16
Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14 WORKER’S FRIEND Goa’s only Konkani Weekly since 1933 Vol 80, No. 23 | June 08, 2013 | 16 Pages | ` 5/- “Dor ghoddyer mogan, ekvottan ani bore vagnnuken jievop mhonnlear atmik onnbhov.” Denis Waitley Amerika: Amerikentlea ordhea lokak Povitr Pustok avoddta ponn tanchea jivitak kosloch porinnam zainam koxem tankam distta. Tori astanam Amerikeche panch zannam modlo eklo Kristanv Povitr Pustok vachta mhonn sôd kel’lean gomun ailam. ‘American Bible Society’ he sonvsthen sôd kel’lea pormannem 77% lok desant somajik totvanchem mol denvot asa mhonn sangtat. Sumar 88% loka lagim Povitr Pustok asa mhonn sanglam. 88% lokak Xubhvortoman povitr dista. 61% lok Povitr Pustok vachunk zai mhonnta. Dor ghorabeant Povitr Pustokacheo 4 tori proteo asat. Povitr Pustok vachinant mhonn somajik totvam unnim zait vetat oxem choddso lok sangta. Vauraddeancho Ixtt Potrokar | VIP Ponnje: ‘Commonwealth Games 2010’ suru zaunchea vellar ‘sub-standard’ khellancheo vostu vanttloleo, dekhun CBI- n te komponek ‘blacklist’ kel’li. Tech komponek atam ‘Lusofonia Games’-ank ‘athletic track’ bosounk kontrad dila. ‘Jubilee Sports Company’ he komponek adim vaitt nanv mell’lolem dekhun, dusrea nanvan anek komponi nirmann zaun, atam Bambolle ‘athletic track’ bandunk kruttamni duddvancho kontrad dila. ‘Bubble Formation’-ak lagun Keralant khellam khatir bandlolo ‘track’ khellam uprant on-upeogi zaunk pavlo. Ani to ‘track’ novean bandunk, te komponen kosloch proytn korunk na. ‘Hindustan Times’ potran uzvaddail’le khobre pormannem, ‘synthetic surf ’ hacho khorch kitlech pavtti adol- bodol zalo mhonn CBI- n arop ghala. Lusofonia Games hacho budh dinar zo Commonwealth Games-ache kexi vixim sombond dovorta, taka tache vixim soglli mahiti asa mhonn khatrechea zhorintlean kollun ailam. ‘Track’ bandun haddun teknikal gorzo kitem teo khellanchea karbhareank khoboruch na. Azun poryan Sports Authority of Goa hanche kodde bhasabhas korunk Gõychea khellam mollar onnbhov asloleanchi budh gheunk, Mukhel Montri Xri Manohar Parrikar- an koslech upay gheunk nant. Roque Dias, director of the Sports Authory of India when contacted predicted that Goa would not be able to organize major international athletic championship in view of the construction of the warm up track being build in violation of international requirements. Roque Dias, Director of Sports Authority of India, hachea sangnne pormannem, Gõyant ontor’raxttrik khell fuddarak korunk xokche nant karonn jem ‘warm up track’ bandlam, tem ontor’raxttrik nemam pormannem nam. IAAF nemam pormannem, tosle dhanvpache ‘tracks’ 200 metram Vauraddeancho Ixtt Potrokar | VIP Ponnje: Kaim karonnank lagun Dabolle aslolea Dorya Foujechim yontram dusrea zagear vhorpache proytn chalu asat. Khatre zhorintlean kollun ailam ki Belgaum Sambra vimantollar Dorya Foujen zaiti zomin vikti ghetlea ani tannim Dabolle thaum Belgaum aplim yontram vhorunk zatat. Sod’deak, dusmanachim zhuza F-16 vimanam, Dabolle Dorya Foujen ek bokem koxem. F 16 Ameriken Pakistanak dilolim. Bharota thaim MiG zhuza vimanam asat. F 16 zomni vo dorya vhoir fokt ek metr uddunk zata ani taka ‘radar’-an sodun kaddunk zaina. Ani chodd-xe pavtti ‘radar’ bhonvta tedna, udkant tem ek tarum vo zomnir ek dhanvtem mottor mhonn somzunchi chuk zata. F 16 hachea thaim khol bhitor vochunk ani akromonn korunk xokti asa mhonn khatrechea monxa kodlean kollun ailam. Dabolle ontor’raxttrik utka ximer boslolem asa karonn ontor’raxttrik udok fokt 14 kilometr pois asa. Toxem zal’lea karonnak lagun akromonn korunk ‘buffer zone’ na ani dusmanache vimanam sompeponnim bhitor yevnk xoktat. ‘Defence’ vimantollak ani ontor’raxttrik ximer ‘buffer zone’ gorjecho, oxem khatrechea zhorintlean kollun ailam. Navy zor Dabolle soddun geli, tor Dabolle vimantoll ‘civilian’ vimantollak odik zago melltolo ani Konkan kinaren Dabolle ekuch ontor’raxttrik vimantoll zatolem. Chippi ani Ratnagiri aslolim dusrim vimantollam ‘domestic’ vimantollam zatolim. Blacklisted company laying athletic track ‘Athletic track’ bosounk LUSOFONIA GAMES ‘Jubilee Sports Company’ he komponek adim vaitt nanv mell’lolem dekhun, dusrea nanvan anek komponi nirmann zaun, atam Bambolle ‘athletic track’ bandunk kruttamni duddvancho kontrad dila. ‘Bubble Formation’-ak lagun Keralant khellam khatir bandlolo ‘track’ khellam uprant on-upeogi zaunk pavlo. Ani to ‘track’ novean bandunk, te komponen kosloch proytn korunk na Dabolim soddcho, Navycho plan Poll: Americans love the Bible but don’t read it much Amerikan lokak Povitr Pustok avoddta ponn tem vachinant Vaitt nanvache company-k contract Vaitt nanvache company-k contract P3 P3 Agarthala: Eka 35 vorsanchea mon’xachi Kristanv dhorm soddun Hindu zaina mhonn tachea sasu-pain tachi gomtti katorli mhinn pulisen sanglem. Gobinda Jamatia Krishapada Janatiachea adaran aplea zanvai Tapas Bin-achi Sonvara ratik gomti katorli ani tachi kudd ostom Tripurantlea Teliamura ganvantle nodint uddoili mhonn Chandan Saha hea unchlea pulis odhikarean IANS –ak sanglam. Pulisen Krishnapadak sampddailo. Ponn Gobinda zo Science ani Technology khateant sorkari nokri korta to pollun gela. Krishnapada gaddiaponnam korta, tannem apnnem More civilian space as Navy plans to relocate Christian beheaded for refusing to convert Hindu zaina mhonn Kristanvachi gomtti katorli P3 Goyant 2 airport zai? Mopa magas somazacho lok asa Bauxite minacheo khonnim asa Chire kaddpacheo-i khonnim asa Gorib lok xet kamot kortat

08 06 2013

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Goa News, Konkani News, Local Goa News, Konkani.

Citation preview

Annual Subscription by Post Rs. 230/- Foreign (Airmail) Rs. 2000/- Licensed to post without Pre-payment at Pilar on Thursday or Friday Registration No. G-2/RNP/GOA/22/2011-14

WORKER’S FRIENDGoa’s only Konkani Weekly since 1933 Vol 80, No. 23 | June 08, 2013 | 16 Pages | ` 5/-

“Dor ghoddyer mogan,

ekvottan ani bore vagnnuken

jievop mhonnlear

atmik onnbhov.”

Denis Waitley

Amerika: Amerikentlea ordhea lokak Povitr Pustok avoddta ponn tanchea jivitak kosloch porinnam zainam koxem tankam distta. Tori astanam Amerikeche panch zannam modlo eklo Kristanv Povitr Pustok vachta mhonn sôd kel’lean gomun ailam. ‘American Bible Society’ he sonvsthen sôd kel’lea pormannem 77% lok desant somajik totvanchem mol denvot asa mhonn

sangtat. Sumar 88% loka lagim Povitr Pustok asa mhonn sanglam. 88% lokak Xubhvortoman povitr dista. 61% lok Povitr Pustok vachunk zai mhonnta. Dor ghorabeant Povitr Pustokacheo 4 tori proteo asat.

Povitr Pustok vachinant mhonn somajik totvam unnim zait vetat oxem choddso lok sangta.

Vauraddeancho Ixtt Potrokar | VIP

Ponnje: ‘Commonwealth Games 2010’ suru zaunchea vellar ‘sub-standard’ khellancheo vostu vanttloleo, dekhun CBI-n te komponek ‘blacklist’ kel’li. Tech komponek atam ‘Lusofonia Games’-ank ‘athletic track’ bosounk kontrad dila.

‘Jubilee Sports Company’ he komponek adim vaitt nanv mell’lolem dekhun, dusrea nanvan anek komponi nirmann zaun, atam Bambolle ‘athletic track’ bandunk kruttamni duddvancho kontrad dila. ‘Bubble Formation’-ak lagun Keralant khellam khatir bandlolo ‘track’ khellam uprant on-upeogi zaunk pavlo. Ani to ‘track’ novean bandunk, te komponen kosloch proytn korunk na.

‘Hindustan Times’ potran uzvaddail’le khobre pormannem, ‘synthetic surf ’ hacho khorch kitlech pavtti adol-bodol zalo mhonn CBI-n arop ghala. Lusofonia Games hacho budh dinar zo Commonwealth Games-ache kexi vixim

sombond dovorta, taka tache vixim soglli mahiti asa mhonn khatrechea zhorintlean kollun ailam.

‘Track’ bandun haddun teknikal gorzo kitem teo khellanchea karbhareank khoboruch na.

Azun poryan Sports Authority of Goa hanche kodde bhasabhas korunk Gõychea khellam mollar onnbhov asloleanchi budh gheunk, Mukhel Montri Xri Manohar Parrikar-an koslech upay gheunk nant.

Roque Dias, director of the Sports Authory of India when contacted predicted that Goa would not be able to organize major international athletic championship in view of the construction of the warm up track being build in violation of international requirements.

Roque Dias, Director of Sports Authority of India, hachea sangnne pormannem, Gõyant ontor’raxttrik khell fuddarak korunk xokche nant karonn jem ‘warm up track’ bandlam, tem ontor’raxttrik nemam pormannem nam.

IAAF nemam pormannem, tosle dhanvpache ‘tracks’ 200 metram

Vauraddeancho Ixtt Potrokar | VIP

Ponnje: Kaim karonnank lagun Dabolle aslolea Dorya Foujechim yontram dusrea zagear vhorpache proytn chalu asat. Khatre zhorintlean kollun ailam ki Belgaum Sambra vimantollar Dorya Foujen zaiti zomin vikti ghetlea ani tannim Dabolle thaum Belgaum aplim yontram vhorunk zatat.

Sod’deak, dusmanachim zhuza F-16 vimanam, Dabolle Dorya Foujen ek bokem koxem. F 16 Ameriken Pakistanak dilolim. Bharota thaim MiG zhuza vimanam asat.

F 16 zomni vo dorya vhoir fokt ek metr uddunk zata ani taka ‘radar’-an sodun kaddunk zaina. Ani chodd-xe pavtti ‘radar’ bhonvta tedna, udkant tem ek tarum vo zomnir ek dhanvtem mottor mhonn somzunchi chuk zata. F 16 hachea thaim khol bhitor vochunk ani akromonn korunk xokti asa mhonn khatrechea monxa kodlean kollun ailam.

Dabolle ontor’raxttrik utka ximer boslolem asa karonn ontor’raxttrik udok fokt 14 kilometr pois asa. Toxem zal’lea karonnak lagun akromonn korunk ‘buff er

zone’ na ani dusmanache vimanam sompeponnim bhitor yevnk xoktat. ‘Defence’ vimantollak ani ontor’raxttrik ximer ‘buff er zone’ gorjecho, oxem khatrechea zhorintlean kollun ailam. Navy zor Dabolle soddun geli, tor Dabolle vimantoll ‘civilian’ vimantollak odik zago melltolo ani Konkan kinaren Dabolle ekuch ontor’raxttrik vimantoll zatolem. Chippi ani Ratnagiri aslolim dusrim vimantollam ‘domestic’ vimantollam zatolim.

Blacklisted company laying athletic track

‘Athletic track’ bosounk

LUSOFONIA GAMES

‘Jubilee Sports Company’ he komponek adim vaitt nanv mell’lolem dekhun, dusrea nanvan anek komponi nirmann zaun, atam Bambolle ‘athletic track’ bandunk kruttamni duddvancho kontrad dila. ‘Bubble Formation’-ak lagun Keralant khellam khatir bandlolo ‘track’ khellam uprant on-upeogi zaunk pavlo. Ani to ‘track’ novean bandunk, te komponen kosloch proytn korunk na

Dabolim soddcho, Navycho plan

Poll: Americans love the Bible but don’t read it much

Amerikan lokak Povitr Pustok avoddta ponn tem vachinant

Vaitt nanvache company-k contractVaitt nanvache company-k contract

P3�

P3�

Agarthala: Eka 35 vorsanchea mon’xachi Kristanv dhorm soddun Hindu zaina mhonn tachea sasu-pain tachi gomtti katorli mhinn pulisen sanglem.

Gobinda Jamatia Krishapada Janatiachea adaran aplea zanvai Tapas Bin-achi Sonvara ratik gomti katorli ani tachi kudd ostom Tripurantlea Teliamura ganvantle nodint uddoili mhonn Chandan Saha hea unchlea pulis odhikarean IANS –ak sanglam.

Pulisen Krishnapadak sampddailo. Ponn Gobinda zo Science ani Technology khateant sorkari nokri korta to pollun gela. Krishnapada gaddiaponnam korta, tannem apnnem

More civilian space as Navy plans to relocate

Christian beheaded for refusing to convert

Hindu zaina mhonn Kristanvachi gomtti katorli

P3�

Goyant 2 airport zai?

� Mopa magas somazacho lok asa� Bauxite minacheo khonnim asa� Chire kaddpacheo-i khonnim asa� Gorib lok xet kamot kortat

2 � Amchem Dhoronn Tumche Vichar June 08, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Sonvsarantli durbollkay sompounk Vixv Benkicho ( World Bank) Odheokx Yong Kim hannem yevzonn anklea. Apnnak zai toslo sonvsar bandun haddunk vavurtolo mhonn disun ailam. Ponn Xri Kim tigun urtolo (sustainable) sonvsar ghoddunk sodta; zoim soglleank nivoll ‘energy’ mellta toslo sonvsar zai. Soglleanchem udarposonn zatolo sonvsar zai. Pidde mekllim jiyevnk mellta toslo sonvsar zai. Hem kam’ fuddem vhorunk Vixv Bankik bhov kotthinn koxem dista. Tori astana hem sopon sonvsarantli durbollkay 2030 vorsa meren nopoit korunk Vixv Bankicho mukhel hetu asa.

Oxem korunk sodtolea kallant azun ‘recession’ purayen bhair sorunk na. Ak’khea sonvsarantlea lokacho sumar panchvo vantto gombhir durbollkayen jiyeta. Oslea kallar Xri Kim-achem sopon purem korunk chodd avghodd asa.

Tori astana Vixv Bank aplem sopon purem korunk fattim ravchem na. Tanchem karya, gombhir durbollkay eke pinddkentli tori

nopoit korunk asa. 2000 vorsa Vixv Bankin Hozarveantlo Vikasa Hetu (Millennium Development Goals) dolleam mukhar dovrunk tharail’lean novi hurba nirmann korta. Sonvsarantlo 1.3 bilhanv lok, disak sumar $1.25 vo 68 rupyancher jiyeta toslea lokak durbollkayentlo bhair kaddunk Vixv Bank proytn korta. 1990 vorsant gombhir durbollkay 43% asli ti 2010 vorsant 21% zalea ti ek bori khobor.

Ponn Xri Kim-achem sopon purem korunk addkolleo asat. Poryavoronnacho bodol. Sumar 360 ‘million’ lokachem jivit chodd gombhir durbollkayen buddlolem asa,

kiteak sonvsarachem poryavoronn bodolta. Hea bodolpak lagun udorgot zaunk kotthinn zata. Produxon vaddlolean lokak chodd tras zatole toxench poryavoronn padd zaun veta dekhun udorgot vaitt doxer pavtoli. Osle poristhitik lagun sonvsarachem tapamann sumar 4 ‘degree’ celcius vaddtolem. Oxem astana udorgot kortolea desank, 2030 voros itlo kall pavcho na.

Udorgot kortolea desank poryavoronn samballunk sompem nhoi. Ani produxon nastana oslea desamni udorgot zaunkui bhov kotthinn zatolem mhonn somoz asa. Oslea vattavoronnan fokot durbollkay nopoit korun udorgort kortolea desam modem 84 desantle fokot 45 des produxon nastana udorgot korunk durbollkay nopit korche vatter asat.

Onek karonn mhonnlear, hem sopon purem korunk bore yevzonnechi goroz, soglleank sangata gheun vavurchem mon zai ani girestkay vanttpachi khuxi asunk zai. Oslem mon udorgot kortolea desam modem disun yena. Tori astana, Hozarveant Vikasa Hetu vo Millenium Developemnt Goals ek novo bhorvanso nirmann korta. Hem sopon sakar korunk Kim-ache umedik favo to adar melltolo mhonn ravtat.

Amchean Durbollkay sompounk zata-‘We can end Poverty 2015’ ho Millennium Development Goals (MDG). Millennium Development Goals 8 asa. Dekhun durbollkay sompounk AIDS-acher niyontronn dovorpacho ani soglleank mullavem xikop divpachi mokh 2015 voros poryan asa. Ponn Vixv Bank hi tarikh 2030 voros poryan vhorunk sodta. Oslem sopon sogllea desamnni ani udorgot kortolea desamni xat’ti pavounk tharailam. MDG hachea nanvan zaitem kelam, ponn Bharotant nodor marlear itlench puro nhoi mhonn disun yeta.

V A C H P I B O R O Y TAT

VAURADDEANCHO IXTT registered with RNI 37805/62. Printed and Published by Fr Stephen Dias sfx on behalf of Xaverian Publication Society at Pilar Goa 403 203 Tel: 0832 2218562 and Printed at M/s Elegant Offset Printers, D2-31, Tivim Industrial Estate, Karaswada Mapusa Goa. Editor: Fr Feroz Fernandes sfx, Telephone/ Advertising Dept. 0832 2219091, Email: [email protected]. For online edition log on to www.v-ixtt.comDisclaimer: Except for the editorial above, articles and letters in Vauraddeancho Ixtt represent the views of the concerned authors, and do not necessarily reflect the views of the Vauraddeancho Ixtt editor, publisher, and/or owners.

OGRLEKH

Tujem mot FaideachemTumche vichar vo

suchovnneo amkam dhaddatHo Pot’to: V.Ixtt, Pilar Goa- 403 203

E-mail: [email protected]

Hem sopon purem korunk bore yevzonnechi goroz, soglleank sangata gheun vavurchem mon zai ani girestkay vanttpachi khuxi asunk zai. Tori astana, Millenium Developemnt Goals ek novo bhorvanso nirmann korta.

Sonvsarantli durbollkay 2030 voros meren sompounk Vixv Bank (World Bank) panvlam ubharta. Addkolleo zaiteoch asat, toripunn umed vaddta.

Khorench 2030 vorsa meren durbollkay somptoli?

ULOILEAR PATOK

Feroz F | VIP

‘Padrichi bodli zaunchi asa mhonn fi rgojent khobor pavtoch, lok padrik gift diunk yevjita. Ponn atam padrin fi rgojek ek dennem divpachi chal suru zaunk laglea. Lok aplem udarponn padri sovem dakhoita tem zaite pavtti distti

poddta. Ponn padri aplem udarponn loka sovem dakhoita tem chodd pavtti gupit urta. Kiteak hem udarponn zaite pavtti veg- vegllea mon’xam thaim padri dakhoita. Ponn atam padri fi rgojek gift dita tem ek novol koxem dista.Kalla pormannem, atam tum koslei somarombhnnek gelo

zalear tum tankam ek gift dita. Ani somarombhnni kortolo tuka ek gift dita. Hea kallache sonvoye vorvim ami ditoleachem mon visrunk zaina. Ponn dina tacher xinn korunk favona. Na zalear dusrim ditat mhonn hanvem divchem osle sonvoyenk ami mozbhut kortanv.

Atam Padri Igorjek Gift Dita

Hotellamni ibadd zatolea jevnnam vixim tumcho ogrlekh vachlo, tumi sanglam tem ami chintpachem. Aicho kall zala ‘asloleamni pottar mutti marun jevpachem ani nasloleamni pott umttem ghalun nhidpachem’. Gõyant adim amkam distti poddonaslem tem atam veta thoim distti poddta. Durbollkayen jiyetolo xembhoreamni lok, zanttim toxim bhurgim. Ho lok eka jevnnank vollvolltat, tanchi poristhiti pollelear kalliz virta; Gõyant zhompddeo vaddot vetat, nitoll udok mellona, soimbache gorjek sondas na, nitollkay na. Khorench hotelamni dispottem jevonn ibadd zata, hem jevonn tea lokak dil’lem zalear “Hanv bukhel’lom tedna tumi mhaka jevonn dilem” him Jezuchim utram ami aikotole asleanv. Ponn amkam tim utram somzunk nant vo ami tanchi porva korinant. Mahatma Gandhi mhonntalo: Bharotantlea lokan pott bhor jevpa sarkhi pikavoll zata ponn pikta tea orovachem vanttop favo te porim zaina. Khorench Delhi xarant gonvanchea guddavant hanv pavlom, thoim mhaka kitlech

unddir ani kollondir gonvancher postat te distti poddle. Lok bukhen morta zalear hi zababdari amchea odhikareanchi mhonnlear khoincheanuch fott zaunchi na. Hotellamni jem jevonn uxttem zata, tem kiteak zata, tacherui hotelachea dhonian polleunk zai. Hotelar mharog jevonn dilem mhonntoch ibadd zata tache duddu bhortat; dekhun uxttem jevonn bhair uddovpak dhoniak dukh lagona. Amche dobaje zatat tednam toxench zata, hispa bhair ami randtanv, ani uprant kitlench jevonn urta, thoddeank rokddoch ani zantteanchea ghorancho ani onathancho ugddas yeta. Hi ek bori vost ani bori kornni. Oslich kornni hotelanchea dhoniamni korum yetali, urta tem jevonn onath ghorank, zantteanchea ghoramni, Madr Terezachea durbollank dhaddlolem zalear hotelank luskonn zait aslem? Dhonia mhaka doyalleo kornneo korun Tuje mukhar punem zoddunk mhoji nodor gorjevontancher pavoi.

Catarina Carvalho, Karona

Jevonn ibadd korchem nhoi

Tin vorsancho bhurgo Mis kortaFattlea satolleachea V. Ixttacher ‘Tin vorsancho bhurgo Mis bhet-toita’ ti khobor vachun mhaka bhurgeaponnavelo ugddas ailo. Osli khobor padriponnachea ani dharmik jivitachea apovnneak khup faideachi koxi distta. Ami lhan astana osloch khell khellta-leanv. Oslo khell khelltale tantle bhurge padri zaun misionari ganvamni vavurtat. Kapelanv na tedna partikulam kaddun ani mi-sachim vestimentam ghalun pa-

dri koxe mis kortale, ek dis Ka-pelanvan hea bhurgeank pollele ponn tannem kainch mhonnlem na khoim. Karonn oxich apovn-neachi avodd bhurgeank yeta. Aichea bhurgeam modem os-lem mon distti poddona. Avoy-bapuy bhurgeank padriponnachi ani dharmik jivitachi vhoddvik sangina. Tumi sanglolea tin vor-sanchea bhurgea porim bhokti khell khelltole anikui bhurge as-tole. Gõyant bhurge unnem asat

mhonnunk zaina. Dev tankam apovnnem korta zalear avoy-bapayn addavunk favona, ponn odik ut’tejon diunchi goroz. Oslea avoy bapayanchi chodd goroz. Tednach Dev-apovnnim ubzotolim. Padrinchem dharmi-kanchem borem uloyat, tanchea vavrachi tokhnnay korat, Vi-garak, Kapelanvak, Padr Kurank vakhannat.

Joaquim Rosario, Ponnje

Lokayukta vorvim sadea mon’xak nitichem karbhar melltolem mhonn somzotaleanv, ponn atam ami aikotanv tea pormannem hea lokayuktacho kosloch faido na koso dista. Fattlea disamni sorkari nokri gheunk ek lakh rupia farik korche poddle mhonn konn ek tornatto sangtalo; atam anek gozal ami aikolea: Mhapxam ghorachim kagdam nanvar kaddunk eka odhikarean 20 hozar magle khoim, uprant hoi-na korun 10 hozar ditam mhonn kobul kele mhonn sangta. Ditolo monis aplem nanv sangunk ani fuddli nitichi vatt cholunk to bhiyeta karonn to odhikari kosloi

guddmell korit mhonn to dubhavta. Oxem kitlea lokak ghoddta mhonn konn sangtolo? Lonch ghevpachem unnem zaitxem mhaka disonam; Gõy amchem itlem sokol pavlam ani disandis odikuch matiye bhorvon zatolemxem dista. Unchle odhikari lonch ghetat tem koxem bond zait? Lokayukta koxem faideachem zait? zata tem pollelear lokayukta aslear naslear ekuch; nit mellpachi khatri na tem khorem. Bhroxtt odhikareank sampddavunk purave asat ponn gorjek poddlole kamam khatir bhiyetat.

V. Miranda, Pilar

Lokayukta nanva purtench, bhroxttachar chaluch

l 3Vauraddeancho Ixtt � June 08, 2013

.

Novi Delhi: Tombaku khavop ani sigrett oddop vattavunk zata toslem Bharotant mukhel mornnachem karonn, oxem ‘Global Adult Tobacco Survey (GATS) - India 2010’ he sonvsthen kel’lea obheasan gomlam. Bharotant 10 mornnam fattlean eklo tobaku khavn ani sigretti oddun morta. Sonvsar bhor sumar 5.5 milhanv lok tobaku khaun vo sigrett oddun zal’le piddek lagun mortat. Tantuntle Bharotantle sumar 8 tem 9 lakh lok he piddek lagun mortat mhonn tea obheasan sanglam.

‘National Organisa-tion for Tobacco Eradi-cation (NOTE)-India’ he sonvsthecho sorv-chitnnis Shekhar Salkaran dor disa Bharot desant tombaku khaun ani sigrett oddun zal’le piddek lagun sumar 2,500 lok morta mhonn sanglamt. Oslea mon’xank asthma, bronchitis, kankr ani kallzache atak osleo pidda zatat. Vixv Bholaike Songhottnnen kolloil’lea pormannem tobaku pois dovrunk ani sigrett oddi-nam zaunk jeo jahirateo uzvaddaitat tacho chodd faido zala. ‘GATS - India 2010’ vakeant sanglam Bharot desant 15 vor-sanche pirayer bhurgim sigrett oddunk xiktat. Sig-rett oddpa fattlean khubx-im karonnam asat. Konn chitnam poisavunk zalear

konn mouza korpak sig-rett oddtat. Ponn zankam hi pidda lagta ti voizuki vokhdanchea adaran pois korunk zata. TOI

Sigaram oddun dor disa 2,500 Bharoti mortat

Smoking kills 2500 Indians

Vauraddeacho Ixtt Potrkar| VIP

Mukhel Montri Manohar Parrikar-an Mopachi zomin Navy-n gheunchi ani Dabolle sorkarak diunchem mhonn khobor aikun Congress ani BJP pokx uchambol zaleat. Ponn hi khobor lokak pixan kaddunk bhair sorlea. He donui pokx Navy-cho zago bodlunk toyar nam. Toxench tankam Mopa aiz asa toxench urlolem naka.

Donui pokxantlea politicians hannim Mopa yeunche khatir bhot’te ghetlele asat. Haka lagun donui pokxanchea montreank Mopa airport zai. Hea airport-ar chodd tourist yevpa khatir korunk zai. He khobrek titlo tthav na. Ponn Mopa projet purn zatana tantun tankam khas faido asa.

Congress Mopa add koso uloita? Ho tancho plan. Navy dongra vattarant asop mhonnllear vichitr.

Parrikar Mukhel Montri asa mhonn Mopa Navyk diunk taka hok’k asa? Gõyant asat teo suvatô dusreank diunk Gõy tanchem bhatt koxem dista. Nokream pasot, Disneyland ani Casino osleo komponeank Gõyant haddtat tem

fokot lokak pixan kaddunk dista. Ravi Naik mukhel montri aslo tedna tannem lokak kolloi nastana Anjediva, Navy-k dilem.

Odik vichitr mhonnllear koslich suvidha nagrikank dovrinastana ho zunvo navyk dilo. Hea zunvear aslole igorjent bhoti korunk ek condition aslem. Ponn oslem ‘gazette notifi cation’ asun poryan hi bhokti korunk Navy lokak dina. Surokex

lagun hi bhokti korunk dina oxem navy sangta. Ponn Navy Week monovpak asta tedna sogllea lokak hea zunvear bhett korunk ditat.

Haka lagun Parrikaran Navyk anik Gõychi suvat divop sarkem nhoi. Sorkar Navy-cho gulam’ zala kitem? Vo Gõykar ‘anti national’ mhunnot mhonn bhiyeta?

Mopa airport-ak lagun udorgot zatoli mhonn somzotat. Ponn khorench Mopa airport mhonnllear udorgot? Udorgot mhonnllear Gõykarank ek borem jivit? Gõykarank Mopa airport yetoch ek borem jivit jiyeunk udorgot zatoli? Konn odmas korta tourists Gõyant yetole mhonn? Ani Gõyant fokot tourisma vorvim udorgot kortole?

Dusrim karonnam asat Mopa, Gõycho dusro airport bandunk. Ani ek ‘Enviroment Imapct Assesment’ nastana vavr fuddem vhorunk. Khorem mhonnllear Gõychem boreponn na. Mopa Gõychi arthik poristhiti vhaddotoli. Ponn hi ‘economy’ airport nastana vaddoum yeta. Montreanchean sodanch lokak pixan kaddunk zaina mhonn tannim atam tori chintunk zai.

Lokak sodanch pixan kaddunk zaina

Kaim vellar veg-vegllem jevonn dilearui hi noxa pois zaunk xokta. Annapurna Agrawal hi ostori suchoita tea pormannem sigrett oddche adim dud piyeunk zai ani gazor khaunk zai. Haka lagun mon’xachi ruch koddu zata ani to sigrett oddunk mukhar soronam. Sigrett oddpachi avodd lagonam zaunk kharsann aslolem lonnchem ani bottateanche chips khavopui chodd borem.

P1�

Amerikent 57% lok Povitr Pustok vorsak chear pavtti vo unne pavtt vachtat. Ponn fokot 26% lok Povitr Pustok neamit mhonnllear ssatolleak chear vo odik pavtti vachtat.

Tornattim poryan

Povitr Pustok vachunk sodinant. 18 tem 28 vorsam modle pirayeche tornnatte Povitr Pustok vorsak fokot tinuch pavtti vachtat.

American Bible Society-chea votin ‘Barna’ pongddan “Th e

State of the Bible 2013” hea nanvan ho sôd kelo.

Hea vavra khatir tannim 1,005 lokachi fonacher mulakhot ghetli. Toxench tannim online hacherui 1,078 zannam koddemulakhat ghetli. RNS

Amerikan lokak Povitr Pustok avoddta, vachinant ‘Athletic track’ bosounk(nhoi ‘6 straight lanes’) asunk zai. Chodd-xeo khella suvatô zoim 400 metram ‘tracks’ asat, teo ‘football’ khellak vaprum yetat. Ponn toxem Gõyant zaunk kotthinn zatolem.

Tache sangnne pormonnem, ‘tracks’-am pondak ek okhondd ‘polyurtine vaprun (multiple layers of polyurtine) korunk zai. Tea bhair, udok vochunk, RCC-lokhondd vaprun ‘drainage’ bandunk zai. Udok ‘lawn’-ar xirkun urunk kherit ‘sprinklers’ asunk goroz. Toxench, udok bhorona zaunk, vevostha korchi goroz.

kel’lea khunnachi bariksannem pulisek sanglam mhonn odhikarean gomoilam. Tapas Kristavponn soddina mhonn Gobindan katrun marla mhonn sanglem. Gobindachem cheddum Tapasa kodden kazar zalear 3vorsam zalim tankam tankam eka vorsacho bhurgo asa.

Mhozo bapui amchem kazar mandun ghena, Topasak sodanch Hindu zaunk boll kortalo, ponn Topas nakartalo. Atam mhozo bapui mhaka ani mhojea putakui marit, oxem Jentulyn pulisek sanglam Tapasachi gomtti katorche adim Gobindan ani Krishanpadan puja keli mhonn pulis sangta. TOI

Hindu zaina, Kristanvachi gomtti katorli

USA: Miami, Florida xarant asloleo Madr Terezache Sonvsthechea madrink chintunk naslo-lo dhoko boslo. Amerike-chea xarant tankam xara-cho kaido moddlo dekhun xittkavnnechi kollovnni dhaddlea.

Goribank jevonn divpa khatir hea madrimni sorkarachi odhikrut porvangi gheunk nasli.Gorib lokak sop divpak teo madreo geleo. Tim 30 vorsam meren ek lhan kuzin choloitaleo.

Kolkotachi Bhoktivont Madr Terezan 1982 vorsa tea vavrachi survat kel’li. Miami Herald potracher

uzvaddail’le khobre udexim kollun ailam Miami Code Compliance hacho Sonchalok Orlando Diez hannem lokak asvason diun madrinchi seva bond korchenant mhonn sanglam.

Kaim xezareamni madrinchea ghora mukhar gorib lok jevnnak ravtat mhonn tokrar dilea uprant he ghoddnnecho vad suru zalo.

Th oim yetolea gorib lokak jevonn mellonam zalear challvotat ani konnachei angar vetat

mhonn madrinchea sezareamni sanglam. Madrim vixim nhoich

fokot lokan ponn thoim laginch aslolea Jackson Memorial Hospitalachea odhikareamni poryan madrim add tokrar dil’li asa.

Abrilache 4 ter madrinchea vokilan xarachea odhikreank chitt boroun madrim lagim ho karbhar cholounk sorkari porvangi asa mhonn sanglam.

Madrinchea borea vavracher konnuch paim dovorchonam mhonn vokilan sanglam. Hem goribam khatir aslolem karya mukhar vhorop chodd gorjechem asa. MATTERSINDIA

Teresa nuns warned for violating Miami city code

Madr Terezacheo madri Miami xaracho kaido moddtat

4 l Gõycheõ Khôbrô June 08, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

GiftVauraddeancho Ixtt

to yourfamily and friends

ReadKonkani, WriteKonkaniandLearnKonkani

Kherit Batmidar|VIP

Ponnje: Heram rajyam poros Gõyant guneanvanchim prokronnam choddot vetat. Pulisen sampddail’lea aropiank dovrunk Gõychea tinui bondkhonneamni suvat na. Hea tinui bondkhonnimni ‘capacity’ poros chodd koidi asat, hea bondkhonninchea odhikareank zaitea oddchonneank fuddo korcho poddtta.

Sod’deak Sinquerim ‘Aguada Central Jail’, Vasku-Sada he ‘Sub-jail’ ani Mhapxenchi ‘Judicial Custody’ heo tin bondkhonneo asat. Gõyant vaddttea guneanvank lagun, koideancho ank khup vaddla. Hea bondkhonnimni koideank dovorpak odhikareank borench kotthinn zata. Th oim koideank dovorpachi kopxi 350 asa, tori hea tinui bondkhonnimni 500 odik koidi dovorlole asat.

Gõyche suttke uprant, sorkaran svotontr ritin bondkhonninchem

vevosthapon kelem. Aguada Central Jail hacher poddpi tann pollevn Ponnje Moddganv ani Mhapxeam bondkhonnimni koideank dovorpachi suvat vaddoili. Th oddea vorsam adim Vasku-Sada ‘sub-jail’ bandli. Tea adim

kendr sorkarachea Ghor Khatean lagu kelolea nemam pormannem Gõychea bondkhonninchea kaideant sudharop korunk Gõy sorkaran ‘District Magistrate’ hachea odheokxponna khal ek somiti sthapli.

He somitin hea bondkhonnincho obheas korun kaideant sudharnna korpak suchoilem, ani rajyo sorkaran teo suchovnneo vevharant ghaleo.

Tea khatir bondkhonniche odhikari ani nemlole songhottnne modem eka vorsacho kontrad zata. Ponn Gõyant aslolea bondkhonnimni hea yevzonneancho faido zal’lo disona, oxem khud koidi ani tanchim ghorchim uloitat.

Aguada Central Jail Purtugez kallaveli, thoim koslich sudharnna zavnk na mhonntat. Vasku-Sada novich bandloli ‘sub-jail’-intlean koidi pollun vetat. Aguadache ani Vaskuche bondkhonnimni sondasant suring foddun pollun vochpache

kitlech pavtti proytn zaleat.Toxench hea tinui bondkhonninchea odhikareank ani ‘jail guards’-ank proxikxonn divpachi goroz asa mhonn NGO-n sanglam.

Ponn he bondkhonnichem bandkam khupuch sovkasayen cholta, ani taka lagun hi novi bondkhonn kedna bandun toyar zatoli tacho odmas konnakuch na, oxem seve mekllo zalolo nitidar A.M. Manzrekar hannem hea batmidara kodde uloitana sanglem.

Ek bondkhonn mhonnge eka guneanvkarak fokt kheast divpachem kendr zainastana thoim yeupi guneanvkarianchem sudharop korpachem kendr zavpak zai. Dekhun tea kaideant koideanchi mansik sthiti bodolpak khoinchei eke ap-vavurpi songhottnnek koideam khatir veg-veglleo yevzonneo korunk porvangi dili.

Kherit Batmidar|VIP

Ponnje: Bhangarachea dukonar vostu polleupachem nimit gheun ani heo vostu polletana tantleo kaim vostunk hat marpi bailancho ek pongodd sod’deak Ponnje xarant bhonvta mhonn gomun ailam.

Fattlea satolleant hea pongddantlea ostoreamni xarantlea chear dukonamni chori korpache proytn kele. Tantlea tin dukonamni tanche proytn fosle, zalear eka dukonant 1.38 lakhancheo bhangaracheo vostu chorun vheleot. Hea dukonamni CCTV camera asun poryan, pulis hea bail-chorank dhorunk xoklenant, oxem Ponnjeche pulis chovkevelea eka unchlea odhikarean hea potrkara kodde uloitana sanglem.

Ponnjechea ani Gõychea her bhagamni aslolea bhangar vikpachea dukonancher vostu chorpi ani ‘Computers’ vikpi dukonancher

‘laptops’ chorpi bailam ani dadle misoll aslolo ek pongodd fattlea sabar disank thavn vavrak lagla.

Dukonanchea dhoniank vostunchi mahiti ani her barkai vicharpant guspaun dovrop ani tanchea dolleam samkar, thoincheo vostu faravop, oxe torecheo choriyeo hea pongddantle monis kortat. Hea choram add Ponnjeche pulis chovker sabar tokrareo vaddpak laglolean, hea chorank dhorpachem pulisam mukhar ek mottench avhan ubem zalam.

Gelea sumanant Ponnje xarant moladik vostu vikpi dukonkar ani pulis odhikari hanche modem ek boska zali, hea dukonamni CCTV kemra bosoupachi suchovnni pulisamni hea dukonanchea dhoniank keli. Kallji ghevpachea monant kaim dukonamni CCTV camera bosoilole.

Itlem asunui, he chor pulisanchea hatak lagonant, oxem ojap hea pulis odhikarean ugtailam. Kaim dis adim desi kopdde nhesloleo tegi bailo aplea sangata dogam bhurgeank gheun xarant aslolea bhangar vikpeachea dukonamni bhangaracheo vostu polleupachea nimitan bhonvtaleo.

Tannim tin dukonamni bhitor sorun vostu vikteo gheupachem dong korun bhangaracheo vostu gheun pollun geleot. Ponn dukonamni aslolea CCTV kemrank lagun tankam vostu chorpacho soeg mellunk na, oxem tea odhikarean mhonnllam.

Dukonanchea dhoniank vostunchi mahiti ani her barkai vicharpant guspaun dovrop ani tanchea dolleam samkar, thoincheo vostu faravop, oxe torecheo choriyeo hea pongddantle monis kortat.

Ponnje : Regional Plan 2021 hantunt koslich sudharnni korunk na mhonn gomlam; dekhun ‘Goa Bachao Abhiyan hannim ‘Town Planner’ hachea odhikareak bhett dilea. GBA-chea sangnne pormannem Gõychea sorkaran RP 2021 hache vixim favo toslo tharav gheunk na. Toxench lokakui tachi kainch khobor naslolean lok kallokant poddla mhonn GBA-chi nimontrok Xmti. Sabina Martinsan sanglam. Hacher odhikari Putturajun bhasabhas korunk na. Ponn sorkaran tharav ghetlea uprant fuddlem panvl ubartolo mhonn axvason dilam. Khobre pormannem RP 2021 hacher azun

mhotvacho tharav gheunk na. Gõycho sorkar ani TCP odhikari Junhant RP hacher fuddli prokrya kortole mhonn Putturaju-n sanglam. Toripunn haka 6 mhoine odik lagtole mhonnlam. Bhettent Gõychea chear mukhel xaram vixim GBA-n bhasabhas kelea. Tacher sorkar kitem yevjita kai mhonn odhikareank vicharlem. Sankvalle ani Issorxim, he donui ganv Murmuganv PDA khal azun asa mhonn dakhoita tedna hea bodlopa vixim ganvchea lokak koxi mahiti melltoli oso proxn odhikareank kelo. He soglle mud’de apunn Mukhel Montreak pavoitolo mhonn tannem GBA-k sanglam.

Ponnjent bail-chorancho pongoddCCTV-ichi ‘footage’ asunui chor pulisek mellonant

Bondkhonneo Capacity Aslole koidiAguada 118 126Vasku-Sada 190 300Mhapxeam 45 78

Gõycheo bondkhonneo ‘house full’, Kolvale ‘cellular jail’-icho vavr lovterSod’deak Gõyant asloleo tinui bondkhonneo koideank aspavn dovorpak unnem poddttat, taka lagun Kolvale ek borich vhoddli bondkhonn bandpacho vavr chalu asa.He nove bondkhonnint sumar 500 guneanvkareank dovorpachi suvidha asa.Tech porim he bondkhonnichi surokxa ‘cellular’ pod’dotichi astoli,

RP 2021 hacher GBA-chea odhikareamni bhasabhas keli

Gõycheõ Khôbrô l 5Vauraddeancho Ixtt � June 08, 2013

Kherit Batmidar | VIP

Ponnje:Hea vorsachea po-ryotton mousomant Gõy-ant ‘chartered’ vimanan-cho ankddo khupuch vaddlo.Gõyant soglleam von chodd mhonnge 996 ‘chartered’ vimanam bhonvddekarank gheun ailim.

Ek hozar zavpak fokt chearuch vimanam unnim zalim. Yeta tea ‘tourist season’-ant ‘chartered’ vimanancho ankddo ek hozar zatoloch mhonn bhorvanso Gõychea poryotton khateantlea eka unchlea odhikarean hea potrkara kodde uloitana ugtailo. Dor

vorsa poryotton mousom suru zatanch, Otubr tem May meren bhailea bhonvddekarank gheun Gõyant ‘chartered’ vimanam yetat.

Hea 996 vimanantleam sumar 2,15,304 bhonvd-dekaram Gõyant yevn ge-lim. Yeta tea vorsa ‘char-

tered’ vimanancho ankd-do ek hozar odik zatolo mhonn odmas poryotton khateantle odkhikari kor-tat.

Poryotton khateantlo ho odhikari sangta tea por-mannem, bhailea bhonvd-dekarank akorxit (attract) korpak Gõychea sorkaran

veg-veglleo yevzonneo chalik laileat. Gõychea po-ryotton khateantle odhi-kari hea vorsa Iraq desant vochun thoinchea nagri-kank Gõyant yeupa khatir akorxit korpache asat. Hi sorkarachi yevzonn yes-esvi zali zalear, yeta tea poryotton mousomant Iraq desantlim bhonvd-dekaram ‘chartered’ vima-nam udexim Gõyant yeto-lim.Tech porim Gõychem poryotton khatem bhailea desamni vochun ‘Road shows’ ani ‘Tourism mart’ ghoddun haddttolem. Tea adlea vorsa Gõyant fokt 910 ‘chartered’ vimanam bhonvddekarank gheun ail’lim.

Ponnje: Lokak koslei tore-cho obghat vo soimba-chi durgottnna (natural calamity) ghoddli zalear tannim hea ankddeacher fon korun adar magcho mhonn sanglam. Dokx-inn Gõychea Kolektor 2714898/2794100/1077 Fax: 2794402, Mur-muganv Mamlatdar 2513014 Faz 2513014, Sanguem Mamlatdar 2604232 Fax 2662228.

Saxtti 2794111 Fax 2794114, Dharbandora 2614111 Fax 2614063, Kannkona 2643329 Fax 2643329. Sumanache satui dis heo kocheri ukteo astoleot mhonn kolloilam. Lokan hea sovloteancho adar gheuncho.

Country Charted flights Tourists Russia 755 157605Amerik 152 40283Iran 2 492Finland 12 249Germany 20 4618Norway 35 6477Kazakhstan 15 3155Lithonia 1 94Dubai 4 331Total 996 215304

Gõyant 996 ‘chartered’ vimanam ailim

Lokache sevek ‘Control room”

Ponnje:Bhurgeank iskolak lagtat teo vostu vikpi du-kanam unnea dorjeacheo vostu viklear trasant pod-dpachim asat karann cho-vkoxe khatir sorkar tanch-er dhadd ghalpacho asa.

Business Standard masikan hi mahiti dilea. Yeta tea vorsa khatir Jun mhoineant iskolam suru zanvche adim sorkari odhikari komi dorjeachi ‘stationary’ viktat zalear polleunk stationary du-kanancher dhadd ghal-pache asat.

‘Legal metrology’ khateacho sonchalok V. R. Naik hannem potrkarank sanglem, “ stationary du-kanancher dhadd ghal-pachem karann mhonn-lear oslim dukanam xikpi bhurgeank fottoynant mhunn amkam khatri ko-run gheunk zay.’

Adim ‘weights and measures’ hea nanva kha-la aslolea hea khateachea sonchalokan mukhar sanglem, zay tea avoy-bapaynim stationary dukanamcheo tokrareo keleat. Tim sangtat sta-tionary dukanam komi

dorjeache notebook ani her vostu viktat. Kaim za-geancher ‘packed ‘ aslole notebook iskuttaun viktat zalear kaim zageancher notebook-anchi ‘size’ lhan asta.

Lhanakarache note-book chchapun teka godsamballunk sodtat. Kaydea pormonnem favo tea akarache notebook chchapun vikunk zay. Te toxem korinant. Sta-tionary dukandar sovay rob’borich toyar keloli ‘eraser’ vikun chodd dud-du komaunk sodtat. Te xivay fattlea vorsa je dorin stationary ghetloli ti vad-dlole doren te vikta, toxem sonchalokan sanglem.

Naik hannem xikpi bhurgeank ani tachea ghorcheank stationary vikti ghevche adim topa-sunk xittkaylam.

Novi Delhi: Desantlea sov rajki pokx-ank ‘Central Information Com-mission’ hea kendr aiyogan ‘Right to Information Act’ hea kaidea khal haddleat. Hea kaidea por-mannem nagrikachean pokxanchi sorkari khateantli puray mahitigheunk zata.

Aiyogan hem gorjechem panvl ubarun sogllea raxttrik pokxank sou satolleancho kall dila. Hea kalla bhitor tannim mahiti divpak ek odhikari nemun aiyogan magloli mahiti diunk zai.

54 pananchea adexant CIC-chea 3 vangddeamni sogllea raxttrik pokxank sorkar duddvancho adar

dita mhonnlam. Hea khatir he pokx nagrikanchea dudduvancher choltat. Dekhun khoimchei nagrikak puray odhikar asa tea pokxam vixim mahiti gheunk.

Hea sou pokxank aiyogan kollovnneo dhaddleat; te pokx Kendr Sorkar choloupi Kongres pokx, Virodhi Bharotya Janata Pokx, Komunist pokx pokxache don gott toxench Bahujan Samajwadi pokx ani National Congress Pokx asat .

Sod’deak hi formavnni fokot sov pokxam vixim asa. Ponn aiyogan sanglam desantlea heruy pokxank tech torechi kollovnni dhaddttole mhonn. Karonn toslea barik pokxam

vixim nagrikamni koslich chovkoxi korunknam. 2012 vorsachea Novembrache 1ler Aiyogan hi formavnnim jahir kel’li. Ponn kaim karonnank lagun tankam ti mukhar vhorchi poddlem. Atam ti jahir kelea. ‘Association for Democratic Reforms’ sonvstheche don vangddi Subhash Agarwal ani Anil Bairwal hannim he vixim tokrar diloli.

Hankam dogamkuy zannam zaunk zai aslem raxttrik pokxank konn duddu dita ani khoimche zhorintlean te duddu yetat. Tea xivay herui mahiti tankam zai asli. Dekhun Aiyogan atam ti formavnni jahir kelea.

Gõychea Bholaike Seve Khatean pavsachea kallar zatolea malaria, fi larial, dengue, chikungunya ani Japanese encephalitis hea piddam vixim lokak za-grutt kela ani teo vattavpak mhotvache upay dak-hoileat. Pavsant heo pidda rokddeoch vaddot vetat. Dekhun lokan aple bhon-vtim zata te porim soglle upay gheun nitollkay sam-ballunk Bholaike Sevechea odhikareamni ulo marla. Hea sokol dil’leo suchoun-neo pallun pavsan zatoleo pidda nopoit korunk so-hokar an vavrunk odhi-kareamni maglam.

1.Sogllea bhonv-tonnche vatthar nitoll dovorche, tonn ani jillkutt katrun uddounchim ani zollari poisanvcheo.

2. Tyres, tube, futtlolim aidonam, plastic battleo, narlancheo kott’tteo ani her kochreant uddoil’lea vostumni pavsachem udok bhoron urta tantunt zollari zolmotat. Dekhun tosleo dovorcheo nhoi.

3. G h o r a n t l e m mhellem ani ustteachem udok bhovxik vhanvream-ni soddchem nhoi, toxench ghorantlo kochro kaddun vhallamni vhanvreamni uddouncho nhoi. Pavsa-chem udok vhanvun vo-chonastana santtun urunk favona.

4.Flettanchea patto-sancher udok dhoron tan-tun zollari zolmotat, tox-ench gattarank kochreache gudd’dde bhoron udok dhorta; tanchi bogor-bo-gor nitollkay korpachi goroz.

5. Udkacheo tankiyo dhampun dovorcheo ani zollari zaina zaunk teo neamit nitoll korcheo.

6. Septik tankiyechim ventilation paipantlean zollari bhitor tankiyent vochona zaunk lokndachi zalli vo nett bandun burak bond dovorche.

7. Ghorantlea ud-kachim aidonamni zollari tantiam ghalina zaunk dhampun dovorchim.

8. Satolleak ek pavtt

tori “suko dis” koso dho-run sogllim udkachim aidonam nitoll korun suk-ounchim.

9. Ghorachea darank ani zonelank screens/wire mesh mhonnge zalli ghal-chi.

10. Ghorantle fridge ani tantleo tray, ghorant dovorlole fulanche zhad-danche vazam pondchim tattam, air condition heo vostu regular nitol kor-cheo.

11. Satolleak don pavtti tori bird baths ani zhaddanche vaz vo drip trays bodolchem.

12. D i s p o t t ’ t t e m monzatinchea udkachim aidonam ritim korchim.

13. Sobhitayecheo udka tankiyo/ bagintleo tankiyo ani udok santtun urta te zage, vaprinasloleo bayom hantunt (Guppy ani gambusia torechem nistem Korlim Bholaike Kendrant melltat tim ghalchim) him nistim zollarinchim tan-tiyam khavn zollari zol-munk dinant.

14. Sanj zatoch ‘mosquito repellant’ va-purchem; tea vellar zollari ghorant bhitor sortat.

15. Zollari cha-bona zaunk nidtana zalli vaprum yeta.

16. Bhurgeank zol-lari chabona zaunk tan-chea angak lamb hatanche kopdde ani lamb kolsanv ghalchim.

17. Neemachim pa-nam, sonn’nnam-kott’tteo ani kunddo ulpavun dun-vor korcho.

18. Bhailea kamda-rank bhaddeak ditolea gh-orank sonddas vo kumanv ani soak-pit ani septic tanki bandunk zai, mhel-lem udok santtun urunk favona.

19. Pordexi kamda-ram kodde Bholaike Kend-rachim kardam asunk zai

20. Somud ayachea lokan nitoll korpacho vavr chaluch dovrunk zai ani plastikacho kochro ektthaim korpak fi rgojechea vavurpeamni hatant gheuncho.

Pavsachea kallar zatolea piddam add upay

Sov rajki pokx ‘Right to Information’ kaidea khal

‘Stationary’ dukanancher dadd ghalpcho proytn

Stationary dukandar sovay rob’borich toyar keloli ‘eraser’ vikun chodd duddu komaunk sodtat. Te xivay fattlea vorsa je dorin stationary ghetloli ti vaddlole doren te vikta, toxem sonchalokan sanglem.

6 l Dekh June 08, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Pio Esteves

UK woman gives birth after 19 miscarriages in 15 years

London: 15 vorsam 19 gorbhpat vo miscarriages zal’le eke bailen halinch eka sobit cheddvak zolm dilo. Jo Short (37) ani Steve (38) 1997 vorsa logn zal’lim. Tea vorsa thavn bhurgeak zolmak haddunk tancho proytn chaluch aslo. Ponn durdoivann dor pavtti Jo Short hicho gobhpat zatalo. Logna-chea poileach vorsa ticho poilo gorbhpat zalo ani tea uprant 18 gorbhpat zait gele. Oxem ghoddunk apunn chodd chav vo kofi piyetam kai oso vichar Jo apleakuch kortali. Ghod-dye duinastana khavpi apolank lagun oxem ghoddta mhonn tika dis-talem. Hea desant ‘endo-metriods’ pidda aslolea 1.5 milhanv bailanchea kusveant aslolea ballkan-

chi samkhi vadd zaina mhonn sangtat.

Cardiff zannar Richard Peketh hacho sol’lo gheun Jo hinnem kherit operesanv kelem. Hantunt ‘scar tissue katrun kaddlo. Em operesanv korunk taka 4 voram laglim. Tea uprant 3 mhoineam bhitor Jo porot gorbhest zali. Porsutti vellar pottant dukhta astana legit bhurgeak kitem-i vaitt zait mhonn tinnem pain relief gheunk na. Akhrek ek sobit cheddum tika zolmolem ani avoiponnachem bhag tika mell’lem. Ho ek sukhacho onnbhov. Itlim vorsam ami he sobit ghoddiyechi vatt polleun asleanv mhonn Jo khuxalkayen sangta. TOI

Novi Delhi: Karthik Sawhney hea kudd’dea bhurgean 12 vi porikx-ent Science vixoyant 95% gunn gheun soglleank ojapaile. To kudd’do dek-hun taka Science vixoy gheun xikop korunk mel-lonaslem. Ponn Karthik-achea proytnak lagun taka Science vixoyant xikop gheunk maneotai mell’li.

Science vixoyant bhurgeak graph, diagrams toxench gonnit korunk poddta. Ani he eka kudd’dea bhurgeachean korunk zaina mhonnttoch CBSE-n Karthikak Science gheunk porvangi dina. Sabar iskolalanchea odhikareank orz boroun Karthik apleak adar korunk vinonti keli. Ani xekim Delhichea eka R K Puram hea iskolant

taka proves dilo. Apli kola vaprun Karthikan 12vi porikxent Komputer Science vixoyant 95% gunn ghetle.

Atam to Stanford Vidyapittant Komputer Scicence hachem fuddlem xikop korunk vetolo. Khorem mhonnlear taka hangasor ravun IIT-nt xikop korunk zai aslem.

Ponn IIT-chea novea kaidea pormannem kudd’dea bhurgeank proves porikxent pas korinant mhonn taka Stanford Vidyapittant vochunk poddta.

Sceince vixoyant proves gheunk sabar avgoddayank fuddo korcho poddlo mhonn Karthik sangta. CBSE-k kitlech orz borounk poddle. Odhikareank legit somzavunk taka borech tras poddlet. Ani xevottak R K Puram iskolant taka proves mell’lo. Hea xallechea xikxokamni taka zaitoch adar dila.

Iskolachea kaidea pormannem kudd’dea bhurgeank 8vi meren gonnit ani Science vixoy xikunk mellta. Tea uprant tannim songit vixoyant

xikop korunk zai. Bhov thoddea iskolamni oslea bhurgeank gonnit ani Science vixoyant xikop korunk bhag mellta. Ani hantun Karthikachem nanv asa. Karthikan aplem sopon purn korunk bhag mell’lem mhonn Delhi-cho CEO George Abraham sangta.

Karthik aplea kuttumbantlo kednach pois ravunk na; tacho bapui dukonn choloita ani avoy ghorcho vavr korta. Taka don bhoinni ani vhodlo bhav asat. Poilech pavtt ghorantlo bhair sorunk Karthik apunn akantlo mhonntta. Ponn IIT-n aplea sovem kitem kelem tem chintun ghora thavn pois ravunk mhaka boll mell’lem mhonn Karthik sangta. TOI

America :‘Binge drinking’ mhonn-lear dadleamni don voram modem panch odik torecho soro piyevop. Toxench bailamni don voram mo-dem char vo odik torecho soro pi-yevop. Oxe toren soro piyetolea kolejichea bhurgeanche bholaike-cher vaitt porinnam zaum yeta. Tanchem ‘blood vessel’ ant bodol zaun tankam Cardiovascular’ pidda zavpachi odik xokotay asa mhonn American College of Car-diology hachea masikan uzvaddai-lam. 40 vorsam pirayechea ‘binge drink’ ghetolea tornatteancher obheas kelo, tea pormannem oslea

mon’xank ‘stroke’, kallzacho atak zaun morpachi xokotay asa. Tor-natteancher vo tornne pillgecherui hacho porinnam zaum yeta. 18 tem 25 vorsam pirayechea kolejichea 36 bhurgeanche don zome korun

tancher obheas kelo. Him bhurgim sigrett oddina toslim. ‘Binge drink-ers’ ani abstainers’ oxe zomeamni tankam ghalim. Binge drinkers zo-meachea bhurgeank ‘endothelium ani smooth muscle mar boslolo mhonn kollun ailam. Haka lagun tanchea ‘arteries’ xiro ekdomuch ghott zal’leo. Toxench tankam stroke, kallzacho atak hache sar-kim duensam zaum yeta mhonn ugddapem zalam. Binge drinkache piddek sampoddlolea tornatteank fuddarak ‘cardiovascular’-acher porinnam zaum yeta mhonn obheas spoxtt zalam. THE WEEK

Nevel Vell’lekar

Logna disa sukha-dukhant piddent bholaiken visvaxi ravtolim mhonn hokol-nhovro Deva mukhar bhasaitat. Th oddim hi dil’li bhas moro porian samballtat. Ponn thoddim ti bhasavnni rokddinch visortat. Khorem mhonn-lear, logni jivitan dadlo- bail ek. Devan dadlo rochlo ani tache borichem add kaddun ostorek rochli. Dadleache toklechea addachi ostorek rochloli zalear, ti goddyek dadlea von unch urpachi. Dadleachea payamchea addachi tika kel’li zalear, ti goddyek dadlea von

sokol urpachi. Ponn Devan dadleache borichi tika rochli; sangun diunk, dadlo ani ostori ek. Ponn hem logni jivitan ghoddona. Th odde pautti dadlo apunn vhoddlo, aple oslo konn nam, aple ghorkarnnin aplem aikunk zai mhonn, zobordosti korta. Ostori aplea ghorkarachi gulam’ zaun jiyeta. Dusre vatten ostori aplea ghorkarak utt-bos korta. Aple muttin dovorta ani zaite dadle aple ghorkarnnik bhiyeun jiyetat. Hem-i sarkem nam’ Logni jivit khuxal zaunk ghova-baile modem mog, man, bhogsonnem ani her mhotvache xegunn asunk zai. Ho

mog tannim kornneamni dakhounk zai. Kiteak mog khuxalkayechi chavi !

Zobordosti choloi-tole ghorkar: Logni jivi-tan dogaim ek mhonntat tem kagtacheruch urlem. Ghorkarn aplea payanchi vhann mhonn somzotole ghorkar, somazant asat. Te kortat tem zalem. He ghorkar apunn ghorache vhoddil, te konnachem ai-kupache nant. Ghorkarn kitli xikloli asum, kitlem-i zhoddum, ticho zago kuznant mhonn te somzo-tat. Aplem ghor apnnank zai toxem choloitat. Aplea ghorkarnichi suchna te mandun ghenant. Ghor-cho karbhar te tharaytat. Tankam zai tem ghorant

ghoddta, ani tankam naka tem ghoddona. Tanchem jivit dekhivont zalear tanche koddlean borem jivit jiyeunk tanchi bhur-gim-i xiktat. Tanchea ogunni jivitacho probhav tanchea bhurgeancher zata. Zobordosti choloi-tole ghorkar apli tokli choloitat. Aplem kalliz choloinant osli zobordosti adlea kallar choltali, atam zaitem sudharlam, ani log-ni jivitan dadlo ani ostori ek mhonn somzotat, osli vagnnuk cholona. Dekhun logni jivitan mog bavta ani zhuzam fultat. Ghorant xanti uronam. Ghork-arnichem xhanneponn chulikodde mhonntat tem atam cholona.

Science vixoyant kudd’dea bhurgeak 95%Blind boy gets 95% in Science

15 vorsank 19 ‘miscarriages’ zal’le bailek bhurgem zolmolem

Kolejik vetolim soro pivop nakartatCollege goers say no binge drinking

Mog khuxalkayechi chaviMog aslolo zalear: Logni jivitan mog aslear torekvar ontor asa ti pois zata ani khuxalkay bhitor sorta. Logni jivitan dadlo-ostori ek mhonn somzolear, boro porinam tanchea jivitacher ani tanchea bhurgeancher zavun tanchea ghorabeant sontos vaddta. Logni jivitan konn vhodd, konn lhan nam. Sogllim ek mhonn somzun ghetlear, ani ekcharan aplo ghorabo choloilear, ho ghorabo dusrea ghorabeank dekhicho zata. Moganuch khuxalkayechi chavi ugddum yeta!

Kerala: Halinch poilea Bharoti seaplane-chi ug-tavnni Mukhel Montri Oommen Chandy-n keli. Hem plane Bharotant poile. Desant yetolea bhonvddekarank plane-antlea Bharotacho sobit dekhavo polleunk mellap-chi suvidha anklea.

Ugtavnne disa

Ashtamudi tollyer thavn Alappuzha meren bhon-vddi keli. Belgian kaptan Micheal Fabry hannem hi bhonvddi korunk adar dili. Plane-ant 6 zannank bospachi soy kelea. Ug-tavnne disa pavsachem vatavoronn asun legit zaito lok ugtavnne dobajeak ha-jir aslo. PTI

Poilea Bharoti seaplane-chi ugtavnni KeralantKerala launches first seaplane service in India

7June 08, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Since ancient times, Indians have always believed that nothing

in this world is static. Everything is changing constantly. Even Indra, king of the devas, is not sure how long will he enjoy Swarga; the war-mongering asuras are always at the gates of paradise. Nothing is certain. Everything can and will change. It is an accepted reality.

By contrast, the West believes in a stable world order – a Promised Land, a Mount Olympus, where things are stable. Th ere is talk of periodic dramatic disruptions – the revolution! But these happen aft er long periods of stability. Change represents a change of guard – for example from colonial powers of the 19th century to post-colonial republics of the 20th century.

As is the notion of change, so is the notion of creativity. In India, since change is continuous and of low amplitude, creativity is

also continuous and takes the form of improvisations. In the West, change is discontinuous and high amplitude, spikes that demand super-creativity, the innovation that changes the system forever and heralds a period of relative stability before the next revolution.

Th us India has an ‘improvisation’ mindset that is comfortable with lack of clarity, predictability and certainty that enables one to cope with the continuous changes of life. Th e West has an ‘innovative’ mindset that is uncomfortable with ambiguity and uncertainty and seeks to create a new world order and an improved sense of stability.

Th e West functions on the basis of dependable systems. A logistics fi rm in the USA takes it for granted that the maps are correct, the roadways are organized, the signaling systems work, the octroi collection rules are

respected. But an Indian logistics fi rm has to function taking nothing for granted: there is no guarantee that the maps are correct, the roads are being repaired, the signals are working, the octroi is being collected as per rules. Th ere are so many variables that the only way to survive in India is to depend on the ‘improvization’ or jugaad mindset of the truck

driver. Else everything will collapse.

If there is an emergency in the USA, you dial 911. Notice how even we Indians know this number thanks to Hollywood fi lms. But what number will we dial if there is an emergency in India? Th ere is no single number that we have. In all probability, we will call our families. In the most developed countries of the world, there is a single

number that determines your identity – a social security number. In India, even the government is not sure what is that single document that determines the identity of the Indian citizen: is it the passport, the PAN, the electoral card or UID/Adhaar? Th e West creates a dependable cushion continuously improved by innovation. In India, we need to have a jugaad mindset as there

is no system that will take care of you when you fall.

In the Bible everyone is walking towards the Promised Land: a common goal. In Greek mythologies, the talented individual is encouraged to break free from the monotony that binds the masses. Innovation comes from this Western mindset that seeks the individual to rise up (like the Greek hero) and help the collective (like the biblical prophet).

In Hindu, Buddhist and Jain Purans, everyone is walking in diff erent directions depending on his karmic burden. Improvisation comes from the Indian mindset that helps one survive in a world where nothing is constant and one is ultimately on one’s own, with no support from anyone. It is not about changing the world and making it a better place; it is about surviving and thriving in a world that keeps changing whether you like it to or not.

THE TEENAGER TODAY

Vatican: As he celebrated the Feast of the Most Holy Trinity, Pope Francis spoke about how God is love, but not in an “emotional” or “sentimental” way.

“Th e light of Easter and Pentecost have renewed in us each year the joy and wonder of faith that recognizes that God is not something vague, abstract, but has a name: ‘God is love,’” the Pope said.

And this love “is not sentimental, emotional, but the love of the Father who is the source of all life, the love of the Son who died on the cross and rose, the love of the Spirit who renews man and the world,” he stated.

Pope Francis then refl ected on how the Trinity “is not the product of human reasoning, it is the face which God himself revealed, not from the top of a throne, but walking with humanity in the history of the people

of Israel, and above all in Jesus of Nazareth.

He explained, “we praise God not for a particular mystery, but for himself, ‘for his glory is immense,’ as the liturgical hymn says. We praise him and thank him because he is love, and for how he calls us to enter the embrace of his communion, which is eternal life.” CNA

God is love but not in ‘emotional’ sense, Pope says

Vatican: “Rethinking solidarity”, “returning to the centrality of man, to a more ethical vision of human activities and relationships” for “a global rethinking of the system” is a requirement made more pressing by the current crisis, with “the phenomenon of unemployment spreading like wildfi re.” Th e crisis, in fact, warns Pope Francis, “is not only economic and fi nancial but is rooted in an anthropological and ethical crisis” that puts “the idols of power, profi t, money, over and above the value of the human person “forgetting that” above the business, logic and parameters of the marketplace, is a human being”, who must able to “live in dignity”.

Th e meeting with the Centesimus Annus - Pro Pontifi ce Foundation, who have been holding an n international conference on the theme “Rethinking Solidarity for Employment: Th e Challenges of the Twenty-First Century”, was an opportunity today for the Pope’s refl ection on the actuality of the social doctrine of the Church and the need to “combine Church teaching with socio-economic development, which, being constant and fast, always presents us with new aspects.”

In a reference to the problem

addressed by the Foundation - established by Pope John Paul II twenty years ago, and which bears the name of one of his encyclical on work

and the human person - Francis noted that “rethinking solidarity” certainly “does not mean questioning recent Magisterium, the foresight and actuality of which is increasingly coming to bear”. It means “above all combining Church teaching with socio-economic development, which, being constant and fast, always presents new aspects for discussion”. Secondly, it means “deepening and further refl ecting on it, to bring out the entire fecundity of a value - solidarity, in this case - that draws deeply from the Gospel, which is Jesus Christ, and as such contains inexhaustible potential”.

“Th e current crisis is not only economic and fi nancial but is rooted in an anthropological and ethical crisis. Th e idols of power, profi t, money, over and above the value of the human person, has become a basic mode of operation and decisive criterion in organization. It is forgotten and people still forget that above the business logic and parameters of the marketplace, there is the human being and there is something which is due to man , by virtue of his profound dignity: the opportunity to live with dignity and participate actively in the common good. ASIANEWS

We can not put “the idols of power, profi t, money, over and above the value of the human person.” Unemployment “is spreading like wildfi re in large areas of the West and boundaries of poverty are spreading at an alarming rate. And there is no worse material poverty, I am compelled to emphasize, than that which does not allow people to earn their daily bread and deprives them of the dignity of work.”

‘Economic crisis has ethical roots,we need a global rethink of system’

Improvisation comes from the Indian mindset that helps one survive in a world where nothing is constant and one is ultimately on one’s own, with no support from anyone.

By contrast, the West believes in a stable world order – where things are stable. There is talk of periodic dramatic disruptions – the revolution! But these happen after long periods of stability. Change represents a change of guard.

8June 08, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

P. Agxekar | VIP

Panch tiatr boroun, sador kelea uprant, 15 vorsanchea kallant Jack Ferry aplem poilench cholchitr ‘Janice’ Gõykaram mukhar haddlam. Hem cholchitr logni ani kuttumbik jivitacher atthaplam ani ghorant uprastolea vadoll-moddacher ghov-bail fuddo korunk pavonant tedna kitem ghoddta, koslo porinam zata, tem soroll polleunk mellta.

Aplea ghova Sam (Ulhas Tari)-chem ovisvaxiponn Melisa (Jessica Gomes) thaim sonsunk zaina ani tache thaim tem divors magta. Ganvcho Padr Vigar (Fr Vithal Miranda) tea zoddpeak zaitoch somzaita ani sambhallunk sodhta, punn soglle proitn nirfoll zatat. Artik nodren Melisa titlem mozbut na dekhun, kortt akherek tea zoddpeache ekttech dhuvek Janice (Mayfamy)-ak bapai Sam-ache svadhin korta.

Divors zatoch, Melisa Terence (Mathew Araujo), eka randd dadlea ani

tachea ekleach puta Joylen (Joylen)-a sangata jieta ani Sam eka ankvar cheddva Nikita (Evon) sangata aplo

sonvsar korta. Ponn te banngoddent, Janice-acho fuddar kitem? Aplea bapai sangata tem surokxit asa

kai? Nikita taka mandun ghetolem? Melisa aple dhuvek aplea sangata dovrunk sodta tedna, Terence taka svikartolo ani aplea putak nakartolo? Fuddem kitem ghoddta, tem cholchitrachea dusrea bhagant polleupachem.

Dor eka kolakaran ap-apli bhumika bhes bori kelea. Ani bhurgeam modem, Mayfamy ani Joylen porzolltat. Videxi b h o n v d d e a m k a r a m n i hea cholchitrant bhag gheta ani boro vaur kela. Cholchitrant vinchun kaddlole dekhave nazuk asat ani mon bhuloitat.

Vinodhi bhumikent, Motes (comedian Hum-bert), Jose (Ambe) ani Conceicao (Janet) lokak hansoitat. Kantaram ai-kopa sarkhim asat. Lenoy Gomendes ani Patson Bar-bosa-n eka-mekak sangat diun, songit, ‘cinematog-raphy’ ani ‘editing’ bhes bore toren samball’lam. A P Rojols, Raia hannem ek kherit (4x8/5x3 metre) ‘screen’ toyar kelea ani tacher cholchitr polleunk umed yeta.

TUSCAN VEGETARBLE PASTAINGREDIENTS: 225 Gms- cremini Mushrooms; 235 Gms- Broccoli fl orets; 235 Gms- Spinach leaves; 2 Nos- Red Bell Pepper cut in Julienne; 1 No – Onion; 235 Gms- Mozzarella Cheese shredded; 234 Gms- Tomato Sauce; 300 Gms- Fettuccine / Penne Pasta; 75 Gms- Parmesan Cheese Grated; 40 Gms- Fresh Herbs (Basil/ Oregano); 30 Ml- Extra Virgin Olive Oil; 15 Gms- Salt (To Taste); 7 Gms- White Pepper PowderMETHOD1. Mix Mushrooms, Broccoli, Spinach, Bell Pepper

and Onion. 2. Spread on a Baking Tray. 3. Drizzle 1 Tblsp Olive oil and sprinkle the seasoning 4. Bake the vegetables at 200 O C for 10 minutes

5. Boil the Pasta till just done. 6. Mix Mozzarella, the vegetables, and the sauce and toss it all over. 7. Drizzle the remaining Olive oil on top and sprinkle the Parmesan cheese on top. 8. Bake at 200 O C for approximately 20 min.

‘Janice’ logni ekvottacher nodor marta

Pio Esteves | VIP

Comedian Sally-chi VCD ‘Facebook’ ankvar cheddvam ek xiddkavnni dita. Facebook-acher chodd patieun ravun, fuddaracho sangati vinchun kaddun ani logn zaun, fuddarak sasnnank roddona zaunk to cheddvank chotur ravunk apoita.

Vinodhi xivai, te VCD-n panch kantaram ghuntlolim melltat. Tim kantaram Francis de Tuem, Joana/Richard, Lawry Travasso, Rosferns ani

Roma gaitat. Kantaramni vinchun kaddlole vixoy aikopa sarkhe asat ani boro sondex ditat.

Eka gorib cheddvak ek gorib novro asta. Tachea sangata tem hanga-thoim bhonvta ani aplea novreak fuddaracho sangati korunk asvason dita. Punn tacho ‘uncle’ somptoch, tacho ek vhodd ‘bungalow’ tea cheddvak mellta. Tea xivai, tin ‘laptops’ tea cheddvak mellta. Laptop-acher tea

cheddvak zaite chedde melltat dekhun, tem aplea adlea gorib novreak visorta. Punn ‘Facebook’-

ar mell’lolo novro koslo asta ani fuddem kitem ghoddta, tem te VDC-n polleunk mellta.

Kantarank ani vinodhi bhumikent vinchun kaddlole dekhave nazuk asat. Toxench kantarank Lenoy Gomendes ani Neville Pereira-n borem songit bosoilam. Ti VCD Accoustica hanga toyar kelea.

Tumchea CD-chi (review) vimorso korunk tumkam khoxi asa zalear, uzvaddak haddlole CD-chi ek proti (copy) amche kocherint diunchi.

Facebook

VCD Vimorso

Bengllur: Aadhaar Cards vo vollokh-potranchi nondnni korpachea ka-mant Bengllurant kaim chuki ghoddleat ani mon’xanchea fottvam su-vater kodel, sunnem ani zhaddacho fottu aila.

He vixim Unique Identity Authority of India (UIDAI) hacho Up-Sonchalok Ashok Dalwai hache lagim vicharlem tedna tannem chuki zal’leachem mandun ghetlam. “Orzedarachea (applicants) fottva suvater

amkam ritea kodelicho fottu ail’lo mell’lla. Hem komputer vapurtoleache chukin zaum yeta.

Ami bottachem chhap (fi nger prints) ani fottu ghetat. Komputer vapurtolean chukicho fottu ghetla astolo, ponn spoxtt’tay (clarity) na dekhun hem oxem zalam astolem mhonn sangun fuddarak ami oslio chuki zaina zaunk chhaplolim vollokh-potram topasunk ek dusro zomo nemla mhonn sanglam.

Orz korpiachim bottam chhapche suvater komputer choloupiachim bottam chhaplolim mellttat oxem aplio chuki mandun ghetana Dalwai hannem sanglem.

Hem vapurpi orz korpiak margdorxon ditana ghoddlam astolem mhonn tannem sanglem. Osleo chuki ghoddleat dekhun orz korpiank portun orz korpak chitt ailearuch tannim orz korpacho mhonn tannem spoxtt kelam. TOI

- Mhozo poiloch tiatr ‘Devak Sangat’ machier 1993 vorsa haddlo.

- Tea uprant, ‘Jevonn’, Vollkhonk Visorlo’, ‘Mog Dhi’, ani ‘Pormoll’ tiatr sador kele.

- Soglleam tiatram modhem ‘Jevonn’ lovkik zalo ani tache 107 proiog zale.

- ‘Jevonn’ tiatr novean sador korunk lokachim ozun magnnim asat.

- Az tiatr ani digdorspi chodd zal’lean, bore kolakar sompeponnim mellonant. Tea khatir tiatr kuxin dovrun, ek cholchitr kaddun mhojea monant zalem.

- 100 tok’ke mhojem cholchitr iesesvi zalem ani lokanchi vakhann’nni mhonnlear mhojem vhodd dadosponn.

DIGDORSPI ULOITA: Jack Ferry

Atam Aadhaar card kodelank, sunniank ani zhaddank?Now Aadhaar cards for chairs, dogs and trees

Nagpur: Hi kanni ‘Bolly-wood’ fi lmanim zata tosli. Ek hokol aplea novreak kazarachea mattvant soddun, aplea mogea vangdda pollun geli. Hi ghoddnni Ramteke Nagar ganvant zali. Sanje vellar ti hokol aplea adlea mogea vangdda kazar zaun ghara porot aili.

Ponn dukhi zal’lea ani kazar zaunk ail’lea nhoureachea jivitant ek vegllich khuxichi ghoddnni zali. Hoklechea ghorcheamni taka ritea hatamni porot dhaddunk nam. Ghorcheamni pollun gel’le hokleche dhaktte bhoinnik tea nhourea lagim kazar keli. Ani xevottak sogllim khuxalkayen ap-aplea ghara porot gelim.

Pandhrabodi gan-vantlem ek kuttumb sokallim sumar 11 vorancher Ambazari pulis chovker apli dhuv nam zalea mhonn tokrar diunk aili tedna, hea tiatrachi survat zali. Ghorcheamni

pulisank sanglem tanchi dhuv Reema (nanv bodol’lam) sokallim thaun bepot’ta zalea ani tachem teach disa kazar tharlolem.

Walni ganvcho nhouro Shekhar (nanv bodol’lam) ek ‘computer’ xikxok 300 lokanchi ‘baraat’ gheun kazarachea mattvant pavlolo. Kachabul zal’lim ghorchim hokol nam mhonn taka sodun hadd mhonn sangunk pulis chovker ailim. Hoklecho mobailui lagonaslo.

Pollun gel’le hoklek dis bhor sodlea uprant sanje vellar tiatracho nimanno podd’ddo denvlo. Reema ani tacho mogi Ravi sanje vellar dogaim kazar zaun ghora porot ailim. Pulisank dislem bollan kazar kortat dekhun ghoddiye hoklen atmghat kela astolo. Ponn toxem kainch ghoddlem nam. TOI

Hokol mogeak gheun pollun geli, novro bhoinni thaim logn zalo

Bride elopes with boyfriend, groom marries her sister

9June 08, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Novi Delhi: Don vorsam adim tem sanddlolem, dukhi aslem ani jivita khatir zhuztalem. Raxttrik volley-ball khellachea pongddant ek khoddegant khellgoddi Arunima Sinha Delhi vochunk bhair sorlolem.

2011 vorsa Abrilache 11 ver Lucknow thavn Delhi vochpi ‘Padmavati Express’ relgaddiyent provas kortalem. Hem 23 vorsanchea cheddvak gunnddamni atak kelo. Tem zobordosti korta mhonn gunnddamni taka gaddiyentlem xevttun bhair uddoilem.

Arunima gaddiyechea rollancher poddlem ani dusre relgaddiyechea rodda ponddak tacho paim chirddolo. Dusro upay na zaun voizamni tacho chirddol’lo paim katorcho poddlo; taka lagun tachem volley-ball khellpachem sopon somplem.

Ponn don vorsam uprant Aruniman sogllea sonvsarak aplem kalljidarponn dakhoilem. Mayache 21 ver sokallim

11 voram zanvche adim Everest porvot choddun tannem itihas ghoddlo. Arunima zaun asa paim katorloli sonvsarantli poili

ostori Everest porvotache tengxer choddpi.

Hea tichea karyak adar divpi ‘Tata Steel Adventure Foundation’ sonsthecho

chittnnis Pervez Feroz Kapadia hannem mhonnlem, ‘Aruniman hea sonvsarak aple xoktechem boll dakhoun dilam. Gobrantlean voir sorun novean jivem zavpi phoenix suknnea porim tannem hem unchamolachi kornni adarli’. Bachendri Pal hea porvot choddpi mhan mon’xan Arunimak proxikxonn dilam.

Uttar Pradeshantlea A m b e d k a r n a g a r jil’leant ravpi Aruniman somazxastrachea vixoyant unchlem xikop korun podvi ghetlea.

Kendr sorkarachea khateant nokri korpi tacho bapuy tem 8 vorsanchem astanam somplo.

Lhanponnim thavn taka futtbol ani volleybol khellpachi chodd avodd asli.

Ponn vaddlea uprant tannem volleybol khell vinchun kaddlo. Arunimak jevonn khub avoddta mhonn bholaikechea mollar vavurpi tachi avoy Gyanbala Sinha sangta. Tachi bhoinn Lakshmi hinnem sanglem , “Arunima sodanch krikett khellgoddi Yuvraj Singhak aplo guru mandta. Cancer pidde lagim zhuzon zor Yuvraj novean voir soronk xokta zalear apleachean kiteak toxem korunk zanvchemnam oxem tem sodanch mhunntalem” THE WEEK

Paim katorloli Arunima Sinha Everest Porvotar pavli

Jeruzalem: Kristanvacheo Povitr Suvatô Jeruzaleak asat mhonn soglle zan-nant. Soglleam von chodd povitr mhonnllear 325 vorsa bandloli, Povitr So-madhichi igorz. He suvater Jezuk Khursar khillail’lo, nikhipil’lo ani Punor-jivont zala mhonn sot-mandtat. Tori astana, hea Kristanvanchea povitr su-vatanchem dar/darvonntto Muslim ughoddttat ani dhamptat mhonn bhov thoddim zannant.

Khorem mhonnlear Jeruzaleantlea Palestini don kuttumbantle (Joudeh ani Nuseibeh kuttumb)

dog muslim 12vea xekddeant thavn Povitr Somadhicho tabo gheun asat. Sodanch fantear 4 vorancher Adeeb Joudeh lokddachi 12 inchanchi (30cm) vhoddli chavi haddun Wajeen Nuseibeh hache kodden dita ani to daracher marun ratbhor bhitor magnnem kortolea yadnikak ani yatrekarank apoita. Darvontteachea voilea bhagachem lock ughddunk bhitorlean ek nisonn bhair diunchi poddtta. Darvontteacho sokoilo bhag ughddun zatoch portun to ti chavi Joudeh lagim dita.

Kristanvanchea Povitr su-vatanchi chavi Musliman-chea hatant kiteak?

637 vorsa Musliman-chem zoit zalea uprant, Caliph Omar-an Kristan-vancheo aradhan suvato rakhtolom mhonn Ar-sebisp Sophroniusak bhas dil’li; hea vorvim Mu-hammad Provadia lagim sombond aslolea Medina-chea Nuseibeh kuttumbak hea suvatancho tabo dilo, oxem 63 vorsanchea eka Nuseibeh-n sanglem.

Nuseibehs davo korta te pormannem Joudeh kut-tumb rakhonn korpachea vavrant fokt 16 vea xekd-deant Palestinacho tabo Ottoman Tuksachea hat-ant poddttoch ani dusrea kuttumbak bhitor kaddpa-cho tancho nirnnoy zatoch bhitor sorla. 19vea xekd-deachea akherek thavn him donui kuttumbam dor eka Nimannea Brestara dis Povitr Somadhichi chavi thollavea Franciskan Frad-im lagim ditat ani sevad-hormik rit somptoch Frad-imni ti chavi tanche lagim porot diunk zai. IBTIMES

Who Guards The Most Sacred Site In Christendom?

Kristanvancheo Povitr Suvatô muslim rakhtat

First woman amputee scales Mount Everest Mount Everest porvot choddche adim Arunima 2012 vorsa Ladakh aslole Chamser ani Lungser Kangri porvotancher choddlolem.15 vorsam adim UK desantlo paim katorlolo poilo dadlo Tom Whittaker Mount Everest porvotacher choddlolo asa

10June 08, 2013Vauraddeancho Ixtt

English Konknni Mix Bhaji

Side effects are here to stay?

Today most things aff ecting our times are a result of side eff ects. Take for example medicine, side eff ects are common. You have said it, side eff ects nam? or pill-ank side eff ect asta.

Th e doctors get away as the laws do not exist to safeguard the persons aff ected, with wrong prescription. It appears some laws are toothless. Have you heard of a doctor being sued because of side eff ects in India? Th e medical companies will butt in for the doctors and stand by their product. We need greater awareness to fi ght the menace of side eff ects in health care sector.

Side eff ects are evidence even in governance. Th ere are side eff ects of policies, bills and laws. Th ere are side eff ects of every project, contract or deal. Law is too lax or slow to cope with such side eff ects. Take for instance corruption; is it not a side eff ect?

And now the great cricket side eff ect is fi xing. ‘Makodd koxe TV-ir cricket polletat, sogllem fi x kelam’ you hear such comments from cricket lovers who are disgusted with the scandal of match or spot fi xing.

Th e only benefi t of side eff ects is for media to talk about it. But the results of not fi xing the side eff ects on time are tremendous. Most of our time, resources and energy is spent to fi ght these side eff ects. It is cause-eff ect- side eff ect pattern in India. It appears your actions are ordained to produce side eff ects, not results.

Th e lawmakers still favour the side eff ects syndrome. Instead of fi xing the side eff ects, lawmakers and executers prefer to accommodate it into new laws. Or shelter the side eff ects in the garb of national security or economic issue. Otherwise it is a religious or cultural sentiment. We cannot accept that these side eff ects are here to stay. You are surely aff ected with such an unhealthy virus of side eff ect in various fi elds. But surely we cannot side line the side eff ects of Konknni-English mix bhaji. Feroz F.

Got interesting sms in konknni with english words sms us to 960410118

ZÌÌâœú +Ì�ÌÕ �ÌÌâœúDFò zùÕ²Ì DFò —ÌÙœúOÌÌâ œúÌ�ÌÌÉtÌ ÎZ̥̜úÌÉ LÌâ¥Ì�ÌÌFò OÌâ¢ôÌâ. yÌÉ™Ì tÌÌFòÌ ZÌÌâœú ˜Ì⣤ýÌâ. tÌÌâ +Ì�ÌŸ™ÌÌFò ˜ÌÌœútÌ¡ôÌâ +Ì�ÌÕ –ÌÌÉ™ÌtÌ ¨Ìã¥ÌÍhõtÌ¡ôÌâ. zâùLÌÜ�Ì �ÌÌâœúÌ�Ì –ÌÌÉ™ÌtÌ �̤ýÌâ¥Ì�Ì ¥·þn÷�Ì +Ìœún÷Õ ˜ÌÌœÙûFò ²Ìٜ٥ÌÌtÌ Fâò¡ôÕ.ÍFòt™ÌÌFò œún÷hõÌ. ZÌÌâœúÌ÷�Ì �ÌÌâœúÌFò Í¥ÌZÌÌœú¡ãô.˜·þ`™ÌÌ –ÌÌâhõÌÉtÌ¡ôÕ —ÌÌÉOÌœúÌÉZÌÕ ˜ÌÙzùÖ –ÌÌÉ™ÌtÌ �Ìn÷¡ôÕ.tÌÕ FòÌnÜ÷�Ì Ízù¥ÌZÌÕ. �ÌÌâœúÌ�Ì ²ÌÌÉOÌ¡ãô. ZÌÌâœúÌ�Ì +Ì�ÌŸ™ÌÌ ¡ôÌOÌÖ +Ì̢ͨôÕ —ÌÌÉOÌœúÌZ™ÌÌ �ÌÌs™ÌÌÉZÌÕ �ÌÌâtÌÕ �ÌÌâœúÌFò ŒÌœú�ÌÌFò Ízù¡ôÕ. +Ì�ÌÕ +̨Ìâ�Ì –ÌÌÉ™ÌtÌ =n÷Õ ˜ÌÌœú¡ôÕ. <tÌŸ™ÌÌ�Ì �ÌÌâœúÌ�Ì �ÌÌâtÌÕ QÌâ¥Ì�Ì FÜò²Ì ˜ÌÌœú¡ôÕ.

zâùLÌ- ZÌn÷ +̨ÌÌ QÌÌtÌ FòœútÌÌ.

Suduko - 010

Zap 14�

Ritea zageamni ankdde bhorat zache vorvim dor eke vollerint ani 3x3 boxamni 1 tem 9 ankdde melltat. (Enter numbers into the blank spaces so that each row, column and 3x3 box contains the numbers 1 to 9.)

baabaUk ipllaUk AavaDUMk laagalyaa paolaIsaaMcyaa taoMDat taNao tI pLolyaa if | ifr| Aavaaja Aayaklaao baabaUk kaogaLacaI yaad k$na gaolaaopaolaIsaaMcao hat pLaovana AataMM

baabaUya paolaIsaksaao jaata pPPaacaI skuTr kakacaI maaoTar baabaUcyaa hatak naa AataM qaarmadIMca ek T`k AayalaaoipllaUk maa$na baabaUna ApGaat TaLLao

ipllaUk

A thief enterd a house & accidently kicked a steel bucktHouse Owner: konn re? Thief: Meaow Owner: Konn?Thief: Meeeaooow Owner: Arey konn? Thief: Arey mazor re makda!!! Sandra Pereira Mapusa

His name was Fleming, and he was a poor Scottish farmer. One day, while trying to make a living for his family, he heard a cry for help coming from a nearby bog. He dropped his tools and ran to the bog.

Th ere, mired to his waist in black muck, was a terrifi ed boy, screaming and struggling to free himself.

Farmer Fleming saved the lad from what could have been a slow and terrifying death.

Th e next day, a fancy carriage pulled up to the Scotsman’s sparse surroundings. An elegantly dressed nobleman stepped out and introduced himself as the father of the boy Farmer Fleming had saved.

‘I want to repay you,’ said the nobleman. ‘You saved my son’s life.’

‘No, I can’t accept payment for what I did,’ the Scottish farmer replied waving off the off er. At that

moment, the farmer’s own son came to the door of the

family hovel. ‘Is that your son?’ the

nobleman asked. ‘Yes,’ the farmer replied

proudly. ‘I’ll make you a deal.

Let me provide him with the level of education my own son will enjoy If the lad is anything like his father, he’ll no doubt grow to be a man we both will be proud of.’

And that he did. Farmer Fleming’s

son attended the very best schools and in time, graduated from St. Mary’s Hospital Medical School in London, and went on to become known throughout the world as the noted Sir Alexander Fleming, the discoverer of Penicillin.

Years aft erward, the same nobleman’s son who was saved from the bog was stricken with pneumonia.

What saved his life this time? Penicillin. Th e name of the nobleman? Lord Randolph Churchill.… His son’s name? Sir Winston Churchill. Someone once said: What goes around comes around.

Inam jikhpi : Poylem : Maria Goretti, Taleigao Dusrem: Clara Barretto

Sarki zap divpi :Arsenia D’souza, Carmona

UK – 15 : Sarki Zap Da^. iBakajaI GaaNaokar

A good act can save your life

May there always be work for your hands to do; May your purse always hold a coin or two; May the sun always shine on your windowpane; May a rainbow be certain to follow each rain; May the hand of a friend always be near you; May God fi ll your heart with gladness to cheer you. and may you be in heaven a half hour before the devil knows you’re dead.Work like you don’t need the money. Love like you’ve never been hurt. Dance like nobody’s watching. Sing like nobody’s listening. Live like it’s Heaven on Earth.

AN IRISH FRIENDSHIP WISH: I hope it works...

Don’t change so people will like you.Be yourself and the right people will love the real you.

Vauraddeancho Ixtt � June 08, 2013 Kotha ani Kovita l 11

Dokxinn Asient aslole sat des—zoxe Bharot, Pakistan, Bhutan, Nepal, Bangladex ani Sri Lanka, heam desamni aslole Kristanvank piddapidda ani dhumallo sonsunk poddta. Toxench dusrea vhoddlea dhormachea pattlavdarank-ui piddapidd sonsunk poddta.

Bharotant Musolmank ani Kristanvank sonschem poddta ani Bangladex ani Pakistanant Kristan-vank, Hinduvank ani Buddhistank sonschem poddta. Buddhist desa-mni zoxe Sri Lanka, Bhutan ani Ne-pal-an Kristanvank ani Musolmank sonschem poddta. Toxem ghoddonk ek karann asa: rajki ani ‘ethnic iden-tities’ vixim desancho vegllocharmellta.

Kristi igorzam add zhuzunk

Bharotant ‘anti-conversion’ kaide asat ani Pakistan-an ‘anti-blasphemy’ kaide melltat. Dokxinn Asiechea desamni soglleam dhormachea zomeam modhem bhasabhas zal’li ami polletanv. Punn toxem korun, Bharot ani Pakistan-a modhem xanti bigddun vochot mhonn bhirant asa.

Nepal-an Kristi igorzank man asa karann thoimsor xikxonnik xallo asat. Toruiastana, Damocles-achi torsad sumar 25,000 Kristi

loka vhoir umkollun asa. Bhutan-an sumar 700,000 Bhutan lokam modhem, sumar 14,000 Kristanv lok asa.

Punn thoimsor Kristanvamni apleo igorzo bandhunk ani zome nirman haddunk serkaran ozun apli maneotai diunk na. Mhonnttoch, Kristanvanchem asnnem to des mandhun ghena. Sri Lankent ‘civil war’ somptoch, Sinhala-Buddhist serkar Kristanvancher ani Musol-manacher dobhav haddunk lagla.

Pakistanan Kristanvanchi ghot durdoxer pavloli asa. Bailancher bolatkar, ghorank uzo lavop, ani dadleank koidi korop—hem chaluch asa dekhun ontoraxttrik mollar Kristanvank kaklutmell’loli asa. Punn Bangladex desant Hindu ani Kristanvam modhem sonsnikai na dekhun ani lok pollun veta dekhun Bharotant usko vaddla. UCAN

2030 vorsant sonvsara-chi loksonkhea 8 bilhanv odik zatoli mhonn Pew Forum-an mahiti dilea. Hantunt Musolmananchi loksonkhea 26.4 % astoli mhonntat.

Dhorm ani Bhovxik Jivit hache khal Son-vsarantlea Muslimanchi fuddli Loksonkhea hea vixoyacher tannim xibir kelem. Tanchea sangnnea pornmannem 1990 vor-sant sonvsarant 1.1 bilhanv musolman lok aslo. 2030 vorsa meren ho ankddo vaddun 2.2 bilhanv zatolo mhonn odmas kela.

2010 ani 2020 vorsan-chea kallant sonvsarantlea musolmanancho ankddo 1.7% aslo to 2020 vorsamni 1.14% zatolo mhonnttat. Hi ankddevari pollelear

musolmananchi sonkhea vaddta mhonn gomta.

Dusre vatten fuddlea 20 vorsanchea kallant musol-man lokachi sonkhea du-pott vaddoupachem mon asa. Sod’dea musolmanan-cho ankddo vaddot asa, to osoch vaddot ravlear 2030 vorsa meren 26.4% zatolo mhonn xibirachea vakean spoxtt kelam.

Indonesia desant 256 milhanv musolman lok

asa. Hea desa voir pavunk Pakistanachi sonkhea vaddoupache proytn asat mhonn vakean sanglam. Amerikent 6.2 milhanv ani Afghanistanant 74% muso-lman lok vaddpacho odmas asa. Modle Udentent ani Ut’tor Afrikechea desamni lokachea jivitachi pod’dot ani ‘life expetctancy’ vad-dlolean tea desamni muso-lman lok odikuch vaddla.

Ponn Amerikechea ani

Eupropachea desamni mu-solmana poros Kristanvan-cho ankddo sodanch chodd urtolo mhonnttat. 2030 vor-sant Kristanvancho ankddo vaddun 2.2 bilhanvancher pavtolo mhonn odmas kel.

Bharotantlea musol-manam voir kolloilam tea pormannem 2030 vorsant sonvsarantlea musolma-nachi sonkhea dupott vaddtoli. Toxench Bharot des tisrea panvddear ur-tolo. Bharotantlea muso-lmananchi sonkhea vad-dun 236.2 milhanv zatoli. Fuddlea 20 vorsamni musolmananchi sonkhea sovkas vaddtoli.

Bharotantlo musolman somaz heram dhormam poros durboll ani thodde xiklolo asat.

SECULAR CITIZEN

Bhubaneshwar: Panch vorsam adim Orissantlea Kandhamal zil’leant zal’lea maramarincho ugddas azun jivo asa ani monancher tannhaddta.

Hea khunanchi azunui nit zaunchi asa. Nitiche vavurpi, zannkar, Igorzo ani her borea monache monis Bharotachem dhormatitponn rakhunk vavurtat, tanchi soglleanchi Mayache 30ver Nove Delhint boska zali ani Kandhamal zil’leant 2008 vorsa zal’lea bhirankul maramarinchea ghoddnneanchem panchvem voros pallunk karyavoll mandun haddli.

1984 vorsa Delhintlea Sikhank ani Muslimank toslich piddapidd dili toxench 1992 ani 2002 vorsamni Mumbaint ani Gujaratant kelem. Ho sogllo lok nitichi vatt polletat. Kandhamanlantlo Kristanv lok nit melltoli mhonn bhorvansodhorun asat.

Azun poryan tea marekar kortubanchi chovkoxi voile-voir zata, ek sorkari odhikari ani dog inspektor itleo kexi topastat. Oslea maramarinchi tankam zannvay na. kitlo lok zokhmi zalo, hospitalamni, nirvaxit kempamni ani zageancher vollvoll’lo ani melo. Directorate of Prosecutions hanche kodde favo title monis nant.

Bolli poddlolea lokacheo 3,232 tokrareo asat, teo dhull’lo khatat. 2008 vorsa Agostache 24ver mara-mari suru zaun Agostache 30ver chodd zaleot ani Setembr-Otubr mhoineamni poryan cholot ravleot.

Itlem asun Kandhamalachi pulis fokot 1,541 tokrareo mandun gheta, teo tannim FIR legun korunk na. Tantleo fokot 828 tokrareo pulisen FIR keleat. Xevottak 327 tokrarinchi topasnni kelea. Guneanvkari sam-poddloleank fokot don vo tin vor-sanchi bondkhonn formailea. UCAN

Memories of orissa carnage still a burden

Orissantlea maramarinche ugddas monam dukhoita

Dokxinn Asia minority bhavarteank bhirantSouth Asia-a subcontinent of intolerance

Sonvsarant Muslim lok dupott vaddttaWorld’s Muslim population doubles

2008 vorsa Kandhamalantlea 400 ganvanchea Kristavancher akantacho dhumallo upraslo. 5,600 ghoram ani 296 igorzo moddleot ani ulpaileot ani 100 zannank marun uddoile (sorkar fokot 56 zannank marleat mhonn mandun gheta). Hozaramni lok zokhmi zalo, eke madri soit bailancher bolatkar kele ani 56 hozar lok ghoram nastana ubhot poddlo.

Aiz sogllo lok kuttumb yevzonn kortat, dekhun lokachi sonkhea unni zait veta. Ponn musol-man somaz kuttumb yevzonnek tenko di-nant mhonn Bharotant tancho ankddo vad-dta mhonn Pew-chea vakean mhonnlam.

CHEDDUM Sobit disunkNodrek vochunkPedrule cholienPatholl choddoilem.

Xant bosloloBosintlo choloPolleun ugto golloVhoir-sokol zalo.

Suropai astanaAddecho make-upRong pollenastanaDobradan set-up.

Dag poddtochSojea opradheakEka hatanTall’leo vaztat?

Moriadin nheslearMansugen vaglearSogllech tukaKortole nomoskar.

Bodolna zalearTuzo sobhavFator xevttitoleKazari, ankvar.

Pio Esteves

12 l Bhavartacho Onnbhov June 08, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

Nuvem: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Roque Francis DiasVasku: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin mhaka favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Menino D’SaFatorda: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Trindade FernandesCortalim: Hanv interview diunk vetana Man. Agnelak fuddem ghalun hanv pas zalea puro mhonn maglem. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Brigida Carvelho St. Estevam: Hanv bottir kam kortalom thoim duent zalom dekhun mhaka ghora yeunchem poddlem. Mhojea lagim svas gheunk ani chollunk sarkem zainaslem. Voizan mhaka vokhdam dilim ponn tancho

kainch gunn poddlo na. Tedna hanv Pilar yevn bhavartan Man. Agnelak fuddem ghalun maglem mhaka boro kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani Man. Agnelache mozotin hanv sarko boro zalom mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man mellunk magtam. Trevor DiasCandolim: Garyk atvech torechea rogtachem duens zalem. To zaitech pautti zomnir poddon nakantlean, tonddantlean rogot vetalem. Voizanchea vokhdancho foll mellonaslo. Xekim zaite test kele ani tachem rogot datt zalam ani xiramni sarkem gollonam mhonn voizamni sanglem. Scan kortoch gomlem mendvan hemorage zalea ani tokli suzlea ani vokhdancho gunn poddona. Ekuch upay toklechem operasanv korunk (skull operation) ani hemmorage bond korpak ponn 90% bhirant nervank mar lagot mhonn sanglem. Tea vellar ami Man. Agnelak fuddem ghalun Jezu lagim maglem. Operasanv korunk kitlech pautti tharailem ponn matxem borem dista mhonn fuddem fuddem vhorot ani voizui bhiyetalet. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun magit ravleanv itlean taka gunn poddunk laglo ani boro zait gelo, uprant voizamni payanche xirent instrument ghalun mendvantli

hemorage operasanv korinastana boro zalo. Man. Agnelan amchem magnnem aikolem. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Rosy D’Souza Nuvem: Maglolo upkar Man. Agnelachea mozotin favo zalo mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Cyntia FernandesBetalbatim: Mhojea 8 vorsanchea bhurgechea pottant udok zaun, kidney sarkeo cholonasleo, kolestorol choddlolem. Voizak dakhoilem ponn vokhdancho kainch foll mellunk naslo. Tedna hanvem taka Pilar haddun magnneant ghalo ani ami maglem taka boro kor mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani atam boro asa mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man mellunk magtam.

Celly RebelloChicalim: Mhoji nat S.S.C pas zalea puro mhonn hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglolem Man. Agnelachea mozotin tem pas zalem mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

R. MartinsVelcao: Mhojea derak okosmat hodd’dear pez ailea porim zaun hodd’deant dukhtalem ami taka Birla voizak dakhoilo. Tannem taka veginch S.M.R.C hospitalant vhorat mhonn sanglem. Vatter vetana taka atak ailo ani 6 dis to I.C.U-nt aslo, tedna hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem taka vanchoi mhonn. Voizan taka topasun sanglem tachi xir block zalea ani bypass operasanv korunk goroz mhonn. Ami Man. Agnelak fuddem ghalun Deva lagim maglem ani taka medikalantlo kaddun Apollo hospitalant vhelo ani Man. Agnelachea mozotin to boro asa. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Olivia Pereira St. Cruz: Mhojem buz usolltalem ani dimbio dukhtaleo ani cholunk zainaslem. Mhaka

Man. Agnelacher vhodd bhavart asa ani to mhaka sodanch pavta. Hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem ani atam hanv zaitim borim asam. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam.

Bela GonsalvesCarmona: Mhoji dhuv S.S.C porikxa pas zalea puro mhonn hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglolem, to upkar mhaka mell’lo. Toxench Man. Agnela mozotin mhaka zaite upkar favo zaleat mhonn Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santacho man favo zaunk magtam. Angovnn porgottunk vell zalo mhonn mafi magtam. V. RodriguesCansaulim: Mhojea operasan-vachea vellar hanvem Man. Agnelak fuddem ghalun maglem operasanv bore bhaxen zalea puro mhonn. Man. Agnelan mhojem magnnem aikolem ani mhojea adara to pavlo, angoun porgottunk vell zalo mhonn mafi magtam. Man. Agnelak dhin’vastam ani veginch Santa-cho man favo zaunk magtam. Vincy Fernandes

BHOKTI KORTOLEANK ULOTumi Maneavont Agnelachi vhodd bhokti kortat ani tumchea akantachea vellar tachi mozot magtat. Zaite pavtti to amchea adarak pavta. Khorench, tachi mozot Deva mukhar vhodd mhonn Povitr Sobhek khatreche purave (proofs) zai. Dekhun amkam Man. Agnelachêch mozotin zaloli ek tori vhoddlê milagrichi chodd goroz asa. Ti milagr voizanchê zannvayên attapunk zaina tosli - soimba vorti asunk zai (First Class Miracle). Hea pasot kurar zaina tosli pidda Man. Agnelachê mozotin tumkam ghoddlea zalear voizanchea puraveanche dukument: X-ray, MRI, Ultra-sound piddevont boro zaunche adle ani uprantle haddun amkam diyat mhonn magtam.

Vice PostuladorPri. Hilario Fernandes, sfx

DENNEANCHO SAGOR… MANEAVONT AGNELO DE SOUZA

Aitarachim Misam: sokallim 6.30, 7.30, 9.00 (Inglezin) ani sanje 5.00.Brestara: sokallim6.30, 7.30, 8.30, 9.30, 10.30 ani sanje 4.00 ani 5.00 (Inglezin) Satolleachea her disamni: sokallim 6.30, 7.15 ani 8.00Dor Misa uprant Maneavont Agnelak Santacho man mellunk magnnem ani piddevontancher axirvad

Man. Agnelache mozotin upkar tuka mell’la zalear hea potrar porgottunk Pilar ofi sant kolloi. Ghetlolea upkaram khatir Devak dhin’vas

PRAYER TO OBTAIN THEGLORIFICATION OF VEN. AGNELO

Almighty God, our heavenly Father, we gratefully acknowledge your plan of our salvation, even by working miracles through your chosed servant. We thank you for giving us your faithful servant, Fr. Agnelo, as an example of how to follow in the steps of your beloved Son, Jesus Christ. With our whole heart, we pray that you may lead us thorugh your Spirit to imitate His saintly life. Grant us also the favour we ask (mention the favour) as a sign that he now shares in the glory of our Risen Lord.

Prayer for the canonization of Fr. AgneloO God of infi nite mercy, we humbly prostrate at Your feet, we

beg of You, with whole hearted trust, that if it be Your Holy Will, and if it serves our salvation, grant Fr. Agnelo the honours of the Altar through the solemn declaration of Our Provident Mother, the Church. We ask this through Christ Our Lord. Amen.

Miraculous favours obtained through his intercession may kindly be reported to:

Th e Vice-Postulator, Cause of Fr.Agnelo,Pilar, Goa-403 203. (India), Ph.: 0832/2219460

E-mail: vpagnel@rediff mail.com vpagnel@rediff mail.com

UPKAR MELLUNK MAGNNEMSorvpodvedar Deva, amchea sorginchea Bapa, amche

soddvonne khatir Tuji manddavoll dhin’vaxi monan ami vollkhotanv ani teach khatir Tujea vinchun kaddlolea sevoka udexim ochoriam legun tum korun dakhoitai mhonn mandtanv. Tujea Putachea panvlar ami koxe porim cholunk zai tem dakhounk Tuzo visvaxi sevok Man. Agnel, ek nomunno koso amkam diloi mhonn Tuka dhin’vastanv ani Tujea Povitr Atmeachea uzvaddan Man. Agnelachea bhagivont jivitachi dekh ami gheunk pavlear puro mhonn kallzant thaun magtanv. Toxench atam Man Agnel Tujea Putachea Jezuchea onodbhorit jivitant bhagidar zalo mhonn dakhounk ho upkar (tuji goroz sang) ek khunna koxi favo kor mhonn vinoitanv.

Bhagivontacho Man mellunk magnnemOgonnit kaklutichea Deva sorpott poddun Tujea

payam sorxim, ami magtanv vhodda visvasan Tuji khuxi ani amchea boreponnak upkarta zalear Man. Angelak Santacho man favo kor, amche Povitr Sobheche Igorjeche, ughodd porgottnne udexim. Ami magtanv

amchea Somia Jezu Kristache nanvim. AmenPILAR MISACHI

MANDAVOLLPilarchea Motthant

vavr cholta. Dekhun Misam

Pilar Siminarichea kopelant zatat.

Katolk Khõbrõ l 13Vauraddeancho Ixtt � June 08, 2013

Ek Sfurthi: Ek xikop naslolo dadlo, fi rgojechea Vigara sorxim yeun apnnak Batizm gheunk khuxi asa mhonn sangta. Vigar taka khub proxn vicharta ani tachi topasnni korta. ‘Jezu khoinchea ganvant zolmolo? Taka kitle xis asle? To khoim melo?’ Vigarachea ekui proxnank tachean zobab diunk ghoddlemna. Tednam Vigar taka vicharta, ‘tum Amchea Bapa ani Sotmandtam tori mhunnunk zannai? To nhoikar diun apli tokli haloita. Bejar zaun Vigar taka mhonnta, ‘tum kitem mhonn zannoi?’

Tednam tea dadlean mhonnlem, ‘Jezuk mellche poilim hanv bebdo aslom bailek ani bhurgeank khontamni ani danddeamni martalom; mhaka nokre velo kaddlo ani hanv mhojem jivit ibadd kortalom. Punn Jezuk onnbhovlea uprant, hanvem soro soddlo, hanv koxtti vavr korunk laglom, mhoje bailecho ani bhurgeancho hanv mog korunk laglom. JEZU MHOZO SODDVONNDAR!’

Devachem Utor: ‘Tor tumi mhaka konn so dhortat?’ ho proxn Jezu amkam protekak vicharta. Jezuk tea kallar Juanv Batist, Elija vo Provadi mhonn lok vollkotalo. Pedrun Jezuk ‘Devacho Krist’ mhonnlem. Hem Jezuk khub avoddlem. Pedrun Jezuk khoreponnim onnbhovlolo to Jezu bori bhonvlolo, tannem Jezucho vavr ani Devaxim asloli Jezuchi bhokti pollel’li. Devacho Krist zavop mhonnlear zaitem soschem poddtolem, bhairavop astolem, jivexim marop zatolem punn To tisrea disa Punorjivont zaun zoitivont zatolo.

Hench Jezu aplea xisanchea monant ghalta tem Xubhvortomanant ami vachlam. Poilea Vachpant Mesiasak vo Devachea Kristak lok mandun gheuncho na punn Taka jivexim martole mhonn Provadi bhakit kortat. ‘Aspas vidhloleak tim polletolim’. Zobab-Stotrant Devak tanelolea mon’xachim bhavnnam ugddapim zatat. Dusrea Vachpant, Sant Paulu Galasiekarank mhonnta, ‘zannaim Povitr Snan ghetlam tim Jezu bori ek zaleant ani tanche modem koslench veglleponn asunk zaina.

Amchea Jivitak: Krist makhlolo tech porim ami Tachea pattlavdaramni Krista sovem amkam makhleant mhonntoch amchea Kristi apovnneank sobta toslem jivit jiyeunk vavrunk gorjechem. Jezuchim pattlavdaram zaunk ami amkanch patt korun, amcho dispott’tto khuris gheun Jezucho pattlav korunk proyotn korunk zai.

Oxem korunk sompem zaunchem na, khorem mhonnlear tem ek vhodd avhan. Kristachea pattlavdarank, mon’xam modem veglleponn korop sobona. Xisank Jezuchi khori vollokh melltoch tannim oddchonneank ani koxttank legun fuddo korun Tacho pattlav kelo. Ami toxench korunk vavrunk zai. Tech porim ami amche bhonvtonnim asloleanchi vollokh ghetloli zalear amchean borabor vavrun khub borem korunk zatolem aslem. Jezu amcho soglleancho Soddvonndar. Hem sot amchea monant khol rigoun niz Kristi jivit jiyeunk vavrum-ia.

Fr. Ave Maria Afonso

Voros C (16/06/2013)Poilem Vachop: Zec1 2,10-11;13,1; Dusrem Vachop: Gal. 3,26-29; Xubhvortoman: Lk 9:18-24

SADO KALL – BARAVO AITAR

Aitar 09vi: 1 Kgs 17, 17-24; LK 7, 11-17Somar 10vi:2 Cor 1, 1-7; Mt 5, 1-12Monglar 11vi: Ac 11, 21b-26; Mt 10, 7-13Budhvar 12vi: 2 Cor 3, 4-11; Mt 5, 17-19Brestar 13vi: 2 Cor 3, 4-11; Mt 5, 17-19Sukrar 14vi: 2 Cor 4m 7-15; Mt 5, 27-32Sonvar15vi: 2 Cor 5, 14-21; Mt 5 33-37

Jezu Mhozo Soddvonndar!

Toledo: Toledo diosezicho Fr. Scott R. Carroll, pa-dri zaun don disamni kankrache piddent ontorlo. Fr. Carroll-ak kankrache piddent gombhir poristhitint asa mhonn thavem zalea up-rant Mayache 6ver tachea ghorantuch taka Bisp Leonard P. Blair-an taka padriponnachi makhnni dil’li. Uprant Mayache 8ver to melo. Aplea heram vangddeam borabor Ju-nache 22ver padriponna-chi makhnni gheupacho aslo. Ponn taka vegim makhnni dilear odik borem mhonn tachea odhikareank dislem.

Fr. Carroll 1966 vorsa zolmolo. Toledochea vidyapittant xikop gheun itihas vixoyant podvi melloili. Indianache St. Meinrad Seminarint xikop gheumche adim Holy Spirit hangasor Summer Ministry ani tea uprant ek voros gonvllik

onnbhov ghetlo. Fr. Scott Carroll Toledochea vokasanvache websiticher oxem boroun dovorlam: p a d r i p o n n a c h e m apovnnem mhonnlear Devachea uleak zap divop ani tache koddlean inam favo zavop. Hench bhag mhaka favo zalem. Mhoje xikovnnentlean, xikpantlean ani lokache seventlean hanv Jezucho rupkar zalom zalear hanvem polleunchi goroz, oxem Fr. Carroll-ak Dev kurpechem mornn favo zalem. Tea disa Mis bhettoilea uprant to nhidunk gelo, thoinch taka moronn ailem. CNA

Roma: Halinch Vatikanan-tlea St. Pedruchea Angn-nant Povitr Atmeache porbe disa Pap Saiban eka 43 vorsanchea Mexican mon’xacher magnnem kelem, tacher 10 vorsam adim devchar boslolo. Tea mon’xacher Pap Saiban Mayache 19ver Misa uprant ‘muktichem magnnem’ (de-liverance) kelem mhonn Fr. Gabriele Amorthan CNA khobrek sanglam.

Ho padri Romache diosezintlo fanki devchar kaddpi. Tannem El Mundo hea Spanish potrak mu-lakhat dilea. Agnelo sang-ta tea pormannem 1999 vorsa ek dis tachem duens suru zalem. Mexico xarant

thavn to bosir bosun aplea ghora vetalo. Auchit tachi bholaiki bigddunk lagli, to mornnache tornir pavlo ani oso taka 4 pavtti san-tesanv lailem. Santesanv laitoch to boro zatalo. Tan-nem Devache kaklutichi bhokti suru keli. 2004 vor-sa to Morelia hea Mexican xarant vochun Ukranian padrichea xibirak hajir zalo ani apli khobor tea pa-drik sangli. Apnnak kitem ghoddtalem ani apunn kitlo perigant aslo tem go-moilem. Padrin Sant Padr Piochi relik taka laili; tea vellar apnnem kherit uz-vadd aple bhonvtim pollelo

mhonn Angelan sanglem. Tedna mhaka xanti mell’li, ponn teach borobor mhoje bhitor khorzunk laglolea porim zalem. Itlean kon-nem lottun uddoil’le hanv zomnir apttun poddlom ani aplich vollokh diunk laglo. Mhojer aslolem noxttem boll mhoje poros boll’lixtt aslem ani mho-jean tacher kainch korunk zainaslem.

Mexicochea padrin 4 vo 5 pavtti Angelacher ‘exorcism’ vo mukhtichem magnnem kel’lem. Ek pavtt padrin Angelo bhi-tor kiteak riglai kai mhonn devcharak vicharlem,

tedna, konnem xirab gh-alo mhonn hanv tacheant riglom mhonn devcharan sanglem. Angelachi bho-laiki bigddot geli. Tache-an kitench korunk zaina zalem, tachi jahiratinchi komponi asli tii bond ko-rchi poddli. Aplea famili-chem udarposonn korunk tannem aplem ghorui viklem. To oskot zal’lean khoinch vochunk bhair sorunk bhiyetalo. Tori as-tana eka padrichea adaran to Romak gelo. Pap Saiban tacher magnnem kortana Fr. Amorthan khas pol-lelem ani dusrea disa tan-nem mhonnlem: khorench Angelacher devchar aslo. CNA

Shanghai: Halinch Shang-hai ganvantle Sheshan Saibinnichea devsthanant (shrine) Chinantle sumar 2 hozar Katolk lok ekt-thaim zaun magnneacho dis pall’lo ani Saibinnichi porob somarombhli. Franscis pap Saiban Po-vitr Sobhechi seva hatant ghetlea uprant Shanghai-che Saibinniche igorjent hi poile pavtt Katolkanchi magnneachi zomat zali. Adari Bisp Th addeus Ma Daqin haka Bispachem muniarponn cholounk 2011 vorsa Chinachea sorkaran bondi ghal’li. Tea uprant he igorjent osli dhormik ghoddnni zaunk nasli. 2007 vorsa Benedikt XVI Pap Saiban poilech pavtt Magnneacho Vixv Dis jahir kel’lo. Hea nimtan Francis Pap Saiban Budhvara dis son-vsarantlea sogllea Kristanv lokak ho dis magnnean sa-runk ulo marla.

Halinch Chinachea sorkara novo kaido

chalik laila ani Bispamni desant sodrer aslolea Komunist sorkarak sogllea vattamni sogllo tenko ani sohokar diunk zai mhonn formailam.

Toxench desant Bisp nemunk umedvarak sorkarachi maneotay asunk zai mhonnlam.

2011 vorsachea Julhant sorkara khal aslolea ‘Chinese Catholic Patriotic Association’ hache boskent Bisp Ma hannem aplea podacho rajinamo diun sorkarak niraxi kela. Dekhun sorkaran taka Bispachem muniarponn cholounk bondi ghalea.

Amche igorjent sorkar bhitor sorla ani amkam kainch korunk mellonam.

Dekhun amkam fokot ogeponnim magnnim korunk poddta mhonn Shanghaichea eka zanttea Katolkan sanglam. UCAN

Roma: Ekvottit Raxttranche Song-hottnnen Junhachi 1li, 2013 Avoy-Bapayancho Vixv Dis mhonn jahir kela. Hea vixim 2011 vorsa tharav ghetlolo. Ponn Ekvottit Raxttran-chea kalendaracher odhikrut koll-ovnni khup usram uzvadda aili. Bhurgeanchi vadd ani rakhonn ko-runk poili zababdari avoy-bapay-chea khandar urta oxem sorv van-gddeanche bosken nirnnoy ghetlolo. Kuttumbanchea Pontifi kal Mondol-lacho Chitnis Msgr. Jean Laffi tte haka hi vhoddli zababdari Ekvottit Raxttanche Songhottnnen vhoddi-lanchea khandar dilea oxem dista.

“Tumi atanchea kallache vir zaun asat. Kalljidar zayat ani tumi

noxibvont mhonn ugddas dhorat. Tumchea hatant ek girestkay asa ti Jezu Kristan tumkam dilea. Kalljidar zayat.Tumkam ani tumchea bhurgeank borem anvddetam”, oxem

tannem mhonnlam.Aplea bhurgeank vaddounk ani

xikounk ek avoy-bapuy khub tras kaddtat dekhun Avoy-bapayancho Vixv Dis jahir korun tanchea koxttank Ekvottit Raxttram man ditat. Ho Avoy-bapayancho poilo vixv dis folladik zatolo mhonn Ekvottit Raxttranche Songhottnnen ast balgilea.

Bhurgeank dekhi ritin vaddounk vavurtoleanchi odhikareamni thoknnai kelea. Dekhun kuttumbachea sogllea vikasa khatir kuttumbanchea vhoddilank sohokar diunk Ekvottit Raxttranchi Songhottnnam toyar asa mhonn sanglam. ROMEREPORTS

Avoy-bapuy adhunik kallachim ‘heroes’ Vatican on Global Day of Parents:“They are modern day heroes”

Man prayed over by Pope says he suffered from demons

Pap Saiban ‘mukhtichem magnnem’ kel’lea mon’xacher devchar boslolo

Kankr zal’lo, padri zatoch don disamni melo

Ohio priest dies of cancer two days after ordianation

China Catholics mark Prayer Day at Shanghai shrine

Shangaichea devsthanant China Katolkam magnneacho dis palltat

14 l Kollounneo June 08, 2013 � Vauraddeancho Ixtt

N P K

5.2 596.0 1680.0EC

1.51pH

6.8

SoirikKollounneoUpkarMagnnim

T O A D V E R T I S E C A L L 8 0 0 7 2 7 8 4 9 0 , 2 2 1 9 0 9 1 , 9 6 0 4 1 0 1 1 8 7

Promote your business online, get a professionally designed internet website. “www.BizmanAssociates.c om”. C a l l : 9 4 2 0 1 6 0 5 2 8 / 9422449797 (07)

BUSINESS OFFERS

Soirik sodtai?… Hangasor mahiti ghe

Sudoku - 010 (ZAP)

G.R.C Bachelor 36 5.6 ft , BE working in Goa for a Soft ware fi rm looking for a GRC spinster below 34 yrs educated and Homely. Call : 9890551482 (04)

Goan R.C Widower 33/5’4”, xth passed presently working on ship RC Goan Spinster widow, or Divorcee can contact on 9657516840 (05)Goan R.C Spinster 33/5’1”, working looking for a Goan working boy age between 30 to 40 yrs well to do family email:[email protected] Contact 9922550727 (10)

‘Alliance invited for Goan R.C. Spinster, with good values, 30yrs/5’.5”, BSc, PGCDA, MBA, working as Asst. professor, from well settled bachelor upto 36 years, height above 5’7”. Contact 9763011406’ (03)

ANGOVNN

Chandor : M a g l o l o u p k a r m e l l ’ l o B h a g Antoniche mozotin.

Terezinha Vaz

Ponnje: Halinch Nirmala Institute of Education Kolejiche Principal Madr (Dr.) Rita Paes hika Bharotantli utkruxt ‘principal’ mhonn 2011 vorsacho All India Association for Christian Higher Education (AIACHE) songhottnnen Dr. Sam Higginbottom Puroskar dila. Xikxonnik mollar Sr. Ritan moladik ani mhotvacho vavr kela ani korit asa. Tichea vavra khatir ho puroskar tika favo zala. Tinnem xikxonnik mollar fuddaracheo xikxokam toyar korpachea xikxonnik vavrachem fuddariponn ghetlam. Xikpeanchea monant proxasonnant ani dusreank xikovpant koxem margdorxonn diunk zai tem ti zannvayen xikounk vavurta.

Tichea borea vavra khatir tika xabaski ani V. Ixttachim porbim.

Ponnje: Halinch Mandovi nodint asloleo casinocheo botti kaddpachem Mukhel Montri Manohar Parri-karan asvaxon dilam. Fud-darak anik casino botti as-cheonant mhonn tannem sanglam. Soddea Mandovi nodint casinocheo 5 botti asat, tanche porvanne sorkar ‘renew’ korcho na, toxench nove orz gheunk sorkarachi tozvit na mhonn tannem spoxtt kelam. Sork-aran fokot char casino bot-tink porvangi diloli Panch-ve bottin porvangi gheunk orz kel’lo, ponn tika ma-neotay mellunk nasli. Adim Gõyant 6 casino botti asleot tantleo atam panch urleat. Fuddlea char vorsamni teo-i polleunk mellcheona mhonn khatri Mukhel Montrean dilea.

Ponnje: Gõycho dorzo samballunk halinchea kallar bhov gorjechem. Dekhun Ghottnnechea 371 kolma khal Gõyank ‘Special Provision’ diunchem mhonn Khasdar Shantaram Naik-an magnni kelea. Toxem kelearuch bhailea lokak Gõychi zomin vikti gheunk mellchina mhonn tannem davo kela. Xri Naik Vasku Bhurgeanchi bagechem ugtavnni kortana uloitalo. Goyank special Status’ mellona zalear fuddlea 10 vorsamni Gõychi osmitay sompot vetoli mhonn bhirant asa. Dekhun Gõychea sorkaran toxem zaina zaunk favo toslo kaido chalik lavn Goy bhailea lokak Goychi zomin vikti gheupacher bondi ghalchi mhonn Khasdar Shantaram Naikan ulo marla.

‘GRC bachelor 51 yrs 5.6’ sober, fair, good family backgorund, working in Abu-Dhabi (U.A E) Supervisor A/C section, arrived invites alliance from RC spinsters between 38-41 yrs. only 9running in 42 yrs will do) no bars. Call: 9881572617 (03)

‘GRC bachelor 29 yrs 5.11 ft ’ PGCM Business Management working as a prof. Photographer looking for a girl Spinster below 28 willing to settle in Bangalore. Call : 09886266652 (04)

‘GRC bachelor 33 yrs 5.8 ft ’ prof photographer lookinf for a girl spinster below 33 willinf to settle in Bangalore Call : 080 2428488, 09449637628 (04)

Reduce excess fat/weight without side-eff ects. Feel energetic, stay healthy, feel young. For free body fat analysis call 9822380653 (1)

HEALTH

Colva : Hanv gorbest astana tisrea mhoineant mhaka bleeding zaupak laglem. Toxench neck problem zalem Hanvem St. Antonion, Man Agnel, Bhag Juze Vaza lagim maglem ani mati udkan Jiroun piele ani mati pottacher voddli. Mhoji bleeding zaupachem ani neck problem bond xalo ani maka baba zolmolo. Man Agnelak dhinvastam ani veginch santacho man favo zaunk magtam Jovino Colaco

Pilar: St. Antonichi porob somarombhunk Siole, Chinchonneam ani Vhoddlea Gõyam kherit trezen mhonnlear 13 novenam choltat. Tera disanchem trezen korun Junhache 13ver ani 16ver porbechem Mis bhettoitole.

Sabar ganvamni nove-nanchea disamni ani porbe disa Misanchi manddavoll oxe toren manddloli asa:

Siole: Trezan Junache

1-ler tem 12-ver meren choltolem. Misam he porim: Sokallim 6, 7 ani 8 vaztam. Sanje 4.30 vaztam. Aitaradis: 6, 7.15, 8.30 ani 10.30 vaztam. Porbe disa: Junache 13-ver 6, 7.15, 8.30 ani 10.30 vaztam.

Chinchoneam, Deu-sua Kapelant: Trezan Ju-nache 4-ter tem Junache 15-ver meren choltolem. Misam he porim: Sokallim 6.30 ani 8.15 vaztam. Sanje 5.30 vaztam. Porbecho dis: Junache 16-ver. Misam he porim: 6, 7.30, 9, 10.30 ani 12 vaztam.

Vhoddlea Gõyam Ig-orjent: Trezan Junache 1ler tem 12-ver. Misam: Sokal-lim 6.30, 7.30 ani sanje 4.30 vaztam. Aitaradis 6, 7.15 ani 8.30 vaztam ani sanje 4.30 vaztam. Porbe disa: Junache 13-ver sokallim 6, 7.15, 8.30, 9.30 ani sanje 5 vaztam bhettoitole.

Ponnje: MARG Abhyanan eka disachem xibir ghoddun haddlem Sanskruti Bhavanant, Pattear, Ponnje, Mayache 26ver, ‘Nagriktv ani Nagrik Mon’ hea vixoyacher. Xibirak chear sotram aslim. Xibirant sumar don’xim lok hajir aslo. Je hok’k Ghottna dita te soglle hok’k Gõy sorkaran poile vapurche, jeo podveô gram panchayatink diunk zai teô Gõy sorkaran divcheô mhonn ulovpeamni sanglem.

MARG fokot ek chollvoll urchi nhoi, dekhun nagriktv ani nagrik monachim totvam fuddem vhorunk ek sonvstha sthapunk yevjilem.

St Antonichim Tera novenam ani porob

Fuddarak casino botti ascheo nant: Xri Parrikar

Gõychi osmitay samballunk ulo

MARG-achem xibirSr. Rita Paes-akpuroskar

15 �

Vauraddeancho Ixtt � June 08, 2013 Katolk Khobrõ l 15

Vatikan: Devache yevzonne pormannem moniskullak Povitr Sobhechi goroz, oxem Francis Pap Saiban sanglem Th oddeank Jezu zai ponn Povitr Sobha naka. Povitr Sobha amkam Krist haddtta ani Deva lagim ekvott zoddunk adar dita mhonnlem.

Aiz poryan thoddim Krist zai mhonnttat, ponn Povitr Sobhek nakartat, zoxe porim ekach Devak sotmantam mhonnttat ponn padrink mandun ghenant. Hem sarkem nhoi mhonn sangun Povitr Sobha amkam Krist dita ani Devak lagim haddtta mhonn sanglem. Povitr Sobha Devachea bhurgianchem

vhoddlem kuttumb oxem thoim zomlolea sumar 90 hozar yatrekarank sanglem.” Khorench Povitr Sobha mon’xam porim chukta, padrinchem ani bhavartianchem kuttumb tem.

Zaitio chuki ani patkam tiche kodde zatat . Pap Saibakui khup patkam asat; ponn ami patki mhonn mandun ghevop amchem vorteponn ani he vorvim Devachi kaklut amkam favo zata. Dev amkam sodanch bhogxita, mhonn ami visrunk favona mhonn Pap Saiban ugddas kelo.

Povitr Sobha mhollear kaim mon’xamni ektthaim zaun korar korun jiyevpachi songhottnnam nhoi, Pap Saib Benedit 16vo sangtalo te porim to Devacho vyokti, Devachea mogache yevzonnentlean Povitr Sobha zolmoli mhonn sangun ‘individualism’ hantli bhair sorun hea vhoddlea kuttumbacho bhag koso jiyeunk Pap Saiban ulo marlo.

Devan amkam, tache kodde khollayeche ixttagotint jiyeunk rochleant ponn patka vorvim amchi ixttagot tuttli tedna poryan Devan amkam soddunk nant mhonn Pap Saiban sanglem. CNA

Nirmala Carvalho

Mumboi: Mariechem devosanv dhormik addkhollincher zoit vhorta ani Mariek bhettoilolea devmondirank bhett divpi dusrea dhormancho 80% odik lok soglle torecheo bhettô, zoxim fulam, narl’l, jhele haddttat. Burka nheslolio ostorio Mariechi bhokti kortat tem polleunk ojeap dista.

Kristanvanchea Adarache Mayeche porbe nimtan ASIA NEWS he khobram sonvsthen Jezuit Fr. Errold Fernandes hea Povitr Pustokachea zannkara lagim he vixim zannvay ghetli.

“Deva Matek adim thavn man diun aileat, Durga ani Kali him borim udaharonnam diunk zai,

mhonn hea Jezuitan sanglem”. Aichea somazant cheddum

bhurgiacho dusvas zata ani choddxea ostoriank ek vost koxi lekhtat, ponn

Bharotant Deva Matek vhodda manan lekhtat. Maria, Jezuche avoik sogllea dhormancho lok manta.

Chennai Vailankanni Saibinn, Mumboint Perpet Sukur Saibinn ani Dongraveli Mariechem devosanv heo borio dekhi.

Marie Matek bhavarti lok Devi Mata koxi mantat ani tanchim magnnim ti aikotoli mhonn tankam khatri asa, oxemFr. Errold sangta.

Koran-ant Maria hi ekuch ostori melltta ani Mariecho nixkollonk gorbh sombhov Koran mandun gheta dekhun musolman somazantleo ostorio Marie lagim apleo vinounneo kortat mhonn tannem spoxttikoronn kelem.

ASIA NEWS

Vatikan: Kristanvank sodanch koxttam - trasank fuddo korchem poddta mhonn Francis Pap Saiban sanglem. Jezu Krista porim koxtt sosinastanam sonvsarik sukha fattlean dhanvlear bhavart pois zaunk xokta mhonn Pap Saiban aplea ulovpantlean sogllea Kristanvank xittkaileat.

Jednam Kristanvank jivitant tras-koxtt asonant, tednam sogllem borem asta, sogllem sobit asta tednam kitem tori sarkem asonam mhonn tannem sanglem. Zo Kristanv sonvsarik vostunk lobddota to osle tallnnent sompeponnim poddta. Tujean Jezuche vatter aslolo Khuris kaddunk zainam. To sodanch thoim asta mhonn Pap Saiban sanglem. Casa Santa Marthae Kopelant Mis bhettoitana sermanv kortana bhavarteank sanglem.

Madr Tereza vixim chintat. Sonvsarik otmo tichea vixim kitem sangta? “ Ah, Madr Tereza ek sobit ostori zaun asa. Tinnem dusream khatir zaitem kitem

kelam’. Madr Tereza aplo chodd vell magnnem korun sartali, oxem sonvsarik otmo kednanch sanginam.

Kednanch nam, oxem Pap Saiban aplea sermanvant sanglem. Somazachem borem

korpacho zo Kristi vavr asa to sonvsarik otmo komi korta. Kristi dhormacho ‘career’ korpeanchi ttika korun Pap Saiban sonskruticher adharun bhavarti zavpeank xittkavnni dilea. Zaitea padrim ani Bispam

modem osli vagnnuk asa mhonn Pap Saiban ugddas kela.

‘Girestkayeche sonskrutayek bolli poddonakat. Tatpurtea sukha fattlean vochum nakat. Jednam monis girestkayeche axecho zata tednam thoim

bhirant uprasta. “To zaun asa vellacho Dev . Ani ami hea khinnanche dhoni zaun asat. Kiteak? Karann he khinn amchea hatant astat. “Hanv Jezu fattlean matso vetolom. Fuddlem magir polleunchem oxem mhonnpi Kristanv asat. Ek monis fokot 10 vorsam khatir padri zaunk yevjitalo hem hanvem aikolam. Kaim zoddpim thoddea kalla khatir kazaracho sakrament zoddtat. Fuddarachem magir polleunchem oxem mhonntat. Hi zaun asa tatpurtea kallachi odd. Ami vellache dhoni zaunk zai,” oxem Pap Saiban sanglem.

Sonvsarik vostunchi axa korpi ani tatpurtea vellachea sukhak anvddevpi lok allxi ani apsvarthi zaunk pavtat oxem tannem mhonnlam. Jednam Kristanvam lagim sogllem asta tedna te aplea ani aple bhonvttonni asloleanchea jivitant anik boro bodol ghoddun haddunk vavrinant. Girestkay eke torechi ‘anesthesia’ zaunk xokta oxem Pap Saiban mhonnlem. CNA

Washington: Iran desantlea Pentekostal igorjechea Vi-garak misachi bhett korta-nam sorkari odhikaream-ni koidi korun tanchi igorz bond keli. Farsi bhaxen kelole dhormik sevecher sorkari odhikari bondi ghalpacho proytn kor-tat mhonn kollun ailam. Choddxea Irani lokachi bhas Farsi zaun asa, oxem Amerikentlea ‘Assemblies of God’ hea pongddacho unchlo odhikari George Wood-an sanglam.

Ponn Iranche sorkari odhikari Armenian bhaxen

dhormik seva korunk por-vangi ditat, ti bhas Irancho bhov thoddo lok uloita vo somzota mhonn tannem sanglam. Mayache 27 ver Tehran xarant asloli ‘Th e Central Assemblies of God’ igorz Robert Asserian Vi-garak dhorlea uprant bond keli. Iran sorkar Chaldean ani Armenian Krisatan-vank aplo dhorm pallunk sompeponn dita ponn her Protestant Kristanvank dhormik seva korunk por-vangi dina. CNA

Kristanvank oddchonneank fuddo korchoch poddta: Pap Sab

God’s plan for humanity requires the Catholic Church, says Pope

‘Moniskullak Katolk Povitr Sobhechi goroz’

Mariechem devosanv dhormik addkhollincher zoit vhortaMarian devotion overcomes religious barriers

Gulf-ak Katolkam dhormik suvatô sodtatJeddah: Saudi Arabia, Kuwait, Qatar ani Bahrain hea desancho Apostolik Vigar Camillo Ballin hannem thoim ravtolea Katolk lokak magnnim korpachi suvat aschi mhonnlam.

Tea xivay dhormacho vegllozar korinastanam Katolk dhormak mandun ghevcho mhonn tannem sanglam.

Bisp Ballin Italian nagrik, Comboni Misionarancho vangddi, ‘dusro sonvsar sodunk” oso Arabik ani Islam dhorma voir obheas korunk to Saudi Arabient aila.

Mayache 29 ver CAN sonvsthek dil’le mulakhatint tannem

Egypt, Lebanon, Syria, ani Sudan desamni poryan to pavla mhonn sanglem. 2005 vorsa Kuwait desacho Apostolik Vigar aslo.

Tea uprant 2011 vorsa sezareak aslolea desanchi legun taka Kristi dhormik zababdarecho karbhar polleuncho poddlem.

Hea vattharant Islam

dhorm yevche adim Kristi dhorm palltale mhonn Bisp Ballin-an sanglem.

Ek udaharonn divpa khatir tannem aplea vattharant St. Arethasachea nanvachi igorz asli mhonn sanglem. Tedna sumar 400 Kristanvank martir marlole.

He ghoddnnek xembhor vorsam bhorlea uprant thoim Islam dhorm aila.

Tea vattharant atam 2.5 milhanv Kristanv lok asa; te choddxe Bharoti ani Phillipines desantle.

Tankam magnnim korunk igorz naslolean borech tras zatat mhonn Bispan sanglam. NCR

Catholics in the Arabian peninsula seek places to worship

Iranian government arrests Christian pastor, closes church

Iran sorkaran igorz dhampli, Kristanv padri bondkhonnint

Jivitache Umedhir l 16Vauraddeancho Ixtt � June 08, 2013

Erwin Fonscesa

Assaganv: Halinchea kallar bhov thodde maddancher choddun narl paddpacho vavr kortat. Odik korun atanchea tornatteank ho vavr korpachi khuxich na. Ponn Assaganvchea 30 vorsanche pirayechea Luis Rebello-k ho vavr korpachi chodd humed ani khuxalkay bhogta. Maddar choddun narl paddunk taka bhov auddichem zalam. Bardez tem Pornneam Gõyam poryan taka lok paddunk apoitat.

Luis-an fokot mullavem xikop kelam. Tachea purvozanchem ghor Saxtti asa, ponn zaitim vorsam zalim tim Assaganv ravtat. Luis-acho bapui paddeavi aslo. Tacho bapui somplear 15 vorsam zalim, tedna thavn Luis-an aplea bapaycho madd paddpacho vavr aplea hatant ghetlo. Adim eka maddar choddunk fokot 7 rupia ghetale ponn atam dor maddar choddunk 40 te 50 rupia ghetat mhonn Luis sangta.

Tachea sarkhea tornatteamni maddar choddpachea vavrak moluch naslolea porim lekhtat. Toriastana Luis ho vavr mogan korta. Saliganv, Porvore, Aldona, Tivim, Assaganv, Anjuna, Siole, Parra, Kolvale ani Kalangutt hea ani her zaitea ganvamni lok taka maddar paddunk apoitat. Tachea moipaxi sobhavak lagun Pornneam Gõyam padri toxench madri legit taka apoitat. Santa Monicachea konventachea bhattant sodanch paddunk veta, thoim 350 odik madd asat. Her dogank sangata gheun Luis thoim madd paddunk veta ani tankam 3 dis lagtat mhonn Luis sangta.

Luis-achea mota pormannem khoinchoch vavr lhan vo vhodd nhoi. Ponn monis aplea chintpa vorvim vavrachem mol korta. Ami kortanv to vavr promannikponnan kortanv zalear

amchea vavracho amkam obhiman bhogonk favo. Promannikponnan kel’lea vavra vorvim ami somazant boreponn haddunk xoktanv, oxem to vhodde khuxen sangta.

Hea vavra borobor her torecho vavr korunk taka khuxi asa kai mhonn vicharlem tedna Luis paddepacheach vavran sarkho ‘busy’ urtam ani dusrem kainch korunk vell mellona mhonn sanglem. Disak 30 maddancher to kainch nhoi koxem choddun paddta. Tornatte xikop soddun pordesant vochunk sodtat tankam hea vavrachem mhotv xikounk Luis sodta.

Novi Delhi: Krikett khellachea IPL spordhent ‘spot-fi xing’ bhanngoddechea aropa khal dhorlolo khellgoddi S. Sreesanth ani tachea vollkhichea eka padrichi Tihar bondkhonnnint novean bhett zali.

“Taka Tihar bondkhonnint haddtanam S. Sreesanthan mhaka poixilean pollelo ani to mhojexim dhanvun ailo. Tannem mhoje hat dhorle ani roddunk laglo,” oxem Fr. John Puthuvan sanglem. ‘Prison Ministry of India’ he NGO sonsthe khal Fr. Puthuva Tihar bondkhonnint aslolea koideank gelea Otumbrant thavn buzvonn divpacho vavr korta. Mayache 30 ver Fr. Puthuvan bondkhonnintlea koideank buzvonn divpacho vavr sompoilea uprant tachi ani Krikett khellgoddi Sreesanthachi bhett zali.

“Sov vorsam meren Sreechea kuttumbachi ani mhoji bhett zaunk nasli. Ponn Mayache 15ver Sreesanthak Novi Delhi haddla mhonn hanvem aikolem. Ani Lodhi kolonint aslolea Special Cell kocherint taka bhett diunk hanvem zaito proytn kelo. Devan nirmil’lea pormannem

amchi bhett itlea vorsamni Tihar bondkhonnint zali mhonn padrin sanglem.

Krikett khellant ‘fast bowler’ mhonn moidanar panvl ghalche adim Sreesanth poilech pavtt Fr. Puthuvak bhettlo.

Tachea axirvadan to jivitachea yexache panvdde choddot aslo. Tedna thavn to padricho axirvad ghetalo. Moidanant veche adim tache khatir magnnim kor mhonn to apleak sodanch sangtalo oxem padrin sanglem.

P a l a r i v a t t o m , Ernakulam hanga aslolea Fr. Puthuvache kocheri

laginch Sreesanth ravtalo. Dekhun Devacho axirvad gheunk tanchi dor sumanak bhett zatali. Sresanthacho kuttumb dor Mongllara Fr. Puthuva sangatak Kaloor igorjek bhett ditalo. Sresanthachi avoy Savithri Devi padrik dor sumanak aplea ghara apoun magnnim korunk vinonti kortali. Sreesanthak ani Rajasthan Royals pongddantlea tachea don vangddeank IPL khellache spordhe vellar ‘spot-fi xing’ bhanngoddechea aropa khal Mayache 16ver dhorleat. UCAN

Sunita Chouhan 36 vorsanchi ostori ‘Right to Education Act’ hache khal bhurgeank iskolamni proves mellunk vavurta. Gorib bhurgiank iskolamni proves mell’llea bogor hanv iskolantlim bhair sorona mhonn Sunita hansun-hansun sangta. Sunitan aiz ek xikxonnache hok’k melloun ghevpi zhuzari mhonn fank melloilea.

Khoinchea-i iskolan bhurgeak nhoikar dilo zalear ti rokhddich Mukhel Montreak, Delhichea Sorv Unchle Nitisobhechea Mukhel Ntidarak ani Xikxonn Odhikariak

potr dhaddtta. Xikxonn funkott ani soktin ghevpacho bhurgeank hok’k asa mhonn zanna zaunui zaitea bhurgeank iskolamni proves dinant. Ponn Sunita sarkea ap-vavurpianchea nisvarthi sevek lagun zaitea gorib bhurgeank iskolamni proves mellun somazant favo toslem sthan mell’llam.

Sunitachem hem ek misanv. “1999 vorsa thavn hanv bhurgiank funkott xikoitam. Mhoji umed polleun mhaka ap-vavurpi mhonn thoddea binsorkari sonsthamni vangddi kelea ani atam fattlean pollevop na,” oxem Sunita mhonntta. Dogam bhurgeanchi avoy Sunita choddxe pavtti thoddea bhurgeank gheun iskolant vochun RTE pormannem tanchea provesa vixim vichartali. “Principal tika polletanch tondd kallem kortale. Ticho dusvas kortale. Konnuch aikona zalear ti binsorkari sonsthancho adar magtali. TOI

Sunita Chouhan 36 vorsanchi ostori ‘Right to Education Act’ hache khal bhurgiank iskolamni proves mellunk vavurta.

30 vorsancho paddunk prenna Sreesanth Katolk padrik bondkhonnint bhett’ta

Sreesanth reunites with Catholic priest in jail

Krikett khellant ‘fast bowler’ mhonn moidanar panvl ghalche adim Sreesanth poilech pavtt Fr. Puthuvak bhettlo. Tachea axirvadan to jivitachea yexache panvdde choddot aslo. Tedna thavn to padricho axirvad ghetalo. Moidanant veche adim tache khatir magnnim kor mhonn to apleak sodanch sangtalo oxem padrin sanglem.

Woman of ‘principals’ is at the school door

Bhurgeanchea xikxonna khatir ti iskolachea darar

Disak 30 maddancher to kainch nhoi koxem choddun paddta. Tornatte xikop soddun pordesant vochunk sodtat tankam hea vavrachem mhotv xikounk Luis sodta.