝÅËÄËÉ ÍÀÓÄÓáÄÁÉ ×ÖÞÄÄÁÉ ÓÅÀÍÖÒ ÄÍÀÛÉ, ÉÊÄ, XXXV, ÈÁÉËÉÓÉ, 2005

ÓÀÙËÉÀÍÉ 2008 _ Ì. ÓÀÙËÉÀÍÉ, áÌÏÅÀÍÈÀ ÛÄÌÀÒÈÅÀ ÃÀ ÌÉÓÉ ÓÀáÄÄÁÉ ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ÍÀÓÄÓáÄÁ ×ÖÞÄÄÁÛÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 2008

54

×ÄÍÒÉáÉ-ÓÀÒãÅÄËÀÞÄ 2000 _ ä. ×ÄÍÒÉáÉ, Æ. ÓÀÒãÅÄËÀÞÄ, ØÀÒÈÅÄËÖÒ ÄÍÀÈÀ ÄÔÉÌÏËÏÂÉÖÒÉ ËÄØÓÉÊÏÍÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 2000

ÛÀÍÉÞÄ 1957 _ À. ÛÀÍÉÞÄ, ÖÌËÀÖÔÉ ÓÅÀÍÖÒÛÉ, ØÀÒÈÖËÉ ÄÍÉÓ ÓÔÒÖØÔÖÒÉÓÀ ÃÀ ÉÓÔÏÒÉÉÓ ÓÀÊÉÈáÄÁÉ, I, ÈÁÉËÉÓÉ, 1957

ÛÀÒÀÞÄÍÉÞÄ 1961 _ È. ÛÀÒÀÞÄÍÉÞÄ, ÏÒ×ÖÞÉÀÍÏÁÉÓ ÄÒÈÉ ÔÉÐÉÓ ÛÄÓÀáÄÁ ÓÅÀÍÖÒ ÓÀáÄËÈÀ ÁÒÖÍÄÁÀÛÉ: ØÄÓÓ, II, ÈÁÉËÉÓÉ, 1961

ÜÉØÏÁÀÅÀ 1938 _ ÀÒÍ. ÜÉØÏÁÀÅÀ, àÀÍÖÒ-ÌÄÂÒÖË-ØÀÒÈÖËÉ ÛÄÃÀÒÄÁÉÈÉ ËÄØÓÉÊÏÍÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1938

ÜÖáÖÀ 2008 _ Ì. ÜÖáÖÀ, ÉÁÄÒÉÖË-ÉÜØÄÒÉÖË ÄÍÀÈÀ ÛÄÃÀÒÄÁÉÈÉ ÂÒÀÌÀÔÉÊÀ, 2008 ÈÁÉËÉÓÉ, 2008

ÝÀÂÀÒÄËÉ 1880 _ А. Цагарели, Мингрельские этюды, вып. II, Опыт фонетики мингрельского языка, С.-Петербург, 1880

àÖÌÁÖÒÉÞÄ 2007 _ Æ. àÖÌÁÖÒÉÞÄ, ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÀ (ÂÒÀÌÀÔÉÊÖËÉ ÌÉÌÏáÉËÅÀ, ÔÄØÓÔÄÁÉ, ËÄØÓÉÊÏÍÉ), ÈÁÉËÉÓÉ, 2007

ãÀÅÀáÉÛÅÉËÉ 1937 _ ÉÅ. ãÀÅÀáÉÛÅÉËÉ, ØÀÒÈÖËÉ ÃÀ ÊÀÅÊÀÓÉÖÒÉ ÄÍÄÁÉÓ ÈÀÅÃÀÐÉÒÅÄËÉ ÁÖÍÄÁÀ ÃÀ ÍÀÈÄÓÀÏÁÀ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1937

leqsikonebi:

ÃÏÍÃÖÀ 2001 _ Ê. ÃÏÍÃÖÀ, ÓÅÀÍÖÒ-ØÀÒÈÖË-ÒÖÓÖËÉ ËÄØ ÓÉ-ÊÏ ÍÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 2001

ÈÏ×ÖÒÉÀ, ØÀËÃÀÍÉ 2000 _ Å. ÈÏ×ÖÒÉÀ, Ì. ØÀËÃÀÍÉ, ÓÅÀÍÖÒÉ ËÄØ ÓÉ ÊÏ ÍÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 2000

ËÉÐÀÒÔÄËÉÀÍÉ 1994 _ À. ËÉÐÀÒÔÄËÉÀÍÉ, ÓÅÀÍÖÒ-ØÀÒÈÖËÉ ËÄØ ÓÉ ÊÏ ÍÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1994

ÍÉÑÀÒÀÞÄ 2007 _ Á. ÍÉÑÀÒÀÞÄ, ØÀÒÈÖË-ÓÅÀÍÖÒ-ÒÖÓÖËÉ ËÄØ-ÓÉ ÊÏÍÉ, ÈÁÉËÉÓÉ, 2007.

55

wyaroebi:

ÓÅÀÍ. ÐÒÏÆ. ÔÄØÓÔ. 1939 _ ÓÅÀÍÖÒÉ ÐÒÏÆÀÖËÉ ÔÄØÓÔÄÁÉ, I, ÁÀËÓ ÆÄÌÏÖÒÉ ÊÉËÏ, ÔÄØÓÔÄÁÉ ÛÄÊÒÉÁÄÓ À. ÛÀÍÉÞÄÌ ÃÀ Å. ÈÏ×ÖÒÉÀÌ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1939

ÓÅÀÍ. ÐÒÏÆ. ÔÄØÓÔ. 1957 _ ÓÅÀÍÖÒÉ ÐÒÏÆÀÖËÉ ÔÄØÓÔÄÁÉ, II, ÁÀËÓØÅÄÌÏÖÒÉ ÊÉËÏ, ÔÄØÓÔÄÁÉ ÛÄÊÒÉÁÄÓ À. ÃÀÅÉÈÉÀÍÌÀ, Å. ÈÏ×ÖÒÉÀÌ ÃÀ Ì. ØÀËÃÀÍÌÀ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1957

ÓÅÀÍ. ÐÒÏÆ. ÔÄØÓÔ. 1967 _ ÓÅÀÍÖÒÉ ÐÒÏÆÀÖËÉ ÔÄØÓÔÄÁÉ, III, ËÄÍÔÄáÖÒÉ ÊÉËÏ, ÔÄØÓÔÄÁÉ ÛÄÊÒÉÁÄÓ ÃÀ ÒÄÃÀØÝÉÀ ÂÀÖÊÄÈÄÓ Å. ÈÏ×ÖÒÉÀÌ ÃÀ Ì. ØÀËÃÀÍÌÀ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1967

ÓÅÀÍ. ÐÒÏÆ. ÔÄØÓÔ. 1979 _ ÓÅÀÍÖÒÉ ÐÒÏÆÀÖËÉ ÔÄØÓÔÄÁÉ, IV, ËÀÛáÖÒÉ ÊÉËÏ, ÔÄØÓÔÄÁÉ ÛÄÊÒÉÁÄÓ ÀÒ. ÏÍÉÀÍÌÀ, Ì. ØÀËÃÀÍÌÀ ÃÀ ÀË. ÏÍÉÀÍÌÀ, ÒÄÃÀØÝÉÀ ÂÀÖÊÄÈÄÓ Ì. ØÀËÃÀÍÌÀ ÃÀ ÀË. ÏÍÉÀÍÌÀ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1979

ÓÅÀÍ. ÄÍÉÓ ØÒÄÓÔ. 1978 _ ÓÅÀÍÖÒÉ ÄÍÉÓ ØÒÄÓÔÏÌÀÈÉÀ, ÔÄØÓÔÄÁÉ ÛÄÊÒÉÁÄÓ À. ÛÀÍÉÞÄÌ, Ì. ØÀËÃÀÍÌÀ ÃÀ Æ. àÖÌÁÖÒÉÞÄÌ, ÈÁÉËÉÓÉ, 1978.

56

Medea Saghliani

On the Subject of the Structural-semantic and Etymological Analysis of Numerals in Svan

Summary

In the previous article we have tried to discuss on the etymological analysis of the simple cardinal numbers („eSxu” – one, „ori” – two, „semi“ – three, „woStxw“ – four, „woxuSd“ – fi ve, „wusgwa“ – six, „iSgwid“ – seven, „ara“ – eight, „Cxara“ – nine, „ieSd“ – ten, „aSir“ – hundred, „milion“ – million) in Svan by the confrontation with other Kartvelian languages. We conducted the research with our interpretations and also on the basis of the scientifi c literature.

As expected, we found some exceptions in spite of the fact that numerals are the part of the comparatively solid vocabulary almost in all languages.

57

m. suxiSvili

qarT. guelis nacemi: megr. gveriS naGamina

za za fa nas ker te lis „ sam kur na lo wig nis“ 1978 w. ga mo ce mas er-Tvis da a va de ba Ta sa Zi e be li, ro me lic prof. m. Sen ge li as ekuT vnis. am sa Zi e bel Si sxva da a va de beb Tan er Tad da sa xe le bu lia ag reT ve g u el

n a k b e n i || g u el n a c e m i . uC ve u lo am faq tSi ara fe ria: sa qar-Tve lo Si gve lis 21 sa xe o baa gav rce le bu li da maT gan oT xi sa xe o ba

Sxa mi a nia (ve lis, cxvir rqo sa ni, kav ka si u ri gvel ges la da gi ur za). aqe dan, k a v k a s i u r i g v el g e s l a kav ka si is en de mia ( qe I, 1997, 606). Cven Si gve lis sa xe o ba Ta mra val gva ro bas da Sxa mi a ni gve le bis

ar se bo bas za za fa nas ker te lic adas tu rebs:„da fer ni gu el Ta ni || mr[a]v[a]lni ari an da uZ ne le si yov li sa

ori aris, ro mel sa qu i an a s l a , da ese ro mel sa ca uk bi nos mok lavs

mswrafl. da sxu a gu a ri aris a f i qu i an da isi ca fic xla mok lavs

kac sa, uk bens.“ (669,3-6).sxva Ta So ris, amas ve aR niS navs va xuS ti ba to niS vi li sa qar Tve los

te ri to ri a ze mo bi nad re m Z ro m T a da xa si a Te bi sas:„xo lo ari an mZrom ni maw yi nar ni: gu el ni mkbe nel ni, Rri an kel ni

ges li an ni, gu el-xo ke ra, jo jo, fsu e ni, xu li ki, ku, TagK da sxu a ni-ca“ (va xuS ti, 1973, 43).

„ sam kur na lo wig nSi“ Ca moT vli lia is rTu li wa mal na er Te bi, rom le bic gve li sa da sxva mZrom Ta nak bens Sve lis. es wam le bi da-

sa le vi caa da sac xe bic, mag.:„Tr i a y i s x a s i a T i “... (Sdr., sa ba: T e r i a y i „sam sa lis mkur-

ne be li“) ar gebs yo vel sa mo wam lul sa, Rri an kal nak ben sa uSu e lis, gu el nak ben sa uSu e lis, mo ri el nak ben sa uSu e lis da cof nak ben sa

ZaR li sa uSu e lis da yo vel sa cof nak ben sa da bra zi an sa uSu e lis“ (fa nas ker te li, 1978, 93, 13-16).

58

amis Sem deg war mod ge ni lia am rTu li wam lis Sed ge ni lo ba (na-xe var gver dze me ti mo cu lo bis teq sti) da ax lavs rCe va:

„Se su an pe rul mox di li Ta Taf li Ta“ (fa nas ker te li, 1978, 94,6).„Te ria, ro mel iq mne bis oT xi Ta wam li Ta sar go || Rri ak li sa nak-

be ni sa da gu e li sa da tyir bis tki vi li sa“ 94, 36-37„ar gebs gu el nak ben sa da Rri a kal nak ben sa“ 102,2„da er ge bis Rri an kli sa nak ben sa, gu e li sa da ZaR li sa sa“ 674, 5.kom po zi tis gu el nak be nis gu el nak be nis pa ra le lu rad „ sam kur na lo wig nSi“

g u el k b e n i l i , g u el n a c e m i ( gu e lis na ce mi, na ce mi) da g u -

el c e m u l i c (gu e lis ce mu li, ce mu li gu e li sa) das tur de ba:„da ese ca iq ne bis ro me ta ni da Tu al ni ga uy viT ldne kac sa mas

g u el - k b e n il s a “ 670,2.„ g u el n a c e m s a da Rri an ka li sa da mo ri el na cem sa uS ve lis“

99,14„da vis da gu el sa ek bi nos anu mo ri el sa, wo na na xe var dra mi-

saRvi ni Ta Zu e li Ta da i c x o s na cem sa s i m e n a s a ze Ti Ta da ak ras

ze da vi Ta ma ra ma.“ 126,6-9.„ Tu mo i Ro na ku e Ti Txi sa tya vi sa, anu Tik ni sa, ra Jams ga i P a dos da

das dva nak ben sa gu e li sa sa: ga mo i Ros Sxa mi.“ 752,3. „qa Ta mi ro me ga a pos da cxel sa ze da da i deb des, g u e l i [ s ]n a c e m s a ar gebs“... 769„mo wam lul Ta sa si ku di ned da g u el c e m ul T a “ 133,28„...er ge bis, ro mel sa sa si ku di ne wa ma li esu as da g u el c e m ul -

T a da Rri an kal Ta“ 133,30„da c e m ul s a g u e l i s a s a “ 130,14... „axa li er bo g u el [ i ] s c e m ul s a ar gebs“ 772, 25.„ sam kur na lo wig nSi“ gar kve viT ikiT xe ba is cod na-ga moc di le ba,

rac Cven Si gve li sa da qvem Zrom Ta nak be ne bis di ag nos ti ka-mkur-na lo bas Tan da kav Si re biT iyo dag ro vi li: sam kur na lo sa Su a le bad

ga mo ye ne bu li mce na re u li, cxo ve lu ri Tu mi ne ra lu ri ned le u li, nak be nis pir ve la di da mu Sa ve bis Tvis sa Wi ro me To de bi, qi rur gi u li

59

Ca re vi saT vis au ci le be li sa Ta na do re ko men da ci e bi da sxv. Sdr.:„d a od e s u k b i n o s g u el m a n k a c s a , a s r e k u r n e –

Se kar nak ben sa ze iT ker Zo ax los, ro me wa ma li ar da i fan tos tu in-

sa da gul sa Si gan da Zar Ru Ta ta ni sa Ta“. 669, 22-24„as re ga a Zebs Te ria imas ges lsa gu li sa gan da ara mo ar Cobs

gul sa da ara mok lavs kac sa“ 669, 37-38.„da ra Te ri a sa Se a su am, ga a a ur vebs gul sa, da mer me ima Sxam sa

ga mos wmeds“ 869, 35.„da Se a sui Te ria di di, ro me li iq ne bis ჴor ci sa gan gu e li sa“

669, 29.„da Tu ad gi li igi ga mo sa ku e Te li iyos, ga mo ku e Te. as re Tqu es,

vi Ta: Tu TiT sa iyos nak be ni, anu sxu a sa ad gil sa, ga mo ku e Tin, sa dam di avi do des wa ma li igi aso Ta Si gan mTa var Ta“ 669, 25-27.

ki dev uf ro mra val fe rov nad aris war mod ge ni li gvel nak be nis gvel nak be nis

( gvel na ce missgvel na ce miss)) Tu sxva Ta mZrom Ta nak be nis sam kur na lo sa Su a le be bi

(ro gorc mce na re u li, ase ve cxo ve lu ri) da viT bag ra ti o nis „ia di-gar da ud Si“:

„ Tu gvel ma an mo ri el ma uk bi nos ada mi ans Sar dSi ban be u li as-

ve leT da afa reT, wam sve uS ve lis“ (548, 31-32).mce na re u li ned le u li sa gan nak be nis sac xe bad re ko men de bu lia:

d a n a y i l i n e s v i s T e s l i an g u l i (549, 8-9). li m o s w y a -

l i (549, 25-26), R v i n o S i d a m b a l i m i x a k i (552, 10-11), a x a l i l e R v i s r Z e (552, 17-18), d a n a y i l i n i o r i (550, 39), d a n a y i l i m a r w y v i (550, 22) da a.S. sas me lad – d a n a y i -

l i n i o r i R v i n i T (550, 99), n i a x u r i s w v e n i (551, 14-15), e g i r i s Z i r i s n a x a r S i (551, 30), g a r e u l i p i t n i s w v e -

n i (552, 34) da a.S.cxo ve lu ri ned le u li dan – g a m o w l i l i g v e l i :„da Tu viT me amav gvels moh ku len da isiv gve li ro me ga mos-

wlan da Ta vi sav nak ben ze da da id van, ma Sin ve ul xens da uS ve lis“ (550, 16-17);

60

ga mow li li s a m a m l e v a r i a an s a m i dR i s g o W i :„...Sa vi sa mam le va ria da an sa mis dRis go Wi gaW ya pur ton da da-

id van man ksa da Sxam sa yu e la sa ga mos wovs da ga mo i Rebs“ (550, 18-20);„i r m i s a d a Z ro x i s n e x v i “ (551, 10-11) da sxv.mi ne ra lu ri ned le u li dan – g a m T b a r i m a r i l i :„vin ca ma ri li ga aT bos da gve li sa da mo ri e lis nak ben ze da da-

id vas da isi nak be ni cec xlsa mi uS vi ros ro me ga uT bes, mwo ved kar gi aris“ (549, 11-13).

Sxa mis ga mo sa Re bad dak be nils a y i ro s k o to S s a c moh ki deb-

dnen:„ Tu gvel man da an mo ri el man kac sa uk bi nos, mo i ta ne er Ti mom-

cro pir moW ri li ayi ro da ama ayi ro Si ga co ta da we wi li bam ba Ca-

dev da ama bam ba sa san Tli Ta cec xli mo u ki de da nak ben ze da da a dev, ko toS sa viT mo u Wi rebs da mo e ki de bis, da ro dis ca mwo ved mo e ki dos, Za lad un da mog li jon da Sxam sa uk mo ab run vebs da ga mo i Rebs“ (549, 14-19).

Sxa mi a ni da avi gve lis nak be nis Sem Txve va Si qi rur gi u li Ca re va-

caa sa Wi ro:„da Tu kac sa av man da afi gvel man uces, Tu mo sa ku e Tel sa alag sa

iyos, na cem sa alag sa ze mo da qve mo or gan ve ir mis Tas ma mo u Wi ron, da Tu ir mis Tas ma ar iyos sxva Tas ma mo u Wi ron da sa dam di si gu-

el sa eces da an da lur je bo des, isi da lur je bu li ala gi sa mar Teb-

liT amos Wran da amas ecad nen, da amas eSur non da as re fic xlad

un da amos Wran, ro me jer Sxa mi aso sa da Zar Ru Si ga ar da fan tu li-

yos“ (549, 27-32).Se sit yve be bi – g u e l i s n a k b e n i , g u e l i s n a c e m i Zve li

qar Tu lis teq steb Sic das tur de ba:„mi xed viT da ac xrobs mkbe nel Ta g u el T a n a k b e n s a “ [A=162,

8v, 8-96];„n a k b e n s a a s p i t T a s a gan hkur ne ben” [Jer.=24 195v; 31-196 r,

1] (sar jve la Ze, 1995).

61

„vi Tar ca g u e l i s a n a c e m i ga ne za vos“ O. – „vi Tar ca gu e li-

sa gan mow ylu li ga nir Txa“ pb., ig. sol. 23,32 (abu la Ze, 1973).„ber sa um rav les aTi sa ze da es xnes n a c e m n i g u e l i s a n i “

[A=689 253r, 18-20a] (sar jve la Ze, 1995).Zvel qar Tul Si das tur de ba ase Ti ve Si na ar sis Txzu li sa xe li

g u el c e m ul -i „gve lis nak be ni“.„vin mca Se iw ya la msax rva li g u el c e m u l i “ [Jer=12 114r, 25-

26] (sar jve la Ze, 1995). g u el c e m u l i war mo So biT mar Tul msaz Rvre li a ni kom po zi-

tia, na Te sa o bi Ti brun vis formantis sru li Ca mo ci le bis Se de gad

mi Re bu li: g u e l i s a c e m u l i > g u e l i s c e m u l i > g u el c e -

m u l i ; asea mi Re bu li g u el n a k b e n i (<gu e lis nak be ni) da g u -

el n a c e m i (< gu e lis na ce mi). g v el n a k b e n i , g v el n a c e m i da g v el c e m u l i axal qar-

Tul Sic ix ma re ba: g v el n a k b e n i ... vi sac, ra sac gvel ma uk bi na. atu zu li obo li

bav Svi viT, an ro gorc eva, gvel nak be ni, de di So bi la („lit.“).g v el n a k b e n i v i T zmns. TiT qos gvel ma uk bi nao, – swra fad,

uec rad...g v el n a c e m i v i T zmns. igi vea, rac g v el c e m u l i v i T . g v el c e m u l i ... igi vea, rac gvel nak be ni. [ja ra eqi mi] g v el -

c e m ul s da na yul lo ko ki nas ga ug zav ni da (n. wu le isk.). g v el c e -

m u l i v i T zmns. igi vea, rac gvel nak be ni viT. uka nas knel ma sit yveb ma

g v el c e m u l i v i T ga a fiT ra ru su da ni (k. gams.). „ne fe“ g v el -

c e m u l i v i T Sek rTa da fer fur ma ga dah kra (n. Sa ban.). (qegl-is ax. fon di).

ase rom, qar Tu li enis is to ri is (Zve li, sa Su a li, axa li) yve la

etap ze „ gvel nak be nis“ cne ba, ro gorc da a va de bis sa xe li, cno bi lia

da is aRi niS ne ba ro gorc Se sit yve bis ( g u e l i s n a k b e n i , g u e -

l i s n a c e m i , g u e l i s k b e n i l i ), ase ve kom po zi te bis ( g u el -

n a k b e n i , g u el n a c e m i , g u el c e m u l i ) sa Su a le biT, ro mel Ta

62

pir ve li na wi li gu el- gu el- sit yvaa, xo lo me o re na wi li – mim Re o bu ri for ma k b e n a da c e m a zmne bi sa.

Cven Si gve lis nak be nis (zo ga dad, qvem Zrom Ta nak be nis) mkur na lo-

bis did tra di ci a ze mi u Ti Tebs ara mar to sam kur na lo wig neb Si

da mow me bu li sa Ta na do cno be bi, ara med qar Tul fol klor Si da-

fiq si re bu li g v el n a k b e n i s s a m k u r n a lo S e loc v e b i c . am Se loc ve bis fun qcia Zi ri Ta dad nak be nis Se de gad da a va de bu li Si-

na u ri cxo ve le bis ga jan sa Re baa; ar se bobs gve lis nak be nis Se loc va, mo ri e lis nak be nis Se loc va... (ga gu laS vi li, 1986, 68).

gve lis Se loc vis teq ste bi, ri tu a le bi, mkur na lo bis sa Su a le be-

bi qar Tul li te ra tu ra Sic ai sa xa (n. lor Tqi fa ni Ze, d. Sen ge la ia, k. gam sa xur dia, n. wu le is ki ri...) (ga gu laS vi li, 1986, 32-37.):

„gve lis fer Co xa-axa lux Si“ ga mow yo bi li sof lis mkur na lis to-

Ci kon ja ri as Za li an da ma xa si a Te be li mxat vru li sa xe Seq mna d. Sen-ge la i am „mor du Si“:

„yve la mis wyev la-krul va Si iyo, yve las imi si eSi no da, mag ram ui mi sod rom ver ga eZ le bo daT!

g v el n a k b e n s is mo ar Cen da, wel kavs is auS veb da, gaT va luls

is ga mo u lo cav da...“ (Sen ge la ia III, 1970, 17).gve lis nak be nis aR niS vni saT vis ga mo ye ne bu li enob ri vi for mu-

le bi – Se sit yve be bi Tu kom po zi te bi ( gu e li sa nak be ni, gu e lis na-

ce mi, gu el na ce mi, gu el ce mu li...) sxva da a va de ba Ta sa xe le bis Tvi sac

ga mo i ye ne ba da es Cans im Se loc va Ta da sa xe le beb Sic, ro mel Ta xel-

na we re bi XIV-XIX sa u ku ne e biT Ta riR de ba. Sdr.: sxvaa lo cu aY saxl

mt e r d a c e m u l i s a v e , eS ma ki sa da qa ji sa...fut kris T v al n a c e m i s da ada mi a nis T v al n a c e m i s loc-

va...T v al n a c e m i s loc va s i z m r a d nas wav li... (ga gu laS vi li,

1986, 71).loc va al d a c e m u l i s a ...loc va T v al c e m u l i s a ... (ga gu laS vi li, 1986, 73).

63

Tu ga viT va lis wi nebT gve lis mo ti vis xved riT wo nas qar Tul

(qar Tve lur) mi To lo gi a sa da fol klor Si, g v e l i s n a k b e n i s a

da mas Tan da kav Si re bu li sa me di ci no cod nis ar qa u lo bis sa kiT xi

eWvs ar un da iw vev des. g v el n a k b e n i s , ro gorc da a va de bis, cne ba ni San dob li via sxva

qar Tve lu ri ene bis Tvi sac. Sdr.:sva nu ri: i j i n a P e f „gve lis nak be ni“ : – i j i n a P e f s

S i S d J a x C o i a m S a w ë n e (lSx.) – gve lis nak bens swra fad

ar Cens amis wve ni (svan. l., 2000).meg ru li: g v e r i S i n a C a m i n a „gve lis nak be ni“, gve ri Si na Ca mi-

na So ro „gve lis nak be ni viT“ (qa ja ia I, 2001, 321).meg rul ma gi ur po e zi a Si sxva das xva va ri an te biT da fiq si re bu lia

gve lis nak be nis Se loc vis ( gve riS na Ca mi na Si Se lor ca) teq te bi.es teq ste bi war mo ad gens ro gorc uSi na ar so da ga u ge ba ri sit-

yve bis, ase ve mniS vne lo bis mqo ne sit yva Ta Sew yo bas:(46) are-ma re, sa re-ma re; are-ma re, sa re-ma re

sa i sa ku re li ma re, sai sak vir ve li ma le, du di Sxu do ku dei Wi fe, Tav di di da ku di wvri li, ni na ga bar za le bu ri, ena gab zin ve bu li (ga sav sa ve bu li), gvers du di me so fi, gvels Ta vi wa aw yvi te

ber wu li do la kar tia, bro we u li da la kar tia, aJa, fa Ja, ka Ja, aJa, fa Ja, ka Ja, ur ge be li sar ge be li ur ge be li sar ge be li

la kar tia mom wa ma le la kar ti a Ti mi wam le.am Se loc vas ax lavs mkur na lo bis re ko men da ci e bic: nak ben ze un da

da i dos bro we u li sa da la kar ti as da na yu li fo To li.bro we u li da la kar tia sxva Se loc va Si caa nax se ne bi, oRond

mkur na lo bis re ko men da cia sxvag va ria: daf Svnil nax Sirs wa us va men

da nis pirs da me re nak ben ad gils:(47) aJo na, fa Jo na, ka pi tiSo na, aJo na, fa Jo na, ka pi to So na,

ber wu li do la kar tia, bro we u li da la kar tia,

64

gvers oWi Si me ta xia, gvels zur gi ga u te xe,fui, Te Si gan qa ri. fui, ise ga aq re.gve lis Se loc va Ta va ri an teb Si zog jer ga u ge ba ri sit yve bi fo-

ne ti ku ra dac sa xec vli lia:(48) ala, ga la, sa la, ma ku de la ia...

Sdr.: Sdr.:

(49) ale, ma le, sa le, ma le,

sa le ma ku de la ia (meg ru li teq ste bi II, 1991, 485-487).gav rce le bu lia mo ri e lis nak be nis Se loc vac (mo ri e le Si na Ca-

mi na Si Se loc va):(52) mo ri a le, mo ri squa, mo ri e li, mo ris Svi li,

Cxo ro di da, Cxo ro squa, cxra de da, cxra Svi li, var T aCa, var Ti kva Ta, arc uk bi no, arc gak ve To, var T gu ri Sa mi a ka Ta arc gul ze Se mo e ya ro

mo ri a le Si oko pus ko rua, mo ri e le bis gaw yve ta

fuY, Ta Si ga a qa ri fuY, ise ga aq re mo ri a le Si n a C a m i n a mo ri e lis nak be ni...da a.S.sa yu rad Re bod gveC ve ne ba, rom „ gvel nak be nis“ cne bis gad mo sa ce mad

qar Tul sa da meg rul Si sin taq su rad iden tu ri Se sit yve be bi (na Te-sa o biT Si das mu li msaz Rvre li + vne bi Ti gva ris war su li dro is an, sxvag va rad, sa o bi eq to mim Re o ba) das tur de ba (qarT. g u e l i s n a -

c e m i : megr. g v e r i S n a C a m i n a ) . Ta vis Ta vad mar Tul msaz Rvre-

li a ni (na Te sa o biT brun vi a ni) sin tag me bi sa er To qar Tve lu ri dan mom-

di na re sin taq su ri kon struq ci aa: qarT. g u e l i s n a c e m i : megr. g v e r i S n a C a m i n a : svan. i j i ( S ) ( S ) n a P e f ... am ri gis Se sit yve-be bis sa er To qar Tve lu ri war mo mav lo bis war mo sa Ce nad ara mar to

Se sit yve biT ga mo xa tu li cne bis ar qa u lo bis mtki ce ba (mi To lo gi is, ze pir sit yvi e re bis, we ri lo bi Ti wya ro e bis ar qe o lo gi u ri mo na ce-

me bis da a.S. Car TviT), ara med Se sit yve bis Se mad ge ne li leq si ku ri

er Te u le bis (fu Ze e bis, mor fo lo gi u ri ele men te bis) ka non zo mi e ri

65

Se sit yve be bis Cve ne baa sa Wi ro. mag., qarT. g u e l i s n a c e m i , megr. g v e r i S n a C a m i n a , svan. i j i n a P e f sin taq sur Se sit yve ba Ta

Se da re ba aC ve nebs, rom sva nur Si gan sa xil ve li cne ba qar Tu li sa gan

da meg ru li sa gan gan sxva ve biT sxva leq si kur er Te ul Ta Sew yo biT

ga mo i xa te ba, Se sa ba mi sad, fu Ze e nis do ne ze sa er To, amo sa va li Se sit-

yve ba am Se pi ris pi re biT ar aR dge ba.qar Tu li da za nu ri mo na ce me bi (qarT. g u e l i s n a c e m i da

megr. g v e r i S n a C a m i n a ) Se iZ le ba qar Tul-za nu ri er Ti a no bis

do nes mi e kuT vne bo des. am Se sit yve bis Se mad ge ne li na wi le bi qar-

Tul sa da meg rul-la zur Si ka non zo mi e ri Se sat yvi se bia: qarT. g u -

el - i : megr. g v e r - i || n - g v e r - i , laz. m g v e r - i ; meg ru li da

la zu ri fu Ze e bis e- e- gax mo va ne ba um la u tis Se de gia: sa er To za nu ri *gu ar- > gver- (fen ri xi, sar jve la Ze, 2000); Se sit yve bis mim Re o bu-

ri na wi lis amo sa va lia qar Tul–za nu ri po li se mi u ri zmnu ri fu-

Ze *c1em-; qar Tu li da za nu ri for me bi ka non zo mi er fo ne ti kur

Se sat yvi so bas gviC ve nebs – qarT. c e m - „dar tyma“, „mi ce ma“, „ kbe na“, „da ja xe ba“ : megr. C a m - „mi ce ma“, „Wme va“; C a m - i n - i „ kbe na“;laz. C a m - „Wme va“, „mi ce ma“, „dar tyma“: o - C a m -u „Wme va“; m e - C a m -u „mi-ce ma“, g a - m o - C a m -u „ga yid va“; g e - C a m -u „dar tyma“ (fen ri xi, sar jve la Ze, 2000); o - C a m i n -u „fxa na“, „qa vi li“ (ma ri), ix. qa ja ia

III, 2002.rac Se e xe ba c e m - fu Zis mniS vne lo bebs, isi ni er Tma neT Tan da kav-

Si re bu li da er Tma ne Tis gan ga mom di na re mniS vne lo be bia. amas Zve li

qar Tu lis ma sa lac amow mebs, Sdr.:„dar tyma“ : „s c a klde sa mas ku er Txi Ta miT or gzis“ G ricxv.

20, 11„mi ce ma“ : „uku e Tu s c e mSi er sa pu ri Se ni“ m. sw. 25, 10„ kbe na“ : „uku e Tu Se e ax lo (gu el sa) g c e s Sen“ O zir. 21, 2„c e m a m a n gu e li sa man yvis wylu le baY O zir. 28, 21„da ja xe ba“ : „aR dges mdi na re ni da qri o des qar nida e c n e s sax lsa mas“ C mT. 7, 27 (abu la Ze, 1973).

66

gan sxva ve bi gvaqvs qar Tu li sa da meg ru lis mim Re o ba Ta mor fo-

lo gi a Si: qar Tul Si mim Re o bis na- na- pre fiq si a ni war mo e ba gvaqvs ( n a -c e m i ) , meg rul Si – nana- – -a a pre fiqs-su fiq si a ni war mo e ba ( n a C a m i -n a ); e.i. qarT. na- na- pre fiq sis ka non zo mi e ri no- no- Se sat yvi sis nac vlad

meg rul Si qar Tu li dan na ses xe bi na- na- pre fiq sia war mod ge ni li, ro-mel mac TiT qmis mTli a nad ga mo dev na meg ru li dan no- no- pre fiq si (de-e ter si, 1930, 227; na da re iS vi li, 1962, 182; 188). Se nac vle bis faqts

pa ra le lu ri no- no- da na- na- pre fiq si a ni mim Re o bis ( Tu ga sub stan ti ve-bu li mim Re o bis) pa ra le lu ri war mo e be bi adas tu rebs: n or T i > || n a r T i „ga na yo fi“, n a rt y - i „er Tma neT Si ga dax lar Tu li“ || n or t y i „coc xa li Ro be“, „er Tma neT ze ga dax lar Tu li ekal-bar-di“, n or g - i || > n a r g - i „nar ga vi“, n ord - i || > n a r d - i „na-zar di, axal gaz rda“...

er Ti da ima ve mniS vne lo bis no- no- da na- na- pre fiq si a ni mim Re o be bis

gver diT das tur de ba ag reT ve oden no- no- pre fiq si a ni (Sez Ru du lad) da na- _ -a na- _ -a pre fiqs-su fiq si an mim Re o ba Ta pa ra le lu ri war mo e bac:

no-Tir-i, no-Tér-i || na-Tir-a „nac va li, ga mo nac va li...“nok veT-i, no-kve Te || na-kvaT-a „[da]na We ri“,no-sof-i || na-sof-a „nag le ji, na we wi“... (qa ja ia II, 2002).*no- _ -a *no- _ -a war mo e bis ti pis mim Re o ba meg rul Si ar fiq sir de ba

(na da re iS vi li, 1962, 189); ze moT da sa xe le bu li no- kveT- e no- kveT- e la zu ris

gav le na un da iyos, sa dac mim Re o bis na- _ -e na- _ -e war mo e bac das tur de-

ba. meg rul Si amo sa val Si oden no- no- pre fiq si gvqon da. amas amow mebs nam yos mim Re o ba no-kveT-i no-kveT-i (k v a T u n s zmni sa) da misT. amo sa va li

vi Ta re ba zmna Sia da cu li: Sdr.: qarT. k u e T s – zan. k v a T u n s . ana-lo gi u ri Se far de ba (sa xe lis fu Ze Si e e : zmnis fu Ze Si a a ) gviC ve nebs sa xe lu ri e e gax mo va ne bis mer min del sa fe xurs. sa xe lu ri e e gax mo va ne-

ba za nur Si um la u tis Se de gia: *n o k v a T i > n o k v e T i , * n o t a x i

> n o t e x i ..., ro me lic Tav da pir ve lad gan xor ci el da ma pa la ta-

li ze bel xmo van Ta Sem cvel brun veb Si (na Te sa o bi Ti, mi mar Tu le bi-

67

Ti, da So re bi Ti, moq me de bi Ti, da niS nu le bi Ti) da Sem deg gan zo gad da (gam yre li Ze, ma Wa va ri a ni, 1965, 161, 162).

no- no- pre fiq sis qarT. na- _ -a na- _ -a pre fiqs–su fiq su ri war mo e biT Se-nac vle bis Sem deg mim Re o bis fu Ze Si aR dga ka non zo mi e ri a a gax mo va-

ne ba (n o k v e T - i > n a k v a T - a ), rad gan sa um la u to pi ro be bi aRar

ar se bob da.na- _ -a na- _ -a pre fiqs-su fiq si a ni mim Re o be bi meg rul Si no- no- pre fiq-

sis qar Tu li na- na- pre fiq siT Ca nac vle bis Sem deg Cans ga Ce ni li. Sdr., n a k v al - i || n a k v al - a „nak va le vi“ k v a lu n s zmni sa.

am de nad, Se sit yve bis g v e r i S n a C a m i n a is to ri u li gza ase

gve sa xe ba: * gve riS no-gve riS no- Cam-in-i Cam-in-i < *gve riS na- Cam- in-i (nono-s Se e nac vla

qarT. nana-) < gve riS gve riS na-na- Cam- in- aCam- in- a.

am daS ve ba Si ar se bi Ti wi na aR mde go ba is iq ne ba, rom ro gorc

re a lur ( n a - C a m - i n - a ), ase ve aR dge nil for meb Si gvaqvs sa um la-

u to po zi cia – C a m - fu Zes er Tvis -in -in ele men ti, xo lo um la u ti

ar gan xor ci e le bu la, e.i. mo sa lod ne li fo ne ti ku ri pro ce si C a m -i n - a > * C e m - i n - a ar Sed ga. aq Se iZ le ba vi va ra u doT, rom:

1) pa ra dig mis ga Ta nab re ba mox da ara pa la ta lu ri xmov ne bis Sem-

cvel brun vis niS ni a ni for me bis (na Te sa o bi Ti, moq me de bi Ti da a.S.), ara med im brun va Ta mi xed viT, rom le bic pa la ta lur xmov nebs ar

Se i ca ven da, Se sa ba mi sad, fu Zis a a gax mo va ne ba (na Cam-in-a) Se nar Cun da (gam yre li Ze,ma Wa va ri a ni, 1965, 163-164);

2) in- in- ele men tis dar Tva um la u tis moq me de bis Sem deg dro in de li

pe ri o dis faq tia da, Se sa ba mi sad, fu Ze Si a>u a>u pro ce si ( na- Cam-in-a > * na- Cem-in-a) aRar gan xor ci el da.

qarT. n a -c e m mim Re o bur fu Zes Tan mi mar Te biT meg ru lis sa-

xel zmnur war mo e bebs: C a m - i n - i „ kbe na“, n a - C a m - i n - a „nak be bi“, C a m - i n - el - i „ nak be ni“, o - C a m - i n - al - i „sak be ni“ da uR vli-

le bis zo gi erT (ker Zod, III da IV se ri is for meb Si q i n o - C a m - i n -u - e „nak be na“, q u u - C a m - i n -u „uk be nia“ war mo Ce nil -in -in su fiq-

sis me to bas Tan er Tad mi si mer min de lo bis sa kiT xic dge ba.

68

„kbe nis“ mniS vne lo ba I da II se ri is for meb Si -in -in ele men tis ga-

re Sec ga mo i xa te ba:g v e r q Tqu: dio dus q u a C a m u q do ukul Sxva sia „gvel ma

Tqva: jer Tavs vuk ben da me re sxva sao“ (xalx. sibrZn. I, 1994).g v e r q a C a m u ... „gvel ma uk bi na“.ase Ti in- in- me to ba sxva ga nac das tur de ba – ro gorc mkvidr za nur,

ase ve qar Tu li dan na ses xeb sit yveb Si:tyo bua „da mal va“ tyo bi ni, tyo bi na fa „da mal va“so fua „gle ja, wyve ta, wew va“... so fi ni „ru du ne ba“na so fa, na so fi „naw yve ti, na so fi na „na a ma ga ri, naw va le bi“

nag le ji“Co Cua „CoC va, coc va, xox va“ Co Ci ni „CoC va, coc va, xox va“Co qua „Coq va“ Co qi ni „da Coq va“, „da Co qe ba“do na Co qa „da na Co qi“ do na Co qi na „da na Co qi“ da sxv.(qa ja ia I, II,III).

meg rul Si „kbe nis“ mniS vne lo biT ix ma re ba „ Ca mi ni“. a C a m u – uk-bi na („ ce ma“ Zi ria ga mo ye ne bu li“ – wers arn. Ci qo ba va „Se da re biT leq si kon Si“ (Ci qo ba va, 1938, 291), mag ram ara fers am bobs -in -in su fiq-

sis Se sa xeb, ro me lic mxo lod sa xel zmnur da ka u za ti ur for meb Si

das tur de ba da rom lis dar Tva mac C a m - fu Zis mniS vne lo be bi dan

ga mo a na wev ra „kbe nis“ mniS vne lo ba. -in in ka u za ti vis mar ke rad mi iC nia

g. kli mov ma (kli mo vi, 1964, 228); Sem dgom Si es Tval saz ri si kiT xvis

niS niT war mo ad gi na (kli mo vi, 1998, 271). ase Ti fun qci a da kar gu li

ka u za ti vis ri gis su fiq se bi das tur de ba qar Tul Sic da sva nur Sic

(gi gi ne iS vi li, 1981, 66-74).ze moT qmu lis mi xed viT, vfiq robT, rom „ gvel na ce mis“ mniS vne lo-

ba qar Tul-za nu ri er Ti a no bis do ne ze ga mo xa tu lia na Te sa o biT-

brun vi a ni msaz Rvre li sa da vne bi Ti gva ris sa o bi eq to mim Re o biT

war mo e bu li Se sit yve be bis sa Su a le biT : qar Tul–za nu ri *gu e lis gu e lis

nana-c1emem-ii > qarT. gu e lis na cemgu e lis na cem-ii : megr.-laz. gu e riS gu e riS *no Ca mino Ca mi an <

*no Ce mino Ce mi (imis gaT va lis wi ne biT a- a- gax mo va ne bis Tu e- e- gax mo va ne bis

69

mqo ne va ri an ti gav rcel da mTel pa ra dig ma ze) > gve riS gve riS nana- CamCam-inin-a a (no- no- pre fiq sis na- _ -a na- _ -a pre fiqs-su fiq siT Ca nac vle biT da su fiq su-

ri -in -in ele men tis da ma te biT).

gamoyenebuli li te ra tu ra

abu la Ze 1973 – i. abu la Ze, Zve li qar Tu li enis leq si ko ni, Tbi-li si.

bag ra ti o ni, 1985 – da viT bag ra ti o ni, ia di gar da u di, ga mo sa ce-mad mo am za da la do ko te tiS vil ma, „sab Wo Ta sa qar Tve lo“, Tb., 1985.

ga gu laS vi li, 1986 – i. ga gu laS vi li, qar Tu li ma gi u ri po e zia, Tbi li sis uni ver si te tis ga mom cem lo ba.

gam yre li Ze, ma Wa va ri a ni, 1965 – T. gam yre li Ze, g. ma Wa va ri a ni, so-nan tTa sis te ma da ab la u ti qar Tve lur eneb Si, Tbi li si.

gi gi ne iS vi li, 1981 – b. gi gi ne iS vi li, ka u za ti vis fun qci a da kar-gu li su fiq si zmna Ta erT wye bas Tan Zvel qar Tul Si, mra val Ta vi, IX, Tbi li si.

de e ter si, 1930 – G. De e ters, das Khar thwe lis che Ver bum, Le ip zig.va xuS ti, 1973 – va xuS ti ba to niS vi li, aR we ra sa me fo sa sa qar Tve-

lo sa, qar Tlis cxov re ba IV, gam. mo am za da s. ya ux CiS vil ma, „sab Wo Ta sa qar Tve lo“, Tbi li si.

kli mo vi, 1964 – Г. A. Климов, Этимологический словарь картве-льских языков, Москва.

kli mo vi, 1998 – G.A. Kli mov, Etymo lo gi cal Dic ti o nary of the Kar-tve li an Lan gu a ges, Ber lin - New York.

meg ru li teq ste bi II, 1991 - qar Tu li xal xu ri sit yvi e re ba, meg-ru li teq ste bi, II, Tbi li sis uni ver si te tis ga mom cem lo ba.

na da re iS vi li, 1962 – l. na da re iS vi li, mim Re o ba za nur Si, ike, XIII, Tbi li si.

fa nas ker te li, 1978 – za za fa nas ker te li-ci ciS vi li, sam kur na-

70

lo wig ni ka ra ba di ni, teq sti mo am za da, ga mok vle ve bi , Se niS vne bi, sa Zi eb le bi da leq si ko ni da ur To prof. mi xe il Sen ge li am, „sab Wo Ta sa qar Tve lo“, Tb., 1978.

sar jve la Ze 1995 – z. sar jve la Ze, Zve li qar Tu li enis leq si ko-

ni, ma sa le bi. Tb.svan. l., 2000 – v. To fu ria, m. qal da ni, sva nu ri leq si ko ni, Tb.fen ri xi, sar jve la Ze, 2000 – h. fen ri xi, z. sar jve la Ze, qar Tve lur

ena Ta eti mo lo gi u ri leq si ko ni, Tb.qa ja ia I, 2001; II, III, 2002 – o. qa ja ia, meg rul-qar Tu li leq si-

ko ni, t. I, II, III, Tb. qe I, 1997 – sa qar Tve lo, en cik lo pe dia, I, Tbi li si.qegl – qar Tu li enis gan mar te bi Ti leq si ko ni, I-VIII, arn. Ci qo-

ba vas sa er To re daq ci iT, Tb., 1950-1964.qegl ax. – qar Tu li enis gan mar te bi Ti leq si ko ni, I, axa li re daq-

cia, red. prof. a. ara bu li, Tb., 2008.Ci qo ba va, 1938 – arn. Ci qo ba va, Wa nu ris gra ma ti ku li ana li zi,

tfi li si.xalx. sibrZn. I, 1994 – xal xu ri sib rZne I, meg ru li da la zu ri

an da ze bi; Sem dgen le bi: r. Se ro zia, o. me mi Si Si, Tbi li si.

71

Murman Sukhishvili

Georgian gwelis nacemi : Megrelian gweriš načaminaSummary

Word combination gwelis nacemi (parallel gwelis nak. beni) meaning snake bite is already attested in Old Georgian. It is also well represented in the medical books of the middle ages. These books give recommendations for snake bite treatment and offer anti-snake remedies for healing bites caused by the snakes. The information provided demonstrates that snake bite treatment tradition (and that of reptile bites in general) has been strong in Georgia.

These word combinations (gwelis nacemi, gwelis nak. beni) containing determinatives in the Genitive case appear to be constructions derived from Proto Kartvelian. Word combination gwelis nacemi belongs to the level of Georgian-Zan linguistic community. The components of this word combination (snake and bite) are regular correspondences in Georgian and Megrelian.

* guel-is na-c1em-i : Georgian guel-is na-cem-i : Megr. (Zan) *gwer-iš no-čam-i > gwer-iš na-čam-in-a

Georgian na- prefi x substitutes for Zan (Megrelian) no- prefi x, -in seems to be a causative element that has been presented in single Zan forms (infi nitive, participle and the forms of III and IV series).

72

naTia foniava

erTi afxazuri nasesxobisaTvis megrulSi

af xa zebs qar Tve lur ena-di a leq teb ze mo la pa ra ke Ta gan yve la ze

mWid ro ur Ti er To ba meg re leb Tan hqon daT. amis Se de gad af xa zur-

ma ara er Ti leq si ku ri er Te u li Se iT vi sa meg ru li dan da, pi ri qiT,

meg rul Sic dam kvid rda af xa zu ri na ses xo ba ni. Cven erT-erT maT gans

gan vi xi lavT.

af xa zur ena Si das tur de ba leq si ku ri er Te u li a-N (Sdr. abaz. N)) 1. `wi li~. LNja ra KahAn Nk KarA igEYt, Nk sarA `orad

gav ya viT da er Ti na wi li iman wa i Ro, er Ti na wi li me~. 2. `ker Zi,

ulu fa~. sN sNT! ̀ Ce mi ulu fa, ker Zi mo me ci!~ (ja na Sia 1954). b. ja-

na Si as am leq se mis erT-erT mniS vne lo bad da sa xe le bu li aqvs ZRve ni:

Aa aN iz nAi geYt `na Te savs ZRve ni mi u ta na~ (ja na Sia 1954).

sa a na li zo -N- N- Zi ri ase ve mo na wi le obs qe le xis aR mniS vnel af-

xa zur sit yva Si: afsafsMrA A `qe le xi (zed miw. `mic va le bu lis wi li,

xved ri~)~.

igi ve --N- - Zi ri un da gvqon des Sem deg leq si kur er Te ul Sic:

a--TA A (Sdr. a-TAa) `wi li, xved ri~. uI iTA imOit `mas wi li ar

xvda~. 2. na wi li. xUja ra ianN TAk `me xu Te di na wi li, me xu Te di~.

Aki a-TA `pir ve li na wi li~; adun Ei aTaA `msof li os na wi le-

bi~; aEiJM aTaA ` sxe u lis na wi le bi~; Aaza aTaA `met yve le-

bis na wi le bi~ (ja na Sia 1954).. akad. q. lom Ta Ti Ze _TaTa-s vi Ta re bis

su fiq sad mi iC nevs: arNY aNf ara-sa ra Ta Ya lap `am jguf Si yve la

Ta vi suf lad grZnobs Tavs, Ta vi suf lad aris~ (Sdr. qarT. `Sen-Ce-

mo biT~ aris) (lom Ta Ti Ze 2006, 82). Se iZ le ba vi va ra u doT, rom

a-a-TA-Sic igi ve _Ta Ta su fiq si gvqon des, mag ram vi Ta re bi To bis Si na-

ar si am fu Ze Si daC rdi lu lia. es afiq si aR niS nu li fun qci iT uf ro

aq ti u ri da moq me di Cans aba zur Si: iTiT-Ta `Ta vi suf lad~, Pa gaPa ga-Ta

73

`gi Ju rad~ (Абазинско-Русский Словарь 1967). ama ve fu Ze e bis _Ta Ta

su fiq si a ni va ri an te bi af xa zu r ena Si ver da va das tu reT.

TA mo na wi le obs zmnur fu Ze Sic: a-TaTa-rA (iTo up) `iyo val-

de bu li (e.i. ra Ra cis ga ke Te ba gmar Tebs, wi li gaqvs ra Rac saq me Si)~.

TA un da gvqon des vaW ro bis aR mniS vnel af xa zur sit yva Sic:

A-aaaaT-ra `vaW ro ba~ (Sdr. A-aaaaTLM LM `va Wa ri~). mas aqvs pa ra le-

lu ri for mac: A-hahaMT-ra. ori ves Tvis amo sa va lia abaz. OaOaMT-T-

ra ra `id~. sa mec ni e ro li te ra tu ri dan cno bi lia, rom af xa zur aa-s

gar kve ul Sem Txve veb Si iZ le va (a)O||O(a), ase ve mis i ve wyvi le u li

fSvin vi e ri la rin ga lu ri spi ran ti (a)h||h(a) (lom Ta Ti Ze 1976, 26).

A-aaaaT-ra rTu li zmnaa. igi mi Re bu li un da iyos haha da TA

fu Ze e bis Se er Te biT, ro mel sac Tav Si dar Tu li aqvs zo ga do bis a-

pre fiq si, bo lo Si ki mas da ris ma war mo e be li -ra ra su fiq si. zmnis

bo lo ki du ri a amo var dni lia ( A-aaaaT-ra < A-aaaaTaTa-ra), rac

max vi lis moq me de bas un da ga mo ew via. ro gorc Cans, af xa zis war mod-

ge niT, vaW ro ba aris `yid va-ga na wi le ba~.

gan xi lul af xa zur fu Zes Tan mi mar Te bis Tval saz ri siT sa in te-

re soa meg rul Si da das tu re bu li leq se ma aTo xu Ta fa (aTo-xuT-af-a) aTo xu Ta fa (aTo-xuT-af-a)

`mi sa kuT re ba, miT vi se ba (qi xu Tu||qa Ti xu Tu `mi i sa kuT ra, mi iT vi sa~)~.

aR niS nu li leq sema meg ru lis leq si ko neb Si ver da va das tu reT (sa a-

na li zo leq si ku ri er Te u li Ca vi we reT Cxo row yus ra i o nis so fel

Wo Ra Si). sa fiq re be lia, rom igi af xa zu ri dan Se eT vi se bi na meg ruls.

aTo- aTo- zmnis wi nia da ga mo xa tavs ra Ra cis qveS myo fo bas (aTo Wa ba kua

`dat kep na (fex qveS)~, aTo qi mi nua ` qveS- qveS ga ke Te ba, mow yo ba, pro-

vo ci re ba, Ra la ti~), -xuTxuT-, Cve ni va ra u diT, af xa zu ri TaTa fu Zi dan

un da mom di na re ob des, rad ga nac meg ruls ara aqvs la bi a li ze bu li

Tan xmov ne bi, af xa zu ri fo ne mi sa gan mi vi ReT meg ru li xu xu mim-

dev ro ba, -af af Te mis ni Sa nia, -a a ki mas da ris ma war mo e be li. meg rul-

Si uf ro mo sa lod ne li iyo xv xv (Sdr. megr. Cem qva Cem qva || Cem xva Cem xva `rZi sa

da elar jis gan ga ke Te bu li fa fis msgav si saW me li~ (Wa ra ia 1997),

`rZe Si mo xar Su li elar ji; fqvi lis Ro mi~ (qo ba lia 2010) < afx.

74

A-CamCama a `yve li Ta da rZiT ga ke Te bu li Ro mi~ (Чирикба 1998, 131), mag ram meg rul Tan xmo van Tkom pleq seb Si v fo ne ma yo vel Tvis bo-

lo ki dur po zi ci a Si gvxvde ba (gu da va, gam yre li Ze, 2000, 152-153),

ami tom fo no taq ti ku ri Sez Rud vis Se de gad xvTxvT-s nac vlad mi vi ReT

xuTxuT.. meg rul Si af xa zur Zirs se man ti ku ri cvli le bac ga nuc dia: Tu

sa a na li zo Zi ri af xa zur Si ̀ wils, xvedrs, na wils~ niS navs, meg rul-

Si ga mo xa tavs `ra Ra cis Cu mad, ma lu lad mi sa kuT re bas~, am se man ti-

kur ni u anss meg rul Si Se saZ loa aToaTo- zmnis wi ni qmni des.

gamoyenebuli li te ra tu ra:

1. gu da va, gam yre li Ze 2000 _ t. gu da va, T. gam yre li Ze, Tan-

xmo van Tkom pleq se bi meg rul Si, kre bul Si: rCe u li qar Tve lo lo gi-

u ri Sro me bi, Tb., 2000;

2. lom Ta Ti Ze 2006 _ q. lom Ta Ti Ze, aba zu ri ena (mok le mi-

mo xil va), Tb., 2006;

3. lom Ta Ti Ze 1976 _ q. lom Ta Ti Ze, af xa zu ri da aba zu ri ene-

bis is to ri ul-Se da re bi Ti ana li zi, I, Tb., 1976;

4. qo ba lia 2010 _ a. qo ba lia, meg ru li leq si ko ni, Tb., 2010;

5. Wa ra ia 1997 _ p. Wa ra ia, meg rul-qar Tu li leq si ko ni, Tb.,

1997;

6. ja na Sia 1954 _ b. ja na Sia, af xa zur-qar Tu li leq si ko ni,

Tbi li si, 1954;

7. Абазинско-Русский Словарь, Москва, 1967;8. Чирикба 1998 – В. Чирикба, К вопросу об абхазских заим-

ствованиях в мегрелском языке, вопросы языкознания, 4, 1998;

75

Natia Poniava

Towards One of the Abkhazian Loan in MegrelianSummary

The article conciders the megrelian root -xut- (ato-xut-af-a) “to

appropate” is loaned from the Abkhazian language where is attested the root “a part, a share, a portion; a lot”. With this meaning in the Abkhazian language is attested the stem a- ta ta “a part, a share, a portion”; a lot. To our mind –tata can be the same suffi x appeared in the Abazian stems expressing condition. In our opinion Megr. –xutxut- comes just from the Abkhazian root tata. Abkhazian phoneme has given xuxu phonemes order in Megrelian because it hasn’t the labialized consonants.

As it seems the Abkhazian root has changed the semantic meaning in Megrelian – If in Abkhazian the given root means “part, share, portion; lot”, in Megrelian it means to part something by stealth. This semantic meaning in Megrelian maybe caused because of the preverb atoato- which one function is to give the word insinuiating action.

76

medea Rlonti

xorc-is leqsikur-semantikuri budisaTvis

(qarT. xorci, xocva, xrwna, qorwili)

leq si kur-se man ti kur bu dis kva li fi ka ci i saT vis:leq si kur-se man ti kur bu dis kva li fi ka ci i saT vis:

bu ded bu ded mo i az re ba dar gob riv-Te ma tu ri prin ci piT Ser Ce u li

gar kve u li ode no bis leq si ku ri ma ra gi, ro mel sac mo e po ve ba gan saz-

Rvru li amo sa va li leq si ku ri er Te u li an er Te u le bi (ma ga li Tad:

`ufa li sa da Rmer Tis~, `su li sa da `ufa li sa da Rmer Tis~, `su li sa da xor cis~, `ka ci sa da ada mi a nis~, xor cis~, `ka ci sa da ada mi a nis~,

`cdis (gan sac de lis)~, `Su ris~`cdis (gan sac de lis)~, `Su ris~ da mis Ta na bu de e bis Tvis amo sa va li

leq si ku ri er Te u le bi iq ne ba bu dis sa xel de biT mo niS nu li leq se-

me bi).

sa xel de ba _ le qi kur-se man ti ku ri le qi kur-se man ti ku ri _ gan pi ro be bu lia bu dis

far gleb Si war mo e bu li kvle vis sa gan ge bo we siT, ker Zod: ga ni saz-

Rvre ba bu dis leq si ku ri ma ra gis se man ti ku ri ve le bi (bu dis ga reT

ar se bu li ama ve se man ti kis mqo ne leq si ku ri er Te u le bis gaT va lis-

wi ne biT); dgin de ba mi si (leq si ku ri ma ra gis) ma gis tra lu ri se man ti-

ku ri mi mar Tu le be bi da ik ve Te ba amo sa va li leq si ku ri er Te u lis an

er Te u le bis gvar-sa xe ob ri vi se man ti ku ri ra o ba; war moC nde ba bu dis

leq si ku ri po li se mi u ro ba. yo ve li ve aqe dan ga mom di na re, Se saZ le be-

li xde ba amo sa va li leq si ku ri er Te u lis an er Te u le bis sa va ra u do

ar qe se man ti kis aR dge na.

leq si kur-se man ti ku ri bu dis far gleb Si ar se bu li leq si ku ri

ma ra gis kvle va sam sa a na li zo etaps iT va lis wi nebs: 1) sa kuT riv leq-1) sa kuT riv leq-

si kur-se man ti ku ri ana li zi; 2) amo sa va li leq si ku ri er Te u lis an si kur-se man ti ku ri ana li zi; 2) amo sa va li leq si ku ri er Te u lis an

er Te u le bis is to ri ul-eti mo lo gi u ri in for ma cia; 3) Se sa ba mi si er Te u le bis is to ri ul-eti mo lo gi u ri in for ma cia; 3) Se sa ba mi si

saR vTis met yve lo ma sa lis mox mo ba ek le si is wmi da ma ma Ta Tar gma ne-saR vTis met yve lo ma sa lis mox mo ba ek le si is wmi da ma ma Ta Tar gma ne-

ba ze day rdno biT.ba ze day rdno biT.

leq si kur-se man ti ku ri bu dis am gva rad war mo e bu li ana li zi axa-

li kuT xiT war mo a Cens qar Tu li sit yvis se man ti ku ri gan vi Ta re bis

77

is to ri ul gzas, bu de Si Se ma va li dar gob riv-Te ma tu ri leq si kis

enob riv ar Ce vans.

uk ve Ses rul da `cdis (gan sac de lis)~ (Rlon ti 2009, 223-231),

`Su ris~ (Rlon ti-ko bi aS vi li 2010, gv. 163-180) da `ufa li sa da

Rmer Tis~ (Rlon ti 2010, 40-65) leq si kur-se man ti kur bu de e bis ana-

li zi.

iyo cda eti mo lo gi u ri da kav Si re bi sa: Poc->Porc- Poc->Porc- (gu ram be-

doS vi lis ze pi ri gad mo ce miT).

am da kav Si re bis da sa das tu reb lad wi nam de ba re naS rom Si war mod-

ge ni lia `su li sa da `su li sa da xor cis~ xor cis~ leq si kur-se man ti kur bu de Si Se ma val

` xor cis~, `xoc vis~ xor cis~, `xoc vis~ da `xrwnis~ `xrwnis~ ma gis tra lur se man ti kur mi mar Tu-

le ba Ta ana li zi, ze moT mo niS nu li sa a na li zo eta pe bis gaT va lis-

wi ne biT.

Porc-i:Porc-i:

wmi da we ri li, ada mis Se saq me, ada mi ans su li sa da xor cis `Se u-

rev nel~ er Ti an qmni le bad Se rac xavs (da mas ke li 2000, 75, 110, 179).

qarT. xor cis xor cis sa leq si ko no gan mar te beb Si, ro gorc we si, sa gan ge bod

fiq sir de ba xor cis da xor cis da su lis su lis se man ti ku ri pa ra dig ma:

`sxe u li a ni, xi lu li, mok vda vi~<__>`us xe u lo, uxi la vi, uk vdavi~.

Sdr.:

er Ti mxriv _ Zv. qarT. Por ci Por ci `sxe u li; xor ci; age bu li; aso~

(abu la Ze 1973; sar jve la Ze 2001). `Por ci `Por ci (`da Tqua adam: aw ese

Zu a li Zu al Ta Cem Ta ga ni da Por ci Por cTa Cem Ta ga ni. amas ewo dos

col~ _ Se saq me 2, 23); da me o re mxriv _ `kac Ta su li kac Ta su li _ sit yvi e ri,

ar se ba-go ni e ri, us xe u lo, uc na u ri, sit yvi e ri da uk vda vi, ar se ba-

wvli li, usa xo, xa ti da msgav si RvTi sa~ (sul xan-sa ba 1993);

er Ti mxriv _ `xor ci xor ci sxe u li (`da Por cni igi ze ci sa Ta ni da

Por cni igi qu e ya ni sa Ta ni~ _ 1 ko rin Tel Ta mi marT 15, 40); sxe u li,

ta ni ka ci sa (Se saq me 2, 23); xor ci xi li sa~; da me o re mxriv _ su li su li

ar se ba us xe u lo, gu lis-xmi e ri, mne be be li da sit yvi e ri (`sul ars

Rmer Ti~ _ io a ne 4, 24) (Cu bi naS vi li 1984);

78

Sdr. ase ve: qegl-is gan mar te ba ni: xorc-i xorc-i 1. ada mi a nis an cxo ve lis

sxe u lis kun To va ni na wi li. 2. dak lu li (mok lu li) cxo ve lis an

frin ve lis sxe u lis na wi le bi, ro mel sac saW me lad iye ne ben. 3. ada mi-

a nis sxe u li. 4. fi zi ku ri ar se bo ba (` su lis~ sa pi ris pi rod);

su li su li 1. ada mi a nis fsi qi kur unar Ta er Tob li o ba. 2. go ni. 3. ada-

mi a nis Si na ga ni sam ya ro, pi rov ne bis da ma xa si a Te be li fsi qi ku ri Tvi-

se be bi (una ri, ni Wi, xa si a Ti, grZno ba, gan cda, mid re ki le ba ni...), rac

mis moq me de bas, qce vas, msof lmxed ve lo bas gan saz Rvravs. 4. us xe u lo,

uxi la vi, uk vda vi, RvTa eb ri vi (sa pi risp. xor ci sa). 5. sun Tqva. 6. cal-

ke u li ada mi a ni, pi rov ne ba, ka ci (ric xviT sa xe leb Tan) (qegl-i 1960).

[ su lis su lis qegl-ise ul gan mar te bas au ci le be li ko req ti viT war mo-

vad genT].

ro gorc vxe davT, xor ci xor ci qmnis sam se man ti kur vels: I. `sa kuT riv

sxe u li~, II. ` sxe u lis na wi li (kun To va ni, rbi li)~, III. `ar se ba, ada-

mi a ni~.

xor cis xor cis sa mi ve se man ti ku ri ve li, Zve li qar Tu li wya ro e bis mow-

mo biT, Sem deg na i rad ga da na wil de ba:

berZn. so ma `coc xa li sxe u li; ada mi a ni~ da berZ. sarx `id.~, anu Por ci Por ci `sxe u li (coc xa li)~, ro gorc `Se mad ge ne li na wi li RvTis `Se mad ge ne li na wi li RvTis

qmni le bi sa, ada mi a ni sa~, qmni le bi sa, ada mi a ni sa~, mci re ga mo nak li siT, war mod ge ba nar Ta ni a ni

mrav lo bi Tis for miT _ Por cni:Por cni:

`su li guls-mod gi ne ars, xo lo Por cni Por cni _ uZ lur~ (ma Te 26, 41);

`nu ge Si nin maT gan, ro mel Ta mos wyKdnen Por cni,Por cni, xo lo su li sa

ver Pel-ewi fe bis mok lvad~ (lu ka 12, 4);

`So bi li igi Por cTa gan PPor cTa gan Por ci ars, da So bi li igi su li sa gan

su li ars~ (io a ne 3, 6);

`su li ars gan mac xo ve le bel, xo lo Por cni Por cni arad sar ge bel ari-

an~ (io a ne 6,63).

`vi Tar ca Por cni Por cni TKni er su li sa mku dar ari an~ (ia ko bi 2, 26);

`or ni ve _ su li da Por cni Por cni _ erT-gu am ari an~ (da mas ke li 2000,

111).;

79

`er Tba mad iq mna da ba de baY Por cTaY Por cTaY da STa ber vaY su li saY~ (da-

mas ke li 2000, 111).

qris tes wmi da ux rwnel xor csa da yov lad pa ti o san sis xlTan na-

zi a rebs si xa ru liT vu lo cavT: `sa kur ne be lad su li sa da xor cTaxor cTa!~.

amis gan gan sxva ve biT, berZn. kre as `mok lu lis xor ci (mkvda ri);

xor cis na We ri (saW me li); tya vi, ka ni; (mi mar Tvi sas) ada mi a ni~, anu

xor ci, xor ci, vi Tar ca `su li sa gan gan So re bu li, gva mi, saW me li~ `su li sa gan gan So re bu li, gva mi, saW me li~ _ Zvel

qar Tul Si gad mo i ce ma mxo lo bi Ti ric xvis for miT Por ci:

`da sxu a ni igi mo is rnes maxKli Ta cxen sa mas ze da mjdo ma ri-

saYTa, ro me li ga mo vi do da pi riT mi siT, da yo vel ni mfrin vel ni

gan ZRes Por ci Ta Por ci Ta ma Ti Ta~ (ga moc xa de ba 19, 21);

`um jo bes ars ara Wa maY Por ci saY Por ci saY da ar ca su maY RKni saY~ (ro-

ma el Ta mi marT 14, 21).

ar cTu iS vi a Tad mxo lo biT ric xvSia Por ci Por ci ma Si nac, ro ca igi

aR niS navs `xor ci els, sul dgmuls~:

`ra me Tu yo ve li Por ci Por ci Ti vaY ars da yo ve li di de baY ka ci saY~ (1

pet re 1, 24);

an mx. r. Por ci Por ci `na Te sa vis~ se man ti kas iZens: `Por co Por co Ce mo da dao

Ce mo~ (abu la Ze 1973), an ki dev Se mad ge ne li a sak ra men tu li se man ti-

ku ri wyvi li sa _ Por ci da sis xli (qris te si): Por ci da sis xli (qris te si): `ra me Tu Por ci Por ci Ce mi

WeS ma ri ti saW me li ars da sis xli sis xli Ce mi WeS ma ri ti sa su me li ars. da

ro me li Wam des Por csa Por csa Cem sa da su mi des sis xlsa sis xlsa Cem sa, igi Cem Ta na

dad gro mil ars, da me mis Ta na~ (io a ne 6, 55-56).

igi ve vi Ta re baa Se sa ba mis som xur wya ro eb Sic.

uk ve XI sa u ku ni dan mo ki de bu li, mr. r. Por cni Por cni ume tes wi lad

TiT qmis sru la daa Ca nac vle bu li mx. r. Por ciT.Por ciT.

Poc-a:Poc-a:

ra lin gvis tu ri Tu eq stra lin gvis tu ri sa fuZ vle bi eZeb ne ba

ric xvSi mo nac vle zmna Ta klva klva (klavs mas, mok la er Ti) da Po ca Po ca (xo-

cavs maT, da xo ca/daPoc na mra va li/igi ni) se man ti kur ga da na wi le bas?

ra tom it vir Ta swo red Po ca Po ca zmnam `mra val Ta kvlis~ se man ti ka?

80

Zv. qarT. Po ca Po ca um Tav re sad sam se man ti kur vels qmnis:

`(aR mo)fxvra, mo So re ba~ `(aR mo)fxvra, mo So re ba~ (`moPo ciT mo i Po cos su li igi eri sa gan

TKsi sa~ -_ ric xu Ta 15, 31);

1. `mos po ba, mok vla, da xoc va, amow yve ta~1. `mos po ba, mok vla, da xoc va, amow yve ta~ (`ro mel man a(R)Poc nes

cod va ni sof li sa ni~ _ io a ne 1, 29; `vi Tar ca da Poc nes igi ni~

_ abu la Ze 1973).

2. `wmen da, 2. `wmen da, mo xoc va~ mo xoc va~ (`Tmi Ta TKsi Ta war hPoc da fer PTa mis Ta~

_ lu ka 7, 38).

qarT. xoc va xoc va dRem de inar Cu nebs sa mi ve se man ti kur vels;

I. `(aR mo)fxvra, mo So re ba~:I. `(aR mo)fxvra, mo So re ba~:

Zv. qarT. mo Po ca mo Po ca `aR fxvra~ (abu la Ze 1973); aR xoc va aR xoc va `aR-

mof xvra, mos po ba~ (qegl-i 2007); xoc va xoc va `Sem Sra le ba, mo-

So re ba (of li sa, crem li sa), wmen da (cxvi ri sa)~ (qegl-i

1964).

am se man ti kur vel Si eq ce va: megr. xorcq- xorcq- `gle ja, mow-

yve ta~ (rr-s gan vi Ta re biT da me ta Te ziT _ Ci qo ba va 1938);

megr.-Wan. qos-qos- `xve ta~ (P_>(P_> q) q) (fen ri xi-sar jve la Ze 2000)

da megr. xow-xow-ua `Tla~, Sdr.:

Zv. qarT. xu e wa xu e wa `Tla~, ga mo xu e wa ga mo xu e wa `ka nis gac la~, mo xu e wamo xu e wa

`moT la~, xvewxvew-i `xis Wur Wlis saT le li (gu lis amo sa-

Re bi) ia ra Ri~ (qegl-i 1964); xve wa xve wa `xve wiT Tla~ (qegl-i

1964); am uka nas knel Ta rig Sia: ga mox ve wa, ga mox ve wa, mox ve wa, mox ve wa, ase ve

xiw na xiw na `Zvle bi dan xor cis moc la, wiw kna~ (qegl-i 1964).

II. `mos po ba, mok vla, da xoc va, amow yve ta~:II. `mos po ba, mok vla, da xoc va, amow yve ta~:

Zv. qarT. aR Po ca aR Po ca `amow yve ta, mos vra~ (`vTqu gar da fe nad

gu lis wyro maY Ce mi maT ze da udab nos Si na aR sa Po ce lad

maT da~ _ eze ki e li 20, 13); daPo ca daPo ca `mok vla, amow yve ta,

mos rva~ (abu la Ze 1973); Po ca Po ca `mos rva, daPo ca~ (sul xan-sa-

ba 1993). xo ca xo ca `mok vla~ (Cu bi naS vi li 1984). xoc va xoc va `bev ris

kvla~; da xoc va da xoc va ̀ bev ris mok vla, gaw yve ta, gaJ le ta~ (qegl-i

1953); xoc va-Jle ta xoc va-Jle ta ` xoc va, Jle ta~ (qegl-i 1964).

81

am se man ti kur vel Si eq ce va: megr.-Wan. xocq-//xocq-// xrocq-//xrocq-// xrosq- xrosq-

`kvdo ma cxo ve li sa~; aTin. xow-xow-i `xor ci~ (c_>w c_>w _ Ci qo ba va 1938);

megr. xorcqxorcq-, xarcqxarcq- `gaZ Ro ma, gas kdo ma~; megr. xor cqilxor cqil-i, xar-xar-

cqilcqil-i `ga xe u li~; Zv. qarT, Pec-, ec-, m- Pecec-i `mxe ci; pi rut yvi~ (abu-

la Ze 1973; sar jve la Ze 2001) da svan. Pac-/ac-/ Pec/ec/ Pc-, c-, Pac-a ac-a `ngre va~,

li-Pc-c-e `dan gre va; ga nad gu re ba~ (fen ri xi-sar jve la Ze 2000). ase ve

Sdr.: megr. xi riwk- xi riwk- `fxre wa~; Zv. qarT. da xu e wa da xu e wa `ga da kar gva~; mo xev.

xor sli xor sli `sa tir lad gam za de bu li sa xis da man Wva~ da mo xev. dax ve wa dax ve wa

`ga fu We ba, gac ve Ta (ka bi sa)~.

III. `III. `wmen dawmen da, , mo xoc va~:mo xoc va~:

Zv. qarT. war Po ca war Po ca `gaw men da~ (abu la Ze 1973); mo xoc va mo xoc va

`mow men da (cxvi ri sa, crem li sa, of li sa)~ (qegl-i 1958),

`waS la (na xa ti sa)~ (Cu bi naS vi li 1984). Sdr.: Zv. qarT. xu e wa xu e wa

`fxe ka~, xve wa xve wa ̀ nar Tis ga suf Ta ve ba sax ve wiT~ (qegl-i 1964).

xiw na xiw na `Zvle bi dan xor cis moc la~ (qegl-i 1964).

am se man ti kur vel Si eq ce va: megr. xorcq- xorcq- `gle ja~ (Ci qo ba va

1938); megr.-Wan. qos- qos- `wmen da, dag va, xve ta~ da megr. xos- xos- `xi lis

gaw men da~ (fen ri xi-sar jve la Ze 2000). ase ve Sdr.: megr. xuS- xuS- `gva,

dag va~, xu Sens xu Sens `gvis~.

qar Tve lur ena Ta war mod ge ni li leq si kur-se man ti ku ri ma sa la

aR beW davs qarT. Po ca o ca zmnis se man ti ku ri gan vi Ta re bis Sem deg sa fe-

xu rebs:

`Tla, cla, wyve ta~ __>`Sla, rRve va~ __>`Tla, cla, wyve ta~ __>`Sla, rRve va~ __>

`ngre va, spo ba, ga nad gu re ba~ __>`ngre va, spo ba, ga nad gu re ba~ __>

`kvdo ma~ __> `mrav lis kvla~ __>`kvdo ma~ __> `mrav lis kvla~ __>

`(da)`(da) xoc va~.xoc va~.

xrwn-a, xrwn-a, Prwn-a:Prwn-a:

xrwna xrwna da xrwni le ba xrwni le ba sul xan-sa bas mi er sa gan ge bo daa ni San de bu li

dar Rve va-daS lis se man ti kis ori (mrCob li) as peq tiT (`xrwni le bi sa

sa xe or sa dah niS navs~ _ sul xan-sa ba 1993), rom lis dro sac qar Tve-

82

li leq si kog ra fi xel mZRva ne lobs io a ne da mas ke lis `gar da mo ce-

miT~ (da mas ke li 2000):

er Ti as peq tia _ `Sem tki ce bu li sxe u lis Se mad ge ne li uxi la vi

ele men te bis dar Rve va, daS la, dar Rve va, daS la, xrwnaxrwna~:

` xrwna xrwna daP sna kav Sir Ta da dar Rve va~; ` xrwni le ba xrwni le ba xrwnis mos lva.

dah niS navs xrwni le ba sru li ad daP sna sa ca da uCi no-qmna sa Por cTa-

sa kav Sir Ta mi marT, rom li sa gan Sem tki ce bul iyos~ (sul xan-sa ba

1993);

Sdr.: Zv. qarT. Prwna, rwna, xrwna xrwna `gax rwna, wax de na, ga fu We ba; dax sni-

le ba, xrwni le ba~ (abu la Ze 1973; sar jve la Ze 2001); dadaP rwna rwna `daS-

la; gax rwna~, dax rwe va dax rwe va `daS la~ (sul xan-sa ba 1993;Na bu la Ze 1973;

sar jve la Ze 2001).

me o re as peq tia _ `su li sa da `su li sa da xor cis gay ra, sik vdi li~:xor cis gay ra, sik vdi li~:

`da kva lad da(h)niS navs... sik vdils, ro mel ars su li sa Por cis

gan yo fa da ege vi Ta ri~ (sul xan-sa ba 1993).

aqe dan ga mom di na re, xrwni le ba xrwni le ba da ux rwne lo ba ux rwne lo ba mi u ci le be li

kom po nen tia ada mi a nis Se saq mi se u li or bu ne bov ne bis (su li+xor ci)

ga mom xat ve li se man ti ku ri opo zi ci i sa;

`sxe u li a ni, xi lu li, mok vda vi, xrwna di~<__>xrwna di~<__>

<__><__>`us xe u lo, uxi la vi, uk vda vi, ux rwne liux rwne li~.

ek le si is wmi da ma ma Ta swav le biT, xor cis, xor cis, sxe u lis, sxe u lis, gva mis, gva mis, xor-xor-

ci e lis, ci e lis, ka cis ka cis gar da, xrwna di bu ne bi saa:

sa wuT ro, sa wuT ro, (wu Ti)so fe li, (wu Ti)so fe li, qve ya na: qve ya na: Sdr. ebr. xe led xe led `wu Ti so fe li~

< ` xrwna, Jan gi~: `da ixi la ufal man Rmer Tman qu e ya na da iyo gan-

xrwnil~ (Se saq me 6, 12);

ada mi se u li sa mo se li _ ada mi se u li sa mo se li _ ada mi se u li pir vel cod va wmi da ma ma Ta-

gan xSi ra daa sa xel de bu li pir vel xrwni le bad,pir vel xrwni le bad, anu ada mis mod gmis

war wyme dis pir vel mi ze zad: `Seh mo sa ufal man adams sa mo se li igi

xrwni le bi sa da gan ryu na di~ (da mas ke li 2000).

wmi da ma me bi gvi Ti Te ben su lis da su lis da xor cisxor cis, , si coc xlis da sik vdi-si coc xlis da sik vdi-

lis lis saR vTis met yve lo-se man ti kur pa ra dig ma Ta ana lo geb ze:

83

`qmna~ <__> ̀`qmna~ <__> ̀ xrwni le ba~: xrwni le ba~: ̀ qmna _ vi Tar ca aRor Zi ne ba da xrwni-

le ba _ vi Tar ca mok le ba (da mas ke li 2000);

`So ba~ <__> ``So ba~ <__> ` xrwni le ba~: xrwni le ba~: `ar se ba Ta Si na ars So baY da xrwni-

le baY~ (da mas ke li 2000).

amas Tan, xrwni le ba xrwni le ba xSi rad iCens Tavs si no ni mu ri wyvi le biT:

`sik vdi li~, `ar(s)-yo fa~ `sik vdi li~, `ar(s)-yo fa~ da ` xrwni le ba~: xrwni le ba~: `yo fi sa gan ar-yo fad

mi mar Ti iT qu mis xrwni le bad~ _ amo ni o si; `xrwni le baY... ars ar se-

bi sa gan ara-ar syo faY~ (da mas ke li 2000);

`dal pol va~ `dal pol va~ da `gan xrwna~, `dar Rve u lo ba~ `gan xrwna~, `dar Rve u lo ba~ da ` xrwni le ba~: xrwni le ba~:

`xrwni le bad iT qu mis sru li a di daPsnaY niv TTa mi marT~ (da mas ke li

2000) da sxva.

se man ti kis Sem dgo mi ga far To e bis Se de gia xrwnis xrwnis uk ve Zvel qar-

Tul Si ve Ce ni li po li se man ti ka: `wax de na, ga fu We ba, Sec de na, war yme-

da, kle ba, da sus te ba, da uZ lu re ba~ da sxva.

Porc-i, Poc-a, Prw-n-a:

ram de na dac sik vdi li, anu su lis xor cTa gan gas vla, iw vevs xor-

cis mrav lo biT rRve vas, Slas, xrwnas (`mi waY xar da mi wad ca mi-

iq ce~ _ Se saq me 3, 19), _ qar Tul ena Si sa gan ge bod ga mo i Zeb na

kvdo mi sa da kvlis kvdo mi sa da kvlis mor fo lo gi u ri adek va ti _ Po ca, (da)o ca, (da) xoc va xoc va _

spe ci fi ku ri se man ti kiT `mrav lis kvla, kvdo ma~.

am mxriv uR re sad sa gu lis xmoa Se sit yve ba ni: xor ci Se is xa, xor ci Se is xa, Zv.

qarT. Por cni Se is xna, or cni Se is xna, Sdr.: `da ubi wo Ta maT gan sis xlTa ma ra-

dis qal wu li sa Ta Se is xna Se is xna Por cni or cni su li er ni~ (da mas ke li 2000, 151);

`sul sa Porc da Zu al ar as xenas xen~ (lu ka 24, 39), xorc(xorc( Se)sxmu li, Se)sxmu li,

xorcs day ris, xorcs day ris, rom leb Sic ric xvSi mo nac vle zmne bi _ sxma, sxma, ( Se)Se) sxma, sxma,

day ra day ra _ xrwna di Por cis or cis `mrav lo biT ar se bo bis~ se man ti kis das tu-

rad war mod ge bi an.

es ki, Ta vis mxriv, gvi mow mebs, rom kvdo mi sa da kvlis kvdo mi sa da kvlis se man ti ka

aR mo cen da ar qi se mi dan _ ` xor cis mrav lo biT Sla-rRve va, xor cis mrav lo biT Sla-rRve va, xor cis xor cis

xrwna do ba~.xrwna do ba~.

84

amas Tval sa Ci nod gvi mow mebs sa Ta na do mo-

na ce me bi qar Tve lu ri ene bi dan, Sdr.:

Zv. qarT. momoPo ca o ca `aR fxvra~,

qarT. aR xoc va `aR mof xvra, mos po ba~,

Zv. qarT. aR Po ca `amow yve ta, mos vra~,

Zv. qarT. Po ca o ca `mos rva, daPo ca~,

Zv. qarT. da da Po ca o ca `mok vla, amow yve ta, mos rva~,

qarT. xoc va xoc va `bev ris kvla~,

qarT. da xoc va da xoc va `bev ris mok vla, gaw yve ta, gaJ le ta~,

qarT. xoc va-Jle ta xoc va-Jle ta ` xoc va, Jle ta~.

megr. xorcq- xorcq- `gle ja, mow yve ta~ (r-s gan vi Ta re biT da me ta Te-

ziT),

megr.-Wan. xocq-//xocq-// xrocq-//xrocq-// xrosq- xrosq- `kvdo ma cxo ve li sa~;

megr. xorcqxorcq-, xarcqxarcq- `gaZ Ro ma, gas kdo ma~;

megr. xor cqilxor cqil-i, xar cqilxar cqil-i `ga xe u li~;

aTin. xow-xow-i `xor ci~ (c_>w ),c_>w ),

megr. xow-xow-ua `Tla~,

megr.-Wan. qos- qos- `xve ta~ (P_>(P_> q)q)

megr. xi riwk- xi riwk- `fxre wa~,

qarT., qarTl. xiw na xiw na `Zvle bi dan xor cis moc la, wiw kna~,

Zv. qarT. xu e wa xu e wa `Tla~,

Zv. qarT. mo xu e wa mo xu e wa `moT la~,

Zv. qarT. ga mo xu e wa ga mo xu e wa `ka nis gac la~,

Zv. qarT. da xu e wa da xu e wa `ga da kar gva~,

qarT. ga dax ve wa ga dax ve wa `ga dax ve wa~,

mo xev. dax ve wa dax ve wa `ga fu We ba, gac ve Ta (ka bi sa)~.

mo xev. xor sli xor sli `sa tir lad gam za de bu li sa xis da man Wva~,

85

svan. Pac-/ac-/ Pec/ec/ Pc-, c-, Pac-a ac-a `ngre va~, li-Pc-c-e `dan gre va; ga nad gu re-

ba~ (Sdr.: Zv. qarT, Pec-, ec-, m- Pecec-i `mxe ci; pi rut yvi~),

am mrav lis met yvel sa a na li zo ma sa las Tan er Tad, gan sa kuT re bul

mniS vne lo bas iZens wmi da we ril Si Se mo na xu li uni ka lu ri mim Re o-

bu ri for ma _ ga mo ga mo Por cvi lior cvi li:

`zed dad gi si a vi da STa asx mas wya li; da STa ad gen mas dro ne ul-

ni, yo ve li dro ne u li kar gi mis da mi: wKvi da Zu a li ga mo ga mo Por cvi li or cvi li

Zu al Ta gan~ (eze ki e li 24, 4). [` dro ni, dro ni, dro ne u li dro ne u li PPor ci did ro ni

nak ve Ti. aso e u li, gi na Zval-ga mo Re bu li aso Ta gan Por ci mo nak ve Ti;

es xa ti es xa ti dro ni Por cTa~ _ sul xan-sa ba 1991; `aso e u lad aq ni li xor-

ci~ _ abu la Ze 1973; ` xor cis na We ri~ _ sar jve la Ze 2001)].

Zve li qar Tu li zmnis _ ga moPor cva ga moPor cva `Zvle bi sa gan xor cis aq na,

aT la naW re bad~ _ vne bi Ti gva ris mim Re o ba ga moPor cvi li ga moPor cvi li `Zvle-

bi sa gan aq ni li, aT li li, naW re bad ga moc li li xor ci~ uaR re sad

sa gu lis xmod gvi Ti Tebs Po ca Po ca zmnis sa va ra u do war mo mav lo ba sa da

mis se man ti kur gan vi Ta re ba ze:

PPorc- `xor ci (xrwna di, mrav lo biT Sla di, rRve va di, mok vda-

vi~__ > *Porc- *Porc- `Sla, Tla, rRve va, fxvra~ __> Poc-a, Poc-a, xoc va xoc va

(da) xoc va~ (< < `mrav lis kvla~, < < `kvdo ma, kvla (er Ti sa)~, < < `ngre va,

spo ba, ga nad gu re ba~, < < `Sla, rRve va~, < < `fxvra, Tla~).

ama ve se man ti ku ri ri gis bu neb riv gag rZe le bad gve sa xe ba:

Porc-i Porc-i `xrwna di xor ci (mrav lo biT Sla di, rRve va di, mok vda-

vi)~__> *PPorc- `Sla, Tla, rRve va, fxvra~ __> *Prc-Prc- __> *Prc-n-a Prc-n-a

__> Prwn-a Prwn-a ` xrwna~, sa dac oo-xmov nis sru li re duq cia omo ni mi is

(*Por cna Por cna `Sla, Tla, rRve va, fxvra~ da *Por cna *Por cna ` xrwna~) daZ le vis

fo ne ti kur sa Su a le bad ga ni xi le ba (Sdr.: Ps-va Ps-va `ga Re ba~ da PS-va PS-va

`da ket va~), xo lo c > w c > w ga mow ve u lia r r da n n so nan tTa or mxri vi

me zob lo biT: Prcna > Prcna > Prwna Prwna (Sdr.: marT-oden > mar to, (m)cod ne > marT-oden > mar to, (m)cod ne >

cot ne; cot ne; megr. oxor Za > oxor wa oxor Za > oxor wa `qa li, co li, di a sax li si~) (lom Ta-

Ti Ze 1996, 7, 13, 15; Ci qo ba va 1938, 125;)

86

xor cis, xoc vis xor cis, xoc vis da xrwnis xrwnis war mod ge ni li sa va ra u do eti mo lo-

gi u ri da kav Si re bis Tval saz ri siT sa in te re so da ma te biT mtki ce bu-

le bas gvaw vdis Se sa ba mi si eq stra lin gvis tu ri ma sa la:

sanskr. krū rā `gat ya ve bu li; umi, sis xli a ni > berZn. kré as `saW-me li xor ci; ada mi a ni (ga dat.)~;

zend. IwarØs `Wra, Tla~ > Zv. berZn. sarx `xor ci~;se mit. zbh. `msxver lSe wir va~ > > `msxver pli; dak lu li, saW me li

xor ci~;

laT. tel lus `mi wa~ da litv. týras `Wa o bi~;Zv. ind. ta lam `dab lo bi~> slav. тло `fske ri, sa fuZ ve li~

Zv. slav. тилети, slav. тлеть, Zv. rus. тля `lpo ba, daS la~ da Zv.

slav. тъло `sxe u li~; bulg. тързам `vxev, vfleT~;

Zv. Cex. трéба `msxver pli~, rus. тереба `msxver plSe wir va~ da

rus. (ис)требить `ga nad gu re ba~;slav. тереть `Sla~ da Zv. rus. (по)терати `da Rup va, da kar gva~; latv. tru pét `lpo ba, da nam ce ce ba~ da slav., bulg. труп `ta ni;

xis Re ro, gva mi~ (fas me ri 1971);

esp. tron co `xis Re ro; ta ni, tor si~, esp. tro(n)zar `msxvre va, ngre va, da na wi le ba~ da esp. tron zar se `ga nad gu re ba, sik vdi lam de

mis vla~.

qor wi li:qor wi li:

qor wi ne ba qor wi ne ba _ erT-er Ti qris ti a nu li wmi da sa i dum loa Svid Ta gan.

qris ti a nu li qor wi ne bis es qa to lo gi u ri mniS vne lo ba ga mo i xa te ba

qris tes da mo ki de bu le biT ek le si i sad mi, vi Tar ca si Zi sa _ sa pa tar-

Zlo sad mi:

`sa i dum loY ese did ars; xo lo me vityK qris te saTKs da ek le-

si i sa~ (efe sel Ta mi marT 5, 32).

qor wi ne bis wmi da sa i dum los war mo So bas, ase ve wmi da mar Tlma-

di de bel ek le si a Si mis dam kvid re bas, uSu a lod ukav Sir de ba ada mi-

sa da evas Se saq mi se u li mis te ria (Se saq me 2, 18-25). es sa i dum lo

87

Rmer Tma kac Ta mod gmis Seq mnis Ta na ve da ud gi na ada mi a nur bu ne bas,

akur Txa da rju li Tac da a fuZ na:

`da u te os kac man ma maY TKsi da de daY TKsi da Se e yos col sa

TKssa da iy vnen or ni ve erT Porc~ (Se saq me 2, 24); ̀ vi Tar med ar Ra ra

ari an or, ara med erT Porc~ (ma Te 19, 6).

ada mi sa da evas xse ne bul Se saq mi se ul mis te ri a Si Se sit yve ba erT erT

Porc orc Tval sa Ci nod afiq si rebs qor wi ne bis wmi da sa i dum los sak ra-

men tul mo ments _ vi Tar ca or Ta Se er Te bas, Se uR le bas, Se zi a re bas,

rom lis dro sac or ni `ar Ra ari an or~, ara med ari an ` erT Porc~.

wmi da ma ma Ta gan mar te biT, ada mi sa da evas Seq mnis am biT `Se saq me~

ar gvi am bobs ada mi a nis, ro gorc zo o lo gi u ri fe no me nis bed ze. am

am bav Si war mo Ce ni lia ada mi a nis su li e ri bu ne ba da mi si sar wmu no-

eb riv-zne ob ri vi da niS nu le ba. ami tom erT erT Porc, orc, me uR le Ta am qvey-

ni u ri Sey ris gar da, gu lis xmobs ro gorc er Ti a ni mis wra fe be biT

Sem tki ce bul su li er-zne ob riv Se kav Si re bas, ise am Se kav Si re bis

`er Tsu lo bis mad lsac~ (lo pu xi ni 1904).

ma Sa sa da me, qris ti a nu li qor wi ne biT Se uR le bu li wyvi li uk ve

aris ara am qvey nad ub ra lod Se er Te bu li ori xor ci e li, ara med

RvTis ne bi Ta da ek le si is kur Txe viT er Tma neT Tan Se zi a re bu li er-

Ti pi ri _ erT Por ci da erT su li.erT Por ci da erT su li.

sa fiq re be lia, rom ada mi a nu ri yo fis uZ ve le si qris ti a nu li sa-

ek le sio in sti tu tis qar Tul sa xel de ba Si _ qor wi ne ba qor wi ne ba _ uci lob-

lad un da yo fi li yo da fiq si re bu li am wmi da sa i dum los ze mox se-

ne bu li sak ra men tu li mo men ti _ erT erT Porc.orc.

kom po zit qor-qor- wilwil-is me o re kom po nents, `ar qa u li war mo e bis

-il -il su fiq si a ni sa xe lur~ (ara bu li 2001, 209) wil-wil-s, gam Wvir va le

se man ti ka aqvs:

Zv. qarT. wil-i wil-i `xved ri; wi li~ (abu la Ze 1973; sar jve la Ze 2001),

qarT. wil-i wil-i `na wi li; is, rac er go~ (qegl-i 1964),

Zv. qarT. wil wil `nac vlad, sa ma gi e rod~ (sul xan-sa ba 1993; abu la Ze

1973; sar jve la Ze 2001),

88

Zv. qarT. gan wil va, gan wil va, gan wi le ba gan wi le ba `ga yo fa; na wi li, xved ri~ (abu la Ze

1973; sar jve la Ze 2001),

gan wi le bu li gan wi le bu li `da yo fi li; wil xvdo mi li~ (sar jve la Ze 2001),

mo wil va mo wil va `mok re fa~ (sul xan-sa ba 1991; abu la Ze 1973; sar jve la Ze

2001).

rac Se e xe ba n/l n/l so nor Ta al ter na ci as _ qor wi ne ba/qor wi ne ba/ qor wi li, qor wi li,

iqor wi na/iqor wi la _ iqor wi na/iqor wi la _ dad ge ni lia, rom: `so nor Ta al ter na cia n/l, n/l,

n/r n/r sa xi sa aS ka rad ik ve Te ba, ro gorc zmni sa da sa xe lis fu Ze Ta sa-

di fe ren ci a cio sa Su a le ba. es kar gad Cans mar tiv Zir-fu Ze Ta ur-

Ti er Tmi mar Te bis meS ve o biT~ (ara bu li 2001, 126). aq ve, sqo li o Si,

Se niS nu lia, rom qor win-i/qor wilqor win-i/qor wil-is Sem Txve va Si `al ter na ci is

ana lo gi u ri fun qcia aS ka raa, mag ram fu Zis ana li zi Wirs~ (iq ve).

Tum ca, es uka nas kne li ga re mo e ba ar da ab rko lebs sa kuT riv qor-qor-

wi ne bis, wi ne bis, vi Tar ca sa ek le sio ter mi nis, war mo mav lo bis va ra uds. pi ri-

qiT _ zmni sa da sa xe lis ̀ aS ka rad ga mok ve Ti li~ ma di fe ren ci re be li

fun qcia n/l n/l so nor Ta al ter na ci i sa gvkar na xobs, rom ek le si is wmi-

da sa i dum lo Ta sa xel de bis Jams qar Tve li ter min Se moq me di zed mi-

wev niT iT va lis wi neb da wmi da we rils, ker Zod _ Se saq mi se ul uw ye bas

RvTiv kur Txe ul me uR le o ba ze (`iy vnen or ni ve (`iy vnen or ni ve erT Porc~), erT Porc~), ro me lic

xse ne bu li sak ra men tu lo bis or mniS vne lo van mxa res gu lis xmobs:

a) oris er To ba _ er Ter TPor co baor co ba, , rom lis ga mo xat vis miz niT, man

mi mar Ta `ar qa u li war mo e bis sa xe lur~ wilwil-s mniS vne lo biT

`xved ri, is, vinc wi lad xvda, wi lad er go; wil xvdo mi li~,

Sdr. ze ci e ri ma mis kur Txe va: `da u te os kac man ma maY TKsi

da de daY TKsi da Se e yos Se e yos col sa TKssa da iy vnen or ni ve da iy vnen or ni ve erT erT

Porcorc~ (Se saq me 2, 24); (Zv. qarT. Se yo fa Se yo fa `Se er Te ba, Se zi a re ba,

Se uR le ba, Ser wyma, Se re va; Se de de ba, Sem kvri ve ba; mo ki de ba;

da kav Si re ba; ga yo fa~ da Se yo fi li Se yo fi li `ga er Te bu li; Se er Te bu li,

Se kav Si re bu li~ _ sul xan-sa ba 1993; abu la Ze 1973; sar jve la-

Ze 2001);

89

b) oris RvTiv kur Txe u li er To ba xor ciTxor ciT, , anu oris RvTiv kur-

Txe u li er Tad yof nis wil xvdo mi lo ba am qvey nadam qvey nad. . kom po zit Si

qor-qor- wil-i wil-i swo red es sak ra men tu li mxa rea zed mi wev niT da-

fiq si re bu li: qar Tvel ma ter min Se moq med ma ar Ce va ni Se a Ce ra

wmi da we ril Si sa gan ge bod mo niS nul leq si kur er Te ul ze _

Porc:orc:

* Porc-orc- wil- > wil- > * Por wil-/xor wil- > or wil-/xor wil- > qor wil-iqor wil-i

Sdr.: Zv. qarT. Por cdi di or cdi di `msxvi li; ta niT di di; msu qa ni~: `da

isiZ ve Ze Ta mi marT egKpti sa Ta, moz Rvre Ta Sen Ta, Por cdid Taor cdid Ta~ (eze-

ki e li 16, 26); ase ve: Por cgan Tor cgan TKsul-yo fa sul-yo fa ̀ aso-asod daW ra~, Por cda-or cda-

ge bu li ge bu li `xor ci a ni~ Por cTeT ri or cTeT ri `TeT ri~ (sar jve la Ze 2001) da sxva.

rac Se e xe ba fo ne ti kur ga das vlas P/x > /x > q, q, Sdr.:

mTis di al. qor wi li//qor wi li// Por wi li, or wi li, qi si yi//qi si yi//Pi si yi, i si yi, xo ya na//qo ya na, xo ya na//qo ya na,

qviS qe Ti//qviS xe Ti, qviS qe Ti//qviS xe Ti, xun Za xi//qun Za xi xun Za xi//qun Za xi (Rlon ti al. 1984; Ci qo ba va

1938, 334);

ase ve: Zv. qarT. Pce ce da Wan. xCe//qCe xCe//qCe `mo xu ci~ (Ci qo ba va 1938, 221-

222; qav Ta ra Ze 1964, 46-47); war- Po ca o ca da Wan. o-qo suqo su,, megr. go-qo-qo-

su su `wmen da, dag va~ (Ci qo ba va 1938, 222).

wi na nu nis mi e ri c-s da kar gvas aRa ra fe ri ud gas win mkveTr w-s

me zob lo ba Si.

ek le si is wmi da sa i dum los sa xel de bad, ra Ra Tqma un da, dam kvid-

rda -eba -eba su fiq si a ni ab straq tu li sa xe li qor wi li __> qor wi li __> qor wi ne ba, qor wi ne ba,

Sdr. da nar Ce ni eq vsi wmi da sa i dum los sa xel de ba: naT lis Re ba, mi-naT lis Re ba, mi-

ron cxe ba, zi a re ba, si na nu li, ze Tis kur Txe va, mRvdlo ba.ron cxe ba, zi a re ba, si na nu li, ze Tis kur Txe va, mRvdlo ba.

90

gamoyenebuli li te ra tu ra:

abu la Ze 1973: abu la Ze 1973: ilia abu la Ze, Zve li qar Tu li enis leq si ko ni (ma-

sa le bi), Tbi li si, 1973.

adi Sis oT xTa vi 897 wli sa, zu rab sar jve la Zis sa er To re daq-

ci iT, Tbi li si, 2003.

ara bu li 2001: av Tan dil ara bu li, zmnu ri da sa xe lu ri fu ZeT-

qmna do bis prob le ma qar Tve lur eneb Si, `qar Tu li ena~, Tbi li si

2001.

axa li aR Tqu maY uf li sa Cu e ni sa ie so qris te si, axa li aR Tqu maY uf li sa Cu e ni sa ie so qris te si, sa qar Tve los sa-

pat ri ar qos ga mom cem lo ba, Tbi li si, 1995.

da mas ke li 2000: da mas ke li 2000: wmi da io a ne da mas ke li, mar Tlma di deb lu ri sar-

wmu no e bis zed mi wev ni Ti gad mo ce ma, ori Zve li qar Tu li Tar gma ni

(wm. ef rem mci ri sa da wm. ar sen iyal To e li sa) ga mo sa ce mad mo am za des

ro man mi mi noS vil ma da ma ia ra fa vam, wi na sit yva o ba da Se niS vne bi

da ur To ma ia ra fa vam. Zeg li ber Znu li dan Ta na med ro ve qar Tul ze

Tar gmna, Se sa va li da Se niS vne bi da ur To edi Ser We li Zem. Tbi li sis

sa su li e ro aka de mia, Tbi li si, 2000.

eze ki e lis wig nis Zve li qar Tu li ver si e bi, eze ki e lis wig nis Zve li qar Tu li ver si e bi, Tbi li si, 1976.

im na iS vi li 1986: im na iS vi li 1986: iva ne im na iS vi li, qar Tu li oT xTa vis sim fo nia-

leq si ko ni, Tbi li si, 1986.

wmi da io a ne oq ro pi ri, wmi da io a ne oq ro pi ri, Tar gma ne baY ma Tes sa xa re bi saY, Tar gma ni

wm. eq vTi me mTaw min de li sa, wig ni I, 1996; wig ni II, 1996; wig ni III, 1998.

lom Ta Ti Ze 1996 lom Ta Ti Ze 1996 qe Te van lom Ta Ti Ze, so nan tTa me zob lad xSul-

Ta gam kveT re ba (day ru e ba) qar Tve lur eneb Si, Tbi li sis uni ver si te-

tis ga mom cem lo ba, Tbi li si, 1996.

lo pu xi ni 1904: lo pu xi ni 1904: Толковая Библия, А. П. Лопухина, 1, Петербург, 1904-1907.

mcxe Tu ri xel na we ri, mcxe Tu ri xel na we ri, Tbi li si, 1981, 1982, 1983.

sul xan-sa ba 1991: sul xan-sa ba 1991: sul xan-sa ba or be li a ni, leq si ko ni qar Tu li, I.

91

sul xan-sa ba 1993: sul xan-sa ba 1993: sul xan-sa ba or be li a ni, leq si ko ni qar Tu li,

II, 1993.

sar jve la Ze 2001: sar jve la Ze 2001: zu rab sar jve la Ze, Zve li qar Tu li enis sit-

yvis ko na, Tbi li si, 2001.

fas me ri 1971: fas me ri 1971: Макс Фасмер, Этимологический словарь русского языка, т. Ш, Москва, 1971.

fen ri xi-sar jve la Ze 2000: fen ri xi-sar jve la Ze 2000: ha inc fen ri xi, zu rab sar jve la Ze,

qar Tve lur ena Ta eti mo lo gi u ri leq si ko ni, Tbi li si, 2000.

qar Tu li agi og ra fi u li Zeg le bis sim fo nia-leq si ko ni, Tbi li si, qar Tu li agi og ra fi u li Zeg le bis sim fo nia-leq si ko ni, Tbi li si,

t. I, 2005; t. II, 2007.

qar Tu li sa mo ci qu los sim fo nia-leq si ko ni, qar Tu li sa mo ci qu los sim fo nia-leq si ko ni, Tbi li si, 2009.

qeg li, qeg li, tt.: V-1958, VI-1960, VII-1962, VIII-1964.

Rlon ti al.: Rlon ti al.: aleq san dre Rlon ti, qar Tul ki lo-Tqma Ta sit yvis

ko na, ga mom cem lo ba `ga naT le ba~, Tbi li si, 1984.

Rlon ti-ko bi aS vi li 2010: Rlon ti-ko bi aS vi li 2010: me dea Rlon ti, ma ia ko bi aS vi li, SurSur-

is leq si kur-se man ti ku ri bu di saT vis, ibe ri ul- kav ka si u ri enaT mec-

ni e re ba, XXXVIII, 2010, gv. 163-180.

Rlon ti 2009: Rlon ti 2009: me dea Rlon ti, cdcd-is se man ti ku ri bu di saT vis~,

ibe ri ul- kav ka si u ri enaT mec ni e re ba, XXXVII, 2009, gv. 223-231.

Rlon ti 2010: Rlon ti 2010: me dea Rlon ti, ufalufal-is da RmerTRmerT-is leq si kur-

se man ti ku ri ar Ce va ni qar Tul Si~, `eti mo lo gi u ri Zi e ba ni _ 2010~,

ga mom cem lo ba de da e na, 2010, gv. 40-65.

Ci qo ba va 1942: Ci qo ba va 1942: ar nold Ci qo ba va, sa xe lis fu Zis uZ ve le si age bu-

le ba qar Tve lur eneb Si, Tbi li si, 1942.

Ci qo ba va 1936: Ci qo ba va 1936: ar nold Ci qo ba va, Wa nu ri gra ma ti ku li ana li zi,

tfi li si, 1936.

Ci qo ba va 1938: Ci qo ba va 1938: ar nold Ci qo ba va, Wa nur-meg rul-qar Tu li Se da-

re bi Ti leq si ko ni, tfi li si, 1938.

Cu bi naS vi li 1984: Cu bi naS vi li 1984: da viT Cu bi naS vi li, qar Tul-ru su li leq si-

ko ni, Tbi li si, 1984.

92

Medea Glonti

Towards the Lexical-semantic Cluster (Georg. xorc-i “fl esh” xocva “kill”, xrċna “decay”,

korċil-i “wedding”)

According to the saint letter soul and fl esh are not mixed but the whole creature. In the old Georgian writings the old Georgian entry qorc-i as “body (alive)” and part of the God’s creature”, is mainly given with plural form qorcn-i, but xorc-i is given as “fl esh, body, food”.

As death or leaving soul from the body causes disorganization, disintegrate, decay (“you were made from soil, and you will become soil again” - Genesis 3, 19) in the Georgian language has been found the morphological correspondence to this semantic qoca, (da)xocva “kill (kill or die lots of somebody/something). This semantic is affi rmed with data of the Kartvelian languages and the proper typological materials.

The lexical-semantic analysis of the entries: xorc-i “fl esh”, xocva “kill lots of somebody/something and xrċna “decay”, make us suppose that qorc- (n) “fl esh (perishable, collapaible, mortal”) qorc- (v) “dismiss, carve, eradicate, exterminate”, →* qoc-a, xocva kill (lots of somebody/something).

To our mind, the natural continuation of this semantic line is qorc-i “perishable body (distrable, dismissable, mortal → *qorc- “dismiss, carve, disorganize, eradicate” → qrc- →*qrc-n-a →qrċn-a “decay”.

In the article is also attempt to give name to the Christian saint mistery – korċineba “wedding” “a man leaves his father or mother and connects to his wife and they will be together like one body” (Generation, 2, 24).

In our oppinion, the church term korċineba “wedding” belongs to the lexical-semantic group of xorc-i “fl esh”: *qorc-ċil -> *qorċil-||xorċil- > korċil-i.

93

eTer Sengelia

lazuri xGeon-i ( qGeon-i, qGon-i, Gon-i)

(etimologiuri dakvirveba)

la zur Si das tur de ba leq se ma xCe onxCe on-i (Ti ne, Amse-de Jong, 2004) da mi si pa ra le lu ri va ri an te bi: qCe onqCe on-i (Sen ge lia, ma sa le bi), //

qConqCon-i (Bu jak li ši, Uzun ha sa noǧ lu, 1959; Марр, 1910), // ConCon-i (Марр, 1910) `TeT rta ni sa mo si a ni~, `TeT ri a ni~.sa a na li zo er Te u le bi na war mo e bi sit yve bia: *xCe-on-xCe-on-ii//*qCe-on-qCe-on-

i//*qC-on-qC-on-i//*C-onC-on-i, sa dac *xCe-//xCe-//*qCe- qCe- //*qC-//*C- qC-//*C- `TeT ris~ aR mniS vne-

lia, xo lo *-on -on - ma war mo e be li su fiq si, rom lis Se sa xe bac n. ma ri

wers: `on-i [>Yon-i] ix ma re ba ar se biT sa xel Ta gan zed sar Tav sa xel-

Ta sa war mo eb lad, ro mel nic aR niS na ven ri sa me qo ne bas an da ri sa me

si War bes, mag.: bu lu to ni `Rrub li a ni~, ilo ni `Zvli a ni~, ju mo ni

(ju mu-oni) `ma ri li a ni~, ჲoxo ni (ჲoxo-oni) `sa xe lo va ni~ (Марр, 1910, gv. 73).arn. Ci qo ba vas Tval saz ri siT, Wa nu ri -on su fiq si fun qci u rad qar-

Tu li -ian, ian, -ovanovan, -osan-osan, -ier -ier afiq se bis far dia (Ci qo ba va, 2008, 548).

sa a na li zo leq si ku ri er Te u le bi, mi Ti Te bu li li te ra tu ris mi xed-

viT, aR niS navs: `TeT rta ni sa mo si a ni~; `TeT ri a ni~. se man ti ku ri kvle-

vis Tval saz ri siT, mniS vne lo va nia, rom Cven mi er mo po ve bul ma sa-

leb Si xCe onxCe on-i// qCe onqCe on-i for mebs udas tur de baT sxva mniS vne lo bac:

`TeT rTmi a ni, Wa Ra ro sa ni~. vfiq robT, mo ce mu li sit yve bis amo sa va li

se man ti ka swo red es un da iyos. am TvalsazrisiT sayuradReboa laz.

(xof.) xCe-on-axCe-on-a `saqoneli _ romelSic TeTri fe ri dominirebs~.

sa a na li zo er Te u le bi, ro gorc Cans, fo ne ti ku ri va ri an te bia, amo-

sa va lia xCe-on-xCe-on-i fu Ze, rom lis ga nac mi Re bu lia → qCe-on-qCe-on-i. xCexCe//qCe- qCe-

Zir ze -on -on su fiq sis dar Tvam ga mo iw via fu Zi se u li xmov nis da kar gva,

ris Se de ga dac mi vi ReT → qC-onqC-on-i (Sdr. ju mu `ma ri li~, jum-on-i

`ma ri li a ni~ ← ju mu-on-i, ku ma `kvam li~ - kum-on-i `kvam li a ni~),

94

Sem deg ki qC- qC- kom pleq sis ga mar ti ve biT mi vi ReT → C-onC-on-i (Sdr. laz.

xCe- xCe- → qCe- qCe- → Ce Ce (Ci qo ba va, 2008, 237-238)).

mig vaC nia, rom sa a na li zo la zu ri xCe-on-xCe-on-i → qCe-on-qCe-on-i → qC-onqC-on-i

→ C-onC-on-i leq si ku ri er Te u le bi qarT. mxco vanmxco van-//Zv. qarT. mPco vanmPco van-

`Wa Ra ro sa ni~ - TeT ri Tmis, wve ris ma ta re be li~ (qegl, 1958) fu-

Zis fo ne ti kur-se man ti ku ri Se sat yvi sia. qarT. mxco vanmxco van-i//Zv. qarT.

mPco vanmPco van-i, ro gorc sa mec ni e ro li te ra tu ri dan cno bi lia, war-

moq mni li sit yvaa da am gva rad da iS le ba: m-xc-ovan-//m-Pc-ovan-, m-xc-ovan-//m-Pc-ovan-, sa-

dac m-xc-m-xc-// m-m- Pc-Pc- Zi ri `TeTrs aR niS navs~, -ovan -ovan ki ma war mo e be li

su fiq sia. qarT. m-xc-e: m-xc-e: Zv. qarT. m-Pc-e- m-Pc-e- `Wa Ra ra~: megr. rCerCe//Ce Ce

`TeT ri~: Wan. xCexCe//qCeqCe//Ce Ce `mo xu ci~, `TeT ri~: svan. meC-meC-i `mo xu ci~

fu Ze Ta ka non zo mi e ri Se sat yvi so ba dad ge ni lia (To fu ria, 1979, 17,

266; JRen ti, 1953, 75, 79, 135, 185; arn. Ci qo ba va, 1942, 90, 244;

gam yre li Ze, ma Wa va ri a ni, 1965, 166; n. ma ri, 1912, 47; kli mo vi, 1964, 144, 267; fen ri xi, sar jve la Ze 1990, 501, 502); sa er To qar Tve lur

su fiq sad aR dge ba *-anan, (-ov-an, -os-an, -i-an), (-ov-an, -os-an, -i-an), ro mel mac la zur Si

mog vca -onon.

am de nad, laz. xCe-on-xCe-on-i → qCe-on-qCe-on-i → qC-onqC-on-i → C-onC-on-i: qarT. mxc-mxc-

ov-an-ov-an-i//Zv. qarT. m-Pc-ov-anm-Pc-ov-an-i.

gamoyenebuli li te ra tu ra

gam yre li Ze, ma Wa va ri a ni 1965: gam yre li Ze, ma Wa va ri a ni 1965: T. gam yre li Ze, g. ma Wa va ri a ni, so nan-

tTa sis te ma da ab la u ti qar Tve lur eneb Si, Tbi li si.

To fu ria 1979: To fu ria 1979: v. To fu ria, bge riT mov le na Ta Tan mim dev ro ba, Sro-

me bi, III, 1979, Tbi li si.

To fu ria 1979: To fu ria 1979: v. To fu ria, uka na e nis mi er Tan xmo van ta cvlis pro-

ce se bi saT vis qar Tve lur eneb Si, Sro me bi, III, 1979, Tbi li si.

JRen ti 1953: JRen ti 1953: s. JRen ti, Wa nur-meg ru li fo ne ti ka, Tbi li si.

95

fen ri xi, sar jve la Ze 1990: fen ri xi, sar jve la Ze 1990: h. fen ri xi, z. sar jve la Ze, qar Tve lur

ena Ta eti mo lo gi u ri leq si ko ni, Tbi li si.

qegl 1958 qegl 1958 _ qar Tu li enis gan mar te bi Ti leq si ko ni, t. V Tbi li si.

Ci qo ba va 2008: Ci qo ba va 2008: arn. Ci qo ba va, -on su fiq si meg rul Si, Sro me bi, III,

Tbi li si.

Ci qo ba va 1942Ci qo ba va 1942:: arn. Ci qo ba va, sa xe lis fu Zis uZ ve le si age bu le ba qar-

Tve lur eneb Si. Tbi li si.

Ci qo ba va 2008Ci qo ba va 2008: : arn. Ci qo ba va, Wa nur-meg rul-qar Tu li Se da re bi Ti

leq si ko ni, Sro me bi, IV, Tbi li si.

Sen ge lia 2011: Sen ge lia 2011: e. Sen ge lia, ma sa le bi, sar fi.

Климов 1964: Г. Климов, Этимологический словаръ картвелских язиков, Москва.Марр 1910: Н. Я. Марр, Грамматика Чанского (Лазского) языка с хрестоматиею и словарем, С. – Петербург.Марр 1912: к вопросу о положении абхазского язика среди яфетических, С. – Петербург.Avci Bucakliši, Uzunhasanoğlu, 1999: I. Avci Bucaklishi, H. Uzunhasanoğlu, Lazuri-Turkuli nenafuna/Lazca-Turče szlὔk, Tine, Jong 2004: Dr. Tine, H. Amse-de Jong, Laz-Inglish Dictionary, Freuden Stadt.

96

Eter Shengelia

Laz xčeon-i(kčeon-i, kčon-i//čon-i)(Ethimological Observation)

Summay

In the article is discussed Laz word xčeon-i “in a white dress”, “a person with white hear” and its paralel variants: kčeon-i//kčon-i//Con-i. They are the derivated words, those can can be devided as xče-on-i//kče-on-i//kč-on-i//č-on-i. and be separated the roots (xče-//kče-//kč//če- “white”) and the suffi x –on, which derivates the word of property or plenty from noun or adjective. That is eqvivalent to the Georgian –ian, -ovan, -osan, -ier suffi xes.

Laz xče-on-i//kče-on-i// kč-on-i//č-on-i are correspondence to Georgian mxc-ov-an-i//old Georgian mqc-ov-an-i “with white hear”.Can be restored common Georgian suffi x *-an (–i-an, -ov-an, -os-an) to which correspondence is Laz –on.

97

ro e na Wka dua, eli sa bed gaz de li a ni

er Ti uZ ve le si qar Tu li (sva nu ri) gva ris

gu lu bi a ni gu lu bi a ni || gol ba ni gol ba ni || go lu bi a nigo lu bi a ni...

fo ne ti ku ri va ri an te bis Se sa xeb

(`ma ti a ne sva ne Ti sa kre bi saY~-s mi xed viT)

sva nu ri saT vis, ro gorc um wer lo bo eni saT vis, me tad mniS vne lo-

va nia sva ne Tis sa is to rio Zeg le bi, rom le bic Sed ge ni lia qar Tul

ena ze mdi van-mwig no bar Ta mi er (ev ro pe li mog za u re bi sva nu ris ma-

sa le bis Ca sa we rad ger ma nul an bans iye neb dnen). am wya ro e bi dan Ta vi-

si mniS vne lo biT ga mo ir Ce va `ma ti a ne sva ne Ti sa kre bi saY~, ro me lic,

sva ne Tis sa is to rio aq teb Tan er Tad, akad s. ja na Si as re daq to ro-

biT, 1941 wels ga mos ca p. in go roy vam. `sul Ta ma ti a nes~ (Se mok le-

biT ase uwo de ben `ma ti a ne sva ne Ti sa kre bi saY~-s) wam ZRva re bu li

aqvs gan mar te ba: `da i we ra wmi daY ese ma ti a ne sa loc ve lad yo vel Ta

su a ne Tis kre bi sa Se mom wir vel Ta da Se mo ved re bul TaT vis~. igi da-

Ta ri Re bu lia me-13 sa u ku nis me o re na xev riT, aR niS nu lia sof le bi,

sa dac kre be bi ga mar Tu la da Ca moT vli lia sa xe le bi da gva re bi `...

vin ca ama kre ba sa mi e ge ba da su li Seh ved ra~.

Cve nam de moR we u li sa Te mo, sa mo qa la qo aq te bi, si ge le bi da sxva

do ku men te bi, rom le bic me-13-me-16 sa u ku ne e biT Ta riR de ba, `sul Ta

ma ti a nes Tan~ er Tad, gvaw vdis iseT ono mas ti kur ma sa las, ro me lic

`...sa Su a le bas iZ le va Tva li ga va dev noT sva nu ri an Tro po ni mi kis _

gvar-sa xel Ta cvla sa da gan vi Ta re bas sul co ta 6-7 ase u li wlis

man Zil ze~ (mar gi a ni 1998, 9). sa yu rad Re boa akad e. Ta ya iS vi lis Se-

niS vna, rom `...am ma ti a ne Ti cxad de ba, Tu ra da ra gva re bia gad mo-

su li sva ne Ti dan da da sax le bu li sa qar Tve los sxva das xva kuT xeSi,

98

na met na vad ime reT Si da sa meg re lo Si~ (Ta ya iS vi li 1910, 491-92).

gar da ami sa, sva nu ri fo ne ti kis kvle vi sas, enaT mec ni e re bi xSi-

rad mi mar Ta ven sva nur sa is to rio Zeg lebs, mi u xe da vad imi sa, rom

am Zeg leb Si sva nu ri ma sa le bi qar Tu li an ba ni sa da or Tog ra fi is

sa Su a le biT aris gad mo ce mu li. prof. m. qal da ni aR niS navs, rom

qar Tu li an ba ni ar iyo sak ma ri si sva nu ri fo ne ti ku ri sis te mis

sa Ta na do sis ru liT gad mo sa ce mad da ami tom mdi van-mwig no bar ni

xSi rad gar kve u li siZ ne le e bis wi na Se aR moC nde bod nen xol me.

prof. m. qal da ni, sva nu ri um la u tis is to ri is kvle vi sas, zo-

gi er Ti sa kiT xis ga sar kve vad ze mo aR niS nu li wya ro e bis Cve ne bas ey-

rdno ba. mec ni e ris az riT, sva nu ri sa is to rio wya ro e bis Cve ne ba

adas tu rebs, rom xmo van Ta um la u ti am enis Tvis da ma xa si a Te be li iyo

Cve nam de moR we u li uZ ve le si sa is to rio Zeg le bis Seq mnis epo qa Si ve:

`...um la u ti a ni xmov ne bis is va ri an te bi, rom le bic, in ten si o biT ga-

mo ir Ce od nen, we ra Si mer ye o bas ga na pi ro beb dnen~ (qal da ni 1969, 139).

vfiq robT, prof. m. qal da nis mi er uk ve dad ge ni li mi ze ziT un da

aix snas fo ne ti kur va ri an tTa Sem de gi sim rav le: gu lu bi a ni, gu lu bi a ni, gol bi-gol bi-

a ni, a ni, gEe le bi a ni, e le bi a ni, gul ba ni, gul ba ni, go lu bi a ni, go lu bi a ni, gu le bi a ni, gu le bi a ni, gu lo bi a ni...gu lo bi a ni...

we ri lo biT Zeg leb Si das tur de ba am gva ris Zi ri, dRes uk ve

gam qra li pat ro ni mi ` gu lu ba~: `... su li Seh ved ra ber sa gu lu ba sa~

(mat. gv. 151).

prof. T. gvan ce la Ze Ta vis wig nSi `af xa zu ri ena~ daw vri le biT

ga ni xi lavs ba ba mar cvlis Sem cvel qar Tul pir sa xel Ta da gvar sa xel-

Ta war mo mav lo bas da cal sa xad aR niS navs, rom ga mo sa yo fia ara -ba ba

mag var sa xe le be li su fiq si, ara med qar Tu li su fiq se bi: -obob-a, ebeb-a

da sxv. sa xel Si gu lu ba gu lu ba ga mo i yo fa ub-aub-a,, ro me lic ob-a ob-a su fiq sis

fo ne ti ku ri va ri an tia. ase Ti va ri re ba Cve u leb ri via qar Tul Si. ax-ax-

ob-a-Ze _ ob-a-Ze _ ax-ub-aZe, ax-ub-aZe, qurd-ob-a-Ze _ qurd-ob-a-Ze _ qurd-ub-a-Ze qurd-ub-a-Ze (gvan ce la Ze, iq ve).

rac Se e xe ba Zi ri se ul u-o u-o mo nac vle o bas ( gu lu ba gu lu ba _ go lo bago lo ba),

m. qal dans da sa bu Te bu li aqvs, rom o o da u u xmo van Ta um la u te bis

Sem Txve va Si ma Ti we ris ni San Ta aR re va xde bo da (qal da ni 1969, 133).

99

zo ga dad, um la u ti a ni xmov ne bis gad mo ce ma or Tog ra fi u lad sak ma-

od rTu li iyo. mec ni e ri aron aron sa ku Ta ri sa xe li sa gan na war mo e bad

mi iC nevs aron-i-an, aron-i-an, aran-i-an, aran-i-an, arn-i-an arn-i-an oja xis gva ris sa xe lebs da

wers, rom `...am sa xe lis dam wer lo ba Si Se niS nu li siW re lis mi ze-

zic, Cve ni az riT, um la u ti a ni o-s war moT qma Sia sa Zi e be li~ (iq ve,

133). ama ve mi ze ziT xsnis mec ni e ri Eel di an, iul di an, iul di an, iol di an iol di an

va ri an te bis ar se bo bas.

ze mo aR niS nu li mi ze ziT un da aix snas ma ti a ne Si da das tu re bu li

gu lu bagu lu ba-s gar da, gva reb Si go lobgo lob-i-ani, go lubgo lub-i-ani da fiq si re bu li

Zi re bis go lobgo lob,, go lub go lub ar se bo ba (* gu lob gu lob → go lob go lob → golgol-ubub).

zo ga dad, u/o u/o mo nac vle o ba dRe van de li sva nu ri saT vis nak le bad

aris da ma xa si a Te be li, Tum ca Se iZ le ba aseT pa ra le lur for meb sac

wa vaw ydeT: dor yu dor yu || dur yu dur yu `Se moz Ru du li ad gi li~, do mey do mey || du mey du mey

`ber wi~, dux dux || doxdoxE `yo Ci, er ke ma li~ (Cu xua, 2000-2003, 94-95),

gvaqvs ag reT ve: ku Run ku Run || ko Ron ko Ron `ko Ro~, ka lon ka lon || k@lun lun `ka no ni~.

is to ri ul Zeg leb Si uf ro xSi ria u/o u/o mo nac vle o ba. ma ga li Tad

se tis xe vis ker Zo aq teb Si, ro me lic da Ta ri Re bu lia me-14-me-15

sa u ku ne e biT gvaqvs gva ri cxo mi a ni,cxo mi a ni, xo lo me-13 sa u ku nis ma ti a ne Si

cxum-i-anicxum-i-ani.. er Tma ne Tis pa ra le lu rad das tur de ba gu lu mun-i-anigu lu mun-i-ani

da go lo mon-i-anigo lo mon-i-ani,, gvaqvs gu lo man-i-anicgu lo man-i-anic.. am sa xis mo nac vle o baa

Sem deg gva reb Sic:

go riC-i-ani go riC-i-ani da gu riC-i-anigu riC-i-ani

ni gor-i-an-ini gor-i-an-i da ni gur-i-anini gur-i-ani

guS go Tel-i-an-i guS go Tel-i-an-i da goS gu Tel-i-anigoS gu Tel-i-ani

Sem ko bil-i-ani Sem ko bil-i-ani da Sem ku bil-i-ani Sem ku bil-i-ani da sxv.

prof. q. mar gi an ma sa di ser ta cio naS rom Si `sva nu ri ono mas ti-

ka~ sxva das xva as peq tiT Se u da ra er Tma neTs we ri lo bi Ti Zeg le bi da

Ta na med ro ve sva nu ris mo na ce me bi. mi si das kvniT, sva ne Tis we ri lo-

biT Zeg leb Si war mod ge nil gvar-sa xel Ta ra o de no ba sam-oT xgzis

aRe ma te ba dRe van de lo bas. aq uk ve ga saT va lis wi ne be lia sti qi u ri

ka tas tro fe bi da mZi me sacxovrebeli pi ro be bi, ris ga moc xSi rad

100

ad gi li hqon da mTi dan bar Si mig ra ci as. ara iS vi a Tad oja xe bi iZu-

le bu li iy vnen, mTa Si ga ba to ne bu li sis xlis aRe bis ada Tis wess

ga mohq ce od nen da amis ga mo mi e to ve bi naT Ta vi an Ti l@zga-lar da zga-lar da

`sa mo sax lo-sam yo fe li~ da usaf rTxo ad gi las ga xiz nu liy vnen. ase,

ma ga li Tad, go lu bi an Ta go lu bi an Ta gva ris erT-er Ti uxu ce si man di lo sa ni uy-

ve bo da Ta vis STa mo mav lebs, rom sva ne Ti dan gad mo sax le bi sas, cxe-

neb ze ga da ki de bul `xal Teb Si~ (naW ris tom re bi, ro mel sac dRe sac

iye ne ben) es xdnen pa ta ra bav Sve bi da ise moh yav daT. un da Sev niS noT,

rom gva ri go lub-i-ani go lub-i-ani Ta vi si gav rce le bis are a liT ga mo ir Ce va.

ofi ci a lu ri mo na ce me biT, am gva ris xal xi cxov robs xa ra ga ul Si,

xa Sur Si, Tbi lis Si, rus Tav Si, ozur geT Si, qu Ta is Si, Cxo row yu Si,

zug did Si, se nak Si, zes ta fon Si, Ter jo la sa da saC xe re Si. mi u xe da-

vad sxva das xva kuT xe Si da sax le bi sa, maT ici an, rom isi ni sva ne Ti dan

ari an. ase ma ga li Tad, so fel Waj qvin jsa da xi bu la Si Ca sax le bul

go lu bi a nebsgo lu bi a nebs,, Se iZ le ba kar gad arc ax sovT Ta vi an Ti gva ris war mo-

mav lo ba, mag ram, ro gorc prof. m. Cu xua am bobs, iqa ur ma mac xov-

reb leb ma kar gad ici an, rom isi ni sva ne bi ari an. dRes uk ve Zne li

da sad ge nia, ker Zod ra mi ze ziT mox da ma Ti sva ne Ti dan gad mo sax le ba,

mag ram er Ti ki cxa dia, rom ga Wir ve ba Si myof, sa ku Ta ri sac xov ri-

si dan ote bul sva nebs, de da sa qar Tve lo gul Si Ca ik rav da da nav-

Tsa yu dels mi u Cen da. gad mo ce mis Ta nax mad, xSi rad ime re Tis me fis

jar Si Ta vis ga mo Ce nis Tvis me fe me om rebs sa mo sax lo Ti asa Cuq reb da.

Se iZ le ba erT-er Ti mi ze zi esec iyo ime reT Si sva nu ri gva re bis sim-

rav li sa.

rac Se e xe ba iden tu ri Zi ris mqo ne gvar Ta fo ne ti ku ri va ri an te-

bis sim rav les, ma ti a ne Si es ga mow ve u li un da iyos, er Ti mxriv, fo-

ne ti ku ri pro ce se biT (ma ti a nis Seq mni sas uk ve moq me deb da um la u ti

da re duq cia) da me o re mxriv, sva nu ris ar mcod ne mdi van-mwig no bar-

Ta mi er um la u ti an (da ara mxo lod um la u ti an) xmo van Ta me qa ni ku-

ri aR re viT, da, ma inc ar Se iZ le ba udi de si mad li e re bis grZno biT

ar mo vix se ni oT yve la is ada mi a ni, ra Tqma un da, im mdi van-mwig no-

101

bar Ta CaT vliT, ro mel Ta sa Su a le bi Tac Cve nam de mo aR wia Cven ma is-

to ri am, gac xa de bul ma am gvar-sa xe leb Si. vi na i dan qar Tul-sva nur

gvar-sa xel Ta sxva das xva fo ne ti ku ri va ri an te bi xSi rad neb siT Tu

uneb li eT, ga u geb ro bis mi ze zi xde ba, vfiq robT, am mi mar Tu le biT

kvle va-Zi e bis gag rZe le bas.

gamoyenebuli li te ra tu ra

T. gvan ce la Ze, T. gvan ce la Ze, 2001: T. gvan ce la Ze, af xa zu ri ena, Tbi li si.

e. Ta ya iS vi li, e. Ta ya iS vi li, 1990: e. Ta ya iS vi li, ar qe o lo gi u ri eq spe di cia

leC xum sva neT Si 1910 wels, Tbi li si.

q. mar gi a ni, q. mar gi a ni, 1998: q. mar gi a ni, sva nu ri ono mas ti ka (sa kan di da to

di ser ta cia), Tbi li si.

sva ne Tis sa is to rio Zeg le bisva ne Tis sa is to rio Zeg le bi, , 1941, Tbi li si

m. qal da ni, m. qal da ni, 1969: m. qal da ni, sva nu ri fo ne ti ka, Tbi li si.

m. Cu xuam. Cu xua, , 2000-2003: m. Cu xua, qar Tve lur ena-ki lo Ta Se da re bi-

Ti leq si ko ni, Tbi li si.

102

Roena Chkadua

On the Subject of the Phonetic Variants of the Georgian (Svan) Ancient

Surname: Gulubiani, Golbani, Golubiani...Summary

The Svan historical written records that are very important with various views were created in Georgian by scribes. It is true that the Georgian alphabet is not often enough to describe Svan phonetic systems that cause diffi culties when inditing vowels with umlauts. Scientists often use the onomastic materials, come down to us by means of these records, when they study phonetic questions.

According to the above-mentioned historical sources the abundance of the phonetic variants of the surnames with the common root can be explained.

103

aabsoluti 25

absoluturad 25

adamiseuli samoseli 82

aT-i 50

ax-ob-a-Ze 98

ax-ub-aZe 98

aRxocva 80, 84

aRPoca 80, 84

bburTi 42

ggamoPorcva 85

gamoPorcvili 85

gamoxuewa 80, 84

gamoxvewa 80

ganwileba 88

ganwilebuli 88

ganwilva 88

gvami 82

gvelgesla 57

gvelnacemi 61, 59, 68

gvelnakbeni 59, 61-64

gvelcemuli 61

grZ-el-i 6

guel- 62

guel-i 65

guelisa nakbeni 62

guelisa cemuli 61

gueliscemuli 61

guelis kbenili 61

guelis nacem-i 68

guelis nacemi 57-58, 60-62, 64,

65

guelisnacemi 61

guelis nakbeni 60, 61

guelkbenili 58

guelnacemi 58, 61, 62

guelnakbeni 61

guelnakbenis 58

guelcemuli 58, 61, 62

ddarbaisel-i 5

dastur 25

dasturi 25

dayra 83

daxrweva 82

daPoca 80, 84

daPrwna 82

diaR 24

diaR || dia 24

diax 23, 24, 31

droneuli 85

droni 85

eerTi- 38

erT Porc 87, 88

esxati 85

eqvsi 46

equs 46

fuZeTa da sityvaformaTa saZiebeli

qarTuliqarTuli

104

zze 3, 26, 28, 29, 31-33, 36

zrq-el-i 6

TTuki 32

iiwi 15

kkbena 62, 65, 67

kaC-a 15

ke 31, 36

ken 26, 29, 31

kvinWiali 15

kvinWialobs 15

ki 23-24, 26-32, 34, 36, 73, 83,

94, 100

kivili 19

klva 79

kU 31, 32

kUe 31, 32, 33

llasxiSvili 13

loynari 14

mmi 26

molaSxia 13

mowilva 88

moxvewa 80

moxocva 80, 81

moxuewa 80, 84

moPoca 80, 84

mZromTa 57

mwve 26

m-xc- 94

m-xc-e 94

m-Pec-i 81, 85

m-Pc- 94

nnakbeni 57, 59-64, 67

na-cem 67, 71

nacemi 57-58, 60-62, 64-66, 71

na-cval-i 14

na-c1em-i 68, 71

oor-i 41

orRavi 45

rrva 47-49

rua 48, 49

ruan 48

ssa-aSx-ian-o 13

sadil 9

sakæinWialo 15

sami 43, 50

samkurnalo 57-59, 62, 69

sawuTro 82

-sdil- 9

sulis 77, 78, 82, 83

sxeulis 72, 78, 82

sxva 39, 42, 53

sxma 83

sxæa 38, 39

sxæa-Î 38, 39

ttafobi 18

uubedo 45

urTi-erTi 38, 47

105

æori 44

æoTxi 44

æoci 44

qqavi 5, 6

qe 23-26, 28-31

qva 6, 15, 18

qve 24-26, 28- 31

qveviT 26

qvel- 3, 4, 5

qveli 3, 5

qvelis-metyveleba 3

qvelis-moqmedeba 4

qvelis-moqmedi 3

qvelis-saqmari 4

qvelis-saqme 3, 4

qvelnabrdRueni 4

qvelpiroba 4

qvelyofili 4

qveS 26, 73

qveyana 82

qviSqeTi//qviSxeTi 89

qi 25, 30-32

qisiyi//Pisiyi 89

qo 25, 26, 30, 32, 34

qorwil-i 89

qorwili 76, 86, 88, 89

qorwili//Porwili 89

qorwineba 86-89

qæe 25-26, 29-33

qurd-ob-a-Ze 98

qurd-ub-a-Ze 98

qVv-el- 5

*qav-el-i 5

RReb-i 14

Rmuil 19

yye 26, 30

yeli 14

yen 26

yv-el- 5

yv-el-i 6

SS- 31

Se 31, 83

(Se)sxma 83

Seyofa 88

Seyofili 88

Svid 47

Sin 31

-Suro 10

CCoina 43

-c-c 23

cem- „dartyma“ 65cema 68

cixe 5

cixel- 5

cixel-a 5

cixel-i 5

cxomiani 99

cxra 49

cxum-i-ani 99

wwarPoca 81

wen 26, 31-33

wil 87-89

106

wil-i 87, 89

(wuTi)sofeli 82

WWeSmaritad 25

xxvewa 80, 81

xvew-i 80

xiwna 80-81, 84

xocva 76, 80-81, 83-85

xocva-Jleta 80, 84

xorsli 81, 84

xorcielis 82

xorci 76-86

xorcq- 80-81, 84

xorcs dayris 83

xorc(Se)sxmuli 83

xoyana//qoyana 89

xrwna 76, 81, 82, 85

xrwnileba 81, 82, 83

xuewa 80, 81, 84

xunZaxi//qunZaxi 89

xuSd 45

PPec- 81, 85

Pec 81, 85

Poc-a: 79

Poca 79, 80, 81, 83-85, 89

Poc->Porc- 77

Porc-i: 77

PorcganTKsul-yofa 89

Porcdagebuli 89

Porcdidi 89

PorcTeTri 89

Porcni 77-79, 83

Porwili 89

Porwil-/xorwil- 89

Porc-wil- 89

Prwn-a 81-82, 85

Pce 89

jjanxoTeli 13

jomard- 3

jomardi 3

jomardoba 3

hho 23, 31, 32

zanurizanuri

(megrul-Wanuri)

aaToxuTafa 73

arTs 38

ar-Cqva 38

aCamu 68

gga-mo-Cam-u 65

ge-Cam-u 65

gver-i 65

gveriSi naCamina 63

gveriS na-Cam-in-a 67, 69

gveriS naCamina 64, 65, 67

gveriS naCaminaSi Selorca 63

gveriS no-Cam-in-i 67

go-qosu 89

gueriS *noCami 68

vviT 41, 50

viTi 50

107

mme-Cam-u 65

mgver-i 65

nna-Cam-in-a 67, 69

naCamina 63-67

na-Cem-in-a 67

n-gver-i 65

*noCemi 68

ooTi 50

o-Tx-i 45

o-Txo 45

o-Txo- 45

oTxo 45

o-Txo-n-eC-i 45

o-Txu 45

o-nTxo 45

o-qosu 89

oSi 50

o-Cam-in-al-i 67

o-Camin-u 65

o-Cam-u 65

*on 93

JJir 41

Jiri 41

Jor 41

Jur 41

Jéri 41

rruo 48

ssqv 47

qq 25

qa 25, 29

qino-Cam-in-u-e 67

qu 25

quu-Cam-in-u 67

qCeon-i 93

qGon-i 93

SSqv 47

Sqva 38

SqiT-i 47

CCam- 65

Cam 65, 67-69

Cam-in-i 65, 67

Camini 68

Cem-in-a 67

Gon-i 93

Cqva 38, 39

Cxovro 49

Cxoro 49

xxarcq- 81, 84

xocq 81, 84

xow-i 81, 84

xrosq 81, 84

xrocq 81, 84

xuSens 81

xCe//qCe 89, 93-94

xCeon-i 93, 96

jjur 41

108

svanurisvanuri

aabzindðÎ 42amën 43amSv 46

amSæ 46

anS 46

ara 47-49

asabiðÎ 43aran-i-an 99

arn-i-an 99

aron 99

aron-i-an 99

aS 28

aSax 13

aSax-iani 13

aSir 49-51

aSir-d 51

aSir-ian 51

a-Sir-én 51aSir-kec 51

aSr-in 51

aSex-iani 13

aS-uld 10

-aSx 13

aSx-an-aS 13

aSxa-Sur 10

aSxaSur 13

aSx-iani 13

aSx-ianebi 13

aSxæ 41

aSxæ-d 41

aSxæ-m-iS 41

aSxæ-Sæ 41

aSxæ-em 41

aS-i 46

axélSen 14

ðrTv 40ðrTæ 40, 41

ðrTæd lirde 40

ðSd 50*aSx-a{S}-Sur 13

bbanbðÎ 43bambðÎ 43bagaS ratianis 10

beC 15

beyend-aS 20

birTæ 42

bulT 42

bîlT 42

bòlT{æ} 42bél-eS 20

gga-skad 17, 18

giorgiêni 14, 15giorgobiani 15

gora 14

goribolo 14

goræ-aS 20

golbiani 98

golob 99

goloba 98

golob-i-ani 99

golomon-i-ani 99

gol-ub 99

golub 99, 100

golub-i-ani 99, 100

golubiani 97, 98

109

golubianTa 100

goriC-i-ani 99

goSguTel-i-ani 99

gulbani 98

gulebiani 98

gulob 99

gulobiani 98

guloman-i-anic 99

guluba 98, 99

gulubiani 97, 98

gulumun-i-ani 99

guriC-i-ani 99

guSgoTel-i-an-i 99

gæóli 43

gæimbr 20

gæimbral 20

gæimbr-ðl 20

gæelebiani 98

ddamér{È} 39damord 39

daSnðÎ 43dêb-iS 20dadi-aS 19, 20

dëæ-aS 19

dixsðÎ 43domey 99

doryu 99

doxæ 99

droneuli 85

droni 85

dumey 99

duryu 99

dux 99

dïr 20

dïr-aS 20

eemsæ 46

erbi 41, 42

erT-urTi 38, 47

eræi 41

eskæa 46

eSd 50

eSxo 38

eSxæi 38

e-Sxu 38

eSxu 38, 39, 41, 42, 47

eSxu-nðÎr 38eSt 50

eqsæ 47

eæsqæ 46

zðÎ 42zðsxæ 10

zesxo 10

zesxos 10, 14

zesx-ura 10

zesxura 10

zesxæ 10

zuria 12

iild 9

ir 50, 51

ioldian 99

iuldian 99

iSgæid 47

iSkæid 47

iwlakaC 15

110

kkal 9

kal-íd-ar 9

kalídar 9

kalon 99

kardalðÎ 43kêrk-ìS 20kaC- 15

kaC-ar 15

kaCmerde 15

koRon 99

kuRun 99

kuc-ìl 10

-l-laZe- 14

lðzga-larda 100

lazraS 12

la-zr-óS 12la-gæirk-a 18

la-ka-Î 18la-kaJ-íl-al 9

lalcìrial 18

lamana-Sur 10

lamfal-êS 20lanqver 9

lanqæër 9la-ÎeSxæ 12

lare 10, 11

lasdil 9

la-skad-ar 18

laskadar 17

la-skad-ura 18

laskad-ur-a 17

laskad-ura 17

laskadura 17

la-slaÎ 18la-skéd 17la-tf-ar 18

la-fur 18

lafur 12

laSxi 13

laSxir 12

la-Raræ-aS 19

laybeld-iS 20

la-RiÎ-ar 18la-Rîl-d-aS 19

laRîld-aS 19

laclav 12

la-cæ-aS 19

lacæ-aS 20

la-cuêl-aS 19

la-wland-ðS 20la-wlênd-aS 20la-xil 18

laxîl 9

laxæir 12

la-æyal-ier 19

la-æyal-ieri 18

lð-sdil 9

lð-stil 9

lêTêld-aS 20

lêr-aS 20li-skéd 17lêre 11lêSx 13lêSxæir 12

lêSxur 12, 13lelêSxa 13lekësariel 17

111

lerTan 39

lerTnaÎ 39lerTnð 39lerTonðÎ 39lerTen 39, 40

lersgæen 40

le-cìr-i 18lecìri 18leâædar-eS 20

leâædareS 16

ligne 51

li-kìl-i 19

lilérTeni 39li-Î-Sir 51liSial 10

li-Siðl 11

li-Siêl 11

li-Siól 11

li-cìr-e 18lé-are 11*laWre 11

*la-aSx 13

*la-zuria + ÎS (<iS) 12*le-la-aSx-a 13

mmargæ-iS 20

marTin 39

maCxaf 12

maCxf-ar 12

maxaS 15

maxaSi 15

maxe 9, 14

me-aSir-e 51

meTx-Sur 10

meweri-aS 19

mewyeri-aS 19

mërme 42mileæðn 51, 52milion 51, 52

milioni 51

milien 51, 52

miliæen 52

molìdar 9miloæðn 51, 52milæðn 51, 52milæen 51, 52

mu-êS 20murTæen 39

mélérTen 39mérTen 39*ma-xe-aS 14

nnaklðSiðl 11

nal-iS 20

naqalaq-íl 10

naSalvar 11

naSalvare lare 10

na-Sal-æ-ar 11

naSalæar 11

na-Sial-æ-ar 11

nacîl 14

naPef 63, 64, 65

nêWa 43nigor-i-an-i 99

nigur-i-ani 99

Îalon 45

Îerg-aS 20

112

Îeræ 42

Îeru 17, 41-42{Î}eSxæ/u 12

Îëru 41, 44Îor- 42Îíri 41

Îori 41-42, 50Îíru 41

Îoru 41, 42Îerbi 41ÎeSd 50ÎeSma 45ÎeSmð 45Îeqim 45ÎeSt 50ÎeWæ 45

oorRob 15

oyal 18

o-STxo 45

JJi 26, 27-29

Jaxunderi 19, 20

Jaâæ 19

Jaâunder 19, 20

rroyal 14

ssadðd Svðn 14sakunWula 15

sa-l-Sir 51

sas-êS 20sa-yifiano 14

sa-cil-o 14

sðmi 43sga 29, 31

sgim 10

sgim-ra-Sur/l 10

sgæ 47

skad 17, 18

skéd 17, 18skédéral 18

semi 41-43, 50

sëmi 43sìrma 43stêrun-ìS 20

tðæðn 40tæiblðkesðr 17tf- 18

uukæl-eS 20

uld 9, 10, 19

ul-iS 20

uliS 15, 16

uliSob 15

ulSa Tarigzel 16

ulSa Têrigzel 15

ungir 16

usgæa 46

uskæa 46

uSgæ-a 47

uSxu 47

uSxud 47

u-Sxæ-ðr/ar 38u-Sxæ-êr 39uSxæór 47*uqsæ 46, 47

113

*uqSæ- 47

æaræa 49

æiliS 15, 16

æiw 15

æiji 63-65

æiji naPef 63, 65

æobel 45

æobol 45

æoragul 45

æorRaæian 45

æoxer 45

æoxraxuS 45

æoxrðxuS 45æoxæiSd 45, 46

æoxæiSt 45, 46

æoxæuSd 45, 46

{æ}oxuSd 45æoxuSd 44, 46

æíSTxæ 44, 45

{æ}oSTxæ 44

æo-STxæ 45

æoSTxæ 42, 44, 45

ærua 49

æubðdæ 45

æuluf 45

æurem 45

æusgæa 44, 46

æuxeS 45

æyal 18, 19

fêra 43ferbðÎ 43fxaW-aS 20

qqalêÎd-aS 20qalakodðÎ 43qvasakunWelê beC 15qveir 9

qviSiri 8

qun-iS 20

qæër 9qæ-iS 20

RRar{æ} 19Rei/ReÎ 18Rob-i 14

Rob-Sur 10

Rîl 19

yyansav yifans 10

yar-iS 20

yelid 14

yvedr-eS 20

yorildaS 9

yorildðS 9yoruld 9

yoruldaS 9

yoruldaSis 14

yoruldðS 9

SSgæ 47

Sd 44-45, 50

Semkobil-i-ani 99

Semkubil-i-ani 99

Si 29

SqæiT-i 47

St 50

-Sur 10, 13

114

CCxara 49

Cxêra 49Cxóra 49Cëri 43CixareSis 13

Cixr-ëS 20CixrëS 13C'ollérTenexæi 39

C'oTlérTenen 39Cu lélérTene 39Cu lelérTeni 39Cu 25, 27-29

Cæëni 43*CixlaZe-ar-eS 14

ccanaa 10

cen 10

cen-Sur 10

cenSur 12

cilaæ 12

cìr 18claæ 12

cxen-Sur 10

cxomiani 99

cxum-i-ani 99

Zðæðl 40

wðæðr 40wlênd 20wérn-aS 19wérni 19

WWioraSi 14

Wved-aS 19

Wuri-aS 20

xxanê-Sur 10x-a-skd-a 17

xiduras 11

xuSd 45

xæi-T 46

xæilérTeni 39

PPac- 81, 85

Pac-a 81, 85

âaC-eS 20âelduris 17

âeled 17

âeled-ura 17

âeledura 17

âvedr-êS 20âidrula 12

âidrulaÎ 11, 12, 19âidur 11, 12âiduris 14âud-iS 20Pc- 81, 85, 94

jjgérðg-il 16

hhingir/héngir 16huliS 15

héliS 16

hélSa saftin 16

115

qarTveluriqarTveluri

*an 94*aræa 48, 49

*as-ir 50*rKn 48*qæe 25, 31

*Zacxæ 10

afxazuriafxazuri

afsMrA 72

A-aaTLM 73

A-aaT-ra 73

A-haMT-ra 73

a-N 72

a-TA 72

a-TAa 72

a-Ta-rA 73

CerqezuliCerqezuli

Ceo 6

berZnuliberZnuli

sarx 86soma 78

espanuriespanuri

tron co 86tro(n)zar 86 tron zar se 86

zendurizenduri

IwarØs 86

induriinduri

talam 86

laTinurilaTinuri

tel lus 86

latviurilatviuri

talam 86

litvurilitvuri

tru pét 86

rusulirusuli

(ис)требить 86(по)терати 86 тереба 86 тля 86

sanskritisanskriti

krū rā 86

semiturisemituri

zbh. 86

slavurislavuri

тереть 86 тло 86труп 86тъло 86 тилети 86

тлеть 86

CexuriCexuri

трéба 86

116

sarGevisarGevi _ _ CONTENTSCONTENTS

avTandil arabuliavTandil arabuli _ qve lqve l-i si tyvis warmo mav lo bi sa Tvis . . . . . . . . . . . . . . 3

Avtandil Arabuli – Towards the Origin of the Word kveli “kind” . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

elisabed gazdelianielisabed gazdeliani _ _ qvemosvaneTis zogi toponimis

warmomavlobisaTvis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Elisabed Gazdeliani Elisabed Gazdeliani – On the Subjects of the Origin of Some Toponyms inLower Svaneti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .22

zurab vaxaniazurab vaxania _ mtkicebiT-gamaZlierebeli nawilakebi

qarTvelur enebSi da maTi warmomavloba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

Zurab VakhaniaZurab Vakhania – Affi rmative-Amplifying Particles in Kartvelian Languages andtheir Origin . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .36

medea saRlianimedea saRliani _ martiv ricxviT saxelTa fonetikuri variantebi

svanur dialeqtebSi da maTi urTierTmimarTeba . . . . . . . . . . . . . . . . 37

Medea SaglianiMedea Sagliani – – On the Subject of the Structural-semantic and EtymologicalAnalysis of Numerals in Svan . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .5656

murman suxiSvilimurman suxiSvili _ qarT. guelis nacemi: megr. gveriS naGamina . . . . . . . . 57

Murman SukhishviliMurman Sukhishvili – Georgian gwelis nacemi : Megrelian gweriš načamina . . . . . . . 7171

naTia foniavanaTia foniava _ erTi afxazuri nasesxobisaTvis megrulSi. . . . . . . . . . . . 72

Natia Poniava – Towards One of the Abkhazian Loan in Megrelian . . . . . . . . . . . . . . . . .75

medea Rlontimedea Rlonti _ xoxorcrc-is leqsikur-semantikuri budisaTvis . . . . . . . . . . 76

Medea GlontiMedea Glonti – Towards the Lexical-semantic Cluster . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .92

eTer SengeliaeTer Sengelia _ lazuri xGeon-i ( qGeon-i, qGon-i, Gon-i) . . . . . . . . . . . . . 93

Eter ShengeliaEter Shengelia – Laz xčeon-i(kčeon-i, kčon-i//čon-i) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .96

roena Wkadua, elisabed gazdelianiroena Wkadua, elisabed gazdeliani _ er Ti uZ ve le si qar Tu li (sva nu ri)

gva ris gu lu bi a ni || gol ba ni || go lu bi a ni... fo ne ti ku ri

va ri an te bis Se sa xeb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97

Roena Tchkadua, Elisabed GazdelianiRoena Tchkadua, Elisabed Gazdeliani – On the Subject of the Phonetic Variants ofthe Georgian (Svan) Ancient Surname: Gulubiani, Golbani, Golubiani... . . . . . . . . 102