12

Click here to load reader

16 March Amcho Avaz

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Goa,Local,Politics

Citation preview

Page 1: 16 March Amcho Avaz

PONNJE (AAP): Gõyant1000 dadleam fattlean ji os-toreamchi sonkhea 968 itliasa, he oslech torechi loksonkhea sezarchea Karnat-taka rajyantuy asa oxem2011 vorsa kelole lok-meznne (census) udeximugddapem zalam. Gõyant xik-loleancho ankddo ani dor ghorabeachi yenneavoll heramrajyam poros khupxea promannan odik asa, ani hakalagon sabar heram rajyantlo lok hea rajyant aplem udar-posonn korpak yeta, hivuy gozal titlich sot.

Bharat sorkaran 2011 vorsa kelole odhikrut lok-meznnepormonnem Gõychi lok sonkhea 14,57,723 itli asa. 1960vorsa kelole lok meznnent dadle ani ostoreo hanche mo-dem aslolo ontor thoknnay korpa sarko aslo. 1000dadleam fattlean 1,066 itleo ostoreo asleo. Punn tacheauprant hi ontor aste-aste korun vaddot geli, mhonnge2001 vorsa 1000 dadleam fattlean ostoreancho ankddo961 itlo zalo.

2rea Panar Vach

VATICAN CITY: Hangache‘College of Cardinals’ han-tunt zalole novo Papa Saibvenchun kaddpachevenchnnukent gelea Bud-hvara disa, Argentina de-santlo zaka “Dhortorechenimnne koddlo” mhonnge‘the end of the earth’mhonn vollkhotat, thoin-cho Jorge Mario Bergogliohaka venchun kaddun sogl-lea sonvsar bhorchea lokakojap bhorit kele.

Bergoglio, zannem Fran-cis hem nanv apnnailam,tachi mukhel zababdarizaun asa Igorz mata jiaichea kallant khupuch kot-thin prosongank fuddo ko-rit aplo provas korta, tikatea prosongantli nivarunKristi bhavart mozbut ko-runk. Francis zaun asapoylo Europi raxttrambhailo mhunniari zo 5-votem 15-vea xekddeam up-rant zaupi poilo Kristidhormacho otmik vhoddil.Kardinal Bergoglio zachempennem tachea jivitantlimchoddan-chodd vorsam Ar-gentinachea Buenos Aireshanga aslem, taka hea PapaSaibache venchnnukent toek yogeo Dev-mhunniyarimhonn sonvsar bhorcheaKardinalamni venchunkaddlo. Gelea 6 xekddeam-chea kallant, hi oxe torechivenchnnuk poilech pavttzaunk pauli.

Kardinal Bergoglio zaunasa poilo American, poiloJesuit tosoch poilo PapaSaib Francis hem nanv apn-navpak . Hem nanv Assisi-

cho Sant Francis hachemzaun asa.St. Francis of As-sisi hannem aplem purayjivit peleache ani dubl-leanche seve khatirkhorchilem. Hea adim Gre-gory III 731-41 hea kallantSyria desantlo mhonngeEurope raxttram bhailoPapa Saib zaun gelo.

“Tumi zannant Kardi-nalanchi kherit boska ekaKardinalak venchun kad-dun Rome-ak ditat,” novochvenchun ailolo dhormik

vhoddil hannem lojestmukhamoll korun St. Pe-ter’s Square hangahozaranchea sonkhen zom-lolea lokak aplo hat halounsanglem. “Mhojea vangddiKardinal bhavamni ‘dhor-toreche nimnner’ thavn so-dun kaddlo. Punn hangasorami tumkam Dhinvasunkani yevkar diunk asat,”oxem tannem zoma zalolealokak polleun mhonnllem.

76 vorsam pirayechoBergoglio hannem san-

glem,2005 vorsa BenediktXVI venchun ailolo teavenchnnukamni apunntachea fatta-fatt dusroaslom. 600 vorsam uprantPapa Saib ap-khoxen sevemekllo zaun tachea zagearhanv venchun yeupachemhem itlea kalla uprantpoilech pavtt ghoddlam.Gelea xekddeant foktBenedikt, John Paul I 1978vorsa ani Pius XII 1939vorsa fuddem asle.

Francis novo Papa Saib

mhonn venchun ailoleanAmerikentlea lokacheamukhamollancher urba aniumed zollkhotali, anitachem kherit karannmhonnllear, sonvsarantaslolea ekan-ek katolkammodem Amerikentlea ka-tolkancho 40% aspav asa.Tech porim fattle sabarxekdde tankam katolk igor-jent protinidhiponn mel-lonk naslem.

2rea Panar Vach

Herald

tt www.heraldgoa.inPonnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<Mol ` 10.00<‘Air Surcharge’ ` 10<Panam 12

MHOTVACHEM

Amcho AvazKonknnint Poilench Rongit Satollem

‘MinorityDevelopmentCorporation’ghoddounhaddpachi BJP-chi yevzonn

Page 3

OntorraxttriyaOstorencho DisMonoilo

Page 4

Tornatte ani‘drugs’-anchogoirvapor

Page 10

Bori Bolayki!Sukhi Jivit!!

Page 11

Novea Papa Saibak Porbim ani YevkarSonvsar bhorchea Katolkam sangata Gõyantui umedichem vatavoronn

Novea Papa SaibakGõykaranchim porbim…

Gelea Budhvara novo PapaSaib mhonn ArgentinaBuenos Aires hangachoKardinal Jorge Bergogliohachi venchnnuk zatannchsonvsar bhorchea Katolkamsangata Gõychea katolkammoden vhodda son-tosachem vatavronn posor-lem.Benedikt XVI hannemhea poda velo seve mekllo

zaupacho nirnnoy jahir kelea uprant fuddle Papa Saibkonn zatolo hache kodde soglleanchich nodor lagloliasli. Gõyantui katolkam modem novea Papa Saiba viximek kherit torechi utsukta nirmann zaloli.Gõyant aslolea ekunn lokam modem 27% Kristi dhor-mantlo lok asa. Novo Papa Saib zannem Francismhonn nanv apnnaylam tachi venchun aila mhon-npachi khobor kanar sadoutanch puray Gõy bhoraslolea katolkamni novea Papa Saibak borem magon,magnnim ani ters bhettoyle. Gõyche diosezicho Arsebisp Fillipe Neri Ferrao han-nem hea somoyar dilolea aplea sondexant, “NoveaPapa Saibak lagon Igorz mata korit asli tim magnnimDevan uxir korinastana aikolim.Amchim kallzam dhin-vasnnen bhoron ami Somia Jezuk argham ditanv tan-nem amkam ek Rakhnno favo kelo mhonn.Hea vellarami bhas ditanv ki, ami hea amchea novea Gonvlleakamcho sompurnn tenko ani sompurnn sohokar di-toleanv mhonn.”“Cardinal Jorge Bergoglio venchun ailo mhonnpachemaikon ami thodde-bhov ojap bhorit zalole. Punn amisot mandtanv ki, Kardinalanche vixv-sobhek PovitrOtmo margdorxonn korta konn mon’xak amcho novodhormi Guru mhonn venchun kaddunk zai to. Punn hikhobor aikon ami sogott amchea mona pasun anikallzan thavn khoxalbhorit zaleanv.”-Arsebisp AnilCouto, Dil’li Achdiocese.

2rea Panar Vach

‘Delhi Gang rape’ Prokronn

Mukhel aropi Ram Singh hacho atmghat?NOVI DIL’LI: Dil’lichea Vasant Vi-

har bhagant eke cholte bosint eka23 vorsanchea cheddvacher za-lolea boltkarantlo mukhel aropiRam Singh hannem Tihar bond-khonnint gelea Somara faxi gheunatmghat kelo. Hea Ram Singh nan-vachea aropeank Tiharche bond-khonnintlea ‘cell 3’ hantunt dovor-lolo. Bondkhonnintleaodhikareamni taka Somara disasokallchea fantea parar golleant fasgheun somplo te sthitir pollelo.

Hea bondkhonnintlea ekaodhikarean mahiti dili tea pormon-nem, hea Ram Singh aropeak Tiharbondkhonnint 25 ‘cells’ aslolea ekabodkhonnichea vibhagant herchear koideam sangata dovorlolo.Ram Singh gelea Aitara ratcho us-ram meren zago aslo. He bond-khonnint rakhnnenk aslole pulisprot’tek eka voran koideanchipollevnni kortat. Punn ghoddnighoddli te rati pulisamni thoim

topasnni keloli kai na, hem spoxttzaunk na.

Tech porim anik ek mhotvachigozal mhonnllear, Ram Singh aslolotea ekach ‘cell’-ant CCTV kemeralaunk naslo. Thoim sodpus korunkailolea Dil’li pulisamni Ram Singhhannem koso atmghat kelo astolohi mahiti eka ‘dummy’-k vaprungheupache proytn kele. Ram Sing-hak Mongllara disa niti-sobhent ha-jir korpacho aslo, punn adleratikuch tannem atmghat kelo.

Dil’li hanga zalolea ‘gang rape’prokronnant pulisamni 3 Janerakarop-potr sador kelolem.Aropeammodlo ektto unnem pirayechoaropi aslolean, tacher ‘juvenillecourt’-ant kes choltoli. Ho bolatkarkorpi aropeam modle Pawan aniMukesh hannim pulisam samkaraplo guneanv kobul kelolo. PunnRam Singh hannem apleacherghatlole arop porot-porot nakarunuddoylole.

Ram Singh hachem moronngupit ritin zalolean to atmghat na-sun ek ghatpat asonk zai oso dubautacho vokil an ugttaila. Tech porimhe ghoddnechi ‘judicial iquiry’ ko-rpacho adex Dil’li sorkaranodhikareank dila. Ram Singh heakoideak oxe torechem dubavi ru-pachem moronn ailolean, he bond-khonniche surokxecher proxn up-

rasla. Hi ghoddni ghoddli tea vellarthoim ‘cell’-ant aslole her koidi nid-lole oxem bonkhonnintleaodhikareamni ap-aple zababnentboroun dilam.

“Tihar bondkhonnint surokxe-cho vhodda promannant unnavaslolean Dil’li zalolea ‘gang rape’kexintlo mukhel aropi Ram Singhhaka atmghat korunk soeg favozalo.Ram Singh hannem atmghatkela te kexichi sod’deak kendrsorkaran choukoxi korpak survatkelea.Hanv kobul kortam ki, hibondkhonnichea surokxe puli-sanchi ek borich vhoddli chuk zaunasa. Dil’lichi mukhel montri SheilaDikxit hinnem mhoji bhett gheunhea vixoyacher cheorcha kelea. Sotgozal rokddich uzvaddak haddpakamche soglle toreche proytn chaluasat,” oxem kendriya Ghor Montri(home minister) SushilkumarShinde hannem khobram son-vsthank (news agencies) sanglem.

Gõyant dadle-bailam modemasloli ontor usko korpa sarki

Ek Mulakhat

Arop sid’dh korun dakhoyat, karvay kortam: Parrikar

PONNJE: Bhouxik jivi-tantlo bhroxttachar umttunkaddpak khupuch kotthin,karann tachim pallam-mul-lam khupuch khol rigleant.Punn mhojea sorkara bhi-tor aslolo bhroxttachardakhoun diyat ani hanv tebabtint karvay kortolom,oxem mukhel montri Man-ahor Parrikar hannemspoxtt kelem. Parrikarhachea sorkarak gelea

sumanat ek voros bhorlem,tea vellar to uloytalo.

Proxn: ‘Mining’ proxnavixim BJP sorkar minamkhonninchea dhonyanktenko dita mhon-npachem uloylolemaikopak yeta, tea vixim…

Parrikar: BJP sorkarhem minam khonnincheadhonyam fattlean na. Punnhea vevsaya khatir odd-chonnenk sampoddlolea

lokak mozot korpa khatirupay-yeuzonneo sodunkaddpachea proytnant asa.Taka lagon sorkar heakhonninchea dhonyanktenko dilelea porim dista…

Proxn:Bhroxttacharaktuvem ‘zero tolerance’oxem mhonnllolem .Gõyant bhroxttachar un-nem zala tor?

Parrikar: Bhroxttacharkhup promannan unnemzala. Hea vixim egdomtajem udharonn mhonnl-lear, sod’deak puliskhateant suru asloli noveapulisanchi bhorti. Hi noveapulisanchi bhorti kortana,konnenuch tantun koslechtorecho bhroxttachar zalamhonnpachem nodrekhaddun dinvchem.CCTV ke-mera dovrun ani soglletorechi ‘transperency’ ball-gun hi bhorti korpachiprokriya (process) chaluasa. Hea sorkaracheo oxeoanikuy zaiteoch gozali asatzantuntlean bhroxttachar

unnem zala mhonnpachemdison yetolem.

Proxn: Vahatukkhateantleo batmeoneamit rupan vortomanpotrancher chhapunkiteak yetat?

Parrikar: Vahatukkhateantleo batmeo vor-toman potrancher chhapunyetat hi gozal khori asli,torui tachea sangata teakhateantlea odhikare-ancher daddeo (raids)ghatleat mhonnpacheoporyan batmeo chhapunyetat. Arop kortoleamnibhroxttachar dakhoun din-vcho, hanv tacher karvaykortolom.Khoinchei suvaterjedna bhroxttachar zata,tedna tache virudh tokrarkorpak konnem tori fud-dem soronk zai.Tedna tachevirudh karvay korpakboreak poddtta. Bhroxt-tacharak ‘zero tolerance’mhonnge tacho orth bhrox-ttachar puray toren nopoitkorop oxem nhoy.Karann,

sompurnn toren bhroxt-tachar nopoit korun kad-dpak kednach xokyo zan-vchem na.Punn hobhroxttachar ugddapo za-lear, sorkar jerul tacher kar-vay kelea viret ravchona.

Proxn: Tuvem mukhelmontri podacho taboghetlea uprant kitlea de-vllank bhett divn axirvadghetlo?

Parrikar: Hanv Devakmandtam. Punn Devakmandtam hacho ho orthnhoi ki, hanv him sogllimkaryam kortam.Pon-njechem Mahalaxmi dev-asthan, Mangeshi dev-asthan ani heramdevasthanamni hanv kosleana koslea nimitan pavot as-tam.Punn Gõyam bhairaslolea devasthanamnivochpak mhaka xokyona.Choddan chodd vellhanv rajyachea karbharakodde divpak vaurtam.

2rea Panar Vach

Vidrohi (rebels)rajkarnneankKongres pokxantproves na –Rahul Gandhi

Page 5

Konknnidhormik riti-rovisincheasom’melonant

Page 7

Page 2: 16 March Amcho Avaz

2Ganv-ganvamni

1lea Panar Thaun...

Novea Papa Saibak Porbim ani Yevkar

Desant heram rajyamni dadleam fat-tlean aslolea ostoreamcho ankddo pol-lelear ani Gõy raj tankam sor kelem za-lear Gõyant dadleam ani bailammodem itli vhodd ontor asop hi ekkhupuch usko korpa sarki gozal. PurayBharotant aslolea dadleam-ostore-anche ankddevaricher nodor marlea1000 dadleam fattlean 940 ostoreoasat mhonnpachem spoxtt zata.

Hi dadleam-ostoream modem asloliontor jea vellar nodrek aili jea vellarDil’lin eka 23 vorsanchea cheddvachernixttur bolatkar zaun tem morunkpavlem ani tachea fattafatt Vaskuhanga iskolant xikpi eka 7 vorsancheacheddvacher loingik ot’teachar zala

mhonnpachem ugddapem zalem anihem oxem ghoddpa fattlem karannmhonnllear rajyant vaddot vetolodadlea-bailam modem aslolo ontor.

Desant dadleam-bailam modemaslolo ontor pollelear, Kerala raj sogl-leam poros unch urta. Hea rajyant1000 dadleam fattlean 1084 itleo os-toreo asat. Tache fattafatt Pondicheryzoim 1000 dadleam fattlean 1031 aniChattisgarh hem lhanxem raj Gõyamporos unch asa ani hanga 1000dadleam fattlean 991 itleo ostoreoasat. Xikxonnache babtint, purayBharot desant Gõy 7vea panvddearurta mhonnge ho ankddo 87.4% itloasa.

Proxn: Tujer atam khasgi arop zaupaklagleat. Tankam tum koso fuddo kortai?

Parrikar: Hanvem atam heam gozal-incher lokx ghalpachemthamboylam.Utt-sutt konnuy kitem-iuloytolo. Tancher hanv mhozo vell kiteakmhonn pirddear korum? Konnakui mho-jea virudh tokrareo aslear tannimLokaiyukta kodde vechem. Lok Aiyuk-tachi nemnnuk veginuch korpant yetoli.

Proxn: Minam khonninchea ghottal-leant sampoddloleancher guneanvkedna nond kortolo?

Parrikar: Khonnim proxn sod’deaksorv unchle niti-sobhent gelolean,khupxim kama addkollun poddleant.Tanche virudh F.I.R poryan nond korpa-cho addkollun urla.

Proxn: ‘Mining’ proxn ‘supremecourt’-ant vochpacho ani F.I.R nondkorpacho hantunt kitem sombhondasa?

Parrikar: Mhozo hantunt koslochkhasgi sombhond naslo, torui ho ‘mining’ghottallo egdomuch vhoddlo ani sogllochguspa-gondhollacho zaun asa.Taka lagonhea ghottalleacho puray obheas ko-runuch F.I.R dakholl korchopoddttolo.Haka lagon favo titlo vell mell-pachi goroz asa. 6 mhoyne tem eka vorsabhitor hanv guneanv dakholl kortolomoxem hanvem mhonnllolem, tea vellarhem prokronn sorv unchle niti-sobhentpavonk naslem. ‘Supreme court’-ant

aslolean, sorkarak chodd vell thoinchkhorch korcho poddtta.

Proxn: Tuvem sorkar sthaponkelem tedna Kendr sorkar ani tujemodem ontor nirmann zala oxemmhonnllolem aikololem, hem kitlemmeren sot?

Parrikar: Ontor nirmann zalolomhonnche poros gelea Kongres sorkaranhanga korun dovorlolo guspa gondhollchodd promannan aslo. Kendr sorkarakodde motbhed korun ravop hemkhoincheach rajya sorkarak porvod-dpachem na. Kendr sorkaracho man takamellonkuch zai, ani rajya sorkarachoman rajya sorkarak mellpak zai. Donuisorkaramni ap-aplea moryadi bhitor rav-pachem. Punn kendr sorkaracheodhikari rajya sorkarachea mathearthapop hem yogeo nhoi.

Proxn: Gõyant je toren guneanvghoddttat tem pollelear, hangache na-grik khupuch niraxi zaleat. Khas ko-run ostoreancher zaupi ot’teacharantbhorpur vadd zalea.

Parrikar: Guneanv ghoddpachemkhupuch vaddlam hem hanv mandunghetam. Punn mhotvachem mhonnllearostoreancher je ot’teachar zatat, tanchevirudh tokrareo korpak aiz apunn zaunostoreo khud fuddem yetat. Hi ek lokxantdovorpa sarki gozal. He guneanv niyon-tronna khala haddpak soglle torecheoupay-yevzonneo sorkar hatant gheta.

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Gelea Budhvara Francis venchunyetanch, Buenos Aires hangachea ros-teancher alolea mottoramni vhod-dlean-vhoddlean ‘horns’ vazoile, techporim TV-cher ‘announcers’-amniumedin bhoron hueli marleo.

“Latin Amerikechea lokak hi vhod-dantli vhodd denngi zaun asa. Ami 20xekdde meren vatt polleun asle.Punnamkam amchea vatt polloupachoatam foll mell’lo, Vatt polleun ravopporyan khup moladik zaun asta,” oxemSt. Franchis of Assisi hacho mhunniyariJose Antonio Cruz uloylo.”Canada thavnhangasor ailolim sogllim katolkamaxirvadit zalim,” tannem mhonnllem.

Ho novo dhormik fuddari ekkhupuch sadea kulliyentlo zaun asa.Tannem Buenos Aires hangasor Kardi-nal astana, soglle torecheo suvidha-sovloteo jeo eka Kardinalak astat,tanche pasun pois ravon to egdom sa-dem ani soroll jivit jiyetalo.To ekadhakttuleach gharant ravtalo, aplemjevonn apunn svota randun jevtalo anibosimni provas korun Argentina

hangasor aslolea zhompddeamni raupilokak bhett korunk vetalo. Peleachiseva korpa khatir tannem somajikrosto apnnailolo ani heach somajik ros-teantlean to somazachi seva korunkfuddem vetalo.

“Goribancho askari ani peleache sevekhatir aplem jivit khorch korpi, honovo Papa saib 2,000 vorsam thavntoch sondex gheun fuddem veta, zan-tun peleachea mukhamolla velean De-vachem rup dist,” oxem AmerikechoOdheokx Barrack Obama uloylo.

“Hanv bhou khoxal zalam, karann novoPapa saib ek Jesuit mhonn. Hanv svota ekaJesuit iskolan (St.Britto’s-Mhapxem) xik-lam.Tech porim tannem mhaka aslolem‘Francis’ mhonnge Pope Francis mhonnnanv apnnaylam.”-Adv Francis D’souza,Up-mukhel Montri, Gõy Sorkar

Novea Papa SaibakGõykaranchim porbim…

Gõyant dadle-bailam modem asloli ontor usko korpa sarki

Arop sid’dh korun dakhoyat, karvay kortam: Parrikar

Bajiyecho kallo bazarHalinchea kallar sorkara

koddlean khupuchkolyannkari yevzonneochalik layloleo nodrek pod-dttat. Kaim yevzonneokendr sorkara torfen chaliklaupant yetat zalear cod-dxeo rajya sorkar chaliklayta. Dayanand SomajikSurokxa yevzonn, modleavellachem xikpeank jevonn,griha adhar, laadli laxmi adisarkeo yevzonneo sorkaranchalik layloleo asat. Vid-hearthi, kolakar, porampo-rik dhondo korpi, xetkarhanchea sarkea lokakuyveg-veglleo yevzonneo cha-lik layloleo asat. Hea yev-zonneancho labh khore-anich gorjevont loka merenpavta kai? Ho ek sod korpasarko vixoy zavn asa.

Heam yevzonneancholabh gheupi lokachi ek yadi(list)toyar kelear vo tanchevixim sorvekxonn kelem

zalear, dhoko divpa sarkeogozaleo bhair sorpachixokyotay asa. Sorvekxonnkelem zalear, zo nikal tan-tuntlean bhair sorta,tacheruch adharun heavixoyacher cheorcha kor-pant orth asa. Voir sangleattea yevzonneam pormon-nem ‘Goa State Horticul-

ture Development Corpo-ration’ hannim sadea lokaksovay molan bajiyechi (veg-etables) purvonn korpachiyevzonn chalik layloli.

Hi yevzonn fattlim sabarvorsam zalim hangasorchalu asa.GSHDC dusrea ra-jyantlean baji haddta anisovlotichea molan ti

dukonkarank dukonkarankvikta. Haka lagon sadealokak matxe sovay molanbaji vikrek melltta. Sovaymolan baji vikpi sumar 450oxim GSHDC-n manyotaidilolim dukonam asat. Ge-lea vorsa kandeanchemmol khupuch vaddlolem,tea vellar GSHDC-n por-ra-jyantlean kande vikte had-dun tanchea dukanantleanvikle. Haka lagon sadealokak tacho khupuch adharkoso zalo.

Kaim zann sorkari yev-zonneancho goir faidoghetat. GSHDC hantuntuyosle toreche monis asatmhonnpachem halinchugddapem zalam. GSHDChanche kodde sovay molanbaji gheun, ti ugddeabazarant chodd molanvikpache prokar chalu asat.Oslem kortub adharpi 20d u k o n k a r a n k

odhikareamni dhorleat.Hea dukonkarancher koslikarvay korpant yetolihacher soglleamchem lokxlaglolem asa.

Sakamni bhorun kande,bottate ani her baji ugtteabazarant vhoron vikri kor-tat mhonnpachem nodrekailam. He goir karbharthambovpachi goroz asa.GSHDC dor disa dor disadukonkarank baniyechoomkoch ‘quota’ dita. Headilolea bajiyentli kitli bajidor disa khopta, hachotopxil dukonkar sorkarakditatuch astole, punn headitat tea topxilant ferbodolvo manipulation korpakzata mhonnpachem sotami nakarpak xokonant.

Taka lagon lagu za-toleamni hea vixoyacherbarik choukoxi korunbhroxttachar korpeank nitisamkar haddunkuch zai.

Gõycho Western Ghat zatolosonvsarik daiz

PONNJE(AAP): Western Ghatshantunt 755 choukonn metramzago Gõy rajyacho asa, to sonvsarikdaizant aspaun gheupak mukhelmontri Manahor Parrikar hannemUNESCO sonvsthek suchoylolean,Gõychea poryavoronn zannkar animogeamni Parrikarache abharmandleat. Oxem kelem zalear ran-votti monzatim sangata hangacheaporyattonakuy ut’tejon mellttolem,oxem sogllea poryavonn mo-geamni ekmotan mhonnllam.

UNESCO-n ho prostav svikarleauprant, western ghats hantunt zoGõycho vatthar aspaun yetolo, takahea fuddarak sonvsarik daiz voworld heritage mhonn pachartole.Karanataka, Maharaxttr ani Keralahea rajyamni 39 zage he sonvsarikdaizant aspaun ghetlole asat. Gõy-chim tea viximchim kagod-potramfattlem ek voros sorkara koddepoddon aslim. Mukhel montri Man-ahor Parrikar ani Poryavoronnmotri Elina Saldhana hannim do-gaimni ekttaim ravon hea kagod-potramcher aplo xik’ko marun tim

UNESCO-k phattoyleant.Gõycho ho odhikrut bhag

sorkaran aspaun gheun poryavo-rannache nodrentlean ek mhot-vachem oxem panvl ubharlam.Haka lagon hea vattharak Gõychitoxich raxttria surokxa favo zatoli.Ho vatthar ‘eco sensitive’ zaun asa,ani tachi rakhonn poryavoron-nache nodrentlean zaunk. Uxirporyan zalo zalear, sorkarn hemyogeo panvl ubharlam, oxemPoryavoronn zannkar Dr. ClaudeAlvares hannem sanglem.

”Hea prostavak gelea vorsachmanyotai mellpak zay asli. Toruipunn uxir poryan zalo zalearsorkarak xekim xannempnn such-lem haka lagon sorkarachi thokn-nay korunk favo. Hea zageachosonvsarik daizant aspav zalea up-rant, hangachea poryavoronnacherakhnnek chodd bhor divpantyetolo. Hangachi nisorgik sompot’tiani jiv-zontu hancher sonxodon(research) kortoleank khupuch fay-deachem zatolem. Vonospoticherobheas korpeank novem protsan

mellttolem, tech porim ho som-purnn vatthar surokxit urtolo,”oxem anik ektto namnecho porya-voronn mogi, zannkar ani hea

vixoyacher obheas toxench sonx-odon korpi Rajendr Kerkar han-nem uloun aplem mot porgottkelem.

Baji sovay doren vikhpacho GSHCL-cho proitn

PONNJE: Mhargai vaddotasatna, bekar asloleank ad-har korunk rajya torfemcholounk yevpi ‘Goa StateHorticulture Corporation’,(GSHCL) sumar 600-chealagim ‘subsidised’ bhajivikpi dukanam sthaponkelolea karannan tokhnnaykorpasarkhi gozal zalea.

GSHCL atam rajyantlea‘subsidised’ bhaji vikpidukananche sankhllek(chain) aplo adhar dita anitancho ankddo dormhoinea vaddot asa. GSHCLVevosthapok Odheokx Or-land Rodrigues-a pormon-nem, azun meren 575dukanam vevharan asat ani‘wholesale’ molar sogllemellon dor disak sumar 200‘tonne’ bhaji viktat. Kar-nataka-saun dor mhoineak6-7 kotti rupia molachi bhajivikti gheunk yeta. Tannenoxem-i sanglem ki mhargaidenvounchea khatir rajya

sorkaran marlolem hempanvlasa mhunn.

“Hi mhargai-denvoupiyevzonn zaka sorkarachotenko mellta. Bhaji ‘sub-sidised’ molan vikop,bazaran aslolea vos-tunchem mol niyontrit ko-runk adhar dita”, tannensanglem. Gõycheabazaramni chodd proman-nan Karnataka-ntle bhaji

vikpi asat ani te bhaji Bel-gaum-chea bazarantleanGõyant haddta.

“He yevzonnin odhikarcholoupi (monopoly) bhajivikpeank tabean dovrunkadhar kela. GSHCLdukanancher bhaji 15%komi molan vikunk yeta, za-lear dukan choloupeank20% ‘commission’ mellta”,Rodrigues-an sanglem. Hi

yevzonn GSHCL-an 2007vorsa khalti survat zaloli, ani2008 vorsa jednam jagtikmondicho orthvevosthersamkoch vaitt porinnamaslo, tednam tatun sud-haronnam ghoddunk ailim.Punn to fattlo kall aslo.

GSHCL atam sogllean vhoddbhaji vikpi dukhananchesankhllek (chain) tenko dita,ani rajyachea 500 voirfamilink tanchi jinn sarunkdisvoddo zoddpak adharkorta, Rodrigues-an san-glem.

Odhikar Choloupeancher Tabo“He yevzonnin odhikar choloupi (monopoly) bhajivikpeank tabean dovrunk adhar kela. GSHCLdukanancher bhaji 15% komi molar vikunk yeta,zalear dukan choloupeank 20% ‘commission’mellta”, Rodrigues-an sanglem. Hi yevzonn GSHCL-an 2007 vorsa khalti survat zaloli, ani 2008 vorsajednam jagtik mondicho orthvevosther samkochvaitt porinnam aslo, tednam tatun sudharonnamghoddunk ailim. Punn to fattlo kall aslo. GSHCLatam sogllean vhodd bhaji vikpi dukhananchesankhllek (chain) tenko dita, ani rajyachea 500voir familink tanchi jinn sarunk zoddpak adharkorta, Rodrigues-an sanglem.

PWD khateantlo bhroxttachar‘Animal Husbandary’

khateant zalolea anivadachea bhonvreantsampoddlolea ‘painting’ghottalleak lagon PWDkhateantlo mukhel iznerJ S Rego haka choukoxekhatir hajir zaunk ‘AntiCorruption Beauru’(ACB) hannem apoun-nem dhaddlam. PWDimarotiche noveimarotint ‘painting’vikhtim gheunk ji nividhkaddleli tantunt ghottalozala ani tantunt Rego, chi-trakar Subodh Kerkaranik kaim PWD-intleodhikari samil asatmhonnpachem ACB-nhacher kelole mullavechoukoxentlean nodrekailam.Hea viximchimahiti mukhel montriManahor Parrikar han-nem gelea Vidhan Sobhaodhivexonnant diloli.

‘Animal Husbandary’khateache imarotint‘paintings’ vikhtimghetana zachi nividha(tender) kaddloli, tantuntguddmell zala mhonnpa-cho dubau upraslolo.Techporim chitrakar SubodhKerkar hannem aplisvotachi nividha sadorkorche korun dusrea donmon’xamchim nanvamghalun veglleo donnividha bhorun diloleooxem oxem ACB-cheaavhalant nomud kelolemasa.

Hem prokronn PWD-cho mukhel izner Rego

haka borench mal pod-dpachem asa mhon-npachem spoxtt zaupaklaglam. Fattlea kaim vor-samchea kalla modekatPWD-che khupuchtoreche ghottalleugddape zaleat. ChurchillAlemao PWD khateachomontri astana heakhateant khupuch ghot-talle ani goir karbhar za-leat mhonnpachemmukhel montri ManahorParrikar hannem sabarpautt ul’lekh korunsanglam. Him sogllimprokronnam Lokayuktakodde sopupant yetolimoxem mukhel montreanzaitech pavtt jahirkelolem asa.

Sod’deachem BJPsorkar sodrer yetanchPWD khateantlea unchleaani sokoilea panvddearaslolea khupxea iznerankghorcho rosto sorkarandakhoun dila. Sat’tarinteka rosteachea bandka-mank na-horkot dakhlo(no objection certificate)ghenastanach to rostobandunk porvangi diloli.Hem prokronn team izn-eramchea angacherailolem. PWDkhateachem koddok ritin‘audit’ zalem zalearanikui khupxeoghoddnnuko jea ghottal-leamchea rupan asat tebhair sorpak vell lag-chona.

Na horkot dakhle di-vop, holkea dorjeachim

bandkama korop, ekuchnividha dog-dog mon’x-ank divop, oxeo kitleo toritokrareo hea PWDkhateacher nagrikam-cheo asat. Sangtat teapormonnem he PWDkhateantle izner jednakosleai eka sorkari kama-cho kontrad divpachoasta, tedna te apleachmon’xak vinchun kaddunditat. Jim kama PWDsvota aplea angar gheunkorta, tim kama kelea up-rant tea-tea vaurachokhorch kitlech pottimniodhik korun dakhoita.

Jedna khoincheai ekasorkari khateant bhroxt-tachar zata, tedna mulltem tengxi meren sogl-lech sorkari odhikari tan-tunt revoddlole asta. Kon-nuch eka-mekak bottamdakhoupak xokona. Dhor-lear chabta ani soddlearpolltta mhonnttat teporim tanchi got zaunasa. Gõychea heramsorkari khateam sangata,PWD khatem soglleamvon chodd bhroxttacha-ran buddlam mhon-npachem khud sot’teraslole sorkari kamdarugddeponnim uloitat. Aniatam hea bhroxt-tacharachea chopkeant JS Rego sampoddla zalear,tantun ojeap korpasarkem kainch na. Kaideapormonnem tacherchoukoxi zaupakuch zai,hem mat hea vellar san-gon xem dista!

PONNJE: Hanga-cho KTC bosimmandd durust kor-pachea vaurak sur-vat zalea. Heabosim manddachidurusti ani tachemsobitkoronn (beau-tification) korpakhatir sumar 6 kotti29 lak rupiyakhorch yetolo.Chalu vorsa Marsmeren hem kampurnn zatolem oxiopekxa Vahatuk MontriSudin Dhavalikar hannemdilea. Thoddkeant anivegim hea bosim mand-dachem rup bodolpachemasa. Ponnjecho Kadambabosim mandd mhonnge vo-chot thoym rosteank burak,mhellsann oxe toreche chitr

thoym pavlea uprantnodrek poddtta. Punn atamhea rosteamchi durust anisobitkoronn zatolem. Du-rusti kamank survat zaleaani poylea vatteachem kamJanerant puray zatolem.Montri Dhavalikar heabosim manddak bhett divn

pollevnni korta. KTC bosim

mandd ekunn 4hozar hektar zomn-nicher asa. Heas o g l l e avattharachem rupani rong bodol’lolopollevpak mellttolo.Rostea pondcheangutter, bosimmandd rongoup,pattos nittayerghalop, bizlechi borivevostha ani sorb-

honvtonnche zomnnichidurusti korpachem kamchalu asa. Poyle ani dusremallyer svotontr oxe sond-das bandtat. Poyle mallyerkocheri korpa khatir yev-zonn asa. Sorkarak heokocheri baddem (rent)akarun divpant yetolim.

KTC bosim maddachi durusti,Mars meren novem rup

Rajyachi vollokh rakhpa khatiruch‘khas dorzo’: Parrikar

Arthik adhara pasot nhoypunn Gõychi veglli vollokhsurokxit dovrunk, khas dor-jeachi magnnim apunn ko-rtam. Hachea vixim Mars-an zaupi orthsonkolpadhivexonnan bhasabhaskorun tachea uprantboroup diun khas dorjeapasot magnnim zateli, oxemMukhel Montri ManoharPrrikar hannen sanglem.

Udorgot Khateacheabosken apnnen fokot vixoyubarla ani taka lagonboroilolo prostav Mars-achea adhivexonnan dhad-dpak yetolo, toxench takatenko-i ditele. Amkamarthik adharak lagon khasdorzo ami magonk nam.Gõy ovikoxit rajya nhoy. Matamkam amchi vollokhrakhun dovrunk zay.Pordexi ani ‘corporate’komponeamni Gõyant

zomin gheunk survat zale-lean sthanik lokank hangazomin gheunk mellop ox-okya zalam. Taka lagon Gõy-chea zominichi rakhonn ko-rpa pasot ani Gõychiosmitay rakhpa asot khasdorzo magtanv, oxem Par-rikar-an mhunnlem.

Gõyant beginach xetkizomin vikunk yeunk nhoyhacher kaydo yeupacho asapunn Gõyantli her zominrakhnnea pasot kas dorjepasot kolom 371 hatunaslelea tortudichi goroz asa,oxem tannen sanglem.

Gõy hozaramni koti rupiamohsulachea rupanKendrak ditat, mat Gõyakdor mhoineak fokot 63 kotirupia melltat tala lagonKendran amkam odd-chonni vellar adhar diunnkzay, oxem-i Parrikar-anmhunnlem.

Page 3: 16 March Amcho Avaz

KUTT’TTALE:Hangacheanustea bazarant ani azu-bazuk aslole sogllebekaidexir gadde modd-che, oso tharav geleaAitara zalole Cortalim-Quelossim Gram Panchay-atiche sobhent ghetlolo.Punn ho tharav vevharantghalpa vellar sthaniksarpancha koddlean kaimchuki ghoddleo oso gan-vchea lokamni avaz kelo.He gadde kaddpak jipod’dot hangacheasarpanchan apnnailea, tichukichi zaun asa oxikhont porgott korun Kut-t’ttalechi amdar Alina Sald-hanan modem poddon ho

bekaidexir gadde moddpa-cho vaur tatpurto sthogituddoyla.

Hea bekaidexir gaddemoddpachea proxnacheruloytana bazarantlo ekttogaddekar Rayu Naik han-nem sanglem, SarpanchHilario Figuerdo hannemhangache gaddebekaidexir mhonn tharaunmoddpacho zo nirnnoighetla, to chukicho zaunasa. Heam gaddeamcherkarvay korche att dis adimtori hea gaddekarank ‘no-tices’ phattoupak zai asleo.Hea gaddeamni sabar tore-cho mal apleam gad-deamni bhorun dovorlolo

asa. Gaddekarank kol-lounni dinastana panchay-atin okosmat hi karvai kelizalear, gaddeamchea dho-niank boreach luksonnankfuddo korcho poddttolo.

Hea vixoiacher spoxt-tikoronn kortana sarpanchFiguerdo hannem, “Heabazarant yeupa-vochpa-cho rosto sarkoch ibaddzalolo asa. Panchayat hea

bazarachem sobitkoronn(beautification) korunksodta. Tech porimhangachea rosteankdamor ghalpacho vicharasa. Panchayaticheavattharant aslole sogllegadde kaddun uddoupa-cho ek mhotvacho nirnnoihe panchayatin ghetla,”spoxtt kelem.

Fattlim 10 tim 15 vor-sam Kutt’ttale bazarantgaddo aslolo ektto gad-dekar Mariano Dias han-nem hea gaddeamcherkarvai kortana koslechtorecho pokxpat zaupakfavona oxem suchoylem.Atam jedna ganvant ek

novo bazaracho prokolpyeta, tantunt sthaniklokak chodd mhotv di-vchem ani sthanik gad-dekaramche zata tebhaxen punorvoson ko-rchem, oxem Marian Di-asan ugddapem kelem.“Sthanik loka sangatahanga khup zann Gõybhaile aplo dhondo kortat,punn azu-bazuchi nitoll-sann mat rakhunk tekhupuch fattim. Bazarantzoma zata to kochro gan-vchi panchayat sodam kalkaddun ho vatthar nitolldovorpak vaurta,” oxeautramni Marianan pan-chayatichi thoknnai keli.

3Ganv-ganvamni

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Moddgonv: Muslim lokanchotenko zoddun gheunchea khatir,BJP-n Parrikar-achea sorkaralagim rajyantlea olpsonkhechea(minorities) faidea pasot ‘Mi-nority Development Corpora-tion’ ghoddun haddunk su-choilam mhunn sanglem.

Toxench pokxan ModdgonvamHaj Somiti-chi kocheri ghoddunhaddunk axvason dilam ani olp-sonkhen aslolea lokank pokxaktenko diunk agro kela. BJP pokxtanchea borabor astolo mhun-nonuim asvasonn dilam.

BJP Gõy fantteacho mukhelVinay Tendulkar, ‘Goa State LawCommission’ Odheokx NarendraSawalkar ani her pokxachekaryakorte, BJP-chea poileavarxik olpsonkhechea dobajeakhajir asle.

“BJP bhedbhav mandina. Am-chem sorkar sogllea Gõychea

lokank borabor gheun, Gõychiudorgot vaddounk zaite trasgheta. Ami zat sombondit ra-jkaronn korinanv, punn amisamanya mon’xak bori sot’ta di-upachea vatter fuddem sor-leanv,” Tendulkar-an sanglem.

Tannen sanglem ki BJP-n Par-rikar sorkarak olpsonkhecheaudorgoti pasot ‘Minority Devel-opment Corporation’ ghoddunhaddunk gombhirtayen su-choilam. “Ami Mukhel Montrilagim suchovnnim mukhar

ghatlea, ani yeta tea Vidhansob-hen hea vixim nirnnoy yetolomhunn opekxa asa,” tannen fud-dem mhunttlem.

Tendulkar-an sanglem ki ‘Mi-nority Development Corpora-tion’ olkpsonkhen aslolealokank nove udyog suru korunkarthik adhar melloun gheunk so-hokar ditolem.

‘Goa State Law Commission’Odheokx Narendra Sawalkar-anaplea bhaxonnan sanglem kiBJP-n zati ani dhorma viximbhedbhav kednanch korunknam mhunn. “Pokxan olp-sonkhen aslolea lokam khatirzaitim karyam keleat ani udor-gotichea yevzonne vattenbhedbhavuy korunk nam, punnami her dusream pokxambhaxen prosidhi mellchea khatirtem korunk nam”, tannen xevot-tak sanglem.

‘Minority DevelopmentCorporation’ ghoddounhaddpachi BJP-chi yevzonn

Koleak dakam (grapes) ambott oxi ek famadmhonn’nni asa.Gõyant hea adim sodrer asloloKongres pokx gelea venchnnukamni harlolean,sot’te pasun pois zalo ani hantuntle fuddari jevenchnnukam uprant soir-boir zalole, teazunui tech sthitir asat.Dusre vatten Gõyantsodrer aslolea BJP-ik nigtench ek voros purnnzalam. Hem nimit dhorun sthanik Kongrespokxache somitin BJP-cher ttikecho xinvor ko-run, fattlea eka vorsachi BJP-ichi razvott hi ni-raxea korpa sarkhi ani lokachi dixabul korpasarki zaun asli oxem mhonnllam.

BJP sorkar hem Bhaujan Samaja virodhantaslolem sorkar oso Kongres pokxan aropkela.BJP sorkar fokt xetkaream ani tancheahita vixim talam foddtta, oxem Kongresachemmhonn’nem asa.Amdar Vishwajeet Rane han-nem porian BJP-icher ttikecho xinvor kelo.Bholayke khateant soglloch goir karbharchol’la oxem tachem mhonn’nem. Sorv-unchleniti sobhent sador kelole ‘affidavit’ hantunaplea nanvacho ul’lekh kela mhonnpacho ragSubhash Shirodkar ugddapo korta.

Haka lagon BJP-ik ek voros bhorlem tea vel-lar Kongres pokxantlea fuddareank he torecheavaz korpa khatir avaz futtlo. Fattlea eka vor-sachea kallant apnnem zo-zo boro vaur kela,tea vixim boddayeo marpak jitlo odhikar BJP-ik asa, titloch odhikar tachea virodhant ut-

toupak Kongres pokxakui asa hantunt koslochdubau na. Lokamni apnnank mhonnge Kon-gres pokxak sodre velo kiteak bhair uddoilohacher hea pokxantlea fuddareamni ap-apn-nam bhitor niyall kelolo zalear, heam soglleaproxnamcho zabab tancho tankanch mellpa-cho.

Fattlim sabar vorsam Gõy rajyacher Kongrespokxan sot’ta choloylolean, hea pokxantleafuddareank Gõy mhonnge bapaycho fat koxemzal’lem. Kongres pokx sot’ter astana svotaaplea pokxantlea vaurpeank porian kaim Kon-gresantle fuddari kikont kortale. Kongrespokxan hangasor sot’ter astana, sadea lokakkosli nit dilea, tem tannim aplea ontoskornnanthat ghalun polleunchem. Hangasor BJP-chistuti korpacho proxn yena.

Punn, venchnnukam vellar jim kitem axva-sonam BJP-in hangachea nagrikank dilolim,tim khupxim axvasonam xarti pavoupak aniteam yeuzonneamcho labh sadea lokakmeloun diupak BJP-in zoit melloylem mhon-npak koslich otitai zaunchina.Parrikaracheafuddarponna babtint zaiteach zannank akxepasonk xokta. Punn Parriara sarko ek huxar anidurdruxttikon aslolo fuddari sod’deak toridusro na mhonnpachem sot konnuchnakarpak xokchona.

Gõychea xetkaream babtint Parrikaran

kosleoch hitacheo yeuzonneo chalik launk nantoso zo arop Kongres korta, to arop khupuchchukicho asa. BJP sot’ter yetanch tannimxetkaream khatir khupuch kolyann korpi aniudorgoticheo yeuzonneo chalik laileat.Xetkareank dhir ani bhorvanso diupa sarkeoheo yeuzonneo zaun asat ani hacho ul’lekhkhud xetkar bhav-bhoinnam kortat.

‘Ladli Laxmi’, ‘Griha Adhar’ sakeo yeuzonneojeo Gõyant ostoream khatir mhotvacheo zaunasat, teo chalik laun tacho labh aiz hozaramniostoreo gheta. BJP-in yeuzonneo chalik launlokak khupuch faideachem zalam. Zantteamnagrikank DSS yeuzonneche duddu eka hozaravelean don hozar kelolean hea zantteam loka-cho bhorvanso khupuch vaddlolo asa.

Punn teach barabor, khupxeo gozaleo xartipavoupak Parrikar fattim urlo. Tannem mellotthoim ani gorje bhair ‘U turn’ gheun lokak ni-raxi kele. Sod’deak Gõychi arthik sthiti borichbigoddloli asa. Sorkari tizori sarkich rikamizalea. Ani atam rokddench Gõychem odmaspotr vidhan sobhent sador zatlolem. Takalagon, atam Parrikaran chintun panvlam ub-harpachi goroz asa. Sadea lokamcheabhuzancher chodd ttekxam ghalinastana,lokachi udorgot koxi korunk zatoli, hacherBJP-in aplem lokx kendrit korchem poddt-tolem.

Kongresak dakam ambott…

BJP-in vorsuki dis dobajean monoylo

BRITTONA: Kongres ko-rkaran vhodda promannanbhroxttachar keloleankhupxe proxn nirmann za-leat. Minam khonneo bondzaupacho proxn Kongrespokxak lagonuch upraslaani tantlea tantunt kendrsorkar amchea sorkarakoddchonnint haddunksodta. Khonnincho proxntanninch gombhirkela.Khonnincho proxnvegim soddoupa khatirami amche vattentleansoglle toreche proitn kor-tat, oxem up-mukhel mon-tri Francis D’souza han-nem sanglem.

BJP sorkarak ek vorosbhorlem hea nimitan Por-voreche BJP somitin ghod-dun haddlolea eka dobajaup-mukhel montriuloitalo. “Hea mhoineantchalu zaupi vidhan sob-hechea odhivexonacho kall

ami mud’dom zaun vad-doila. Fattlea Kongressorkara bhaxen ami kon-nakuch bhienant. Poileachvorsa ami loka khatir favotitlim kama purai keleant.Ostoreo zaun astat eka so-mazachi bunyad. Tanchekhatir ami jeo yeuzonneojahir keloleo teo ami chaliklaileat,” tannem fuddemmhonnlleam.

Porvore ganvcho vikaszaupak zai ani thoinsormhellem rajkaronn yeu-pak diunk favona. Hea vel-lar Mahanand Asnodkar,Kunda Chodankar, Govind

Parvatkar, VinaykumarMantravadi, RajkumarDessai hannim aplimuloupam kelim. Surveksomiticho odheokx Gu-ruprasad Pawaskar han-nem aplea uloupantleansoglleank yeukar dilo.Kishor Asnodkar hannemsutr-sonchalon kelem za-lear Ashok Shetty hannemhajir asloleanche upkaratthoile.

Hea dobajeak BJPsomitiche vangddi ani vau-rpi vhodde sonkhen hajirasle. Hea vorsuki disa za-lolea dobajea nimitansokallchea adesa ‘anti plas-tic drive’ ani donparcheavellar rogt-dhan xibirghoddun haddlem. Headobajeak vidhan sobhechosobhapoti Rajendr Arlekar,Shekar Salakar he doguimukhel soire koxe hajirasle.

Dezembr mhoinean LokSobhen ‘Bill’-ak maniataydiun, Hyderabad-Karnatakvattharak khas dorzo (spe-cial status) diunk ailo. ‘Con-stitution (118th Amend-ment) Bill, 2012’ zacheaudexim novo Kolom 371 J(Article 371 J) fuddem had-dunk ailo, to Karnataka-cheso (6) magaxil’le jil’le (back-ward districts), temhunnlear Gulbarga, Yad-gir, Raichur, Koppal, Bidarani Bellary, je AndhraPradesh-achea ximektenkon asat, tanchea pasotek khas udorgot monddol,ani rajyachea nokremni anisonsthemni arokxonndovrunk porvangi asa. Kar-nataka-chea hea vattharaborabor Andhra Pradesh-chea Telangana, Ray-alaseema ani Andhra bha-gank poryant Kolom 371khala khas dorzo asa. Tox-ench Maharashtra-ntleMarathwada ani Vidarbhajil’le, Gujarat-an Kutch aniSaurashtra, ani Ut’tor -Udentiuntlea (North East-

ern) rajyank mhunnlearNagaland, Manipur, Assam,Mizoram, Sikkim aniArunachal Pradesh, han-kam-i ho khas dorzo asa.

Mukhel Montri ManoharParrikar-an ‘khas dorzo’, homud’do ‘National Develop-ment Council’-ak ProdhanMontri Manmohan Singh-alagim kaim satolleam adimmukhar dovorlolo. Heamhoinean zaupi Vidhan-sobhechea orthsonkolpodhivexonan, sogllea Gõy-chea rajki pokxank boraborhaddun Gõyche kexik ghot-tay diupacho tharavghetole mhunn Parrikar-anasvasonn dilam.

Gõychea khas dorjeachimagnnim, ‘khas arthikdorzo’ zo desantlea kaimrajyank diunk aila tacheaborabor ghuspaunk zaina,mhunn Parrikar-n sanglem.Rajyant poryottokank zom-nichi hixob nasloli vikri zaitasa, zaka lagon zomnichemmoll vaddot aslolean niznagrikank ti vikti gheunkmellonam, tacher thambo

haddunk aminove nem’fuddem haddunk sodtanv.Mukhel Montri-n sanglemki Gõykar tancheach gan-vghora porke zaunk lagleat,mhunn. Xetki zominvikpacher vo bodol (trans-fer) korpacher bondi ghal-pachea vixim kaido fuddemhaddunk, sorkarachi yev-zonn asa oxem aikonk yeta.

Xetki zomin vikpacheaprokriyer niyontronn had-dunk, ani zomin vikte ghe-upi poryottokancher, tox-ench ‘mega-projects’ ani‘large-scale corporate ac-quisitions’-ancher thambohaddunk khor kaide vevha-ran haddlear hem noxttkaim promannan komi ko-runk melltolem. Gõyanzaitem luskonn zalamoxem mhunnlear fottaschina, zatun vhodda pro-mannan rajki karyakortesamil asat.

Adle sorkaran yevjiloloGõy bhailea lokamni vikteghetlolea ‘holiday homes’-ancher ‘occupancy tax’-acho vixoy, tacher kam ko-

runk trasachem mhunnkuxik dovorla. Bhattbhe-sachi fokt chovkoxi korop-uch zaitea oddchon-ninchem kam astolem,mhunn sot’ten asloleasorkarachem mhunn’nnemasa.

Sot mhunnlear, Gõyantvaddteo zhoppodd-pott’t-teo Gõykarank oddchonneohaddunk xokta. Timmotanchem bhonddarmhunn, tankam rajki fud-dareancho tenko sodanchasta. Hacho faido kaddun

tim zai thoim kobzo korunrautat, to zago magir Co-munidadincho asum vosorkaracho, tankam kainchforok poddonam. Techbhaxen sorkaracheo yev-zonneo poryant xezarchearajyantlea nagrikank Gõyanyevunk ut’tejit kortat.

Bandkam kortoleank(builders) poixill’lea za-geancher saun sovay kam-dar haddpacher niyon-tronn dovrunk koslechkaide nant, toxench tankamtea somoya khatir thoimraunk ani kam’ zalea up-rant tanchea ganvghoradhaddpachi-i te khatrighenant.

Khas dorzo jaduchiboddi nhoi, ji ghunvd-dailear dusrea rajyantle na-grik Gõyant yevpacherbondi ghalunk xokta. PunnGõyank khas dorzo mell’l-lear nove kaide korun kaimpromannan Gõychea boreakhatir soddsoddit panvllammarunk sompem zatolemmhunn Parrikaran akhreksanglem.

Gõy ani Khas Dorzo

“Discriminated Teachers’ Forum” hachiBJP-ik magnnim

MODDGONV: “Discrimi-nated Teachers’ Forum”-an(DTF) dilolea nivedonpo-tran tannim BJP-chea am-darank toxench montreanktanchi kagall (complaint)beginuch suttavi korunkagro kela. Somoy bhorcheapoilim, mhunnlear jexikxok 58 vorsanche pi-rayer nivrut zaunk ailetanchi don vorsanchi sirvisvibadd zaunk aili, zakalagon tim ‘VIth Pay Com-mission Scales’ haka opatr

(ineligible) zaunk ailea anitankam zaite arthik tox-ench mansik tras sonschepoddtat.

‘Discriminated Teachers’Forum’ BJP amdarank kol-lounk sodta ki, dor ek pauttjednam DTF-che vangddiMukhel Montri ManoharParrikar-a lagim apli kagallmanddli tednam tannenbeginuch tem suttavem ko-rtolo mhunn axvasondilolem, punn hea mud’deavixim panvlam gheunk

aileant zalear tachoamkam kainch odmasnam.

BJP amdar ani man-adik montreank, halinchkobar zalolea 2012 GõyRajya Vidhabsobhavenchnnukechea jahir-namean (manifesto)‘Students & Teachers’-achea khala dilolea ax-vasona vixim portunugddas korunk sodtanv.Tea jahirnamean BJP-noxem mhunttlolem, zor(BJP) pokx Gõyantsot’ten yeta zalear,soglle xikxok je nivrutzaupachi piray 60 vor-sam korchea adim, 58

vorsanchea pirayer nivrutzalole, tankam tanchosorkar chuklole sogllefaide ditole mhunn.

BJP amdaramni ani mon-treamni tanchi kagall pokx-achea amdarancheabosken fuddem ghalun, be-ginuch somoya adim nivrutzalolea xikxokank yeta teaVidhansobha odhivexonanfavo teo yevzonneo ghod-dun tankam nit diunchimhunn, DTF-chi vinovnniasa.

Bazarantle gadde moddpachi karvay sthogit

Page 4: 16 March Amcho Avaz

4Ostori

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

‘Classified’ Jahirati

OntorraxttriyaOstorencho DisMonoilo

Sonvsarbhor ‘Ostorek’bhettoilolea disa, ‘Big FootTrust’-an 12 ostoreanchosotkar (felicitation) kelo.Zankam somaza torfemunni prosidhi mellta aniogeponnim, svarth nastanaani suseg ghe-i nastana jeoostoreo vavr kortat, jemzaiteank komi dorjeachedista, tancho bhovman ko-rpachem ‘Trust’-achemtotv, oxem ‘Trust CEO’Maendra Alvares-chemmhunn’nnem.

Ami poromorik vevsayankam korpi thoddeanchiprosidhi vaddounk proytnkelea: panttle ghoddpi,nustem vikpi, ani her dusre,zalear ‘Feni Festival’ doba-jeachea nimtan sur kad-dpeanche, ork kad-dpeanche (distill) bhovmankele.

Hea ostorenk prosidhi

zai?Tankam prosidhi naka

asot karann jea somazaktannin vavr kela tea so-mazan tankam komi dor-jeachea mhunn dekhlea,ani tankam kuxik dovorlamoxem tankam dista. Heavixim amche vichar bod-lunk zai mhunn Maendra-n vinonti keli.

2013, Marsache 8verMaendra-chea cheddean,Adriel Alvares-anLoutolim-chea 12 xrexttnagrikank, kaim hatrunnarpoddloleank, bhetto, follan-cho panttlo ani proman-npotr diun sotkar kele.

Bhovman mellpi oximasat:

Josephina Fernandes, Mi-lagrina Fernandes,Leopoldina Fernandes,Rosalina Fernandes, Liber-ata Fernandes, Santana Fer-

nandes, Antonieta Fernan-des, Laxmi Naik, ValerianaAraujo, Teresa Mascaren-has, Clarina Vaz, ani 92 vor-sam pirayechi Rosa Faleiro.

Randpi, bhurgim pallpi,ghoramni kam korpi tox-ench xikxok ani nogorpa-liken kam korpi, tanchougddas kela ani tanchea ka-mak vollkhun ghetlamhunn ojapit zalim. Hea

ostorem modem xrextt na-grik chodd promannan asatani tatunlim kaim zannam,svota tanchim kamam ko-run azun meren somazachiseva kortat.

Adriel Alvares-a boraborPobre Gomes, MagdalenaPinto an adle Loutolim-cheSarpanch QuintilianoFaleiro tankam hea ostore-ank bhett diunk gelole.

‘Nirbhaya’-cho Amerikek bhovman

WASHINGTON: Bharotan anisonsarbhor ‘Nirbhaya’ (fearless)mhunn pacharunk ailolem, 23 vor-

sanchem ‘physiotherapy intern’,zacho Dezembran chaltea bosinzalolea bolatkara uparant zaitea

zageancher nixedh disonk ailolo,taka mornnauprant ‘InternationalWomen of Courage’ hea puroskaravorvim bhovman korunk ailem.

“Tache dhaddxen (bravery)xenkddeamni ostorenk anidadleank sadho sonddex gheunfuddem yevunk prernna dili. Osleot’teachar zata tednam dusrea vat-ten polloupachem nhoi. Jim bollipoddlolim jiyetat tancher koslechkhot (stigma) aschem nhoi,” ‘USSecretary of State, John Kerry-n,sonvsarbhorchea ostorenk ‘Inter-national Women of CourageAward’-achea kariavolli vellar san-glem.

Tea tornattea dhaddxi cheddvakmornnauprantcho puroskar bhet-toilo. Tiche familintle vangddi tekariavollin hajir nasle. ‘Indian Am-bassador to the US’, Nirupama Rao

hea kariavollik hajir asli. Kari-avollin her att (8) zannank hopuroskar diunk ailo.

Kariavollin hajir aslolea sogl-leank ‘Nirbhaya’ pasot kaim vellogeponn pallunk ubim raunk,Kerry-n vinovnni keli, zachem tan-nen “dhaddxi, doyall ani nirbhoy”mhunn vornnon kelem.

“Nirbhaya-chem zhuz taka jivemdovorta. Bharotan toxench son-vsarachea her dusrea bhagamniostore add oteachear thambounk,nit mellchea pasot dhaddosdakhoun, lokank ektthaim kam ko-runk prernna dili, ani khontibhoritzaum, ami Nirbhaya-k vixex dhad-dosachi ostori mhunn, tacheamornnauprant, ticho bhovman ko-rtanv,” Kerry-n mhunnlem. Hekariavollik Michelle Obama-i hajirasli.

Ostorencher zatolea ot’tyachara virudhBharata-k adhar diunk Amerika toyar

WASHINGTON: 23 vorsachea cheddvacher Dil’li-n zaleleabolatkarak ani uprant tachea mornnak, ani hea vixim kainchnirnnoy gheunk nam haka lagon Bharatachem nanv ibaddzalam. Ameriken, sogleo sonstheo jeo ostore add ot’tyacharavirudh kam kortat tankam adhar diunk bhasaila.

“Amcho ‘goal’ mhunnlear, zanv tem Bharatan vo her dus-rea zagear, somajik vo khasgi sonstheo jeo ostere add ot’ty-achara virudh kam kortat tankam adhar divop,” oxemAmerikechea Rajki Khateachea Victoria Nuland hannen san-glem.

Amerikecho sorkar sonvsarbhor ostorenchea add zateleot’tyachar tallpak/unne korpak vavurtat ani osoch vaurchalu dovortele, oxem Dil’li bolatkarak bolli poddlelea viximpotrakaracho zobab ditanam sanglem.

“Amche lagim zaite karya asat, dhorun Bharatan somajik

xikxonn – NGO’s ank tenko di-upi, je ot’tyacharak bolli pod-dlelea bailank adhar ditat”oxem-i sanglem.

“Ani amchea pordexi yev-zonnencho jea-jea zageancherprosn uprastat thoim aspavastolo, vaitt noxib mhunnlearsonvsarbhor vaitt ghoddukoghoddtat, amchea desan legit,” oxem-i Nuland hannen san-glem.

“Amcho mukhel nem mhunnlear, zor tem Bharatak zaumvo her zagear, somajik ani khasgi sonstheo jeo ostorencherzatelea ot’tyachara add zhuztat tanchi ghottay vaddounkadhar divop,” oxem tinnen porgottlem.

PONNJE (AAP): Ostoreo provasa vellar zaite tras sonstat te chaluch astana poryant,tanchea pasot ‘bus’-imni provas surokxit korpachea asvasonnacher sorkar sovkasayenfuddem veta.

Gõy sorkaran ostorencho provas ixttagoticho korchea khatir Dil’lin zalelea bolatkarauprant kãy kollovnneo diloleo, zatun ostorem pasot rakhiv boskeo (reserved seats)vaddoupache hem-i asvasonn aslem. Rajyan sumar 1,400 khasgi ‘bus’-i ani 380 ‘KadambaTransport Corporation’-cheo ‘bus’-i asat.

Yeradari Khatem (Transport Department) ostoream khatir rakhiv boskeovadoupachea, ‘CCTV cameras’ ani ‘Global Positioning System (GPS)’ bosoupachea, ‘con-ductor’ ani ‘drivers’-ank ‘ID card’-am diupachea ani her gorjechi mahiti ‘bus’-imni ghal-pachea kaman fattim asat, mhunn Yeradari Sonchalok (Director of Transport) ArunDessai-an sanglem.

Trasan sampoddlolea ostoreank adhar diunchea khatir sogllea pulis chovkencher24x7 ‘helpdesk’ ani 1091 ho ‘helpline number’, sumar dedd mhoineam uprant sorkaransurvat kelea.

Punn provas korpi ostoreank anik chodd kãy sudharonna disonk yena, ani adimchechporim ostoreank zaite tras sonsche poddtat.

Rakhiv boskeancher fokt ostoreoch bostat hache vixim khatri gheunchea khatir, ‘bus’-incher ‘surprise checks’ ghoddoun yetole, toxench hem karya vevharan ghalpi zomeancho(enforcement teams) ankddo vaddounk yetolo mhunn Sonchalokan ukttailem.

Yeradari (transport) ostore-ixttagotichi azun zaunk na

PONNJE (AAP): Gõyak êkobhimanacho khinn kiteaknamnechem ‘soprano’ Pa-

tricia Rosario, poilem Gõy-chem NRI, hika mohotva-cho ‘Pravasi Bharatiya Sam-man Award 2013’, 11veaNRI puroskar dobajean di-unk ailo.

Dr Wilfred Mesquita,‘Commissioner for NRI Af-fairs’ hachea fuddara khalsomitin, 15 namnecheaNRIs/PIOs zatun Gõycheamullachem (origin) vegveg-llea vevsayant vavurpi asle,tatuntlean Rosario hichemnanv venchun kaddlem.

Rosario hicho avoy-ba-paycho mull ganv Assagao,

mat ticho zolm Mumbai za-lolo, zoim tinnen zaiteospordheo jikleo zaka lagontinnen ‘Guildhall School ofMusic & Drama’ hatunproves gheun ‘xastriya son-git’ proxikxonn Opera-n So-prano mhunn gitam mhun-non kelem.

Toxench tika ‘Royal Col-lege of Music’ hachi ‘Fellow’mhunn dorzo mellpachoasa. Raxtriya ani ontor’rax-triya kolakar Sir ThomasBeecham, Pasblo Casals, Ar-tur Rubninstein, ArturoToscanini ani Zubin Mehta

hanka hi ‘Fellowship’ mel-l’leli asa. Hatun Rosario hi-hem-i nanv samil zatele.

Hea dobajeak NRI Com-missioner, Dr. WilfredMesquita, odhyokx, U.D. Ka-mat ani sochiv, MathewSamuels hajir aslele.

Hea puroskarak je lok yo-gya asat tatun ‘Non Resi-dent Indian’, ‘Person of In-dian Origin’ vo ‘NonResident Indians’amnicholoileli sonstha vo ‘Per-sons of Indian Origin’ zan-nin moladik yogdan dilamte yetat

Poili ‘Goan Woman NRI of the Year’

2BHK Apartment for rent inPorvorim along NH17, nearDamian De Goa. Ideal for resi-dence or an office.:9049909930/ 9850460578

Available 1BHK on rent atSanta-Cruz. Contact:9822139129

Wanted for rent 2 &3 bhk Villas& Bungalows, Apartments (pri-vate /gated complex) (fur-nished / unfurnished) inSaligao, Arpora- Nagoa ,Calangute, Nerul, Candolim,Parra, Aldona, Bastora, Baga,Porvorim for our clients. Stan-ley 9823927304.www.owners-goa.com.

Wanted Apartments, rooms,studios, flats in a budget of3000/- to 7000/- for families &individuals in Margao, Panjim& Vasco for long-term rentalsfor our Clients. Stanley09823927304 www.owners-goa.com (INT)

To buy Pistols, Revolvers, Ri-fles contact Authorised DealerGirish Sardessai 9422062626.We also Buy, Repair, Refurbishall firearms. GA100052573

Miya Ali Bhai –all India masterking gold medalist with in21hour you will get satisfactionto your any problem relivefrom love affairs solving prob-lem of wife husband.Vashikaran black magic spe-cialist by god bless definitely Iwill not loose your trust con-tact- 09718431492 (WN)

Free advice all critical prob-lem, love, business, marriage,job , divorce, 100% solved, byjoytish/ tantra, shababa (maladMumbai):- 09930818602 (WN)

Get 20% discount on Avonproducts call 9545223255

We do personal loans forsalaried / business people withno guarantor / security. Call:9403880839 (VP)

Wealth Creation oppurtunity.Returns risk free guarantee in-vest Rs.100,000/- get back(P+P) Rs.15000/- (per month)Goan based company, GovtRegd. Call Mr.Desouza.8975093556. GA100052909

All types of Washing ma-chines, Refrigerators & AC’sRepair, service & Instalation9158059867, 9823665273. (GA100052022)

We construct Houses/ Bunga-lows with all Govt. licenses ap-provals and Bank loans. Ourturnkey rates for Houses Rs.12,500/m2 and Bungalows15,000/m2 with 5 years mainte-nance warranty. Require Landin Goa Agricultural /Orchids/Settlement for outright pur-chase /Joint Venture Call:8698641651. Cement & metalcraft (BS)

Visa Extension upto 5 years,Convert Visa Type, Overstay,Exit permission PIO/ OCI underlegal guidance 9637169333/9823023446/ [email protected],www.visasolutionsgoa.in (ANC)

Tango Argentino dancingclasses every Friday 5- 6pm inCandolim. Contact:9226226625, 9372269755/9422438424 (EL52868)

Hindi/ Konkani Tuitions forStd. IX & X. 1/4/13 to 31/3/14. Ad-missions at Computer Matrix,Shop 3, Atria Building, nearcourt, Altinho- Mapusa.9767542894 (AKS)

“The Trix” specially for wed-dings, playing mouth organ,besides Violin. Female singer.Special offers. Choose yourwedding special. 2790607/9422057161 (CM)

Wanted Electric Transformerof 500 kva for immediate pur-chase. Contact: 9823016993 (DG)

Meet Goan Females and MalesWorldwide for Marriage. Reg-ister on Website www.peo-pletable.com Call:9049350366 (BS)

Health check up and AyurvedicTreatment by Nadi Pariksha.Dr. Abhishek Mishra from ShriShri Ayurveda Bangalore.13th– 19th March at Margao,Panaji, Mapusa & Vasco. Forappointments call:9921056455 (ANC)

Psoriasis treatment availableat Vedankur Ayurveda Clinic,opp. ITI, Borda, Margao. Con-tact 9665026045 /9922267012.Please take prior appoint-ments (INT)

Owner living abroad, for im-mediate sale, Blackberry 70008months, Nokia C2 3000, Lava3500. Contact 8806899494 (EL52916)

launch laser A4/ legal copierwith print scan copy cost @25paise exchange old for newcall Telematics 2224811/9326100211 (ADZ)

Wanted Scrap Monitor= 600.CPU 200, UPS 200, Printer 100,LCD, Laptop, AC, Inverter bat-tery, fridge, two wheeler, fourwheeler. Contact: 8390956275

(PR)

Sale fender American stan-dard Stratocaster original gui-tar with original fender hardcase (maple finish) contact7507369545/ 9552933009 (CST)

Takamine Acoustic Guitar EG350C for 35,000 Korean makewith case. Laney CX15 A 300Wactive Loudspeaker forRs.30,000 with mike ownergoing abroad. Contact 2445011

Prayer Tower: For any of yourprayer needs call/ SMS us atour 24 hours prayer lines @9422441389/ 9422441387 oremail us your request [email protected] (ADT)

Pure breed Doberman pupsfor sale, smart & intelligent,parents can be seen. Contact:9975154287 (CM)

Shops available for sale in theheart of quepem, road facingadmeasuring 28 and 31 sqmtseach with double height andample parking contact9890693360 (EM)

4 BHK individual bungalow forsale near multipurpose Borda,behind Suzuki Showroom.Contact 9175556777. Brokersexcuse (CST)

350sqm plot 200m away fromthe river rate 21 lakhs not ne-gotiable contact 9325252851 (CST)

Urgently wanted 2 BHK Flat inCaranzalem or proper Por-vorim in a gated Complex.Contact 2272654, 9850386578

(MCD0

Wanted Maid to do housework at Assagao Badem. Con-tact 9822384032

Wanted Smart /intelligentboys/ Girls for office workMonthly earn 9,000- 12000qualification 8- 15th outsidersfood /Accommodation freeContact Ponda. 8857004778/9545475732 (SU)

Wanted Allrounder Cook, Chi-nese Cook, Kitchen Helper forShack at Varca. Contact:9822384748 (CM)

Experienced Waiters, Dish-washers @ 6000/-, wanted ur-gently for Reputed RestaurantMargao, free Food/Accomoda-tion, Sunday off, individualtips, Contact: 2710505 (BS)

Urgently Wanted Driver for anIT Company in Nuvem. Call9011025118 for interview (CM)

eded urgently full time house-maid to care only for baby. At-tractive salary offered contact9545206179 (CST)

Wanted Computer HardwareEngineer (Male). Hardwaretroubleshooting, Networking.Experienced preferred. 2wheeler license necessary.Around Margao preferred.Contact: 9823335343 (ANC)

Wanted a Driver with badgeto drive a tourist taxi in SouthGoa. Contact: 9657959834. (CM)

Wanted 1) Female AccountsAssistant at Miramar Gradu-ate/ XII. Contact: 98236779482) Salesman to book orders.Contact: 9823156409. GA100052834

Wanted housemaid to workfor a goan family in Dubai con-tact 9850454132 (CST)

Wanted Freshers immediatelyfor MNC 12th above, start10,000/- to 12,000/-. Accommo-dation available. Ph.:09545005675. (CM)

Wanted Office Boy, Waiters,Bar Helper, Dishwasher, Goan,Indian-Chinese-Tandoor All-rounder Cook. Apply person-ally to “Longuinhos Bar &Restaurant – Margao”. (CM)

Wanted urgently Tailors & As-sistants for shop in Margao.Call: 2700378. (CM)

Bar and Restaurent at Vernarequire Indian/Chinese cook,Dishwasher. contact8862033631

Lumo Victa DI A/C for Sale,Taxi, silver colour with validpermit, model September2009, single owner. Call:9764675999 (Margao) (BS)

Nri Zen lx 2001 White45248km 20km/ltr. brandnewtyre music excellent condition9326811763 (REB)

1942 Jeep, original condition.Rs. 5.75 Lakhs. Contact:9096288646 (BS)

Altis 2010 Automatic and Altis2008 manual both petrol, sin-gle owner driven. Call8805369896. GA100052980

Matiz 2001 model, AC,Rs.35,000 negotiable. Contact:9923044525 (CM)

anted second hand HondaDeo, Activa or Pleasure be-tween two and three yearsold, in good conditions. Con-tact: 2280026/ 9764358088.

Wanted bolero SLX contact9404432489 (CST)

Wanted Innova, Bolero, Scor-pio, quails, Safari, Tavera, I10,I20, Figo, Fiesta, Swift, Dzire,indigo, santro. Any other carsetc. from owners only:9881932991 (PR)

Wanted scrap cars for (800 Rs.11000/-) (Sumo, Siyara Rs.23000/-). (Corsa, Ickon,Santro, Indica, Accent 20000/-). Esteem, Zen, Matiz, Uno Rs.15000/- 9158743649 (PR)

Wanted Activa / Dio / SuzukiAccess, Splendor, Rajdoot.Any model. Cash payment,quick finalization. 8551061684.

(PR)

Prime plot,450sq meters, ballicotto,near n-jal factory,fullyb o u n d e d , s e t t l e m e n tzone,serene ambience contact9860358959, 9767424850.

Villas for Sale in Aldona &Moira with private land & com-plex amenities. Stanley9823927304. www.owners-goa.com

FLAT FOR SALE prime loca-tion,near bhatiker highs c h o o l , g o g o l , h o u s i n gboard,margao goa,fully fur-nishd,flat area 50 sq meters,no brokers please contactowner on 982387880

Fibreglass items manufac-tured as per drawing/ sample.Stretchers for sale for safety atsea. (floating boat house & frpfloats for swimming pools andwater fountains manufacturedin fibreglass). Call 9821595505,email : [email protected]

(SH)

Alliance invited for a RC Bach-elor age 38yrs based in the UKand presently on a short holi-day in Goa, from RC spinsterbelow 33yrs. Contact :9850386578,2272654 (MCD)

New launch laser A4/ legalcopier with print scan copycost @25 paise exchange oldfor new call Telematics2224811/ 9326100211 (ADZ)

Wanted urgently Indian Cook,Asst. Cook, Waiters. Contactpersonally RadhakrishnaRestaurant near KTC Bus-stand, Madel, Margao – Goa.0832-2705353 (CM)

(Air/ Ground Hostess) for In-ternational Airlines. Females(HSC). Mail your resume tog h a . i n d i a @ g m a i l . c o m(Grooming/ training started)Freshers only. (9029001292). GA100052701

Alto 2005 Model, 60,000kmLxi, Black colour, Price140,000/-, Alto 2007 model71000km Lxi, Black colour160,000/- PW, PS. Contact:9158108426, 7387963173. (KK)

Page 5: 16 March Amcho Avaz

5Rajkaronn

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

NOVI DIL’LI: Kongrespokx ek valloi (white ants)koxi hea desantposorlea.Eke kodden takasompoupacho proitn kelozalear to dusre koddenposorta. Hi valloi nopoit ko-rpachi asa zalear, BharatiyaJanata Pokxachea vau-rpeamni khup gam (sweat)golloucho poddttolo, oxemavhan BJP-icho fuddari aniGujrat rajyacho mukhelmontri Narendra Modi han-nem kelam.Bharatiya JanataPokxachea raxttriya porixo-dent dusrea ani xevottacheadisa to uloylo. Tannem Prod-han Montri haka ‘nightwatchman’ mhonn pacharloani tacher apleauloupantlean bhorpur ttikakeli.

Modi hannem kongrespokx ani Gandhighorabeacher apleauloupantlean for kaddlo.Tannem mhonnllem ki, Kon-gres sorkar hem BJP vau-rpeam samkar ek mottenchavhan zaun asa. Gorib-anchea gharamni chul pet-tona hachi mahiti porian

Kongres sorkarak na, oxemModin mhonnllem. Kongrespokxachea fuddarponnakhala des fuddem vochpakxokchona. Desak svotontraymell’lea uprant tin doxkammeren panchayat raj temsonsod meren hea pokxan

aplo bavtto uboilo, punn Is-rael, Korea, China sarke desBharat desa poros fuddempavle.

Kongres pokxan kednachdesachea vikasachem kamkorunk na.Fokt ekefamiliche suartha khatir de-

sak chepun dovrop hi Kon-gres pokxachi poromporazaun gelea.Kongesan sogl-lech vattamni desachi vattlaylea, oso arop Modi han-nem kelo. Kongres pokxachiodheokx Sonia Gandhihicher ttika kortana tannemmhonnllem, tinnemvenchunn kaddloleasomitichea vangddeank pol-leyat. Sitaram Kesri hakaKongres pokxachemodheokxponn dilem, punnek ‘night watchman’ zaloleaporim tacho vaur aslo. Up-rant Kesri haka kaddun Kon-gres pokxantlo bhair xevttilo

ani apunn svota pokxachiodheox zali.

Desant aslolea herkhoincheach pokxant osletorecho karbhar polleupakmellchona. Tea uprant de-sant Prodhan Montrivenchun kaddpacho vell ailotedna, tannim oslea mon’xakhea poda khatir venchunkaddlo zo he Gandhi familikani tim sangtat toxem kamkorpak toyar asa. Svota

Prodhan Montri hea nateanto desa khatir kainch korunkxokona.Taka ‘National Advi-sory Committee’ho sol’logheuncho poddtta. NAC xi-vay Kongres pokxachemkainch cholona. Zo konn heapokxak bhirant dakhoita,taka rajkaronnantlosasnnank kabar korunk hopokx fattim fuddem pollen,oxem Modi hannemhajirasloleank sanglem.

PONNJE: Raxttrvadi pokxachi yuti (alliance) Kon-gres pokxa kodde Dil’lint ani Gõyantui asa.Takalagon lok sabha venchnnukancho Ut’tor Gõycho zagoRaxttrvadi Kongres pokxakuch mellttolo.Ani amchoumedvar jerul jikhon yetolo, oxe torecho axavadRaxttrvadi Kongres pokxacho Sawantwadicho amdarani NCP-icho karbhari Deepak Kesarkar hannem ugt-tailo.

NCP hanche Ponnjeche kocherint ghetlole potrkarporixodent Kesarkar hannem vaurpi somitintleavangddeanchim kaim nanvam jahir kelim. Hea vellarNCP-chea Gõy fantteacho odheokx NilkanthHalarnkar, Jose Phillip D’soouza, Yuri Alemao aniher mez-karbhari hajir asle.

Trajan D’mello haka Raxttrvadicho mukhel pro-vokto (spokes person) mhonn nemnnuk zalea. Adv.Avinash Bhonsle haka NCP Gõy fantteacho sor-chit-tnis mhonn jahir kela. Ut’tor ani Dokxinn GõycheaNCP-chea mukhel fuddareanchim nanvam hea vellarjahir keleant. Ut’tor Gõyant Ashish Shirodkar aniPrakash Kalangutkar zalear Dokxinn Gõyant FrancisAlmeida ani Yusuf Khan hanchi nemnnuk zalea.

Raxttrvadi pokx Gõyank lagu zatole proxn sod-doupa khatir sodanch proitnant asa. Fattlea kaimdisanchea kallant Raxttrvadi pokxan Tillari udkachoani minam khonnincho proxn hatant ghetla. Hakalagon lok sobha venchnnukamni NCP-icho umedvarvenchun yeupachi khupuch khatri asa oso visvasamdar Deepak Kesarkar hannem ugttaylo.

Lok sobha venchnnukancho umedvar jahir korpakhatir he pavtt Raxttrvadi pokxak uxir zanvcho na.Vego-veg ami umedvar jahir kortole oxem Kesarkarhannem sanglem. Gõyant Raxttrvadi pokx mozbutkorpa khatir sod’deak vaur chalu kelolo asa. Gõycheacheallisui motdar songhamni ‘block’ somiteosthapon kortole. Raxttrvadi pokxache Gõyant 28hozar vangddi asat. He vangddi atam vaddoupantyetole, oxem Nilkanth Halarnkar hannemmhonnllem.

Ut’tor Gõycho zagoRaxttrvadikuch

Vidrohi (rebels) rajkarnneank Kongrespokxant proves na – Rahul Gandhi

Modi mhonnge sorop ani vinchu:KongresModi hannem Kongres pokxacher ani Gandhifamilicher oxi ugddeponnim ttika keloleanKongres pokxache fuddari khupuchchallovle.Manishankar Aiyar hannem Modihaka sorop ani venchu (scorpion) osopacharlo.Rajiv Shukla hannem Modi haka dontonddamchem rajkaronn korta oxemmhonnllem.BJP pokxa bhitor sodanch sunnim-mazram sarkim kestanvam astat oxem mhonnon BJP-ik eketorechem avhanuch kelem.Modin Kongres pokxacher ttika korcheadim tancho Prodhan Montri zaupacho konn umedvar astolohachem nanv jahir korchem, oxm Aiyar hannem mhonnllem.Prodhan Montreachea podak lagon BJP pokxant atam thavnuchkestanvam suru zaupak lagleant, oxem tannem sanglem.

Pranab Mukherjik Prodhan Montrikiteak korunk na?Modi hannem soglleankuch ojapbhorit korpasarki Raxttrpoti Pranab Mukherji hachi tonddvollo sor stuti keli punn teach barabor Kongrespokxachi bhorpur ttika keli.Modin mhonnllem,mhojea pokxache vichar kitem asat hachimhaka khorbor na.Punn Dr. Manmohan Singhhachea zagear Pranab Mukherji ProdhanMontri zalolo zalear desachi sthiti itlibigddonk pavchi nasli.Punn Pranab Mukherji Prodhan Montri zalolozalear Kongresachea fuddariponnachem kitem zaupachem? Osoproxn tannem Sonia ani Rahul Gandhi hanchim nanvam ghenastanakelo.Pranab da Prodhan Montri zalolo zalear desachi khupuchvatten progoti zatoli asli.Pranab Mukherji haka desachemrajkaronn ani somazkoronn hachi puray zannvikai asa.Kongresachiporompora polleli zalear, Gandhi ghoranneam kodde zancholagincho sombhond asa tech desache Prodhan Montri zaleat.AtalBehari Vajpayee ho Bharatacho Prodhan Montri aslo, tannem ekadesacho Prodhan Montri koso aspak zai hachem udharonnsoglleank ghalun dilem.

Kongresachea ‘family raj’-an des buddoilo-Modi

Mumboi: Vidrohi (rebels),zannim pokx soddun nemloleaumedvaram add venchnnukekube raule, tankam pokxan bhi-tor yevunk anik dar ukttem as-chem nam, mhunn Congress-che Up-Odheokx RahulGandhi-n xittkavnni dili, karannto hi tanchea pokxachi adli son-voy bondh korunk sodta.

Mumboi vattharantlea pokx-achea fuddaream ani karyako-rteam lagim Congress-che Up-Odheokx zaloleak RahulGandhi-chi poili bhasabhas asli.Tankam mellpak yevpachemkarann mhunnlear, tanche mo-dem folladik bhasabhas zauntatuntlean songottnnechovevhar bore pod’dotin zaunkkaim nem (rules) ghoddun had-dunk yenvche mhunn ailolo,mhunn sanglem.

Tannen sanglem ki to vidro-hink pokxan portun ghe-upacheo adleo pod’doti kaddunuddoitolo mhunn sanglem.“Adim tanchea pasot daram uk-ttim astalim. Punn atam toxem

zaunchem nam,” oxem tannenbosken ulovop kelam mhunnaikonk ailem.

“He nem mhojer toxench herdusrea pokxacheavangddeancher lagu zatole,” anilokamkhatir boro vavr kor-peank rajki karyamni fuddemhaddpachem tachem lokx as-tolem mhunn spoxtt kelem.

Rahul-an oxem-i sanglem kiMumboi Congress Odheokx-achea nemnnukecho mud’do zoadlea eka vorsa-saun thambearasa to beginuch suttavo korunkfuddem sortolo mhunnsanglam. Adle Mumboi Con-gress fantteache odheokx Kri-pashankar Singh-an rajinamodiloleak, to fantto fuddari nas-tana cholta. KripashankarSingh-acher bhroxttachar som-bondit aropacher karvaycholtolea karannak lagon ani ge-lea vorsa Nogorpalika venchn-nuken pokxachi har zaloleakarannak lagon tannen ho raji-namo dilolo.

Pokxachea sutramni dilolea

mahiti pormonnem Mum-boichea 6 jil’leam modlea xrexttkhasdaram modleazhogddeank lagon odheokxnempachea prokriyen kollav(delay) zala.

Maharashtra rajyacheazaitea bhagamni duxkoll(drought) disonk yeta aslolean,tannen Congress karyako-rteank pokxache yontranchovapor korunk gorjevontankzata tea bhaxen adhar diunkmagnnim keli.

“Amkam Congress-chea adorxtotvan lagim chittkon raupachi

goroz ani toxem kelearuch yesamchench zatolem mhunnRahul Gandhin khatri dili.

Boskek hajir asloleamni, nan-vlipovnnechea ottir (conditionof anonymity), sanglem ki Rahulvegvegllea kocherintleakaryakorteank mell’lo anisongottnnenchea ani rajyasorkarachea vevhara sombondittanchem mot (views) aikonghetlem.

“Rahul-an Mukhel MontriPrithviraj Chavan, MohanPrakash (rajyacho ‘AICC in-charge’) ani Manikrao Thakre(rajyachea fantteacho mukheli)hanche lagim pokxachekaryakorteanchi hajiri nastanamell’lo. Karyakorteamni Cha-van-achea pokxacho vevharcholoupachea pod’doti viximkagall (complaint) manddli anioxem-i sanglem ki Mukhel Mon-tri-n azun meren zaitea rajya-choloupi sonsthemni ani mond-dolamni venchnnuko korunknam mhunn sanglem,” oxem ekasutra pormonnem kollon ailam.

Bhroxttachar hea utra-cho orth eka Inglez sobd-koxant iskuttaila tea por-monnem, bhroxttacharmhonnge ek mhellem,monisponnanchea totvamani mul’leam add, bekay-dexir ani onit rupachemkortub zaun asa. Bharatdesak ho zo bhroxttacharutracho orth dila, to sogl-leach mollancher laguzata. Karann, hea desantasloli somajik vevostha,dhormik, proxason, xikx-onn, bholayki, arthkoronnsarkea mhotvacheam mol-lacher khoim na khoim,thoddo vo odhik proman-nan bhroxttachar choltamhonnpachem nodrekpoddtta.

Bhorxttachar hi ek oslimarekar kidd, ji sarkinchmullak lagloli asa, ani tichorontto ak’kea angantposorla ani pennem korun

asa. Bharotant oxemkhoynchench moll na,zanv tem magir somajik,rajki adi, zhoim hi bhroxt-tacharachi kidd rigleli na.Bhroxttachar korpeankani tantunt bolli pod-dpeank tachi itli sonvoyzalea ki, dor eka mon’xakbhroxttachar ho tache dis-potte jinnecho ek khasbhag zaun poddla.

Lonch (bribe) ani bhrox-ttachar 1947 vorsa uprantkhupuch vaddlo. Desachesvotontraye uprant hanga-sor lokxai ani udheog vad-donk lagle. Hea ud-heogank porvanekaddpachi pod’dot, tan-tunt gunthovnnuk keloloduddu, aiyat ani niryat heosoglleo gozaleo utpn’n za-lolean, bhroxttachar vad-dik lagpak ut’tejon mel-l’lem. Hea vixim khupxekoddok kayde vevharant

haddun pollele, punnbhroxttachar nanvacheahea soitana samkar tekiteakuch upeogak pod-dlenant.

Bhrottachar ho vivid ru-pancho asta. Transper-ancy International Indiahe sonvthen hea vixoy-acher ek obheas kelo tea

pormonnem, tankam 50%onnbhou mell’la tea por-monnem, ek sorkari nokrimelloupa khatir monissoglleam von poylo favormartana lonch dita aninokri melloupa khatir addmargantlean duddu dita.

Bhroxttachara add khasoxem kainch korunk zaina

l Bhroxttachar mulla soytnopoyt korunk son-vsarantlea khoincheachdesa kodde ghoddonk na,ani Bharota koddeim temghoddchemna. Mon’x-anchi rochnunk ani chin-top veg-veglle torechemaslolean, sonvsarant bore-i monis asat, toxech vait-tuy monis asat. Kednayamkam melltat te boremonis egdomuch choddmellttat, ani kedna-kednavaittuy monis choddmellttat.l Kaim mon’xamni bhrox-ttachar hi ek apli khaxelisonskruti mhonn apn-naun ghetlea, taka lagonhe monis vochot thoim titanchea sangatak asta.Kaydeachea margantleanji tankam yenneavoll yeta,ti tankam pavona vo tan-tunt te khoxi asonant anihaka lagon chodd duddu

komaun apleo khasgigorzo bhagounche khatiraddvo marg apnnaytat.l Amchea desant koslim-ikama korun ghevpachimasat zalea tim sompe-ponni zanant. Tuka hea votea mon’xak lonch divchipoddta. Lonch dina zaleartim addkollun urtat, vo za-upak uxir lagta taka lagonmagir bhroxttacharachozolm zata.l Bhroxttachar tedna anito meren vaddot astolo zomeren lonch divpi monisti khoxe monan ditole aniti gheupi monis khoxemonan ghetole. Zanv temagir soroll vo add mar-gantlean.l Bhroxttachar ho survektoklent sizta ani to dhen-von magir paimacgea bot-tam meren pavta.l Bhou sonkhen aslolo lokho oxikxit ani gorib

aslolean bhroxttachar ko-runk odik mekllik anisompepnnam favo zata.

Thoddem-bhov ko-

runk zata

l Mark Twain hannemmhonnon dovorlam.Bhroxttachar mhonnge ekhovaman (weather)koxem zache vixim sogl-lech zanna astat, punnkonnach lagim kainch ko-runk zaina. Punn, Khatren,hovamana pasun surokxamelloupak zoxem amithoddo tori upay ghetat,tech porim bhroxttacharapasun mekllim zaunk am-chean zaitench korunkzata. Haka lagon amkambhousachem (public) lokmot gheun bhroxttacharkorpeank osohokar diu-pak uskauche poddttole.l Desant vosteli gunean-vanchi niti-vevostha,

hacho amkam sogl-leankuch onnbhou asa. Hiniti vevostha pardorxokvo asar-pasar dista toslikorunk zai. Hantun asleliguneanvan buddlelisod’deachi vevostha nat-tak korun kaddpachigoroz asa.l Desant ostitvant aslolekayde anikuy koddokzaunk zai je udexim lonchdivpeak ani lonch ghe-upeak ek sarki kheast favozaunk zay.

Bharat desantlea na-grikamni ap-aplea somazabhitor aslolo somajik anidhormik ekchar mozbutkorun, toxench eka-mekachea hatant hatghalun ekvottan vaur koritzalear, bhorxttachar nan-vachi pidda ji sod’deak so-mazak pokorta, ti nopoitkorun uddoupak amkammatuy vell lagchona.

Bhroxttachar noxtt korunk - Upay asa vo na?

Sorkaran hacher lokx ghalchem…

Gõyant sod’deak ‘mining’vevsay bond asa.Ho vevsay bondaslo toruy hea vevsayachi cheo-rcha soglleak chalu asa.’Mining’vevsayachi cheorcha zaina osoekui dis vochona.Hea ‘mining’vevsayak lagon poryavoronnvibadd zaun soglleakuch pro-duxonn vaddlolean, somazantvaurpi ani somazachem borembit polleupeamni taka virodh ko-rtoch, tacher choukoxi korunksorkarak ek Aiyog (commission)nemchem poddlem.Hea Aiyogandilolea aplea avhala pormonnemminam khonnincheadhoniyanchim bekaidexirpon-nam ani fottingponnamugddapim zalim.

Hea bekaydexir ‘mining’vevsaya vixim ‘Goa foundation’hi sonvstha ani poryavoronnmogeanchem zhuz sodanchchalu aslem. Niti-sobhen diloleaadexak lagonuch sod’deakGõyant ho vevsay puray torenbond asa.Ho vevsay bondaslolean barjinche dhoni,ttrokanche dhoni, kamdar aniher vevsayai korpi khupuch dud-dvanche oddchonnenk sampod-dleat.

Khonnim bhagamni aslolimhottelam, khannavolleo, gerejeoani bazaar-petteo giraik na zaunsarkeoch thonddavleat. Hakalagon ho bond aslolo ‘mining’vevsay veginuch suru zanvchooxi hea sogott lokachi magnniasa.Hi magnni xarti pavoupa

khatir ho lok morcha, dharnna,andolanam ani jahir sobhagheun aplo avaz utthoitat.’Min-ing’ vevsay suru aslo, tedna tobond korcho oxem poryavoronmogi magnni kortale. Atam tosuru korcho oxi magnni lokamkoddlean zaupak laglea.

Hea ‘mining’ proxnak lagonsod’deak oddchonneank sam-poddlolo lok ani poryavoronnvadeam modem sobdanchemzhuz pettlam. Ani jedna-jednaporyavoronn mogiyancheo hea‘mining’ vixoyacher boska zatat,tedna thoim ani tea zagear heoddchonneank sampoddlole lokvochon addkolloeo nirmann ko-rtat ani dumxannam ghaltat.Tanchea mota pormonnemporyavoronn vadeank lagon ho‘mining’ vevsay bond poddla.

Oxe toren poryavoronn mogiani oddchonneank sam-poddlolea loka modem zhuz up-rasta, tedna kaido ani suvevos-thecho (law and order) proxnuprasta. Poristhiti niyontronnakhala haddpak pulisankkhupuch tras poddttat tem za-lench punn kaim pavtti poristhitikhupuch gombhir zata.Kaim disadim poryavoronn mogeamniani somajik vaurpeamni Mod-dganv xarant hea ‘mining’ vixoy-acher cheorcha korpak ek boskaghoddun haddloli.

Hi boska suru aslolea zagearho oddchonneank sampoddlololok auchit ailo ani khup torechim

dumxannam ghatlim. Porya-voronn mogyam virudh ho lokvhoddlean-vhoddlean naregazoupak laglo. Thoinchiporisthiti khupuch gombhir zalitoxench kaydo ani suvevosthe-cho proxn nirmann zalo.Pulisank hi poristhiti niyon-tronna khala haddpak khupuchkhottpott korchi poddli anikosloch goir-prokar ghoddpakpulisamni dilem na.

Punn jem kitem hea ‘mining’vixoyak lagon sod’deak chol’lamtem khupuch vaitt oxenchmhonnchem poddttolem.Sorkaran hacher lokx ghalpakzai. Poryavoronn mogyanchesurokxecho proxn nirmann zala.Dr. Claude Alvares, RameshGawas, Adv.Aires Rodriguessarkea poryavoronn mogyanchirakhonn sorkaran korpachigoroz asa. Tech porim anikuizaite poryavoronn mogi asatzache surokxe khatir sorkaranvichar korcho poddttolo.

Bekaidexir ‘mining’ vevsay-acher khup potrkara poryanboroitat. Tankam poryan hea‘mining’ vevsayak lagon odd-chonneank sampoddloleamkoddlean dhomkeo yetat. ‘Min-ing’ porot suru zalea xivay hiporisthiti koxich thamchina.Taka lagon Sorkaran hankamsurokxa dinvchi poddttolich,hantun il’loi dubau na. Amilokxay aslolea desant jiyetanv.Ani jedna eka desant lokxayvosleli asta, tedn hea lokxay mar-gan kosleim andolan korpakkonnacheanuch addaunk zaina.Punn hea lokxay margacho goir-faido kaddun khup zann somazghatki kortubam adhartat anisorbhonvtonnchi xanti anisovostkai vibaddttat.

Fokt sorkaranuch osleamgozalincher tabo dovorpak zata.Poristhiti hata bhair veche adimlagu zatolea sorkari yontron-namni hacher dhasti gheunchipoddttoli. Na tor faleam sokallimkosloy vhoddlo kauz ghoddlo za-lear Gõy rajyacher ek vhoddlemkallem khot poddttolem.l

Panchayatink, Jil’lo panchayatink chodd ‘funds’ zaiPONNJE: Panchayat ani Jil’lo panchay-

atink khorea orthan mozbut korpachemasa zalear, sorkaran tanche khatir svotontrnidhi (funds) divpachi tortud korunkzai.Toxench panchayatink mell’lole ghot-tnatmok odhikar (constitutional rights)tankam dilenant zalear, proxason iontron-nam apli zutti sarki pallinant mhonnpachikarvai korchi, oxem mot adlo khasdar Adv.Amrut Kansar hannem Gõy Vidhyapittantghoddun haddlolea eka xibirant porgottkelem.

Adv. Kansar hannem Panchayat neam1962 ani Panchayat kaide 1994 hanchoek-mekak sor zaupi gozalimcho addavoghetlo.Ho kaido koso ostitvant ailo ani totoiar korpak aplem kitlem yogdan aslemtachi mahiti hajir asloleank dili.1962 Pan-chayatichea neama (rules) pormonnem

panchayatichim kama panchayat korichnaslo, punn sorkar kortalo, oxem tannemaplea uloupantlean mhonnllem.

Dainik Herald hea potracho adhari som-padpi Suhas Belekar hannem hea xibirantPanchayat kaideacher ek nibondh (essay)vachun dakhoilo.Hea nibondhantlean tan-nem, panchayat kaido sod’deak Gõyant os-titvant asa, punn sorkar to vevharantghalina oxem sanglem.Panchayatintleosomiteo, duddvam aiyog, jil’lo niyojansomiteo eka-mekachea sohokaran vaurkori naslolean, ‘Panchayat Raj’ iesesvi za-upak addkolleo uprastat mhonnpachemtannem nodrek haddlem.

Prof. Seema Salgaokar hinnem ‘Pan-chayat raj ani tantunt bailamcho sohob-hag’ hea vixoyacher aplem uloupkelem.Aplea uloupantlean tinnem, 1997

tem 2012 vorsa hea kalla modekat zaloleapanchayat venchnnukamni bailamcho so-hobhag khupuch vaddla mhonnpachemugddapem kelem.Punn panchayatint aplovaur kortana, tankam khup torecheo odd-chonneo uprastat toxench kaim zageam-cher bailam sarpanch aslear tanche ghovtancho karbhar polletat oslo aplo svotachoonubhou sanglo.

Cajetan Rapoz hannem apleauloupantlean sod’deachem panchayati rajkoxe toren vhoir-vhoir veche suvater soklanisorpak laglam hem aplea uloupantleandakholl kelem. Siddhi Naik hinnem, pan-chayatint vaur korta astana koslea-kosleaprosnank fuddo korcho poddtta hacheruzvadd ghatlo. Hea xibirachem odheokx-ponn Dr. Rahul Tripathi hannemcholoilem.

Page 6: 16 March Amcho Avaz

6Vicharkhonn

“Tanger itleo moderacheo vostu asat,amgerui asunk zai. Tanchelagim donmotthari asat, amcheo tin tori asunkzai”. Oslim chintnam mon’xachea mo-nant ghollttat. Vicharancher vicharmon’xak sotaitat. Osleach vicharantmonis buddbudde kaddun aplenchhanxem korun gheta. “Dusreankuikitem-i borem korunk diuncho na aniapunnui kainch korcho na .” Osli vrut’ti(attitude) aiz monis gheun bosla oxemdista. Ek vadamekllem ani khuxalka-yechem jivit jiyetolo zalear dusreavangdda zateli chali-boli (interaction)khup gorjechi koxi dista. Punn aiz vad-dttea sompork sadhnanchea prob-havak lagun monis “apunn apnnakDev somestank” oslem dhoronngheun bosla. Dusreachem boreponnpolletana dolle dhampunk lagla. Osleporisthitintlo monis bhair sorpachigoroz upraslea.

Borea vostum vixim monis jen’na

chintunk op-yexi tharta ten’na mek-lleponn zoddil’lea boreak favo to akardiunk chukunk xokta. Mon’xache vaittvichar, amkam dusream vixim axil’lichukichi mahiti vaddounk xoktat. Mo-nis chint’ta tench uloita vo santthoundovorta. “Apunn sogllench zanna” hivrut’ti vaprun apli monachi faski rundkorche suvater dhampun dovorpacheyotn korta. Apleak kitem dista tenchpeleak bhogta mhunn manun gheunnhoikari bhavnancho gulam’ zal’leaporim vagunk lagta. Dusreancho dus-vas monant ballgun vavrop vo nosaykorop, hatuntleanuch khuxalkay zod-dunk sodta.

Dusreancho dusvas ballgun vonosay (jealousy) korun kitem-i boremghoddtta zalear borem asa. Apleakavoddttolea vixim aplo mog odhikmozbut zata zalear porva na. No-saiponn na korun ken’na ken’na ghov-bailechea mogant puray vadd zaunkboreak poddum ieta. Ami monismhunnttoch dusreanchi nosai vo dus-vas korop, hem amche sovem ghod-dum ieta. Punn hoch dusvas amchemodem aslole sombondh tuttounkxokta. Dusreancho dusvas monantballgun jievop hem sodanch boremnhoi.

Nosai bhitor sorun amchim kuttum-bam tuttun geleant. Aiz kuttumbantjiyetana, ekamekak asa toxinch manun

gheunk, dusvas addkholl zaunk lagla.Kuttumbacheach vangddeam mod-inch zor oslem vatavoronn asa zalear,somazant ani kitem borem ievpachivatt polleum ieta? Dusreancho dusvasamkam bhogsonnem divpant anighevpant amche vatter kantto kosoubo ravta. Khorem mhollear dusrean-cho dusvaz korpi monis apleach lagimaslolea vostuncho dusvas korta aniaplea lagcheo teo vostu vochot mhon-nun bhiyeta. Aplea lagim asloleo vostukoxei bhaxen samballpache yotn tachekoddlean zatat. Dusreanchegirestkayechi zaite favtti axa dhorunvavurta. Oslea mon’xa sovem atm-vis-vas unno asun aplea protispordhiank(rivals) bhiyeun dis kaddttat. Dusre-ancho dusvas korpiak svabhiman(self-esteem) komi asunk xokta. Osleamon’xacho tonddavelo dekhavo khux-alkay porgott’tta punn khorem rup ur-fattench asunk xokta. Osle poristhit-intle bhair sorunk zaina zaun khunpasun aiz monis korunk pavta.

Ami oslech poristhitint jieupachem?Ken’nach na ! Dusreancho dusvas ko-rpachem soddun diun ek khuxal jivitjiyetolo zalear amkam uktem monaslear khup borem.”Hanvunchvhoddlo” osli dusreank apleak lagimsorunk addkholli haddpi mon’xachivrut’ti umttaun bhair marpachi. Dusekitem sangtat tatunt kitem tori sot

asum ieta, hacher vichar kelear boremzavpachem. Uktea monan aple vichardusreank vanttun dusream koddlean-ui kitem tori gheum ieta. Dusreank so-danch dubhavachech nodren pol-loilem zalear amchech vaddik (growth) kitem-i tori unnem poddum ieta.

Amchea monachi faski rund korundusreancher thoddo tori visvasdovrun antorveoktigot sombondh(in- terpersonal relationship) am-cheamni mozbut korun ieta. Dusrealagchean ami novem kitem-i xikun,amche sombondh odhik mozbut ko-rpant vadd zaum ieta. Dusreanchodusvas soddun jivitant kitem-i boemapnnaitolom zalear amich khaltikaienvagchem poddttolem. Oslim muleamami apnnailim zalear amcho svabhi-man vaddun dusvas mhonntat tounno korum ieta.

Amkam dor ekleak sukhi jivitjiyelolem zai, mhunnttoch ami kitemtori novem dusream koddchean ghe-unchem poddttolem. Jivitant dusvasakzago divop hem amkam sobona. Hemchitr bhair uddounk zai. Bexttench za-unchem nam. Amkam khuxi asunk zai.Moslotdaram (counselors) lagim )vochun amchea monachi favo ti toiarikorun amche vrut’tint bodol had-dpachi goroz upraslea. Uktemonan jiv-itant kitem tori novem apnnaun sukhijivit jiyeunche yotn zaum-di.

aMcheM MOT

UzVaddacheM kIrN

Eka mon’xacho sobhav, tache vichar, tachim bhavnam, tachim utram ani tacheo ko-rnneo niyallun pollelea uprant ami mhunnttat ki ho khorench boro monis vo ho vaittmonis. Dusrea utramnim eka monxache ghunn vo oghunn to monis boro ho vaitthem dakholl korta. Ghunnamnim bhorlolo monis fokt ek motdar zaunk xokona. To ekboro nagrik asta. Oghunnanim jivit sarpi veokti, ek nagrik zaunk kosoch xokona, tomotdaruch urta. Toddkean, jo monis aplo svarth fattim dovrun, somazachea ani de-sachea boreaponna khatir aplea motacho vapor korta, to khorench boro nagrik zataani zo monis aplea svartha khatir, aplench boreponn chintun, aplea motacho vaporkorta to fokt ek motdar zata.

Aiz amche modhem chodd motdar asat ani bhov todde nagrik asat. Heach khatiramchem rajkaronn sarkem bigoddlam. Hacher upay gheina zalear amchem rajkaronn,disan dis, odik ani odik bigddot vetelem. Tea khatir ami atanch upay ghevop hemxanneponnachem zatlem, oxem mhaka dista. Boro nagrik zavop mhunnttlear takapoilo boro monis korop. Monisponnachim mul’leam (values) hancho adhar gheunmon’xachi vadd zalear to monis boro zaunk pavtolo. Mul’leam eka khoimcheai dakhllea(certificate) porim mellonk xokona, tim apnnaumchim poddta. Ek monis bore ghunnapnnaitolo zalear, tachi vadd tosleach vatthavronnant zanvchi poddta. Tea khatiroslem vatthavronn, eka monxachea jivitan, taka khoim mellpak zai, hacher il’lo niyallkorum-ia.

Famil : Jea disa monis zolmant yeta, tea disa thavn to aplo avoy, bapuy, bhav anibhoinnam hanchea sangatan vaddta. Familint vo ghorabeant jem kitem asa, magirtem borem vo vaitt zaunk, tem polloun ani xikon ho bhurgo vaddot veta. Ghorabeantleavaitt borea vatthavronnacho tacher sarko probhav poddta. Eka borea ghorabeantvaddlolo bhurgo aplea vhoddilank respeit ani man diunk xikta, vhoddilamnim ghetlolenirnnoy mandun gheta ani aplea sorvbhonvtim ravtoleanchea hok’kank man dita.Dusrea utramnim jivitachim fuddlim panvllam nivoll rosteantlean galpak taka tachifamil toyar korta. Tea khatir boro nagrik zavpachi bunhead mhunttlear ghorabo anitea ghorabeantlem vatthavronn zaun asa.

Xalla : Bhurgo zoxo vaddot veta, taka xalleche panvdde chodddche poddta. Xallentto anek toranchea bhurgeam modhem misoll zata. He bhurge torekvar ghorabeantleaslolea karnnan, teyai bhurgeancho tacher probhav poddta. Ho probhav boro vovaittui asom yeta. Itlench nhoi tor xallent xikovpeanchea sobhavacho hea bhurgeachermotto porinnam zata. Xikovpeak bhurgo aplo guru manta ani tea khatir xikovpi kitemxikhoita tench tache nodren sarkem tharta. Tea khatir xallent, her bhurgeam sangata,xikhovpeacho sobhav vaddtea bhurgeachea jivitachi uzvaddit vo kallokhi dixa zaunkxokta.

Ixtt ani mitr : Tornatteponn bhurgeachea jivitacho nazuk bhag zaun asa. Tornat-teaponnar bhurgeak kitem korchem ani kitem na korchem tem somzona.To kosleaivavrak fuddem asta. Tachea hangant ji xokti asta ti koxi-i tori vaprunk zai, hech tachevichar asta. Hea kallar taka borem margdorxonn mellonk chodd gorjechem. Ani favotem margdorxonn mell’lem na zalear to aplea ixttam ani mitramchea sobhavachinokol korta, tanchi vagnnuk apnnaita ani tanche riti chalicho tacher khub porinnamzata. Ho porinnam vaitt vo boro tem tachea ixtt mitrancher adharit asta. Ixtt boreaslear to boro zaunk pavta. Ixtt khotte aslear tovui khotto zaunk pavta.

Vavrachi suvat : Vhodd zalea uprant monis khoim punn sirvis korta. Xiklole lokkocherimni vavurtat zalear xikunk naslole xetamni, bhattamni, ranamni, adi su-vatancher vavr korta. Je suvater ani zanche borobor to vavr korta, tea sogllea mon’x-ancho tacher bhorpur probhav zata. Sogllech vavr korpi bore monis astolet vo vaittmonis astolet hem sangonk zaina. Punn hea zagearui eka mon’xacho sobhav boroaslolo vaitt zaum yeta ani vaitt aslolo boroi zaum yeta.

Vortomanpotr, Reddio, Durdarshan: Hea prochar korpi sadhnamcho mon’xachermotto porinnam zata. Aizchea kallar tor hea sadhnamcho itlo upeog korta ki zaitepavtt dovem asa tem kallem koxem korchem, hem xikpak legun sompem zata. Aizcheakallar, amchea somazan, broxttachar, zativad, dhormvad, hinvsa, adi vaddot veta.Vortomanpotr, reddio ani durdarshan hannim he soglle vad sompeponnim naskorunk zatem aslem punn na! Toxem ghoddona kiteak zaite pavtt him yontramsvarthi mon’xamchea tabeant asta ani tea yontrank, ekvott korche suvater, duspottkorunk vaportat.

Rajki pokx : Rajki pokx mhunttlear tanche fuddari, aizchea kallar fokot ekuchud’desh gheun fuddem veta. Ho ud’desh mhunttlear fuddli venchnnuh koxi jikchi.Ani osle vichar gheun jen’na konn fuddem veta ten’na to pokx vo tache fuddari,venchnnuk jikche khatir kiteim korunk toyar zata. Haka lagon venchnnukam vellarghunddagiri khub vaddta ani lokancher kampero haddta. Duddu vanttun motamviktim ghetat. Rajki pokx zannim aplea vavurpeank nivoll ani shud’d venchnnukkorunk xikounk zai aslem tem koxench zaina urfattench naddbuddi ani ghatkeaponnanjikpacho anek vatto he pokx aplea vavurpeank xikoitat.

Amche ghorabe nittayer galpachi khub goroz asa, amchea xallamche kam’girinsudharnna korpachi goroz asa, ami amche ixtt mitr koxe venchun kaddche, hem torn-natterank margdorxonn divpachi goroz asa, vortomapotram, durdarshan ani reddiohannim zababdaren aple kam’ korop hem mhotvachem asa. Oxem kelearuch amkambore nagrik melltole ani nivoll rajkaronn ghoddoun haddpak xoktole. Oxem zaunkmhunn prarthona korum-ia.

Motdar ani Nagrik

Willy fernAndesSanvordem

Thodde dis adim hanvem TV-cher ‘news’ polloylolo anik dislem sogllea tornatteankhem borovop korun ek xittkavnni koxi diunchi. Hi mhoji xittkavnni borea monan teghetelet vo nam tem hanv nokom. Punn ti tancheach boreak kiteak tornatte zaunasat amcho fuddar. Punn ho lekh chodd korum hanv boroitam hea amchea tornat-teanchea avoy ani bapayank kiteak tornatteancho fuddar tancheach hatamni asa.Poilem pavll avoy-bapayamni marunk goroz. Ani mhaka khatri asa tim jerul martelimmhunnon.

Chandigarh hea vahatrant halinch ek motto obseog ghoddlo. Panch zan tornattim,teg chole ani dog cholio, astig gharanantlim, motoracho obseog zaun borinch zokhmizalim. Hospitalant eklem somplem. To bhurgo gaddi choloupi 16 vorsancho, ani timsoglim bhurgim 18 vorsam sokoilim. Higher Secondary iskolant xinktalim. Soglimmouza korunk ektthaim zaun te gaddien proves kortalim. Vhodde rostin ti gaddicholoitana, dusrea eka vahanank ‘overtake’ korunk ghelo. Gaddi niyontronna (Control) bhair gheli ani samkich umtoli. Konnunch tankam hath laina zalo. Konnem teacholoupi bhurgeachea bapayk fon kelo ani to te suater yevun apleach choleak gheunvegim vegim hospitalant ghelo. Dusrea bhurgeank pollounk pasun nam. Thoim gan-vcho MLA pavon sorlo ani tannem urloleank hospitalant pattoylim.

Osoch ek obseog Goyantui Miramar rostear zalolo. Konn eka astig familintleacholean rostin gaddi choloun umti uddoiloli ani kitlech tache ixtt zokhmi zalole.Punn hi kes pulisen nanch keli. Oxech amchea Goyant kitlexe obseog dispottim ghod-dtat. Kitle tornatte chole ani choleo dispottim obseogak sampoddtat. Thoddim mortatani thoddim hath pãyem moddun gharant bostat. Punn hea obseoganchi kon kagall(complaint) gheta? Kitlo niropradhi lok oslea durlokxak (negligence) lagon rosteanimcholtanam moron vochonk na zayt? Ani hea bhurgeanchea avoy-bapayamni apleabhurgeank, aplea duddvanchea bollan, khastintle vattaunk na zayt? Melo to ghelo himhunni asa. Punn somploleache familichem kitem zata hem konnem punni chint-lam?

Poile suater favo ti piray zainastanam ami bhurgeanchea hatanim gaddi vo mot-torsaikol ditanv tem sarkem kay? Thoddea avoy-bapayank aplo bhurgo lhan astanamgaddi choloyta mhunn vhodd obhiman bhogta. Taka gaddi vo motorsaikol cholov-pachem lisens asa vo nam hem pollovop nam. Asat gaddio ani mottorsaikoli, kadleoani dileo bhurgeanchea hatamni. Tachi zababdari konn ghetolo? Lisens nasloleakarannan to dusreank obseog korunk xokta vo toch poddonk xokta hacher kainchchintop nam. Lisens nastanam gaddi cholovop hem kaidea bhair zata oxem heabhurgeank konnuch sangonam. Rostin gaddi choloitat punn toxi gaddi choloi nakatmhunn konnuch xittkavnni hea bhurgeank dinant. Bhurgim amchem aikotat? Oxemmhunn vogi ravtat. Ani magir mottem kitem zalem mhuntoch hankam tankam poixehathik laun bhurgeam velo arop pusun uddoitat.

Atanchea kallar bhurge magta tem ami ditanv. Vhoddle vhoddle mobail, vhodleomotorsaikoli, boreantle bore compuyttors. Te khoreanich hea yontronacho sarkoupeog kortat vo ghoir upeog kortat kay? Zori tor ami amchea bhurgeancho khoromog kortanv ani tankam boro fuddar anvddetanv zalear ami ek tharavgheum-ya -lisens nastanam bhurgeanchea hatanim gaddiani motorsaikol diunchimna mhunn.Amche avoy-bapuy hea gombhir proxnna vixim kholayen niyall korit kay?

Tornattim amcho Fuddar

Sonvsar rochlo tednam De-van her rochnnam sangatakAdanv-Evechea rupanmon’xam rochlim ani nirmolljivit jiyeunk sogllem sompe-ponn toyar kelem. Heachsompeponnant tanchi sonsotvaddot ani choddot geli. Ami-i tanchoch ek bhag. Son-vsarache survek thaun aizmeren zal’lea borea-vaittghoddamoddint ami-i ghus-pun asant. Hatunt, khorem anifott, borem ani vaitt, dhovemani kallem bhorsot vochunmulyam ani totvancher visorpoddlo. Mull patkant bhitorsorlolea amchea poilea avoy-bapaychea pavlar pavl dovrunami patkar patok korit asantani amchea nirmollponnachehal-upodre zaleat. Amchimutram khoinchean khoim ani

kornneo khoinchean khoimpavleat tachem amkam bhanna. Ek bhaxen amchea jivi-tache bara Brestar ani teraSukrar zaleat. Tatuntui amikhuxal asat. Oxem mhonncheporos ami khuxal aspachemnattok kortat. Sot poristhitipasun ami pois dhanvtat anioddechem chador pangrunkhuxalkayecho zubo dusreakdakhoytat. Somazant chok-chokpi hea nanneak thatarpiamche modem asat tancheramcho visor poddla vhoi? Ekvotten sot ani dusre vottenfott dakhovpi oxem hem pro-tispordhi vagnnukechem nan-nem.

Halinch rajinamo dil’lo PapSaib Benedikt Sollavo. han-nem Pap Saib zatoch apleapoileach sermanvachea xevot-tak, mhonnlolea utranchi yadkortam “Bhiyenakat, Kristaktumchi daram, xekan’xek uk-tim korat.” Hi utram Pap SaibJoao Paul Dusro hachim, tan-nem aplim kel’lim. Hea doguidhorm’fuddareank kiteakdislem ami Kristak daram uk-tim korchim mhonn? Karonnmoniskulluch sanddunklaglam. Monis mon’xak kabarkorunk lagla. Dev-bhirant nazalea ani ek monis dusrea

mon’xak aplo gulam’ korunksodta. Amchim utram ani ko-rnneo suvarthi monan monis-jinnek cholounk lagleat. Heahuskean tanchem hem vidhanamkam uskayta.

Aple nimanne itihasikmagnnea sobhent bhavukzaun Pap Saib Benedikt Sol-lvean mhonnlem “Hanv kosleiporisthitint katolk igorje pa-sun pois zanvchom na.”Mhonnje aplea totvank anidheyank chikttun ravunk toaplea vorvim amkam apovn-nem dita. Igorje pasunmhonnlear amchea pelea pa-sun pois vochonastana somu-dayak tenkun ravun jiyeun jiv-itak orth haddunk ho ulo asa.Kai borem huskean bhor-lolem jivit?

Atam nanneachi dusribhazu polleum-ya. GujaratchoMukhel Montri NarendraModi haka Bharotacho fud-dari mhonntat ani ghoddiemukhavelea kallant to Prod-han Montri legit zait. Tomhonnta “Mhozo des soglleadhormam ani adorx-totvamporos unch urta. Nid-hormiponnachi mhoji porib-haxa, Bharot poilo.” TakaAmerikechea sorkaran visanhoikarlea uprant Indian-

American somudayak tovideo conferencing-a vellaruloytalo. Aplea desak vhoddmhonnta ani aplea Devak fat-tim dovorta zalear aplea jivi-tak khoim ghalta? Ek vattenhanv ani mhozo dhormmhonnpi hoch, aiz hanv animhozo des mhonnta zalear tokoslo husko dakhoyta?Tachea utram ani korn-neantlean kitem sid’d zata?Gujarat rajyant moniskul-lacher jeo hinvsa ani otyacharzatat, tankam ek bhaxen to ra-jkiy palov dita. Mon’xachikot’tol korop ani ‘mhaka temkhoboruch na’ osle vrut’tin tojivitachea mulyank poisayta.

Amkam kitem zai vo am-chea jivitant ami kitem mel-lounk sodtat tem amkam kho-bor asa? Sonvsarivostuntlean ami sukh mel-lounk sodtat ani otmik jivit vi-sortat. Amkam vellachembhan na. Naka zalolea ka-mamni ami vell ibaddat.Chakattam/ofvamni ami dus-reankui amchea fokandderjivitacho bhag kortat.Nhoikari vicharamni amchixokti ibaddtat. Amchea mon-avelo tabo gela. Ami amchokhuris visorleat. Dev-mon’x-acho sombond ani mon’xa-

mon’xacho sombondmhonnlear amcho khuris.Ami nhoi fokot Devak ekt-tovlole asat, bogor amcheauzveak ani daveak asa takaizobabdar asat. Hachi zan-nvikay urunk na. Thoim am-chea utram ani kornneant nir-mollponn disun yeta?

Amcho sovo updes sangta“Utramni ani korneamni kud-dichem nirmollponn sam-ballchem.” Haka ami pallo di-tat? Ami amkam zai tebhaxen bin’dast jiyetat.Vikhallim vokhdam ghetat,pozoddponn kortat, vaittutram uloytat, zhigddim-zhuzam kortat, sezar-dhormvisortat. Peleache dusmanzaun jiyetat. Kitea khatir anikonna khatir? Moslotdar, up-dexok, padri amche bhitorbore vichar, bori vagnnuk,bore sonskar ghalunk vavur-tat. Dhormachea nanvan, jiv-itachea mulyanchea nanvan,jinneche godd vatten cholunkte uskaytat. Mon’xan ek borijinn jiyeun somazant nirmollvrut’ti haddunk tancho hatu.Punn monis chiklantlo chik-lantuch ravunk sodta. ZalearPap Saibacho ulo ami svikar-tole vo Gujratachem ra-jkaronn khelltole?

Mhalgoddo

Lekhok

Vincy QuAdros

Onnbhovi

lekhok

John M. Alfonso KArMelit

Utram ani Kornneo

Porbim ani Suchna

IPoile suvater, ‘Amcho Avaz’ hemsatollem amche bhaxent haddlammhunn ‘Herald’ prokaxon sonvsthekporbim. Zaite dis hanv hea potrachiaturtayen vatt pollet aslom. 02Marsachi prot hatant poddtokoch mondhados zalem. Tumcho yotn khoream-nich toknnay korpa sarko asa. Hea po-trak lambdig vattchal favo zaum hichmhoji opekxa. Ho ank vachtokoch mhaka kaim gozalimanddcheoxeo disleo teo atam hanvsompadoka mukhar dovortam. 1.Tumi hea potrak ‘Konknnint Poi-lench Rongit Satollem’ oxemmhonnlam. Oxem zalear ‘Vavraddean-cho Ixtt’ hea satolleak khoinchemsthan favo tor? Tumi ‘AMCHO AVAZ-Konknni monacho gaz’, oxem dilearodik orthabhorit zatolem oxem mhakadista.2.Chitranche chhapnnavolliche babtinttumi odik kallji gheunchi oxem mhakadista. Kaim chitram favo tea proman-nant spoxtt yeunk nant. Tacherui tumimatxe lokx ghalchem.3.Mhaka khobor asa, tumi kitli-i xit-tuksann ballgili zalear kaim vor-tonicheo va vyakoronnacheo chukiurtatuch. Hea-i ankant mhaka kaimchuki sampoddleo. Fuddarak tacherchotray dorchi.Bori ‘paper quality’, nivoll chhapop,promann bhas ani vichar korunk lavpisvotontr lekh zori ‘Amcho Avaz’ vach-peank dita, tor hem satollem thod-deach kalla bhitor lokam-mogallzaunk pavtolem.

Elliton J. A. FernandesModdganv / Vell’lle

Sompadpeachi ttiponn:

(1) Tumchea boream suchnam khatirami tumkam dhinvaxi. (2)Survatecho kall aslolea karannaklagon hanga thoim chuki zata teosudhraunk amche proitn chaluch as-tole.(3) Konknni mollar sogllim panamrongit aslolem satollem ekui naslem.Tea khatir ‘Amcho Avaz’ Konknnint Poi-lench Rongit Satollem.

IIHanv porbim ditam Herald Publica-tions-ak. Tanchea adharan ‘AmchoAvaz’ Romi Konkani (weekly) satollemuzvaddak haddlem dekhun. 9 Febrer2013 Sonvara potr mhaka mhojeaamigan Gõyam thavn haddun dilemdekhun.Punn potra pres (Rupia dha) Rs. 10/-Mol fokot (Rupia Panch) Rs. 5/- dovor-pak zai aslem. Tabloid rupan kaddpakzai aslear, chovda panam (pages)dovorleat tim dha panam dovorpakzay aslim.Feedback: Opineanv ditolo zalear‘Amcho Avaz’ potr pezad asa. ‘Ganv –ganvanim’ don panam asa tim ekuchpan dovorcheak zata. (In brief) Tod-deach vollimni boroup diunk zai. ‘Des-Pordes’ ordench pan puro. ‘Somajikmollar’ gostachem pan asa. ‘Ostori-sahitya’ oxim gostachim don panam. ‘Bhurgim-ballam’ pan dovorlear zata.‘Rupea-podd’ddear’ pan naka. Khella-a moidanar ek pan kiteak? Thoddkean(in brief) Goychea khella viximvachunk diupak zai.Tiatr machier pan chodd ani choddgostachem. Sompadpi Bab TomazinhoCardozo-n boroylolo lekh ‘TiatrantleUnnav’ boro aslo. Niyall kori sarko asalekh to.Mhojem mot hanvem dilam. Punn dhazannanchem mot veg-vegllem asonk

xokta.Niz Goykaramni porxim gantticheduddu moddun ‘Amcho Avaz’ RomiKonkanni potr vachunk nichev korpakzai.‘Amcho Avaz’ Romi Konkanni potraklamb ani rosroxit auk favo zaunk mag-tam.

Joe de VernaJacob Circle, Mumbai.

IIIHerald porgottne khala uzvaddakyetelea ‘Amcho Avaz’ hea satolleaksomest Romi lipientlean Konknnivachpi Gõykar yevkar ditat. Ami sogllehem rongit satollem polleun khuxalzale. Hea satollea vorvim KonknnintleRomi lipik kherit boll ani xokt favo kelimhunn Herald porgottnnechea Dho-niak ami dhinvastanv. 1987 vorsa Goy-cho Raj bhas kaido pas zalo anitantunt Romi lipik bhair marun Dev-nagri lipik suvat favo kel’li tachoSorkari zanv somajik mollar khoinchupeg kel’lo disonam. Soglle zann In-glez bhaxechoch upeg kel’lo dixttipoddtta.‘Amcho Avaz’ hem satollem Romi lipintKonknni bhas Raj bhas kaideant Dev-nagri sangata maneotay mellovpakfolladik yes melloitelem mhunn khatriasa.Somest Konknni Gõykaramni ‘Konknniuloy, Konknni boroy, Konknnintleankarbar choloy’ ho naro khoreponnanthaddunk ‘Amcho Avaz’ satolleak pot-t’tiddken tenko diumcho. Zoitivontzaum-di ‘Amcho Avaz’.

- Tarquino de SouzaMangor-Vasku, Gõy.

IV‘I’ chea zagear ‘Y’ kiteak?

Hanv chodd khuxal tumi Konkaniamche maim-bhaxen hem rongitsatollem potr xapunk suru kelemdekhun. Mhakai titli khatri namkimhojem Konkani boroup ekdomsarkem asa mhunn. Tea pasotmhaka dista ami soglea Konkaniboroupeamni ‘spellings’-ancherchodd chotray dovorlear bori.Konkani boroitana ‘spellings’ ek-sarkim aslear fuddarak borem.Zoxim Inglez anik heram bhasamniastat. Hanvem ‘Amcho Avaz’ potrarchodd kodden ‘I’-chea zagear ‘Y’okxer pollelam anik ek vo don kod-den ‘I’ pollelem. Zoxem 8-vea panar‘pollounk zay’ anik 10-vea panar‘gazounk zai’ aslem, eke kodden‘sovay’ anik ek vo don kodden ‘xivai’aslem.Hanvem “Roman Script English-Konkani Dictionary” ugddun poilearsogleak ‘I’ okxer vaporlelem asa.Konkani Povitr Pustok-acher porean‘I’ okxer vaporlam.‘I’-chea zagear ‘Y’ vaprit zalear‘Tiatr’ asa tem ‘Tyatr’ zata. Hanv hittika korinam, punn suchoitamadim-fuddench borem tench korunamchem hem Konkani bhaxechemSatollem veginuch Disallem zaunkyesvont zaunk. Tech baxen sogleaamche Goykaramni tem vach-chem.Oxem mhojem magnnem.

D’Silva PeterFatorda, Gõy.

Chotray: ‘i’ che ani ‘ie’ che suvater ‘y’ghalpachi pod’dot halinch suru zalea.Tache vixim ami amchea vachpeankbariksannen mahiti ditole. Punn ‘y’ghaltoch zaitea zannank oddchonnzata mhunnon amkam kolloilam teakhatir fuddarak ami goroz asa thoim-soruch ‘y’ cho upeog kortoleanv.

Sompadpi

Monis, Mon’xacho DusvasKorta Ten’na….

Tujea dukhicho kall renver boroyTujea sukhacho kall khoddpar kantoy

George Bernard Shaw

Manestanchim utram

Editor-in-chief: Mr R F Fernandes. Editor: Tomazinho

Cardozo (Responsible under PRB Act) Regd Office:

St Tome Road, Panjim, Goa. Tel: 2224460;

RNI No: (Registration Under Process)

Printed and published by Vinayak Pai Bir for and on behalf of Herald Publications

Pvt Ltd. Printed at Herald Publications Pvt Ltd, Plot No: L-135, Phase II, Verna In-

dustrial Estate, Verna, Salcete, Goa. Published at PO Box 160, Rua Sao Tome,

Panjim, Goa - 403001.

Disclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Amcho Avaz represent the views of the con-cerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Amcho Avaz editor, publisher, and/or owners.Disclaimer: The advertisements published in Amcho Avaz are based on information furnished by the advertiser.Amcho Avaz does not authenticate the printed information in the advertisement. The advertiser will bear all theconsequences of issues arising out of the advertisements if any, and not Amcho Avaz.

HOW TO CONTACT US: For press notes, general queries

[email protected]. For Letters to the Editor

[email protected] articles/features

[email protected]

dsad

LOKMOT

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Page 7: 16 March Amcho Avaz

SRINAGAR: Krikett khellgod-deancho bheos gheun dogotieriki Bemina hangasor ‘mili-tary camp’-ant bhitor soron, 5CRPF jovanak jivexim marle. Hetorecho ek bhirankull atak tinvorsam uprant hangasorghoddlo, toxench he hol’lo voatak korpi otireiki Pakistan de-santle zaun asat, oxem kollonailam. He dogui otireiki je Krikettkhellgoddeancho bheos gheunailole, tannim aplim arma ani herhatyaram krikett khellacheovostu dovortat tea begamni lipy-loleo.Sumar 30 mintteo tannimbondukantleo gulliyo xivraileo.Pakistancho otireikeancho pon-godd Lashkar-e-Toiba hache tevangddi zaun asle.

Sumar 18 lok zantun sumar 15CRPF jovanacho aspav, te heaotireikeanchea atakant zokhmizale. Tech porim thoim aslole herteg zann sade nagrikui hea atakaudexim dukhapot bhogpak

paule. Sringarant ho atak zalamhonnpachi khobor kollttanch,Jammu-Kasmir rajyacho mukhelmontri Omar Abdullah tabortobJammu hangachean Srinagarghoddnni ghoddlolea zageargelo. Jammu hangasor rajyachemvidhan sobhechem odhivexonnchalu asa. Rajyachi kaido ani su-vevostha sambhallche khatir ekrajya patllicher aslolea odhikare-anchi boska ghetli.

Ho atak zalea uprant survekHizbul Mujahideen songhottne-cho ek provokto hannemsorkari odhikareank fon korunho atak apnnem kela mhon-npachem sanglem, punn uprantkaim vellan porot ek pautt fonkorun hi zababdari nakarli.Surokxe odhikareanchea mhon-n’nea pormonnem ho atak ko-rpa fattlo hat Laskhar-e-Toibaheakantvadi songhottnechozaun asa. Karann LeT hannemkaim dis dis adim oxe torecho

atak kortolet mhonnpachidhomki diloli.

Krikett khellgoddi koso bheosgheun he dogui akantvadi thoimkhellpachea moidanar aile,zhoim kaim bhurge khellttale.

Tannim vell korinastana tanchekodde aslolim bondukam kad-dun gulliyo xinvraupak survatkeli. Tanche kodde AK 47 bon-dukam aslim ani tannim teavattharant bomb xevttile. Hea

akantvadeank CRPF jovananimarche adim tannim 17 lokan-cho jiv kaddlo.

“5 Jovan martir zale, zalearsabar zann zokhmi ani dukhapotzale,” oxem hea rajyacho IGP Ab-dul Ghani Mir hannem thoincheakhobram sonvstham kodde uloy-tana sanglem.

Itle mozgotim, Bemina-Srina-gar hangasor zo otireiki atakghoddla, tantunt Pakistanachohat asa, oxem Ghor Sochiv(home secretary) R K Mishrahannem sanglem.” Ho zo Srina-gar hangasor otireiki atak zala,tantunt sthanik akantvadeanchohat nasun tem kam xime polt-todchea otireikeamni kelam.Tannim jem hem dharunn kor-tub adharlam, te fokt Pakistandesantlech otireiki zaupak xok-tat. Sod’deak hea rajyachisurokxa egdomuch koddokdovorlea,” oxem R K Mishra han-nem sanglem.

7Des Pordes

Bhurgim mhonnge De-vachem dennem oxem ami aizmeren mhonnit aileanv. Ekakazari ghorabeant bhurgem nazalear tea ghorabeak koslochorth asona. Fulam viret zoxi ekbaag sobona, tech porim gha-rant bhurgem na zalear teagharak sobitai kednachyeuchina. Bhurgem zaun asaek amolik dennem ani tea den-neachem mol ani mhotv fokteka bhurgeak zolman haddpiavoi hich chodd zannam astahem sot konnuch nakar-chona.Kristi purannant poryan lhan bhurgeam vixim kherittoren ul’lekh kelolo asa. Eke kodden Jezu lokak updes ditanamhonntta, “Mhoje sorxim yeuchem asa zalear, supurleabhurgeam bhaxen zayat..”

Punn hanv hea vellar ul’lekh korunk sodtam ti gozal zaunasa purai Bharot desant dispottim bepot’to (missing) zatattea lhan bhurgeanchi. Sorkar heam osleam bepot’to vosanddlolea bhurgeam sovem khupuch beporva korta, tosochbe-zababdari dakhoita mhonnpachem spoxtt ritin atamugddapem zalam.

’Bachpan Bachao Andolan’ nanvachi ek bin sorkari song-hottna ji desant sanddlolea bhurgeam khatir vaurta, tannimdesant dor vorsa jitlim bhurgim bepot’to zatat tancho sodgheupa vixim pulisam koddlean favo toxi karvay zaina mhon-npacho usko ugttailolo. Tech porim heam bepot’to bhurgeambabtint ek ‘petition’ dakholl kelolem. He kexiche aikovnne vel-lar sodpus korpi pulisanchi hea vixoyacher kitli meren bez-ababdari ani beporva asa mhonnpachem sot ugddapem za-lem.

‘National Crime Record Bureau’ hannim dilole mahiti por-monnem puray desant dor att minutank ek bhurgem bepot’tozata.Ani hea bepot’to zalolea bhurgeacho sod gheupak pulisamkodde ghoddona. Bhurgim bepot’to zaupi khupxeaghoddnnukamni F.I.R poryan nond korpak pulis fattimrautat.Dor vorsa bepot’to zalolea ekunn bhurgeam modlea40% bhurgeancho pot’toch lagona.2012 vorsa lok sobhentsorkaran mahiti ditana sanglolem ki, 2011 hea ekach vorsacheakalla modem purai Bharot desant 60 hozar bhurgim bepot’tozalolim mhonn.

Hi vhoir dilea ti kendr sorkarachi odhikrut mahiti asli, torion-odhikrut khobram pormonnem dor vorsa desant lakhamnilok bepot’to zata ani tantunt sumar 2 lakh lhan bhurgeanchoaspav asta. Bhurgim bepot’to zaupachem chodd promannWest Bengal rajyant chodd asta. Tachea uprant Maharaxttr,Orissa, Jammu-Kashmir, Jharkhand, Punjab sarkea rajyanchoaspav asa. 2011 hea ekach vorsa desachi rajdhani Dil’li ra-jyantlean 5,111 itlim bhurgim bepot’to zalolim.Heach vorsaMadhya Pradeshant 7,797 ani West Bengal rajyant 12,000bhurgim bepot’to zalim.

Durdoivachi gozal mhonnllear heam bepot’to zaupibhurgeam vixim sorkara kodde kosloch kaido na, toxench sod-pus korpi pulisam kodde koslech upai nant zantunt bepot’tozalolea bhurgeancho aspav korunk zata. 2008 tem 2010 merensanddlolea bhurgeam modlim 41,545 bhurgim azunui sam-pddonk nant. Bepot’to zalolim bhurgim sodun kaddpak pulisnixkalljiponn dakhoitat oso arop tea sanddlolea bhurgeancheaavoi-bapui hancho asa zalear, tankam protikar korun puli-sanchem mhonn;nem ap-aplea bhurgeam vixim khud tinchbefikir dakhoitat.

Sonvsarantlea heram desam sangata Bharat desan poryankhupuch udorgot kelea. IT mollar amcho des unchlea pan-vdd4ear asa. Hangasor sompork-sadonamcho (communica-tion sources) matui unnav na. Torui punn bhurgim bepot’tozaupachim unnim zainant. Urfattem, prot’tek vorsa bhurgimbepot’to zaupacho ankddo vaddot ani choddot veta. ‘NationalCrime Record Bureau’ hanchea pormonnem, desant veg-veg-llea torenchea guneanvamni vadd zalea. Ani hantunt bhurgeamviximchea guneanvamni 24% vadd zalea.2011 vorsabhurgeank pollon (kidnap) vhorpacheo 33 hozar 18ghoddnnuko ghoddleo.Eke vatten Bharatacho vikas zata anidusre vatten guneanv ghoddpachem promann poryan vaddiklagta. Hi khorench desantlea dor eka nagriak usko ani khontkorpa sarkhi gozal zaun asa.

Bhurgim bepot’to zaupacheo ghoddnnuko halinch ghod-dpak lagleat oxem nhoi.Xekdde vorsam adim thavn heoghoddnneo ghoddot aileat. Punn halinchea kallar jeabhurgeank pollon vhortat, tankam khupuch vaitt torechi vagn-nuk ditat oxem nodrek ailam.Khupxea bhurgeank kudd’ddim,pangllim korun bhikek phattoitat.Kaim bhurgeam koddleangoir-kortubam adharun ghetat. Ani hantunt soglleam von vitthaddpa sarkhi gozal mhonnllear, hea lhan bhurgeancherloingik ot’teachar kortat.

Kaim bhurgeank jivexim marun ani tanche kuddintle sandekaddun tancho vepar kortat. Bhurgeank pollon vhoron tanchohe vo te torecho vepar korpi Bharat desant sumar 800 odhikpongodd asat mhonnpachi khobor ugddapi zalea. Bhurgeam-cho vepar korpi heam dharunn kortubamni sumar 5 hozardadle-bailancho aspav asa, oxem pulisanche nodrekailam.Lhan ani goribsannen jiyetolea inosent bhurgeank boremjevonn ani nhesop divpachi axea dakhoun pollon vhortat.Xaramni aslolea zhompddeamni, relve sthanar he bhurgeankbepot’to korpi monis chodd vaurtat. Sorkari ani her khasgihospitalamni nigteach zolmolea bhurgeank chorun vhorpimonis asat.Girest ghorabeantlea bhurgeank pollon vhorontanchea avoi-bapuy hanche kodde tea bodlak duddu vosul ko-rpacheo ghoddnneo poryan fattlea sabar vorsamni vaddpaklagleat.5 vorsam adim Dil’li rajyant oxech toren 1,233 bhrgeankpollon vhelolim.

‘National Human Rights Commission’ hannim bepot’to zaupibhurgeam vixim lokx ghalpak survat kelea. Bhurgeancheaboreaponna khatir kendr ani sthanik sorkar tore-torecheoyeuzonneo ani karyavolleo ankta. Punn jedna ani zo merenbhurgeanche surokxe vixim sorkar gomhir lokx ghalun koddokpanvlam ubharina, tedna meren sorkaran ankloleo soglleoyeuzonneo pokoll zaun asat.

Udorgotichea mollar apunn bhorpur fuddem asa oxemhangacho sorkar sodanch boddayeo marta. Punn desantlealhan bhurgeanche surokxe vixim mat hangasor bhorpurproxn nirmann zalole asat.Bhurgeanche surokxe vixim aizsonvsar bhorchea lokak usko zalolo asa. Sonvsarantleakhoincheai desant vochon mahiti ghetli zalear thoimbhurgim surokxit asat mhonnpachem khoinch aikopakmellchem na. Bhurgeank aplem bhurgeponn surokxit ritinsarpa khatir sonvsarant tankam khoinch surokxit oso zagona zala hi ek vhoddli khont korpa sarki gozal. Ani hi sotsthiti ami nakarun cholchem na.

Sonvsarantlea ani Bharatantlea lhan bhurgeanchi khoborkortana ami khud Gõycher nodor marpachi goroz asa.Bhurgeanche surokxe vixim amchem mannkulem Gõy poryansurokxit na. Bepot’to zaupacheo vo pollon vhorpacheoghoddnneo ghoddiye hangasor unnem promannan aikopakyeta asot. Punn lhan bhurgeancher loingik ot’teachear zav-pachem mat khupuch promannan vaddlolem asa. Desantleaheram rajyam porim Gõyant poryan lhan bhurgim surokxitnant mhonnpachem sot atam lipon urlolem na. Ani Gõyanthea lhan bhurgeancher jitle ot’teachar ghoddttat, tantun Gõybhailea mon’xamcho chodd aspav asta. Bhurgeank lagu zatoleahea gombhir proxnacher soglleanich ap-aplem lokx ghalpachigoroz asa.

Bharatant bepot’to zalolimbhurgim khoim vetat?

STANLEY VAZ

CAMPALAR

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Konknni dhormik riti-rovisinchea som’melonant Avoy-bhaxentleanuch dhorm pallunk nichev

MUNGLLUR: JagatikKonknni Songhotton(Global Konkani Organisa-tion) heKonknni mollarvavurpi sonvsthen CatholicKonkani Rakann Sanchalan(CKRS) hanchea zodd-pal-van Mars 10, 2013 hea disa‘Dhormik mandavollintKonknni’ hea vixoyacherraxttriya patllicher eksom’melon ghoddoun had-dlem. Catholic Club Chika-maglur , Karnataka hangazalolea som’melonantsumar 500 protinidhinivantto ghetlo.

Hem raxttriya patllichersom’melon ghoddun had-dpachem karann mhonnl-lear, zaiteam rajyamniKristi lokak tanche avoy-bhaxentlean apleo dhormikriti-rovisi pallunk dinant.Tech porim jedna lok ekt-taim yeun prathonam kor-tat, thoim movaleank dhad-dun tancher hol’lo koruntanchem dhormik karyobond uddoupachimprokronnam Karnatakasangata desantlea heramrajyamni poryant vaddpaklagleant. Karnatak rajyantasloli ‘Akhil KarnatakaKatholic Kannada KraistaraSangha’ hi songhottna Kar-nataka rajyant jea-jea lokKonknni bhaxentleandhormik riti-roviseo kortat,thoim vochon duspott nir-mann kortat. Karnataka ra-jyant kaim tharaviksonkhea aslolo lok konknnibhaxentlean aplo dhormpallttat.

CRKS hacho odheokxCyril Rebello hannem heaxibirachi ugttavnni korunyeukarachem uloup kelem.Bharatantlea veg-vegllearajyantle sumar 500 pro-

tinidhi hea eka disacheaxibirak hajir asle. Mysorehangacho Vally Vagga han-nem ghonn’tti vazoun heaxibirak survat keli. Tannemaplea uloupantlean Kristikdhormik lokacher atak ko-rpi mon’xank xittkaunnidivn sanglem ki, tannimosle torechim kortubamthambounk. Konknni bhax-entlean Kristi dhormachirakhonn ani prosar korpilokak tannem ekvottan rav-pak ulo marlo.

Roy Castellino, AlwynD’souza, Rev. Dr. PratapNaik, Adv. Vinod Furtado,Mahadev Deshak,Lawrence D’souza, GabrielVaz, Ancy Paladka, Jose Sal-vador Fernandes, Raju Uk-inaddka hea veg-vegllea ra-jyantlean ailoleaprotinidhinim ap-aplea ra-jyam ani ganvam viximtanchi thoim dhormik ritipalltana koxi sthiti asa teavixim hajir asloleankmahiti dili.

Konknni bhaxentleandhormik riti-roviseopallpi lokacher kaim ra-

jyami khup torecheo ad-dkolleo nirmnn zatat anitankam xant monan aplodhorm pallpak mel-lonam mhonn ulou-peamni tancheauloupantlean khont por-gott keli ani khor nixedhmarlo.Tech porim kaimmhotvache tharav (reso-lutions) hea xibirantleanmanddpant aile, te oxetoreche asat:

1: Bharatant ostitvantaslolea heram bhasamsangata Konknni bhaxekporyant aplea dhorma-cheo riti-roviseo pallpakBharotache ghottnnendilolo sogllo ani ek sarkoodhikar asa.Ani apleabhaxentlean hem pall-tolenk tanche odhikarkaddunk, tankam ad-daunk vo tancher bondighalunk konnakuchodhikar na.

2: Ap-aple bhaxentleandhormik riti pallpak zoodhikar Kristi Igorzmaten dila, to rakhunkani aple bhaxentlean headhormacho prosar ko-

runk hea desantlea doreka Kristi nagrikakodhikar asa ani to kon-nacheanuch kaddi nezo.

Heo vhoir nomud ke-leat teo don gozaleo mo-nant dovrun, BharatantleKristi igorjeche odhikari,Te-tea rajyantle odhikari,Bhaxavadi, Konknnimon’ank hem sokoldilam tem nodre samkarhaddttanv:

A: Igorz matecheaodhikareank-Bharatantaslole khoinchei firgojentzhoim 10% Konknnibhaxik lok-vosti asathoim tankam Konknnibhaxentlean aplo dhormpallpak allabondi hadd-chi nhoi. Ho tancho noitikodhikar vevharantghalpa khatir ganvcheafirgozkaramni igorjecheaPadr Vigarak soglle tore-cho sohokar dinvcho.

B: Rajya sorkaracheaodhikareank- Konknnimon’xank tanche bhax-entlean aplo dhorm pal-lunk kosleoch addkolleouprasnant hachi zotnnai

thoinchea sthaniksorkaran gheunchi. Heoriti-rovisi pallttana, zoruihea Konknni lokacheratak zatat zalear,sorkaran hea lokaksurokxa dinvchi.

C: Bhaxechi mull-vadeank (fanatics): Xanttoren apleo dhormik riti-roviseo pallpi Konknnilokacher zulum,ot’teachar ani akantvadnirmann korun atak ko-rpi, toxench apleasvotache (Kannad) bhax-entlean teo pallunk for-sar korpi lokamni zan-nam zanvchem ki, Kristidhorm mhonnge,bhavponn. Ekchar, xantiani ekvott mozbut koruntacho prochar korpachodhorm zaun asa.Headhormant rag, dves, hin-vsa ani her torechea vaittgozalink tharo na. Heaosleam mon’xank Kris-tanv mhonni nezo vo tan-nim apnnank Kristimhonnon ghenvchemnhoi.

D: Konknni Lokak: Ami

Kristanvamni osletoreche zulum aniot’teachar sodanch son-sun aileat. Sodanch xantiapnnailea.Ami oxe xantravlolean amchi bhas,sonskruti, dhormikekchar, osmitay heasarkhea gozalink aiz bhi-rant upraslea. Atam amizagrut zaun ubhe ravpa-cho vell ailolo asa.Amidor eka Konknnimon’xan amchea monabhitor khor nichev ko-runk zai ki, ami amcheabhurgeank Konkn-nintleanuch dotonxikoitolint ani amcheosoglleo dhormik riti-ro-visi Konknni bhax-entleanuch pallttolim.Jem kitem Latin bhax-entlean ghoddlam temami visronk favona.Dhormik riti-rovisintli hiLatin bhas kaddli, ani tibhas Kristi dhormik mol-lar thavn nopoit zali.Amiaiz spout ghenvia ki, amiamchi Konknni bhas ked-nach moronk dinvchi-nant.

Otireki hol’leant 5 CRPF Jovan martir zale

Mhotvachim Veoktimotvam (personalities)Amchea Bharatantlea

kaim veoktimotvamchimnanvam fattlea vorsan ga-zlim. Thoddeamchim vaittkaronnank lagon zalearthoddeamchim boreakaronnak lagon. Toddeamnilokanchea tonddar hansohaddla mhunn, toddim ra-jkarnnak lagon ani toxenchtoddeamni nanv gazoilammhunn. Konn tim veokti-motvan ani tannim kitemkelem tacher ilo niyall ko-rum-ya

Sonia Gandhi: MamataBanerjee-chim nattkamsamballop, FDI mud’dearPM Manmohan Singh-aktenko divop toxench ‘bil-l’achi ‘copy’ eka khasdaranforsan gheupachi tham-boup. Hea soglea ghoddneafattlean toxench vegvegllea

sorkarachea ani sot’teraslolea pokxachea nirn-noyam fattlea United Pro-gressive Alliance (UPA)hachi odheokx SoniaGandhi, 66, hinnen aplemhajirponn zannoun dilem.

Manmohan Singh: ‘Un-derachiever’ mhunnzaiteamni pacharlo anitachea sorkarak vegveglleaprosnank lagon zobabdartharailolo. Hea soglea vostufattim dovrun Bharatacheabazaran ‘Foreign Direct In-vestment’ haddpachea ani‘diesel’-achem dor vad-doupachea nirnnoyar tefuddem gele. Toxenchtachea sorkaran 2014venchnnuko motin dovrun‘direct transfer scheme’chalu keli.

Narendra Modi: Fattam-

fatt Gujarat venchnnukentisrem zoit melloun, apunn2014 cho prodhan montriumedvar zatolo mhunnchorcha chalu kelea. 62 vor-sanchea Modi hannen Gu-jarat-a pasot zaiti udorgotkelea.

Arvind Kejrival: Fud-dem konnachim kortubamukttapim kortolo? Ko-ryakorto Arvind Kejrivalatam rajkarnni zala, anivegvegllea potrkar

porixodhemni zaitea nan-vost, chodd korun ra-jkarnni ani vevsay korpihanche bhroxtt kortubamlokam samkar haddleat.Anna Hazare koddlean fut-tlea uprant tannen aplemnovem rajki pokx ‘AamAadmi Party’ chalu kelo.

Aamir Khan: SatyamevJayate borabor TV-cher ailo.Ho karyakrom zaka 14 bhagasle, zaitea vegvegllea pros-nancher zoxem ki zanttem-ponn, kunsvean asleleacheddum bhurgeak nattakkorop hea vixoyancher uk-teponnim bhasabhas keli.Desbhor lokamni pol-lunchem mhunn karyakromStar Plus-a borabor Door-darshan-ar legit dakhoupakailo. Khorench bes borikaryavoll asli ti.

Sachin Tendulkar: ODIcricket-intlean ‘retire’ zau-pachem Sachin Tendulkar-an Dezembrache 23 tarkerkollit kelem. Hem soglemPakistan-a add khellpi pokxjahir korchea kay vell poilimzalem. Asia Cup, Dhakahangam zalelem hatun tan-nen aple ‘100 centuries’ pu-ray kele.

Ratan Tata: Ratan NavalTata hannen, Dezembr 28,

2012-ak, Tata Group hachea‘Chairman’ podar-saun toseve-mekllo zalo. Tata Grouphachem vevsay tannen 21vorsank aplea fuddariponnakhala choloilem. Cyrus Pal-lonji Mistry, 44, atam hemodheokx pod sambalta. Aplizobabdari purayponnimsoddlea uprant, Ratan Tata‘Chairman Emeritus’ mhunnpod sambaltele.

Vijay Mallya: ‘King ofGood Times’ ani UB Grouphache odheokx Vijay Mallyahankam zaitea ghodduken-cho fuddo korcho poddlo.Luskonnak ani vaddttea rin-nak lagon sod’deak tancho‘Aviation’ vevsay boro cholonam. Kingfisher Airlines-ankamdarank 7 mhoineanchopagar diunk naslo henvuykollon ailelem.

Page 8: 16 March Amcho Avaz

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

8Bhurgim-ballam

Finger

printsTuje ttose

(fingerprints)dusream poros

veglle kiteakastat tem

tunven kednamchintlam?

Ttoseancheo vo ‘Fingerprints’-acheo soglleo khobrotumkam atam vachunk melltoleo. ‘Fingerprints’ hemon’xachea bottancher ani angtteancher aslolea ‘ridges’vo barik volli hancho chhap (impressions). Dor mon’xakte vegveglle astat, zunvlleank (twins) poryant. He ‘ridges’vaddik vo pirayek lagon bodolnant. Bottam laslear, katrepoddlear vo anik kosloi mar laglear ‘fingerprints’-ancherkainch forok poddonam kiteak novi kat vaddta tednamte zoxe adim asle toxech urtat. Ami khoincheay vostunkjednam bottam laitanv, thoimsor amche ttose disonkyetat. He ‘fingerprints’ amchea katen aslolea nisorgiktelak lagon disonk yetat.

Ttose vollkhupachea prokriyek ‘dactyloscopy’, ani ‘fin-gerprints’-chea vigyanik xikxonnak ‘dermatoglyphics’mhunntat. Hem utor ‘Greek’ utram, ‘daktylos’ zachemorth bott (finger), ani ‘skopien’ zachem orth topasop(examine). Opradh ghoddlolea zageancher ‘fingerprints’vollkhop gorjeche, karann to puraveacho ek bhag asta.‘Fingerprints’ topaspeank, ‘fingerprints’ topasunk anite vollkhunk ‘expert computer system’-achi goroz asa.‘Integrated Automed Fingerprint Identification System(IAFIS)’, hem ek ‘computer system’. ‘Integrated Automed

Fingerprint Identi-fication System(IAFIS)’ hem ‘com-puter system’,opradh ghoddloleasthanar-saun mel-l’llole ‘fingerprints’‘fingerprint data-base’-in asloleaxenkddeamni ‘fin-gerprints’-am mo-dle sodun kaddunkadhar dita.

‘Loop’ prokar(pattern)

‘Loop’ prokaran‘ridges’vo barikbarik volli ekevattentlean bhitorsoron, ghunvonportun tech vat-tentlean bhairsorta. ‘Loop’prokar don bha-sanche astat. ‘Ulnar loop’ hatun ‘finger-print’ hatichea dhakttea bottam lagimvolltta. Ho prokar chodd promannandisonk yeta. ‘Radial loop’ prokaran ‘fin-gerprint’ angttea vatten volltta.

‘Arch’ prokar‘Arch’ prokaran, ‘ridges’ eke vat-

tentlean yevun dusrea vattentlean bhairvetat. Ho prokar chodd promannan dis-onk yena. ‘Plain arch’ ani ‘tented arch’

he don bhasanche‘arch’ prokar.‘Tented arch’prokar tonka(spiked) bhaxenasta.

‘Whorl’ prokarHea prokaran ‘concentric circles’

samil astat. ‘Whorl’ prokar don bhax-eche asat – ‘plain whorl’ ani ‘accidentalwhorl’.

FINGERPRINT PATTERNS

● ‘Fingerprints’-anche akar (shapes) aniprokar (patterns) poilech pavtt Sir FrancisGalton ani Sir Edward R Henry hannin1900 vorsa tanchea poilea ‘fingerprintclassification system’-achea vorvim vollk-holeo. Te ‘system’-ik ‘Galton-Henry Sys-tem’ aslem.● ‘Koalas’-ank mon’xanchea bhaxenuchdispi ‘fingerprints’ astat oxem mhunntat.Mat, ‘koalas’-ank don angtte astat ani tox-ench tankam nakxeo (fingernails) nhoipunn davkulam (claws) astat.● Lugttar (fabric) ani kopddeancher-saun(clothes) ‘fingerprints’ mellonk kotthinn,karann te bottancher asloli volsann (mois-ture) voddun (absorb) gheta.● Sir William Herschel, Bharotan vosnnukiasloli tednam nyayodhikari ani sorkariproxasok aslo. Taka ‘fingerprints’, lokank

vollkupachi tora mhunn fuddem haddpipoilo monis mhunn vollkhupak yeta. Tan-nen 1858 vorsa Julayan Bharotantleaoxikxit(illiterate) koideank ani kamdarankvollkhunk, tanchea angtteachea chhapan-cho vapor kelo.● 1902 vorsa, Henry Jackson, ‘fingerprint’puraveachea adharan doxi tharaunk yevpi‘United Kingdom’-cho poilo monis aslo. Toek chor aslo, zannen choriechea vellarvolea rongan aple hat ghatlole, ani taka 7vorsanchi bondkhonnichi kheast favo zaloli. ● Mark Twain, ek Amerikecho boroinnar,tachea 1883 vorsachea ‘Life on the Missis-

sippi’ ani ‘The Tragedy of Pudd’n Head Wil-son’ hea pustokamni ‘fingerprint’ puravea-cho vapor korun tatuntle kolponik opradhsoddounk poilo aslo.● John Edgar Hoover, 1920-chea vorsamniAmeriken poilo raxttriya ‘finger-print register’ chalu kor-pak zobabdar aslo. Tosumar 48 vorsampasot ‘Federal Bureauof Investigation’-cho(FBI) sonchalok aslo,ani boreantli bori‘forensic laboratory’ghoddoun haddloli.‘FBI’-chi ‘fingerprintdatabase’ sonvsarantlisoglleavon vhoddli‘database’.

‘Facts’(Ghoddnio)

Alexander Graham Bell 1847 vorsa Marsachea 3rerzolmololo. Tannen ‘telephone’-achi sod laili.

Puray kor!

Khala dilolea chitrantlea ‘train engine’-ak anink dhobe (coaches) chitray.

‘Train’

Bharotan 1853 vorsa Abrilachea 16verBombay (atam Mumboi) thaun Thana (atam

Thane) meren poilea pautt vevharanghalunk aili. Te bhonvddecho ontor (dis-

tance) 33.81kms aslo.

Amkam VincharGanjilmus hinvachea disamni (winter season) khoimvetat?

-Hinvachea disamni, ganjil aplea malean(hive) portotat. Tanche modemkot aslolearanni ganjilmusak gorom dovrunk soglleganjil lagim yetat. Soglle ganjil borabor ye-vun malea bhitorlo tapman (temperature)34°C-acher niyontrit dovrunk proytn ko-rtat. Ganjil sovkasayen halchal korun(movement) gormi utpon’ kortat zacheaudexim hinvachea mhoineamni ranniekjivi dovrunk yeta. Kaim ganjil xinyal-leachea disamni zomni khala vo zhad-dachea salen (bark of tree) dis sartat.

Paus ani borf (snow) koso utpon’ zata?

-Jednam udok taponk lagta, tachemvafikoronn (evaporation) zaun udkacho vaf(water vapor) zata. Jednam varem ektthaimyevun rokddench thondd zata, tatun asloleaudkachea vafache barik-barik udkachethembe ani borf zalole ‘crystals’ zatat. Up-rant kupam utpon’ kortat. Zoso vell pasarzata, toxe thembe ani borf zalole ‘crystals’anik kupam toyar kota mhunnchem odikani odik udok voddun haddtat. Jednam heudkache thembe zodd zata, tednam tanchobhar (gravity) tankam pausachea thembeabhaxen khala voddta. Varem zor thondd asazalear, borfache ‘crystals’ borfa bhaxen urontanchea akaran vadd zaun borf (snow),‘sleet’, ‘freezing rain’ vo borfachae khod-deancho paus (hail) koso poddta.

‘Ladybugs’-ancher ttipke (spots) kiteak astat?

-Her dusrea monzatim bhaxenuch, ‘lady-bugs’-ankui tanka rakhunk kiteachi torigoroz asonk zai. Monzatink bollixtt pãye(strong legs) asta je tankam vaitt poristhitivellar dhanvonk adhar dita ani) probhavxalipanktte (powerful fins) penvpak sompe-ponn dita. Tea xivai surokxe khatir jiv-jon-tumni (insects) disonk yetat tim kunsam(stingers), dhareche dant, ani lip’pachi yo-geotay heo soglleo vostu asta. ‘Ladybugs’-ank tambddo rong ani kalle ttipke, tancheaxikar korpeank tancho svad samko vaitt anite vikalli (poisonous) mhunn xittkauncheapasot astat, mhunn ‘entomologists’ mantat.

‘Exemplar Fingerprint’He bhaxecho ‘fingerprint’ mon’xa lagsantachi nondnni korunk vo opradhan dhorunkailolea karann, mud’dom gheunk yeta.

‘Latent Fingerprint’Ho ‘fingerprint’, to zo opradh zata thoimmellta to. He choddd promannan disonkyenat. Tankam pollounk tancher ‘chalk’ voher ‘chemicals’ ani ‘powders’ zhaddunkyevun uprant tanche chitr kaddunk yeta vo

tape-ichea adharan tacho nishan gheunkyeta.

‘Patent vo Plastic Fingerprint’He bhaxeche ‘fingerprints’ dolleamni dixttipoddtat, ani chodd promannan jednamtujea hatak kitem laglolem asa ani tachochhap tu khoincheay vostucher sanddttaytednam. Dekhik pittachea vorvim, voleamatie vorvim, xay (ink) vo chikla vorvimkelole chhap disonk yetat.

TOREKVAR ‘Fingerprints’

Page 9: 16 March Amcho Avaz

Vhoddlea Gõyam St. An-dre Igorje lagim zaupi San-tanchea Pursanvak moladikitihas asa, ani tem xekd-deamche xekdde saun chaluasa.

973 vorsan, ChalukyaHindu rajghorannean (dy-nasty) tanchea itihasik dus-man, Rashtrakutas-ancherzoit melloun adli rajdhaniChandrapura-k (atamchemChandor) saun tankambhair ghatli. Tachea uprantKadamba Rajghoran-neachea Jayakeshi-I hannen1054 vorsa Zuari nhoim-chea tondda (mouth) lagimnovi rajdhani Govapuri ban-dun kaddli.

Vepar korunk yogeoaslolean, hea xarachi vaddzaun Arabi ghodde, China-che ‘silk’, ani Asia-n Dokx-inn-Udent aslolea Hinduvosnnukechea masala-chea(spice) vepara udeximyenavoll vaddonk lagli.Zaiteo vhodd yevzonno anivhodd mondir bandunkailole, zachea vorvim zaiteadusrea vattharantle lokvosnnuk korunk yevunk la-gle ani toxench Muslimghuri ghalpeanchem lokxvoddlem.

Dil’li-che Sultan, Ala-ud-din Khilji-n vhodd proman-nan kelolea hol’leank lagonGovapuri xaracho vinas zaloani Kadambas tem soddunadle rajdhanik, Chandra-pura-k portunchem pod-dlem. 1350 vorsa, Bahmani-mni hol’lo korun xar tabeanghetlem, 1378 vorsa HinduVijayanagar Rajanchealagim harle, ani 1470 vorsaportun ek pautt tabeanghetlem.

Mat hea vella meren Zuarinhoimchea dhokear vhoddpromannan renv (silt)bhoronk lagloli ani veparkorpachem bondr (port)mhunn tachem mohotv un-nem zalolem. Tachea uprantBahmani-mni apli rajdhaniEla (Old Goa) hangavhoronk nirnnoy ghetlo,jem 1490 vorsa Bijapur-chea Sultan-anchea adharanontorraxttriya veparachemkendr mhunn progoti zaupixar zalem. Jednam Pur-tugezamni 1510 vorsa Gõytabeant ghetlem, tannimtanchi rajdhani mhunn ‘ElaGoa’-ch dovorli.

Atam, Vhoddlem Gõy,Kadamba rajghoran-neachem adlem xar,Paskanchea satolleacheapoilea Somara namnechemSantanchem Pursanvachemyezman. Hea poromporechi17vea xenkddean ‘Francis-can Order’-a khala survatzaunk aili, jem sthanikanchidhormik vagnnuk ani mulltotvam mukhar kaddunk,ani Jezu Kristachi xikvonntanchea kallzamni gheunktankam prernna diuncheakhatir proytn aslem.

18vea xenkddea merensoglle mellon 65 bore so-zoilole santancheo, razan-cheo, ranniencheo ani mar-tirancheo murteo,thoimchea sthanik Kristan-vanchea khandarpalkhemni (palanquins)vhoronk yetaleo. 1835vorsa, he kariavollicherPombal-chea Marquis-anbondhi haddlole ani zaiteomurteo nas kelole. Ho

dobazo porot ek pautt19vea xenkddeachea nimn-neak chalu korunk ailo.

Poromporik SantancheaPursanvak hozaramni Kristibhavarti hajir astat. San-tanchem Pursanv, VhoddleaGõychea xezarchea gan-vchea xem’boramni lokankvoddun haddta. Provachonaadim, bhavarti Igorjen bhi-tor soron tancho bhavartaslolea santank magnneanastana hat laitat, umeghetat.

Igorje bhair provachonsomptoch soglleo santan-cheo murteo machilancherdovrun St. Andre Igorjecheamukhel darantlean bhairhaddun Igorjechea angnnandovortat. Ani uprant te gan-vchea rostea velean pursanvkorun bhonvddaitat. Sodllemelon 26 murteo hea pur-sanvantlean bhonvddailoleonodrek poddtat. Ek padri‘mic’-acher ulovop koruneka-eka santachea jivitachimahiti lokank Konknnibhaxentlean ugddpi korta.

Hem Santanchem Pur-sanv jednam rosteaveleanbhonvddaitat tednam bhok-tivont lok gordi korun heasantancheo murteo asloleamachilam ponchean voch-pachi tozvit kortatem pol-lounk mellta. Hea lokanchobhavart mhunnge, temachilam ponchean pasarzalear tankam to-to Santaxirvadit korta tech porimtannin adharlolea patkankbhogsonnem mellta.

Hem pursanv zalea up-rant, mon’xa akaracheoasloleo 31 Santancheo mur-teo umo ghevpa khatir 3 dismeren Igorjen dovortat.Rome xara fattlean Gõyzaun asa ekuch zago zoimfattlea xenkddeamni vor-sam thaun pursanv kad-dpachi porompora cholotailea, punn tankam heo itliovozonn asloleo Santancheomurteo bhonvddavpak Con-fraria-che vangddi melltat.Hea pursanvachem anink ekkheritponn mhunnlear, hempursanv pasar zaupi ros-teachea azu-bazumni lokzomlolo pollounk mellta.Ani oxe toren lokanchemraupachem khas karannmhunnlear, ho lok soegmellta tea pormonnem pur-sanv veta astana machilamponchean pasar zaun santa-bhoktancho axirvad ghetat.

Hi zorui ek Kristi riti-rivazpallpachi ek tora asli toruihanga hajir zaupi lokancheamukhamollacher khubuchurba ani umed zoddkolelipollounk mellta. Igorje bhairaslolea rosteancher torek-var khavpacheo ani hervostu gheun boslole polle-unk melltat. Lok umedinbhoron teo vostu ghetat.Hea pursanvachem ekunnvatavoronn polloit zalear Ig-orjechea azu-bazu aslolearosteacher lhan-lhandukonam ghatlolim distolimzatun mitthai sangatakherui vostu vhodda pro-mannan vikrek dovortat.Hem ekunn pursanv polloitzalear, hea pursanvak teadisa eka festachem svorupailolem asta ani ho kall Pra-chit kall ason meren loktatun umedin punn sogllaebhoktiponnan vantto ghet-lololo pollounk mellta.

9Xikxonn

Sahit’tya

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Anthony MirAndA

Fulto kovi

Dita Tea MapanGheta

Potekar nanvacho monis

ekHajir zal’lo eke boskekSoglleanche dolle korunaddHolluch gontt marlowhiskek

Hachi khobor takaTachi khobor hakaProcharan sozoupi sobhaMhonnun ganvantle xaran-tle lokMhonnttat taka chamchababa.

Hea khatir potekarakBoskek te haddil’lo apovnWhiske-peg nett choddt-tanaMukhel soireakuch kaddlotapoun

Mukhel soiro aikotochhal’loKal tonddar ho julam malliMhojench khavn-piyunpolloiatAiz ho mhakach ghalti galli.

Tuvem dil’lem tem vaittmonan

Vaittanuch farik zataNomall xobdamni vikhallmonanDita tea mapan monisgheta.

Songit

Jivit mhojem doria-lharamporimDis rat avaz gazot astaKosleai tori gitachoSur monant yevun nachta

Urbhen bhorta mon mho-jemPaim sokol lagtat halonkDukhi chintnam ubhunvochunSukha pallnnem lagta

dholonk

Tacheach adharan gaitamhanvKoslem tori moga-gitMon trupt zata mhojemGitak mellttoch surbussongit

Kailintlean Ujeant

Kailint zolltta mhonnUddi ghetloli amiUjeant poddle te poddlePunn hangai mell’lleharami

Atam roddtta konnak?Mainchea moddeak?Amcheach panyar kuradd

ghetli amiOntoskornn amchem lavnbhaddeak

Godd godd gorom konn-gel* mellttaMhonnun marunk gel’lomgonttPunn rokhddoch bhanarailo hanvLastot mhoji jib ani vontt

Fottkirea axvasonankbhul’lom hanvAni kaddli jin laili talleakKonn zannam itlech beginKantto xirkotolo mhonngolleak!

*Konngel – konnganchemgoddxem

Kovi ani Kovita

Santanchem PursanvJezuchi xikvonn kallzamni rigounk prernam divpacho proytn

Page 10: 16 March Amcho Avaz

10Somajik MollarPonnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Tornatte ani ‘drugs’-ancho goirvapor

Her dusream ‘drugs’-amporos soreak lagon choddpromannan tornatteammodem moronn yeta.

Rostear zaytim opghatimornnam zatat. Rostearopghat zaun morop hemmoronn yevpak sorosoglea von vhoddlemkaronn. Tatuntleo sumar45% kexi soreak lagonghoddonk ailoleo asa.

T a n c h e ai s k o l a m n i / k o l e j i m n i‘drugs’ viktale, vaportaleani dovortale mhunn60%-am voir torne pi-rayechea (teens)bhurgeamni sanglem.

‘Crystal meth drug’ 12 te14 vorsam pirayechebhurge vaprunk lagleat.

Tornatte je soropiyenant tanche poros,tornatte je soro piyetattanchi ‘cocaine’ ho ‘drug’vapor korpachi xokyataychodd asa.

12 te 17 vorsam modlea64% bhurgeamni dukh

pois korpache ‘drugs’tanchea soyrea-ixttamlagchean tea ‘drugs’-anchikainch mahiti noko astana

ghetlele asat.Bekaydeaxir ‘drugs’-an-

cho vapor denvta zalear,‘prescription drugs’-an-

chea vaporacher vadd asa.2008 vorsa, sumar 1.9

million tornatteamni ‘pre-scription drugs’-ancho

goirupyog kelolo asa.28% bhurgim ‘ecstasy’

hea ‘drug’-acho vapor ko-rpi eka tori ixttak vo vor-gantlea bhurgeak vollkho-tat, ani 17% eka vonchodd zannank vollkhotat.

Attvek pauta mhun-nosor – 52% bhurge soropiyeta, 41% sigrett vhod-dta ani 20% tornatte‘marijuana’ hea ‘drug’-acho vapor korta.

Tornatte, zanche vhod-dil tanche lagim ‘drugs’-am vixim bhasabhas kor-tat tanchi, bhasabhaskorinant tanchea poros,‘drugs’-ancho vapor kor-pachi xokyatay unni asta.

Hea khatir avoy-ba-payamni xidduk ravchem.Aplea bhurgeam lagimgunge vokhdam viximbhasabas korchi, tankambori dakhounchi. Za-learuch hem gungevokhdamchem duens ilemilem unne zavpachi xoky-atay asa.

Halinch ek ‘Survey’ zaloli. Tornnatteam bhurgeam bhitor ‘drugs’ vo gunge vokhdamchi avodd kitli khol pavleatache vixim obheas korche khatir. He ‘survey’ vorvim jem kitem dakoll zalem tem oxem asa:

Gõykar Nustea Vinnem?Amcho AvAz Protinidhi

Gõychea doriant nustem marpibottink lagta tea dizola velem onud-han Kendr sorkaran bond keloleansthanik nustem mari udheogakmarekar fottko bosla. Eka litter dizolafattlean tankam 11 rupia mezchepoddttole. Haka lagon nustemmarpacho khorch egdomuch vaddt-tolo. Punn, ek mat khorem, xekimnustem khaupi ani viktem gheupi gi-raykankuch tacho porinnam bhogchopoddttolo, hantun kosloch dubau na.

Dizol vaddik lagon zo otirikt (ad-ditional) duddvamcho bhar heanustem marpeamcher poddttolo, tobhorun kaddpa khatir soglleam vonsompo uapi mhonnllear nusteachemmol vaddoup. Adim fuddembazaramni mharog mellpinusteachem mol he nustekar anikuivaddoitole ani apnnank yeta to otiriktkhorch nustem vikhtem gheupeamudexim bhorun kaddttole.

Gõyant poromporik pod’dotinnustem marop halinchea kallarsarkench unnem zait gelam. Nustemkhaupi lokachi axea purnn korchekhatir fokt nustem marpi bottink(trawlers) khol somdirant vochonnustem marchem poddtta. Heonustem marpi botteo dizolachercholtat. Somdirant nustem marunkvetana tankam dizolacho santtogheun vechem poddtta.

Ekach vellar dizolacho vhoddlosantto (stock) gheun nustem marpakvochpi vhoddleo ani lhan botteoasloleo komponeo asat. Heo kompo-neo ekach barabor dizolacho santtoghetat. Hea oslea komponeank dizo-lacher melltta tem onudhan hea fud-dem divpachem sorkaran bond ke-lam. Nustekaranchea sonvsthank(society) jem onudhanacher dizolmellttalem, tem sorkaran fattim ghet-lam, ani taka lagon ho nustem mari-cho vevsay sod’deak oddchonneanksampoddla.

Kendr sorkaracho nixedh mhonnsompurnn Gõychea nustekaramnifattlo mungllar thavn doryant

nustem marpachem ani bazarantnustem vikpachem bonddovorlam.Karnattaka, Kerala, Ma-haraxttra sarkea rajyamni poryanbond dovorlolean fuddlea kaimdisam uprant, nusteacher khupuchporinnam zaupachi xokyotai asa higozal ami nakarpak xokonant.Nustem mari vevsayak udheogachodorzo dinvche suvater, tacho sangoddxetki vevsaya kodde ghalun divpachigoroz asa.

Hem oxem kelem zalear tankamdizolacher onudhan mellttolem anitancher aslolo khup oso bhar unnemzatolo. Torui punn Gõychea nustemmarpeamni dizolachea onud-hanachea proxna vhelean nustemmari vevsay bond dovorpacho nirn-noy gheupak favo naslo.Oxemkelolean tannim apleach paimyam-cher kuradd marun ghetlea. Hi sthitivo hi bondi oxich chalu urli zalearfuddem-fuddem tem tankachmarekar zatolem.

Ho nustem marpeamcho proxnKendriya montri Sharad Pawar han-nem aikon ghetla, ani toxench Gõychomukhel montri Manahor Parrikarhannem apunn hea proxnachertabortob upai sodun kaddttolomoxem axvason vidhan sobhent dilam.Taka lagon hi sod’deak asloli bondichodd kall meren toxich urchin oxiopekxa dhorli zalear kainch horkotna.

Nustem marpacho vevsay ho adlebhaxen poromporik pod’dotichouronk na.Halimchea kallar heanustem marpachea vevsayant vhod-dle-vhoddleo nustem marpacheobotti aslole ‘mafia’ bhitor sorleat.Bekaidexir ritin Gõychea doryantyeun nustem marun khudGõykarankuch mharog molan viktat.Nusteachea bazarant aiz jem kitemvhoddlea akarachem ani vhoddle za-tichem nustem melltta, tem egdo-much mharog asta, ani tem-i zaleadusrea rajyantlean ailolem. ZalearGõchea doryant marlolem nustemveta khoim? Osoi proxn nustemkhaupeak kitlech pavtt poddtta.

Lok Kitem Mhonnttolo?Dobaje-Utsov monouche adim ho proxn monantlo kadd

Ho kall zaun asa logn-dobaje somorombhpacho.Ani jedna-jedna ami heaoslea lognamchea doba-jeank vetam, tedna sabarproxn mhoje toklent up-rastat. Logn zatat teahokol-novreamchea vhod-dilank (parent) tancheagharant zatolea lognadobajeank khupuch dud-dvancho vapor korchopoddtta. Duddu moddunkortat tea soglleach vos-tum kodde tanchem barik-sarik lokx aschem pod-dtta. Kaim zann oxeimmhonnpi asat ki, dudduaslearuch soglleo vostughoddon yenant. Punnkhoreponnim duddvankkhupuch pavor asta, aniduddu naslear khupuchoddchonneank fuddo ko-rcho poddtta hacho

poryant amkam onnbhouasa. Hea osleam doba-jeank ami duddu moddt-tana, favo te porim ‘plan-ning’ kelem zalear, tantuntamkam khupuch faido za-unk xokta.

Khupuch sade, mhon-nge duddvankar nhoi teghorabe poryant logn-dobajeancher gorje poroschodd duddu moddttattem hanvem pollelam. Heje gorje bhair odik duddumoddpi lok astat, tannimte duddu goir mar-gantlean zoddlole astat,Ho ‘black money’ asa to‘white’ korpa khatir kaimlok mellot toso duddu ekalogn dobajeak moddtta.

Eka mon’xak pagaracheduddu hatant poddlea up-rant her sogllo khorchkaddun anik ogllem ki-

tench korunk ghoddona,tedna tannem aplea dud-dvanchi vevosthakhupuch kallji gheun anibarkayen manddpachigoroz asta. Punn logn-dobajeachi ek yeuzonnanktana khupxe ghorabehe vixim khupuch bez-ababdar ponnan vagtat.Logn-dobajeak choddduddu khorch korunk nazalear hea dobajeak ailololok kitem mhonnttolo?Oxe torecho ek usko sogl-leamcheach monamniasta.

Amchea Gõyant lokkitem mhonnttolo heaekach proxnak lagon mel-lot thoim, mellot toso anigorje bhair khorch keloloami polletanv. Zanv temmagir baltim, komunhi-anv, festam, zolm-dis, ru-

pea-utsov, kazaram anihalinchea kallar morn-nank poryant khupuchduddu khorch kelolonodrek poddtta. Kaim mo-nis heam oslea dobajeankduddu khorch kortanadusrea disachem poryantchintinant. Hatant tea-teavellar duddu nant zalearjuran poryan duddu kad-dtat. Tanchea monantekuch usko asta, ani tomhonnllear, ‘funksanvborem vochona zalear lokkitem mhonnttolo?’

Ho ekuch proxn aizkhupxea lokak kosloidobazo vo utsov ghod-doun haddpa vellar so-taita. Tech porimpurvil’lea kallar thavnamkam dor ektteak eksonvoim zaun laglea, aniti mhonnllear, xezareager

somoz adlea disa saibinnasli ani tea vellar tannembiskitt vanttli zalear amiamchea gharant kek vant-tat. Vo kararak somoz vad-dear eka mon’xan res-perak vochpak sadixi

‘maruti’ mottor kelem za-lear, ami ‘toyota’ vo ‘mer-cedes’ kortat. Ladrunaplea kazarak 10 hozarrupia khorch korun ek sa-dem xem ‘band’ kelem za-lear hanv 20 hozar

khorchun mharog tem ko-rtam. Hantuntlean amikitem provar korundakhoupak sodtanv kai?

Sonvsarant asloleakhoimcheach dhormikpustokamcher oxemboroilolem na ki, kosloidobozo monoytole zaleartaka duddu khorch kormhonn. Vhoddlim-vhod-dlim jevnnam-khannamkorun muzg lavpa viximkhoimcheach dhormachixikounn na. Hi chal ani ritami mon’xamni utpon’ ke-lea. Dhormik utsov animelolea mon’xachi prêt-yatra korta tea vellar tikhup sadeponnan zaupakzai asta, punn atam merenkonnui mon’xan pollelamtea pormonnem hea osleadukhest somorombhankporyant khupuch khorch

kelolo dison yeta.Lokachem kitem? Lokakxembhor bhasanchimtonddam. Kaim moniskosleai dobajeank foktchuko kaddunk ani ttikakorunkuch vetat. Koslichchuk dovrinastana kitli-izotnnay gheun tum ekdobazo vo utsov ghod-doun hadd, to boro zalozalear lok tuka titlechpurto vakhanddtolo. Punnkaim monis oxe asat kitankam ek lhanxi poryantchuk sampoddli zalear tesasnnank aplea monantdovrun ravtat. Punn heaoslea mon’xamchi porvakorun ami mellot toxe anigorje bhair duddvanchokhorch korop? Hachozabab ami kosloi dobazokorche adim sodun kad-dpachi khupuch goroz asa.

Adivasinchea Kolyanna pasot yevzonneo gheupi konn nam

PONNJE (AAP): ST lokanche rau-pache sthitin udorgot korchea pasot,sorkaran tanchea pasot gelea 3mhoineamni yevzonneo suru keleleo.Mat tancho faydo gheupi konn nam.Hea yevzonnemni addkhodd yeunkkaronn mhunnlear, tim chalik lau-pacher sorkarachi susti. Ani toxenchlokank tanchea vixim mahiti nasop.

Sorkarachem Adivasi Kolyann (TribalWelfare) khatem, fuddlea donmhoineam bhitor ghorabeank yevzon-neo pavoupachem proyotn kortelem.

Otubr 2012 saun sorkarantanchea/adivasiyam pasot ekunn 7 yev-zonno suru keleat. Zatun novim gho-ram bandunk, ghoranchi sudharonnamkorunk, vidhyartheank arthik adhar,xikxonnik provasank adhar, ani her dus-

reo yevzonneo suru keleat.Adivasi Kolyann khatea lagim

2012-13 vorsache sumar 370 kottirupia nidhi asa. Zor ti nidhi vaporkori nastana urta zalear, ti 2013-14arthik vorsachea nidhin fuddemvhorchi poddteli.

Adivasi Kolyann Montri RameshTawadkar-an sanglem ki “Janer te Mars2013 meren ami zata titlea lokank yev-zonninchea khala aspaun ghetele/had-dtele, toxench nidhicho favo tea pro-mannan vapor kortele.”

Tawadkar-an manun ghetlem ki azunmeren konnen tea yevzonnincho adhargheunk nam mhunn. Tannen hacho doxAdivasi Kolyann khateachem proxasonzagear nasleacher dilo. Khatem apleakhala ghetlea uprant tannen survate-

chea mhoineamni proxason zagearhaddlam, oxem sanglem.

Chalu aslelea arthik vorsa bhitorkomich-komi 50% nidhi vaprunk yetoli,hachi khatri asa mhunn Tawadkar-ansanglem.

Tachea poilea panvddear, hemkhatem sumar 3,000 faydo mellpimon’xank, Atal Asra Yojana hache khalaadhar diupacho lokx (aim) dovorla.

Mars kobar zay-i meren, he yevzonnenST lokank ghor bandpak 2.50 lak rupiameren, ani ghoracher sudharonnam ko-rpak 1 lak rupiancho adhar, diunkyetolo.

Zaitea pautti ugddas korun ani cir-culars dhaddun poryan, adivasi vattha-rantlea vidhyarthyanchea faydea pasotkelelea yevzonnink iskolamniruch/avodd nirmann korunk nam,oxem Tawadkar-an ukttailem.

Rajya Sorkarachi ‘Prashikshan Yatra’yevzonn, adivasi vattharantleaiskolanchea bhurgeank arthik adhar di-unk fuddem haddlea. Des-bhor xikxon-nik bhonvddi/provas korunk he yev-zonni torfem adhar melltolo. Ani tachisurvat fuddlea xikxonnik vorsa 2013-14 saun zaunk yetoli.

Arthik voros kobar zaunchea poilim soglea ghorabeank yevzonn pavoupachem montreachem axvason

Jednam ami ‘fash-ion’-achi khobor kor-tanv tednam amchevichar fokot ched-d v a n c h e anhesnnancher veta.Khorponnim fexonjem asa tem fokt ched-dvanch korina punncheddeanchea son-vsarantui fexon-akzaitem mhotv asa. Teakhatir hea ankar amicheddeanchea fexonavixim ilo niyall korum-ia.

Cheddvankuch nhoipunn cheddvam it-lench cheddeankuiaple sundortayechi fakir asa ani teakhatir jitlim cheddvam fexona fattleandhanvta titlech cheddei dhanvta mhunt-tlear fott zanvchina. Zoxe porim cheddumaplem rup sobit korunk vavurta titlochcheddoi vavurta mhunn zannkar sangtat.He vixim cheddva ani cheddea bhitor forkitloch ki cheddo matso ‘rough’ disnnea-cho asta ani cheddum matxem nazukasta. Nazuk aslolea karannan cheddumapli sobitai choddan chodd vell sambal-lun dovrunk vavurta ani cheddeacho sob-hav ‘rough’ aslolea karannan to aple so-bitaye vixim titli kallji ghenam. Toruipunn prot’tek cheddo aplea nhesnnamvorvim apunn odhik sundor dischomhunn sodanch upay gheta.

Cheddeanchi fexon mhunttlear torek-var modinchim kolsanvam anikhom’sam. Anek toranchim kolsanvamani khom’sam yetat tim ami polletanv.Aiz nheslolea modelachem kolsanvkhomis faleam fexonan urot vo na hodubhav asa. Kiteak cheddeanchii fexonrokddich mudar zata, rokddoch novonovo model yeta.

Halinchea kallar vis vorsam adim va-

purloli fexon atam portun ‘modern’ fexonmhunn yeta tem polloun ojiap dista. Dus-rea utramni pain aplea tornatteaponnarkeloli fexon atam portun put ‘modern’fexon mhunn xati fuloun sangta tekhorench vichitruch dista.

Êk kall aslo jednam lokanchea an-gacher pinzlele kopdde disle zalear amisomzotale ki ho khup gorib monismhonn. Kopdde koxei asum punn te ni-toll aspak zai asle. Adim lok kopdde pin-zle zalear tacher ‘patch’ marun ghaltale.Atam pinzlele jeans ghalun konnui bhon-vta zalear he kopdde vapurtolo monantkitlo girest astolo oso vichar yeta.

Aichea kallar pinzlele kopdde mhun-nchem adhunik ‘fashion’. He kopddepinzpachei vegveglle prokar asat zoxe‘acid wash, stone wash’, adi. Oxem distaki te nheslole kopdde kedna dhulele kay?Punn aichea tornatteank toslinch ‘jeans’nhesunk zai hantun dubhav na.

Haka lagun bhikaryam sarkhi dispi,koxei kens vaddoilelim, pinzlelim mhel-lim kopdde ghalun chedde vo cheddvamdislim zalear ojapit zainakat, kiteak timgirest ghoranneanltim asunk xoktat.

Cheddeankui ‘Fashion’ Zai

Gõyant Peddne, Sat’tari, Di-vchole heam ganvamni jea-jeazageamcher zatra-utsov zatat,thoim vhodd promannan jugar(gambling) cholta mhonnpachigozal konnakuch lipon urlolina. Kaim lok zatrank fokt zu-garuch khellpa khatir vetat.Hantunt ho jugar choloupean-cho chodd faydo asta, zalear tokhellpeamchem mat khupluskonn zata mhonnpachematam meren onnbhoupakmell’lam. Hea zugarak lagonkhup zannanche ghorabe pis-ddun geleat. Khup zannankkosloch neamit rozgar (regularemployment) naslolean te ma-gir thodde poixe moddunchodd poixe zoddpacho hetumonant dhorun hea zu-garachea nadak lagtat.

Jugar khellpi ani neamitkhellpeanchem sogllech koddeluskonn zata oxem na. Khupzageancher jugar khellaudexim zaitech zann aplim

bollsam duddvamni chikarbhortat. Punn choddxea za-geamcher jugar khell-peanchem lukzonnuch zatamhonnpachem aikopakmelltta. Soro ani sigrettibhaxen jugar poryan ek vaittveson (habbit) zaun asa. Kaimzann jugarak aplo tenko divpakhatir purannantlim ud-haronna ditat. Khoinsoruy za-tra-utsov asle zalear zugarkhellpi tea-tea ganvamni chod-duch gordi kortat.

Zatra-utsov zatat team gan-vamni ek kherit bhag hea ju-garachea vevhara khatirrakhun dovorlolo asta. Khoremhonnllear hea zugarak kay-deache choukonnent kosloch

adar na. Vo dusrea utramni tobekaidexit. Konneim tokrarkeli zalear, pulis titli purtich‘raid’ marpachem nattok kor-tat. Nanva purte kaim zannanktabeant ghetat ani rokddechsoddun ditat. Hem oxem fat-tlim sabar vorsam zalim cholotailolem asa. Ekvottan ravonkonnenuch hea zugarak aplovirodh kela mhonnpachemkonnenuch aikonk na astolem.

Punn Valpoicho VishweshPorob hannem mat fuddemsoron hea jugarak aplo khorvirodh kela mhonnpachemhalinch potrancher chhapunailam. Tannem Sat’tari YuvaManch hachea bavttea khalatannem hea jugarak avhanuchkelam mhonnllear zata. Zugarcholovpeamni ani khellpeamnitaka dhomki divpak survat keli.Sumar 400 zannancho mhon-nge zugar cholovpi ani khellpihancho pongodd rachea angargelo. Pulisank hea vixim

kollovnni diun poryan pulisthoim yeunk nant. Hea vellarkitem-i borem-vaittghoddlolem zalear zababdarkonnak dhortole asle? So-mazant kitem-i vaitt ghoddttazalear tacher konnenuch avazuttoupacho nhoy?

Azun meren hea desantlokxai asa mhonnpachempulisamni lokxant dovorpachigoroz asa. Kaidexir zorui kon-nui tokrar korta, zalear takasorkaran surokxa diupak zai.Somazant duspott nirmannkorpachi kosli-i gozal ghoddonyeupachi xokyotai asa oxemsorkarak dislem zalear, ti vat-taupak soglle toreche proytnsorkaran korun zai. Kaideantjugarak koslench sthan na. So-mazak lagloli ti ek kidd zaunasa. Hi kidd kaddun uddoupakkonnui fuddem sorta zalearsoglleamnich taka tenko diu-pachi goroz asa.Sorkaranporyan taka atmsurokxa div-

pakuch zai.Prot’tek zatra-utsovamni zu-

gar vhodda promannan choltahem pulisank thavem asa. Takalagon khup zannache ghorabevibadd zatat ani ho jugar choltatea suvatancher sodanchlofdde astat, hi pasun pulisankkhobor asa. Jugar hi ekporompara koxi kaim zan-namni mandun ghetlea han-tuntui dubav na. Tea-tea gan-vamni azunui jietoleazantteleank ti thoddi bhovrakhun dovorloli zai oxemporyan uloylolem aikonk yeta.Punn ho vevhar puray torenbekaidexir ani somaz ghatkizaun asa hem ami visronkfavona.

Taka lagon zorui konnui heabekaidexir gozalicher aploavaz utthoita zalear, somazantjiyetolea dor eka mon’xan takadivpakuch zai ani sorkarantachi rakhonn korpachi gorozasa.

Jugar ho vaittuch

Page 11: 16 March Amcho Avaz

Mon’xachem jivit fokt dud-dvancher adharit na punn odikkorun tem zonn ekleache bo-laykecher adharun asa. Kitleiduddu asle ani bolayki oskot asazalear tuji jinn sukhi zaunkxokona. Punn duddu na zaleporyant bolayki bori aslearmon’xan sukhan jiyonk zata. Teakhatir zonn eklean ap-apli bo-layki suddsuddit dovorcheakhatir upay ghevop khubfaideachem asa.

He upay je ami sokol ditanv tekorpak kosleoch oddchonneoasonk zaina kiteak te upay vevha-rant ghalpak dotor naka,vokhdam naka ani nhoi mhunnduddui naka. Zai ti itsa! Tea khatirtoddkean hea upayancher nodormarum-ya:

Votan bhonvom naka – Sury-achim UV kirnam ontrolar sogllovell yetoch asta. Haka lagon bo-laykecher vaitt porinnam zaumyeta. Tea khatir koddok votanbhonvpache komi korop gor-jechem na tor kudd dampunbhonvlear faideak zatolem.

Chorbi ani vos aslolem jevonnkomi kor – Ami dudh, ‘cheese’ adikhatanv tantun chorbi ani vose-cho promann toddo asonk zai.‘Butter’ ani dusreo ghi asloleokhannacheo vostu toddeokhaunk proitn korunk zai.. SAnigoddta zalear bazlolem nistem,bazloleo her vostu ani ‘fast food’khainaka kiteak tantun chorbichodd asa.

Sigar,viddi oddinaka –

Sigar,viddi oddta zalear beginuchsodd. Sigar,viddi oddpant fokt‘lung cancer’ zaina punn anik za-itim dusrim duensam taka lagonzata. Sod-a (research) vorvimkollon ailam ki sigar, viddi oddtatachem jivit 8 tim 10 vorsamkomi zata khoim.

Soro favo titloch piye - Sod (re-search) dakoll korta tea pormon-nem ek glas ‘Red wine’ gheit za-lear khoim kallzachem duenszaunk pavona. Toxech dusro sorofavo titloch ghetlear vokhod kosofaideak poddonk xokta. Punnxime bhair piyelo zalear mat‘liver’ ani ‘kidney’ hanchem duen-sam zata.

Follam, baji kha - Amchemjevonn bolaykek adar ditolem za-lear bhorpur follam (fruits) anibaji (vegetable) kha. Tujem jevonfollamni ani bajien girest aslear

tuji bolayki khub girest zatoli.Allxi zainaka – Allxi zavop

mhunnchem duensak apounnemkorop. Suddsuddit za. Sodamsokallim utthon ek 30 minnit torivyeam (exercise) kor. Sodanch ilopunni cholon bhonv. Bhurgeamborobor khelltana ilo ilo dhan-vlear saudik khub borem.

Dobav (stress) vaddonk diu-naka – Monacher dobav (stress)vaddop mhunnchem ami torek-var duensam koddem lagim vo-chop. Jednam tum dobavan astatednam zaitem vaitt zaum yeta –eksiddentt zaum yeta. Tea khatirdobav niyontronnan (control)dovrop khub mhotvachem.

‘Positive outlook’ – mhunttlearjivitan ghoddta tem boreakuchghoddta oxem chintop khubfaideachem. Oxem chintlearuchmon’xachea tondhar sodanch

hanso asta. Jedna monis hanstatednam amcho mendu (brain)‘serotin’ soddta khoim zachevorvim monxak sogllem xant aniborem dista. Tea khatir amcheavicharamni ‘Positive outlook’asop khub faideachem.

Suseg ghe – Vavr kelea uprantilo punn suseg ghevop khub gor-jechem. Ho suseg eke kodelirbhoson vo jardinant vochon voanik khoimsorui apleak boremdista thoim vochon ilo vell saropamche bolaykek khubfaideachem asa.

Vyeam (exercise) vaddoitochrav – Vyeam korta to disan disvaddot ghelo zalear khub boreakpoddta. Cholpacho vyeam torchodd sompo. Tea khatir lagimaslolea bazarant vetana tujemmottor gheun vochonaka punncholon voch. Ek vo don malliovhoir vochonk zai zalear ‘lift’-invochonaka punn xiddi cholonvoch.

He upay sarke sompe anisvotha apleanuch korunk zatatosle. Amchem jivit sukhidovrunk ami amche bolaykechokuidad korum-ya, bolayki sud-dsuddit dovrum-ya kiteak bo-layki, sukhi jivitachi bunheadzaun assa.

Kola ani Kolakar11

Bolayki

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

Somplolea TiatristanchoUgddas

Tiatr Academy Goa (TAG)mhoineachea mhoinea‘Somplolea TiatristanchoUgddas’ hi khas karyavollghoddoun haddta. Je tia-trist sompleat ani amchemodem nant ani zanchozolm dis Mars mhoineantpoddta tea sogllea som-plolea tiatristancho TAGugddas korta. Marsacheamhoineachi hi karyavoll So-maradis, 18 Mars, 2013 headisa sanjechea 4.30 vorar,Conference Hall, RavindraBhavan, Margao hangasorzatoli.

Marsachea mhoineantjea tiatristancho ugddas ko-rtole te tiatrist oxe zaunasa:

l J. P. Souzalino – Tiatrmachiecho ek mhalgoddotiatrist. Unch dorjeachedhormik tiatr machier had-dun tannem tiatr machigirest keli.l Dioguinho D’Mello – Ek

boreantlo boro ghoddpi,boroinnar, digdorspi anigavpi. Tannem Inglez aniKonkani bhasamni kan-taram gavun nanv zhod-dlem. Gaitana ‘Yodling’korunkui to huxar aslo.

l Anthony D’Sa – Ek ut’tombhumika korpi kolakar.Torekvar ‘character acting’osleo bhumika korun tan-nem tiatr pollennaranchimkallzam jikon ghetlim.l Aristides Dias – Ek noveavicharancho boroinnar,bhes boro kantaram ghod-dpi ani tiatr borovpi. Teach

borobor boreantlo boro di-rector. Tachea somajik tia-tram vorvim tannemsomazan zagrutay haddliani tiatr machi girest keli.

l Greg – Ek mhalgoddo tia-trist zannem ‘comedy’ ani‘ostoreanchi’ bhumikakorun tiatr mogyank dad-hoxi kele. Ek boro gavp[Iani duettam ganvun lokakdadhoxi kele.l Bernard de Aldona – Ekboro gavpi. Aplea kan-taram vorvim tannem tiatr

pollennarank dipkaile.Azun poryant tachim kan-taram Akashwannicheraikonk mellta.

l Allem Costa – Ek bhesboro gavpi, Svadhik tallea-cho! Purtugez kallar thavntannem tednacho ‘Emis-sora de Goa’ ani atamcho‘All India Radio’ hacherkantaram gavun kan-tarachi seva keli.l Cajdon D’Souza – Ek boroboroinnar ani director. Pro-mannikponnim tannemtiatrachi seva keli.

l Inacio de Canacona – Ekboreanbtlo boro kolakarani gavpi. Tannem zaitetiatr boroileat ani ‘direct’korun machier haddleat.

l John Nazareth – Tiatrmachiecho ek kolakar zan-nem zaite tiatr boroileatani machier haddleat.l Patricio Pereira – Borokolakar, gavpi aniboroinnar ani digdorspi.Patrick Perry mhunn totiatr machier nanv-lovkik aslo.

Sogllea tiatr mogyamnihe karyavollik hajir ravonsomplolea tiatristank mandiuncho.

Mhalgodde Tiatrist

Srirang NarvekarAplea mattvam vorvim Tiatr jive dovorle

Srirang Narvekar ek boreantlo borokolakar ani ‘Tiatr organizer’ zaun gelomhunttlear fott zanvchina.. Tannemnattok kolechi zaiti seva keli magir tiMaratthi nattkantleant vo Konkani tia-trantlean zaum. Tiatr mollar keloleatachea upott vavra khatir Tiatr Acad-emy Goa (TAG) hinnem tacho sotkarkelo. TAG-cho “Life Time Contributionto Tiatr” ho puroskar taka favo koruntacho sonman kelo. Jea kallar tiatrmachier haddpak ‘Auditoriums ‘ voKala Academy sarke Ponnjent aniHanuman Theatre sarke Mhapxeant“Halls’ naslim tea kallar Bardez ani Tis-vaddint Srirang Narvekar hannem aplemattov ubharun tiatr machier had-dpak tiatristank sondhi dili. Toddkeanttiatr jive dovronk adar dilo.

Srirang Narvekar hannembhurgeaponnaruch thavn Maratthinattkamni bhumika korunk survat keli.Aple bhumikentleant tannem nattokpollennarank dipkaile. TachemMaratthi machiek yogdan khub aslem.Vhoir sanglolea porim Tiatr machiektachem yogdan khub moladiuk aslemdekhun tacho TAG-inui sotkar kelo.

Goy svotontr zanvche adim Srirangbaban “Professor’ hea Konknni nat-tkant bhag ghetlo ani porzoll’llo. Henattok somplole Pundalik NarayanDande hannem boroun digdorxitkelolem.

Goy svotontr zalea uprant Mumbointthavn zaite ‘dramatic troupes’ –Maratthi nattkanche toxech Tiatranche– Goyam yeun Goykarank diverter ko-runk lagle. Tea kallar Tiatr vo nattokmachier haddunk vhoddli oddchonnmhunttlear favo toxim ‘Halls’ naslim.Hanga thoim mattov ubharun tiatr vonattkam korchim poddtalim. Hea kot-tin kallar Srirang zo apun svotha ekkolakar aslo, tannem oszle mattovgalunk nirnnoy ghetlo. Mhapxeam aniPonnje oxe tannem don mattov ghatle.

Mhapxemcho Mattvak ‘Sri. Shan-tadurga Natya Griha’ mhunn nanvdilem zalear Ponnjechea mattvak ‘SriMahalaximi Natya Griha’. Zorui headonuim mattvank veg-vegllim nanvamaslim torui lok tankam ‘NarvekaracheMattov’ oxech pachartale. Heamattvamni Srirang Narvenkar hannemhozaramni tiatr machier haddleat as-tole. Sangtat tea pormonnem eka ekamattvant oddez te tin hozar kodeliastaleot khoim. Mhunnttoch am-cheamni sumar korum yeta kedevhodd mattov aslet te. Tech porim tan-nem hea mattvamni boro ‘sound’ anifavo titleo ‘lights’ hanchi suvidha kelolikhoim. Heach khatir Narvekaracheamattvamni, ponnje toxem Mhapxeam,tiatr vo nattkam pollounk gordhizatali.

Tiatr machier ekui mhalgoddo tia-trist aschona zo NarvekaracheaMattvamni bhumika korunk na toslo.Adle tiatrist zoxe porim J. P. Souzalino,C. Alvares, Souza Ferrao, AnthonyMendes, Alfred Rose, Jacinto Vaz, M.Boyer, Aristides Dias, Nelson Afonso,Master Vaz, Rico Rod, John Claro Fer-nandes, adi hea sogllea tiatristamniaple tiatr Narvekarachera mattvamnimachier haddun tiatr mogyank dad-hoxi kele. Hea sogllea tiatristank Sri-rang Narvekar-acho vhodd adhor aslokiteak Narvekar bab tiatr machier had-dunk fokot aplo mattov di naslo punntiatristan bore baxen tiatr dakhounkaplea lagim asloleo soglleo sovloti di-talo. Adle tiatrist khorench tache up-kari asle,

Srirang Narvekar zannem machierMaratthiu nattkantleant survat keli aniuprant Tiatr machier panvll marlemtannem tiatr ani nattok hache bhitorkoslich ontor kelina urfattench tacheamattvamni nattkam poros chodd tiatrzatale ani taka lagon Narvenkar babuyam,chea mhalgoddea tiatristank so-danch man ditalo. Mhalgodde tiatristani Narvekar bab hanche sombondhbhes bore asle.

Aplea mattvam vorvim tiatranchiseva keli hache xivai Narvekar babsvotha apunn Konknni tiatramni anifilmamni ‘acting’ korunk survat keli.‘Sukhachem Sopon’ hea Konkani fil-mant tannem “Laximan Shett’ hi bhu-mika keli ani lokamchim kallzam jikonghetlim.. Ti tachi bhumika azunporyant tem film pollelam tachea mo-nanmni jivi astoli.

Srirang Narvekar ek vhodd Goychoani Konknni bhaxecho mogi aslo. Goyani Goykarponn samballunk jitleochollvolleo (agitations) Goyant nir-mann zalim tea sogllea chollvolleamniSrirang Narvekar hannem bhag ghetlo.1967 vorsa jednam Goy Mharashtranvilin korchem vo vegglem dovorchemhaka lagon ‘Opinion Poll’ zalo tednamto Goy Mharashtran vilin korchemmhunttoleam add p;ott’tiddkin zhuzloani Goy vegllem dovorpak adhar dilo.1987 vorsa jednam Goychi RajbhasMaratti vo Konknni zaunchi mhunnandolan (Agitation) zalem tednaimSrirang baban Konknni bhas Rajbhaszaunchi mhunn tenko dilo ani akhrekGoychi Rajbhas Konknnich zali. Goyani Goykarponn samballun dovrunkSrirang Narvekarachem mhotvachemyogdan asa.

Srirang Narvekar ek boro boroin-narui aslo. Tannem Russia desachibhonvddi (tour) keloli ani tem bhon-vddechem bariksanen vornon koruntannem ek pustok boroilem. Pus-tokacxhem nanv “Mhoji RussiachiBhonvddi” Hem pustok tannemKonknni bhas Romi lipint boroilolemani tea pustokar inamaim favo zalolim.Itlench nhoi tor aplea nattki jivitantleaonnbhovamcher adharun tannem ekMoratthint pustok boroilem zachemnanv “Rangant Ranglo Mi”

Srirang bab ek rajkarnni-i aslo. Ekpromannik rajkarnni zannem sodanchKonknni bhas ani Goykarponnrakhunk vavurtolea raji pokxank aploadhar dilo.

Tannem kelolea promannik karyakhatir tacho zaitea sonskrutik son-sthamni bhovman kelo ani tachemkarya mandun ghjetlem. Dekhik-l Moscow – chea “Bolshaw Threatre”hannem amontronn diun Srirangbabak Russiek vhelo ani thoim tachosotkar kelo. Lennin hachi murthi bhet-topun tacho bhovman kelo. l 2001 vorsa Goychea sorkaran takaState Cultural Award bhettoun tachemgorv kelem.l Goa Kala Akademin “Rang PuraskarAward” bhettoun tacho sonman kelo.l Tiatr Academy Goa hinnem “Life-time Contriburtion to Tiatr” hopuroskar bhettoun tiatrachea mollartachi thoknnay keli. l Tea xivai anek sonskrutik son-sthamni tache sotkar korun tacheavavrachi thoknnay keli. Srirang Narvekar Marsache 12verhea sonvsarak ontorlo ani Marsache13ver tache kuddicher nimnne son-skar kele. Tachea othmeank xantimellum

Tomazinho CardozoTiatr Mogi

Vinchar ani Zabab

Mario Menezes PorzolltaTiatr Academy Goa hicho 4to Popular Tiatr Festival zalo ani tantun Mario Menezes hacho tiatr “Hi Vatt Khoim Veta?” haka poilo inam favo zala.Hea nimtan Mario Menezes hachea tiatr mollavoilea vavracher lhan so niyall

Kednam ani koso tiatrmachier pavlo?

So vorsamcho lhan bhurgo as-tana ‘child artiste’ koso Chinchon-neam eka tiatrant bhag ghetlo.‘Amateurs’-amchea tiatramni ‘act-ing’ korpak ‘Mumko’ hea tia-trantlean orobhzalo. Ani ‘profes-sional’ machier Fr. Freddy J. D.Costa hachea ‘Doxea’ tiatrant sur-vat keli. Rosario Rodrigues hacheakhell-tiatrantlean Gõy bhor nanv-lovkik zalom.

Azun poryant kitle tiatr boroi-leyai?

Azun poryant 32 tiatr boroileatani machier haddleat. Mhojo 32votiatr “He Roste Chukiche”Paskanche porbek bhair sortolo

Tujea pormonnem lokakchodd avoddlole tuje tiatrkhoimche?

“Tanchem Chintat TinvuimMon’xam”, “Padri Mogan Poddlo”,

“Hatachim Panch Bottam”, “HeChukik Bhogsonnem Na”, adi…mhoje tiatr lokank khub avoddleat.

Kitlea tiatramni ‘acting’ ke-lam?

Hanvem boroun digdorxitkelolea sogllea tiatramni hanvembhumika kelea. Tea xivay 200 te250 odhik dusreanchea titaramni‘acting’ kelam.

Tujem boreantlem borem ‘act-ing’ khoinchea tiatrant?

Rosario Rodrigues hacho “Am-chem Ghor’ ani Prince Jacob hacho“Padri” hea tiatramni mhojea por-monnem mhoji bhumika borichprobhavit zali

Tiatracheo VCDs kaddleat?Don VCDs kaddleat – “Sangat

Ami Bhurgim Konnachim” ani“Gantth”. Tea xivay 4 Audio Albumsnirmann keleat te oxe asat: -‘Sezari’, ‘Ostoreancho Man’, ‘MaimPai’ ani ‘Music’. Dusream ko-

lakaram kaddlolea sumar 85 ‘AudioAlbum’-amni bhag ghetla.

Konkani filmamni ‘acting’,‘singing’ vo anik kosleim kamkelam?

Bonifacio Dias hachea ‘Moryad’filmant bhumika kelea. Tea xivaisumar 18 VCD filmanmi hanvem‘acting’ kelam.

Kantaramche ‘lyrics’ pustokrupan chhaplea?

Azun poryant na.Tiatramche ‘scripts’ pustok

rupan uzvaddailea?“Uprant Roddon Kiteak Upkarta”

ho tiatr pustok rupan chhapla.“Bheiman Kir” hea tiatrachem pus-tok yevpache vatter asa.

Tiatr kolakarank tuzo sondexProfessional tiatrist asle torui

‘Tiatr kola’ hi poili yeta ani duddumagir. Tiatramni ‘Acting’ korophem duddvam khatir aschem nhoipunn tiatrachi kola dorjevont ko-

rche khatir sachem.Tiatr pollenarank tuzo sondexTiatr pollennar zoso ‘profes-

sional’ tiatristank sohokar dita techporim tannim umedichea noveatiatr kolakarank diuncho kiteaktoxem kelearuch tiatr suddsu-dayent fuddem vetolo… dorjevontzatolo.

Bori Bolayki! Sukhi Jivit!!‘Mediclaim’ vaddoun 2lak rupia korunknirnnoy: Parsekar

PONNJE: Gõys o r k a r a c h e a‘SwarnajayantiArogya Bima Yo-jana’ vo dusreautramni ‘Uni-

vesal Mediclaim’ yevzonn, zatunatam sudharonnam korun vimo60,000 rupia thavn vaddoun 2lak rupia kortole ani yeta to Abrilmhoino poryant vevharanghalunk yetolo, mhunn BholaykiMontri Laxmikant Parsekar-ansanglem.

‘World Cancer Day’-chea suval-lea somoyar uloitana Parsekar-an, “sorkar ‘Universal Mediclaim’yevzonne khala ‘cancer screen-ing’ ani tache vixim sodun kad-dunk, toxench kallzacheo piddasodun kaddpak (cardiac detec-tion) ani goddem he pidda ghe-unk sodta. Poilim, yevzonnichixim 60,000 rupia asli, ji ami atam2 lak rupia kortele”, oxem san-glem.

‘Swarnajayanti Arogya BimaYojana’ hi yevzonn Digambar Ka-mat-a khala aslelea adleasorkaran 2011 vorsa chalu keleli,vixex korun adle Bholayki MontriVishwajit Rane-n, zatun ‘hospi-tal’-ank dor familik 60,000 rupiameren sogllea torenchea upcharapasot poixe bhori nastana bho-laykechea vimea khala gheunkzay asli. Zaitea khasgi dotoramnihe yevzonni sombondhit posontidakhounk nam, zaitea vegveglleaduensank tharaileli rok’komkomi asli hea karonn.

Page 12: 16 March Amcho Avaz

Walter Menezes ani Elick Vaz-an ghod-doun haddlolo novo Konknni ‘audio-al-bum’ ‘Zoit-achim Fulam’, Sonnvara disaMarsache 2rer Cindio’s Paradise, Kepemhanga eka khas dobajean uzvaddak ailo.

Sonia Shirsat, Rajesh Madgaonker, An-napurna Sakhardande, Johnson Fernandeshanchea borabor Elodie Goes, Rohan Sil-veira, Keith Azavedo, Carina da Costa,Vallery da Costa, Donald Muriel ani VelroyFernandes, zanchim gailolim gitam hea‘al-bum’-ant asa, te ‘album’ uzvaddaunnecheavellar hajir asle.

‘Innovative Groovers Group’ hannin ‘album’-antlim don gitam kariavollin sador kelim

‘Zoit ani her kovita’ (2008) hea Walter-chea pustoka voileo ‘album’-an 8 kovitaasat, zankam Elick Vaz-an songit dilam.Tatun Kepemchea 5 gunnest tornnat-

teamni gailolem ‘Ami Soglle Ek Hanga’,hem desbhokti gituy asa.

Brenda Menezes-an kariavollichem sutr-soncholon kelem.

‘Zoit ani her kovita’ hea pustokak 2009vorsa Thomas Stephens Konknni Kendr,Porvorim hannim sthaplolo ‘Konknni Mar-tir Florian Vaz Puroskar’ taka favo zalolo.Jem 2010 vorsa Brenda Menezes-chea ad-haran Devnagri lipin bodol korun, GoaKonkani Akademi-n chhapun haddlolem.

Dezembr 2012-an ‘Baby U R My Luv’ heagitak lagon Manglore-ak zalolea 4tea‘Global Konkani Music Awards’-ak ElickVaz-ak ‘Best Music Composer 2011’mhunn nemunk (nominated) zaloli. Tox-ench taka ‘Goa Konkani Video Film Festival2013’-ak ‘Ulhas Buyao Best Lyricist Award’ho puroskar mell’la.

Halinch V-Events Mum-bai hannim All Goa KonkaniSolo Singing Competitionghoddoun haddlem anitorekvar pirayecheambhurgeank hantun bhaggheunk sondhi favo keli.Tin bhagamni bhurgeanktannim vanttnun ghalimzoxe porim 5-10 vorsam,11-15 vorsam ani 16-21vorsam pirayecheam gav-pacho gunn asleleambhugeamni hantun bhaggheun apli kola dakoili.

Punn hem All GoaKonkani Solo singing Com-petitionacheo finals zan-vche adim tannim poili gav-peachi porikxa ghevpakhatir Gõychea vinchunkaddloleam chear bha-ganim avazachi topasnni(audition) ghoddounhaddloli ani hangakitleaxea bhurgeamni bhagghetlo. Avazachi topasnnikorun tanche talle gavpak

favo toxe asat te judges-am-nim vinchun kaddun up-rant hea audition-akvinchun kaddlolem cheddecheddvam xevottachespordhek bhag ghetlo. Hixevottachi spordha MapusaHanuman vosrean 17verFebrerache ghoddoun had-dli.

He gavpache spordhababtin ek sangchemmhonnlear he spordhakhatir bhurgeam chedde-cheddvamnim nhoi punnbogor tanchea avoy-ba-paynim legun khub urbaani husko dakoilo. Sabaravoy-bapui apleambhurgeank gheun porximsoglleam zageancher ailim.Sabar iskolachea xikx-okamni legun hantun aplosohokar ani pattimbo dilo.Sogleam zageancheravazachi topasnni aitarachizal’li astana legit iskolacheaxikxokamni aplea vidheart-eank gheun tim thoim hajiraslim.

Spordhent vanttoghetoleam bhurgeam mo-dem anik ek tokh’nai korpasarki vost ji amche nodrekhpoddli ti mhonnlear tanchigavpachi humed egdomuchnettan asli. Sabarbhurgeamni aplem git

gailem ani aplea gitak apn-nenuch ‘keyboard-acher’songit dilem. Tea xivai apleakantarak songit vazoun le-git tannim aplea sangatanailoleam dusreambhurgeank legun songit va-zoilem. Hanche modemkaim tin-chear bhurge am-che nodrekh poddle anitanchi songit gavpachi anivazovpachi kola motteanchpromanan tanchea angantrigun asa ti nodrekh yetali.Hea bhurgeanche gavpachekolecher fuddarak nodordovorpa sarki asa.

He gavpache spordhentanik ek khub mhotvachivost ji amche nodrekh ailiti mhonnlear tinbhurgeanchea bhagamnichedde toxim cheddvamkosak lailim tor sabarokristi mhonnlear Hindubhurgeamni he gavpachespordhent bhag ghetlo anitanche modlim sabar zan-nam xevottache spordhekpavlim ani inam jikhpantsamil aslim. Hea amcheaHindu bhurgeamcheaangamni legun Konknni gi-tam gavpachi kola amkammotteam promanan danvtati nodrekh aili.. Hem zaungelem hea gavpachespordechem vhorteponn.

Amche tiatr machier aizsabar Hindu bhav-bhoinnibhag ghetloleo amkam distipoddttat ani tiatrachi udor-got korpa khatir tancho-izaito hat-bar asa. He spord-hent amkam nodrekailolim Hindu bhurgimhech toren fuddarak tiatramachier ek na ek dis proveskortelim mhonn amkamkhatri asa. Khoremsangchem mhonnleartantlea ekttea 16-21 vor-

sanchea bhagantlea ched-dean apleak tiatramni nes-pachi khub khoxi asamhonn aplem mon mhakaugttailem, karann hea sogl-leam Show-anchem sutrsoncha’lonn hanvemkel’lem. Ani xevottacho‘round’ zata mhonnlear heabhurgeank ani tancheaavoy-bapaynk hanv ol-lkhunk pavl’lom.

Mhoje nodrentlean jemkitem hanvem hangadekhlem tem mhonnlearhea bhurgeanche angantasloli gavpachi kola. Zoruitor fuddarak he gavpachespordhent bhag ghet-loleam bhurgeam modemhantlim chearuch bhurgimamkam amchea konknnitiatr palkak favo zalim tormhojean koslich otitay ko-rinastanam mhonnuk yetaki hi spordha ghoddonhaddtolea V-Events, Mum-bai ani tancho fuddari XriFelix Correia hanchemvhoddlem zoit zalemmhonn. Ani dubavirethantlim zaitim bhurgimfuddarak Konknni palkaryevpachim sopnam sop-netelim ani eka disa thoimpavtolim mhonn mhakatori bhorvanso asa.Tankam-i bi ascho!.

Tiatr Machier

Lekhok ani Ttikakar

Daniel F De Souza

Ponnje<Sonvar, 16 Mars, 2013<

4to ‘Popular Tiatr Festival’“Hi Vatt Khoim Veta” poilo, “Tsunami” dusro ani “Hoi ani Na” tisro

Halinch kobar zalolea4tea ‘Popular Tiatr Festi-val’-ak Mario Menezes-andigdorson kelolea ‘Hi VattKhoim Veta?’ hea tiatrakbori dakhounn mhunnpoilo inam favo zalo. Boridakhounn, digdorson aniboro kolakar cheddo anicheddum, he inam MukhelSoire ‘Labour, Employmentand Fisheries’ Montri Aver-tano Furtado hachehatantlean diunk aile. Hikariavoll Marsache 9tarkher Moddgonvam,Ravindra Bhavan-acheaConference Hall-an ghod-doun haddli.

Festivalache porikxok(judges) Fr. Bernard Cota,Domnic D’Costa, ReginaldoRodrigues, te bhair nam-neche tiatrist John Claro,Sabina, Premanand Lot-likar, Eddie Mascarenhas,Cezar D’Mello hancheahatantlean inamam bhet-toilim. Teach borabor TAG-che up-odheokx Joe Rose,odheokx Prince Jacob anivangddi sochiv Victor de Sakariavollik hajir asle.

Hea dobajea uprant eksongit kariavoll Chitra anitachea pongddan sadorkeli.

Sogllea vibhagamni jik-loleanchi mahiti oxi asa:

Bori Dakhounn (Per-formance)1lo Inam

-‘Hi Vatt Khoim Veta?’, dig-dorspi Mario Menezes2ro Inam-‘Tsunami’, digdorspi OldrinSequeira3ro Inam-‘Hoi ani Nam’, digdorspiComedian Agostinho

Borem Digdorson1lo Inam-Mario Menezes -Hi Vatt Khoim Veta?2ro Inam-Oldrin Sequeira -Tsunami

3ro Inam-Comedian Agostinho -Hoi ani Nam

Borem Git rochna(Lyrics)1lo Inam --Marques Pereira, Git:‘Mathiechem Jevonn’- Tiatr:Ranvotti2ro Inam-Lawry Travasso, Git: ‘Face-book ‘- Tiatr: Hi Vatt KhoimVeta?

Bori Borpavoll (Script)

1lo Inam -Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim Veta?’-Mario Menezes2ro Inam-Tiatr: ‘Tum Azli Zalear’,-Jack Rodson

Boro Kolakar: Dadlo 1lo Inam-Mario de Vasco -Tiatr: ‘TumchinchBhurgim’2ro Inam-Lawry Travasso, -Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim Veta?’

Boro Kolakar: Ostori1lo Inam

-Clara Dias, Tiatr: ‘Tum AsliZalear’

2ro Inam-Carmin, Tiatr: ‘Tsunami’

Boro Hansovpi Ko-lakar: DadloMichael, Tiatr: ‘Hi VattKhoim Veta?’

Boro Hansovpi Ko-lakar: Ostori-Joana, Tiatr: ‘Hi Vatt KhoimVeta?’

Boro Poilech PauttBhag Ghavpi Dadlo:-Franky Gonsalves, Tiatr:’Hi Vatt Khoim Veta?’

Borem Poilech PauttBhag Ghavpi Ostori: -Maggie, Tiatr:’Hi VattKhoim Veta?’

‘Negative’ BhumikenBoro Kolakar: Dadlo: -Max, Tiatr: ‘Hi Vatt Khoim

Veta?’

‘Negative’ BhumikenBoro Kolakar: Ostori-Dolla, Tiatr: ‘TumchinchBhurgim’.

Borem Bhurgem Ko-lakar: Cheddo

-Avinash, Tiatr: ‘TumchinchBhurgim’

Borem Bhurgem Ko-lakar: Cheddum (Khas)-Eliza, Tiatr: ‘TumchinchBhurgim’

Bori Machiechi Mand-davoll-Saldanha, Tiatr: ‘ZoimPritimog Vosta’

Bori Bizli Manddavoll-Tiatr: Hi Vatt Khoim Veta?

Borem Songit (Hajiraslolem ‘Band’)-Vitorin, Tiatr: ‘Tsunami’

Borem ‘Make-up’-Hayzel Gonsalves, Tiatr:‘Tum Roddttolo’

Bori Nhesonn-Catherin Coelho, Tiatr:‘Zoim Pritimog Vosta’

Borem Podd’ddea Fat-tlem Songit-Tiatr: ‘Hoi ani Nam’

Boro Gavpi1lo Inam -Xavier, Tiatr: Tsunami2ro Inam-Elvis Mascarenhas, Tiatr:Tum Roddttolo

Borem Gavpi 1lo Inam -Hayzel Gonsalves, Tiatr:‘Tum Roddttolo’2ro Inam-Maggie, Tiatr: ‘Hi Vatt

Khoim Veta?’

Boro Gavpi Bhurgo-Cameron Fernandes, Tiatr:‘Tum Roddttolo’

Borem Gavpi Bhurgem-Rioma Menezes, Tiatr: ‘HiVatt Khoim Veta?’

Borem ‘Duet’ -Benny Ferns/Hayzel Gon-salves, Tiatr: ‘Tum Roddt-tolo’

Boro ‘Duo’-Tony/MichaelTiatr: ‘Hi Vatt Khoim Veta?’

Boro ‘Trio’

-Michael/Rodson/MariaTiatr: ‘ Tum Asli Zalear’

Boro ‘Quartet’-Alberto/Leslie/Bab An-drew/Comedian DomnicTiatr: ‘Zoim Pritimog Vosta’

Borem ‘Choral’ Git-Ezilda/Dorothy/Livia/Gle-nisTiatr: ‘ Tum Roddttolo’

Borem Hansoupi Git-Tony/JoanaTiatr: ‘ Hi Vatt Khoim Veta?’

“Zayat Zage” Tiatr Nattok RupanMachier Haddlo

Tiatr Nattok Rupan

2012 vorsant tiatrachea mollar aik ekbori ghoddni ghoddlea. Konknni (romi lip-int) boroylolo Prince Jacob hancho tiatr “Za-yat Zage” Konknni Devnagori lipint utraun“Aao Jaao Gõy Tumhara” Konknni nattok ru-pam machier haddlo. “Zayat Zage” ho tiatrKonknni Devnagori lipint utravpi EknathNaik zaun asa.

“Aao Jaao Gõy Tumhara” hem nattokSankalp Theatre ghoddoun haddlolea vor-savollichea “All Goa Konknni Nattok Com-petition’ he spordheant sador kelem ani teanattok vhodd yes mell’llem.

“Performance” haka poilem inam aniteach borobor Direktor Eknath Naik han-kam digdorsponna khatir poilem inam.Prince Jacob haka ‘script’-a khatir poileminam mell’llem. Itlench nhoy tor ‘Stage Set-ting’, ‘Costumes’ ani ‘Make-up’ hankaimpoilim inaman favo zalim. Cheddvache bhu-mikent dusrem inam zalear anik tin ina-mam melloun “Aao Jaao Gõy Tumhara” heanattkak sogllim mellon 10 puroskar favozaun zoyt melloylem.

“Zayat Zage” hi Prince Jacob hachi Romilipintli borpavoll Devnagori lipint “Aao

Jaao Gõy Tumhara” hea Konknni nattka ru-pant, Konknni Nattok Spordhent ‘Script’-acho poilo inam melloun gheta mhunnchem

Romi lipintle Konknni borpavollik kimot namhunntta ti assol fott asa mhunn provarzata.

Bhurgeanchi gavpa spordha……

‘Zoit-achim Fulam’ ful’lim

Poilo inam

Ut’tom bhumika (dadlo)Ut’tom bhumika (ostori)

Ut’tom ‘comedian’ (dadlo)

Ut’tom ‘comedian’ (ostori)Dusro inam

Tisro inam